14.12.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 339/53

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru: Príspevok k trvalo udržateľnému rozvoju: úloha spravodlivého obchodu a mimovládnych systémov zabezpečenia trvalej udržateľnosti súvisiacej s obchodom“

KOM(2009)215 v konečnom znení

(2010/C 339/12)

Spravodajca: pán ADAMS

Pomocná spravodajkyňa: pani SHARMA

Európska komisia sa 5. mája 2009 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru: Príspevok k trvalo udržateľnému rozvoju: úloha spravodlivého obchodu a mimovládnych systémov zabezpečenia trvalej udržateľnosti súvisiacej s obchodom“

KOM(2009) 215 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre vonkajšie vzťahy, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 7. januára 2010.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 459. plenárnom zasadnutí 20. a 21. januára 2010 (schôdza z 20. januára 2010) prijal 184 hlasmi za, pričom 3 členovia hlasovali proti a 10 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   EHSV už mnoho rokov aktívne podporuje rôzne iniciatívy, ktoré v oblasti udržateľnej výroby rozvíja tak podnikateľské odvetvie, ako aj mimovládne organizácie. Výbor preto s potešením privítal skutočnosť, že oznámenie Komisie zdôrazňuje a podporuje rastúci vplyv systémov označovania, ktoré majú spotrebiteľom umožniť výber.

1.2   Je zajedno s tým, že dobrovoľnosť systémov označovania podporuje ich dynamiku a citlivú reakciu na trh, avšak odporúča vyčleniť zdroje a regulačnú podporu na rozvoj a zvyšovanie transparentnosti, vplyvu a dôveryhodnosti týchto systémov, ako aj na rozšírenie možností výrobcov ovplyvňovať ich a zapojiť sa do nich prostredníctvom certifikácie. Aliancia medzinárodnej sociálnej a ekologickej akreditácie a označovania (ISEAL – International Social and Environment Accreditations and Labelling Alliance) poskytuje rámec pre spoluprácu pri konsolidácii tvorby noriem a analýzy cieľov. Cieľom by malo byť zharmonizovať prístupy v oblastiach, v ktorých sa zhodujú a zabezpečiť, aby sa transparentne komunikovalo o ich odlišnostiach.

1.3   Výbor zdôrazňuje najmä úlohu, ktorú spravodlivý obchod zohrával pri podpore udržateľných nákupných rozhodnutí spotrebiteľov v praxi a pri mnohorakom angažovaní občianskej spoločnosti. Víta záväzok Komisie podporovať v tejto oblasti organizácie občianskej spoločnosti pri rozširovaní povedomia verejnosti a podpore systémov zabezpečenia trvalej udržateľnosti, pretože poskytuje ďalšie možnosti na vytváranie občianskej solidarity a prijímanie pozitívnych krokov. Bolo by účinné nasmerovať podporu do členských štátov, v ktorých ešte takéto systémy neboli rozvinuté, a najmä tam, kde aktívne pôsobia zástancovia rozvoja a udržateľnosti z radov občianskej spoločnosti.

1.4   Nárast počtu najrôznejších iniciatív v oblasti udržateľných nákupných rozhodnutí v ostatných rokoch ukazuje, že práve teraz je vhodný čas na to, aby sa Komisia vážne zamyslela nad tým, aký môžu mať základné normy a procesy vplyv na jej záväzky v rámci WTO, a to najmä v súvislosti s politikou medzinárodného obchodu voči rozvojovým krajinám, ktorá kladie väčší dôraz na sociálne a environmentálne faktory (1).

