EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli17. 12. 2015

COM(2015) 660 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o vykonávaní nariadenia (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu

Vznik, spracovanie a cezhraničná preprava nebezpečného odpadu a iného odpadu v členských štátoch Európskej únie, 2010 – 2012

{SWD(2015) 291 final}

OBSAH

1.    Úvod    

2.    Podávanie správ členskými štátmi    

3.    Vznik nebezpečného odpadu    

4.    Preprava odpadu z členských štátov    

5.    Preprava odpadu do členských štátov    

6.    Nezákonná preprava, kontroly a opatrenia presadzovania    

7.    Všeobecné závery    

8.    Ďalšie kroky    

Vývoj situácie v oblasti vzniku, spracovania a prepravy nebezpečného odpadu a iného odpadu v členských štátoch Európskej únie v rokoch 2010 – 2012

1.Úvod

Pohyby nebezpečných odpadov cez štátne hranice a ich zneškodňovanie sa riadi Bazilejským dohovorom o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní z 22. marca 1989, pričom Európska únia (EÚ) je jeho zmluvnou stranou. Celkový cieľ dohovoru je chrániť ľudské zdravie a životné prostredie pred nepriaznivými účinkami nebezpečných odpadov.

EÚ spolu s krajinami Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a ďalšími tretími krajinami, ktoré sú zmluvnými stranami Bazilejského dohovoru, vytvorila systém dohľadu nad prepravou odpadu v rámci svojho územia a jej riadenia. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu 1 (ďalej len „nariadenie“) sa dohovor transponuje do práva Únie. Nariadenie, ktoré je priamo uplatniteľné v členských štátoch, bolo v roku 2014 zmenené nariadením (EÚ) č. 660/2014 2 .

Každý kalendárny rok členské štáty predkladajú sekretariátu dohovoru správu za predchádzajúci kalendárny rok, ktorá sa zaoberá právnymi ustanoveniami, vykonávaním a opatreniami na ochranu životného prostredia 3 . Správa sa zároveň zasiela Komisii spolu s doplňujúcimi informáciami vo forme odpovede na dotazník o vykonávaní 4 . Podľa článku 51 ods. 4 nariadenia, Komisia na základe odpovedí členských štátov každé tri roky vypracuje správu o vykonávaní. V tomto prípade bol konečný termín, do ktorého mali členské štáty zaslať Eurostatu informácie týkajúce sa obdobia rokov 2010 – 2012, 18. jún 2014.

Toto je štvrtá správa o vykonávaní a vzťahuje sa na obdobie rokov 2010 – 2012. Tretia správa vzťahujúca sa na obdobie rokov 2007 – 2009 bola zverejnená v auguste 2012. Podrobné informácie založené na správach členských štátov sekretariátu Bazilejského dohovoru za roky 2010 – 2012 sa nachádzajú v oddieloch A a B pracovného dokumentu priloženého k tejto správe. Odpovede členských štátov na dotazník o vykonávaní za roky 2010 – 2012 možno ďalej nájsť v oddiele E spomínaného pracovného dokumentu. Kvantitatívne údaje a údaje o vzniku, spracovaní a preprave odpadu sú zhrnuté v tabuľkách a grafoch v oddiele A pracovného dokumentu. Kľúčové vymedzenia pojmov sú uvedené v dodatku A.1.0 k pracovnému dokumentu.

V tejto správe o vykonávaní takisto porovnávame odpovede predložené 27 členskými štátmi 5 za obdobie rokov 2010 – 2012 s odpoveďami za obdobie rokov 2007 – 2009. Niektoré číselné údaje za obdobie rokov 2007 – 2009 uvedené v tejto správe sa líšia od údajov uvedených v správe za obdobie rokov 2007 – 2009, pretože sme zohľadnili odpovede členských štátov, ktoré medzičasom predložili.

V Bazilejskom dohovore sa používajú pojmy „dovoz“ a „vývoz“ pre každú prepravu do krajiny alebo z krajiny, ktorá je zmluvnou stranou dohovoru. Podľa právnych predpisov EÚ sa tieto pojmy uplatňujú len na prepravu z EÚ alebo do EÚ ako celku. V tomto dokumente však oba pojmy, ktoré sa uvádzajú v úvodzovkách, treba chápať v zmysle, v ktorom sa uvádzajú v Bazilejskom dohovore, t. j. zahŕňajú externú prepravu, ako aj prepravu medzi členskými štátmi v rámci EÚ.

2.Podávanie správ členskými štátmi

V čase prípravy tejto správy väčšina členských štátov odpovedala na dotazník podľa Bazilejského dohovoru aj na dotazník Komisie za roky 2010 – 2012 6 . Hoci všetky správy za rok 2012 mali byť Komisii predložené do 31. decembra 2013, lehota bola predĺžená. Konečný termín na dokončenie analýzy kvantitatívnych údajov zo správ podľa Bazilejského dohovoru bol 18. jún 2014. Správy podľa Bazilejského dohovoru z Írska, Litvy, Luxemburska a zo Španielska za rok 2012 boli predložené po tomto konečnom termíne, a preto sa nemohli zohľadniť pri príprave oddielu A pracovného dokumentu.

