27.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 280/1

(1)

Európska investičná banka (ďalej len „EIB“) okrem svojho základného poslania, ktorým je financovanie investícií v Európskej únii, od roku 1963 uskutočňuje na podporu vonkajších politík Únie aj finančné operácie mimo Únie. Týmto sa v prospech prijímajúcich krajín umožňuje doplniť rozpočtové zdroje Únie, ktoré sú k dispozícii pre vonkajšie regióny, o finančnú silu EIB. EIB uskutočňovaním takýchto finančných operácií prispieva k plneniu všeobecných zásad a cieľov politík Únie vrátane rozvoja tretích krajín a prosperity Únie v zmenených podmienkach svetového hospodárstva. Finančné operácie EIB na podporu vonkajších politík Únie by sa mali aj naďalej uskutočňovať v súlade s riadnymi bankovými postupmi.

(2)

V článku 209 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) v spojení s jej článkom 208 sa ustanovuje, že EIB prispeje za podmienok stanovených v jej štatúte k vykonávaniu opatrení potrebných na uskutočňovanie cieľov politiky Únie v oblasti rozvojovej spolupráce.

(3)

EIB v súlade s článkom 19 štatútu EIB predkladá Komisii žiadosť o stanovisko k žiadostiam predloženým priamo EIB o finančné operácie EIB, ktoré sa majú vykonať podľa tohto rozhodnutia (ďalej len „žiadosť EIB o stanovisko k financovaniu“).

(4)

S cieľom podporovať vonkajšiu činnosť Únie a v záujme toho, aby mohla EIB financovať investície mimo Únie bez toho, aby táto činnosť mala nepriaznivý vplyv na jej úverové postavenie, sa pri väčšine operácií EIB vo vonkajších regiónoch využíva záruka z rozpočtu EÚ (ďalej len „záruka EÚ“), ktorú spravuje Komisia.

(5)

Záruka EÚ sa stanovila na obdobie rokov 2007 – 2011 rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 633/2009/ES z 13. júla 2009, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka Spoločenstva na straty z úverov a záruk za úvery na projekty mimo Spoločenstva (2).

(6)

Garančným fondom pre vonkajšie opatrenia (ďalej len „garančný fond“) zriadeným nariadením Rady (ES, Euratom) č. 480/2009 z 25. mája 2009, ktorým sa zriaďuje Garančný fond pre vonkajšie opatrenia (3), sa zabezpečuje rezerva likvidity pre rozpočet Únie na straty z finančných operácií EIB a iných vonkajších činností Únie.

(7)

Komisia a EIB pripravili v súlade s rozhodnutím č. 633/2009/ES strednodobé preskúmanie týkajúce sa poskytovania vonkajších úverov EIB, ktoré vychádza z nezávislého externého hodnotenia pod dohľadom riadiaceho výboru odborníkov, preskúmania vypracovaného externým konzultantom a špecifických hodnotení vypracovaných v rámci EIB. Riadiaci výbor 12. februára 2010 predložil správu so závermi a odporúčaniami Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a EIB.

(8)

Riadiaci výbor vo svojej správe skonštatoval, že záruka EÚ je účinný a významný politický nástroj s vysokým finančným a politickým vplyvom a mala by sa zachovať na krytie rizík politickej alebo štátnej povahy. Takisto navrhol na zaistenie maximálnej pridanej hodnoty a účinnosti vonkajších operácií EIB určité zmeny a doplnenia rozhodnutia č. 633/2009/ES.

(9)

Zásadný význam má stanoviť zoznam krajín, ktoré sú potenciálne oprávnené na financovanie zo strany EIB so zárukou EÚ. Takisto je vhodné rozšíriť zoznam krajín oprávnených na financovanie zo strany EIB so zárukou EÚ, ktorý je v súčasnosti uvedený v prílohe I k rozhodnutiu č. 633/2009/ES.

