EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli29. 11. 2017

COM(2017) 713 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV EMPTY

Budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva

Budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva

Obsah

1.Nový kontext

2.Prechod na nový model vykonávania a jednoduchšiu SPP

3.Inteligentnejšia, moderná a udržateľná SPP

3.1.Lepšie prepojenie znalostí a praxe vďaka výskumu a inováciám

3.2.Budovanie inteligentného a odolného poľnohospodárstva

3.2.1.Spravodlivá podpora príjmov, aby sa poľnohospodári dokázali uživiť

3.2.2.Investovanie do lepšieho trhového oceňovania poľnohospodárov

3.2.3.Riadenie rizík

3.3.Podpora starostlivosti o životné prostredie, opatrení v oblasti klímy a dosahovania environmentálnych a klimatických cieľov EÚ

3.4.Posilnenie sociálno-ekonomickej štruktúry vidieckych oblastí

3.4.1.Rast a pracovné miesta na vidieku

3.4.2.Prilákanie nových poľnohospodárov

3.5.Riešenie obáv občanov spojených s udržateľnosťou poľnohospodárskej výroby vrátane zdravia, výživy, plytvania potravinami a dobrých životných podmienok zvierat

4.Globálny rozmer SPP

4.1.Obchod

4.2.Migrácia

1.Nový kontext 

Poľnohospodárstvo a vidiecke oblasti EÚ majú významný vplyv na blahobyt Únie a jej budúcnosť. Poľnohospodárstvo EÚ je jedným z popredných svetových výrobcov potravín a zárukou potravinovej bezpečnosti pre viac než 500 miliónov európskych občanov. Poľnohospodári EÚ sú aj prvými správcami prírodného prostredia, keďže sa starajú o prírodné zdroje ako pôda, voda, vzduch a biodiverzita na ploche tvoriacej 48 % územia EÚ (s lesníkmi ďalších 36 %) a zabezpečujú dôležité pohlcovače uhlíka a obnoviteľné zdroje pre priemysel a energetiku. Ich činnosť navyše priamo súvisí s týmito prírodnými zdrojmi. Veľký počet pracovných miest závisí od poľnohospodárstva, buď v rámci samotného odvetvia (pravidelná práca pre 22 miliónov osôb) alebo v širšom odvetví potravinárstva (pestovanie a chov, spracovanie potravín, súvisiaci maloobchod a služby spolu ponúkajú približne 44 miliónov pracovných miest). Až 55 % občanov EÚ žije vo vidieckych oblastiach 1 , ktoré plnia funkciu významných stredísk zamestnanosti, rekreácie a cestovného ruchu.

  Obrázok 1

Žiaden z týchto prínosov však nemožno považovať za samozrejmosť. Na rozdiel od väčšiny iných hospodárskych odvetví je poľnohospodárstvo do veľkej miery ovplyvnené počasím. Okrem toho je často vystavené nepriaznivému vplyvu premenlivých cien, prírodných katastrof, škodcov a chorôb, v dôsledku čoho každý rok najmenej 20 % poľnohospodárov príde o viac ako 30 % príjmov v porovnaní s priemerom za posledné tri roky. Zároveň stále pretrváva tlak na prírodné zdroje, čo je do určitej miery spôsobené niektorými poľnohospodárskymi činnosťami. Hrozí, že zmena klímy ešte zhorší dosah všetkých uvedených problémov. Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) by preto mala byť v čele prechodu na udržateľnejšie poľnohospodárstvo.

SPP umožnila rozvoj najintegrovanejšieho jednotného trhu. Práve vďaka SPP dokáže poľnohospodárstvo EÚ reagovať na požiadavky občanov týkajúce sa potravinovej bezpečnosti, nezávadnosti, kvality a udržateľnosti. Odvetvie však čelí aj problémom s nízkou ziskovosťou, ktorá je okrem iného spôsobená prísnymi výrobnými normami EÚ, vysokými nákladmi na výrobné faktory a rozdrobenou štruktúrou primárneho sektora. Vo väčšine odvetví sa v súčasnosti konkuruje cenami na úrovni svetového trhu, pričom naše poľnohospodárstvo ponúka najrozmanitejší výber kvalitných potravín a dosahuje svetovo najväčší vývoz agropotravinárskych výrobkov (v hodnote 131 miliárd EUR v roku 2016 2 ).

Napriek slušným výsledkom treba dosiahnuť viac

Z priamych platieb sa v súčasnosti podporuje 7 miliónov poľnohospodárskych podnikov, ktoré tvoria 90 % využívanej pôdy. Aj keď predstavujú približne 46 % príjmov poľnohospodárskej komunity EÚ, v mnohých regiónoch a odvetviach je tento podiel oveľa vyšší. Poskytujú tak pomerne stabilný príjem pre poľnohospodárov, ktorí čelia značným výkyvom cien a produkcie, a pomáhajú zachovať rovnomerné rozloženie dôležitej výrobnej základne kvalitných potravín v celej Únii 3 . Ich vplyv je doplnený trhovými nástrojmi. Oblasti s prírodnými prekážkami sú zároveň predmetom osobitnej podpory.

Politika rozvoja vidieka má významný a rôznorodý prínos pre poľnohospodárstvo a živobytie na vidieku. Podporuje investície, rozširovanie poznatkov, organizácie dodávateľského reťazca, opatrenia v oblasti ochrany životného prostredia a klímy. Programy rozvoja vidieka na obdobie 2014 – 2020 sú založené na týchto zásadách a obsahujú rozšírené ustanovenia o inováciách a riadení rizika. Vytvorenie európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť (EIP-AGRI) podnietilo tvorbu a výmenu poznatkov. Ešte stále však treba vynaložiť značné úsilie na uľahčenie prístupu poľnohospodárov k vedomostiam 4 .

Možno sa poučiť z verejnej konzultácie o modernizácii a zjednodušení SPP, ktorá sa uskutočnila v prvej polovici roku 2017 5 a potvrdila rozšírený konsenzus, že súčasné nástroje sú iba sčasti úspešné pri riešení aktuálnych problémov. Týka sa to aj výziev v oblasti životného prostredia a klímy, kde väčšina poľnohospodárov a iných zainteresovaných strán zastáva názor, že SPP by mala urobiť viac. Zároveň sa poukázalo na nadmernú byrokraciu ako hlavnú prekážku, ktorá súčasnej politike bráni v úspešnom plnení cieľov.

Obrázok 2

Opatrenia týkajúce sa pôdy sú dôležité pre dosiahnutie environmentálnych a klimatických cieľov EÚ a poľnohospodári sú hlavnými hospodárskymi aktérmi, pokiaľ ide o plnenie týchto dôležitých spoločenských cieľov. V tejto súvislosti musíme upriamiť pozornosť na priame platby s cieľom zabezpečiť, aby sa veľká časť aktívne obhospodarovanej pôdy EÚ spravovala podľa postupov prospešných pre životné prostredie. Súčasné poplatky za plochu v oblasti rozvoja vidieka vychádzajú z tohto základu. Ekologické poľnohospodárstvo sa sčasti vďaka SPP značne rozrástlo a v roku 2015 zaberalo 6 % využívanej poľnohospodárskej plochy v porovnaní s 2 % v roku 2000.

Vykonávanie „ekologizačných opatrení 6 “ sa občas hodnotí ako menej ambiciózne, než sa plánovalo, a v rámci verejnej konzultácie sa označilo za najzaťažujúcejší a najzložitejší prvok SPP, ktorý obmedzuje jej účinnosť. Zmena klímy sa medzičasom stala ešte naliehavejšou prioritou, ktorá poľnohospodárom v budúcnosti spôsobí značné náklady 7 .

