EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52021DC0572

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Nová stratégia lesného hospodárstva EÚ do roku 2030

COM/2021/572 final

V Bruseli16. 7. 2021

COM(2021) 572 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV EMPTY

Nová stratégia lesného hospodárstva EÚ do roku 2030

{SWD(2021) 651 final} - {SWD(2021) 652 final}


1.Úvod

Lesy a iná lesná pôda 1 pokrývajú 43,5 % 2 územia EÚ a sú nevyhnutné pre zdravie a dobré životné podmienky všetkých Európanov. Sú zdrojom vzduchu, ktorý dýchame, a vody, ktorú pijeme, a ich bohatá biodiverzita a jedinečný prírodný systém sú domovom a biotopom pre väčšinu suchozemských druhov na svete 3 . Sú naším spojením s prírodou, pomocou ktorého si utužujeme fyzické aj duševné zdravie, a bez nich by nebolo možné zachovať životaschopné a prosperujúce vidiecke oblasti.

Lesy veľmi dlho zohrávali mimoriadne dôležitú úlohu v našom hospodárstve aj v spoločnosti, pretože zabezpečovali pracovné miesta a poskytovali okrem iného potravu, lieky, materiály a čistú vodu. Celé stáročia bývali prosperujúcim centrom kultúrneho dedičstva a remeselníctva, tradície a inovácie. Rovnako dôležité, ako bývali v minulosti, sú však aj pre našu budúcnosť. Lesy sú naším prirodzeným spojencom pri adaptácii na zmenu klímy a v boji proti nej a budú zohrávať životne dôležitú úlohu pri dosahovaní cieľa urobiť z Európy do roku 2050 prvý klimaticky neutrálny kontinent. Ochranou lesných ekosystémov sa znižuje aj riziko zoonotických ochorení a globálnych pandémií. Zdravá budúcnosť a prosperita ľudí aj celej planéty teda závisí od zabezpečenia zdravých, biologicky rozmanitých a odolných lesov v Európe aj na celom svete.

Napriek tejto naliehavej potrebe čelia európske lesy čoraz väčšej záťaži – čiastočne v dôsledku prirodzených procesov, ale aj zintenzívňujúcich sa ľudských činností a tlakov. Napriek tomu, že sa za posledné desaťročia lesnatá plocha vďaka prirodzeným procesom, zalesňovaniu, udržateľnému obhospodarovaniu a aktívnemu obnovovaniu zväčšila, čo malo za následok viacero vzostupných trendov, stav ochrany lesov je stále potrebné podstatne zlepšiť, a to aj v prípade 27 % lesnatej plochy EÚ, ktorá je chránená a mala by byť najzdravšia 4 . Zmena klímy naďalej negatívne ovplyvňuje európske lesy, a to najmä, nie však výhradne, v oblastiach s rovnorodými a rovnovekými lesnými porastmi. Zmena klímy odhalila aj predtým skryté nedostatky, ktoré ešte prehlbujú ostatné ničivé vplyvy, ako sú škodcovia, znečistenie a ochorenia, a vplývajú na systémy ochrany pred lesnými požiarmi, čo má za následok podmienky, pre ktoré sa bude v ďalších rokoch zvyšovať rozsah a intenzita lesných požiarov v EÚ 5 . V poslednom desaťročí začal rýchlejšie ubúdať lesný porast z dôvodu extrémnych výkyvov počasia a zvýšenej miery ťažby na rôzne hospodárske účely 6 .

Cieľom tejto novej stratégie lesného hospodárstva EÚ je prekonať tieto problémy a využiť potenciál lesov pre našu budúcnosť pri plnom dodržaní zásady subsidiarity, najlepších dostupných vedeckých dôkazov a požiadaviek na lepšiu tvorbu práva. Je zakotvená v Európskej zelenej dohode a v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 a uznáva sa v nej ústredná a multifunkčná úloha lesov, ako aj prínos lesníkov a celého hodnotového reťazca lesného hospodárstva k dosahovaniu cieľa udržateľného a klimaticky neutrálneho hospodárstva do roku 2050 pri súbežnom zabezpečovaní obnovy, odolnosti a primeranej ochrany všetkých ekosystémov. Touto stratégiou sa nahrádza stratégia lesného hospodárstva EÚ prijatá v roku 2013 7 a vyhodnotená v roku 2018 8 .

Záväzky a opatrenia navrhované v stratégii prispejú k dosiahnutiu cieľa EÚ v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov aspoň o 55 % do roku 2030, ktorý sa stanovuje v európskom právnom predpise v oblasti klímy 9 a bude sa vykonávať na základe opatrení stanovených v balíku „Fit for 55“ 10 . Podľa európskeho právneho predpisu v oblasti klímy musia na dosiahnutie cieľa do roku 2030 a cieľa klimatickej neutrality príslušné inštitúcie EÚ a členské štáty uprednostniť rýchle a predvídateľné zníženie emisií a zároveň zintenzívniť ich odstraňovanie prirodzenými záchytmi. Emisie skleníkových plynov, odstraňovanie emisií lesmi a lesné produkty budú zohrávať mimoriadne dôležitú úlohu pri dosahovaní ambiciózneho cieľa Únie v oblasti čistého odstránenia –310 miliónov ton ekvivalentu oxidu uhličitého, ktorý sa stanovuje v návrhu revidovaného nariadenia o využívaní pôdy, zmenách vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve 11 . V stratégii sa stanovuje aj politický rámec na zabezpečenie rastúcich, zdravých, biologicky rozmanitých a odolných lesov v EÚ, ktorý významne prispieva k našej ambícii v oblasti biodiverzity, zaisťuje živobytie vo vidieckych oblastiach aj mimo nich a podporuje udržateľné lesné biohospodárstvo, ktoré stojí na najudržateľnejších postupoch obhospodarovania lesov. Tieto postupy vychádzajú z uznávanej a medzinárodné prijatej dynamickej koncepcie udržateľného obhospodarovania lesov, pri ktorej sa zohľadňuje multifunkčnosť, rôznorodosť lesov a tri navzájom prepojené piliere udržateľnosti.

Ak chceme pri tejto transformácii uspieť, budeme potrebovať rozsiahlejšie, zdravšie a rozmanitejšie lesy ako dnes, a to najmä na ukladanie oxidu uhličitého a sekvestráciu uhlíka, zníženie účinkov znečistenia ovzdušia na zdravie ľudí a zastavenie straty biotopov a druhov. Je to nevyhnutý predpoklad, ak majú lesy v nasledujúcich desaťročiach poskytovať živobytie a plniť svoje sociálno-ekonomické funkcie. Ak to chceme dosiahnuť, budeme musieť zvrátiť negatívne trendy, zlepšiť monitorovanie s cieľom lepšie vyhodnotiť stav našich lesov, ako aj vystupňovať úsilie v oblasti ochrany a obnovy lesnej biodiverzity, a tým zabezpečiť odolnosť lesov. Rovnako dôležité bude zabezpečiť dostupnosť dreva, ako aj zintenzívniť nedrevné lesnícke hospodárske činnosti, aby sa diverzifikovali miestne hospodárstva a pracovné miesta vo vidieckych oblastiach.

Vzhľadom na čoraz intenzívnejšie a niekedy protichodné požiadavky na lesy musíme zabezpečiť aj to, aby sa drevo využívalo v objeme, ktorý je v medziach udržateľnosti 12 , ako aj optimálne v súlade so zásadou kaskádového využívania 13 a s prístupom obehového hospodárstva. Tým sa v čo najväčšej miere zaistí nahrádzanie materiálov a výrobkov z fosílnych zdrojov obehovými materiálmi a výrobkami s dlhou životnosťou, ktoré majú pre ukladanie oxidu uhličitého a obehové hospodárstvo najväčšiu hodnotou.

Stratégia lesného hospodárstva EÚ je vypracovaná v čase, keď dochádza k rapídnemu zhoršovaniu krízy v oblasti klímy a biodiverzity. Budúce desaťročie je mimoriadne dôležité, preto sa v stratégii predkladá konkrétny plán do roku 2030, v ktorom sa kombinujú regulačné, finančné a dobrovoľné opatrenia.

Obsahuje opatrenia na sprísnenie ochrany a obnovy lesov, posilnenie udržateľného obhospodarovania lesov a zlepšenie monitorovania a účinného decentralizovaného plánovania pre lesy v EÚ s cieľom zabezpečiť odolné lesné ekosystémy a umožniť lesom plniť svoju multifunkčnú úlohu. Na ďalšiu podporu udržateľného lesného biohospodárstva a nadväzujúcich odvetví potrebného na zabezpečenie klimaticky neutrálnej budúcnosti sa v stratégii navrhujú opatrenia na inováciu a propagáciu nových materiálov a výrobkov ako náhrad za ich ekvivalenty z fosílnych zdrojov, ako aj opatrenia na posilnenie nedrevného lesného hospodárstva vrátane ekoturizmu. Stratégia sa zameriava aj na udržateľnú obnovu lesa a zalesňovanie a je k nej priložený plán výsadby aspoň troch miliárd ďalších stromov v EÚ do roku 2030.

Touto stratégiou Komisia predkladá ambicióznu víziu založenú na pevnom záväzku, motivácii a oddanosti všetkých vlastníkov a správcov lesov a pôdy. Ich úloha pri poskytovaní ekosystémových služieb je kľúčová a musí sa podporovať. Cieľom stratégie je okrem iného vypracovať finančné stimuly, a to najmä pre súkromných vlastníkov a správcov lesov, na zabezpečovanie týchto ekosystémových služieb.

Všetky opatrenia sa musia navrhovať a vykonávať v úzkej spolupráci s členskými štátmi, ako aj so súkromnými a verejnými vlastníkmi a ďalšími správcami lesov, pretože práve oni zabezpečujú potrebné zmeny a životaschopné a udržateľné lesné biohospodárstvo v EÚ. Cieľom stratégie je aktívny záväzok všetkých relevantných aktérov a subjektov na všetkých úrovniach riadenia – od členských štátov po vlastníkov a správcov lesov, drevospracujúci priemysel, vedeckú obec, občiansku spoločnosť a ďalšie zainteresované strany.

Hoci sa stratégia zameriava iba na lesy v EÚ a jej cieľom je výrazne prispieť k cieľom OSN v oblasti udržateľného rozvoja do roku 2030, a najmä k cieľu č. 15 14 , uznáva sa v nej, že výzvy v oblasti lesov sú vo svojej podstate globálne a že lesnaté plochy naďalej zaznamenávajú znepokojujúci pokles v priemere o 4,7 mil. hektárov ročne, pričom odlesňovanie postupuje tempom 10 mil. hektárov za rok 15 . Komisia opätovne potvrdzuje svoje odhodlanie v plnej miere plniť záväzky vyplývajúce z oznámenia z roku 2019 o ochrane a obnove svetových lesov 16 , ako aj úzko spolupracovať so svojimi globálnymi partnermi na ochrane, obnove a udržateľnom obhospodarovaní lesov a prijať legislatívny návrh na zabezpečenie toho, aby výrobky predávané na trhu EÚ bez ohľadu na to, či pochádzajú z EÚ alebo tretích krajín, neprispievali ku globálnemu odlesňovaniu. Spoluprácou EÚ sa budú propagovať integrované prístupy k lesom zamerané na riadenie, udržateľnosť a zákonnosť hodnotových reťazcov, biodiverzity a živobytia miestneho obyvateľstva. Vysoké ambície v oblasti lesov sú v súlade s úsilím EÚ zastávať vedúcu úlohu v programe v oblasti klímy a vykonávať stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 vrátane ambiciózneho globálneho rámca pre biodiverzitu.

2.Podpora sociálno-ekonomických funkcií lesov na zabezpečenie prosperity vidieckych oblastí a posilnenie lesného biohospodárstva v udržateľných hraniciach

Lesy, lesné hospodárstvo a nadväzujúce odvetvia zabezpečujú viaceré sociálno-ekonomické funkcie a prínosy, ako napríklad príležitosti na vytváranie ďalších pracovných miest a rastu vo vidieckych oblastiach či rekreačné funkcie prispievajúce k fyzickému a duševnému zdraviu občanov.

V EÚ je odhadom 16 miliónov súkromných vlastníkov lesov a 40 % lesov je v rôznych schémach verejného vlastníctva. V roku 2018 pracovalo v EÚ v tradičnom lesnom hospodárstve a nadväzujúcich odvetviach (obhospodarovanie lesov, ťažba dreva, pílenie, výrobky na báze dreva, korok, buničina a papier) 2,1 milióna ľudí 17 , ktorí vytvorili hrubú pridanú hodnotu vo výške 109 855 mil. EUR. Ďalších 1,2 mil. ľudí pracovalo v sektore výroby nábytku z dreva a papierovej tlače, napríklad kníh a novín, ktorých hrubá pridaná hodnota tvorila 25, resp. 31 mld. EUR 18 . V roku 2018 pôsobilo v drevárskych odvetviach 397 000 podnikov, čo predstavuje 20 % všetkých výrobných podnikov v EÚ. Okrem týchto činností sa v rámci rozšíreného hodnotového reťazca lesného hospodárstva v sektoroch vydávania tlačených dokumentov, vykurovania drevom a energie z dreva, ako aj drevostavieb podporili štyri milióny pracovných miest v zelenom hospodárstve. Tento počet sa v rokoch 2008 – 2013 zvýšil o 20 % a odvtedy zostáva pomerne stabilný 19 .

Pri transformácii EÚ na udržateľné klimaticky neutrálne hospodárstvo majú udržateľné materiály a výrobky zo surového dreva a nedrevné materiály a výrobky zásadný význam.

Udržateľne vyrobené výrobky na báze dreva s dlhou životnosťou môžu prispieť k dosiahnutiu klimatickej neutrality prostredníctvom ukladania uhlíka a nahrádzania materiálov z fosílnych zdrojov, no najmä vďaka ich prínosu k odstraňovaniu uhlíka, ktoré sa inak uskutočňuje biologickými procesmi 20 . V dôsledku ťažby alebo prirodzeného odumretia uvoľňujú stromy do atmosféry oxid uhličitý, čo sa deje napr. pri požiaroch, pálení dreva s cieľom získať energiu, spaľovaní alebo časom pri procesoch rozkladania. Obdobie odstraňovania uhlíka sa môže značne predĺžiť pri transformácii drevnej biomasy na drevné materiály a výrobky s dlhou životnosťou. V nariadení o využívaní pôdy, zmenách vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve 21 sa stanovuje, že členské štáty nahlasujú a vyčísľujú zmeny v zásobách uhlíka nielen v prípade lesov, ale aj úložísk uhlíka v produktoch z vyťaženého dreva, pričom táto povinnosť sa v revidovanom nariadení ešte posilní v rámci balíka „Fit for 55“. Produkty z vyťaženého dreva v EÚ zodpovedajú za aktívny čistý záchyt uhlíka na úrovni približne –40 Mt ekvivalentu CO2 ročne a zároveň vďaka tomu, že nahrádzajú iné materiály, zabezpečujú prínosy pre klímu s hodnotami od –18 do –43 Mt ekvivalentu CO2 ročne 22 . Čím dlhšiu životnosť výrobok má, tým viac prospieva zmierňovaniu zmeny klímy, čo sa potom premieta do vyšších čistých objemov odstráneného uhlíka uvádzaných v správach a vykazovaní členských štátov o využívaní pôdy, zmenách vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve, pričom účinky nahrádzania sa nepriamo prejavujú v správach a vo vykazovaní ako zníženie emisií v iných sektoroch.