Pri údajoch o celkovom množstve odpadu prepravovaného medzi členskými štátmi sa vyskytlo viacero nezrovnalostí, čo sa týka množstiev oznámených „vyvážajúcimi“ a „dovážajúcimi“ krajinami. Najmenej presné údaje boli za rok 2011, keď množstvo „dovezeného“ nebezpečného odpadu bolo o 17 % vyššie ako množstvo „vyvezeného“ odpadu. Pri preprave všetkých odpadov, ktoré podliehajú postupu predchádzajúceho písomného oznámenia a súhlasu (oznámený odpad), tento rozdiel predstavoval 5 %. V prípade nebezpečného odpadu v roku 2012 tento rozdiel predstavoval 10 % (v prípade všetkého oznámeného odpadu 1 %) a v roku 2010 to bolo 12 % (v prípade všetkého oznámeného odpadu 2 %). Tieto značné rozdiely poukazujú na potrebu elektronickej výmeny údajov v rámci celej EÚ, ktorú by používali príslušné orgány všetkých členských štátov.

Luxembursko ako jediný členský štát pravdepodobne značne podhodnocovalo oznámené množstvo vyvezeného odpadu. Za rok 2011 Luxembursko v správe uvádza, že „vyviezlo“ 103 000 ton všetkého oznámeného odpadu do Nemecka, ale Nemecko za ten istý rok uviedlo, že z Luxemburska „doviezlo“ 498 000 ton. Podobný trend sa prejavuje medzi Luxemburskom a Belgickom.

Pre porovnanie, v roku 2009 bol údaj o množstve „dovezeného“ nebezpečného odpadu iba o 0,3 % nižší ako údaj o množstve „vyvezeného“ odpadu. V roku 2008 bol o 20 % nižší. V prípade všetkého oznámeného odpadu v roku 2009 bol tento údaj o 9 % vyšší.

Jedným z možných vysvetlení tohto nesúladu je to, že členské štáty pravdepodobne neoznamujú prepravu odpadu rovnakým spôsobom. „Dovozcovia“ a „vývozcovia“ odpadu musia vyplniť doklady o oznámení a doklady o pohybe v súlade s ustanoveniami príloh IA a IB k nariadeniu. V doklade o oznámení treba uviesť „celkové plánované množstvo“ odpadu, ktoré sa má prepraviť, zatiaľ čo v doklade o pohybe treba uviesť „skutočné množstvo“, ktoré sa prepravilo. Ak členské štáty uvádzajú rozdielne údaje pre tieto dve hodnoty, potom by to mohlo prispieť k zisteným nezrovnalostiam.

3.Vznik nebezpečného odpadu

Nebezpečné odpady sú vymedzené podľa zoznamu typov odpadov a/alebo ich zložiek (položky Y1 – 18 a Y19 – 45 podľa kategórií dohovoru) a podľa určitých vlastností nebezpečného odpadu. Ak sa však odpad považuje za nebezpečný podľa vnútroštátnych právnych predpisov, patrí pod dané vymedzenie aj v zmysle dohovoru. Pojem „iné odpady“ v tomto kontexte znamená odpady z domácností a zvyšky vznikajúce pri spaľovaní domových odpadov – ide o dve kategórie odpadov, ktoré si vyžadujú osobitné posúdenie a na ktoré sa podľa Bazilejského dohovoru vzťahujú podobné kontroly ako na nebezpečný odpad (položky Y46 a Y47). Úplný zoznam kódov Y podľa dohovoru je uvedený v oddiele D pracovného dokumentu 7 .

V čase prípravy tejto správy boli údaje o celkovom množstve vytvoreného nebezpečného odpadu neúplné v prípade viacerých členských štátov, ktoré neoznámili žiadne informácie 8 . S cieľom doplniť chýbajúce údaje sme odhadli príslušné hodnoty na základe údajov z predchádzajúcich rokov.

V roku 2012 sa v EÚ-27 vytvorilo 76 miliónov ton nebezpečného odpadu. Na porovnanie, v roku 2011 sa vytvorilo 75 miliónov ton a v roku 2010 sa vytvorilo 76 miliónov ton nebezpečného odpadu. Ak porovnáme obdobia rokov 2007 – 2009 a 2010 – 2012, celkové množstvo vyprodukovaného nebezpečného odpadu kleslo o 4 %. Na základe uvedeného, priemerné množstvo nebezpečného odpadu vyprodukovaného za rok v období rokov 2007 – 2009 bolo 79 miliónov ton a v období rokov 2010 – 2012 to bolo priemerne 75 miliónov ton ročne. Ak sa však pozrieme na dlhodobejší trend, v období rokov 2000 až 2012 sa priemerné množstvo nebezpečného odpadu vyprodukovaného za jeden rok zvýšilo o 26 %.

