Vec C‑389/10 P

KME Germany AG, predtým KM Europa Metal AG, a i.

proti

Európskej komisii

„Odvolanie – Hospodárska súťaž – Kartely – Trh s medenými inštalačnými rúrami – Pokuty – Veľkosť trhu, dĺžka trvania porušenia a spolupráca, ktoré môžu byť zohľadnené – Účinné súdne preskúmanie“

Abstrakt rozsudku

1.        Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Povinnosť zohľadniť konkrétny dopad na trh – Merateľnosť – Rozsah

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1A prvý odsek)

2.        Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Celkový obrat dotknutého podniku – Obrat dosiahnutý z tovarov tvoriacich predmet porušenia – Zodpovedajúce zohľadnenie – Hranice

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2)

3.        Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť a dĺžka trvania porušenia – Zvýšenie sumy z dôvodu dĺžky trvania porušenia – Neexistencia nutnosti preukázať priamy vzťah medzi touto dĺžkou trvania a závažnejším porušením pravidiel hospodárskej súťaže

(Článok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1B)

4.        Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Poľahčujúce okolnosti – Správanie odlišné od správania dohodnutého v rámci kartelu – Posúdenie

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3 druhá zarážka)

5.        Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Finančná situácia dotknutého podniku – Zohľadnenie – Neexistencia povinnosti

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15)

6.        Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Komplexné ekonomické posúdenie – Miera voľnej úvahy Komisie – Súdne preskúmanie – Preskúmanie zákonnosti – Rozsah

(Článok 263 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03)

7.        Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť a dĺžka trvania porušenia

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2)

8.        Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Uplatnenie usmernení k metóde stanovovania pokút – Odôvodnenie rozhodnutia – Rozsah

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03)

9.        Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Voľná úvaha Komisie – Súdne preskúmanie – Neobmedzená právomoc súdu Únie – Rozsah

(Článok 261 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 17, článok 17, a nariadenie Rady č. 1/2003, článok 31)

10.      Právo Únie – Zásady – Právo na účinnú súdnu ochranu – Súdne preskúmanie rozhodnutí Komisie v oblasti hospodárskej súťaže – Preskúmanie zákonnosti a neobmedzenej právomoci vzhľadom na právny aj skutkový stav – Porušenie – Neexistencia

(Článok 263 ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 47; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 31)

1.        Podľa bodu 1A usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO hodnotenie kritéria závažnosti porušenia musí zohľadniť jeho skutočný dopad na trh len v prípade, že je merateľný. Stanoviť skutočný dopad kartelu na trh totiž predpokladá, aby sa porovnala situácia na trhu v dôsledku kartelu so situáciou, ktorá by vyplývala z voľnej hospodárskej súťaže. Vzhľadom na množstvo premenných, ktoré môžu mať dopad na trh, si takéto porovnanie nevyhnutne vyžaduje uplatnenie hypotéz.

(pozri body 38, 39)

2.        Hoci pri určení výšky pokuty za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže je možné zohľadniť tak celkový obrat podniku, ktorý je ukazovateľom veľkosti podniku a jeho hospodárskej sily, ako aj časť tohto obratu, ktorá pochádza z predaja tovaru, na ktorý sa porušenie vzťahuje, a je teda spôsobilá poskytnúť informáciu o rozsahu tohto porušenia, celkový obrat podniku je však len približným a nedokonalým ukazovateľom veľkosti takéhoto podniku. Navyše ani jednému z týchto číselných údajov netreba pripisovať neprimeranú dôležitosť v porovnaní s inými kritériami posúdenia závažnosti porušenia.

(pozri body 59, 60)

3.        Pokiaľ podľa bodu 1B usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO je zvýšená suma učená podľa závažnosti porušenia, aby sa zohľadnila dĺžka jeho trvania, nie je nevyhnutné vecne preukázať priamy vzťah medzi týmto trvaním a väčšou ujmou spôsobenou cieľom Spoločenstva, ktorých sa týkajú predpisy hospodárskej súťaže. Na účely uplatnenia článku 81 ods. 1 ES je totiž zohľadnenie konkrétnych účinkov dohody nadbytočné, pokiaľ sa zistí, že jej predmetom bolo vylúčenie, obmedzenie alebo skreslenie hospodárskej súťaže. To platí najmä v prípade dohôd obsahujúcich zjavné obmedzenia hospodárskej súťaže, akými sú stanovenie cien a rozdelenie trhu.

(pozri body 74, 75)

4.        Na účely uplatnenia poľahčujúcej okolnosti podľa bodu 3 druhej zarážky usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO musia porušitelia preukázať, že sa správali súťažne alebo aspoň že jasne a v značnom rozsahu porušovali povinnosti vykonať kartel do takej miery, že narušili jeho fungovanie, a že k dohode ani zdanlivo nepristúpili a nepodnecovali tak iné podniky do vykonávania predmetného kartelu.

Podnik, ktorý na trhu uplatňuje viac či menej nezávislú politiku napriek dohode so svojimi konkurentmi, sa totiž môže jednoducho len pokúšať použiť kartel vo svoj prospech. Ak by sa mu priznali poľahčujúce okolnosti, bolo by pre podniky príliš jednoduché minimalizovať riziko platenia vysokej pokuty, ak by mohli využiť kartel a potom ťažiť zo zníženia pokuty z dôvodu, že mali len obmedzenú úlohu pri uskutočňovaní porušenia, pričom ich postoj podnecoval ostatné podniky do správania ešte škodlivejšieho pre hospodársku súťaž.

Preto podnik, ktorý skončí svoju účasť na karteli, sa nenachádza v tej istej situácii ako podnik, ktorý pristúpi ku kartelu, ale ho nevykoná alebo ho prestane vykonávať. V poslednom uvedenom prípade totiž podnik naďalej pokračuje v spôsobovaní škody hospodárskej súťaži svojou účasťou na prípadných rokovaniach, ako aj z dôvodu, že jeho účasť na karteli by mohla motivovať ďalšie podniky, aby sa správali spôsobom škodlivým pre hospodársku súťaž.

Okrem toho kartely vo všeobecnosti vznikajú v čase, keď hospodárske odvetvie zažíva ťažkosti a tieto ťažkosti v zásade nemôžu byť poľahčujúcou okolnosťou.

(pozri body 93 – 95, 97)

5.        Komisia nie je povinná pri stanovení výšky pokuty zohľadniť stratovú situáciu podniku, keďže uznanie takejto povinnosti by znamenalo, že podniky menej prispôsobené podmienkam trhu by získali neodôvodnenú výhodu. Komisia je o to menej povinná zohľadniť údajnú platobnú neschopnosť spôsobenú finančnou sankciou uloženou z dôvodu iného porušenia práva hospodárskej súťaže, keďže za túto situáciu, ktorú spôsobil vlastným protiprávnym správaním, je zodpovedný podnik sám.

Ďalej ťažkosť porovnania úrovne pokút uložených podnikom, ktoré sa zúčastnili na rôznych dohodách na odlišných trhoch v okamihoch niekedy vzdialených v čase, môže vyplývať z podmienok nevyhnutných na uplatnenie účinnej politiky hospodárskej súťaže. Preto to, že Komisia v skorších veciach zohľadnila finančné ťažkosti určitého podniku, neznamená, že je povinná uskutočniť rovnaké posúdenia aj v neskoršej veci.

(pozri body 103 – 105)

6.        Hoci v oblastiach, v ktorých dochádza ku komplexným hospodárskym posúdeniam, ako je stanovenie výšky pokút uložených za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, Komisia disponuje mierou voľnej úvahy v hospodárskej oblasti, neznamená to, že by sa súd Únie mal zdržať preskúmania toho, ako Komisia vykladá údaje hospodárskej povahy. Súd Únie totiž v rámci preskúmania zákonnosti musí najmä preveriť nielen vecnú presnosť predložených dôkazov, ich spoľahlivosť a súladnosť, ale aj preskúmať, či tieto dôkazy predstavujú súhrn podstatných údajov, ktoré musia byť zohľadnené pri posúdení komplexnej situácie, a či sú spôsobilé opodstatniť závery, ktoré sa z nich vyvodili.

Súdu Únie prináleží, aby uskutočnil preskúmanie zákonnosti, ktoré mu prislúcha na základe dôkazov predložených žalobcom na podporu uvádzaných dôvodov. Počas tohto preskúmania sa súd v snahe vyhnúť sa vykonaniu podrobného vecného a právneho preskúmania nemôže opierať o mieru voľnej úvahy Komisie, a to ani pokiaľ ide o výber zohľadnených dôkazov pri uplatňovaní kritérií týkajúcich sa stanovenia pokuty uvedených v usmerneniach k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO, ani pokiaľ ide o hodnotenie týchto dôkazov.

