EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32013R1024

Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z  15. októbra 2013 , ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami

OJ L 287, 29.10.2013, p. 63–89 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

Legal status of the document In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2013/1024/oj

29.10.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 287/63


NARIADENIE RADY (EÚ) č. 1024/2013

z 15. októbra 2013,

ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 127 ods. 6,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky,

konajúc v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)

Únia v uplynulých desaťročiach dosiahla značný pokrok pri budovaní vnútorného trhu s bankovými službami. V dôsledku toho majú v mnohých členských štátoch značný trhový podiel bankové skupiny, ktorých ústredie je zriadené v iných členských štátoch, a úverové inštitúcie svoju činnosť geograficky diverzifikovali, a to v rámci eurozóny i mimo nej.

(2)

Súčasná finančná a hospodárska kríza ukázala, že fragmentácia finančného sektora môže ohroziť integritu jednotnej meny a vnútorného trhu. Preto je nevyhnutné zintenzívniť integráciu bankového dohľadu s cieľom posilniť Úniu, obnoviť finančnú stabilitu a vytvoriť základ pre oživenie hospodárstva.

(3)

Udržanie a prehĺbenie vnútorného trhu s bankovými službami má kľúčový význam pre posilnenie hospodárskeho rastu v Únii a primerané financovanie reálnej ekonomiky. Ukazuje sa však, že tento proces je čoraz náročnejší. Dôkazy svedčia o tom, že integrácia bankových trhov v Únii sa zastavuje.

(4)

Popri prijatí posilneného regulačného rámca Únie musia orgány dohľadu zároveň zintenzívniť kontrolu v oblasti dohľadu s cieľom zohľadniť ponaučenia z finančnej krízy v uplynulých rokoch a musia byť schopné vykonávať dohľad nad veľmi komplexnými a navzájom prepojenými trhmi a inštitúciami.

(5)

Právomoc v oblasti dohľadu nad jednotlivými úverovými inštitúciami v Únii ostáva prevažne na vnútroštátnej úrovni. Koordinácia medzi orgánmi dohľadu je nevyhnutná, ale kríza ukázala, že samotná koordinácia nestačí, najmä pokiaľ ide o jednotnú menu. V záujme zachovania finančnej stability v Únii a zvýšenia pozitívnych účinkov trhovej integrácie na rast a prosperitu by sa preto mala posilniť integrácia zodpovednosti v oblasti dohľadu. Je to dôležité najmä pre zabezpečenie plynulého a dôrazného dohľadu nad celou bankovou skupinou a jej celkovým stavom a znížilo by sa tým riziko rozdielnych interpretácií a protichodných rozhodnutí na úrovni jednotlivých subjektov.

(6)

Stabilita úverových inštitúcií je v mnohých prípadoch stále úzko prepojená s členským štátom, v ktorom sú usadené. Pochybnosti v súvislosti s udržateľnosťou verejného dlhu, vyhliadkami hospodárskeho rastu a životaschopnosťou úverových inštitúcií vytvárajú negatívne, navzájom sa posilňujúce trhové trendy. To môže viesť k ohrozeniu životaschopnosti niektorých úverových inštitúcií a stability finančného systému v eurozóne a Únii ako celku a do veľkej miery to môže zaťažiť už aj tak napäté verejné financie dotknutých členských štátov.

(7)

Vďaka Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (EBA) zriadenému v roku 2011 nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (1), a Európskemu systému finančného dohľadu (ESFS) zriadenému článkom 2 uvedeného nariadenia, článkom 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (2) (EIOPA), a článkom 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (3) (ESMA), sa podstatne zlepšila spolupráca medzi orgánmi bankového dohľadu v rámci Únie. EBA významne prispieva k vytváraniu jednotného súboru pravidiel pre finančné služby v Únii a zohráva kľúčovú úlohu pri jednotnom vykonávaní rekapitalizácie hlavných úverových inštitúcií v Únii, na ktorej sa dohodol summit eurozóny z 26. októbra 2011, v súlade s usmerneniami a podmienkami pre štátnu pomoc, ktoré prijala Komisia.

(8)

Európsky parlament pri viacerých príležitostiach vyzval k tomu, aby sa vytvoril európsky orgán priamo zodpovedný za určité úlohy dohľadu nad finančnými inštitúciami, a to počnúc svojimi uzneseniami z 13. apríla 2000 o oznámení Komisie o vykonávaní rámca pre finančné trhy: akčný plán (4) a z 21. novembra 2002 o pravidlách prudenciálneho dohľadu v Európskej únii (5).

(9)

Európska rada vo svojich záveroch z 29. júna 2012 vyzvala predsedu Európskej rady, aby vypracoval plán na dosiahnutie skutočnej hospodárskej a menovej únie. V ten istý deň sa na summite eurozóny poukázalo na to, že keď sa pre banky v eurozóne vytvorí účinný jednotný mechanizmus dohľadu zahŕňajúci Európsku centrálnu banku (ECB), mohol by mať Európsky mechanizmus pre stabilitu (ESM) možnosť na základe riadneho rozhodnutia rekapitalizovať banky priamo, pričom by sa dodržali primerané podmienky vrátane súladu s pravidlami štátnej pomoci.

(10)

Európska rada dospela 19. októbra 2012 k záveru, že proces smerujúci k dôslednejšej hospodárskej a menovej únii by mal vychádzať z inštitucionálneho a právneho rámca Únie a mala by ho charakterizovať otvorenosť a transparentnosť voči členským štátom, ktorých menou nie je euro, a rešpektovanie integrity vnútorného trhu. Integrovaný finančný rámec bude mať jednotný mechanizmus dohľadu, ktorý bude v maximálnej možnej miere otvorený voči všetkým členským štátom, ktoré sa na ňom chcú zúčastniť.

(11)

V Únii by sa preto mala vytvoriť banková únia, ktorá by sa opierala o komplexný a podrobný jednotný súbor pravidiel pre vnútorný trh s finančnými službami ako celok a ktorá by zahŕňala jednotný mechanizmus dohľadu a nové rámce pre ochranu vkladov a riešenie krízových situácií. Vzhľadom na úzke väzby a vzájomné pôsobenie medzi členskými štátmi, ktorých menou je euro, by sa banková únia mala uplatňovať minimálne na všetky členské štáty eurozóny. V záujme udržania a prehĺbenia vnútorného trhu a pokiaľ je to inštitucionálne možné, by mala byť banková únia otvorená aj účasti ďalších členských štátov.

(12)

Jednotný mechanizmus dohľadu by mal ako prvý krok smerom k bankovej únii zabezpečiť, aby sa politika Únie týkajúca sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami vykonávala súdržne a účinne, aby sa jednotný súbor pravidiel pre finančné služby uplatňoval rovnakým spôsobom na úverové inštitúcie vo všetkých dotknutých členských štátoch a aby tieto úverové inštitúcie podliehali dohľadu najvyššej kvality bez toho, aby ho obmedzovali iné, neprudenciálne aspekty. Jednotný mechanizmus dohľadu (JMD) by mal byť predovšetkým v súlade s fungovaním vnútorného trhu s finančnými službami a s voľným pohybom kapitálu. Tento mechanizmus je základom pre ďalšie kroky smerom k bankovej únii. Je to v súlade so zásadou, že keď sa vytvorí účinný jednotný mechanizmus dohľadu, získa ESM na základe riadneho rozhodnutia možnosť priamo rekapitalizovať banky. Európska rada vo svojich záveroch z 13. – 14. decembra 2012 konštatovala, že „v kontexte skutočného prenosu bankového dohľadu na jednotný mechanizmus dohľadu bude potrebný jednotný mechanizmus na riešenie krízových situácií s príslušnými právomocami, aby sa zaistilo, že krízovú situáciu akejkoľvek banky v zúčastnených členských štátoch bude možné riešiť prostredníctvom vhodných nástrojov“ a že „jednotný mechanizmus na riešenie krízových situácií by sa mal zakladať na príspevkoch samotného finančného sektora a mal by zahŕňať vhodný a účinný zabezpečovací mechanizmus“.

(13)

ECB ako centrálna banka eurozóny s rozsiahlymi odbornými znalosťami v makroekonomických otázkach a v otázkach finančnej stability má dobré postavenie na to, aby vykonávala jasne vymedzené úlohy dohľadu so zameraním na ochranu stability finančného systému Únie. V skutočnosti centrálne banky mnohých členských štátov už sú zodpovedné za bankový dohľad. ECB by sa preto mala poveriť osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa dohľadu nad úverovými inštitúciami v rámci zúčastnených členských štátov.

(14)

ECB a príslušné orgány členských štátov, ktoré nie sú zúčastnenými členskými štátmi (ďalej len „nezúčastnené členské štáty“) by mali uzavrieť memorandum o porozumení, v ktorom sa všeobecne uvedie, ako budú vzájomne spolupracovať pri vykonávaní svojich úloh dohľadu podľa práva Únie v súvislosti s finančnými inštitúciami uvedenými v tomto nariadení. V memorande o porozumení by sa mohli okrem iného upresniť konzultácie týkajúce sa rozhodnutí ECB, ktoré majú vplyv na dcérske spoločnosti alebo pobočky usadené v nezúčastnenom členskom štáte, ktorých materská spoločnosť je usadená v zúčastnenom členskom štáte, ako aj spolupráca v naliehavých prípadoch vrátane mechanizmu včasného varovania v súlade s postupmi ustanovenými v príslušnom práve Únie. Memorandum by sa malo pravidelne preskúmavať.

(15)

ECB by sa mala poveriť osobitnými úlohami dohľadu, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu z hľadiska zaistenia súdržného a účinného vykonávania politiky Únie týkajúcej sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami, zatiaľ čo ostatné úlohy by mali aj naďalej vykonávať vnútroštátne orgány. Medzi úlohy ECB by mali patriť opatrenia prijímané v záujme makroprudenciálnej stability s výhradou osobitných dojednaní zohľadňujúcich úlohu vnútroštátnych orgánov.

(16)

Bezpečnosť a zdravie veľkých úverových inštitúcií majú rozhodujúci význam pre zaistenie stability finančného systému. Nedávne skúsenosti však ukázali, že finančnú stabilitu môžu ohroziť aj menšie úverové inštitúcie. ECB by preto mala byť schopná vykonávať úlohy dohľadu vo vzťahu ku všetkým úverovým inštitúciám s povolením udeleným v zúčastnených členských štátoch, ako aj vo vzťahu k pobočkám usadeným v týchto členských štátoch.

(17)

ECB by pri vykonávaní úloh, ktorými bola poverená, a bez toho, aby bol dotknutý cieľ zaistiť bezpečnosť a zdravie úverových inštitúcií, mala brať plný ohľad na rozmanitosť úverových inštitúcií, ich veľkosť a podnikateľské modely, ako aj na systémové prínosy rozmanitosti bankovníctva Únie.

(18)

ECB by plnením svojich úloh mala prispieť najmä k zabezpečeniu toho, aby úverové inštitúcie plne internalizovali všetky náklady vyplývajúce zo svojej činnosti, a tak sa vyhli „morálnemu hazardu“ a súvisiacemu nadmernému riskovaniu. Mala by pritom plne zohľadňovať príslušné makroekonomické podmienky v členských štátoch, najmä stabilitu poskytovania úverov a podporovanie produktívnych činností v prospech hospodárstva ako celku.

(19)

Nič v tomto nariadení by sa nemalo považovať za zmenu účtovného rámca, ktorý sa uplatňuje podľa iných aktov práva Únie a členských štátov.

(20)

Predchádzajúce udelenie povolenia na začatie činnosti úverových inštitúcií predstavuje kľúčový prudenciálny spôsob, ako zabezpečiť, aby tieto činnosti vykonávali len subjekty so zdravým hospodárskym základom, organizáciou schopnou vyrovnávať sa s osobitnými rizikami spojenými s prijímaním vkladov a poskytovaním úverov a s vhodnými riaditeľmi. ECB by preto mala prináležať úloha udeľovať povolenia úverovým inštitúciám, ktoré sa idú usadiť v zúčastnenom členskom štáte a mala by byť zodpovedná za odoberanie povolení s výhradou osobitných mechanizmov zohľadňujúcich úlohu vnútroštátnych orgánov.

(21)

Okrem podmienok stanovených v práve Únie, ktoré sa vzťahujú na udeľovanie povolení úverovým inštitúciám a prípady odoberania takýchto povolení, môžu členské štáty v súčasnosti stanovovať aj ďalšie podmienky pre udeľovanie povolení a prípady ich odoberania. ECB by preto mala vykonávať svoju úlohu v súvislosti s udeľovaním povolenia úverovým inštitúciám a odoberaním povolení v prípade nesúladu s vnútroštátnym právom na návrh relevantného príslušného vnútroštátneho orgánu, ktorý posudzuje súlad s príslušnými podmienkami upravenými vo vnútroštátnom práve.

(22)

Posúdenie vhodnosti akéhokoľvek nového vlastníka pred kúpou významného podielu v úverovej inštitúcii predstavuje nenahraditeľný nástroj na zabezpečenie trvalej vhodnosti a finančného zdravia vlastníkov úverových inštitúcií. ECB ako inštitúcia Únie má dobré postavenie na to, aby takéto posúdenie vykonávala, a to bez toho, aby sa vnútorný trh nenáležite obmedzoval. ECB by mala prináležať úloha posudzovať nadobúdanie a likvidáciu významných podielov v úverových inštitúciách s výnimkou prípadov riešenia krízových situácií bánk.

(23)

Predpokladom prudenciálneho zdravia úverových inštitúcií je dodržiavanie pravidiel Únie, podľa ktorých sa požaduje, aby úverové inštitúcie mali v držbe určitú úroveň kapitálu na krytie rizík spojených s činnosťou úverových inštitúcií, aby obmedzili veľkosť expozícií voči jednotlivým protistranám, aby verejne sprístupňovali informácie o svojej finančnej situácii, aby disponovali dostatočnými likvidnými aktívami na zvládnutie situácií v podmienkach trhového napätia a aby obmedzovali rozsah využívania pákového efektu. ECB by mala prináležať úloha zabezpečovať súlad s týmito pravidlami, čo zahŕňa najmä udeľovanie schválení, povolení, odchýlok či výnimiek stanovených na účely uplatňovania týchto pravidiel.

(24)

Kľúčovými prudenciálnymi nástrojmi sú dodatočné kapitálové rezervy vrátane rezervy na zachovanie kapitálu, proticyklickej kapitálovej rezervy na zabezpečenie toho, aby úverové inštitúcie v obdobiach hospodárskeho rastu zhromaždili dostatočný kapitálový základ pre absorpciu strát v obdobiach napätia, rezervy globálnych a iných systémových inštitúcií a ďalšie opatrenia zamerané na systémové alebo makroprudenciálne riziká. S cieľom zabezpečiť plnú koordináciu by mali príslušné vnútroštátne orgány alebo určené vnútroštátne orgány pri ukladaní takýchto opatrení náležitým spôsobom informovať ECB. Okrem toho by ECB mala byť podľa potreby schopná uplatniť náročnejšie požiadavky a prísnejšie opatrenia, a to za podmienky úzkej koordinácie s vnútroštátnymi orgánmi. Ustanoveniami tohto nariadenia o opatreniach zameraných na riešenie systémových alebo makroprudenciálnych rizík nie sú dotknuté žiadne koordinačné postupy stanovené v iných aktoch práva Únie. Príslušné vnútroštátne orgány alebo určené vnútroštátne orgány a ECB po splnení postupov stanovených v tomto nariadení konajú s ohľadom na akýkoľvek koordinačný postup stanovený v takýchto aktoch.

(25)

Bezpečnosť a zdravie úverovej inštitúcie závisia aj od alokácie primeraného vnútorného kapitálu s prihliadnutím na riziká, ktorým môže byť vystavený, a od dostupnosti primeraných štruktúr vnútornej organizácie a opatrení v oblasti správy a riadenia spoločností. ECB by preto mala prináležať úloha uplatňovať požiadavky, ktorými sa zabezpečí, aby úverové inštitúcie v zúčastnených členských štátoch mali zavedené spoľahlivé opatrenia, procesy a mechanizmy správy a riadenia spoločností vrátane stratégií a procesov na posudzovanie a udržiavanie primeranosti svojho vnútorného kapitálu. Takisto by jej mala prináležať úloha ukladať v prípade zistenia nedostatkov primerané opatrenia vrátane osobitných požiadaviek na dodatočné vlastné zdroje, osobitných požiadaviek na zverejňovanie a osobitných požiadaviek na likviditu.

(26)

Riziká ohrozujúce bezpečnosť a zdravie úverovej inštitúcie môžu vzniknúť na úrovni jednotlivej úverovej inštitúcie, ako aj na úrovni bankovej skupiny alebo finančného konglomerátu. Osobitné mechanizmy dohľadu na zmiernenie týchto rizík sú dôležité na zaistenie bezpečnosti a zdravia úverových inštitúcií. Okrem dohľadu nad jednotlivými úverovými inštitúciami by úlohy ECB mali zahŕňať aj dohľad na konsolidovanej úrovni, doplnkový dohľad, dohľad nad finančnými holdingovými spoločnosťami a dohľad nad zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami s výnimkou dohľadu nad poisťovňami.

(27)

V záujme zachovania finančnej stability sa zhoršenie finančnej a hospodárskej situácie inštitúcie musí napraviť v počiatočnej fáze. ECB by mala prináležať úloha vykonávať opatrenia včasnej intervencie, ako sú upravené v príslušnom práve Únie. Svoje opatrenia včasnej intervencie by však mala koordinovať s relevantnými orgánmi na riešenie krízových situácií. Pokým sú za riešenie situácie úverových inštitúcií zodpovedné vnútroštátne orgány, ECB by navyše mala zabezpečiť primeranú koordináciu s dotknutými vnútroštátnymi orgánmi s cieľom zaistiť spoločné chápanie príslušnej zodpovednosti v prípade kríz, a to najmä v kontexte skupín pre cezhraničné krízové riadenie a budúcich kolégií pre riešenie krízových situácií zriadených na tieto účely.

(28)

Úlohy dohľadu, ktorými nie je poverená ECB, by mali aj naďalej vykonávať vnútroštátne orgány. Tieto úlohy by mali zahŕňať právomoc prijímať oznámenia úverových inštitúcií v súvislosti s právom usadiť sa a slobodou poskytovať služby, vykonávať dohľad nad orgánmi, na ktoré sa nevzťahuje vymedzenie úverových inštitúcií v práve Únie, ale nad ktorými sa vykonáva dohľad ako nad úverovými inštitúciami podľa vnútroštátneho práva, vykonávať dohľad nad úverovými inštitúciami z tretích krajín, ktoré zriaďujú pobočku alebo poskytujú cezhraničné služby v Únii, vykonávať dohľad nad platobnými službami, vykonávať každodenné overovanie úverových inštitúcií, vykonávať funkciu príslušných orgánov vo vzťahu k úverovým inštitúciám, pokiaľ ide o trhy s finančnými nástrojmi, predchádzanie využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a ochranu spotrebiteľa.

