18.6.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 165/80

(1)

Sektor využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF) v Únii je čistým záchytom, ktorý z atmosféry absorbuje také množstvo skleníkových plynov, ktoré zodpovedá významnému podielu celkových emisií skleníkových plynov Únie. Činnosti sektora LULUCF spôsobujú antropogénne emisie a záchyty skleníkových plynov v dôsledku zmien množstva uhlíka uloženého vo vegetácii a v pôde, ako aj emisie iných skleníkových plynov, ako je CO2. Intenzívnejšie udržateľné využívanie produktov z vyťaženého dreva môže podstatne obmedziť emisie do atmosféry a zlepšiť záchyty skleníkových plynov z atmosféry. Emisie a záchyty skleníkových plynov vyplývajúce zo sektora LULUCF sa nezapočítavajú do cieľov Únie týkajúcich sa zníženia emisií skleníkových plynov o 20 % do roku 2020 podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES z 23. apríla 2009 o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020 (3) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve (4), hoci sa čiastočne započítavajú do kvantifikovaných záväzkov Únie týkajúcich sa obmedzenia a zníženia emisií podľa článku 3 ods. 3 Kjótskeho protokolu (ďalej len „Kjótsky protokol“) k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (United Nations Framework Convention on Climate Change, ďalej len „UNFCCC“), ktorý bol schválený rozhodnutím Rady 2002/358/ES (5).

(2)

V kontexte prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 by sa mali všetky druhy využívania pôdy posudzovať holistickým spôsobom a sektoru LULUCF by sa mala venovať pozornosť v rámci politiky Únie v oblasti zmeny klímy.

(3)

V rozhodnutí č. 406/2009/ES sa od Komisie požaduje, aby posúdila spôsoby začlenenia emisií a záchytov skleníkových plynov vyplývajúcich z činností súvisiacich so sektorom LULUCF do záväzku Únie týkajúceho sa zníženia emisií skleníkových plynov, pričom zabezpečí trvalý prínos tohto sektora a jeho environmentálnu integritu, ako aj presné monitorovanie a započítavanie príslušných emisií a záchytov. Týmto rozhodnutím by sa preto v prvom rade mali stanoviť pravidlá započítavania uplatniteľné na emisie a záchyty skleníkových plynov v sektore LULUCF, čím by sa vhodným spôsobom prispelo k rozvoju politiky smerom k začleneniu sektora LULUCF do záväzku Únie k zníženiu emisií, pričom by sa zohľadnili environmentálne podmienky v rôznych regiónoch Únie, okrem iných aj v krajinách s vysokou lesnatosťou. Aby sa zatiaľ zabezpečilo zachovanie a posilnenie zásob uhlíka, mala by sa v tomto rozhodnutí ustanoviť aj povinnosť členských štátov predkladať informácie o ich opatreniach v sektore LULUCF s cieľom obmedziť alebo znížiť emisie a zachovať alebo zvýšiť ich záchyty v sektore LULUCF.

(4)

V tomto rozhodnutí by sa mali ustanoviť povinnosti členských štátov pri uplatňovaní týchto pravidiel započítavania a pri poskytovaní informácií o ich opatreniach v sektore LULUCF. Týmto rozhodnutím by sa nemali stanoviť žiadne povinnosti týkajúce sa započítavania či nahlasovania pre súkromné strany.

(5)

V rozhodnutí 16/CMP.1 konferencie zmluvných strán, ktorá predstavuje zasadnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu, prijatom na 11. konferencii zmluvných strán UNFCCC v decembri 2005 v Montreale a v rozhodnutí 2/CMP.7 konferencie zmluvných strán, ktorá predstavuje zasadnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu, prijatom na 17. konferencii zmluvných strán UNFCCC v decembri 2011 v Durbane sa stanovujú pravidlá započítavania sektora LULUCF počnúc druhým záväzným obdobím v rámci Kjótskeho protokolu. Toto rozhodnutie by malo byť v úplnom súlade s uvedenými rozhodnutiami, aby sa zabezpečil súlad medzi vnútornými pravidlami Únie a definíciami, podmienkami, pravidlami a usmerneniami dohodnutými v rámci UNFCCC s cieľom zabrániť dvojitému nahlasovaniu na národnej úrovni. V tomto rozhodnutí by sa mali zohľadniť aj osobitosti sektora LULUCF v Únii a povinnosti vyplývajúce pre Úniu ako samostatnú zmluvnú stranu UNFCCC a Kjótskeho protokolu.

