1

Európska komisia svojím odvolaním navrhuje zrušenie rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 10. novembra 2017, Icap i./Komisia (T‑180/15, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2017:795), ktorým Všeobecný súd čiastočne zrušil rozhodnutie Komisie C(2015) 432 final zo 4. februára 2015 týkajúce sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec AT.39861 – Úrokové deriváty denominované v jenoch) (ďalej len „sporné rozhodnutie“).

2

Z okolností predchádzajúcich sporu uvedených v bodoch 1 až 21 napadnutého rozsudku vyplýva, že Icap plc (ktorej právnou nástupkyňou sa stala NEX International Limited), Icap Management Services Ltd a Icap New Zealand Ltd (ďalej spoločne len „Icap“), sú súčasťou podniku, ktorý poskytuje maklérske služby prostredníctvom hlasových a elektronických sietí a služby po uzavretí obchodu.

3

Sporným rozhodnutím Komisia rozhodla, že Icap sa podieľala na šiestich porušeniach článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 (Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3) v súvislosti s manipuláciou medzibankových referenčných úrokových mier London Interbank Offered Rate [LIBOR, medzibanková úroková miera používaná v Londýne, (Spojené kráľovstvo)] a Tokyo Interbank Offered Rate [TIBOR, medzibanková úroková miera používaná v Tokiu (Japonsko)] na trhu s úrokovými derivátmi denominovanými v japonských jenoch, ktoré boli predtým konštatované rozhodnutím Európskej komisie C(2015) 8602 final zo 4. decembra 2013 týkajúcim sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec AT.39861 – Úrokové deriváty denominované v japonských jenoch).

4

Dňa 29. októbra 2013 Komisia začala konanie o nesplnení povinnosti voči spoločnosti Icap.

5

Dňa 12. novembra 2013 Icap informovala Komisiu o svojom úmysle nevyužiť konanie o urovnaní.

6

Dňa 4. februára 2015 Komisia prijala sporné rozhodnutie, v ktorom uložila spoločnosti Icap šesť pokút v celkovej výške 14960000 eur za to, že „uľahčila“ týchto šesť porušení:

7

Body 18 až 21 napadnutého rozsudku majú takéto znenie:

8

Návrhom predloženým kancelárii Všeobecného súdu 14. apríla 2015 Icap podala žalobu proti spornému rozhodnutiu, ktorou sa domáhala zrušenia tohto rozhodnutia a subsidiárne zníženia výšky uložených pokút.

9

Na podporu svojho návrhu na zrušenie uviedla Icap šesť žalobných dôvodov. Prvými štyrmi žalobnými dôvodmi napadla zákonnosť článku 1 sporného rozhodnutia, ktorý sa týka existencie porušení. Piaty a šiesty žalobný dôvod smerovali proti článku 2 tohto rozhodnutia, ktorý sa týkal uložených pokút.

10

Napadnutým rozsudkom Všeobecný súd jednak čiastočne zrušil článok 1 sporného rozhodnutia a jednak zrušil článok 2 tohto rozhodnutia.

11

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

12

Icap navrhuje, aby Súdny dvor:

13

Komisia uvádza jediný odvolací dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení pri výklade a uplatnení judikatúry týkajúcej sa odôvodnenia rozhodnutí ukladajúcich pokuty.

14

Komisia tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že určenie výšky pokút uložených spoločnosti Icap nebolo v spornom rozhodnutí dostatočne odôvodnené.

15

Táto inštitúcia tvrdí, že Všeobecný súd sa v bodoch 287 až 291 napadnutého rozsudku opieral o nesprávny výklad povinnosti odôvodnenia. Všeobecný súd nerešpektoval judikatúru vyplývajúcu z rozsudkov z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia (C‑386/10 P, EU:C:2011:815, bod 61), a z 22. októbra 2015, AC‑Treuhand/Komisia (C‑194/14 P, EU:C:2015:717, body 66 až 68), podľa ktorej Komisia splní túto povinnosť, keď v prípade podniku, ktorý je zodpovedný za porušenie článku 101 ZFEÚ z dôvodu jeho úlohy subjektu, ktorý uľahčil kartel, uvedie posudzované skutočnosti, ktoré jej umožnili vymedziť závažnosť a dĺžku trvania porušenia, pričom nie je povinná uviesť všetky číselné údaje a výpočty vykonané na účely stanovenia výšky pokuty.