Toto stanovisko vyzdvihla aj platforma REFIT, ktorá poukázala na nadmernú administratívnu záťaž súčasných ekologizačných opatrení, systém kontroly a auditu a čoraz väčšie prekrývanie sa pilierov I a II 8 . Podľa platformy REFIT treba znížiť regulačnú záťaž SPP a zlepšiť jej efektívnosť pri zabezpečovaní dosahovania cieľov a zvýšení jej integrácie s ostatnými oblasťami politiky.

Prvá správa o vykonávaní súčasného spoločného rámca monitorovania a hodnotenia SPP vrátane prvých výsledkov týkajúcich sa výkonnosti sa v roku 2018 predloží Európskemu parlamentu a Rade. V posúdení vplyvu, z ktorého vychádza návrh Komisie týkajúci sa spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2020, sa zohľadnia všetky dostupné dôkazy o doterajších výsledkoch politiky (vrátane výsledkov hodnotenia a vstupov platformy REFIT) a tieto informácie sa použijú pri analýze konkrétnych riešení pre budúcnosť.

Perspektívna SPP

SPP sa pri plnení cieľov Zmluvy naďalej vyvíjala a zvyšovala pridanú hodnotu EÚ. Okrem toho sa zvýšil jej dôraz na životné prostredie, klímu a širší kontext vidieka, kde sa poľnohospodárska činnosť vykonáva. Produktivita odvetvia preto od roku 2005 vzrástla takmer o 9 % pri znížení emisií skleníkových plynov o 24 % od roku 1990 a obmedzení používania hnojív s pozitívnym vplyvom na kvalitu vody. Bez silnejšej a ambicióznejšej podpory politiky je nepravdepodobné, že sa emisie z poľnohospodárstva EÚ budú naďalej znižovať rovnakým tempom. SPP musí dôraznejšie reagovať na tieto problémy a bude navyše zohrávať kľúčovú úlohu pri realizácii priorít predsedu Junckera v plnom súlade s ostatnými politikami, najmä pokiaľ ide o:

·skvalitnenie zamestnanosti, rastu a investícií,

·využívanie potenciálu energetickej únie, obehového hospodárstva a biohospodárstva pri zvýšenej starostlivosti o životné prostredie a intenzívnejšom boji proti zmene klímy a prispôsobovaní sa jej,

·presun výskumu a inovácií z laboratórií na polia a trhy,

·úplné prepojenie poľnohospodárov a vidieka s digitálnym hospodárstvom a

·prínos pre program Európskej komisie v oblasti migrácie.

EÚ je zároveň pevne odhodlaná vykonávať opatrenia stanovené v Parížskej dohode (COP21) a cieľoch OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja (SDG). SPP podporuje najmä politiky uvedené v rámci politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030, v ktorom sa požaduje, aby poľnohospodárstvo prispievalo k cieľu znížiť emisie v celom hospodárstve o 40 % do roku 2030 a k plneniu stratégie EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy. Európske poľnohospodárstvo musí tiež vo väčšej miere prispievať k plneniu environmentálnych cieľov EÚ. Tieto záväzky nemožno splniť bez pomoci poľnohospodárov, lesníkov a iných vidieckych aktérov, ktorí spravujú vyše polovice pôdy EÚ, sú kľúčovými používateľmi a správcami príslušných prírodných zdrojov a zabezpečujú rozsiahle pohlcovače uhlíka, ako aj obnoviteľné zdroje pre priemysel a energetiku. Preto by modernizovaná SPP mala zvýšiť pridanú hodnotu EÚ zohľadnením vyššej úrovne úsilia v oblasti životného prostredia a klímy, pričom by zároveň mala reagovať na obavy občanov z hľadiska udržateľnej poľnohospodárskej výroby.

Vo vyhlásení z Corku 2.0 z roku 2016 s názvom Lepší život vo vidieckych oblastiach sa uviedli ambiciózne ciele pre budúci úspech poľnohospodárstva a vidieckych oblastí EÚ a ich možný prínos pre spoločnosť ako celok. Obsahuje program reformy SPP s cieľom zlepšiť jej vykonávanie a aktualizovať ju podľa súčasných problémov. Treba predovšetkým investovať do zručností, verejných služieb, infraštruktúry a budovania kapacít v záujme vytvorenia dynamických vidieckych komunít.

Obrázok 3

Na verejnej konzultácii sa zdôraznil význam troch rozmerov udržateľnosti (hospodárskeho, environmentálneho a sociálneho) a ich prepojenie so širšou potrebou modernizácie a zjednodušenia politiky.

V nadväznosti na Bielu knihu Komisie o budúcnosti Európy z 1. marca 2017 sa rozprúdila rozsiahla diskusia o budúcnosti EÚ, v rámci ktorej sa Únia a jej členské štáty vyzvali k lepšej interakcii s občanmi, väčšej zodpovednosti voči nim a rýchlejšiemu a efektívnejšiemu plneniu dohodnutých prvkov ako Európsky pilier sociálnych práv. V podnetnom diskusnom dokumente Komisie o budúcnosti financií EÚ z 28. júna 2017 sa stanovili možnosti a scenáre budúceho smerovania prostriedkov z rozpočtu EÚ, ktoré okrem iného zahŕňali mieru spolufinancovania SPP a jeho dôsledky. Ako sa uviedlo v diskusnom dokumente, rozpočet EÚ by mal naďalej reagovať na súčasné trendy, ktoré budú v nasledujúcich rokoch EÚ ovplyvňovať. Existuje však aj viacero ďalších oblastí, kde bude musieť rozpočet EÚ priniesť viac než v súčasnosti. V tomto kontexte bude treba preskúmať všetky existujúce nástroje vrátane SPP. Toto oznámenie teda nijako nepredurčuje výsledok tejto diskusie ani návrhy na budúci viacročný finančný rámec (VFR).

V diskusnom dokumente o budúcnosti financií EÚ sa požaduje prechod na nový, udržateľný rast založený na holistickom a integrovanom prepojení hospodárskych, sociálnych a environmentálnych aspektov a dôkladnejšom zameraní na poskytovanie verejných statkov.

Z tohto musia vychádzať aj ďalšie kroky vývoja SPP – modernizácia a zjednodušovanie, ako aj integrácia s ostatnými politikami EÚ – s cieľom čeliť rôznym naliehavým problémom a čo najlepšie využiť poľnohospodárstvo a vidiecke oblasti EÚ, s väčším dôrazom na prísne normy a skutočné výsledky, a podporiť poľnohospodárov pri predvídaní a zvládaní relevantných budúcich výziev a vývoja.

2.Prechod na nový model vykonávania a jednoduchšiu SPP

SPP sa musí vyvíjať vo viacerých smeroch a lepšie reagovať na výzvy a príležitosti, ktoré sa vyskytujú na úrovni EÚ, členských štátov, regiónov, miest, obcí a jednotlivých poľnohospodárskych podnikov. To znamená, že SPP musí zjednodušiť riadenie, zlepšiť plnenie cieľov EÚ a výrazne znížiť byrokraciu a administratívnu záťaž.

Súčasný systém vykonávania SPP vychádza z podrobných požiadaviek na úrovni EÚ a obsahuje prísne mechanizmy kontrol, sankcií a auditu. Tieto pravidlá sú často veľmi normatívne, aj na úrovni poľnohospodárskych podnikov. Vzhľadom na rôznorodé poľnohospodárske a klimatické podmienky Únie nie je vhodné na dosiahnutie želaných výsledkov a pridanej hodnoty EÚ uplatňovať direktívny prístup ani univerzálne riešenia platné pre všetkých.

Pokiaľ ide o model vykonávania budúcej SPP, Únia by mala stanoviť základné parametre (ciele SPP, všeobecné zásahy, základné požiadavky), zatiaľ čo členské štáty by mali znášať väčšiu zodpovednosť v súvislosti so spôsobom plnenia a dosahovania dohodnutých cieľov. Dosiahnutím cieľov SPP by sa splnili záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o EÚ, ako aj dohodnuté ciele týkajúce sa napríklad životného prostredia, zmeny klímy (COP 21) a viacerých SDG. Členské štáty pri vypracúvaní strategických plánov SPP zohľadnia svoje plánovacie nástroje prijaté na základe právnych predpisov a politík EÚ v oblasti životného prostredia a klímy 9 . Okrem toho by boli zodpovedné za zabezpečenie dôveryhodného monitorovania a nahlasovania výsledkov, čím sa potvrdí vierohodnosť rozpočtu.

