(1)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES (3) sa na úrovni Únie stanovujú pravidlá týkajúce sa poskytovania finančných služieb spotrebiteľom na diaľku. Zároveň sa v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ (4) okrem iného stanovujú pravidlá uplatniteľné na zmluvy uzavreté na diaľku týkajúce sa predaja tovaru a poskytovania služieb uzavreté medzi obchodníkom a spotrebiteľom.

(2)

V článku 169 ods. 1 a článku 169 ods. 2 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa stanovuje, že Únia má prispievať k dosiahnutiu vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa opatreniami prijatými podľa jej článku 114. V článku 38 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) sa stanovuje, že politiky Únie majú zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa.

(3)

V rámci vnútorného trhu sa v záujme zabezpečenia slobody výberu vyžaduje vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa v oblasti zmlúv o finančných službách uzavretých na diaľku, aby sa posilnila dôvera a istota spotrebiteľov v predaj na diaľku.

(4)

Zabezpečenie rovnako vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa na celom vnútornom trhu sa najlepšie dosiahne úplnou harmonizáciou. Úplná harmonizácia je potrebná na zaistenie toho, aby všetci spotrebitelia v Únii požívali vysokú a rovnocennú úroveň ochrany svojich záujmov a aby sa vytvoril dobre fungujúci vnútorný trh. Členské štáty by preto v súvislosti s aspektmi, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, pokiaľ v nej nie je stanovené inak, nemali mať možnosť zachovať alebo zaviesť vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch iné ustanovenia ako tie, ktoré sú stanovené v tejto smernici. Ak neexistujú takéto harmonizované ustanovenia, členské štáty by mali mať možnosť zachovať alebo zaviesť ustanovenia vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch.

(5)

Smernica 2002/65/ES bola predmetom rôznych preskúmaní. Z uvedených preskúmaní vyplynulo, že postupné zavádzanie odvetvových právnych predpisov Únie viedlo k značnému prekrývaniu týchto právnych predpisov so smernicou 2002/65/ES a že digitalizácia zhoršila niektoré aspekty, ktoré uvedená smernica v plnej miere nerieši.

(6)

Digitalizácia prispela k vývoju na trhu, ktorý sa v čase prijatia smernice 2002/65/ES nedal predvídať. Rýchly technologický vývoj, ku ktorému medzičasom došlo, totiž so sebou priniesol významné zmeny na trhu s finančnými službami. Napriek tomu, že na úrovni Únie bolo prijatých mnoho odvetvových právnych aktov, finančné služby ponúkané spotrebiteľom sa značne rozvinuli a diverzifikovali. Objavili sa nové produkty, najmä v online prostredí, a ich používanie sa naďalej vyvíja často rýchlym a nepredvídateľným spôsobom. V tejto súvislosti zostáva horizontálne uplatňovanie smernice 2002/65/ES relevantné. Uplatňovanie uvedenej smernice na finančné služby poskytované spotrebiteľom, ktoré nie sú regulované odvetvovými právnymi predpismi Únie, znamená, že súbor harmonizovaných pravidiel sa uplatňuje v prospech spotrebiteľov a obchodníkov. Uvedený prvok „záchrannej siete“ prispieva k zabezpečeniu vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa a zároveň k zabezpečeniu rovnakých podmienok pre obchodníkov.

(7)

S cieľom riešiť skutočnosť, že postupné zavádzanie odvetvových právnych predpisov Únie viedlo k značnému prekrývaniu daných právnych predpisov so smernicou 2002/65/ES a že digitalizácia zhoršila niektoré aspekty, ktoré uvedená smernica v plnej miere nerieši, vrátane toho, ako a kedy by sa mali spotrebiteľovi poskytovať informácie, je potrebné zrevidovať pravidlá uplatniteľné na zmluvy o finančných službách uzavreté medzi spotrebiteľom a obchodníkom na diaľku a zároveň zabezpečiť uplatňovanie prvku „záchrannej siete“ na finančné služby, na ktoré sa buď nevzťahujú odvetvové právne predpisy Únie, alebo sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti aktov Únie upravujúcich konkrétne finančné služby.

(8)

Na účely zabezpečenia jednotnej úrovne ochrany spotrebiteľov v celej Únii a zabránenia rozdielom, ktoré by bránili uzavieraniu zmlúv o finančných službách v rámci vnútorného trhu, sú potrebné pravidlá, ktorými sa pre obchodníkov vrátane mikropodnikov, malých a stredných podnikov zabezpečí právna istota a transparentnosť a spotrebiteľom vo všetkých členských štátoch poskytnú právne vymožiteľné práva a povinnosti. Členské štáty sa vyzývajú, aby pri uplatňovaní pravidiel, ktorými sa transponuje táto smernica, zohľadňovali osobitné potreby mikropodnikov, malých a stredných podnikov. Pojem mikropodniky, malé a stredné podniky, by sa mal chápať v zmysle vymedzenia v článku 2 prílohy k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES (5).

(9)

V smernici 2011/83/EÚ sa podobne ako v smernici 2002/65/ES stanovuje právo na predzmluvné informácie a právo na odstúpenie od zmluvy v prípade určitých spotrebiteľských zmlúv uzavretých na diaľku. Komplementárnosť medzi uvedenými smernicami je však obmedzená, keďže smernica 2011/83/EÚ sa nevzťahuje na finančné služby, ktoré sú v uvedenej smernici vymedzené ako služby bankovej, úverovej, poisťovacej, osobnej dôchodkovej, investičnej alebo platobnej povahy. V tejto súvislosti by sa mali účet stavebného sporenia a zmluva o spotrebiteľskom úvere považovať za finančné služby. Predaj tovaru, ako sú drahé kovy, diamanty, víno alebo whisky, by sa sám osebe nemal považovať za finančnú službu.

