52012DC0573

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Akt o jednotnom trhu II

Spoločne za nový rast

(Text s významom pre EHP)

Obsah

1..... ÚVOD.. 4

2..... SPOLOČNE ZA NOVÝ RAST. 5

2.1.    Dosiahnutie plne integrovaných sietí na jednotnom trhu. 6

Železničná doprava. 7

Námorná doprava. 7

Letecká doprava. 8

Energetika. 9

2.2.    Podpora cezhraničnej mobility občanov a podnikov. 9

Mobilita občanov. 10

Prístup k financovaniu. 10

Podnikateľské prostredie. 11

2.3.    Podpora digitálneho hospodárstva v celej Európe. 13

Služby... 13

Digitálny jednotný trh. 14

Elektronická fakturácia vo verejnom obstarávaní 15

2.4.    Posilňovanie sociálneho podnikania, súdržnosti a dôvery spotrebiteľov. 16

Spotrebitelia. 16

Sociálna súdržnosť a sociálne podnikanie. 17

3..... ZÁVER.. 18

PRÍLOHA I: ZOZNAM KĽÚČOVÝCH OPATRENÍ AKTU O JEDNOTNOM TRHU II 19

PRÍLOHA II : Akt o jednotnom trhu I: Stav opatrení 21

1.           ÚVOD

Tento rok sa nesie v znamení 20. výročia zavedenia jednotného trhu. Dosiahlo sa toho veľa: Od roku 1992 do roku 2008 jednotný trh vygeneroval v EÚ dodatočných 2,77 milióna pracovných miest a dodatočných 2,13 % HDP[1]. Pre európskych spotrebiteľov znamená jednotný trh väčší výber za nižšie ceny – za všetky prípady hovorí napríklad 70 % zníženie nákladov na mobilné telefóny. Občanom dal jednotný trh možnosť voľne cestovať, usadiť sa a pracovať, kde sa im zachce. Mladým ľuďom poskytol príležitosť študovať v zahraničí – za posledných 25 rokov túto príležitosť využilo viac než 2,5 milióna študentov. 23 miliónom spoločností v EÚ jednotný trh otvoril prístup k 500 miliónom spotrebiteľov. Odkaz je jasný, dôkazy sú zreteľné: silný, hlboký a integrovaný jednotný trh generuje rast, vytvára pracovné miesta a ponúka európskym občanom príležitosti, ktoré pred 20 rokmi neexistovali.

Budovanie jednotného trhu je nepretržitý proces. Jednotný trh musí reagovať na neustále sa meniaci svet, v ktorom sa do politického rozmýšľania musia začleniť sociálne a demografické výzvy, nové technológie a imperatívne faktory, ako aj tlak na prírodné zdroje a zmena klímy.

Hospodárska a finančná kríza priniesla ďalšie výzvy a zdôraznila potrebu zásadných štrukturálnych reforiem. Vzhľadom na to, že najmä medzi mladými ľuďmi pretrváva vysoká nezamestnanosť a časť európskeho obyvateľstva žije v chudobe, je hospodárska kríza zároveň krízou sociálnou. Túto krízu musíme riešiť naliehavým, ambicióznym a odhodlaným spôsobom. Ak by sme tak nekonali, zvýšilo by sa riziko, že Európa a jej členské štáty sa uzavrú do seba, čo by mohlo podkopať dôveru v európsky projekt.

Jednotný trh predstavuje kľúčový nástroj na dosiahnutie našej dlhodobej vízie, ktorou je vysoko konkurencieschopné, sociálne trhové hospodárstvo. Zvyšuje konkurencieschopnosť Európy na celosvetovom trhu. Konzistentnosťou a vzájomným dopĺňaním vnútorných a vonkajších politík sa posilní obchod a rast.

Viac než kedykoľvek predtým potrebujeme jednotný trh, ktorý podporuje reformy v prospech vyššieho rastu a vytvárania pracovných miest, posilňuje dôveru občanov a podnikov a poskytuje im konkrétne každodenné prínosy. To si bude vyžadovať našu nepretržitú pozornosť a odhodlanie.

V Akte o jednotnom trhu[2], ktorý predložila Komisia v apríli 2011, bolo stanovených dvanásť hybných síl ďalšieho rozvoja jednotného trhu, v ktorých sa odzrkadľoval komplexný prístup, ktorý Mario Monti i Európsky parlament presadzovali vo svojich jednotlivých správach o budúcnosti jednotného trhu[3],[4]. Oznamoval sa v ňom súbor dvanástich kľúčových a 50 doplnkových opatrení na podnietenie rastu a posilnenie dôvery. Spoločná angažovanosť Európskeho parlamentu, Rady EÚ, Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, Výboru regiónov a mnohých zainteresovaných strán viedla k rozsiahlej spoločnej politickej vízii ďalšieho rozvoja jednotného trhu a umožnila nám zacieliť politickú pozornosť. Pokrok je však urgentne nutný, aby sa urýchlene mohlo schváliť dvanásť prioritných návrhov prvého Aktu o jednotnom trhu, ak je to možné do konca tohto roku, v súlade so žiadosťou Európskej rady[5]. Do dnešného dňa Európsky parlament a Rada stále neschválili jedenásť z dvanástich návrhov na kľúčové opatrenia.

Vzhľadom na naliehavosť krízy musíme konať teraz, aby sme dokázali pripraviť ďalšie kroky. Týmto oznámením sa preto ohlasuje „Akt o jednotnom trhu II“, ktorý obsahuje druhý súbor prioritných opatrení. Tieto opatrenia sú navrhnuté tak, aby priniesli skutočné účinky v bežnom živote a aby dodali občanom a podnikom dôveru, že jednotný trh môžu využívať vo svoj prospech.

V nadväznosti na to, ako sa vyvíja súčasná kríza a ako sa vynárajú nové výzvy, budú v budúcnosti nepochybne potrebné ďalšie opatrenia s cieľom dodať jednotnému trhu energiu, aby bol motorom rastu a väčšieho blahobytu.

Úspech týchto snáh bude závisieť od toho, či sa pravidlá jednotného trhu budú v reálnom živote uplatňovať efektívnym, predvídateľným a spoľahlivým spôsobom. Práve preto je transpozícia a každodenné vykonávanie pravidiel jednotného trhu orgánmi členských štátov nesmierne dôležitá. Komisia venuje tejto výzve všetku svoju pozornosť, ako sa uvádza v oznámení o tejto téme z júna 2012[6]. Vyzýva sa v ňom najmä na vyvinutie dodatočného úsilia v sektoroch s najväčším potenciálom rastu, t. j. v sektoroch služieb a sietí. Zlepší sa ním zároveň monitorovanie fungovania jednotného trhu, keďže sa využije postup v rámci európskeho semestra. Cieľom je zvýšiť nátlak zo strany partnerov a predložiť opatrenia na boj proti pretrvávajúcim prekážkam, a to tak na európskej, ako aj na vnútroštátnej úrovni.

Dôležité je, že aby sa vízia jednotného trhu stala pre občanov a podniky hmatateľnou realitou, bude si vyžadovať nepretržitú politickú podporu všetkých aktérov. Prvý Akt o jednotnom trhu už čerpá z atmosféry partnerstva medzi Komisiou, Európskym parlamentom a Radou. Na to, aby sa realizoval Akt o jednotnom trhu II, bude nutná taká istá atmosféra partnerstva.

2.           SPOLOČNE ZA NOVÝ RAST

Od prijatia prvého Aktu o jednotnom trhu v apríli 2011 predložila Komisia návrhy svojich dvanástich kľúčových opatrení a 36 zo svojich 50 doplnkových opatrení (pozri prílohu II). Toto oznámenie vychádza z prvého Aktu o jednotnom trhu a identifikujú sa v ňom štyri faktory, na ktoré sa majú zamerať kľúčové opatrenia.

Týmito štyrmi faktormi nového rastu, ktoré predložila Komisia, sú:

1. dosiahnutie plne integrovaných sietí na jednotnom trhu;

2. podpora cezhraničnej mobility občanov a podnikov;

3. podpora digitálneho hospodárstva v celej Európe;

4. posilňovanie sociálneho podnikania, súdržnosti a dôvery spotrebiteľov.

Siete sú chrbtovou kosťou hospodárstva, pričom cieľom je dosiahnuť jednotný trh, na ktorom by občania a podniky profitovali z jediného trhu s dopravou a energetikou. Mobilita občanov a podnikov naprieč hranicami je ústredným prvkom jednotného trhu; musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme ju ďalej podporovali. Digitálny sektor je jednou z hlavných hnacích síl produktivity i tvorivosti a mali by sme sa snažiť o dosiahnutie digitálneho jednotného trhu, na ktorom môžu občania a podniky voľne obchodovať naprieč hranicami bez obmedzení. Sociálne podnikanie, súdržnosť a dôvera spotrebiteľov zaisťujú inkluzívny rast, ktorý ponúka možnosti založené na spravodlivých, spoľahlivých a objektívnych pravidlách pre občanov a podniky.

