52008DC0651

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 16.10.2008

KOM(2008) 651 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE

POKROK PRI DOSAHOVANÍ CIEĽOV KJÓTSKEHO PROTOKOLU

(požadované podľa článku 5 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 280/2004/ES o mechanizme sledovania emisií skleníkových plynov v Spoločenstve a uplatňovania Kjótskeho protokolu)

{SEK(2008) 2636}

OBSAH

1. ZHRNUTIE 3

2. SKUTOČNÝ POKROK V OBDOBÍ ROKOV 1990 – 2006 6

2.1. Vývoj v oblasti emisií skleníkových plynov 6

2.2. Emisie na obyvateľa a intenzita skleníkových plynov v roku 2006 7

2.3. Emisie skleníkových plynov v roku 2006 v porovnaní s rokom 2005 9

2.4. Vývoj v oblasti emisií v hlavných hospodárskych sektoroch 10

3. PREDPOKLADANÝ POKROK PRI DOSAHOVANÍ CIEĽOV KJÓTSKEHO PROTOKOLU 12

3.1. Predpoklady členských štátov 12

3.1.1. EÚ-27 12

3.1.2. EÚ-15 12

3.1.3. EÚ-12 12

3.1.4. Kandidátske krajiny 13

3.2. Uskutočňovanie Európskeho programu v oblasti zmeny klímy (ECCP) 16

3.3. Uplatňovanie systému EÚ na obchodovanie s emisnými kvótami (EU ETS) 17

3.3.1. Prvé obdobie obchodovania (roky 2005 – 2007) 17

3.3.2. Druhé obdobie obchodovania (obdobie rokov 2008 až 2012) 18

3.3.3. Využitie spoločnej implementácie a mechanizmu čistého rozvoja hospodárskymi subjektmi 18

3.4. Predpokladané využívanie kjótskych mechanizmov vládou 18

3.5. Predpokladané využívanie zachytávačov uhlíka 18

1. ZHRNUTIE

Na ceste k dosiahnutiu cieľov Kjótskeho protokolu, obdobie rokov 2008 – 2012

Štáty EÚ-15 sa v rámci Kjótskeho protokolu dohodli na znížení množstva svojich emisií skleníkových plynov v období rokov 2008 až 2012 o 8 % v porovnaní s hodnotami z východiskového roku1. Na základe najnovších dostupných údajov z emisných zoznamov z roku 20062 bolo množstvo celkových emisií skleníkových plynov v štátoch EÚ-15 o 2,7 % nižšie ako hodnoty z východiskového roku, pričom tieto údaje nezahŕňajú emisie vzniknuté v dôsledku využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a činnosti lesníctva. Od roku 1990 hospodárstvo EÚ-15 (z hľadiska HDP) zaznamenalo nárast o takmer 40 %. V roku 2006 množstvo emisií skleníkových plynov v EÚ-15 kleslo o 0,8 % v porovnaní s rokom 2005, pričom hospodárstvo EÚ-15 zaznamenalo nárast o 2,8 %.

Predpoklady3 uvedené v grafe č. 1 naznačujú, že Spoločenstvo dosiahne svoje ciele Kjótskeho protokolu. Okrem toho sa očakáva, že sektory zahrnuté do systému EÚ na obchodovanie s emisnými kvótami prispejú k zníženiu emisií o 3,3 %, pričom tento údaj nie je úplne zohľadnený v predpokladaných odhadoch (podrobné informácie sú uvedené v tabuľke 11 pracovného dokumentu útvarov Komisie).

Graf č. 1: Skutočné a predpokladané emisie pre EÚ-15

[pic]

V súčasnosti sa predpokladá, že osem členských štátov EÚ-15 – Belgicko, Nemecko, Grécko, Írsko, Holandsko, Portugalsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo – dosiahne svoje ciele do roku 2010 s využitím existujúcich politík a opatrení, zachytávačov uhlíka a kjótskych mechanizmov. Ďalej sa predpokladá, že štyri členské štáty (Rakúsko, Fínsko, Francúzsko a Luxembursko) dosiahnu svoje ciele, pokiaľ sa zohľadnia aj dodatočné plánované politiky a opatrenia. V súčasnosti sa očakáva, že tri členské štáty (Dánsko, Taliansko a Španielsko) nedosiahnu svoje ciele Kjótskeho protokolu. Rozdiely medzi predpokladanými hodnotami a cieľmi týchto krajín sa od minulého roka značne zmenšili, najmä v prípade Španielska a Talianska. Systém na obchodovanie s emisnými kvótami a jeho dosah na vnútroštátne emisie v Dánsku a Španielsku, ktorý sa nezohľadňuje v tohtoročných predpokladoch, by mal značnou mierou prispieť k tomu, aby tieto krajiny dosiahli svoj cieľ.

Celkové množstvo emisií skleníkových plynov v EÚ-27 bolo v roku 2006 o 10,8 % nižšie ako hodnoty z východiskového roka, pričom tieto údaje nezahŕňajú nárast a pokles množstva emisií v dôsledku využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a činnosti lesníctva, a o 0,3 % nižšie v porovnaní s rokom 2005. Hospodárstvo EÚ-27 zaznamenalo v roku 2006 nárast o 3,0 %.