(29)

ECB by mala podľa potreby v plnej miere spolupracovať s vnútroštátnymi orgánmi, ktoré sú zodpovedné za zabezpečenie vysokej miery ochrany spotrebiteľa a boj proti praniu špinavých peňazí.

(30)

ECB by mala vykonávať úlohy, ktorými bola poverená s cieľom zaistiť bezpečnosť a zdravie úverových inštitúcií a stabilitu finančného systému Únie, ako aj jednotlivých zúčastnených členských štátov a jednotu a integritu vnútorného trhu, a tak zabezpečovať aj ochranu vkladateľov a zlepšovať fungovanie vnútorného trhu v súlade s jednotným súborom pravidiel pre finančné služby v Únii. V prvom rade by ECB mala náležite zohľadňovať zásady rovnosti a nediskriminácie.

(31)

Poverenie ECB vykonávaním úloh dohľadu by malo byť v súlade s rámcom ESFS a s jeho základným cieľom – vytvoriť jednotný súbor pravidiel a posilniť zbližovanie postupov v oblasti dohľadu v rámci celej Únie. Spolupráca medzi orgánmi bankového dohľadu a orgánmi dohľadu nad trhmi poisťovníctva a cenných papierov je dôležitá z hľadiska riešenia otázok spoločného záujmu a zaistenia riadneho dohľadu nad úverovými inštitúciami pôsobiacimi aj v sektore poisťovníctva a cenných papierov. Od ECB by sa preto malo požadovať, aby úzko spolupracovala s EBA, ESMA, EIOPA, Európskym výborom pre systémové riziká (ESRB), ako aj s ďalšími orgánmi, ktoré sú súčasťou ESFS. ECB by si mala plniť úlohy v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia a bez toho, aby boli dotknuté právomoci a úlohy iných účastníkov ESFS. Taktiež by sa od nej malo požadovať, aby spolupracovala s príslušnými orgánmi na riešenie krízových situácií a nástrojmi na financovanie priamej alebo nepriamej finančnej pomoci z verejných zdrojov.

(32)

ECB by si mala plniť úlohy podľa príslušného práva Únie a v súlade s ním, a to vrátane celého primárneho a sekundárneho práva Únie, rozhodnutí Komisie v oblasti štátnej pomoci, pravidiel hospodárskej súťaže a kontroly zlúčení a jednotného súboru pravidiel platného pre všetky členské štáty. EBA sa poveruje úlohou vypracovať návrh technických predpisov a usmernení a odporúčaní, ktorými sa zabezpečí zbližovanie postupov v oblasti dohľadu a súlad výsledkov v oblasti dohľadu v rámci Únie. ECB by pri vykonávaní týchto úloh nemala nahrádzať EBA, a preto by mala vykonávať právomoci prijímať nariadenia podľa článku 132 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a v súlade s aktmi Únie prijatými Komisiou na základe návrhov, ktoré vypracuje EBA, s výhradou článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

(33)

V prípade potreby by ECB mala uzatvárať memorandá o porozumení s príslušnými orgánmi zodpovednými za trhy s finančnými nástrojmi, v ktorých by sa vo všeobecnej rovine opisoval spôsob vzájomnej spolupráce pri vykonávaní úloh dohľadu podľa práva Únie nad finančnými inštitúciami uvedenými v tomto nariadení. Tieto memorandá by sa mali sprístupniť Európskemu parlamentu, Rade a príslušným orgánom všetkých členských štátov.

(34)

ECB by pri vykonávaní svojich úloh a právomocí v oblasti dohľadu mala uplatňovať hmotnoprávne pravidlá týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami. Tieto pravidlá zahŕňajú príslušné právo Únie, najmä priamo uplatniteľné nariadenia alebo smernice, ako sú nariadenia a smernice o kapitálových požiadavkách na úverové inštitúcie a o finančných konglomerátoch. Keď sú vecné pravidlá prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami stanovené v smerniciach, ECB by mala uplatňovať vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa transponujú tieto smernice. Ak sú relevantným právom Únie nariadenia a v oblastiach, v ktorých tieto nariadenia ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia explicitne ponúkajú členským štátom rôzne možnosti, ECB by mala tiež uplatňovať vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa takéto možnosti vykonávajú. Tieto možnosti by sa mali považovať za vylučujúce možnosti, ktoré sú k dispozícii len príslušným alebo určeným orgánom. Nie je tým dotknutá zásada prednosti práva Únie. Z uvedeného vyplýva, že ECB by pri prijímaní usmernení, odporúčaní alebo rozhodnutí mala vychádzať z príslušného záväzného práva Únie a konať v súlade s týmto právom.

(35)

V rozsahu úloh, ktorými sa poveruje ECB, sa na príslušné vnútroštátne orgány prenášajú vo vnútroštátnom práve určité právomoci, ktoré sa podľa práva Únie v súčasnosti nepožadujú, vrátane určitých právomocí v oblasti včasnej intervencie a preventívnych opatrení. ECB by mala mať možnosť požadovať od vnútroštátnych orgánov v zúčastnených členských štátoch, aby tieto právomoci využívali s cieľom zabezpečiť vykonávanie plného a účinného dohľadu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu.

(36)

S cieľom zabezpečiť, aby úverové inštitúcie, finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti uplatňovali pravidlá a rozhodnutia vo veci dohľadu, mali by sa v prípade porušenia uložiť účinné, primerané a odradzujúce sankcie. V súlade s článkom 132 ods. 3 ZFEÚ a nariadením Rady (ES) č. 2532/98 z 23. novembra 1998 týkajúcim sa právomocí Európskej centrálnej banky ukladať sankcie (6) je ECB oprávnená ukladať pokuty alebo periodické sankčné platby podnikom za neplnenie záväzkov vyplývajúcich z jej nariadení a rozhodnutí. Okrem toho s cieľom umožniť ECB účinné vykonávanie jej úloh týkajúcich sa presadzovania pravidiel v oblasti dohľadu stanovených v priamo uplatniteľnom práve Únie by ECB mala byť splnomocnená ukladať úverovým inštitúciám, finančným holdingovým spoločnostiam a zmiešaným finančným holdingovým spoločnostiam v prípade porušenia takýchto pravidiel peňažné sankcie. Vnútroštátne orgány by mali mať aj naďalej možnosť uplatňovať sankcie v prípade nedodržania povinností vyplývajúcich z vnútroštátneho práva, ktorým sa transponujú smernice Únie. Ak ECB považuje za primerané v záujme splnenia svojich úloh uplatniť sankciu v prípade takéhoto porušenia, mala by mať možnosť postúpiť danú záležitosť na tieto účely príslušným vnútroštátnym orgánom.

(37)

Vnútroštátne orgány dohľadu majú významné a dlhoročné odborné znalosti v oblasti dohľadu nad úverovými inštitúciami v rámci svojho územia a svojich hospodárskych, organizačných a kultúrnych osobitostí. Na tieto účely zamestnávajú veľký počet špecializovaných a vysokokvalifikovaných pracovníkov. Z tohto dôvodu by v záujme zaistenia vysokej kvality dohľadu v celej Únii mali byť príslušné vnútroštátne orgány zodpovedné za poskytovanie pomoci ECB pri vypracúvaní a vykonávaní všetkých aktov týkajúcich sa vykonávania úloh dohľadu ECB. To by malo zahŕňať najmä priebežné každodenné posudzovanie situácie úverovej inštitúcie a súvisiace kontroly na mieste.

(38)

Kritériá stanovené v tomto nariadení a vymedzujúce rozsah pôsobnosti inštitúcií, ktoré sú menej významné, by sa mali uplatňovať na najvyššej úrovni konsolidácie v rámci zúčastnených členských štátov, a to na základe konsolidovaných údajov. Ak ECB vykonáva úlohy, ktorými bola poverená podľa tohto nariadenia, súvisiace so skupinou úverových inštitúcií, ktorá na konsolidovanom základe nie je menej významná, mala by tieto úlohy vykonávať na konsolidovanom základe, pokiaľ ide o skupinu úverových inštitúcií, a na individuálnom základe, pokiaľ ide o bankové dcérske spoločnosti a pobočky tejto skupiny usadené v zúčastnených členských štátoch.

(39)

Kritériá stanovené v tomto nariadení a vymedzujúce rozsah pôsobnosti inštitúcií, ktoré sú menej významné, by sa mali stanoviť v rámci, ktorý prijme a uverejní ECB po porade s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. Na základe toho by mala niesť ECB zodpovednosť za uplatňovanie týchto kritérií a prostredníctvom vlastných výpočtov overovať ich plnenie. Žiadosť ECB o informácie na účely výpočtov by nemala inštitúcie nútiť, aby uplatňovali iné účtovné rámce, ako im stanovujú iné akty práva Únie a členských štátov.

(40)

Ak je úverová inštitúcia považovaná za významnú alebo menej významnú, toto posúdenie by sa vo všeobecnosti nemalo meniť častejšie ako raz za 12 mesiacov, pokiaľ nedôjde v bankových skupinách ku štrukturálnym zmenám, ako je zlúčenie či odpredaj.

(41)

Keď ECB v nadväznosti na oznámenie príslušného vnútroštátneho orgánu rozhoduje o tom, či je nejaká inštitúcia významná pre domáce hospodárstvo, a mala by byť teda pod dohľadom ECB, mala by zohľadniť všetky relevantné okolnosti vrátane zabezpečenia rovnosti podmienok pre všetkých.

(42)

Pokiaľ ide o dohľad nad cezhraničnými úverovými inštitúciami pôsobiacimi v rámci eurozóny aj mimo nej, ECB by mala úzko spolupracovať s príslušnými orgánmi nezúčastnených členských štátov. Na ECB by sa ako na príslušný orgán mala vzťahovať súvisiaca povinnosť spolupracovať a vymieňať si informácie podľa práva Únie a ECB by sa mala v plnej miere zúčastňovať na činnosti kolégií orgánov dohľadu. Okrem toho, keďže vykonávanie úloh dohľadu inštitúciou Únie prináša jednoznačné výhody z hľadiska finančnej stability a udržateľnej integrácie trhu, členské štáty, ktorých menou nie je euro, by preto tiež mali mať možnosť zapojiť sa do jednotného mechanizmu dohľadu. Nevyhnutným základným predpokladom účinného vykonávania úloh dohľadu je však úplné a bezodkladné vykonávanie rozhodnutí týkajúcich sa dohľadu. Členské štáty, ktoré sa chcú zapojiť do jednotného mechanizmu dohľadu, by sa preto mali zaviazať, že zabezpečia, aby ich príslušné vnútroštátne orgány dodržiavali a prijímali všetky opatrenia v súvislosti s úverovými inštitúciami, ktoré požaduje ECB. ECB by mala mať možnosť nadviazať úzku spoluprácu s príslušnými orgánmi členského štátu, ktorého menou nie je euro. Mala by mať povinnosť nadviazať spoluprácu, ak sú splnené podmienky stanovené v tomto nariadení.

(43)

Vzhľadom na to, že zúčastnené členské štáty, ktorých menou nie je euro, nie sú zastúpené v Rade guvernérov, pokým nezavedú euro v súlade so ZFEÚ, a nemôžu tak v plnej miere využívať výhody vyplývajúce z iných mechanizmov poskytovaných členským štátom, ktorých menou je euro, predpokladajú sa v tomto nariadení dodatočné ochranné opatrenia týkajúce sa rozhodovacieho procesu. Tieto ochranné opatrenia, najmä možnosť zúčastnených členských štátov, ktorých menou nie je euro, požiadať o okamžité ukončenie úzkej spolupráce po informovaní Rady guvernérov o ich odôvodnenom nesúhlase s návrhom rozhodnutia rady pre dohľad, by sa však mali používať len v náležite odôvodnených, výnimočných prípadoch. Mali by sa používať len počas trvania týchto špecifických okolností. Tieto ochranné opatrenia vyplývajú zo špecifických okolností, keď na zúčastnené členské štáty, ktorých menou nie je euro, sa vzťahuje toto nariadenie, keďže tieto členské štáty nie sú zastúpené v Rade guvernérov a nemôžu v plnej miere využívať výhody vyplývajúce z iných mechanizmov poskytovaných členským štátom, ktorých menou je euro. Preto sa tieto ochranné opatrenia nemôžu a ani by sa nemali považovať za precedens pre iné oblasti politík Únie.

(44)

Žiadnym ustanovením v tomto nariadení by sa žiadnym spôsobom nemal meniť súčasný rámec, ktorým sa reguluje zmena právnej formy dcérskych spoločností alebo pobočiek, a uplatňovanie takéhoto rámca, ani by sa žiadne jeho ustanovenie nemalo chápať, či uplatňovať takým spôsobom, aby sa poskytovali podnety na takúto zmenu. V tejto súvislosti by sa mala v plnej miere rešpektovať zodpovednosť príslušných orgánov nezúčastnených členských štátov, aby tieto orgány mali naďalej dostatočné nástroje a právomoci dohľadu nad úverovými inštitúciami, ktoré pôsobia na ich území, aby boli schopné plniť túto úlohu a účinne zabezpečovať finančnú stabilitu a verejný záujem. Okrem toho by sa s cieľom pomôcť uvedeným príslušným orgánom pri plnení ich úloh mali vkladateľom a príslušným orgánom poskytovať včasné informácie o zmene právnej formy dcérskych spoločností alebo pobočiek.

(45)

Aby ECB mohla vykonávať svoje úlohy, mala by mať primerané právomoci v oblasti dohľadu. V práve Únie o prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami sa stanovujú určité právomoci, ktoré sa majú preniesť na príslušné orgány určené na tieto účely členskými štátmi. Pokiaľ tieto právomoci patria do rozsahu úloh dohľadu, ktorými bola poverená ECB, mala by sa v prípade zúčastnených členských štátov ECB považovať za príslušný orgán a mala by mať právomoci prenesené na príslušné orgány na základe práva Únie. To zahŕňa aj právomoci prenesené uvedenými aktmi na príslušné orgány domovského a hostiteľského členského štátu a právomoci prenesené na určené orgány.

(46)

ECB by mala v rámci dohľadu prináležať právomoc odvolať člena riadiaceho orgánu v súlade s týmto nariadením.

(47)

ECB by na účely účinného vykonávania svojich úloh mala mať možnosť požadovať všetky potrebné informácie a vykonávať vyšetrovania a kontroly na mieste, podľa okolností v spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. ECB a príslušné vnútroštátne orgány by mali mať prístup k rovnakým informáciám bez toho, aby úverové inštitúcie podliehali dvojitým požiadavkám na podávanie správ.

(48)

Výsada právnickej profesie je základnou zásadou práva Únie, ktorou sa chráni dôvernosť komunikácie medzi fyzickými a právnickými osobami a ich poradcami v súlade s podmienkami stanovenými v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

(49)

Ak ECB požaduje informácie od osoby usadenej v nezúčastnenom členskom štáte, ktorá však patrí úverovej inštitúcii, finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktorá je usadená v zúčastnenom členskom štáte, alebo od takej osoby, ktorá pre uvedenú úverovú inštitúciu, finančnú holdingovú spoločnosť alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť externe vykonáva prevádzkové funkcie alebo činnosti, a ak sa takéto požiadavky nebudú uplatňovať v nezúčastnenom členskom štáte a nebudú v ňom vykonateľné, mala by sa ECB skoordinovať s príslušným orgánom v dotknutom nezúčastnenom členskom štáte.

(50)

Toto nariadenie nemá vplyv na uplatňovanie pravidiel stanovených v článkoch 34 a 42 Protokolu č. 4 o štatúte európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, pripojeného k Zmluve o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a k ZFEÚ (ďalej len „štatút ESCB a ECB“). V súlade s uvedeným protokolom a s Protokolom č. 15 o niektorých ustanoveniach týkajúcich sa Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, pripojeného k Zmluve o EÚ a k ZFEÚ, by akty, ktoré ECB prijme podľa tohto nariadenia, nemali vytvárať žiadne práva ani ukladať žiadne povinnosti v nezúčastnených členských štátoch s výnimkou prípadov, keď sú takéto akty v súlade s príslušnými právom Únie.

(51)

Ak si úverové inštitúcie uplatňujú svoje právo usadiť sa alebo poskytovať služby v inom členskom štáte alebo ak je niekoľko subjektov v skupine usadených v rôznych členských štátoch, ustanovujú sa v práve Únie osobitné postupy a rozdelenie právomocí medzi dotknutými členskými štátmi. Pokiaľ ECB preberá určité úlohy dohľadu v prípade všetkých zúčastnených členských štátov, nemali by sa tieto postupy a rozdelenie právomocí uplatňovať na uplatnenie si práva usadiť sa alebo poskytovať služby v inom zúčastnenom členskom štáte.

(52)

Pri plnení svojich úloh podľa tohto nariadenia a pri vyžiadaní pomoci od príslušných vnútroštátnych orgánov by ECB mala brať náležitý ohľad na spravodlivú rovnováhu v zapojení všetkých zainteresovaných príslušných vnútroštátnych orgánov v súlade so zodpovednosťami stanovenými v uplatniteľných právnych predpisoch Únie pre individuálny dohľad a pre dohľad na subkonsolidovanom základe a na konsolidovanom základe.

(53)

Žiadne z ustanovení tohto nariadenia by sa nemalo považovať za také, ktorým sa ECB udeľuje právomoc ukladať sankcie iným fyzickým alebo právnickým osobám, ako sú úverové inštitúcie, finančné holdingové spoločnosti alebo zmiešané finančné holdingové spoločnosti, a to bez toho, aby bola dotknutá právomoc ECB požadovať od príslušných vnútroštátnych orgánov, aby konali s cieľom zabezpečiť uloženie primeraných sankcií.

(54)

ECB, ako sa stanovuje v zmluvách, je inštitúciou Únie ako celku. Pri rozhodovaní by mala byť viazaná pravidlami a všeobecnými zásadami Únie týkajúcimi sa riadneho procesu a transparentnosti. V plnom rozsahu by sa malo dodržiavať právo adresátov rozhodnutí ECB na vypočutie, ako aj ich právo žiadať o preskúmanie rozhodnutí ECB podľa pravidiel stanovených v tomto nariadení.