Dvanásť hybných síl a kľúčové opatrenia stanovené v rámci týchto štyroch faktorov boli identifikované po zohľadnení názorov Európskeho parlamentu[7], členských štátov, Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[8] a zainteresovaných strán. Sú do nich premietnuté zásady lepšej právnej regulácie, práca uskutočnená v kontexte štúdie „Cost of Non-Europe“ (Neexistencia Európy – za akú cenu?), ktorá sa vypracúva v mene Komisie, a 20 hlavných obáv, ktoré uviedli občania a podniky[9]. Navyše musia byť vnímané v spojení s prebiehajúcim skúmaním hlavných iniciatív stratégie Európa 2020, najmä stratégie priemyselnej politiky[10], digitálnej agendy[11] a iniciatívy Inovácia v Únii[12]. Všetkých dvanásť kľúčových opatrení prispeje k rastu, zamestnanosti a dôvere v jednotný trh. Všetky sa dajú uskutočniť do konca mandátu súčasnej Komisie. Nie všetky opatrenia sú svojou povahou legislatívne, ale od všetkých sa očakáva, že budú mať reálny vplyv v bežnom živote[13].

2.1.        Dosiahnutie plne integrovaných sietí na jednotnom trhu

Prostredníctvom sietí sa poskytujú služby, ktoré väčšina obyvateľov a podnikov používa každý deň, čo platí dvojnásobne v oblastiach dopravy a energetiky. A práve v týchto dvoch oblastiach je jednotný trh neúplný, a to i napriek všetkému dosiahnutému pokroku. Komisia má v oblastiach dopravy a energetiky víziu jednotného trhu, v rámci ktorej by spotrebitelia, nech už ide o občanov alebo podniky, mali skutočnú slobodu voľby a prevádzkovatelia by mali slobodu ponúkať svoje služby kdekoľvek, kedykoľvek a akémukoľvek spotrebiteľovi na rovnocennom základe.

Na to, aby sa táto vízia stala skutočnosťou, sú základným predpokladom efektívne, integrované a udržateľné siete dopravnej a energetickej infraštruktúry. Popri podpore efektívneho využívania existujúcich sietí bude EÚ naďalej financovať ich vývoj prostredníctvom svojich štrukturálnych a kohéznych fondov a svojich transeurópskych sietí. V návrhoch rozpočtu EÚ na obdobie po roku 2013, a najmä v Nástroji „Spájame Európu“ sa uvádzajú dôležité zdroje investícií do dopravy, energetiky a digitálnych sietí, ktoré treba zmobilizovať, aby všetky členské štáty mohli plne participovať na jednotnom trhu.

Smerom k uskutočneniu tejto vízie sa pri mnohých spôsoboch dopravy a po vykonaní tretieho energetického balíka dosiahol značný pokrok, čo malo za následok väčšiu ponuku služieb a viac výhod pre spotrebiteľov. Aby komisia prispela k integrácii európskych vnútorných trhov s dopravou a energiou, bude naďalej dôrazne presadzovať pravidlá hospodárskej súťaže, najmä antitrustové pravidlá.

Treba však podniknúť ešte viac, najmä v oblastiach železničnej, leteckej a námornej dopravy, ako aj v oblasti elektrickej energie a plynu, pretože európske podniky a spotrebitelia stále platia zbytočne vysoké ceny, ktoré vyplývajú z neefektívnych a roztrieštených trhov s dopravou a energiou. Komisia identifikovala štyri kľúčové opatrenia, ktoré predstavujú ďalšie kroky k dosiahnutiu našej spoločnej vízie. Komisia bude zároveň naďalej posudzovať oblasti, v ktorých by sa mohli dosiahnuť ďalšie hospodárske, environmentálne a sociálne prínosy, napríklad v cestnej nákladnej doprave. Existujúce obmedzenia v oblasti kabotáže prispievajú k tomu, že značný počet nákladných automobilov premáva prázdnych, čo má negatívny vplyv na konkurencieschopnosť a obchod a sťažuje kontrolu dodržiavania základných sociálnych noriem.

              Železničná doprava

Kľúčové opatrenie 1:

Otvoriť vnútroštátne služby osobnej železničnej dopravy prevádzkovateľom z iných členských štátov, aby sa zlepšila kvalita a nákladová efektívnosť služieb osobnej železničnej dopravy.

V oblasti železničnej dopravy nie je prevádzkovateľom z jedného členského štátu stále dovolené dopravovať cestujúcich na vnútroštátnych linkách v inom členskom štáte. Verejné zákazky na služby sa zároveň môžu zadávať priamo bez otvorených postupov. Skúsenosti z členských štátov, ktoré otvorili trh so službami vnútroštátnej osobnej dopravy, ukazujú, že hospodárska súťaž v železničnej doprave viedla k významnému zvýšeniu efektívnosti, a to najmä v prípade železničných podnikov s bývalým monopolom. To viedlo k výrazným úsporám na verejných finančných prostriedkoch pre železničné služby v rámci zákaziek na verejné služby, ktoré dosiahli 20 – 30%.

Vychádzajúc z týchto pozitívnych skúseností Komisia predloží štvrtý železničný balík. Tým, že tento balík udelí všetkým licencovaným železničným podnikom v EÚ právo prevádzkovať služby vnútroštátnej osobnej dopravy s otvoreným prístupom a právo uchádzať sa o zákazky na verejné služby, ponúkne európskym občanom konkurenčnejšie a efektívnejšie služby vnútroštátnej železničnej dopravy v lepšej kvalite a za nižšie náklady. Tým by sa z ostatných spôsobov dopravy prilákalo viac cestujúcich a malo by to zároveň pozitívne environmentálne vplyvy.

Balíkom sa zároveň posilní riadenie infraštruktúry s cieľom optimalizovať využívanie existujúcej infraštruktúry a lepšie prideľovať kapacity, plánovať údržbové a vývojové práce. Spolu s novým spoločným prístupom k pravidlám bezpečnosti a interoperability to pomôže zaistiť, aby bol zaručený nediskriminačný prístup, aby sa zaviedli skutočne rovnaké podmienky pôsobenia na trhu.

              Námorná doprava

Kľúčové opatrenie 2:

Vytvoriť skutočne jednotný trh s námornou dopravou tým, že od tovaru EÚ prepravovaného medzi námornými prístavmi EÚ sa už nebudú vyžadovať administratívne a colné formality, ktoré sa vzťahujú na tovar prichádzajúci zo zámorských prístavov.

Približne 40 % tovaru na jednotnom trhu sa prepravuje prostredníctvom príbrežnej námornej dopravy medzi prístavmi EÚ[14]. V súčasnosti sa plavidlá plaviace sa medzi prístavmi EÚ považujú za plavidlá, ktoré opustili colné územie EÚ. V dôsledku toho musia v rámci bežných postupov lode, ktoré dodávajú náklad z jedného členského štátu do druhého, stále prechádzať rovnakými komplikovanými administratívnymi formalitami ako lode prichádzajúce zo zámorských prístavov.

Preto aj napriek zjednodušeným administratívnym postupom pre námornú dopravu, ktoré už boli zavedené do právnych predpisov EÚ, plavidlá plaviace sa medzi prístavmi EÚ stále narážajú na značný počet komplikovaných postupov, ktoré dopravu v rámci EÚ znevýhodňujú oproti iným spôsobom dopravy.

Aby sa vybudoval skutočný vnútorný trh pre tovar prepravovaný lodnou dopravou, Komisia v rámci svojho širšieho úsilia o podporu rastu v oblasti morskej a námornej dopravy[15] predloží balík „Blue Belt“ s legislatívnymi i nelegislatívnymi iniciatívami, ktorých cieľom bude znížiť administratívnu záťaž námornej dopravy v rámci EÚ na úroveň, ktorá by bola porovnateľná s ostatnými spôsobmi dopravy (letecká, železničná, cestná). Podporia to moderné informačné a komunikačné technológie (IKT), ktoré umožňujú spoľahlivo sledovať pohyb lodí a nákladu s dostatočnou mierou istoty, keď sa doprava uskutočňuje v rámci jednotného trhu.

Atraktívnosť námornej dopravy navyše závisí od dostupnosti, efektívnosti a spoľahlivosti prístavných služieb. V globalizovanom svete je v rámci hodnotového reťazca nevyhnutný integrovaný prístup. Preto je nutné prístup do prístavov organizovať integrovaným spôsobom. Prístavné orgány v tomto kontexte zohrávajú kľúčovú úlohu. Dostupnosť, efektívnosť a spoľahlivosť prístavných služieb prispejú k zlepšeniu atraktívnosti námornej dopravy. Komisia preto zároveň pracuje na zlepšovaní efektívnosti a celkovej kvality prístavných služieb v snahe riešiť otázky povinností členských štátov, pokiaľ ide o zdravé plánovanie prístavov a vnútrozemských spojení, transparentnosť financovania z verejných zdrojov a prístavných poplatkov a snahu o zjednodušenie administratívnych postupov v prístavoch, a prehodnotenie obmedzení týkajúcich sa poskytovania služieb v prístavoch.

              Letecká doprava

Kľúčové opatrenie 3:

Urýchliť vykonávanie Jednotného európskeho neba s cieľom zvýšiť bezpečnosť, kapacitu, efektívnosť a environmentálny vplyv leteckej dopravy.

Neexistencia jednotného integrovaného riadenia európskeho vzdušného priestoru má pre používateľov vzdušného priestoru závažné negatívne dôsledky. V jej dôsledku musia lietadlá namiesto priamych trás využívať zbytočné okľuky a znášať oneskorenia letovej prevádzky, čím sa spôsobujú značné hospodárske a environmentálne škody. Roztrieštenosť európskeho vzdušného priestoru spôsobuje leteckým spoločnostiam vysoké dodatočné náklady, ktoré sa odhadujú na približne 5 miliárd EUR ročne[16]. V konečnom dôsledku ich znášajú leteckí cestujúci a európske hospodárstvo. Vzhľadom na neutíchajúci rast letovej prevádzky už existujúci systém riadenia letovej prevádzky nie je udržateľný z dôvodu bezpečnosti, kapacity a nákladov.

