30.3.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 94/22

(1)

Vytvorenie integrovaného trhu s elektronickými platbami v eurách bez rozdielov medzi vnútroštátnymi a cezhraničnými platbami je nevyhnutné na náležité fungovanie vnútorného trhu. Na tento účel je cieľom projektu jednotnej oblasti platieb v eurách (ďalej len „SEPA“ – Single Euro Payments Area) vypracovať spoločné celoúniové platobné služby, ktorými sa nahradia súčasné vnútroštátne platobné služby. V dôsledku zavedenia otvorených spoločných platobných noriem, pravidiel a postupov a prostredníctvom integrovaného spracúvania platieb by SEPA mala poskytovať občanom a podnikom Únie bezpečné, ľahko použiteľné a spoľahlivé platobné služby v eurách za konkurencieschopné ceny. Toto by malo platiť v prípade platieb SEPA na vnútroštátnej aj cezhraničnej úrovni, za rovnakých základných podmienok a v súlade s rovnakými právami a povinnosťami bez ohľadu na miesto v rámci Únie. Projekt SEPA by sa mal dokončiť spôsobom, ktorý uľahčí prístup nových subjektov vstupujúcich na trh a vývoj nových produktov, vytvorí priaznivé podmienky na zvýšenú mieru hospodárskej súťaže v oblasti platobných služieb a na neobmedzovaný rozvoj a rýchlu celoúniovú implementáciu inovácií súvisiacich s platbami. Následne by zlepšenie úspor z rozsahu, zvýšenie prevádzkovej efektivity a posilnenie hospodárskej súťaže mali viesť k tlaku na znižovanie cien za elektronické platobné služby v eurách, ktoré predstavujú najlepšie riešenie spomedzi podobných služieb. Toto by malo mať významné účinky najmä v členských štátoch, kde sú platby relatívne drahé v porovnaní s inými členskými štátmi. Prechod na SEPA by preto pre používateľov platobných služieb vo všeobecnosti, a konkrétne pre spotrebiteľov, nemal byť sprevádzaný celkovými cenovými nárastmi. Práve naopak, ak je používateľ platobných služieb spotrebiteľom, mala by sa podporovať zásada neuplatňovania vyšších poplatkov. Komisia bude pokračovať v monitorovaní vývoja cien v platobnom sektore a je vyzvaná, aby každoročne poskytla analýzu tohto vývoja.

(2)

Úspech SEPA je veľmi dôležitý z ekonomického aj politického hľadiska. SEPA je úplne v súlade so stratégiou Európa 2020, ktorej cieľom je inteligentnejšie hospodárstvo, v ktorom je prosperita výsledkom inovácií a efektívnejšieho využívania dostupných zdrojov. Európsky parlament prostredníctvom svojich uznesení z 12. marca 2009 (4) o zavedení projektu SEPA a 10. marca 2010 (5) o uplatňovaní projektu SEPA, ako aj Rada vo svojich záveroch prijatých 2. decembra 2009 zdôraznili dôležitosť dosiahnutia rýchlej migrácie na projekt SEPA.

(3)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu (6) sa stanovuje moderný právny základ pre vytvorenie vnútorného trhu s platbami, pre ktorý je SEPA základným prvkom.

(4)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 924/2009 zo 16. septembra 2009 o cezhraničných platbách v Spoločenstve (7) sa takisto ustanovuje niekoľko opatrení na uľahčenie úspechu SEPA, ako napr. rozšírenie zásady rovnakých poplatkov na cezhraničné inkasá a dosiahnuteľnosť inkás.

(5)

Samoregulačné úsilie európskeho bankového sektora prostredníctvom iniciatívy SEPA sa ukázalo ako nedostatočné na to, aby bolo motorom harmonizovanej migrácie na celoúniové schémy úhrad a inkás na strane ponuky i dopytu. Konkrétne, záujmy spotrebiteľov a iných používateľov neboli dostatočne a transparentne zohľadnené. Mal by sa vypočuť hlas všetkých príslušných zúčastnených strán. Tento samoregulačný proces navyše nepodliehal vhodným mechanizmom riadenia, čím sa môže čiastočne vysvetliť pomalé prijímanie produktov SEPA na strane dopytu. Hoci nedávne zriadenie Rady SEPA predstavuje výrazné zlepšenie v riadení projektu SEPA, riadenie ostáva v podstate a z formálneho hľadiska stále v rukách Európskej platobnej rady (ďalej len „EPR“ – European Payments Council). Komisia by preto mala do konca roku 2012 prehodnotiť mechanizmy správy celého projektu SEPA a v prípade potreby predložiť návrh. V tomto prehodnotení by sa mali preskúmať okrem iného zloženie EPR, vzájomné vzťahy medzi EPR a spoločnou riadiacou štruktúrou, ako napr. Radou EPA, a úloha tejto spoločnej štruktúry.