(10)

V záujme zohľadnenia významného vývoja politík by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ mala v súvislosti so zmenami prílohy III k tomuto rozhodnutiu delegovať na Komisiu. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočňovala primerané konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Komisia by pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov mala zabezpečiť simultánne, včasné a primerané zasielanie relevantných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(11)

Sumy, na ktoré sa vzťahuje záruka EÚ, by v každom regióne mali naďalej predstavovať stropy financovania zo strany EIB v rámci záruky EÚ a nie ciele, ktoré má EIB splniť.

(12)

EIB v rámci podpory Únie určenej tretím krajinám s cieľom vyrovnať sa s globálnou hospodárskou a finančnou krízou sústredila v rámci svojho súčasného mandátu svoju aktivitu v oblasti vonkajších úverov v rokoch 2009 a 2010 hlavne na predvstupové krajiny, ako aj krajiny susedstva a partnerstva. Okrem toho nepokoje v južnom Stredozemí začiatkom roka 2011 znamenajú pre Úniu výzvu, aby pomohla poskytnúť dotknutým krajinám tejto oblasti prostriedky na prebudovanie a modernizáciu ich ekonomík. Na zostávajúce obdobie mandátu by sa mal preto všeobecný strop mandátu prehodnotiť a zvýšiť o 1 684 000 000 EUR, aby sa prispôsobil týmto dočasným a výnimočným okolnostiam, a to bez toho, aby boli dotknuté stropy v rámci budúceho viacročného finančného rámca.

(13)

Finančné operácie EIB, ktoré vyplývajú z vyššie uvedeného zvýšenia všeobecného stropu mandátu by mali reagovať na politické reformy uskutočnené jednotlivými partnerskými krajinami a posúdené Komisiou za účasti Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), pričom sa zohľadnia uznesenia Európskeho parlamentu, ako aj rozhodnutia a závery Rady. Pri tomto posúdení sa zohľadní aj preskúmanie európskej susedskej politiky a posilnený dôraz na diferenciáciu. V prípade predvstupových krajín by sa mala financovaním zo strany EIB naďalej dopĺňať pomoc Únie.

(14)

Popri regionálnych stropoch by sa mal aktivovať fakultatívny mandát vo výške 2 000 000 000 EUR, ktorý by sa mal rozdeľovať ako balík na podporu finančných operácií EIB v oblasti zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na túto zmenu vo všetkých regiónoch, na ktoré sa mandát vzťahuje. EIB by mohla v úzkej spolupráci s Komisiou prispieť svojimi odbornými znalosťami a zdrojmi k podpore verejných orgánov i súkromného sektora pri riešení problematiky zmeny klímy, ako aj k podpore v tom, aby využívali dostupné finančné prostriedky čo najlepšie. V prípade projektov zameraných na zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu by sa zdroje EIB mali podľa možnosti a vhodnosti doplniť o zvýhodnené finančné prostriedky, ktoré sú dostupné v rámci rozpočtu Únie prostredníctvom efektívneho a konzistentného spájania grantov a úverov na financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy v kontexte vonkajšej pomoci Únie. V tejto súvislosti je vhodné, aby výročná správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade obsahovala podrobné informácie o finančných nástrojoch využívaných na financovanie týchto projektov a bol v nej stanovený objem finančných prostriedkov EIB v rámci fakultatívneho mandátu a príslušný objem grantov.

(15)

Oprávnenie na získanie prostriedkov EIB na financovanie zmierňovania zmeny klímy na základe záruky EÚ by sa mohlo obmedziť v rámci mandátu týkajúceho sa zmeny klímy v prípade krajín, pri ktorých sa dospelo k názoru, že sa neusilujú o plnenie príslušných cieľov v oblasti zmeny klímy. Každé takéto obmedzenie oprávnenia by malo vychádzať z komplexného a rozsiahleho politického posúdenia. Preto by mala mať Rada na návrh Komisie, ktorej pomáha ESVČ, právomoc rozhodnúť o obmedzení oprávnenia krajiny získať finančné prostriedky EIB na zmiernenie zmeny klímy so zárukou EÚ. Takéto obmedzenie by sa malo uplatňovať len na finančné operácie EIB, na ktoré bola podaná žiadosť EIB o stanovisko k financovaniu po nadobudnutí účinnosti tohto rozhodnutia a ktoré sa podpísali po 1. januári 2012.