2.   Úvod

2.1   Rozdiely medzi značkou spravodlivého obchodu a inými značkami často pramenia z ich histórie. Značka spravodlivého obchodu vznikla ako reakcia na nespravodlivé zaobchádzanie s chudobnými v medzinárodnom obchode a podporovali ju progresívne hnutia orientované na solidaritu a rozvoj, ktoré vznikli prevažne v 70. rokoch. Aj jej súčasná obdoba, hnutie sociálnej zodpovednosti podnikov, ktorú iniciujú priemyselné odvetvia, zaviedla sociálne a environmentálne normy do dodávateľského reťazca a ponúkla výrobcom i spotrebiteľom všeobecne prijateľný prístup. Oba prístupy sa navzájom ovplyvnili. Napríklad súčasťou podmienok získania značky spravodlivého obchodu sa stali minimálne pracovné normy a do procesov sociálnej zodpovednosti podnikov boli zahrnuté nástroje označovania záruk pre spotrebiteľov. Dnes, keď majú klimatické zmeny a spotreba zdrojov kritický význam pre svetovú budúcnosť, všetky tieto systémy záruk a označovania orientované na spotrebiteľov možno nazvať „označovanie výrobkov vyrobených udržateľným spôsobom“.

2.2   Európsky hospodársky a sociálny výbor vypracoval v roku 2005 na žiadosť predsedníctva Spojeného kráľovstva stanovisko na tému „Etický obchod a systémy záruk pre spotrebiteľov“ (2). Jedným zo záverov stanoviska je, že takéto dobrovoľné systémy (zvyčajne vo forme certifikácie alebo označovania) by mohli významne prispieť k udržateľnému rozvoju a priamemu zapojeniu spotrebiteľov do pozitívnej a posilňujúcej reakcie na globalizáciu. Stanovisko tiež skúmalo požiadavky nevyhnutné na účinné fungovanie týchto systémov, vhodnosť vymedzenia politiky v rámci EÚ a naliehavú potrebu objasnenia a koordinácie. Výbor sa v stanovisku napokon vyslovil za rámec, ktorý by poskytol inteligentný základ pre porovnávanie systémov záruk pre spotrebiteľov s inými nástrojmi politiky zameranými na podobné ciele. Výbor vyjadril názor, že by to inštitúcie EÚ a členské štáty nasmerovalo k politickej súdržnosti, a zároveň im poskytlo praktický nástroj na posúdenie investície zdrojov. Výbor preto veľmi potešilo, že v aktuálnom oznámení sa tieto závery v plnej miere zohľadnili a ďalej rozpracovali.

2.3   V ostatných štyroch rokoch mimoriadne vzrástol predaj výrobkov označených symbolmi záruk. Napríklad v prípade výrobkov označených značkou spravodlivého obchodu vzrástol ich predaj o 400 % a predaj výrobkov so značkou „Utz Certified“ o 365 %. Tento trend bude pokračovať a súčasná recesia sa ho zjavne nedotkla. Vedúci svetoví spracovatelia a výrobcovia prispôsobujú celé značky a kategórie produktov tak, aby získali označenie spravodlivého obchodu a maloobchodníci podobne prechádzajú na kompletné výrobkové rady s týmto označením. Vďaka záujmu spotrebiteľov vzniklo a rozvinulo sa mnoho značiek záruk spojených s udržateľnosťou. Existujú významné príklady takýchto systémov označovaní spojených s udržateľnosťou, ktoré majú porovnateľný vplyv. V tejto súvislosti sa objavili otázky, či je spotrebiteľom jasný rozdiel medzi jednotlivými značkami a aký je ich hmatateľný prínos pre výrobcov.

2.4   EHSV sa o túto oblasť dlhodobo intenzívne zaujíma. Vo svojom prvom stanovisko o európskom hnutí značky spravodlivého obchodu, ktoré bolo vydané v roku 1996 (3), výbor odporučil tri hlavné body: vytvoriť kvalitné medzinárodné certifikačné a kontrolné systémy, zachovať dobrovoľnosť procesu a zabezpečiť, aby Komisia podporovala v rozvojových krajinách organizácie výrobcov, ktorých výrobky spĺňajú pravidlá spravodlivého obchodu, ako aj kampane zamerané na osvetu a zvyšovanie povedomia verejnosti v Európe.

2.5   Výbor potvrdil tento postoj v októbri 2009 v stanovisku na tému „Potravinárske výrobky v rámci spravodlivého obchodu“ (4), ktorého spravodajcom bol pán Coupeau. Predložené stanovisko úzko nadväzuje na stanoviska pána Coupeaua, zameriava sa však konkrétne na oznámenie Komisie a obsahuje mnoho rozšírených odporúčaní v súlade s konsolidovaným postojom výboru.