(6)

Iba rýchlou a komplexnou migráciou na celoúniové úhrady a inkasá sa dosiahnu všetky prínosy integrovaného platobného trhu, aby sa mohli eliminovať vysoké náklady na súbežné prevádzkovanie tzv. tradičných produktov a produktov SEPA. Mali by sa preto ustanoviť pravidlá, ktoré by sa vzťahovali na uskutočňovanie všetkých úhrad a inkás v eurách v Únii. Do tejto fázy by sa však nemali zahrnúť kartové transakcie, pretože na spoločných štandardoch pre kartové transakcie v Únii sa stále pracuje. Poukazovanie peňazí, interne spracúvané platby, platobné transakcie veľkých súm, platby medzi poskytovateľmi platobných služieb na vlastný účet a platby prostredníctvom mobilného telefónu alebo akýchkoľvek iných telekomunikačných prostriedkov alebo digitálneho alebo počítačového zariadenia by nemali spadať do rozsahu pôsobnosti týchto pravidiel, pretože tieto platobné služby nie sú porovnateľné s úhradami ani inkasami. Platobná transakcia by však mala byť zahrnutá v prípadoch, keď sa ako prostriedok na jej iniciovanie na predajnom mieste alebo na diaľku použije platobná karta alebo iné zariadenie, napríklad mobilný telefón, čoho priamym výsledkom je úhrada alebo inkaso na alebo z platobného účtu identifikovateľného existujúcim národným základným číslom bankového účtu (BBAN) alebo medzinárodným číslom bankového účtu (IBAN) alebo z neho. Vzhľadom na špecifické vlastnosti platieb spracúvaných prostredníctvom platobných systémov pre platby vysokej hodnoty, akými je ich vysoká priorita, naliehavosť a predovšetkým ich vysoká hodnota, nie je navyše vhodné, aby sa toto nariadenie vzťahovalo na uvedené platby. Z tohto nariadenia by nemali byť vyňaté platby inkasom, pokiaľ platiteľ vyslovene nepožiadal o vykonanie platby prostredníctvom platobného systému pre platby vysokej hodnoty.

(7)

V súčasnosti existuje niekoľko platobných služieb, hlavne pokiaľ ide o platby cez internet, ktoré takisto používajú číslo IBAN a identifikačný kód banky (BIC) a sú založené na úhradách a inkasách, no ktoré majú dodatočné vlastnosti. Predpokladá sa, že tieto služby sa rozšíria za ich súčasné národné hranice, pričom by mohli napĺňať spotrebiteľský dopyt po inovačných, bezpečných a nenákladných platobných službách. Aby sa takéto služby nevytlačili z trhu, konečné termíny na úhrady a inkasá ustanovené v tomto nariadení by sa mali vzťahovať iba na úhrady alebo inkasá tvoriace základ týchto transakcií.

(8)

Pri prevažnej väčšine platobných transakcií v Únii je možné identifikovať jednoznačný platobný účet iba použitím čísla IBAN bez toho, aby sa navyše uvádzal kód BIC. Vzhľadom na túto skutočnosť banky v niektorých členských štátoch už zriadili adresár, databázu alebo iné technické prostriedky na identifikáciu kódu BIC zodpovedajúceho konkrétnemu číslu IBAN. BIC sa požaduje len vo veľmi malom zostávajúcom počte prípadov. Povinnosť poskytovať spolu s číslom IBAN vždy aj kód BIC, ktorá je uložená všetkým platiteľom a príjemcom v rámci Únie, sa pri malom počte prípadov, kedy je to v súčasnosti potrebné, javí ako neodôvodnená a neprimeraná záťaž. Oveľa jednoduchším prístupom by bolo, keby poskytovatelia platobných služieb a iné strany tento problém vyriešili a odstránili tieto prípady, keď platobný účet nemožno jednoznačne identifikovať príslušným číslom IBAN. Mali by sa preto vytvoriť technické prostriedky, aby všetci používatelia mohli jednoznačne identifikovať platobný účet samotným číslom IBAN.

(9)

Aby sa úhrady mohli uskutočniť, musí byť dosiahnuteľný platobný účet príjemcu platby. Preto by sa s cieľom povzbudiť úspešné zavádzanie celoúniových služieb v oblasti poskytovania úhrad a inkás mala v celej Únii zaviesť povinnosť dosiahnuteľnosti. S cieľom zlepšiť transparentnosť je ďalej vhodné skonsolidovať túto povinnosť a povinnosť dosiahnuteľnosti pri inkasách, ktoré sú už zavedené podľa nariadenia (ES) č. 924/2009, do jediného právneho aktu. Všetky platobné účty príjemcu dosiahnuteľné pre vnútroštátne úhrady by mali byť dosiahnuteľné tiež prostredníctvom celoúniovej schémy úhrad. Všetky platobné účty platiteľa dosiahnuteľné pre vnútroštátne inkaso by mali byť tiež dosiahnuteľné prostredníctvom celoúniovej schémy inkás. Toto by sa malo uplatňovať bez ohľadu na to, či sa poskytovateľ platobných služieb rozhodne zapojiť do príslušnej schémy úhrad alebo inkás.

(10)

Technická interoperabilita je nevyhnutným predpokladom pre hospodársku súťaž. S cieľom vytvoriť integrovaný trh elektronických platobných systémov v eurách je nevyhnutné, aby spracúvanie úhrad a inkás nebolo obmedzované obchodnými pravidlami alebo technickými prekážkami, napríklad povinnou účasťou vo viac ako jednom systéme na vyrovnanie cezhraničných platieb. Úhrady a inkasá by sa mali uskutočňovať v rámci schémy, ktorej základné pravidlá schvália poskytovatelia platobných služieb zastupujúci väčšinu poskytovateľov platobných služieb z väčšiny členských štátov a tvoriaci väčšinu poskytovateľov platobných služieb v rámci Únie, a sú rovnaké pre cezhraničné transakcie a výhradne vnútroštátne transakcie úhrad a inkás. Ak existuje viac ako jeden platobný systém na spracúvanie takýchto platieb, tieto platobné systémy by mali byť interoperabilné prostredníctvom použitia celoúniových a medzinárodných noriem tak, aby všetci používatelia a všetci poskytovatelia platobných služieb mohli čerpať výhody z hladkého priebehu maloobchodných platieb v eurách v celej Únii.