Väčšia subsidiarita by v súvislosti s takýmito cieľmi umožnila lepšie zohľadnenie miestnych podmienok a potrieb. Členské štáty by boli zodpovedné za prispôsobenie opatrení SPP s cieľom maximalizovať ich prínos k dosahovaniu cieľov EÚ. Pri zachovaní súčasných riadiacich štruktúr, ktoré musia aj naďalej zabezpečovať účinné monitorovanie a presadzovanie dosahovania všetkých cieľov politiky, by členské štáty mali mať aj väčší vplyv na navrhovanie rámca kontroly a dodržiavania právnych predpisov, ktorý sa vzťahuje na príjemcov (vrátane kontrol a sankcií).

V záujme zvýšenia pridanej hodnoty EÚ a zachovania fungujúceho poľnohospodárskeho vnútorného trhu by členské štáty neprijímali rozhodnutia oddelene, ale v rámci štruktúrovaného procesu, ktorý by sa vytvoril pri vypracovaní strategického plánu SPP s opatreniami uvedenými v pilieroch I aj II, čím by sa zabezpečila súdržnosť budúcej SPP s ostatnými politikami. Nový model vykonávania tak bude i naďalej zabezpečovať rovnaké podmienky, pričom sa zachová spoločný prístup a oba piliere tejto politiky. Komisia by posúdila a schválila takéto plány s cieľom maximalizovať prínos SPP k prioritám a cieľom EÚ a plneniu cieľov členských štátov v oblasti klímy a energetiky. Je to dôležité na zachovanie spoločného prístupu k plneniu cieľov v oblasti životného prostredia a klímy vo všetkých členských štátoch. Vyššie ambície sú v tejto súvislosti jedinou reálnou možnosťou politiky.

Proces plánovania by sa mal podstatne zjednodušiť, aby nedosahoval úrovne zložitosti súčasných programov rozvoja vidieka. To znamená najmä, že by sa mali odstrániť direktívne prvky súladu, akými sú napríklad podrobnosti opatrení a pravidlá oprávnenosti na úrovni právnych predpisov EÚ. Takéto zjednodušenie by malo priaznivý vplyv aj na integrované a inovatívne prístupy a zvýšilo by prispôsobivosť a inovatívnosť politického rámca.

Z toho vyplýva, že SPP a plány členských štátov by mali byť zamerané predovšetkým na ciele a očakávané výsledky, a zároveň obsahovať dostatočný priestor na zohľadnenie osobitostí členských štátov a regiónov. V súlade s logikou Komisie pri „rozpočte zameranom na výsledky“ by sa mal budúci systém vykonávania viac niesť v tomto duchu, podporovať subsidiaritu udelením väčších právomocí členským štátom pri zavádzaní režimov podpory v rámci SPP, sledovať dohodnuté realistické a primerané ciele a pomáhať pri znižovaní administratívnej záťaže týkajúcej sa EÚ pre príjemcov. V takomto kontexte ponúkajú zjednodušené možnosti vykazovania nákladov a moderné technológie významné príležitosti na zníženie tejto záťaže, najmä pokiaľ ide o kontroly. Poľnohospodári aj občania by mali mať možnosť využívať takéto výhody v menej normatívnom rámci.

Ako sa uvádza vo vyhlásení z Corku 2.0, štruktúrou SPP ako celku by sa zabezpečili cielené opatrenia na dosiahnutie správne vymedzených hospodárskych, sociálnych a environmentálnych cieľov pri zohľadnení potrieb a zámerov dotknutých území.

Ďalšou významnou úlohou Komisie bude samozrejme dohľad nad dosahovaním výsledkov a dodržiavaním základných pravidiel EÚ a medzinárodných záväzkov v rámci dobre vypracovaného systému auditu a vierohodnosti. Proces potvrdzovania vierohodnosti by sa na tento účel musel prispôsobiť požiadavkám tvorby politiky zameranej na výsledky vrátane rozvoja a uplatňovania spoľahlivých a merateľných ukazovateľov a dôveryhodného monitorovania výkonnosti a podávania správ.

3.Inteligentnejšia, moderná a udržateľná SPP

Európski občania by mali mať aj naďalej prístup k bezpečným, kvalitným, cenovo dostupným, výživným a rozmanitým potravinám. Spôsob výroby a predaja týchto potravín by sa mal prispôsobiť očakávaniam občanov, najmä pokiaľ ide o vplyv na ich zdravie, životné prostredie a klímu. Na zabezpečenie tohto stavu v kontexte rastúcej svetovej populácie, zvýšeného tlaku na životné prostredie a zmeny klímy sa SPP musí ďalej rozvíjať, zachovať si trhovú orientáciu a podporovať modely rodinných fariem vo všetkých regiónoch Únie. SPP musí podporovať úsilie zamerané na riešenie základných príčin migrácie do EÚ a byť s ním v súlade.

 Obrázok 4

Plnenie týchto cieľov bude možné v nadväznosti na výsledky, ktoré už SPP dosiahla svojimi politickými cieľmi, a to v novom hospodárskom, klimatickom, environmentálnom, sociálnom, technologickom, priemyselnom a politickom kontexte. V oddiele nižšie sa uvádzajú hlavné ciele budúcej SPP:

·budovanie inteligentného a odolného poľnohospodárstva,

·zintenzívnenie starostlivosti o životné prostredie a opatrení v oblasti klímy a prínos k súvisiacim cieľom EÚ v uvedenej oblasti,

·posilnenie sociálno-ekonomickej štruktúry vidieckych oblastí.

Dosiahnutie týchto cieľov si vyžaduje lepšie prepojenie poľnohospodárstva a vidieckych oblasti EÚ s rozvojom ľudského kapitálu a výskumom, ako aj silnejšiu podporu inovácií.

Budúca SPP okrem toho musí aj naďalej reagovať na spoločenské očakávania týkajúce sa udržateľnej produkcie potravín, najmä z hľadiska ich nezávadnosti a kvality, ale aj noriem v oblasti životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat.

3.1.Lepšie prepojenie znalostí a praxe vďaka výskumu a inováciám

K dispozícii sú inovácie z rôznych oblastí (riešenia založené na ochrane prírody z agronómie, šľachtenie, vertikálne poľnohospodárstvo, zootechnika, biologické, technologické, digitálne, organizačné a výrobkové inovácie), ktoré môžu podporiť multifunkčnosť poľnohospodárskych a potravinových systémov EÚ. Výskum a inovácie sú súčasťou základných pokrokov týkajúcich sa všetkých problémov v poľnohospodárstve a vidieckych oblastiach EÚ: hospodárskych, environmentálnych a sociálnych. Vo výskumnom programe Európskej únie by sa mali jasne zohľadniť potreby a prínos vidieckych oblastí a budúca SPP bude musieť ďalej rozvíjať synergie s politikou výskumu a inovácií.

Technologický vývoj a digitalizácia umožňujú veľké pokroky v rámci efektívneho využívania zdrojov na podporu poľnohospodárstva šetrného k životnému prostrediu a klíme, ktoré znižujú vplyv na životné prostredie a klímu, zvyšujú odolnosť a zdravie pôdy a znižujú náklady poľnohospodárov. Miera zavádzania nových technológií v poľnohospodárstve však stále nedosahuje očakávanú úroveň a v rámci EÚ je nerovnomerne rozložená. Okrem toho sa treba zaoberať prístupom malých a stredných podnikov k technológiám.

