This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52012DC0209
COMMUNICATION FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE COUNCIL, THE EUROPEAN ECONOMIC AND SOCIAL COMMITTEE AND THE COMMITTEE OF THE REGIONS EU State Aid Modernisation (SAM)
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Modernizácia štátnej pomoci EÚ (MŠP)
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Modernizácia štátnej pomoci EÚ (MŠP)
/* COM/2012/0209 final */
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Modernizácia štátnej pomoci EÚ (MŠP) /* COM/2012/0209 final */
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU,
RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Modernizácia štátnej pomoci EÚ (MŠP) (Text s významom pre EHP) 1. Úvod: Kontrola štátnej
pomoci v súčasnom prostredí 1. Európa 2020 je stratégia
rastu EÚ pre toto desaťročie. V meniacom sa svete Európska komisia
zameriava svoju politiku na to, aby sa v Európe vybudovalo inteligentné,
udržateľné a inkluzívne hospodárstvo. Tieto tri vzájomne sa
posilňujúce priority by mali krajinám EÚ pomôcť dosiahnuť vysokú
úroveň zamestnanosti, produktivity a sociálnej súdržnosti. 2. Z tohto hľadiska je
jednotný trh najlepším aktívom Európy na zabezpečenie udržateľného
rastu. Účinný vnútorný trh si vyžaduje zavedenie dvoch nástrojov: po prvé,
reguláciu s cieľom vytvoriť jediný integrovaný trh bez štátnych
hraníc, a po druhé, politiku hospodárskej súťaže vrátane kontroly štátnej
pomoci, aby sa zabezpečilo, že fungovanie vnútorného trhu nebude narušené
nekonkurenčným správaním spoločností alebo členskými štátmi,
ktoré uprednostňujú niektoré subjekty na úkor iných. Hospodárska
súťaž je významnou hybnou silou rastu; stimuluje podniky vrátane nových,
aby vstúpili na trh a inovovali, čím zvýšia produktivitu a
konkurencieschopnosť v globálnom kontexte. Hospodárska súťaž je
aj nákladovo efektívnou politikou, pretože ju možno zaviesť bez
akéhokoľvek verejného alebo súkromného financovania. Preto kontrola
štátnej pomoci ako jeden z nástrojov politiky hospodárskej súťaže zohráva
kľúčovú úlohu pri ochrane a posilňovaní jednotného trhu. 3. V dôsledku hospodárskej a
finančnej krízy bola ohrozená integrita jednotného trhu a zvýšil sa
potenciál protisúťažných reakcií. Kríza zároveň vyvolala potrebu
zvýšenia úlohy štátu pri ochrane najzraniteľnejších príslušníkov
spoločnosti a pri podpore hospodárskeho oživenia. Takisto však
zaťažila rozpočet členských štátov požiadavkou na fiškálnu
konsolidáciu a lepšie využívanie obmedzených zdrojov. V neposlednom rade sa
zvýšili rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide priestor na
financovanie ich politík. 4. Potenciál rastu Európy sa
môže zvýšiť lepšou orientáciou verejných výdavkov a vytvorením
vhodných podmienok pre oživenie, naštartovanie a udržanie rastu. Najmä verejné
výdavky by sa mali zefektívniť[1]
a zamerať na politiky podporujúce rast, ktoré spĺňajú
spoločné európske ciele. 5. Niektoré z týchto verejných
výdavkov budú mať podobu štátnej pomoci[2],
či už vo forme priamych výdavkov, daňových stimulov, štátnych záruk
alebo v inej forme. Prísnejšia a cielenejšia kontrola štátnej pomoci môže
podnietiť vypracovanie účinnejších politík podporujúcich rast; môže
prispieť k zvýšeniu kvality verejných financií a môže
zabezpečiť, že k prípadom narušenia hospodárskej súťaže bude
dochádzať v menšom rozsahu a vnútorný trh tak zostane otvorený a umožní
súťaženie. Môže takisto prispieť k zlepšeniu kvality verejných
financií. Cielenejší rámec umožní členským štátom lepšie
prispievať k implementácii stratégie Európa 2020 v oblasti
udržateľného rastu, ako aj k rozpočtovej konsolidácii. 6. Modernizácia kontroly štátnej
pomoci je potrebná na zvýšenie kvality kontrol vykonávaných Komisiou a na
