–

belgická vláda, v zastúpení: M. Jacobs a L. Van den Broeck, splnomocnené zástupkyne, za právnej pomoci S. Rodrigues, avocat,

–

Európska komisia, v zastúpení: D. Martin a M. Van Hoof, splnomocnení zástupcovia,

–

V, osobne,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 87 ods. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 166, 2004, s. 1; Mim. vyd. 05/005, s. 72), zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 988/2009 zo 16. septembra 2009 (Ú. v. EÚ L 284, 2009, s. 43) (ďalej len „nariadenie č. 883/2004“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pánom V a Institut national d’assurances sociales pour travailleurs indépendants (Inasti) (Národný inštitút sociálneho poistenia pre samostatne zárobkovo činné osoby, Belgicko) a spoločnosťou Securex Integrity ASBL (ďalej len „Securex“), ktorý sa týka uplatniteľnosti belgických právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia na pána V.

3

Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení zmenenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996 (Ú. v. ES L 28, 1997, s. 1; Mim. vyd. 05/003, s. 3), naposledy zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 592/2008 zo 17. júna 2008 (Ú. v. EÚ L 177, s. 1, ďalej len „nariadenie č. 1408/71“), stanovovalo v hlave II článku 14c písm. b):

„Osoba, ktorá je súčasne zamestnaná na území jedného členského štátu a samostatne zárobkovo činná na území druhého členského štátu, podlieha:

…

a

4

V prílohe VII tohto nariadenia boli vymenované prípady, v ktorých sa na osobu vzťahujú súčasne právne predpisy dvoch členských štátov v súlade s článkom 14c písm. b) uvedeného nariadenia. Medzi nimi bol v bode 1 tejto prílohy uvedený prípad „ak je samostatne zárobkovo činný v Belgicku a zamestnaný v ktoromkoľvek inom členskom štáte“.

5

Nariadenie č. 1408/71 bolo zrušené a nahradené nariadením č. 883/2004 v jeho pôvodnom znení od 1. mája 2010, kedy nariadenie č. 883/2004 nadobudlo účinnosť.

6

Odôvodnenie 4 nariadenia č. 883/2004 stanovuje, že je potrebné rešpektovať osobitné vlastnosti vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia a vypracovať iba systém koordinácie.

7

Podľa odôvodnenia 45 tohto nariadenia:

„pretože cieľ navrhovaného opatrenia, a to koordinačné opatrenia na zaručenie toho, aby sa právo na voľný pohyb osôb mohlo účinne vykonávať, sa nemôže dostatočne dosiahnuť členskými štátmi, a vzhľadom na rozsah a účinky tohto opatrenia sa môže lepšie dosiahnuť na úrovni spoločenstva, spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako je ustanovená v článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality, ako je ustanovená v tomto článku, toto nariadenie nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.“

8

Článok 11 ods. 1 uvedeného nariadenia uvádza:

„Osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.“

9

Článok 13 ods. 3 toho istého nariadenia má nasledujúce znenie:

„Osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1.“

10

Článok 87 ods. 8 nariadenia č. 883/2004 stanovuje:

„Ak sa v dôsledku uplatňovania tohto nariadenia na osobu vzťahujú právne predpisy iného členského štátu, ako je členský štát určený v súlade s hlavou II [nariadenia č. 1408/71], budú sa tieto právne predpisy naďalej uplatňovať, pokiaľ sa daná situácia nezmení, a to nie dlhšie než 10 rokov od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia, ak dotknutá osoba nepožiada, aby sa na ňu vzťahovali právne predpisy uplatniteľné podľa tohto nariadenia. Ak sa na dotknutú osobu majú vzťahovať právne predpisy členského štátu podľa tohto nariadenia odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, podá táto osoba žiadosť príslušnej inštitúcii tohto členského štátu do troch mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Ak sa žiadosť podá po uplynutí uvedenej lehoty, zmena uplatniteľných právnych predpisov sa uskutoční v prvý deň nasledujúceho mesiaca.“

11

Pán V pracoval ako advokát zapísaný v advokátskej komore v Bruseli (Belgicko) od septembra roku 1980 do 30. septembra 2007. Počas tohto obdobia bol registrovaný v inštitúte Inasti a poistený v belgickej sociálnej poisťovni Securex.