Prístup ku kvalitným, relevantným a novým vedomostiam je v rámci celej Únie tiež veľmi nejednotný. Bráni tak vykonávaniu určitých nástrojov SPP a obmedzuje celkovú konkurencieschopnosť a rozvojový potenciál poľnohospodárstva. Na druhej strane, schopnosť SPP zvyšovať tok poznatkov medzi partnermi z rôznych častí EÚ predstavuje silnú pridanú hodnotu, keďže znižuje náklady, zvyšuje vplyv financovania EÚ a urýchľuje inovácie v rôznych častiach EÚ.

Obrázok 5

Podpora vedomostí, inovácie a technológií bude dôležitá pre budúce fungovanie SPP. Programy zamerané na zlepšovanie hospodárskych, sociálnych alebo environmentálnych výsledkov a prispôsobenie zmene klímy a jej zmiernenie budú prepojené s poradenskými službami, ktoré budú zabezpečovať poznatky, rady, zručnosti a inovácie.

Európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť (EIP-AGRI) a európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na vodné hospodárstvo preukázali svoj význam pri mobilizácii poľnohospodárstva k inovovaniu. Financovalo pilotné projekty pre viacero účastníkov a vytváralo siete v celej Európe s cieľom zaistiť všeobecnú dostupnosť nových poznatkov. Jeho úspech závisí od súhrnného výkonu poradcov, systémov odbornej prípravy a vzdelávania v poľnohospodárstve, výskumných a farmárskych organizácií, často označované ako systém poľnohospodárskych znalostí a inovácií (AKIS), ktorý v každom členskom štáte funguje odlišne. Úloha poľnohospodárskeho poradcu je mimoriadne dôležitá. Moderná SPP by mala podporovať posilnenie príslušných poradenských služieb v rámci systémov AKIS. Mala by to byť podmienka pre schválenie strategických plánov SPP. To by sa malo umožniť lepšou podporou partnerskej výmeny, vytváraním sietí a spoluprácou medzi poľnohospodármi, a to aj cez organizácie výrobcov, ktoré môžu byť dôležitými nástrojmi na pravidelnú výmenu poznatkov, inovácií a úsporu nákladov pre poľnohospodárov.

3.2.Budovanie inteligentného a odolného poľnohospodárstva

3.2.1.Spravodlivá podpora príjmov, aby sa poľnohospodári dokázali uživiť 

Ako sa zdôrazňuje v diskusnom dokumente o budúcnosti financií EÚ, priame platby čiastočne stierajú rozdiel medzi príjmom v poľnohospodárstve a v iných odvetviach hospodárstva. Z hľadiska príjmov sú dôležitou „záchrannou sieťou“, ktorá zaisťuje prítomnosť poľnohospodárskej činnosti vo všetkých regiónoch Únie vrátane oblastí s prírodnými prekážkami (ktoré dostávajú platby aj v rámci politiky rozvoja vidieka) a rôzne súvisiace hospodárske, environmentálne a sociálne prínosy vrátane verejných statkov. Priame platby sú preto naďalej základnou súčasťou spoločnej poľnohospodárskej politiky, v súlade so záväzkami vyplývajúcimi zo Zmluvy o EÚ.

  Obrázok6

Hoci rola priamych platieb pri stabilizácii príjmov poľnohospodárov je všeobecne vítaná, skutočnosť, že 80 % platieb dostáva 20 % poľnohospodárov, sa niekedy stretáva s obvineniami z „neférovosti“. Tieto čísla odrážajú systém, kde sú platby prepojené s pôdou, ktorá sa koncentruje u menšiny poľnohospodárov. Polovicu príjemcov v rámci SPP tvoria veľmi malé poľnohospodárske podniky a väčšinu platieb dostávajú stredne veľké profesionálne rodinné farmy, no malo by sa podporovať vyváženejšie rozdelenie podpory. Priame platby budú svoje poslanie plniť účinnejšie a efektívnejšie, ak sa zjednodušia a lepšie zacielia. Pri každej zmene však treba zachovať jeden z kľúčových prínosov tejto politiky: ochranu riadne fungujúceho vnútorného trhu, ktorý sa pomocou SPP v priebehu rokov podarilo vytvoriť.

Obrázok 7

Aby sa priame platby účinnejšie zameriavali na zaistenie príjmu pre všetkých poľnohospodárov v EÚ, ako sa uvádza v spomínanom diskusnom dokumente, mal by sa bližšie preskúmať nasledujúci (nevyčerpávajúci) zoznam možností zaistenia spravodlivej a lepšie cielenej podpory príjmov poľnohospodárov:

–povinné stropy priamych platieb zohľadňujúce prácu, aby sa predišlo negatívnemu vplyvu na pracovné miesta,

–ako spôsob na obmedzenie podpory veľkých poľnohospodárskych podnikov by sa dali zaviesť aj degresívne platby,

–intenzívnejšie zameranie na redistributívne platby, aby sa podpora dala poskytovať cielene, napr. malým a stredne veľkým poľnohospodárskym podnikom,

–uistenie sa, že podpora sa zameriava na skutočných poľnohospodárov, teda tých, ktorí si aktívnou činnosťou zarábajú na živobytie.

SPP musí zároveň plniť svoju úlohu v dodržiavaní zásady „Rovnosť medzi jej členmi, rovnosť medzi veľkými či malými, na východe či na západe, severe či juhu“, ako pripomenul predseda Juncker v správe o stave Únie v roku 2017. V tomto smere by mala zmierňovať rozdiely medzi členskými štátmi v oblasti podpory z SPP. Hoci treba uznať, že naprieč EÚ existujú veľké rozdiely v relatívnych nákladoch na pracovnú silu a pôdu, ako aj v agronomickom potenciáli, všetci poľnohospodári v EÚ sa stretávajú s podobnými výzvami.

3.2.2.Investovanie do lepšieho trhového oceňovania poľnohospodárov 

SPP by mala robiť viac pre to, aby poľnohospodári dostali z trhu viac peňazí. Je zjavné, že treba podporiť investície do reštrukturalizácie, modernizácie, inovácie a diverzifikácie poľnohospodárskych podnikov, ako aj do zavádzania nových technológií a zhodnocovania príležitostí digitálnych riešení ako precízne poľnohospodárstvo, používanie „veľkých dát“ a čistá energia, aby sa podporila udržateľnosť a konkurencieschopnosť jednotlivých poľnohospodárskych podnikov, ale aj ich odolnosť vrátane odolnosti proti negatívnym vplyvom zmeny klímy. Významným faktorom, ktorému sa bude venovať aj plánovaný návrh na zlepšenie potravinového dodávateľského reťazca v EÚ 10 , je postavenie poľnohospodárov v tomto reťazci. Treba sa hlbšie zamyslieť nad úlohou a efektívnym fungovaním organizácií poľnohospodárskych výrobcov. Uznané organizácie výrobcov môžu byť poľnohospodárom užitočné pri posilňovaní vyjednávacieho postavenia v hodnotovom reťazci, ako aj pri spolupráci na znižovaní nákladov a zvyšovaní konkurencieschopnosti a trhového ocenenia. Keďže organizácie výrobcov majú osobitný význam pre malých farmárov, je dôležité, aby im svojou štruktúrou ponúkali príležitosti. Na vidiek prichádzajú nové udržateľné hodnotové reťazce v odvetviach ako biologické materiály, bioenergetika, obehové hospodárstvo či ekoturistika, ktoré sú pre poľnohospodárov a vidiecke podniky príležitosťou diverzifikovať podnikanie, zabezpečiť riziká a získať dodatočné príjmy; politika by sa mala viac sústrediť na podporu takéhoto úsilia.

Výsledky investičnej podpory v rámci SPP by mala podporiť aj lepšia integrácia podnikateľského poradenstva a podpora kolektívneho investovania či mechanizmov na zaistenie účinných synergií s výskumom a inováciou. Pretrvávajúci nedostatok investícií do poľnohospodárstva treba riešiť, a to aj intenzívnejším využívaním inovačných finančných nástrojov, ktoré zohľadňujú osobitosti sektora, a integrovanejšími projektmi prepájajúcimi viacero nástrojov EÚ (EFSI, EŠIF). Cestu by mohla ukázať ďalšia spolupráca s Európskou investičnou bankou (EIB).