premenu tohto nástroja na nástroj podpory správneho využívania verejných
zdrojov v prospech politík orientovaných na rast a na obmedzenie narúšania
hospodárskej súťaže, ktoré by mohlo nepriaznivo ovplyvniť rovnaké
podmienky na vnútornom trhu. Súčasná zložitosť základných pravidiel,
ako aj procedurálneho rámca, ktoré platia rovnako pre menšie aj pre väčšie
prípady, predstavujú problémy z hľadiska kontroly štátnej pomoci. 7. V prospech širokého
modernizačného balíka pre politiku štátnej pomoci EÚ ako celok hovoria aj
ďalšie prvky: uplynutie platnosti niekoľkých kľúčových
nástrojov štátnej pomoci v roku 2013, príprava viacročného finančného
rámca a pravidiel pre štrukturálne fondy EÚ na roky 2014 – 2020 a v neposlednom
rade aj posilnenie systému hospodárskeho a rozpočtového dohľadu
v rámci semestra EÚ. 8. Ciele modernizácie kontroly
štátnej pomoci sú preto trojaké: i) podporiť udržateľný, inteligentný
a inkluzívny rast na konkurenčnom vnútornom trhu; ii) zamerať ex
ante kontroly Komisie na prípady s najväčším vplyvom na vnútorný trh
pri súčasnom posilnení spolupráce členských štátov pri presadzovaní
pravidiel štátnej pomoci; iii) racionalizovať pravidlá a
urýchliť rozhodnutia. 9. V tomto oznámení sa
načrtáva integrovaná stratégia reformy na dosiahnutie uvedených
cieľov, ktoré sú vzájomne úzko prepojené a ktoré by sa mali považovať
za integrované stavebné prvky jednotného reformného balíka. 2. Ciele modernizácie štátnej
pomoci a nástroje na ich dosiahnutie 2.1. Podpora rastu na posilnenom,
dynamickom a konkurenčnom vnútornom trhu 10. V dokumente Stratégia rastu
Európa 2020 sa uznáva úloha štátnej pomoci z hľadiska rastu
a schopnosti „aktívne a pozitívne prispieť k dosiahnutiu
cieľov v rámci stratégie Európa 2020, a síce podnecovaním a podporovaním
iniciatív pre inovatívnejšie, účinnejšie a ekologickejšie technológie
a zároveň uľahčovaním prístupu k investíciám, rizikovému
kapitálu a financovaniu výskumu a rozvoja“[3]. 11. Politické nástroje zamerané na
dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 môžu byť významným
príspevkom k prekonaniu krízy a opätovnému naštartovaniu udržateľného
rastu. Členské štáty a Únia si určia na uvedený účel prioritné
rozpočtové výdavky, z ktorých niektoré budú zahŕňať
štátnu pomoc. 12. Modernizovaná kontrola štátnej
pomoci by mala zjednodušiť posudzovanie pomoci, ktorá je správne
navrhnutá, zacielená na zistené zlyhania trhu, zohľadňuje ciele
spoločného záujmu a má najmenej rušivé účinky („správna pomoc“). Tým
sa zabezpečí, že podpora z verejných zdrojov bude stimulovať
inovácie, ekologické technológie, rozvoj ľudského kapitálu, zabráni
ekologickým škodám a v konečnom dôsledku podporí rast, zamestnanosť a
konkurencieschopnosť EÚ. Takáto pomoc najlepšie prispieva k rastu
vtedy, keď je zacielená na zlyhanie trhu a tým dopĺňa, avšak
nenahrádza súkromné výdavky. Štátna pomoc môže byť účinná pri
dosahovaní želaného cieľa verejnej politiky iba vtedy, ak má
stimulačný účinok, t. j. motivuje príjemcu pomoci podniknúť
aktivity, ktoré by nebol uskutočnil bez tejto pomoci. A štátna pomoc bude
mať najväčší vplyv na rast iba ak je navrhnutá takým spôsobom, ktorý
obmedzuje narúšanie hospodárskej súťaže a udržiava vnútorný trh
konkurenčný a otvorený. Preto kontrola štátnej pomoci je veľmi
dôležitá z hľadiska toho, aby sa zvýšila efektívnosť
a účinnosť verejných výdavkov, ktoré majú formu štátnej pomoci,
pričom celkovým cieľom je stimulovať rast na vnútornom trhu,
ktorého nevyhnutnou podmienkou je rozvoj hospodárskej súťaže. Štátna pomoc,
ktorá nie je zacielená na zlyhania trhu a nemá stimulačný
účinok, je nielen plytvaním verejnými zdrojmi, ale zároveň pôsobí ako
brzdiaci činiteľ rastu tým, že zhoršuje podmienky hospodárskej