(6)

Pravidlá započítavania vzťahujúce sa na sektor LULUCF v Únii by nemali vytvárať dodatočnú administratívnu záťaž. Preto by nemala existovať povinnosť, aby správy predložené podľa týchto pravidiel obsahovali informácie, ktoré sa nevyžadujú v súlade s rozhodnutiami prijatými na konferencii zmluvných strán UNFCCC a na zasadnutí zmluvných strán Kjótskeho protokolu.

(7)

Sektor LULUCF môže prispieť k zmierneniu zmeny klímy viacerými spôsobmi, najmä znižovaním emisií a zachovaním a rozvojom záchytov a zásob uhlíka. Na zabezpečenie účinnosti opatrení, ktoré sú zamerané najmä na zvyšovanie sekvestrácie uhlíka, je nevyhnutná dlhodobá stabilita a prispôsobivosť úložísk uhlíka.

(8)

V pravidlách započítavania pre sektor LULUCF by sa malo odrážať úsilie vynaložené v sektoroch poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zvýšiť prínos zmien vo využívaní pôdnych zdrojov k znižovaniu emisií. Týmto rozhodnutím by sa mali stanoviť pravidlá započítavania, ktoré sa na povinnom základe uplatňujú na činnosti zalesňovania, obnovu lesa, odlesňovania a obhospodarovania lesov, ako aj na činnosti obhospodarovania pastvín a ornej pôdy, a to s výhradou osobitných ustanovení s cieľom zlepšiť systémy členských štátov na nahlasovanie a započítavanie počas prvého obdobia započítavania. V tomto rozhodnutí by sa mali stanoviť aj pravidlá započítavania uplatniteľné na dobrovoľnom základe na činnosti obnovy rastlinného porastu a odvodňovania a opätovného zavlažovania mokradí. Na tento účel by Komisia mala zjednodušiť a zlepšiť výstupy z databáz Únie (Eurostat-Lucas, EEA-Corine Land Cover atď.), ktoré sa zaoberajú relevantnými informáciami, s cieľom pomôcť členským štátom pri plnení ich povinností v oblasti započítavania, najmä pokiaľ ide o obhospodarovanie ornej pôdy a pastvín a prípadne aj dobrovoľného započítavania obnovy rastlinného porastu a odvodňovania a opätovného zavlažovania mokradí.

(9)

V záujme zabezpečenia environmentálnej integrity pravidiel započítavania uplatniteľných na sektor LULUCF v Únii by sa tieto pravidlá mali zakladať na zásadách započítavania ustanovených v rozhodnutí 2/CMP.7, rozhodnutí 2/CMP.6 konferencie zmluvných strán, ktorá predstavuje zasadnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu, prijatom na 16. konferencii zmluvných strán UNFCCC v decembri 2010 v Cancúne a rozhodnutí 16/CMP.1. Členské štáty by mali vypracovať a viesť svoje účty tak, aby sa zabezpečila presnosť, úplnosť, súlad, porovnateľnosť a transparentnosť príslušných informácií použitých pri odhade emisií a záchytov v sektore LULUCF, a to v súlade s usmernením poskytnutým v príslušných usmerneniach Medzivládneho panela o zmene klímy (Intergovernmental Panel on Climate Change – IPCC) pre národnú inventarizáciu skleníkových plynov, ktoré sa okrem iného týkajú aj metodík započítavania emisií iných skleníkových plynov, ako je CO2, prijatých v rámci UNFCCC.

(10)

Pravidlá započítavania založené na rozhodnutiach 2/CMP.7 a 16/CMP.1 neumožňujú započítať substitučný účinok použitia produktov z vyťaženého dreva na energetické a materiálne účely, keďže by to viedlo k zdvojeniu započítania. Toto použitie však môže výrazne prispieť k zmierňovaniu zmeny klímy, a preto môžu informácie členských štátov o opatreniach sektora LULUCF zahŕňať aj opatrenia zamerané na nahradenie materiálov a zdrojov energie, pri spracovaní ktorých vzniká značné množstvo skleníkových plynov, biomasou. Zvýšila by sa tým súdržnosť politiky.

(11)

Na vytvorenie kvalitnej základne pre budúcu tvorbu politík a optimalizáciu využívania pôdy v Únii sú potrebné primerané investície. Aby sa zabezpečilo prednostné zaradenie týchto investícií do kľúčových kategórií, členské štáty by mali mať spočiatku možnosť vyňať zo započítavania určité úložiská uhlíka. Z dlhodobého hľadiska by sa však mal presadzovať posun ku komplexnejšiemu započítavaniu v rámci sektora vrátane všetkých pôd, úložísk a plynov.