Napriek skutočnosti, že vo väčšine nových členských štátov EÚ-12 sa predpokladá nárast množstva emisií v rokoch 2006 – 2010, v prípade deviatich z týchto štátov, ktoré majú stanovený cieľ Kjótskeho protokolu, sa predpokladá, že dosiahnu alebo dokonca prekročia svoje ciele Kjótskeho protokolu, pokiaľ využijú len existujúce politiky a opatrenia. Slovinsko predpokladá, že splní svoj cieľ Kjótskeho protokolu aj plánovanými dodatočnými politikami a opatreniami, využitím kjótskych mechanizmov a zachytávačov uhlíka.

Nové opatrenia požadované v záujme dosiahnutia ambiciózneho cieľa EÚ na rok 2020

Na jarnom zasadnutí Európskej rady na jar roku 2007 sa prijal jednostranný záväzok znížiť množstvo emisií skleníkových plynov v EÚ-27 do roku 2020 aspoň o 20 % v porovnaní s hodnotami v roku 1990 a o 30 % za predpokladu, že iné rozvinuté krajiny sa zaviažu k porovnateľnému zníženiu emisií a že hospodársky vyspelejšie rozvojové krajiny prispejú v takej miere, ktorá zodpovedá ich povinnostiam a príslušným schopnostiam.

Európska komisia v úsilí naplniť svoj záväzok predložila v januári roku 2008 balík opatrení v oblasti zmeny klímy a energetiky vrátane nových legislatívnych opatrení, ktoré sa vzťahujú na hlavné sektory hospodárstva EÚ. Medzi navrhované opatrenia patrí: a) vylepšený systém na obchodovanie s emisnými kvótami (ETS), b) cieľ zníženia množstva emisií v priemyselných odvetviach, na ktoré sa nevzťahuje ETS (napr. poľnohospodárstvo, stavebníctvo, doprava, odpad) – množstvo emisií, na ktoré sa vzťahuje systém EÚ na obchodovanie s emisnými kvótami, sa má od roku 2005 do roku 2020 znížiť o 21 % a množstvo emisií, na ktoré sa tento systém nevzťahuje, o 10 %, s diferencovanými cieľmi pre jednotlivé členské štáty podľa relatívnej výšky súčasného a predpokladaného HDP na obyvateľa, c) právne záväzné ciele na zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov v rámci celkovej štruktúry zdrojov energie a d) nové predpisy o zachytávaní a ukladaní uhlíka a o dotáciách v oblasti životného prostredia.

Európska komisia okrem uvedeného balíka takisto navrhla novú komplexnú stratégiu na zníženie množstva emisií CO2 z nových osobných a ľahkých úžitkových vozidiel predávaných v Európskej únii. Táto nová stratégia umožní EÚ dosiahnutie dlhodobého cieľa, ktorým je zníženie priemerných hodnôt emisií CO2 na 120 g na km do roku 2012 4, čo predstavuje zníženie o približne 25 % v porovnaní so súčasnými hodnotami. Po novej stratégii bude nasledovať revízia noriem EÚ týkajúcich sa kvality paliva. Smernica o kvalite palív5 bude mať za následok nielen „čistejšie“ palivá, ale takisto umožní zavedenie vozidiel a strojov, ktoré budú menej prispievať k znečisťovaniu. Od smernice sa očakáva, že povedie v období rokov 2011 až 2020 k zníženiu emisií skleníkových plynov o 10 %. Týmto by sa emisie CO2 do roku 2020 znížili o 500 miliónov ton.

Graf č. 2 znázorňuje výrazný rozdiel medzi predpokladmi členských štátov na rok 2020 a cieľmi EÚ na rok 2020, v ktorých sa od EÚ vyžaduje, aby po roku 2012 znižovala emisie v oveľa výraznejšej miere v porovnaní s rokom 1990. V závislosti od skutočného cieľa sa množstvo emisií v porovnaní so súčasnými predpokladmi bude musieť v roku 2020 znížiť o 1000 – 1500 miliónov ton CO2 ekv. V tejto súvislosti je potrebné, aby EÚ a jej členské štáty čo najskôr prijali a začali uplatňovať nové právne predpisy.

Graf 2: Skutočné a predpokladané emisie pre EÚ-27

[pic]

2. SKUTOČNÝ POKROK V OBDOBÍ ROKOV 1990 – 2006

2.1. Vývoj v oblasti emisií skleníkových plynov

Celkový vývoj v oblasti emisií skleníkových plynov v EÚ výrazne ovplyvňujú dvaja najväčší producenti emisií, Nemecko a Spojené kráľovstvo, ktorí produkujú asi jednu tretinu celkových emisií skleníkových plynov v EÚ-27. Tieto dva členské štáty dosiahli v porovnaní s rokom 1990 celkové zníženie množstva emisií skleníkových plynov o 339 miliónov ton CO2 ekv.

