This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Zásada „znečisťovateľ platí“ a environmentálna zodpovednosť
Stanovujú sa v nej pravidlá vychádzajúce zo zásady znečisťovateľ platí. Znamená to, že spoločnosť, ktorá spôsobí environmentálnu škodu, za ňu nesie zodpovednosť a musí vykonať potrebné preventívne alebo nápravné kroky a znášať všetky s tým súvisiace náklady.
V smernici sa environmentálna škoda vymedzuje ako:
Definícia zahŕňa vypúšťanie znečisťujúcich látok do ovzdušia (čo ovplyvňuje stav zeme alebo vody), do vnútrozemských povrchových a podzemných vôd a akékoľvek zámerné uvoľnenie geneticky modifikovaných organizmov, ktoré sú vymedzené v smernici 2001/18/ES.
Existujú dva scenáre výskytu zodpovednosti:
K výnimkám patrí ozbrojený konflikt, prírodná katastrofa, zodpovednosť za tie druhy environmentálnych škôd, na ktoré sa vzťahujú medzinárodné dohovory (napr. znečisťovanie morí), a jadrové riziká, na ktoré sa vzťahuje Zmluva o Euratome.
Spoločnosť musí zaplatiť za preventívne opatrenia a nápravné opatrenia, okrem určitých situácií, napríklad ak škodu spôsobila tretia strana napriek príslušným bezpečnostným opatreniam, alebo škoda bola výsledkom dodržania úradného pokynu.
Smernica bola v roku 2019 zmenená nariadením (EÚ) 2019/1010, ktorým sa zosúlaďujú a zefektívňujú povinnosti podávania správ v oblasti právnych predpisov týkajúcich sa životného prostredia. Nižšie sú uvedené nové pravidlá platné od .
Smernica nadobudla účinnosť a mala byť transponovaná do vnútroštátnych právnych predpisov krajín EÚ do .
Ďalšie informácie:
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (Ú. v. EÚ L 143, , s. 56 – 75)
Následné zmeny smernice 2004/35/ES boli zapracované do pôvodného dokumentu. Toto konsolidované znenie slúži len na dokumentačné účely.
Posledná aktualizácia