Urýchlením vykonávania Jednotného európskeho neba prostredníctvom nového balíka opatrení vrátane tých legislatívnych (ako je napr. objasnenie inštitucionálnej štruktúry, posilnenie trhových zásad poskytovania leteckých navigačných služieb, urýchlenie spustenia SESAR, opätovné vymedzenie režimu výkonnosti a poskytnutie jasných nástrojov na presadzovanie pre Komisiu, najmä vzhľadom na funkčné bloky vzdušného priestoru) sa odstránia pretrvávajúce prekážky a dosiahne výrazné zvýšenie výkonnosti a efektívnosti. Ešte viac sa tým v Európe zlepší bezpečnosť leteckej dopravy, znížia prepravné náklady pre občanov a podniky a prostredníctvom priamejších trás sa zredukujú emisie skleníkových plynov z jednotlivých letov.

              Energetika

Kľúčové opatrenie 4:

Zlepšiť vykonávanie a presadzovanie tretieho energetického balíka a reálne dosiahnuť cezhraničné trhy, ktoré budú prínosom pre spotrebiteľov.

Integrovaný trh s energetikou prispieva k nižším cenám energií a uľahčuje investície. Odhaduje sa, že spotrebitelia v celej EÚ by mohli ročne ušetriť až 13 miliárd EUR, ak by všetci prešli na najlacnejšie dostupné tarify za elektrickú energiu[17]. Integrovaný trh s energiou zároveň dodáva Únii bezpečnejšiu energiu než 27 rozsahom menších energetických trhov a uľahčuje prechod smerom k nízkouhlíkovým energetickým systémom pri čo najnižších nákladoch.

Energie musia mať možnosť tiecť tam, kde sú potrebné, a to bez fyzických prekážok na štátnych hraniciach. Napriek prijatiu tretieho energetického balíka ešte nebol dosiahnutý plne integrovaný európsky vnútorný trh s energiou, na škodu všetkých používateľov energie, kam patria aj súkromné domácnosti. Aby sa do roku 2014 dosiahol dohodnutý cieľ, ktorým je dobudovaný vnútorný trh s energiou, členské štáty by mali ambicióznym spôsobom vykonať platné pravidlá a silné a nezávislé vnútroštátne orgány a orgány EÚ by ich mali presadzovať. Navyše sú v tomto desaťročí potrebné značné investície do našich energetických systémov, aby sme zmodernizovali siete v EÚ, dekarbonizovali systémy a dosiahli vyššiu energetickú účinnosť[18].

Komisia čoskoro predloží oznámenie, v ktorom zdokumentuje pokrok dosiahnutý smerom k dobudovaniu vnútorného trhu s energiou a navrhne opatrenia, ktorými sa zaistí, aby trh EÚ s energiou plnil svoj potenciál a uspokojoval potreby a očakávania občanov a podnikov EÚ.

2.2.        Podpora cezhraničnej mobility občanov a podnikov

Mobilita občanov a podnikov je ústredným prvkom európskej integrácie a jednotného trhu. Komisia bude pokračovať v práci smerom k svojej vízii jednotného trhu, na ktorom sa občania, pracovníci a podniky môžu voľne pohybovať cez hranice kedykoľvek a kamkoľvek chcú, a to bez neopodstatnených obmedzení, ktoré by im ukladali rozdielne vnútroštátne predpisy a nariadenia. Mobilita je základným predpokladom toho, aby jednotný trh dokázal realizovať svoj potenciál, či už v sociálnej, kultúrnej, politickej alebo ekonomickej rovine.

Cena nízkej mobility je vysoká. Napriek skutočnosti, že od polovice roku 2009 stúpa počet neobsadených voľných pracovných miest, nezamestnanosť je v mnohých členských štátoch na rekordnej úrovni. Cezhraničnej mobilite podnikov zároveň bránia ťažkosti s financovaním nových podnikateľských projektov a administratívna záťaž. Zatiaľ čo program EÚ týkajúci sa lepšej právnej regulácie viedol k zlepšeniu podnikateľského prostredia, musí sa zachovať neustále zameranie na znižovanie zbytočnej regulačnej a administratívnej záťaže. Dôležitými ďalšími krokmi smerom k našej spoločnej vízii je preto cezhraničným spôsobom spárovať dopyt po pracovnej sile a jej ponuku, zlepšiť prístup k financovaniu a posunúť podnikateľské prostredie v Európe na novú úroveň.

              Mobilita občanov

Kľúčové opatrenie 5:

Pretvoriť portál EURES na skutočný európsky nástroj sprostredkovania práce a náboru pracovných síl.

EÚ prijala dôležité opatrenia s cieľom uľahčiť mobilitu občanov. Právne predpisy EÚ umožňujú presúvať ich zákonné práva sociálneho zabezpečenia do členského štátu, v ktorom si hľadajú prácu. Umožňujú uznávanie ich odborných kvalifikácií nadobudnutých v inom členskom štáte. Sieť EURES a jej portál prepája vnútroštátne služby verejnej zamestnanosti a ponúka informácie a poradenstvo o voľných pracovných miestach a pracovných podmienkach v iných členských štátoch.

Nástroje a opatrenia na spárovanie ponúk pracovných miest s uchádzačmi v rozličných členských štátoch sa však dajú ešte vylepšiť, aby sa prispelo k skutočne európskemu pracovnému trhu. S týmto cieľom Komisia pretransformuje EURES na účinnejší nástroj náboru pracovných síl, sprostredkovania práce a párovania dopytu a ponuky v rámci EÚ. Spoločne s online nástrojmi, ktorými sa zvyšuje transparentnosť a interoperabilita zručností a kvalifikácií, ako napr. Europass a európsky kvalifikačný rámec, sa prostredníctvom EURES-u ďalej uľahčí cezhraničná mobilita pracovníkov aj dostupnosť väčšieho množstva služieb. To pomôže znížiť nesúlad medzi požadovanými a ponúkanými pracovnými zručnosťami, čo bude mať pozitívne účinky na úrovne zamestnanosti a hospodársku produkciu. Komisia posúdi možnosť, či by EURES nemohol zahŕňať aj učňovské vzdelávanie a študijné stáže.

Viac by sa malo podniknúť aj v oblasti zlepšovania mobility štátnych príslušníkov z tretích krajín, ktorí pracujú v EÚ, a to najmä tým, že sa v Rade a Parlamente urýchlene prijmú návrhy o vnútropodnikových presunoch a sezónnych pracovníkoch.

Prenositeľnosť doplnkových práv sociálneho zabezpečenia vrátane dôchodkov predstavuje ďalší dôležitý určujúci faktor pre mobilitu pracovníkov medzi členskými štátmi. Ako už bolo zdôraznené v Akte o jednotnom trhu z apríla 2011, ak chceme uľahčiť mobilitu, občania musia mať možnosť akumulovať a prenášať svoje zamestnanecké dôchodkové práva, keď sa presťahujú do iného členského štátu. Komisia víta skutočnosť, že Rada súhlasila s opätovným otvorením rokovaní o zmenenom a doplnenom legislatívnom návrhu Komisie z roku 2007 o tejto veci.

              Prístup k financovaniu

Kľúčové opatrenie 6:

Podporiť dlhodobé investície do reálnej ekonomiky uľahčením prístupu k dlhodobým investičným fondom.

Hoci úverovej kríze sa aj vďaka výnimočnému poskytnutiu likvidity z Eurosystému koncom roka 2011 podarilo predísť, pre mnohé podniky v EÚ sa prístup k financovaniu s príchodom finančnej krízy zásadným spôsobom skomplikoval. Podmienky financovania zostávajú prísne, a to najmä pre začínajúce spoločnosti a malé a stredné podniky (MSP), ako aj v krajinách, ktorých hospodárstva boli krízou zasiahnuté najviac. Výrazným limitujúcim faktorom pri získavaní financovania pre inovujúce spoločnosti je 45-percentný pokles v získavaní prostriedkov z rizikového kapitálu po prepuknutí krízy[19].

Inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast v dlhodobejšom časovom horizonte kriticky závisí od dostupnosti financovania. S cieľom podporiť dlhodobé investície do reálnej ekonomiky už boli na úrovni EÚ prijaté opatrenia, ktoré sú kombináciou finančných a regulačných krokov. Ide najmä o poskytnutie financovania prostredníctvom finančných nástrojov EÚ[20] a Európskej investičnej banky[21], iniciatívu dlhopisov na projekty v rámci stratégie Európa 2020[22] a akčný plán Komisie na zlepšenie prístupu MSP k financovaniu. Ako príspevok k diskusii o raste a pracovných miestach v Európskej rade Komisia uskutočnila v členských štátoch cielené preprogramovanie, ktorého zámerom je využívať štrukturálne fondy na zlepšenie prístupu MSP k financovaniu, čo je zároveň kľúčový prvok ďalšieho obdobia financovania. Komisia dodatočne oznámila preskúmanie vplyvu nových požiadaviek na bankový kapitál, ktoré vyplývajú z vykonávania nových štandardov Bazilej III v určitých kľúčových oblastiach, ako napr. financovanie MSP.