(55)

Poverenie úlohami dohľadu znamená pre ECB značnú zodpovednosť z hľadiska ochrany finančnej stability v Únii a uplatňovania jej právomocí v oblasti dohľadu najúčinnejším a najprimeranejším spôsobom. Každý presun právomocí v oblasti dohľadu z členského štátu na Úniu by sa mal vyvažovať primeranými požiadavkami na transparentnosť a zodpovednosť. ECB by sa teda mala zodpovedať za plnenie týchto úloh Európskemu parlamentu a Rade ako demokraticky legitímnym inštitúciám zastupujúcim občanov Únie a členské štáty. Malo by to zahŕňať pravidelné podávanie správ a odpovedanie na otázky Európskeho parlamentu v súlade s jeho rokovacím poriadkom a na otázky Euroskupiny v súlade s jej postupmi. Všetky povinnosti v oblasti podávania správ by mali podliehať príslušným požiadavkám na služobné tajomstvo.

(56)

ECB by mala zasielať správy adresované Európskemu parlamentu a Rade aj národným parlamentom zúčastnených členských štátov. Národné parlamenty zúčastnených členských štátov by mali mať možnosť zaslať ECB akékoľvek pripomienky alebo otázky k vykonávaniu jej úloh dohľadu, na ktoré môže ECB odpovedať. V interných pravidlách týchto národných parlamentov by sa mali zohľadniť podrobnosti príslušných postupov a opatrení na predkladanie týchto pripomienok a otázok ECB. V tejto súvislosti by sa osobitná pozornosť mala venovať pripomienkam alebo otázkam súvisiacim s odoberaním povolení úverovým inštitúciám, v súvislosti s ktorými vnútroštátne orgány prijali opatrenia nevyhnutné na riešenie krízových situácií alebo na zachovanie finančnej stability v súlade s postupom stanoveným v tomto nariadení. Parlament zúčastneného členského štátu by mal mať možnosť pozvať predsedu alebo zástupcu rady pre dohľad, aby sa so zástupcom príslušného vnútroštátneho orgánu zúčastnili na výmene názorov o dohľade nad úverovými inštitúciami v príslušnom členskom štáte. Takáto úloha národných parlamentov je primerané vzhľadom na potenciálny vplyv, ktorý môžu mať opatrenia v oblasti dohľadu na verejné financie, úverové inštitúcie, na ich klientov a zamestnancov a na trhy v zúčastnených členských štátoch. Ak príslušné vnútroštátne orgány prijímajú opatrenia podľa tohto nariadenia, mali by sa naďalej uplatňovať opatrenia v oblasti zodpovednosti stanovené vnútroštátnym právom.

(57)

Týmto nariadením nie je dotknuté právo Európskeho parlamentu zriadiť dočasný vyšetrovací výbor na prešetrenie prípadov údajného porušenia či nesprávneho úradného postupu pri vykonávaní práva Únie podľa článku 226 ZFEÚ ani vykonávanie politickej kontroly z jeho strany v súlade so zmluvou vrátane práva Európskeho parlamentu zaujať stanovisko alebo prijať uznesenie k záležitostiam, ktoré považuje za relevantné.

(58)

ECB by mala pri svojej činnosti dodržiavať zásady riadneho postupu a transparentnosti.

(59)

V nariadení uvedenom v článku 15 ods. 3 ZFEÚ by sa mali v súlade so ZFEÚ stanoviť podrobné pravidlá umožňujúce prístup k dokumentom ECB vyplývajúcim z plnenia jej úloh v oblasti dohľadu.

(60)

Podľa článku 263 ZFEÚ má Súdny dvor Európskej únie preskúmať zákonnosť aktov, okrem iného aj aktov ECB, ktoré majú právne účinky vo vzťahu k tretím stranám, s výnimkou odporúčaní a stanovísk.

(61)

ECB by mala v súlade s článkom 340 ZFEÚ, ako aj v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právo členských štátov, nahradiť každú škodu, ktorú spôsobí alebo ktorú spôsobia jej zamestnanci pri výkone svojich povinností. Tým by nemala byť dotknutá zodpovednosť príslušných vnútroštátnych orgánov nahradiť každú škodu, ktorú spôsobia alebo ktorú spôsobia ich zamestnanci pri výkone svojich povinností v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

(62)

Na ECB sa na základe článku 342 ZFEÚ vzťahuje nariadenie Rady č. 1/58 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve (7).

(63)

Pri rozhodovaní, či obmedziť právo dotknutých osôb na prístup k dokumentácii, by ECB mala rešpektovať základné práva a dodržiavať zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie, najmä právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces.

(64)

ECB by mala poskytnúť fyzickým a právnickým osobám možnosť požiadať o preskúmanie rozhodnutí prijatých na základe právomocí, ktorými bola poverená podľa tohto nariadenia, a určených týmto osobám, alebo rozhodnutí, ktoré majú na ne priamy a konkrétny vplyv. Toto preskúmanie by sa malo zameriavať na procesný a vecný súlad príslušných rozhodnutí s týmto nariadením, pričom by sa mala rešpektovať právomoc ECB rozhodnúť o vhodnosti prijatia týchto rozhodnutí. ECB by na tento účel a z dôvodov zjednodušenia postupu mala zriadiť revízny výbor, ktorý vykoná takéto interné preskúmanie. Rada guvernérov ECB by za členov tohto výboru mala vymenovať uznávané osobnosti. Rada guvernérov by pri prijímaní svojho rozhodnutia mala v najväčšej možnej miere zabezpečiť primeranú geografickú a rodovú rovnováhu v rámci členských štátov. V rámci stanoveného postupu preskúmania by rada pre dohľad mala mať možnosť podľa potreby opätovne posúdiť svoj predchádzajúci návrh rozhodnutia.

(65)

ECB zodpovedá za vykonávanie funkcií menovej politiky s cieľom udržať cenovú stabilitu v súlade s článkom 127 ods. 1 ZFEÚ. Cieľom vykonávania úloh dohľadu je chrániť bezpečnosť a zdravie úverových inštitúcií a stabilitu finančného systému. Tieto úlohy by sa preto mali vykonávať úplne oddelene, aby sa predišlo konfliktom záujmov a aby sa zaistilo vykonávanie každej funkcie v súlade s príslušnými cieľmi. ECB by mala byť schopná zabezpečiť, aby Rada guvernérov fungovala úplne diferencovaným spôsobom, pokiaľ ide o menovú funkciu a funkciu dohľadu. Takéto diferencovanie by malo zahŕňať aspoň prísne oddelené zasadnutia a programy.

(66)

Organizačné odčlenenie personálu by sa malo týkať všetkých útvarov potrebných na vykonávanie nezávislej menovej politiky a malo by sa ním zabezpečiť, že plnenie úloh zverených týmto nariadením bude v plnej miere podliehať demokratickej zodpovednosti a dohľadu v súlade s týmto nariadením. Personál zapojený do plnenia úloh, ktorými bola ECB poverená podľa tohto nariadenia, by sa mal zodpovedať predsedovi rady pre dohľad.

(67)

Predovšetkým by sa v rámci ECB mala zriadiť rada pre dohľad zodpovedná za vypracúvanie rozhodnutí v záležitostiach v oblasti dohľadu, ktorá by využívala špecifické odborné znalosti vnútroštátnych orgánov dohľadu. Rade pre dohľad by mal predsedať predseda, mala by mať podpredsedu a mala by zahŕňať zástupcov z ECB a príslušných vnútroštátnych orgánov. Pri vymenúvaní členov rady pre dohľad v súlade s týmto nariadením by sa mali dodržiavať zásady rodovej rovnosti, skúsenosti a odbornosti. Všetci členovia rady pre dohľad by mali byť o bodoch programu zasadnutí včas a v plnom rozsahu informovaní, aby sa podporila efektívnosť rokovaní a procesu vypracúvania návrhov rozhodnutí.

(68)

Rada pre dohľad by mala pri plnení svojich úloh prihliadať na všetky dôležité skutočnosti a okolnosti v zúčastnených členských štátoch a plniť si povinnosti v záujme Únie ako celku.

(69)

Rada pre dohľad by mala byť hlavným orgánom pri vykonávaní úloh v oblasti dohľadu zo strany ECB, ktoré boli doteraz vždy v rukách príslušných vnútroštátnych orgánov, pričom by mala v plnej miere rešpektovať inštitucionálne a hlasovacie postupy ustanovené v zmluvách. Z tohto dôvodu by sa mala Rade udeliť právomoc prijať vykonávacie rozhodnutie, ktorým sa vymenúva predseda a podpredseda rady pre dohľad. Po vypočutí rady pre dohľad by mala ECB predložiť návrh na vymenovanie predsedu a podpredsedu na schválenie Európskemu parlamentu. Po schválení tohto návrhu by mala Rada prijať vykonávacie rozhodnutie. Predseda by sa mal vybrať prostredníctvom otvoreného výberového konania, o ktorom by mali byť Európsky parlament a Rada náležite informovaní.

(70)

S cieľom umožniť primeranú rotáciu a súčasne zaistiť úplnú nezávislosť predsedu by jeho funkčné obdobie nemalo presiahnuť päť rokov a nemalo by byť obnoviteľné. Na zabezpečenie plnej koordinácie s činnosťami EBA a s prudenciálnymi politikami Únie by rada pre dohľad mala mať možnosť pozývať EBA a Komisiu ako pozorovateľov. Po zriadení európskeho orgánu pre riešenie krízových situácií by sa mal jeho predseda zúčastňovať na zasadnutiach rady pre dohľad ako pozorovateľ.

(71)

Radu pre dohľad by mal podporovať riadiaci výbor s obmedzenejším zložením. Riadiaci výbor by mal pripravovať zasadnutia rady pre dohľad, plniť svoje úlohy výlučne v záujme Únie ako celku a plne transparentne spolupracovať s radou pre dohľad.

(72)

Rada guvernérov ECB by mala prizvať zástupcov zúčastnených členských štátov, ktorých menou nie je euro, kedykoľvek zvažuje, že vznesie námietku voči návrhu rozhodnutia vypracovaného radou pre dohľad, alebo kedykoľvek ju dotknuté príslušné vnútroštátne orgány informujú o svojom odôvodnenom nesúhlase s návrhom rozhodnutia rady pre dohľad, keď je takéto rozhodnutie určené vnútroštátnym orgánom v súvislosti s úverovými inštitúciami zo zúčastnených členských štátov, ktorých menou nie je euro.

(73)

V záujme zabezpečenia oddelenia menovej politiky od úloh v oblasti dohľadu by sa malo od ECB vyžadovať, aby vytvorila mediačný výbor. Zriadením tohto výboru, a najmä jeho zložením, by sa malo začepčiť, že vyrieši názorové rozdiely vyváženým spôsobom v záujme Únie ako celku.

(74)

Rada pre dohľad, riadiaci výbor a personál ECB vykonávajúci úlohy v oblasti dohľadu by mali podliehať primeraným požiadavkám na služobné tajomstvo. Podobné požiadavky by sa mali uplatňovať na výmenu informácií s personálom ECB, ktorý nie je zapojený do činností dohľadu. To by ECB nemalo brániť vo výmene informácií v rámci obmedzení a na základe podmienok stanovených v príslušných právnych predpisoch Únie vrátane výmeny informácií s Komisiou na účely plnenia jej úloh podľa článkov 107 a 108 ZFEÚ a podľa práva Únie vzťahujúceho sa na posilnený hospodársky a rozpočtový dohľad.

(75)

ECB by v záujme účinného vykonávania svojich úloh dohľadu mala vykonávať úlohy dohľadu, ktorými bola poverená, úplne nezávisle, a to najmä nezávisle od nenáležitého politického vplyvu a zásahov odvetvia, ktoré by mohli ovplyvniť jej prevádzkovú nezávislosť.

(76)

Významnou súčasťou zabezpečenia účinnosti a nezávislosti dohľadu zo strany orgánov dohľadu je zavedenie obdobia po skončení výkonu funkcie, počas ktorého budú pre bývalých členov takýchto orgánov platiť obmedzenia týkajúce sa výkonu plateného zamestnania v súkromnom sektore. Na tento účel a bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie prísnejších vnútroštátnych pravidiel, by mala ECB zaviesť a udržiavať komplexné a formálne postupy vrátane primeraných období preskúmania, aby sa vopred posúdili možné konflikty s legitímnymi záujmami JMD/ECB, ak bývalý člen rady pre dohľad začne pracovať v bankovníctve, nad ktorým predtým vykonával dohľad, a by sa takýmto možným konfliktom predišlo.

(77)

Aby ECB mohla vykonávať svoje úlohy dohľadu účinne, mala by mať k dispozícii primerané zdroje. Tieto zdroje by mala získať spôsobom, ktorým sa zabezpečuje nezávislosť ECB od nenáležitých vplyvov príslušných vnútroštátnych orgánov a účastníkov trhu a oddelenie úloh menovej politiky od úloh dohľadu. Náklady na vykonávanie dohľadu by mali znášať subjekty, ktoré dohľadu podliehajú. Vykonávanie úloh dohľadu zo strany ECB by sa preto malo financovať z ročných poplatkov účtovaných úverovým inštitúciám usadeným v zúčastnených členských štátoch. ECB by tiež mala mať možnosť vyberať poplatky od pobočiek založených v zúčastnených členských štátoch úverovou inštitúciou usadenou v nezúčastnenom členskom štáte s cieľom pokryť svoje výdavky pri vykonávaní úloh hostiteľského orgánu dohľadu v prípade týchto pobočiek. Ak sa dohľad nad úverovou inštitúciou alebo pobočkou vykonáva na konsolidovanom základe, poplatok by sa mal účtovať na najvyššej úrovni úverovej inštitúcie v rámci dotknutej skupiny usadenej v zúčastnených členských štátoch. Z výpočtu týchto poplatkov by sa mali vylúčiť dcérske spoločnosti usadené v nezúčastnených členských štátoch.

(78)

Ak je úverová inštitúcia zahrnutá do dohľadu na konsolidovanom základe, poplatok by sa mal vypočítať na najvyššej úrovni konsolidácie v rámci zúčastnených členských štátov a mal by sa vymerať úverovým inštitúciám usadeným v zúčastnenom členskom štáte a zahrnúť do dohľadu na konsolidovanom základe, a to podľa objektívnych kritérií týkajúcich sa dôležitosti a rizikového profilu vrátane rizikovo vážených aktív.

(79)

Na vykonávanie účinného dohľadu je nevyhnutný vysoko motivovaný, dobre vyškolený a nestranný personál. V záujme vytvorenia skutočne integrovaného mechanizmu dohľadu by sa mala zabezpečiť primeraná výmena a vysielanie personálu medzi všetkými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a ECB. Na zabezpečenie priebežnej partnerskej kontroly, najmä pri vykonávaní dohľadu nad veľkými úverovými inštitúciami, by mala mať ECB možnosť požadovať, aby vnútroštátne dozorné skupiny zahŕňali aj personál príslušných orgánov iných zúčastnených členských štátov, čím sa umožní vytvorenie geograficky rôznorodých dozorných skupín so špecifickými odbornými znalosťami a charakteristikami. Výmenou a vysielaním personálu by sa mala vytvoriť spoločná kultúra dohľadu. ECB by mala pravidelne poskytovať informácie o počtoch členov personálu príslušných vnútroštátnych orgánov, ktorí sú vyslaní do ECB na účely jednotného mechanizmu dohľadu.

(80)

Vzhľadom na globalizáciu bankových služieb a zvýšený význam medzinárodných noriem by ECB mala vykonávať svoje úlohy tak, aby pri tom dodržiavala medzinárodné normy a viedla dialóg a úzko spolupracovala s orgánmi dohľadu mimo Únie bez toho, aby dochádzalo k duplicite s medzinárodnou úlohou EBA. Mala by byť splnomocnená rozvíjať kontakty a uzatvárať administratívne dohody s orgánmi dohľadu a správnymi orgánmi tretích krajín a s medzinárodnými organizáciami, pričom by svoj postup mala koordinovať s EBA a mali by sa plne rešpektovať existujúce úlohy a príslušné právomoci členských štátov a inštitúcií Únie.

(81)

Na spracovanie osobných údajov zo strany ECB na účely tohto nariadenia sa plne uplatňuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (8) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (9).

(82)

Na ECB sa uplatňuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym orgánom pre boj proti podvodom (OLAF) (10). ECB prijala rozhodnutie ECB/2004/11 (11) o podmienkach vyšetrovaní vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom v Európskej centrálnej banke.

(83)

S cieľom zaistiť, aby úverové inštitúcie podliehali dohľadu najvyššej kvality bez toho, aby ho obmedzovali iné, neprudenciálne aspekty, a aby sa včas a účinne odstránili negatívne, navzájom sa posilňujúce vplyvy trhového vývoja týkajúce sa úverových inštitúcií a členských štátov, by ECB mala začať vykonávať osobitné úlohy dohľadu čo najskôr. Prenesenie úloh dohľadu z vnútroštátnych orgánov dohľadu na ECB si však vyžaduje určitú prípravu. Malo by sa preto stanoviť primerané obdobie na postupné zavádzanie.

(84)

Pri prijímaní podrobných prevádzkových postupov na plnenie úloh, ktorými sa ECB poveruje týmto nariadením, by mala ECB ustanoviť prechodné oparenia, ktorými sa zabezpečí dokončenie prebiehajúcich postupov dohľadu vrátane akýchkoľvek rozhodnutí a/alebo opatrení, ktoré sa prijali, alebo vyšetrovaní, ktoré sa začali, pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia.

(85)

Komisia vo svojom oznámení z 28. novembra 2012 s názvom Koncepcia rozsiahlej a skutočnej hospodárskej a menovej únie uviedla, že by sa mohol zmeniť a doplniť článok 127 ods. 6 ZFEÚ, aby sa mohol uplatniť riadny legislatívny postup a aby sa odstránilo niekoľko zákonných obmedzení jednotného mechanizmu dohľadu (JMD) (napr. zakotvenie priamej a neodvolateľnej možnosti členských štátov, ktorých menou nie je euro, zúčastňovať sa (opt-in) na JMD nad rámec „úzkej spolupráce“, priznanie členským štátom, ktorých menou nie je euro, účasti na JMD s rovnakými právami v rozhodovaní ECB a dokonca stanovenie vyšších cieľov týkajúcich sa vnútorného odlíšenia rozhodovania v oblasti menovej politiky od rozhodovania v oblasti dohľadu). Uviedla tiež, že osobitným bodom, o ktorom sa bude rokovať, by sa posilnila demokratická zodpovednosť za ECB, ktorá doposiaľ pôsobí ako bankový dohľad. Je potrebné pripomenúť, že v Zmluve o EÚ sa stanovuje, že návrhy na zmenu zmluvy môže predložiť vláda každého členského štátu, Európsky parlament alebo Európska komisia, pričom sa môžu týkať akéhokoľvek aspektu zmlúv.

(86)

V tomto nariadení sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú sa zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie, najmä právo na ochranu osobných údajov, sloboda podnikania, právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, a nariadenie sa musí vykonávať v súlade s týmito právami a zásadami.