(12)

V pravidlách započítavania by sa malo zabezpečiť, aby účty presne odrážali zmeny emisií a záchytov zapríčinené ľudskou činnosťou. Týmto rozhodnutím by sa v tejto súvislosti malo ustanoviť uplatňovanie špecifických metodík pre rôzne činnosti sektora LULUCF. Emisie a záchyty súvisiace so zalesňovaním, obnovou lesa a odlesňovaním sú dôsledkom priamej zmeny spôsobu využívania pôdy zapríčinenej ľudskou činnosťou, a preto by sa mali započítavať v celom rozsahu. Pokiaľ ide o emisie a záchyty súvisiace s obhospodarovaním pastvín a ornej pôdy, obnovou rastlinného porastu a odvodňovaním a opätovným zavlažovaním mokradí, pri výpočte zmien všetkých týchto emisií a záchytov sa všetko toto započíta s uplatnením určitého základného roku. Emisie a záchyty z obhospodarovania lesov však závisia od viacerých prírodných okolností, vekovej štruktúry, ako aj minulých a súčasných postupov obhospodarovania. Pri použití základného roka sa tieto faktory a z nich vyplývajúce cyklické vplyvy na emisie a záchyty či ich medziročné zmeny nedajú zohľadniť. Preto by sa príslušnými pravidlami započítavania na výpočet zmien emisií a záchytov malo namiesto toho stanoviť používanie referenčných úrovní, aby sa vylúčili vplyvy prírodných charakteristík a charakteristík špecifických pre jednotlivé krajiny. Referenčné úrovne predstavujú odhady ročných čistých emisií alebo záchytov vyplývajúcich z obhospodarovania lesov na území členského štátu počas rokov zahrnutých do jednotlivých období započítavania a mali by sa stanoviť transparentne v súlade s rozhodnutiami 2/CMP.6 a 2/CMP.7. Referenčné úrovne uvedené v tomto rozhodnutí by mali byť totožné s úrovňami schválenými v rámci procesu UNFCCC. Ak nejaký členský štát v súvislosti so stanovením referenčnej úrovne disponuje lepšími metodikami alebo údajmi, mal by vykonať primerané technické opravy s cieľom začleniť vplyv prepočtov do započítania obhospodarovania lesov.

V pravidlách započítavania by sa mala stanoviť horná hranica čistých záchytov pre obhospodarovanie lesov, ktoré sa môžu započítavať. V prípade zmien pravidiel započítavania lesníckych činností v kontexte príslušných medzinárodných procesov by sa mala zvážiť aktualizácia pravidiel započítavania lesníckych činností v tomto rozhodnutí s cieľom zabezpečiť súlad s týmito zmenami.

(13)

Pravidlá započítavania by mali náležite odrážať pozitívny prínos ukladania skleníkových plynov do dreva a drevených produktov a mali by podnecovať intenzívnejšie využívanie lesov ako zdroja v rámci udržateľného obhospodarovania lesov, ako aj intenzívnejšie využívanie produktov z dreva.

(14)

Podľa kapitoly 4.1.1 osvedčených postupov IPCC pre využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesné hospodárstvo je osvedčeným postupom, keď krajiny okrem minimálnej plochy lesa spresnia aj minimálnu šírku, ktorú budú uplatňovať pri vymedzovaní lesa a jednotiek pôdy, na ktoré sa vzťahujú činnosti zalesňovania, obnovy lesa a odlesňovania. Mal by sa zabezpečiť súlad medzi spôsobmi vymedzovania, ktoré používa každý členský štát pri nahlasovaní v rámci UNFCCC a Kjótskeho protokolu a tohto rozhodnutia.

(15)

Pravidlami započítavania by sa malo zabezpečiť, aby členské štáty v účtoch presne vyjadrili zmeny súboru produktov z vyťaženého dreva, keď k nim dôjde, s cieľom poskytnúť stimuly na využívanie produktov z vyťaženého dreva s dlhým životným cyklom. Funkcia rozpadu prvého rádu uplatniteľná na emisie vyplývajúce z produktov z vyťaženého dreva by preto mala zodpovedať rovnici 12.1 usmernení IPCC pre národnú inventarizáciu skleníkových plynov z roku 2006 a príslušné štandardné hodnoty polčasu rozpadu by sa mali zakladať na tabuľke 3a.1.3 usmernení IPCC o osvedčených postupoch pri využívaní pôdy, zmenách vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve z roku 2003. Členské štáty by mali mať namiesto toho možnosť použiť metodiky a hodnoty polčasu rozpadu pre jednotlivé krajiny, ak sú v súlade s najnovšími prijatými usmerneniami IPCC.

(16)

Keďže medziročné výkyvy emisií a záchytov skleníkových plynov vyplývajúcich z poľnohospodárskych činností sú oveľa menšie než výkyvy súvisiace s lesníckymi činnosťami, členské štáty by mali započítavať emisie a záchyty skleníkových plynov vyplývajúce z činností obhospodarovania ornej pôdy a obhospodarovania pastvín pomerne k svojmu základnému roku alebo obdobiu.