Tento druh „dlhodobých investícií“ do reálnej ekonomiky však ostáva obmedzený. Konkrétne politické možnosti na riešenie tejto problematiky sa budú posudzovať v kontexte nadchádzajúcej Zelenej knihy o financovaní dlhodobých investícií v hospodárstve EÚ. Komisia okrem toho predloží návrhy týkajúce sa možných foriem dlhodobých investičných fondov. Investičné fondy môžu otvoriť nové zdroje financovania pre dlhodobé projekty a súkromné spoločnosti. Môžu predstavovať atraktívnu ponuku pre maloobchodných investorov, ktorí hľadajú možnosť dlhodobo investovať, diverzifikovať riziko a ktorí preferujú stabilné a primerané výnosy s nízkou mierou volatility, pokiaľ je zaistená potrebná miera ochrany investora.

Rizikový kapitál je dôležitým doplnkom k bankovému financovaniu v prípadoch, keď vznikne potreba poskytnúť financovanie malým spoločnostiam s potenciálom rastu. V rámci Aktu o jednotnom trhu I Komisia navrhla nariadenie s cieľom uľahčiť získavanie kapitálu a jeho cezhraničné investovanie fondmi rizikového kapitálu. V tejto veci Komisia v roku 2012 uskutoční svoje preskúmanie možných daňových prekážok cezhraničného investovania rizikového kapitálu, na základe ktorého zváži ďalšie kroky s cieľom predložiť v roku 2013 riešenia, aby sa zároveň predišlo obchádzaniu daňových povinností a daňovým únikom[23].

              Podnikateľské prostredie

Kľúčové opatrenie 7:

Modernizovať predpisy EÚ o konkurznom konaní s cieľom uľahčiť podnikom ich prežitie a dať podnikateľom druhú šancu.

Podniky pôsobiace v Európe profitujú vo všeobecnosti z pozitívneho podnikateľského prostredia, ktoré EÚ ďalej zlepšuje prostredníctvom svojho programu lepšej právnej regulácie. Je však možné urobiť viac. Európa potrebuje moderné predpisy o konkurznom konaní, ktoré pomôžu v zásade zdravým spoločnostiam prežiť, povzbudia podnikateľov, aby podnikali primerané riziká a umožnia veriteľom požičiavať za priaznivejších podmienok. Moderný predpis o konkurznom konaní umožňuje podnikateľom dostať druhú šancu a zaisťuje rýchle konanie vysokej kvality v záujme dlžníkov i veriteľov. Potrebujeme teda vytvoriť podmienky pre celoeurópske uznávanie vnútroštátnych systémov konkurzných konaní a oddlžovania, ktoré podnikom vo finančnej tiesni umožnia opätovne sa stať konkurencieschopnými účastníkmi hospodárstva. Musíme zaistiť jednoduché a efektívne konkurzné konania vždy vtedy, keď existujú aktíva či pasíva v niekoľkých členských štátoch. Potrebujeme také pravidlá pre konkurzné konanie skupín podnikov, ktorými sa maximalizujú ich šance na prežitie. S týmto zámerom Komisia predloží legislatívny návrh na modernizáciu európskeho nariadenia o konkurznom konaní.

Potrebujeme však ísť ešte ďalej. V súčasnosti sa v mnohých členských štátoch zlyhanie toleruje len v nepatrnej miere a súčasné pravidlá neumožňujú poctivým inovátorom zbankrotovať „rýchlo a lacno“. Musíme vytvoriť cestu smerom k takým opatreniam a stimulom, ktoré povzbudia členské štáty v tom, aby z ramien podnikov sňali stigmu zlyhania súvisiacu s konkurzným konaním a aby skrátili nadmieru dlhé lehoty oddlžovania podnikov. Zároveň musíme zvážiť, ako možno ďalej zvýšiť efektívnosť vnútroštátnych zákonov o konkurznom konaní, aby sme pre spoločnosti, podnikateľov a fyzické osoby na vnútornom trhu vytvorili rovnaké podmienky. S týmto zámerom Komisia predloží oznámenie spolu s revíziou európskeho nariadenia o konkurznom konaní.

Potrebné sú však ďalšie opatrenia, aby sa ešte viac zlepšilo podnikateľské prostredie. Rozdielne vnútroštátne daňové systémy spôsobujú spoločnostiam pôsobiacim naprieč hranicami EÚ značné administratívne zaťaženie. Skutočnosť, že každý členský štát uplatňuje v oblasti DPH rozdielne pravidlá a postupy, spôsobuje osobitné problémy[24], a to najmä pre MSP, ktoré by chceli pôsobiť v inom členskom štáte. Komisia preto oznámila, že navrhne zavedenie štandardných daňových priznaní o DPH, aby podnikom umožnila na dobrovoľnej báze vypĺňať namiesto rozdielneho formulára v každom členskom štáte štandardné daňové priznanie o DPH[25].

Hospodársky rast je stále viac hnaný investíciami do nehmotných aktív, ako je napr. výskum a vývoj, patenty a know-how. Na to je nutné zlepšovať podnikateľské prostredie, aby sa zaistilo, že sa efektívnym spôsobom propaguje a chráni tvorivosť a inovácie. V nadväznosti na dohodu dosiahnutú na júnovom zasadnutí Európskej rady by sa ako krok správnym smerom javilo prijatie právnych predpisov o jednotnej ochrane patentov v EÚ, ktoré by sprevádzala jednotná špecializovaná jurisdikcia, čo je kľúčovým opatrením podľa Aktu o jednotnom trhu z apríla 2011. Do jari 2014 by sa umožnila prvá registrácia jednotného účinku európskeho patentu, čím by sa znížili náklady na patentovanie v celej Európskej únii, ako aj náklady súvisiace s patentovým sporovým konaním. Aby sa na jednej strane povzbudili investície do nehmotných aktív a na druhej strane s cieľom pomôcť inovatívnym spoločnostiam v tom, aby svoje úsilie v oblasti výskumu a vývoja pretransformovali do konkurenčnej výhody, útvary Komisie preskúmajú problematiku metód oceňovania duševného vlastníctva a zvážia, či by nebolo vhodné riešiť nad mieru roztrieštený právny rámec ochrany obchodného tajomstva, aby bolo pre podniky a výskumné inštitúcie ľahšie a menej nákladné licencovať, prevádzať a zdieľať cenné znalosti a informácie prostredníctvom vnútorného trhu.

2.3.        Podpora digitálneho hospodárstva v celej Európe

Digitálne hospodárstvo zásadným spôsobom mení jednotný trh. Svojou inováciou, rýchlosťou a cezhraničným dosahom má potenciál posunúť integráciu jednotného trhu na úplne novú úroveň. Víziou Komisie je digitálne hospodárstvo, ktoré prináša udržateľné hospodárske a sociálne prínosy na základe moderných online služieb a rýchleho internetového pripojenia. Všetci občania a podniky musia mať príležitosť byť súčasťou digitálneho hospodárstva a zároveň byť chránení pred nedovoleným obchodovaním. V niektorých kľúčových ekonomikách už v období rokov 2006 – 2011 pripadalo na internetové hospodárstvo 21 % rastu HDP[26]. Digitálne hospodárstvo má navyše silné účinky presahovania, čím zlepšuje produktivitu a poskytuje nové riešenia spoločenských problémov, akými sú demografické starnutie, inklúzia a vzdelávanie.

Je potrebné dodatočné úsilie, ak sa majú rýchlo dosiahnuť ciele stanovené v Digitálnej agende pre Európu[27] a v oznámení o elektronickom obchode a online službách[28]. Významnými ďalšími krokmi je pokrok pri riešení roztrieštenosti online služieb pozdĺž vnútroštátnych hraníc, riešenie výzvy v súvislosti s investíciami do vysokorýchlostných sietí a dosiahnutie výhod bezpapierovej verejnej správy.

              Služby

Kľúčové opatrenie 8:

Podporiť online služby tým, že sa v EÚ zefektívnia platobné služby.

V sektore služieb ponúkajú osobitné príležitosti najmä online služby. Realizácia týchto prínosov si bude vyžadovať správne rámcové podmienky, najmä v cezhraničnom kontexte. Ako už bolo zdôraznené v Akte o jednotnom trhu z apríla 2011, osobitnú pozornosť si vyžadujú platobné služby a doručovacie služby pre tovar objednaný na internete. Vzhľadom na skutočnosť, že 35 % používateľov internetu nenakupuje online, pretože má pochybnosti o spôsoboch platby, ako aj vzhľadom na pretrvávajúce prekážky pri vstupe na trh[29] je najvyššou prioritou zlepšenie platobného trhu. Treba vyriešiť niekoľko problémov, ako je napr. nepostačujúca harmonizácia, neúčinná hospodárska súťaž v niektorých oblastiach kartových a internetových platieb a neexistencia motivačných faktorov na technickú normalizáciu, napr. v oblasti mobilných platieb. Komisia preto navrhne revíziu smernice o platobných službách. Zároveň predloží legislatívny návrh o multilaterálnych výmenných poplatkoch pri platbách kartou.

Efektívne, spoľahlivé a cenovo dostupné služby doručovania zásielok s tovarom objednaným na internete predstavujú ďalšiu prioritu a Komisia prijme rozhodnutia o ďalších krokoch v roku 2013, a to na základe verejnej konzultácie.