(10)

Rozšírením rozsahu pôsobnosti smernice 2011/83/EÚ na zmluvy o finančných službách uzavreté na diaľku by sa mala zabezpečiť potrebná komplementárnosť. Vzhľadom na konkrétnu povahu finančných služieb poskytovaných spotrebiteľom, najmä z dôvodu ich zložitosti, však nie je vhodné, aby sa na zmluvy o finančných službách poskytovaných spotrebiteľom uzavreté na diaľku uplatňovali všetky ustanovenia smernice 2011/83/EÚ. Pridaním osobitnej kapitoly s pravidlami uplatniteľnými iba na zmluvy o finančných službách poskytovaných spotrebiteľom uzavreté na diaľku do smernice 2011/83/EÚ sa môže zabezpečiť potrebná zrozumiteľnosť a právna istota.

(11)

Táto smernica sa nevzťahuje na zmluvy o finančných službách uzavreté iným spôsobom ako na diaľku. Členské štáty preto môžu v súlade s právom Únie určiť, ktoré pravidlá sa uplatňujú na takéto zmluvy, a to aj uplatňovaním požiadaviek stanovených v tejto smernici na zmluvy, ktoré nepatria do rozsahu jej pôsobnosti.

(12)

Hoci by sa na zmluvy o finančných službách uzavreté na diaľku nemali uplatňovať všetky ustanovenia smernice 2011/83/EÚ vzhľadom na osobitnú povahu týchto služieb, niekoľko ustanovení smernice 2011/83/EÚ, ako sú relevantné vymedzenia pojmov a pravidlá týkajúce sa doplnkových platieb, presadzovania, zotrvačného predaja a oznamovania by sa malo uplatňovať aj na zmluvy o finančných službách uzavreté na diaľku. Uplatňovaním uvedených ustanovení sa zabezpečuje komplementárnosť medzi rôznymi druhmi zmlúv uzavretými na diaľku.

(13)

Čo sa týka sankcií, členské štáty by mali stanoviť pravidlá, pokiaľ ide o sankcie uplatniteľné pri porušení ustanovení svojich vnútroštátnych právnych predpisov prijatých podľa tejto smernice, a mali by prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. Stanovené sankcie by mali byť v súlade s článkom 24 ods. 1 smernice 2011/83/EÚ účinné, primerané a odrádzajúce. Táto smernica by mala zahŕňať aj osobitné ustanovenia o ukladaní sankcií v súlade s článkom 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 (6) v prípade zmlúv o poskytnutí finančných služieb uzavretých na diaľku medzi obchodníkom a spotrebiteľom. Ostatné ustanovenia o sankciách stanovené v článku 24 ods. 2 až 5 smernice 2011/83/EÚ sa neuplatňujú na zmluvy o poskytnutí finančných služieb uzavreté na diaľku medzi obchodníkom a spotrebiteľom.

(14)

Osobitná kapitola v smernici 2011/83/EÚ by mala obsahovať pravidlá smernice 2002/65/ES, ktoré sú stále relevantné a potrebné, najmä tie, ktoré sa týkajú práva na predzmluvné informácie a práva na odstúpenie od zmluvy, ako aj pravidlá zabezpečujúce spravodlivosť na internete pri uzavieraní zmlúv o finančných službách na diaľku.

(15)

Keďže zmluvy o finančných službách uzavreté na diaľku sa najčastejšie uzavierajú pomocou elektronických prostriedkov, pravidlá na zabezpečenie spravodlivosti na internete pri uzavieraní zmlúv o finančných službách na diaľku by mali prispieť k dosiahnutiu cieľov stanovených v článku 114 ZFEÚ a článku 38 charty. Pravidlom o primeraných vysvetleniach by sa mala zabezpečiť väčšia transparentnosť a spotrebiteľovi by sa malo poskytnúť právo požiadať o ľudský zásah, keď je v interakcii s obchodníkom prostredníctvom plne automatizovaných online rozhraní, ako sú chatboty, robotické poradenstvo, interaktívne nástroje alebo podobné prostriedky.

(16)

Určité finančné služby poskytované spotrebiteľom sa upravujú osobitnými aktmi Únie, ktoré sa na tieto finančné služby naďalej uplatňujú. Touto smernicou sa nemenia existujúce odvetvové akty Únie. S cieľom zabezpečiť právnu istotu a to, aby nedochádzalo k zdvojeniam a prekrývaniu, malo by sa objasniť, že ak iné akty Únie upravujúce konkrétne finančné služby obsahujú pravidlá týkajúce sa predzmluvných informácií, práva na odstúpenie od zmluvy alebo primeraných vysvetlení, a bez ohľadu na úroveň podrobnosti týchto pravidiel, na tieto konkrétne finančné služby poskytované spotrebiteľom by sa mali uplatňovať len príslušné ustanovenia týchto iných aktov Únie, pokiaľ nie je v uvedených aktoch stanovené inak, vrátane výslovnej možnosti členských štátov vylúčiť uplatňovanie uvedených osobitných pravidiel. V tejto súvislosti vždy, keď sa v osobitnom akte Únie stanovujú pravidlá, ktoré členským štátom poskytujú možnosť neuplatňovať tento osobitný akt Únie, ale namiesto toho prejsť k uplatňovaniu iného osobitného aktu Únie, ako sa uvádza napríklad v článku 3 ods. 3 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ (7), pravidlá tohto osobitného aktu Únie by mali mať prednosť a táto smernica by sa nemala uplatňovať. Podobne v prípadoch, keď sa v osobitnom akte Únie stanovujú pravidlá týkajúce sa primeraných alternatívnych opatrení na zabezpečenie toho, aby spotrebitelia dostávali včasné informácie v predzmluvnom štádiu, ako sa uvádza napríklad v článku 3 ods. 5 smernice 2014/17/EÚ, by mali mať prednosť pravidlá stanovené v uvedenom osobitnom akte Únie a táto smernica by sa nemala uplatňovať.