(87)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to vytvorenie efektívneho a účinného rámca pre vykonávanie osobitných úloh dohľadu nad úverovými inštitúciami inštitúciou Únie a zaistenie jednotného uplatňovania jednotného súboru pravidiel na úverové inštitúcie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov celoúniovej štruktúry bankového trhu a vplyvu zlyhaní úverových inštitúcií na ostatné členské štáty ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

Predmet úpravy a vymedzenie pojmov

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

Týmto nariadením sa ECB poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami, s cieľom prispieť k bezpečnosti a zdraviu úverových inštitúcií a stabilite finančného systému v rámci Únie a jednotlivých členských štátov s plným zreteľom a ohľadom na jednotu a integritu vnútorného trhu na základe rovnakého zaobchádzania s úverovými inštitúciami s cieľom predchádzať regulačnej arbitráži.

Inštitúcie uvedené v článku 2 ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami (12) sa z úloh dohľadu, ktorými je ECB poverená v súlade s článkom 4 tohto nariadenia, vylučujú. Rozsah úloh ECB v oblasti dohľadu sa obmedzuje na prudenciálny dohľad nad úverovými inštitúciami podľa tohto nariadenia. Týmto nariadením sa ECB nepoveruje žiadnymi ďalšími úlohami dohľadu, ako sú napríklad úlohy súvisiace s prudenciálnym dohľadom nad centrálnymi protistranami.

ECB pri plnení svojich úloh podľa tohto nariadenia a bez toho, aby bol dotknutý cieľ zaistiť bezpečnosť a zdravie úverových inštitúcií, berie plný ohľad na jednotlivé typy, podnikateľské modely a veľkosť úverových inštitúcií.

Žiadny členský štát alebo skupina členských štátov ako miesto poskytovania bankových alebo finančných služieb v akejkoľvek mene nesmie byť priamo alebo nepriamo diskriminovaná činnosťou, návrhom alebo politikou ECB.

Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť a súvisiace právomoci príslušných orgánov zúčastnených členských štátov vykonávať úlohy dohľadu, ktorými nebola podľa tohto nariadenia poverená ECB.

Toto nariadenie sa tiež uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť a súvisiace právomoci príslušných alebo určených orgánov zúčastnených členských štátov uplatňovať makroprudenciálne nástroje, ktoré nie sú stanovené v príslušných aktoch práva Únie.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.

„zúčastnený členský štát“ je členský štát, ktorého menou je euro, alebo členský štát, ktorého menou nie je euro, ktorý nadviazal úzku spoluprácu v súlade s článkom 7;

2.

„príslušný vnútroštátny orgán“ je príslušný vnútroštátny orgán určený zúčastneným členským štátom v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti (13) a smernicou 2013/36/EÚ;

3.

„úverová inštitúcia“ je úverová inštitúcia v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

4.

„finančná holdingová spoločnosť“ je finančná holdingová spoločnosť v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 20 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

5.

„zmiešaná finančná holdingová spoločnosť“ je zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 15 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte (14);

6.

„finančný konglomerát“ je finančný konglomerát v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 14 smernice 2002/87/ES;

7.

„určený vnútroštátny orgán“ je určený orgán zúčastneného členského štátu v zmysle príslušného práva Únie;

8.

„kvalifikovaná účasť“ je kvalifikovaný podiel v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 36 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

9.

„jednotný mechanizmus dohľadu“ (JMD) je systém finančného dohľadu pozostávajúci z Európskej centrálnej banky a príslušných vnútroštátnych orgánov zúčastnených členských štátov, ako sa uvádza v článku 6 tohto nariadenia.

KAPITOLA II

Spolupráca a úlohy

Článok 3

Spolupráca

1.   ECB úzko spolupracuje s EBA, ESMA, EIOPA a Európskym výborom pre systémové riziká (ESRB), ako aj s ďalšími orgánmi, ktoré sú súčasťou ESFS, ktoré zabezpečujú primeranú úroveň regulácie a dohľadu v Únii.

V prípade potreby ECB uzavrie memorandá o porozumení s príslušnými orgánmi členských štátov zodpovednými za trhy s finančnými nástrojmi. Tieto memorandá sa sprístupnia Európskemu parlamentu, Rade a príslušným orgánom všetkých členských štátov.

2.   Na účely tohto nariadenia má ECB zastúpenie v Rade orgánov dohľadu EBA v súlade s podmienkami stanovenými v článku 40 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

3.   ECB plní svoje úlohy v súlade s týmto nariadením a bez toho, aby bola dotknutá právomoc a úlohy EBA, ESMA, EIOPA a ESRB.

4.   ECB úzko spolupracuje s orgánmi splnomocnenými na riešenie krízových situácií úverových inštitúcií vrátane vypracovania plánov na riešenie krízových situácií.

5.   S výhradou článkov 1, 4 a 6 ECB úzko spolupracuje s každým nástrojom finančnej pomoci z verejných zdrojov vrátane Európskeho nástroja finančnej stability (ENFS) a ESM, a to predovšetkým ak sa z takéhoto nástroja poskytla alebo je pravdepodobné, že sa poskytne priama alebo nepriama finančná pomoc úverovej inštitúcii, na ktorú sa vzťahuje článok 4.

6.   ECB a príslušné orgány nezúčastnených členských štátov uzavrú memorandum o porozumení, v ktorom sa vo všeobecnosti uvedie, akým spôsobom budú navzájom spolupracovať pri vykonávaní svojich úloh dohľadu podľa práva Únie vo vzťahu k finančným inštitúciám uvedeným v článku 2. Toto memorandum sa pravidelne preskúmava.

Bez toho, aby tým bol dotknutý prvý pododsek, ECB uzavrie memorandum o porozumení s príslušným orgánom každého nezúčastneného členského štátu, v ktorom sídli aspoň jedna globálna systémovo dôležitá inštitúcia v zmysle práva Únie.

Každé memorandum sa pravidelne preskúmava a uverejní sa s výhradou náležitého nakladania s utajenými skutočnosťami.

Článok 4

Úlohy, ktorými je ECB poverená

1.   V rámci článku 6 má ECB v súlade s odsekom 3 tohto článku výhradnú právomoc vykonávať na účely prudenciálneho dohľadu v súvislosti so všetkými úverovými inštitúciami usadenými v zúčastnených členských štátoch tieto úlohy:

a)

udeľovať povolenia úverovým inštitúciám a odoberať povolenia úverovým inštitúciám s výhradou článku 14;

b)

vykonávať úlohy, ktoré má príslušný orgán domovského členského štátu podľa príslušného práva Únie v prípade úverových inštitúcií usadených v zúčastnenom členskom štáte, ktoré chcú zriadiť pobočku alebo poskytovať cezhraničné služby v nezúčastnenom členskom štáte;

c)

posudzovať oznámenia o nadobudnutí a prevode kvalifikovaných účastí v úverových inštitúciách s výnimkou prípadu riešenia krízových situácií bánk a s výhradou článku 15;

d)

zabezpečovať dodržiavanie súladu s aktmi uvedenými v článku 4 ods. 3 prvom pododseku, ktorými sa voči úverovým inštitúciám stanovujú prudenciálne požiadavky v oblastiach požiadaviek na vlastné zdroje, sekuritizácie, obmedzení veľkých expozícií, likvidity, pákového efektu a podávania správ a zverejňovania informácií o týchto záležitostiach;

e)

zabezpečovať dodržiavanie súladu s aktmi uvedenými v článku 4 ods. 3 prvom pododseku, ktorými sa voči úverovým inštitúciám stanovuje požiadavka mať zavedené spoľahlivé mechanizmy riadenia a správy vrátane primeraných a náležitých požiadaviek na osoby zodpovedné za riadenie úverových inštitúcií, procesy riadenia rizík, mechanizmy vnútornej kontroly, politiky a postupy odmeňovania a efektívne postupy posudzovania primeranosti vnútorného kapitálu vrátane modelov založených na interných ratingoch;

f)

vykonávať, podľa potreby v koordinácii s EBA, preskúmania v rámci dohľadu vrátane záťažových testov a ich prípadného zverejňovania s cieľom určovať, či opatrenia, stratégie, procesy a mechanizmy zavedené úverovými inštitúciami a vlastné zdroje v držbe týchto inštitúcií zaisťujú riadne hospodárenie a krytie ich rizík, a na základe tohto preskúmania v rámci dohľadu stanovovať voči úverovým inštitúciám osobitné požiadavky na dodatočné vlastné zdroje, osobitné požiadavky na zverejňovanie, osobitné požiadavky na likviditu a ďalšie opatrenia v prípadoch výslovne priradených príslušným orgánom v príslušnom práve Únie;

g)

vykonávať dohľad na konsolidovanom základe nad materskými spoločnosťami úverových inštitúcií usadenými v jednom zo zúčastnených členských štátov vrátane dohľadu nad finančnými holdingovými spoločnosťami a zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami a zapájať sa do vykonávania dohľadu na konsolidovanom základe, a to aj v kolégiách orgánov dohľadu a bez toho, aby bola dotknutá účasť príslušných vnútroštátnych orgánov v týchto kolégiách v úlohe pozorovateľov, v súvislosti s materskými spoločnosťami neusadenými v jednom zo zúčastnených členských štátov;

h)

zúčastňovať sa na vykonávaní doplnkového dohľadu nad finančným konglomerátom v súvislosti s úverovými inštitúciami, ktoré sú v ňom zahrnuté, a prevziať úlohy koordinátora, ak je ECB vymenovaná za koordinátora pre finančný konglomerát v súlade s kritériami stanovenými v príslušnom práve Únie;

i)

vykonávať úlohy dohľadu v súvislosti s plánmi ozdravenia a včasnou intervenciou v prípade, ak úverová inštitúcia alebo skupina, vo vzťahu ku ktorej je ECB orgánom konsolidovaného dohľadu, nespĺňa príslušné prudenciálne požiadavky alebo ich pravdepodobne nebude spĺňať, a len v prípadoch výslovne stanovených v príslušnom práve Únie vo vzťahu k príslušným orgánom aj v súvislosti so štrukturálnymi zmenami požadovanými od úverových inštitúcií s cieľom zabrániť finančným ťažkostiam alebo zlyhaniu, okrem právomocí týkajúcich sa riešenia krízových situácií.

2.   V prípade úverových inštitúcií usadených v nezúčastnenom členskom štáte, ktoré v zúčastnenom členskom štáte zriaďujú pobočku alebo poskytujú cezhraničné služby, ECB vykonáva v rozsahu vymedzenom v odseku 1 úlohy, ktoré sú v súlade s príslušným právom Únie v právomoci príslušných vnútroštátnych orgánov.

3.   ECB na účely vykonávania úloh, ktorými bola poverená podľa tohto nariadenia, a s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň dohľadu uplatňuje celé príslušné právo Únie a v prípade, keď sa toto právo Únie skladá zo smerníc, vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa tieto smernice transponujú. Keď sú príslušným právom Únie nariadenia a keď tieto nariadenia v súčasnosti explicitne ponúkajú členským štátom rôzne možnosti, ECB uplatňuje aj vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa tieto možnosti vykonávajú.

ECB na tento účel prijíma usmernenia a odporúčania a robí rozhodnutia, ktoré podliehajú príslušnému právu Únie, a to predovšetkým akýmkoľvek legislatívnym a nelegislatívnym aktom vrátane tých, ktoré sa uvádzajú v článkoch 290 a 291 ZFEÚ, a ktoré sú v súlade s týmto právom. Predovšetkým sa na ňu vzťahujú záväzné regulačné a vykonávacie technické predpisy, ktoré vypracúva EBA a prijíma Komisia v súlade s článkami 10 až 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, článok 16 uvedeného nariadenia, ako aj ustanovenia uvedeného nariadenia týkajúce sa európskej príručky v oblasti dohľadu, ktorú vypracúva EBA v súlade s uvedeným nariadením. ECB tiež môže prijímať nariadenia, avšak len v rozsahu, ktorý je nevyhnutný na organizáciu alebo vymedzenie spôsobu vykonávania úloh, ktorými bola poverená týmto nariadením.

ECB pred prijatím nariadenia vykoná otvorené verejné konzultácie a analyzuje možné súvisiace náklady a prínosy, pokiaľ tieto konzultácie a analýzy nie sú neprimerané vzhľadom na rozsah a dosah týchto nariadení alebo vzhľadom na mimoriadnu naliehavosť danej veci, pričom v takom prípade ECB takúto naliehavosť zdôvodní.

V prípade potreby ECB akýmkoľvek spôsobom prispeje k vypracovaniu návrhu regulačných technických predpisov alebo vykonávacích technických predpisov EBA v súlade s nariadením (EÚ) č. 1093/2010 alebo upozorní EBA na prípadnú potrebu predložiť Komisii návrhy predpisov, ktorými sa menia existujúce regulačné alebo vykonávacie technické predpisy.

Článok 5

Makroprudenciálne úlohy a nástroje

1.   Podľa vhodnosti alebo ak sa to považuje za potrebné a bez toho, aby bol dotknutý odsek 2 tohto článku, príslušné vnútroštátne orgány alebo určené vnútroštátne orgány zúčastnených členských štátov uplatňujú požiadavky na kapitálové rezervy, ktoré majú mať v držbe úverové inštitúcie na relevantnej úrovni v súlade s príslušným právom Únie, navyše k požiadavkám na vlastné zdroje uvedeným v článku 4 ods. 1 písm. d) tohto nariadenia vrátane mier proticyklických rezerv a akékoľvek ďalšie opatrenia zamerané na odstránenie systémových alebo makroprudenciálnych rizík stanovené v nariadení (EÚ) č. 575/2013 a smernici 2013/36/EÚ, a s výhradou postupov v nich stanovených, v prípadoch výslovne stanovených v príslušnom práve Únie. Dotknutý orgán náležite oznámi ECB svoj úmysel prijať takéto rozhodnutie desať pracovných dní vopred. Ak má ECB námietky, oznámi svoje dôvody písomne v lehote piatich pracovných dní. Dotknutý orgán dôvody ECB podľa potreby pred podniknutím ďalších krokov v súvislosti s rozhodnutím náležitým spôsobom zohľadní.

2.   ECB môže v prípade, že sa to považuje za nevyhnutné, namiesto príslušného vnútroštátneho orgánu alebo určeného vnútroštátneho orgánu zúčastneného členského štátu uplatniť vyššie požiadavky na kapitálové rezervy, ktoré majú mať v držbe úverové inštitúcie na relevantnej úrovni v súlade s právom Únie, navyše k požiadavkám na vlastné zdroje uvedeným v článku 4 ods. 1 písm. d) tohto nariadenia vrátane miery proticyklických rezerv, s výhradou podmienok stanovených v odsekoch 4 a 5 tohto článku, ako sú požiadavky uplatňované príslušnými vnútroštátnymi orgánmi alebo určenými vnútroštátnymi orgánmi zúčastnených členských štátov, a uplatniť prísnejšie opatrenia zamerané na odstránenie systémových alebo makroprudenciálnych rizík na úrovni úverových inštitúcií v súlade s postupmi stanovenými v nariadení (EÚ) č. 575/2013 a smernici 2013/36/EÚ v prípadoch konkrétne stanovených v príslušnom práve Únie.

3.   Ktorýkoľvek príslušný vnútroštátny orgán alebo určený vnútroštátny orgán môže ECB navrhnúť, aby konala podľa odseku 2 s cieľom riešiť osobitnú situáciu finančného systému a hospodárstva v jeho členskom štáte.

4.   Ak má ECB v úmysle konať v súlade s odsekom 2, pri zvažovaní možnosti prijať akékoľvek opatrenia úzko spolupracuje s určenými vnútroštátnymi orgánmi v dotknutých členských štátoch. Dotknutým príslušným vnútroštátnym orgánom alebo dotknutým určeným vnútroštátnym orgánom predovšetkým oznamuje svoj úmysel desať pracovných dní pred prijatím takéhoto rozhodnutia. Ak má ktorýkoľvek z dotknutých orgánov námietky, oznámi svoje dôvody písomne v lehote piatich pracovných dní. ECB pred podniknutím ďalších krokov v súvislosti s rozhodnutím tieto dôvody podľa potreby náležitým spôsobom zohľadní.

5.   ECB pri plnení úloh uvedených v odseku 2 zohľadňuje osobitnú situáciu finančného systému, hospodársku situáciu a hospodársky cyklus v jednotlivých členských štátoch alebo ich častiach.

Článok 6

Spolupráca v rámci jednotného mechanizmu dohľadu

1.   ECB vykonáva svoje úlohy v rámci jednotného mechanizmu dohľadu zloženého z ECB a príslušných vnútroštátnych orgánov. ECB zodpovedá za účinné a konzistentné fungovanie jednotného mechanizmu dohľadu.

2.   Na ECB aj na príslušné vnútroštátne orgány sa vzťahuje povinnosť spolupracovať v dobrej viere a povinnosť vymieňať si informácie.

Bez toho, aby bola dotknutá právomoc ECB priamo prijímať informácie, ktoré jej priebežne podávajú úverové inštitúcie, alebo mať k týmto informáciám priamy prístup, príslušné vnútroštátne orgány ECB predovšetkým poskytujú všetky informácie nevyhnutné na účely vykonávania úloh, ktorými sa ECB poveruje podľa tohto nariadenia.

3.   V prípade potreby a bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť ECB za úlohy, ktorými sa poveruje týmto nariadením, sú príslušné vnútroštátne orgány zodpovedné za poskytovanie pomoci Európskej centrálnej banke podľa podmienok stanovených v rámci uvedenom v odseku 7 tohto článku pri vypracúvaní a vykonávaní všetkých aktov týkajúcich sa úloh uvedených v článku 4 v súvislosti so všetkými úverovými inštitúciami vrátane pomoci pri overovacích činnostiach. Pri plnení úloh uvedených v článku 4 dodržiavajú pokyny, ktoré vydáva ECB.

4.   Vo vzťahu k úlohám vymedzeným v článku 4 s výnimkou jeho odseku 1 písm. a) a c) zodpovedá ECB za úlohy, ktoré sa uvádzajú v odseku 5 tohto článku, a príslušné vnútroštátne orgány zodpovedajú za úlohy, ktoré sa uvádzajú v odseku 6 tohto článku, a to v rámci a s výhradou postupov uvedených v odseku 7 tohto článku, súvisiace s dohľadom nad tými úverovými inštitúciami, finančnými holdingovými spoločnosťami alebo zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami, alebo pobočkami usadenými v zúčastnených členských štátoch, ktoré sú pobočkami úverových inštitúcií usadených v nezúčastnených členských štátoch:

ktoré sú na konsolidovanom základe menej významné, a to na najvyššej úrovni konsolidácie v rámci zúčastnených členských štátov, alebo individuálne v osobitných prípadoch pobočiek usadených v zúčastnených členských štátoch, ktoré sú pobočkami úverových inštitúcií usadených v nezúčastnených členských štátoch. Významnosť sa posudzuje na základe týchto kritérií:

i)

veľkosť;

ii)

dôležitosť pre hospodárstvo Únie alebo ktoréhokoľvek zúčastneného členského štátu;

iii)

významnosť cezhraničných činností.

