EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32014R0515

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 515/2014 zo 16. apríla 2014 , ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 574/2007/ES

Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, p. 143–167 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

Legal status of the document In force: This act has been changed. Current consolidated version: 28/03/2020

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2014/515/oj

20.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 150/143


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 515/2014

zo 16. apríla 2014,

ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 574/2007/ES

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 77 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Cieľ Únie zabezpečiť vysokú úroveň bezpečnosti v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti podľa článku 67 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) by sa mal okrem iného dosiahnuť aj prostredníctvom spoločných opatrení týkajúcich sa prechodu osôb cez vnútorné hranice a pohraničných kontrol vonkajších hraníc a spoločnou vízovou politikou, predstavujúcich súčasť konvergentného viacvrstvového systému, ktorý by umožnil výmenu údajov a uvedomenie si celkovej situácie a ktorý sa zameriava na uľahčenie legitímneho cestovania a na riešenie nelegálneho prisťahovalectva.

(2)

Únia potrebuje ucelenejší prístup k vnútorným a vonkajším hľadiskám riadenia migrácie a vnútornej bezpečnosti a mala by zabezpečiť spojitosť medzi bojom proti nelegálnemu prisťahovalectvu a zlepšením bezpečnosti na vonkajších hraniciach Únie, ako aj lepšiu spoluprácu a dialóg s tretími krajinami na účely riešenia nelegálneho prisťahovalectva a podporovaní legálneho prisťahovalectva.

(3)

Je potrebné uplatňovať integrovaný prístup k otázkam vyplývajúcim z migračných tlakov, žiadostiam o azyl a správe vonkajších hraníc Únie, pričom je potrebné, aby boli k dispozícii dostatočné rozpočtové prostriedky na riešenie naliehavých situácií v duchu dodržiavania ľudských práv a solidarity medzi všetkými členskými štátmi so zreteľom na vnútroštátnu zodpovednosť a zabezpečenie jasného vymedzenia úloh.

(4)

Stratégia vnútornej bezpečnosti Európskej únie (ďalej len „stratégia vnútornej bezpečnosti“) prijatá Radou vo februári 2010, predstavuje spoločnú agendu na riešenie týchto spoločných problémov týkajúcich sa bezpečnosti. V oznámení Komisie z novembra 2010 s názvom „Stratégia vnútornej bezpečnosti EÚ“ sa zásady a usmernenia stratégie prevádzajú do konkrétnych opatrení určením piatich strategických cieľov: rozložiť medzinárodné zločinecké siete, zabraňovať terorizmu, radikalizácii a náboru nových členov, zvýšiť úroveň bezpečnosti občanov a podnikov v kybernetickom priestore, zvýšiť bezpečnosť prostredníctvom riadenia hraníc a zvýšiť odolnosť Európy voči krízam a katastrofám.

(5)

Podľa stratégie vnútornej bezpečnosti sú sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť ciele, ktoré je potrebné sledovať súbežne, pričom s cieľom dosiahnuť slobodu a spravodlivosť je potrebné presadzovať bezpečnosť vždy v súlade so zásadami, ktoré sú stanovené v zmluvách, právnym štátom a záväzkami Únie v oblasti základných práv.

(6)

Solidarita medzi členskými štátmi, jasnosť v rozdelení úloh, dodržiavanie základných slobôd a ľudských práv a právneho štátu, silný dôraz na globálne perspektívy a prepojenie s vonkajšou bezpečnosťou a súlad a súdržnosť s cieľmi zahraničnej politiky EÚ stanovenými v článku 21 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) by mali byť hlavnými zásadami, ktorými sa riadi vykonávanie stratégie vnútornej bezpečnosti.

(7)

S cieľom podporiť vykonávanie stratégie vnútornej bezpečnosti a zabezpečiť, aby sa stala bežnou realitou, by sa členským štátom mala poskytnúť dostatočná finančná podpora Únie prostredníctvom zriadenia Fondu pre vnútornú bezpečnosť (ďalej len „fond“).

(8)

Vzhľadom na právne špecifiká platné pre hlavu V ZFEÚ nie je právne možné zriadiť fond ako jediný finančný nástroj. Fond by sa preto mal zriadiť ako súhrnný rámec pre finančnú podporu Únie v oblasti vnútornej bezpečnosti, ktorý zahŕňa nástroj pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz (ďalej len „nástroj“) zriadený na základe tohto nariadenia, ako aj nástroj pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti a boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia zriadený na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 513/2014 (4). Tento súhrnný rámec by malo dopĺňať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 514/2014 (5), na ktoré by sa malo toto nariadenie odkazovať, pokiaľ ide o pravidlá programovania, finančného hospodárenia, riadenia a kontroly, zúčtovania, uzatvárania programov a podávania správ a hodnotenia.

(9)

Nová štruktúra pilierov fondu v oblasti vnútorných záležitostí by mala prispieť k zjednodušeniu, racionalizácii, konsolidácii a transparentnosti financovania v uvedenej oblasti. Mala by sa dosiahnuť súčinnosť a doplnkovosť s ostatnými fondmi a programami, a to aj s cieľom alokácie financovania na spoločné ciele. Malo by sa však zamedzovať prekrývaniu rôznych nástrojov financovania.

(10)

Fond by mal odrážať potrebu posilnenia flexibility a zjednodušenia pri súčasnom dodržaní požiadaviek predvídateľnosti a zaručovať spravodlivé a transparentné rozdeľovanie prostriedkov v záujme splnenia všeobecných a konkrétnych cieľov ustanovených v tomto nariadení.

(11)

Účinnosť opatrení a kvalita nákladov sú hlavnými zásadami pri vykonávaní fondu. Okrem toho by sa mal fond tiež vykonávať najúčinnejším a užívateľsky najprívetivejším spôsobom.

(12)

V rámci fondu by sa mali osobitne zohľadňovať členské štáty, ktoré v dôsledku svojej zemepisnej polohy čelia mimoriadnemu tlaku migračných tokov.

(13)

Solidarita a deľba zodpovednosti medzi členskými štátmi a Úniou je hlavnou zložkou spoločnej politiky v oblasti riadenia vonkajších hraníc.

(14)

Fond by mal vyjadrovať solidaritu prostredníctvom finančnej pomoci poskytovanej tým členským štátom, ktoré v plnom rozsahu uplatňujú schengenské ustanovenia o vonkajších hraniciach, ako aj tým štátom, ktoré sú pripravené na plnohodnotnú účasť v Schengene, a členské štáty by ho mali používať v záujme spoločnej politiky Únie v oblasti riadenia vonkajších hraníc.

(15)

V záujme prispenia k dosiahnutiu všeobecného cieľa fondu by členské štáty mali zaručiť, aby sa v ich národných programoch uvádzali osobitné ciele nástroja a aby bolo prideľovanie prostriedkov medzi ciele úmerné výzvam a potrebám a aby umožňovalo splnenie cieľov. Ak sa v národnom programe neuvádza jeden z osobitných cieľov alebo je pridelenie prostriedkov pod minimálnymi percentami pre niektoré ciele národných programov stanovených v tomto nariadení, príslušný členský štát to v programe zdôvodní.

(16)

Vo vzťahu ku každému z osobitných cieľov nástroja by sa mali stanoviť spoločné ukazovatele s cieľom zhodnotiť výsledky fondu. Meranie dosiahnutia osobitných cieľov prostredníctvom spoločných ukazovateľov neukladá povinnosť vykonávania opatrení súvisiacich s uvedenými ukazovateľmi.

(17)

Účasť členského štátu by nemala byť v súbehu s jeho účasťou na dočasnom finančnom nástroji Únie, ktorý podporuje prijímajúce členské štáty okrem iného aj financovaním opatrení na nových vonkajších hraniciach Únie na účely vykonávania schengenského acquis upravujúceho problematiku hraníc, víz a kontroly vonkajších hraníc.

(18)

Nástroj by mal vychádzať z procesu budovania kapacít rozvíjaného s pomocou Fondu pre vonkajšie hranice na obdobie rokov 2007-2013 zriadeného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 574/2007/ES (6) a mal by ho rozšíriť tak, aby zohľadňoval aj nové zmeny.

(19)

Členské štáty pri plnení úloh na vonkajších hraniciach a konzulátoch v súlade so schengenským acquis o hraniciach a vízach vykonávajú činnosti v záujme alebo v mene všetkých ostatných členských štátov v schengenskom priestore, čím poskytujú verejnú službu Únii. Nástroj by mal prispievať k podpore prevádzkových nákladov súvisiacich s politikou v oblasti kontroly hraníc a vízovou politikou a mal by umožňovať členským štátom udržiavanie schopností dôležitých pre túto službu pre všetkých. Takáto podpora predstavuje plnú refundáciu zvolených špecifických nákladov súvisiacich s cieľmi nástroja a mala by tvoriť nedeliteľnú súčasť národných programov.

(20)

Nástroj by mal dopĺňať a posilňovať činnosti vykonávané na účely rozvoja operačnej spolupráce pod záštitou Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (ďalej len „agentúra Frontex“) zriadenej nariadením Rady (ES) č. 2007/2004 (7), vrátane nových činností vyplývajúcich zo zmien a doplnení vykonaných nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 1168/2011 (8), a tým ďalej posilňovať solidaritu medzi tými členskými štátmi, ktoré kontrolujú vonkajšie hranice v záujme a v mene schengenského priestoru ako celku. Znamená to okrem iného, že členské štáty by pri navrhovaní svojich národných programov mali zohľadňovať analytické nástroje a operačné a technické usmernenia vypracované agentúrou Frontex, ako aj vypracované osnovy odbornej prípravy, a síce spoločné hlavné osnovy pre odbornú prípravu pohraničnej stráže vrátane ich prvkov týkajúcich sa základných práv a prístupu k medzinárodnej ochrane. V záujme dosiahnutia doplnkovosti medzi jej poslaním a zodpovednosťami členských štátov za kontrolu a dozor na vonkajších hraniciach, ako aj v záujme zaručenia súdržnosti a zamedzenia nákladovej neefektívnosti by sa Komisia mala s agentúrou radiť o návrhoch národných programov, ktoré predkladajú členské štáty, a najmä o činnostiach financovaných v rámci operačnej podpory.