(17)

Pokiaľ ide o predzmluvné informácie, niektoré akty Únie upravujúce konkrétne finančné služby obsahujú pravidlá, ktoré sú prispôsobené týmto konkrétnym finančným službám, koncipované s cieľom zabezpečiť, aby spotrebitelia dokázali pochopiť základné charakteristiky navrhovanej zmluvy. Napríklad v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1238 (8) a smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ (9), 2014/65/EÚ (10) a (EÚ) 2016/97 (11) sa stanovujú predzmluvné informácie v základnom osobitnom akte Únie a Komisia sa takisto splnomocňuje prijímať delegované alebo vykonávacie akty. Na tieto konkrétne finančné služby poskytované spotrebiteľom by sa mali vzťahovať len požiadavky na predzmluvné informácie stanovené v takýchto aktoch Únie, pokiaľ sa v uvedených aktoch nestanovuje inak. Malo by to tak byť aj v prípade, keď sa v akte Únie, ktorým sa upravujú konkrétne finančné služby, stanovujú odlišné alebo minimálne pravidlá týkajúce sa predzmluvných informácií v porovnaní s pravidlami stanovenými v tejto smernici.

(18)

Pokiaľ ide o právo na odstúpenie od zmluvy, ak akt Únie upravujúci konkrétne finančné služby poskytuje spotrebiteľom čas na zváženie dôsledkov podpísanej zmluvy a bez ohľadu na to, ako sa podľa uvedeného aktu Únie nazýva, na tieto konkrétne finančné služby poskytované spotrebiteľom by sa mali vzťahovať len príslušné ustanovenia uvedeného aktu Únie, pokiaľ sa v uvedenom akte nestanovuje inak. Napríklad, keď sa uplatňuje článok 186 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES (12), uplatňujú sa pravidlá týkajúce sa „lehoty pre odstúpenie“ stanovené v smernici 2009/138/ES, a nie pravidlá týkajúce sa práva na odstúpenie od zmluvy stanovené v tejto smernici, a keď sa uplatňuje článok 14 ods. 6 smernice 2014/17/EÚ, uplatňujú sa pravidlá týkajúce sa možnosti výberu medzi právom na odstúpenie od zmluvy a lehotou na premyslenie v zmysle smernice 2014/17/EÚ, a nie pravidlá týkajúce sa práva na odstúpenie od zmluvy stanovené v tejto smernici.

(19)

V súlade so smernicou 2014/17/EÚ a smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2225 (13) môžu členské štáty uplatňovať tieto smernice v súlade s právom Únie na oblasti, na ktoré sa nevzťahuje ich rozsah pôsobnosti. Preto by sa malo objasniť, že členské štáty môžu uplatňovať článok 14 ods. 6 smernice 2014/17/EÚ na zmluvy o úvere napriek skutočnosti, že takéto zmluvy sú vyňaté z rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice na základe jej článku 3 ods. 2 Podobne by sa malo objasniť, že členské štáty môžu uplatňovať články 26 a 27 smernice (EÚ) 2023/2225 na zmluvy o úvere napriek skutočnosti, že takéto zmluvy sú vyňaté z rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice na základe jej článku 2 ods. 2

(20)

Pokiaľ ide o pravidlá o primeraných vysvetleniach, v niektorých aktoch Únie upravujúcich konkrétne finančné služby, ako sú smernice 2014/17/EÚ, 2014/65/EÚ a (EÚ) 2016/97 sú už stanovené pravidlá o primeraných vysvetleniach, ktoré majú obchodníci poskytovať spotrebiteľom v súvislosti s navrhovanou zmluvou. V záujme zabezpečenia právnej istoty by sa pravidlá o primeraných vysvetleniach stanovené v tejto smernici nemali uplatňovať na finančné služby patriace do rozsahu pôsobnosti aktov Únie upravujúcich konkrétne finančné služby, ktoré obsahujú pravidlá týkajúce sa primeraných vysvetlení, ktoré sa má poskytovať spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy, bez ohľadu na to, ako sa v danom akte Únie nazýva.

(21)

Ak sa v aktoch Únie upravujúcich konkrétne finančné služby stanovujú pravidlá týkajúce sa predzmluvných informácií, ale nestanovujú sa v nich pravidlá týkajúce sa práva na odstúpenie od zmluvy, mali by sa uplatňovať ustanovenia o práve na odstúpenie od zmluvy podľa tejto smernice. Napríklad v smernici 2009/138/ES sa stanovujú pravidlá týkajúce sa požiadaviek na predzmluvné informácie, ale v súvislosti s neživotným poistením sa v nej nestanovuje právo na poskytnutie času spotrebiteľovi na posúdenie dôsledkov podpísanej zmluvy. V uvedenom prípade by sa mali uplatňovať pravidlá týkajúce sa predzmluvných informácií stanovené v akte Únie, ktorým sa upravujú konkrétne finančné služby, pravidlá týkajúce sa práva na odstúpenie od zmluvy stanovené v tejto smernici. Ak akt Únie upravujúci konkrétne finančné služby neobsahuje ustanovenia týkajúce sa informácií o práve na odstúpenie od zmluvy, obchodník by mal tieto informácie poskytnúť v súlade s touto smernicou s cieľom zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ s relevantnými informáciami náležite oboznámený.