3.   Zhrnutie oznámenia Komisie

3.1   Rôzne systémy označovania výrobkov vyrobených udržateľným spôsobom sa stali súčasťou spotrebiteľského prostredia. Tieto značky umožňujú spotrebiteľom podporovať viacero cieľov udržateľného rozvoja. Značka spravodlivého obchodu je konkrétne známa ako označovanie, ktoré sa zameriava na posúdenie a certifikáciu podmienok práce a životného prostredia, ktoré by mali spĺňať alebo prevyšovať minimálne medzinárodné požiadavky, výhodných obchodných zmlúv a platieb s príplatkami v určitej podobe v prospech výrobcov v rozvojových krajinách. Tento konkrétny prístup zastáva v oznámení dôležité miesto. Vzhľadom na možné nejasnosti na strane spotrebiteľov Komisia poskytuje v prílohe svoju uznávanú definíciu spravodlivého obchodu a objasňuje rozdiely medzi ostatnými prístupmi (5):

1)	samotný spravodlivý obchod,

2)	iné „vedľajšie“ certifikované výrobky, ktoré formálne nie sú súčasťou spravodlivého obchodu, no ich cieľovou skupinou sú spotrebitelia informovaní o trvalej udržateľnosti (Rainforest Alliance, Utz Certified),

3)	výrobky, na ktoré sa vzťahujú základné normy, ktorých snahou je ich uplatňovanie v celom priemysle (napr. Code for the Coffee Community – CCCC, Ethical Tea Partnership);

4)	zvyšok (dodávky komodít „bez mena“).

3.2   Komisia si uvedomuje, že hoci existuje množstvo systémov označovania pre spotrebiteľov, akákoľvek snaha z jej strany regulovať tieto systémy by mohla byť kontraproduktívna. Ide v zásade o dobrovoľné a dynamické systémy, ktoré reagujú na požiadavky obchodu a spotrebiteľov a regulácia by mohla zbytočne obmedziť ich ďalší rozvoj.

3.3   Dôveru a povedomie spotrebiteľov však možno zvýšiť jasnou a transparentnou definíciou týchto systémov, pričom dôležitou požiadavkou je aj nezávislé monitorovanie. Navrhuje sa a očakáva sa ďalšia analýza vplyvu a prínosu uvedených systémov, hoci Komisia v tejto súvislosti opäť jasne uvádza, že nemá v úmysle stanoviť pre tieto súkromné systémy označovania vhodné normy udržateľnosti, avšak navrhuje niekoľko všeobecných zásad. Sú to:

—	zachovanie mimovládneho charakteru súkromných systémov v rámci celej EÚ,

—	preskúmanie rozsahu možných súčinností medzi systémami a zlepšenie zrozumiteľnosti pre spotrebiteľa a výrobcov,

—	dosiahnutie spoločnej interpretácie primeraných základných výrobných požiadaviek,

—	stanovenie objektívnych skutočností na základe relatívnych vplyvov rôznych súkromných systémov zabezpečenia trvalej udržateľnosti súvisiacej s obchodom.

3.4   Cieľ niektorých z týchto systémov záruk, ktorým je rozvoj chudobnejších krajín, je zároveň kľúčovým cieľom obchodnej politiky WTO a EÚ. Oznámenie naznačuje, že súkromné iniciatívy v oblasti certifikácie výrobkov vyrobených udržateľným spôsobom môžu dopĺňať postupy liberalizácie obchodu, pokiaľ budú transparentné a nebudú diskriminovať.

3.5   Keďže 16 % HDP EÚ čerpajú verejné orgány, oznámenie sa zaoberá podmienkami, na základe ktorých môžu byť požiadavky udržateľnosti začlenené do postupov verejného obstarávania. Poukazuje sa na to, že hoci je požiadavka, aby výrobky boli certifikované určitým systémom označovania, v rozpore s predpismi o verejnom obstarávaní, prijatie primeraných kritérií týkajúcich sa výrobných postupov je oprávnené a udelenie licencie výrobku s určitou etickou značkou môže byť jedným zo spôsobov dokazovania zhody (6).