(pozri body 121, 129)

7.        Na určenie výšky pokuty za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže je nutné zohľadniť trvanie porušení a všetky faktory, ktoré môžu ovplyvniť posúdenie ich závažnosti, akými sú konanie každého z podnikov, úloha, ktorú každý z nich hrá pri vytvorení zosúladených postupov, prospech, ktorý z týchto postupov podniky mohli získať, ich veľkosť a hodnota dotknutého tovaru, ako aj nebezpečenstvo, ktoré porušenia tohto typu predstavujú pre Európske spoločenstvo. Musia sa zohľadniť také objektívne skutočnosti, akými sú obsah a trvanie protisúťažných správaní, ich počet a ich intenzita, veľkosť dotknutého trhu a poškodenie, ktoré utrpel verejný hospodársky poriadok. Analýza musí tiež zohľadniť relatívny význam a trhový podiel zodpovedných podnikov, ako aj prípadnú recidívu.

(pozri body 123, 124)

8.        Na účely transparentnosti Komisia prijala usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO, v ktorých uviedla, z akých dôvodov zohľadní takú či onakú okolnosť porušenia a dôsledky, ktoré z toho môžu byť vyvodené pre výšku pokuty. Tieto usmernenia, ktoré predstavujú orientačné pravidlo správania, ktorého sa treba v praxi pridŕžať a od ktorého sa správny orgán nemôže v jednotlivom prípade odkloniť bez uvedenia dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania, sa obmedzujú na opis metódy preskúmania porušenia uplatňovanej Komisiou a kritérií, ktoré si Komisia stanovila, aby ich zohľadňovala pri určovaní výšky pokuty. Komisii preto pri odôvodnení rozhodnutia najmä prináleží, aby vysvetlila zváženie a zhodnotenie zohľadnených skutočností.

(pozri body 126 – 128)

9.        Pokiaľ ide o stanovenie výšky pokút uložených za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, neobmedzená súdna právomoc, ktorá bola priznaná súdu Únie článkom 17 nariadenia č. 17, je teraz zakotvená v článku 31 nariadenia č. 1/2003 v súlade s článkom 261 ZFEÚ. Táto právomoc oprávňuje súd, aby nad rámec jednoduchej kontroly zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrušil, znížil alebo zvýšil uloženú pokutu alebo penále.

Výkon neobmedzenej súdnej právomoci však neznamená preskúmanie ex offo a konanie pred súdmi Únie je kontradiktórne. S výnimkou dôvodov verejného poriadku, medzi ktoré patrí neexistencia odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré je súd povinný preskúmavať ex offo, prináleží žalobcovi, aby uviedol žalobné dôvody proti dotknutému rozhodnutiu a predložil dôkazy na podporu týchto dôvodov. Táto požiadavka procesnej povahy nie je v rozpore s pravidlom, podľa ktorého, pokiaľ ide o porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, prináleží Komisii, aby preukázala porušenia, ktoré zistila, a predložila dôkazy, ktoré z právneho hľadiska dostatočne preukážu existenciu okolností spôsobujúcich porušenie. Od žalobcu sa totiž v rámci súdnej žaloby vyžaduje, aby označil sporné časti napadnutého rozhodnutia, uviedol v tomto ohľade svoje výhrady a predložil dôkazy, ktoré môžu predstavovať vážne indície preukazujúce dôvodnosť jeho výhrad.

(pozri body 130 – 132)

10.      Pri preskúmaní rozhodnutí prijatých Komisiou v oblasti hospodárskej súťaže upravenom Zmluvami sa teda predpokladá, že súd Únie uskutoční tak právne, ako aj vecné preskúmanie a že má právomoc posúdiť dôkazy, zrušiť napadnuté rozhodnutie a zmeniť výšku pokút. Nezdá sa preto, že preskúmanie zákonnosti podľa článku 263 ZFEÚ, doplnené neobmedzenou súdnou právomocou, pokiaľ ide o výšku pokuty, ktorá je stanovená v článku 31 nariadenia č. 1/2003, by bolo v rozpore s požiadavkami zásady účinnej súdnej ochrany podľa článku 47 Charty základných práv Európskej únie.

(pozri bod 133)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)

z 8. decembra 2011 (*)

„Odvolanie – Hospodárska súťaž – Kartely – Trh s medenými inštalačnými rúrami – Pokuty – Veľkosť trhu, dĺžka trvania porušenia a spolupráca, ktoré môžu byť zohľadnené – Účinné súdne preskúmanie“

Vo veci C‑389/10 P,

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie podané 28. júla 2010,

KME Germany AG, predtým KM Europa Metal AG, so sídlom v Osnabrücku (Nemecko),

KME France SAS, predtým Tréfimétaux SA, so sídlom v Courbevoie (Francúzsko),

KME Italy SpA, predtým Europa Metalli SpA, so sídlom vo Florencii (Taliansko),

v zastúpení: M. Siragusa, avvocato, A. Winckler, avocat, G. C. Rizza, avvocato, T. Graf, advokat, a M. Piergiovanni, avvocato,

odvolateľky,

ďalší účastník konania:

Európska komisia, v zastúpení: E. Gippini Fournier a S. Noë, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci C. Thomas, solicitor, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalovaná v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (druhá komora),

v zložení: predseda druhej komory J. N. Cunha Rodrigues, sudcovia U. Lõhmus, A. Rosas (spravodajca), A. Ó Caoimh a A. Arabadžiev,

generálna advokátka: E. Sharpston,

tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 12. mája 2011,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Svojím odvolaním KME Germany AG, predtým KM Europa Metal AG (ďalej len „KME Germany“), KME France SAS, predtým Tréfimétaux SA (ďalej len „KME France“), a KME Italy SpA, predtým Europa Metalli SpA (ďalej len „KME Italy“) (ďalej len spoločne „skupina KME“), navrhujú zrušenie rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 19. mája 2010, KME Germany a i./Komisia (T‑25/05, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým tento súd zamietol ich návrh na zníženie pokút, ktoré im boli uložené na základe článku 2 písm. g) až i) rozhodnutia Komisie K(2004) 2826 z 3. septembra 2004, týkajúceho sa konania podľa článku [81 ES] a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/E‑1/38.069 – Medené inštalačné rúry) (ďalej len „sporné rozhodnutie“).

 Právny rámec

2        Článok 15 ods. 2 nariadenia Rady č. 17 zo 6. februára 1962 Prvého nariadenia implementujúceho články [81] a [82] Zmluvy (Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) stanovoval:

„Komisia môže rozhodnutím uložiť podnikom alebo združeniam podnikov pokuty od 1 000 do 1 000 000 účtovných jednotiek alebo viac, ale nepresahujúce 10 % obratu v predchádzajúcom obchodnom roku každého podniku, ktorý sa zúčastnil porušenia, ak buď úmyselne, alebo z nedbalosti:

a)      porušili článok 85 (1) alebo článok 86 zmluvy; alebo

b)      porušili ktorýkoľvek záväzok uložený na základe článku 8 (1).

Pri stanovení pokuty sa bude posudzovať jednak závažnosť porušenia a tiež jeho trvanie.“

3        Nariadenie č. 17 bolo zrušené a nahradené nariadením Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), platným od 1. mája 2004.

4        Článok 23 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1/2003 znie takto:

„2.      Komisia môže rozhodnutím uložiť podnikom alebo združeniam podnikov pokuty, keď úmyselne alebo z nedbalosti:

a)      porušujú článok 81 alebo článok 82 Zmluvy…

…

Pokuta uložená každému podniku alebo združeniu podnikov nepresiahne 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku.

…

3.      Pri stanovení pokuty sa bude posudzovať jednak závažnosť porušenia a tiež jeho trvanie.“

5        Článok 31 tohto nariadenia znie takto:

„Súdny dvor má neobmedzenú súdnu právomoc na preskúmanie rozhodnutí, v ktorých Komisia stanovila pokutu alebo pravidelné penále. Môže zrušiť, znížiť alebo zvýšiť uloženú pokutu alebo pravidelné penále.“

6        Oznámenie Komisie s názvom „Usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO“ (Ú. v. ES C 9, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, ďalej len „usmernenia“), platné v období prijatia sporného rozhodnutia, v preambule uvádza:

„Zásady tu načrtnuté by mali zabezpečiť priehľadnosť a nestrannosť rozhodnutí Komisie, rovnako v očiach podnikov, ako aj v očiach Súdneho dvora, pričom právomoci Komisie stanovovať pokuty v rozmedzí 10 % celkového obratu, ktoré jej prislúchajú na základe relevantnej legislatívy, ostávajú zachované. Tieto právomoci sa však musia riadiť koherentnou a nediskriminačnou politikou, konzistentnou s cieľmi sledovanými penalizáciou porušení pravidiel súťaže.