Je mimoriadne dôležité, aby sme pri vytváraní udržateľného a klimaticky neutrálneho hospodárstva optimalizovali využívanie dreva v súlade so zásadou kaskádového využívania, a to najmä formou trhových stimulov. Preto by sa drevo malo čo najviac využívať v materiáloch a vo výrobkoch s dlhou životnosťou, ktorými sa nahrádzajú ich uhlíkovo náročné ekvivalenty a ekvivalenty z fosílnych zdrojov, napríklad v budovách a nábytku, hoci je zrejmé, že každé drevo nie je na tento účel vhodné. Inovácie týkajúce sa spracovania môžu v tejto oblasti priniesť aj materiály a výrobky z biologických zdrojov s nižšou environmentálnou stopou ako ich ekvivalenty z fosílnych zdrojov.

Svoju úlohu zohrávajú aj výrobky na báze dreva s krátkou životnosťou, najmä pri nahrádzaní ich ekvivalentov z fosílnych zdrojov. Pokiaľ ide o drevo používané na výrobu výrobkov s krátkou životnosťou, ako aj na výrobu energie, mal by sa využívať druh dreva, ktorý nie je vhodný pre materiály a výrobky s dlhou životnosťou, a druhotná drevná biomasa, ako sú vedľajšie piliarske produkty, zvyšky a recyklované materiály. Technologický pokrok už uľahčuje spracovávať zvyšky a odpad z drevnej biomasy na inovačné obehové materiály a výrobky, čím sa diverzifikujú výrobky z biologických zdrojov a ponúkajú riešenia šetrné ku klíme v nových alebo vo vznikajúcich oblastiach uplatnenia.

Mimoriadne dôležité je aj dodržiavanie zásad obehového hospodárstva. Prioritné by malo byť lepšie využívanie, opätovné využívanie a recyklácia všetkých výrobkov na báze dreva, ako napríklad zo stavenísk a z miest demolácií, keďže posilnená obehovosť výrobkov je príležitosť ako udržať všetky výrobky na báze dreva dlhšie v hospodárstve a opakovane ich použiť.

Dodávky výrobkov z dreva by sa mali uskutočňovať v súčinnosti so zlepšovaním stavu ochrany európskych a svetových lesov a so zachovaním a s obnovou biodiverzity na zabezpečenie odolnosti lesov, adaptácie na zmenu klímy a ich multifunkčnosti. Drevo s vysokou ekologickou hodnotou by sa nemalo využívať a biohospodárstvo založené na dreve by malo zostať v hraniciach udržateľnosti a v súlade s cieľmi EÚ v oblasti klímy na roky 2030 a 2050, ako aj s cieľmi v oblasti biodiverzity. Ako sa uvádza v najnovších štúdiách 23 , z krátkodobého až strednodobého hľadiska, t. j do roku 2050, je nepravdepodobné, že by potenciálne dodatočné prínosy z produktov z vyťaženého dreva a náhrady materiálov kompenzovali zníženie čistého záchytu lesa spôsobené intenzívnejšou ťažbou. Členské štáty by mali venovať pozornosť tomuto riziku, keďže podľa príslušných platných právnych predpisov je to ich zodpovednosť.

Okrem drevárskeho priemyslu ponúkajú lesy mnohé ďalšie a rovnako dôležité produkty a služby, od potravy po ekoturizmus, ktoré podporujú ekonomiku a sociálnu štruktúru vo vidieckych oblastiach. Hodnota všetkých získaných nedrevných produktov v Európe sa odhaduje na úrovni 19,5 mld. EUR ročne. To znamená 77,80 EUR na hektár ročne. 86 % získaných nedrevných lesných produktov je určených na osobnú spotrebu 24 .

V stratégii lesného hospodárstva EÚ sa uznáva podpora a zámer celého udržateľného lesného biohospodárstva, ktoré funguje v súčinnosti so zvýšenou ambíciou EÚ v oblasti klímy a biodiverzity.

2.1.Podpora udržateľného lesného biohospodárstva pre výrobky z dreva s dlhou životnosťou

V hraniciach udržateľnej dostupnosti a dodávok dreva má lesné hospodárstvo a nadväzujúce odvetvia veľký potenciál na zlepšenie produkcie udržateľného a legálne vyťaženého dreva pre obehové materiály a výrobky s dlhou životnosťou. Vyžaduje si to stimulovanie dopytu v odberateľských odvetviach a podporu postupov obhospodarovania lesov, výrobných nástrojov a procesov, ktoré sú lepšie prispôsobené rôznorodosti budúcich lesných zdrojov.

Na zvýšenie dodávok výrobkov z dreva s dlhou životnosťou sú potrebné investície v rámci celého reťazca spracovania dreva. Mal by sa podporiť drevospracujúci priemysel, aby sa dokázal lepšie prispôsobiť zmenám a rôznorodosti lesných zdrojov. Investície by sa mali zameriavať aj na výrobu výrobkov z dreva s dlhou životnosťou z menej kvalitnej guľatiny a z viacerých listnatých druhov, pričom časom treba rátať s väčšími výkyvmi vo výrobe.

Z tohto pohľadu je najdôležitejšou úlohou výrobkov z dreva prispieť k transformácii stavebníctva zo sektora produkujúceho emisie skleníkových plynov na sektor zachytávajúci uhlík, ako sa to stanovuje v iniciatívach Vlna obnovy 25 a Nový európsky Bauhaus 26 . V tomto smere je veľa priestoru na zlepšenie. Výrobky z dreva dosahujú menej ako 3 % podiel na trhu, tvoria teda iba malú časť stavebných materiálov v Európe, kde naďalej do veľkej miery dominujú energeticky náročné materiály, ktoré v súčasnosti pochádzajú z fosílnych zdrojov 27 . Komisia vypracuje plán na zníženie emisií uhlíka v budovách počas ich celého životného cyklu do roku 2050. V kontexte revízie nariadenia o stavebných výrobkoch 28  Komisia vypracuje štandardnú, spoľahlivú a transparentnú metodiku na vyčíslenie prínosov drevených stavebných výrobkov a iného stavebného materiálu pre klímu.

Podpora využívania výrobkov z dreva v EÚ si vyžaduje aj opatrenia na strane dopytu, vrátane opatrení na boj proti mylným predstavám o riziku vzniku požiaru a nedostatočnej trvanlivosti, a priznania viacnásobných výhod výrobkov z dreva pri znižovaní znečisťovania a spotreby energie vo fázach výstavby, používania a demontáže. Stavební inžinieri a architekti by sa mali motivovať, aby navrhovali budovy s využitím dreva. Stavebné spoločnosti dodržiavajúce zásady filozofie zohľadňovania životného cyklu a obehovosti by mali všetky prínosy vyplývajúce z drevených stavieb premietnuť do svojich rizikových prirážok a obchodných modelov.

Na základe iniciatívy Nový európsky Bauhaus 29 by sa mal prehĺbiť výskum a inovácie v oblasti architektúry, zeleného dizajnu a stavebných materiálov, a to aj pokiaľ ide o lepšie priemyselné využitie dreva nižšej kvality, najmä z listnatých stromov, zintenzívnenie kaskádového využívania a zvýšenie obehovosti zamerané na obnovu existujúceho dreva na výrobu výrobkov z kompozitného dreva. Možnosti na podporu inovačných projektov v stavebníctve, a to aj tých, ktoré sa týkajú stavieb z dreva, poskytuje najmä inovačný fond 30 určený na financovanie inovatívnych nízkouhlíkových technológií.

Pozornosť je potrebné venovať aj regulačným prístupom. Rozširovaniu výroby výrobkov z dreva s dlhou životnosťou bránia stavebné predpisy, ako napríklad protipožiarne predpisy, v ktorých sa zatiaľ ešte v plnej miere nepremietajú technické možnosti moderných drevostavieb. Členské štáty by sa mali motivovať, aby do návrhov predpisov, v ktorých sa uprednostňujú výrobky z dreva s dlhou životnosťou, premietali najlepšie dostupné vedecké poznatky, a to aj tie, ktoré sa týkajú dosahovania energetickej hospodárnosti a environmentálnych vlastností budov a stavebných výrobkov, propagácie environmentálnej značky v súvislosti so sekvestráciou uhlíka a zvýšenou obehovosťou a zamerali sa na kritické fázy životnosti budov vrátane výstavby, obnovy a demontáže.

Prostredníctvom stimulov, ktoré priamo vychádzajú zo sekvestrácie uhlíka, by mal nadchádzajúci rámec iniciatívy v oblasti uhlíkového poľnohospodárstva a certifikátov o odstraňovaní uhlíka obsahovať opatrenia zamerané na výrobu a používanie výrobkov z dreva s dlhou životnosťou, ktoré plne zohľadňujú ciele v oblasti biodiverzity. Tieto stimuly na úrovni jednotlivých aktérov dopĺňajú a podporujú ciele EÚ v oblasti klímy.

2.2.Zabezpečenie udržateľného využívania zdrojov na báze dreva na výrobu bioenergie

Bioenergia na báze dreva tvorí v súčasnosti hlavný zdroj energie z obnoviteľných zdrojov, a to na úrovni 60 % v EÚ. Ak sa má splniť cieľ zníženia emisií do roku 2030 aspoň o 55 %, členské štáty budú musieť značne zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie vo svojom energetickom mixe. Bioenergia bude v tomto mixe naďalej zohrávať dôležitú úlohu, ak sa bude biomasa vyrábať udržateľne a využívať efektívne v súlade so zásadou kaskádového využívania a pri zohľadnení cieľov Únie v oblasti záchytu uhlíka a biodiverzity, ako aj celkovej dostupnosti dreva v udržateľných hraniciach do roku 2030 31 .

Tam, kde nie je možné efektívne využitie drevného materiálu, bude bioenergia naďalej zohrávať úlohu pri zlepšovaní živobytia prvovýrobcov, konkrétne lesníkov a poľnohospodárov, a diverzifikácii možností pre lesné hospodárstvo a nadväzujúce odvetvia vo vidieckych oblastiach. Dodatočné príjmy z trhov s bioenergiou môžu vlastníkom a správcom lesov zaručiť príjmy vo všetkých fázach udržateľného obhospodarovania lesov a vďaka tomu aj pravidelný príjem z ich pozemkov.

V záujme sociálno-ekonomických prínosov a environmentálnej udržateľnosti bioenergie na báze dreva obsahovala smernica z roku 2018 o obnoviteľných zdrojoch energie sprísnené kritériá udržateľnosti pre všetky druhy biomasy na výrobu energie. Tie teraz členské štáty implementujú, pričom Komisia bude dôkladne monitorovať správnu transpozíciu uvedených opatrení v kontexte celkového vykonávania súčasnej smernice o obnoviteľných zdrojoch energie a v prípade potreby prijme opatrenia na presadzovanie predpisov.

Okrem toho je vzhľadom na nedávne vedecké dôkazy a zvýšenú ambíciu EÚ v oblasti klímy a biodiverzity potrebné ďalej posilniť záruky udržateľnosti bioenergie z lesa. Z nedávnej správy Komisie 32 o používaní drevnej biomasy na výrobu energie v EÚ vyplýva nárast celkového využívania drevnej biomasy v EÚ za posledné dve desaťročia (približne o 20 % od roku 2000), ktorý môže byť okrem iného ovplyvnený aj zvýšeným cieľom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. V štúdii sa ďalej porovnávajú vplyvy rôznych postupov obhospodarovania na biodiverzitu a zmenu klímy a identifikujú postupy obhospodarovania výhodného pre všetky strany, ktoré k nim pozitívne prispievajú.

V snahe zmierniť potenciálne klimatické a environmentálne riziká súvisiace s využívaním bioenergie na báze dreva a maximalizovať jej pozitívny vplyv na klímu sa v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity na rok 2030 uvádza, že by sa malo minimalizovať využívanie celých stromov na výrobu energie, bez ohľadu na to, či pochádzajú z EÚ alebo sa dovážajú.

V návrhu na revíziu smernice o obnoviteľných zdrojoch energie, ktorá je súčasťou balíka „Fit for 55“, sa stanovujú ďalšie konkrétne záruky. Obsahuje sprísnené kritériá udržateľnosti pre bioenergiu rozšírením rozsahu ich uplatňovania a zväčšujú oblasti so zákazom čerpania zdrojov. To znamená zákaz čerpania zdrojov lesnej biomasy z pralesov a obmedzenie tohto čerpania v lesoch s vysokou biologickou diverzitou, aby sa nenarúšala ochrana prírody.

Návrhom sa zabezpečuje, aby kritériá úspor emisií skleníkových plynov platili aj pre existujúce zariadenia a zároveň rozširuje rozsah udržateľnosti a kritérií úspor emisií skleníkových plynov na zariadenia s kapacitou ≥ 5 MW.

Okrem toho sa návrhom posilňuje vykonávanie zásady kaskádového využívania ako hlavného stimulu zmien politík v oblasti bioenergie, čím sa zabezpečuje udržateľnosť obehového biohospodárstva a spravodlivý prístup k trhu so surovinami na biomasu na vývoj inovačných bioriešení s vysokou pridanou hodnotou.

S prihliadnutím na hierarchiu odpadového hospodárstva 33 a zásadu kaskádového využívania sa v ňom navrhuje, aby členské štáty navrhovali svoje systémy podpory na využívanie biomasy na výrobu energie takým spôsobom, ktorým sa minimalizujú množstvo neoprávnených rušivých vplyvov na trh so surovinami z biomasy, ako aj nežiaduce účinky na biodiverzitu. Komisia prijme delegovaný akt, v ktorom sa bude konkretizovať spôsob uplatňovania zásady kaskádového využívania v prípade biomasy, a najmä spôsob minimalizovania používania kvalitnej guľatiny na výrobu energie.

Okrem toho sa podľa návrhu nebude poskytovať žiadna podpora na výrobu energie z piliarskych a dyhárenských výrezov, pňov a koreňov.

Zavádza sa aj ďalší prvok, ktorý má zaručiť efektívnejšie využívanie energie z drevnej biomasy, a tým je obmedzenie štátnej pomoci na zariadenia vyrábajúce len elektrickú energiu.

Komisia bude naďalej analyzovať vplyv vnútroštátnych systémov podpory na ponuku biomasy a dopyt po nej, ich vplyv na biodiverzitu a záchyty uhlíka, ako aj možné deformácie trhu a posúdi možnosť ďalších obmedzení systémov podpory pre lesnú biomasu. Celkovým cieľom Únie by malo byť zabezpečenie toho, aby podiel bioenergie z lesa v mixe obnoviteľných zdrojov EÚ nepresahoval hranice udržateľnosti a aby sa primerane zmiernili jej možné vonkajšie negatívne účinky.

2.3.Podpora nedrevného lesného biohospodárstva a nadväzujúcich odvetví vrátane ekoturizmu

Lesy EÚ poskytujú cenné nedrevné produkty, ako napríklad korok (80 % celosvetovej produkcie), živicu, taníny, krmoviny, liečivé a aromatické rastliny, ovocie, bobule, orechy, korienky, huby, semená, med, okrasné rastliny a voľne žijúcu zver, ktoré prinášajú mnoho úžitkov pre miestne komunity. Tvoria približne 20 % obchodovateľnej hodnoty lesov 34 a ich potenciál vytvárania dodatočných príjmov pre spoločenstvá vlastníkov možno ešte zvýšiť a podporiť v spolupráci s vnútroštátnymi a miestnymi orgánmi a aktérmi.