12

Dňa 30. septembra 2007 pán V požiadal o vyčiarknutie zo zoznamu členov advokátskej komory a v dôsledku toho prestal byť poistený v poisťovni Securex. V ten istý deň vstúpila advokátska kancelária, v ktorej pôsobil, do likvidácie a pán V bol vymenovaný za likvidátora.

13

Pán V pracuje od 1. októbra 2007 ako riaditeľ právneho oddelenia spoločnosti so sídlom v Luxembursku a tým sa na neho ako na zamestnanca uplatňuje luxemburský systém sociálneho zabezpečenia.

14

Dňa 11. júna 2010 Inasti požiadal pána V o spresnenia týkajúce sa jeho funkcie likvidátora. Pán V listom z 24. júna 2010 odpovedal, že odmena likvidátora, ktorú mu zaplatila advokátska kancelária v likvidácii, neodôvodňuje, aby bol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu ani aby sa naňho vzťahoval systém sociálneho zabezpečenia samostatne zárobkovo činných osôb.

15

Dňa 11. decembra 2013 upovedomil Inasti poisťovňu Securex o opravnom rozhodnutí, ktoré sa týkalo príjmov pána V za roky 2008 až 2010. Dňa 23. decembra 2013 Securex upovedomila pána V o tom, že s ohľadom na informácie poskytnuté inštitútom Inasti mal byť ako osoba vykonávajúca od 1. októbra 2007 vedľajšiu samostatnú zárobkovú činnosť považovaný za osobu, na ktorú sa vzťahuje belgický režim sociálneho zabezpečenia, v dôsledku čoho bol povinný zaplatiť poisťovni Securex sumu vo výške 35198,42 eura z dôvodu dlžných príspevkov a príplatkov za obdobie začínajúce štvrtým štvrťrokom roku 2007 a končiace štvrtým štvrťrokom roku 2013.

16

Dňa 12. marca 2014 podal pán V návrh na Tribunal du travail de Liège (Pracovný súd Liège, Belgicko), ktorým napadol, že by mal ako osoba vykonávajúca doplnkovú samostatnú zárobkovú činnosť podliehať belgickému systému sociálneho zabezpečenia, ako aj požiadavku na zaplatenie príspevkov na sociálne zabezpečenie, ktorú predložila Securex.

17

Po podaní návrhu doručil pán V poisťovni Securex čestné vyhlásenie o tom, že funkciu likvidátora vykonával bez nároku na odmenu, pričom k nemu priložil zápisnicu zo stretnutia spoločníkov advokátskej kancelárie, o ktorú ide vo veci samej, ktoré sa konalo 24. februára 2014 a v ktorej sa predovšetkým konštatovalo, že svoju funkciu likvidátora vykonával od 1. januára 2010 bezplatne a že táto situácia mala pokračovať až do ukončenia likvidácie. V tom istom podaní pán V požiadal, aby od dátumu tohto stretnutia už naňho nebol uplatňovaný belgický systém sociálneho zabezpečenia.

18

Hoci Cour du travail de Liège (Pracovný súd Liège) rozsudkom zo 17. augusta 2016 uznal, že zákonné úroky vypočítané z príspevkov na sociálne zabezpečenie, o ktoré ide vo veci samej, za obdobie od októbra 2011 do septembra 2013 splatné neboli, žalobu pána V zamietol ako nedôvodnú.

19

Dňa 22. septembra 2016 podal pán V odvolanie na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, pričom navrhoval zmenu uvedeného rozsudku, čo podložil najmä tým, že na základe nariadenia č. 883/2004 nemali Inasti a Securex právo požadovať zaplatenie príspevkov, o ktoré ide vo veci samej.