(22)

Ak sa v aktoch Únie upravujúcich konkrétne finančné služby stanovujú pravidlá týkajúce sa predzmluvných informácií, ale nestanovujú sa v nich pravidlá týkajúce sa práva na odstúpenie od zmluvy, mala by sa uplatňovať lehota na odstúpenie od zmluvy stanovená v tejto smernici a mala by začať plynúť buď odo dňa uzavretia zmluvy na diaľku v súlade s touto smernicou, alebo odo dňa, keď sú spotrebiteľovi doručené zmluvné podmienky a predzmluvné informácie v súlade s aktmi Únie, ktorými sa riadia tieto konkrétne finančné služby, ak tento deň nasleduje po dni uzavretia zmluvy na diaľku. Ak akt Únie upravujúci konkrétne finančné služby neobsahuje ustanovenia týkajúce sa informácií o práve na odstúpenie od zmluvy, obchodník by mal na to, aby lehota na odstúpenie od zmluvy začala plynúť, okrem zmluvných podmienok a predzmluvných informácií v súlade s aktom Únie upravujúcim tieto konkrétne finančné služby, poskytnúť aj informácie o práve na odstúpenie od zmluvy stanovenom v tejto smernici.

(23)

Zmluvy o finančných službách poskytovaných spotrebiteľom dohodnuté na diaľku predpokladajú použitie prostriedkov komunikácie na diaľku používaných v rámci systému predaja alebo poskytovania služieb na diaľku, ktorý si nevyžaduje súčasnú prítomnosť obchodníka a spotrebiteľa. S cieľom reagovať na neustály vývoj uvedených komunikačných prostriedkov by sa mali vymedziť zásady platné aj pre prostriedky, ktorých používanie ešte nie je rozšírené alebo ktoré ešte nie sú známe.

(24)

Jedna zmluva o finančnej službe, ktorá predpokladá za sebou nasledujúce operácie alebo samostatné časovo nadväzujúce operácie rovnakého druhu, môže podliehať rôznemu právnemu režimu v rôznych členských štátoch, ale je dôležité, aby sa pravidlá uplatňovali rovnako vo všetkých členských štátoch. Na tento účel je vhodné stanoviť, že ustanovenia upravujúce zmluvy o finančných službách uzavreté na diaľku by sa mali uplatňovať na prvú zo sledu po sebe nasledujúcich operácií alebo na samostatné časovo nadväzujúce operácie rovnakého druhu, ktoré môžu byť považované za jeden celok, bez ohľadu na to, či táto operácia alebo tento sled operácií je predmetom jednej zmluvy alebo niekoľkých po sebe nasledujúcich zmlúv. Ak neexistuje počiatočná dohoda, ustanovenia upravujúce zmluvy o finančných službách uzavreté na diaľku by sa mali uplatňovať na všetky po sebe nasledujúce alebo samostatné operácie s výnimkou predzmluvných informácií, ktoré by sa mali uplatňovať len na prvú operáciu. Napríklad za „počiatočnú dohodu o poskytnutí služieb“ môže byť považované otvorenie bankového účtu a za „operácie“ môže byť považované uloženie prostriedkov na bankový účet alebo výber prostriedkov z neho. Doplnenie nových prvkov do počiatočnej dohody o poskytnutí služieb, napríklad možnosti používať elektronický platobný nástroj spolu s existujúcim bankovým účtom, netvorí „operáciu“, ale ďalšiu zmluvu.

(25)

S cieľom ohraničiť rozsah uplatňovania tejto smernice by sa pravidlá týkajúce sa zmlúv o finančných službách poskytovaných spotrebiteľom uzavretých na diaľku nemali uplatňovať na služby poskytované výlučne príležitostne a mimo obchodnej štruktúry určenej na uzavieranie zmlúv na diaľku.

(26)

Používanie prostriedkov komunikácie na diaľku ponúka dobré príležitosti na získanie informácií a nemalo by viesť k neoprávnenému obmedzeniu informácií poskytovaných spotrebiteľovi. Pri používaní hlasovej telefónnej komunikácie môže obchodník, ak s tým spotrebiteľ výslovne súhlasí, poskytnúť pred tým, ako je spotrebiteľ viazaný zmluvou uzavretou na diaľku, len obmedzený súbor predzmluvných informácií. Obchodník by mal zvyšné informácie poskytnúť ihneď po uzavretí zmluvy. V záujme transparentnosti by sa mali stanoviť požiadavky, pokiaľ ide o to, kedy by sa informácie mali poskytnúť spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy na diaľku a ako by sa mu tieto informácie mali poskytnúť. Na to, aby sa spotrebitelia mohli rozhodnúť na základe úplnej znalosti faktov, mali by dostať všetky predzmluvné informácie v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy na diaľku alebo prijatím akejkoľvek zodpovedajúcej ponuky, a nie v čase uzavretia alebo prijatia. Cieľom je zabezpečiť, aby mal spotrebiteľ dostatok času na prečítanie predzmluvných informácií a ich pochopenie, ďalej na porovnanie ponúk a uskutočnenie informovaného rozhodnutia. Ak sa informácie poskytnú menej ako jeden deň pred uzavretím zmluvy o finančných službách na diaľku, obchodník by mal mať povinnosť pripomenúť, prostredníctvom zaznamenania na trvalom nosiči, spotrebiteľovi možnosť odstúpiť od zmluvy o finančných službách uzavretej na diaľku. V prípade, že sa predzmluvné informácie poskytnú menej ako jeden deň pred tým, ako sa spotrebiteľ zaviaže zmluvou uzavretou na diaľku, obchodník by mal spotrebiteľovi v lehote jedného až siedmich dní po uzavretí zmluvy pripomenúť na trvalom nosiči možnosť odstúpiť od zmluvy uzavretej na diaľku.