16

Okrem toho Všeobecný súd v bodoch 295 a 296 napadnutého rozsudku nezohľadnil rozsudok z 28. januára 2016, Quimitécnica.com a de Mello/Komisia (C‑415/14 P, neuverejnený, EU:C:2016:58, bod 53), z ktorého však vyplýva, že odôvodnenie aktu Komisie sa musí posudzovať s ohľadom na jeho kontext, vrátane komunikácie, ku ktorej došlo medzi ňou a dotknutými osobami pred prijatím dotknutého aktu a po jeho prijatí.

17

Komisia sa domnieva, že sporné rozhodnutie z právneho hľadiska dostatočne uvádza faktory závažnosti a dĺžku účasti spoločnosti Icap na porušení a že v tejto súvislosti je jej odôvodnenie porovnateľné s odôvodnením rozhodnutia vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 22. októbra 2015, AC‑Treuhand/Komisia (C‑194/14 P, EU:C:2015:717).

18

Komisia sa domnieva, že prekročila rámec toho, čo bola povinná urobiť, aby odpovedala spoločnosti Icap, ktorá sa domnievala, že sa s ňou zaobchádzalo rozdielne vo vzťahu k podniku R. P. Martin, ktorému boli tiež uložené pokuty za jeho úlohu subjektu, ktorý uľahčil kartel, ale na rozdiel od spoločnosti Icap sa rozhodol využiť konanie o urovnaní.

19

Komisia najprv uvádza, že ako základ výpočtu použila hodnoty predaja a celosvetový obrat uplatňovaný na banky, ktoré sa zúčastnili kartelu. Ďalej tvrdí, že zohľadnila dĺžku účasti spoločnosti Icap a napokon znížila základnú hypotetickú výšku pokuty, aby získala paušálnu, vhodnú a primeranú pokutu. Rovnakú metódu uplatnila na podnik R. P. Martin v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. Tomuto poslednému uvedenému podniku však bolo priznané zníženie o 25 % z dôvodu zhovievavosti, ako aj zníženie o 10 % z dôvodu konania o urovnaní. Jeho obrat bol okrem toho takmer dvadsaťkrát nižší ako obrat spoločnosti Icap a jeho účasť na porušení trvala približne jeden mesiac, zatiaľ čo účasť spoločnosti Icap trvala viac než dva mesiace.

20

V prípade, že Súdny dvor rozhodne o výške pokút na základe svojej neobmedzenej súdnej právomoci, Komisia navrhuje, aby stanovil výšku každej pokuty uplatnením pomerného zníženia dĺžok trvania porušenia, o ktorom rozhodol Všeobecný súd a ktoré už nadobudlo právoplatnosť.

21

Icap tvrdí, že tento odvolací dôvod je nedôvodný.

22

Odvolací dôvod so sebou nesie predovšetkým otázku, či Všeobecný súd nesprávne posúdil rozsah povinnosti odôvodnenia, ktorú má Komisia, keď v podstate v bodoch 287 až 296 napadnutého rozsudku rozhodol, že Komisia sa nemôže obmedziť na všeobecné uistenie, že základné sumy uložené podnikom zodpovedným za porušenie článku 101 ZFEÚ za uľahčenie kartelu odrážajú závažnosť, dĺžku a povahu ich účasti na porušeniach, ako aj odstrašujúci účinok pokút, hoci je nesporné, že tieto sumy boli určené na základe osobitnej metódy, ktorá týmto podnikom nebola zverejnená.