(17)

Odvodňovanie a opätovné zavlažovanie mokradí obsahuje emisie z rašelinovej pôdy, v ktorej sa ukladajú veľmi veľké množstvá uhlíka. Emisie z degradácie a odvodňovania rašelinovej pôdy zodpovedajú približne 5 % globálnych emisií skleníkových plynov a v roku 2010 predstavovali 3,5 % až 4 % emisií Únie. Preto by sa Únia ihneď po dosiahnutí medzinárodnej dohody o príslušných usmerneniach IPCC mala usilovať nastoliť túto otázku na medzinárodnej úrovni, aby sa v rámci orgánov UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu dosiahla dohoda o povinnosti vypracúvať a viesť ročné účty emisií a záchytov z činností, ktoré patria do kategórie odvodňovania a opätovného zavlažovania mokradí, a aby sa táto povinnosť začlenila do globálnej klimatickej dohody, ktorá sa má uzavrieť najneskôr do roku 2015.

(18)

Prírodné škodlivé činitele, ako sú napríklad nekontrolované požiare v krajine, napadnutie hmyzom a chorobami, extrémne poveternostné podmienky a geologické škodlivé činitele, nad ktorými členský štát nemá kontrolu a ktoré ani nemá možnosť podstatne ovplyvniť, môžu v sektore LULUCF viesť k dočasným emisiám skleníkových plynov alebo môžu spôsobiť reverziu predchádzajúcich záchytov. Keďže reverzia môže nastať aj v dôsledku rozhodnutí týkajúcich sa obhospodarovania, ako napríklad rozhodnutí o ťažbe alebo sadbe stromov, týmto rozhodnutím by sa malo zabezpečiť, aby účty pre sektor LULUCF vždy presne odzrkadľovali reverzie záchytov zapríčinené ľudskou činnosťou. Týmto rozhodnutím by sa členským štátom mala navyše poskytnúť obmedzená možnosť vyňať emisie vyprodukované v dôsledku škodlivých činiteľov v oblasti zalesňovania, obnovy lesa a obhospodarovania lesov, ktoré sú mimo ich kontroly, z účtov pre sektor LULUCF s využitím úrovní pozadia a rezerv v súlade s rozhodnutím 2/CMP.7. Spôsob, akým členské štáty uplatňujú uvedené ustanovenia, by však nemal viesť k nenáležitému príliš nízkemu započítavaniu.

(19)

Pravidlá nahlasovania emisií skleníkových plynov a ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy vrátane informácií o sektore LULUCF patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 z 21. mája 2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií na úrovni členských štátov a Únie relevantných z hľadiska zmeny klímy (6), a preto nepatria do rozsahu pôsobnosti tohto rozhodnutia. Členské štáty by mali dodržiavať uvedené pravidlá monitorovania a nahlasovania z hľadiska svojich povinností započítavania stanovených v tomto rozhodnutí.

(20)

Zostavovanie účtov sektora LULUCF na ročnom základe by spôsobilo, že tieto účty by boli nepresné a nespoľahlivé kvôli medziročným výkyvom emisií a záchytov, častej potrebe prepočítať určité nahlásené údaje a dlhému času potrebnému na to, aby zmenené postupy obhospodarovania v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve ovplyvnili množstvo uhlíka uloženého vo vegetácii a pôde. Týmto rozhodnutím by sa preto malo ustanoviť započítavanie na základe dlhšieho obdobia.

(21)

Členské štáty by mali poskytovať informácie o svojich súčasných a budúcich činnostiach v sektore LULUCF, pričom uvedú opatrenia prispôsobené vnútroštátnym podmienkam, prostredníctvom ktorých sa obmedzia alebo znížia emisie a zachovajú alebo zvýšia záchyty v sektore LULUCF. Tieto informácie by mali obsahovať určité prvky, ktoré sa spresňujú v tomto rozhodnutí. S cieľom podporiť najlepšie postupy a synergie s ostatnými politikami a opatreniami súvisiacimi s lesmi a poľnohospodárstvom by sa v prílohe k tomuto rozhodnutiu mal uviesť orientačný zoznam opatrení, ktoré by sa takisto mohli zahrnúť do poskytovaných informácií. Komisia môže poskytnúť usmernenia v záujme uľahčenia výmeny porovnateľných informácií.

(22)

Pri vypracúvaní alebo vykonávaní opatrení sektora LULUCF môžu členské štáty vo vhodných prípadoch preskúmať, či je možné podporiť poľnohospodárske investície.