(27)

Požiadavky na informácie by sa mali modernizovať a mali by byť nadčasové. Obchodník by preto mal spotrebiteľovi oznámiť svoje telefónne číslo, ale aj svoju e-mailovú adresu alebo podrobné informácie o iných komunikačných prostriedkoch, ktoré môžu zahŕňať rôzne spôsoby komunikácie, ako aj informácie o tom, kam adresovať sťažnosti. Požiadavky týkajúce sa politiky vybavovania sťažností môžu určiť členské štáty. Spotrebitelia by mali byť informovaní o osobitných dodatočných nákladoch na používanie prostriedkov komunikácie na diaľku. Niektorí obchodníci využívajú automatizované rozhodovanie na rozlíšenie cien medzi rôznymi skupinami spotrebiteľov a v určitých prípadoch sú ceny prispôsobené individuálnej cenovej citlivosti spotrebiteľov. Z tohto dôvodu by spotrebitelia mali byť pred tým, ako budú viazaní zmluvou uzavretou na diaľku, informovaní o tom, že cena finančnej služby bola personalizovaná na základe automatizovaného rozhodovania.

(28)

Podľa smernice 2002/65/ES mali členské štáty možnosť zachovať alebo zaviesť prísnejšie ustanovenia o požiadavkách na predchádzajúce informovanie za predpokladu, že tieto ustanovenia boli v súlade s právom Únie. Niekoľko členských štátov si v tejto súvislosti zachovalo alebo zaviedlo prísnejšie požiadavky na informovanie. Možnosť ponúknuť vyššiu úroveň ochrany spotrebiteľa, pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa predzmluvných informácií, by mala zostať zachovaná. To by sa malo vzťahovať tak na informačný katalóg, ako aj na spôsoby prezentácie informácií. Uplatňovanie prísnejších pravidiel môže zahŕňať aj uplatňovanie požiadaviek stanovených v aktoch Únie týkajúcich sa konkrétnych finančných služieb na finančné služby, na ktoré sa nevzťahujú uvedené sektorové akty Únie.

(29)

Niektoré finančné služby môžu do svojej investičnej stratégie začleniť environmentálne alebo sociálne faktory. Aby spotrebiteľ mohol uskutočniť informované rozhodnutie, mal by byť informovaný aj o konkrétnych environmentálnych alebo sociálnych cieľoch, na ktoré sa finančná služba zameriava.

(30)

Všetky predzmluvné informácie by sa mali poskytnúť na trvalom nosiči a takým spôsobom, aby ich spotrebiteľ ľahko pochopil a boli v čitateľnom formáte. Formát je čitateľný, ak sa použijú znaky v čitateľnej veľkosti a farbách, ktoré neznižujú zrozumiteľnosť informácií vrátane prípadov, keď je dokument prezentovaný, vytlačený alebo fotokopírovaný čiernobielo. Okrem toho by sa malo v čo najväčšej možnej miere vyhýbať príliš dlhým a zložitým opisom, malému písmu a nadmernému používaniu hypertextových odkazov, keďže ide o metódy, ktoré spotrebiteľom sťažujú pochopenie informácií. Ak informácie nemožno poskytnúť na trvalom nosiči pred uzavretím zmluvy z dôvodu nosičov, ktoré si spotrebiteľ zvolil, mali by sa poskytnúť ihneď po uzavretí zmluvy.

(31)

Požiadavky na informácie by sa mali upraviť s cieľom zohľadniť technické obmedzenia určitých nosičov, ako sú napríklad obmedzenia počtu znakov na obrazovkách určitých mobilných telefónov. Ak obchodník v prípade obrazoviek mobilných telefónov prispôsobil obsah a prezentáciu online rozhrania takýmto zariadeniam, jasne a čo najvýraznejšie by sa mali poskytnúť tieto informácie: informácie o totožnosti obchodníka; hlavné charakteristiky finančnej služby poskytovanej spotrebiteľovi; celková cena, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť obchodníkovi za finančnú službu vrátane všetkých daní zaplatených prostredníctvom obchodníka, alebo ak nemožno určiť presnú cenu, informácie o základe pre výpočet ceny, ktorý spotrebiteľovi umožní cenu overiť; a existencia alebo absencii práva na odstúpenie od zmluvy vrátane podmienok, lehoty a postupov na uplatnenie tohto práva. Zvyšné informácie by mohli byť vrstvené. Všetky informácie by sa však mali poskytnúť na trvalom nosiči ešte pred uzavretím zmluvy na diaľku.

