21999A1214(02)

Zmeny a doplnenia protokolu o ochrane Stredozemného mora pred znečisťovaním zo zdrojov na pevnine

A. Názov

Názov protokolu sa mení a dopĺňa takto:

"PROTOKOL O OCHRANE STREDOZEMNÉHO MORA PRED ZNEČISŤOVANÍM ZO ZDROJOV A ČINNOSTÍ NA PEVNINE"

B. Odseky preambuly

Prvý odsek preambuly protokolu sa mení a dopĺňa takto:

"Súc stranami dohovoru o ochrane Stredozemného mora pred znečisťovaním, ktorý bol prijatý v Barcelone 16. februára 1976 a zmenený a doplnený 10. júna 1995,"

Tretí odsek preambuly protokolu sa mení a dopĺňa takto:

"Berúc na vedomie narastajúci tlak na životné prostredie, ktorý vyplýva z ľudskej činnosti v oblasti Stredozemného mora, predovšetkým v oblasti industrializácie a urbanizácie, ako aj zo sezónneho nárastu populácie z dôvodu turistiky."

Štvrtý odsek preambuly sa mení a dopĺňa takto:

"Uznávajúc nebezpečenstvo, ktoré pre morské životné prostredie, živé zdroje a ľudské zdravie predstavuje znečisťovanie zo zdrojov a činností na pevnine, a vážne problémy, ktoré z nich vyplývajú v mnohých pobrežných vodách a v ústiach riek do Stredozemného mora, v prvom rade vzhľadom na vypúšťanie nečistených, nedostatočne čistených alebo nevhodne odstraňovaných domácich a priemyselných odpadov obsahujúcich látky, ktoré sú toxické, perzistentné a náchylné na bioakumuláciu,"

Ako piaty odsek preambuly sa pridáva tento odsek:

"Používajúc zásadu preventívnosti a zásadu znečisťovateľ platí, vykonávajúc vyhodnotenia vplyvov na životné prostredie a využívajúc najlepšie postupy a najlepšiu environmentálnu prax, ktoré sú k dispozícii, vrátane čistých výrobných technológií, ako je ustanovené v článku 4 dohovoru."

Šiesty odsek preambuly sa mení a dopĺňa takto:

"Rozhodnutí prijať v úzkej spolupráci potrebné opatrenia na ochranu Stredozemného mora pred znečisťovaním zo zdrojov a činností na pevnine,"

Ako siedmy odsek preambuly sa pridáva tento odsek:

"Berúc do úvahy Globálny akčný program na ochranu morského životného prostredia pred činnosťami na pevnine prijatý vo Washingtone, D. C., 3. novembra 1995,"

C. Článok 1

Vkladá sa nadpis a znenie sa mení a dopĺňa takto:

"Všeobecné ustanovenie

Zmluvné strany tohto protokolu (ďalej len "strany") prijímajú všetky príslušné opatrenia na prevenciu, zmiernenie, boj a na eliminovanie znečistenia oblasti Stredozemného mora v čo najväčšej miere, ktoré je spôsobené vypúšťaním z riek, zo zariadení na pobreží alebo výpustov alebo pochádza z iných zdrojov na pevnine a z činností na ich územiach, pričom prioritu má postupné eliminovanie vypúšťania látok, ktoré sú toxické, perzistentné a majú sklon k bioakumulácii."

D. Článok 2

Vkladá sa názov a znenie odsekov a) a d) sa mení a dopĺňa takto:

"Definície

a) "Dohovor" znamená dohovor o ochrane Stredozemného mora pred znečisťovaním prijatý v Barcelone 16. februára 1976 a zmenený a doplnený 10. júna 1995;

d) "hydrologické povodie" znamená celú oblasť na území zmluvných strán, z ktorej odteká voda do oblasti Stredozemného mora, ako je definované v článku 1 dohovoru."