súťaže na vnútornom trhu. 13. O kontrolu štátnej pomoci sa
už opierajú aj hlavné iniciatívy stratégie Európa 2020. Napríklad usmernenia
pre širokopásmové siete stanovujú podmienky efektívnej štátnej podpory pre
rozvoj širokopásmového pripojenia, čím podporujú dosiahnutie cieľov
programu „Digitálna agenda pre Európu“. Podpora z verejných zdrojov na vývoj
infraštruktúry je takisto predpokladom vybudovania inteligentných,
zmodernizovaných a plne prepojených dopravných a energetických sietí, ako
sa to uvádza v iniciatíve „Európa efektívne využívajúca zdroje“. Rámec pre štátnu
pomoc na výskum, vývoj a inovácie uľahčuje dosiahnutie
cieľov programu „Inovácia v Únii“, ako aj programu „Priemyselná politika
vo veku globalizácie“. Presadzovanie zásady „znečisťovateľ
platí“, ako aj možnosť poskytovať pomoc s cieľom nabádať
spoločnosti, aby uplatňovali vyššie normy než sú záväzné
environmentálne normy EÚ alebo podporovali energetickú efektívnosť, ako sa
uvádzajú v usmerneniach o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia, sú
nástrojmi na realizáciu hlavnej iniciatívy „Európa efektívne využívajúca
zdroje“. Možnosť podporiť odbornú prípravu zo štátnych fondov
prispieva k cieľom iniciatívy „Program pre nové zručnosti a nové
pracovné miesta“. Usmernenia o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov
v ťažkostiach umožňujú štátnu pomoc iba za prísne určených
podmienok a v prípade, že jej výsledkom je návrat k dlhodobej životaschopnosti,
čím zároveň stimulujú odchod nevýkonných firiem z trhu, pripravujú
podniky pre celosvetovú hospodársku súťaž a prispievajú tak
k iniciatíve „Priemyselná politika vo veku globalizácie“. Prepájanie
cieľov stratégie Európa 2020 a jej hlavných iniciatív na jednej strane a
pravidiel štátnej pomoci na strane druhej by sa malo ďalej rozvíjať s
cieľom zosúladiť nástroje Komisie a stimulovať členské
štáty, aby obmedzené verejné zdroje presmerovali na spoločné priority. 14. Kladením dôrazu na kvalitu a
efektívnosť štátnej pomoci môže kontrola štátnej pomoci takisto
pomôcť členským štátom posilniť rozpočtovú disciplínu a
zlepšiť kvalitu verejných financií – výsledkom čoho bude lepšie
využitie peňazí daňových poplatníkov. Toto je osobitne dôležité najmä
preto, aby sa dosiahla premyslená fiškálna konsolidácia a aby sa zosúladila
úloha cielených verejných výdavkov pri zabezpečovaní rastu s potrebou
dostať rozpočty pod kontrolu. Je preto tiež potrebné, aby sa v rámci
semestra EÚ venovala väčšia pozornosť kontrole štátnej pomoci a
viacerým všeobecným problémom týkajúcim sa hospodárskej súťaže. 15. Spoľahlivá kontrola
štátnej pomoci má zároveň kľúčový význam pre podporu a dobré
fungovanie jednotného trhu. Takáto spoľahlivá kontrola je úzko spojená
s efektívnym uplatňovaním pravidiel EÚ pre vnútorný trh a má osobitný
význam na trhoch, ktoré sa otvorili len nedávno a na ktorých stále zohrávajú
významnú úlohu veľkí prevádzkovatelia, ktorým pomáha štát, napríklad v
oblasti dopravy, poštových služieb alebo v menšom počte prípadov v
energetike. Modernizácia štátnej pomoci môže zlepšiť fungovanie vnútorného
trhu efektívnejšou politikou, ktorá sa zameriava na obmedzenie narúšania hospodárskej
súťaže, zachovanie rovnakých podmienok pre všetkých a na boj proti
protekcionizmu. Táto úloha kontroly štátnej pomoci nadobúda v súčasnosti
ešte väčší význam, keďže v záujme rastu je potrebné
zmobilizovať celý potenciál vnútorného trhu. 16. Globálne prostredie vytvára
výzvy a príležitosti pre európske spoločnosti. V celosvetovom meradle
existuje veľa rôznych systémov pravidiel hospodárskej súťaže. Pre
porovnanie, pravidlá EÚ týkajúce sa štátnej pomoci ponúkajú transparentnejší,
koherentnejší a väčšmi rastovo orientovaný rámec, pričom
umožňujú porovnateľný objem pomoci[4].