3.2.3.Riadenie rizík

V kontexte väčšej trhovej orientácie SPP viedla intenzívnejšia trhová expozícia k zvýšeniu rizika cenovej volatility a narastajúcemu tlaku na príjmy. Riziká pramenia aj zo zmeny klímy a súvisiaceho nárastu frekvencie i závažnosti extrémnych poveternostných podmienok, ako aj frekvencie sanitárnych a fytosanitárnych kríz zasahujúcich zvieratá a agronomické aktíva v EÚ. Hoci za vypracovanie stratégií na úrovni poľnohospodárskych podnikov sú v konečnom dôsledku ako podnikatelia zodpovední samotní poľnohospodári, je dôležité vytvoriť stabilný rámec, ktorý poľnohospodárskemu sektoru pomôže úspešne predchádzať rizikám a krízam, respektíve ich riadiť, a to s cieľom posilniť jeho odolnosť a zároveň poskytnúť tie správne stimuly na prilákanie súkromných iniciatív.

Obrázok 8

SPP už ponúka viacvrstvový súbor nástrojov, ktorý poľnohospodárom pomáha pri predchádzaní rizík aj ich riadení – od priamych platieb a trhových intervencií po kompenzácie v krízach a súčasné opatrenia druhého piliera, najmä nástroj stabilizácie príjmu (IST) a podporu na poistenie. Účinné môžu byť napríklad sektorové nástroje stabilizácie, ktoré sa aktivujú na úrovni 20 % straty príjmu. Je dôležité zamyslieť sa nad tým, či by sa mal tento aspekt v záujme lepšieho fungovania ďalej upravovať. Okrem toho by sa malo preskúmať, ako lepšie využiť existujúce možnosti riadenia rizík, napríklad používaním indexov na výpočet strát príjmu poľnohospodárskych podnikov a na zníženie byrokracie a nákladov.

Zlepšiť možno spôsob, akým poľnohospodárska obec chápe a zohľadňuje nástroje riadenia rizík vo všeobecnosti a konkrétne poľnohospodárske poistenie. Je tu príležitosť na posilnenie informovanosti o prínosoch týchto systémov formou odbornej prípravy v oblasti rozvoja vidieka, iniciatív na prenos vedomostí a zapojenia do poľnohospodárskych poradenských služieb.

V krátkodobom horizonte sa na úrovni EÚ zriadi stála platforma pre riadenie rizík, ktorá bude poľnohospodárom, verejným orgánom a zainteresovaným stranám slúžiť ako fórum na výmenu skúseností a osvedčených postupov, pričom cieľom je zlepšiť využívanie existujúcich nástrojov a získať vstupy pre budúci vývoj politiky.

Zároveň sa oplatí preskúmať, ako ďalej rozvíjať integrovaný a koherentný prístup na predchádzanie rizikám, ich riadenie a zvyšovanie odolnosti, ktorý doplnkovo kombinuje intervencie na úrovni EÚ so stratégiami členských štátov a nástrojmi súkromného sektora zameranými na príjmovú stabilitu a klimatické riziká. Nevyhnutnou podmienkou v tomto smere je flexibilný prístup, ktorý umožní riešenia šité na mieru jednotlivým regionálnym a odvetvovým potrebám poľnohospodárov a posilní ich trhovú orientáciu.

Treba však preskúmať aj nové možnosti. Finančné nástroje na stimuláciu prílevu súkromného kapitálu môžu pomôcť prekonať dočasné problémy s peňažnými tokmi. Zvážiť možno aj ďalšie opatrenia, ktoré doplnia existujúci rámec riadenia rizík, ako napríklad podporu zaistenia podielových fondov či stimulovanie preventívneho sporenia.

Okrem rámca nástrojov SPP by mohli pomôcť určité opatrenia na úrovni členských štátov, pokiaľ sú v súlade s pravidlami štátnej pomoci. Týka sa to napríklad ustanovení daňovej politiky, ktoré v súčasnosti poľnohospodárov odrádzajú od sporenia v dobrých rokoch, aby vykryli tie zlé.

3.3.Podpora starostlivosti o životné prostredie, opatrení v oblasti klímy a dosahovania environmentálnych a klimatických cieľov EÚ

Zmena klímy a obmedzené prírodné zdroje budú aj naďalej ovplyvňovať poľnohospodárstvo a ohrozovať potravinovú bezpečnosť. Ciele EÚ v oblasti energetiky a klímy na rok 2030 sú ambiciózne. Preto by k nim poľnohospodárstvo rovnako ako všetky ostatné odvetvia malo svojím dielom prispieť v súlade s návrhmi Komisie o spoločnom úsilí a o využívaní pôdy, zmene vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve (LULUCF). Poľnohospodárstvo je pritom jedným z tých, ktoré sú na zmenu klímy najnáchylnejšie. Už dnes sužuje našu poľnohospodársku a lesnícku činnosť nedostatok vody, zmeny v úhrne zrážok, celkový nárast a výkyvy teplôt, čoraz závažnejšie a častejšie klimaticky podmienené extrémne poveternostné javy, pretrvávajúca prítomnosť známych a nástup nových škodcov a chorôb, ako aj riziko požiarov. Poľnohospodári a lesníci však nie sú len používateľmi prírodných zdrojov, ale aj prepotrebnými správcami ekosystémov, biotopov a krajiny. Nová SPP by v každom prípade mala byť ambicióznejšia a mala by sa viac zameriavať na výsledky v oblasti efektívneho využívania zdrojov, starostlivosti o životné prostredie a klimatických opatrení.

Budúca SPP by mala čo najlepšie využívať výsledky výskumu, zaisťovať dostupnosť a využívanie poznatkov a podporovať šírenie moderných technológií s cieľom maximalizovať príspevok poľnohospodárstva k únijným i svetovým cieľom. Riešenie čiastočne spočíva v poľnohospodárstve, ktoré šetrí klímu a vychádza z odbornej prípravy, poradenstva a inovácie. Vyžaduje si to však poľnohospodársku politiku so silným dôrazom na poskytovanie verejných statkov a ekosystémových služieb v oblasti pôdy, vody, biodiverzity, kvality ovzdušia, klimatických opatrení a zveľaďovania krajiny. Takisto je dôležité, aby SPP k týmto cieľom prispievala strategicky a merateľne.

Súčasná ekologická architektúra SPP, ktorá sa opiera predovšetkým o doplnkové využívanie troch samostatných politických nástrojov (krížové plnenie, ekologizačné platby a dobrovoľné agroenvironmentálne a klimatické opatrenia), sa nahradí a všetky činnosti sa zlúčia do cielenejšieho a ambicióznejšieho, no zároveň pružného prístupu. Takýto nový model umožní členským štátom uplatniť kombináciu povinných a dobrovoľných opatrení v rámci piliera I a II v záujme splnenia environmentálnych a klimatických cieľov stanovených na úrovni EÚ. Členské štáty budú musieť stanoviť kvantifikované ciele, ktoré zabezpečia dosiahnutie dohodnutých cieľov v oblasti životného prostredia a klímy stanovených na úrovni EÚ. Členské štáty budú mať voľnosť pri formulácii strategických plánov, ktoré umožnia riešenie klimatických a environmentálnych potrieb na miestnej úrovni. Malo by sa preskúmať, ako by k výsledkom mohla prispieť povinná celoúnijná požiadavka na plán hospodárenia so živinami a stimuláciu precízneho hospodárstva, ktoré by boli súčasťou strategického plánu SPP každého členského štátu. Komisia okrem iného vyhodnotí, ako pristupovať k opatreniam s vysokou environmentálnou hodnotou pre EÚ ako ochrana trvalých pasienkov, zachovávanie a tvorba krajinných prvkov, poľnohospodárske činnosti v oblastiach s prírodnými prekážkami, ekologické poľnohospodárstvo, ako aj individuálne či kolektívne režimy zamerané na zdravie pôdy, biodiverzitu a správu povodí riek.