Ako bolo oznámené v Akte o jednotnom trhu z apríla 2011, aby sa dosiahol potenciál smernice o službách do roku 2015, Komisia predložila tento rok v júni akčný plán[30]. Členské štáty a Komisia musia bezodkladne spolupracovať na vykonávaní jeho opatrení, ako vyzvala Európska rada. Osobitnú pozornosť by mali venovať úplnému splneniu požiadaviek smernice o službách a maximalizácii jej ekonomického účinku, plánovanej charte plne elektronických jednotných kontaktných miest a vzájomnému hodnoteniu pravidiel, ktorými sa riadia regulované profesie. Mali by takisto zaistiť úplné uplatňovanie doložky o „nediskriminácii“ smernice o službách, podľa ktorej poskytovatelia služieb nesmú robiť rozdiely medzi svojimi zákazníkmi na základe ich štátnej príslušnosti alebo miesta bydliska, pokiaľ to nie je objektívne opodstatnené.

V kontexte svojho nadchádzajúceho akčného plánu pre európsky maloobchod Komisia zintenzívni svoje úsilie s cieľom identifikovať nekalé obchodné praktiky a bojovať proti nim, a to v súlade so svojím záväzkom v Akte o jednotnom trhu z apríla 2011. Takéto praktiky sú obzvlášť škodlivé pre MSP. Ak sa nedosiahne uspokojivý pokrok pri eliminácii nekalých obchodných praktík, a to aj v kontexte Fóra na vysokej úrovni pre lepšie fungovanie potravinového dodávateľského reťazca, Komisia v roku 2013 zváži vhodné ďalšie kroky.

              Digitálny jednotný trh

Kľúčové opatrenie 9:

Znížiť náklady a zvýšiť efektívnosť pri nasadzovaní vysokorýchlostnej komunikačnej infraštruktúry.

Prístup k vysokorýchlostnému širokopásmovému internetu je kľúčovým faktorom inovácií, konkurencieschopnosti a zamestnanosti. 10-percentný nárast penetrácie širokopásmového pripojenia môže viesť k 1 – 1,5 % nárastu HDP ročne[31] a k 1,5 % rastu produktivity práce[32]. Inovácie v spoločnostiach, ktoré prinieslo širokopásmové pripojenie na internet, vytvárajú zamestnanosť a majú potenciál do roku 2020 vytvoriť 2 milióny dodatočných pracovných miest[33].

No napriek dosiahnutému pokroku v EÚ stále pretrvávajú nedostatočné investície v oblasti spúšťania vysokorýchlostných širokopásmových sietí na celom jednotnom trhu a od dosiahnutia cieľových hodnôt Digitálnej agendy v oblasti vysokorýchlostného internetu sme stále ďaleko[34]. Jednotný trh môže pomôcť výrazným spôsobom zrýchliť dosahovanie pokroku tým, že sa vyrieši kľúčová základná príčina tejto investičnej „latentnosti“, t. j. zbytočne vysokých nákladov stavebného inžinierstva, ktoré môžu v tejto oblasti dosahovať až 80 % celkových nákladov a ktoré by sa mohli znížiť až o štvrtinu jednoducho tým, že by sa krížovým spôsobom opätovne využívala existujúca infraštruktúra[35]. Komisia navrhne spoločné pravidlá, ktoré by operátorom umožňovali pri spúšťaní širokopásmových sietí plne využívať potenciál znižovania nákladov.

Rýchle prijatie návrhu Komisie týkajúci sa nástroja „Spájame Európu“ Európskym parlamentom a Radou by pomohlo efektívnym spôsobom spustiť vysokorýchlostný širokopásmový internet a infraštruktúry pre digitálne služby tým, že rozpočet EÚ by sa efektívne využil na nasmerovanie súkromných investícií do kľúčového odvetvia hospodárstva.

Aby sme dosiahli našu víziu digitálneho jednotného trhu, EÚ musí urýchlene vyriešiť niekoľko ďalších otázok, medzi nimi aj otázku najvhodnejšieho využívania rádiového frekvenčného spektra na jednotnom trhu a prehodnotenie potreby ďalšej úpravy telekomunikačných právnych predpisov EÚ a predpisov o autorských právach. Poslednú spomínanú problematiku Komisia plánuje rozpracovať ďalej, pričom začne po vydaní Zelenej knihy o online distribúcii audiovizuálnych diel a rýchlym zavŕšením prehodnotenia smernice o autorských právach z roku 2001.

              Elektronická fakturácia vo verejnom obstarávaní

Kľúčové opatrenie 10:

Urobiť z elektronickej fakturácie štandardný spôsob fakturácie vo verejnom obstarávaní.

Prechod na bezpapierovú verejnú správu, najmä pri jej cezhraničnom rozmere, by mal byť pre Európsku úniu a členské štáty strednodobým cieľom. Digitálna agenda pre Európu[36] zahŕňa výzvu na zvýšenie miery využívania služieb elektronickej verejnej správy (eGovernment) do roku 2015 – občanmi EÚ o 50 % a podnikmi EÚ o 80 %. Obzvlášť sľubnou oblasťou je elektronická fakturácia, v súvislosti s ktorou Komisia vyzvala, aby sa do roku 2020 stala prevládajúcim spôsobom fakturácie v EÚ[37].

Zavedenie legislatívnych opatrení, vďaka ktorým by sa elektronická fakturácia stala vo verejnom obstarávaní štandardným postupom, spôsobí, že verejný sektor sa stane „vedúcim trhom“ elektronickej fakturácie, ktorý povzbudí jej širšie používanie v celom hospodárstve. Vďaka opatreniam v tejto oblasti sa postupy po zadaní zákaziek vo verejnom obstarávaní stanú efektívnejšími a lacnejšími pre zúčastnené strany, ako aj pre daňových poplatníkov. Zároveň sa tým prispeje k skráteniu oneskorení pri platbách od orgánov verejných správ. V prípade verejného sektora z predbežného odhadu vyplýva, že v nadchádzajúcich niekoľkých rokoch by sa mohli dosiahnuť potenciálne úspory vo výške približne 1 miliardy EUR ročne, ak by sa všetky faktúry predkladali v elektronickej podobe[38].

Okrem toho sú potrebné opatrenia, aby sa predišlo ďalšiemu triešteniu jednotného trhu z dôvodu prebiehajúceho zriaďovania vnútroštátnych systémov elektronickej fakturácie, ktoré fungujú na základe rozdielnych, často vnútroštátnych noriem. Tým sa zvyšuje zložitosť a náklady pre firmy, ktoré uzatvárajú cezhraničné zmluvy s orgánmi verejnej správy v celej EÚ. Komisia preto navrhne konkrétne opatrenia, aby sa tieto ciele dosiahli v roku 2013.

Prechod smerom k elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní doplní prebiehajúcu modernizáciu pravidiel EÚ o verejnom obstarávaní[39], ktorá je kľúčovým opatrením v rámci Aktu o jednotnom trhu z apríla 2011. Verejné orgány, ktoré už využívajú elektronické prostriedky obstarávania tovaru, služieb a prác, vykazujú úspory v rozmedzí 5 – 20 %. Spustením elektronického verejného obstarávania v celej EÚ by sa ušetrili prostriedky verejných rozpočtov v EÚ vo výške minimálne 100 miliárd EUR ročne[40]. Vzhľadom na tento údaj Komisia navrhla úplný prechod na elektronické verejné obstarávanie vo fáze pred zadaním zákazky do polovice roka 2016[41]. Rada a Parlament by mali tento návrh bezodkladne prijať.

2.4.        Posilňovanie sociálneho podnikania, súdržnosti a dôvery spotrebiteľov

Vzhľadom na to, že hospodárska kríza najviac zasiahla najzraniteľnejšie časti našej spoločnosti a našich území, víziou Komisie je, aby politiky jednotného trhu zabezpečovali inkluzívny rast bez diskriminácie, umožňovali ekonomickú a sociálnu účasť a podporovali územnú súdržnosť. Priemerná miera nezamestnanosti v EÚ v júli 2012 bola 10,4 %[42] a približne 81 miliónov európskych občanov ohrozuje riziko chudoby[43] – čo len podčiarkuje naliehavosť nových opatrení. Politiky jednotného trhu musia pomôcť riešiť základné príčiny sociálneho vylúčenia v našej spoločnosti.

Sociálneho hospodárstvo a sociálne podniky sú kľúčovými aktérmi, ktorí prinášajú sociálne inovácie, inkluzívnosť a dôveru. Aby sme v ľuďoch vyvolali dôveru v jednotný trh a posilnili sociálne trhové hospodárstvo, vyžaduje si to vysoko zodpovedné a inovačné spoločnosti, ktoré dokážu vyvolať pozitívne vplyvy na spoločnosť a životné prostredie. Dôvera má význam aj pre spotrebiteľov, aby naplno využívali jednotný trh a aby sa cítili bezpečne pri spotrebúvaní tovaru a služieb, ktoré kúpili na domácom trhu alebo z iného členského štátu.

              Spotrebitelia

Kľúčové opatrenie 11:

Zlepšiť bezpečnosť výrobkov, ktoré sú v EÚ v obehu, prostredníctvom lepšej koherentnosti a presadzovania bezpečnosti výrobkov a pravidiel o dohľade nad trhom.

EÚ disponuje rýchlou, efektívnou a spoľahlivou sieťou, ktorá zaisťuje dodržiavanie bezpečnostných predpisov. Koherentnosť a presadzovanie existujúcich mechanizmov však možno ešte zlepšiť. Na jednotnom trhu, na ktorom výrobky voľne cirkulujú cez územia 27 štátov, je nevyhnutné, aby bol dohľad vysoko koordinovaný, aby sa umožnila rýchla intervencia na veľkom území. Dohľad nad trhom by mal umožňovať identifikáciu, zadržanie a stiahnutie nebezpečných alebo inak škodlivých výrobkov z trhu a potrestanie nepoctivých a trestné činy páchajúcich prevádzkovateľov. Mal by zároveň slúžiť ako intenzívne odstrašujúci prvok.