E. Článok 3

Vkladá sa názov a pridáva sa tento nový odsek:

"Rozsah protokolu"

[abis (prečíslované na b))]

"b) Hydrologické povodie oblasti Stredozemného mora;"

Odsek b) je prečíslovaný na odsek c). Odsek c) je prečíslovaný na odsek d) a zmenený a doplnený takto:

"d) Brakické vody, pobrežné slané vody, vrátane močiarov a pobrežných lagún, a podzemné vody spojené so Stredozemným morom."

F. Článok 4

Vkladá sa názov a znenia odsekov 1 písm. a) a b) sa menia a dopĺňajú takto:

"Uplatňovanie protokolu

1. Tento protokol sa uplatňuje pri:

a) vypúšťaniach pochádzajúcich z miest na pevnine a plošných zdrojov a činností na územiach zmluvných strán, ktoré môžu priamo alebo nepriamo ovplyvniť oblasť Stredozemného mora. Takéto vypúšťania zahŕňajú aj tie, ktoré dosahujú oblasť Stredozemného mora, ako je definované v článku 3 písm. a), c) a d) tohto protokolu, prostredníctvom odtokov z pobrežia, riek, výpustov, kanálov alebo iných vodných tokov, vrátane prúdenia podzemných vôd alebo prostredníctvom splachov a odtokov pod morské dno prepojené s pevninou;

b) prísune znečisťujúcich látok prinášaných ovzduším do oblasti Stredozemného mora zo zdrojov alebo činností na pevnine z územia zmluvných strán za podmienok definovaných v prílohe III k tomuto protokolu."

Pridáva sa tento nový odsek:

"3. Zmluvné strany prizvú štáty, ktoré nie sú zmluvnými stranami protokolu a ktorých územia sú súčasťou hydrologického povodia oblasti Stredozemného mora, ku spolupráci pri uplatňovaní tohto protokolu."

G. Článok 5

Vkladá sa názov a znenia odsekov 1, 2 a 4 sa menia a dopĺňajú takto:

"Všeobecné záväzky

1. Strany sa zaväzujú eliminovať znečisťovanie zo zdrojov a činností na pevnine, najmä postupne vylúčiť prísun látok uvedených v prílohe I, ktoré sú toxické, perzistentné a majú sklon k bioakumulácii.

2. Na tento účel vypracúvajú a uskutočňujú samostatne alebo prípadne spoločne národné a regionálne akčné plány a programy, v ktorých sú uvedené opatrenia a časové plány ich uskutočnenia."

Odsek 3 sa vypúšťa.

4. (prečíslované na 3)

"3. Priority a časové plány uskutočňovania akčných plánov, programov a opatrení prijímajú strany tak, aby zohľadnili prvky opísané v prílohe I a pravidelne ich prehodnocujú."

Pridávajú sa tieto nové odseky:

"4. Pri prijímaní akčných plánov, programov a opatrení strany zohľadňujú buď jednotlivo, alebo spoločne najlepšie dostupné postupy, vrátane najlepšej environmentálnej praxe, tam, kde je to vhodné, čisté výrobné technológie, zohľadňujúc kritériá uvedené v prílohe IV.

5. Strany prijímajú preventívne opatrenia na zníženie rizika znečistenia spôsobeného haváriami na minimum."

H. Článok 6

Vkladá sa názov a znenie sa nahrádza takto:

"Systém povoľovania alebo kontroly

1. Vypúšťania z bodových zdrojov v oblasti, na ktorú sa vzťahuje protokol, a vypúšťania do vody alebo do vzduchu, ktoré zasahujú oblasť Stredozemného mora a môžu ju ovplyvniť, ako je definované v článku 3 písm. a), c) a d) tohto protokolu, podliehajú prísnemu povoľovaniu alebo kontrole zo strany príslušných úradov zmluvných strán, pričom sa primeraným spôsobom zohľadnia ustanovenia tohto protokolu a prílohy II k nemu, ako aj relevantné rozhodnutia alebo odporúčania zo zasadnutí zmluvných strán.

2. Na tento účel zmluvné strany zabezpečujú systém inšpekcií vykonávaných ich príslušnými úradmi, ktoré posúdia súlad s povoleniami a predpismi.