20

Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že na pána V sa od 30. septembra 2007, dátumu, kedy prestal vykonávať činnosť advokáta, neuplatňoval belgický systém sociálneho zabezpečenia. Vnútroštátny súd sa preto pýta, či pán V, ktorý v čase nadobudnutia účinnosti nariadenia č. 883/2004 podliehal výlučne luxemburskému systému sociálneho zabezpečenia, mal aj tak podľa článku 87 ods. 8 nariadenia č. 883/2004 povinnosť v lehote do troch mesiacov podať výslovnú žiadosť na účely uplatnenia tohto nariadenia.

21

Vnútroštátny súd dodáva, že podľa Praktickej príručky na určenie práva uplatniteľného na pracovníkov na území Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarska, ktorú vypracovala Správna komisia pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia, je prvou podmienkou na uplatnenie článku 87 ods. 8 nariadenia č. 883/2004, že osoba podlieha v dôsledku tohto nariadenia právnym predpisom iného členského štátu, ako „je štát už určený“ na základe nariadenia č. 1408/71. Podľa názoru tohto súdu sa zdá, že táto príručka uvádza, že toto ustanovenie sa uplatňuje pod podmienkou, že k 1. máju 2010, dňu zrušenia nariadenia č. 1408/71 a dňu nadobudnutia účinnosti nariadenia č. 883/2004, dotknutá osoba v skutočnosti podliehala právnym predpisom členského štátu príslušného podľa nariadenia č. 1408/71. Takáto podmienka však nie je explicitne uvedená v znení článku 87 ods. 8 nariadenia č. 883/2004, čo sťažuje výklad tohto ustanovenia.

22

Za týchto podmienok rozhodol Cour du travail de Liège (Odvolací pracovný súd Liège, Belgicko) prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

23

Vo svojich písomných pripomienkach Belgické kráľovstvo tvrdilo, že rozbor vnútroštátneho súdu spočíva na vecne nesprávnom predpoklade, že sa na pána V k 1. máju 2010, teda ku dňu nadobudnutia účinnosti nariadenia č. 883/2004, v Belgicku nevzťahovalo nijaké sociálne zabezpečenie. Podľa tohto členského štátu poistenie pána V po 30. septembri 2007 v belgickom systéme sociálneho zabezpečenia pokračovalo bez prerušenia z dôvodu jeho činnosti ako likvidátora.

24

Prejudiciálne otázky sa teda týkajú čisto hypotetického problému, ktorý nie je relevantný pre vyriešenie sporu vo veci samej, a preto sú neprípustné.

25

Je potrebné uviesť, že v nadväznosti na žiadosť o vysvetlenie, ktorú Súdny dvor zaslal vnútroštátnemu súdu podľa článku 101 svojho rokovacieho poriadku, vnútroštátny súd spresnil, že v čase nadobudnutia účinnosti nariadenia č. 883/2004 bolo možné pána V považovať za osobu, ktorá z dôvodu jeho činnosti likvidátora podlieha belgickým právnym predpisom ako samostatne zárobkovo činná osoba.

26

S ohľadom na vysvetlenia predložené v odpovedi vnútroštátneho súdu teda belgická vláda na pojednávaní pred Súdnym dvorom uviedla, že už netrvá na námietke neprípustnosti vznesenej proti návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

27

V každom prípade treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry platí, že ak sa otázky položené vnútroštátnymi súdmi týkajú výkladu ustanovenia práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť, pokiaľ nie je zjavné, že návrh na začatie prejudiciálneho konania v skutočnosti smeruje k tomu, aby Súdny dvor rozhodoval na základe vykonštruovaného sporu alebo vyjadril konzultatívne názory o všeobecných alebo hypotetických otázkach, keď požadovaný výklad práva Únie nemá žiadny vzťah k realite alebo k predmetu sporu alebo keď Súdny dvor nemá dostatok skutkových a právnych informácií potrebných na to, aby odpovedal užitočným spôsobom na otázky, ktoré sú mu položené (rozsudok zo 7. decembra 2010, VEBIC, C‑439/08, EU:C:2010:739, bod 42 a citovaná judikatúra).