(11)

Vzhľadom na osobitné charakteristiky obchodného trhu, kde všetky medzipodnikové schémy úhrad alebo inkasa musia spĺňať všetky ostatné ustanovenia tohto nariadenia vrátane toho, že musia mať rovnaké pravidlá pre cezhraničné a vnútroštátne transakcie, požiadavka, že účastníci zastupujú väčšinu poskytovateľov platobných služieb vo väčšine členských štátov, by sa mala uplatňovať iba v tom zmysle, že poskytovatelia platobných služieb poskytujúci medzipodnikové služby úhrad alebo inkasa by mali zastupovať väčšinu poskytovateľov platobných služieb vo väčšine členských štátov, v ktorých sú takéto služby dostupné, a mali by predstavovať väčšinu poskytovateľov platobných služieb v Únii, ktorí takéto služby poskytujú.

(12)

Je nevyhnutné identifikovať technické požiadavky jednoznačne určujúce vlastnosti, ktoré musia spĺňať celoúniové platobné schémy vypracúvané podľa príslušných mechanizmov správy a riadenia, aby sa zaistila interoperabilita medzi platobnými systémami. Takéto technické požiadavky by nemali obmedzovať flexibilitu a inovácie a mali by byť otvorené a neutrálne voči možnému rozvoju a zlepšeniu na platobnom trhu. Technické požiadavky by sa mali navrhnúť s ohľadom na osobitné vlastnosti úhrad a inkás, najmä s ohľadom na údaje obsiahnuté v platobnej správe.

(13)

Je dôležité prijať opatrenia na posilnenie dôvery používateľov platobných služieb v používanie takýchto služieb, najmä pokiaľ ide o inkasá. Tieto opatrenia by mali umožniť platiteľom dať pokyn svojim poskytovateľom platobných služieb na obmedzenie inkás na určitú sumu alebo určitú periodicitu a vytvoriť osobitné pozitívne alebo negatívne zoznamy príjemcov. V rámci zriadenia celoúniových schém inkás je vhodné, aby spotrebitelia mohli využívať tieto kontroly. V záujme praktického vykonávania kontrol príjemcov je však dôležité, aby poskytovatelia platobných služieb mali možnosť vykonávať kontroly na základe čísla IBAN a počas prechodného obdobia, a to ale len v prípade potreby, na základe kódu BIC alebo iného jedinečného identifikátora veriteľa uvedených príjemcov. Ďalšie príslušné práva používateľov sú už ustanovené v smernici 2007/64/ES a mali by byť úplne zabezpečené.

(14)

Technická normalizácia je míľnikom pre integráciu sietí, ako napr. platobného trhu Únie. Používanie štandardov vyvinutých medzinárodnými alebo európskymi normalizačnými orgánmi by malo byť od príslušného dátumu povinné pre všetky relevantné transakcie. V kontexte platieb sú takýmito povinnými štandardmi IBAN, BIC a norma pre správy vo finančných službách ISO 20022 XML. Používanie týchto noriem všetkými poskytovateľmi platobných služieb je preto podmienkou úplnej interoperability v celej Únii. Najmä povinné používanie IBAN a BIC by sa tam, kde je to potrebné, malo presadzovať prostredníctvom komplexnej komunikácie a uľahčovacích opatrení v členských štátoch, aby sa umožnil hladký a ľahký prechod na celoúniové úhrady a inkasá, a to najmä pre spotrebiteľov. Poskytovatelia platobných služieb by mali mať možnosť dohodnúť sa bilaterálne alebo multilaterálne na rozšírení základnej latinskej znakovej sady s cieľom podpory regionálnych variácií štandardných správ SEPA.

(15)

Je absolútne nevyhnutné, aby všetky zúčastnené strany, a najmä občania Únie, boli riadne a včas informovaní, aby boli plne pripravení na zmeny, ktoré prináša SEPA. Kľúčové zúčastnené strany, ako sú poskytovatelia platobných služieb, verejná správa a národné centrálne banky, ako aj iní používatelia pravidelných platieb vo veľkom rozsahu by preto mali uskutočňovať špecifické a rozsiahle informačné kampane primerané potrebe a prispôsobené podľa potreby ich publiku, aby sa zvýšilo povedomie verejnosti a aby sa občania pripravili na prechod na systém SEPA. Treba predovšetkým oboznámiť občanov o prechode z BBAN na IBAN. Národné koordinačné výbory SEPA sú najkvalifikovanejšie na koordináciu takýchto informačných kampaní.

(16)

S cieľom umožniť zosúladený transformačný proces v záujme zabezpečenia prehľadnosti a jednoduchosti pre spotrebiteľov je vhodné stanoviť jednotný termín prechodu, do ktorého by mali všetky úhrady a inkasá spĺňať tieto technické požiadavky, pričom trh by sa zároveň mal nechať otvorený pre ďalší vývoj a inovácie.

(17)

Počas prechodného obdobia by mali mať členské štáty možnosť povoliť poskytovateľom platobných služieb, aby spotrebiteľom umožnili naďalej používať BBAN pri vnútroštátnych platobných transakciách pod podmienkou, že sa zabezpečí interoperabilita technickým a bezpečným konvertovaním BBAN do príslušného jednoznačného identifikátora platobného účtu príslušným poskytovateľom platobných služieb. Poskytovateľ platobných služieb by v súvislosti s touto službou nemal vyberať žiadne priame ani nepriame poplatky.

(18)

Hoci je úroveň rozvoja služieb úhrad a inkás v jednotlivých členských štátoch odlišná, stanovenie spoločného termínu realizácie na konci primeraného obdobia, ktoré by umožnilo uskutočniť všetky potrebné procesy, by prispelo ku koordinovanej, koherentnej a integrovanej migrácii na SEPA a pomohlo by zabrániť vzniku dvojrýchlostného systému SEPA, ktorý by spôsobil ešte väčší zmätok medzi spotrebiteľmi.

(19)

Poskytovatelia a používatelia platobných služieb by mali mať dostatočný čas na prispôsobenie sa technickým požiadavkám, pričom však tento čas na prispôsobenie by nemal zbytočne odďaľovať výhody spotrebiteľov alebo penalizovať úsilie iniciatívnych poskytovateľov, ktorí už prešli na systém SEPA. V prípade vnútroštátnych a cezhraničných platobných transakcií by mali poskytovatelia platobných služieb poskytovať svojim retailovým klientom potrebné technické služby, aby sa zabezpečil hladký a bezpečný prechod na technické požiadavky ustanovené v tomto nariadení.

(20)

V súvislosti s obchodnými modelmi pre inkasá je dôležité zabezpečiť právnu istotu subjektom v platobnom sektore. Regulácia multilaterálnych výmenných poplatkov (MVP) pri inkasách je nevyhnutná, aby sa medzi poskytovateľmi platobných služieb vytvorili neutrálne podmienky hospodárskej súťaže a aby sa umožnil rozvoj jednotného trhu s inkasami. Takéto poplatky za transakcie, ktoré sú odopreté, odmietnuté, vrátené alebo stornované, pretože ich nemožno náležite vykonať alebo si vyžadujú mimoriadne spracovanie (tzv. transakcie typu R, u ktorých písmeno R môže znamenať napríklad: odopretie, odmietnutie, vrátenie, stornovanie, odvolanie alebo žiadosť o zrušenie), by na jednotnom trhu mohli pomôcť alokovať náklady efektívnym spôsobom. Pri vytváraní účinného európskeho trhu s inkasom by sa preto javilo prínosné zakázať multilaterálny výmenný poplatok za transakciu. Napriek tomu by poplatky za transakcie typu R mali byť povolené za predpokladu, že spĺňajú určité podmienky. Poskytovatelia platobných služieb musia spotrebiteľom v záujme transparentnosti a ochrany spotrebiteľa poskytnúť jasné a zrozumiteľné informácie o poplatkoch za transakcie typu R. V každom prípade by transakciami typu R nemalo byť dotknuté uplatňovanie článkov 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Okrem toho treba poznamenať, že inkasá a platby kartou majú vo všeobecnosti rôzne vlastnosti, najmä pokiaľ ide o väčšiu možnosť príjemcov motivovať platiteľov k používaniu inkasa prostredníctvom už vopred uzatvorenej zmluvy medzi príjemcom a platiteľom, zatiaľ čo pri platbách kartou žiadna takáto vopred uzatvorená zmluva neexistuje a platobná transakcia je často izolovanou a nepravidelnou udalosťou. Preto ustanoveniami o multilaterálnych výmenných poplatkoch pre inkasá nie je dotknutá analýza multilaterálnych výmenných poplatkov podľa pravidiel hospodárskej súťaže Únie v oblasti transakcií prostredníctvom platobnej karty. Zákaz podľa tohto nariadenia sa nevzťahuje na ďalšie doplnkové služby v prípade, že sú jasne a jednoznačne odlíšené od hlavných služieb inkasa a v prípade, že poskytovatelia platobných služieb a používatelia platobných služieb majú možnosť slobodného výberu, či budú alebo nebudú takéto služby poskytovať alebo používať. Tieto služby však naďalej podliehajú pravidlám hospodárskej súťaže Únie a vnútroštátnym pravidlám hospodárskej súťaže.

(21)

Možnosť uplatňovať multilaterálny výmenný poplatok na transakciu pri vnútroštátnych a cezhraničných inkasách by preto mala byť časovo obmedzená, pričom pre uplatňovanie výmenných poplatkov pri transakciách typu R by sa mali ustanoviť všeobecné podmienky.

(22)

Komisia by mala monitorovať poplatky za transakcie typu R v Únii. Poplatky za transakcie typu R na vnútornom trhu by sa po určitej dobe mali zjednotiť tak, aby sa neodlišovali v rôznych členských štátoch do takej miery, že by ohrozili rovnaké podmienky.

(23)

V niektorých členských štátoch existujú určité „tradičné“ platobné služby, ktoré sú úhradami alebo inkasami, ale ktoré majú veľmi špecifické funkcionality, často z historických alebo právnych dôvodov. Počet transakcií pri týchto službách je obvykle minimálny. Takéto služby by sa preto mohli klasifikovať ako produkty pre špecifické skupiny zákazníkov („niche products“). Prechodným obdobím pre takéto produkty, ktoré by bolo dostatočne dlhé na to, aby sa minimalizoval vplyv migrácie na používateľov platobných služieb, by sa malo obom stranám trhu pomôcť zamerať sa najprv na migráciu hlavnej časti úhrad a inkás, čím sa dosiahne to, že väčšinu potenciálnych prínosov integrovaného platobného trhu v Únii bude možné využívať skôr. V niektorých členských štátoch existujú špecifické nástroje inkasa, ktoré sa javia ako veľmi podobné transakciám prostredníctvom platobnej karty, pri ktorých platiteľ používa na predajnom mieste kartu na iniciovanie platobnej transakcie, ale podkladovou platobnou transakciou je inkaso. V týchto platobných transakciách sa karta používa len na načítanie s cieľom uľahčiť elektronické vygenerovanie oprávnenia, ktoré musí platiteľ podpísať na predajnom mieste. Hoci takéto platobné služby nie je možné kvalifikovať ako produkt pre špecifickú skupinu zákazníkov, je vzhľadom na významný objem transakcií, ktorých sa týkajú, nutné v súvislosti s týmito platobnými službami stanoviť prechodné obdobie. Toto prechodné obdobie by malo byť dostatočne dlhé na to, aby umožnilo zúčastneným stranám zaviesť dostatočnú náhradu SEPA.

(24)

Pre správne fungovanie vnútorného trhu platieb je nevyhnutné zaistiť, aby platitelia, ako napr. spotrebitelia, podniky alebo verejné orgány, mohli zasielať úhrady na platobné účty príjemcov platieb, ktorých poskytovatelia platobných služieb sídlia v iných členských štátoch a sú dosiahnuteľní v súlade s týmto nariadením.

(25)

Aby sa zaistil plynulý prechod na systém SEPA, malo by akékoľvek platné povolenie na prijímanie opakovaných inkás v prospech daného príjemcu v rámci tradičnej schémy ostať po uplynutí termínu migrácie stanoveného v tomto nariadení naďalej platným. Takéto povolenie by sa malo považovať za súhlas s realizáciou inkás v prospech tohto príjemcu v súlade s týmto nariadením, udelený poskytovateľovi platobných služieb platiteľa, pokiaľ neexistujú vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa zachovania platnosti oprávnenia alebo dohôd s klientmi, ktorými sa oprávnenia na inkaso menia s cieľom umožniť zachovanie ich platnosti. Práva spotrebiteľov však musia byť chránené a v prípade, že súčasťou existujúcich oprávnení na inkaso sú práva na bezpodmienečnú refundáciu, takéto práva by mali byť zachované.

(26)

Príslušné orgány by mali mať právomoc efektívne plniť svoje monitorovacie povinnosti a prijímať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby poskytovatelia platobných služieb dodržiavali toto nariadenie vrátane vybavovania sťažností. Členské štáty by mali zabezpečiť aj to, aby sťažnosti na používateľov platobných služieb, ktorí nedodržiavajú toto nariadenie, mohli byť podávané a vybavované účinným a efektívnym spôsobom, a to správnymi alebo súdnymi prostriedkami. S cieľom dodržiavať toto nariadenie by príslušné orgány rôznych členských štátov mali spolupracovať navzájom a v prípade potreby s Európskou centrálnou bankou (ďalej len „ECB“) a národnými centrálnymi bankami členských štátov a inými príslušnými orgánmi, ako napríklad Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre bankovníctvo) zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (8) (ďalej len „EOB“), určenými podľa právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré sa uplatňujú na poskytovateľov platobných služieb.

(27)

Členské štáty by mali ustanoviť pravidlá o sankciách, ktoré sa uplatňujú v prípade porušenia tohto nariadenia, a mali by zabezpečiť, aby tieto sankcie boli účinné, primerané a odrádzajúce a aby sa uplatňovali. Tieto sankcie by sa nemali uplatňovať na spotrebiteľov.

(28)

S cieľom zabezpečiť možnosť nápravy v prípadoch nesprávneho uplatňovania tohto nariadenia alebo v prípade vzniku sporov medzi poskytovateľmi platobných služieb a používateľmi platobných služieb týkajúcich práv a povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia by členské štáty mali zaviesť primerané a účinné postupy na mimosúdne podávanie sťažností a nápravu. Členské štáty by mali mať možnosť prijať rozhodnutie uplatňovať tieto postupy iba v prípade spotrebiteľov alebo iba v prípade spotrebiteľov a mikropodnikov.

(29)

Komisia by mala predložiť správu o uplatňovaní tohto nariadenia Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, EOB a ECB. K správe sa môže podľa potreby priložiť návrh na zmenu a doplnenie tohto nariadenia.

(30)

S cieľom zabezpečiť aktuálnosť technických požiadaviek na úhrady a inkasá v eurách by Komisia, pokiaľ ide o tieto technické požiadavky, mala byť splnomocnená prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ. Vo vyhlásení (č. 39) k článku 290 ZFEÚ pripojenom k záverečnému aktu medzivládnej konferencie, ktorá prijala Lisabonskú zmluvu, konferencia berie na vedomie zámer Komisie pokračovať v súlade so svojou zaužívanou praxou v poradách s odborníkmi, ktorých vymenovali členské štáty, pri vypracovávaní návrhov delegovaných aktov v oblasti finančných služieb. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila primerané a transparentné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni, vrátane konzultácií s ECB a všetkými príslušnými zúčastnenými stranami. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(31)

Keďže poskytovatelia platobných služieb so sídlom v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, by potrebovali vykonať osobitné prípravné práce mimo platobného trhu ich vnútroštátnej meny, takýmto poskytovateľom platobných služieb by sa malo umožniť, aby na určité obdobie odložili uplatňovanie týchto technických požiadaviek. Členské štáty, ktoré nemajú euro ako svoju menu, by však mali plniť tieto technické požiadavky, aby sa vytvorila skutočná európska oblasť platieb, ktorá posilní vnútorný trh.

(32)

Na zabezpečenie širokej podpory pre SEPA zo strany verejnosti je nutné zaistiť vysokú úroveň ochrany platiteľov, najmä v prípade inkás. Súčasný, jediný celoeurópsky systém inkás pre spotrebiteľov, ktorý vytvorila EPC, poskytuje bezpodmienečné právo na vrátenie prostriedkov bez akýchkoľvek otázok v prípade autorizovaných platieb počas obdobia ôsmich týždňov odo dňa odpočítania prostriedkov, pričom toto právo na vrátenie prostriedkov podlieha niektorým podmienkam podľa článkov 62 a 63 smernice 2007/64/ES. Vzhľadom na prevládajúcu situáciu na trhu a potrebu zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa by sa mal vplyv týchto ustanovení posúdiť v správe, ktorú Komisia v súlade s článkom 87 smernice 2007/64/ES predloží najneskôr do 1. novembra 2012 Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a ECB a ku ktorej prípadne pripojí i návrh na ich revíziu.