Je to najmä prípad sektora cestovného ruchu súvisiaceho s prírodou, ktorý má značný potenciál rastu. Európsky sektor cestovného ruchu zasiahla pandémia COVID-19 obzvlášť silno, no zároveň zvýšila dopyt po cestovnom ruchu v blízkom okolí a na menej navštevovaných miestach v prírode a na čerstvom vzduchu. Rastúci trend turistiky a wellness služieb v prírode môže v prípade, že sa bude rešpektovať hranica únosnosti životného prostredia a dodržia príslušné právne predpisy, predstavovať príležitosť na zrýchlenie zelenej transformácie sektora cestovného ruchu, ako aj na podstatné zvýšenie príjmov vo vidieckych oblastiach a zlepšenie životnej úrovne na vidieku súčasne s ďalšou podporou ochrany biodiverzity a zachovania zásob uhlíka.

Aby mohli vidiecke komunity žijúce v zalesnených oblastiach a organizácie podporujúce výrobcov využívať výhody vyplývajúce z nedrevných produktov, Komisia podporí vypracovanie koordinovaných a integrovaných regionálnych, vnútroštátnych a miestnych programov 35 týkajúcich sa udržateľnej produkcie nedrevných lesných produktov.

V snahe zintenzívniť lesný ekoturizmus v EÚ podporí Komisia spoluprácu medzi sektorom cestovného ruchu, vlastníkmi lesov a službami ochrany prírody, ako aj štandardy a normy pre ekoturistické činnosti. Odvetvie cestovného ruchu by malo úzko spolupracovať so správcami lesov, aby mohlo ponúkať produkty udržateľného cestovného ruchu, ktoré pozitívne vplývajú na zdravie ľudí a nemajú negatívny vplyv na prírodné hodnoty zamýšľaných destinácií, najmä v chránených oblastiach.

   

2.4.Rozvoj zručností a posilnenie postavenia ľudí v udržateľnom lesnom biohospodárstve a nadväzujúcich odvetviach

Za poskytovaním mnohých služieb, ktoré lesy ponúkajú, stoja ľudia s najrôznejšími zručnosťami. Rastúci význam multifunkčnosti, ktorú budú lesy zohrávať pri prechode na udržateľnú a klimaticky neutrálnu budúcnosť, si bude vyžadovať kvalitný súbor zručností a okrem iného expertov v oblasti prísnejších postupov udržateľného obhospodarovania lesov, ku ktorým patria adaptívne zalesňovanie a obnova lesov, architektov, inžinierov a dizajnérov, potravinárov, dátových špecialistov, chemikov a sprostredkovateľov ekoturizmu. Je preto dôležité vypracovať príslušné učebné plány, poznatky a zručnosti.

Komisia bude nabádať k účasti na Pakte o zručnostiach aj zainteresované strany z oblasti lesného hospodárstva. Cieľom paktu je mobilizovať zainteresované strany zo súkromného aj verejného sektora a motivovať ich ku konkrétnym opatreniam. Záväzky príslušných verejných a súkromných zainteresovaných strán z oblasti lesného hospodárstva týkajúce sa zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie ľudí v lesnom hospodárstve môžu mať rôznu formu, napríklad rozsiahlych partnerstiev, regionálnych/miestnych partnerstiev, tripartitných dohôd alebo záväzkov jednotlivých subjektov. Subjekty a zainteresované strany z oblasti lesného hospodárstva budú v rámci paktu spolupracovať tak, aby prispôsobili vzdelávanie a odbornú prípravu lesníkov dnešným výzvam a potrebám. Kvalitná a efektívna učňovská príprava je spolu s učením sa na pracovisku nevyhnutným predpokladom toho, aby bolo možné pritiahnuť mladých ľudí do tohto sektora a vybaviť ich zručnosťami potrebnými na prácu v udržateľnom lesnom biohospodárstve.

 
Členské štáty môžu na vybavenie odborných síl z lesného hospodárstva zručnosťami potrebnými na prechod na udržateľnejšie postupy obhospodarovania využívať Európsky sociálny fond plus (ESF+). Tento fond možno využiť aj na zvýšenie zamestnanosti a posilnenie podnikania, a to prostredníctvom nových podnikov zhodnocujúcich udržateľné využívanie lesných produktov a služieb, ako sú ekoturizmus alebo vzdelávacie programy o lesnej biodiverzite.

Prostredníctvom Koalície pre vzdelávanie v oblasti klímy bude Komisia ďalej propagovať spoluprácu medzi žiakmi, študentmi, učiteľmi a zainteresovanými stranami v otázke úlohy lesov 36 vrátane výhod vzdelávania v prírode.

Komisia:

1.V rámci preskúmania nariadenia o stavebných výrobkoch 37 zavedie štandardnú, spoľahlivú a transparentnú metodiku na vyčíslenie prínosov drevených stavebných výrobkov a iného stavebného materiálu pre klímu, v ktorej sa bude prihliadať na najmodernejšie techniky analýzy dynamiky životného cyklu.

2.V rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a s cieľom zvýšiť podporu lesov poskytne nové prostriedky na výmenu informácií o osvedčených postupoch v oblasti najlepšieho návrhu a vykonávania intervencií súvisiacich s lesmi.

3.Podporí používanie loga sústavy Natura 2000 v prípade nedrevných lesných produktov a služieb.

4.Preskúma, doplní a zaktualizuje technické kritériá preskúmania pre oblasť lesného hospodárstva a bioenergie z delegovaného aktu o taxonómii v oblasti klímy určené pre prípad, keď je potrebné lepšie zohľadniť vypracúvané postupy priaznivé pre biodiverzitu, ako napríklad prírode blízke lesné hospodárstvo. Zváži začlenenie udržateľných činností súvisiacich s ťažbou, výrobou a využívaním výrobkov z dreva do nadchádzajúcich delegovaných aktov k nariadeniu o taxonómii 38 týkajúcich sa ďalších environmentálnych cieľov.

5.Vytvorí novú alianciu medzi pracujúcimi v cestovnom ruchu a lesníkmi, do ktorej bude zapojená Svetová organizácia pre cestovný ruch a sieť európskeho prírodného a kultúrneho dedičstva.

6.Vypracuje súbor nástrojov na pomoc členským štátom pri zavádzaní celoživotných programov a poradenstva lesníkom a prispôsobenie vzdelávania a odbornej prípravy súčasným výzvam a potrebám lesov a vytvorí pracovné príležitosti.

7.Bude povzbudzovať zainteresované strany z oblasti lesníctva a lesného hospodárstva, aby v rámci Paktu o zručnostiach zavádzali partnerstvá pre zručnosti a využívali Európsky sociálny fond plus na spoluprácu pri zabezpečovaní väčšieho počtu príležitostí na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu v lesnom hospodárstve.

3.Ochrana, obnova a rozširovanie lesov v EÚ s cieľom bojovať proti zmene klímy, zvrátiť stratu biodiverzity a zabezpečiť odolné a multifunkčné lesné ekosystémy

Vzhľadom na zmenu klímy a stratu biodiverzity vznikla naliehavá potreba prijatia prístupov adaptívnej obnovy lesov a ekosystémového riadenia, ktorými sa zvýši odolnosť lesov EÚ. Ide o nevyhnutý predpoklad, ak majú lesy v nasledujúcich desaťročiach plniť svoje sociálno-ekonomické a environmentálne funkcie pre budúce generácie a umožňovať rozkvet lesného biohospodárstva a nadväzujúcich odvetví. Ide však aj o to zabrániť zvyšovaniu sociálno-ekonomických nákladov vyplývajúcich z lesných katastrof, chrániť ľudí, pôdu a domy pred záplavami, požiarmi a zosuvmi pôdy a zachovať zásoby uhlíka a funkcie záchytu, ako aj ďalšie ekosystémové služby poskytované lesmi, ktoré sú životne dôležité pre zdravie a dobré životné podmienky ľudí, ako sú čisté ovzdušie, regulácia vody a biotopy rôznych druhov, ktoré v nich žijú.

Na zlepšenie odolnosti a adaptácie lesov je potrebné intenzívnejšie chrániť a obnovovať lesnú biodiverzitu a osvojovať si postupy obhospodarovania lesov priaznivé pre biodiverzitu. Ak sa vlastníkom a správcom lesov dostane pri transformácii vhodnej podpory, bude to zároveň aj obrovská hospodárska príležitosť. Podľa Svetového ekonomického fóra môžu ochrana, obnova a udržateľné obhospodarovanie lesov do roku 2030 celosvetovo priniesť 190 miliárd EUR v podnikateľských príležitostiach a 16 miliónov pracovných miest 39 .

Okrem toho potrebujeme spoľahlivé prístupy na zmiernenie rizika, keďže nevieme s istotou predpovedať budúcnosť lesov. Nástup zmeny klímy znamená zmenu lesov. Európske vegetačné pásma sa začali posúvať smerom nahor a na sever, čo na väčšine miest spustilo transformáciu lesných ekosystémov. Znamená to, že len veľmi málo lesov nebude do veľkej miery ovplyvnených zmenou klímy alebo si nebude vyžadovať okamžitý zásah na úrovni obhospodarovania na zníženie ich zraniteľnosti voči zmene klímy.

Vlastníci a správcovia lesov v celej Európe si veľmi dobre uvedomujú zmenu klímy a sú znepokojení jej vplyvmi. Toto vedomie sa musí lepšie premietať do adekvátnych a hmatateľných adaptačných opatrení a postupov obhospodarovania lesov, ktorými sa zvýši odolnosť. Na tento účel je potrebné získať technické poznatky a informácie a následne pripraviť cielené regulačné a finančné stimuly a podporu. Táto stratégia sa zameriava na riešenie týchto problémov s cieľom podporiť vlastníkov a správcov lesov v ich úsilí, šíriť najlepšie postupy a zabezpečiť zvýšenie kvantity a kvality lesného porastu v EÚ na nasledujúce desaťročia.

3.1.Ochrana posledných zostávajúcich pralesov a pralesovitých porastov v EÚ

V stratégii EÚ v oblasti biodiverzity na rok 2030 sa s cieľom dať prírode priestor na oživenie navrhuje celkový cieľ ochrany aspoň 30 % plochy EÚ v rámci efektívneho režimu obhospodarovania, z čoho na 10 % by sa mala vzťahovať prísna zákonná ochrana. K tomuto cieľu budú musieť prispieť aj lesné ekosystémy.

Prísne chránené budú musieť byť najmä všetky pralesy a pralesovité porasty. Podľa odhadov pokrývajú iba približne 3 % zalesneného územia EÚ, pričom ich plochy sú vo všeobecnosti malé a fragmentované. Pralesy a pralesovité porasty netvoria iba jedny z najbohatších lesných ekosystémov EÚ, ale uskladňujú aj značné zásoby uhlíka a takisto odstraňujú uhlík z atmosféry, pričom majú obrovský význam pre biodiverzitu a poskytovanie kritických ekosystémových služieb 40 .

Napriek tomu je stále potrebné okamžite zmapovať pralesy a pralesovité porasty a zaviesť v nich režim ochrany a vzhľadom na ich výnimočne vysokú a jedinečnú hodnotu pre biodiverzitu zvýšiť úsilie na ochranu pralesov v najvzdialenejších regiónoch a zámorských územiach Únie. Na zachovanie neporušenosti prísne chránených lesov je mimoriadne dôležité ponechať dynamiku cyklu lesného hospodárstva v týchto lesoch čo najviac na prirodzené procesy, obmedziť ťažobné činnosti a hľadať synergie s udržateľným ekoturizmom a príležitosťami na rekreáciu.

Komisia sa v spolupráci s členskými štátmi a so zainteresovanými stranami snaží do konca roka 2021 dosiahnuť dohodu na spoločnom vymedzení pralesov a pralesovitých porastov a prísneho režimu ochrany. Členské štáty by sa mali čo najskôr zapojiť do mapovania a monitorovania týchto lesov a zabezpečiť, aby do začiatku uplatňovania režimu ochrany nedochádzalo k zhoršovaniu ich stavu.

3.2.Zabezpečenie obnovy lesov a posilnené udržateľné obhospodarovanie lesov na zaistenie adaptácie na zmenu klímy a odolnosti lesov

Postupy obhospodarovania lesov, ktorými sa zachováva a obnovuje biodiverzita, vedú k odolnejším lesom, ktoré dokážu plniť svoje sociálno-ekonomické a environmentálne funkcie. Preto by sa všetky lesy mali čoraz intenzívnejšie obhospodarovať tak, aby boli dostatočne biologicky rozmanité, a to pri prihliadnutí na rozdielne prírodné podmienky, biogeografické regióny a typológiu lesov. Existuje množstvo príležitostí na opatrenia výhodné pre všetky strany, ktorými sa zároveň zvyšuje produktivita lesov, produkcia dreva, biodiverzita, funkcia záchytu uhlíka, zdravé vlastnosti pôdy a odolnosť proti zmene klímy. Väčšia rozmanitosť lesných ekosystémov a druhov, ako aj využívanie dostatočne prispôsobených genetických zdrojov a ekosystémových prístupov pri obhospodarovaní lesov môžu posilniť dlhodobú adaptabilitu a schopnosť lesov obnovovať sa a samoregulovať.

Okrem toho sú v tomto kontexte mimoriadne dôležité také postupy obhospodarovania, ktoré podporujú biodiverzitu a odolnosť, napríklad, ak sa na úrovni krajiny alebo porastu namiesto monokultúr vytvárajú alebo zachovávajú geneticky a funkčne rôznorodé lesy so zmiešanými druhmi, a to najmä so širokolistými a listnatými stromami a s druhmi s odlišnými mechanizmami obnovy po narušení a biotickou a abiotickou citlivosťou. Dlhodobú environmentálnu a sociálno-ekonomickú životaschopnosť lesov pomáhajú zabezpečiť aj postupy obhospodarovania ako lesné hospodárstvo s nerovnovekými lesmi a s kontinuálnym porastom, dostatočné množstvo odumretého dreva, regulácia hustoty voľne žijúcich živočíchov a rastlín a zavedenie chránených oblastí biotopov alebo vyčlenenie oblastí v produkčných lesoch. Okrem toho postupy riadenia rizík súvisiacich s lesmi, akými sú integrované systémy hasenia požiarov v prírode, zvýšia odolnosť lesov proti prírodným požiarom, škodcom a chorobám a zabezpečia pozitívne externé vplyvy. Takéto postupy predstavujú „poistku“ a záruku, že lesy budú naďalej poskytovať celý multifunkčný rad tovarov a služieb aj v meniacej sa a neistej budúcnosti.

Naopak, niektoré ďalšie postupy by sa mali využívať obozretne 41 , najmä tie, ktoré majú vplyv na biodiverzitu nad zemou a spôsobujú stratu uhlíka v koreňoch a časti uhlíka v pôde. K týmto postupom pestovania lesa patria aj holoruby, v prípade ktorých by sa malo čoraz viac prihliadať na environmentálne a ekosystémové obavy a potreby určitých druhov. Tieto postupy by sa mali používať len v riadne odôvodnených prípadoch. Zabrániť by sa malo aj odstraňovaniu pňov a koreňov, ktoré by sa mali ponechať v lese. Ťažba dreva počas obdobia hniezdenia musí byť v súlade so smernicou o ochrane voľne žijúceho vtáctva 42 .

Mimoriadne dôležitá je starostlivosť o lesnú pôdu, keďže medzi stromami a pôdou, na ktorej rastú, existuje silný vzájomný vzťah. Zdravé stromy potrebujú, aby ich korene z pôdy získavali všetky základné prvky a živiny. Vlastnosti pôdy a pôdne ekosystémové služby musia byť preto chránené ako nevyhnutný predpoklad zdravých a produktívnych lesov. Okrem iného je potrebné zabrániť neprimeranému používaniu nevhodných strojov, ktoré majú negatívny vplyv na životné prostredie, napríklad spôsobujú zhutňovanie pôdy.

