—

Agrima KG D. Gritsch Herbert & Gritsch Michael & Co., Agricola Lusia srl, Romagnoli Fratelli SpA, Agrimediterranea srl a Parini Francesco, v zastúpení: M. Moretto, avvocato,

—

Duoccio srl, v zastúpení: M. Camilli, avvocato,

—

Novafruit srl a Evergreen Fruit Promotion srl, v zastúpení: W. Viscardini a G. Doná, avvocati,

—

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci G. Albenzio, avvocato dello Stato,

—

španielska vláda, v zastúpení: A. Rubio González, splnomocnený zástupca,

—

Európska komisia, v zastúpení: P. Rossi a B.‑R. Killmann, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 6 ods. 4 nariadenia Komisie (ES) č. 341/2007 z 29. marca 2007 o otvorení a ustanovení správy colných kvót a zavedení systému dovozných licencií a osvedčení o pôvode vzťahujúcich sa na cesnak a niektoré ďalšie poľnohospodárske výrobky dovezené z tretích krajín (Ú. v. EÚ L 90, s. 12).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťami Società Italiana Commercio e Servizi srl (SICES), v likvidácii, Agrima KG D. Gritsch Herbert & Gritsch Michael & Co., Agricola Lusia srl, Romagnoli Fratelli SpA, Agrimediterranea srl, Parini Francesco, Duoccio srl (ďalej len „Duoccio“), Centro di Assistenza Doganale Triveneto Service srl, Novafruit srl a Evergreen Fruit Promotion srl na jednej strane a Agenzia Dogane Ufficio delle Dogane di Venezia (colný úrad v Benátkach, ďalej len „Agenzia Dogane“) na druhej strane v súvislosti s opravným výmerom a colným výmerom, ktoré im tento úrad doručil v súvislosti s dovozom cesnaku čínskeho pôvodu patriaceho pod číselný znak KN 07032000, na ktorý sa uplatňovala zvýhodnená colná sadzba.

3

Odôvodnenia 1, 7 až 10 a 13 až 15 nariadenia č. 341/2007 stanovujú:

…

…

4

Článok 1 tohto nariadenia s názvom „Otvorenie colných kvót a uplatniteľných ciel“ stanovuje:

„1.   … sa týmto otvárajú colné kvóty na dovozy čerstvého alebo chladeného cesnaku patriaceho pod znak KN 07032000…, do Spoločenstva v súlade s podmienkami uvedenými v tomto nariadení. Objem každej z týchto colných kvót, obdobia a podobdobia dovozných colných kvót, na ktoré sa uplatňujú, a ich poradové čísla sú špecifikované v prílohe I k tomuto nariadeniu.

2.   Hodnotové clo uplatňované na cesnak dovážaný v rámci kvót uvedených v odseku 1 je 9,6 %.“

5

Článok 4 uvedeného nariadenia s názvom „Kategórie dovozcov“ vo svojich odsekoch 2 a 3 stanovuje:

„2.   ‚Tradiční dovozcovia‘ znamená dovozcovia, ktorí môžu dokázať, že:

…

3.   ‚Noví dovozcovia‘ znamená dovozcovia iní než uvedení v odseku 2, ktorí v každom z predošlých dvoch skončených období dovozných colných kvót alebo v predošlých dvoch kalendárnych rokoch doviezli do Spoločenstva najmenej 50 ton ovocia a zeleniny…“

6

Článok 5 tohto nariadenia s názvom „Predkladanie dovozných licencií“ vo svojom odseku 2 stanovuje:

„Dovozné licencie na cesnak uvedený do voľného obehu v rámci kvót uvedených v prílohe I sa ďalej označujú ako ‚licencie A‘.

Ostatné dovozné licencie sa ďalej označujú len ‚licencie B‘.“

7

Článok 6 nariadenia č. 341/2007 s názvom „Všeobecné ustanovenia týkajúce sa žiadostí o licencie a dovozných licencií A“ vo svojich odsekoch 2 a 4 stanovuje:

„2.   Výška záruky… je 50 EUR na tonu.