Počas tohto vykazovaného obdobia, celková ročná produkcia nebezpečného odpadu na obyvateľa v EÚ-27 bola 151 kg v roku 2012, 149 kg v roku 2011 a 151 kg v roku 2010. Tieto údaje predstavujú pokles v porovnaní s priemernou hodnotou za roky 2007 – 2009 (158 kg), ale nárast o 22 % od roku 2000. Jedným z možných vysvetlení je, že vzniká menej odpadu v dôsledku finančnej a hospodárskej krízy.

Rovnako ako v rokoch 2007 – 2009 aj v rokoch 2010 – 2012 Nemecko vyprodukovalo najväčšie množstvo nebezpečného odpadu (v roku 2012 to bolo 17 miliónov ton). Nasledovalo Taliansko a Francúzsko s 11 miliónmi ton. V roku 2012 vytvorila najmenej nebezpečného odpadu Malta (27 tisíc ton), za ňou nasledujú Slovinsko (78 tisíc ton) a Lotyšsko (85 tisíc ton). Najväčší nárast zaznamenal Cyprus, ktorý v roku 2011 vyprodukoval 84 tisíc ton a v roku 2012 to už bolo 480 tisíc ton. Bulharsko zaznamenalo najväčší pokles, v roku 2010 vyprodukovalo 647 tisíc ton a v roku 2012 len 160 tisíc ton. Členské štáty neposkytli žiadne vysvetlenie týchto zmien.

Pokiaľ ide o priemerné množstvo nebezpečného odpadu vyprodukované na jedného obyvateľa, najvyššie čísla za obdobie rokov 2010 – 2012 vykázalo Estónsko (rovnako ako v období rokov 2007 – 2009), priemerne 6 902 kg na obyvateľa. Najmenšie množstvo zaznamenalo Rumunsko, ktoré v rokoch 2010 – 2012 priemerne na obyvateľa vyprodukovalo desať kilogramov nebezpečného odpadu. Nasledovalo Grécko s 22 kg na obyvateľa. Rumunsko oznámilo najnižší údaj aj v rokoch 2007 – 2009 (šesť kilogramov na obyvateľa).

4.Preprava odpadu z členských štátov

Podľa oficiálnych údajov oznámených členskými štátmi, v roku 2012 predstavovalo množstvo všetkého oznámeného odpadu prepraveného z EÚ-27 14 miliónov ton, z toho päť miliónov ton bol nebezpečný odpad (t. j. približne 7 % všetkého nebezpečného odpadu vytvoreného v roku 2012). V roku 2011 to bolo 15 miliónov ton a v roku 2010 12 miliónov ton (v oboch rokoch predstavoval nebezpečný odpad šesť miliónov ton). Na porovnanie, počas obdobia rokov 2007 – 2009 predstavovalo priemerné ročné množstvo všetkého oznámeného odpadu prepraveného z EÚ-27 11 miliónov ton, z toho osem miliónov tvoril nebezpečný odpad (t. j. približne 10 % všetkého nebezpečného odpadu vytvoreného v roku 2012).

Od roku 2001 do roku 2011 sa preprava všetkého oznámeného odpadu z členských štátov zvýšila o 126 %. V roku 2012 sa však táto tendencia zmenila, keďže došlo k miernemu poklesu množstva „vyvezeného“ odpadu o 2 % v porovnaní s rokom 2011. Od roku 2001 do roku 2007 bol zaznamenaný značný nárast množstva nebezpečného odpadu prepraveného z členských štátov (154 %). Od roku 2007 do roku 2012 sa však množstvá nebezpečného odpadu prepraveného z členských štátov znížili o 32 %.

Najväčším „vývozcom“ všetkého oznámeného odpadu bolo Holandsko (rovnako ako v období rokov 2007 – 2009), pričom v roku 2012 „vyviezlo“ tri milióny ton. Druhým najväčším „vývozcom“ bolo Nemecko, ktoré v roku 2012 zo svojej krajiny prepravilo dva milióny ton. Počas rovnakého obdobia bolo najmenším „vývozcom“ Estónsko s 3 tisíc tonami v roku 2012.

Dvaja najväčší „vývozcovia“ nebezpečného odpadu v rokoch 2010 – 2012 boli Francúzsko a Taliansko, Francúzsko v roku 2012 zo svojej krajiny prepravilo 985 ton a Taliansko 977 ton. V rokoch 2007 – 2009 bolo najväčším „vývozcom“ Holandsko, no v roku 2010 sa množstvo nebezpečného odpadu prepraveného z tejto krajiny znížilo o 73 %. Bulharsko, Cyprus, Estónsko, Rumunsko a Slovensko prepravili v rokoch 2010 – 2012 zo svojho územia najmenšie množstvá nebezpečného odpadu.