Komisia navrhne balík legislatívnych a nelegislatívnych opatrení, ktoré poskytnú spotrebiteľom homogénnejší jednotný trh s bezpečnými a normy spĺňajúcimi výrobkami a lepšiu ochranu zdravia, bezpečnosti a životného prostredia. Pre podniky sa zároveň znížia náklady na dodržiavanie súladu s predpismi a pomôže sa odstrániť nekalá hospodárska súťaž zo strany podvádzajúcich prevádzkovateľov, najmä prostredníctvom lepšej koordinácie kontrol bezpečnosti výrobkov na vonkajšej hranici EÚ.

Spotrebitelia zároveň požadujú stále viac informácií o tovare, ktorý kupujú. Transparentnosť a porovnateľnosť informácií majú zásadný význam pre to, aby si spotrebitelia mohli vyberať inteligentným spôsobom. Ako bolo oznámené v Akte o jednotnom trhu z apríla 2011 Komisia navrhne metodiku výpočtu environmentálneho vplyvu výrobkov (vrátane emisií skleníkových plynov) a spôsob, akým by sa mohol prezentovať spotrebiteľom.

              Sociálna súdržnosť a sociálne podnikanie

Kľúčové opatrenie 12:

Dať všetkým občanom EÚ prístup k základnému platobnému účtu, zaistiť, aby poplatky za bankové účty boli transparentné a porovnateľné a uľahčiť zmenu bankového účtu.

Prístup k platobným účtom a iným bankovým službám nadobudol zásadný význam pre to, aby sa občania mohli zúčastňovať na hospodárskom a sociálnom živote, no stále dochádza k diskriminácii, napríklad z dôvodu miesta bydliska, štátnej príslušnosti alebo nízkej úrovne zdrojov. Vďaka množstvu služieb, ktoré sú s ním spojené, zohráva platobný účet dôležitú úlohu v integrácii občanov do širšej sociálnej a hospodárskej komunity. Preto je potrebné pomáhať občanom, ktorí možno zažívajú ťažkosti pri otváraní bankového účtu, aby sa im uľahčila sociálna a územná súdržnosť a mobilita. Navyše existujú dôkazy, že pretrvávajúce problémy týkajúce sa jasnosti informácií o bankových poplatkoch sťažujú občanom EÚ prijímanie informovaných rozhodnutí. V dôsledku toho majú spotrebitelia tendenciu nemeniť účty, pretože ponuky sa dajú len ťažko porovnávať. Komisia predloží legislatívne návrhy na riešenie týchto otázok.

Komisia vo svojej iniciatíve pre sociálne podnikanie z októbra 2011[44] vytýčila akčný plán na posilnenie úlohy sociálnych podnikov na jednotnom trhu, ako bolo oznámené v Akte o jednotnom trhu z apríla 2011. Akčný plán sa v súčasnosti vykonáva v úzkej spolupráci s expertnou skupinou pre sociálne podniky a príslušnými zainteresovanými stranami. Začiatkom roka 2014 Komisia zdokumentuje dosiahnutý pokrok a prediskutuje, čo by sa ešte malo urobiť, aby sa podporilo sociálne podnikanie. Komisia 1. októbra 2012 vyhlásila udeľovanie ceny Dioga Vasconcelosa za sociálnu inováciu.

V oblasti sociálneho podnikania je v súčasnej dobe najnaliehavejšou otázkou vypracovanie nástrojov na posilnenie dôvery v sociálne podniky a ich viditeľnosti. Musia sa schváliť nové nástroje, aby sa spotrebiteľom, bankárom, investorom a verejným orgánom ukázala pozitívna návratnosť sociálnych podnikov. Komisia vypracuje metodiku merania sociálno-ekonomických prínosov, ktoré generujú sociálne podniky. Nevyhnutné je vyvinúť rigorózne a systematické merania vplyvu sociálnych podnikov na komunitu, pričom ich nemožno zahltiť byrokraciou, aby sa preukázalo, že peniaze investované do sociálnych podnikov prinášajú vysoké úspory a príjmy (napr. dane alebo tvorbu pracovných miest). Metodiky merania sociálnych vplyvov budú okrem iného potrebné na implementáciu európskych fondov sociálneho podnikania alebo pre finančný nástoj na podporu sociálneho podnikania v rámci programu pre sociálnu zmenu a inováciu, o ktorom v súčasnosti rokuje Európsky parlament a Rada.

Vzhľadom na to, že proaktívna angažovanosť pracovníkov v ich spoločnostiach má silný vplyv na ich spoločenskú zodpovednosť a produktivitu, Komisia zameria svoju pozornosť aj na problematiku družstiev a zamestnaneckého vlastníctva akcií.

Záverom treba poznamenať, že invalidita, a to vrátane invalidity súvisiacej so starnutím, by nemala jednotlivcom a skupinám brániť v tom, aby profitovali z jednotného trhu. Komisia v súčasnosti pracuje na iniciatíve s cieľom zlepšiť prístup ľudí s postihnutím k tovaru a službám na jednotnom trhu.

3.           ZÁVER

V Akte o jednotnom trhu II sa vytyčuje dvanásť bezprostredných priorít, na ktoré sa Komisia zameria s cieľom podporiť rast, zamestnanosť a dôveru v jednotný trh. Tieto priority predstavujú ďalšie kroky smerom k našej vízii, ktorou je vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo. Potrebujeme konať spoločne, najmä medzi európskymi inštitúciami a s členskými štátmi, aby sme ich čo najskôr zaviedli do praxe. Komisia sa zaväzuje dodať všetky kľúčové legislatívne návrhy najneskôr do jari 2013 a všetky kľúčové nelegislatívne opatrenia najneskôr do konca toho istého roka. Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, aby urýchlene prerokovali všetky kľúčové legislatívne opatrenia a prioritne ich prijali do jari 2014.

Ak sa Akt o jednotnom trhu II urýchlene vykoná, spoločne s realizáciou Aktu o jednotnom trhu I sa pre 500 miliónov Európanov otvoria nové cesty k rastu, zamestnanosti a sociálnej súdržnosti. Ilustruje sa tým odhodlanie Európy vytvoriť nový rast prostredníctvom spoločného programu, ako sa vymaniť z krízy. Musíme konať spoločne, rýchlo a ambiciózne. Niet času nazvyš.

              PRÍLOHA I: ZOZNAM KĽÚČOVÝCH OPATRENÍ AKTU O JEDNOTNOM TRHU II

|| Hybná sila || Kľúčové opatrenie || Návrh Komisie

Dosiahnutie plne integrovaných sietí na jednotnom trhu

1 || Železničná doprava || Prijať štvrtý železničný balík s cieľom zlepšiť kvalitu a nákladovú efektívnosť služieb osobnej železničnej dopravy || Legislatívny návrh sa má predložiť v 4. štvrťroku 2012.

2 || Námorná doprava || Prijať balík „Blue Belt“ s cieľom dosiahnuť skutočný jednotný trh v oblasti námornej dopravy || Balík legislatívnych a nelegislatívnych opatrení sa má predložiť v 2. štvrťroku 2013.

3 || Letecká doprava || Urýchliť vykonávanie Jednotného európskeho neba prostredníctvom nového balíka opatrení || Akčný plán s legislatívnymi opatreniami sa má predložiť v 2. štvrťroku 2013.

4 || Energetika || Vykonať akčný plán na zlepšenie vykonávania a presadzovania tretieho energetického balíka || Akčný plán sa má predložiť v 4. štvrťroku 2012.

Podpora cezhraničnej mobility občanov a podnikov

5 || Mobilita občanov || Pretvoriť portál EURES na skutočný európsky nástroj sprostredkovania práce a náboru pracovníkov || Legislatívne rozhodnutie má Komisia prijať v 4. štvrťroku 2012.

6 || Prístup k financovaniu || Podporiť dlhodobé investície do reálnej ekonomiky uľahčením prístupu k dlhodobým investičným fondom || Legislatívny návrh sa má predložiť v 2. štvrťroku 2013.

7 || Podnikateľské prostredie || Modernizovať predpisy EÚ o platobnej neschopnosti s cieľom uľahčiť podnikom ich prežitie a dať podnikateľom druhú šancu || Legislatívny návrh a oznámenie sa majú predložiť v 4. štvrťroku 2012.

Podpora digitálneho hospodárstva v celej Európe

8 || Služby || Revidovať smernicu o platobných službách a predložiť návrh multilaterálnych výmenných poplatkov, aby sa zefektívnili platobné služby v EÚ || Legislatívny návrh sa má predložiť v 2. štvrťroku 2013.

9 || Digitálny jednotný trh || Prijať spoločné pravidlá s cieľom znížiť náklady a zvýšiť efektívnosť nasadzovania vysokorýchlostného širokopásmového internetu || Legislatívny návrh sa má predložiť v 1. štvrťroku 2013.

10 || Verejné obstarávanie a elektronická fakturácia || Prijať právne predpisy, ktorými sa do verejného obstarávania štandardne zavedie elektronická fakturácia || Legislatívny návrh sa má predložiť v 2. štvrťroku 2013.

Posilňovanie sociálneho podnikania, súdržnosti a dôvery spotrebiteľov

11 || Spotrebitelia || Zlepšiť bezpečnosť výrobkov, ktoré sú v EÚ v obehu, prostredníctvom revidovanej smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, nového jednotného nariadenia o dohľade nad trhom a podporného akčného plánu || Balík legislatívnych a nelegislatívnych opatrení sa má predložiť v 4. štvrťroku 2012.

12 || Sociálna súdržnosť a sociálne podnikanie || Prijať legislatívnu iniciatívu s cieľom dať všetkým občanom EÚ prístup k základnému platobnému účtu, zaistiť, aby poplatky za bankové účty boli transparentné a porovnateľné a uľahčiť zmenu bankového účtu || Legislatívny návrh sa má predložiť v 4. štvrťroku 2012.

              PRÍLOHA II : Akt o jednotnom trhu I: Stav opatrení

Hybná sila || Opatrenie || Výstup ALEBO výsledok/stav

Prístup MSP k financovaniu || KĽÚČOVÉ OPATRENIE Zaviesť právne predpisy o fondoch rizikového kapitálu || Európska komisia predložila legislatívny návrh 7. decembra 2011.

Prijať akčný plán o prístupe MSP k financovaniu || Európska komisia prijala akčný plán 7. decembra 2011.

Revidovať smernicu o transparentnosti || Európska komisia predložila legislatívny návrh 25. októbra 2011.

Revidovať nariadenie, ktorým sa vykonáva smernica o prospekte || Európska komisia predložila legislatívny návrh 30. marca 2012.

Revidovať smernicu o zneužívaní trhu || Európska komisia predložila legislatívny návrh 20. októbra 2011.

Revidovať smernicu o finančných trhoch (MiFID) || Európska komisia predložila legislatívny návrh 20. októbra 2011.

Mobilita občanov || KĽÚČOVÉ OPATRENIE Revidovať systém uznávania odbornej kvalifikácie || Európska komisia predložila legislatívny návrh 19. decembra 2011.

Uverejniť bielu knihu o dôchodkoch || Európska komisia uverejnila bielu knihu 16. februára 2012.

Prijať právne predpisy o doplnkových dôchodkových právach (prenositeľnosť práv) || Európska komisia predložila legislatívny návrh 9. októbra 2007.

Revidovať smernicu o inštitúciách zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (IORP)   || Európska komisia pripravuje legislatívny návrh.

Vytvoriť európsky pas zručností || Európska komisia pas pripravuje.

Prijať odporúčanie Rady o vzdelávaní mimo škôl || Európska komisia predložila návrh odporúčania Rady 5. septembra 2012.

Práva duševného vlastníctva || KĽÚČOVÉ OPATRENIE Prijať právne predpisy, ktorými sa ustanoví jednotná ochrana patentov || Európska komisia predložila legislatívne návrhy 13. apríla 2011.

Preskúmať vypracovanie nástroja na oceňovanie práv duševného vlastníctva || Európska komisia skúma možnosti vypracovania takéhoto nástroja.

Prijať právne predpisy o kolektívnom riadení práv || Európska komisia predložila legislatívny návrh 11. júla 2012.

Prijať právne predpisy o osirelých dielach || Európska komisia predložila legislatívny návrh 24. mája 2011.

Posilniť úlohu strediska pre sledovanie falšovania a pirátstva || Nariadenie prijaté Európskym parlamentom a Radou 19. apríla 2012 v následnosti na legislatívny návrh Komisie predložený 24. mája 2011.

Efektívnejšie bojovať proti pirátstvu a falšovaniu || Európska komisia uskutočňuje konzultácie o ďalších krokoch.

Predložiť legislatívny návrh na zmenu a doplnenie existujúcich colných predpisov || Európska komisia predložila legislatívny návrh 24. mája 2011.

Modernizovať európsky systém ochranných známok || Európska komisia pripravuje legislatívny návrh.

Spotrebitelia || KĽÚČOVÉ OPATRENIE Prijať právne predpisy o alternatívnom riešení sporov / o riešení sporov online || Európska komisia predložila legislatívny návrh 29. novembra 2011.

Vynaložiť úsilie v oblasti európskeho prístupu ku kolektívnej náprave || Európska komisia zvažuje politické možnosti.

Revidovať smernicu o všeobecnej bezpečnosti výrobkov || Európska komisia pripravuje legislatívny návrh.

Vypracovať akčný plán o dohľade nad trhom || Európska komisia pripravuje akčný plán.

Navrhnúť iniciatívu o ekologickej stope výrobkov || Európska komisia pripravuje iniciatívu.

Uverejniť oznámenie o právach cestujúcich || Európska komisia prijala oznámenie 19. decembra 2011.

Prehodnotiť smernicu o balíku cestovných služieb || Európska komisia pripravuje legislatívny návrh.

Zaistiť transparentnosť bankových poplatkov || Európska komisia pripravuje legislatívny návrh.

Predložiť právne predpisy na ochranu dlžníkov na trhu hypotekárnych pôžičiek || Európska komisia predložila legislatívny návrh 31. marca 2011.

Služby || KĽÚČOVÉ OPATRENIE Revidovať právne predpisy o európskom systéme normalizácie || Európska komisia predložila legislatívny návrh 1. júna 2011.

Zaistiť vykonávanie smernice o službách || Európska komisia prijala oznámenie 8. júna 2012.

Vykonať kontroly účinnosti s cieľom otestovať spoločné uplatňovanie právnych predpisov Spoločenstva v praxi, ako ich vykonávajú a uplatňujú členské štáty v kľúčových sektoroch (stavebníctvo, cestovný ruch, služby podnikom) || Európska komisia prijala oznámenie 8. júna 2012.

Spustiť iniciatívu na boj proti nekalým obchodným praktikám || Európska komisia pripravuje oznámenie.

Zriadiť skupinu na vysokej úrovni pre služby podnikom || Európska komisia pripravuje zriadenie skupiny na vysokej úrovni

Siete || KĽÚČOVÉ OPATRENIE Prijať právne predpisy týkajúce sa energetických a dopravných infraštruktúr s cieľom spustiť strategické projekty || Európska komisia predložila legislatívne návrhy 19. októbra 2011.

Prijať rozhodnutie, ktorým sa stanovuje politický program rádiového frekvenčného spektra || Nariadenie bolo prijaté Európskym parlamentom a Radou 15. februára 2012 v následnosti na legislatívny návrh Komisie predložený 20. septembra 2010.

Digitálny jednotný trh || KĽÚČOVÉ OPATRENIE Prijať právne predpisy o elektronickom podpise, elektronickej totožnosti a elektronickom overovaní || Európska komisia predložila legislatívny návrh 4. júna 2012.

Predložiť návrhy o cenách roamingu || Nariadenie bolo prijaté Európskym parlamentom a Radou 30. mája 2012 v následnosti na legislatívny návrh Komisie predložený 6. júla 2011.

Predložiť akčný plán rozvoja elektronického obchodu || Európska komisia prijala akčný plán 11. januára 2012.

Predložiť usmernenie pre členské štáty o identifikácii neopodstatnenej diskriminácie spotrebiteľov na základe štátnej príslušnosti / miesta pobytu || Európska komisia predložila pracovný dokument útvarov Komisie ako súčasť balíka o službách 8. júna 2012.

Revidovať smernicu o informáciách verejného sektora || Európska komisia predložila legislatívny návrh 12. decembra 2011.

Sociálne podnikanie || KĽÚČOVÉ OPATRENIE Prijať právne predpisy uľahčujúce rozvoj sociálnych investičných fondov || Európska komisia predložila legislatívny návrh 7. decembra 2011.

Zaviesť právne predpisy, ktorými sa zriadi štatút európskej nadácie || Európska komisia predložila legislatívny návrh 8. februára 2012.

Spustiť Iniciatívu pre sociálne podnikanie || Európska komisia iniciatívu spustila 25. októbra 2011.

Prijať oznámenie o sociálnej zodpovednosti podnikov || Európska komisia prijala oznámenie 25. októbra 2011.

Legislatívne návrhy o nefinančnom výkazníctve spoločností || Európska komisia pripravuje legislatívny návrh.

Zdaňovanie || KĽÚČOVÉ OPATRENIE Revidovať smernicu o zdaňovaní energií || Európska komisia predložila legislatívny návrh 13. apríla 2011.

Zaviesť spoločný konsolidovaný základ pre daň z príjmu právnických osôb || Európska komisia predložila legislatívny návrh 16. marca 2011.

Identifikovať prvky stratégie v oblasti DPH || Európska komisia prijala oznámenie 6. decembra 2011.

Vyriešiť problémy cezhraničného zdaňovania občanov || Európska komisia prijala 11. novembra 2011 oznámenie o spôsoboch riešenia dvojitého zdaňovania a 15. decembra 2011 oznámenie a odporúčanie o zdaňovaní dedičstva.

Sociálna súdržnosť || KĽÚČOVÉ OPATRENIE Zaviesť právne predpisy o vykonávaní smernice o vysielaní pracovníkov a o objasnení uplatňovania slobody usadiť sa/poskytovať služby so základnými sociálnymi právami || Európska komisia predložila legislatívne návrhy 21. marca 2012, no následne stiahla návrh o objasnení výkonu slobody usadiť sa/poskytovať služby popri základných sociálnych právach.

Predložiť oznámenie o službách všeobecného hospodárskeho záujmu || Európska komisia prijala oznámenie 20. decembra 2011.