3. Pri vytváraní nových alebo pri posilňovaní existujúcich príslušných štruktúr na inšpekciu súladu s povoleniami a predpismi môže zmluvným stranám na ich žiadosť pomáhať organizácia. Táto pomoc spočíva v špeciálnom školení personálu.

4. Strany ustanovia primerané sankcie pre prípad nesúladu s povoleniami a predpismi a zabezpečia ich uplatňovanie."

I. Článok 7

Vkladá sa názov. Znenia odseku 1 písm. e) a odseku 3 sa menia a dopĺňajú takto:

"Spoločné pravidlá, normy a kritériá

1. …

e) Osobitné požiadavky týkajúce sa množstiev vypustených látok (uvedené v prílohe I), ich koncentrácií v odpadovej vode a spôsobov ich vypúšťania.

3. Akčné plány, programy a opatrenia, uvedené v článkoch 5 a 15 tohto protokolu, sa prijímajú tak, aby sa pri ich progresívnom uskutočňovaní zohľadnila možnosť adaptácie a prebudovania existujúcich zariadení, ekonomické možnosti zmluvných strán a ich požiadavky na rozvoj."

J. Článok 8

Vkladá sa názov a znenie sa mení a dopĺňa takto:

"Monitorovanie

V rámci ustanovení a monitorovacích programov uvedených v článku 12 dohovoru, a ak je to potrebné, v spolupráci s príslušnými medzinárodnými organizáciami strany čo najskôr vykonávajú monitorovanie a sprístupňujú verejnosti zistenia s cieľom:

a) systematicky vyhodnocovať, pokiaľ to je možné, úroveň znečistenia pozdĺž svojich pobreží, najmä s ohľadom na tie okruhy činností a kategórie látok, ktoré sú uvedené v prílohe I a v tomto ohľade opakovane poskytovať informácie;

b) posudzovať účinnosť akčných plánov, programov a opatrení uskutočňovaných podľa tohto protokolu, aby sa v čo najväčšej miere vylúčilo znečisťovanie morského životného prostredia."

K. Článok 9

Vkladá sa názov a znenie sa mení a dopĺňa takto:

"Vedecká a technická spolupráca

V súlade s článkom 13 dohovoru strany spolupracujú v oblasti vedy a techniky súvisiacej so znečisťovaním pochádzajúcim zo zdrojov a činností na pevnine, najmä pri výskume prenosu, ciest a účinkov znečisťujúcich látok a pri vývoji nových metód ich úpravy, znižovania alebo eliminácie, ako aj pri vývoji čistých výrobných procesov zameraných na tento cieľ. Z tohto dôvodu sa zmluvné strany snažia:"

Pridáva sa tento nový odsek:

"c) podporovať prístup a prenos environmentálne zdravých technológií, vrátane čistých výrobných technológií."

L. Článok 10

Vkladá sa názov a znenie sa mení a dopĺňa takto:

"Technická pomoc

1. Strany priamo alebo prostredníctvom príslušných regionálnych alebo iných medzinárodných organizácií, dvojstranne alebo mnohostranne, spolupracujú s cieľom formulovať a, pokiaľ je to možné, aj uskutočňovať programy pomoci rozvojovým krajinám, najmä v oblastiach vedy, vzdelávania a techniky so zameraním na predchádzanie, znižovanie alebo prípadne na postupné vylúčenie znečisťujúcich látok pochádzajúcich zo zdrojov a činností na pevnine a ich škodlivých účinkov na morské životné prostredie.

2. Technická pomoc zahŕňa najmä odborné školenie vedeckých a technických pracovníkov, ako aj nadobúdanie, využívanie a výrobu vhodných zariadení týmito krajinami, prípadne čisté výrobné technológie za výhodných podmienok, na ktorých sa zainteresované strany vzájomne dohodnú."

