Európsky výskumný priestor (EVP)

Európsky výskumný priestor (EVP) je jednotným bezhraničným trhom pre výskum a inováciu, ktorým sa podporuje voľný pohyb výskumníkov, vedeckých poznatkov a inovácie a podporuje sa zvýšenie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu.

Spoločným postupom a úzkym prepojením výskumných politík a programov krajín umožňuje EVP krajinám zvýšenie efektivity v tejto oblasti. Voľný pohyb výskumníkov a poznatkov umožňuje lepšiu cezhraničnú spoluprácu aj vytvorenie kritického množstva konkurencie v rámci celého kontinentu.

Šírenie excelentného výskumu a inovácie zohráva zásadnú úlohu pri zvyšovaní úrovne výskumného a inovačného systému Európy, aby tento systém mohol poháňať digitálnu a klimatickú transformáciu a prispievať k obnove po pandémii ochorenia COVID-19.

Európsky výskumný priestor sa začal budovať v roku 2000 v kontexte Lisabonskej stratégie. V roku 2009 EVP získal výslovné uznanie v článku 179 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čím sa úspechy EVP dostali na úroveň cieľa Európskej únie.

Ciele a opatrenia

V rámci procesu revitalizácie EVP zverejnila Európska komisia 30. septembra 2020 oznámenie s názvom „Nová éra výskumu a inovácie“. V oznámení sú stanovené štyri ciele:

• 1.

  za prioritné pokladať investície a reformy v oblasti výskumu a inovácie s cieľom podporovať digitálnu a zelenú transformáciu a obnovu Európy;

• 2.

  zlepšovať prístup výskumníkov z celej EÚ k excelentnému výskumu a inovácii;

• 3.

  preniesť výsledky do hospodárstva s cieľom zaručiť trhové zhodnotenie výstupov výskumu a konkurencieschopné popredné miesto Európy v oblasti technológie;

• 4.

  dosiahnuť pokrok v otázke voľného pohybu poznatkov, výskumníkov a technológie intenzívnejšou spoluprácou s krajinami EÚ.

Na dosiahnutie týchto cieľov sformujú EÚ a krajiny EÚ nový európsky výskumný priestor prostredníctvom 14 opatrení.

POZRI AJ

• CORDIS
• Európska komisia
• Horizont Európa
• Výskum a vývoj
• Európsky výskumný priestor (EVP) (Európska komisia)
• Nová éra výskumu a inovácie (webové sídlo).