Hlavné dôvody priaznivého vývoja v Nemecku sú zvýšená efektívnosť v tepelných elektrárňach a hospodárska reštrukturalizácia piatich nových spolkových krajín po znovuzjednotení Nemecka. V Spojenom kráľovstve došlo k zníženiu množstva emisií skleníkových plynov vzhľadom na výrazné zlepšenie energetickej efektívnosti v dôsledku širokého spektra politík týkajúcich sa hlavných energeticky náročných sektorov a čiastočne v dôsledku liberalizácie trhu s energiou, výrazného prechodu od palív s vysokým obsahom uhlíka, ako sú uhlie a ropa, na výrobu elektrickej energie zo zdrojov s nízkym alebo nulovým obsahom uhlíka, ako napríklad plyn, zdroje jadrovej energie a obnoviteľné zdroje a pristúpilo sa aj k opatreniam na zníženie množstva emisií N2O pri výrobe kyseliny adipovej.

Taliansko a Francúzsko sú tretím a štvrtým najväčším producentom emisií s podielom 11 %. V roku 2006 bolo množstvo emisií skleníkových plynov v Taliansku asi o 10 % vyššie ako v roku 1990. K nárastu množstva emisií skleníkových plynov v Taliansku pozorovanom od roku 1990 došlo najmä v dôsledku cestnej dopravy, výroby elektrickej energie a tepla a rafinácie ropy. Množstvo emisií vo Francúzsku bolo v roku 2006 o 4 % nižšie ako hodnoty z roku 1990. Vo Francúzsku sa dosiahlo výrazné zníženie emisií N2O pri výrobe kyseliny adipovej, ale v období rokov 1990 až 2006 výrazne vzrástlo množstvo emisií CO2 z cestnej dopravy.

Španielsko a Poľsko sú piatym a šiestym najväčším producentom emisií v EÚ-27, pričom obe tieto krajiny prispievajú k celkovým emisiám skleníkových plynov v EÚ-27 asi 8 %. V Španielsku sa v období rokov 1990 až 2006 množstvo emisií zvýšilo o 51 %. K tomuto nárastu došlo najmä v dôsledku zvýšenia množstva emisií z cestnej dopravy, výroby elektrickej energie a tepla a výrobných odvetví. Poľsko znížilo množstvo emisií skleníkových plynov v období rokov 1990 až 2006 o 12 % (– 29 % od východiskového roka, ktorým je v prípade Poľska rok 1988). Hlavnými faktormi, ktoré prispeli k zníženiu emisií v Poľsku – podobne ako v prípade iných stredoeurópskych a východoeurópskych členských štátov – bol pokles energeticky neefektívneho ťažkého priemyslu a celková reštrukturalizácia hospodárstva koncom osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia. Výraznou výnimkou bola doprava (najmä cestná doprava), v prípade ktorej množstvo emisií vzrástlo.

V roku 2006 bolo v 10 členských štátoch množstvo emisií skleníkových plynov vyššie ako hodnoty z východiskového roka, zatiaľ čo v zostávajúcich 15 členských štátoch boli množstvá emisií nižšie ako hodnoty z východiskového roka.. Cyprus a Malta sa v rámci Kjótskeho protokolu nezaviazali k zníženiu emisií. V roku 2006 množstvo emisií v týchto krajinách presahovalo hodnoty z roku 1990. Percentuálne odchýlky množstva emisií skleníkových plynov od východiskového roka do roku 2006 sa pohybujú od – 55,7 % (Estónsko) do + 49,5 % (Španielsko).

2.2. Emisie na obyvateľa a intenzita skleníkových plynov v roku 2006

V roku 2006 pripadalo na občana EÚ v priemere 10,4 ton emisií CO2 ekv. V štátoch EÚ-15 to bolo v priemere 10,7 ton CO2 ekv. na obyvateľa, čo v porovnaní s rokom 2005 predstavuje pokles o 0,2 ton CO2 ekv. V množstve emisií skleníkových plynov na obyvateľa však medzi jednotlivými krajinami EÚ existujú výrazné rozdiely. Množstvo emisií na obyvateľa súvisí s energetickou náročnosťou (spotreba primárnej energie na obyvateľa) a so štruktúrou zdrojov energie (ktorá má vplyv na množstvo emisií v závislosti od vyrobených jednotiek energie) v každej krajine.

Nárast emisií na obyvateľa možno za súčasných hospodárskych podmienok vysvetliť vyššou spotrebou energie na obyvateľa v dôsledku narastajúcej životnej úrovne, zatiaľ čo pokles emisií na obyvateľa možno vysvetliť zlepšením energetickej efektívnosti a nárastom podielu obnoviteľných zdrojov energie v rámci štruktúry zdrojov energie jednotlivých krajín.

Vývoj v oblasti emisií na obyvateľa v 90. rokoch 20. storočia odrážal všeobecnú tendenciu poklesu celkového množstva emisií skleníkových plynov. Po roku 2000 však v štátoch EÚ-15 množstvo emisií na obyvateľa naďalej klesalo, zatiaľ čo v prípade stredoeurópskych a východoeurópskych členských štátov toto množstvo narastalo (- 3,2 % a + 4,2 % od roku 2000 do roku 2006). V EÚ množstvo emisií skleníkových plynov na obyvateľa od roku 1990 najviac vzrástlo v Španielsku, Portugalsku, na Cypre a Malte – hoci zatiaľ nedosiahli priemer EÚ.