M. Článok 11

Vkladá sa tento názov:

"Znečisťovanie presahujúce hranice štátov"

N. Článok 12

Vkladá sa názov a znenie odseku 1 sa mení a dopĺňa takto:

"Riešenie sporov

1. Berúc do úvahy článok 28 ods. 1 dohovoru, keď znečistenie z pevniny pochádzajúce z územia jednej strany má pravdepodobne priamy dopad na záujmy jednej alebo viacerých strán, dotknuté strany sa zaväzujú na základe žiadosti jednej alebo viacerých z nich viesť konzultácie zamerané na hľadanie uspokojivého riešenia."

O. Článok 13

Vkladá sa názov. Znenie odseku 1 prvej vety odseku 2 a pododsek d) odseku 2 sa menia a dopĺňajú takto:

"Správy

1. Pokiaľ sa na zasadnutí zmluvných strán nedohodne inak, strany každé dva roky predkladajú na zasadnutí zmluvných strán prostredníctvom organizácie správy o prijatých opatreniach, dosiahnutých výsledkoch a v prípade, že sa vyskytnú, aj o ťažkostiach pri vykonávaní tohto protokolu. Postupy na predkladanie týchto správ sa ustanovia na zasadnutiach zmluvných strán.

2. Tieto správy obsahujú okrem iného:

d) akčné plány, programy a opatrenia uskutočnené v súlade s článkami 5, 7, a 15 tohto protokolu."

P. Článok 14

Vkladá sa názov. Znenie odseku 1 a pododsekov a, c a f a odseku 2 sa mení a dopĺňa takto:

"Zasadnutia

1. Pravidelné zasadnutia strán sa uskutočňujú súčasne s pravidelnými zasadnutiami zmluvných strán dohovoru konajúcimi sa podľa článku 18 dohovoru. Strany môžu zvolať aj mimoriadne zasadnutia v súlade s článkom 18 dohovoru.

2. …

a) mať pod dohľadom vykonávanie tohto protokolu a posudzovať účinnosť akčných plánov, programov a prijatých opatrení;

c) formulovať a prijímať akčné plány, programy a opatrenia v súlade s článkami 5, 7 a 15 tohto protokolu;

f) posudzovať správy predložené stranami podľa článku 13 tohto protokolu."

Q. Článok 15

Vkladá sa názov a znenie odseku 1 sa mení a dopĺňa takto:

"Prijímanie akčných plánov, programov a opatrení

1. Zasadnutie strán prijíma dvojtretinovou väčšinou krátkodobé a strednodobé regionálne akčné plány a programy, ktoré obsahujú opatrenia a časové plány ich uskutočnenia, ako je ustanovené v článku 5 tohto protokolu."

Znenie odseku 2 sa nahrádza takto:

"2. Regionálne akčné plány a programy uvedené v odseku 1 formuluje organizácia a posudzuje a schvaľuje ich príslušný technický orgán zmluvných strán najneskôr do jedného roka od nadobudnutia účinnosti zmien a doplnení tohto protokolu. Takéto regionálne akčné plány a programy sa zaradia do rokovacieho programu nasledujúceho zasadnutia strán na schválenie. Ten istý postup platí aj pre akékoľvek dodatočné akčné plány a programy."

Pridávajú sa tieto nové odseky:

"3. Opatrenia a časové plány prijaté v súlade s odsekom 1 tohto článku oznamuje sekretariát všetkým stranám. Tieto opatrenia a časové plány sa stávajú záväznými v stoosemdesiaty deň po dni ich oznámenia stranám, ktoré neoznámili sekretariátu žiadnu námietku do stosedemdesiatichdeviatich dní odo dňa oznámenia.

4. Strany, ktoré oznámili námietku v súlade s predchádzajúcim odsekom, informujú zasadnutie strán o opatreniach, ktoré plánujú podniknúť, pričom je zrejmé, že tieto strany môžu vyjadriť kedykoľvek súhlas s týmito opatreniami alebo časovými plánmi."

R. Článok 16

Vkladá sa názov a znenie odseku 2 sa mení a dopĺňa takto:

"Záverečné ustanovenia

2. Rokovací poriadok a finančný poriadok prijatý podľa článku 24 dohovoru sa uplatňujú s ohľadom na tento protokol, pokiaľ sa strany tohto protokolu nedohodnú inak."