(33)

Spracovanie osobných údajov vykonávané podľa tohto nariadenia sa riadi smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (9). Migrácia na systém SEPA a zavedenie spoločných noriem a pravidiel pre platby by mali byť založené na dodržiavaní vnútroštátnych právnych predpisov o ochrane citlivých osobných údajov v členských štátoch a mali by chrániť záujmy občanov Únie.

(34)

Finančné správy týkajúce sa platieb a prevodov v rámci SEPA nepatria do rozsahu pôsobnosti Dohody medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými z 28. júna 2010 o spracovaní a zasielaní údajov obsiahnutých vo finančných správach z Európskej únie do Spojených štátov na účely Programu na sledovanie financovania terorizmu (10).

(35)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to stanovenie technických a obchodných požiadaviek na úhrady a inkasá v eurách, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu jeho rozsahu alebo dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje toto nariadenie rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(36)

Členské štáty podľa článku 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 924/2009 musia odstrániť vnútroštátne vykazovacie povinnosti založené na bankovom zúčtovaní uložené poskytovateľom platobných služieb na účely štatistiky platobnej bilancie, ktoré sa týkajú platobných transakcií ich zákazníkov do 50 000 EUR. Zber štatistických údajov o platobných bilanciách založený na bankovom zúčtovaní sa začal po ukončení devízových kontrol a predstavuje hlavný zdroj údajov spolu s inými zdrojmi, ako sú priame prieskumy, ktoré prispievajú k dobrej kvalite štatistických údajov. Od začiatku 90. rokov sa niektoré členské štáty rozhodli spoliehať sa viac na informácie hlásené priamo podnikmi a domácnosťami, ako na údaje, ktoré sa poskytujú prostredníctvom bánk v mene ich zákazníkov. Hoci podávanie správ založené na bankovom zúčtovaní predstavuje riešenie, ktoré z hľadiska spoločnosti ako celku znižuje náklady na zostavenie platobnej bilancie a zároveň zabezpečuje dobrú kvalitu štatistických údajov, v prísnych podmienkach cezhraničných platieb môže zachovanie takéhoto podávania správ v niektorých členských štátoch znížiť účinnosť a zvýšiť náklady. Keďže jedným z cieľov SEPA je znížiť náklady na cezhraničné platby, podávanie správ o platobnej bilancii na základe bankového zúčtovania by sa malo úplne zrušiť.

(37)

S cieľom zvýšiť právnu istotu je vhodné zosúladiť termíny pre výmenné poplatky ustanovené v článku 7 nariadenia (ES) č. 924/2009 s ustanoveniami uvádzanými v tomto nariadení.

(38)

Nariadenie (ES) č. 924/2009 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

a)

platobné transakcie uskutočňované medzi poskytovateľmi platobných služieb a v rámci nich vrátane ich agentov alebo pobočiek na ich vlastný účet;

b)

platobné transakcie spracúvané a vyrovnávané prostredníctvom platobných systémov platieb vysokej hodnoty s výnimkou platobných transakcií inkasa, pri ktorých platiteľ výslovne nepožiadal, aby boli vykonané prostredníctvom platobného systému platieb vysokej hodnoty;

c)

platobné transakcie prostredníctvom platobnej karty alebo podobného nástroja vrátane výberov hotovosti, pokiaľ sa platobná karta alebo podobný nástroj používa iba na získanie informácií potrebných na priame vykonanie úhrady alebo inkasa v prospech platobného účtu a z platobného účtu identifikovaného prostredníctvom čísel BBAN alebo IBAN;

d)

platobné transakcie prostredníctvom akýchkoľvek telekomunikačných, digitálnych alebo IT zariadení, ak výsledkom takýchto platobných transakcií nie je úhrada alebo inkaso v prospech platobného účtu a z neho, identifikovaného číslom BBAN alebo IBAN;

e)

poukázania peňazí vymedzené v bode 13 článku 4 smernice 2007/64/ES;

f)

platobné transakcie, pri ktorých sa prevádzajú elektronické peniaze v zmysle článku 2 bodu 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva (11), pokiaľ výsledkom takýchto transakcií nie je úhrada alebo inkaso v prospech a z platobného účtu identifikovaného číslom BBAN alebo IBAN.

1.

„úhrada“ je vnútroštátna alebo cezhraničná platobná služba pripísania prostriedkov z platobnej transakcie alebo série platobných transakcií z platobného účtu platiteľa na platobný účet príjemcu prostredníctvom poskytovateľa platobných služieb, ktorý vedie platobný účet platiteľa na základe pokynu platiteľa;

2.

„inkaso“ je vnútroštátna alebo cezhraničná platobná služba, pri ktorej sa zaťaží platobný účet platiteľa, keď platobnú transakciu iniciuje príjemca platby na základe súhlasu platiteľa;

3.

„platiteľ“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá má platobný účet a ktorá povolí uskutočnenie platobného príkazu z tohto platobného účtu tým, že dá svojmu poskytovateľovi platobných služieb pokyn na vykonanie platobnej transakcie, alebo v prípade, že platobný účet platiteľa neexistuje, fyzická alebo právnická osoba, ktorá vydáva platobný príkaz v prospech platobného účtu príjemcu;

4.

„príjemca“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá má platobný účet a je zamýšľaným príjemcom finančných prostriedkov, ktoré sú predmetom platobnej operácie;

5.

„platobný účet“ je účet vedený na meno jedného alebo viacerých používateľov platobných služieb, ktorý sa používa na vykonávanie platobných transakcií;

6.