Graf č. 3 znázorňuje pokles množstva emisií v štátoch EÚ-15, ako aj v štátoch EÚ-27, pričom došlo k výraznému rastu hospodárstva. Uvedené údaje môžu naznačovať, že v štátoch EÚ-15 od roku 1993 a v štátoch EÚ-27 od roku 1996 dochádza k relatívnemu oddeleniu úrovne znečistenia od úrovne hospodárstva. Od roku 1990 do roku 2006 došlo v štátoch EÚ-27 k nárastu HDP o 40 %, pričom množstvo emisií kleslo o 7,7 % a za rovnaké obdobie došlo v štátoch EÚ-15 k nárastu HDP o takmer 39 % a k poklesu množstva emisií skleníkových plynov o 2,2 %.

Od roku 1990 do roku 2006 všetky členské štáty EÚ s výnimkou Portugalska výrazne znížili množstvo svojich emisií, pričom došlo k významnému rastu ich hospodárstva. Silný hospodársky nárast, ale aj pokles množstva emisií vyplývajúci z transformácie výrobného sektoru založeného na neefektívnom fungovaní ťažkého priemyslu, boli zaznamenané najmä v stredoeurópskych a východoeurópskych členských štátoch.

Graf č. 3: Intenzita skleníkových plynov v štátoch EÚ-15 a EÚ-27, HDP, spotreba elektrickej energie a emisie CO2 v štátoch EÚ-15.

[pic]

2.3. Emisie skleníkových plynov v roku 2006 v porovnaní s rokom 2005

V období rokov 2005 a 2006 množstvo emisií v rámci EÚ-27 kleslo o 14 miliónov ton CO2 ekv. (0,3 %). K tomuto celkovému poklesu došlo v dôsledku dvoch odlišných tendencií: zatiaľ čo množstvo emisií v krajinách EÚ-15 kleslo o 35 miliónov ton CO2 ekv. (0,8 %), ich množstvo vzrástlo o 21 miliónov ton CO2 ekv. (2,2 %) v ostatných členských štátoch. Množstvo skleníkových plynov kleslo alebo zostalo na rovnakej úrovni vo všetkých štátoch EÚ-15, s výnimkou Fínska a Dánska. Vo väčšine ostatných členských štátov s výnimkou Estónska, Maďarska a Slovenskej republiky došlo k nárastu množstva emisií.

Množstvo emisií skleníkových plynov v oblasti medzinárodnej a vnútroštátnej leteckej a lodnej dopravy v roku 2006 naďalej prudko stúpalo. Podiel týchto sektorov, na ktoré sa v súčasnosti Kjótsky protokol plne nevzťahuje, na množstve emisií vzrástol v krajinách EÚ-15 o takmer 5,2 milióna ton CO2 (letectvo) a 11,4 milióna ton CO2 (lodná doprava).

Množstvo emisií z cestnej dopravy vo väčšine krajín, najmä v Španielsku a Poľsku, naďalej rástlo, zatiaľ čo najmä v Nemecku došlo k jeho poklesu. V Španielsku uvedený nárast odrážal čoraz väčšie využívanie nafty (5,1%), ktoré vyvažovalo pokles spotreby benzínu (- 4,6 %). V Poľsku došlo k nárastu spotreby benzínu o 6,1 %, stúpla tiež spotreba nafty o 7,2 %. Zníženie množstva emisií v Nemecku je najmä odrazom nižšej spotreby benzínu (– 4,3 %).

K celkovému poklesu výrazne prispeli štyri z členských štátov EÚ-15: Francúzsko (14 miliónov ton CO2 ekv.), Taliansko (10 miliónov ton CO2 ekv.), Španielsko (8 miliónov ton CO2 ekv.) a Belgicko (5 miliónov ton CO2 ekv.). K poklesu množstva emisií došlo najmä v dôsledku nižšej spotreby plynu a nafty v domácnostiach a v oblasti služieb. Príčinou tohto javu boli nižšie nároky na kúrenie v Európe vplyvom teplejšieho roka 2006, spolu s vyššími cenami plynu. Dopyt po elektrickej energii v domácnostiach zostal ustálený. V Taliansku okrem toho došlo vďaka technológii znižovania emisií k výraznému zníženiu množstva emisií N2O pri výrobe kyseliny adipovej (5 miliónov ton CO2 ekv.).

K zníženiu emisií v EÚ-15 v roku 2006 došlo najmä v dôsledku zníženia emisií CO2 z výroby elektrickej energie a tepla pre domácnosti, domácností a služieb, a najmä cestnej dopravy.

Celkové množstvo emisií skleníkových plynov najviac vzrástlo v Poľsku (14 miliónov ton CO2 ekv.), Fínsku (11 miliónov ton CO2 ekv.) a Dánsku (7 miliónov ton CO2 ekv.). K tomuto nárastu došlo najmä v oblasti zásobovania energiou a je odrazom:

• nárastu výroby elektrickej energie v tepelných elektrárňach a zvýšenej spotreby fosílnych palív v poľských domácnostiach, ako aj zvýšeného množstva emisií CO2 v oblasti železiarskeho a oceliarskeho priemyslu;

• nárastu výroby elektrickej energie v uhoľných elektrárňach, poklesu výroby elektrickej energie z hydroenergetických zdrojov a poklesu netto dovozu elektrickej energie vo Fínsku;

• nárastu výroby elektrickej energie v uhoľných elektrárňach a poklesu netto dovozu elektrickej energie v Dánsku.