V roku 2009 predstavovala najväčšie množstvo skupina odpadov Y1 – Y18, ktorá tvorila 37 % celkového množstva všetkého oznámeného odpadu prepraveného z EÚ-27. Podiel kategórie Y19 – Y45 bol 13 % a podiel kategórie Y46 – Y47 bol 12 %. Hoci podiel skupín odpadov Y19 – Y45 (13 – 15 %) a Y46 – 47 (9 – 14 %) bol v rokoch 2010 – 2012 zhruba rovnaký, podiel skupiny odpadu Y1 – 18 na celkovom množstve všetkého oznámeného odpadu prepraveného z EÚ-27 neustále klesal (z 37 % v roku 2009 na 16 % v roku 2012). Dôvodom je zvýšenie množstva odpadu klasifikovaného pomocou kódov EÚ alebo vnútroštátnych kódov namiesto kódov Y. V roku 2009 bolo 34 % prepravy odpadu z EÚ klasifikovaných podľa kódov EÚ alebo vnútroštátnych kódov, zatiaľ čo v roku 2012 to bolo už 55 %.

V roku 2012 sa iba 1 % odpadu prepravilo bez klasifikácie a v roku 2011 sa bez klasifikácie prepravilo 0 % odpadu. Ide o výrazný pokles v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. V roku 2009 sa bez klasifikácie prepravili 3 % odpadu a v roku 2010 to boli 4 %. Tento pokles je ešte pozoruhodnejší, ak dané hodnoty porovnáme s ešte skoršími rokmi (2005 – 2008), keď sa tento podiel pohyboval v rozpätí od 7 % do 14 %. Jedinými členskými štátmi, ktoré v roku 2012 prepravovali odpad bez klasifikácie, boli Francúzsko, Grécko a Luxembursko.

V roku 2012 sa 94 % nebezpečného odpadu EÚ spracovalo v krajine pôvodu 9 . Väčšina nebezpečného odpadu prepraveného z členských štátov bola určená na zhodnocovanie. V rokoch 2012 a 2011 to bolo 70 % a v roku 2010 to bolo 73 %. Na porovnanie, v rokoch 2007 – 2009 bol väčší podiel „vyvezeného“ nebezpečného odpadu určený na zhodnotenie (72 % v roku 2009, 73 % v roku 2008 a 78 % v roku 2007) 10 .

V roku 2012 pochádzalo 24 % nebezpečného odpadu prepraveného z EÚ-27 na zhodnotenie z Francúzska. Ďalšími významnými vývozcami nebezpečného odpadu na zhodnotenie boli Belgicko (16 %) a Holandsko (14 %). Na porovnanie, v roku 2009 pochádzalo 39 % nebezpečného odpadu prepraveného z EÚ-27 na zhodnotenie z Holandska.

V roku 2011 bola oznámená najvyššia hodnota, pokiaľ ide o množstvo oznámeného odpadu vyvezeného do krajín mimo OECD, čo bolo spôsobené veľkým množstvom oxidov železa, ktoré Fínsko v danom roku vyviezlo do Číny. Tento odpad sa už neskôr neklasifikoval ako odpad a fínske orgány ho už neoznamovali.

5.Preprava odpadu do členských štátov

V roku 2012 dosiahlo množstvo všetkého oznámeného odpadu prepraveného do EÚ-27 17 miliónov ton, z toho sedem miliónov ton predstavoval nebezpečný odpad. V roku 2011 mal tento ukazovateľ hodnotu 16 miliónov ton (z toho deväť miliónov ton predstavoval nebezpečný odpad) a v roku 2010 to bolo 14 miliónov ton (z toho osem miliónov ton predstavoval nebezpečný odpad). Priemerné množstvo všetkého oznámeného odpadu prepraveného do EÚ-27 za rok sa zvýšilo z 13 miliónov ton v rokoch 2007 – 2009 na 16 miliónov ton v rokoch 2010 – 2012 (v oboch obdobiach predstavoval nebezpečný odpad osem miliónov ton).

Od roku 2001 do roku 2012 sa množstvo všetkého oznámeného odpadu prepraveného do členských štátov zvýšilo o 129 %. Počas rovnakého obdobia sa množstvo nebezpečného odpadu prepraveného do členských štátov zvýšilo o 127 %, hoci v roku 2012 došlo k poklesu o 23 % oproti predchádzajúcemu roku.

Množstvo všetkého oznámeného odpadu prepraveného do EÚ-12 11 sa v tomto vykazovanom období výrazne zvýšilo zo 172 tisíc ton v roku 2010 na 679 tisíc ton v roku 2011 a 692 tisíc ton v roku 2012. Bolo to najmä v dôsledku zvýšenia oznamovania odpadu, ktorý sa „doviezol“ a upravoval procesmi zhodnocovania v Lotyšsku a na Slovensku. V prípade Lotyšska predstavovalo „dovezený“ odpad najmä palivo z odpadov určené na zhodnocovanie. V prípade Slovenska prevažnú časť „dovozu“ tvorilo 147 tisíc ton „iných odpadov“, z toho 95 % sa prepravilo z Rakúska na účely zhodnocovania.