(23)

S cieľom aktualizovať vymedzenia pojmov stanovené v tomto rozhodnutí v súlade so zmenami vymedzení pojmov prijatými orgánmi UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu alebo na základe dohôd, ktoré z nich vyplývajú alebo ich nahrádzajú: zmeniť prílohu I s cieľom doplniť alebo zmeniť obdobia započítania tak, aby sa zabezpečilo, že tieto obdobia zodpovedajú príslušným obdobiam prijatým orgánmi UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu alebo na základe dohôd, ktoré z nich vyplývajú alebo ich nahrádzajú, a že sú v súlade s obdobiami započítavania prijatými orgánmi UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu alebo na základe dohôd, ktoré z nich vyplývajú alebo ich nahrádzajú, ktoré sa vzťahujú na záväzky Únie k zníženiu emisií v iných sektoroch, zmeniť prílohu II aktualizovanými referenčnými úrovňami podľa ustanovení stanovených v tomto rozhodnutí, revidovať informácie uvedené v prílohe III v súlade so zmenami prijatými orgánmi UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu alebo na základe dohôd, ktoré z nich vyplývajú alebo ich nahrádzajú, zmeniť prílohu V v súlade so zmenami vo vymedzení pojmov prijatými orgánmi UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu alebo na základe dohôd, ktoré z nich vyplývajú alebo ich nahrádzajú, ako aj revidovať požiadavky na informácie o pravidlách započítavania pre prírodné škodlivé činitele stanovené v tomto rozhodnutí s cieľom zohľadniť revízie aktov prijatých orgánmi UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(24)

Keďže ciele tohto rozhodnutia, a to stanovenie pravidiel započítavania uplatniteľných na emisie a záchyty vyplývajúce z činností sektora LULUCF a poskytovanie informácií členskými štátmi o opatreniach sektora LULUCF, nie je možné vzhľadom na ich povahu uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. Pritom by Únia mala rešpektovať právomoci členských štátov, pokiaľ ide o lesnícku politiku. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

a)

„emisie“ sú antropogénne emisie skleníkových plynov do atmosféry zo zdrojov;

b)

„záchyty“ sú antropogénne záchyty skleníkových plynov z atmosféry do úložísk;

c)

„zalesňovanie“ je premena pôdy zapríčinená priamou ľudskou činnosťou, na ktorej nebol les najmenej 50 rokov, na les sadbou, sejbou a/alebo ľudským spolupôsobením pri prirodzenej obnove lesa, keď sa premena uskutočnila po 31. decembri 1989;

d)

„obnova lesa“ je akákoľvek priamo ľudskou činnosťou zapríčinená premena pôdy, na ktorej nebol les, na les sadbou, sejbou a/alebo ľudským spolupôsobením pri prirodzenej obnove lesa, ktoré sa obmedzuje na pôdu, ktorá bola lesom, ale prestala byť lesom pred 1. januárom 1990, a ktorá bola opätovne premenená na les v období po 31. decembri 1989;

e)

„odlesňovanie“ je priamo ľudskou činnosťou zapríčinená premena lesa na pôdu, ktorá nie je lesom, keď sa premena uskutočnila po 31. decembri 1989;

f)

„obhospodarovanie lesov“ je akákoľvek činnosť vyplývajúca zo systému postupov uplatniteľných vo vzťahu k lesu, ktorá ovplyvňuje ekologické, hospodárske alebo sociálne funkcie lesa;

g)

„obhospodarovanie ornej pôdy“ je akákoľvek činnosť vyplývajúca zo systému postupov uplatniteľných vo vzťahu k pôde, na ktorej sa pestujú poľnohospodárske plodiny, a vo vzťahu k pôde, ktorá bola vyňatá z produkcie plodín alebo sa dočasne nepoužíva na produkciu plodín;

h)

„obhospodarovanie pastvín“ je akákoľvek činnosť vyplývajúca zo systému postupov uplatniteľných vo vzťahu k pôde využívanej na chov hospodárskych zvierat, zameraná na kontrolu alebo ovplyvňovanie množstva a druhu vegetácie a chovaných hospodárskych zvierat;

i)

„obnova rastlinného porastu“ je akákoľvek priamo ľudskou činnosťou zapríčinená činnosť zameraná na zvýšenie zásob uhlíka na akomkoľvek mieste s minimálnou plochou 0,05 hektára prostredníctvom rozmnožovania vegetácie, pričom táto činnosť nepredstavuje zalesňovanie ani obnovu lesa;

j)

„zásoba uhlíka“ je objem uhlíka uloženého v úložisku uhlíka;

k)