(21)

Nástroj by sa mal vykonávať pri úplnom dodržaní práv a zásad zakotvených v Charte základných práv Európskej únie a v medzinárodných záväzkoch Únie a bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie osobitných ustanovení týkajúcich sa práva na azyl a medzinárodnú ochranu.

(22)

Jednotná a vysokokvalitná kontrola vonkajších hraníc má zásadný význam pre posilňovanie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. V súlade so spoločnými normami Únie by mal nástroj podporovať opatrenia týkajúce sa riadenia vonkajších hraníc, ktoré sa majú vykonávať v súlade so štvorstupňovým modelom kontroly prístupu, ktorý zahŕňa opatrenia v tretích krajinách, spoluprácu so susednými krajinami, opatrenia na kontrolu hraníc a kontrolné opatrenia v oblasti voľného pohybu, aby sa zabránilo nelegálnemu prisťahovalectvu a cezhraničnej trestnej činnosti v schengenskom priestore.

(23)

Podľa článku 3 ZEÚ by mal nástroj podporovať činnosti zamerané na zabezpečovanie ochrany detí, ktoré by na vonkajších hraniciach mohli utrpieť ujmu. Najmä pri vykonávaní opatrení týkajúcich sa identifikácie, okamžitej pomoci a odovzdávania do starostlivosti služieb určených na ochranu, by členské štáty mali všade tam, kde je to možné, venovať zvláštnu pozornosť zraniteľným osobám, najmä deťom a maloletým bez sprievodu.

(24)

Na zabezpečenie jednotnej a vysoko kvalitnej kontroly vonkajších hraníc a uľahčenie legitímneho cestovania cez vonkajšie hranice v rámci stratégie vnútornej bezpečnosti, nástroj by mal prispievať k rozvoju spoločného európskeho integrovaného systému riadenia hraníc. Uvedený systém zahŕňa všetky opatrenia zahŕňajúce politiku, právo, systematickú spoluprácu, rozdelenie záťaže, vyhodnocovanie situácie a meniacich sa okolností, pokiaľ ide o hraničné prechody neregulárnych migrantov, personál, vybavenie a technológie prijímané na rozličných úrovniach príslušnými orgánmi členských štátov konajúcimi v spolupráci s agentúrou Frontex, s tretími krajinami a v prípade potreby aj s inými subjektmi, najmä s Europolom a Agentúrou na prevádzkové riadenie rozsiahlych systémov IT, využívajúc okrem iného štvorstupňový model bezpečnosti hraníc a integrovanú analýzu rizík Únie.

(25)

V súlade s protokolom č. 5 k Aktu o pristúpení z roku 2003 o pozemnom tranzite osôb medzi Kaliningradskou oblasťou a ostatnými časťami Ruskej federácie by mal nástroj znášať všetky dodatočné náklady, ktoré vzniknú vykonávaním osobitných ustanovení acquis Únie o tomto tranzite, t. j. nariadenia Rady (ES) č. 693/2003 (9) a nariadenia Rady (ES) č. 694/2003 (10). Potreba pokračujúcej finančnej podpory pre uniknuté poplatky by však mala závisieť od vízového režimu Únie platného pre Ruskú federáciu.

(26)

Nástroj by mal zahŕňať podporu vnútroštátnych opatrení a spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti vízovej politiky a iné predhraničné činností, ktoré predchádzajú kontrolám na vonkajších hraniciach a mal by plne využívať vízový informačný systém (VIS). Efektívne riadenie činností organizovaných útvarmi členských štátov v tretích krajinách je v záujme spoločnej vízovej politiky ako súčasti viacvrstvového systému zameraného na uľahčenie legitímneho cestovania a riešenie nelegálneho prisťahovalectva do Únie a predstavuje neoddeliteľnú súčasť spoločného integrovaného systému riadenia hraníc.

(27)

Okrem toho by mal nástroj podporovať opatrenia na území krajín schengenského priestoru ako súčasť rozvoja spoločného integrovaného systému riadenia hraníc, ktorý posilňuje celkové fungovanie schengenského priestoru.

(28)

Nástroj by mal tiež podporovať Úniu pri rozvoji systémov IT založených na existujúcich a/alebo nových systémoch IT, ktoré by mohli vybaviť členské štáty nástrojmi na efektívnejšie riadenie pohybu štátnych príslušníkov tretích krajín cez hranice a zabezpečiť lepšiu identifikáciu a overovanie cestujúcich, a tak uľahčiť cestovanie a zvýšiť bezpečnosť hraníc. V tejto súvislosti by sa mal stanoviť program v súlade so stratégiou riadenia informácií v oblasti vnútornej bezpečnosti EÚ, ktorého cieľom by bolo pokrývanie nákladov na rozvoj tak centrálnych, ako aj národných prvkov týchto systémov, v záujme zabezpečenia technickej súdržnosti, interoperability s inými systémami IT v Únii, úspory nákladov a hladkého vykonávania v členských štátoch. Uvedené systémy IT by mali byť v súlade so základnými právami vrátane ochrany osobných údajov.

(29)

Členské štáty by mali venovať nevyhnutné finančné prostriedky Európskemu systému hraničného dozoru (EUROSUR), ktorý bol zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1052/2013 (11) s cieľom zabezpečiť dobré fungovanie tohto systému.

(30)

Na účely okamžitého riešenia nepredvídaného migračného tlaku a rizík pre bezpečnosť hraníc by malo byť možné poskytnúť pomoc v núdzových situáciách v súlade s rámcom stanoveným v nariadení (EÚ) č 514/2014.

(31)

Okrem toho by v záujme väčšej solidarity v schengenskom priestore ako celku mal dotknutý členský štát v prípade zistenia slabých stránok alebo potenciálnych rizík, a to najmä na základe schengenského mechanizmu hodnotenia, primerane konať v danej záležitosti, a to s využitím prostriedkov dostupných v rámci vnútroštátnych programov v súlade s prioritami a v prípade potreby aj prijatím opatrení pomoci v núdzových situáciách.

(32)

Členské štáty by sa mali na účely posilnenia solidarity a spoločnej zodpovednosti podnecovať na využívanie časti prostriedkov dostupných na základe vnútroštátnych programov na osobitné priority vymedzené Úniou, napríklad na nákup technického vybavenia potrebného pre agentúru Frontex a rozvoj konzulárnej spolupráce pre Úniu. Je potrebné maximalizovať vplyv financovania Únie využívaním a spájaním verejných a súkromných finančných prostriedkov a zvýšením ich pákového efektu. Mala by sa zabezpečiť čo najvyššia transparentnosť, zodpovednosť a demokratická kontrola inovatívnych finančných nástrojov a mechanizmov, ktoré využívajú rozpočet Únie.

(33)

Na účely zabezpečenia uplatňovania schengenského acquis v celom schengenskom priestore by sa malo v rámci tohto nástroja podporovať aj vykonávanie nariadenia Rady (EÚ) č. 1053/2013 (12), ako podstatného nástroja na uľahčovanie vykonávania politík Únie v oblasti slobody, spravodlivosti a bezpečnosti zabezpečovaním vysokého stupňa ochrany vonkajších hraníc a absenciou hraničných kontrol osôb v rámci schengenského priestoru.

(34)

Na základe skúseností získaných s Fondom pre vonkajšie hranice a pri vývoji SIS II a VIS sa považuje za vhodné umožniť určitý stupeň flexibility v súvislosti s potenciálnymi presunmi prostriedkov medzi rozličnými spôsobmi vykonávania cieľov sledovaných v rámci tohto nástroja, bez toho, aby bola dotknutá zásada, že treba od začiatku zabezpečiť kritické množstvo prostriedkov a finančnú stabilitu pre programy, prevádzkovú podporu pre členské štáty a bez toho, aby bola dotknutá kontrola zo strany Európskeho parlamentu a Rady.

(35)

V rovnakom duchu by sa mal rozšíriť rozsah pôsobnosti opatrení a stropy pre prostriedky, ktoré zostávajú dostupné pre Úniu (ďalej len „opatrenia Únie“), aby sa posilnila schopnosť Únie vykonať v danom rozpočtovom roku viacero činností v súvislosti s riadením vonkajších hraníc a spoločnou vízovou politikou v záujme Únie ako celku, ak a pokiaľ vznikne taká potreba. Medzi takéto opatrenia Únie patria štúdie a pilotné projekty na posilnenie riadenia vonkajších hraníc a spoločnej vízovou politiky a ich uplatňovania, odborná príprava príslušníkov pohraničnej stráže v oblasti ochrany ľudských práv, opatrenia alebo mechanizmy v tretích krajinách zaoberajúce sa migračnými tlakmi z týchto krajín v záujme optimálneho riadenia migračných tokov do Únie a efektívnej organizácie súvisiacich úloh na vonkajších hraniciach a konzulátoch.

(36)

Opatrenia v tretích krajinách a vo vzťahu k tretím krajinám podporované prostredníctvom nástroja by mali vytvárať synergické efekty a byť súdržné s ostatnými opatreniami mimo Únie podporovanými prostredníctvom geografických a tematických nástrojov vonkajšej pomoci Únie. Pri vykonávaní takýchto opatrení by sa malo dbať predovšetkým na dosiahnutie plného súladu so zásadami a všeobecnými cieľmi vonkajšej činnosti a zahraničnej politiky Únie vo vzťahu k dotknutej krajine alebo regiónu. Nemali by byť určené na podporu opatrení, ktoré sú priamo zamerané na rozvoj, a ak je to vhodné, mali by dopĺňať finančnú pomoc poskytovanú prostredníctvom nástrojov vonkajšej pomoci. Usilovať sa tiež bude o súdržnosť s humanitárnou politikou Únie, najmä pokiaľ ide o vykonávanie opatrení v núdzových situáciách.