Nová metóda určovania výšky pokuty sa bude pridŕžať nasledujúcich pravidiel, ktoré začínajú od základnej čiastky [ktoré spočívajú v stanovení základnej sumy – neoficiálny preklad], ktorá sa bude zvyšovať s ohľadom na priťažujúce okolnosti, alebo znižovať s ohľadom na poľahčujúce.“

7        Na základe bodu 1 usmernení táto „základná čiastka [základná suma – neoficiálny preklad] bude určená podľa závažnosti a dĺžky trvania porušovania pravidiel, čo sú jediné kritériá uvedené v článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17“.

8        Pokiaľ ide o závažnosť, bod 1A usmernení stanovuje, že pri posudzovaní závažnosti porušenia sa musí brať do úvahy jeho povaha, skutočný dosah na trh, ak ho možno merať, a veľkosť relevantného zemepisného trhu. Porušenia sa zadeľujú do troch kategórií: mierne porušenia, závažné porušenia a veľmi závažné porušenia.

9        Podľa usmernení sú veľmi závažnými porušeniami najmä horizontálne obmedzenia, ako sú „cenové kartely“ a kvóty rozdelenia trhov. Predpokladaná základná suma pokuty predstavuje „nad 20 miliónov eur“. Usmernenia vyjadrujú nutnosť diferencovane pristupovať k tejto základnej sume pokuty, aby sa zohľadnila povaha uskutočneného porušenia, skutočná hospodárska schopnosť porušiteľov spôsobiť značnú ujmu iným subjektom, najmä spotrebiteľom, odstrašujúci účinok pokuty, ako aj právnické a ekonomické znalosti a infraštruktúra podnikov, ktoré im umožňujú rozpoznať porušujúcu povahu ich správania. Tiež sa spresňuje, že v prípade porušení, na ktorých sa zúčastňuje viac podnikov, by mohlo byť vhodné zohľadniť špecifickú záťaž, a teda aj reálny dosah porušujúceho správania každého podniku na hospodársku súťaž, predovšetkým tam, kde je značná disparita medzi veľkosťou podnikov, ktoré sa dopúšťajú porušení rovnakej povahy.

10      Pokiaľ ide o dĺžku trvania, usmernenia rozlišujú porušenia krátkodobé, vo všeobecnosti kratšie ako jeden rok, strednodobé, vo všeobecnosti jeden až päť rokov, a dlhodobé, vo všeobecnosti viac ako päť rokov. Pokiaľ ide o posledné uvedené, je upravená možnosť dodatočnej sumy pokuty, ktorá sa môže stanoviť za každý rok na 10 % sumy pokuty za závažnosť porušenia. Usmernenia stanovujú tiež nárast zvýšení pokuty v prípade dlhodobých porušení s cieľom skutočne postihnúť obmedzenia, ktoré trvale spôsobovali škodlivé účinky vo vzťahu k spotrebiteľom, a zvýšiť motiváciu vzdať sa porušení či spolupracovať s Komisiou.

11      Podľa bodu 2 usmernení môže byť základná suma pokuty zvýšená v prípade priťažujúcich okolností, ako napríklad opakovaného porušenia toho istého typu tým istým podnikom alebo tými istými podnikmi. Podľa bodu 3 uvedených usmernení sa táto základná suma pokuty môže znížiť v prípade osobitných poľahčujúcich okolností, akými sú výlučne pasívna úloha určitého podniku alebo jeho úloha nasledovateľa pri uskutočňovaní porušenia, neuplatňovanie dohôd v praxi alebo účinná spolupráca podniku na konaní, nad rámec oznámenia Komisie o neuložení pokút alebo o ich znížení v prípade kartelov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, ďalej len „oznámenie o spolupráci“).

12      Usmernenia boli nahradené od 1. septembra 2006 usmerneniami k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, s. 2).

13      Uvedené oznámenie o spolupráci stanovuje podmienky, za ktorých môžu byť podniky spolupracujúce s Komisiou počas jej vyšetrovania týkajúceho sa kartelu oslobodené od uloženia pokuty alebo im môže byť znížená pokuta, ktorú by inak museli zaplatiť. Podľa časti B tohto oznámenia sa pokuta zníži najmenej o 75 % alebo sa pokuta neuloží vôbec najmä podniku, ktorý oznámi kartel Komisii ešte predtým, než pristúpi k overovaniu a kým ešte nedisponuje dostatočnými informáciami na preukázanie oznámeného kartelu alebo takému podniku, ktorý jej ako prvý poskytne rozhodujúce dôkazy na preukázanie kartelu. Podľa časti D uvedeného oznámenia možno podniku priznať zníženie pokuty o 10 % až 50 % najmä v prípade, keď ešte pred zaslaním oznámenia o výhradách poskytol Komisii informácie, dokumenty alebo iné dôkazy, ktoré prispeli k potvrdeniu existencie spáchaného porušenia.

14      Oznámenie o spolupráci bolo od 14. februára 2002 nahradené oznámením Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, s. 3, Mim. vyd. 08/002, s. 155). Komisia však v tejto veci uplatňovala oznámenie o spolupráci, keďže podniky zohľadňovali práve toto oznámenie, keď s ňou spolupracovali.

 Okolnosti predchádzajúce sporu

15      Odvolateľky sa spolu s inými podnikmi vyrábajúcimi polotovary z medi a zo zliatin medi zúčastnili na karteli spočívajúcom v dohode o cenách, rozdelení trhov a výmene dôverných informácií na trhu s medenými inštalačnými rúrami.

16      Po overovaní a vyšetrovaní Komisia 3. septembra 2004 prijala sporné rozhodnutie, ktorého zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 13. júla 2006 (Ú. v. EÚ L 192, s. 21).

17      Kvôli posúdeniu závažnosti predmetného porušenia Komisia zohľadnila jeho samotnú povahu, jeho konkrétny dopad na trh, ako aj rozsah a veľkosť relevantného geografického trhu. Komisia tvrdila, že také postupy rozdelenia trhov a určenia cien, akými sú postupy uplatnené v tejto veci, predstavujú svojou samotnou povahou veľmi závažné porušenie, a domnievala sa, že relevantným geografickým trhom dotknutým kartelom bolo územie Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). Komisia tiež zohľadnila skutočnosť, že trh s medenými inštalačnými rúrami je veľmi významným odvetvím. Pokiaľ ide o konkrétny dopad na trh, Komisia uviedla, že existovali dostatočné dôkazy na preukázanie toho, že kartel celkovo mal dopad na relevantný trh. Komisia teda dospela k záveru, že dotknuté podniky sa dopustili veľmi závažného porušenia.

18      Komisia vymedzila v napadnutom rozhodnutí štyri kategórie, o ktorých sa domnievala, že odzrkadľujú relatívny význam podnikov na predmetnom porušení. Skupina KME mala vedúce postavenie na relevantnom trhu a bola zaradená do prvej kategórie.

19      Trhové podiely boli vypočítané na základe obratu dosiahnutého každým porušiteľom, ktorý pochádzal z predaja inštalačných rúr na spoločnom trhu hladkých medených inštalačných rúr a medených inštalačných rúr s plastovou izoláciou. Komisia v dôsledku toho stanovila východiskovú sumu pokuty pre skupinu KME na 70 miliónov eur.

20      Vzhľadom na to, že do júna 1995 KME France a KME Italy spoločne tvorili samostatný podnik odlišný KME Germany, východisková suma pokút stanovená celkove pre skupinu KME na 70 miliónov eur bola rozdelená takto: 35 miliónov eur pre skupinu KME; 17,5 milióna eur pre KME Germany; 17,5 milióna eur pre KME Italy a KME France spoločne a nerozdielne.