V Rumunsku (5 miliónov ton CO2 ekv.) a Českej republike (2 milióny ton CO2 ekv.) takisto došlo k značnému nárastu množstva emisií skleníkových plynov, a to najmä v oblasti zásobovania energiou (Rumunsko) a chemického priemyslu (Česká republika) V oboch týchto krajinách, ako aj v Taliansku, došlo k nárastu množstva emisií CO2 v oblasti železiarskeho a oceliarskeho priemyslu.

2.4. Vývoj v oblasti emisií v hlavných hospodárskych sektoroch

Najdôležitejším sektorom, zvýrazneným v grafe č. 4, je energetika (vrátane dopravy), na ktorú v roku 2006 pripadalo 80 % celkového množstva emisií v štátoch EÚ-15. Z celkového množstva emisií skleníkových plynov pripadalo na oblasť dopravy 21 %, na poľnohospodárstvo 9 %, na priemyselné procesy 8 % a na oblasť odpadov 3 %.

Nárast v oblasti dopravy bol vyvážený výrazným poklesom v iných hlavných kategóriách zdrojov emisií, s výnimkou dopravy (podrobné informácie sú takisto uvedené v pracovnom dokumente útvarov Komisie). Situáciu v oblasti emisií v štátoch EÚ-15 možno v porovnaní s rokom 1990 zhrnúť takto:

- množstvo emisií v energetike (s vylúčením dopravy) kleslo o 4 %,

- množstvo emisií v oblasti dopravy vzrástlo o 26 %,

- množstvo emisií v oblasti priemyselných procesov kleslo o 12 %, najmä v dôsledku nižšieho množstva emisií pri výrobe kyseliny adipovej a pri výrobe halogénovaných uhľovodíkov a fluoridu sírového, ale tiež v dôsledku nižšieho množstva emisií pri výrobe kyseliny dusičnej a emisií pri výrobe železa a ocele,

- – množstvo emisií v poľnohospodárstve kleslo o 11 % v dôsledku klesajúceho množstva dobytka a stále menšieho používania minerálneho hnojiva a hnoja,

- množstvo emisií v oblasti odpadov kleslo o 39 % v dôsledku poklesu množstva emisií CH4 zo spravovaných skládok.

Graf č. 4: Vývoj v oblasti emisií skleníkových plynov v štátoch EÚ-15 podľa sektora a podiel sektorov v roku 2006

[pic][pic]

Zdroj: EEA.

3. PREDPOKLADANÝ POKROK PRI DOSAHOVANÍ CIEĽOV KJÓTSKEHO PROTOKOLU

3.1. Predpoklady členských štátov

3.1.1. EÚ-27

Predpokladá sa, že do roku 2010 bude celkové množstvo emisií skleníkových plynov v EÚ-27 asi o 10,1 % nižšie ako hodnoty z východiskového roku (pozri tabuľku 7 a 8 v prílohe). Tento predpoklad je založený na odhadoch členských štátov, ktoré zohľadňujú všetky existujúce vnútroštátne politiky a opatrenia. Predpokladané zníženie predstavuje v prípade zohľadnenia účinku kjótskych mechanizmov a zachytávačov uhlíka 13,4 % a mohlo by dosiahnuť 16,3 %, ak by sa dodatočné vnútroštátne politiky a opatrenia, o ktorých sa v súčasnosti diskutuje, implementovali včas a priniesli by očakávané výsledky.

3.1.2. EÚ-15

Celkové predpoklady založené na existujúcich vnútroštátnych politikách a opatreniach naznačujú, že množstvo emisií skleníkových plynov bude v EÚ-15 do roku 2010 o 3,6 % nižšie ako hodnoty z východiskového roku (s rozdielom 4,4 % v porovnaní s cieľom Kjótskeho protokolu). Pokiaľ sa zohľadní:

1) využívanie kjótskych mechanizmov vládami, pri ktorom sa očakáva, že prinesie zníženie emisií o ďalšie 3 % a

2) celkové zníženie emisií v EÚ-15 v dôsledku činností podľa ustanovení ods. 3.3 a ods. 3.4 , čo predstavuje zníženie o 1,3 %,

predpokladá sa, že štáty EÚ-15 znížia do roku 2010 svoje emisie o 8,0 %, čím dosiahnu ciele Kjótskeho protokolu. Vzhľadom na existujúcu neistotu a ambiciózny cieľ EÚ znížiť do roku 2020 emisie o 20 % je však nevyhnutné, aby členské štáty nielen zabezpečili zníženie emisií na základe existujúcich politík a opatrení v stanovených termínoch, ale aby takisto urýchlili vývoj a plné uplatňovanie svojich plánovaných politík a opatrení. Za predpokladu, že všetky tieto opatrenia prinesú očakávané výsledky, predpokladané celkové zníženie množstva emisií skleníkových plynov by mohlo v porovnaní s hodnotami z východiskového roku dosiahnuť až 11,3 %.