23

Ako Všeobecný súd pripomenul v bodoch 287 a 288 napadnutého rozsudku, podľa ustálenej judikatúry musí byť odôvodnenie vyžadované článkom 296 ZFEÚ prispôsobené povahe predmetného aktu a musia z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá dotknutý akt prijala tak, aby dotknuté osoby mohli poznať dôvody prijatého opatrenia a aby súd Únie mohol vykonať svoje preskúmanie. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie špecifikovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretože otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 296 ZFEÚ, má byť posudzovaná nielen s ohľadom na jeho znenie, ale tiež na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblasť (pozri najmä rozsudky z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France, C‑367/95 P, EU:C:1998:154, bod 63, ako aj z 8. mája 2019, Landeskreditbank Baden‑Württemberg/BCE, C‑450/17 P, EU:C:2019:372, bod 87).

24

Pokiaľ ide o rozhodnutia ukladajúce pokuty podnikom za porušenie článku 101 ZFEÚ, povinnosť odôvodnenia má osobitnú dôležitosť. Komisii prináleží, aby odôvodnila svoje rozhodnutie a najmä vysvetlila zváženie a zhodnotenie zohľadnených skutočností. Existencia odôvodnenia musí byť overená súdom ex offo (rozsudok z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, C‑386/10 P, EU:C:2011:815, bod 61).

25

Hoci je pravda, že Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o metódu stanovovania pokút v prípade porušenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže (rozsudok z 19. decembra 2012, Heineken Nederland a Heineken/Komisia, C‑452/11 P, neuverejnený, EU:C:2012:829, bod 92, ako aj citovaná judikatúra), na účely transparentnosti však prijala usmernenia z roku 2006, v ktorých uviedla, z akých dôvodov zohľadní takú či onakú okolnosť porušenia a dôsledky, ktoré z toho môžu byť vyvodené pre výšku pokuty (rozsudok z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, C‑386/10 P, EU:C:2011:815, bod 59).

26

Usmernenia z roku 2006 tak spočívajú na zohľadnení hodnoty predaja dotknutých výrobkov vo vzťahu k porušeniu na účely stanovenia základnej výšky pokút, ktoré sa majú uložiť. Tieto usmernenia vo svojich bodoch 6 a 13 stanovujú, že hodnota týchto predajov v spojení s dĺžkou trvania porušenia má za cieľ „odrážať ekonomický význam porušenia, ako aj relatívny podiel každého podniku na porušení“.

27

Táto metóda sa však môže niekedy javiť ako neprispôsobená osobitným okolnostiam veci. Tak je to najmä v prípade, keď podnik, ktorý bol uznaný za zodpovedného za porušenie článku 101 ZFEÚ za to, že uľahčil kartel, nedosahuje žiadny obrat na trhoch relevantných tovarov. V takej situácii Súdny dvor rozhodol, že Komisia bola oprávnená použiť inú metódu stanovenia pokút, než je metóda opísaná v usmerneniach z roku 2006, a v súlade s ich bodom 37 stanoviť základnú výšku pokuty uloženej podniku, ktorý prostredníctvom svojej poradenskej činnosti uľahčil kartel, paušálnym spôsobom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. októbra 2015, AC‑Treuhand/Komisia, C‑194/14 P, EU:C:2015:717, body 65 až 67).

28

Pokiaľ ide o určenie rozsahu povinnosti odôvodnenia, ktorú má Komisia, keď sa odchýli od všeobecnej metodológie stanovenej v usmerneniach z roku 2006, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry platí, že hoci rozhodnutie Komisie vyplývajúce z ustálených rozhodnutí možno odôvodniť v súhrnnej podobe, napríklad prostredníctvom odkazu na takúto prax, musí Komisia poskytnúť jednoznačné odôvodnenie, ak zašla podstatne ďalej ako v predchádzajúcich rozhodnutiach (pozri najmä rozsudky z 26. novembra 1975, Groupement des fabricants de papiers peints de Belgique a i./Komisia, 73/74, EU:C:1975:160, bod 31, a z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, C‑521/09 P, EU:C:2011:620, bod 155).

29

Treba tiež pripomenúť ustálenú judikatúru, podľa ktorej uvedené usmernenia stanovujú orientačné praktické pravidlá postupu, ktoré sa majú dodržiavať a od ktorých sa Komisia nemôže v konkrétnom prípade odchýliť bez uvedenia dôvodov zlučiteľných so zásadou rovnosti zaobchádzania (pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. mája 2013, Quinn Barlo a i./Komisia, C‑70/12 P, neuverejnený, EU:C:2013:351, bod 53, a z 11. júla 2013, Ziegler/Komisia, C‑439/11 P, EU:C:2013:513, bod 60 a citovanú judikatúru).