28

V danom prípade, ako uviedol generálny advokát v bode 25 svojich návrhov, zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že otázka, či mal pán V povinnosť podať žiadosť podľa článku 87 ods. 8 nariadenia č. 883/2004, aby sa na neho mohli po 1. máji 2010 vzťahovať výlučne právne predpisy určené podľa tohto nariadenia, t. j. luxemburské právne predpisy, a otázka, aké sú v prípade kladnej odpovede na prvú otázku dôsledky podania takejto žiadosti niekoľko rokov po tomto dátume, majú nesporne vplyv na riešenie sporu vo veci samej. Odpoveď na tieto otázky má totiž priamy vplyv na určenie počtu rokov, za ktoré sú belgické orgány oprávnené žiadať od pána V zaplatenie príspevkov.

29

Z toho vyplýva, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je prípustný.

30

S ohľadom na spresnenia poskytnuté vnútroštátnym súdom v nadväznosti na žiadosť Súdneho dvora o objasnenie treba konštatovať, že vnútroštátny súd sa svojou prvou otázkou pýta, či sa má článok 87 ods. 8 nariadenia č. 883/2004 vykladať v tom zmysle, že osoba, ktorá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia bola zamestnaná v jednom členskom štáte a samostatne zárobkovo činná v inom členskom štáte, čím v oblasti sociálneho zabezpečenia v súlade s hlavou II nariadenia č. 1408/71 súčasne podliehala uplatniteľným právnym predpisom týchto dvoch členských štátov, mala na to, aby sa na ňu vzťahovali právne predpisy uplatniteľné podľa nariadenia č. 883/2004, povinnosť podať výslovnú žiadosť v tomto zmysle.

31

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 87 ods. 8 nariadenia č. 883/2004 upravuje v prospech osoby, na ktorú sa v dôsledku uplatňovania tohto nariadenia vzťahujú právne predpisy iného členského štátu, ako je členský štát určený v súlade s hlavou II nariadenia č. 1408/71, že sa na ňu budú tieto právne predpisy naďalej uplatňovať počas určitého obdobia po nadobudnutí účinnosti nariadenia č. 883/2004, pokiaľ sa daná situácia nezmení.

32

Toto ustanovenie sa tak uplatní po prvé za predpokladu, že uplatniteľné právne predpisy spadajú pod hlavu II nariadenia č. 1408/71 a po druhé za predpokladu, že sa daná situácia nezmení (rozsudok z 11. apríla 2013, Jeltes a i., C‑443/11, EU:C:2013:224, bod 50).

33

Pokiaľ ide o prvú z týchto dvoch podmienok, je nesporné, že ku dňu nadobudnutia účinnosti nariadenia č. 883/2004 situácia pána V spadala pod článok 14c písm. b) nariadenia č. 1408/71, ktorý sa nachádza v hlave II tohto nariadenia. Treba však konštatovať, že článok 87 ods. 8 nariadenia č. 883/2004 výslovne neupravuje situácie, ako sú situácie, na ktoré sa vzťahuje článok 14c písm. b) nariadenia č. 1408/71, v ktorých sa v oblasti sociálneho zabezpečenia súčasne uplatňovali právne predpisy dvoch členských štátov a po nadobudnutí účinnosti nariadenia č. 883/2004 zostala len jedna z týchto dvoch právnych úprav naďalej uplatniteľná.

34

Nastoľuje sa teda otázka, či táto okolnosť bráni tomu, aby osoba v situácii pána V spadala do pôsobnosti článku 87 ods. 8 nariadenia č. 883/2004.

35

Podľa ustálenej judikatúry je pri výklade ustanovenia práva Únie nutné vziať do úvahy nielen jeho doslovné znenie, ale aj vzájomný kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (rozsudok z 21. marca 2018, Klein Schiphorst, C‑551/16, EU:C:2018:200, bod 34).

36

Pokiaľ ide o jeho znenie, článok 87 ods. 8 nariadenia č. 883/2004, ktorý je prechodným ustanovením, sa týka prípadu osoby, ktorá v dôsledku nariadenia č. 883/2004 „podlieha právnym predpisom členského štátu iného, ako sú právne predpisy určené v súlade s hlavou II [nariadenia č. 1408/71]“.