Uvedené udržateľnejšie zásady a postupy si už pri udržateľnom obhospodarovaní lesov osvojilo množstvo vlastníkov a správcov európskych lesov a v budúcnosti by mali čoraz častejšie predstavovať základný pilier takéhoto obhospodarovania.

Príklady osvedčených postupov pri obhospodarovaní lesov na zachovanie a obnovu biodiverzity

* Na výmenu skúseností, postupov, poznatkov a odbornej prípravy bola založená medzinárodná sieť lesníkov, v ktorej sa združuje viac ako sto referenčných lesov a podporuje transformácia na pestovanie odolnejších lesov v súlade s prírodnými procesmi lesného ekosystému: miešanie druhov podľa stromov alebo skupín stromov, prirodzená obnova alebo diverzifikovaná výsadba v malom meradle, kontinuálny lesný porast, ktorý v čo najväčšej miere zabraňuje holorubom a ich nevýhodám, postupná deregularizácia vekovej štruktúry porastov, obhospodarovanie na úrovni stromu alebo skupiny stromov a zvyšovanie kapacity na podporu biodiverzity 43 .

* Sieť INTEGRATE je aliancia zástupcov rôznych európskych krajín, ktorá podporuje začlenenie ochrany prírody do udržateľného obhospodarovania lesov na úrovni politík, postupov a výskumu 44 .

* V Nemecku sa na reštrukturalizáciu lesov s cieľom dosiahnuť lepšiu biodiverzitu a odolnosť proti zmene klímy používa proces Waldumbau. Waldumbau možno vykonávať v reakcii na rušivé faktory, akými sú víchrice alebo hmyz pri presádzaní, alebo ako preventívne opatrenie na zabránenie takýmto stratám. Cieľom je vytvorenie prirodzenejších štruktúr a životných cyklov s viacerými druhmi a vekovými skupinami stromov v jednom poraste. Takto Waldumbau zabezpečuje aj zachovanie lesov, a tým aj ich funkcie zachytávania uhlíka, a ak sa vlastníkom a správcom lesov dostane vhodnej podpory pri transformácii, prináša obrovskú hospodársku príležitosť 45 .

Spoločný výklad udržateľného obhospodarovania lesov sa dohodol na Ministerskej konferencii o ochrane lesov na celoeurópskej úrovni (ďalej len „Forest Europe“). Pozostáva z dobrovoľných zásad, usmernení a ukazovateľov, ktoré používajú signatári na monitorovanie pokroku v prípade svojich lesov. Udržateľné obhospodarovanie lesov je spravovanie a využívanie lesov a zalesnených území takým spôsobom a v takej miere, aby sa zachovala ich biodiverzita, produktivita, regeneračná kapacita, životaschopnosť a ich potenciál plniť v súčasnosti aj v budúcnosti patričné ekologické, hospodárske a sociálne funkcie na miestnej, národnej a celosvetovej úrovni bez toho, aby sa poškodzovali iné ekosystémy.

S cieľom lepšie reagovať na nové výzvy a potreby a vzhľadom na čoraz významnejšiu úlohu lesov pri plnení spoločných cieľov EÚ v oblasti klímy a biodiverzity bude potrebné posilniť rámec udržateľného obhospodarovania lesov, a to najmä o kritériá týkajúce sa zdravia ekosystémov, biodiverzity a zmeny klímy, aby sa mohol stať detailnejším nástrojom kontroly na stanovovanie a porovnávanie rôznych prístupov k obhospodarovaniu, ich vplyvov a celkového stavu lesov EÚ. Udržateľné obhospodarovanie lesov sa už týka niekoľkých príslušných ukazovateľov, ako je rozmanitosť odumretého dreva a druhov, zatiaľ sa v ňom však nevymedzujú limity ani rozsahy, ktoré by tvorili referenčné hodnoty požadovaného stavu.

Komisia preto na základe kritérií udržateľného obhospodarovania lesov konferencie Forest Europe spolu s členskými štátmi a v úzkej spolupráci s rôznymi zainteresovanými stranami z oblasti lesného hospodárstva stanoví dodatočné ukazovatele, ako aj limity alebo rozsahy pre udržateľné obhospodarovanie lesov týkajúce sa podmienok lesných ekosystémov, ako sú zdravie, biodiverzita a ciele v oblasti klímy. Po dôkladných konzultáciách s členskými štátmi Komisia posúdi, ako ich možno najlepšie využiť v súlade so zásadou subsidiarity, a spočiatku na dobrovoľnej báze umožní lepšie komparatívne chápanie celkovej udržateľnosti lesov v rámci EÚ. Takisto preukáže prínos udržateľného obhospodarovania lesov k plneniu cieľov EÚ, a to najmä tých, ktoré sa týkajú klímy, biodiverzity a obehového hospodárstva.

Ukazovatele, limity alebo rozsahy by mali vychádzať z existujúceho úsilia a okrem toho, že zaručia potrebnú flexibilitu, by sa pri nich malo prihliadať na rozmanitosť lesov, biogeografické regióny a typológiu lesov. Komisia pripravuje usmernenia k prírode blízkemu lesnému hospodárstvu 46 , ktoré budú súčasťou úsilia v oblasti ukazovateľov a nových limitných hodnôt pre udržateľné obhospodarovanie lesov vykonávaného v úzkom partnerstve a spolupráci s členskými štátmi prostredníctvom aktualizovaného rámca riadenia lesného hospodárstva EÚ.

Na základe týchto usmernení vypracovaných spolu s členskými štátmi Komisia po vykonaní posúdenia vplyvu a pri zapojení zainteresovaných strán vypracuje aj dobrovoľný systém certifikácie „blízkosti k prírode“ tak, aby mohla väčšina postupov obhospodarovania priaznivých pre biodiverzitu používať značku kvality EÚ.

V rámci vykonávania stratégie EÚ v oblasti biodiverzity na rok 2030 Komisia navrhne právne záväzný nástroj na obnovu ekosystémov, ktorý sa bude týkať najmä ekosystémov s najväčším potenciálom na zachytávanie a uskladňovanie uhlíka a na predchádzanie a zmierňovanie vplyvu prírodných katastrof. Bude obsahovať ciele obnovy lesných ekosystémov, najmä tie, ktoré sú uvedené v právnych predpisoch EÚ o prírode 47 .

Okrem adaptívnej obnovy a postupov ekosystémového obhospodarovania lesov si adaptácia na zmenu klímy vyžaduje aj investície do predchádzania katastrofám, pripravenosti a reakcie na katastrofy a obnovy lesov po katastrofách. Pred poskytnutím príspevku na potrebné zariadenia a činnosti sa musí urobiť všetko pre to, aby sa predišlo škodám v dôsledku zmeny klímy a zvýšila odolnosť lesov. Výdavky na reakcie na katastrofy a obnovu po katastrofách by navyše mali obsahovať minimálne podmienky v zmysle „lepšie obnoviť, lepšie zalesniť“ v súlade s opísanými postupmi obhospodarovania, ktorými sa zvyšuje odolnosť lesov.

Adaptácia lesov na zmenu klímy a obnova lesov po škodách v dôsledku zmeny klímy si bude vyžadovať aj veľký objem vhodného lesného reprodukčného materiálu. Znamená to snahu o zabezpečenie a udržateľné využívanie (podľa ekologických zásad) genetických zdrojov, od ktorých závisí lesné hospodárstvo odolnejšie proti zmene klímy; zvýšenie produkcie a dostupnosti takéhoto materiálu; poskytovanie lepších informácií o jeho vhodnosti pre budúce klimatické podmienky; podporu výskumu zásad a metód uplatňovania asistovanej migrácie lesných druhov; a posilnenie výskumnej spolupráce a cezhraničného prenosu jej výsledkov. Komisia doplní revíziu právnych predpisov o lesnom reprodukčnom materiáli o opatrenia na podporu produkcie lesného reprodukčného materiálu vhodného pre budúce klimatické podmienky. Posilniť by sa mali aj výskum, inovácie a testovanie a výber druhov, ako aj oblastí vyhovujúcich budúcim podmienkam.

V neposlednom rade bude Komisia v spolupráci s členskými štátmi monitorovať zdravotný stav stromov v EÚ vrátane vplyvu inváznych nepôvodných druhov, chorôb a škodcov, ako sú lykožrúti, a posilňovať potrebnú prevenciu na účely včasného odhaľovania a eradikácie. Patria k nim stratégie ochrany proti škodcom, v rámci ktorých sa identifikujú najrizikovejšie oblasti, vymieňajú najlepšie postupy, poskytuje podpora a zabezpečuje spolupráca v oblasti fytosanitárnych kontrol a vyvíjajú inovačné a udržateľné nástroje na ochranu rastlín pri dodržaní ekologických zásad priaznivých pre biodiverzitu.

3.3.Zalesňovanie a obnova biologicky rozmanitých lesov

Spontánny opätovný rast lesa prirodzeným vývojom je hlavným stimulom zväčšovania zalesnených oblastí v EÚ a najčastejšie je dôsledkom upúšťania od poľnohospodárstva a odchodu z vidieckych oblastí. Okrem toho je však v EÚ potenciál aj na rozširovanie plôch s lesmi a stromami aktívnym a udržateľným zalesňovaním, obnovou lesov a vysádzaním stromov.

To sa týka najmä mestských a prímestských oblastí (napríklad mestských parkov, stromov na verejných priestranstvách a súkromných pozemkoch, ekologizácie budov a infraštruktúry a mestských záhrad) a poľnohospodárskych plôch (napríklad v opustených oblastiach, a to aj prostredníctvom agrolesníctva a lesných pastvín, krajinných prvkov a zavádzania ekologických koridorov). Je dôležité tento potenciál využiť, keďže intenzívnejšie zalesňovanie je jednou z najefektívnejších stratégií na zmierňovanie zmeny klímy a rizika katastrof v sektore lesného hospodárstva, ktorá dokáže zabezpečiť množstvo pracovných príležitostí, napr. pri zbere a pestovaní semien, výsadbe semenáčikov a zabezpečovaní ich rastu, a zároveň zabezpečiť sociálno-ekonomické prínosy miestnym komunitám. Prítomnosť zelených a zalesnených oblastí je okrem toho mimoriadne prospešná pre fyzické aj duševné zdravie ľudí.

V stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 sa uvádza prísľub výsadby aspoň troch miliárd ďalších stromov do roku 2030 pri dodržaní všetkých ekologických zásad. Touto iniciatívou sa zmierni súčasný klesajúci trend čistého rozširovania lesnatých plôch v EÚ. Časom to prispeje aj k rozšíreniu lesného porastu v EÚ a následne k záchytom uhlíka a jeho ukladaniu v pôde. Zároveň sa tým zvýši informovanosť a presvedčenie v celej spoločnosti, čo prispeje k naplneniu cieľa urobiť z Európy do roku 2050 prvý klimaticky neutrálny kontinent, ako aj k obnove biodiverzity a k obehovému hospodárstvu. Táto stratégia obsahuje plán na vykonávanie prísľubu podľa všeobecnej zásady vysadiť a pestovať ten správny strom na správnom mieste a na správny účel.

Plán výsadby aspoň troch miliárd ďalších stromov do roku 2030 48

V pláne sa stanovujú jednoznačné kritériá výsadby, počítania a monitorovania stromov. Plán je doplnený o webové sídlo, harmonogram prípravy doplňujúcich prvkoch vrátane počítadla stromov, o prebiehajúce práce na usmerneniach k zalesňovaniu a obnove lesov priaznivých pre biodiverzitu, kritériá prírode blízkeho lesného hospodárstva a o platformy na výmenu najlepších postupov.

Plán obsahuje prvok dôsledného monitorovania, ktorý bude veľmi dôležitý na sledovanie pokroku pri plnení cieľa. Bude vychádzať z odborných poznatkov Komisie a Európskej environmentálnej agentúry. Na základe údajov z monitorovania budú Komisia a Európska environmentálna agentúra posudzovať trendy a stav vykonávania. Na získanie informácií o prísľuboch výsadby na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni sa budú hľadať synergie s už používanými technologickými riešeniami, t. j. na monitorovanie kvality ovzdušia.

3.4.Finančné stimuly pre vlastníkov a správcov lesov na zlepšenie kvantity a kvality lesov v EÚ

Posilnená ochrana a obnova lesov a udržateľné obhospodarovanie lesov priaznivejšie pre biodiverzitu predstavujú správne riešenie a pomôžu zabezpečiť odolnosť a produkčnú kapacitu lesov na ďalšie desaťročia. Je však potrebné uznať, že to nepôjde bez motivovania, zapojenia a aktívnej účasti európskych vlastníkov a správcov lesov ako tých, ktorí sa primárne o lesy starajú. Správne riešenie musí byť navyše hospodársky životaschopné, pričom z najlepších postupov vyplýva, že v tomto prípade tomu tak pravdepodobne je.

V prípade lesov vo verejnom vlastníctve je len logické, že členské štáty zvýšia ochranu lesov a úsilie o ich obnovu s cieľom dosiahnuť spoločne schválenú zvýšenú ambíciu EÚ v oblasti klímy a biodiverzity a zaručiť transformáciu na klimaticky neutrálne hospodárstvo. Stratégiou sa má zastaviť trend klesajúceho čistého odstraňovania emisií z pôdy v EÚ, a to najmä z lesov, za posledných 10 rokov. Zvrátenie tohto trendu je predpokladom dosiahnutia schválenej zvýšenej ambície EÚ v oblasti klímy a biodiverzity a zabezpečenia odolnosti lesov proti zmene klímy tak, aby mohli lesy plniť všetky svoje funkcie. Vyžiada si to niekoľko iniciatív uvedených v tejto stratégii, ako sú ochrana a obnova lesov, zlepšenie postupov udržateľného obhospodarovania lesov, ktorými sa udržiava uhlík v lesných ekosystémoch vrátane pôdy, ako aj prioritizáciu kaskádového využívania dreva, ako aj iniciatívy na regeneráciu lesov, udržateľné zalesňovanie a obnovu lesov.

Život súkromných vlastníkov a správcov lesov, a to najmä v rámci malých podnikov, však často závisí priamo od lesov, pričom v súčasnosti ich hlavný príjem pochádza z dodávok dreva. Ostatné prínosy, najmä poskytovanie ekosystémových služieb, sú odmeňované zriedkavo alebo nikdy. To sa musí zmeniť. Vlastníci a správcovia lesov potrebujú finančné a iné stimuly, aby mohli okrem drevených i nedrevených materiálov a výrobkov poskytovať aj ekosystémové služby formou ochrany a obnovy lesov a zvyšovať odolnosť svojich lesov prijímaním takých postupov obhospodarovania lesov, ktoré sú pre klímu a biodiverzitu najpriaznivejšie. To je obzvlášť dôležité v tých častiach Európy, ktoré boli zmenou klímy zasiahnuté skôr a ťažšie, než sa očakávalo, a kde vidiecke oblasti v dôsledku lesných katastrof utrpeli prišli o príjmy, živobytie, či dokonca aj ľudské životy.

