Daňová politika EÚ

EÚ nie je oprávnená vyrubovať ani vyberať dane, tieto právomoci prináležia členským štátom EÚ. Daňová politika EÚ sa zameriava predovšetkým na správne fungovanie jednotného trhu, teda zabezpečuje, aby cezhraničnej hospodárskej činnosti nebránili daňové prekážky a aby sa predchádzalo narúšaniu hospodárskej súťaže. Jej cieľom je zabezpečiť, aby sa občania a podniky nestretávali s ťažkosťami v súvislosti s dvojitým zdanením, narušením hospodárskej súťaže, vymáhaním vrátenia dane a so získavaním informácií o daňových pravidlách týkajúcich sa iných členských štátov.

Harmonizačné úsilie EÚ sa sústreďuje najmä na právne predpisy týkajúce sa dane z tovarov a služieb (nepriame dane, napr. daň z pridanej hodnoty – DPH a spotrebná daň z energetických výrobkov, elektrickej energie, alkoholu a tabakových výrobkov) a menej na daň z príjmov alebo zisku (priame dane). K určitému pokroku však došlo v súvislosti s opatreniami na riešenie daňových únikov z úspor a so vzájomnou pomocou medzi daňovými správami.

Osobitné ustanovenia o daniach sú vymedzené v článkoch 110 až 113 Zmluvy o fungovaní EÚ. Prijatie harmonizovaných právnych predpisov o daniach si vyžaduje jednomyseľné schválenie všetkými členskými štátmi v Rade, pričom tento faktor zvykne brzdiť prijatie spoločných pravidiel. Skupina 11 členských štátov preto nedávno získala povolenie na vytvorenie vzájomnej posilnenej spolupráce v oblasti dane z finančných transakcií a v súčasnosti sa na dosiahnutie koordinácie v oblasti daní väčšmi využívajú nezáväzné prístupy, ako sú napr. odporúčania.