3.6   V rokoch 2007 a 2008 Komisia podporila spravodlivý obchod a iné iniciatívy v oblasti udržateľnosti súvisiacej s obchodom sumou viac ako 19 miliónov EUR určenou hlavne na zvyšovanie povedomia v EÚ. Zámerom je poskytnúť dodatočnú podporu, predovšetkým čo sa týka posúdení vplyvu a snáh o transparentnosť trhu, a podnietiť členské štáty, aby sa k tomu pripojili.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1   Pojmy „spravodlivý“ alebo „spravodlivý obchod“ nie je možné právne skontrolovať, čo znamená, že ktokoľvek môže neopodstatnene prehlásiť svoj tovar za výsledok spravodlivého obchodu, aj keď jeho tovar nie je natoľko prínosný ako výrobky značky spravodlivého obchodu. Za týchto okolností je nevyhnutné, aby spotrebitelia vedeli o procese certifikácie a zabezpečovania záruk, ktorý je za týmito značkami. V praxi vidíme, že iné mimovládne systémy zabezpečenia trvalej udržateľnosti súvisiacej s obchodom alebo podnikové systémy trvalej udržateľnosti sa vyhýbajú používaniu pojmov „spravodlivý“ alebo „spravodlivý obchod“, aby tak predišli zámene so značkou spravodlivého obchodu.

4.2   Od posledného oznámenia Komisie na túto tému uplynulo desať rokov. Za ten čas sa značne zvýšil záujem spoločnosti, podporovaný rastúcim povedomím o problematike udržateľnosti a s ním súvisiacim trendom medzi podnikmi, v rámci ktorého sa podniky pri zabezpečovaní ponuky snažia dodržiavať určité etické, sociálne a environmentálne normy. Ide preto o dobre načasovanú aktualizáciu týkajúcu sa trhu, v rámci ktorého značka spravodlivého obchodu dosiahla v Európe za rok 2009 obrat 2 miliardy EUR a minimálne rovnaký obrat dosiahnu aj ostatné výrobky s označeniami udržateľnosti. Z hľadiska európskeho obchodu s tovarom dovezeným z rozvojových krajín ide však len relatívne malý podiel, pričom treba poznamenať, že Komisia vo svojom oznámení používa názov „vedľajšie“ pre spotrebiteľské označovanie inými značkami ako značkou spravodlivého obchodu, hoci tento názov by mal zahŕňať aj spravodlivý obchod, ktorý je tiež vedľajšou značkou udržateľnosti.

4.3   Trhy určitých výrobkov alebo určitých krajín sa však dostávajú pomaly z vedľajšej koľaje na hlavnú. Napríklad podľa holandskej mimovládnej organizácie Tropical Commodities Coalition má 25 % kávy skonzumovanej v Holandsku etický pôvod. Je preto mimoriadne dôležité zaoberať sa mylnými názormi spotrebiteľov.

4.4   Musí byť jasné, že použitie pojmu „spravodlivý obchod“ (či „dobrý pôvod“ a podobných označení) znamená absolútnu etickú hodnotu vo výrobku, kde často ide o identifikovateľné, ale iba okrajové zlepšenie. Príčinou takýchto kategorických výrokov nie je snaha cielene zavádzať, ale skôr tlak zjednodušiť označovanie pre spotrebiteľov z marketingových dôvodov. Hrozí však, že spotrebitelia budú rozčarovaní, ak nebudú splnené ich očakávania.

4.5   V prípade spravodlivého obchodu je označenie spolu s integrovaným dodávateľským reťazcom iba jedným z dvoch vzájomne sa doplňujúcich kanálov spravodlivého obchodu. Oznámenie takmer vôbec neskúma ďalekosiahly vplyv hnutia spravodlivého obchodu, jeho kampane zamerané na občanov, ako aj politické aktivity v krajinách bohatého severu a aktivity na podporu výrobcov v krajinách chudobného juhu. Komisia sa takisto nezmieňuje o významnom prínose k bezpečnosti potravín, ktorý má napríklad značka Utz Certified vďaka svojmu rozvinutému systému sledovateľnosti, a ani o pozitívnom vplyve systému označovania Rainforest Alliance na potláčanie klimatických zmien vďaka dôrazu, ktorý kladie na ochranu dažďových pralesov. Treba uznať, že Komisia nemôže v plnej miere preskúmať takéto dôležité dodatočné vplyvy bez toho, aby sa toto oznámenie nestalo príliš obsiahlym. Komisia by sa však týmito otázkami mohla zaoberať v budúcnosti vo svojich ďalších politických dokumentoch.