(37)

Financovanie z rozpočtu Únie by sa malo sústrediť na tie činnosti, pri ktorých zásahy zo strany Únie môžu priniesť pridanú hodnotu v porovnaní s tým, ak by opatrenia členské štáty vykonávali samy. Keďže je Únia v lepšej pozícii ako členské štáty pri zabezpečovaní rámca pre vyjadrenie solidarity Únie v oblasti kontroly hraníc, vízovej politiky a riadenia migračných tokov, ako aj v súvislosti s poskytnutím platformy pre rozvoj spoločných informačných systémov podporujúcich uvedené politiky, finančná podpora poskytovaná na základe tohto nariadenia osobitne prispeje k posilňovaniu vnútroštátnych schopností a schopností Únie v týchto oblastiach.

(38)

V tomto nariadení by sa malo stanoviť pridelenie základných súm členským štátom. Základná suma pre každý členský štát sa vypočíta na základe prostriedkov pridelených z Fondu pre vonkajšie hranice pre každý členský štát v rokoch 2010 – 2012 a vydelením získaného čísla celkovými rozpočtovými prostriedkami dostupným na spoločné hospodárenie na uvedené tri roky. Výpočty sa robili v súlade s kritériami rozdeľovania stanovenými v rozhodnutí č. 574/2007/ES.

(39)

Komisia by mala sledovať vykonávanie nástroja v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia (EÚ) č. 514/2014 s pomocou kľúčových ukazovateľov na hodnotenie výsledkov a účinkov. Ukazovatele vrátane príslušných základných údajov by mali poskytovať minimálnu základňu na hodnotenie rozsahu, v akom boli dosiahnuté ciele nástroja.

(40)

S cieľom doplniť alebo zmeniť ustanovenia tohto nariadenia týkajúce sa vymedzenia osobitných opatrení v rámci národných programov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(41)

Pri uplatňovaní tohto nariadenia vrátane prípravy delegovaných aktov by Komisia mala uskutočňovať konzultácie s expertmi zo všetkých členských štátov.

(42)

S cieľom zabezpečiť jednotné, účinné a včasné uplatňovanie ustanovení o prevádzkovej podpore uvedených v tomto nariadení by sa Komisii mali zveriť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (13).

(43)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zabezpečenie rozdelenia solidarity a zodpovednosti medzi členskými štátmi a Úniou v oblasti riadenia vonkajších hraníc a vízovej politiky, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale možno ho lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 ZEÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(44)

Rozhodnutie č. 574/2007/ES by sa malo zrušiť, s výhradou prechodných ustanovení uvedených v tomto nariadení.

(45)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis (14), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bodoch A a B rozhodnutia Rady 1999/437/ES (15).

(46)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (16), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 body A a B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES (17).

(47)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (18), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bodoch A a B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ (19).

(48)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto nariadenie je založené na schengenskom acquis, sa Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu rozhodne do šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o tomto nariadení, či ho bude transponovať do svojho vnútroštátneho práva.

(49)

Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES (20); Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(50)

Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES (21). Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(51)

Je vhodné zosúladiť dobu uplatňovania tohto nariadenia s dobou uplatňovania nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č.1311./2013 (22). Preto by sa malo toto nariadenie uplatňovať od 1. januára 2014,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Účel a rozsah pôsobnosti

1.   Týmto nariadením sa zriaďuje nástroj finančnej podpory pre riadenie vonkajších hraníc a spoločnú vízovú politiku (ďalej len „nástroj“) ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť (ďalej len „fond“).

Toto nariadenie spolu s nariadením (EÚ) č. 513/2014, zriaďuje fond na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020.

2.   V tomto nariadení sa stanovujú:

a)

ciele finančnej podpory a oprávnené opatrenia;

b)

všeobecný rámec pre vykonávanie oprávnených opatrení;

c)

prostriedky dostupné v rámci tohto nástroja od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 a ich rozdelenie;

d)

rozsah pôsobnosti a účel jednotlivých osobitných prostriedkov, pomocou ktorých sa financujú výdavky na riadenie vonkajších hraníc a spoločnú vízovú politiku.

3.   Týmto nariadením sa zabezpečuje uplatňovanie pravidiel uvedených v nariadení (EÚ) č. 514/2014.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

a)

„vonkajšie hranice“ sú pozemné hranice členských štátov vrátane riečnych a jazerných hraníc, námorné hranice členských štátov a ich letiská, riečne, námorné a jazerné prístavy, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia právnych predpisov Únie o prekračovaní vonkajších hraníc, bez ohľadu na to, či sú hranice dočasné alebo nie;

b)

„spoločné normy Únie“ sú uplatňovaním operatívnych opatrení spoločným a nefragmentovaným spôsobom s cieľom dosiahnuť vysokú úroveň bezpečnosti v oblasti kontroly hraníc a víz v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 (23), nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 (24), nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2008 (25), nariadením (ES) č. 2007/2004, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1931/2006 (26), schengenským katalógom pre kontrolu vonkajších hraníc, praktickou príručkou pre príslušníkov pohraničnej stráže, príručkou o vízach, usmernením pre riadenie systému EUROSUR a akýmikoľvek inými nariadeniami a usmerneniami, ktoré sa prijmú na úrovni Únie o kontrole hraníc a víz;

c)

„dočasné vonkajšie hranice“ sú:

i)

spoločné hranice medzi členským štátom, ktorý vykonáva schengenské acquis v plnom rozsahu, a členským štátom, ktorý je povinný uplatňovať schengenské acquis v plnom rozsahu v súlade so svojim Aktom o pristúpení, pre ktorý však príslušné rozhodnutie Rady, ktoré ho oprávňuje uplatňovať toto acquis v plnom rozsahu, nenadobudlo účinnosť,

ii)

spoločné hranice medzi dvoma členskými štátmi povinnými uplatňovať schengenské acquis v plnom rozsahu v súlade s príslušnými Aktmi o pristúpení, pre ktoré však príslušné rozhodnutie Rady, ktoré ich oprávňuje uplatňovať toto acquis v plnom rozsahu, nenadobudlo účinnosť;

d)

„hraničný priechod“ je každý priechod schválený príslušnými orgánmi na prekračovanie vonkajších hraníc oznámený v súlade s článkom 34 ods. 2 nariadenia (ES) č. 562/2006;

e)

„schengenský mechanizmus hodnotenia a monitorovania“ je overovanie správneho uplatňovania schengenského acquis podľa nariadenia (EÚ) č. 1053/2013;

f)

„núdzová situácia“ je situácia vyplývajúca z naliehavého a výnimočného tlaku, keď veľký alebo neúmerný počet štátnych príslušníkov tretej krajiny prekračuje alebo pravdepodobne prekročí vonkajšie hranice jedného alebo viacerých členských štátov alebo akákoľvek iná riadne zdôvodnená núdzová situácia, ktorá si vyžaduje naliehavé opatrenia na vonkajších hraniciach;

g)

„oddiel vonkajších hraníc“ je celá pozemná alebo námorná vonkajšia hranica členského štátu alebo jej časť tak, ako sa vymedzuje vo vnútroštátnom práve alebo ako ju vymedzilo národné koordinačné centrum alebo akýkoľvek iný orgán zodpovedný za vykonávanie nariadenia (EÚ) č. 1052/2013.

Článok 3

Ciele

1.   Všeobecným cieľom nástroja je prispievať k zabezpečeniu vysokej úrovne bezpečnosti v Únii pri súčasnom uľahčovaní legitímneho cestovania prostredníctvom jednotnej kontroly na vonkajších hraniciach na vysokej úrovni a efektívneho spracúvania schengenských víz v súlade so záväzkom Únie, pokiaľ ide o rešpektovanie základných slobôd a ľudských práv.

2.   V rámci všeobecného cieľa stanoveného v odseku 1 nástroj v súlade s prioritami uvedenými v príslušných stratégiách Únie, programoch a posúdeniach ohrozenia a rizík prispieva k dosiahnutiu týchto osobitných cieľov:

a)

podpora spoločnej vízovej politiky na uľahčenie legitímneho cestovania, poskytovanie vysokokvalitných služieb žiadateľom o víza, zabezpečenie rovnakého zaobchádzania so štátnymi príslušníkmi tretích krajín a predchádzanie nelegálnemu prisťahovalectvu;

b)

podpora integrovaného riadenia hraníc, vrátane ďalšej podpory harmonizácie opatrení súvisiacich s riadením hraníc v súlade so spoločnými normami Únie a prostredníctvom výmeny informácií medzi členskými štátmi a medzi členskými štátmi a agentúrou Frontex na zabezpečenie jednotnej kontroly a ochrany vonkajších hraníc na vysokej úrovni na jednej strane, vrátane riešenia nelegálneho prisťahovalectva, a hladkého prechodu cez vonkajšie hranice v súlade so schengenským acquis na strane druhej, pričom sa zabezpečí prístup osôb k medzinárodnej ochrane pre tie osoby, ktoré ju potrebujú, v súlade so zmluvnými záväzkami členských štátov v oblasti ľudských práv vrátane zásady zákazu vrátenia alebo vyhostenia.

Dosahovanie osobitných cieľov nástroja sa hodnotí v súlade s článkom 55 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 514/2014 s použitím spoločných ukazovateľov stanovených v prílohe IV k tomuto nariadeniu a osobitných programových ukazovateľov, ktoré sú súčasťou národných programov.