Podpora príjmov poľnohospodárov bude podmienená tým, aby sa zaviazali k uplatňovaniu postupov zameraných na životné prostredie a klímu, ktoré sa stanú východiskom pre ambicióznejšie dobrovoľné praktiky. Toto nové pravidlo sa bude opierať o uplatňovanie zefektívneného súboru podmienok v oblasti životného prostredia a klímy, ktorými sa zabezpečujú environmentálne a klimatické verejné statky. Tieto postupy by bližšie určili členské štáty, aby sa lepšie zohľadnila ich osobitná situácia a riziká a potreby v oblasti klímy, pričom treba zaistiť, aby postupy primerane prispievali k napĺňaniu cieľov stanovených na úrovni EÚ. Členské štáty by museli zabezpečiť splnenie dohodnutých cieľov, ako aj riadne a dôveryhodné monitorovanie výsledkov. Ďalšie prínosy pre životné prostredie/klímu sa dosiahnu dobrovoľnými základnými režimami podpory a ambicióznejšími agroenvironmentálno-klimatickými režimami, ktoré členským štátom a regiónom umožnia sústrediť sa na ich konkrétne problémy.

Tento systém veci zjednoduší – jediná vrstva požiadaviek na priame platby, spoločný súbor riadiacich a kontrolných pravidiel a zníženie administratívneho zaťaženia členských štátov i poľnohospodárov. Väčšia subsidiarita nahradí prístup jedného univerzálneho riešenia pre všetkých a zaistí jasný environmentálny rozmer prijatých opatrení. Aby sa však zabezpečil súlad s prierezovými cieľmi EÚ, všetky činnosti a ciele navrhnuté členskými štátmi musí Komisia schváliť, na čo využije rámec EÚ dohodnutý ako súčasť strategického plánu SPP.

Celkové výsledky novej ekologickej architektúry by mali podporovať kooperatívne/kolektívne prístupy, mali by poľnohospodárov a zainteresované strany angažovať v procese zabezpečovania environmentálnych a klimatických verejných statkov zameranom na výsledky a mali by prinášať režimy podpory, ktoré zlučujú poskytovanie znalostí a investícií do životného prostredia.

3.4.Posilnenie sociálno-ekonomickej štruktúry vidieckych oblastí

3.4.1.Rast a pracovné miesta na vidieku

Mnoho vidieckych oblastí v EÚ trpí štrukturálnymi problémami, ako je nedostatok atraktívnych pracovných príležitostí, zručností, investícií do pripojiteľnosti a základných služieb, ako aj veľký odlev mladých ľudí. V Únii, kde sú si všetci rovní, sa musia politiky EÚ viac zamerať na potenciál a ašpirácie vidieckych občanov a komunít. SPP, a najmä politika rozvoja vidieka zohráva významnú úlohu pri podpore tvorby pracovných miest a rastu na vidieku, ako aj pri ochrane kvality životného prostredia v týchto oblastiach.

Kombinácia investícií EÚ a členských štátov do infraštruktúry a rozvoja prírodného a ľudského kapitálu je nevyhnutná na podporu udržateľnej a kvalitnej zamestnanosti na vidieku. Vidiecke komunity by mali mať lepší prístup k verejným službám, zdravotnej starostlivosti, odbornej príprave, programom na rozvoj nových zručností (najmä v digitálnej sfére), ku kvalitnému vzdelávaniu a pripojeniu.

SPP je jednou z viacerých politík EÚ, ktoré prispievajú k prosperite vidieckych oblastí, a treba zlepšiť jej komplementárnosť s ostatnými politikami EÚ ako politika súdržnosti (ktorá tiež vidieku poskytuje nezanedbateľné financovanie) či nástroj na prepájanie Európy, ako aj s vnútroštátnymi financiami a stratégiami. Lepšia koordinácia týchto politík by zjednodušila mechanizmy plnenia a znížila administratívne zaťaženie verejnej správy i občanov.

Nové vidiecke hodnotové reťazce ako čistá energia, nastupujúce biohospodárstvo, obehové hospodárstvo a ekoturistika majú na vidieku veľký potenciál z hľadiska rastu a zamestnanosti. Vedľajšie produkty z agropotravinárstva a lesníctva by sa dali nanovo zhodnotiť ako vstupy v sektoroch bioenergetiky a spracovania biologických materiálov, zatiaľ čo maštaľný hnoj možno premeniť na bioplyn a hnojivo, čím sa súčasne podporí energetická transformácia i širšia recyklácia živín. Prispieva to aj k náhrade znečisťujúcejších a neobnoviteľných zdrojov a materiálov a k obmedzovaniu potravinových strát a plytvania. Udržateľné poľnohospodárstvo a lesníctvo majú pri rozvoji tohto potenciálu strategický význam.

Rast biohospodárstva v udržateľnom obchodnom modeli by sa preto mal pre strategické plány SPP stať prioritou a mal by podporovať stratégiu obehového hospodárstva EÚ, ako aj vývoj nových obchodných modelov, ktoré budú slúžiť poľnohospodárom a lesníkom a vytvárať nové pracovné miesta. Zvýšil by sa tým potenciál SPP prispieť k cieľom energetickej únie i priemyselnej politiky EÚ podporou čistého a efektívneho získavania energie vrátane mobilizácie udržateľnej biomasy v súlade so základnými zásadami stratégie obehového hospodárstva EÚ. EFSI a ďalšie finančné páky by mali priniesť dodatočnú podporu z programov rozvoja vidieka, pričom zámerom sú lacnejšie a dlhodobejšie úvery pre podnikateľov ochotných investovať do vidieckych oblastí.

Obrázok 9

Jednou z priorít tejto budúcej prierezovej politickej činnosti je rozvoj tzv. inteligentných dedín po celej Únii. Táto nová myšlienka, ktorá sa momentálne vyvíja vo viacerých iniciatívach a pilotných projektoch, pomôže miestnym komunitám jasne a komplexne vyriešiť otázku nedostatočného pokrytia širokopásmovým pripojením, chýbajúcich pracovných príležitostí a poskytovaných služieb. Komisia je odhodlaná posilniť podporu vidieckych komunít a miestnych samospráv, ktoré sa chcú zapojiť do rozvoja inteligentných dedín, a to budovaním kapacít, investíciami, podporou inovácie, vytváraním sietí i poskytovaním inovačných nástrojov financovania na zdokonalenie zručností, služieb a infraštruktúry.

Ďalšie investície z EÚ i členských štátov do rozvoja ľudského kapitálu na vidieku sú potrebné v záujme udržateľnej a kvalitnej zamestnanosti a pomoci ľuďom žijúcim v týchto oblastiach naplniť ich potenciál, ako aj potenciál ich komunít tým, že sa im pomôže nadobudnúť nové zručnosti a zlepší sa ich prístup ku kvalitným kľúčovým službám vrátane vzdelávania.

Pri budovaní miestnych kapacít a podpore sociálneho začlenenia, znižovania chudoby a tvorby pracovných miest v lokálnych ekonomikách sa ukázala účinná iniciatíva LEADER, ktorú vedú samotné miestne komunity. Na plnú mobilizáciu potenciálu vidieka sú potrebné lepšie synergie a koordinácia s miestnymi samosprávnymi orgánmi a agentúrami.

Vďaka svojej rozvojovej politike je SPP ťahúňom Únie v oblasti rozvoja vidieka. Aj keď však majú všetky makroekonomické a odvetvové politiky potenciálny dosah na vidiecke komunity a mnoho fondov EÚ dokáže podporiť prosperitu na vidieku, tento potenciál obnovy vidieckych oblastí sa nie vždy využíva naplno. Komisia je preto odhodlaná podporovať pre oblasť vidieka kontrolný mechanizmus, ktorý bude systematicky prehodnocovať príslušné politiky „vidieckou lupou“ z hľadiska možného dosahu na vidiecke komunity.

3.4.2.Prilákanie nových poľnohospodárov

Prosperujúci poľnohospodársky sektor sa môže rozvíjať len za predpokladu skutočnej generačnej zmeny: starnúca poľnohospodárska komunita potrebuje novú krv, ktorá odvetviu vráti dynamiku a otvorí ho prebiehajúcej technologickej transformácii. Mladí poľnohospodári a ďalší noví aktéri sa však v začiatkoch stretávajú s vážnymi prekážkami vrátane ekonomických (vysoká cena pôdy), ale aj spoločenských (farmárstvo sa vníma ako neatraktívne, staromódne povolanie, ktoré niekedy nezahŕňa primeranú sociálnu ochranu).

 Obrázok 10

Generačná výmena by mala byť prioritou nového politického rámca, no treba uznať, že najvhodnejším kandidátom na jej stimulovanie sú samotné členské štáty, ktoré majú právomoci v oblasti predpisov o pôde, zdaňovania, dedičského práva či územného plánovania 11 . Berúc do úvahy uvedené treba zlepšiť konzistentnosť opatrení na úrovni EÚ a členských štátov. SPP by mala členským štátom poskytovať flexibilitu vytvárať režimy podpory šité na mieru osobitným potrebám ich mladých poľnohospodárov. Nový systém podpory uľahčí opatrenia členských štátov na pomoc mladým poľnohospodárom. Strategické plány SPP by mohli zahŕňať podporu rozvoja zručností, znalostí, inovácie a podnikania, ako aj investičnú podporu. Hodnotnú rolu v tomto smere môžu zohrávať organizácie výrobcov. Aby sa vidieckej mládeži otvorilo viac príležitostí na vzdelávanie v zahraničí, mali by sa posilniť možnosti mladých poľnohospodárov využívať program Erasmus.

Založenie podnikania v sektore poľnohospodárstva prináša veľké riziko, vysoké kapitálové požiadavky a neistý príjem. SPP by mala pomáhať zmierniť toto riziko v prvých rokoch po založení poľnohospodárskeho podniku zabezpečením celoúnijného systému podpory prvotného zakladania s potrebnou podporou v jednoduchšej a lepšie cielenej forme: dalo by sa to dosiahnuť zjednodušenou doplnkovou platbou pre nových poľnohospodárov (prispôsobenou pre jednotlivé členské štáty podľa ich osobitných potrieb) a/alebo posilnením či predĺžením súčasných paušálnych platieb.

Prístup k finančným nástrojom na podporu investícií do poľnohospodárskych podnikov a prevádzkového kapitálu by sa mal uľahčiť a lepšie prispôsobiť investičným potrebám a vyšším rizikovým profilom nových poľnohospodárov. Podpora novej generácie poľnohospodárov by sa dala skombinovať s primeranými stimulmi na uľahčenie odchodu staršej generácie a zvýšenie mobility pôdy. Okrem toho narastá potreba podporovať opatrenia, ktoré stimulujú medzigeneračný prenos vedomostí (v partnerstvách alebo iných obchodných modeloch) a uľahčujú plánovanie nástupníctva (t. j. poradenské služby, mentoring a vypracovanie plánov nástupníctva v poľnohospodárskych podnikoch).

3.5.Riešenie obáv občanov spojených s udržateľnosťou poľnohospodárskej výroby vrátane zdravia, výživy, plytvania potravinami a dobrých životných podmienok zvierat

SPP je jednou z politík EÚ, ktoré reagujú na spoločenské očakávania týkajúce sa potravín, najmä z hľadiska ich bezpečnosti a kvality, ale aj noriem v oblasti životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat. Poľnohospodári sú v praxi „strážcami“ systémov potravinárskej výroby a ich potenciálny prínos k udržateľnému potravinovému reťazcu je kľúčový.

Občania si zároveň čoraz viac cenia prístup k rozmanitej škále potravín, ktorá prináša spoločnosti aj všeobecnejšie prínosy, ako sú produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby, produkty so zemepisným označením, miestne špeciality či inovačné potraviny. V súčinnosti s ostatnými politikami EÚ musí SPP na tieto obavy aj naďalej reagovať, napríklad modernizáciou pravidiel ekologickej výroby, ďalším zatraktívňovaním a jednoduchším používaním zemepisných označení pre poľnohospodárov i spotrebiteľov či podporou cieľov smernice o udržateľnom používaní pesticídov 12 . SPP by mala efektívnejšie riešiť kľúčové otázky zdravia – napríklad antimikrobiálnu rezistenciu (AMR), ktorú spôsobuje nevhodné používanie antibiotík. V súlade s ambicióznym a holistickým prístupom k zdraviu ľudí a zvierat pod hlavičkou „jedno zdravie“ 13 by zároveň mala podporovať využívanie nových technológií, výskumu a inovácie na znižovanie rizík pre verejné zdravie.

Rovnako môže SPP pomôcť poľnohospodárom zlepšiť uplatňovanie pravidiel EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat a ďalej zvyšovať štandard dobrovoľnými iniciatívami zameranými na podporu trhovej hodnoty tejto koncepcie v EÚ i za jej hranicami.

SPP by mala rozvojom vidieka naďalej podporovať produkciu s osobitnými a hodnotnými charakteristikami, propagovať ju a posilňovať jej medzinárodné uznanie. Zároveň zohráva rolu pri podpore zdravšieho stravovania, zmierňovania problémov obezity a podvýživy, či jednoduchého sprístupňovania nutrične hodnotných potravín ako ovocie a zelenina občanom EÚ. Dobrým príkladom sú školské programy, v rámci ktorých sa na školách dotuje ovocie, zelenina a mliečne výrobky, ktoré sa žiakom poskytujú bezplatne. Tieto programy sa zároveň využívajú vo výučbe o zdravom stravovaní. Kampane na podporu zdravého stravovania a zvyšovania konzumácie ovocia a zeleniny by mali byť ústredným motívom propagácie SPP.

Stravovacie rozhodnutia spotrebiteľov závisia od viacerých faktorov, ktoré ďaleko presahujú kompetencie SPP. Preto je najvýznamnejšou úlohou tejto politiky pomáhať poľnohospodárom predvídať vývoj stravovacích návykov a prispôsobiť produkciu v závislosti od trhových signálov a nárokov spotrebiteľov. Posilňovanie vedomostného trojuholníka v poľnohospodárstve a budovanie lepších prepojení s relevantnými iniciatívami ako Food Partnership (potravinové partnerstvo) v gescii Európskeho inovačného a technologického inštitútu alebo výskumná stratégia EU Food 2030 pomôžu maximalizovať prínos SPP k zaisteniu budúcnosti nášho potravinového systému.

V neposlednom rade môže SPP pomôcť znížiť mieru plytvania potravinami a potravinové straty podporou zdokonalených výrobných a spracovateľských postupov (napr. podpora nových technológií, ktoré predlžujú trvanlivosť produktov podliehajúcich skaze, či lepšie zosúladenie dopytu a ponuky zvýšením transparentnosti), ako aj iniciatív s cieľom zmeniť tradičný model spotreby v štýle „vyrobiť, použiť, zahodiť“ na obehové biohospodárstvo.

4.Globálny rozmer SPP

Hoci je SPP politikou pre EÚ, má očividne celosvetový dosah a rozmer. Na ten sa treba pozorne zamerať pri rozhodovaní o jej budúcnosti. Prepojenia medzi SPP a cieľmi udržateľného rozvoja sú znázornené na obrázku 3. EÚ je odhodlaná vonkajšími politikami a nástrojmi podporovať partnerské krajiny pri dosahovaní rovnakých cieľov. V rámci svojich politík sa preto bude usilovať o zjednotenie krokov v súlade s programom 2030, ako aj so záväzkom zdokonaliť súdržnosť politík v záujme trvalo udržateľného rozvoja 14 . Tento záväzok si vyžaduje zohľadnenie cieľov rozvojovej spolupráce v politikách, ktoré pravdepodobne ovplyvnia rozvojové krajiny.