Rovnako ako v období rokov 2007 – 2009 aj v tomto vykazovanom období bolo najväčším „dovozcom“ všetkého oznámeného odpadu Nemecko, v roku 2012 sa do tejto krajiny prepravilo šesť miliónov ton odpadu. Druhým najväčším „dovozcom“ počas rovnakého obdobia bolo Francúzsko, ktoré v roku 2012 „doviezlo“ dva milióny ton odpadu. Tieto dve krajiny boli aj najväčšími „dovozcami“ nebezpečného odpadu v oboch vykazovaných obdobiach, v roku 2012 sa do Nemecka prepravili tri milióny ton nebezpečného odpadu a do Francúzska sa prepravil jeden milión ton nebezpečného odpadu. Na porovnanie, na Maltu sa v danom trojročnom období neprepravil žiadny odpad a rovnako to bolo aj v rokoch 2007 – 2009. Do Portugalska sa prepravilo druhé najmenšie množstvo odpadu. V roku 2012 sa do Portugalska „doviezlo“ len tisíc ton odpadu, pričom všetok tento odpad bol nebezpečný.

Rovnako ako v prípade odpadu prepraveného z EÚ-27, aj tu tvorila najväčšie množstvo skupina Y1 – Y18 (20 % celkového množstva všetkého oznámeného odpadu prepraveného do EÚ-27 v roku 2012). V tom istom roku podiel kategórie Y19 – Y45 bol 11 % a podiel kategórie Y46 – Y47 bol 7 %. Na porovnanie, v roku 2010 tieto hodnoty dosahovali 26 % (skupina Y1 – Y18), 14 % (skupina Y19 – Y45) a 8 % (skupina Y46 – Y47). Príčina týchto poklesov je rovnaká ako v prípade „vývozu“, t. j. zvyšuje sa množstvo odpadov klasifikovaných pomocou kódov EÚ alebo pomocou vnútroštátnych kódov namiesto kódov Y podľa Bazilejského dohovoru. V roku 2010 bolo 44 % odpadu prepraveného do EÚ klasifikovaných podľa kódov EÚ alebo vnútroštátnych kódov, zatiaľ čo v roku 2012 to bolo už 61 %. Je potrebné poznamenať, že pri analýze neboli k dispozícii údaje za rok 2009.

Množstvo odpadu prepraveného do EÚ-27 bez klasifikácie bolo 1 % v roku 2012 a 0 % v roku 2011. Na porovnanie, tento ukazovateľ mal v roku 2010 hodnotu 9 % a v roku 2009 13 %. V roku 2012 boli jedinými krajinami, ktoré neklasifikovali časť odpadu, Belgicko, Cyprus, Česká republika, Francúzsko, Lotyšsko a Slovensko. Najväčšie množstvo odpadu bez klasifikácie sa prepravilo do Francúzska (55 tisíc ton).

Väčšina nebezpečného odpadu prepraveného do členských štátov EÚ sa spracovala procesmi zhodnocovania. V posledných rokoch sa však podiel zhodnocovania znížil. Zatiaľ čo v roku 2003 sa 89 % nebezpečného odpadu prepraveného do EÚ-27 spracovalo procesom zhodnocovania, v roku 2012 bol podiel zhodnocovania 69 %, čo znamená, že väčšia časť nebezpečného odpadu sa odosiela do zariadení na zneškodňovanie odpadu.

V roku 2012 Nemecko „doviezlo“ 41 % celkového množstva nebezpečného odpadu prepraveného do EÚ-27 na účely zhodnocovania. Ďalšími členskými štátmi s vysokým percentuálnym podielom nebezpečného odpadu, ktorý sa do krajiny prepravil na účely zhodnocovania, boli Francúzsko (13 %) a Holandsko (12 %). Tieto tri krajiny boli tiež najväčšími „dovozcami“ nebezpečného odpadu určeného na zhodnocovanie v roku 2009.

Podobne ako v predchádzajúcom vykazovanom období aj v rokoch 2010 – 2012 takmer všetok nebezpečný odpad a iný oznámený odpad prepravený do členských štátov pochádzal z iných členských štátov alebo krajín EZVO (97 % v prípade nebezpečného odpadu a 98 % v prípade všetkého odpadu podliehajúceho oznamovacej povinnosti). Podiel odpadu s pôvodom v krajinách, ktoré nie sú členmi OECD, bol v rokoch 2010 – 2012 minimálny (najviac 3 %), tak v prípade nebezpečného odpadu, ako aj v prípade tokov všetkého oznámeného odpadu.