37

Zdá sa teda, že zo znenia tohto ustanovenia tým, že prídavné meno „iného“ odkazuje na slovo „štát“, vyplýva, že normotvorca Únie myslí na situáciu, keď sa po uplatňovaní právnych predpisov jedného členského štátu začnú uplatňovať právne predpisy iného členského štátu.

38

Podľa doslovného výkladu článku 87 ods. 8 nariadenia č. 883/2004 sa teda zdá, že prvá časť vety sa vzťahuje len na situácie, v ktorých odo dňa nadobudnutia účinnosti nariadenia č. 883/2004 osoba podlieha právnym predpisom iného členského štátu ako štátu, ktorého právne predpisy sa predtým na danú osobu vzťahovali.

39

Na druhej strane osoba, ktorá bola za účinnosti nariadenia č. 1408/71 predmetom súčasného uplatňovania právnych predpisov dvoch členských štátov, bude podľa nariadenia č. 883/2004 na jednej strane naďalej podliehať právnym predpisom jedného z týchto dvoch členských štátov a na druhej strane sa jej situácia zmení len preto, že sa na ňu už nebudú uplatňovať právne predpisy druhého členského štátu.

40

Pokiaľ ide o kontext článku 87 ods. 8 nariadenia č. 883/2004, je potrebné poznamenať, že keď bolo nariadenie č. 1408/71 rozšírené na samostatne zárobkovo činné osoby, článok 14c uvedeného nariadenia bol zavedený s cieľom stanoviť výnimku z pravidla uplatňovania jednej právnej úpravy pre prípad osoby, ktorá súčasne vykonáva činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba na území jedného členského štátu a ako zamestnanec na území iného členského štátu. V prípadoch uvedených v prílohe VII k nariadeniu č. 1408/71 sa tak na túto osobu vzťahovali právne predpisy každého z týchto dvoch členských štátov.

41

Ako teda Súdny dvor už uviedol, podľa odôvodnení 4 a 45 nariadenia č. 883/2004 je účelom tohto nariadenia koordinovať vnútroštátne systémy sociálneho zabezpečenia členských štátov s cieľom zaručiť účinný výkon práva na voľný pohyb osôb. Uvedené nariadenie aktualizovalo a zjednodušilo pravidlá obsiahnuté v nariadení č. 1408/71, pričom sa zachoval cieľ uvedeného nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. marca 2018, Klein Schiphorst, C‑551/16, EU:C:2018:200, bod 31).

42

Článok 11 ods. 1 nariadenia č. 883/2004 potvrdzuje zásadu jednej uplatniteľnej právnej úpravy, podľa ktorej osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, podliehajú právnej úprave len jedného členského štátu. Cieľom tejto zásady je vyhnúť sa komplikáciám, ktoré môžu vyplývať zo súčasného uplatňovania viacerých vnútroštátnych právnych úprav, a odstrániť nerovnosti v zaobchádzaní s osobami pohybujúcimi sa v rámci Únie, ktoré by boli dôsledkom čiastočnej alebo úplnej kumulácie uplatňujúcich sa právnych úprav (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. marca 2006, Piatkowski, C‑493/04, EU:C:2006:167, bod 21).

43

V súlade so zásadou jednej uplatniteľnej právnej úpravy článok 13 ods. 3 nariadenia č. 883/2004 stanovuje, že osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnanec a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec.

44

Okrem toho treba konštatovať, tak ako akcentoval generálny advokát v bode 35 svojich návrhov, že nariadenie č. 883/2004 zrušilo všetky výnimky zo zásady jednej uplatniteľnej právnej úpravy, ktoré existovali v nariadení č. 1408/71.

45

Za týchto okolností nemôže byť výklad článku 87 ods. 8 nariadenia č. 883/2004, ktorý zohľadňuje kontext tohto ustanovenia, naklonený pokračovaniu uplatňovania režimu výnimiek predpokladajúcemu uplatňovanie dvojitého poistenia, ktoré by bolo v rozpore so systémom zakotveným týmto nariadením, ktorý je založený na zásade jednej uplatniteľnej vnútroštátnej právnej úpravy.