Znenie posledného odseku sa mení a dopĺňa takto:

"V Aténach 17. mája 1980 a zmenené a doplnené v Syrakúzach 7. marca 1996 vyhotovené v jedinej kópii v arabskom, anglickom, francúzskom a španielskom jazyku, pričom všetky štyri znenia sú rovnako smerodajné."

PRÍLOHA I

Príloha I sa nahrádza novou prílohou I takto:

PRÍLOHA I

PRVKY, KTORÉ SA BERÚ DO ÚVAHY PRI PRÍPRAVE AKČNÝCH PLÁNOV, PROGRAMOV A OPATRENÍ NA ELIMINÁCIU ZNEČISŤOVANIA ZO ZDROJOV A ČINNOSTÍ NA PEVNINE

Táto príloha obsahuje prvky, ktoré sa berú do úvahy pri príprave akčných plánov, programov a opatrení na elimináciu znečisťovania zo zdrojov a činností na pevnine uvedených v článkoch 5, 7a 15 tohto protokolu.

Tieto akčné plány, programy a opatrenia sa zamerajú na pokrytie okruhov činností vymenovaných v oddiele A a tiež zahrnú skupiny látok vymenované v oddiele C, vybraté na základe vlastností vymenovaných v oddiele B tejto prílohy.

Priority činností by mali stanoviť strany na základe relatívnej dôležitosti ich vplyvu na zdravie verejnosti, environmentálne a sociálno-ekonomické podmienky. Takéto programy by mali pokrývať bodové zdroje, plošné zdroje a atmosferické vylučovanie.

Pri príprave akčných plánov, programov a opatrení strany v súlade s Globálnym akčným programom na ochranu morského životného prostredia pred znečistením z činností na pevnine, ktorý bol prijatý vo Washingtone, D. C., v roku 1995 strany uprednostnia tie látky, ktoré sú toxické, perzistentné a majú sklon k bioakumulácii, najmä perzistentné organické znečisťujúce látky (POP), ako aj čistenie odpadových vôd a hospodárenie s nimi.

A. OKRUHY ČINNOSTÍ

Pri stanovovaní priorít pri príprave akčných plánov, programov a opatrení na elimináciu znečisťovania zo zdrojov a činností na pevnine sa primárne zvažujú tieto okruhy činností (nie sú uvedené v poradí dôležitosti):

(1) výroba energie;

(2) výroba hnojív;

(3) výroba a vyvíjanie biocídov;

(4) farmaceutický priemysel;

(5) rafinovanie ropy;

(6) papierenský a celulózny priemysel;

(7) výroba cementu;

(8) garbiarsky priemysel;

(9) kovospracujúci priemysel;

(10) baníctvo;

(11) priemysel výstavby a opravy lodí;

(12) prístavné činnosti;

(13) textilný priemysel;

(14) elektronický priemysel;

(15) priemyselné recyklovanie;

(16) iné odvetvia priemyslu organickej chémie;

(17) iné odvetvia priemyslu anorganickej chémie;

(18) turistika;

(19) poľnohospodárstvo;

(20) chov dobytka;

(21) potravinársky priemysel;

(22) akvakultúra;

(23) čistenie a likvidácia nebezpečných odpadov;

(24) čistenie a likvidácia domového odpadu;

(25) riadenie komunálnych skládok tuhého odpadu;

(26) odstraňovanie splaškového kalu;

(27) priemysel odpadového hospodárstva;

(28) spaľovanie odpadov a nakladanie s jeho zvyškami;

(29) práce, ktoré zapríčiňujú fyzickú zmenu prirodzenej podoby pobrežia;

(30) doprava.