Ďalej sa predpokladá, že rozhodnutia o národných alokačných plánoch týkajúce sa pridelenia emisných kvót na druhé obdobie obchodovania v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisnými kvótami by prispeli podľa odhadov 3,3 % k cieľom Kjótskeho protokolu pre štáty EÚ-15, pričom toto zníženie zatiaľ nebolo v plnej miere zahrnuté do predpokladaných údajov členských štátov.

3.1.3. EÚ-12

Predpokladá sa, že celkové emisie v ďalších 12 členských štátoch sa po roku 2006 zvýšia, do roku 2010 budú však naďalej o 28,4 % nižšie ako príslušné hodnoty z východiskového roka. Pri zohľadnení dodatočných opatrení v predpokladanom vývoji sa však očakáva zníženie o ďalšie 2 %. Slovinsko je jediná členská krajina zo štátov EÚ-12, ktorá plánuje investovať do kjótskych mechanizmov. Slovinsko, Česká republika a Poľsko majú v úmysle zohľadniť zachytávače uhlíka.

3.1.4. Kandidátske krajiny

V roku 2006 dosahovalo množstvo emisií v Chorvátsku takmer 31 miliónov ton CO2 ekv., uvedené množstvo bolo teda v porovnaní s východiskovým rokom nižšie o 14,4 %. Predpokladá sa, že pri zohľadnení existujúcich opatrení a zachytávačov uhlíka Chorvátsko mierne prekročí svoj cieľ v rámci Kjótskeho protokolu, tento cieľ však dosiahne, prípadne prekročí, už s využitím plánovaných (dodatočných) opatrení.

V roku 2006 dosiahlo množstvo emisií v Turecku 332 miliónov ton CO2 ekv., čo v porovnaní so 170 miliónmi ton CO2 ekv. v roku 1990 predstavuje nárast o 95,1 %. Turecko je podľa prílohy I zmluvnou stranou Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy, avšak podľa prílohy B ku Kjótskemu protokolu nemá žiadne záväzky v oblasti znižovania emisií. Turecko zatiaľ neratifikovalo Kjótsky protokol.

V období rokov 1990 až 2006 sa v Turecku aj Chorvátsku zvýšilo množstvo emisií skleníkových plynov na obyvateľa. So 4,6 ton ročne však množstvo emisií v Turecku na obyvateľa predstavuje menej ako polovicu priemerného množstva emisií, ktoré pripadá na obyvateľa v EÚ-27. V obidvoch krajinách sa znížila aj úroveň emisií v súvislosti s HDP, čo poukazuje na oddelenie hospodárskeho rastu od spotreby zdrojov.

V prípade Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko nie sú v súčasnosti k dispozícii žiadne informácie..

Graf č. 5: Relatívny rozdiel (prekročenie alebo nesplnenie plánu) medzi predpokladaným množstvom emisií skleníkových plynov na rok 2010 a príslušnými cieľmi na rok 2010 založenými na „existujúcich“ a „dodatočných“ vnútroštátnych politikách a opatreniach, využití kjótskych mechanizmov a zachytávačov uhlíka a čiastočne na účinku systému EÚ na obchodovanie s emisnými kvótami.

[pic]

3.2. Uskutočňovanie Európskeho programu v oblasti zmeny klímy (ECCP)

Na základe hodnotenia politík a opatrení členských štátov v rámci EÚ-27 sa určilo osem spoločných a koordinovaných politík a opatrení, ktoré sú v týchto štátoch rozšírené a pri ktorých sa zároveň predpokladá, že prinesú výrazné zníženie množstva emisií skleníkových plynov v EÚ. Ide o smernicu o systéme EÚ na obchodovanie s emisnými kvótami (v ktorej odhadovaný účinok oznámený členskými štátmi predstavuje: 123 miliónov ton CO2 ekv. v oblasti zásobovania energiou), o smernicu o obnoviteľných zdrojoch energie (týkajúcu sa presadzovania výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie), v oblasti dopravy o smernice o biopalivách a celoeurópsku dohoda ACEA s výrobcami automobilov, v oblasti dopytu po energii o smernice o energetickej výkonnosti budov, zdaňovaní energie a presadzovaní kogenerácie (spoločná výroba energie a tepla) a napokon o pružné mechanizmy Kjótskeho protokolu.

Okrem uvedených ôsmich kľúčových politík a opatrení sa určilo ďalších päť kľúčových politík a opatrení, od ktorých sa očakáva, že prinesú výrazné zníženie množstva emisií v rámci EÚ (v rozpätí 4 až 7 miliónov ton CO2 ekv. v rámci jednotlivých politík). Ide o týchto päť politík: smernica o skládkach odpadu, požiadavky energetickej efektívnosti pre nové teplovodné kotle, smernica o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania (IPPC), smernica o označovaní spotrebičov a programu „Motor Challenge“, ktorého cieľom je zlepšenie energetickej efektívnosti priemyselných elektrických motorov.

Zníženie množstva emisií na základe ôsmych kľúčových politík predstavuje 86 % celkového zníženia množstva emisií v rámci uskutočňovania Európskeho programu klimatických zmien v EÚ-27, čo zdôrazňuje význam týchto kľúčových politík pre pomoc členským štátom pri spĺňaní záväzkov týkajúcich sa zníženia množstva emisií.