Existujú vhodné príklady verejných aj súkromných režimov platieb za ekosystémové služby (napr. ochrana pitnej vody, sekvestrácia uhlíka, ochrana biodiverzity). S podporou EÚ v oblasti výskumu sa skúmajú možnosti a zlepšenie technických zručností a podmienok na ďalší rozvoj verejných aj súkromných trhov s poskytovaním lesných ekosystémových služieb, ktoré by bolo možné zaviesť 49 . Toto úsilie bude doplnené o prípravnú akciu v rámci programu LIFE so zainteresovanými stranami, ktorá sa bude týkať spôsobu začlenenia platieb za ekosystémové služby do programov financovania EÚ, a jej súčasťou budú aj poznatky získané z existujúcich vnútroštátnych režimov platieb za ekosystémové služby.

Príklady verejných a súkromných režimov platieb za ekosystémové služby

fínskeho programu Metso sa platí súkromným vlastníkom lesov za vyčlenenie pôdy na účely biodiverzity. Vyplatené sumy závisia od hodnoty pozemku a obdobia, na ktoré bude les vyčlenený.

V rámci chorvátskeho systému daní pre všetkých sa vyžaduje, aby fyzické aj právnické osoby vykonávajúce hospodárske činnosti s príjmom nad 400 000 EUR zaplatili 0,0265 % zo svojich celkových príjmov za využívanie lesných ekosystémových služieb, pričom tieto sumy sa cez osobitný vnútroštátny fond rozdeľujú vlastníkom lesov podľa zalesnenej plochy v súlade s plánmi obhospodarovania lesov.

Vo francúzskom systéme Label Bas Carbon je možné prijímať súkromné i verejné opatrenia na dobrovoľnú kompenzáciu emisií skleníkových plynov prostredníctvom finančnej podpory environmentálnych služieb (nízkouhlíkové opatrenia) v oblasti obhospodarovania lesov vo Francúzsku.

V roku 2019 Portugalsko spustilo pilotný program platieb za lesné ekosystémové služby v dvoch prírodných parkoch, ktoré pokrývajú renaturalizáciu eukalyptových plantáží, výsadbu autochtónnych druhov a vyvíjanie nedrevných produktov.

V Nemecku sa v spolkových právnych predpisoch o vode oprávňujú vlastníci lesov na získanie kompenzačných platieb za obmedzenia obhospodarovania v oblastiach s ochranou podzemnej vody.

V rámci zeleného srdca tzv. korkovej iniciatívy vypracovanej fondom WWF Mediterranean platila súkromná spoločnosť vyrábajúca nápoje vlastníkom lesnej pôdy za ochranu vodonosnej vrstvy, ktorú využívala vo výrobnom procese.

Pokiaľ ide o politiky EÚ, spoločná poľnohospodárska politika (SPP) už prostredníctvom národných programov rozvoja vidieka poskytuje finančnú podporu pre lesy a obhospodarovanie lesov, konkrétne na adaptáciu a odolnosť voči rizikám súvisiacim so zmenou klímou. V rokoch 2014 – 2020 bolo z opatrení zameraných na lesné hospodárstvo v rámci SPP vyčlenených 6,7 mld. EUR na podporu cieľov politík EÚ, najmä na zalesňovanie (27 %), predchádzanie lesným požiarom a katastrofám (24 %) a investície do odolnosti, ako aj ekologických a sociálnych funkcií (19 %). Opatrenia zamerané na lesné hospodárstvo sa však využívali málo a počas programového obdobia sa podstatne znížili. Je to tak napríklad v dôsledku nedostatočných poznatkov potrebných na riadenie administratívnych postupov podávania žiadostí o prístup k finančným prostriedkom, ako aj nedostatočnej príťažlivosti prémií a chýbajúcej podpory v podobe poradenských služieb na budovanie kapacít a obmedzeného usmernenia k vykonávaniu lesníckych adaptačných činností a opatrení v oblasti zmeny klímy s cieľom predchádzať rizikám a zmierňovať ich (napr. prírodným požiarom, pôdnej erózii, chorobám, záplavám).

Nová SPP (na roky 2023 – 2027) ponúka pri navrhovaní intervencií súvisiacich s lesmi zvýšenú flexibilitu podľa národných potrieb a špecifík, ako aj znižovanie byrokracie, pričom prepája Európsku zelenú dohodu, národné politiky lesného hospodárstva a acquis EÚ v oblasti životného prostredia a klímy a zabezpečuje ich súčinnosť. Komisia sa bude usilovať o zvýšenie využívania fondov na rozvoj vidieka, ktoré sú k dispozícii na účely tejto stratégie.

Odporúčania pre členské štáty týkajúce sa strategických plánov SPP na obdobie 2023 – 2027 presadzujú náležité zohľadňovanie lesov. Členské štáty dostali osobitné odporúčania k lesom a lesnému hospodárstvu. Odporúčania sa zameriavajú najmä na podporu udržateľného obhospodarovania lesov a udržateľného zalesňovania a obnovy lesov, posilnenie multifunkčnosti a úlohy lesov pri zachytávaní uhlíka, ochranu lesov a obnovu lesných ekosystémov na dosiahnutie dobrého stavu biotopov a druhov, budovanie odolnosti lesov proti zmene klímy a posilňovanie sociálno-ekonomického rozvoja vidieckych oblastí.

Členské štáty musia podniknúť ďalšie kroky na lepšie zapojenie zainteresovaných strán z oblasti lesného hospodárstva do prípravy strategických plánov SPP na úrovni členských štátov. Komisia zabezpečí nové prostriedky na výmenu informácií o osvedčených postupoch, aby bolo možné lepšie navrhovať a vykonávať intervencie súvisiace s lesmi, a tým posilniť výmenu medzi odborníkmi v členských štátoch, poskytnúť ukážkové nástroje na jednotné využívanie financovania a podporiť vytváranie sietí na miestnej a regionálnej úrovni, ako aj ukážkových iniciatív na mieste. Pri posudzovaní strategických plánov v rámci SPP bude Komisia venovať pozornosť najmä tým opatreniam súvisiacim s lesmi, ktoré vytvárajú jasné synergické účinky s cieľmi EÚ v oblasti klímy a biodiverzity.

Vzhľadom na zvýšenú ambíciu EÚ v oblasti klímy a biodiverzity sa členské štáty osobitne vyzývajú, aby podľa svojich možností zaviedli režimy platieb pre vlastníkov a správcov lesov za ekosystémové služby s cieľom uhradiť im náklady a ušlé zisky, ktoré by boli podobné ako vnútroštátne režimy uvedené v príkladoch, akým je aj fínsky program METSO. Členské štáty sa takisto vyzývajú, aby zrýchlili zavádzanie postupov uhlíkového poľnohospodárstva, napríklad prostredníctvom ekologických režimov v agrolesníctve alebo intervencií v záujme rozvoja vidieka, ktoré by sa týkali investícií do zalesňovania a obnovy lesov priaznivých pre biodiverzitu, agrolesníctva a ďalších neproduktívnych investícií do plnenia environmentálnych a klimatických cieľov. Na podporu členských štátov bude Komisia poskytovať poradenstvo a vypracuje technické usmernenia k vývoju režimu platieb za ekosystémové služby.

Komisia prijme aj iniciatívu v oblasti uhlíkového poľnohospodárstva, oznámenú v stratégii „Z farmy na stôl“, ktorá sa bude zameriavať na ďalšiu podporu nového zeleného obchodného modelu odmeňovania praktík pôdohospodárov vrátane správcov a vlastníkov lesov priaznivých pre klímu a životné prostredie na základe poskytnutých klimatických prínosov. Odmeňovanie úsilia o zmierňovanie formou stimulačných platieb alebo vydávania obchodovateľných uhlíkových certifikátov prinesie nový obchodný model, ktorý poľnohospodárom, lesníkom a pôdohospodárom vykonávajúcim udržateľné činnosti vedúce k odstraňovaniu a ukladaniu uhlíka prinesie nový zdroj príjmov.

Režimy uhlíkového poľnohospodárstva možno podporovať tak prostredníctvom verejných politík, ako aj súkromných iniciatív. Okrem toho môže mať verejná podpora aj podobu čisto vnútroštátneho financovania podľa usmernení o štátnej pomoci, zvlášť usmernení EÚ týkajúcich sa poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, ktoré sa v súčasnosti revidujú a ktoré pokrývajú širokú škálu opatrení zameraných na lesné hospodárstvo, ako napríklad investičnú pomoc na zvýšenie odolnosti a environmentálnej hodnoty lesných ekosystémov alebo pomoc v lesnícko-environmentálnej oblasti, klimatických služieb a ochrany lesov. Komisia skúma, ako uľahčiť využívanie vnútroštátnych finančných prostriedkov na opatrenia zamerané na lesné hospodárstvo a lepšie ich zacieliť na ekosystémové služby v nadchádzajúcej revízii usmernení o štátnej pomoci.

Režimy uhlíkového poľnohospodárstva možno okrem toho financovať aj zo súkromných iniciatív vydávaním uhlíkových certifikátov, s ktorými možno obchodovať na trhu. Prijímatelia by dostávali platby podľa dosiahnutých výsledkov, čím sa zabezpečí cielenejšie využívanie príslušných finančných prostriedkov na zamýšľaný cieľ v oblasti klímy alebo životného prostredia, akým je napríklad poskytovanie ekosystémových služieb. Uhlíkové poľnohospodárstvo môže teda predstavovať možný spôsob splnenia a realizácie cieľov súčasnej stratégie.

Komisia okrem toho vypracúva regulačný rámec na certifikáciu odstraňovania uhlíka, ktorý bol oznámený v akčnom pláne pre obehové hospodárstvo.

V kontexte dlhodobej vízie pre vidiecke oblasti sa bude podporovať sieť vidieckych oblastí a obcí s prevahou lesov tak, aby sa zohľadnili ich pripomienky a zabezpečilo ich zastúpenie v kľúčových iniciatívach (stredisko pre monitorovanie vidieka, portál siete ENRD 50 ) a zároveň sa umožní osobitné posudzovanie reálnych podmienok a potrieb lesných oblastí v celej EÚ.

Komisia:

1.Navrhne do konca roka 2021 právne záväzný nástroj na obnovu ekosystémov vrátane lesných ekosystémov.

2.Vypracuje do konca roka 2021 usmernenia k vymedzeniu pralesov a pralesovitých porastov, ktoré sa budú týkať ich vymedzenia, mapovania, monitorovania a prísnej ochrany.

3.V 1. štvrťroku 2023 spolu s členskými štátmi a v úzkej spolupráci s rôznymi zainteresovanými stranami z oblasti lesného hospodárstva stanoví dodatočné ukazovatele, ako aj limity alebo rozsahy pre udržateľné obhospodarovanie lesov, ktoré budú spočiatku dobrovoľné, a posúdi, ako ich možno čo najlepšie využiť.

4.V 1. štvrťroku 2022 vypracuje usmernenia k zalesňovaniu a obnove lesov priaznivých pre biodiverzitu.

5.V 2. štvrťroku 2022 vypracuje definíciu a prijme usmernenia k prírode blízkym lesníckym postupom a v 1. štvrťroku 2023 vypracuje aj dobrovoľný systém certifikácie prírodného obhospodarovania lesov.

6.Poskytne usmernenie a podporí výmenu poznatkov o osvedčených postupoch týkajúcich sa adaptácie na zmenu klímy a odolnosti proti zmene klímy, a to napríklad prostredníctvom platformy Climate-ADAPT.

7.Do konca roka 2022 doplní revíziu právnych predpisov o lesnom reprodukčnom materiáli o opatrenia na podporu produkcie a marketingu lesného reprodukčného materiálu vhodného pre budúce klimatické podmienky.

8.Podporí intervencie súvisiace s lesmi v budúcej SPP (2023 – 2027), ktoré vychádzajú z cieľov Európskej zelenej dohody, a to najmä zavedenie režimov platieb za ekosystémové služby a postupov uhlíkového poľnohospodárstva, a v ďalších finančných nástrojoch EÚ [napr. politike súdržnosti, programoch LIFE, Horizont Európa, programoch cezhraničnej spolupráce EÚ (Interreg)].

9.Do novembra 2021 poskytne poradenstvo a technické usmernenia k vývoju režimu platieb za ekosystémové služby.

10.Podporí programy odmeňovania v lesnom hospodárstve uvedené v akčnom pláne tak pre uhlíkové poľnohospodárstvo, ako aj certifikáciu odstraňovania uhlíka, ktorý sa má prijať do konca roka 2021.

11.Vypracuje behaviorálnu štúdiu o využívaní verejných finančných prostriedkov lesníkmi, cieľom ktorej bude presnejšie identifikovať ďalšie možnosti zlepšenia budúcich politík.

12.Určí a odstráni prekážky, ktoré môžu predstavovať súčasné právne predpisy EÚ a usmernenia o štátnej pomoci pri poskytovaní primeranej verejnej pomoci službám vo verejnom záujme.

4.Strategické monitorovanie lesov, podávanie správ a získavanie údajov o lesoch

Súčasné informácie o stave lesov v EÚ, ich sociálnej a hospodárskej hodnote, ako aj o tlakoch, ktorým čelia, a ekosystémových službách, ktoré poskytujú, sú kusé. Od roku 2007, v ktorom uplynula účinnosť nariadenia o monitorovaní lesov 51 , neexistujú žiadne požiadavky na komplexné podávanie správ. Okrem toho existujú problémy s využívaním údajov z diaľkového prieskumu spoločne s údajmi z pozemného prieskumu (t. j. nedostatočná interoperabilita, spoločné definície, nejednoznačný výklad údajov, nedostatok dlhých a porovnateľných časových radov vo vysokom rozlíšení, obmedzenia súčasných štandardných lesných produktov zo systému Copernicus). V súvislosti s lesmi neexistuje ani dostatočné plánovanie, ktoré by sa koordinovane zaoberalo multifunkčnosťou lesov v EÚ a ktoré by o nej poskytlo komplexný obraz, najmä pokiaľ ide o zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu, ekologický stav lesov, prevenciu a kontrolu škôd v lesoch a dopyt a ponuku v súvislosti s lesnou biomasou na rôzne sociálno-ekonomické účely. Vzhľadom na potrebu podrobnejších ukazovateľov a limitných hodnôt udržateľného obhospodarovania lesov týkajúcich sa určitých aspektov klímy a biodiverzity to vedie k situácii, v ktorej sa členské štáty na úrovni EÚ dohodli spoliehať sa pri transformácii Únie na klimaticky neutrálne hospodárstvo do veľkej miery na lesy a lesné biohospodárstvo.

Na druhej strane existuje niekoľko ojedinelých mechanizmov monitorovania a podávania správ, ale žiadny strategický rámec, ktorý by ich spojil a umožnil by celkovo a spoločne s členskými štátmi preukázať, že EÚ je na správnej ceste a že lesy môžu skutočne plniť svoje početné úlohy a funkcie. Na plnenie spoločne dohodnutých cieľov EÚ, a to najmä tých, ktoré sa týkajú transformácie na klimaticky neutrálne hospodárstvo a dosahovania ambície v oblasti biodiverzity a obehového hospodárstva, ako aj cieľov odstraňovania emisií stanovených v návrhu revidovaného nariadenia o využívaní pôdy, zmene vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve je potrebné strategické plánovanie lesného hospodárstva vo všetkých členských štátoch EÚ na celoštátnej a v prípade potreby aj na regionálnej úrovni vychádzajúce zo spoľahlivého monitorovania a údajov, transparentného riadenia a koordinovanej výmeny informácií na úrovni EÚ.

Na tento účel a po vykonaní posúdenia vplyvu Komisia predloží legislatívny návrh rámca na monitorovanie lesov, podávanie správ a získavanie údajov o lesoch. Tým sa zavedie integrovaný rámec monitorovania lesov na úrovni celej EÚ pomocou technológií diaľkového prieskumu a geopriestorových údajov integrovaných s pozemným prieskumom, čím sa zlepší presnosť monitorovania. Po vykonaní posúdenia vplyvu a konzultácií a pri plnom dodržaní zásady subsidiarity bude obsahovať aj strategické plány pre lesy, ktoré vypracujú príslušné štátne, prípadne regionálne orgány. Týmto návrhom sa zavedie rámec efektívnejšej koordinácie opatrení pri plnom dodržaní právomocí členských štátov v tejto veci.

Monitorovanie by sa malo zameriavať na pravidelné a častejšie nákladovo efektívne podávanie správ a aktualizáciu údajov o prioritných témach politík EÚ, ako sú účinky zmeny klímy, biodiverzita, zdravie, škody, invázne nepôvodné druhy, obhospodarovanie lesov a využívanie biomasy na rôzne sociálno-ekonomické účely. Monitorovanie sa musí uskutočňovať s vysokou priestorovou a časovou granularitou. Včasnosť je osobitne dôležitá aj z dôvodu rýchleho účinku prírodných lesných rušivých faktorov. Rámec bude využívať prvky Vesmírneho programu Únie a na zlepšenie týchto procesov by mal využívať systém Galileo a služby programu Copernicus 52 .

Na základe existujúcich ukazovateľov a systémov monitorovania na vnútroštátnej úrovni aj úrovni EÚ (napr. Európskeho informačného systému o lesných požiaroch 53 ) a pri dodržaní zásady „jedenkrát a dosť“ stanovenej v nariadení o jednotnej digitálnej bráne sa vypracuje zoznam parametrov na harmonizované monitorovanie EÚ a budú sa získavať a oznamovať údaje. Možnosti nových parametrov a ukazovateľov monitorovania sa posúdia a zvážia v závislosti od konzultácií s členskými štátmi, odbornej podpory, výskumu a ďalších prostriedkov a začlenia sa do systému monitorovania po jeho sprístupnení. Nový rámec monitorovania môže využívať aj iniciatívu EÚ Destinácia Zem (DestinE) 54 ako vhodného digitálneho „dvojčaťa“, ktorú možno považovať za novú významnú zmenu v systéme modelovania Zeme a asimilácii údajov v rôznych navzájom prepojených tematických oblastiach 55 .

Európsky informačný systém o lesoch (FISE) bude zlepšený tak, aby sa stal základom pre harmonizované údaje o lesoch v Európe. Integrovaný systém na monitorovanie lesov bude preto vypracovaný v rámci tohto systému FISE a aj výsledky integrovaného systému na monitorovanie sa budú zverejňovať prostredníctvom systému FISE. Stredisko Komisie EÚ pre monitorovanie odlesňovania, degradáciu lesov a zmien svetového lesného porastu a súvisiacich príčin 56 vyvinie monitorovacie nástroje založené na pozorovaní Zeme, ktoré sa môžu používať v rámci programu Copernicus a zaviesť do systému FISE ako súčasť integrovaného systému na monitorovanie lesov.

Vytvorí sa a každoročne aktualizuje prehľad kľúčových ukazovateľov, napríklad na základe údajov z diaľkového prieskumu, ktoré sú dostupné ihneď. Vo výročných správach sa bude takisto prihliadať na riziká a rýchlo sa meniacu situáciu v lesoch EÚ, rušivé lesné faktory a aktualizované posúdenia rizika. Každých šesť rokov sa vytvorí prehľad tých ukazovateľov, na ktorých zjednotenie treba viac času. To zároveň prispeje k pravidelným monitorovacím procesom, ako sú napríklad ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja, 8. environmentálny akčný program a európsky semester. Do prípravy týchto správ sa zapojí budúce európske partnerstvo pre lesníctvo. Sprístupnia sa laické zhrnutia všetkých správ v systéme FISE spomenutých v predchádzajúcom texte. Je dôležité zabezpečiť, aby boli vedecké poznatky a informácie všeobecne dostupné. Vlastníci a správcovia lesov, občianska spoločnosť a skupiny miestnych aktivistov sa vyzývajú, aby tieto správy využili a vo svojich krajinách alebo komunitách zorganizovali verejné informačné zasadnutia na lepšiu propagáciu európskych lesov.

Občania a komunity budú tiež zapojení do monitorovania stromov vysadených v rámci prísľubu aspoň troch miliárd ďalších stromov do roku 2030 prostredníctvom webového sídla MapMyTree. Praktické rady týkajúce sa výsadby stromov a starostlivosti o ne sa sprístupnia na vyhradenej platforme.

Strategické plány by pripravili vnútroštátne, prípadne regionálne, orgány členských štátov pri plnom dodržaní zásady subsidiarity. V týchto plánoch by sa uviedla strategická vízia členských štátov týkajúca sa ich lesov a lesného hospodárstva a nadväzujúcich odvetví na najbližších 10, 30 a 50 rokov. Plány by nepodliehali schváleniu Komisiou, obsahovali by však spoločné prvky a všeobecnú štruktúru, ktorá sa má vypracovať v spolupráci s členskými štátmi, a podliehali by posúdeniu vplyvu a záujmu zainteresovaných strán s cieľom umožniť porovnateľnosť a poskytnúť komplexný obraz stavu, vývoja a budúcich zmien lesov v EÚ, ktoré predpokladajú členské štáty.

Okrem toho by sa v súlade so stratégiou EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 podiel lesnatých plôch, ktorých sa týkajú plány obhospodarovania lesov (FMP), mal vzťahovať na všetky obhospodarované verejné lesy a zvýšený počet súkromných lesov. 57  Toto by pomohlo vlastníkom a správcom lesa účinne presadiť v praxi ciele politiky a strategické priority stanovené na úrovni EU, celoštátnej či regionálnej úrovni. Plány obhospodarovania lesov by mali zahŕňať posúdenie a riadenie rizík súvisiacich s lesmi, ako aj zlepšiť integráciu údajov súvisiacich s biodiverzitou. Komisia v rámci prípravy nového legislatívneho nástroja na monitorovanie lesov v EÚ vykoná na základe skúsenosti s predchádzajúcou stratégiou lesného hospodárstva EÚ 58 porovnávacie posúdenie požiadaviek a kritérií zahrnutých v plánoch obhospodarovania lesov a zváži stanovenie ďalších kritérií v úzkej spolupráci s členskými štátmi, aby sa zaručilo, že plány obhospodarovania lesov naplnia ciele tejto stratégie týkajúce sa klímy, biodiverzity, biohospodárstva a sociálneho rozvoja a rozvoja vidieka. V posúdení sa okrem toho zváži, ako podporovať lesníkov a radiť im pri príprave plánov.

Nový právny rámec sa podporí komplexným riadiacim systémom vychádzajúcim z aktualizovaného inkluzívnejšieho a súdržnejšieho rámca riadenia lesného hospodárstva EÚ, ako sa uvádza v oddiele 6. Súčasťou rámca bude vytvorenie osobitnej skupiny zahŕňajúcej kľúčových odborníkov a siete zaoberajúce sa monitorovaním a obhospodarovaním lesov s cieľom pomôcť pri určovaní a stanovovaní spoločného zoznamu postupov a ukazovateľov na monitorovanie, vymedzenie pracovných programov a identifikáciu potrieb výskumu a pokroku.

Komisia:

1.Predloží nový legislatívny návrh týkajúci sa monitorovania lesov, podávania správ a získavania údajov o lesoch v EÚ, aby sa zabezpečilo koordinované monitorovanie lesov, získavanie údajov a podávanie správ o lesoch v EÚ.rámci toho by príslušné orgány členských štátov do prvého štvrťroku 2023 pripravili strategické plány pre lesy určené pre lesy a lesné hospodárstvo a nadväzujúce odvetvia pri plnom dodržaní zásady subsidiarity a zmluvy.

2.Ako súčasť európskeho informačného systému o lesoch (FISE) na báze produktov systému Copernicus a ďalších údajov z diaľkového prieskumu a pozemného monitorovania posilní existujúce monitorovanie vplyvov zmeny klímy a iných prírodných alebo ľudských rušivých faktorov na lesy.

3.S podporou širšieho európskeho partnerstva pre lesníctvo pripraví a zverejní pravidelné správy a laické zhrnutia týkajúce sa lesov v EÚ.

4.Prostredníctvom Spoločného výskumného centra 59  zriadi európske partnerstvo pre lesníctvo s cieľom podporovať vývoj nových ukazovateľov založených na diaľkovom prieskume a najnovších výsledkoch výskumu.

5.Silný výskumný a inovačný program na zlepšenie našich poznatkov o lesoch

Výskum a inovácie sú kľúčovými hybnými faktormi pri dosahovaní ambicióznych cieľov stratégie. Komisia bude prostredníctvom programu Horizont Európa ďalej propagovať príspevok lesov EÚ vychádzajúci z vedeckých údajov k ambíciám Európskej zelenej dohody týkajúcim sa klimatickej neutrality a odolnosti proti zmene klímy, biodiverzity a udržateľného rastu. Výskum a inovačné činnosti súvisiace s lesmi podporí tematický klaster venovaný „potravinám, biohospodárstvu, prírodným zdrojom, poľnohospodárstvu a životnému prostrediu“. Tento klaster poskytuje príležitosti na zlepšenie a vytvorenie synergií medzi environmentálnymi, sociálnymi a hospodárskymi cieľmi týkajúcimi sa lesov a na stanovenie ľudských hospodárskych činností v záujme udržateľnosti.

Výskum a inovácie zvýšia efektívnosť posilneného udržateľného obhospodarovania lesov pri meniacich sa klimatických podmienkach, a to okrem iného rozširovaním poznatkov o dôsledkoch zmeny klímy, prispievaním k väčšej rozmanitosti lesov a genetických zdrojov a poskytovaním prakticky realizovateľných a na dôkazoch založených usmernení k zmierňovaniu zmeny klímy a adaptácii na ňu v súlade s cieľmi v oblasti biodiverzity. Holistický prístup k novým a objavujúcim sa škodcom a chorobám bude zameraný na minimalizovanie biotických rušivých faktorov a rizík. Podporovaná bude aj dôsledná obnova lesov a pôd prispôsobená miestnym podmienkam, a to výskumnou a inovačnou misiou týkajúcou sa zdravia pôdy a potravín. Bude sa vyvíjať úsilie o lepšie pochopenie pralesov a pralesovitých porastov, ich biodiverzity a klimatických funkcií.

Viacero prínosov lesných ekosystémových služieb a ich vzájomných prepojení sa bude ďalej riešiť interdisciplinárnym a integrovaným spôsobom s cieľom pridať hodnotu udržateľným a multifunkčným lesom a maximalizovať ich prínos pre spoločnosť. Posilní sa výskum a inovácie agrolesníckych systémov a ďalších stromov mimo lesov.

Cielené investície pri lepšom využívaní údajov a rozvoji infraštruktúr, technológií a modelov riadenia urýchlia uplatňovanie digitálnych inovácií v lesnom hospodárstve, vo vidieckych oblastiach a v rámci hodnotových reťazcov.

Na posilnenie spolupráce EÚ sa navrhne partnerstvo pre výskum a inovácie týkajúce sa lesného hospodárstva, aby sa prekonala roztrieštenosť verejného výskumného úsilia v EÚ a zintenzívnila práca na výskumných prioritách, ktoré si vyžadujú silnejšiu koordináciu. Príspevok programu Horizont Európa až do výšky 1 miliardy EUR bude v budúcom európskom partnerstve pre obehové biohospodárstvo skombinovaný s doplnkovými súkromnými investíciami na posilnenie takýchto inovačných a zdrojovo efektívnych biologických materiálov a produktov, ktoré majú veľký potenciál nahradiť ekvivalenty na báze fosílnych zdrojov. Projekty v oblasti lesného hospodárstva by mali pomôcť diverzifikovať príjem vlastníkov a správcov lesov a zvýšiť udržateľnosť a obehovosť hospodárstva založeného na lesnom hospodárstve.

Komisia bude s členskými štátmi spolupracovať na posilnení úlohy lesného hospodárstva v európskom partnerstve v oblasti inovácií – AGRI. Cieľom bude urýchliť zavádzanie inovácií týkajúcich sa lesného hospodárstva, podporovať výmenu poznatkov, spoluprácu, vzdelávanie, odbornú prípravu a poradenstvo na podporu lepších postupov udržateľného obhospodarovania lesov a využiť sociálno-ekonomický a environmentálny potenciál lesov vo vidieckych oblastiach.

Komisia:

1.Spolu s členskými štátmi a so zainteresovanými stranami vypracuje výskumný a inovačný program „Plánovanie našich budúcich lesov“, v ktorom spoločne identifikujú medzery vo výskume a budúce priority lesného hospodárstva a nadväzujúcich odvetví.

2.Podporí návrh a vykonávanie stratégií na obnovu lesa založených na dôkazoch s účasťou spoločnosti a v rôznych ekologických a sociálno-ekonomických prostrediach vrátane plánovanej výskumnej a inovačnej misie týkajúcej sa zdravia pôdy v prípade lesnej pôdy.

3.Zlepší spoluprácu EÚ navrhnutím partnerstva pre výskum a inovácie týkajúceho sa lesného hospodárstva vrátane hlavných testovacích a demonštračných riešení vo vybraných kľúčových strategických odvetviach.

4.Prostredníctvom klastru Civilná bezpečnosť pre spoločnosť v programe Horizont Európa zavedie doplnkové opatrenia na podporu politík na znižovanie rizika katastrof (vrátane lesných požiarov) a zvýšia kapacity v oblasti riadenia a správy rizík a odolnosti.

5.Zhotoví vedecký program občanov pre lesnú biodiverzitu, v rámci ktorého zapojí do monitorovania lesnej biodiverzity najmä občanov a občiansku spoločnosť.

6.Inkluzívny a súdržný rámec riadenia lesného hospodárstva EÚ

Výraznejší príspevok lesov k cieľom Európskej zelenej dohody tak, ako je predstavený v stratégii, a to aj v oblasti klímy, biodiverzity a udržateľného biohospodárstva, si vyžaduje inkluzívnejšiu a lepšie koordinovanú štruktúru riadenia lesného hospodárstva EÚ, ktorá zohľadňuje všetky ciele novej stratégie lesného hospodárstva EÚ a ich vzájomné súvislosti. Mala by sa zabezpečiť posilnená koordinácia rôznych politík a uľahčiť multidisciplinárna výmena zapojením širokej škály odborníkov a zainteresovaných strán. Vzhľadom na rastúci záujem európskej verejnosti o budúcnosť lesov v EÚ by sa takisto mala zaručiť transparentnosť riadenia, aby každý mohol sledovať, ako sa Komisii a členským štátom poskytuje pomoc pri plnení cieľov novej stratégie EÚ pre lesy.

Komisia v tomto duchu navrhne systém riadenia lesného hospodárstva EÚ, ktorým sa podporí súdržnosť politík a synergie medzi rôznymi funkciami, ktoré udržateľné a klimaticky neutrálne európske hospodárstvo od lesov požaduje, a poskytne inkluzívny priestor na diskusiu pre členské štáty, vlastníkov a správcov lesov, priemyselné odvetvia, akademickú obec a občiansku spoločnosť, pričom sa vyhne prekrývaniu sa štruktúr.

