Delegované akty

Podľa článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie môže zákonodarca Európskej únie (EÚ) udeliť Komisii prostredníctvom osobitných pravidiel uvedených v legislatívnom akte („základnom akte“) právomoc prijímať „delegované akty“. Delegované akty sú nelegislatívne akty prijaté Európskou komisiou s cieľom zmeniť alebo doplniť nepodstatné prvky právnych predpisov.

Právomoci Komisie prijímať delegované akty podliehajú prísnym podmienkam:

• v základnom legislatívnom akte musia byť vymedzené ciele, obsah, rozsah a trvanie delegovania právomoci,
• skutočným delegovaným aktom prijatým na základe tohto delegovania sa nemôžu meniť podstatné prvky základného aktu,
• delegované akty sa môžu uplatňovať len všeobecne (t. j. nemôžu sa nimi riešiť jednotlivé situácie).

Pred prijatím delegovaných aktov sa Komisia radí s odborníkmi z členských štátov EÚ. Európsky parlament alebo Rada Európskej únie môžu okrem toho odvolať delegovanie právomocí na Komisiu. Delegovaný akt prijatý Komisiou môže navyše nadobudnúť účinnosť len vtedy, ak Rada ani Parlament nevznesú voči nemu žiadne námietky v lehote stanovenej základným aktom, ktorá býva zvyčajne dva mesiace.

Delegované akty sa obvykle používajú vtedy, keď je potrebné legislatívne akty vrátane ich príloh (pravidelne) prispôsobovať technickému a vedeckému pokroku.

POZRI AJ

• Rada Európskej únie
• Európska komisia
• Európsky parlament
• Hierarchia noriem Európskej únie (EÚ)
• Vykonávacie akty
• Legislatívne akty
• Členské štáty
• Nelegislatívne akty
• Zmluvy
• Sekundárne právo Európskej únie (súhrn)
• Zmluva o fungovaní Európskej únie (súhrn).