Väčšia orientácia modernizovaného rámca štátnej pomoci EÚ na ciele
podporujúce rast pri súčasnom zabezpečení primeraného fungovania
vnútorného trhu by mala zlepšiť konkurencieschopnosť podnikov v EÚ
vrátane tých, ktoré sídlia mimo EÚ. 17. Za špecifických okolností,
kedy by dotácie poskytnuté treťou krajinou viedli k deformácii
hospodárskej súťaže, pravidlá WTO poskytujú základný rámec pre
odstraňovanie negatívnych dôsledkov neoprávnene poskytnutých
zahraničných dotácií hospodárskym subjektom EÚ. Okrem toho dvojstranné
dohody uzatvorené medzi EÚ a tretími krajinami môžu zahŕňať
aj pravidlá poskytovania dotácií, ktoré sú zamerané na špecifické otázky a
ktoré nie sú súčasťou rámca WTO (napr. dohoda o voľnom obchode s
Kóreou). Na účely implementácie týchto pravidiel možno použiť
nástroje obchodnej politiky. 18. Návrhy na modernizáciu štátnej
pomoci, ktoré prispievajú k cieľu rastu: (a)
Určiť a vymedziť spoločné
zásady, na základe ktorých Komisia posudzuje zlučiteľnosť
všetkých opatrení pomoci; takéto horizontálne zásady by objasňovali, ako
by Komisia posudzovala spoločné prvky, ku ktorým sa v súčasnosti
v jednotlivých usmerneniach a rámcoch nepristupuje rovnako; tieto zásady
by mali byť čo najoperatívnejšie a mohli by riešiť vymedzenie
a posudzovanie skutočných zlyhaní trhu, stimulačného účinku
a nepriaznivých účinkov štátnych zásahov vrátane prípadných úvah o
celkovom vplyve pomoci. (b)
Revízia a konsolidácia usmernení týkajúcich sa
štátnej pomoci tak, aby boli v súlade s týmito
spoločnými zásadami. Základom revízie bude všeobecný prístup zameraný na
posilňovanie vnútorného trhu a na podporu zvýšenia účinnosti
verejných výdavkov (využívanie štátnej pomoci len v prípade, že predstavuje
skutočnú pridanú hodnotu); ďalej jasnejšie vymedzenie zlyhaní trhu,
ktoré je potrebné riešiť, pričom v tejto súvislosti bude dôležitú
úlohu zohrávať väčšia kontrola stimulačného účinku, aby sa
zabezpečila hospodárnosť a zabránilo narúšaniu hospodárskej
súťaže. Bude tiež potrebné vykonávať systematickejšie hodnotenie
možných negatívnych účinkov štátnej pomoci, predovšetkým pokiaľ ide o
narúšanie alokačnej a dynamickej efektívnosti, preteky v poskytovaní
dotácií a trhovú silu. Takto sa napríklad revidované usmernenia o záchrane
a reštrukturalizáciu nefinančných spoločností stanú veľmi
dôležitým nástrojom na kontrolu tohto veľmi rušivého druhu pomoci,
čím sa zabezpečí, že trhový proces odchodu z trhu preruší štát len
vtedy, keď je to skutočne odôvodnené. Podobne v prípade, že to
umožnia trhové podmienky, sa zavedie nový súbor predpisov na záchranu a