3.   S cieľom dosiahnuť ciele uvedené v odsekoch 1 a 2 prispeje nástroj k týmto operačným cieľom:

a)

podpora rozvoja, vykonávania a presadzovania politík s cieľom zaručiť absenciu akýchkoľvek kontrol osôb pri prekračovaní vnútorných hraníc, nezávisle od ich štátnej príslušnosti, a vykonávať kontroly osôb a efektívne monitorovanie pri prekračovaní vonkajších hraníc;

b)

postupné vytvorenie integrovaného riadiaceho systému pre vonkajšie hranice založeného na solidarite a zodpovednosti, najmä prostredníctvom:

i)

posilnenia kontroly na vonkajších hraniciach a systémov dohľadu a spolupráce medzi orgánmi členských štátov pre hraničnú stráž, colnú správu, migráciu, azyl a presadzovanie práva na vonkajších hraniciach vrátane námornej hranice;

ii)

opatrení na ich území súvisiacich s riadením vonkajších hraníc a potrebné sprievodné opatrenia súvisiace s bezpečnosťou dokumentov, spravovaním totožnosti a interoperabilitou nadobudnutého technického zariadenia;

iii)

akýchkoľvek opatrení, ktoré tiež prispievajú k predchádzaniu cezhraničnej trestnej činnosti na vonkajších hraniciach a k boju proti nej súvisiacej s pohybom osôb, vrátane obchodovania s ľuďmi a ich pašovania;

c)

podpora rozvoja a vykonávania spoločnej politiky v oblasti víz a iných povolení na krátkodobý pobyt, a rôznych foriem konzulárnej spolupráce s cieľom zaručiť lepšie poskytovania konzulárnych služieb a harmonizované postupy pri vydávaní víz;

d)

zriadenie a prevádzka systémov IT, ich komunikačnej infraštruktúry a vybavenia, ktoré podporujú spoločnú vízovú politiku, hraničné kontroly a hraničný dozor na vonkajších hraniciach a sú v plnej miere v súlade s právnymi predpismi o ochrane osobných údajov;

e)

posilnenie situačnej informovanosti na vonkajších hraniciach a schopnosti členských štátov reagovať;

f)

zabezpečenie efektívneho a jednotného uplatňovania acquis Únie upravujúceho problematiku hraníc a víz, vrátane efektívneho fungovania schengenského mechanizmu hodnotenia a monitorovania;

g)

posilnenie opatrení členských štátov, ktoré prispievajú k zlepšovaniu spolupráce medzi členskými štátmi uskutočňovanej v tretích krajinách v súvislosti s pohybom štátnych príslušníkov tretích krajín smerom na územie členských štátov, vrátane predchádzania nelegálnemu prisťahovalectvu a boja proti nemu, ako aj spoluprácou s tretími krajinami v tomto ohľade v plnom súlade s cieľmi a zásadami vonkajšej činnosti a humanitárnej politiky Únie.

4.   Opatrenia financované v rámci nástroja sa vykonávajú v úplnom súlade so základnými právami a pri rešpektovaní ľudskej dôstojnosti. Opatrenia sú predovšetkým v súlade s ustanoveniami Charty základných práv Európskej únie, právnymi predpismi Únie o ochrane údajov, ustanoveniami Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zásadami spravodlivého zaobchádzania so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, právom na azyl a medzinárodnú ochranu, zásadou zákazu vrátenia alebo vyhostenia a dodržiavaním medzinárodných záväzkov Únie a členských štátov, ktoré vyplývajú z medzinárodných nástrojov, v ktorých sú zmluvnými stranami, ako napríklad zo Ženevského dohovoru týkajúceho sa statusu utečencov z 28. júla 1951 doplneného protokolom z New Yorku z 31. januára 1967.

Najmä tam, kde je to možné, venujú členské štáty pri vykonávaní opatrení zvláštnu pozornosť identifikácii, okamžitej pomoci a odovzdávaniu zraniteľných osôb, najmä detí a maloletých bez sprievodu do starostlivosti služieb určených na ich ochranu.

5.   Pri vykonávaní opatrení financovaných v rámci nástroja, ktoré sa vzťahujú na sledovanie námorných hraníc, venujú členské štáty osobitnú pozornosť svojim povinnostiam vyplývajúcim z medzinárodného morského práva poskytnúť pomoc osobám v tiesni. V tomto ohľade môžu byť zariadenia a systémy podporované v rámci nástroja použité na riešenie pátracích a záchranných situácií, ku ktorým môže dôjsť počas operácie hraničného dozoru na mori a tým prispieť k zabezpečeniu ochrany a záchrane životov migrantov.

6.   Nástroj ďalej prispieva k financovaniu technickej pomoci na podnet členských štátov a Komisie.

Článok 4

Oprávnené opatrenia

1.   V rámci cieľov uvedených v článku 3 tohto nariadenia a vzhľadom na výsledky politického dialógu uvedeného v článku 13 nariadenia (EÚ) č. 514/2014 a v súlade s cieľmi národného programu uvedeného v článku 9 tohto nariadenia podporuje nástroj opatrenia vykonávané v členských štátoch alebo členskými štátmi, najmä tieto:

a)

infraštruktúru, budovy a systémy požadované na hraničných priechodoch a na dozor medzi hraničnými priechodmi na predchádzanie nepovolenému prekračovaniu hraníc a jeho riešenie, nelegálnemu prisťahovalectvu a cezhraničnej trestnej činnosti, ako aj na zaručenie hladkých cestovných tokov;

b)

prevádzkové vybavenie, dopravné prostriedky a komunikačné systémy požadované pre účinnú a bezpečnú kontrolu hraníc a hľadanie osôb;

c)

systémy IT a komunikačné systémy na účinné riadenie migračných tokov cez vonkajšie hranice vrátane investícií do jestvujúcich a budúcich systémov;

d)

infraštruktúry, budovy, komunikačné systémy a systémy IT a prevádzkové vybavenie požadované na spracovanie žiadostí o víza, konzulárnu spoluprácu, ako aj iné opatrenia zamerané na zlepšovanie kvality služieb pre žiadateľov o víza;

e)

odborná príprava používania zariadení a systémov uvedených v bodoch b), c) a d) a podpora noriem manažérstva kvality a odborná príprava pohraničnej stráže, vrátane prípadne v tretích krajinách, s ohľadom na výkon ich sledovania, poradenské a kontrolné úlohy v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv vrátane identifikácie obetí obchodovania s ľuďmi a pašovania ľudí;

f)

vysielanie úradníkov pre prisťahovalectvo a poradcov pre doklady v tretích krajinách a výmena a vysielanie príslušníkov pohraničnej stráže medzi členskými štátmi alebo medzi členským štátom a treťou krajinou;

g)

štúdie, školenia, pilotné projekty a ďalšie opatrenia, ktorými sa postupne zavádza integrovaný systém riadenia vonkajších hraníc, ako je uvedené v článku 3. ods. 3, vrátane opatrení zameraných na posilnenie medzirezortnej spolupráce v rámci členských štátov alebo medzi členskými štátmi a opatrenia týkajúce sa interoperability a harmonizácie systémov riadenia hraníc;

h)

štúdie, pilotné projekty a opatrenia zamerané na vykonávanie odporúčaní, operačných noriem a osvedčených postupov vyplývajúcich z operačnej spolupráce medzi členskými štátmi a agentúrami Únie.

2.   V rámci cieľov uvedených v článku 3 tohto nariadenia a vzhľadom na výsledky politického dialógu uvedeného v článku 13 nariadenia (EÚ) č. 514/2014 a v súlade s cieľmi národného programu uvedeného v článku 9 tohto nariadenia podporuje nástroj opatrenia vykonávané v členských štátoch alebo členskými štátmi, a to predovšetkým tieto:

a)

informačné systémy, nástroje a vybavenie určené na spoločné využívanie informácií medzi členskými štátmi a tretími krajinami;

b)

opatrenia súvisiace s operačnou spoluprácou medzi členskými štátmi a tretími krajinami, vrátane spoločných operácií;

c)

projekty v tretích krajinách zamerané na zlepšenie systémov dohľadu s cieľom zabezpečiť spoluprácu so sieťou EUROSUR;

d)

štúdie, semináre, praktické semináre, konferencie, školenia, vybavenie a pilotné projekty na zabezpečenie technického a operačného odborného poradenstva pre tretie krajiny;

e)

štúdie, semináre, praktické semináre, konferencie, školenia, vybavenie a pilotné projekty vykonávajúce osobitné odporúčania, operačné normy a najlepšie postupy vyplývajúce z operačnej spolupráce medzi členskými štátmi a agentúrami Únie v tretích krajinách.

Komisia a členské štáty spolu s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť zabezpečia koordináciu opatrení a činnosti vo vzťahu k tretím krajinám, ako sa stanovuje v článku 3 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 514/2014.

3.   Opatrenia uvedené v odseku 1 písm. a) nie sú oprávnené na dočasných vonkajších hraniciach.

4.   Opatrenia súvisiace s dočasným a výnimočným opätovným zavedením pohraničnej kontroly na vnútorných hraniciach podľa Kódexu schengenských hraníc nie sú oprávnené.

5.   Opatrenia, ktorých výhradným cieľom alebo výsledkom je kontrola tovaru, nie sú oprávnené.

KAPITOLA II

FINANČNÝ RÁMEC A RÁMEC NA VYKONÁVANIE

Článok 5

Celkové zdroje a vykonávanie

1.   Celkové zdroje na vykonávanie nástroja predstavujú 2 760 mil. EUR v bežných cenách.

2.   Ročné pridelené rozpočtové prostriedky schvaľuje Európsky parlamenty a Rada v rámci obmedzení viacročného finančného rámca.

3.   S celkovými zdrojmi sa bude nakladať týmto spôsobom:

a)

v prípade národných programov v súlade s článkami 9 a 12;

b)

v prípade prevádzkovej podpory v rámci národných programov a za podmienok stanovených v článku 10;

c)

v prípade osobitného tranzitného režimu v súlade s článkom 11;

d)

v prípade opatrení Únie v súlade s článkom 13;

e)

v prípade pomoci v núdzových situáciách v súlade s článkom 14;

f)

v prípade vykonávania programu na zriadenie systémov IT podporujúcich riadenie migračných tokov cez vonkajšie hranice za podmienok uvedených v článku 15;

g)

v prípade technickej pomoci v súlade s článkom 16.

4.   Rozpočet vyčlenený na základe nástroja na opatrenia Únie uvedené v článku 13 tohto nariadenia, pomoc v núdzových situáciách uvedenú v článku 14 tohto nariadenia a technickú pomoc uvedenú v článku 16 ods. 1 tohto nariadenia sa plní v rámci priameho hospodárenia v súlade s článkom 58 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (27) a v prípade potreby v rámci nepriameho hospodárenia v súlade s článkom 58 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

Rozpočet vyčlenený na národné programy uvedené v článku 9, pomoc v núdzových situáciách uvedenú v článku 10 a fungovanie osobitného tranzitného režimu uvedeného v článku 11 sa plní v rámci priameho hospodárenia v súlade s článkom 58 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

Rozpočet vyčlenený krajinám pridruženým k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis uvedeného v odseku 7 tohto článku sa vykonáva v rámci nepriameho hospodárenia v súlade s článkom 58 ods. 1 písm. c) bodom i) nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č 966/2012.