B. CHARAKTERISTIKA LÁTOK V ŽIVOTNOM PROSTREDÍ

Pri príprave akčných plánov, programov a opatrení by mali strany brať do úvahy tieto nižšie uvedené charakteristiky:

(1) perzistenciu;

(2) toxicitu a iné škodlivé vlastnosti (napr. karcinogénnosť, mutagénnosť, teratogénnosť);

(3) bioakumuláciu;

(4) rádioaktivitu;

(5) pomer medzi pozorovanými koncentráciami a koncentráciami so žiadnym pozorovaným účinkom (NOEC);

(6) riziko eutrofizácie antropogénneho pôvodu;

(7) účinky na zdravie a možné riziká;

(8) význam presahujúci hranice štátov;

(9) riziko nežiadúcich zmien v morskom ekosystéme a nezvratnosť alebo trvácnosť účinkov;

(10) zasahovanie do trvalo udržateľného využívania živých zdrojov alebo do iných oprávnených spôsobov využitia mora;

(11) účinky na chuť a/alebo vôňu morských produktov pre ľudskú spotrebu;

(12) účinky na vôňu, farbu, priezračnosť alebo na iné vlastnosti morskej vody;

(13) spôsob rozšírenia (t. j. uvažované množstvá, spôsoby použitia a pravdepodobnosť dosiahnutia morského životného prostredia).

C. KATEGÓRIE LÁTOK

Tieto kategórie látok a zdrojov znečistenia slúžia ako návod pri príprave akčných plánov, programov a opatrení:

(1) organohalogenové zlúčeniny a látky, ktoré môžu tvoriť takéto zlúčeniny v morskom životnom prostredí. Prioritu má aldrín, chlórdan, DDT, dieldrín, dioxíny a furány, endrín, heptachlór, hexachlórbenzén, mirex, PCB a toxafén;

(2) organofosforové zlúčeniny a látky, ktoré môžu tvoriť takéto zlúčeniny v morskom životnom prostredí;

(3) organociničité zlúčeniny a látky, ktoré môžu tvoriť takéto zlúčeniny v morskom prostredí;

(4) polycyklické aromatické hydrouhličitany;

(5) ťažké kovy a ich zlúčeniny;

(6) použité mazacie oleje;

(7) rádioaktívne látky, vrátane ich odpadov, keď ich likvidácia nie je v súlade s pravidlami ochrany pred žiarením, ako sú definované príslušnými medzinárodnými organizáciami, berúc do úvahy ochranu morského životného prostredia;

(8) biocídy a ich deriváty;

(9) patogénne mikroorganizmy;

(10) surová ropa a hydrouhličitany ropného pôvodu;

(11) kyanidy a fluoridy;

(12) čistiace prostriedky neschopné biologického rozkladu a iné látky s aktívnym povrchom neschopné biologického rozkladu;

(13) zlúčeniny dusíka a fosforu a iné látky, ktoré môžu spôsobiť eutrofizáciu;

(14) odpad (akýkoľvek perzistentný spracovaný alebo upravený tuhý materiál, ktorý sa odloží, odhodí alebo zanechá v morskom životnom prostredí alebo na pobreží;

(15) vypúšťané termálne vody;

(16) kyslé alebo zásadité zlúčeniny, ktoré môžu zhoršiť kvalitu vody;

(17) netoxické látky, ktoré majú nepriaznivé účinky na obsah kyslíka v morskom životnom prostredí;

(18) netoxické látky, ktoré môžu prekážať pri akomkoľvek legitímnom využívaní mora;

(19) netoxické látky, ktoré môžu mať nepriaznivé účinky na fyzikálne alebo chemické vlastnosti morskej vody.

PRÍLOHA II

Príloha II sa vypúšťa.