6.Nezákonná preprava, kontroly a opatrenia presadzovania

Vo vykazovanom období rokov 2010 – 2012 bolo oznámených viac ako 2 500 prípadov nezákonnej prepravy odpadu v rámci EÚ-27, pričom počet prípadov z roka na rok rástol (približne 700 prípadov v roku 2010, 800 prípadov v roku 2011 a 1 000 prípadov v roku 2012) 12 . Na porovnanie, v roku 2009 sa vyskytlo približne 400 prípadov. Nebolo možné zaznamenať údaje o hmotnosti prepravovaného nezákonného odpadu z dôvodu nezrovnalostí v jednotkách, ktoré oznamovali členské štáty. Niekoľko krajín napríklad meralo nezákonne prepravovaný odpad pomocou „kontajnerov“ alebo „nakládok“, a nie pomocou ton.

Nezákonnú prepravu odpadu oznámila väčšina členských štátov, len Malta a Španielsko neoznámili v danom vykazovanom období žiadne prípady a Rumunsko oznámilo len jeden prípad. Belgicko v období rokov 2010 – 2012 oznámilo najväčší počet prípadov a spolu s Nemeckom a Holandskom oznámili takmer 60 % zo všetkých prípadov v tomto období. Zhrnutie týchto informácií sa nachádza v dodatku A.2.0 k pracovnému dokumentu.

Oznámené prípady nezákonnej prepravy odpadu by mohli naznačovať, že došlo k značnému nárastu počtu prípadov nezákonnej prepravy v porovnaní s predchádzajúcim vykazovaným obdobím. Alternatívne môžu odrážať lepšie podávanie správ zo strany členských štátov alebo účinnejšie kontrolné opatrenia, napr. zvýšenie počtu kontrol na mieste. V správe organizácie IMPEL 13 z roku 2012 sa uvádza, že priemerný počet porušení vyjadrený ako podiel fyzických kontrol sa rovnal 25 %. To by naznačovalo, že je nutné zlepšiť účinnosť presadzovania práva zo strany členských štátov a že napriek zvýšenému počtu oznámených prípadov sa veľký podiel nezákonnej prepravy odpadu stále nedarí odhaliť 14 . Uvedené môže naznačovať, že skutočný počet nezákonných prepráv bol v rokoch 2010 – 2012 značne vyšší ako oficiálne oznámený počet, hoci je ťažké posúdiť, do akej miery to tak je.

Podávanie správ zo strany členských štátov o počte kontrol na mieste bolo vo všeobecnosti nedostatočné, pričom sa tieto správy výrazne líšili. V niektorých prípadoch bol oznámený len celkový počet kontrol, zatiaľ čo v iných prípadoch bol celkový počet rozdelený napríklad podľa počtu administratívnych kontrol, počtu fyzických kontrol alebo podľa orgánu, ktorý dané kontroly vykonal. Tieto nezrovnalosti boli spôsobené rozličným vymedzením pojmu „kontroly na mieste“ zo strany členských štátov. Belgicko napríklad považovalo „kontrolu na mieste“ za jednu fyzickú kontrolu, zatiaľ čo iné krajiny (napr. Luxembursko) vnímali „kontrolu na mieste“ ako širšiu operáciu, ktorá môže zahŕňať viacero fyzických kontrol. Okrem toho, niektoré krajiny boli schopné presne vyčísliť počet kontrol, zatiaľ čo iné jednoducho vyhlásili, že sa kontroly vykonali, pričom neuviedli ich početnosť. Podľa siete IMPEL by sa administratívne a fyzické kontroly mali počítať samostatne, a potom by sa mali spočítať a výsledkom je celkový počet kontrol.

Poľsko je príkladom členského štátu, ktorý dokázal predložiť kvalitné údaje o počte vykonaných kontrol na mieste. Za rok 2011 Poľsko vykázalo 3 200 kontrol na mieste, z toho v 122 prípadoch išlo o kontrolu zariadení a v 2 900 prípadoch išlo o kontrolu nákladu. V roku 2011 sa do Poľska sa prepravilo 77 tisíc ton nebezpečného odpadu a z Poľska sa prepravilo 14 tisíc ton. To znamená, že na tisíc ton prepravovaného odpadu pripadalo 35 kontrol na mieste. Na to, aby bolo možné pre EÚ ako celok stanoviť najlepšie postupy, pokiaľ ide o počet kontrol na mieste na tisíc ton prepraveného odpadu, sú však potrebné spoľahlivejšie a početnejšie údaje (ak je vôbec možné takýto ukazovateľ stanoviť).

Podobne ako v období rokov 2007 – 2009, k najčastejším dôvodom nezákonnosti patrilo uskutočnenie prepravy odpadu bez oznámenia príslušným orgánom alebo v rozpore so zákazom prepravy podľa nariadenia. Typické opatrenia vyplývajúce z reakcie na uvedenú situáciu zahŕňali vrátenie odpadu do krajiny pôvodu a stanovenie pokuty.

7.Všeobecné závery

Oznamovanie a kvalita údajov

Vo vykazovanom období rokov 2010 – 2012 došlo k zvýšeniu počtu odpovedí predložených členskými štátmi v porovnaní s predchádzajúcim vykazovaným obdobím rokov 2007 – 2009.