Metóda(-y) realizácie rozpočtu pre program vývoja systémov IT založených na existujúcich a/alebo nových systémoch IT sa stanoví(-ia) v príslušných legislatívnych aktoch Únie s výhradou ich schválenia.

5.   Celkové zdroje sa budú využívať takto:

a)

1 551 mil. EUR na národné programy členských štátov;

b)

791 mil. EUR na zriadenie systémov IT založených na existujúcich a/alebo nových systémoch IT podporujúcich riadenie migračných tokov cez vonkajšie hranice Únie, s výhradou schválenia príslušných legislatívnych aktov Únie;

Ak sa uvedená suma nevyčlení alebo nevyčerpá, Komisia ju prostredníctvom delegovaného aktu v súlade s článkom 17 prerozdelí na jednu alebo viacero činností uvedených v článku 6 ods. 1 písm. b) a c) a písmena d) tohto odseku. Uvedený delegovaný akt obsahuje posúdenie vývoja príslušných systémov IT vrátane plnenia rozpočtu a očakávaných nevyčerpaných súm. Uvedené prerozdelenie sa môže uskutočniť po prijatí príslušného legislatívneho aktu alebo pri príležitosti preskúmania v polovici trvania uvedeného v článku 8.

c)

154 mil. EUR na osobitný tranzitný režim;

d)

264 mil. EUR na opatrenia Únie, pomoc v núdzových situáciách a technickú pomoc na podnet Komisie, z ktorých sa aspoň 30 % použije na opatrenia Únie.

6.   Celkové zdroje dostupné na účely nástroja na základe odseku 1 spolu s celkovými zdrojmi stanovenými na účely nariadenia (EÚ) č. 513/2014 predstavujú finančné krytie fondu a slúžia ako základný referenčný údaj v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v oblasti rozpočtu a riadnom finančnom hospodárení (28) pre Európsky parlament a Radu počas ročného rozpočtového postupu.

7.   Krajiny pridružené k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis sa podieľajú na nástroji v súlade s týmto nariadením.

Dohodnú sa mechanizmy poskytovania finančných príspevkov do nástroja uvedenými krajinami a dodatočné pravidlá potrebné pre takúto účasť, vrátane ustanovení zabezpečujúcich finančné záujmy Únie a právomoc Dvora audítorov vykonávať audit.

Finančné príspevky z uvedených krajín sa pridajú k celkovým zdrojom dostupným z rozpočtu Únie podľa odseku 1.

Článok 6

Zdroje na oprávnené opatrenia v členských štátoch

1.   Suma vo výške 1 551 mil. EUR sa pridelí členským štátom orientačne takto:

a)

1 276 mil. EUR sa pridelí tak, ako je uvedené v prílohe I;

b)

147 mil. EUR na základe výsledkov mechanizmu uvedeného v článku 7;

c)

v rámci preskúmania v polovici trvania uvedeného v článku 8 a na obdobie od rozpočtového roku 2018 128 mil. EUR, čo je zvyšná časť dostupných rozpočtových prostriedkov v rámci tohto článku, alebo inú sumu stanovenú podľa odseku 2, pričom základom budú výsledky analýzy rizík a preskúmania v polovici trvania.

2.   Každý členský štát prideľuje základné sumy na národné programy uvedené v prílohe I takto:

a)

aspoň 10 % na opatrenia uvedené v článku 9 ods. 2 písm. a);

b)

aspoň 25 % na opatrenia uvedené v článku 9 ods. 2 písm. b);

c)

aspoň 5 % na opatrenia uvedené v článku 9 ods. 2 písm. c), d) e) a f).

Členské štáty sa môžu od týchto minimálnych percent odkloniť za podmienky, že je v národnom programe uvedené vysvetlenie, prečo vyčlenenie týchto zdrojov pod toto minimum neohrozuje dosiahnutie príslušného cieľa. Uvedené vysvetlenie Komisia posúdi pri schvaľovaní národných programov, ako sa uvádza v článku 9 ods. 2

3.   Členské štáty venujú nevyhnutné finančné prostriedky EUROSUR s cieľom zabezpečiť jeho dobré fungovanie.

4.   Komisia je na účely riadneho plnenia cieľov nástroja v prípade nepredvídaných alebo nových okolností a/alebo na účely zabezpečenia účinnej implementácie finančných zdrojov dostupných na základe nástroja splnomocnená v súlade s článkom 17 prijímať delegované akty týkajúce sa úpravy orientačnej sumy stanovenej v odseku 1 písm. c) tohto článku.

5.   Členské štáty, ktoré vstúpia do Únie v období rokov 2012 – 2020, nemajú nárok na pridelenie rozpočtových prostriedkov pre národné programy na základe nástroja, ak využívajú dočasný nástroj Únie, ktorý podporuje prijímajúce členské štáty pri financovaní opatrení na nových vonkajších hraniciach na účely vykonávania schengenského acquis upravujúceho problematiku hraníc, víz a kontroly vonkajších hraníc.

Článok 7

Zdroje na osobitné opatrenia

1.   Členské štáty môžu okrem pridelených rozpočtových prostriedkov vypočítaných v súlade s článkom 6 ods. 1 písm. a) dostať dodatočnú sumu za predpokladu, že je na to v národnom programe vyhradená a že sa má použiť na vykonávanie osobitných opatrení uvedených v prílohe II.

2.   Komisia má právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 17 na účely revízie osobitných opatrení uvedených v prílohe II, ak to považuje za vhodné, a to aj počas preskúmania v polovici trvania. Na základe nových osobitných opatrení môžu členské štáty dostať dodatočnú sumu podľa odseku 1 tohto článku, v závislosti od dostupných zdrojov.

3.   Príslušným členským štátom sa pridelia dodatočné sumy podľa tohto článku prostredníctvom individuálneho rozhodnutia o financovaní, ktorým sa schvaľuje alebo reviduje ich národný program v súlade s postupom stanoveným v článku 14 nariadenia (EÚ) č. 514/2014.

Článok 8

Zdroje v rámci preskúmania v polovici trvania

1.   Na účely pridelenia sumy uvedenej v článku 6 ods. 1 písm. c) bude Komisia od 1. júna 2017 vychádzať zo záťaže členských štátov v rámci riadenia hraníc vrátane akcií hľadania a záchrany osôb, ku ktorým môže dôjsť počas operácií hraničného dozoru na mori, a z hodnotiacich správ vypracovaných v rámci schengenského mechanizmu hodnotenia a monitorovania, a z úrovní ohrozenia na vonkajších hraniciach na obdobie rokov 2017 – 2020, ako aj z faktorov, ktoré budú vplývať na bezpečnosť na vonkajších hraniciach v rokoch 2014 – 2016. Uvedená suma sa rozdelí medzi členské štáty na základe posúdenia týchto kategórií hraníc, pričom sa zohľadní odsek 6 tohto článku:

a)

45 % pre vonkajšie námorné hranice;

b)

38 % pre vonkajšie pozemné hranice;

c)

17 pre letiská;

2.   Pre vonkajšie námorné a pozemné hranice výpočet sumy vychádza z dĺžky časti vonkajších hraníc vynásobenej úrovňou ohrozenia (minimálna, bežná, stredná, vysoká) pre každý hraničný úsek, a to takto:

a)

koeficient 0,5 pri minimálnom ohrození;

b)

koeficient 1 pri bežnom ohrození;

c)

koeficient 3 pri strednom ohrození;

d)

koeficient 5 v prípade vysokého ohrozenia.

3.   Pre letiská sa pridelenie prostriedkov vypočíta pre každý členský štát takto:

a)

50 % na základe počtu osôb prekračujúcich vonkajšie hranice;

b)

50 % na základe počtu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým sa odoprel vstup na vonkajších hraniciach.

4.   V súlade so správou o analýze rizika agentúry Frontex a v spolupráci s agentúrou Frontex, a prípadne s ďalšími agentúrami Únie, Komisia určí stupeň ohrozenia pre každý úseku vonkajších hraníc členských štátov na obdobie rokov 2017 – 2020. Úrovne ohrozenia budú vychádzať z týchto faktorov:

a)

záťaž riadenia hraníc na vonkajších hraniciach;

b)

faktory, ktoré ovplyvňujú bezpečnosť na vonkajších hraniciach členských štátov v období rokov 2014 – 2016;

c)

zmeny v politikách Únie, napríklad vo vízovej politike;

d)

možné trendy do budúcnosti z hľadiska migračných tokov a rizík nezákonnej činnosti súvisiacej s nezákonným prekračovaním vonkajších hraníc osobami, a

e)

pravdepodobný politický, ekonomický a sociálny vývoj v tretích krajinách, a to najmä v susedných.

Predtým ako Komisia vydá správu, v ktorej určí úrovne ohrozenia, uskutoční výmenu názorov s členskými štátmi.

5.   Na účely rozdelenia zdrojov podľa odseku 1:

a)

sa berie do úvahy línia medzi oblasťami uvedená v článku 1 nariadenia Rady (ES) č. 866/2004 (29), ale nie námorné hranice na sever od tejto línie, hoci nepredstavuje vonkajšie pozemné hranice, a to na také dlhé obdobie, pokiaľ sa uplatňuje článok 1 Protokolu č. 10 o Cypre k Aktu o pristúpení z roku 2003;

b)

výraz „vonkajšie námorné hranice“ znamená vonkajšie hranice teritoriálnych morských vôd členských štátov vymedzené v súlade s článkami 4 až 16 Dohovoru Organizácie spojených národov o morskom práve. V prípadoch, ak sa na nepovolené prekračovanie hraníc vyžadujú rozsiahle pravidelné operácie, tento výraz sa považuje za vonkajšie hranice oblastí vysokého ohrozenia. Uvedené vonkajšie hranice sa určia na základe zohľadnenia príslušných údajov o týchto operáciách v rokoch 2014 – 2016 poskytnutých príslušnými členskými štátmi.