Čo sa týka prvého pododseku, úverová inštitúcia alebo finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná holdingová spoločnosť sa nepovažuje za menej významnú, pokiaľ si to nevyžadujú osobitné okolnosti, ktoré sa vymedzia v metodike, keď je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok:

i)

celková hodnota jej aktív prevyšuje 30 miliárd EUR;

ii)

pomer jej celkových aktív k HDP zúčastneného členského štátu, v ktorom je usadená, prevyšuje 20 %, ak celková hodnota jej aktív nie je nižšia ako 5 miliárd EUR;

iii)

ECB v nadväznosti na oznámenie príslušného vnútroštátneho orgánu, že takúto inštitúciu považuje za významnú pre domáce hospodárstvo, prijme rozhodnutie, v ktorom na základe svojho komplexného posúdenia, vrátane posúdenia súvahy, potvrdí význam tejto inštitúcie.

ECB môže z vlastnej iniciatívy považovať inštitúciu za významnú aj vtedy, ak vo viac ako jednom zúčastnenom členskom štáte založila bankové dcérske spoločnosti a jej cezhraničné aktíva alebo pasíva predstavujú významnú časť jej celkových aktív alebo pasív za podmienok stanovených v metodike.

Tie, pre ktoré sa priamo požadovala alebo získala verejná finančná pomoc z ENFS alebo ESM, sa za menej významné nepovažujú.

Bez ohľadu na predchádzajúce pododseky vykonáva ECB úlohy, ktorými sa poveruje týmto nariadením, voči trom najvýznamnejším úverovým inštitúciám v každom zo zúčastnených členských štátov, pokiaľ si to osobitné okolnosti nevyžadujú inak.

5.   Pokiaľ ide o úverové inštitúcie uvedené v odseku 4 a v rámci vymedzenom v odseku 7:

a)

ECB vydáva nariadenia, usmernenia alebo všeobecné pokyny určené príslušným vnútroštátnym orgánom, na základe ktorých sa vykonávajú úlohy vymedzené v článku 4 s výnimkou jeho ods. 1 písm. a) a c) a príslušné vnútroštátne orgány prijímajú rozhodnutia o dohľade.

Takéto pokyny sa môžu týkať osobitných právomocí uvedených v článku 16 ods. 2 v súvislosti so skupinami alebo kategóriami úverových inštitúcií na účely zabezpečenia súladu výsledkov dohľadu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu;

b)

ak je to nevyhnutné na zabezpečenie jednotného uplatňovania vysokej úrovne dohľadu, ECB môže kedykoľvek z vlastnej iniciatívy po konzultácii s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi alebo na žiadosť príslušného vnútroštátneho orgánu rozhodnúť o tom, že sama priamo uplatní všetky príslušné právomoci vo vzťahu k jednej alebo viacerým úverovým inštitúciám uvedeným v odseku 4, a to aj v prípade, keď sa finančná pomoc požadovala alebo získala nepriamo z ENFS alebo ESM;

c)

ECB vykonáva dohľad nad fungovaním systému na základe zodpovednosti a postupov stanovených v tomto článku, a predovšetkým v odseku 7 písm. c);

d)

ECB môže kedykoľvek využiť právomoci uvedené v článkoch 10 až 13;

e)

ECB tiež môže od príslušných vnútroštátnych orgánov požadovať ad hoc alebo priebežne informácie o vykonávaní úloh, ktoré vykonávajú podľa tohto článku.

6.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 5 tohto článku, príslušné vnútroštátne orgány vykonávajú a sú zodpovedné za úlohy uvedené v článku 4 ods. 1 písm. b), d) až g) a i), ako aj za prijímanie všetkých relevantných rozhodnutí o dohľade vo vzťahu k úverovým inštitúciám uvedeným v odseku 4 prvom pododseku tohto článku v rámci a s výhradou postupov uvedených v odseku 7 tohto článku.

Bez toho, aby boli dotknuté články 10 až 13, si príslušné vnútroštátne orgány a určené vnútroštátne orgány zachovávajú svoje právomoci v súlade s vnútroštátnym právom, pokiaľ ide o získavanie informácií od úverových inštitúcií, holdingových spoločností, zmiešaných holdingových spoločností a podnikov vrátane konsolidovanej finančnej situácie úverových inštitúcií a vykonávanie kontrol na mieste v týchto úverových inštitúciách, holdingových spoločnostiach, zmiešaných holdingových spoločnostiach a podnikoch. Vnútroštátne príslušné orgány v súlade s rámcom stanoveným v odseku 7 tohto článku informujú ECB o opatreniach prijatých podľa tohto odseku a tieto opatrenia s ECB úzko koordinujú.

Vnútroštátne príslušné orgány pravidelne podávajú ECB správy o vykonávaní činností podľa tohto článku.

7.   ECB po konzultácii s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a na základe návrhu rady pre dohľad prijíma a zverejňuje rámec pre organizáciu praktických spôsobov vykonávania tohto článku. Tento rámec zahŕňa minimálne:

a)

špecifickú metodiku na posúdenie kritérií uvedených v odseku 4 prvom, druhom a treťom pododseku a kritériá, podľa ktorých sa odsek 4 štvrtý pododsek prestáva vzťahovať na určitú úverovú inštitúciu, ako aj vyplývajúce mechanizmy na účely vykonávania odsekov 5 a 6. Tieto mechanizmy a metodika na posúdenie kritérií uvedených v odseku 4 prvom, druhom a treťom pododseku sa preskúmavajú, aby zohľadňovali všetky relevantné zmeny, a zabezpečuje sa nimi, že v prípade úverovej inštitúcie považovanej za významnú alebo menej významnú uvedené posúdenie možno upraviť len v prípade podstatných a nie prechodných zmien okolností, najmä tých okolností súvisiacich so situáciou úverovej inštitúcie, ktoré sú relevantné z hľadiska daného posúdenia;

b)

vymedzenie postupov vrátane lehôt a možnosti vypracovať návrhy rozhodnutí, ktoré sa zašlú ECB na posúdenie, pre vzťah medzi ECB a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi v súvislosti s dohľadom nad úverovými inštitúciami, ktoré sa nepovažujú za menej významné v súlade s odsekom 4;

c)

vymedzenie postupov vrátane lehôt pre vzťah medzi ECB a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi v súvislosti s dohľadom nad úverovými inštitúciami, ktoré sa považujú za menej významné v súlade s odsekom 4. Pri takýchto postupoch sa od príslušných vnútroštátnych orgánov v závislosti od prípadov vymedzených v danom rámci predovšetkým vyžaduje, aby:

i)

oznamovali ECB každý podstatný postup dohľadu;

ii)

na žiadosť ECB ďalej posúdili konkrétne aspekty postupu;

iii)

zasielali ECB podstatné návrhy rozhodnutí o dohľade, ku ktorým ECB môže vyjadriť názor.

8.   Vždy keď ECB pomáhajú príslušné vnútroštátne orgány alebo určené vnútroštátne orgány na účely vykonávania úloh, ktoré sa na ňu prenášajú týmto nariadením, ECB a príslušné vnútroštátne orgány musia dodržiavať ustanovenia príslušných aktov Únie vzťahujúce sa na rozdelenie zodpovednosti a spoluprácu medzi príslušnými orgánmi rozličných členských štátov.

Článok 7

Úzka spolupráca s príslušnými orgánmi zúčastnených členských štátov, ktorých menou nie je euro

1.   V rámci obmedzení stanovených v tomto článku vykonáva ECB úlohy v oblastiach uvedených v článku 4 ods. 1 a 2 a v článku 5 v súvislosti s úverovými inštitúciami usadenými v členskom štáte, ktorého menou nie je euro, keď sa medzi ECB a príslušným vnútroštátnym orgánom takéhoto členského štátu nadviazala úzka spolupráca v súlade s týmto článkom.

ECB môže na tieto účely adresovať pokyny príslušnému vnútroštátnemu orgánu alebo určenému vnútroštátnemu orgánu zúčastneného členského štátu, ktorého menou nie je euro.

2.   Medzi ECB a príslušným vnútroštátnym orgánom zúčastneného členského štátu, ktorého menou nie je euro, sa nadviaže úzka spolupráca na základe rozhodnutia, ktoré prijala ECB, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

dotknutý členský štát oznámi ostatným členským štátom, Komisii, ECB a EBA žiadosť o nadviazanie úzkej spolupráce s ECB v súvislosti s vykonávaním úloh uvedených v článkoch 4 a 5 týkajúcich sa všetkých úverových inštitúcií usadených v dotknutom členskom štáte v súlade s článkom 6;

b)

dotknutý členský štát sa v oznámení zaviaže:

zabezpečiť, že jeho príslušný vnútroštátny orgán alebo určený vnútroštátny orgán sa bude riadiť akýmikoľvek usmerneniami alebo požiadavkami, ktoré vydala ECB, a

poskytovať všetky informácie o úverových inštitúciách usadených v danom členskom štáte, ktoré môže ECB požadovať na účely vykonávania komplexného posúdenia týchto úverových inštitúcií;

c)

dotknutý členský štát prijal príslušné vnútroštátne právne predpisy, aby zabezpečil, že jeho príslušný vnútroštátny orgán bude povinný prijímať akékoľvek opatrenia v súvislosti s úverovými inštitúciami, ktoré bude ECB požadovať v súlade s odsekom 4.

3.   Rozhodnutie uvedené v odseku 2 sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie. Rozhodnutie sa začne uplatňovať 14 dní po jeho uverejnení.

4.   Ak sa ECB domnieva, že príslušný vnútroštátny orgán dotknutého členského štátu by mal v súvislosti s úverovou inštitúciou, finančnou holdingovou spoločnosťou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou prijať opatrenie týkajúce sa úloh uvedených v odseku 1, adresuje pokyny tomuto orgánu a určí príslušnú lehotu.

Táto lehota nesmie byť kratšia než 48 hodín okrem prípadu, keď je skoršie prijatie nevyhnutné na to, aby sa zabránilo nenapraviteľnej škode. Príslušný vnútroštátny orgán dotknutého členského štátu prijme všetky nevyhnutné opatrenia v súlade s povinnosťou uvedenou v odseku 2 písm. c).

5.   ECB môže rozhodnúť o vydaní upozornenia dotknutému členskému štátu v tom zmysle, že sa úzka spolupráca pozastaví alebo ukončí, ak sa neprijmú rozhodné nápravné opatrenia, a to v týchto prípadoch:

a)

ak podľa stanoviska ECB dotknutý členský štát už nespĺňa podmienky stanovené v odseku 2 písm. a) až c); alebo

b)

ak podľa stanoviska ECB príslušný vnútroštátny orgán dotknutého členského štátu nekoná v súlade s povinnosťou uvedenou v odseku 2 písm. c).

Ak sa do 15 dní od oznámenia takéhoto upozornenia neprijmú žiadne takéto opatrenia, ECB môže pozastaviť alebo ukončiť úzku spoluprácu s daným členským štátom.

Rozhodnutie o pozastavení alebo ukončení úzkej spolupráce sa oznámi dotknutému členskému štátu a uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie. V rozhodnutí sa uvedie dátum, od ktorého sa uplatňuje, s náležitým zohľadnením účinnosti výkonu dohľadu a oprávnených záujmov úverových inštitúcií.

6.   Členský štát môže požiadať ECB, aby ukončila úzku spoluprácu kedykoľvek po uplynutí troch rokov odo dňa uverejnenia rozhodnutia, ktoré ECB prijala na účely nadviazania úzkej spolupráce, v Úradnom vestníku Európskej únie. V žiadosti sa vysvetlia dôvody ukončenia a podľa potreby aj potenciálne významné nepriaznivé dôsledky z hľadiska fiškálnej zodpovednosti členského štátu. V takom prípade ECB bezodkladne pristúpi k prijatiu rozhodnutia o ukončení úzkej spolupráce a uvedie dátum, od ktorého sa rozhodnutie uplatňuje, v rámci maximálnej lehoty tri mesiace, pričom sa náležite zohľadní účinnosť dohľadu a oprávnené záujmy úverových inštitúcií. Rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

7.   Ak zúčastnený členský štát, ktorého menou nie je euro, oznámi ECB v súlade s článkom 26 ods. 8 svoj odôvodnený nesúhlas s námietkou Rady guvernérov k návrhu rozhodnutia rady pre dohľad, Rada guvernérov v lehote 30 dní vydá svoje stanovisko k odôvodnenému nesúhlasu členského štátu a námietku potvrdí alebo stiahne, pričom uvedie dôvody.

Ak Rada guvernérov svoju námietku potvrdí, zúčastnený členský štát, ktorého menou nie je euro, môže ECB oznámiť, že daným potenciálnym rozhodnutím, ktoré sa týka možného zmeneného a doplneného návrhu rozhodnutia rady pre dohľad, nebude viazaný.

ECB potom zváži možnosť pozastaviť alebo ukončiť úzku spoluprácu s daným členským štátom s náležitým zohľadnením účinnosti výkonu dohľadu a prijme v tomto zmysle rozhodnutie.

ECB zohľadní najmä tieto aspekty:

a)

či by v prípade absencie takéhoto pozastavenia alebo ukončenia mohla byť ohrozená integrita JMD alebo či by mohla mať výrazné nepriaznivé dôsledky, pokiaľ ide o fiškálnu zodpovednosť členských štátov,

b)

či by takéto pozastavenie alebo ukončenie mohlo mať výrazné nepriaznivé dôsledky, pokiaľ ide fiškálnu zodpovednosť členského štátu, ktorý oznámil odôvodnený nesúhlas v súlade s článkom 26 ods. 8,

c)

či je presvedčená, že dotknutý príslušný vnútroštátny orgán prijal opatrenia, ktoré, podľa názoru ECB:

zabezpečujú, že úverovým inštitúciám v členskom štáte, ktorý oznámil svoj odôvodnený nesúhlas podľa predchádzajúceho pododseku, sa neposkytuje výhodnejšie zaobchádzanie ako úverovým inštitúciám v iných zúčastnených členských štátoch, a

sú pri dosahovaní cieľov uvedených v článku 1 a pri zabezpečovaní súladu s príslušným právom Únie rovnako účinné ako rozhodnutie Rady guvernérov podľa druhého pododseku tohto odseku.

ECB zohľadní tieto aspekty vo svojom rozhodnutí a oznámi ich príslušnému členskému štátu.

8.   Ak zúčastnený členský štát, ktorého menou nie je euro, nesúhlasí s návrhom rozhodnutia rady pre dohľad, informuje o svojom odôvodnenom nesúhlase Radu guvernérov do piatich pracovných dní po doručení návrhu rozhodnutia. Rada guvernérov potom rozhodne o záležitosti do piatich pracovných dní, pričom v plnej miere zohľadní dôvody nesúhlasu a písomne vysvetlí svoje rozhodnutie dotknutému členskému štátu. Dotknutý členský štát môže požiadať ECB o ukončenie úzkej spolupráce s okamžitou účinnosťou, pričom nebude viazaný nasledujúcim rozhodnutím.

9.   Členský štát, ktorý ukončil úzku spoluprácu s ECB, môže nadviazať novú úzku spoluprácu až po uplynutí troch rokov od dátumu uverejnenia rozhodnutia ECB o ukončení úzkej spolupráce v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 8

Medzinárodné vzťahy

Bez toho, aby boli dotknuté príslušné právomoci členských štátov a inštitúcií a orgánov Únie, iných než ECB, vrátane EBA v súvislosti s úlohami, ktorými sa ECB poveruje týmto nariadením, ECB môže nadväzovať kontakty a uzatvárať administratívne dohody s orgánmi dohľadu, medzinárodnými organizáciami a správnymi orgánmi tretích krajín za predpokladu primeranej koordinácie s EBA. Tieto dohody nevytvárajú právne povinnosti vo vzťahu k Únii a jej členským štátom.

KAPITOLA III

Právomoci ECB

Článok 9

Právomoci v oblasti dohľadu a vyšetrovacie právomoci

1.   ECB sa výlučne na účely vykonávania úloh, ktorými sa poveruje na základe článku 4 ods. 1 a 2 a článku 5 ods. 2, považuje podľa potreby za príslušný alebo určený orgán v zúčastnených členských štátoch, ako sa ustanovuje v príslušnom práve Únie.

Na tie isté výlučné účely má ECB všetky právomoci a povinnosti stanovené v tomto nariadení. Taktiež má všetky právomoci a povinnosti, ktoré majú podľa príslušného práva Únie príslušné a určené orgány, ak sa v tomto nariadení neustanovuje inak. ECB má predovšetkým právomoci uvedené v oddieloch 1 a 2 tejto kapitoly.

Pokiaľ je to potrebné na vykonávanie úloh, ktorými sa ECB poveruje podľa tohto nariadenia, môže ECB formou pokynov od týchto vnútroštátnych orgánov požadovať, aby využívali svoje právomoci podľa podmienok stanovených vo vnútroštátnom práve a v súlade s týmito podmienkami, ak sa takýmito právomocami ECB týmto nariadením nepoveruje. Tieto vnútroštátne orgány v plnom rozsahu informujú ECB o vykonávaní týchto právomocí.

2.   ECB vykonáva svoje právomoci uvedené v odseku 1 tohto článku v súlade s aktmi uvedenými v článku 4 ods. 3 prvom pododseku. Pri vykonávaní svojich príslušných právomocí v oblasti dohľadu a vyšetrovacích právomocí ECB a príslušné vnútroštátne orgány úzko spolupracujú.

3.   Odchylne od odseku 1 tohto článku, pokiaľ ide o úverové inštitúcie usadené v zúčastnených členských štátoch, ktorých menou nie je euro, ECB vykonáva svoje právomoci v súlade s článkom 7.

Oddiel 1

Vyšetrovacie právomoci

Článok 10

Žiadosť o informácie

1.   Bez toho, aby boli dotknuté právomoci uvedené v článku 9 ods. 1, a s výhradou podmienok stanovených v príslušnom práve Únie môže ECB s výhradou článku 4 požadovať poskytnutie všetkých informácií potrebných na vykonávanie úloh, ktorými sa poveruje týmto nariadením, vrátane informácií, ktoré sa majú poskytovať v opakujúcich sa intervaloch a v určených formátoch na účely dohľadu a súvisiace štatistické účely, od týchto právnických alebo fyzických osôb:

a)

úverových inštitúcií usadených v zúčastnených členských štátoch;

b)

finančných holdingových spoločností usadených v zúčastnených členských štátoch;

c)

zmiešaných finančných holdingových spoločností usadených v zúčastnených členských štátoch;

d)

holdingových spoločností so zmiešaným predmetom činnosti usadených v zúčastnených členských štátoch;

e)

osôb patriacich k subjektom uvedeným v písmenách a) až d);

f)

tretích strán, ktoré pre subjekty uvedené v písmenách a) až d) externe vykonávajú funkcie alebo činnosti.