21      Zo sporného rozhodnutia vyplýva, že Komisia zvýšila východiskovú sumu pokút o 10 % za každý celý rok porušenia a o 5 % za každé ďalšie obdobie šesť alebo viac mesiacov, ale menej ako jeden rok. Rozhodlo sa teda, že:

–        na skupinu KME, ktorá sa podieľala na karteli päť rokov a sedem mesiacov, sa uplatní 55 %‑né zvýšenie východiskovej sumy pokuty 35 miliónov eur,

–        na spoločnosť KME Germany, ktorá sa podieľala na karteli sedem rokov a dva mesiace, sa uplatní 70 %‑né zvýšenie východiskovej sumy pokuty 17,5 milióna eur,

–        na spoločnosti KME France a KME Italy, ktoré sa podieľali na karteli päť rokov a desať mesiacov, sa uplatní 55 %‑né zvýšenie východiskovej sumy pokuty 17,5 milióna eur.

22      Ako vyplýva z odôvodnenia č. 719 sporného rozhodnutia, po výpočte zvýšenia z dôvodu dĺžky účasti na porušení sa stanovujú základné sumy pokút uložených odvolateľkám takto:

–        skupina KME: 54,25 milióna eur,

–        KME Germany: 29,75 milióna eur,

–        KME France a KME Italy (spoločne a nerozdielne): 27,13 milióna eur.

23      Ako poľahčujúce okolnosti Komisia, ako vyplýva z odôvodnení č. 758 a 759 sporného rozhodnutia, zohľadnila skutočnosť, že skupina KME a skupina tvorená Outokumpu Oyj a Outokumpu Copper Products Oy (ďalej len spoločne „skupina Outokumpu“) jej poskytli informácie v rámci ich vlastných spoluprác s Komisiou, na ktoré sa nevzťahovalo oznámenie o spolupráci z roku 1996. Komisia preto znížila základnú sumu pokuty uloženej skupine Outokumpu o 40,17 milióna eur, čo zodpovedá pokute, ktorá by jej bola uložená za obdobie porušenia od septembra 1989 do júla 1997, ktorého preukázanie bolo umožnené na základe informácií predložených Komisii touto skupinou. Pokiaľ ide o skupinu KME, ako vyplýva z odôvodnení č. 760 a 761 sporného rozhodnutia, základná suma uloženej pokuty bola znížená o 7,93 milióna eur v dôsledku jej spolupráce, ktorá umožnila Komisii preukázať, že predmetné porušenie sa vzťahovalo aj na medené inštalačné rúry s plastovou izoláciou.

24      Podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 Komisia stanovila sumy pokút uložených spoločnostiam, ktorým je napadnuté rozhodnutie určené, takto:

–        skupina KME: 32,75 milióna eur,

–        KME Germany: 17,96 milióna eur,

–        KME France a KME Italy (spoločne a nerozdielne): 16,37 milióna eur.

 Konanie pred Všeobecným súdom a napadnutý rozsudok

25      Odvolateľky uvádzali sedem žalobných dôvodov, ktoré všetky súviseli so stanovením sumy pokuty, ktorá im bola uložená. Jednotlivo boli založené na neprimeranom zohľadnení skutočného dopadu kartelu na trh na účely výpočtu východiskovej sumy pokuty, na nesprávnom posúdení veľkosti odvetvia dotknutého kartelom, na nesprávnom posúdení významu KME na trhu medených inštalačných rúr, na nesprávnom zvýšení východiskovej sumy pokuty z dôvodu trvania kartelu, na nezohľadnení určitých poľahčujúcich okolností, na nesprávnom uplatnení oznámenia o spolupráci a na nezohľadnení prekérnej finančnej situácie skupiny KME.

26      Všeobecný súd zamietol každý z týchto žalobných dôvodov, ako aj žalobu ako celok.

27      Rovnako zamietol protinávrh Komisie na zvýšenie pokút.

 Návrhy účastníkov konania a konanie pred Súdnym dvorom

28      Skupina KME navrhuje, aby Súdny dvor:

–        zrušil napadnutý rozsudok,

–        pokiaľ je to možné a na základe dôkazov predložených Súdnemu dvoru čiastočne zrušil sporné rozhodnutie a znížil pokutu, ktorá jej bola uložená,

–        zaviazal Komisiu na náhradu trov tohto konania, ako aj konania pred Všeobecným súdom alebo

–        subsidiárne zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec na rozhodnutie Všeobecnému súdu.

29      Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

–        zamietol odvolanie a

–        zaviazal skupinu KME na náhradu trov konania.

30      Súdny dvor na všeobecnej schôdzi rozhodol, že táto vec sa prejedná bez návrhov a bude prerokovaná v ten istý deň ako vec Chalkor/Komisia, C‑386/10 P, týkajúce sa toho istého kartelu. Keďže však odvolateľky predložili rôzne odvolacie dôvody podobné odvolacím dôvodom predloženým v rámci skôr prerokovanej veci KME Germany a i./Komisia, C‑272/09 P, v ktorej taktiež stoja proti Komisii a ktorá sa týka prvého rozhodnutia postihujúceho paralelný kartel na trhu medených priemyselných rúr, účastníci konania boli na pojednávaní vyzvaní, aby zohľadnili návrhy prednesené v tejto veci 10. februára 2011 generálnou advokátkou Sharpston.

 O odvolaní

31      Skupina KME predkladá šesť odvolacích dôvodov jednotlivo založených na rôznych nesprávnych právnych posúdeniach v súvislosti s dopadom porušenia na trh a so zohľadnením obratu a dĺžky trvania porušenia, na porušení usmernení, ako aj zásad spravodlivého zaobchádzania a rovnosti zaobchádzania pri nezohľadnení určitých poľahčujúcich okolností, na porušení usmernení a nesprávnom odôvodnení a nakoniec na porušení práva na účinné súdne preskúmanie.

 O prvom odvolacom dôvode založenom na rôznych nesprávnych právnych posúdeniach v súvislosti s dopadom porušenia na trh

 Argumentácia účastníkov konania

32      Odvolateľky uvádzajú, že ich prvý žalobný dôvod sa týka bodov 81 až 92 napadnutého rozsudku. Týmto bodom predchádza syntéza tvrdení účastníkov konania a stanovisko Všeobecného súdu k prípustnosti určitých tvrdení a dvoch nových hospodárskych správ predložených žalobkyňami na účely preukázania neexistencie skutočného dopadu porušenia na trh, pričom Všeobecný súd v bode 77 napadnutého rozsudku dospel k záveru o prípustnosti uvedených tvrdení a správ.

33      Body 81 až 92 napadnutého rozsudku majú toto znenie:

„81      Ďalej, pokiaľ ide o posúdenie závažnosti porušenia, treba uviesť, že aj keď Komisia nepreukázala, že kartel mal skutočný dopad na trh, nemá to vplyv na kvalifikáciu porušenia ako ‚veľmi závažného‘, a teda ani na výšku pokuty.

82      V tejto súvislosti treba konštatovať, že zo systému sankcií za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, ako bol zavedený nariadením č. 17 a č. 1/2003 a ako ho vykladá judikatúra, vyplýva, že nedovolené dohody, akými sú kartely, si už z dôvodu svojej podstaty zasluhujú najprísnejšie pokuty. Pritom ich prípadný skutočný dopad na trh, najmä otázka, do akej miery obmedzenie hospodárskej súťaže viedlo k vyššej cene na trhu, než aká by bola, ak by kartel neexistoval, nie je rozhodujúcim kritériom na určenie úrovne pokút (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 až 103/80, Zb. s. 1825, body 120 a 129, a zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, C‑286/98 P, Zb. s. I‑9925, body 68 až 77, pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mischo vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Mo och Domsjö/Komisia, C‑283/98 P, Zb. s. I‑9855, I‑9858, body 95 až 101).

83      Treba dodať, že v zmysle usmernení môžu byť dohody alebo zosúladené postupy, ktorých predmetom je, tak ako v prejednávanej veci, predovšetkým určovanie cien a rozdelenie zákazníkov, kvalifikované ako ‚veľmi závažné‘ už na základe svojej povahy, a to bez toho, aby bolo nevyhnutné charakterizovať takéto správania konkrétnym dopadom alebo geografickým rozsahom. Tento záver je podporený skutočnosťou, že zatiaľ čo opis ‚závažných‘ porušení výslovne spomína dopad na trh a účinky v rozsiahlych oblastiach spoločného trhu, v opise ‚veľmi závažných‘ porušení naopak nie je nijaká zmienka o požiadavke skutočného dopadu na trh či spôsobení účinkov v konkrétnej geografickej oblasti (rozsudok Súdu prvého stupňa z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T‑38/02, Zb. s. II‑4407, bod 150).