reštrukturalizáciu finančných inštitúcií pre postkrízové prostredie, ktorý
bude v súlade s budúcimi návrhmi na krízový manažment a riešenie kríz
v rámci EÚ. A napokon, určenie najlepších postupov, pokiaľ ide o
výdavkové priority stratégie Európa 2020, by malo umožniť rýchle
schválenie pomoci, ktorá je nákladovo efektívna a napomáha rast. Pokiaľ
ide o konsolidáciu v prvej fáze, viaceré usmernenia vrátane usmernení pre
regionálnu pomoc, výskum, vývoj a inovácie, pomoc na ochranu životného
prostredia, rizikový kapitál a širokopásmové pripojenie (druhy pomoci,
ktoré predstavujú viac než dve tretiny pomoci poskytovanej v EÚ) by sa mohli
zosúladiť a podľa možnosti konsolidovať na základe
spoločných zásad do konca roku 2013. To by umožnilo aj hľadanie
synergie medzi rôznymi režimami pomoci a dosiahnutie viacerých cieľov. Prijímanie
jednotlivých usmernení sa uskutoční v priebehu tohto obdobia postupne
a bezodkladne. Postupne potom budú zosúladené a konsolidované aj
ďalšie usmernenia. 2.2. Zamerať presadzovanie
práva na prípady s najväčším dosahom na vnútorný trh 19. Úsilie o účinnejšie
hospodárenie by sa nemalo premeniť na podrobnú kontrolu všetkých verejných
výdavkov, ale skôr na stanovovanie priorít a dôkladnejšiu kontroly pomoci,
ktorá má výrazný vplyv na vnútorný trh, napríklad na opatrenia, ktoré sa
vzťahujú na pomoc veľkého rozsahu s potenciálne rušivým vplyvom,
vrátane fiškálnej pomoci. Zároveň by sa mala zjednodušiť analýza
prípadov, ktoré majú skôr miestny charakter a majú len malý vplyv na
obchod. Takýto výsledok je možné dosiahnuť tak, že sa vymedzia
primeranejšie a diferencovanejšie pravidlá a zmodernizuje sa kontrola štátnej
pomoci, pričom sa zvýši zodpovednosť členských štátov pri
navrhovaní a realizácii podporných opatrení. Bude si to vyžadovať
jasnejšie stanovenie pravidiel a posilnené následné monitorovanie Komisiou
s cieľom zabezpečiť ich primerané dodržiavanie. Zníži sa tým aj
administratívna záťaž kladená na verejné orgány a pre príjemcov pomoci v
prípadoch, keď ide o malé sumy pomoci. 20. Návrhy na modernizáciu štátnej
pomoci, ktoré prispievajú k cieľu stanovovania priorít: (a)
možná revízia nariadenia de minimis
na základe podrobného posúdenia vplyvu, v rámci ktorého sa bude brať
do úvahy situácia vo všetkých členských štátoch a na vnútornom trhu ako
celku, ako aj vplyv takejto revízie na rozpočet s cieľom
preskúmať, či stanovená hranica stále zodpovedá trhovým podmienkam; (b)
možné zmeny splnomocňujúceho nariadenia
Rady, ktoré by Komisii umožnili vyhlásiť, že určité kategórie pomoci
sú zlučiteľné s vnútorným trhom a sú preto oslobodené od ex ante notifikácií.