V tomto smere SPP je a naďalej zostane v súlade s rozvojovou politikou EÚ 15 , ktorá uznáva význam úlohy udržateľného poľnohospodárstva pri odstraňovaní chudoby a dosahovaní trvalo udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách, pričom zároveň podporuje rozvoj poľnohospodárskych trhov a inkluzívne hodnotové reťazce na prospech chudobných a podporuje tvorbu pracovných miest v agropriemysle.

4.1.Obchod

Vďaka úsiliu poľnohospodárskeho a potravinárskeho sektora EÚ a s podporou jej obchodných dohôd a SPP (vrátane jej propagačnej politiky) je Únia najväčším svetovým agropotravinárskym vývozcom. Ďalšia liberalizácia obchodu a posilnená účasť v globálnych hodnotových reťazcoch umožnia agropotravinárskemu priemyslu EÚ ešte viac rozvinúť vývoz v reakcii na narastajúci svetový dopyt strednej triedy, ale aj meniace sa stravovacie návyky. Občanom prinesie ďalší rast medzinárodného obchodu lepší prístup k potravinám, ich výber a cenovú dostupnosť.

Vďaka trvalej trhovej orientácii agropotravinárstva Únie a súladu opatrení SPP s medzinárodným obchodným právom si EÚ zároveň bude môcť zachovať vedúce postavenie v medzinárodných inštitúciách ako Svetová obchodná organizácia (WTO), podporovať otvorený obchod a presadzovať prísnu disciplínu z hľadiska foriem podpory, ktoré obchod narúšajú.

Nemožno však pritom ignorovať, že určité poľnohospodárske sektory v úplne liberalizovanom obchode a celkom neobmedzenej konkurencii s dovozom neobstoja. Citlivosť príslušných produktov preto musíme naďalej zodpovedne uznávať a zohľadňovať v obchodných rokovaniach, pričom treba skúmať, ako si poradiť s geografickými nerovnováhami výhod a nevýhod vplývajúcich na poľnohospodárstvo v rámci Únie v dôsledku obchodných dohôd EÚ.

Únia v súčasnosti čelí vývozným obmedzeniam na mnohých významných agropotravinárskych trhoch tretích krajín pre neopodstatnené sanitárne a fytosanitárne prekážky. EÚ sa bude naďalej usilovať o spravodlivé a vyvážené vzťahy s našimi obchodnými partnermi a podľa potreby v sanitárnej a fytosanitárnej otázke podporovať prístup jedného subjektu. Vysoké štandardy EÚ sa v žiadnom prípade nenarušia. Okrem toho by EÚ mala s využitím jednotlivých nástrojov spolupráce a technickej pomoci podporovať intenzívnejšiu spoluprácu s partnerskými krajinami a regiónmi, a to najmä pri reakcii na nové hrozby v oblasti zdravia zvierat a fytosanitárnej oblasti.

4.2.Migrácia

Budúca SPP musí významnejšie prispievať k implementácii výsledku samitu vo Valette 16 pri riešení hlavných príčin migrácie.

Vedomosti a know-how nadobudnuté v rámci projektov s podporou SPP by sa mali využiť na vytvorenie pracovných príležitostí a ziskovej činnosti v regiónoch pôvodu a tranzitu migrantov, a to aj s pomocou pilotných projektov vonkajšieho investičného plánu EÚ na zaúčanie mladých poľnohospodárov, pričom sa predpokladá zapojenie organizácií európskych poľnohospodárov. Ďalšou oblasťou, ktorú treba preskúmať, sú výmenné programy medzi EÚ a Afrikou. Príslušnými politikami a nástrojmi EÚ treba prehĺbiť spoluprácu v oblasti poľnohospodárskeho výskumu a inovácie. Komisia je zároveň odhodlaná posilniť strategickú politickú spoluprácu a dialóg s Africkou úniou v otázkach spojených s poľnohospodárstvom a rozvojom vidieka, aby regiónu pomohla s rozvojom agropotravinárstva.

V EÚ poskytuje poľnohospodárstvo príležitosti sezónnym pracovníkom.

Časť SPP zameraná na rozvoj vidieka môže okrem toho zohrať rolu v pomoci legálnym migrantom (a najmä utečencom) pri usádzaní sa a začleňovaní do vidieckych komunít. Skúsenosti ukazujú, že sa na to veľmi dobre hodí miestny rozvoj vedený komunitou/iniciatíva LEADER.

(1)      Prevažne vidiecke a prechodné oblasti (definícia OECD).

(2)      Pozri https://ec.europa.eu/agriculture/trade-analysis/statistics_en .

(3)      Ecorys et al. (2016) Mapping and analysis of the implementation of the CAP [Mapovanie a analýza vykonávania SPP], s. 76 – 94.

(4)      Pozri hodnotiacu štúdiu o vykonávaní európskeho partnerstva v oblasti inovácií (EIP), november 2016: https://ec.europa.eu/agriculture/external-studies/2016-eip_en .

(5)      Pozri https://ec.europa.eu/agriculture/consultations/cap-modernising/2017_sk .

(6)      Pracovný dokument útvarov Komisie: Preskúmanie ekologizačných opatrení po roku ich uplatňovania https://ec.europa.eu/agriculture/sites/agriculture/files/direct-support/pdf/2016-staff-working-document-greening_en.pdf ; tiež správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o plnení povinnosti týkajúcej sa oblastí ekologického záujmu v rámci režimu priamych ekologických platieb [COM(2017) 152 final] z 29. 3. 2017.

(7)      Pozri štúdiu Ecampa2 (2016) s najaktuálnejším posúdením možností politiky znižovania emisií skleníkových plynov pre poľnohospodárstvo EÚ: http://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/bitstream/JRC101396/jrc101396_ecampa2_final_report.pdf .

(8)      Stanoviská platformy REFIT na tému „krížového plnenia“, „ekologizácie“, „prekrývania sa pilierov I a II“, „kontroly a auditu“, „podpory rozvoja vidieka“ a „právnych predpisov EÚ o reforme poľnohospodárskych dotácií“. K dispozícii na adrese: https://ec.europa.eu/info/law/law-making-process/evaluating-and-improving-existing-laws/refit-making-eu-law-simpler-and-less-costly/refit-platform/refit-platform-recommendations-and-other-work_sk .

(9)      Napríklad plány riadenia sústavy Natura 2000 a príslušný rámec pre prioritné činnosti, plán manažmentu povodia, programy týkajúce sa kvality a znečistenia ovzdušia, stratégie v oblasti biodiverzity.

(10)      Pracovný program Komisie na rok 2018 – Program na vytvorenie jednotnejšej, silnejšej a demokratickejšej Európy COM(2017) 650 final z 24.10.2017.

(11)      V tejto súvislosti Európska komisia nedávno zverejnila usmernenie o tom, ako chrániť poľnohospodársku pôdu (výkladové oznámenie o nadobúdaní poľnohospodárskej pôdy a práve EÚ – Ú. v. EÚ C 350, 18.10.2017, s. 5).

(12)      Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov.

(13)      Pozri aj https://ec.europa.eu/health/amr/sites/amr/files/amr_action_plan_2017_en.pdf .

(14)      Pozri článok 208 ZFEÚ.

(15)      Nový Európsky konsenzus o rozvoji podpísaný 7. júna 2017, ktorý je k dispozícii na adrese https://ec.europa.eu/europeaid/sites/devco/files/european-consensus-on-development-final-20170626_en.pdf .

(16)      Pozri http://www.consilium.europa.eu/sk/meetings/international-summit/2015/11/11-12/# .