Odhady na rok 2007 sú podobné ako odhady na rok 2008. V roku 2007 predstavovalo 95 % celkového zníženia množstva emisií zníženie v rámci 13 kľúčových politík, kým v roku 2008 tento podiel predstavoval 94 %.

Súčasný vývoj

Balík opatrení v oblasti zmeny klímy a energetiky sa zaviedol v januári 2008 a jeho súčasťou boli:

1) Systém EÚ na obchodovanie s emisnými kvótami: Legislatívny návrh6 na rozšírenie, posilnenie a podporu fungovania systému EÚ na obchodovanie s emisnými kvótami po roku 2012.

2) Spoločné úsilie: Legislatívny návrh7 rámca záväzkov jednotlivých štátov na zníženie množstva emisií, ktoré nespadajú do pôsobnosti systému EÚ na obchodovanie s emisnými kvótami.

3) Obnoviteľné zdroje energie: Legislatívny návrh8 zvýšenia podielu energie z obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe v rámci EÚ do roku 2020 o 20 % a podielu biopalív v oblasti dopravy o 10 %.

4) Technológia zachytávania a sekvestrácie uhlíka: Politiky9 na podporu včasnej realizácie zachytávania a geologického ukladania uhlíka vrátane legislatívneho návrhu regulačného rámca10.

Dôležitými súčasťami najnovšieho vývoja v tejto oblasti sú:

5) Letectvo: legislatívny návrh o začlenení oblasti letectva do systému EÚ na obchodovanie s emisnými kvótami prijatý Európskym parlamentom 8. júla 2008. Podľa odhadov sa množstvo emisií produkovaných pri letoch, na ktoré sa vzťahuje režim zníženia množstva emisií o 46 % do roku 2020 v porovnaní s vývojom bezo zmien, ročne zníži o 183 miliónov ton CO2

6) Fluórované plyny: prijatie nariadenia a smernice (júl 2006) na obmedzenie množstva emisií z fluórovaných plynov vrátane plynov z klimatizácie v automobiloch. Odhadovaný účinok uvedeného nariadenia a smernice do roku 2020 predstavuje približne 40 až 50 miliónov ton CO2 ekv. ročne, a to aj vďaka zastaveniu používania plynov HFC-134 v klimatizácii.

7) CO2 a automobily: oznámenie (február 2007), ktorým sa ustanovuje stratégia zníženia množstva emisií a legislatívny návrh (december 2007) zavedenia noriem pre emisie CO2 z automobilov.

8) Palivá v oblasti dopravy: legislatívny návrh (január 2007) na revíziu smernice o kvalite palív, ktorého súčasťou sú ciele zníženia emisií skleníkových plynov v súvislosti s výrobou benzínu a nafty.

9) Energetická účinnosť Akčný plán pre energetickú efektívnosť (október 2006), v ktorom sa stanovuje 10 prioritných činností na dosiahnutie 20 % úspory energie do roku 2020.

10) Výskum: Európsky strategický plán pre energetické technológie11 (november 2007), ktorého hlavným cieľom je urýchlenie vývoja a implementácie nízkouhlíkových technológií, ktoré zohrajú kľúčovú úlohu pri dosahovaní našich cieľov v oblasti energetiky a zmeny klímy.

3.3. Uplatňovanie systému EÚ na obchodovanie s emisnými kvótami (EU ETS)

V roku 2007 celkové množstvo overených údajov o emisiách zo zariadení v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisnými kvótami v štátoch EÚ-27 predstavovalo 2 050 miliárd ton CO2, čo je o 0,8 % viac ako 2 034 miliárd ton zaznamenaných v roku 2006. Pokiaľ sa však zohľadní uvedenie zariadení do prevádzky a ich vyradenie z prevádzky od roku 2006, čo viedlo k začleneniu ďalších 581 zariadení do systému, celkový nárast množstva emisií za minulý rok predstavuje len 0,68 %.

3.3.1. Prvé obdobie obchodovania (roky 2005 – 2007)

Na prvom období obchodovania sa zúčastnilo vyše 10 675 zariadení produkujúcich emisie. Tieto zariadenia získali práva na produkciu 2 155 miliónov ton CO2 a priemerne vyprodukovali o 3 %12 množstva emisií menej (2 084 miliónov ton CO2 ročne). Podiel systému EÚ na obchodovanie s emisnými kvótami predstavoval v roku 2005 približne 41 % celkového množstva emisií skleníkových plynov v rámci EÚ-25. Takmer dve tretiny týchto zariadení sa označuje ako spaľovacie zariadenia13 a pripadá na ne 72 % celkového množstva emisií. Overené množstvo vyprodukovaných emisií bolo vyššie ako pridelené emisné kvóty len v šiestich členských štátoch (Rakúsko, Írsko, Taliansko, Slovinsko, Španielsko a Spojené kráľovstvo).