4.6   Hoci Komisia označuje systémy záruk za doplnok k procesu liberalizácie obchodu v rámci WTO, hnutie spravodlivého obchodu odmieta tento postoj, ak sa týka jeho, a svoj prístup považuje skôr za alternatívne obchodné partnerstvo. Iné systémy zabezpečenia trvalej udržateľnosti súvisiacej s obchodom by zo strany WTO privítali podrobnú analýzu o tom, ako môže proces liberalizácie obchodu posilniť trvalú udržateľnosť, a ako predísť tomu, aby sa sociálne, environmentálne a ekonomické požiadavky spojené s trvalou udržateľnosťou mylne nepovažovali za prekážky obchodu.

5.   Konkrétne pripomienky

5.1   Výbor rešpektuje postoj Komisie neusilovať sa regulovať systémy záruk, keďže regulácia EÚ má sklon obmedziť ašpirácie a dynamiku sociálneho a environmentálneho označovania. Avšak podmienkou fungovania iných ako právnych rámcov je čestnosť nezávislej certifikácie a nevyhnutnosť, aby spotrebitelia jasne chápali, čo jednotlivé nezávislé iniciatívy v oblasti poskytovania záruk vlastne prinášajú. Znamená to, že všetky podobné systémy by mali byť založené na certifikačných postupoch akreditovaných normou ISO 65.

5.2   Bolo by užitočné podporiť vytvorenie spoločného rámca noriem, v ktorom by sa jednotlivé systémy prekrývali, napríklad v oblasti pracovných noriem alebo používania pesticídov. Rovnako je potrebné prísne zhodnotiť vplyv, pričom sa zohľadnia rozdiely v prehlasovaných výsledkoch, napr. zlepšenie prístupu malých poľnohospodárov na trh v prípade spravodlivého obchodu, alebo zlepšenie riadenia fariem v prípade Utz Certified, zameranie spravodlivého obchodu na posilnenie postavenia organizácií samostatných výrobcov alebo zameranie Rainforest Alliance na biodiverzitu.

5.3   Hoci sa Komisia rozhodla nestanoviť normy, podporuje rozsiahlu štúdiu o komparatívnych rozdieloch a výhodách najvýznamnejších systémov. Transparentnosť trhu je považovaná za základnú požiadavku, na ktorej sú postavené marketingovo orientované systémy záruk a EHSV v zásade víta rozvoj tohto projektu, ktorého súčasťou je vytvorenie internetového portálu s cieľom analyzovať takéto systémy a diskutovať o nich. Kľúčovými bodmi, ktoré treba zohľadniť sú: ich fungovanie v oblastiach, v ktorých majú spoločné ciele, a ich konkrétny prínosy oblastiach, v ktorých sa odlišujú. Treba poznamenať, že súčasný vzhľad portálu Konferencie OSN pre rozvoj a obchod UNCTAD (7) neprispieva k dosiahnutiu týchto cieľov, pretože ignoruje značné rozdiely medzi systémami a chýba mu nevyhnutná jasnosť a jednoznačnosť potrebná pre takýto referenčný nástroj.

5.4   Navrhuje sa podporiť a rozvíjať postupy, ktoré sú základom transparentnosti a dôveryhodnosti značiek udržateľnosti, ako aj možnosti výrobcov získať certifikáciu a prístup na trh a splniť požiadavky organizácie, od ktorej to závisí. Mohli by sa napríklad vyčleniť zdroje pre alianciu ISEAL  (8) , aby vo vhodných prípadoch pokračovala v práci na harmonizácii systémov a v prípade systémov, kde to vhodné nie je, objasnila ich jedinečné prvky. ISEAL je organizáciou viacerých zainteresovaných strán, v rámci ktorej sa spoločné aspekty rôznych systémov označovania môžu zjednotiť a kde môžu byť rozdiely nezávisle zhodnotené a vysvetlené.