„platobný systém“ je systém prevodov finančných prostriedkov s formálnymi a štandardizovanými opatreniami a spoločnými pravidlami spracovávania, klíringu alebo vyrovnania platobných transakcií;

7.

„platobná schéma“ je jednotný súbor pravidiel, postupov, noriem a/alebo vykonávacích usmernení dohodnutých medzi poskytovateľmi platobných služieb na vykonávanie platobných transakcií v celej Únii a v členských štátoch, ktorý je oddelený od všetkých infraštruktúr alebo platobných systémov, ktoré podporujú jeho prevádzku;

8.

„poskytovateľ platobných služieb“ je poskytovateľ, ktorý spadá do ktorejkoľvek z kategórií uvedených v článku 1 ods. 1 smernice 2007/64/ES, a fyzické alebo právnické osoby uvedené v článku 26 smernice 2007/64/ES s výnimkou subjektov uvedených v článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (12), ktorým bola udelená výnimka v zmysle článku 2 ods. 3 smernice 2007/64/ES;

9.

„používateľ platobných služieb“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá využíva platobné služby ako platiteľ alebo príjemca;

10.

„platobná transakcia“ je úkon prevodu finančných prostriedkov medzi platobnými účtami v Únii, a to z podnetu platiteľa alebo príjemcu, bez ohľadu na akékoľvek súvisiace povinnosti medzi platiteľom a príjemcom;

11.

„platobný príkaz“ je pokyn platiteľa alebo príjemcu svojmu poskytovateľovi platobných služieb, ktorým žiada o vykonanie platobnej transakcie;

12.

„výmenný poplatok“ je poplatok medzi poskytovateľmi platobných služieb platiteľa a poskytovateľmi platobných služieb príjemcu za inkaso;

13.

„multilaterálny výmenný poplatok“ je poplatok, ktorý je predmetom dojednania medzi viac než dvoma poskytovateľmi platobných služieb;

14.

„BBAN“ je identifikátor čísla platobného účtu, ktorým sa jednoznačne spája konkrétny platobný účet vedený poskytovateľom platobných služieb v členskom štáte a ktorý možno používať iba na vnútroštátne platobné transakcie, pričom ten istý platobný účet je na cezhraničné platobné transakcie identifikovaný číslom IBAN;

15.

„IBAN“ je medzinárodný identifikátor čísla platobného účtu, ktorým sa jednoznačne spája konkrétny platobný účet v členskom štáte a ktorého zloženie je stanovené Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu (ISO);

16.

„BIC“ je obchodný identifikačný kód, ktorým sa jednoznačne identifikuje poskytovateľ platobných služieb a ktorého zloženie je stanovené Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu (ISO);

17.

„štandard ISO 20022 XML“ je štandard na vývoj elektronických finančných správ, ako ho vymedzuje ISO, ktorý zahŕňa fyzickú reprezentáciu platobných transakcií pomocou syntaxe XML v súlade s obchodnými pravidlami a vykonávacími usmerneniami celoúniových schém pre platobné transakcie v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia;

18.

„platobný systém platieb vysokej hodnoty“ je platobný systém, ktorého hlavným účelom je spracovávať, klírovať alebo vyrovnávať jednotlivé platobné transakcie, ktoré majú vysokú prioritu a naliehavosť a zahŕňajú predovšetkým platby vysokej hodnoty;

19.

„dátum vyrovnania“ je dátum, ku ktorému sa splnia záväzky týkajúce sa prevodu finančných prostriedkov medzi poskytovateľom platobných služieb platiteľa a poskytovateľom platobných služieb príjemcu;

20.

„inkasovanie“ je časť inkasa začínajúca sa jeho iniciovaním zo strany príjemcu a končiaca normálnym zaťažením platobného účtu platiteľa;

21.

„oprávnenie“ je vyjadrenie súhlasu a autorizácia platiteľa príjemcovi a (priamo alebo nepriamo prostredníctvom príjemcu) poskytovateľovi platobných služieb platiteľa na to, aby sa umožnilo príjemcovi iniciovať inkasovanie na zaťaženie konkrétneho platobného účtu platiteľa a aby sa umožnilo poskytovateľovi platobných služieb platiteľa splniť tieto pokyny;

22.

„retailový platobný systém“ je platobný systém, ktorý nie je platobným systémom platieb vysokej hodnoty a ktorého hlavným účelom je spracúvať, klírovať alebo vyrovnávať úhrady alebo inkasá, ktoré sú obyčajne zasielané spoločne, pričom ide najmä o malé sumy a nízku prioritu;

23.

„mikropodnik“ je podnik, ktorý je v čase uzavretia zmluvy o platobných službách podnikom v zmysle vymedzenia v článku 1 a článku 2 odsek 1 a 3 prílohy k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES (13);

24.

„spotrebiteľ“ je fyzická osoba, ktorá v rámci zmlúv o platobných službách koná na iné než obchodné, podnikateľské alebo profesijné účely;

25.

„transakcia R“ je platobná transakcia, ktorú poskytovateľ platobných služieb nemôže riadne uskutočniť alebo ktorej výsledkom je výnimočné spracovanie, okrem iného pre nedostatok prostriedkov, zrušenie, chybnú sumu alebo chybný dátum, nedostatočné oprávnenie alebo chybný alebo uzavretý platobný účet;

26.

„cezhraničná platobná transakcia“ je platobná transakcia, ktorú iniciuje platiteľ alebo príjemca a pri ktorej sa poskytovateľ platobných služieb platiteľa a poskytovateľ platobných služieb príjemcu nachádzajú v rôznych členských štátoch;

27.