30

Pokiaľ sa Komisia odvoláva na bod 37 usmernení z roku 2006, je povinná uviesť dôvody, ktoré jej umožňujú domnievať sa, že osobitosti veci, ktorá jej bola predložená, alebo nevyhnutnosť dosiahnuť odstrašujúci účinok, odôvodňujú, aby sa odchýlila od metódy uvedenej v uvedených usmerneniach, ako to v podstate rozhodol Všeobecný súd v bode 289 napadnutého rozsudku.

31

Komisia si navyše splní povinnosť odôvodnenia, keď vo svojom rozhodnutí uvedie posudzované skutočnosti, ktoré jej umožnili vymedziť závažnosť a dĺžku trvania porušenia (rozsudok z 22. októbra 2015, AC‑Treuhand/Komisia, C‑194/14 P, EU:C:2015:717, bod 68). Napriek tomu, že nie je povinná uviesť číselné údaje týkajúce sa každého jednotlivého stupňa spôsobu výpočtu pokuty, je však povinná vysvetliť, ako rozhodol Všeobecný súd v bode 291 napadnutého rozsudku, ako posúdila a zhodnotila skutočnosti, ktoré vzala do úvahy (rozsudok z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, C‑386/10 P, EU:C:2011:815, bod 61).

32

Hoci je uvedenie týchto skutočností potrebné, otázka, či je dostatočné, musí byť posúdená vzhľadom na dotknuté okolnosti a kontext, do ktorého patrí rozhodnutie Komisie.

33

Je pravda, že vo veci, v ktorej Komisia paušálne stanovila základnú sumu pokuty uloženej podniku, ktorý uľahčil kartel, Súdny dvor rozhodol, že stačí, že sa odôvodnenie obmedzuje na uvedenie toho, že pri stanovení tejto výšky bola zohľadnená závažnosť a dĺžka trvania porušenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. októbra 2015, AC‑Treuhand/Komisia, C‑194/14 P, EU:C:2015:717, body 68 a 69). Z tohto rozsudku však nemožno vyvodiť, že také odôvodnenie je vždy dostatočné bez ohľadu na osobitosti danej situácie.

34

Okrem toho, ak sa Komisia odchýli od usmernení z roku 2006 a uplatňuje inú metódu, ktorá sa osobitne prispôsobuje špecifikám situácie podnikov, ktoré uľahčili kartel, je s prihliadnutím na právo na obhajobu nevyhnutné, aby táto metodika bola zverejnená dotknutým osobám, aby tieto podniky mohli vyjadriť svoje stanovisko k skutočnostiam, na ktorých Komisia zamýšľa založiť svoje rozhodnutie (pozri analogicky rozsudok z 22. októbra 2013, Sabou, C‑276/12, EU:C:2013:678, bod 38 a citovaná judikatúra). Toto zverejnenie totiž prispieva k spravodlivosti, nestrannosti a kvalite rozhodnutí Komisie, na ktorých v konečnom dôsledku závisí dôvera verejnosti a podnikov v legitimitu činnosti tejto inštitúcie v oblasti hospodárskej súťaže (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. januára 2019, Komisia/United Parcel Service, C‑265/17 P, EU:C:2019:23, body 31, 33, 34 a 53).

35

V prejednávanej veci je nesporné, že Komisia určila základnú sumu pokút uložených spoločnostiam Icap a R. P. Martin na základe tej istej metódy, ktorá bola osobitne vypracovaná s cieľom zohľadniť osobitnú situáciu subjektov, ktoré uľahčujú porušenie, a spočíva na päťstupňovom kritériu, ktoré môže vymedziť trvanie a závažnosť ich účasti na dotknutých porušeniach. Okolnosti prejednávanej veci sa tak odlišujú od okolností vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 22. októbra 2015, AC‑Treuhand/Komisia (C‑194/14 P, EU:C:2015:717), v ktorej Komisia paušálne určila základnú sumu pokuty uloženej jedinému subjektu, ktorý uľahčil kartel.