Toto by zasa umožnilo rozšírenie druhov pomoci, ktoré by na základe skúseností
Komisie mohli mať výhodu z takejto zjednodušenej kontroly bez toho, aby
bol oslabený efektívny dohľad Komisie a následné monitorovanie. Tieto
nové druhy pomoci, na ktoré by sa mohlo vzťahovať splnomocňujúce
nariadenie, by mohli zahŕňať napríklad: pomoc poskytovanú na
kultúru; pomoc určenú na náhradu škôd spôsobených prírodnými katastrofami;
pomoc v prospech projektov (čiastočne) financovaných z fondov EÚ, ako
je napríklad JESSICA a iné. (c)
revízia a možné rozšírenie všeobecného
nariadenia o skupinových výnimkách na všetky kategórie pomoci, na ktoré sa
vzťahuje revidované splnomocňujúce nariadenie, s cieľom
prispieť k lepšiemu nasmerovaniu verejných zdrojov na niektoré náležite
určené ciele, pričom by sa zjednodušilo administratívne spracovanie
správne navrhnutých opatrení s relatívne nízkymi sumami pomoci. 21. Ak by sa Komisia rozhodla
zvýšiť veľkosť a rozsah opatrení pomoci, ktoré sú oslobodené od
notifikačnej povinnosti, zvýšila by sa zodpovednosť členských
štátov za zabezpečenie správneho uplatňovania pravidiel štátnej
pomoci. Pokiaľ bude viac opatrení oslobodených od notifikačnej
povinnosti, členské štáty budú musieť zabezpečiť ex ante
súlad s pravidlami štátnej pomoci pri opatreniach de minimis a pri
schémach a prípadoch, na ktoré sa vzťahuje skupinová výnimka, a to v
úzkej koordinácii s Komisiou, ktorá bude naďalej vykonávať
následné kontroly týchto opatrení. Komisia bude od členských štátov
očakávať lepšiu spoluprácu, pokiaľ ide o kvalitu a
včasnosť predkladania informácií a prípravu notifikácií, ako aj
efektívne vnútroštátne systémy (vrátane súkromného presadzovania), aby sa
zabezpečilo, že opatrenia štátnej pomoci oslobodené od ex ante
notifikačnej povinnosti budú v súlade s právnymi predpismi Únie. Nižšiu
administratívnu záťaž vďaka menšiemu rozsahu notifikačných
povinností je možné predpokladať len v prípade, ak ich sprevádza zvýšená
angažovanosť a konkrétne výsledky zo strany vnútroštátnych orgánov,
pokiaľ ide o dodržiavanie súladu. V dôsledku toho bude treba
posilniť následné kontroly Komisie, a to aj preto, lebo súčasné
výsledky monitorovania vykonávania opatrení na základe skupinovej výnimky
v členských štátoch odhalili časté prípady nedodržiavania súladu
s pravidlami štátnej pomoci. Týmto spôsobom možno zabezpečiť
účinné presadzovanie pravidiel. 2.3. Racionalizácia pravidiel a
zrýchlenie rozhodnutí 22. Pravidlá štátnej pomoci sa
časom vyvinuli do zložitého právneho rámca. Existuje priestor na
spresnenie a zjednodušenie pravidiel, zvýšenie konzistentnosti
a racionalizáciu procesu posudzovania. Je potrebné lepšie objasniť
koncepcie štátnej pomoci a skonsolidovať horizontálne a hmotnoprávne
pravidlá. 23. Komisia je povinná
prešetriť každé obvinenie týkajúce sa možnej pomoci bez toho, aby mohla v
praxi stanoviť priority pre vybavovanie sťažností. Okrem toho Komisia
nie je vždy v pozícii, v ktorej je možné od zúčastnených strán získať
úplné a správne informácie, čo môže predĺžiť konanie. Postupy by
sa mali zracionalizovať a zreformovať, aby v úzkej spolupráci s
členskými štátmi bolo možné prijímať rozhodnutia v reálnych
časoch z hľadiska podnikateľského sektora. Prvky balíka, ktoré
prispievajú k tomuto cieľu: (a)
objasnenie a lepšie vysvetlenie pojmu štátnej
pomoci: pojem pomoci je objektívne definovaný pojem priamo v zmluve
v článku 107, ako akékoľvek opatrenie, ktoré vyplýva zo zásahu štátu
alebo z použitia štátnych zdrojov, ktoré je schopné ovplyvniť obchod medzi
členskými štátmi a ktoré zvýhodňuje príjemcu a narúša
hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže. Úloha
Komisie je v tomto ohľade obmedzená na objasnenie toho, ako chápe a
uplatňuje ustanovenia zmluvy na základe výkladu Súdneho dvora. V týchto
medziach Komisia poskytne ďalšie spresnenie základných konceptov
vzťahujúcich sa na pojem pomoci s cieľom prispieť k
ľahšiemu uplatňovaniu; (b)
modernizácia procesného nariadenia štátnej
pomoci, pokiaľ ide nástroje vybavovania sťažností a trhových
informácií s cieľom umožniť Komisii lepšie zamerať svoje konanie
v prípadoch, ktoré sú najdôležitejšie pre vnútorný trh. Na to je potrebné
umožniť Komisii stanoviť priority pre vybavovanie sťažností pri
podozreniach z možnej pomoci so značným vplyvom na hospodársku súťaž
a obchod na vnútornom trhu. Súčasne v záujme toho, aby Komisia mohla
účinne vyšetrovať prípady pomoci s významným vplyvom, musí
mať k dispozícii účinnejšie nástroje, ktoré umožňujú získať
všetky nevyhnutné informácie od účastníkov trhu a získať ich
včas, aby mohla prijímať rozhodnutia v reálnych časoch z
hľadiska podnikateľského sektora. Takáto modernizácia postupov
takisto umožní Komisii podniknúť viac vyšetrovaní z úradnej moci v prípadoch
značného narušenia hospodárskej súťaže, ktoré obmedzujú fungovanie
vnútorného trhu. Takisto by mala umožniť rýchle overenie trhových
účinkov opatrení pomoci, čo by umožnilo rýchlejšie rozhodovanie. 3. Ďalší postup 24. Modernizácia štátnej pomoci,
ako sa uvádza vyššie, by mala vyústiť do prehľadnejšej
a väčšmi zosúladenej architektúry kontroly štátnej pomoci. Rôzne
potenciálne opatrenia uvedené vyššie predstavujú integrované stavebné prvky
jednotného reformného balíka. 25. Potenciálne opatrenia, ako sú
uvedené vyššie, preto spoločne pôsobia v prospech dosiahnutia ambicióznych
cieľov, keďže sa vzájomne podporujú a sú navzájom previazané. Napríklad
navrhnuté procesné opatrenia by prispeli k rýchlejšiemu rozhodovaniu a umožnili
by Komisii sústrediť sa presadzovanie práva tam, kde to najviac zaváži na
úrovni EÚ. Podobná logika sa vzťahuje aj na rozšírenie pôsobnosti
všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách prostredníctvom zmeny
splnomocňujúceho nariadenia. 26. Vzhľadom na túto vzájomnú
závislosť medzi cieľmi a prvkami balíka, ako aj v záujme
maximalizácie výsledkov modernizácie štátnej pomoci je takisto žiaduce, aby
hlavné prvky reformy nadobudli účinnosť súčasne. Jednotlivé
procesy sa preto začnú od prijatia tohto oznámenia a hlavné nástroje
balíka vrátane aktov Rady by sa mali prijať do konca roku 2013. 27. V záujme splnenia tohto
cieľa by sa návrhy Komisie týkajúce sa procesného
a splnomocňujúceho nariadenia mali prijať na jeseň roku
2012. Cieľom Komisie bude vypracovať zvyšok balíka v priebehu
nasledujúcich mesiacov tak, aby sa revízia a konsolidácia hlavných aktov a
usmernení Komisie postupne ukončili do konca roku 2013. Komisia plánuje
uskutočniť konzultácie s členskými štátmi a nadviazať
otvorený dialóg s Európskym parlamentom a inými zainteresovanými stranami s
cieľom zhromaždiť vstupné informácie pre diskusiu o návrhoch na
modernizáciu štátnej pomoci. [1] To by znamenalo aj postupné zrušenie dotácií, ktoré vedú
k neefektívnemu využívaniu zdrojov alebo ku škodám na životnom prostredí, v
súlade s oznámením Komisie „Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje“,
KOM(2011) 571 v konečnom znení, s. 10. [2] Prehľad verejných výdavkov zo štátnej pomoci možno
nájsť v dokumente „Hodnotiaca tabuľka štátnej pomoci – Správa o
štátnej pomoci poskytnutej členskými štátmi EÚ, KOM(2011) 848 v
konečnom znení. [3] Oznámenie Komisie „Európa 2020 – Stratégia na
zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“,
KOM(2010) 2020 v konečnom znení, 3.3.2010, s. 22. [4] Podľa porovnávacej štúdie vypracovanej WTO v roku 2006
je objem pomoci poskytovanej členskými štátmi EÚ porovnateľný s
objemom, ktorý poskytujú hlavní obchodní partneri EÚ (dotácie vyjadrené ako
percento HDP). Pozri Správu Svetovej obchodnej organizácie z roku 2006 „Exploring
the links between subsidies, trade and the WTO“: http://www.wto.org/english/res_e/booksp_e/anrep_e/world_trade_report06_e.pdf. Pozri oddiel II „Subsidies, Trade and the WTO“,
kapitolu E „The incidence of Subsidies“.