…

4.   … práva vyplývajúce z dovozných licencií A nie sú prenosné [prevoditeľné – neoficiálny preklad].“

8

Článok 8 uvedeného nariadenia s názvom „Referenčné množstvo tradičných dovozcov“ stanovuje:

„Na účely tejto kapitoly sa pod pojmom ‚referenčné množstvo‘ rozumie množstvo cesnaku dovezené tradičným dovozcom v zmysle článku 4, tak ako je uvedené:

…“

9

Článok 9 nariadenia č. 341/2007 s názvom „Obmedzenia uplatniteľné na žiadosti o licencie A“ vo svojom odseku 1 stanovuje:

„Celkový počet žiadostí o licencie A predložených tradičným dovozcom v ktorejkoľvek dovoznej colnej kvóte nesmie presiahnuť jeho referenčné množstvo. Príslušné orgány členských štátov zamietnu žiadosti, ktoré nevyhovujú tomuto pravidlu.“

10

Nariadenie Komisie (ES) č. 1291/2000 z 9. júna 2000, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania systému dovozných a vývozných licencií a certifikátov s vopred stanovenou sadzbou náhrady pre poľnohospodárske výrobky (Ú. v. ES L 152, s. 1; Mim. vyd. 03/029, s. 145), zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 1423/2007 zo 4. decembra 2007 (Ú. v. EÚ L 317, s. 36, ďalej len „nariadenie č. 1291/2000“) sa uplatňuje na colné kvóty otvorené nariadením č. 341/2007 na základe článku 2 tohto posledného uvedeného nariadenia.

11

Podľa odôvodnenia 21 nariadenia č. 1291/2000 celá záruka alebo jej časť zložená dovozcom má prepadnúť, ak sa v priebehu doby platnosti licencie alebo certifikátu dovoz alebo vývoz nevykoná, alebo sa vykoná iba čiastočne.

12

Článok 35 ods. 2 nariadenia č. 1291/2000 stanovuje:

„… v prípadoch, keď nebol splnený záväzok zabezpečiť dovoz alebo vývoz, prepadne časť záruky, ktorá sa rovná rozdielu medzi:

…

Ak je však dovezené… množstvo menšie než 5 % množstva uvedeného v licencii alebo certifikáte, prepadne celá suma záruky.

…“

13

Článok 4 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, s. 1; Mim. vyd. 01/001, s. 340) stanovuje:

„1.   Je všeobecným pravidlom, že pri akejkoľvek nezrovnalosti sa neprávom získaná výhoda odníme:

2.   Uplatnenie opatrení uvedených v odseku 1 sa obmedzí na zrušenie poskytnutej výhody chody, ak je tak ustanovené, na úrok určený na základe paušálnej sadzby [výhody, s pripočítaním, ak je tak stanovené, úrokov, ktoré môžu byť určené paušálnou sadzbou – neoficiálny preklad].

3.   Činy, o ktorých sa zistí, že boli úmyselne vykonané na získanie výhody v protiklade s cieľmi práva spoločenstva platného v danom prípade tým, že sa umelo vytvorili podmienky potrebné na získanie výhody, majú za následok neposkytnutie výhody alebo jej zrušenie.

4.   Opatrenia ustanovené v tomto článku sa nepovažujú za tresty.“

14

Spor vo veci samej sa týka dovozov cesnaku čínskeho pôvodu do Európskej únie, ktoré koncom roku 2007 a začiatkom roku 2008 uskutočnili SICES, Agrima KG D. Gritsch Herbert & Gritsch Michael & Co., Agricola Lusia srl, Romagnoli Fratelli SpA, Agrimediterranea srl, Parini Francesco, Novafruit srl a Evergreen Fruit Promotion srl. Títo dovozcovia, ktorí boli novými dovozcami v zmysle článku 4 ods. 3 nariadenia č. 341/2007, boli držiteľmi dovozných licencií A vydaných v súlade s týmto nariadením. Z tohto dôvodu dotknuté dovozy boli oslobodené od osobitného cla vo výške 1200 eur za tonu čistej hmotnosti.

15

V nadväznosti na a posteriori kontroly colných prehlásení týkajúcich sa vyššie uvedených dovozov cesnaku Agenzia Dogane vydala koncom roku 2010 opravné výmery a colné výmery. Tieto výmery boli založené na zrušení oslobodenia od osobitného cla vo výške 1200 eur za tonu čistej hmotnosti podľa článku 4 nariadenia č. 2988/95 z dôvodu, že uvedené dovozy obchádzali povinnosť uhradiť uvedené osobitné clo.

16

Agenzia Dogane najmä spochybnila nasledujúci mechanizmus, ktorý považuje za podvodný:

17

Duoccio pôsobila tak na trhu dovozu cesnaku ako tradičný dovozca v zmysle článku 4 ods. 2 nariadenia č. 341/2007, ako aj na trhu distribúcie cesnaku v Únii ako veľkoobchod. V čase skutkových okolností vo veci samej Duoccio čelila dopytu zo strany spotrebiteľov Únie, avšak už vyčerpala svoje vlastné licencie A, takže už nemohla dovážať cesnak so zvýhodnenou colnou sadzbou. Navyše osobitné clo bolo stanovené na takej úrovni, že dovoz cesnaku nad rámec colných kvót už nebol výnosný.

18

Podľa Agenzia Dogane dva po sebe nasledujúce predaje cesnaku spoločnosťami Duoccio a Tico dovozcom dotknutým vo veci samej a následne nimi naspäť spoločnosti Duoccio mali za cieľ obísť zákaz prevodu práv vyplývajúcich z licencií A upravený v článku 6 ods. 4 nariadenia č. 341/2007. Toto obchádzanie vyplýva z toho, že Duoccio sa zaviazala kúpiť cesnak prepustený do voľného obehu ešte predtým, než sa jeho dovoz uskutočnil. Táto spoločnosť sa preto musí považovať za skutočného dovozcu, na ktorého sa uplatnila zvýhodnená sadzba bez toho, aby na ňu mal nárok.

19

Žalobkyne vo veci samej podali žaloby proti opravnému výmeru a colnému výmeru na Commissione tributaria provinciale di Venezia. Tento súd po tom, ako spojil uvedené veci, tieto žaloby zamietol. Spresnil, že hoci rôzne dotknuté predaje boli platné, skutočným dovozcom bola Duoccio, a nie dovozcovia dotknutí vo veci samej, ktorí boli držiteľmi licencií A. Podľa tohto súdu existovali závažné, presné a vzájomne sa potvrdzujúce dôkazy, ktoré umožňovali dospieť k záveru o fiktívnosti právnych nástrojov, ktoré boli použité len s cieľom umožniť dovoz cesnaku so zvýhodnenou colnou sadzbou a obídenie zákazu prevodu práv vyplývajúcich z licencií A. Commissione tributaria provinciale di Venezia sa domnieva, že skutočnosti, ku ktorým došlo vo veci samej, predstavujú zneužitie práva.

20

Na základe odvolania podaného žalobkyňami vo veci samej proti rozsudku, ktorý vyhlásil Commissione tributaria provinciale di Venezia, Commissione tributaria regionale di Venezia‑Mestre rozhodol o prerušení konania a položil Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 6 nariadenia… č. 341/2007… vykladať v tom zmysle, že k nepovolenému postúpeniu licencie na dovoz cesnaku čínskeho pôvodu za zvýhodnených colných podmienok v rámci kvót GATT dochádza v prípade, ak držiteľ tejto dovoznej licencie po zaplatení príslušného cla uvedie na trh cesnak čínskeho pôvodu jeho predajom inému subjektu oprávnenému na dovoz, od ktorého pred dovozom tento cesnak nadobudol?“

21

Rozhodnutím z 28. mája 2013 vnútroštátny súd rozhodol doplniť návrh na začatie prejudiciálneho konania z 12. februára 2013. Spresnil, že svojou prejudiciálnou otázkou sa Súdneho dvoru pýta, či na to, aby použitie dovozných licencií so zvýhodnenou colnou sadzbou bolo zákonné, stačí, aby držiteľ týchto licencií prepustil tento cesnak do voľného obehu bez toho, aby boli významné všetky obchodné činnosti pred a po tomto prepustení do voľného obehu.

22

Je potrebné pripomenúť, že v rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ prináleží výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorý vec prejednáva a musí prevziať zodpovednosť za rozhodnutie sporu, aby s prihliadnutím na osobitosti veci posúdil tak potrebu rozhodnutia o prejudiciálnej otázke pre vydanie svojho rozhodnutia, ako aj relevantnosť otázok, ktoré položí Súdnemu dvoru (pozri najmä rozsudok z 15. septembra 2011, DP grup, C-138/10, Zb. s. I-8369, bod 28).

23

Súdnemu dvoru však v rámci tohto konania prináleží poskytnúť vnútroštátnemu súdu odpoveď potrebnú na rozhodnutie vo veci, ktorú začal súd prejednávať. V tomto smere Súdnemu dvoru prípadne prináleží právo preformulovať otázky, ktoré sú mu predložené. Okrem toho treba pripomenúť, že je povinnosťou Súdneho dvora vykladať všetky ustanovenia práva Únie, ktoré vnútroštátne súdy potrebujú na rozhodovanie o žalobách, ktoré im boli predložené, aj keď tieto ustanovenia nie sú výslovne spomenuté v otázkach položených Súdnemu dvoru týmito súdmi (pozri najmä rozsudok DP grup, už citovaný, bod 29).

24

V tomto ohľade z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že vo veci samej nedošlo k nijakému prevodu licencií A alebo práv vyplývajúcich z týchto licencií. Uskutočnil sa výlučne predaj tovaru, najskôr od hospodárskeho subjektu dovozcovi a potom, po dovoze, od tohto dovozcu späť tomu istému hospodárskemu subjektu.

25

Keďže článok 6 ods. 4 nariadenia č. 341/2007 stanovuje len zákaz prevodu práv vyplývajúcich z licencií A, zdá sa, že uvedené ustanovenie neupravuje situáciu, keď by držiteľ dovozných licencií so zníženou colnou sadzbou kúpil tovar pred jeho vývozom od určitého hospodárskeho subjektu a následne mu ho predal po jeho dovoze do Únie.

26

Okrem toho z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že vo veci samej dotknuté plnenia spočívajúce v kúpe, dovoze a spätnom predaji posudzované samostatne boli z právneho hľadiska platné. Osobitne, čo sa týka dovozov, všetky formálne podmienky priznania zvýhodnenej sadzby boli splnené, dovozcovia dotknutí vo veci samej preclili dotknutý tovar za pomoci licencií A, ktoré získali zákonným spôsobom.

27

Z pripomienok predložených Súdnemu dvoru však vyplýva, že cieľom týchto plnení sledovaným kupujúcim v Únii, ktorý bol tiež tradičným dovozcom v zmysle článku 4 ods. 2 nariadenia č. 341/2007, bolo umožniť mu zásobiť sa cesnakom dovezeným v rámci colných kvót stanovených týmto nariadením. Podľa vnútroštátneho súdu túto okolnosť možno zohľadniť na účely preukázania existencie zneužitia práva.

28

V dôsledku toho sa prejudiciálna otázka musí chápať v tom zmysle, že jej cieľom je zistiť, či sa článok 6 ods. 4 nariadenia č. 341/2007 napriek tomu, že ako taký neupravuje plnenia, ktorými dovozca, ktorý je držiteľom dovozných licencií so zníženou colnou sadzbou, kúpi tovar pred jeho dovozom do Únie od hospodárskeho subjektu, ktorý sám je tradičným dovozcom v zmysle článku 4 ods. 2 tohto nariadenia, avšak už vyčerpal svoje vlastné dovozné licencie so zvýhodnenou colnou sadzbou, a následne mu tovar predá späť po tom, ako ho dovezie do Únie, má vykladať v tom zmysle, že bráni uskutočneniu týchto plnení z dôvodu, že predstavujú zneužitie práva.

29

Podľa ustálenej judikatúry sa totiž právne subjekty nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať právnych noriem Únie (pozri najmä rozsudky z 12. mája 1998, Kefalas a i., C-367/96, Zb. s. I-2843, bod 20; z 23. marca 2000, Diamantis, C-373/97, Zb. s. I-1705, bod 33, ako aj z 21. februára 2006, Halifax a i., C-255/02, Zb. s. I-1609, bod 68).

30

Uplatňovanie právnej úpravy Únie totiž nemožno rozšíriť tak, aby krylo zneužívajúce konanie zo strany hospodárskych subjektov, t. j. plnenia, ktoré nie sú vykonávané v rámci bežných obchodných transakcií, ale iba s cieľom získať zneužívajúcim spôsobom výhody stanovené právom Únie (pozri najmä rozsudok Halifax a i., už citovaný, bod 69).

31

Na konštatovanie zneužívajúceho postupu sa vyžaduje súčasná existencia objektívnej a subjektívnej okolnosti.

32

Pokiaľ ide o objektívnu okolnosť, zo všetkých objektívnych skutočností musí vyplývať, že napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených právnou úpravou Únie nebol dosiahnutý cieľ sledovaný touto právnou úpravou (pozri najmä rozsudky zo 14. decembra 2000, Emsland‑Stärke, C-110/99, Zb. s. I-11569, bod 52, a z 21. júla 2005, Eichsfelder Schlachtbetrieb, C-515/03, Zb. s. I-7355, bod 39).

33

Takéto konštatovanie si vyžaduje tiež subjektívnu okolnosť v tom zmysle, že zo všetkých objektívnych skutočností musí vyplývať, že hlavným cieľom dotknutých plnení je získanie neoprávnenej výhody. Zákaz zneužívajúcich postupov totiž nie je relevantný, pokiaľ by dotknuté plnenia mohli mať iné odôvodnenie než len získanie určitej výhody (rozsudok Halifax a i., už citovaný, bod 75). Existenciu takejto zložky viažucej sa na úmysel hospodárskych subjektov možno preukázať najmä predložením dôkazu o výlučne umelom charaktere týchto plnení (pozri v tomto zmysle rozsudky Emsland‑Stärke, už citovaný, bod 53, a z 21. februára 2008, Part Service, C-425/06, Zb. s. I-897, bod 62).

34

Hoci Súdny dvor, ktorý rozhoduje o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, môže prípadne priniesť spresnenia, ktorých cieľom je viesť vnútroštátny súd pri jeho výklade (rozsudok Halifax a i., už citovaný, bod 77), vnútroštátnemu súdu prináleží, aby preveril, či v spore vo veci samej nastali okolnosti zakladajúce zneužívajúci postup (pozri najmä rozsudky Eichsfelder Schlachtbetrieb, už citovaný, bod 40, a z 11. januára 2007, Vonk Dairy Products, C-279/05, Zb. s. I-239, bod 34). V tomto kontexte treba spresniť, že overenie existencie zneužívajúceho postupu si od vnútroštátneho súdu vyžaduje, aby zohľadnil všetky skutočnosti a okolnosti prejednávanej veci, vrátane obchodných plnení predchádzajúcich dotknutému dovozu a nasledujúcich po ňom.

35

V tomto ohľade v prvom rade, pokiaľ ide o cieľ nariadenia č. 341/2007, z odôvodnení 13 a 14 tohto nariadenia v spojení s odôvodneniami 9 a 10 tohto nariadenia vyplýva, že pri správe colných kvót je potrebné zaručiť hospodársku súťaž medzi skutočnými dovozcami, aby nijaký jednotlivý dovozca nemohol kontrolovať trh.

36

V rámci takých plnení, aké sú dotknuté vo veci samej, vyššie uvedený cieľ nie je dosiahnutý. Z pripomienok predložených Súdnemu dvoru síce vyplýva, že týmito plneniami kupujúci v Únii, ktorý je tiež tradičným dovozcom, nenadobudol nárok, aby sa jeho referenčné množstvo, ako je definované v článku 8 nariadenia č. 341/2007, vypočítalo zo základu zahrňujúceho množstvá tovaru, ktorý kúpil od dovozcov po jeho preclení. Tieto plnenia mu teda neumožňujú zvýšiť množstvá tovaru, vo vzťahu ku ktorému má právo predložiť žiadosť o licenciu A na základe článku 9 tohto nariadenia. Pravdou však ostáva, že takéto plnenia môžu umožniť kupujúcemu v Únii, ktorý je súčasne tradičným dovozcom, ktorý už vyčerpal vlastné licencie A a v dôsledku toho nebol schopný dovážať cesnak so zvýhodnenou colnou sadzbou, aby sa zásobil cesnakom dovezeným so zvýhodnenou colnou sadzbou a rozšíril svoj vplyv na trhu nad rámec colných kvót, ktoré mu boli pridelené.

37

V druhom rade, čo sa týka subjektívnej okolnosti uvedenej v bode 33 tohto rozsudku, treba uviesť, že za takých okolností, aké sú dotknuté vo veci samej, na to, aby sa dotknuté plnenia považovali za majúce za výlučný cieľ poskytnúť kupujúcemu v Únii neoprávnenú výhodu, je nevyhnutné, aby dovozcovia mali záujem priznať takúto výhodu uvedenému kupujúcemu a aby plnenia boli hospodársky a obchodne neodôvodnené pre týchto dovozcov, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. Zistenie uvedeného súdu, že takéto plnenia nie sú hospodársky a obchodne neodôvodnené by sa napríklad mohlo zakladať na skutočnosti, že predajná cena tovaru bola stanovená na takej úrovni, aby umožnila dovozcom dosiahnuť významný zisk z dotknutých predajov. Rovnako možno tiež zohľadniť skutočnosť, že z článku 35 nariadenia č. 1291/2000 v spojení s článkom 6 ods. 2 nariadenia č. 341/2007 vyplýva, že dovozcovia majú povinnosť použiť licencie A, ktoré im boli vydané, pod hrozbou sankcie a že teda majú skutočný záujem na uskutočnení dovozov, a to aj vrátane takých plnení, aké sú dotknuté vo veci samej.

38

V tomto kontexte, hoci by takéto plnenia boli odôvodnené vôľou kupujúceho, aby sa uplatnila zvýhodnená colná sadzba, a hoci sú si dotknutí dovozcovia toho vedomí, nemožno ich a priori považovať za hospodársky a obchodne neodôvodnené pre týchto dovozcov.

39

Nemožno však ani vylúčiť, že za určitých podmienok také plnenia, aké sú dotknuté vo veci samej, boli vytvorené umelo výlučne s cieľom uplatniť zvýhodnenú colnú sadzbu. Medzi okolnosťami, ktoré by mohli umožniť preukázať umelý charakter týchto plnení, sa nachádza, ako to uvádza Európska komisia vo svojich pripomienkach, skutočnosť, že dovozca, ktorý je držiteľom licencie A, nebol vystavený nijakému obchodnému riziku, ktoré bolo v skutočnosti kryté kupujúcim, ktorý je súčasne aj tradičným dovozcom. Takýto umelý charakter by mohol vyplývať tiež zo skutočnosti, že ziskové rozpätie dovozcov je nepatrné alebo že predajné ceny cesnaku uplatňované dovozcami vo vzťahu ku kupujúcemu v Únii sú nižšie než trhové ceny.

40

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je potrebné na položenú otázku odpovedať tak, že článok 6 ods. 4 nariadenia č. 341/2007 sa má vykladať v tom zmysle, že v zásade nebráni plneniam, ktorými dovozca, ktorý je držiteľom dovozných licencií so zníženou colnou sadzbou, kúpi tovar mimo územia Únie od hospodárskeho subjektu, ktorý sám je tradičným dovozcom v zmysle článku 4 ods. 2 tohto nariadenia, avšak už vyčerpal svoje vlastné dovozné licencie so zvýhodnenou colnou sadzbou, a následne mu tovar predá späť po tom, ako ho dovezie do Únie. Takéto plnenia však predstavujú zneužitie práva, pokiaľ boli vytvorené umelo výlučne s cieľom uplatniť zvýhodnenú colnú sadzbu. Overenie existencie zneužívajúceho postupu si od vnútroštátneho súdu vyžaduje, aby zohľadnil všetky skutočnosti a okolnosti prejednávanej veci, vrátane obchodných plnení predchádzajúcich dotknutému dovozu a nasledujúcich po ňom.

41

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

Článok 6 ods. 4 nariadenia Komisie (ES) č. 341/2007 z 29. marca 2007 o otvorení a ustanovení správy colných kvót a zavedení systému dovozných licencií a osvedčení o pôvode vzťahujúcich sa na cesnak a niektoré ďalšie poľnohospodárske výrobky dovezené z tretích krajín sa má vykladať v tom zmysle, že v zásade nebráni plneniam, ktorými dovozca, ktorý je držiteľom dovozných licencií so zníženou colnou sadzbou, kúpi tovar mimo územia Európskej únie od hospodárskeho subjektu, ktorý sám je tradičným dovozcom v zmysle článku 4 ods. 2 tohto nariadenia, avšak už vyčerpal svoje vlastné dovozné licencie so zvýhodnenou colnou sadzbou, a následne mu tovar predá späť po tom, ako ho dovezie do Únie. Takéto plnenia však predstavujú zneužitie práva, pokiaľ boli vytvorené umelo výlučne s cieľom uplatniť zvýhodnenú colnú sadzbu. Overenie existencie zneužívajúceho postupu si od vnútroštátneho súdu vyžaduje, aby zohľadnil všetky skutočnosti a okolnosti prejednávanej veci, vrátane obchodných plnení predchádzajúcich dotknutému dovozu a nasledujúcich po ňom.