5.5   Organizácie výrobcov z rozvojových krajín zohrávajú dôležitú úlohu v súčasných diskusiách o spravodlivom obchode a mimovládnych systémoch zabezpečenia trvalej udržateľnosti súvisiacej s obchodom (9), pričom je potrebné viac zohľadňovať ich skúsenosti s rôznymi systémami udržateľnosti. Výbor je presvedčený, že systémy udržateľnosti a akékoľvek hodnotenie ich vplyvu by mali takisto vychádzať z informácií od organizácii výrobcov, ktoré majú skúsenosti s väčšinou hlavných iniciatív.

5.6   Podstatná väčšina celkového objemu predaja výrobkov spravodlivého obchodu a mimovládnych systémoch zabezpečenia trvalej udržateľnosti súvisiacej s obchodom v Európe sa realizuje v malej skupine členských štátov. Výbor dôrazne odporúča Komisii, aby v prvom rade podporovala a financovala organizácie občianskej spoločnosti v členských štátoch, v ktorých sú programy zvyšovania povedomia verejnosti v spojitosti s trvalou udržateľnosťou slabé a kde dôveryhodní aktéri občianskej spoločnosti dokážu pokračovať v tejto práci.

5.7   Obchodná politika EÚ už istý čas uznáva prínos spravodlivého obchodu a jeho potenciál ovplyvniť svetovú obchodnú politiku. Výbor vyzýva Komisiu, aby sa zamyslela nad tým, že občania EÚ považujú udržateľný a sociálne prospešný obchod za čoraz dôležitejší a na základe toho pristupovala k svojim záväzkom v rámci WTO v oblasti obchodných predpisov.

---

(1)  V tejto súvislosti treba spomenúť dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a Kóreou, kapitolu 13 o obchode a udržateľnom rozvoji.

(2)  Ú. v. EÚ C 28, 3.2.2006, s. 72 – 81.

(3)  Ú. v. ES C 204, 15.7.1996, s. 41.

(4)  Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 29.

(5)  Oznámenie odkazuje na definíciu spravodlivého obchodu, ktorú zaviedlo hnutie spravodlivého obchodu a Európsky parlament ju použil vo svojom Uznesení o spravodlivom obchode a rozvoji zo 6. júna 2006 (A6-0207/2006).

(6)  Príkladom je rozhodnutie Európskej komisie z 29. októbra 2009 zaslať Holandsku formálnu výzvu týkajúcu sa verejnej zákazky, ktorú provincia Severné Holandsko udelila na dodávanie a správu automatov na kávu. Podľa názoru Komisie verejná súťaž provincie Severné Holandsko nesplnila požiadavky vyplývajúce z predpisov EÚ o verejnom obstarávaní, a tým obmedzila hospodársku súťaž.

(7)  http://193.194.138.42/en/Sustainability-Claims-Portal/Discussion-Forum/Fair-Trade/Web-links/.

(8)  ISEAL je aliancia medzinárodnej sociálnej a ekologickej akreditácie a označovania, ktorej kódexy osvedčených postupov sú medzinárodnými referenčnými dokumentmi pre takéto systémy noriem.

(9)  Rovnako ako je to v prípade Svetovej organizácie spravodlivého obchodu (World Fair Trade Organization – WFTO) a Medzinárodného združenia organizácií označovania značkami spravodlivého obchodu (Fairtrade Labelling Organisations International – FLO), ktoré do svojich riadiacich systémov zapojili aj organizácie výrobcov z rozvojových krajín, ako aj v prípade značky Rainforest Alliance (medzi členov jej Medzinárodného výboru pre normy patria majitelia pôdy, farmári, mimovládne organizácie, členovia miestnych komunít, výskumní pracovníci, technici a ďalšie zainteresované subjekty) a Utz Certified (v jej správnej rade pôsobia zástupcovia pestovateľov kávy, obchodníkov s kávou, jej pražiarov a mimovládnych organizácií. Jej kódex správania prešiel hodnotením a všetky zainteresované subjekty zapojené do programu Utz Certified ho prijali.).

---