Pokiaľ ide o dialóg s členskými štátmi, Komisia na základe rozsiahlych skúseností Stáleho lesníckeho výboru a pracovnej skupiny pre lesy a prírodu, ako aj spolupráce v rámci nich navrhne aktualizovanú štruktúru riadenia, ktorá tieto dve skupiny spojí do jednej skupiny odborníkov s mandátom zameraným na všetky environmentálne, sociálne a hospodárske ciele novej stratégie EÚ pre lesy a s členstvom, ktorým sa zaistí, aby členmi tejto skupiny boli viacerí zástupcovia členských štátov z rôznych ministerstiev. Na dosiahnutie tohto cieľa a zabránenie vzniku ďalšej štruktúry bude Komisia spolupracovať s členskými štátmi na revidovaní rokovacieho poriadku Stáleho lesníckeho výboru alebo identifikovaní iných opatrení podľa potreby. Takisto sa vytvoria lepšie synergie so skupinou odborníkov pre drevospracujúci priemysel a otázky spojené s týmto odvetvím.

Čo sa týka spolupráce s občianskou spoločnosťou, vlastníkmi a so správcami lesov, s priemyselnými odvetviami a akademickou obcou, Komisia uplatní podobný prístup a nadviaže na skúsenosti existujúcej skupiny pre občiansky dialóg týkajúcej sa lesného hospodárstva a korku a pracovnej skupiny pre lesy a prírodu, čím sa vytvorí jedna skupina s revidovaným poslaním misie, so širším členstvom a zameraním na vykonávanie novej stratégie EÚ pre lesy.

Komisia zabezpečí pravidelné spoločné stretnutia dvoch skupín aspoň dvakrát ročne a zaviaže sa k plnej transparentnosti diskusií. Komisia podporuje členské štáty pri vytváraní všeobecných dialógových platforiem zložených z viacerých zainteresovaných strán, aby sa diskutovalo a informovalo o európskych, vnútroštátnych a miestnych politikách v oblasti lesného hospodárstva.

Takáto posilnená štruktúra riadenia umožní upevniť dialóg, odstrániť komunikačné bariéry a plne zohľadniť v duchu Európskej zelenej dohody a novej stratégie EÚ pre lesy synergie medzi rozvojom vidieka, udržateľným lesným biohospodárstvom a zvýšenými ambíciami EÚ v oblasti klímy a biodiverzity.

Komisia takisto podporí vytvorenie „poradenských služieb lesného hospodárstva“ v členských štátoch ako ekvivalent poľnohospodárskych poradenských služieb, ktoré existujú v rámci SPP.

7.Intenzívnejšie vykonávanie a presadzovanie existujúceho acquis

Treba zintenzívniť vykonávanie a presadzovanie acquis EÚ relevantného z hľadiska problémov lesov a obhospodarovania lesov. Smernicou o biotopoch 60 a smernicou o ochrane voľne žijúceho vtáctva 61 sa stanovuje zachovanie veľkej škály lesných biotopov a druhov živočíchov a rastlín súvisiacich s lesmi. V smernici o environmentálnej zodpovednosti 62 sa vyžaduje prevencia a náprava environmentálnej škody zahŕňajúcej lesné biotopy 63 . Smernicou o trestných činoch proti životnému prostrediu 64 sa kriminalizuje určité správanie, ktoré zahŕňa škodu na chránených lesoch 65 . Komisia má v rámci Európskej zelenej dohody v úmysle navrhnúť revíziu na posilnenie tejto smernice. Smernica o strategickom posudzovaní vplyvov 66 a smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 67 sú relevantné pre určité plány, programy a projekty v oblasti lesného hospodárstva. V smernici o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí 68 sa stanovuje sprístupnenie informácií o životnom prostredí vrátane plánov obhospodarovania lesov.

Nariadením EÚ o dreve 69 sa zakazuje vstup nelegálne vyťaženého dreva do EÚ a ustanovujú sa povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh EÚ drevo a výrobky z dreva. Komisia dokončuje kontrolu vhodnosti tohto nariadenia a nariadenia o vynútiteľnosti práva, správe a obchode v lesnom hospodárstve 70 a svoje zistenia a návrh na zlepšené pravidlá proti odlesňovaniu a degradácií lesov predloží neskôr v roku 2021.

Nezákonná ťažba dreva je mimoriadne znepokojujúca v prípade pralesov a pralesovitých porastov alebo lesných biotopov, ktoré v dôsledku nenapraviteľných škôd tvoria iba veľmi malé územia. Nedostatočné vykonávanie relevantného acquis môže takisto spôsobiť degradáciu lesov či nedostatočnému zlepšeniu stavu ochrany lesov. Komisia sa bude usilovať o zlepšenie zabezpečenia súladu na vnútroštátnej úrovni prostredníctvom zintenzívnenia dialógov s príslušnými orgánmi jednotlivých členských štátov a úzkej spolupráce s členskými štátmi a európskymi sieťami environmentálnych agentúr, inšpektorov, zložiek polície, prokurátorov a sudcov tým, že využije už v spolupráci s nimi pripravené usmernenia, ktoré zároveň aj schválili 71 , ako aj o intenzívnejšie presadzovanie právnych predpisov, a to vrátane uplatnenia postupu v prípade nesplnenia povinnosti podľa potreby. Komisia začala konania súvisiace s činnosťami lesného hospodárstva, ktoré porušujú smernicu o biotopoch a smernicu o ochrane voľne žijúceho vtáctva, smernicu o strategickom environmentálnom hodnotení, nariadenie EÚ o dreve a smernicu o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí.

Komisia podporí využitie geopriestorového spravodajstva v členských štátoch 72 a na úrovni EÚ tak, že vyvinie vlastnú kapacitu na využitie geopriestorového spravodajstva na zabezpečenie environmentálneho súladu 73 . Takisto poskytne aktualizované usmernenie k výkladu určitých ustanovení relevantných pre lesy, napríklad pravidlá ochrany druhov podľa smernice o biotopoch 74 a ustanovení na ochranu lokalít sústavy Natura 2000 a na uplatňovanie právnych predpisov v oblasti ochrany prírody na lesy 75 . Komisia navyše podporí príslušné orgány členských štátov pri využívaní dostupnej technickej pomoci, napríklad programu TAIEX EIR peer-to-peer 76 a Nástroja technickej podpory, ktorým sa podporujú členské štáty pri navrhovaní a vykonávaní reforiem 77 .

Odhaľovanie trestných činov proti životnému prostrediu 78 je prioritou uvedenou v najnovšej správe Europolu o hodnotení hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti (SOCTA) z roku 2021 a novej stratégie EÚ na boj proti organizovanej trestnej činnosti na roky 2021 až 2025 79 .

Keďže prípady nezákonnej ťažby dreva sa nahlasujú aj v prípade produktov z dreva, ktoré boli umiestnené na trh v súlade s nariadením EÚ o dreve, je potrebné, aby členské štáty zabezpečili lepšie monitorovanie a presadzovanie. To by zahŕňalo overovanie, či informácie získané systémami certifikácie dávajú hospodárskym subjektom informácie nevyhnutné na dosiahnutie úplného súladu s nariadením EÚ o dreve.

Komisia ďalej vykoná analýzu, či je vhodné stanoviť minimálne normy pre tretie strany v rámci systémov certifikácie, aby sa zaistili požadované normy spoľahlivosti, transparentnosti a nezávislosti auditu.

Komisia bude okrem toho podporovať úlohu občianskej spoločnosti ako strážkyne dodržiavania súladu a spolupracovať s členskými štátmi, aby sa zlepšil prístup jednotlivcov a mimovládnych organizácií k spravodlivosti vo vnútroštátnych súdoch v záležitostiach týkajúcich sa životného prostredia 80 . Revízia nariadenia o Aarhuskom dohovore posilní úlohu občianskej spoločnosti vzhľadom na rozhodovanie EÚ.

8.Záver

Lesy, lesné hospodárstvo a nadväzujúce odvetvia sú významnou súčasťou transformácie Európy na moderné, klimaticky neutrálne a konkurencieschopné hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje. Záväzky a činnosti navrhnuté v tejto stratégii prinesú rastúce, zdravé, biologicky rozmanité a odolné lesy v EÚ a zabezpečia ich významný príspevok k našim ambíciám v oblasti klímy a biodiverzity, k zveľadeniu života vo vidieckych oblastiach i mimo nich a k udržateľnému lesnému biohospodárstvu. Strategický prístup k monitorovaniu, decentralizovanému plánovaniu a riadeniu stanovený v tejto stratégii pomôže zabezpečiť, aby mohli lesy tieto početné funkcie plniť pri plnom dodržaní zásady subsidiarity a právomocí členských štátov. V stratégii sa uznáva, že lesy, lesníci a celý hodnotový reťazec lesného hospodárstva zohrávajú centrálnu úlohu pri plnení cieľov Európskej zelenej dohody. Vykonávanie stratégie sa bude opierať o silný a inkluzívny rámec riadenia, ktorý dovolí všetkým zúčastneným stranám zapojiť sa a ovplyvňovať budúcnosť lesov v EÚ. Komisia zabezpečí, aby táto stratégia bola vykonávaná v úzkej súdržnosti s ostatnými politickými iniciatívami vrátane iniciatív prijatých v rámci Európskej zelenej dohody a návrhov predložených v rámci balíka „Fit for 55“.

Komisia vyzýva všetky zainteresované strany, aby sa zapojili do širokej diskusie o budúcnosti lesov v EÚ. Občania a komunity sa vyzývajú, aby sa aktívne zapojili do plnenia prísľubu vysádzania aspoň troch miliárd ďalších stromov do roku 2030. Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, aby túto stratégiu schválili. V úsilí o lepšie politické osvojenie tejto stratégie Komisia navrhne, aby pokrok pri jej napĺňaní nepretržite sledovala Rada a Európsky parlament. Stratégiu do roku 2025 preskúma s cieľom vyhodnotiť pokrok a určiť, či na splnenie jej cieľov nie sú potrebné ďalšie opatrenia.

(1)    Udržateľný rozvoj v Európskej únii; Monitorovacia správa o pokroku pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja v kontexte EÚ, vydanie z roku 2021 (https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-statistical-books/-/KS-03-21-096). Organizácia FAO definuje les ako pôdu s plochou viac ako 0,5 hektára so stromami vyššími ako 5 metrov a s korunovým zápojom viac ako 10 %, ktorá sa primárne nepoužíva ako poľnohospodárska alebo mestská pôda. Inú lesnú pôdu vymedzuje organizácia FAO ako pôdu s plochou viac ako 0,5 hektára s korunovým zápojom 5 – 10 % stromov schopných dosiahnuť výšku 5 metrov na mieste; alebo korunovým zápojom viac ako 10 % v prípade menších stromov, krov a kríkov – http://www.fao.org/3/I8661EN/i8661en.pdf; prípadne pozri vymedzenie Eurostatu: https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Glossary:Forest .
(2)      https://ec.europa.eu/eurostat/documents/3217494/12069644/KS-FK-20-001-EN-N.pdf/a7439b01-671b-80ce-85e4-4d803c44340a?t=1608139005821.
(3)      V lesoch rastie 60 000 rôznych drevín a žije 80 percent druhov obojživelníkov, 75 percent druhov vtákov a 68 percent druhov cicavcov celého sveta (http://www.fao.org/3/ca8642en/CA8642EN.pdf).
(4)      Zo správ členských štátov o stave ochrany biotopov uvedených v prílohe I k smernici o biotopoch (týkajúcich sa obdobia 2013 – 2018) a podávaných podľa článku 17 uvedenej smernice vyplýva, že v dobrom stave je len 49 % lesných biotopov. Lesné biotopy z prílohy I tvoria približne 27 % celej zalesnenej plochy EÚ.
(5)      Costa, H., de Rigo, D., Liberta, G., Houston Durrant, T., San-Miguel-Ayanz, J. (2020) European wildfire danger and vulnerability in a changing climate: towards integrating risk dimensions (Nebezpečenstvo prírodných požiarov v Európe a zraniteľnosť Európy v meniacej sa klíme: smerom k integrácii rozmerov rizika). Projekt JRC PESETA IV – úloha 19. Luxembursko: Úrad pre publikácie Európskej únie.
(6)       http://www.fao.org/faostat/en/#data/FO a https://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/handle/JRC124374.
(7)      COM(2013) 659 final. 
(8)      COM(2018) 811 final.
(9)      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999.
(10)      Oznámenie Európskej komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom „Fit for 55“: plnenie cieľa EÚ v oblasti klímy do roku 2030 na ceste ku klimatickej neutralite [COM(2021) 550 final].
(11)      Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie 2018/841 o začlenení emisií a odstraňovania skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/1999 [COM(2021) 554 final].
(12)       brief_on_role_of_forest-based_bioeconomy_in_mitigating_cc_online (2).pdf .
(13)      Zásada kaskádového využívania bola zakotvená už v stratégii lesného hospodárstva EÚ na roky 2014 – 2020. Podľa tejto zásady sa drevo využíva v tomto poradí priorít: 1. výrobky na báze dreva; 2. predĺženie ich životnosti; 3. opätovné použitie; 4. recyklácia; 5. bioenergia; a 6. likvidácia.
(14)      V cieli č. 15 sa stanovuje poslanie chrániť, obnoviť a presadzovať udržateľné využívanie suchozemských ekosystémov, udržateľne hospodáriť s lesmi, bojovať proti dezertifikácii a zastaviť a zvrátiť degradáciu pôdy a tiež zastaviť stratu biodiverzity .
(15)      FAO (2020), tamže.
(16)       Oznámenie EÚ z roku 2019 – Lesy – Životné prostredie – Európska komisia. (europa.eu) .
(17)    Eurostat, výberové zisťovanie pracovných síl.
(18) Zdroj hrubej pridanej hodnoty: Eurostat 2020: https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Wood_products_-_production_and_trade#Wood_based_industries and table [sbs_na_ind_r2]; zamestnanosť: table [lfsa_egan22d] a Robert a kol. 2020.
(19)      Robert, N.; Jonsson, R.; Chudy, R.; Camia, A. The EU Bioeconomy: Supporting an Employment Shift Downstream in the Wood-Based Value Chains? (Biohospodárstvo EÚ: Podporiť presun pracovných miest v odberateľských odvetviach v hodnotových reťazcoch využívajúcich drevo?). Sustainability 2020, 12, 758. https://doi.org/10.3390/su12030758 .
(20)      COM(2020) 98 final.
(21)      Nariadenie 2018/841.
(22)      Kategórie produktov z vyťaženého dreva sú: 1. rezivo; 2. drevené dosky a 3. papier. Pri zmierňovaní emisií skleníkových plynov majú štandardne funkciu rozpadu prvého rádu s rôznymi hodnotami polčasu rozpadu (35, 25 a 2 roky). Papier sa teda rozkladá oveľa rýchlejšie (má oveľa nižší mitigačný potenciál v čase) ako výrobky iných kategórií. Všetko, čo nepatrí do týchto kategórií/použití, sa okamžite oxiduje. Grassi, G., Fiorese, G., Pilli, R., Jonsson, K., Blujdea, V., Korosuo, A. a Vizzarri, M., Brief on the role of the forest-based bioeconomy in mitigating climate change through carbon storage and material substitution (Informácie o úlohe lesného biohospodárstva pri zmierňovaní zmeny klímy prostredníctvom ukladania oxidu uhličitého a náhrad materiálov), Sanchez Lopez, J., Jasinevičius, G. a Avraamides, M. editor (editori), Európska komisia 2021, JRC124374.
(23)      JRC. Brief on the role of the forest-based bioeconomy in mitigating climate change through carbon storage and material substitution (Informácie o úlohe lesného biohospodárstva pri zmierňovaní zmeny klímy prostredníctvom ukladania oxidu uhličitého a náhrady materiálov), 2021. brief_on_role_of_forest-based_bioeconomy_in_mitigating_cc_online (2).pdf .
(24)      Lovrić, M., Da Re, R., Vidale, E., Prokofieva, I., Wong, J., Pettenella, D., … Mavsar, R. (2020). Non-wood forest products in Europe – A quantitative overview (Nedrevné lesné produkty v Európe – kvantitatívny prehľad). Forest Policy and Economics, 116, 102175. https://doi.org/10.1016/j.forpol.2020.102175 .
(25)      COM(2020) 662 final.
(26)      https://europa.eu/new-european-bauhaus/index_sk.
(27)      Stavebné výrobky na báze dreva dosahujú priemerný podiel na trhu EÚ 2,4 % (čo predstavuje celkovú spotrebu EÚ na úrovni 26,2 Mm3 alebo 15,7 mil. ton materiálu), pričom najčastejšími materiálmi používanými v sektore stavebníctva sú nekovové nerasty (podiel na trhu 93 %). Tento podiel na trhu sa v jednotlivých členských štátoch do veľkej miery líši: priekopnícke štáty ako Fínsko alebo Švédsko dosahujú podiel na trhu viac ako 10 %, zatiaľ čo väčšina členských štátov vykazuje podiel na trhu menší ako 2 %. Zdroj: Trinomics (pripravuje sa) Evaluation of the climate benefits of the use of harvested wood products in the construction sector and assessment of remuneration schemes (Hodnotenie prínosov z využívania produktov z vyťaženého dreva v sektore stavebníctva pre klímu a posúdenie schém odmeňovania). Úloha 1.1 Analýza trhu.
(28)    Nariadenie (EÚ) č. 305/2011.
(29)       https://europa.eu/new-european-bauhaus/index_sk .
(30)       https://ec.europa.eu/clima/policies/innovation-fund_en .
(31)     Forest-based bioeconomy and climate change mitigation: trade-offs and synergies in carbon storage and material substitution (Lesné biohospodárstvo a zmiernenie zmeny klímy: kompromisy a synergie v oblasti ukladania oxidu uhličitého a náhrad materiálov) | EU Science Hub (europa.eu) .
(32)      Bioenergia na báze dreva v EÚ sa do veľkej miery (49 %) získava zo zvyškov a z odpadu z ťažby a zo spracovania dreva (napr. z konárov a korún stromov, pilín a zo zvyškov po manipulácii s drevom). Zvyšných 37 % sa získava z takzvaných zdrojov primárnej biomasy, ako napríklad z nízkokvalitného kmeňového dreva a zvyškov z prerezávky (20 %), z čoho polovicu tvorí kmeňové drevo (10 %) rýchlorastúcich drevín a 4 % kmeňové drevo priemyselnej kvality. Zostávajúcich 14 % nie je vo vykázaných štatistikách kategorizovaných, čo znamená, že nie je ani medzi prvotnými, ani medzi druhotnými zdrojmi, hoci z analýzy tokov drevnej biomasy vyplýva, že zdrojom je skôr prvotné drevo. https://ec.europa.eu/jrc/en/publication/eur-scientific-and-technical-research-reports/use-woody-biomass-energy-production-eu .
(33)    Podľa článku 4 smernice 2008/98/ES.
(34)      Martinez de Arano I, Maltoni S, Picardo A, Mutke S a kol. (2021). Non-Wood Forest Products for people, nature and the green economy. Policy priorities for Europe (Nedrevné lesné produkty pre ľudí, prírodu a zelené hospodárstvo. Politické priority pre Európu). Biela kniha vychádzajúca z poznatkov získaných zo stredozemského regiónu. Cieľ 3.3 európskej tematickej siete INCREDIBLE, dohoda o grante z programu Horizont 2020 č. 774632, s. 7.
(35)      INCREDIBLE je príkladom projektu, ktorý slúži na vytváranie sietí stredozemských nedrevných lesných produktov podporujúcich vedecké inovácie a výmenu postupov.
(36)      Napr. www.forest.erasmusproject.eu.
(37)      Nariadenie (EÚ) č. 305/2011.
(38)      Nariadenie (EÚ) 2020/852.
(39)     https://www.weforum.org/press/2020/08/us-businesses-governments-and-non-profits-join-global-push-for-1-trillion-trees/ .
(40)      Barredo Cano, J. I., Brailescu, C., Teller, A., Sabatini, F. M., Mauri, A. a Janouskova, K., Mapping and assessment of primary and old-growth forests in Europe (Mapovanie a posudzovanie pralesov a pralesovitých porastov v Európe), EUR 30661 EN, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg 2021, ISBN 978-92-76-34229-8, doi:10.2760/13239, JRC124671.
(41)      Mali by sa používať len v riadne odôvodnených prípadoch, napríklad ak sú nevyhnuté z dôvodu zdravia životného prostredia alebo ekosystému.
(42)      Smernica 2009/147 o ochrane voľne žijúceho vtáctva.
(43)     https://www.prosilva.org/close-to-nature-forestry/examplary-forests/- www.forbiodiv.org  –  https://www.prosilva.org/information-news/news/exemplary-forests-network/ https://askafor.eu/ .
(44)      https://integratenetwork.org/.
(45)       BMEL - Publikationen - Der Wald in Deutschland - ausgewählte Ergebnisse der dritten Bundeswaldinventur .
(46)      Príkladom takýchto postupov je prírode blízke lesné hospodárstvo. Ide pri ňom o to, aby sa kombináciou biodiverzity (a to aj vo vysadených lesoch), zachovania zásob uhlíka a peňažných príjmov z dreva zabezpečila existencia multifunkčných lesov. Hoci zatiaľ neexistuje všeobecne prijímané vymedzenie, prírode blízke lesné hospodárstvo je pojem, o ktorom diskutujú verejné aj súkromné organizácie v EÚ aj na celom svete.
(47)      Príloha I k smernici o biotopoch.
(48)      Ako sa stanovuje v prílohe k tejto stratégii a sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie o prísľube výsadby troch miliárd stromov do roku 2030 [SWD(2021) 651].
(49)      Projekty programu Horizont: InnoForest, SINCERE.
(50)      https://enrd.ec.europa.eu/.
(51)      Nariadenie o monitorovaní lesov (č. 2152/2003) bolo účinné od roku 2003 do roku 2007 a prispelo k „zavedeniu programu monitorovania lesov a environmentálnych interakcií na ochranu lesov Spoločenstva“. Program vychádzal z úspechov predchádzajúcich dvoch nariadení Rady o monitorovaní vplyvov znečistenia ovzdušia [ nariadenie Rady (EHS) č. 3528/86 ] a požiarov [ nariadenie Rady (EHS) č. 2158/92 ] na lesné ekosystémy. Správa o vykonávaní programu monitorovania lesov Forest Focus je k dispozícii tu: https://ec.europa.eu/environment/archives/forests/ffocus.htm .
(52)      Údaje alebo produkty družíc Sentinel systému Copernicus a umelá inteligencia sa už používajú na európskej úrovni aj úrovni členských štátov, napríklad v Portugalsku na zabezpečovanie nepretržitej inventarizácie lesov, zisťovanie využívania pôdy (zmien v jej využívaní), ako aj na kontrolu zdravotného stavu stromov s cieľom podporiť správcov lesov, ako aj drevospracujúci priemysel. Vo Švédsku od roku 2000 umožňujú informácie pochádzajúce zo satelitných údajov odhaľovanie nezákonných výrubov, ktoré sú už v súčasnosti zriedkavé, ale aj nevhodných postupov obhospodarovania. V Rumunsku sa v pralesoch realizuje projekt inteligentného lesa, ktorý ma za cieľ upozorniť strážcov lesov na možnú nezákonnú ťažbu dreva. Takéto príklady už nie sú výnimkou a obhospodarovanie lesov posúvajú do digitálneho veku.
(53)     https://effis.jrc.ec.europa.eu .
(54)      https://digital-strategy.ec.europa.eu/en/policies/destination-earth.
(55)      Pokiaľ ide o informačné technológie vedené Komisiou, voľba týkajúca sa vývoja a obstarávania informačných technológií bude musieť byť predbežne schválená radou Európskej komisie pre informačné technológie a kybernetickú bezpečnosť.
(56)       Posilnenie opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov .
(57)      Plány obhospodarovania lesov a požiadavky na také plány, na ktoré bude posúdenie Komisie nadväzovať, už existujú vo viacerých členských štátoch. Pozri: Zhrnutie požiadaviek na plány obhospodarovania lesov: fmp_table.pdf (europa.eu) .
(58)      COM(2013) 659 final. 
(59)      Komisia prostredníctvom Spoločného výskumného centra uskutoční vedecký výskum a bude riadiť vedecké poznatky na podporu vykonávania stratégie pre lesy vrátane rozvoja postupov pre monitorovanie európskych lesov pomocou diaľkového prieskumu a posúdenia stavu lesov a tlakov na ne, a to kombináciou diaľkového prieskumu a štatistických údajov.
(60)      Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992.
(61)      Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva.
(62)      Smernica 2004/34/ES o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd.
(63)     Pozri usmernenia Komisie k jednotnému chápaniu pojmu „environmentálna škoda“ vymedzeného v smernici o environmentálnej zodpovednosti [C(2021) 1860 final], najmä body 15, 18 a 90.
(64)      Smernica 2008/99/ES o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva.
(65)      Pozri napríklad článok 3 písm. h) smernice 2008/99/ES.
(66)      Smernica 2001/42/ES o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie.
(67)      Smernica 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie.
(68)      Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS.
(69)      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva. 
(70)      Nariadenie Rady (ES) č. 2173/2005 z 20. decembra 2005 o vytvorení licenčného systému FLEGT na dovoz dreva do Európskeho spoločenstva.
(71)      Pozri dokument Zabezpečovanie environmentálneho súladu vo vidieckych oblastiach – Úrad pre vydávanie publikácií EÚ (europa.eu); a Usmernenie k boju proti trestným činom proti životnému prostrediu a súvisiacim porušeniam: CIRCABC (europa.eu).
(72)      Rámcovým programom partnerstva týkajúcim sa využívania programu Copernicus používateľmi sa už podporujú pilotné vnútroštátne informačné platformy pre lesy a využívanie geopriestorového spravodajstva na boj proti nezákonnej ťažbe dreva v lesoch (tzv. lesná kriminalita).
(73)      Pozri oznámenie Opatrenia EÚ na zlepšenie environmentálneho súladu a správy životného prostredia COM(2018) 10 final.
(74)      Pozri Usmerňovací dokument o prísnej ochrane živočíšnych druhov v záujme Spoločenstva podľa smernice 92/43/EHS o biotopoch, ktorý je dostupný na https://ec.europa.eu/environment/nature/conservation/species/guidance/index_en.htm , prebieha jeho revízia.
(75)      Pozri Správa lokalít sústavy Natura 2000: ustanovenia článku 6 smernice 92/43/EHS o biotopoch, Metodické usmernenia týkajúce sa ustanovení článku 6 ods. 3 a 4 smernice 92/43/EHS o biotopoch (prebieha revízia) a Usmernenie k sústave Natura 2000 a lesom dostupné na https://ec.europa.eu/environment/nature/natura2000/management/guidance_en.htm .
(76)       Nástroj TAIEX EIR P2P zjednodušuje výmenu informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi, čím im umožňuje učiť sa jeden od druhého. Môže takisto organizovať podujatia na žiadosť útvarov Európskej komisie prístupom zhora nadol (stratégia TAIEX).
(77)      Nástroj technickej podpory je poskytovaný na žiadosť a pokrýva širokú škálu oblastí politiky vrátane vykonávania acquis EÚ, presadzovania práva v oblasti životného prostredia a problémov týkajúcich sa lesov a obhospodarovania lesov v kontexte priorít EÚ, napríklad zelená a digitálna transformácia. Nástroj technickej podpory (TSI) | Európska komisia (europa.eu) .
(78)      Trestné činy v oblasti lesného hospodárstva spôsobujú vážne hospodárske, environmentálne a sociálne škody a podporujú korupciu, pranie špinavých peňazí a ďalšie trestné činy. Globálne sa ročné straty príjmov spôsobené trestnými činmi v oblasti lesného hospodárstva odhadujú na ekvivalent 51 – 152 miliárd USD, čo predstavuje najväčší podiel trestných činov proti životnému prostrediu.
(79)      Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o stratégii EÚ na boj proti organizovanej trestnej činnosti na roky 2021 – 2025, COM(2021) 170 final.
(80)      Pozri Oznámenie Komisie o zlepšovaní prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia v EÚ a jej členských štátoch, COM(2020) 643 final.
Top

V Bruseli16. 7. 2021

COM(2021) 572 final

PRÍLOHA

k

OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Nová stratégia lesného hospodárstva EÚ do roku 2030

{SWD(2021) 651 final} - {SWD(2021) 652 final}


Plán činnosti Komisie na splnenie prísľubu vysadiť v EÚ do roku 2030 tri miliardy ďalších stromov

MÍĽNIK 1

Vydať v 1. štvrťroku 2022 usmernenia k zalesňovaniu a opätovnému zalesňovaniu, ktoré je priaznivé pre biodiverzitu, v súčasnosti vypracúvané pracovnou skupinou pre lesy a prírodu. Tieto usmernenia sa budú týkať aj agrolesníctvastromových porastov v mestách.

MÍĽNIK 2

Vypracovať súbor nástrojov pre ľudí, ktorí sa chcú zapojiť (štítok, vzor certifikátu, vzor čestného vyhlásenia). Na účely dosahovania kľúčových výstupov Komisia vypracuje aj obchodnú značku prísľubu (vizuálna identita, hashtag pre sociálne médiá, slogany).

MÍĽNIK 3

Spustiť v čase prijatia stratégie EÚ pre lesy 2021 osobitnú webovú stránku venovanú prísľubu troch miliárd ďalších stromov na webovom sídle GR pre životné prostredie. Pripraviť tlačové a mediálne materiályzabezpečiť prítomnosť v sociálnych médiách. Poskytnúť účastníkom a partnerom komunikačný súbor nástrojov na podporu vlastných komunikačných kampaní.

MÍĽNIK 4

Vytvoriť v 1. štvrťroku 2022 platformu monitorovania stromov, ktorá bude sprístupnená na webovom sídle Európskeho informačného systému o lesoch . Systém bude obsahovať aj odkaz na formulár na predloženie záznamov o výsadbe.

MÍĽNIK 5

Vypracovať v 1. štvrťroku 2022 počítadlo stromov v EÚ, ktoré bude uvádzať odhadovaný počet ďalších vysadených stromov v EÚ od mája 2020 do súčasnosti. Počítadlo bude prepojené s ďalšími existujúcimi počítadlovými systémami a bude určené iba pre stromy vysadené pri plnom dodržaní ekologických zásadzásady doplnkovosti.

MÍĽNIK 6

Komisia v 1. štvrťroku 2022 iniciuje štúdiu na získanie prehľadu o všetkých existujúcich prísľuboch v oblasti výsadby stromov v EÚ a ich rámcových podmienkach, vrátane spočítania vysadených stromov, a vypracuje prehľady politík a oznámenie; výsledky sa očakávajú v 2. štvrťroku 2022.

MÍĽNIK 7

Vypracovať v 1. štvrťroku 2022 zoznam zainteresovaných strán a po vydaní usmernení a vizuálnej identity prísľubu zorganizovať konferenciu alebo zasadnutie.

Top