PRÍLOHA III

Príloha III je prečíslovaná na prílohu II. Pridáva sa názov a úvodný odsek sa mení a dopĺňa takto:

"PRÍLOHA II

PRVKY, KTORÉ SA BERÚ DO ÚVAHY PRI VYDÁVANÍ POVOLENÍ NA VYPÚŠŤANIE ODPADOVÝCH VÔD

So zreteľom na vydávanie povolení na vypúšťanie odpadových vôd obsahujúcich látky uvedené v článku 6 tohto protokolu je potrebné venovať osobitnú pozornosť týmto faktorom:"

Názov a odseky 1, 2, 3, 6 a 7 oddielu A sa menia a dopĺňajú takto:

"A. VLASTNOSTI A ZLOŽENIE VYPÚŠŤANÝCH ODPADOVÝCH VÔD

1. Druh a veľkosť bodového alebo plošného zdroja (napr. priemyselný proces).

2. Druh odpadových vôd (napr. pôvod, priemerné zloženie).

3. Skupenstvo odpadu (napr. tuhý, kvapalný kal, suspenzia).

6. Koncentrácie vzhľadom na relevantné zložky látok vymenovaných v prílohe I a prípadne iných látok.

7. Fyzikálne, chemické a biochemické vlastnosti odpadových vôd."

Názov oddielu B sa mení a dopĺňa a pridáva sa nový odsek:

"B. VLASTNOSTI ZLOŽIEK ODPADOVÝCH VÔD VZHĽADOM NA ICH ŠKODLIVOSŤ

7. Všetky ostatné vlastnosti ako sú vymenované v prílohe I oddiele B."

Názov a odsek 3 oddielu C sa mení a dopĺňa takto:

"C. VLASTNOSTI MIESTA VYPÚŠŤANIA A PRIJÍMAJÚCEHO PROSTREDIA

3. Počiatočné zriedenie dosiahnuté v mieste vypúšťania do prijímajúceho prostredia."

PRÍLOHA IV

Príloha IV je prečíslovaná na prílohu III. Pridáva sa názov a odseky 1, 2, 3 a 5 sa menia a dopĺňajú takto:

"PRÍLOHA III

PODMIENKY UPLATŇOVANIA NA ZNEČISTENIE PRENÁŠANÉ OVZDUŠÍM

1. Tento protokol sa uplatňuje na vypúšťania znečistenia do ovzdušia za týchto podmienok:

a) vypúšťaná látka je alebo by mohla byť za prevládajúcich poveternostných podmienok prenesená ovzduším do oblasti Stredozemného mora;

b) vstup látky do oblasti Stredozemného mora je nebezpečný pre životné prostredie v súvislosti s množstvami tejto istej látky, ktoré sa dostávajú do tejto oblasti inými cestami.

2. Tento protokol sa za dodržania ustanovení článku 4 ods. 2 uplatňuje aj na vypúšťania znečistenia do ovzdušia, ktoré ovplyvňujú oblasť Stredozemného mora zo zdrojov na pevnine, z území zmluvných strán a z pevných konštrukcií v mori vybudovaných ľuďmi.

3. V prípade znečistenia oblasti Stredozemného mora ovzduším zo zdrojov na pevnine platia postupne ustanovenia článkov 5 a 6 tohto protokolu pre príslušné látky a zdroje vymenované v prílohe I k tomuto protokolu tak, ako sa dohodnú zmluvné strany.

5. Ustanovenia prílohy II k tomuto protokolu platia pre znečisťovanie ovzduším vždy, keď to je vhodné. Pri hodnotení ukladania látok z ovzdušia, ako aj pri zostavovaní prehľadov množstiev a pomerov emisií znečisťujúcich látok v ovzduší zo zdrojov na pevnine sa vykonáva monitorovanie znečistenia vzduchu a modelovanie pomocou prípustných faktorov bežných emisií a metodík."

PRÍLOHA IV

Pridáva sa táto nová príloha IV:

PRÍLOHA IV

KRITÉRIÁ NA DEFINOVANIE NAJLEPŠÍCH DOSTUPNÝCH TECHNÍK A NAJLEPŠEJ ENVIRONMENTÁLNEJ PRAXE

A. NAJLEPŠIE DOSTUPNÉ TECHNIKY

1. Pri používaní najlepších dostupných techník sa kladie dôraz na bezodpadové technológie, ak sú dostupné.

2. Termín "najlepšie dostupné techniky" znamená najnovší (najmodernejší) stupeň vývoja procesu, zariadení alebo metód činnosti, ktorý označuje praktickú vhodnosť istého opatrenia na znižovanie vypúšťania, emisií a odpadov. Pri určovaní, či séria istých procesov, zariadení a metód činnosti je najlepšou dostupnou technikou všeobecne alebo v jednotlivých prípadoch, je potrebné venovať osobitnú pozornosť:

a) porovnateľným procesom, zariadeniam alebo metódam činnosti, ktoré boli v poslednom čase úspešne vyskúšané;

b) technologickému napredovaniu a zmenám vo vedeckom poznaní a myslení;

c) ekonomickej vhodnosti týchto techník;

d) časovým lehotám na inštalovanie v nových aj v existujúcich prevádzkach;

e) povahe a objemu odpadových vôd a emisií, o ktoré ide.

3. Z toho vyplýva, že to, čo je pre istý proces "najlepšou dostupnou technikou", sa časom zmení vo svetle technologického napredovania, ekonomických a sociálnych faktorov, ako aj so zmenami vedeckého poznania a myslenia.

4. Ak zníženie odpadov a emisií spôsobené používaním najlepších dostupných techník nevedie k environmentálne prijateľným výsledkom, musia sa použiť doplnkové opatrenia.

5. "Techniky" zahŕňajú aj použitú technológiu, aj spôsob, akým je zariadenie navrhnuté, postavené, udržiavané, ako sa s ním pracuje a ako sa demontuje.

B. NAJLEPŠIA ENVIRONMENTÁLNA PRAX

6. Termín "najlepšia environmentálna prax" znamená používanie najvhodnejšej kombinácie opatrení a stratégií environmentálnej kontroly. Pri výbere pre jednotlivé prípady je potrebné posúdiť aspoň túto odstupňovanú škálu opatrení:

a) poskytovanie informácií a vzdelávanie verejnosti a používateľov o environmentálnych dôsledkoch výberu jednotlivých činností a o výbere produktov, ich použití a konečnej likvidácii;

b) vývoj a používanie kódov dobrej environmentálnej praxe, ktorá zahŕňa všetky aspekty činnosti počas životnosti výrobku;

c) povinné používanie označení informujúcich používateľov o environmentálnych rizikách spojených s výrobkom, jeho použití a konečnej likvidácii;

d) úspora zdrojov vrátane energie;

e) vytvorenie systémov zberu a likvidácie odpadov dostupných verejnosti;

f) vyhýbanie sa používaniu nebezpečných látok alebo výrobkov a tvoreniu nebezpečného odpadu;

g) recyklovanie, obnovovanie a opätovné použitie;

h) používanie ekonomických nástrojov pri činnostiach, výrobkoch alebo skupinách výrobkov;

i) vytvorenie systému poskytovania licencií, ktorý zahŕňa viacero obmedzení a zákazov.

7. Pri určovaní, ktoré kombinácie opatrení sú najlepšou environmentálnou praxou všeobecne alebo v jednotlivých prípadoch, je potrebné venovať pozornosť:

a) environmentálnemu nebezpečenstvu, ktoré môže predstavovať výrobok a jeho výroba, použitie a konečná likvidácia;

b) nahrádzaniu menej znečisťujúcimi činnosťami alebo látkami;

c) škále použitia;

d) možnému environmentálnemu príspevku alebo pokute za náhradné materiály alebo činnosti;

e) napredovaniu a zmenám vo vedeckom poznaní a myslení;

f) časovým limitom na vykonávanie;

g) sociálnym a ekonomickým dôsledkom.

8. Z toho vyplýva, že to, čo je pre istý zdroj "najlepšou environmentálnou praxou", sa časom zmení vo svetle technologického napredovania, ekonomických a sociálnych faktorov, ako aj so zmenami vedeckého poznania a myslenia.

9. Ak zníženie vstupov spôsobené používaním najlepšej environmentálnej praxe nevedie k environmentálne prijateľným výsledkom, musia sa použiť doplnkové opatrenia a najlepšia environmentálna prax sa musí predefinovať.

--------------------------------------------------