36

Všeobecný súd navyše v bode 293 napadnutého rozsudku uviedol, že odôvodnenie 287 sporného rozhodnutia „neobsahuje spresnenia, pokiaľ ide o alternatívnu metódu, ktorú Komisia uprednostnila, ale obmedzuje sa len na všeobecné uistenie, že základná výška odrážala závažnosť, dĺžku a povahu účasti spoločnosti Icap na dotknutých porušeniach, ako aj nevyhnutnosť zaručiť, že pokuty majú dostatočne odstrašujúci účinok“.

37

Vzhľadom na právne okolnosti pripomenuté v bodoch 28 až 34 tohto rozsudku Všeobecný súd správne potvrdil posúdenie uvedené v bode 294 napadnutého rozsudku, podľa ktorého na jednej strane „takto koncipované odôvodnenie 287 [sporného rozhodnutia] neumožňuje ani žalobkyniam, aby pochopili dôvodnosť metodiky, ktorú Komisia uprednostnila, ani Všeobecnému súdu, aby ju preskúmal“, a na druhej strane „takéto nedostatočné odôvodnenie sa nachádza aj v odôvodneniach 290 až 296 uvedeného rozhodnutia, ktoré neobsahujú ani minimálne informácie, ktoré by mohli umožniť pochopiť a overiť relevanciu a posúdenie skutočností, ktoré Komisia vzala do úvahy pri stanovení základnej výšky pokút, a to v rozpore s judikatúrou“ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, C‑386/10 P, EU:C:2011:815, bod 61).

38

Na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, povinnosť dostatočne odôvodniť relevanciu a zváženie skutočností, ktoré zohľadnila pri stanovení alternatívnej metódy, ktorú uprednostnila, so zreteľom na judikatúru pripomenutú v bode 31 tohto rozsudku neznamená, že je povinná poskytnúť číselné údaje týkajúce sa spôsobu výpočtu pokuty alebo podrobne vysvetliť vnútorné výpočty, ktoré vykonala. V prejednávanej veci Komisia okrem toho netvrdila, že vymenovanie piatich stupňov, ktoré obsahuje zvolená alternatívna metóda a ktoré uviedla až v štádiu konania pred Všeobecným súdom, ju viedli k prezradeniu číselných údajov alebo vnútorných výpočtov.

39

Komisia tiež namieta, že Všeobecný súd nezohľadnil informácie týkajúce sa metodológie výpočtu, ktoré boli poskytnuté žalobkyni v rámci správneho konania, ako aj v štádiu súdneho konania.

40

S prihliadnutím na význam, ktorý má povinnosť odôvodnenia vzhľadom na skutočnosti uvedené v bode 34 tohto rozsudku, sa však Všeobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 295 napadnutého rozsudku rozhodol, že hoci „odôvodnenie napadnutého aktu treba preskúmať v rámci jeho súvislostí, ale nemožno usudzovať, že uskutočnenie… prieskumných a neformálnych diskusií môže Komisiu zbaviť v napadnutom rozhodnutí povinnosti vysvetliť metodiku, ktorú uplatnila na účely určenia uložených pokút“.

41

Okrem toho vzhľadom na neuvedenie žiadneho vysvetlenia, pokiaľ ide o relevanciu a zváženie skutočností zohľadnených Komisiou pri stanovení metódy výpočtu základnej sumy pokuty uloženej spoločnosti Icap, Všeobecný súd v bode 296 napadnutého rozsudku správne rozhodol, že „vysvetlenie poskytnuté vo fáze pred začatím konania pred Všeobecným súdom nemôže zohľadniť na účely posúdenia toho, či Komisia dodržala svoju povinnosť odôvodnenia“.

42

Jediný odvolací dôvod treba preto zamietnuť ako nedôvodný.

43

Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že odvolanie musí byť zamietnuté.

44

Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku uplatniteľného na základe článku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Icap navrhla, aby bola Komisii uložená povinnosť nahradiť trovy konania, a Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené, aby jej bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: