ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (piata komora)

z 20. novembra 2007

Vec T‑308/04

Francesco Ianniello

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Verejná služba – Úradníci – Správa o služobnom postupe – Hodnotené obdobie 2001/2002 – Žaloba o neplatnosť – Žaloba o náhradu škody“

Predmet: Žaloba, ktorej predmetom je zrušenie správy o služobnom postupe žalobcu za obdobie 2001/2002, ako aj zaplatenie náhrady utrpenej nemajetkovej ujmy

Rozhodnutie: Rozhodnutie, ktorým bola prijatá správa o služobnom postupe žalobcu za obdobie 2001/2002 sa zrušuje. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. Komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania žalobcu.

Abstrakt

1.      Námietka nezákonnosti – Rozsah – Akty, proti ktorým možno vzniesť námietku nezákonnosti

(Článok 241 ES)

2.      Úradníci – Služobný poriadok – Všeobecné vykonávacie ustanovenia

(Služobný poriadok úradníkov, článok 110)

3.      Úradníci – Hodnotenie – Spoločný hodnotiaci výbor – Zloženie

(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)

4.      Úradníci – Hodnotenie – Spoločný hodnotiaci výbor – Zákaz účasti členov spoločného hodnotiaceho výboru zodpovedných za riadenie zamestnancov, ktorí majú záujmy nezlučiteľné s ich poslaním – Rozsah

(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)

5.      Úradníci – Hodnotenie – Rešpektovanie práva na obranu – Rozsah

(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)

1.      Článok 241 ES je vyjadrením všeobecnej zásady, ktorá zaisťuje každému účastníkovi konania právo napadnúť, s cieľom dosiahnuť zrušenie rozhodnutia, ktoré sa ho priamo a osobne dotýka, platnosť predchádzajúcich aktov inštitúcií tvoriacich právny základ napadnutého rozhodnutia, ak tento účastník konania nedisponuje právom podať podľa článku 230 ES priamu žalobu proti týmto aktom, ktorých následky musí znášať, bez toho, aby mohol žiadať ich zrušenie. Článok 241 ES má tak za cieľ chrániť subjekt práva pred uplatňovaním protiprávneho normatívneho aktu, vzhľadom na to, že účinky rozsudku, ktorý konštatuje neuplatniteľnosť, sú obmedzené len na účastníkov konania a že tento rozsudok nespochybňuje samotný akt, ktorý sa stal nenapadnuteľným.

V rozsahu, v akom článok 241 ES nemá za cieľ umožniť účastníkovi konania napadnúť uplatniteľnosť akéhokoľvek všeobecného aktu v prospech akejkoľvek žaloby, rozsah námietky nezákonnosti musí byť obmedzený na to, čo je nevyhnutné na vyriešenie sporu. Z toho vyplýva, že všeobecný akt, ktorého nezákonnosť je namietaná, musí byť priamo alebo nepriamo uplatniteľný na prejednávanú vec, ktorá je predmetom žaloby, a že medzi napadnutým individuálnym rozhodnutím a predmetným všeobecným aktom musí byť priama právna súvislosť. Existencia takejto súvislosti sa však môže odvodzovať od zistenia, že napadnuté rozhodnutie spočíva najmä na ustanovení aktu, ktorého zákonnosť je napadnutá, aj keď tento akt nepredstavuje formálne jeho právny základ.

(pozri body 32 a 33)

Odkaz: Súdny dvor, 14. decembra 1962, Wöhrmann a Lütticke/Komisia, 31/62 a 33/62, Zb. s. 965; Súdny dvor, 31. marca 1965, Macchiorlati Dalmas/Vysoký úrad, 21/64, Zb. s. 227; Súdny dvor, 13. júla 1966, Taliansko/Rada a Komisia, 32/65, Zb. s. 563; Súdny dvor, 21. februára 1974, Kortner a i./Rada a i., 15/73 až 33/73, 52/73, 53/73, 57/73 až 109/73, 116/73, 117/73, 123/73 a 135/73 až 137/73, Zb. s. 177, body 36 a 37; Súdny dvor, 6. marca 1979, Simmenthal/Komisia, 92/78, Zb. s. 777, bod 39; Súdny dvor, 19. januára 1984, Andersen a i./Parlament, 262/80, Zb. s. 195, bod 6; Súd prvého stupňa, 26. októbra 1993, Reinarz/Komisia, T‑6/92 a T‑52/92, Zb. s. II‑1047, bod 57; Súd prvého stupňa, 12. decembra 1996, Altmann a i./Komisia, T‑177/94 a T‑377/94, Zb. s. II‑2041, bod 119; Súd prvého stupňa, 4. marca 1998, De Abreu/Súdny dvor, T‑146/96, Zb. VS s. I‑A‑109, II‑281, body 25 a 29

2.      Všeobecné vykonávacie ustanovenia prijaté na základe článku 110 ods. 1 služobného poriadku môžu stanoviť kritéria vhodné na usmernenie administratívy pri výkone jej diskrečnej právomoci alebo na spresnenie dosahu ustanovení služobného poriadku, ktoré sú nejasné. Nemôžu však v žiadnom prípade legálne ustanoviť pravidlá, ktoré sa odchyľujú od ustanovení vyššej právnej sily, akými sú ustanovenia služobného poriadku alebo všeobecné právne zásady.

(pozri bod 38)

Odkaz: Súd prvého stupňa, 14. decembra 1990, Brems/Rada, T‑75/89, Zb. s. II‑899, bod 29; Súd prvého stupňa, 25. októbra 2005, Fardoom a Reinard/Komisia, T‑43/04, Zb. VS s. I‑A‑329, II‑1465, bod 36 a citovaná judikatúra

3.      Na základe článku 8 ods. 5 všeobecných vykonávajúcich ustanovení k článku 43 služobného poriadku prijatých Komisiou poslaním spoločného hodnotiaceho výboru je dbať, bez nahradzovania hodnotiteľov, pri posudzovaní práce dotknutej osoby na dodržiavanie spravodlivosti a objektívnosti pri vypracovaní správy o služobnom postupe a jej súladu so zvyčajnými normami hodnotenia ako aj na správne uplatnenie postupu. So zreteľom na toto poslanie, sa platová trieda členov výboru nezohľadňuje a samotná skutočnosť zaradenia v tej istej triede ako dotknutá osoba neznamená, že člen spoločného hodnotiaceho výboru sa nachádza v situácii konfliktu záujmov, ktorá by mohla ohroziť jeho nestrannosť.

(pozri body 41 – 43)

Odkaz: Súd prvého stupňa, 12. júla 2005, De Bry/Komisia, T‑157/04, Zb. VS s. I‑A‑199, II‑901, bod 49

4.      Z článku 8 odsekov 1 a 6 všeobecných vykonávajúcich ustanovení k článku 43 služobného poriadku prijatých Komisiou vyplýva, že samotná okolnosť, že člen spoločného hodnotiaceho výboru je zodpovedný za riadenie zamestnancov nemôže mu ukladať povinnosť odstúpiť a nechať sa zastupovať náhradníkom v prípade preskúmania opravného prostriedku podaného zástupcom zamestnancov. Táto povinnosť je totiž uložená členom spoločného hodnotiaceho výboru iba v rozsahu, v akom majú nezlučiteľné záujmy s ich poslaním. Čisto abstraktné nebezpečenstvo konfliktu záujmov nepostačuje na vyvodenie záveru, že člen spoločného hodnotiaceho výboru, ktorý je zodpovedný za riadenie zamestnancov, má skutočne nezlučiteľné záujmy s jeho poslaním.

(pozri bod 54)

5.      V rámci systému hodnotenia zavedeného Komisiou, základná zásada rešpektovania práva na obranu má dotknutému úradníkovi umožniť brániť sa v priebehu hodnotiaceho postupu proti uvádzaným skutočnostiam, ktoré mu môžu byť vytýkané. Zásada rešpektovania práv na obranu však neznamená, že odvolací hodnotiteľ je limitovaný v konzultáciách nevyhnutných na plnenie jeho poslania s náležitou starostlivosťou. Odvolací hodnotiteľ môže považovať konzultáciu s hierarchicky nadriadenými hodnoteného úradníka za nevyhnutnú, bez toho, aby táto konzultácia nutne znamenala otvorenie kontradiktórnej diskusie s hodnoteným úradníkom. V tejto súvislosti odvolací hodnotiteľ môže tiež požiadať hodnotiteľa o vysvetlenia a spresnenia, pokiaľ ide o posúdenia úradníka obsiahnuté v správe o služobnom postupe. Poskytnuté vysvetlenia alebo spresnenia však nemôžu vecne meniť obsah pôvodného posúdenia v správe o služobnom postupe tým istým hodnotiteľom. Pokiaľ sa takéto zmeny vyskytnú, odvolací hodnotiteľ pri rešpektovaní práva na obranu dotknutého úradníka mu má poskytnúť možnosť uplatniť jeho vlastné pripomienky k novému posúdeniu hodnotiteľom. V takom prípade totiž už prednesené pripomienky dotknutým úradníkom v predchádzajúcom štádiu postupu hodnotenia sa nemôžu považovať za dostatočné, keďže tieto boli vypracované k odlišnému posúdeniu hodnotiteľom.

(pozri body 70, 73 a 74)