2.   Osoby uvedené v odseku 1 poskytujú požadované informácie. Ustanoveniami o služobnom tajomstve sa tieto osoby neoslobodzujú od povinnosti poskytnúť informácie. Poskytnutie uvedených informácií sa nepovažuje za porušenie služobného tajomstva.

3.   Ak ECB získa informácie priamo od právnických alebo fyzických osôb uvedených v odseku 1, sprístupní tieto informácie dotknutým príslušným vnútroštátnym orgánom.

Článok 11

Všeobecné vyšetrovania

1.   Na účely vykonávania úloh, ktorými sa ECB poveruje týmto nariadením a s výhradou ostatných podmienok stanovených v príslušnom práve Únie, môže ECB vykonávať všetky potrebné vyšetrovania každej osoby uvedenej v článku 10 ods. 1 usadenej alebo nachádzajúcej sa v zúčastnenom členskom štáte.

Na tieto účely má ECB právo:

a)

požadovať predloženie dokumentov;

b)

preskúmavať účtovné knihy a záznamy osôb uvedených v článku 10 ods. 1 a robiť kópie takýchto účtovných kníh a záznamov alebo výpisy z nich;

c)

získať písomné alebo ústne vysvetlenie od všetkých osôb uvedených v článku 10 ods. 1 alebo ich zástupcov alebo personálu;

d)

vypočuť akúkoľvek inú osobu, ktorá s týmto vypočutím súhlasí, s cieľom zhromaždiť informácie týkajúce sa predmetu vyšetrovania.

2.   Osoby uvedené v článku 10 ods. 1 sa podrobujú vyšetrovaniam, ktoré sa začali na základe rozhodnutia ECB.

Ak osoba bráni výkonu vyšetrovania, príslušný vnútroštátny orgán zúčastneného členského štátu, v ktorom sa nachádzajú príslušné priestory, poskytuje v súlade s vnútroštátnym právom potrebnú pomoc vrátane, v prípadoch uvedených v článkoch 12 a 13, uľahčenia prístupu ECB do obchodných priestorov právnických osôb uvedených v článku 10 ods. 1 s cieľom umožniť uplatnenie uvedených práv.

Článok 12

Kontroly na mieste

1.   Na účely vykonávania úloh, ktorými sa ECB poveruje týmto nariadením, a s výhradou ďalších podmienok stanovených v príslušnom práve Únie môže ECB v súlade s článkom 13 a pod podmienkou predchádzajúceho oznámenia dotknutému príslušnému vnútroštátnemu orgánu vykonávať všetky potrebné kontroly na mieste v obchodných priestoroch právnických osôb uvedených v článku 10 ods. 1 a akýchkoľvek iných spoločnostiach zahrnutých do dohľadu na konsolidovanom základe, keď je ECB orgánom konsolidovaného dohľadu v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. g). Ak je to nevyhnutné pre riadne a účinné vykonávanie kontrol, môže ECB vykonávať kontroly na mieste bez ich predchádzajúceho ohlásenia dotknutým právnickým osobám.

2.   Úradníci ECB a iné osoby ňou oprávnené na vykonávanie kontrol na mieste môžu vstúpiť do všetkých obchodných priestorov a na pozemky právnických osôb, ktoré sú predmetom rozhodnutia o vyšetrovaní prijatého ECB, a majú všetky právomoci uvedené v článku 11 ods. 1.

3.   Právnické osoby uvedené v článku 10 ods. 1 sa podrobujú kontrolám na mieste na základe rozhodnutia ECB.

4.   Úradníci a iné sprevádzajúce osoby, ktoré oprávnil alebo vymenoval príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, v ktorom sa má kontrola vykonať, pod dohľadom a koordináciou ECB aktívne pomáhajú úradníkom ECB a iným osobám ňou oprávneným. Na tieto účely disponujú právomocami stanovenými v odseku 2. Úradníci príslušného vnútroštátneho orgánu dotknutého zúčastneného členského štátu majú takisto právo zúčastňovať sa na kontrolách na mieste.

5.   Keď úradníci ECB a iné sprevádzajúce osoby ňou poverené alebo vymenované zistia, že sa osoba bráni vykonaniu kontroly nariadenej podľa tohto článku, príslušný vnútroštátny orgán dotknutého zúčastneného členského štátu im poskytne potrebnú pomoc v súlade s vnútroštátnym právom. V rozsahu potrebnom na inšpekciu táto pomoc zahŕňa zapečatenie akýchkoľvek obchodných priestorov a účtovných kníh alebo záznamov. Keď dotknutý príslušný vnútroštátny orgán na to nemá právomoc, využije svoju právomoc požiadať o potrebnú pomoc iné vnútroštátne orgány.

Článok 13

Povolenie súdneho orgánu

1.   Ak si kontrola na mieste uvedená v článku 12 ods. 1 a 2 alebo pomoc uvedená v článku 12 ods. 5 vyžadujú povolenie súdneho orgánu podľa vnútroštátnych predpisov, podá sa žiadosť o takéto povolenie.

2.   Keď sa žiada o povolenie uvedené v odseku 1 tohto článku, vnútroštátny súdny orgán skontroluje, či je rozhodnutie ECB pravé a či plánované donucovacie opatrenia nie sú so zreteľom na predmet kontroly svojvoľné alebo neprimerané. Pri kontrole primeranosti donucovacích opatrení môže vnútroštátny súdny orgán požiadať ECB o podrobné vysvetlenia, a to najmä dôvodov, na základe ktorých má ECB podozrenie, že došlo k porušeniu aktov uvedených v článku 4 ods. 3 prvom pododseku, a závažnosti údajného porušenia a povahy účasti osoby, na ktorú sa vzťahujú donucovacie opatrenia. Vnútroštátny súdny orgán však nesmie skúmať potrebu kontroly ani požadovať informácie obsiahnuté v dokumentácii ECB. Zákonnosť rozhodnutia ECB podlieha iba preskúmaniu Súdnym dvorom Európskej únie.

Oddiel 2

Osobitné právomoci v oblasti dohľadu

Článok 14

Povolenie

1.   Každá žiadosť o povolenie začatia činnosti úverovej inštitúcie, ktorá sa má usadiť v zúčastnenom členskom štáte, sa predkladá príslušným vnútroštátnym orgánom členského štátu, v ktorom sa má úverová inštitúcia usadiť v súlade s požiadavkami stanovenými v príslušnom vnútroštátnom práve.

2.   Ak žiadateľ spĺňa všetky podmienky na udelenie povolenia stanovené v príslušnom vnútroštátnom práve daného členského štátu, príslušný vnútroštátny orgán prijme v lehote stanovenej v príslušnom vnútroštátnom práve návrh rozhodnutia s cieľom navrhnúť ECB, aby udelila povolenie. Návrh rozhodnutia sa oznamuje ECB a žiadateľovi o povolenie. V ostatných prípadoch príslušný vnútroštátny orgán zamietne žiadosť o povolenie.

3.   Návrh rozhodnutia sa považuje za prijatý zo strany ECB, pokiaľ ECB nevznesie námietku v maximálnej lehote desiatich pracovných dní, ktorú možno v riadne odôvodnených prípadoch raz predĺžiť v rovnakej dĺžke. ECB vznesie námietku proti návrhu rozhodnutia len v tom prípade, ak nie sú splnené podmienky na udelenie povolenia stanovené v príslušnom práve Únie. Dôvody zamietnutia písomne oznámi.

4.   Rozhodnutie prijaté v súlade s odsekmi 2 a 3 oznámi príslušný vnútroštátny orgán žiadateľovi o povolenie.

5.   ECB môže, s výhradou odseku 6, v prípadoch stanovených v príslušnom práve Únie odňať povolenie zo svojej vlastnej iniciatívy po konzultácii s príslušným vnútroštátnym orgánom zúčastneného členského štátu, v ktorom je úverová inštitúcia usadená, alebo na návrh takého príslušného vnútroštátneho orgánu. Týmito konzultáciami sa predovšetkým zabezpečuje, aby ECB pred prijatím rozhodnutia o odňatí povolenia poskytla vnútroštátnym orgánom dostatok času na to, aby rozhodli o nevyhnutných nápravných opatreniach vrátane prípadných opatrení na riešenie krízových situácií, a tieto opatrenia zohľadní.

Ak sa príslušný vnútroštátny orgán, ktorý navrhol udeliť povolenie v súlade s odsekom 1, domnieva, že sa povolenie musí odňať v súlade s príslušným vnútroštátnym právom, predloží na tieto účely návrh ECB. ECB v takom prípade prijme rozhodnutie o navrhovanom odňatí, pričom v plnej miere zohľadní odôvodnenie odňatia predložené príslušným vnútroštátnym orgánom.

6.   Pokiaľ vnútroštátne orgány budú naďalej príslušné na riešenie krízových situácií úverových inštitúcií v prípadoch, keď dospejú k záveru, že odňatie povolenia by nepriaznivo ovplyvnilo primerané riešenie krízových situácií alebo vykonávanie opatrení nevyhnutných na riešenie krízových situácií alebo na zachovanie finančnej stability, náležitým spôsobom oznámia ECB svoje námietky, pričom podrobne vysvetlia, aký nepriaznivý vplyv by odňatie mohlo spôsobiť. V týchto prípadoch sa ECB zdrží krokov vedúcich k odňatiu na obdobie, ktoré sa dohodne spoločne s vnútroštátnymi orgánmi. ECB môže predĺžiť uvedené obdobie, ak sa domnieva, že sa dosiahol dostatočný pokrok. Ak však ECB v odôvodnenom rozhodnutí dospeje k záveru, že vnútroštátne orgány nevykonali primerané opatrenia nevyhnutné na zachovanie finančnej stability, bezodkladne sa uplatní odňatie povolenia.

Článok 15

Posúdenie nadobudnutia kvalifikovaných účastí

1.   Bez toho, aby boli dotknuté výnimky stanovené v článku 4 ods. 1 písm. c), každé oznámenie o nadobudnutí kvalifikovanej účasti v úverovej inštitúcii usadenej v zúčastnenom členskom štáte alebo akékoľvek súvisiace informácie sa poskytujú príslušným vnútroštátnym orgánom členského štátu, v ktorom je úverová inštitúcia usadená, v súlade s požiadavkami stanovenými v príslušnom vnútroštátnom práve na základe aktov uvedených v článku 4 ods. 3 prvom pododseku.

2.   Príslušný vnútroštátny orgán posudzuje navrhované nadobudnutie a oznámenie a návrh rozhodnutia o nesúhlase alebo súhlase s nadobudnutím na základe kritérií stanovených v aktoch uvedených v článku 4 ods. 3 prvom pododseku postupuje ECB najneskôr do desiatich pracovných dní pred uplynutím príslušnej lehoty na posúdenie, ktorá je vymedzená v príslušnom práve Únie, a poskytuje ECB pomoc v súlade s článkom 6.

3.   ECB rozhodne o súhlase alebo nesúhlase s nadobudnutím na základe kritérií posudzovania stanovených v príslušnom práve Únie a v súlade s postupom a v lehotách na posúdenie, ktoré sa v ňom stanovujú.

Článok 16

Právomoci v oblasti dohľadu

1.   Na účely vykonávania úloh uvedených v článku 4 ods. 1 a bez toho, aby boli dotknuté ostatné právomoci, ktorými sa poveruje ECB, má ECB právomoci stanovené v odseku 2 tohto článku, a to požadovať od každej úverovej inštitúcie, finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v zúčastnených členských štátoch, aby včas prijala opatrenia nevyhnutné na riešenie súvisiacich problémov, za týchto okolností:

a)

úverová inštitúcia nespĺňa požiadavky stanovené v aktoch uvedených v článku 4 ods. 3 prvom pododseku;

b)

ECB má dôkaz, že úverová inštitúcia pravdepodobne nesplní požiadavky aktov uvedených v článku 4 ods. 3 prvom pododseku v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov;

c)

na základe záveru, ku ktorému sa dospelo pri preskúmaní v rámci dohľadu v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. f), že opatreniami, stratégiami, procesmi a mechanizmami, ktoré uplatňuje úverová inštitúcia, a vlastnými zdrojmi a likviditou, ktoré má v držbe, sa nezabezpečuje riadne hospodárenie a krytie jej rizík.

2.   Na účely článku 9 ods. 1 má ECB najmä tieto právomoci:

a)

požadovať od inštitúcií, aby mali v držbe vlastné zdroje prevyšujúce kapitálové požiadavky stanovené v aktoch uvedených v článku 4 ods. 3 prvom pododseku v súvislosti s prvkami rizika a rizikami nezahrnutými do príslušných aktov Únie;

b)

požadovať sprísnenie opatrení, procesov, mechanizmov a stratégií;

c)

požadovať od inštitúcií, aby predložili plán na obnovenie súladu s požiadavkami dohľadu podľa aktov uvedených v článku 4 ods. 3 prvom pododseku, a stanoviť lehotu na jeho realizáciu vrátane jeho vylepšení, pokiaľ ide o rozsah a lehotu;

d)

požadovať od inštitúcií, aby uplatňovali osobitnú politiku tvorby rezerv alebo zaobchádzania s aktívami v zmysle požiadaviek na vlastné zdroje;

e)

obmedziť alebo limitovať obchodnú činnosť, operácie alebo sieť inštitúcií alebo požadovať zastavenie činností, ktoré pre zdravie inštitúcie predstavujú nadmerné riziká;

f)

požadovať zníženie rizika spojeného s činnosťami, produktmi a systémami inštitúcií;

g)

požadovať od inštitúcií, aby obmedzili pohyblivú zložku odmeňovania vyjadrenú ako percentuálny podiel z čistých príjmov, ak nie je v súlade s udržiavaním zdravej kapitálovej základne;

h)

požadovať od inštitúcií, aby využívali čisté zisky na posilnenie vlastných zdrojov;

i)

obmedziť alebo zakázať, aby inštitúcia rozdeľovala výnosy akcionárom, spoločníkom alebo držiteľom nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1, keď tento zákaz nepredstavuje prípad zlyhania inštitúcie;

j)

uložiť požiadavky na ďalšie alebo častejšie podávanie správ vrátane podávania správ o pozíciách v oblasti kapitálu a likvidity;

k)

uložiť osobitné požiadavky na likviditu vrátane obmedzení nesúladu splatnosti medzi aktívami a záväzkami;

l)

požadovať dodatočné zverejnenie;

m)

kedykoľvek odvolať členov riadiaceho orgánu úverových inštitúcií, ktorí nespĺňajú požiadavky stanovené v aktoch uvedených v článku 4 ods. 3 prvom pododseku.

Článok 17

Právomoci hostiteľských orgánov a spolupráca v oblasti dohľadu na konsolidovanom základe

1.   Medzi zúčastnenými členskými štátmi sa postupy stanovené v príslušnom práve Únie pre úverové inštitúcie, ktoré chcú v rámci územia iného členského štátu zriadiť pobočku alebo uplatňovať slobodu poskytovať služby vykonávaním svojich činností, a súvisiace právomoci domovských a hostiteľských členských štátov uplatňujú len na účely vykonávania úloh, ktorými nebola ECB poverená na základe článku 4.

2.   Ustanovenia uvedené v príslušnom práve Únie týkajúce sa spolupráce príslušných orgánov z rôznych členských štátov na účely vykonávania dohľadu na konsolidovanom základe sa neuplatňujú, pokiaľ je ECB jediným zapojeným príslušným orgánom.

3.   Pri plnení svojich úloh vymedzených v článkoch 4 a 5 ECB dodržiava spravodlivú rovnováhu medzi všetkými zúčastnenými členskými štátmi v súlade s článkom 6 ods. 8 a vo vzťahu k nezúčastneným členským štátom dodržiava rovnováhu medzi domovskými a hostiteľskými členskými štátmi podľa príslušného práva Únie.

Článok 18

Administratívne sankcie

1.   Na účely vykonávania úloh, ktorými sa ECB poveruje týmto nariadením, v prípade, že úverové inštitúcie, finančné holdingové spoločnosti alebo zmiešané finančné holdingové spoločnosti zámerne alebo z nedbanlivosti porušia požiadavku podľa príslušných priamo uplatniteľných aktov práva Únie, v súvislosti s ktorou majú príslušné orgány k dispozícii administratívne peňažné sankcie podľa príslušného práva Únie, môže ECB uložiť administratívne peňažné sankcie vo výške maximálne dvojnásobku ziskov, ktoré sa dosiahli, alebo strát, ktorým sa zabránilo, a to v oboch prípadoch v dôsledku porušenia, v prípade, že tieto zisky alebo straty možno určiť, alebo vo výške maximálne 10 % celkového ročného obratu, ako sa vymedzuje v príslušnom práve Únie, právnickej osoby za predošlý hospodársky rok, alebo iné peňažné sankcie ustanovené v príslušnom práve Únie.

2.   Ak je právnickou osobou dcérska spoločnosť materskej spoločnosti, príslušným celkovým ročným obratom uvedeným v odseku 1 je celkový ročný obrat vyplývajúci z konsolidovanej účtovnej závierky hlavnej materskej spoločnosti za predošlý hospodársky rok.

3.   Uplatnené sankcie sú účinné, primerané a odradzujúce. ECB pri rozhodovaní, či uložiť sankciu a ktorá sankcia je vhodná, koná v súlade s článkom 9 ods. 2.

4.   ECB vhodne uplatňuje tento článok v súlade s aktmi uvedenými v článku 4 ods. 3 prvom pododseku tohto nariadenia vrátane postupov obsiahnutých v nariadení (ES) č. 2532/98.

5.   V prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1 tohto článku a keď je to potrebné na účely vykonávania úloh, ktorými sa ECB poveruje týmto nariadením, môže ECB požadovať od príslušných vnútroštátnych orgánov, aby začali konanie s cieľom prijať opatrenia na zaistenie uloženia primeraných sankcií v súlade s aktmi uvedenými v článku 4 ods. 3 prvom pododseku a akýmkoľvek príslušným vnútroštátnym právom, ktorým sa prenášajú určité právomoci, ktoré sa podľa práva Únie v súčasnosti nepožadujú. Sankcie uplatňované príslušnými vnútroštátnymi orgánmi musia byť účinné, primerané a odradzujúce.

Prvý pododsek tohto odseku sa uplatňuje najmä na peňažné sankcie, ktoré sa majú uložiť úverovým inštitúciám, finančným holdingovým spoločnostiam alebo zmiešaným finančným holdingovým spoločnostiam v prípade, že porušia vnútroštátne právo, ktorými sa transponujú príslušné smernice, a na akékoľvek administratívne sankcie alebo opatrenia, ktoré sa majú uložiť členom správnej rady úverovej inštitúcie, finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti alebo akýmkoľvek iným jednotlivcom, ktorí sú podľa vnútroštátneho práva zodpovední za porušenie pravidiel zo strany úverovej inštitúcie, finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti.