(16)

V rámci mandátu týkajúceho sa zmeny klímy by pri regionálnom rozdeľovaní mala existovať určitá pružnosť, ktorá by v rámci trojročného obdobia počas rokov 2011 – 2013 umožňovala čerpať dostupné finančné prostriedky čo najrýchlejšie a najúčinnejšie, pričom by sa malo usilovať o zabezpečenie ich vyváženého rozdelenia medzi regióny počas celého obdobia na základe priorít stanovených pre oblasť vonkajšej pomoci v rámci všeobecného mandátu.

(17)

Strednodobé preskúmanie vykonávania mandátu pre vonkajšiu činnosť preukázalo, že aj keď finančné operácie EIB vykonané v období, na ktoré sa hodnotenie vzťahuje (2000 – 2009) boli vo všeobecnosti v súlade s vonkajšími politikami Únie, malo by sa posilniť prepojenie medzi cieľmi politík Únie a ich operatívnym vykonávaním, ktoré by taktiež malo byť explicitnejšie a štruktúrovanejšie.

(18)

Na to, aby sa posilnila ucelenosť mandátu, zlepšilo sa zameranie činností EIB súvisiacich s poskytovaním vonkajších úverov na podporu politík Únie a dosiahol sa maximálny prospech pre príjemcov, by sa týmto rozhodnutím mali v mandáte pre finančné operácie EIB vo všetkých oprávnených regiónoch a krajinách stanoviť horizontálne ciele na vysokej úrovni vychádzajúce z komparatívnej sily EIB v oblastiach, v ktorých preukázateľne dosahuje dobré výsledky. Vo všetkých regiónoch, na ktoré sa toto rozhodnutie vzťahuje, by tak EIB mala financovať projekty v oblastiach zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu (a to aj prostredníctvom prenosu technológií súvisiacich s novými zdrojmi energie), sociálnej a ekonomickej infraštruktúry (hlavne v doprave, energetike vrátane energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej bezpečnosti, energetickej infraštruktúry, environmentálnej infraštruktúry vrátane infraštruktúry súvisiacej s vodou a sanitáciou, ako aj informačných a komunikačných technológií) a rozvoja miestneho súkromného sektora, najmä podporou malých a stredných podnikov (MSP). Treba pripomenúť, že zlepšenie dostupnosti kapitálu pre MSP môže zohrávať dôležitú úlohu pri stimulovaní hospodárskeho rozvoja a v boji proti nezamestnanosti. V rámci týchto oblastí by základným cieľom finančných operácií EIB mala byť regionálna integrácia partnerských krajín vrátane hospodárskej integrácie predvstupových krajín, susedných krajín a Únie. EIB môže podporiť prítomnosť Únie v partnerských krajinách prostredníctvom priamych zahraničných investícií, ktoré prispievajú k podpore prenosu technológií a poznatkov, a to buď v rámci záruk EÚ na investície v spomínaných oblastiach alebo na vlastné riziko.

(19)

Ak chce EIB účinne pomôcť MSP, mala by spolupracovať s miestnymi finančnými sprostredkovateľskými inštitúciami v oprávnených krajinách najmä s cieľom zaručiť, aby časť finančných výhod prešla na ich klientov a v porovnaní s inými zdrojmi financovania poskytla pridanú hodnotu. EIB by v záujme zabezpečenia pridanej hodnoty mala prostredníctvom svojich dohôd o spolupráci s týmito sprostredkovateľskými inštitúciami v prípade, že je to vhodné, požiadať, aby sa projekty jej klientov preverovali na základe dohodnutých kritérií v súlade s rozvojovými cieľmi Únie. Finančné sprostredkovateľské činnosti na podporu MSP by mali byť plne transparentné a EIB by sa o nich mali pravidelne poskytovať informácie.

(20)

Okrem toho by finančné operácie EIB mali prispievať k presadzovaniu všeobecných zásad, ktorými sa riadi vonkajšia činnosť Únie podľa článku 21 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ): k upevňovaniu a podpore demokracie, právneho štátu, ľudských práv a základných slobôd a prispievať k plneniu medzinárodných dohôd týkajúcich sa životného prostredia, ktorých je Únia zmluvnou stranou. Osobitne v súvislosti s rozvojovými krajinami vymedzenými v zozname Organizácie pre rozvoj a spoluprácu (OECD) obsahujúceho príjemcov oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA), by finančné operácie EIB mali podporovať: udržateľný ekonomický, sociálny a environmentálny rozvoj osobitne tých, ktoré sú najviac znevýhodnené; plynulé a postupné začlenenie do svetového hospodárstva; boj proti chudobe, ako aj dosahovanie cieľov, ktoré Únia schválila v rámci spolupráce s Organizáciou Spojených národov a s inými príslušnými medzinárodnými organizáciami.

(21)

Zatiaľ čo silnou stránkou EIB zostáva jej osobitosť investičnej banky, EIB by podľa tohto rozhodnutia mala v úzkej koordinácii s Komisiou a pod demokratickou kontrolou Európskeho parlamentu určiť vplyv, ktorý majú jej vonkajšie operácie na rozvoj, a to podľa zásad Európskeho konsenzu o rozvoji a zásad stanovených v článku 208 ZFEÚ, ako aj zásad účinnosti pomoci uvedených v Parížskej deklarácii z roku 2005 a v Akčnom programe z Akkry z roku 2008. To by sa malo uskutočniť prostredníctvom viacerých konkrétnych opatrení, najmä posilnením kapacít na posudzovanie environmentálnych, sociálnych a rozvojových aspektov projektov vrátane ľudských práv a rizík súvisiacich s konfliktom, ako aj prostredníctvom podporovania miestnych konzultácií s verejnými orgánmi a občianskou spoločnosťou. Pri hĺbkovej analýze projektu by mala EIB v prípade vhodnosti a v súlade so zásadami Únie týkajúcimi sa sociálnych vecí a životného prostredia vyžadovať, aby žiadateľ o projekt uskutočňoval miestne konzultácie a o ich výsledkoch informoval verejnosť. EIB by sa okrem toho mala vo zvýšenej miere zamerať na oblasti, v ktorých má kvalitné odborné znalosti z finančných operácií v rámci Únie a ktoré prispejú k rozvoju príslušnej krajiny, ako je napríklad prístup k finančným prostriedkom na environmentálnu infraštruktúru MSP a mikropodnikov vrátane infraštruktúry súvisiacej s vodou a sanitáciou, udržateľná doprava a zmierňovanie zmeny klímy, najmä v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Financovanie by malo zahŕňať aj projekty na podporu infraštruktúry v oblasti zdravia a vzdelávania, ak prinášajú jasnú pridanú hodnotu.

(22)

EIB by takisto mala postupne posilňovať svoju činnosť na podporu prispôsobenia sa zmene klímy podľa potreby prostredníctvom spolupráce s inými medzinárodnými finančnými inštitúciami (IFI) a európskymi dvojstrannými finančnými inštitúciami (EBFI). Dodatočné požiadavky, ktoré sa zavádzajú v tomto rozhodnutí, by si vyžadovali prístup k zvýhodneným zdrojom a postupné prispôsobovanie ľudských zdrojov, pričom by sa zároveň malo vyžadovať sledovanie a využívanie efektívnosti, účinnosti a synergie. Činnosť EIB by takisto mala dopĺňať ciele a priority Únie týkajúce sa inštitucionálneho rozvoja a sektorových reforiem. Napokon by EIB mala určiť výkonnostné ukazovatele, ktoré sa viažu na rozvojové a environmentálne aspekty projektov a ich výsledkov.

(23)

Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy sa s cieľom zvýšiť vplyv a súdržnosť vonkajších vzťahov Únie vytvorila funkcia Vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „vysoký predstaviteľ“).

(24)

V posledných rokoch došlo tiež k rozšíreniu a posilneniu politík vonkajších vzťahov Únie. Týka sa to najmä predvstupovej stratégie, európskej susedskej politiky, stratégie Únie pre Strednú Áziu, obnovených partnerstiev s Latinskou Amerikou a juhovýchodnou Áziou, ako aj strategických partnerstiev Únie s Ruskom, Čínou a Indiou. Rovnako tomu je aj v prípade politík Únie v oblasti rozvojovej spolupráce, ktoré sa teraz rozšírili na všetky rozvojové krajiny. Od roku 2007 sa vonkajšie vzťahy Únie podporujú aj novými finančnými nástrojmi, a to nástrojom predvstupovej pomoci (IPA), nástrojom európskeho susedstva a partnerstva (ENPI), nástrojom financovania rozvojovej spolupráce (DCI), európskym nástrojom pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) a nástrojom stability.

(25)

V nadväznosti na zriadenie ESVČ a nadobudnutie účinnosti tohto rozhodnutia by Komisia a EIB mali zmeniť a doplniť Memorandum o porozumení v oblasti spolupráce a koordinácie v regiónoch uvedených v rozhodnutí Rady 2006/1016/ES z 19. decembra 2006, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka Spoločenstva na straty z úverov a záruk za úvery na projekty mimo Spoločenstva (4), a prípadne so súhlasom vysokého predstaviteľa rozšíriť nové memorandum o porozumení o ESVČ, najmä pokiaľ ide o pravidelný a systematický dialóg na strategickej úrovni medzi Komisiou a EIB, do ktorého by sa mala zapojiť ESVČ, a iné aspekty patriace do rozsahu pôsobnosti ESVČ.

(26)

Prispievaním k vykonávaniu opatrení nevyhnutných na presadzovanie cieľov politiky Únie v oblasti rozvojovej spolupráce v súlade s článkom 209 ods. 3 ZFEÚ, by sa mala EIB usilovať o nepriamu podporu dosiahnutia miléniových rozvojových cieľov do roku 2015 vo všetkých regiónoch, v ktorých pôsobí.

(27)

V záujme posilnenia súdržnosti celkovej pomoci Únie v dotknutých regiónoch by sa mali podľa potreby využiť možnosti na prípadné prepojenie financovania zo strany EIB s rozpočtovými zdrojmi Únie, napríklad formou záruk, rizikového kapitálu, dotácií na úrokové sadzby a investičného spolufinancovania spolu s technickou pomocou pri príprave a vykonávaní projektov prostredníctvom nástrojov IPA, ENPI, DCI, EIDHR a nástroja stability. Vždy, keď dôjde k takémuto prepojeniu financovania EIB s inými rozpočtovými zdrojmi Únie, vo všetkých finančných rozhodnutiach by sa malo jasne určiť, ktoré zdroje sa použijú. Výročná správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o finančných operáciách EIB uskutočnených na základe tohto rozhodnutia by mala obsahovať podrobné rozčlenenie rozpočtových zdrojov a finančných nástrojov použitých v kombinácii s financovaním EIB.

(28)

Na všetkých úrovniach – od strategického plánovania po prípravu súvisiacich projektov – by sa malo zabezpečiť, aby operácie EIB týkajúce sa poskytovania vonkajších úverov boli v súlade s vonkajšími politikami Únie a s vysokými cieľmi Únie ustanovenými v tomto rozhodnutí a aby ich podporovali. Na zvýšenie súdržnosti vonkajšej činnosti EÚ by sa mal ďalej posilniť dialóg medzi Komisiou, ESVČ a EIB o politike a stratégii. Rovnako by sa mala posilniť spolupráca a včasná vzájomná výmena informácií medzi Komisiou, ESVČ a EIB na operačnej úrovni. Kancelárie EIB mimo Únie by sa mali primárne umiestňovať v priestoroch delegácií Únie, aby sa tak táto spolupráca podporila a zároveň aby sa obe strany spoločne podieľali na prevádzkových nákladoch. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia, ESVČ a EIB mali možnosť včasnej prípadnej výmeny názorov počas prípravy programových dokumentov, aby tak tieto tri orgány Únie dosiahli maximálnu synergiu svojich činností.

(29)

Praktické opatrenia na prepojenie cieľov všeobecného mandátu a ich plnenia sa stanovia v regionálnych technických operačných usmerneniach. Takéto usmernenia by mali byť v súlade so širším rámcom regionálnej politiky Únie stanoveným v tomto rozhodnutí. V usmerneniach by sa mali zohľadniť stratégie Únie pre jednotlivé krajiny a cieľom usmernení by malo byť zabezpečiť, aby sa financovaním zo strany EIB dopĺňali príslušné politiky, programy a nástroje pomoci Únie v jednotlivých regiónoch.

(30)

EIB by mala po konzultácii s Komisiou vypracovať orientačný viacročný program plánovaného objemu podpísaných finančných operácií EIB, aby sa zaistilo vhodné rozpočtové plánovanie tvorby garančného fondu a zabezpečila sa zlučiteľnosť plánovaného financovania zo strany EIB so stropmi stanovenými v tomto rozhodnutí. Komisia by tento plán mala zohľadniť v pravidelnom plánovaní rozpočtu, ktorý sa predkladá rozpočtovému orgánu.

(31)

S cieľom optimalizovať fungovanie mechanizmov kombinujúcich granty a úvery vo vonkajších regiónoch by sa malo preskúmať vytvorenie „platformy Únie pre spoluprácu a rozvoj“. Komisia by mala na tieto účely vytvoriť skupinu expertov z členských štátov, ESVČ a EIB, ktorá by posúdila náklady a prínosy takejto platformy. Skupina by mala v súvislosti so svojou analýzou viesť konzultácie s ostatnými relevantnými aktérmi vrátane európskych mnohostranných a dvojstranných finančných inštitúcií. Takáto platforma by na základe komparatívnej výhody jednotlivých inštitúcií pokračovala v podpore synergií a mechanizmov budovania vzájomnej dôvery, pričom by sa rešpektovala úloha a výsadné práva Komisie pri plnení rozpočtu Únie a EIB pri poskytovaní úverov. Komisia by na základe zistení tejto skupiny expertov mala do polovice roka 2012 podať Európskemu parlamentu a Rade správu a prípadne takúto platformu navrhnúť.

(32)

EIB by sa mala nabádať na zvýšenie operácií a diverzifikovanie svojich finančných nástrojov mimo Únie bez toho, aby sa využívala záruka EÚ, a to tak, aby sa využívanie záruky podporovalo v tých krajinách a projektoch, ktoré majú malý prístup na trh, pričom by sa malo prihliadať na otázku udržateľnosti dlhovej služby, a v ktorých týmto záruka vytvára väčšiu pridanú hodnotu. EIB by sa preto mala nabádať, aby za súčasného zohľadnenia vlastnej absorbčnej kapacity rizika a vždy s cieľom podporovať ciele vonkajšej politiky Únie zvyšovala objem úverov, ktoré poskytuje na vlastné riziko, okrem iného aj prostredníctvom podpory hospodárskych záujmov Únie, a to najmä v predvstupových krajinách, krajinách susedstva a v krajinách, ktoré dosahujú investičný stupeň a sú v iných regiónoch, ale aj v krajinách, ktoré nedosahujú investičný stupeň, ak má EIB primerané záruky tretej strany. Po porade s Komisiou by EIB mala vypracovať politiku rozhodovania o zaradení projektu buď do mandátu so zárukou EÚ, alebo do financovania EIB s vlastným rizikom. V takejto politike by sa zohľadňovala najmä úverová bonita príslušných krajín a projektov.

(33)

EIB by mala zvážiť zvýšenie finančných operácií, ktoré sa majú uskutočniť podľa tohto rozhodnutia pre verejné subjekty na nižšej ako národnej úrovni, ak sa pri týchto operáciách úspešne vykonalo príslušné posúdenie úverového rizika pre EIB.

(34)

EIB by mala rozšíriť rozsah nových a inovatívnych finančných nástrojov, ktoré ponúka, a to aj tak, že sa najviac, ako je to možné, zameria na vypracovanie záručných nástrojov, pričom bude prihliadať na vlastné politiky riadenia rizika. Okrem toho by sa EIB mala povzbudiť, aby poskytovala úvery v miestnych menách a emitovala dlhopisy na miestnych trhoch za predpokladu, že partnerské krajiny uskutočnia potrebné štrukturálne reformy, a to najmä vo finančnom sektore, ako aj iné opatrenia na uľahčenie jej činnosti.

(35)

Na zaistenie toho, aby EIB plnila požiadavky mandátu v regiónoch a podregiónoch, mali by byť v priebehu času vyčlenené dostatočné ľudské a finančné zdroje určené na vonkajšie činnosti EIB. Ide najmä o to, aby disponovala dostatočnými kapacitami na podporu cieľov rozvojovej spolupráce Únie, sústredila sa na posudzovanie environmentálnych, sociálnych a rozvojových aspektov jej činností ex ante a efektívne monitorovala projekty počas ich realizácie. Pritom by mala využívať príležitosti na ďalšie zvyšovanie efektívnosti a účinnosti a aktívne by sa mala snažiť využívať synergie.

(36)

EIB by sa pri svojich finančných operáciách mimo Únie, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto rozhodnutia, mala usilovať o ďalšie posilňovanie koordinácie a spolupráce s IFI a EBFI a v prípade vhodnosti aj o spoluprácu, pokiaľ ide o sektorovú podmienenosť, vzájomné spoliehanie sa na postupy a využívanie spoločného spolufinancovania a účasť na globálnych iniciatívach, ako sú iniciatívy na podporu koordinácie pomoci a jej účinnosti. Pri takejto koordinácii a spolupráci by sa mala usilovať o minimalizáciu možného zdvojenia nákladov a zbytočného zdvojenia úsilia. Táto snaha musí vychádzať zo zásady reciprocity. Zásady ustanovené v tomto rozhodnutí by sa mali uplatňovať aj vtedy, keď sa financovanie EIB vykonáva prostredníctvom dohôd o spolupráci s inými IFI a EBFI.

(37)

EIB by najmä v krajinách mimo Únie, v ktorých pôsobí spoločne s inými európskymi finančnými inštitúciami, mala prostredníctvom dohôd zameraných na spoluprácu mimo Únie, ako je trojstranné memorandum o porozumení medzi Komisiou, skupinou EIB a Európskou bankou pre obnovu a rozvoj (ďalej len „EBOR“), posilniť vzájomnú spoluprácu s týmito organizáciami a umožniť EIB skupine a EBOR, aby svoje činnosti navzájom dopĺňali s ohľadom na ich príslušné komparatívne výhody.

(38)

EIB by mala zintenzívniť vykazovanie a zasielanie informácií Komisii, aby tak Komisia mohla skvalitniť výročnú správu o finančných operáciách EIB vykonaných podľa tohto rozhodnutia, ktorú predkladá Európskemu parlamentu a Rade. Dodatočné požiadavky na vykazovanie uvedené v tomto odôvodnení by sa mali týkať len finančných operácií EIB, pri ktorých sa žiadosť EIB o stanovisko k financovaniu predloží po dátume nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia a ktoré sa podpísali po 1. januári 2012. V správe by sa mal hodnotiť najmä súlad finančných operácií EIB s týmto rozhodnutím so zreteľom na regionálne technické operačné usmernenia a mali by sa do nej zahrnúť časti informujúce o pridanej hodnote EIB, napríklad o podpore vonkajšej politiky Únie, o požiadavkách mandátu, o kvalite financovaných operácií a prevode finančných výhod na klientov a časti o spolupráci s Komisiou vrátane spolufinancovania a spolupráci s inými medzinárodnými finančnými inštitúciami a dvojstrannými darcami. Malo by sa v nej tiež vyhodnotiť, do akej miery EIB pri vypracovaní a monitorovaní financovaných projektov prihliadala na hospodársku, finančnú, environmentálnu a sociálnu udržateľnosť. Osobitná časť správy by sa mala venovať podrobnému hodnoteniu opatrení, ktoré EIB prijala na zabezpečenie súladu so súčasným mandátom ustanoveným v rozhodnutí č. 633/2009/ES, pričom by sa osobitná pozornosť mala venovať finančným operáciám EIB, pri ktorých sa využívajú finančné nástroje v nespolupracujúcich jurisdikciách. Pri uskutočňovaní finančných operácií by EIB mala zabezpečiť primerané uplatňovanie svojich politík voči slabo regulovaným alebo nespolupracujúcim jurisdikciám, a tak prispievať k medzinárodnému boju proti daňovým podvodom a únikom. Správa by mala obsahovať aj hodnotenie sociálnych a rozvojových aspektov projektov. Mala by byť verejne dostupná, aby k nej občianska spoločnosť a prijímajúce krajiny mohli vyjadriť svoje názory. V prípade potreby by mala obsahovať aj odkazy na významné zmeny okolností, ktorými by sa opodstatňovali ďalšie zmeny a doplnenia mandátu pred skončením obdobia. Predovšetkým by však mala obsahovať podrobný rozpis financovania EIB, na ktoré sa toto rozhodnutie vzťahuje, spolu so všetkými finančnými zdrojmi Únie a iných darcov, aby tak poskytla prehľad o finančnej expozícii finančných operácií.

(39)

Finančné operácie EIB by sa mali naďalej riadiť v súlade s pravidlami a postupmi EIB vrátane primeraných kontrolných opatrení a opatrení prijatých v záujme zamedzenia daňovým únikom, ako aj v súlade s relevantnými pravidlami a postupmi týkajúcimi sa Dvora audítorov a Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF).

(40)

Komisia by sa mala vyzvať, aby v úzkej spolupráci s EIB pri predkladaní návrhu na poskytnutie záruky EÚ podľa budúceho viacročného finančného rámca a s prihliadnutím na dôsledky na tvorbu rezerv v Garančnom fonde preskúmala stropy, na ktoré sa záruka EÚ vzťahuje, zoznam potenciálnych oprávnených krajín a možnosť, aby EIB poskytovala financovanie mikroúverov a iné typy nástrojov. Komisia a EIB by mali v budúcnosti preskúmať aj možnosti pre zlepšenie synergie medzi financovaním prostredníctvom nástrojov IPA, ENPI, DCI, EIDHR a nástroja stability a mandátom EIB pre vonkajšiu činnosť.

(41)

Toto rozhodnutie nemá vplyv na rokovania a rozhodnutia týkajúce sa budúceho viacročného finančného rámca.

(42)

Z tohto dôvodu a z dôvodov právnej istoty a zrozumiteľnosti by sa malo rozhodnutie č. 633/2009/ES zrušiť,

a)

všeobecný mandát vo výške 27 484 000 000 EUR;

b)

mandát týkajúci sa zmeny klímy vo výške 2 000 000 000 EUR.

a)

rozvoj miestneho súkromného sektora, najmä podpora MSP;

b)

rozvoj sociálnej a hospodárskej infraštruktúry vrátane dopravnej, energetickej a environmentálnej infraštruktúry a informačných a komunikačných technológií;

c)

zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu, ako sa uvádza v článku 2 ods. 4.

a)

o strategických dokumentoch vypracovaných Komisiou a/alebo Európskou službou pre vonkajšiu činnosť, napríklad o strategických dokumentoch pre krajinu alebo región, orientačných programoch, akčných plánoch a predvstupových dokumentoch;

b)

o dokumentoch strategického plánovania EIB a rozpracovaných projektoch;

c)

o iných politických a operačných aspektoch.

a)

neprevoditeľnosť meny;

b)

vyvlastnenie;

c)

vojna alebo občianske nepokoje;

d)

odopretie spravodlivosti pri porušení zmluvy.