3.3.2. Druhé obdobie obchodovania (obdobie rokov 2008 až 2012)

Na základe hodnotenia národných alokačných plánov, rozdiel v rámci EÚ v období rokov 2008 až 2012 dosahuje 2,08 biliónov emisných kvót ročne, čo je o 10,4 % alebo 243 miliónov ton CO2 ročne menej, ako sa uvádzalo v pôvodných národných alokačných plánoch, ktoré členské štáty predložili Komisii na schválenie. Toto predpokladá zníženie v porovnaní s priemerných množstvom emisií v období rokov 2005 až 2007 o 6 %. Zodpovedá to súčasnému priemernému zníženiu celkových emisných kvót pre 23 členských štátov o 12,7 % a prijatiu národných alokačných plánov bez výnimky pre štyri členské štáty (Dánsko, Francúzsko, Slovinsko a Spojené kráľovstvo).

3.3.3. Využitie spoločnej implementácie a mechanizmu čistého rozvoja hospodárskymi subjektmi

Súčasťou druhých národných alokačných plánov je limit určený každým členským štátom na maximálne použitie kreditov na báze projektu hospodárskymi subjektmi (spoločná implementácia a Mechanizmus čistého rozvoja). Celkovo sa v druhom období obchodovania môže v zariadeniach systému na obchodovanie s emisnými kvótami vo všetkých členských štátoch použiť až 278 miliónov CER (certifikované zníženia emisií) alebo ERU (jednotky zníženia emisií). Toto zodpovedá 13,4 % rozdielu v rámci EÚ počas druhého obdobia obchodovania. Plné využitie limitu sa v skutočností sa javí nepravdepodobné.

3.4. Predpokladané využívanie kjótskych mechanizmov vládou

Trinásť členských štátov prostredníctvom dotazníka v rámci rozhodnutia o mechanizme sledovania ES v roku 2008 aktualizovalo alebo potvrdilo informácie o tom, že majú v úmysle využívať kjótske mechanizmy. V prípade ostatných členských štátov sa využili (tabuľka č. 12 pracovného dokumentu útvarov Komisie) informácie získané prostredníctvom dotazníka o využití kjótskych mechanizmov, ako sa uvádza v druhom národnom alokačnom pláne na základe smernice o systéme na obchodovanie s emisnými kvótami (2003/87/ES).

Desať členských štátov v rámci EÚ-15 a Slovinsko sa rozhodli, že budú na dosiahnutie svojich cieľov Kjótskeho protokolu využívať kjótske mechanizmy. Členské štáty EÚ-15 by mali spoločne počas prvého záväzného obdobia v rámci Kjótskeho protokolu ročne vyprodukovať 126,5 miliónov ton CO2 ekv., čo predstavuje približne tri percentuálne body pri dosahovaní cieľu Kjótskeho protokolu, ktorým je - 8 %.

Týchto 11 členských štátov sa spolu rozhodlo investovať približne 2,95 mld. EUR do získania jednotiek prostredníctvom spoločnej implementácie, mechanizmu čistého rozvoja alebo obchodovania s emisnými kvótami. Rakúsko, Luxembursko, Holandsko, Portugalsko a Španielsko pridelili na päťročné záväzné obdobie najväčšie rozpočty: 531 miliónov EUR, 400 miliónov EUR, 505 miliónov EUR, 354 miliónov EUR a 384 miliónov EUR.

3.5. Predpokladané využívanie zachytávačov uhlíka

Okrem politík a opatrení, ktoré sa zameriavajú na rôzne zdroje emisií skleníkových plynov, môžu členské štáty využiť zachytávače uhlíka (pozri tabuľku 13 pracovného dokumentu útvarov Komisie). Jedenásť členských štátov v roku 2008 predložilo aktualizované odhady, zatiaľ čo informácie týkajúce sa ďalších deviatich členských štátov sa predložili predchádzajúci rok. Sedem členských štátov dobrovoľný dotazník nevyplnilo.

Doteraz poskytnuté informácie naznačujú, že počas záväzného obdobia bude celková čistá sekvestrácia z činností týkajúcich sa zalesňovania a opätovného zalesňovania podľa článku 3 ods. 3 Kjótskeho protokolu predstavovať približne 23,9 miliónov ton CO2 ročne; pričom Slovinsko predložilo informácie o dodatočnej sekvestrácii 0,4 milióna ton CO2 ročne. Okrem toho sa predpokladá, že využitie činností podľa článku 3 ods. 4 prispeje počas záväzného obdobia v rámci EÚ-15 k zníženiu množstva emisií 25,7 miliónmi ton CO2 ročne. Tieto údaje zohľadňujú maximálne emisné kvóty pre lesné hospodárstvo, ale z dôvodu nedostatku príslušných údajov nezahŕňajú údaje týkajúce sa Španielska. Spolu so súhrnom týkajúcim sa Španielska sa predpokladá, že všetky činnosti podľa ods. 3.3 a 3.4 v ČŠ EÚ-15 budú viesť k zníženiu emisií o 57,5 milióna ton CO2 ročne počas záväzného obdobia, čo zodpovedá 17 % záväzku na zníženie emisií v štátoch EÚ-15 v porovnaní s množstvom emisií vo východiskovom roku o 341 miliónov ton CO2 ročne počas záväzného obdobia . Česká republika, Poľsko a Slovinsko očakávajú dodatočné zníženie množstva emisií o 5,9 milióna ton CO2 ročne počas záväzného obdobia.