(32)

Pri poskytovaní predzmluvných informácií elektronickými prostriedkami by takéto informácie mali byť prezentované jasným a zrozumiteľným spôsobom. V tejto súvislosti by sa informácie mohli zvýrazniť, orámovať a účinne kontextualizovať v rámci obrazovky. Technika vrstvenia, v rámci ktorej sa určité požiadavky na predzmluvné informácie považujú za kľúčové prvky, a teda sú zreteľne umiestnené na prvej vrstve a iné podrobné časti predzmluvných informácií sú prezentované v sprievodných vrstvách, bola odskúšaná a ukázala sa ako užitočná pre určité finančné služby. Pri používaní techniky vrstvenia podľa tejto smernice by mal obchodník na prvej vrstve elektronických prostriedkov uviesť aspoň totožnosť a hlavnú podnikateľskú činnosť obchodníka, hlavné charakteristiky finančnej služby, celkovú cenu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, upozornenie o možnosti existencie iných daní alebo nákladov a existenciu alebo absenciu práva na odstúpenie od zmluvy. Ostatné zostávajúce požiadavky na predzmluvné informácie by sa mohli zobraziť v iných vrstvách. Ak sa používa vrstvenie, všetky informácie by mali byť pre spotrebiteľa ľahko dostupné a použitie sprievodných vrstiev by nemalo odvádzať pozornosť zákazníka od obsahu dokumentu a nemalo by zahmlievať kľúčové informácie. Malo by byť možné vytlačiť všetky časti predzmluvných informácií v jednom dokumente.

(33)

Iným možným spôsobom poskytovania predzmluvných informácií prostredníctvom elektronických prostriedkov je prístup „obsahu“ využívajúci rozbaliteľné nadpisy. Spotrebitelia by mohli nájsť v hornej časti hlavné témy, ktoré sa po kliknutí na ne rozbalia, pričom spotrebitelia sa presmerujú na podrobnejšiu prezentáciu príslušných informácií. Takto má spotrebiteľ všetky požadované informácie na jednom mieste a zároveň si zachováva kontrolu nad tým, čo a kedy si chce prezrieť. Spotrebitelia by mali mať možnosť stiahnuť si celý dokument s predzmluvnými informáciami a uložiť ho ako samostatný dokument.

(34)

Spotrebitelia by mali mať právo na odstúpenie od zmluvy bez sankcie a bez povinnosti poskytnúť odôvodnenie. Ak sa právo na odstúpenie od zmluvy neuplatňuje, pretože spotrebiteľ výslovne požiadal o plnenie zmluvy uzavretej na diaľku pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy, obchodník by mal spotrebiteľa o tejto skutočnosti informovať pred začatím plnenia zmluvy.

(35)

Lehota na odstúpenie od zmluvy by mala uplynúť 14 kalendárnych dní po dni uzavretia zmluvy na diaľku alebo po dni, keď sú spotrebiteľovi doručené predzmluvné informácie a zmluvné podmienky, ak tento deň nasleduje po dni uzavretia zmluvy na diaľku. Táto lehota by sa mala predĺžiť na 30 kalendárnych dní pri zmluvách uzavretých na diaľku týkajúcich sa operácií dôchodkového zabezpečenia jednotlivcov. V záujme zvýšenia právnej istoty, ak spotrebiteľ nedostal tieto predzmluvné informácie a zmluvné podmienky, lehota na odstúpenie od zmluvy by mala uplynúť najneskôr o 12 mesiacov a 14 kalendárnych dní po uzavretí zmluvy na diaľku. Lehota na odstúpenie od zmluvy by nemala uplynúť, ak spotrebiteľ nebol informovaný na trvalom nosiči o práve na odstúpenie od zmluvy.

(36)

Na zaistenie účinného uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy by postup na uplatnenie tohto práva nemal byť viac zaťažujúci ako postup na uzavretie zmluvy na diaľku.

(37)

Okrem iných existujúcich prostriedkov odstúpenia od zmluvy, ako je napríklad formulár uvedený v časti B prílohy I k smernici 2011/83/EÚ, ak obchodník ponúka možnosť uzavierať zmluvy na diaľku prostredníctvom online rozhrania, napríklad prostredníctvom webového sídla alebo aplikácie, obchodník by mal byť povinný umožniť spotrebiteľovi odstúpiť od takejto zmluvy prostredníctvom príslušnej funkcie. Tým by sa malo zabezpečiť, aby spotrebitelia mohli odstúpiť od zmluvy rovnako ľahko, ako ju môžu uzavrieť. Na dosiahnutie tohto cieľa by mal obchodník poskytnúť spotrebiteľovi funkciu odstúpenia od zmluvy, ktorá je pre spotrebiteľa počas lehoty na odstúpenie od zmluvy ľahko a nepretržite dostupná a zreteľne viditeľná. Spotrebiteľovi by sa malo umožniť túto funkciu ľahko nájsť a mať k nej jednoduchý prístup. Spotrebiteľ by napríklad nemal mať povinnosť vykonávať postupy na účely nájdenia funkcie alebo prístupu k nej, ako je napríklad stiahnutie aplikácie, ak zmluva nebola uzavretá prostredníctvom tejto aplikácie. Na uľahčenie procesu by obchodník mohol napríklad poskytnúť hypertextové odkazy, ktoré spotrebiteľa nasmerujú k funkcii odstúpenia od zmluvy. Spotrebiteľ by mal mať možnosť podať vyhlásenie o odstúpení od zmluvy a poskytnúť alebo potvrdiť informácie potrebné na identifikáciu zmluvy. Napríklad spotrebiteľ, ktorý sa už identifikoval napríklad prihlásením sa, by mal mať možnosť odstúpiť od zmluvy bez toho, aby sa musel znovu identifikovať alebo, v príslušných prípadoch, aby musel znovu identifikovať zmluvu, od ktorej chce odstúpiť. S cieľom zabrániť neúmyselnému uplatneniu práva na odstúpenie od zmluvy zo strany spotrebiteľa by mal obchodník od spotrebiteľa vyžadovať, aby rozhodnutie odstúpiť od zmluvy potvrdil spôsobom, ktorým sa jeho úmysel odstúpiť od zmluvy potvrdí. Ak si spotrebiteľ objednal viacero tovarov alebo služieb v rámci tej istej zmluvy uzavretej na diaľku, obchodník mu môže namiesto odstúpenia od celej zmluvy poskytnúť možnosť odstúpiť len od jej časti. Ak spotrebiteľ použije túto funkciu na uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy, obchodník by mu mal bez zbytočného odkladu na trvalom nosiči oznámiť potvrdenie o tom, že takéto odstúpenie od zmluvy prijal. Táto povinnosť by sa mala vzťahovať nielen na zmluvy o finančných službách uzavreté na diaľku, ale na všetky zmluvy uzavreté na diaľku, na ktoré sa vzťahuje právo na odstúpenie od zmluvy podľa smernice 2011/83/EÚ. Cieľom funkcie odstúpenia od zmluvy je zvýšiť informovanosť spotrebiteľov o ich práve na odstúpenie od zmluvy a zjednodušiť možnosť využívať toto právo, keďže pokiaľ ide o predaj finančných aj nefinančných produktov alebo služieb na diaľku, spotrebiteľ nemá možnosť osobne získať vysvetlenia alebo sa osobne dozvedieť o možnom zložitom alebo rozsiahlom charaktere produktu alebo služby. Táto povinnosť by sa preto mala stanoviť nielen pre zmluvy o finančných službách uzavreté na diaľku, ale aj pre zmluvy uzavreté na diaľku týkajúce sa iného tovaru a služieb, v prípade ktorých sa v práve Únie stanovuje právo na odstúpenie od zmluvy s cieľom zlepšiť možnosti spotrebiteľov ukončiť zmluvy prostredníctvom odstúpenia od zmluvy.