6.   ECB uverejní všetky sankcie uvedené v odseku 1 bez ohľadu na to, či bol voči nim podaný opravný prostriedok, v prípadoch uvedených v príslušnom práve Únie a v súlade s podmienkami stanovenými v príslušnom práve Únie.

7.   Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1 až 6, a na účely vykonávania úloh, ktorými sa ECB poveruje týmto nariadením, môže ECB v prípade porušenia nariadení alebo rozhodnutí ECB ukladať sankcie v súlade s nariadením (ES) č. 2532/98.

KAPITOLA IV

Organizačné zásady

Článok 19

Nezávislosť

1.   Pri vykonávaní úloh, ktorými bola ECB poverená podľa tohto nariadenia, ECB a príslušné vnútroštátne orgány konajúce v rámci SSM konajú nezávisle. Členovia rady pre dohľad a riadiaceho výboru konajú nezávisle a objektívne výlučne v záujme Únie ako celku a nevyhľadávajú ani neprijímajú pokyny od inštitúcií či orgánov Únie, od žiadnej vlády členského štátu ani od iného verejného či súkromného subjektu.

2.   Inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie a vlády členských štátov a všetky ďalšie orgány túto nezávislosť rešpektujú.

3.   Potom ako rada pre dohľad preskúma, či je potrebný kódex správania, Rada guvernérov môže zostaviť a uverejniť kódex správania pre personál a manažment ECB, ktorý sa zúčastňuje na bankovom dohľade, zameraný najmä na konflikty záujmov.

Článok 20

Zodpovednosť a podávanie správ

1.   ECB sa za vykonávanie tohto nariadenia zodpovedá Európskemu parlamentu a Rade v súlade s touto kapitolou.

2.   ECB každoročne predkladá Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Euroskupine správu o vykonávaní úloh, ktorými bola poverená podľa tohto nariadenia, vrátane informácií o predpokladanom vývoji štruktúry a výšky poplatkov za dohľad, ktoré sa uvádzajú v článku 30.

3.   Predseda rady pre dohľad ECB verejne prezentuje túto správu pred Európskym parlamentom a pred Euroskupinou v prítomnosti zástupcov ktoréhokoľvek zúčastneného členského štátu, ktorého menou nie je euro.

4.   V súvislosti s vykonávaním úloh dohľadu ECB môže predsedu rady pre dohľad ECB na žiadosť Euroskupiny vypočuť Euroskupina v prítomnosti zástupcov z ktorýchkoľvek zúčastnených členských štátov, ktorých menou nie je euro.

5.   Predseda rady pre dohľad ECB sa na žiadosť Európskeho parlamentu zúčastní na vypočúvaní zo strany príslušných výborov Európskeho parlamentu zameranom na vykonávanie jej úloh dohľadu.

6.   Na otázky, ktoré ECB položil Európsky parlament alebo Euroskupina, odpovedá ECB ústne alebo písomne v súlade s vlastnými postupmi a v prítomnosti zástupcov z ktorýchkoľvek zúčastnených členských štátov, ktorých menou nie je euro.

7.   Európsky dvor audítorov pri skúmaní prevádzkovej efektívnosti riadenia ECB podľa článku 27. 2 štatútu ESCB a ECB zohľadňuje aj úlohy dohľadu, ktorými sa ECB poveruje týmto nariadením.

8.   Predseda rady pre dohľad ECB na požiadanie uskutoční dôverné rozhovory za zatvorenými dverami s predsedom a podpredsedami príslušného výboru Európskeho parlamentu zamerané na úlohy v oblasti dohľadu, ak sú takéto rozhovory potrebné na vykonávanie právomocí Európskeho parlamentu podľa ZFEÚ. Medzi Európskym parlamentom a ECB sa uzavrie dohoda o podrobnostiach organizovania takýchto rozhovorov, aby sa zabezpečila úplná dôvernosť v súlade s povinnosťami zachovania dôvernosti, ktoré má ECB ako príslušný orgán podľa príslušného práva Únie.

9.   ECB otvorene spolupracuje v súlade so ZFEÚ v rámci akýchkoľvek vyšetrovaní zo strany Európskeho parlamentu. ECB a Európsky parlament uzavrú vhodné dojednania o praktických postupoch vykonávania demokratickej zodpovednosti a dohľadu nad plnením úloh, ktorými bola ECB poverená týmto nariadením. Tieto dojednania sa vzťahujú okrem iného na prístup k informáciám, spoluprácu pri vyšetrovaniach a informovanie o výberovom konaní na miesto predsedu rady pre dohľad.

Článok 21

Národné parlamenty

1.   Keď ECB predkladá správu podľa článku 20 ods. 2, túto správu zároveň priamo postupuje národným parlamentom zúčastnených členských štátov.

Národné parlamenty môžu ECB v súvislosti s uvedenou správou zaslať pripomienky a ich odôvodnenie.

2.   Národné parlamenty zúčastnených členských štátov môžu prostredníctvom vlastných postupov požiadať ECB o písomnú odpoveď na akékoľvek pripomienky alebo otázky, ktoré predložili ECB v súvislosti s úlohami ECB podľa tohto nariadenia.

3.   Národný parlament zúčastneného členského štátu môže predsedu alebo člena rady pre dohľad pozvať, aby sa spoločne so zástupcom príslušného vnútroštátneho orgánu zúčastnil na výmene názorov v súvislosti s dohľadom nad úverovými inštitúciami v danom členskom štáte.

4.   Týmto nariadením nie je dotknutá zodpovednosť príslušných vnútroštátnych orgánov voči národným parlamentom v súlade s vnútroštátnym právom v súvislosti s vykonávaním úloh, ktorými ECB nebola poverená podľa tohto nariadenia, a s vykonávaním činností v súlade s článkom 6.

Článok 22

Riadny postup pri prijímaní rozhodnutí týkajúcich sa dohľadu

1.   Pred prijatím rozhodnutí týkajúcich sa dohľadu v súlade s článkom 4 a oddielom 2 kapitoly III poskytne ECB osobám, ktoré sú predmetom konania, príležitosť na vypočutie. ECB svoje rozhodnutia založí len na námietkach, ku ktorým sa dotknuté strany mohli vyjadriť.

Prvý pododsek sa neuplatňuje, ak sú potrebné naliehavé opatrenia s cieľom predísť závažnému poškodeniu finančného systému. V takom prípade môže ECB prijať predbežné rozhodnutie a dotknutým osobám umožní, aby boli vypočuté čo najskôr po prijatí jej rozhodnutia.

2.   V konaniach sa plne rešpektuje právo dotknutých osôb na obhajobu. Dotknuté osoby majú právo na prístup k dokumentácii ECB s výhradou oprávnených záujmov iných osôb pri ochrane ich obchodného tajomstva. Právo prístupu k dokumentácii sa nevzťahuje na dôverné informácie.

V rozhodnutiach ECB sa uvedú dôvody, na ktorých sú založené.

Článok 23

Nahlasovanie porušovania predpisov

ECB zabezpečí, aby sa zaviedli účinné mechanizmy nahlasovania porušovania právnych aktov uvedených v článku 4 ods. 3 úverovými inštitúciami, finančnými holdingovými spoločnosťami alebo zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami či príslušnými orgánmi v zúčastnených členských štátoch, pričom súčasťou týchto mechanizmov sú aj osobitné postupy prijímania správ o porušení a nadviazania na ne. Tieto postupy sú v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie a zabezpečuje sa pri nich dodržiavanie týchto zásad: primeraná ochrana osôb nahlasujúcich porušenie, ochrana osobných údajov a primeraná ochrana obvinenej osoby.

Článok 24

Administratívny revízny výbor

1.   ECB zriadi administratívny revízny výbor na účely interného administratívneho preskúmania rozhodnutí, ktoré prijme ECB pri vykonávaní právomocí, ktorými bola poverená týmto nariadením, na základe žiadosti o preskúmanie predloženej v súlade s odsekom 5. Predmetom interného administratívneho preskúmania je procesný a vecný súlad takýchto rozhodnutí s týmto nariadením.

2.   Administratívny revízny výbor sa skladá z piatich osôb, ktoré sú uznávanými osobnosťami z členských štátov s preukázanými relevantnými znalosťami a odbornými skúsenosťami vrátane skúseností v oblasti dohľadu na dostatočne vysokej úrovni v oblasti bankovníctva alebo iných finančných služieb s výnimkou súčasného personálu ECB, ako aj súčasného personálu príslušných orgánov či iných inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr členských štátov alebo Únie, ktorí sú zapojení do plnenia úloh, ktorými bola ECB poverená týmto nariadením. Administratívny revízny výbor má dostatok zdrojov a odborných znalostí na posúdenie vykonávania právomocí ECB podľa tohto nariadenia. Členov administratívneho revízneho výboru a dvoch náhradníkov vymenúva ECB na funkčné obdobie piatich rokov, ktoré možno jedenkrát obnoviť, po verejnej výzve na vyjadrenie záujmu uverejnenej v Úradnom vestníku Európskej únie. Nie sú viazaní žiadnymi pokynmi.

3.   Rozhodnutia administratívneho revízneho výboru sa prijímajú väčšinou najmenej troch z jej piatich členov.

4.   Členovia administratívneho revízneho výboru konajú nezávisle a vo verejnom záujme. Na tento účel vydajú verejné vyhlásenie o záväzkoch a verejné vyhlásenie o záujmoch, v ktorom uvedú všetky priame alebo nepriame záujmy, ktoré by sa mohli považovať za ohrozujúce ich nezávislosť, alebo že takéto záujmy nemajú.

5.   O preskúmanie rozhodnutia ECB podľa tohto nariadenia môže v prípadoch uvedených v odseku 1 požiadať akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorej je toto rozhodnutie určené alebo ktorej sa toto rozhodnutie priamo a konkrétne týka. Žiadosť o preskúmanie rozhodnutia Rady guvernérov v zmysle odseku 7 nie je prípustná.

6.   Každá žiadosť o preskúmanie sa spolu s odôvodnením písomne podá ECB v lehote jedného mesiaca odo dňa oznámenia rozhodnutia osobe, ktorá žiada o preskúmanie, alebo v prípade neoznámenia rozhodnutia odo dňa, keď sa o ňom táto osoba dozvedela.

7.   Administratívny revízny výbor potom, ako rozhodne o prípustnosti preskúmania, vydá stanovisko v lehote zodpovedajúcej naliehavosti danej veci a najneskôr do dvoch mesiacov od prijatia žiadosti a vec zašle rade pre dohľad na účely vypracovania nového návrhu rozhodnutia. Rada pre dohľad zohľadní stanovisko administratívneho revízneho výboru a Rade guvernérov urýchlene predloží nový návrh rozhodnutia. Novým návrhom rozhodnutia sa pôvodné rozhodnutie zruší, nahradí rozhodnutím s rovnakým obsahom, alebo nahradí zmeneným rozhodnutím. Nový návrh rozhodnutia sa považuje za prijatý, ak Rada guvernérov voči nemu nevznesie námietky v maximálnej lehote desiatich pracovných dní.

8.   Žiadosť o preskúmanie podľa odseku 5 nemá odkladný účinok. Rada guvernérov však môže na návrh administratívneho revízneho výboru v prípade, že si to podľa nej vyžadujú okolnosti, rozhodnúť o odklade uplatňovania napadnutého rozhodnutia.

9.   Stanovisko administratívneho revízneho výboru, nový návrh rozhodnutia predložený radou pre dohľad a rozhodnutie prijaté Radou guvernérov podľa tohto článku sa odôvodnia a oznámia zainteresovaným stranám.

10.   ECB prijme rozhodnutie, ktorým sa ustanovujú pravidlá činnosti administratívneho revízneho výboru.

11.   Týmto článkom nie je dotknuté právo podať návrh na začatie konania na Súdnom dvore Európskej únie v súlade so zmluvami.

Článok 25

Oddelenie od funkcie menovej politiky

1.   Pri vykonávaní úloh, ktorými sa ECB poveruje týmto nariadením, ECB sleduje len ciele stanovené v tomto nariadení.

2.   ECB vykonáva úlohy, ktorými sa poveruje týmto nariadením, bez toho, aby boli dotknuté jej úlohy týkajúce sa menovej politiky a akékoľvek iné úlohy, a oddelene od nich. Úlohy, ktorými sa ECB poveruje týmto nariadením, nie sú rušené ani ovplyvňované jej úlohami týkajúcimi sa menovej politiky. Úlohy, ktorými sa ECB poveruje týmto nariadením, nebránia ani jej úlohám týkajúcim sa Európskeho výboru pre systémové riziká, ani iným úlohám. ECB podáva Európskemu parlamentu a Rade správu o tom, ako dodržiavala toto ustanovenie. Úlohami, ktorými sa ECB poveruje podľa tohto nariadenia, sa nemení priebežné monitorovanie solventnosti jej protistrán v rámci menovej politiky.

Personál zapojený do vykonávania úloh, ktorými sa ECB poveruje podľa tohto nariadenia, je organizačne odčlenený od personálu vykonávajúceho iné úlohy ECB a vzťahuje sa naň osobitná riadiaca štruktúra.

3.   Na účely odsekov 1 a 2 ECB prijíma a uverejňuje všetky potrebné vnútorné predpisy vrátane predpisov týkajúcich sa služobného tajomstva a výmeny informácii medzi dvomi funkčnými oblasťami.

4.   ECB zabezpečí, aby fungovanie Rady guvernérov bolo úplne diferencované, pokiaľ ide o menovú funkciu a funkciu dohľadu. Takéto diferencovanie zahŕňa prísne oddelené zasadnutia a programy.

5.   ECB s cieľom zabezpečiť oddelenie úloh menovej politiky od úloh dohľadu vytvorí mediačný výbor. Tento výbor bude riešiť rozdiely v názoroch, ktoré vyjadrili príslušné orgány dotknutých zúčastnených členských štátov v súvislosti s námietkou Rady guvernérov voči návrhu rozhodnutia, ktorý vypracovala rada pre dohľad. Výbor pozostáva z jedného člena z každého zúčastneného členského štátu, ktorého vybral príslušný členský štát spomedzi členov Rady guvernérov a rady pre dohľad, a rozhoduje jednoduchou väčšinou hlasov, pričom každý člen má jeden hlas. ECB prijme a zverejní nariadenie, ktorým sa tento mediačný výbor zriadi a ktorým sa stanoví jeho rokovací poriadok.

Článok 26

Rada pre dohľad

1.   Plánovanie a výkon úloh, ktorými sa poveruje ECB, v plnom rozsahu uskutočňuje vnútorný orgán zložený z jeho predsedu a podpredsedu vymenovaných v súlade s odsekom 3, štyroch zástupcov ECB vymenovaných v súlade s odsekom 5 a z jedného zástupcu príslušného vnútroštátneho orgánu v každom zúčastnenom členskom štáte (ďalej len „rada pre dohľad“). Všetci členovia rady pre dohľad konajú v záujme Únie ako celku.

Ak príslušným orgánom nie je centrálna banka, člen rady pre dohľad uvedenej v tomto odseku môže rozhodnúť o tom, že prizve zástupcu centrálnej banky členského štátu. Na účely postupu hlasovania podľa odseku 6 sa zástupcovia týchto orgánov ktoréhokoľvek členského štátu považujú spolu za jedného člena.

2.   Pri vymenúvaní členov rady pre dohľad v súlade s týmto nariadením sa dodržiavajú zásady rodovej rovnosti, skúsenosti a kvalifikovanosti.

3.   Po vypočutí rady pre dohľad predloží ECB návrh na vymenovanie predsedu a podpredsedu na schválenie Európskemu parlamentu. Po schválení tohto návrhu prijme Rada vykonávacie rozhodnutie, ktorým sa vymenúva predseda a podpredseda rady pre dohľad. Predseda sa vyberá prostredníctvom otvoreného výberového konania, o ktorom sú Európsky parlament a Rada náležite informovaní, spomedzi uznávaných a skúsených osobností v oblasti bankových a finančných záležitostí, ktoré nie sú členmi Rady guvernérov. Podpredseda rady pre dohľad sa vyberie spomedzi členov Výkonnej rady ECB. Rada sa uznáša kvalifikovanou väčšinou bez zohľadnenia hlasov členov Rady, ktorí nie sú zúčastnenými členskými štátmi.

Predseda po svojom vymenovaní vykonáva svoju funkciu na plný úväzok a nezastáva žiadne funkcie v príslušných vnútroštátnych orgánoch. Funkčné obdobie je päť rokov a nie je obnoviteľné.

4.   Ak už predseda rady pre dohľad nespĺňa podmienky potrebné na plnenie svojich povinností alebo bol uznaný vinným zo závažného pochybenia, môže Rada na základe návrhu ECB schváleného Európskym parlamentom prijať vykonávacie rozhodnutie o odvolaní predsedu z funkcie. Rada sa uznáša kvalifikovanou väčšinou bez zohľadnenia hlasov členov Rady, ktorí nie sú zúčastnenými členskými štátmi.

Po odvolaní podpredsedu rady pre dohľad z funkcie člena Výkonnej rady, ku ktorému došlo v súlade so štatútom ESCB a ECB, môže Rada na návrh ECB, ktorý schválil Európsky parlament, prijať vykonávacie rozhodnutie týkajúce sa odvolania podpredsedu z funkcie. Rada sa uznáša kvalifikovanou väčšinou bez zohľadnenia hlasov členov Rady, ktorí nie sú zúčastnenými členskými štátmi.

Na tieto účely môžu Európsky parlament alebo Rada informovať ECB, že sa domnievajú, že sú splnené podmienky na odvolanie predsedu alebo podpredsedu rady pre dohľad z funkcie, načo ECB reaguje.

5.   Štyria zástupcovia ECB vymenovaní Radou guvernérov nesmú vykonávať úlohy priamo súvisiace s menovou funkciou ECB. Každý zástupca ECB má hlasovacie právo.

6.   Rozhodnutia rady pre dohľad sa prijímajú jednoduchou väčšinou jej členov. Každý člen má jeden hlas. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu.

7.   Odchylne od odseku 6 tohto článku prijíma rada pre dohľad rozhodnutia o prijatí nariadení podľa článku 4 ods. 3 na základe kvalifikovanej väčšiny svojich členov, ako sa vymedzuje v článku 16 ods. 4 Zmluvy o EÚ a v článku 3 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, pripojeného k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, v prípade členov zastupujúcich orgány zúčastneného členského štátu. Hlas každého zo štyroch zástupcov ECB vymenovaných Radou guvernérov sa váži ako medián hlasov ostatných členov.