84      Len pre úplnosť treba dodať, že Všeobecný súd sa domnieva, že Komisia z právneho hľadiska dostatočným spôsobom preukázala skutočný dopad kartelu na dotknutý trh.

85      V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že predpoklad žalobkýň, podľa ktorého je Komisia povinná, pokiaľ na stanovenie výšky pokuty využije skutočný dopad kartelu, vedecky preukázať existenciu hmatateľného hospodárskeho dopadu na trh a príčinnej súvislosti medzi dopadom a porušením, už bol v judikatúre odmietnutý.

86      Všeobecný súd už totiž viackrát rozhodol, že skutočný dopad kartelu na trh sa musí považovať za dostatočne preukázaný vtedy, ak je Komisia schopná predložiť konkrétne a dôveryhodné dôkazy, ktoré s primeranou pravdepodobnosťou preukážu, že kartel mal dopad na trh (rozsudky Súdu prvého stupňa [z 18. júla 2005,] Scandinavian Airlines System/Komisia, [T‑241/01, Zb. s. II‑2917], bod 122; z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia, T‑59/02, Zb. s. II‑3627, body 159 až 161; Jungbunzlauer/Komisia, T‑43/02, Zb. s. II‑3435, body 153 až 155; Archer Daniels Midland/Komisia, T‑329/01, Zb. s. II‑3255, body 176 až 178, a Roquette Frères/Komisia, T‑322/01, Zb. s. II‑3137, body 73 až 75).

87      V tomto ohľade treba pripomenúť, že skutočnosti, o ktoré sa Komisia hlavne opierala s cieľom dospieť k záveru o existencii skutočného dopadu na trh, sú zavedenie systému výmeny informácií týkajúcich sa objemov predaja a úrovne cien, existencia dokumentov vytvorených na stretnutiach kartelu, ktoré svedčia o zvyšovaní cien v priebehu určitých období kartelu a nasvedčujú tomu, že kartel umožnil dotknutým podnikom dosiahnuť ich ciele v oblasti cien, významný trhový podiel účastníkov dotknutého porušenia a skutočnosť, že jednotlivé trhové podiely uvedených účastníkov boli relatívne stabilné počas celého trvania dotknutého porušenia…

88      Žalobkyne tvrdia, že kartel bol uplatňovaný v obmedzenom rozsahu a že ostatné skutočnosti uvádzané Komisiou nepreukazujú, že dotknuté porušenie malo skutočný dopad na trh.

89      Z judikatúry však vyplýva, že Komisia je oprávnená na základe indícií citovaných v bode 87 vyššie vyvodiť, že dotknuté porušenie malo skutočný dopad na trh (pozri v tomto zmysle rozsudky Jungbunzlauer/Komisia, [už citovaný,] bod 159; Roquette Frères/Komisia, [už citovaný,] bod 78; Archer Daniels Midland/Komisia, T‑59/02, [už citovaný,] bod 165; Archer Daniels Midland/Komisia, T‑329/01, [už citovaný,] bod 181, a zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, T‑259/02 až T‑264/02 a T‑271/02, Zb. s. II‑5169, body 285 až 287).

90      Ďalej nemožno Komisii vytýkať, že v [spornom] rozhodnutí konštatovala, že úvodná správa nemôže vyvrátiť jej závery o skutočných účinkoch kartelu na trh. Úvodná správa sa totiž zaoberá len číselnými údajmi týkajúcimi sa žalobkýň. Z judikatúry však vyplýva, že skutočný spôsob, ktorým sa údajne správal podnik, je irelevantný na účely hodnotenia dopadu kartelu na trh, keďže sa výlučne musia zohľadniť účinky vyplývajúce z porušenia ako celku (rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C‑49/92 P, Zb. s. I‑4125, body 150 a 152; rozsudky Súdu prvého stupňa zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, T‑7/89, Zb. s. II‑1711, bod 342, a z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, T‑224/00, Zb. s. II‑2597, bod 167).

91      S ohľadom na všetky predchádzajúce úvahy je teda potrebné tento žalobný dôvod zamietnuť ako nedôvodný.

92      Navyše sa Všeobecný súd v rámci svojej neobmedzenej súdnej právomoci a v duchu predchádzajúcich úvah domnieva, že nie je namieste spochybniť východiskovú sumu pokuty uloženej žalobkyniam stanovenú v závislosti od závažnosti, ako ju určila Komisia v odôvodnení č. 693 [sporného] rozhodnutia.“

34      Odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd nelogicky a neprimerane odôvodnil napadnutý rozsudok a dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia tým, že rozhodol, že Komisia bola oprávnená pri stanovovaní východiskovej sumy pokuty, ktorá im bola uložená z dôvodu závažnosti porušenia, zohľadniť dopad kartelu na relevantný trh bez toho, aby bola povinná preukázať, že dohody skutočne mali taký dopad, a to vyvodením uvedeného dopadu z jednoduchých ukazovateľov. Navyše Všeobecný súd tým, že rozhodol, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukázala, že dohody mali dopad na trh, zjavne skreslil skutkové okolnosti a dôkazy hospodárskej povahy, ktorú mu predložila skupina KME.

35      Komisia najskôr tvrdí, že prvý odvolací dôvod je neúčinný. Tento odvolací dôvod totiž ignoruje skutočnosť, že v bode 92 napadnutého rozsudku Všeobecný súd vykonával svoju neobmedzenú súdnu právomoc, keď potvrdil východiskovú sumu pokuty uloženej skupine KME stanovenú v závislosti od závažnosti porušenia v odôvodnení č. 693 sporného rozhodnutia.

36      Komisia ďalej tvrdí, že Všeobecný súd mohol dôvodne dospieť k záveru, že zistenia týkajúce sa dopadu porušenia na trh neboli určujúce a že v každom prípade pri preskúmaní tohto dopadu uplatnil relevantné právne kritériá. Komisia nakoniec uvádza, že prvý odvolací dôvod je neprípustný, keďže sa týka posúdenia skutkových okolností a dôkazov, a že závery Všeobecného súdu boli riadne odôvodnené, najmä bod 90 napadnutého rozsudku, v ktorom Všeobecný súd zdôrazňuje, že sa výlučne musia zohľadniť účinky porušenia ako celku, čo vysvetľuje, že neuznal ekonometrické správy predložené odvolateľkami, ktoré sa ich týkali.

 Posúdenie Súdnym dvorom

37      Odvolateľky nenamietajú proti záverom Všeobecného súdu týkajúcim sa klasifikácie porušenia ako „veľmi závažného porušenia“ v zmysle usmernení, ale proti záverom týkajúcim sa skutočného dopadu kartelu na trh ako skutočnosti zohľadňovanej na účely stanovenia základnej sumy pokuty.

38      Podľa bodu 1A usmernení hodnotenie kritéria závažnosti porušenia musí zohľadniť jeho skutočný dopad na trh len v prípade, že je merateľný.

39      Stanoviť skutočný dopad kartelu na trh totiž predpokladá, aby sa porovnala situácia na trhu v dôsledku kartelu so situáciou, ktorá by vyplývala z voľnej hospodárskej súťaže. Vzhľadom na množstvo premenných, ktoré môžu mať dopad na trh, si porovnanie nevyhnutne vyžaduje uplatnenie hypotéz.

40      V odôvodnení č. 629 sporného rozhodnutia Komisia zdôraznila nemožnosť stanoviť spôsob, ktorým by sa ceny vyvíjali v prípade neexistencie kartelu v priebehu obdobia trvania porušenia. Po odmietnutí tvrdení odvolateliek predložila indície, ktoré jej umožnili v odôvodnení č. 673 tohto rozhodnutia dospieť k záveru, že protisúťažný systém celkovo spôsoboval účinky na trhu napriek tomu, že bolo nemožné presne ich vyčísliť.

41      Zo sporného rozhodnutia v prejednávanej veci teda vyplýva, že Komisia nepovažovala na účely výpočtu pokuty za možné zohľadniť takú fakultatívnu skutočnosť, akou je skutočný dopad porušenia na trh, keďže nebol merateľný. Tento záver nebol v napadnutom rozsudku spochybnený.

42      Všeobecný súd v bodoch 86 a 89 napadnutého rozsudku pripomenul judikatúru týkajúcu sa požiadaviek na dôkaz skutočného dopadu kartelu na trh. Navyše v bodoch 87 a 90 uvedeného rozsudku overil, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukázala skutočný dopad kartelu na dotknutý trh. Nad rámec nevyhnutného napriek tomu pristúpil k tomuto overeniu, ako je uvedené v bode 84 predmetného rozsudku, a to po tom, ako v jeho bode 82 správne pripomenul, že skutočný dopad kartelu na trh nie je rozhodujúcim kritériom na určenie úrovne pokút. Z toho vyplýva, že odvolací dôvod, ktorý odvolateľky smerujú proti tejto časti odôvodnenia Súdu prvého stupňa, je neúčinný.