„odvodňovanie a opätovné zavlažovanie mokradí“ je akákoľvek činnosť vyplývajúca zo systému odvodňovania alebo opätovného zavlažovania pôdy, ktorá bola odvodnená a/alebo opätovne zavlažená po 31. decembri 1989 a pokrýva plochu aspoň 1 hektár, na ktorej sa nachádza organická pôda, ak táto činnosť nepredstavuje inú činnosť, pre ktorú sa vypracúvajú a vedú účty podľa článku 3 ods. 1, 2 a 3, pričom odvodňovanie je priamo ľudskou činnosťou zapríčinené zníženie hladiny vody v pôde a opätovné zavlaženie je priamo ľudskou činnosťou zapríčinená čiastočná alebo úplná reverzia odvodnenia;

l)

„zdroj“ je akýkoľvek proces, činnosť alebo mechanizmus, ktorý uvoľňuje do atmosféry skleníkový plyn, aerosól alebo prekurzor skleníkového plynu;

m)

„záchyt“ je akýkoľvek proces, činnosť alebo mechanizmus, ktorým sa odstraňujú skleníkové plyny, aerosól alebo prekurzor skleníkového plynu z atmosféry;

n)

„úložisko uhlíka“ je celý biogeochemický prvok alebo systém na území členského štátu alebo jeho časť, v ktorom sa ukladá uhlík, akýkoľvek prekurzor skleníkového plynu obsahujúci uhlík alebo akýkoľvek skleníkový plyn obsahujúci uhlík;

o)

„prekurzor skleníkového plynu“ je chemická zlúčenina, ktorá je súčasťou chemických reakcií, ktorých výsledkom je akýkoľvek skleníkový plyn uvedený v článku 3 ods. 4;

p)

„produkt z vyťaženého dreva“ je akýkoľvek produkt ťažbovej činnosti, ktorý opustil miesto, kde sa drevo ťaží;

q)

„les“ je pôda vymedzená minimálnymi hodnotami, pokiaľ ide o veľkosť plochy, korunový zápoj alebo rovnocenný stupeň zakmenenia a potenciálnu výšku stromov v dospelosti na mieste rastu stromov, ako sa uvádza pre každý členský štát v prílohe V. Zahŕňa plochu so stromami vrátane skupín rastúcich stromov z prirodzeného zmladenia alebo plochu so stromami z umelej obnovy, ktoré ešte musia dosiahnuť minimálne hodnoty korunového zápoja alebo rovnocenný stupeň zakmenenia, alebo minimálnu výšku stromov uvedenú v prílohe V, vrátane akejkoľvek plochy, ktorá zvyčajne tvorí súčasť plochy lesa, ale na ktorej dočasne nie sú nijaké stromy v dôsledku ľudského zásahu, ako napríklad ťažby, alebo v dôsledku prírodných príčin, o ktorej sa však predpokladá, že sa znovu stane lesom;

r)

„korunový zápoj“ je pomerná časť stanovenej plochy, ktorá je pokrytá kolmým priemetom obvodu korún stromov, vyjadrená v percentách;

s)

„stupeň zakmenenia“ je hustota stojacich a rastúcich stromov na pôde pokrytej lesom meraná podľa metodiky stanovenej členským štátom;

t)

„prírodný škodlivý činiteľ“ je akákoľvek neantropogénna udalosť alebo okolnosť, ktorá spôsobuje značné emisie v lesoch a ktorej výskyt je mimo kontroly príslušného členského štátu za predpokladu, že členský štát objektívne nemôže ani po výskyte udalosti alebo okolnosti podstatne obmedziť jej vplyv na emisie;

u)

„úroveň pozadia“ je priemerná úroveň emisií, ktoré spôsobili prírodné škodlivé činitele v danom časovom období, s výnimkou extrémnych štatistických údajov, vypočítaná v súlade s článkom 9 ods. 2;

v)

„hodnota polčasu rozpadu“ je počet rokov, ktorý je potrebný na to, aby sa množstvo uhlíka uloženého v produkte z vyťaženého dreva zaradeného do jednej z kategórií znížilo na polovicu svojej pôvodnej hodnoty;

w)

„okamžitá oxidácia“ je metóda započítavania, pri ktorej sa predpokladá, že k uvoľneniu celého množstva uhlíka uloženého v produktoch z vyťaženého dreva do atmosféry dôjde v čase ťažby;

x)

„kalamitná ťažba“ je akákoľvek ťažobná činnosť, ktorej zámerom je získať drevo, ktoré sa dá ešte prinajmenšom čiastočne použiť, z pôdy postihnutej prírodnými škodlivými činiteľmi.

a)

zalesňovanie;

b)

obnova lesa;

c)

odlesňovanie;

d)

obhospodarovanie lesov.