8.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 6, rada pre dohľad vykonáva prípravné práce týkajúce sa úloh dohľadu, ktorými je ECB poverená, a predkladá Rade guvernérov ECB konečné návrhy rozhodnutí na ich prijatie Radou guvernérov v súlade s postupom, ktorý stanoví ECB. Návrhy rozhodnutí sa zároveň zašlú príslušným vnútroštátnym orgánom dotknutých členských štátov. Návrh rozhodnutia sa považuje za prijatý, pokiaľ Rada guvernérov v lehote, ktorá sa vymedzí v uvedenom postupe, ale najneskôr do desiatich pracovných dní, nevznesie námietku. Ak však zúčastnený členský štát, ktorého menou nie je euro, nesúhlasí s návrhom rozhodnutia rady pre dohľad, uplatňuje sa postup stanovený v článku 7 ods. 8. V naliehavých prípadoch nesmie uvedená lehota prekročiť 48 hodín. Ak Rada guvernérov vznesie námietku voči návrhu rozhodnutia, písomne uvedie dôvody, ktoré ju k tomu viedli, a predovšetkým uvedie dôvody súvisiace s menovou politikou. Ak sa rozhodnutie v nadväznosti na námietku Rady guvernérov zmení, zúčastnený členský štát, ktorého menou nie je euro, môže ECB oznámiť svoj odôvodnený nesúhlas s námietkou a uplatní sa postup uvedený v článku 7 ods. 7.

9.   Sekretariát nepretržite podporuje činnosť rady pre dohľad vrátane príprav zasadnutí.

10.   Rada pre dohľad zriadi zo svojich členov na základe hlasovania v súlade s pravidlom stanoveným v odseku 6 riadiaci výbor s užším zložením na podporu svojej činnosti vrátane príprav zasadnutí.

Riadiaci výbor rady pre dohľad nemá žiadne rozhodovacie právomoci. Na čele riadiaceho výboru stojí predseda alebo v mimoriadnom prípade jeho neprítomnosti podpredseda rady pre dohľad. Zložením riadiaceho výboru sa zabezpečí spravodlivá rovnováha a rotácia medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. Skladá sa z najviac desiatich členov vrátane predsedu, podpredsedu a jedného ďalšieho zástupcu ECB. Riadiaci výbor vykonáva svoje prípravne úlohy v záujme Únie ako celku a spolupracuje úplne transparentne s radou pre dohľad.

11.   Zástupca Komisie sa na pozvanie môže zúčastňovať na zasadnutiach rady pre dohľad ako pozorovateľ. Pozorovatelia nemajú prístup k dôverným informáciám o jednotlivých inštitúciách.

12.   Rada guvernérov prijme vnútorné predpisy, v ktorých sa podrobne vymedzí jej vzťah s radou pre dohľad. Svoj rokovací poriadok prijme aj rada pre dohľad na základe hlasovania v súlade s pravidlom stanoveným v odseku 6. Oba súbory pravidiel sa zverejnia. Rokovací poriadok rady pre dohľad zabezpečuje rovnaké zaobchádzanie so všetkými zúčastnenými členskými štátmi.

Článok 27

Služobné tajomstvo a výmena informácií

1.   Členovia rady pre dohľad, personál ECB a personál vyslaný zúčastnenými členskými štátmi vykonávajúci funkcie dohľadu, a to aj po skončení ich vykonávania, podliehajú požiadavkám na služobné tajomstvo stanoveným v článku 37 štatútu ESCB a ECB a v príslušných aktoch práva Únie.

ECB zabezpečí, aby sa rovnaké požiadavky na služobné tajomstvo vzťahovali aj na jednotlivcov, ktorí poskytujú priamo alebo nepriamo, trvalo alebo príležitostne akékoľvek služby súvisiace s plnením funkcií dohľadu.

2.   Na účely vykonávania úloh, ktorými sa ECB poveruje týmto nariadením, sa ECB v rámci obmedzení a na základe podmienok stanovených v príslušnom práve Únie poveruje výmenou informácií s vnútroštátnymi orgánmi alebo orgánmi Únie v prípadoch, keď príslušné právo Únie umožňuje príslušným vnútroštátnym orgánom poskytovať informácie uvedeným subjektom alebo keď členské štáty môžu umožniť takéto poskytovanie informácií podľa príslušného práva Únie.

Článok 28

Zdroje

ECB zodpovedá za vyčlenenie potrebných finančných a ľudských zdrojov na plnenie úloh, ktorými bola poverená týmto nariadením.

Článok 29

Rozpočet a ročná účtovná závierka

1.   Výdavky ECB na vykonávanie úloh, ktorými sa týmto nariadením poveruje, je možné identifikovať osobitne v rámci rozpočtu ECB.

2.   ECB v rámci správy uvedenej v článku 20 podrobne informuje o rozpočte na svoje úlohy v oblasti dohľadu. Ročná účtovná závierka ECB vypracovaná a uverejnená v súlade s článkom 26.2 štatútu ESCB a ECB obsahuje príjmy a výdavky súvisiace s úlohami v oblasti dohľadu.

3.   V súlade s článkom 27.1 štatútu ESCB a ECB sa vykonáva audit oddielu ročnej účtovej závierky venovaného dohľadu.

Článok 30

Poplatky za dohľad

1.   ECB účtuje ročný poplatok za dohľad úverovým inštitúciám usadeným v zúčastnených členských štátoch a pobočkám zriadeným v zúčastnených členských štátoch úverovou inštitúciou usadenou v nezúčastnenom členskom štáte. Poplatky pokrývajú výdavky, ktoré vznikli ECB v súvislosti s úlohami, ktorými bola poverená podľa článkov 4 až 6 tohto nariadenia. Tieto poplatky nesmú presahovať výdavky súvisiace s týmito úlohami.

2.   Výška poplatku účtovaného úverovej inštitúcii alebo pobočke sa vypočíta v súlade s postupmi, ktoré stanoví a vopred uverejní ECB.

ECB predtým, ako stanoví tieto postupy, uskutoční otvorenú verejnú konzultáciu a analýzu potenciálnych súvisiacich nákladov a prínosov, pričom výsledky oboch uverejní.

3.   Poplatky sa vypočítajú na najvyššej úrovni konsolidácie v zúčastnených členských štátoch, pričom sú založené na objektívnych kritériách týkajúcich sa významu a rizikového profilu dotknutej úverovej inštitúcie vrátane rizikovo vážených aktív.

Základom pre výpočet ročného poplatku za dohľad na daný kalendárny rok sú výdavky na dohľad nad úverovými inštitúciami a pobočkami v danom roku. ECB môže požadovať vyplatenie preddavku na ročný poplatok za dohľad, ktorého výška sa odvodzuje od reálneho odhadu. ECB pred tým, ako prijme rozhodnutie o konečnej výške poplatku, komunikuje s príslušným vnútroštátnym orgánom s cieľom zaistiť, aby bol dohľad naďalej nákladovo efektívny a primeraný pre všetky dotknuté úverové inštitúcie a pobočky. ECB oznamuje úverovým inštitúciám a pobočkám základ pre výpočet ročného poplatku za dohľad.

4.   ECB podáva správu v súlade s článkom 20.

5.   Týmto článkom nie je dotknuté právo príslušných vnútroštátnych orgánov vyberať poplatky v súlade s vnútroštátnym právom a – v rozsahu, v akom nebola ECB poverená úlohami dohľadu, alebo v súvislosti s nákladmi na spoluprácu s ECB, na pomoc ECB a na konanie na základe jej pokynov – v súlade s príslušným právom Únie a s výhradou dojednaní prijatých na vykonávanie tohto nariadenia vrátane článkov 6 a 12.

Článok 31

Personál a vzájomná výmena personálu

1.   ECB spoločne so všetkými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi zavedie mechanizmy s cieľom zabezpečiť primeranú vzájomnú výmenu personálu s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a medzi nimi a jeho dočasné vyslanie.

2.   ECB môže v prípade potreby požadovať, aby dozorné skupiny príslušných vnútroštátnych orgánov prijímajúce opatrenia v oblasti dohľadu v súvislosti s úverovou inštitúciou, finančnou holdingovou spoločnosťou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou, ktorá sa v súlade s týmto nariadením nachádza v jednom zo zúčastnených členských štátov, zahŕňali aj personál príslušných vnútroštátnych orgánov iných zúčastnených členských štátov.

3.   ECB stanoví a udržiava komplexné a formálne postupy vrátane etických postupov a primeraných období na posúdenie a prevenciu možných konfliktov záujmov vyplývajúcich z toho, že počas obdobia dvoch rokov sa opakovane zamestnajú členovia rady pre dohľad a členovia personálu ECB zapojení do činností dohľadu, a ustanoví primerané zverejňovanie v súlade s uplatniteľnými pravidlami ochrany údajov.

Týmito postupmi nie je dotknuté uplatňovanie prísnejších vnútroštátnych pravidiel. Vo vzťahu k členom rady pre dohľad, ktorí sú zástupcami príslušných vnútroštátnych orgánov, sa tieto postupy ustanovujú a vykonávajú v spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, a to bez toho, aby boli dotknuté uplatniteľné vnútroštátne právo.

Vo vzťahu k členom personálu ECB zapojeným do činností dohľadu sa v týchto postupoch stanovia kategórie pozícií, na ktoré sa toto posúdenie vzťahuje, ako aj obdobia primerané funkciám týchto členov personálu v rámci činností dohľadu počas ich zamestnania v ECB.

4.   V postupoch uvedených v odseku 3 sa stanoví, že ECB posúdi, či existujú námietky voči tomu, aby členovia rady pre dohľad po skončení svojho funkčného obdobia vykonávali platené zamestnanie v inštitúciách súkromného sektora, voči ktorým nesie ECB zodpovednosť za dohľad.

Postupy uvedené v odseku 3 sa spravidla uplatňujú dva roky po skončení funkčného obdobia členov rady pre dohľad a v odôvodnených prípadoch ich možno upraviť primerane funkciám vykonávaným počas funkčného obdobia a dĺžke funkčného obdobia.

5.   Výročná správa ECB podľa článku 20 obsahuje podrobné informácie vrátane štatistických údajov o uplatňovaní postupov uvedených v odsekoch 3 a 4 tohto článku.

KAPITOLA V

Všeobecné a záverečné ustanovenia

Článok 32

Preskúmanie

Komisia do 31. decembra 2015 a následne každé tri roky uverejní správu o uplatňovaní tohto nariadenia s osobitným dôrazom na monitorovanie prípadného účinku na bezproblémové fungovanie vnútorného trhu. V tejto správe sa okrem iného vyhodnotí:

a)

fungovanie JMD v rámci európskeho systému finančného dohľadu a vplyv činností dohľadu ECB na záujmy Únie ako celku a na celistvosť a integritu vnútorného trhu s finančnými službami vrátane ich prípadného účinku na štruktúry vnútroštátnych bankových systémov v rámci Únie a účinnosť spolupráce a mechanizmov výmeny informácií medzi JMD a príslušnými orgánmi nezúčastnených členských štátov;

b)

rozdelenie úloh medzi ECB a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi v rámci JMD, účinnosť praktických postupov organizácie, ktoré prijala ECB, a vplyv JMD na fungovanie zostávajúcich kolégií dohľadu;

c)

účinnosť právomocí ECB v oblasti dohľadu a ukladania sankcií a vhodnosť udelenia ďalších sankčných právomocí ECB okrem iného vo vzťahu k osobám, ktoré nie sú úverovými inštitúciami, finančnými holdingovými spoločnosťami ani zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami;

d)

primeranosť mechanizmov stanovených pre makroprudenciálne úlohy a nástroje podľa článku 5 a pre udeľovanie a odoberanie povolení podľa článku 14;

e)

účinnosť opatrení v oblasti nezávislosti a zodpovednosti;

f)

vzájomné pôsobenie medzi ECB a Európskym orgánom pre bankovníctvo;

g)

primeranosť opatrení v oblasti správy a riadenia vrátane zloženia rady pre dohľad, jej spôsobov hlasovania a jej vzťahu s Radou guvernérov, ako aj spolupráca v rade pre dohľad medzi členskými štátmi, ktorých menou je euro, a ostatnými členskými štátmi zúčastňujúcimi sa JMD;

h)

vzájomné pôsobenie medzi ECB a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi nezúčastnených členských štátov a účinky JMD na tieto členské štáty;

i)

účinnosť opravného mechanizmu proti rozhodnutiam ECB;

j)

efektívnosť nákladov na JMD;

k)

prípadný vplyv uplatňovania článku 7 ods. 6, 7 a 8 na fungovanie a integritu JMD;

l)

účinnosť oddelenia funkcií v oblasti dohľadu od funkcií v oblasti menovej politiky v rámci ECB a oddelenia finančných zdrojov vyčlenených na úlohy v oblasti dohľadu od rozpočtu ECB s ohľadom na akékoľvek zmeny príslušných právnych ustanovení aj na úrovni primárneho práva;

m)

fiškálne účinky rozhodnutí JMD v oblasti dohľadu na zúčastnené členské štáty a vplyv akéhokoľvek vývoja v súvislosti s opatreniami na financovanie riešenia krízových situácií;

n)

možnosti ďalšieho rozvoja JMD s ohľadom na akékoľvek úpravy príslušných ustanovení aj na úrovni primárneho práva, ako aj na to, či sú inštitucionálne ustanovenia tohto nariadenia stále opodstatnené, vrátane možnosti úplného zosúladenia práv a povinností členských štátov, ktorých menou je euro, a ostatných zúčastnených členských štátov.

Správa sa zašle Európskemu parlamentu a Rade. Komisia v prípade potreby predloží sprievodné návrhy.

Článok 33

Prechodné ustanovenia

1.   ECB uverejní rámec uvedený v článku 6 ods. 7 do 4. mája 2014.

2.   ECB prevezme úlohy, ktorými sa poveruje týmto nariadením, 4. novembra 2014 s výhradou vykonávacích dojednaní a opatrení uvedených v tomto odseku.

Po 3. novembri 2013 ECB uverejní prostredníctvom nariadení a rozhodnutí podrobné prevádzkové dojednania na vykonávanie úloh, ktorými sa poveruje týmto nariadením.

Od 3. novembra 2013 ECB zasiela Európskemu parlamentu, Rade a Komisii štvrťročnú správu o pokroku, ktorý sa dosahuje pri prevádzkovom zavádzaní tohto nariadenia.

Ak sa na základe správ uvedených v treťom pododseku tohto odseku a po diskusiách o správach v Európskom parlamente a v Rade ukáže, že ECB nebude 4. novembra 2014 pripravená na vykonávanie svojich úloh v plnom rozsahu, ECB môže prijať rozhodnutie o stanovení neskoršieho dátumu, než je dátum uvedený v prvom pododseku tohto odseku, aby sa zabezpečila kontinuita počas prechodu z vnútroštátneho dohľadu na JMD a na základe dostupnosti personálu boli zavedené primerané postupy na podávanie správ a dojednania týkajúce sa spolupráce s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi dohľadu v súlade s článkom 6.

3.   Bez ohľadu na odsek 2 a bez toho, aby bolo dotknuté vykonávanie vyšetrovacích právomocí, ktorými sa ECB poveruje týmto nariadením, ECB môže od 3. novembra 2013 začať vykonávať úlohy, ktorými sa poveruje týmto nariadením, s výnimkou prijímania rozhodnutí v oblasti dohľadu, vzhľadom na ktorúkoľvek úverovú inštitúciu, finančnú holdingovú spoločnosť alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť na základe rozhodnutia určeného dotknutým subjektom a dotknutým príslušným vnútroštátnym orgánom.

Bez ohľadu na odsek 2, ak ESM jednomyseľne požiada ECB, aby prevzala priamy dohľad nad úverovou inštitúciou, finančnou holdingovou spoločnosťou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou, čím podmieni jej priamu rekapitalizáciu, ECB môže bezodkladne začať vykonávať úlohy, ktorými sa poveruje týmto nariadením, vzhľadom na túto úverovú inštitúciu, finančnú holdingovú spoločnosť alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť na základe rozhodnutia určeného dotknutým subjektom a dotknutým príslušným vnútroštátnym orgánom.

4.   Od 3. novembra 2013 môže ECB v súvislosti s prevzatím svojich úloh požadovať od príslušných vnútroštátnych orgánov a od osôb uvedených v článku 10 ods. 1, aby poskytli všetky príslušné informácie s cieľom umožniť ECB vykonať komplexné posúdenie vrátane posúdenia súvahy úverových inštitúcií zúčastneného členského štátu. ECB vykoná toto posúdenie aspoň vo vzťahu k tým úverovým inštitúciám, na ktoré sa nevzťahuje článok 6 ods. 4. Úverová inštitúcia a príslušný orgán poskytnú požadované informácie.

5.   Úverové inštitúcie, ktorým zúčastnené členské štáty udelili povolenie 3. novembra 2013 alebo prípadne v dňoch uvedených v odsekoch 2 a 3 tohto článku, sa považujú za úverové inštitúcie s povolením v súlade s článkom 14 a môžu pokračovať vo vykonávaní svojej činnosti. Príslušné vnútroštátne orgány oznámia ECB pred dátumom začatia uplatňovania tohto nariadenia alebo prípadne pred dátumami uvedenými v odsekoch 2 a 3 tohto článku totožnosť týchto úverových inštitúcií a spolu s tým poskytnú správu, v ktorej uvedú minulé výsledky v oblasti dohľadu a rizikový profil dotknutých inštitúcií, a akékoľvek ďalšie informácie požadované ECB. Informácie sa poskytujú vo formáte požadovanom ECB.

6.   Bez ohľadu na článok 26 ods. 7 sa bude až do 31. decembra 2015 na prijímanie nariadení uvedených v článku 4 ods. 3 vzťahovať spoločne hlasovanie kvalifikovanou väčšinou a hlasovanie jednoduchou väčšinou.

Článok 34

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť piatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Luxemburgu 15. októbra 2013

Za Radu

predseda

R. ŠADŽIUS


(1)  Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12.

(2)  Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48.

(3)  Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84.

(4)  Ú. v. ES C 40, 7.2.2001, s. 453.

(5)  Ú. v. EÚ C 25 E, 29.1.2004, s. 394.

(6)  Ú. v. ES L 318, 27.11.1998, s. 4.

(7)  Ú. v. ES 17, 6.10.1958, s. 385.

(8)  Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

(9)  Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.

(10)  Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1.

(11)  Rozhodnutie Európskej centrálnej banky ECB/2004/11 z 3. júna 2004 o podmienkach vyšetrovaní vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom v Európskej centrálnej banke v súvislosti s predchádzaním podvodom, korupcii a všetkým ostatným protiprávnym činnostiam poškodzujúcim finančné záujmy Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 230, 30.6.2004, s. 56).

(12)  Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338.

(13)  Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1.

(14)  Ú. v. EÚ L 35, 11.2.2003, s. 1.


Top