6.   Okrem toho môžu členské štáty na základe výzvy Komisie do 1. júna 2017 dostať dodatočný prídel rozpočtových prostriedkov za predpokladu, že sú na to v národnom programe vyhradené a s majú sa použiť na realizáciu osobitných opatrení, ktoré sa v príslušnom čase stanovia na základe priorít Únie.

7.   Príslušným členským štátom sa pridelia dodatočné sumy podľa tohto článku prostredníctvom individuálneho rozhodnutia o financovaní, ktorým sa schvaľuje alebo reviduje ich národný program v súlade s postupom stanoveným v článku 14 nariadenia (EÚ) č. 514/2014.

Článok 9

Národné programy

1.   Národný program, ktorý sa má vypracovať s prihliadnutím na výsledky politického dialógu uvedeného v článku 13 nariadenia (EÚ) č. 514/2014, podľa nástroja, a národný program, ktorý sa má vypracovať na základe nariadenia (EÚ) č. 513/2014, sa predložia Komisii ako jeden národný program pre fond a v súlade s článkom 14 nariadenia (EÚ) č. 514/2014.

2.   V rámci národných programov, ktoré sa majú preskúmať a schváliť v súlade s článkom 14 nariadenia (EÚ) č. 514/2014, sa členské štáty v súlade s cieľmi uvedenými v článku 3 tohto nariadenia a zohľadňujúc výsledok politického dialógu uvedeného v článku 13 nariadenia (EÚ) č. 514/2014, usilujú o dosiahnutie cieľov, najmä týchto:

a)

vývoj EUROSUR v súlade s právom a usmerneniami Únie;

b)

podpora a rozšírenie existujúcej kapacity na vnútroštátnej úrovni v oblasti vízovej politiky a riadenia vonkajších hraníc ako aj podpora a rozšírenie opatrení v oblasti voľného pohybu súvisiacimi s riadením vonkajších hraníc, a to najmä pri zohľadnení nového technologického vývoja a/alebo medzinárodných ustanovení a štandardov týkajúcich sa migračných tokov;

c)

podpora ďalšieho rozvoja riadenia migračných tokov zo strany konzulárnych a iných útvarov členských štátov v tretích krajinách vrátane vytvorenia mechanizmu konzulárnej spolupráce, a to s cieľom uľahčiť legitímne cestovanie do Únie v súlade s právom Únie alebo príslušného členského štátu a zabrániť nelegálnemu prisťahovalectvu do Únie;

d)

posilňovanie integrovaného riadenia hraníc pomocou skúšania a zavádzania nových nástrojov, interoperabilných systémov a pracovných metód, a to s cieľom rozšíriť výmenu informácií v členskom štáte alebo zdokonaliť spoluprácu medzi agentúrami;

e)

vypracúvanie projektov s cieľom zabezpečiť jednotnú a vysokú úroveň kontroly vonkajších hraníc v súlade so spoločnými normami Únie a usilovať o zvýšenie interoperability systémov riadenia hraníc medzi členskými štátmi;

f)

podporné opatrenia po konzultácii s agentúrou Frontex, s cieľom podporovať ďalšiu harmonizáciu riadenia hraníc a najmä technologických schopností, v súlade so spoločnými normami Únie;

g)

zabezpečenie správneho a jednotného uplatňovania acquis Únie upravujúceho problematiku hraníc a víz v reakcii na slabé miesta identifikované na úrovni Únie, ktorých dôkazom sú výsledky získané v rámci schengenského hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu;

h)

budovanie kapacity čeliť budúcim výzvam vrátane súčasných a budúcich hrozieb a tlakov na vonkajších hraniciach, a to najmä pri zohľadnení analýz vykonaných príslušnými agentúrami Únie.

3.   Pri sledovaní cieľov uvedených v odseku 2 môžu členské štáty podporovať opatrenia v tretích krajinách a vo vzťahu k nim v rámci svojich národných programov vrátane spoločnej výmeny informácií a operačnej spolupráce.

4.   V záujme dosiahnutia doplnkovosti medzi poslaním agentúry Frontex a zodpovednosťami členských štátov za kontrolu a dozor na vonkajších hraniciach, ako aj v záujme zaručenia súdržnosti a zamedzenia nákladovej neefektívnosti Komisia konzultuje s agentúrou Frontex o návrhoch národných programov, najmä o činnostiach financovaných v rámci operačnej podpory, ktoré predkladajú členské štáty.

Článok 10

Prevádzková podpora na základe národných programov členských štátov

1.   Členský štát môže využiť až 40 % sumy pridelenej týmto nástrojom na jeho národný program na financovanie prevádzkovej podpory verejných orgánov zodpovedných za plnenie úloh a poskytovanie služieb, ktoré predstavujú verejnú službu pre Úniu.

2.   Prevádzková podpora sa poskytne, ak príslušný členský štát splní tieto podmienky:

a)

súlad s acquis Únie upravujúcim problematiku hraníc a víz;

b)

súlad s cieľmi národného programu;

c)

súlad so spoločnými normami Únie s cieľom zlepšiť koordináciu medzi členskými štátmi a predchádzať zdvojovaniu úsilia, roztrieštenosti a nákladovej neefektívnosti v oblasti kontroly hraníc.

3.   V tejto súvislosti Komisia pred schválením národného programu posúdi východiskovú situáciu v členských štátoch, ktoré vyjadrili svoj úmysel požiadať o prevádzkovú podporu podľa potreby s prihliadnutím na schengenské hodnotiace správy.

Zistenia Komisie sa stanú predmetom výmeny názorov s príslušným členským štátom.

Po výmene názorov sa môže súhlas Komisie s rozpočtovou podporou v rámci národného programu členského štátu podmieniť programovaním a vykonaním niekoľkých opatrení s cieľom zabezpečiť, aby do času poskytnutia rozpočtovej podpory boli v plnom rozsahu splnené podmienky stanovené v odseku 2.

4.   Prevádzková podpora sa sústreďuje na osobitné úlohy a/alebo služby a zameriava sa na ciele uvedené v prílohe III. Zaručuje plnú refundáciu výdavkov vynaložených na plnenie úloh a/alebo poskytovanie služieb vymedzených v národnom programe v rámci finančných limitov stanovených programom a stropom uvedeným v odseku 1.

5.   Prevádzková podpora podlieha monitorovaniu a výmene informácií medzi Komisiou a príslušným členským štátom so zameraním na východiskovú situáciu v uvedenom členskom štáte, ciele a úlohy, ktoré sa majú dosiahnuť a splniť, a ukazovatele na hodnotenie pokroku.

6.   Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví postupy podávania správ o uplatňovaní tohto ustanovenia a akékoľvek iné praktické mechanizmy dojednané medzi členskými štátmi a Komisiou na účely dosiahnutia súladu s týmto článkom. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 18 ods. 2

Článok 11

Prevádzková podpora pre osobitný tranzitný režim

1.   Nástroj zabezpečuje podporu na kompenzáciu uniknutých poplatkov za víza vydané na účely tranzitu a nákladov vynaložených pri realizácii režimu zjednodušeného tranzitného dokladu (FTD) a zjednodušeného železničného tranzitného dokladu (FRTD) v súlade s nariadením (ES) č. 693/2003 a nariadením (ES) č. 694/2003.

2.   Finančné prostriedky pridelené Litve podľa odseku 1 neprekročia 154 mil. EUR na obdobie rokov 2014 – 2020 a budú k dispozícii vo forme dodatočnej osobitnej prevádzkovej podpory pre Litvu.

3.   Na účely odseku 1 dodatočné náklady znamenajú náklady, ktoré vyplývajú priamo z osobitných požiadaviek vykonávania operácie osobitného tranzitného režimu a ktoré nevznikajú v dôsledku vydávania víz na účely tranzitu alebo na iné účely.

Oprávnenými na financovanie sú tieto typy dodatočných nákladov:

a)

investície do infraštruktúry;

b)

odborné vzdelávanie zamestnancov realizujúcich osobitný tranzitný režim;

c)

dodatočné prevádzkové náklady, vrátane miezd zamestnancov špecificky realizujúcich osobitný tranzitný režim.

4.   Uniknuté poplatky uvedené v odseku 1 tohto článku sa vypočítajú na základe výšky vízových poplatkov a upustení od vízových poplatkov stanovených Dohodou medzi Európskym spoločenstvom a Ruskou federáciou o zjednodušení postupu pri vydávaní víz občanom Európskej únie a Ruskej federácie (30), a to v rámci finančného rámca uvedenom v odseku 2 tohto článku.

5.   V prípade zmien, ktoré by mali vplyv na existenciu a/alebo fungovanie osobitného tranzitného režimu, Komisia a Litva preskúmajú uplatňovanie tohto článku.

6.   Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví postupy podávania správ o uplatňovaní tohto ustanovenia a akékoľvek finančné a iné praktické mechanizmy dojednané medzi Litvou a Komisiou na účely dosiahnutia súlad s týmto článkom. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 18 ods. 2

7.   Na zabezpečenie hladkého fungovania osobitného tranzitného režimu Komisia môže zaviesť osobitné mechanizmy priebežných platieb, ktoré sa odchyľujú od ustanovení nariadenia (EÚ) č. 514/2014.

Článok 12

Programovanie v súlade s výsledkami schengenského hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu

Na základe schengenskej hodnotiacej správy prijatej v súlade s nariadením (EÚ) č. 1053/2013 príslušný členský štát spolu s Komisiou a prípadne aj agentúrou Frontex preskúma, ako riešiť zistené skutočnosti vrátane nedostatkov, a vykoná odporúčania v rámci jeho národného programu.

V prípade potreby členský štát zreviduje svoj program v súlade s článkom 14 ods. 9 nariadenia (ES) č. 514/2014 v záujme zohľadnenia zistených skutočností a vydaných odporúčaní.

Financovanie nápravných opatrení je prioritou. V rámci dialógu s Komisiou a agentúrou Frontex príslušný členský štát zmení rozdelenie rozpočtových prostriedkov poskytovaných v rámci programu vrátane prostriedkov určených na prevádzkovú podporu, a/alebo zavedie alebo zmení či doplní opatrenia zamerané na odstraňovanie slabých stránok v súlade so zistenými skutočnosťami a odporúčaniami schengenskej hodnotiacej správy.

Článok 13

Opatrenia Únie

1.   Na podnet Komisie môže byť fond použitý na financovanie nadnárodných opatrení alebo opatrení osobitného záujmu pre Úniu (ďalej len „opatrenia Únie“), ktoré sa týkajú všeobecných a osobitných cieľov uvedených v článku 3.

2.   Aby boli opatrenia Únie oprávnené na financovanie, musia sledovať predovšetkým tieto ciele:

a)

podpora opatrení týkajúcich sa prípravy, monitorovania, administratívnej a technickej činnosti, požadovanej na účely vykonávania politiky vonkajších hraníc a vízovej politiky, vrátane posilňovania správy schengenského priestoru vývojom a implementáciou hodnotiaceho mechanizmu ustanoveného nariadením (EÚ) č. 1053/2013 na overovanie uplatňovania schengenského acquis a Kódexu schengenských hraníc, najmä výdavky na služobné cesty expertov Komisie a členských štátov, ktorí sa zúčastňujú návštev na mieste;

b)

zlepšenie znalosti a pochopenia situácie v členských štátoch a tretích krajinách, a to prostredníctvom analýzy, hodnotenia a podrobného monitorovania politík;

c)

podpora vývoja štatistických nástrojov vrátane spoločných štatistických nástrojov, metód a spoločných ukazovateľov;

d)

podpora a monitorovanie vykonávania práva Únie a dosahovania cieľov politiky Únie v členských štátoch, ako aj posudzovanie ich účinnosti a vplyvu, a to aj s ohľadom na dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti nástroja;

e)

podpora vytvárania kontaktov, vzájomného využívania skúseností, identifikácie a šírenia osvedčených postupov a inovačných prístupov medzi rôznymi zúčastnenými stranami na európskej úrovni;

f)

podpora projektov zameraných na harmonizáciu a interoperabilitu opatrení súvisiacich s riadením hraníc v súlade so spoločnými normami Únie cieľom vybudovať integrovaný systém riadenia európskych hraníc;

g)

zvyšovanie informovanosti o politikách a cieľoch Únie medzi zainteresovanými subjektmi a v rámci širokej verejnosti, vrátane vnútornej komunikácie o politických prioritách Únie;

h)

posilnenie schopnosti európskych sietí hodnotiť, propagovať, podporovať a ďalej rozvíjať politiky a ciele Únie;

i)

podpora mimoriadne inovačných projektov zameraných na vývoj nových metód a/alebo technológií s potenciálom na prenos do ostatných členských štátov, a to najmä projektov zameraných na skúšanie a validáciu výskumných projektov;

j)

podpora opatrení súvisiacich s tretími krajinami a opatrení v tretích krajinách podľa článku 4 ods. 2

3.   Opatrenia Únie sa vykonávajú v súlade s článkom 6 nariadenia (EÚ) č. 514/2014.

Článok 14

Núdzová pomoc

1.   Nástroj bude poskytovať finančnú pomoc na riešenie naliehavých a špecifických potrieb v prípade núdzovej situácie v zmysle článku 2 písm. f).

2.   Pomoc v núdzových situáciách sa poskytuje v súlade s článkami 6 a 7 nariadenia (EÚ) č. 514/2014.

Článok 15

Zriadenie programu zameraného na vývoj systémov IT

Program zameraný na vývoj nových systémov IT založených na existujúcich a/alebo nových systémoch IT sa bude vykonávať s výhradou prijatia právnych predpisov vymedzujúcich uvedené systémy IT a ich komunikačnú infraštruktúru s cieľom predovšetkým zlepšiť riadenie a kontrolu cestovných tokov na vonkajších hraniciach posilnením kontrol a zároveň urýchlením prechodu cez hranice pre pravidelných cestujúcich. Ak je to vhodné, je potrebné usilovať sa o súčinnosť s existujúcimi systémami IT, aby sa zamedzilo zdvojovaniu výdavkov.

Rozdelenie sumy uvedenej v článku 5 ods. 5 písm. b) sa uvedie buď v príslušných právnych aktoch Únie alebo po prijatí uvedených legislatívnych aktov prostredníctvom delegovaného aktu v súlade s článkom 17.

Komisia informuje Európsky parlament a Radu o stave vývoja uvedených systémov IT najmenej raz ročne a vždy, keď je to potrebné.

Článok 16

Technická pomoc

1.   Nástroj môže na podnet a/alebo v mene Komisie prispievať až do výšky 1,7 mil. EUR ročne na technickú pomoc do Fondu pre vnútornú bezpečnosť v súlade s článkom 9 nariadenia (EÚ) č. 514/2014.

2.   Na podnet členského štátu sa z fondu môžu financovať činnosti zamerané na technickú pomoc v súlade s článkom 20 nariadenia (EÚ) č. 514/2014. Suma vyčlenená na technickú pomoc v období rokov 2014 – 2020 nepresiahne 5 % celkovej sumy pridelenej členskému štátu plus 500 000 EUR.

KAPITOLA III

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 17

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 5 ods. 5 písm. b), článku 6 ods. 4, článku 7 ods. 2 a článku 15 sa Komisii udeľuje na obdobie siedmich rokov od 21 mája 2014. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto sedemročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na obdobie troch rokov, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom sedemročného obdobia.

3.   Delegovanie právomocí uvedené v článku 5 ods. 5 písm. b), článku 6 ods. 4, článku 7 ods. 2 a článku 15 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 5 ods. 5 písm. b), článku 6 ods. 4, článku 7 ods. 2 a článku 15 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 18

Postup výboru

1.   Komisii pomáha Výbor fondov pre azyl, migráciu a integráciu a vnútornú bezpečnosť zriadený na základe článku 59 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 514/2014.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 19

Uplatňovanie nariadenia (EÚ) č. 514/2014

Na nástroj sa vzťahujú ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 514/2014.

Článok 20

Zrušujúce ustanovenie

Rozhodnutie č. 574/2007/ES sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2014.

Článok 21

Prechodné ustanovenia

1.   Toto nariadenie nemá vplyv na pokračovanie ani úpravu, vrátane celkového alebo čiastočného zrušenia, príslušných projektov a ročných programov až do ich ukončenia alebo pomoci schválenej Komisiou na základe rozhodnutia č. 574/2007/ES alebo akýchkoľvek iných právnych predpisov, ktoré sa uplatňujú na túto pomoc 31. decembra 2013.

2.   Komisia pri prijímaní rozhodnutí o spolufinancovaní podľa nástroja zohľadní opatrenia prijaté na základe rozhodnutia č. 574/2007/ES pred 20. májom 2014, ktoré majú finančné dôsledky počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje takéto spolufinancovanie.

3.   Komisia do 31. decembra 2017 automaticky zruší viazanosť tých prostriedkov, ktoré vyhradila na spolufinancovanie v období od 1. januára 2011 do 31. decembra 2014, pre ktoré jej do termínu predloženia záverečnej správy neboli poslané dokumenty potrebné na ukončenie opatrení, pričom neoprávnene vyplatené sumy sa musia vrátiť.

4.   Sumy súvisiace s opatreniami, ktoré boli pozastavené z dôvodu súdneho konania alebo správneho konania o opravnom prostriedku s odkladným účinkom, sa pri výpočtoch sumy, ktorej viazanosť sa automaticky zruší, neberú do úvahy.

5.   Členské štáty do 30. júna 2015 predložia Komisii hodnotiacu správu o výsledkoch a vplyve opatrení spolufinancovaných podľa rozhodnutia č. 574/2007/ES týkajúceho sa rokov 2011 – 2013.

6.   Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov do 31. decembra 2015 správu o hodnotení ex post za obdobie rokov 2011 – 2013 v súlade s rozhodnutím č. 574/2007/ES.

Článok 22

Preskúmanie

Európsky parlament a Rada na návrh Komisie preskúmajú toto nariadenie do 30. júna 2020.

Článok 23

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2014.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Strasburgu 16. apríla 2014

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

D. KOURKOULAS


(1)  Ú. v. EÚ C 299, 4.10.2012, s. 108.

(2)  Ú. v. EÚ C 277, 13.9.2012, s. 23.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 14. apríla 2014.

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 513/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 2007/125/SVV (pozri stranu 93 tohto úradného vestníka).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 514/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Fonde pre azyl, migráciu a integráciu a o nástroji pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia (pozri stranu 112 tohto úradného vestníka).

(6)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 574/2007/ES z 23. mája 2007, ktorým sa zriaďuje Fond pre vonkajšie hranice na obdobie rokov 2007 až 2013 ako súčasť všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov (Ú. v. EÚ L 144, 6.6.2007, s. 22).

(7)  Nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 z 26. októbra 2004 o zriadení Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Ú. v. EÚ L 349, 25.11.2004, s. 1).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1168/2011 z 25. októbra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 o zriadení Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 1).

(9)  Nariadenie Rady (ES) č. 693/2003 zo 14. apríla 2003, ktorým sa ustanovuje osobitný zjednodušený tranzitný doklad (FTD), zjednodušený železničný tranzitný doklad (FRTD) a ktorým sa menia a dopĺňajú Spoločné konzulárne pokyny a Spoločná príručka (Ú. v. EÚ L 99, 17.4.2003, s. 8).

(10)  Nariadenie Rady (ES) č. 694/2003/ES zo 14. apríla 2003 o jednotných formátoch zjednodušených tranzitných dokladov (FTD) a zjednodušených železničných tranzitných dokladov (FRTD) ustanovených v nariadení (ES) č. 693/2003 (Ú. v. EÚ L 99, 17.4.2003, s. 15).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1052/2013 z 22. októbra 2013, ktorým sa zriaďuje európsky systém hraničného dozoru (EUROSUR) (Ú. v. EÚ L 295, 6.11.2013, s. 11).

(12)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 1053/2013 zo 7. októbra 2013, ktorým sa vytvára hodnotiaci a monitorovací mechanizmus na overenie uplatňovania schengenského acquis a ktorým sa zrušuje rozhodnutie výkonného výboru zo 16. septembra 1998, ktorým bol zriadený Stály výbor pre hodnotenie a vykonávanie Schengenu (Ú. v. EÚ L 295, 6.11.2013, s. 27).