a)

obhospodarovanie ornej pôdy;

b)

obhospodarovanie pastvín.

a)

od roku 2016 do roku 2018 členské štáty nahlasujú Komisii každý rok do 15. marca systémy, ktoré sa zaviedli a ktoré sa vyvíjajú na účely odhadovania emisií a záchytov vyplývajúcich z obhospodarovania ornej pôdy a pastvín. Členské štáty by mali nahlásiť, ako tieto systémy spĺňajú metodiky IPCC a požiadavky UNFCCC na nahlasovanie emisií a záchytov skleníkových plynov;

b)

pred 1. januárom 2022 členské štáty poskytujú a predkladajú Komisii každý rok do 15. marca úvodné, predbežné a nezáväzné ročné odhady emisií a záchytov z obhospodarovania ornej pôdy a pastvín, pričom vo vhodných prípadoch používajú metodiky IPCC. Členské štáty by mali používať aspoň metodiku skupiny 1 uvedenú v príslušných usmerneniach IPCC. Členské štáty sa nabádajú, aby v záujme stabilného a presného odhadovania emisií a záchytov využívali tieto odhady na identifikáciu kľúčových kategórií a tvorbu kľúčových metodík skupiny 2 a 3 prispôsobených vnútroštátnym podmienkam;

c)

členské štáty najneskôr 15. marca 2022 predložia svoje konečné ročné odhady na započítavanie obhospodarovania ornej pôdy a pastvín;

d)

členský štát môže požiadať o výnimku s cieľom odložiť lehotu uvedenú v písmene c), ak konečné odhady na započítavanie obhospodarovania ornej pôdy a pastvín odôvodnene nemôže stanoviť v časovom rámci stanovenom v tomto odseku aspoň z jedného z týchto dôvodov:

Členské štáty, ktoré si želajú využiť výnimku, predložia Komisii odôvodnenú žiadosť do 15. januára 2021.

Ak sa Komisia nazdáva, že žiadosť je odôvodnená, udelí výnimku v dĺžke najviac troch kalendárnych rokov od 15. marca 2022. V opačnom prípade žiadosť zamietne, pričom vysvetlí dôvody svojho rozhodnutia.

Komisia môže v prípade potreby požiadať, aby sa v primeranej lehote, ktorú stanoví, predložili dodatočné informácie.

Žiadosť o výnimku sa považuje za kladne vybavenú, ak Komisia nevyjadrí námietky do šiestich mesiacov od prijatia pôvodnej žiadosti členského štátu alebo požadovaných dodatočných informácií.

a)

oxid uhličitý (CO2);

b)

metán (CH4);

c)

oxid dusný (N2O).

a)

nadzemná biomasa;

b)

podzemná biomasa;

c)

hrabanka;

d)

odumreté drevo;

e)

organický uhlík v pôde;

f)

produkty z vyťaženého dreva.

a)

úložiská uhlíka a skleníkové plyny;

b)

plocha, ktorá je predmetom obhospodarovania lesov;

c)

produkty z vyťaženého dreva;

d)

prírodné škodlivé činitele.

a)

papier;

b)

aglomerované dosky;

c)

rezivo.

a)

emisie v konkrétnom roku obdobia započítavania prekračujú úroveň pozadia plus rezervu. Ak sa úroveň pozadia vypočíta v súlade s metódou uvedenou v prílohe VII, táto rezerva sa rovná dvojnásobku štandardnej odchýlky časového radu použitého na výpočet úrovne pozadia. Ak sa úroveň pozadia vypočíta použitím metodiky pre jednotlivé krajiny, členské štáty opíšu v prípadoch, keď je rezerva potrebná, spôsob, ako sa táto rezerva stanovila. Vo všetkých použitých metodikách je potrebné sa vyhnúť očakávaniu čistých kreditov počas obdobia započítavania;

b)

členské štáty splnili a nahlásili požiadavky na informácie podľa odseku 5.

a)

vylúči zo započítavania až do konca obdobia započítavania všetky následné záchyty na pôde postihnutej prírodnými škodlivými činiteľmi, kde došlo k vzniku emisií uvedených v odseku 3;

b)

nevylúči emisie vyplývajúce z ťažobnej činnosti a kalamitnej ťažby, ku ktorým došlo na tejto pôde po výskyte prírodných škodlivých činiteľov;

c)

nevylúči emisie vyplývajúce z predpísaného vypaľovania, ku ktorému došlo na tejto pôde v danom roku obdobia započítavania;

d)

nevylúči emisie na pôde, ktorá bola predmetom odlesňovania po výskyte prírodných škodlivých činiteľov.

a)