Revidovať „balík po Altmarku“ || Legislatívne rozhodnutie Európskej komisie prijaté 20. decembra 2011.

Predložiť iniciatívu o prístupe k základnému platobnému účtu || Európska komisia prijala odporúčanie 18. júla 2011.

Podnikateľské prostredie || KĽÚČOVÉ OPATRENIE Prijať právne predpisy, ktorými sa zjednodušia smernice o účtovných normách || Európska komisia predložila legislatívny návrh 25. októbra 2011.

Prijať smernicu na zjednodušenie povinností finančného výkazníctva, a to najmä mikropodnikov || Smernica bola prijatá Európskym parlamentom a Radou 14. marca 2012 v následnosti na legislatívny návrh Komisie predložený 26. februára 2009.

Prijať štatút európskych súkromných spoločností || Európska komisia predložila legislatívny návrh 25. júna 2008.

Zaviesť nepovinný nástroj európskeho zmluvného práva || Európska komisia predložila legislatívny návrh 11. októbra 2011.

Prijať nariadenie na jednoduchšie cezhraničné vymáhanie pohľadávok || Európska komisia predložila legislatívny návrh 20. júla 2011.

Verejné obstarávanie || KĽÚČOVÉ OPATRENIE Revidovať smernice o obstarávaní || Európska komisia predložila legislatívny návrh 20. decembra 2011.

Zaviesť (pozmeňujúcu a doplňujúcu) smernicu o zadávaní zákaziek na koncesie || Európska komisia predložila legislatívny návrh 20. októbra 2011.

Zaviesť právne predpisy o obstarávaní s tretími stranami || Európska komisia predložila legislatívny návrh 21. marca 2012.

[1] Výpočty Európskej komisie založené na makroekonomickom modeli QUEST II. Viac podrobností o modeli nájdete na adrese: http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/publication1719_en.pdf.

[2] Oznámenie Európskej komisie: „Akt o jednotnom trhu. Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery. Spoločne za nový rast“, KOM(2011) 206 v konečnom znení.

[3] Mario Monti: „Nová stratégia pre jednotný trh“; správa predsedovi Európskej komisie; 9. máj 2010.

[4] Európsky parlament: „Zabezpečenie jednotného trhu pre spotrebiteľov a občanov“ (Grechova správa); A7-0132/2010.

[5] Závery Európskej rady; 23. októbra 2011; EUCO 52/11.

[6] Oznámenie Európskej komisie: „Lepšia správa pre jednotný trh“, COM(2012) 259.

[7] Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. júna 2012 nazvané „Akt o jednotnom trhu: Ďalšie kroky k rastu“ [2012/2663(RSP)].

[8] Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru ku kľúčovým opatreniam smerom k Aktu o jednotnom trhu II; CESE 1575/2012.

[9] Európska komisia: „Jednotný trh očami ľudí;  http://ec.europa.eu/internal_market/strategy/docs/20concerns/publication_en.pdf.

[10] Oznámenie Európskej komisie: „Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie“; KOM(2010) 614.

[11] Oznámenie Európskej komisie: „Digitálna agenda pre Európu“; KOM(2010) 245.

[12] Oznámenie Európskej komisie: „Inovácia v Únii“; KOM(2010) 546.

[13] Všetky opatrenia, ktorých prijatie Komisiou sa v tomto dokumente navrhuje, sú v súlade so súčasným viacročným finančným rámcom (2007 – 2013) a s návrhom nového viacročného finančného rámca (2014 – 2020) a sú s nimi zlučiteľné.

[14] Vyjadrené v tonách/km. Odhad na základe údajov EUROSTAT-u.

[15] Oznámenie Európskej komisie: „Príležitosti na modrý rast v oblasti udržateľného rastu morskej a námornej dopravy“; KOM(2012) 494.

[16] Na základe odhadov zdokumentovaných v správach orgánu na preskúmanie výkonnosti Jednotného európskeho neba a komisie pre preskúmanie výkonnosti.

[17] Štúdia o fungovaní maloobchodných trhov s elektrickou energiou pre spotrebiteľov v EÚ; http://ec.europa.eu/consumers/consumer_research/market_studies/ retail_energy_market_study_en.htm.

[18] Energetický systém Európy si do roku 2020 vyžaduje investície rádovo 1 bilión EUR, z čoho len na elektrické a plynové siete je potrebných 200 miliárd EUR; http://ec.europa.eu/energy/publications/doc/2011_energy2020_en.pdf.

[19] Správa predsedu expertnej skupiny o cezhraničnom párovaní inovujúcich firiem s vhodnými investormi; Európska komisia 2012; http://ec.europa.eu/transparency/regexpert/ index.cfm?do=groupDetail.groupDetailDoc&id=6008&no=1.

[20] Najmä v rámci politiky súdržnosti.

[21] Od začiatku finančnej krízy v roku 2008 poskytla Európska investičná banka financovanie vo výške 40 miliárd EUR, a to vyše 210 000 malým a stredným podnikom. Oznámenie Európskej komisie: „Akčný plán na zlepšenie prístupu MSP k financovaniu“; KOM(2011) 870 v konečnom znení.

[22] Cieľom iniciatívy dlhopisov na projekty v rámci stratégie Európa 2020 je prilákať inštitucionálnych investorov na kapitálový trh financovania infraštruktúrnych projektov. EÚ spustila v júli 2012 skúšobnú fázu iniciatívy dlhopisov na projekty EÚ-EIB.

[23] Komisia spustila verejnú konzultáciu. Pozri: http://ec.europa.eu/taxation_customs/common/consultations/tax/2012_venture_capital_en.htm.

[24] Oznámenie Európskej komisie: „Akčný program na zníženie administratívneho zaťaženia v EÚ – Plány na zníženie zaťaženia v jednotlivých odvetviach a opatrenia na rok 2009“, KOM(2009) 544 a: http://ec.europa.eu/enterprise/policies/better-regulation/documents/ab_studies_2009_en.htm.

[25] Oznámenie Európskej komisie: „O budúcnosti DPH“; KOM(2011) 851.

[26] McKinsey Global Institute, „Internet matters, the net's sweeping impact on growth, jobs and prosperity“ (Na internete záleží, prenikavý vplyv internetu na rast, pracovné miesta a prosperitu), máj 2011.

[27] Oznámenie Európskej komisie: „Digitálna agenda pre Európu“, KOM(2010) 245 v konečnom znení.

[28] Oznámenie Európskej komisie: „Koherentný rámec na posilnenie dôvery v jednotný digitálny trh elektronického obchodu a online služieb“, KOM(2011) 942.

[29] Eurostat, Prieskum Spoločenstva o používaní IKT v domácnostiach a u jednotlivcov (2009).

[30] Úplné uplatňovanie všetkými členskými štátmi by prinieslo hospodársky rast na úrovni 2,6 % HDP EÚ. Oznámenie Európskej komisie: „Partnerstvo pre nový rast v oblasti služieb 2012 – 2015“, COM(2012) 261. Komisia predloží správu o pokroku pri vykonávaní smernice o službách v kontexte svojho ročného prieskumu rastu na rok 2013.

[31] Czernich, N., Falck, O., Kretschmer, T., and Woessman, L. (2009) „Broadband infrastructure and economic growth“ (Širokopásmová infraštruktúra a hospodársky rast), CESinfo Working Paper no. 2861.

[32] Booz & Company (2012) „Maximising the impact of Digitalisation“ (Maximalizácia vplyvu digitalizácie), http://www.booz.com/media/uploads/BoozCo_Maximizing-the-Impact-of-Digitization.pdf.

[33] Odhad Komisie vychádzajúci z vnútroštátnych štúdií [Liebenau, J., Atkinson, R., Karrberg, P., Castro, D. and Ezell, S., 2009, „The UK Digital Road to Recovery“ (Digitálna cesta k obnove v Spojenom kráľovstve); Katz R.L. et al., 2009, The Impact of Broadband on Jobs and the German Economy (Vplyv širokopásmového internetu na pracovné miesta a nemecké hospodárstvo)].

[34] Oznámenie Európskej komisie: „Digitálna agenda pre Európu“, KOM(2010) 245.

[35] Analýza Mason (2008), The costs of deploying fibre-based next-generation broadband infrastructures (Náklady na spúšťanie optických širokopásmových infraštruktúr novej generácie).

[36] Oznámenie Európskej komisie: „Digitálna agenda pre Európu“, KOM(2010) 245.

[37] Oznámenie Európskej komisie: „Využívanie výhod elektronickej fakturácie v Európe“, KOM(2010) 712.

[38] Toto číslo vychádza s vlastných odhadov Komisie na základe verejne dostupných údajov. Skutočný vplyv iniciatívy Komisie v tejto oblasti sa môže od tohto čísla líšiť.

[39] Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o verejnom obstarávaní, KOM(2011) 896 v konečnom znení a návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb, KOM(2011) 895 v konečnom znení, kľúčové opatrenie Aktu o jednotnom trhu I.

[40] Oznámenie Európskej komisie: „Stratégia pre elektronické verejné obstarávanie“, COM(2012) 179 final.

[41] Oznámenie Európskej komisie: „Stratégia pre elektronické verejné obstarávanie“, COM(2012) 179 final.

[42] Eurostat.

[43]Eurostat EU-SILC, referenčný rok 2010.

[44] Oznámenie Európskej komisie: „Iniciatíva pre sociálne podnikanie“, KOM(2011) 682.