(38)

Spotrebitelia môžu okrem predzmluvných informácií, ktoré im poskytol obchodník, ešte stále potrebovať pomoc pri rozhodovaní o tom, ktorá finančná služba je najvhodnejšia pre ich potreby a finančnú situáciu. Hlavným cieľom poskytnutia primeraného vysvetlenia je zabezpečiť, aby spotrebiteľ pred podpísaním zmluvy porozumel finančnej službe, ktorú ponúka obchodník. Na účely zabezpečenia splnenia tohto cieľa by sa malo takéto primerané vysvetlenie poskytnúť včas, aby mal spotrebiteľ dostatok času si ho pred uzavretím zmluvy preskúmať. Samotná reprodukcia predzmluvných informácií nemusí byť dostatočná a preto by sa jej malo vyhnúť. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby obchodníci pred uzavretím zmluvy o finančných službách na diaľku poskytovali takúto pomoc v súvislosti s finančnými službami, ktoré ponúkajú spotrebiteľovi, a to tak, že poskytnú primerané vysvetlenia týkajúce sa základných charakteristík zmluvy, vrátane možných doplnkových služieb, a konkrétnych účinkov, ktoré táto zmluva môže mať vo vzťahu k spotrebiteľovi. Pokiaľ ide o základné charakteristiky zmluvy, obchodník by mal vysvetliť hlavné prvky ponuky, ako je celková cena, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť obchodníkovi, a opis hlavných charakteristík finančnej služby, a jej vplyv na spotrebiteľa, v príslušných prípadoch aj to, či doplnkové služby možno alebo nemožno ukončiť samostatne, a dôsledky takéhoto ukončenia. Pokiaľ ide o konkrétne účinky navrhovanej zmluvy, obchodník by mal vysvetliť aj hlavné dôsledky nedodržania zmluvných povinností.

(39)

Zmluvy, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, môžu mať rôznu finančnú povahu, preto sa môžu značne líšiť. Členské štáty by preto mohli spôsob podania takýchto vysvetlení prispôsobiť okolnostiam, za ktorých sa finančná služba ponúka, a potrebe spotrebiteľa získať pomoc, s prihliadnutím na vedomosti a skúsenosti spotrebiteľa týkajúce sa finančnej služby a jej povahu. Členské štáty by v snahe zabezpečiť, aby spotrebiteľ získal primerané vysvetlenia, mali nabádať obchodníkov, aby mu takéto vysvetlenia poskytovali jednoducho, jasne a v jeho záujme.

(40)

Povinnosť poskytnúť primerané vysvetlenia je osobitne dôležitá, keď spotrebitelia zamýšľajú uzavrieť zmluvu o finančných službách na diaľku a obchodník poskytuje vysvetlenia prostredníctvom úplne automatizovaných online nástrojov, ako sú chatboty, robotické poradenstvo, interaktívne nástroje alebo podobné prostriedky. Na zabezpečenie toho, aby spotrebiteľ porozumel účinkom, ktoré zmluva môže mať na jeho hospodársku situáciu, by spotrebiteľ počas predzmluvnej fázy mal vždy mať možnosť využiť ľudský zásah v mene obchodníka, a to bezplatne a počas pracovných hodín obchodníka. Spotrebiteľ by v odôvodnených prípadoch mal mať právo bez neprimeraného zaťaženia obchodníka požiadať o ľudský zásah aj po uzavretí zmluvy na diaľku. Mohlo by to zahŕňať právo na ľudský zásah pri obnovení zmluvy, v prípade závažných ťažkostí pre spotrebiteľa alebo v prípade, že je potrebné ďalšie vysvetlenie zmluvných podmienok.

(41)

Temné vzorce na online rozhraniach obchodníkov sú praktiky, ktoré zámerne alebo fakticky narúšajú alebo oslabujú schopnosť spotrebiteľov, ktorí sú príjemcami finančnej služby, prijímať samostatné a informované rozhodnutia. Platí to predovšetkým pre zmluvy o finančných službách uzavreté na diaľku. Takéto praktiky môžu obchodníci použiť na presviedčanie spotrebiteľov, ktorí sú príjemcami ich služieb, aby sa správali neželaným spôsobom alebo prijímali nežiaduce rozhodnutia, ktoré pre nich môžu mať negatívne dôsledky. Obchodníkom by sa preto malo zakázať, aby spotrebiteľov, ktorí sú príjemcami ich služieb, zavádzali alebo navádzali na vykonanie niečoho a aby narúšali alebo oslabovali samostatnosť, rozhodovanie alebo výber prostredníctvom štruktúry, dizajnu alebo funkcií online rozhrania alebo jeho časti. Súčasťou týchto praktík pri požiadaní spotrebiteľa, aby sa rozhodol, môže byť okrem iného klamlivý dizajn, ktorý spotrebiteľa nasmeruje k výberu alebo úkonom výhodným pre obchodníka, ktoré však nemusia byť v záujme spotrebiteľa, a to prezentovaním možností výberu iným ako neutrálnym spôsobom, ako sú napríklad viac zvýraznené niektoré možnosti výberu pomocou vizuálnych, zvukových alebo iných prvkov. Zatiaľ čo sa v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 (14) zakazuje poskytovateľom sprostredkovateľských služieb prevádzkujúcim online platformy používať pri navrhovaní a organizácii svojich online rozhraní temné vzorce, touto smernicou by sa mala členským štátom uložiť povinnosť zabrániť obchodníkom ponúkajúcim finančné služby na diaľku používať takéto vzorce pri uzavieraní zmlúv o takýchto službách. Ustanovenia uvedeného nariadenia a tejto smernice sa preto navzájom dopĺňajú, keďže sa vzťahujú na obchodníkov konajúcich v rôznom postavení. Keďže finančné služby si z dôvodu svojej zložitosti a inherentných vážnych rizík môžu vyžadovať ďalšie podrobné požiadavky týkajúce sa temných vzorcov, členským štátom by sa odchylne od plnej úrovne harmonizácie malo umožniť zachovať alebo zaviesť prísnejšie ustanovenia za predpokladu, že takéto ustanovenia sú v súlade s právom Únie. Uvedená možnosť je v súlade s článkom 3 ods. 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES (15), pokiaľ ide o nekalé obchodné praktiky súvisiace s finančnými službami, v ktorom sa stanovuje, že členské štáty môžu v rámci finančných služieb ukladať aj požiadavky, ktoré sú reštriktívnejšie alebo normatívnejšie.

(42)

Finančné služby uzavreté na diaľku môžu byť ponúkané prostredníctvom sociálnych médií, napríklad influencermi. Spotrebitelia by mohli byť nabádaní k tomu, aby prijímali rozhodnutia bez toho, aby uvažovali o dôsledkoch a súvisiacich rizikách, a mohli by nakupovať finančné služby, ktoré nezodpovedajú ich potrebám. Komisia by mala posúdiť marketingové praktiky obchodníkov v prostredí sociálnych médií, ktorí propagujú finančné služby uzavreté na diaľku, a možnú potrebu opatrení v tejto súvislosti. Malo by sa to uskutočniť napríklad v súvislosti s uplatňovaním smernice 2005/29/ES a iných príslušných právnych predpisov Únie na takéto praktiky. V členských štátoch sa vyskytli prípady, keď marketingové praktiky influencerov zavádzali spotrebiteľov prostredníctvom reklamy na určité produkty finančných služieb na platformách sociálnych médií bez toho, aby spotrebiteľov informovali o riziku straty. Smernica 2005/29/ES obsahuje ustanovenia na zabezpečenie toho, aby sa klamlivé praktiky, ktoré zavádzajú alebo môžu uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, zakázali a aby nebolo možné opomenúť podstatné informácie, ktoré priemerný spotrebiteľ potrebuje na prijatie informovaného rozhodnutia o obchodnej transakcii. Uvedené ustanovenia možno považovať za také, ktoré sa vzťahujú na marketingové praktiky influencerov na platformách sociálnych médií.

(43)

Smernica 2011/83/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(44)

Smernica 2002/65/ES by sa preto mala zrušiť.

(45)

Keďže cieľ tejto smernice, a to prispievať k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu tým, že sa dosiahne vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(46)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (16) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené,

1.

Článok 3 sa mení takto:

2.

V článku 6 ods. 1sa písmeno h) nahrádza takto:

3.

Vkladá sa tento článok:

4.

Vkladá sa táto kapitola:

„ KAPITOLA IIIa

Pravidlá týkajúce sa zmlúv o finančných službách uzavretých na diaľku

(*1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 149)."

(*2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/9/ES z 3. marca 1997 o systémoch náhrad pre investorov (Ú. v. ES L 84, 26.3.1997, s. 22)."

(*3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 60, 28.2.2014, s. 34)."

(*4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2225 z 18. októbra 2023 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice 2008/48/ES (Ú. v. EÚ L, 2023/2225, 30.10.2023, ELI: https://eur-lex.europa.eu/eli/dir/2023/2225/oj?locale=sk)."

(*5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách) (Ú. v. EÚ L 277, 27.10.2022, s. 1).“ "

5.

V článku 24 sa dopĺňa tento odsek:

6.

V článku 29 sa odsek 1 nahrádza takto:

7.

Príloha I sa mení v súlade s prílohou I k tejto smernici.