že všetka plocha pôdy, ktorá bola v danom roku nahlasovania postihnutá prírodnými škodlivými činiteľmi, je identifikovaná vrátane jej zemepisnej polohy, roku a druhu prírodných škodlivých činiteľov;

b)

že na pôde, ktorá bola postihnutá prírodnými škodlivými činiteľmi a v súvislosti s ktorou boli emisie vylúčené zo započítavania, nedošlo počas zvyšku príslušného obdobia započítavania k žiadnemu odlesňovaniu;

c)

aké overiteľné metódy a kritériá sa použijú pri identifikácii odlesňovania na tejto pôde v nasledujúcich rokoch obdobia započítavania;

d)

ak je to možné, aké opatrenia prijal členský štát na zvládnutie alebo reguláciu vplyvu týchto prírodných škodlivých činiteľov;

e)

ak je to možné, aké opatrenia prijal členský štát na obnovu pôdy postihnutej týmito prírodnými škodlivými činiteľmi.

a)

opis vývoja emisií a záchytov v minulosti, pokiaľ možno vrátane historického vývoja v rozsahu, v akom ho možno primerane zmapovať;

b)

projekcie emisií a záchytov pre obdobie započítavania;

c)

analýzu potenciálu obmedziť alebo znížiť emisie a udržať alebo zvýšiť záchyty;

d)

zoznam najvhodnejších opatrení na zohľadnenie vnútroštátnych podmienok, ktoré podľa potreby zahŕňajú okrem iných aj orientačné opatrenia uvedené v prílohe IV, ktoré členský štát plánuje alebo ktoré sa majú vykonať s cieľom využiť potenciál na zmiernenie v prípade, že takýto potenciál bol zistený analýzou uvedenou v písmene c);

e)

existujúce a plánované politiky zamerané na vykonávanie opatrení uvedených v písmene d) vrátane kvantitatívneho alebo kvalitatívneho opisu očakávaného vplyvu týchto opatrení na emisie a záchyty, pričom sa zohľadnia ďalšie politiky a opatrenia súvisiace so sektorom LULUCF;

f)

orientačné harmonogramy na prijatie a vykonávanie opatrení uvedených v písmene d).

A)

with. C(1900) = 0.0

B)

kde:

i= rok

C(i)= zásoby uhlíka v súbore produktov z vyťaženého dreva na začiatku roku i, Gg C

k= rozpadová konštanta rozpadu prvého rádu daná v jednotkách v roku – 1 , kde HL je polčas rozpadu súboru produktov z vyťaženého dreva v rokoch)

Inflow(i)= prírastok do súboru produktov z vyťaženého dreva počas roka i, Gg C rok – 1

ΔC(i)= zmena zásob uhlíka v súbore produktov z vyťaženého dreva počas roka i, Gg C rok – 1.

Štandardné hodnoty polčasu rozpadu (HL):

a)

Opatrenia týkajúce sa obhospodarovania ornej pôdy, ako napríklad:

b)

Opatrenia týkajúce sa obhospodarovania pastvín a zlepšenia pasienkov, ako napríklad:

c)

Opatrenia na zlepšenie obhospodarovania poľnohospodárskej organickej pôdy, najmä rašelinovej pôdy, ako napríklad:

d)

Opatrenia na zabránenie odvodnenia a na poskytovanie stimulov pre opätovné zavlažovanie mokradí.

e)

Opatrenia týkajúce sa existujúcich alebo čiastočne odvodnených močiarov, ako napríklad:

f)

Obnovenie pôdy postihnutej degradáciou.

g)

Opatrenia týkajúce sa lesníckych činností, ako napríklad:

h)

Zabránenie odlesňovaniu.

i)

Posilnenie ochrany proti prírodným škodlivým činiteľom, ako sú napríklad požiare, škodcovia a víchrice.

j)

Opatrenia zamerané na nahradenie zdrojov energie a materiálov, pri ktorých vzniká značné množstvo skleníkových plynov, produktmi z vyťaženého dreva.

1.

Na výpočet úrovne pozadia členské štáty poskytnú informácie o historických úrovniach emisií zapríčinených prírodnými škodlivými činiteľmi. Členské štáty pritom:

2.

Úroveň pozadia sa vypočíta pre činnosti uvedené v článku 3 ods. 1, pri ktorých majú členské štáty v úmysle uplatniť ustanovenia týkajúce sa prírodných škodlivých činiteľov, ako priemer časového radu 1990 – 2009, pričom sa vylúčia všetky roky, v ktorých sa zaznamenali abnormálne úrovne emisií, t. j. vylúčia sa všetky extrémne štatistické údaje. Určovanie extrémnych štatistických údajov sa uskutoční na základe iteratívneho postupu takto: