(1)

Hlavným cieľom makroprudenciálnej politiky je prispievať k ochrane stability finančného systému ako celku, okrem iného posilňovaním jeho odolnosti a obmedzovaním nárastu systémových rizík.

(2)

V nariadení (EÚ) č. 1092/2010 sa uznáva, že monitorovanie a posudzovanie potenciálnych systémových rizík by malo vychádzať zo širokého súboru relevantných makroekonomických a mikrofinančných údajov a ukazovateľov a že Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB) by mal mať prístup ku všetkým informáciám nevyhnutným na vykonávanie svojich úloh týkajúcich sa makroprudenciálneho dohľadu, pričom by sa mala zachovať dôvernosť týchto informácií podľa stanovených požiadaviek.

(3)

Iné orgány poverené prijímaním a/alebo aktiváciou opatrení makroprudenciálnej politiky alebo inými úlohami, ktoré sa týkajú finančnej stability – vrátane orgánov, ktoré poskytujú podporné analýzy pre rozhodnutia makroprudenciálnej politiky – by takisto mali mať prístup k príslušnému súboru údajov a ukazovateľov potrebnému na plnenie ich úloh. Informácie, o pobočkách na územiach dotknutých orgánov, ktoré majú tieto k dispozícii, sa v jednotlivých členských štátoch líšia, pokiaľ ide o rozsah a periodicitu.

(4)

V odporúčaní Európskeho výboru pre systémové riziká ESRB/2011/3 (3) sa okrem iného odporúča, aby členské štáty zabezpečili, že makroprudenciálne orgány budú mať právomoc včas vyžadovať a získavať vnútroštátne údaje a informácie, ktoré sú relevantné pre výkon ich úloh, vrátane informácií od orgánov poverených makroprudenciálnym dohľadom, orgánov dohľadu nad trhom cenných papierov a informácií zo zdrojov mimo regulačnej sféry, ako aj informácie, ktoré sa týkajú konkrétnych inštitúcií, a to na odôvodnenú žiadosť a za podmienky, že boli prijaté primerané opatrenia na zabezpečenie ich dôvernosti. Uvedené odporúčanie však nemohlo predvídať rôzne inštitucionálne opatrenia, ktoré sa týkajú sa nastavenia a vykonávania makroprudenciálnej politiky a ktoré sa v členských štátoch prijali od roku 2011. Preto sa uvedené odporúčanie nezaoberá niektorými inštitucionálnymi opatreniami, ktoré môžu byť potrebné na zabezpečenie toho, aby mali makroprudenciálne orgány prístup k informáciám, ktoré sa považujú za nevyhnutné na vykonávanie ich úloh, ale ich nemajú k dispozícii.

(5)

Poskytovanie cezhraničných finančných služieb prostredníctvom pobočiek úverových inštitúcií, ktorých ústredie sa nachádza v inom členskom štáte alebo v tretej krajine, predstavuje v súčasnosti dôležitú súčasť finančného systému vo viacerých členských štátoch. V týchto členských štátoch niektoré pobočky a) boli príslušnými orgánmi označené za dôležité v súlade s článkom 51 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (4), b) spĺňajú kritériá inak systémovo významných inštitúcií podľa článku 131 smernice 2013/36/EÚ, c) poskytujú zásadné funkcie na základe európskeho rámca pre ozdravenie a riešenie krízových situácií alebo d) majú významný trhový podiel na činnostiach, ktoré sú významné z hľadiska finančnej stability (ďalej spolu len „pobočky, ktoré zohrávajú významnú úlohu z hľadiska finančnej stability“). V právnych predpisoch Únie sa nenachádza harmonizované vymedzenie pojmu pobočky, ktorá zohrávajú významnú úlohu z hľadiska finančnej stability. Predpokladá sa, že cezhraničné finančné služby sa prostredníctvom takýchto pobočiek budú v budúcnosti poskytovať v ešte väčšom rozsahu, keďže finančná integrácia v rámci Európskej únie sa prehlbuje. Orgán poverený prijímaním a/alebo aktiváciou opatrení makroprudenciálnej politiky alebo inými úlohami, ktoré sa týkajú finančnej stability, musí byť schopný získať určité základné informácie o všetkých pobočkách pôsobiacich v jeho jurisdikcii, ktorých materské úverové inštitúcie majú svoje ústredie v inom členskom štáte alebo v tretej krajine. Takýto orgán potrebuje tieto informácie na to, aby mohol minimálne posúdiť, či dotknuté pobočky zohrávajú významnú úlohu z hľadiska finančnej stability v krajine, v ktorej pôsobia. Ak sa takýto orgán domnieva, že je tomu tak, musí mať tiež možnosť získať podrobnejšie informácie o činnostiach dotknutých pobočiek.

(6)

Pobočky úverových inštitúcií, ktorých ústredie sa nachádza v inom členskom štáte alebo v tretej krajine, sa líšia podľa ich veľkosti a významu. Ak sa tieto pobočky považujú za pobočky, ktoré zohrávajú významnú úlohu z hľadiska finančnej stability v krajine, v ktorej pôsobia, je potrebné zintenzívniť spoluprácu medzi dotknutými orgánmi hostiteľského a domovského členského štátu. V takýchto prípadoch je výmena vybraných informácií o materských inštitúciách a skupinách, ktorých súčasťou sú tieto pobočky, potrebná na posúdenie potenciálneho zosilňujúceho vplyvu, ktorý by takéto pobočky mohli mať počas období nadmerného rastu objemu úverov alebo počas krízy. Výmena takýchto vybraných informácií o materských inštitúciách a skupinách, ktoré sa týkajú vlastných zdrojov a finančnej páky (vrátane príslušných požiadaviek na kapitálové rezervy), financovania a rizika likvidity, obchodnej stratégie a určitých aspektov plánov ozdravenia, je takisto potrebná na zabezpečenie účinnosti makroprudenciálnej politiky v hostiteľských členských štátoch takýchto pobočiek.

(7)

Z týchto dôvodov sa poskytovanie súboru informácií uvedených v odporúčaní C považuje za potrebné, aby boli orgány poverené prijímaním a/alebo aktiváciou opatrení makroprudenciálnej politiky alebo inými úlohami, ktoré sa týkajú finančnej stability, schopné vykonávať svoje mandáty. Takéto informácie by sa mali poskytnúť na odôvodnenú žiadosť uvedených orgánov, na základe opodstatnenej potreby a v medziach stanovených platnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi. Ak tieto orgány potrebujú získať dodatočné informácie na plnenie svojich úloh a na monitorovanie alebo posudzovanie systémových rizík alebo na účely vypracovania nových nástrojov politiky, mali by im byť tieto dodatočné informácie poskytnuté na odôvodnenú žiadosť.

(8)

Ani smernica 2013/36/EÚ, a najmä jej článok 56, ani nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (5) nebránia ani nevytvárajú prekážky výmene informácií medzi príslušnými orgánmi a orgánmi alebo subjektmi zodpovednými za zachovanie stability finančného systému v členských štátoch pri výkone ich funkcií v oblasti dohľadu. Hoci právne predpisy Únie poskytujú rámec pre výmenu informácií medzi dotknutými orgánmi uskutočňovanú na mikroprudenciálne účely, neexistuje žiadny rámec pre výmenu informácií uskutočňovanú na makroprudenciálne účely.

(9)

Centrálne banky uskutočňujú zber informácií o pobočkách úverových inštitúcií, ktorých ústredie sa nachádza v inom členskom štáte alebo v tretej krajine. Národné centrálne banky v rámci Európskeho systému centrálnych bánk sa vyzývajú, aby takéto informácie poskytovali na odôvodnenú žiadosť dotknutých orgánov a na základe opodstatnenej potreby, keďže sa to považuje za účinný spôsob, ako uľahčiť vykonávanie ich úloh.

(10)

Správne navrhnuté opatrenia upravujúce výmenu informácií o pobočkách úverových inštitúcií, ktorých ústredie sa nachádza v inom členskom štáte alebo v tretej krajine, by mohli orgánom povereným prijímaním a/alebo aktiváciou opatrení makroprudenciálnej politiky alebo inými úlohami, ktoré sa týkajú finančnej stability, pomáhať pri plnení ich úloh. Používaním memoránd o porozumení by sa zaviedla štandardizácia a predvídateľnosť a prispelo by sa k spoločnému chápaniu toho, čo predstavuje relevantné informácie na účely vykonávania úloh uvedených orgánov; memorandá o porozumení sa tiež považujú za účinné a efektívne prostriedky na dosiahnutie cieľa, ktorým je vytvorenie kultúry výmeny informácií medzi dotknutými orgánmi uskutočňovanej na makroprudenciálne účely. V tejto súvislosti by ako východiskový bod pre rámec úzkej spolupráce medzi dotknutými orgánmi mohli poslúžiť seversko-pobaltské makroprudenciálne fórum (6) a najnovšie memorandum o porozumení o spolupráci a koordinácii v oblasti cezhraničnej finančnej stability v seversko-pobaltskom regióne (7).

(11)

Podľa zásady subsidiarity by mal výber dotknutého orgánu pre zber informácií na účely finančnej stability alebo na makroprudenciálne účely uskutočniť príslušný členský štát.

(12)

Podľa článku 40 smernice 2013/36/EÚ môžu príslušné orgány hostiteľských členských štátov požadovať, aby im všetky úverové inštitúcie, ktoré majú pobočky na ich územiach, pravidelne podávali správy o svojej činnosti v týchto hostiteľských členských štátoch. Tieto správy sa môžu vyžadovať i) na informačné a štatistické účely, ii) na identifikáciu pobočiek ako dôležitých alebo iii) na účely dohľadu, ktorého výkon bol zverený príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu podľa smernice 2013/36/EÚ. Nie je zrejmé, či sa informácie zbierané podľa uvedeného článku môžu použiť aj na makroprudenciálne účely, keďže v príslušnom ustanovení sa nerozlišuje medzi mikroprudenciálnym a makroprudenciálnym dohľadom. Európska komisia by preto mala v rámci preskúmania podľa článku 513 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 zvážiť, či by sa nemali revidovať právne predpisy Únie, a to konkrétne presnejšie upraviť, že informácie od pobočiek sa môžu zbierať aj na makroprudenciálne účely.

(13)

Pobočky úverových inštitúcií, ktorých ústredie sa nachádza v tretej krajine, podliehajú len vnútroštátnym právnym predpisom a vnútroštátne právne predpisy v tejto oblasti nie sú harmonizované právnymi predpismi Únie. V nadväznosti na nedávne zmeny uskutočnené prostredníctvom smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/878 (8) sa v článku 47 smernice 2013/36/EÚ uvádza, že príslušné vnútroštátne orgány zbierajú od pobočiek úverových inštitúcií, ktorých ústredie sa nachádza v tretej krajine, minimálny súbor informácií doplnený o všetky ďalšie informácie, ktoré príslušný orgán považuje za potrebné na umožnenie komplexného monitorovania činností pobočky. Takéto informácie by sa mali poskytovať orgánom povereným prijímaním a/alebo aktiváciou opatrení makroprudenciálnej politiky alebo inými úlohami, ktoré sa týkajú finančnej stability, ak je to možné a vhodné. V rámci uvedeného preskúmania podľa článku 513 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, t. j. či by sa mali revidovať právne predpisy Únie, a to konkrétne presnejšie upraviť, že informácie od pobočiek sa môžu zbierať aj na makroprudenciálne účely, by Komisia mala zvážiť aj možnosť zberu údajov na takéto účely od pobočiek úverových inštitúcií, ktorých ústredie sa nachádza v tretej krajine.

(14)

Podľa nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 (9) (ďalej len „nariadenie o jednotnom mechanizme dohľadu“) je ECB príslušným orgánom vo vzťahu k významným úverovým inštitúciám v rámci jednotného mechanizmu dohľadu. ECB je preto zodpovedná za dohľad nad významnými úverovými inštitúciami a úzko spolupracuje s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi pri vykonávaní svojich úloh prostredníctvom spoločných dohliadacích tímov, ktoré sú zložené zo zamestnancov ECB a dotknutých príslušných vnútroštátnych orgánov. To umožňuje hladkú a rýchlu výmenu informácií týkajúcich sa úverových inštitúcií, nad ktorými sa vykonáva dohľad. Orgány poverené prijímaním a/alebo aktiváciou opatrení makroprudenciálnej politiky alebo inými úlohami, ktoré sa týkajú finančnej stability, môžu žiadať a získavať od ECB ako orgánu dohľadu informácie o pobočkách úverových inštitúcií, ktorých ústredie sa nachádza v inom členskom štáte.

(15)

Podľa článku 5 ods. 2 nariadenia o jednotnom mechanizme dohľadu je ECB zodpovedná za posudzovanie makroprudenciálnych opatrení prijatých vnútroštátnymi orgánmi a v prípade potreby za uplatňovanie vyšších požiadaviek na kapitálové rezervy a prísnejších opatrení. Informácie o pobočkách úverových inštitúcií, ktorých ústredie sa nachádza v inom členskom štáte alebo v tretej krajine, patria v tejto súvislosti do kategórií informácií, ktoré môžu byť pre ECB potrebné na plnenie týchto úloh.

(16)

Príslušné orgány členských štátov, ktoré sa nezúčastňujú na jednotnom mechanizme dohľadu, môžu spolupracovať a vymieňať si informácie o úverových inštitúciách, nad ktorými sa vykonáva dohľad, v kolégiách orgánov dohľadu zriadených podľa článkov 51 a 116 smernice 2013/36/EÚ, ktoré predstavujú nástroj pre koordináciu úloh dohľadu súvisiacich s cezhraničnými činnosťami vykonávanými úverovou inštitúciou.

(17)

Tento cezhraničný mechanizmus na výmenu informácií sa zameriava na ciele mikroprudenciálneho dohľadu. V článkoch 51 a 116 smernice 2013/36/EÚ a v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 2016/98 (10), v ktorom sa stanovujú všeobecné podmienky fungovania kolégií orgánov dohľadu, sa preto výslovne nepredpokladá, že sa na príslušných kolégiách dohľadu budú zúčastňovať orgány poverené prijímaním a/alebo aktiváciou opatrení makroprudenciálnej politiky alebo inými úlohami, ktoré sa týkajú finančnej stability. Dotknutý príslušný orgán domovského členského štátu však v zásade môže prizvať iné subjekty, aby sa zúčastňovali na zasadnutiach kolégií orgánov dohľadu za predpokladu, že s tým všetci členovia kolégia súhlasia. Niektoré informácie týkajúce sa úverovej inštitúcie, ku ktorej pobočka patrí, a ktoré sa poskytujú v rámci kolégií orgánov dohľadu, môžu byť relevantné na makroprudenciálne účely. V tejto súvislosti sa príslušným orgánom odporúča, aby vyzvali dotknuté orgány poverené prijímaním a/alebo aktiváciou opatrení makroprudenciálnej politiky alebo inými úlohami, ktoré sa týkajú finančnej stability, aby sa zapojili do posudzovania konkrétnych tém, ktoré sa týkajú makroprudenciálneho dohľadu a o ktorých sa rokuje v kolégiách orgánov dohľadu. Výslovné zahrnutie takýchto dotknutých orgánov do kolégií orgánov dohľadu ako potenciálnych pozorovateľov podľa delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/98 by mohlo poskytnúť väčšiu istotu, pokiaľ ide o túto úlohu. Pozývanie zástupcov makroprudenciálnych orgánov, aby sa zúčastnili na zasadnutiach kolégií orgánov dohľadu s cieľom informovať ostatných účastníkov o makroprudenciálnych rizikách alebo o vývoji v oblasti regulácie v makroprudenciálnych oblastiach, môže byť tiež prínosom pre diskusie v rámci kolégií orgánov dohľadu.

(18)

S cieľom zabezpečiť konzistentný, efektívny a účinný prístup k výmene informácií na účely tohto odporúčania by mal Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) v spolupráci s ESRB vypracovať usmernenia pre výmenu informácií a takúto výmenu monitorovať. S cieľom dosiahnuť určitý stupeň konvergencie informácií získaných od príslušných zainteresovaných subjektov by mal EBA v spolupráci so všetkými príslušnými zainteresovanými subjektmi vytvoriť spoločný rámec pre memorandá o porozumení.

(19)

Týmto odporúčaním nie sú dotknuté právomoci centrálnych bánk v Únii v oblasti menovej politiky.

(20)

Odporúčania ESRB sa uverejňujú po tom, ako boli adresáti informovaní o zámere uverejniť ich, a po tom, čo generálna rada oboznámila Radu Európskej únie so svojím zámerom uverejniť ich a umožnilo sa jej reagovať,

1.

uskutočňovali účinne a efektívne výmenu informácií o v hostiteľskom členskom štáte sa nachádzajúcich pobočkách úverových inštitúcií, ktorých ústredie sa nachádza v inom členskom štáte alebo v tretej krajine, ak sa tieto informácie považujú za potrebné na plnenie úloh dotknutých orgánov týkajúcich sa prijímania a/alebo aktivácie opatrení makroprudenciálnej politiky alebo iných úloh, ktoré sa týkajú finančnej stability. Výmena informácií by sa mala uskutočňovať po prijatí odôvodnenej žiadosti o informácie vo vzťahu k takýmto pobočkám – s prihliadnutím na usmernenia vydané EBA v súlade s odporúčaním C bodom 1 – predloženej dotknutým orgánom hostiteľského členského štátu, ktorý bol poverený prijímaním a/alebo aktiváciou opatrení makroprudenciálnej politiky alebo inými úlohami, ktoré sa týkajú finančnej stability. Informácie, ktoré sa majú vymieňať, by mali byť primerané významu pobočiek pre finančnú stabilitu v hostiteľskom členskom štáte.

2.

uzavreli medzi sebou – alebo s dotknutým orgánom tretej krajiny – memorandá o porozumení alebo iné formy dobrovoľných dohôd o spolupráci a výmene informácií o v hostiteľskom členskom štáte sa nachádzajúcich pobočkách úverových inštitúcií, ktorých ústredie sa nachádza v inom členskom štáte alebo v tretej krajine, ak to všetky zúčastnené strany považujú za potrebné a vhodné na uľahčenie výmeny informácií.

1.

posúdila, či v právnych predpisoch Únie existujú prekážky, ktoré orgánom povereným prijímaním a/alebo aktiváciou opatrení makroprudenciálnej politiky alebo inými úlohami, ktoré sa týkajú finančnej stability, bránia v tom, aby mali alebo získavali informácie o pobočkách potrebné na vykonávanie uvedených funkcií alebo plnenie uvedených úloh;

2.

navrhla zmeny právnych predpisov Únie s cieľom odstrániť takéto prekážky, ak Európska komisia na základe svojho posúdenia dospeje k záveru, že takéto prekážky existujú.

1.

vydal v súlade s odporúčaním A usmernenia týkajúce sa výmeny informácií medzi dotknutými orgánmi o pobočkách úverových inštitúcií, ktorých ústredie sa nachádza v inom členskom štáte, pričom tieto usmernenia by mali obsahovať zoznam informácií, ktoré sa majú minimálne vymieňať, a to na základe opodstatnenej potreby a v medziach stanovených platnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi. Tento zoznam by mal obsahovať minimálne informácie z každej z týchto kategórií

2.

v spolupráci s ESRB pravidelne monitoroval účinnosť a efektívnosť výmeny informácií medzi dotknutými orgánmi o pobočkách úverových inštitúcií, ktorých ústredie sa nachádza v inom členskom štáte alebo v tretej krajine.

a)

„pobočka“ je miesto podnikania, ktoré tvorí právne závislú časť úverovej inštitúcie a ktoré priamo vykonáva všetky alebo niektoré transakcie, ktoré sú charakteristické pre podnikanie úverových inštitúcií;

b)

„úverová inštitúcia“ je úverová inštitúcia, ako je vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

c)

„pobočka, ktorá zohráva významnú úlohu z hľadiska finančnej stability“ je v hostiteľskom členskom štáte sa nachádzajúca pobočka úverovej inštitúcie, ktorej ústredie sa nachádza v inom členskom štáte alebo v tretej krajine, a táto pobočka zároveň spĺňa niektoré z týchto kritérií:

d)

„hostiteľský členský štát“ je hostiteľský členský štát, ako je vymedzený v článku 4 ods. 1 bode 44 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

e)

„domovský členský štát“ je domovský členský štát, ako je vymedzený v článku 4 ods. 1 bode 43 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

f)

„príslušný orgán“ je orgán verejnej moci alebo subjekt uznaný vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktorý je podľa vnútroštátneho práva oprávnený vykonávať dohľad nad úverovými inštitúciami ako súčasť systému dohľadu fungujúceho v dotknutom členskom štáte, ako aj ECB v zmysle článku 9 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013;

g)

„memorandum o porozumení“ je dobrovoľná dohoda, v ktorej sa stanovuje, ako majú v úmysle dotknuté orgány navzájom spolupracovať, a v ktorej sú uvedené údaje a informácie, ktoré sa majú vymieňať, v súlade s príslušnými zákonmi a inými právnymi predpismi.

h)

‚dotknutý orgán‘ je:

1.

2.

a)

Dotknuté orgány sa vyzývajú, aby do 31. decembra 2020 predložili ESRB a Rade priebežnú správu o implementácii odporúčania A;

b)

Dotknuté orgány sa vyzývajú, aby do 31. decembra 2024 predložili ESRB a Rade záverečnú správu o implementácii odporúčania A; pri vypracovaní záverečnej správy zohľadnia prípadné zmeny vnútroštátnych právnych predpisov a právnych predpisov EÚ a usmernení EBA.

1.

2.