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(14)  Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36.

(15)  Rozhodnutie Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 o určitých vykonávacích predpisoch k dohode uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji Schengenského acquis (Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31).

(16)  Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 52.

(17)  Rozhodnutie Rady 2008/146/ES z 28. januára 2008 o uzavretí v mene Európskeho spoločenstva Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 1).

(18)  Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 21.

(19)  Rozhodnutie Rady 2011/350/EÚ zo 7. marca 2011 o uzavretí v mene Európskej únie Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k implementácii, uplatňovaniu a rozvoju schengenského acquis, ktoré sa vzťahuje na zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach a pohyb osôb (Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 19).

(20)  Rozhodnutie Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s. 43).

(21)  Rozhodnutie Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20).

(22)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 1311./2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884).

(23)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. L EÚ 105, 13.4.2006, s. 1).

(24)  Nariadenie európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex) (Ú. v. L EÚ 243, 15.9.2009, s. 1).

(25)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2008 z 9. júla 2008 o vízovom informačnom systéme (VIS) a výmene údajov o krátkodobých vízach medzi členskými štátmi (nariadenie o VIS) (Ú. v. L EÚ 218, 13.8.2008, s. 60).

(26)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1931/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú pravidlá malého pohraničného styku na vonkajších pozemných hraniciach členských štátov a ktorým sa menia a dopĺňajú ustanovenia Schengenského dohovoru (Ú. v. EÚ L 405, 30.12.2006, s. 1).

(27)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

(28)  Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

(29)  Nariadenie (ES) č. 866/2004 z 29.apríla 2004 o režime podľa článku 2 Protokolu č. 10 k Aktu o pristúpení (Ú. v. EÚ L 161, 30.4.2004, s. 128).

(30)  Ú. v. EÚ L 129, 17.5.2007, s. 27.


PRÍLOHA I

Sumy predstavujúce základ pre národné programy členských štátov (v EUR)

Členský štát/pridružený štát

Minimálna suma

Pevná suma pridelená na základe priemerných súm pridelených v rokoch 2010 – 2012

% za obdobie 2010 – 2012 s Chorvátskom

SPOLU

AT

5 000 000

9 162 727

0,828  %

14 162 727

BE

5 000 000

12 519 321

1,131  %

17 519 321

BG

5 000 000

35 366 130

3,196  %

40 366 130

CH

5 000 000

13 920 284

1,258  %

18 920 284

CY

15 000 000

19 507 030

1,763  %

34 507 030

CZ

5 000 000

9 381 484

0,848  %

14 381 484

DE

5 000 000

46 753 437

4,225  %

51 753 437

DK

5 000 000

5 322 133

0,481  %

10 322 133

EE

5 000 000

16 781 752

1,516  %

21 781 752

ES

5 000 000

190 366 875

17,201  %

195 366 875

FI

5 000 000

31 934 528

2,886  %

36 934 528

FR

5 000 000

79 999 342

7,229  %

84 999 342

GR

5 000 000

161 814 388

14,621  %

166 814 388

HR

4 285 714

31 324 057

2,830  %

35 609 771

HU

5 000 000

35 829 197

3,237  %

40 829 197

IE

 

 

 

 

IS

5 000 000

326 980

0,030  %

5 326 980

IT

5 000 000

151 306 897

13,672  %

156 306 897

LI

5 000 000

0

0,000  %

5 000 000

LT

5 000 000

19 704 873

1,780  %

24 704 873

LU

5 000 000

400 129

0,036  %

5 400 129

LV

5 000 000

10 521 704

0,951  %

15 521 704

MT

15 000 000

38 098 597

3,442  %

53 098 597

NL

5 000 000

25 609 543

2,314  %

30 609 543

NO

5 000 000

9 317 819

0,842  %

14 317 819

PL

5 000 000

44 113 133

3,986  %

49 113 133

PT

5 000 000

13 900 023

1,256  %

18 900 023

RO

5 000 000

56 151 568

5,074  %

61 151 568

SE

5 000 000

6 518 706

0,589  %

11 518 706

SI

5 000 000

25 669 103

2,319  %

30 669 103

SK

5 000 000

5 092 525

0,460  %

10 092 525

UK

 

 

 

 

TOTAL

169 285 714

1 106 714 286

100,00  %

1 276 000 000


PRÍLOHA II

Zoznam osobitných opatrení

1.

Ustanovenie mechanizmov konzulárnej spolupráce aspoň medzi dvomi členskými štátmi, ktorých výsledkom sú úspory z rozsahu, pokiaľ ide o spracúvanie žiadostí a vydávanie víz na konzulátoch v súlade so zásadami spolupráce uvedenými vo vízovom kódexe, vrátane spoločných centier pre podávanie žiadostí o víza.

2.

Nákup dopravných prostriedkov a prevádzkového zariadenia, ktoré sú považované za nevyhnutné pre nasadenie počas spoločných operácií agentúry Frontex a ktoré musia byť dané k dispozícii agentúre Frontex v súlade s kritériami stanovenými v článku 7 ods. 5 druhým a tretím pododsekom nariadenia (ES) č 2007/2004.


PRÍLOHA III

Ciele pre prevádzkovú podporu v rámci národných programov

Cieľ 1: podpora rozvoja a vykonávania politík zabezpečujúcich absenciu akýchkoľvek kontrol osôb pri prekračovaní vnútorných hraníc, nezávisle od ich štátnej príslušnosti, a vykonávanie kontrol osôb a efektívne monitorovanie pri prekračovaní vonkajších hraníc

operácie,

náklady na zamestnancov vrátane nákladov na odbornú prípravu,

servisné náklady, napríklad údržba a opravy,

modernizácia/výmena zariadení,

nehnuteľnosti (odpisy, renovácia).

Cieľ 2: podpora rozvoja a vykonávania spoločnej politiky v oblasti víz a iných povolení na krátkodobý pobyt, vrátane konzulárnej spolupráce

operácie,

náklady na zamestnancov vrátane nákladov na odbornú prípravu,

servisné náklady, napríklad údržba a opravy,

modernizácia/výmena zariadení,

nehnuteľnosti (odpisy, renovácia).

Cieľ 3: zriadenie a prevádzka bezpečných systémov IT, ich komunikačnej infraštruktúry a vybavenia na podporu riadenia migračných tokov vrátane dohľadu cez vonkajšie hranice Únie

prevádzkové riadenie SIS, VIS a nových systémov, ktoré sa zriadia v danom období,

náklady na zamestnancov vrátane nákladov na odbornú prípravu,

servisné náklady, napríklad údržba a opravy,

komunikačná infraštruktúra a záležitosti týkajúce sa bezpečnosti a ochrany údajov

modernizácia/výmena zariadení,

prenájom zabezpečených priestorov a/alebo renovácia.


PRÍLOHA IV

Zoznam spoločných ukazovateľov pre meranie dosahovania osobitných cieľov

a)

podpora spoločnej vízovej politiky na uľahčenie legitímneho cestovania, zabezpečenie rovnakého zaobchádzania so štátnymi príslušníkmi tretích krajín a boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu

i)

počet činností konzulárnej spolupráce vyvinutej s pomocou nástroja

Na účely výročných správ o vykonávaní, ako sa uvádza v článku 54 nariadenia (EÚ) č. 514/2014 sa tento ukazovateľ ďalej člení na podkategórie, ako napríklad:

kolokácie,

spoločné centrá pre žiadosti,

vyhlásenia,

iné;

ii)

počet zamestnancov vyškolených a počet školení o aspektoch týkajúcich sa spoločnej vízovej politiky s pomocou nástroja;

iii)

počet špecializovaných miest v tretích krajinách podporovaných nástrojom

Na účely výročných správ o vykonávaní, ako sa uvádza v článku 54 nariadenia (EÚ) č. 514/2014 sa tento ukazovateľ ďalej člení na podkategórie, ako napríklad:

imigrační styční dôstojníci,

iné;

iv)

percento a počet konzulátov vyvinutých alebo zmodernizovaných za pomoci nástroja z celkového počtu konzulátov;

b)

podpora riadenia hraníc, a to aj prostredníctvom výmeny informácií medzi členskými štátmi a medzi členskými štátmi a agentúrou Frontex na účely zabezpečenia vysokej úrovne ochrany vonkajších hraníc na jednej strane, vrátane riešenia nelegálneho prisťahovalectva, a na účely hladkého prechodu cez vonkajšie hranice v súlade so schengenským acquis na strane druhej

i)

počet zamestnancov vyškolených a počet školení o aspektoch týkajúcich sa riadenia hraníc s pomocou nástroja;

ii)

počet infraštruktúry hraničných kontrol (kontroly a dozor) a prostriedky vyvinuté alebo zmodernizované pomocou nástroja.

Na účely výročných správ o vykonávaní, ako sa uvádza v článku 54 nariadenia (EÚ) č. 514/2014 sa tento ukazovateľ ďalej člení na podkategórie, ako napríklad:

infraštruktúra,

vozový park (vzdušné, pozemné, morské hranice),

vybavenie,

iné;

iii)

počet prekročení hraníc na vonkajších hraniciach prostredníctvom vchodov s automatizovaným systémom hraničnej kontroly podporovaných z nástroja z celkového počtu prekročení hraníc;

iv)

počet národnej infraštruktúry hraničného dozoru/ďalej rozvíjané v rámci EUROSUR.

Na účely výročných správ o vykonávaní, ako sa uvádza v článku 54 nariadenia (EÚ) č. 514/2014 sa tento ukazovateľ ďalej člení na podkategórie, ako napríklad:

národné koordinačné centrá,

regionálne koordinačné centrá,

miestne koordinačné centrá,

ďalšie typy koordinačných centier;

v)

počet prípadov ohlásených členskými štátmi európskemu situačnému prehľadu.

Na účely výročných správ o vykonávaní, ako sa uvádza v článku 54 nariadenia (EÚ) č. 514/2014 sa tento ukazovateľ ďalej člení na podkategórie, ako napríklad:

nelegálne prisťahovalectvo, a to aj prípady súvisiace s ohrozením životov migrantov

cezhraničná trestná činnosť

krízové situácie.


Top