„vnútroštátna platobná transakcia“ je platobná transakcia, ktorú iniciuje platiteľ alebo príjemca a pri ktorej sa poskytovateľ platobných služieb platiteľa a poskytovateľ platobných služieb príjemcu nachádzajú v rovnakom členskom štáte;

28.

„referenčná strana“ je fyzická alebo právnická osoba, v mene ktorej platiteľ uskutoční platbu alebo príjemca prijme platbu.

a)

ich pravidlá sú rovnaké pre vnútroštátne a cezhraničné úhrady v rámci Únie a podobne pre vnútroštátne a cezhraničné inkasá v rámci Únie a

b)

účastníci platobnej schémy predstavujú väčšinu poskytovateľov platobných služieb v rámci väčšiny členských štátov a tvoria väčšinu poskytovateľov platobných služieb v rámci Únie, pričom zohľadňujú sa len tí poskytovatelia platobných služieb, ktorí poskytujú úhrady alebo inkasá.

a)

musia používať identifikátor čísla platobného účtu uvedený v bode 1 písm. a) prílohy na identifikáciu platobných účtov bez ohľadu na sídlo dotknutých poskytovateľov platobných služieb;

b)

pri zasielaní platobných transakcií inému poskytovateľovi platobných služieb alebo prostredníctvom maloobchodného platobného systému musia používať formáty správ uvedené v bode 1 písm. b) prílohy;

c)

musia zabezpečiť, aby používatelia platobných služieb používali na identifikáciu platobných účtov identifikátor čísla platobného účtu uvedený v bode 1 písm. a) prílohy bez ohľadu na to, či sa poskytovateľ platobných služieb platiteľa, ako aj poskytovateľ platobných služieb príjemcu alebo jediný poskytovateľ platobných služieb zúčastnený na platobnej transakcii nachádza v rovnakom členskom štáte alebo v iných členských štátoch;

d)

musia zabezpečiť, aby sa v prípade, že používateľ platobných služieb, ktorý nie je spotrebiteľ ani mikropodnik, iniciuje alebo prijme jednotlivé úhrady alebo jednotlivé inkasá, ktoré sa neprevádzajú jednotlivo, ale sú zasielané spoločne, používali formáty správ uvedené v bode 1 písm. b) prílohy.

a)

poskytovateľ platobných služieb platiteľa musí zabezpečiť, aby platiteľ poskytol údaje uvedené v bode 2 písm. a) prílohy;

b)

poskytovateľ platobných služieb platiteľa musí poskytnúť poskytovateľovi platobných služieb príjemcu údaje uvedené v bode 2 písm. b) prílohy;

c)

poskytovateľ platobných služieb príjemcu musí poskytnúť alebo sprístupniť príjemcovi údaje uvedené v bode 2 písm. d) prílohy.

a)

poskytovateľ platobných služieb príjemcu musí zabezpečiť, aby:

b)

poskytovateľ platobných služieb príjemcu musí poskytnúť poskytovateľovi platobných služieb platiteľa údaje uvedené v bode 3 písm. b) prílohy;

c)

poskytovateľ platobných služieb platiteľa musí poskytnúť alebo sprístupniť platiteľovi údaje uvedené v bode 3 písm. c) prílohy;

d)

platiteľ musí mať právo dať svojmu poskytovateľovi platobných služieb:

a)

dohovor sa zameriava na efektívne alokovanie nákladov na poskytovateľa platobných služieb alebo používateľa jeho platobných služieb podľa toho, ktorý spôsobil transakciu typu R, pričom sa zohľadní existencia transakčných nákladov a zaistí sa, aby sa platiteľovi automaticky neúčtovali žiadne poplatky a poskytovateľ platobných služieb neúčtuje používateľovi platobných služieb poplatky za daný typ transakcie R, ktoré by boli vyššie ako náklady, ktoré za takéto transakcie znášal poskytovateľ platobných služieb;

b)

poplatky sú založené výhradne na nákladoch;

c)

úroveň poplatkov nepresahuje skutočné náklady na spracovanie transakcie typu R u cenovo najefektívnejšieho porovnateľného poskytovateľa platobných služieb, ktorý je reprezentatívnou stranou dohovoru, pokiaľ ide o počet transakcií a povahu služieb;

d)

uplatňovanie poplatkov v súlade s písmenami a), b) a c) zabraňuje poskytovateľom platobných služieb v tom, aby svojim príslušným používateľom platobných služieb účtovali dodatočné poplatky súvisiace s nákladmi, ktorých sa týkajú tieto výmenné poplatky;

e)

k dohovoru neexistuje žiadna praktická a ekonomicky vhodná alternatíva, ktorá by viedla k rovnako efektívnemu alebo efektívnejšiemu zaobchádzaniu s transakciami typu R pri rovnakých alebo nižších nákladoch pre spotrebiteľov.

1.

V článku 2 sa bod 10 nahrádza takto:

2.

V článku 3 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Poplatky, ktoré poskytovateľ platobných služieb účtuje používateľovi platobných služieb v súvislosti s cezhraničnými platbami, sú rovnaké ako poplatky, ktoré tento poskytovateľ platobných služieb účtuje tomuto používateľovi platobných služieb za zodpovedajúce vnútroštátne platby v tej istej hodnote a v rovnakej mene.“.

3.

Článok 4 sa mení a dopĺňa takto:

4.

V článku 5 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Členské štáty s účinnosťou od 1. februára 2016 odstránia vnútroštátne vykazovacie povinnosti založené na bankovom zúčtovaní uložené poskytovateľom platobných služieb na účely štatistiky platobnej bilancie, ktoré sa týkajú platobných transakcií ich zákazníkov.“

5.

Článok 7 sa mení a dopĺňa takto:

6.

Článok 8 sa vypúšťa.