Medzi oznámenými údajmi „dovážajúcich“ a „vyvážajúcich“ krajín sme zaznamenali značné rozdiely v množstve odpadu prepraveného cez hranice štátov. Najmenej presné údaje boli za rok 2011, keď množstvo „dovezeného“ nebezpečného odpadu bolo o 17 % vyššie ako množstvo „vyvezeného“ odpadu. Pokiaľ ide o všetok oznámený odpad, tento rozdiel bol 5 %. Očakáva sa, že keď budú príslušné orgány všetkých členských štátov používať elektronickú výmenu údajov v rámci celej EÚ, pomôže to obmedziť výskyt nezrovnalostí v budúcich správach.

Počas tohto vykazovaného obdobia sa naďalej znižovalo množstvo odpadu prepraveného bez klasifikácie. V roku 2012 sa len 1 % odpadu prepravilo bez klasifikácie. Na porovnanie, v roku 2009 sa bez klasifikácie prepravili 3 % odpadu. Tento pokles je ešte pozoruhodnejší, ak dané hodnoty porovnáme s ešte skoršími rokmi (2005 – 2008), keď sa tento podiel pohyboval v rozpätí od 7 % do 14 %.

Zo správy, ktorú v roku 2012 vydala sieť IMPEL, vyplýva, že skutočný počet nezákonných prepráv bol v období rokov 2010 – 2012 značne vyšší ako oficiálne údaje, ktoré oznámili členské štáty.

Vznik nebezpečného odpadu

Produkcia nebezpečného odpadu bola počas vykazovaného obdobia stabilná. V roku 2012 sa v EÚ-27 vyprodukovalo 76 miliónov ton nebezpečných odpadov, v roku 2011 sa vyprodukovalo 75 miliónov ton a v roku 2010 to bolo 76 miliónov ton. Ak porovnáme obdobia rokov 2007 – 2009 a 2010 – 2012, celkové množstvo vyprodukovaného nebezpečného odpadu kleslo o 4 %. Priemerné množstvo nebezpečného odpadu vyprodukovaného za rok v období rokov 2007 – 2009 bolo 79 miliónov ton, zatiaľ čo v období rokov 2010 – 2012 to bolo 75 miliónov ton. Ak sa však pozrieme na dlhodobejší trend, od roku 2000 do roku 2012 vzrástlo ročne vyprodukované množstvo nebezpečného odpadu o 26 %.

Preprava odpadu

V tomto vykazovanom období sme v EÚ-27 zaznamenali zvýšenie množstva cezhranične prepraveného oznámeného odpadu. V roku 2012 množstvo všetkého oznámeného odpadu prepraveného z krajín EÚ-27 dosiahlo 14 miliónov ton. Na porovnanie, v roku 2009 to bolo 12 miliónov ton a v roku 2001 6 miliónov ton. V roku 2012 množstvo všetkého oznámeného odpadu prepraveného do krajín EÚ-27 dosiahlo 17 miliónov ton. Na porovnanie, v roku 2009 to bolo 14 miliónov ton a v roku 2001 7 miliónov ton. Uvedené môže naznačovať, že EÚ-27 je čistým dovozcom oznámeného odpadu 15 .

Napriek zvýšeniu celkovej cezhraničnej prepravy oznámeného odpadu sme v tomto vykazovanom období zaznamenali pokles cezhraničnej prepravy nebezpečného odpadu. V roku 2012 sa z EÚ-27 prepravilo päť miliónov ton nebezpečného odpadu a do EÚ-27 sa prepravilo sedem miliónov ton. To naznačuje, že EÚ-27 by mohla byť čistým dovozcom nebezpečného odpadu v objeme dvoch miliónov ton. Okrem toho sa v roku 2012 90 % cezhraničnej prepravy nebezpečného odpadu uskutočnilo medzi členskými štátmi (t. j. nie s tretími krajinami). Tento ukazovateľ v roku 2011 a v roku 2010 predstavoval 86 %). To naznačuje vysoký stupeň sebestačnosti, pokiaľ ide o spracovanie nebezpečného odpadu v EÚ-27.

Množstvo nebezpečného odpadu spracovaného v krajine pôvodu sa v porovnaní s predchádzajúcim vykazovaným obdobím zvýšilo. V roku 2012 sa 94 % nebezpečného odpadu EÚ-27 spracovalo v krajine pôvodu. Krajiny s mierou „vývozu“ vyše 40 % boli Írsko, Luxembursko, Malta a Slovinsko. Na porovnanie, v roku 2009 sa 90 % nebezpečného odpadu EÚ-27 spracovalo v krajine pôvodu.

V roku 2012 sa väčšina cezhranične prepraveného nebezpečného odpadu spracovala procesmi zhodnocovania (69 % odpadu prepraveného do členských štátov a 70 % odpadu prepraveného z členských štátov). Oba ukazovatele sa od roku 2009 znížili, čo znamená, že väčší podiel nebezpečného odpadu sa spracúva v zariadeniach na zneškodňovanie odpadu.

Nezákonná preprava odpadu

V období rokov 2010 až 2012 bolo oznámených 2 500 prípadov nezákonnej prepravy v rámci celej EÚ-27, z toho približne 1 000 prípadov bolo oznámených v roku 2012. Na porovnanie, v roku 2009 bolo oznámených približne 400 prípadov. Nízka kvalita údajov o nezákonnej preprave a rozličný počet uskutočnených kontrol na mieste však neumožňujú vykonať hĺbkovú analýzu výsledkov EÚ-27 a jednotlivých členských štátov pri znižovaní počtu týchto prípadov.

8.Ďalšie kroky

Na 12. zasadnutí konferencie zmluvných strán Bazilejského dohovoru sa prijal revidovaný formát správ od jednotlivých štátov, podľa ktorého by mali zmluvné strany podať prvýkrát správu za rok 2016 (a pokračovať aj v nasledujúcich rokoch) 16 . Očakáva sa, že nový formát zlepší kvalitu správ, najmä pokiaľ ide o klasifikáciu odpadov, pričom oznamovanie špecifických kódov nebezpečného odpadu podľa prílohy VIII k dohovoru (t. j. zoznam A) je už povinné.

Od 1. januára 2016 sa začnú uplatňovať zmeny zavedené nedávno prostredníctvom nariadenia (EÚ) č. 660/2014. V rámci týchto zmien sa termín „kontrola na mieste“ nahradil novým vymedzením všeobecnejšieho pojmu „kontrola“. Očakáva sa, že to zlepší konzistentnosť odpovedí členských štátov. V rámci novej zmeny sa od členských štátov vyžaduje, aby do 1. januára 2017 zaviedli plány kontrol obsahujúce minimálne požadovaný súbor prvkov, pričom pri vypracovaní plánu kontrol treba vychádzať z posúdenia rizika, ktorého cieľom by okrem iného malo byť stanovenie minimálneho počtu potrebných kontrol. Okrem toho, cieľom tejto zmeny je zabezpečiť pre orgány zapojené do kontrol väčšie právomoci, ktoré im umožnia na základe dôkazov rozhodovať o tom, či prepravovaná látka alebo prepravovaný predmet predstavujú odpad a či danú prepravu možno považovať za nezákonnú prepravu odpadu.

Ako Komisia oznámila vo svojom akčnom pláne v oblasti obehového hospodárstva prijatom 2. decembra 2015, prijme ďalšie opatrenia na to, aby pomohla zabezpečiť, že nariadenie sa bude riadne vykonávať a že sa osobitná pozornosť bude venovať odpadovým tokom s vysokou hodnotou, ako sú vozidlá po uplynutí životnosti, aby sa zabránilo úniku surovín.

(1)

Ú. v. EÚ L 190, 12.7.2006, s.1.

(2)

Ú. v. EÚ L 189, 27.6.2014, s. 135.

(3)

Článok 51 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1013/2006.

(4)

Článok 51 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1013/2006.

(5)

Okrem Chorvátska, ktoré k EÚ pristúpilo 1. júla 2013.

(6)

Správy podľa článku 51 ods. 2 z Poľska za roky 2010 a 2011 boli zhodné.

(7)

Kódy Y podľa Bazilejského dohovoru kategorizujú typy odpadov, ktoré sa majú kontrolovať podľa dohovoru. Členské štáty ich používali v rôznej miere. Zatiaľ čo niektoré krajiny ich používali počas celého vykazovaného obdobia, iné ich neoznámili a niektoré krajiny sa rozhodli používať kódy z európskeho katalógu odpadov.

(8)

Údaje o tvorbe nebezpečného odpadu sú uvedené na základe nariadenia o štatistike o odpadoch.

(9)

Keďže údaje za rok 2012 neboli k dispozícii, použili sme odhady na základe starších údajov.

(10)

Niektorý nebezpečný odpad bol odovzdaný na „zmiešané“ spracovanie (t. j. kombinácia zneškodnenia a zhodnotenia).

(11)

Krajiny, ktoré pristúpili k EÚ od roku 2004, okrem Chorvátska.

(12)

 Je pravdepodobné, že niektoré prípady boli oznámené dvakrát, raz krajinou určenia a raz krajinou odoslania.

(13)

Sieť EÚ pre vykonávanie a presadzovanie právnych predpisov v oblasti životného prostredia.

(14)

IMPEL (2012) TFS Enforcement Actions III Project Report (March–October 2012), 2012, http://impel.eu/wp-content/uploads/2013/07/IMPEL-Enforcement-Actions-III-Year-1-FINAL-Report-amended-MN-080713.pdf.

(15)

Ťažko vyvodiť jasný záver, pretože sme zaznamenali nadmerné vykazovanie dovozu.

(16)

Nemá to vplyv na nasledujúcu správu Komisie za obdobie troch rokov 2013 – 2015.