46

Pokiaľ ide o účel článku 87 ods. 8 nariadenia č. 883/2004, ako uvádza generálny advokát v bode 36 svojich návrhov a ako vyplýva z Praktickej príručky na určenie práva uplatniteľného na pracovníkov na území Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarska, jeho cieľom bolo predísť množstvu zmien v uplatniteľných právnych predpisoch pri prechode na nariadenie č. 883/2004 a umožniť „bezproblémový prechod“ pre dotknuté osoby v oblasti uplatniteľných právnych prepisov v prípade, ak existujú odchýlky medzi uplatniteľnými právnymi predpismi podľa nariadenia č. 1408/71 a právnymi predpismi uplatniteľnými podľa nariadenia č. 883/2004.

47

Týmto prechodným ustanovením teda normotvorca Únie chcel zabezpečiť, že pracovníci budú mať dostatočne dlhú dobu na prispôsobenie sa, najmä s cieľom umožniť im oboznámiť sa s právnymi predpismi iného členského štátu, ktoré sú pre nich nové.

48

Z bodu 39 tohto rozsudku však vyplýva, že v situácii, v ktorej osoba podliehala za účinnosti nariadenia č. 1408/71 súčasne právnym predpisom dvoch členských štátov, uplatňovanie nariadenia č. 883/2004 nevedie k tomu, že sa na pracovníka uplatňuje právo iného členského štátu, ktoré by bolo nové, ale iba zmení jeho situáciu z dôvodu, že sa v miere, v ktorej sa ho to týka, naňho prestali uplatňovať právne predpisy jedného z dvoch členských štátov, ktorým dovtedy podliehal.

49

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a bez toho, aby bolo potrebné preskúmať druhú podmienku uvedenú v bode 32 tohto rozsudku, je potrebné odpovedať na prvú otázku, že článok 87 ods. 8 nariadenia č. 883/2004 sa nevzťahuje na situáciu, ako je situácia pána V, ktorý ku dňu nadobudnutia účinnosti nariadenia č. 883/2004 podliehal podľa článku 14c písm. b) nariadenia č. 1408/71 súčasne právnym predpisom dvoch členských štátov.

50

Z toho vyplýva, že od 1. mája 2010 nebola osoba v situácii, akou je situácia vo veci samej, na to, aby sa na ňu vzťahovali výlučne právne predpisy určené podľa nariadenia č. 883/2004, ktorými sú v danom prípade podľa článku 13 ods. 3 tohto nariadenia luxemburské právne predpisy, povinná podať žiadosť stanovenú v článku 87 ods. 8 nariadenia č. 883/2004.

51

Na prvú otázku treba teda odpovedať tak, že článok 87 ods. 8 nariadenia č. 88/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že osoba, ktorá bola ku dňu nadobudnutia účinnosti nariadenia č. 883/2004 zamestnaná v jednom členskom štáte a samostatne zárobkovo činná v inom členskom štáte, čím sa na ňu v oblasti sociálneho zabezpečenia súčasne vzťahovali uplatniteľné právne úpravy týchto dvoch členských štátov, nebola na to, aby sa na ňu vzťahovali právne predpisy uplatniteľné podľa nariadenia č. 883/2004, povinná podať výslovnú žiadosť v tomto zmysle.

52

S prihliadnutím na odpoveď na prvú otázku nie je potrebné odpovedať na druhú položenú otázku.

53

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto:

Článok 87 ods. 8 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 988/2009 zo 16. septembra 2009, sa má vykladať v tom zmysle, že osoba, ktorá bola ku dňu nadobudnutia účinnosti nariadenia č. 883/2004 zamestnaná v jednom členskom štáte a samostatne zárobkovo činná v inom členskom štáte, čím sa na ňu v oblasti sociálneho zabezpečenia súčasne vzťahovali uplatniteľné právne predpisy týchto dvoch členských štátov, nebola na to, aby sa na ňu vzťahovali právne predpisy uplatniteľné podľa nariadenia č. 883/2004, zmeneného nariadením č. 988/2009, povinná podať výslovnú žiadosť v tomto zmysle.