43      V každom prípade odôvodnenie Všeobecného súdu týkajúce sa dôkazu dopadu porušenia na trh odpovedá na tvrdenie odvolateliek zhrnuté v bodoch 58 až 62 napadnutého rozsudku, podľa ktorého takýto dôkaz Komisia v spornom rozhodnutí neposkytla. Všeobecný súd dospel k záveru, že existujú skutočnosti, ktoré umožňujú preukázať existenciu takéhoto dopadu, pričom však nespochybnil nemožnosť ich presného zmerania.

44      Preto Všeobecný súd bez toho, aby si protirečil, jednak pripomenul zásadu, podľa ktorej skutočný dopad porušenia na trh nie je rozhodujúcim kritériom na určenie výšky pokút, a jednak overil dôkaz existencie takéhoto dopadu.

45      V dôsledku toho odvolateľky, ako to vyplýva zo znenia ich prvého odvolacieho dôvodu, z preskúmania uskutočneného Všeobecným súdom nesprávne vyvodzujú, že dôsledok, ktorý má skutočný dopad porušenia na trh, by sa mal zohľadniť na účely výpočtu východiskovej sumy pokuty, ktorá im bola uložená. Toto tvrdenie je založené na chybnom predpoklade.

46      Pokiaľ ide o napadnutie skreslenia dôkazov hospodárskej povahy Súdom prvého stupňa, ktoré mu predložili odvolateľky, netvrdí sa, že Všeobecný súd vykladal tieto hospodárske správy takým spôsobom, ktorý by bol zjavne v rozpore s ich znením (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. februára 2011, Activision Blizzard Germany/Komisia, C‑260/09 P, Zb. s. I‑419, bod 57), ale skôr tak, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia obsahu týchto správ. V každom prípade odvolateľky presne neoznačili časti týchto správ, ktorých jasný a presný zmysel Všeobecný súd poprel. Z uvedeného vyplýva, že toto tvrdenie je neprípustné.

47      Z týchto skutočností vyplýva, že prvý odvolací dôvod sa musí zamietnuť.

 O druhom odvolacom dôvode založenom na rôznych nesprávnych právnych posúdeniach pri zohľadňovaní obratu

 Argumentácia účastníkov konania

48      Druhý odvolací dôvod sa týka výlučne bodov 97 až 101 napadnutého rozsudku, ktoré znejú takto:

„97      Na úvod treba konštatovať, že neexistuje nijaký platný dôvod, pre ktorý by sa obrat na relevantnom trhu mal počítať s vylúčením určitých výrobných nákladov. Ako už Komisia správne uviedla, vo všetkých priemyselných odvetviach existujú náklady spojené s konečným výrobkom, na ktoré výrobca nemá vplyv, ale ktoré aj napriek tomu tvoria podstatnú časť celej jeho činnosti, a preto nemôžu byť pri stanovovaní východiskovej sumy pokuty z jeho obratu vylúčené (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T‑25/95, T‑26/95, T‑30/95 až T‑32/95, T‑34/95 až T‑39/95, T‑42/95 až T‑46/95, T‑48/95, T‑50/95 až T‑65/95, T‑68/95 až T‑71/95, T‑87/95, T‑88/95, T‑103/95 a T‑104/95, Zb. s. II‑491, body 5030 a 5031). Skutočnosť, že cena medi tvorí významnú časť konečnej ceny inštalačných rúr alebo že riziko výkyvov cien medi je podstatne vyššie než u iných surovín, nemôže tento záver vyvrátiť.

98      Pokiaľ nakoniec ide o rôzne výhrady žalobkýň smerujúce k tomu, že namiesto použitia kritéria obratu na relevantnom trhu by bolo s ohľadom na odstrašujúci účel pokút a zásadu rovnosti zaobchádzania vhodnejšie stanoviť ich výšku podľa ziskovosti dotknutého odvetvia alebo podľa súvisiacej pridanej hodnoty, treba konštatovať, že tieto výhrady nie sú relevantné.

99      V tomto ohľade je nutné najskôr konštatovať, že keďže závažnosť porušenia sa určuje odkazom na rôzne faktory, vo vzťahu ku ktorým Komisia disponuje mierou voľnej úvahy (rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. decembra 2007, BASF/Komisia, T‑101/05 a T‑111/05, Zb. s. II‑4949, bod 65), pričom nebol v tomto ohľade stanovený nijaký záväzný či taxatívny zoznam kritérií, ktoré by sa museli povinne zohľadniť (rozsudok Súdneho dvora z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, C‑407/04 P, Zb. s. I‑829, bod 129), neprináleží súdu, ale Komisii, aby si v rámci svojej miery voľnej úvahy a v súlade s obmedzeniami vyplývajúcimi zo zásady rovnosti zaobchádzania a nariadení č. 17 a č. 1/2003 vybrala faktory a číselné údaje, ktoré zohľadní pri uplatňovaní politiky, ktorá zaručuje rešpektovanie zákazov uvedených v článku 81 ES.

100      Ďalej je nesporné, že obrat podniku alebo obrat na trhu je ako faktor na hodnotenie závažnosti porušenia nevyhnutne neurčitý a nedokonalý. Tento faktor nerobí rozdiel medzi odvetviami s vysokou pridanou hodnotou a odvetviami s nízkou pridanou hodnotou, ani medzi ziskovými podnikmi a podnikmi, ktorých ziskovosť je nižšia. Tak normotvorca, ako aj Komisia a Súdny dvor však obrat aj napriek jeho približnému charakteru v súčasnosti považujú v oblasti práva hospodárskej súťaže za vhodné kritérium na posúdenie veľkosti a hospodárskej sily dotknutých podnikov [pozri najmä rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, [už citovaný,] bod 121; článok 15 ods. 2 nariadenia č. 17, odôvodnenie č. 10 a články 14 a 15 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 Rady z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. EÚ L 24, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40)].

101      S ohľadom na vyššie uvedené treba dospieť k záveru, že Komisia na účely určenia veľkosti dotknutého odvetvia oprávnene zohľadnila cenu medi.“

49      Podľa odvolateliek Všeobecný súd porušil právo Únie a neprimerane odôvodnil napadnutý rozsudok tým, že s cieľom stanoviť rozsah trhu zasiahnutého porušením a určiť faktor závažnosti pri pokute, ktorá im bola uložená, súhlasil s odkazom Komisie na trhovú hodnotu, ktorá nesprávne zahŕňala príjmy z predajov uskutočnených na trhu na vstupe, ktorý sa odlišoval od „kartelového“ trhu, napriek tomu, že členovia kartelu neboli do tohto trhu na vstupe vertikálne začlenení.

50      Tvrdia, že priemyselné odvetvie spracovania medi má svoje špecifické vlastnosti. Okamih nákupu kovu na London Metal Exchange, a tým aj jeho cenu určuje predovšetkým zákazník. Hoci túto cenu fakturuje výrobca rúr svojmu zákazníkovi spolu so spracovateľskou maržou, jej zohľadnenie na účely výpočtu obratu podniku by bolo popretím hospodárskej reality trhu, ktorú charakterizuje najmä významná časť, ktorú v cene výrobku predstavujú náklady na základnú surovinu, a veľmi významné zmeny ceny tejto základnej suroviny. Tieto skutočnosti Všeobecný súd uviedol.

51      Podľa odvolateliek Všeobecný súd porušil zásadu proporcionality tým, že sa nedomnieval, že Komisia mala zohľadniť judikatúru Všeobecného súdu a svoju rozhodovaciu prax, podľa ktorých je Komisia v prípade, že vypočítava východiskovú sumu pokuty alebo že uplatňuje 10 %‑nú hranicu obratu, povinná zohľadniť vlastnosti relevantného trhu.

52      Ďalej tvrdia, že Všeobecný súd tým, že neodlíšil odvolateľky od iných podnikov, ktorých obrat nie je v takej miere ovplyvnený cenou základnej suroviny, porušil zásadu zákazu diskriminácie, ktorá ukladá, aby sa s rôznymi situáciami zaobchádzalo odlišne.

53      Odvolateľky nakoniec spochybňujú judikatúru, o ktorú sa opieral Súd prvého stupňa, zakladajúcu sa na miere voľnej úvahy Komisie. Domnievajú sa, že Všeobecný súd neskúmal, či kritériá uplatnené Komisiou na preukázanie závažnosti kartelu boli relevantné a primerané.

54      Komisia tvrdí, že Všeobecný súd mohol v bode 97 napadnutého rozsudku oprávnene uviesť, že vo všetkých priemyselných odvetviach existujú náklady spojené s konečným výrobkom, na ktoré výrobca nemá vplyv, ale ktoré aj napriek tomu tvoria podstatnú časť celej jeho činnosti, a preto nemôžu byť pri stanovovaní východiskovej sumy pokuty z jeho obratu vylúčené.

55      Ďalej tvrdí, že v rozsahu, v akom odvolateľky navrhujú Súdnemu dvoru, aby spôsobom odlišným od Všeobecného súdu posúdil jedinečnosť či nejedinečnosť odvetvia medených inštalačných rúr, je tento odvolací dôvod neprípustný.

56      Podľa Komisie Všeobecný súd uskutočnil objektívne posúdenie, keď zohľadnil obrat pred protichodnými údajmi, ktoré by vyplývali z odpočtu nákladov, ktoré „nemožno ovplyvniť“. Takýto záver je v súlade so zásadou proporcionality.

57      Komisia nakoniec namieta proti tvrdeniam odvolateliek týkajúcim sa metódy stanovenia cien na relevantnom trhu. Bolo by nesprávne rozlišovať osobitný trh na vstupe od trhu dotknutého kartelom. Existuje totiž len jeden trh, a to trh s medenými rúrami, a meď predstavuje len jeden z nákladov.

 Posúdenie Súdnym dvorom

58      Z ustálenej judikatúry vyplýva, že na posúdenie závažnosti porušenia treba zohľadniť veľký počet skutočností, ktorých povaha a dôležitosť sa menia v závislosti od typu predmetného porušenia a osobitných okolností predmetného porušenia. Medzi tieto skutočnosti v závislosti od jednotlivých prípadov patria objem a hodnota tovarov, na ktoré sa porušenie vzťahuje, ako aj veľkosť a hospodárska sila podniku a v dôsledku toho vplyv, ktorý tento podnik môže uplatňovať na trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, už citovaný, bod 120).

59      Hoci Súdny dvor dospel k záveru, že pri určení výšky pokuty je možné zohľadniť tak celkový obrat podniku, ktorý je ukazovateľom veľkosti podniku a jeho hospodárskej sily, ako aj časť tohto obratu, ktorá pochádza z predaja tovaru, na ktorý sa porušenie vzťahuje, a je teda spôsobilá poskytnúť informáciu o rozsahu tohto porušenia, napriek tomu uznal, že celkový obrat podniku je len približným a nedokonalým ukazovateľom veľkosti takéhoto podniku (rozsudky Musique Diffusion française a i./Komisia, už citovaný, bod 121; zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C‑185/95 P, Zb. s. I‑8417, bod 139; z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia, C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P, Zb. s. I‑5425, bod 243; z 18. mája 2006, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, C‑397/03 P, Zb. s. I‑4429, bod 100, ako aj z 19. marca 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, C‑510/06 P, Zb. s. I‑1843, bod 74).

60      Navyše Súdna dvor viackrát zdôraznil, že ani jednému z týchto číselných údajov netreba pripisovať neprimeranú dôležitosť v porovnaní s inými kritériami posúdenia závažnosti porušenia (rozsudky Musique Diffusion française a i./Komisia, už citovaný, bod 121; Dansk Rørindustri a i./Komisia, už citovaný, bod 243; z 18. mája 2006 Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, už citovaný, bod 100, ako aj z 19. marca 2009 Archer Daniels Midland/Komisia, už citovaný, bod 74).

61      Všeobecný súd sa preto nedopustil nesprávneho právneho posúdenia a najmä neporušil ani zásadu proporcionality, ani zásadu zákazu diskriminácie, keď v bode 100 napadnutého rozsudku pripomenul, že obrat, hoci nejasný a nedokonalý, ostáva primeraným kritériom na posúdenie veľkosti a hospodárskej sily dotknutých podnikov.

62      Ďalej Všeobecný súd bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, v bode 97 napadnutého rozsudku rozhodol, že neexistuje nijaký platný dôvod na to, aby sa obrat na relevantnom trhu počítal s vylúčením určitých výrobných nákladov. Ako rozhodol Súdny dvor v rozsudku z toho dňa, taktiež v spore medzi žalobkyňami a Komisiou (C‑272/09 P), zohľadnenie hrubého obratu v určitých prípadoch a jeho nezohľadnenie v iných by si vyžadovalo stanovenie hranice vo forme pomeru medzi čistým obratom a hrubým obratom, ktorá by sa ťažko uplatňovala a viedla by k nekonečným a neriešiteľným sporom vrátane uplatňovania tvrdení, že došlo k diskriminácii.

63      Pokiaľ ide o kritiku, podľa ktorej Všeobecný súd neskúmal, či kritériá uplatňované Komisiou na preukázanie závažnosti kartelu boli relevantné a primerané, treba pripomenúť, že v žalobe proti rozhodnutiu v oblasti hospodárskej súťaže prináleží žalobcovi, aby predložil žalobné dôvody v tomto ohľade, a nie Súdu prvého stupňa, aby ex offo preskúmal váhu skutočností zohľadnených Komisiou na účely stanovenia pokuty.

64      V napadnutom rozsudku Všeobecný súd uskutočnil také preskúmanie, aké mu prináležalo. Odpovedal na žalobný dôvod uvedený odvolateľkami a nedopustil sa nijakého nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 101 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že Komisia oprávnene zohľadnila cenu medi na účely stanovenia veľkosti dotknutého trhu.

65      Druhý odvolací dôvod preto nie je dôvodný.

 O treťom odvolacom dôvode založenom na rôznych nesprávnych právnych posúdeniach pri zohľadnení trvania porušenia

 Argumentácia účastníkov konania

66      Odvolateľky uvádzajú, že ich tretí žalobný dôvod sa týka bodov 111 až 117 napadnutého rozsudku. Tvrdia, že Všeobecný súd porušil právo Únie a mylne, nelogicky a neprimerane odôvodnil tento rozsudok, keď potvrdil časť sporného rozhodnutia, v ktorej Komisia nesprávne uplatnila usmernenia a porušila zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania tým, že uložila najvyšší percentuálny podiel zvýšenia východiskovej sumy pokuty, ktorá im bola uložená, z dôvodu trvania porušenia.

67      Podľa odvolateliek z bodu 1B usmernení vyplýva, že cieľom zvýšenia pokuty z dôvodu trvania porušenia je „uvaľovanie efektívnych postihov za obmedzenia, ktoré mali škodlivý dosah na spotrebiteľov za dlhšie obdobie“. To, že medzi trvaním porušenia a jeho škodlivým účinkom musí existovať väzba, vyplýva aj z judikatúry. Všeobecný súd však neoveril, či Komisia pri posudzovaní závažnosti porušenia skutočne priznala prináležiacu dôležitosť skutočnosti, že intenzita a účinnosť kartelu sa v čase menili. Preto sa Všeobecný súd v bode 116 napadnutého rozsudku nesprávne domnieval, že 125 %‑né zvýšenie východiskovej sumy pokuty nie je zjavne neprimerané.

68      Ďalej neuznanie skutočnosti, že skupina KME sa nachádzala vo veľmi podobnej situácii ako žalujúce podniky vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 19. mája 2010, IMI a i./Komisia (T‑18/05, Zb. s. II‑1769), Všeobecným súdom a jeho odmietnutie nanovo stanoviť východiskovú sumu pokuty na rozdiel od toho, ako učinil v uvedenom rozsudku, viedlo k protiprávnemu nerovnakému zaobchádzaniu so skupinou KME v porovnaní s uvedenými podnikmi.

69      Komisia tvrdí, že odvolateľky nevyvrátili závery Všeobecného súdu uvedené v bodoch 111 až 115 napadnutého rozsudku. Ďalej uvádza, že článok 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 sám osebe stanovuje rozlišovanie medzi závažnosťou porušenia a jeho trvaním a že zohľadnenie rovnosti zaobchádzania v súvislosti s trvaním porušenia si vyžaduje preskúmanie tohto trvania, a nie skutočností týkajúcich sa závažnosti porušenia, akými sú intenzita kartelu a jeho účinky.

70      Pokiaľ ide o žalujúce podniky vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok IMI a i./Komisia, už citovaný, Komisia pripomína, že Všeobecný súd zrušil rozhodnutie o porušení proti týmto podnikom, pokiaľ ide o obdobie 16 mesiacov. Uvedené podniky sa teda nachádzali v odlišnej situácii než odvolateľky.

71      Komisia nakoniec zdôrazňuje, že na zohľadnenie ujmy, ktorú kartel spôsobil, usmernenia k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 stanovujú 100 %‑né zvýšenie pokuty za každý rok kartelu. 10 %‑né zvýšenie za každý ďalší rok uplatnené v prejednávanej veci je v skutočnosti veľmi nízke a zjavne nie je neprimerané.

 Posúdenie Súdnym dvorom

72      Svojím tretím odvolacím dôvodom žalobkyne namietajú jednak proti zásade zvýšenia pokuty na účely zohľadnenia trvania porušenia a proti výsledku uplatnenia tejto zásady, pokiaľ ide konkrétne o zvýšenie východiskovej sumy pokuty stanovenej na 70 miliónov eur o 125 %, aby sa zohľadnilo trvanie porušenia 12 rokov a 9 mesiacov, pričom každý rok účasti zodpovedá 10 %‑nému zvýšeniu. Podľa číselných údajov uvedených v odôvodnení č. 719 sporného rozhodnutia a prebratých do bodu 22 tohto rozsudku tým bola základná suma pokuty pre skupinu KME zvýšená na 111,13 milióna eur.

73      V každom prípade kritika tohto výsledku sa zakladá na nesprávnom predpoklade, že zvýšenie predstavovalo 125 %, hoci predstavovalo len 58,75 % (111,13/70 = 1,5875).

74      Pokiaľ ide o zásadu zvýšenia pokuty, aby sa zohľadnilo trvanie porušenia, je nevyhnutné vecne preukázať priamy vzťah medzi týmto trvaním a väčšou ujmou spôsobenou cieľom Únie, ktorých sa týkajú predpisy hospodárskej súťaže.

75      Na účely uplatnenia článku 81 ods. 1 ES je totiž zohľadnenie konkrétnych účinkov dohody nadbytočné, pokiaľ sa zistí, že jej predmetom bolo vylúčenie, obmedzenie alebo skreslenie hospodárskej súťaže (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júla 1966, Consten a Grundig/Komisia, 56/64 a 58/64, Zb. s. 429). To platí, tak ako v prejednávanej veci, najmä v prípade dohôd obsahujúcich zjavné obmedzenia hospodárskej súťaže, akými sú stanovenie cien a rozdelenie trhu. Ak kartel zafixuje situáciu na trhu v okamihu jeho uzavretia, jeho dlhodobé trvanie môže upevňovať štruktúry trhu, čím sa zníži motivácia účastníkov kartelu inovovať a rozvíjať. Návrat do stavu voľnej hospodárskej súťaže bude tým ťažší a dlhší, čím bude dlhšie samotné trvanie kartelu.

76      Hoci sa intenzita a účinnosť kartelu v čase menili, platí tiež, že uvedený kartel pokračoval vo svojej existencii a v dôsledku toho o to viac v upevňovaní štruktúr trhu.

77      Pokiaľ ide o predpoklad úplného neuplatnenia dohody, je namieste pripomenúť, že bod 3 usmernení stanovuje, že účinné neuplatnenie dohôd alebo porušujúcich postupov môže predstavovať poľahčujúcu okolnosť vedúcu k zníženiu základnej sumy pokuty. Nezdá sa však, že by o takýto prípad šlo v prejednávanej veci, keďže odvolateľky, čo sa ich týka, nespochybňovali uplatnenie kartelu, ale len nezohľadnenie premennej intenzity tohto uplatnenia a skutočného a objektívneho dopadu kartelu na spotrebiteľov.

78      Navyše vyčísliť skutočnú ujmu pre spotrebiteľov môže byť zložité vzhľadom na množstvo prítomných premenných, najmä pri stanovovaní cien továrensky vyrábaného výrobku.

79      V každom prípade trvanie porušenia je uvedené normotvorcom Únie ako skutočnosť, ktorá sa musí zohľadniť pri stanovovaní výšky pokút.

80      Vzhľadom na tieto skutočnosti Všeobecný súd v bode 117 napadnutého rozsudku oprávnene zamietol ako nedôvodný žalobný dôvod týkajúci sa zvýšenia pokuty z dôvodu trvania kartelu.

81      Pokiaľ ide o žalujúce podniky vo veci, v ktorej bol vyhlásený už citovaný rozsudok IMI a i./Komisia, Súd prvého stupňa sa domnieval, ako vyplýva z bodu 96 tohto rozsudku, že došlo k prerušeniu porušenia počas obdobia mierne presahujúceho 16 mesiacov. Situácia týchto podnikov bola preto podstatne odlišná od situácie odvolateliek, ktoré nikdy netvrdili, že došlo k prerušeniu ich porušenia, ale sa výlučne odvolávali na zmeny jeho intenzity. Z toho vyplýva, že Všeobecný súd neporušil zásadu zákazu diskriminácie, keď s odvolateľkami a uvedenými podnikmi zaobchádzal odlišným spôsobom.

82      Zo všetkých týchto skutočností vyplýva, že tretí odvolací dôvod nie je dôvodný.

 O štvrtom odvolacom dôvode založenom na porušení usmernení, ako aj zásad spravodlivého zaobchádzania a rovnosti zaobchádzania pri nezohľadnení určitých poľahčujúcich okolností

 Argumentácia účastníkov konania

83      Odvolateľky uvádzajú, že ich štvrtý odvolací dôvod sa týka bodov 125 až 142 napadnutého rozsudku. Tvrdia, že Všeobecný súd porušil právo Únie, keď odmietol piaty žalobný dôvod a potvrdil relevantnú časť sporného rozhodnutia, v ktorej im Komisia v rozpore s usmerneniami, ako aj so zásadami spravodlivého zaobchádzania a rovnosti zaobchádzania odmietla priznať zníženie pokuty z dôvodu po prvé obmedzeného uplatnenia dohôd, po druhé krízy v odvetví medených inštalačných rúr a po tretie na základe ich spolupráce nad rámec pôsobnosti oznámenia o spolupráci.

84      Odvolateľky po prvé tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v napadnutom rozsudku úplne ignoroval okolnosť, že nevykonali dohody a že sa správali súťažne. Namietajú v tomto ohľade proti kritériu uvedenému v bode 127 tohto rozsudku a uplatnenému Všeobecným súdom na účely posúdenia, či splnili podmienky požadované na uplatnenie poľahčujúcej okolnosti, konkrétne jasne a v značnom rozsahu porušili povinnosti vykonať kartel do takej miery, že narušili jeho fungovanie. Podľa odvolateliek je takéto kritérium prísnejšie než kritérium, ktoré sa uplatňuje na určenie okamihu ukončenia účasti, konkrétne otvoreného dištancovania sa od nedovolenej dohody, čo je nelogické.

85      Po druhé tvrdia, že Všeobecný súd porušil zásadu zákazu diskriminácie, keďže mal zohľadniť ťažkú situáciu, ktorú zažívalo odvetvie inštalačných rúr, ako poľahčujúcu okolnosť.

86      Po tretie odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd porušil právo Únie tým, že potvrdil časť sporného rozhodnutia, v ktorej im Komisia odmietla priznať zníženie pokuty na základe ich spolupráce nad rámec pôsobnosti oznámenia o spolupráci. Podľa odvolateliek sa im malo priznať zníženie pokuty alebo čiastočné oslobodenie od pokuty z dôvodu, že poskytli dôkaz o trvaní porušenia, a to na rozdiel od skupiny Outokumpu, ktorá poskytla len informáciu týkajúcu sa celkového trvania kartelu.

87      Komisia sa domnieva, že Všeobecný súd správne uplatnil judikatúru, podľa ktorej možno priznať zníženie pokuty na základe neuplatnenia kartelu.

88      Ďalej pripomína, že rozhodnutia týkajúce sa iných kartelov nemôžu odôvodňovať odvolací dôvod založený na popretí zásady zákazu diskriminácie. V každom prípade ťažkosti v tomto odvetví nastali až v období nasledujúcom po karteli.

89      Nakoniec, pokiaľ ide o spoluprácu, Komisia tvrdí, že v rozsahu, v akom skupina KME vyzýva Súdny dvor, aby svojím posúdením nahradil posúdenie Súdu prvého stupňa, je štvrtý odvolací dôvod neprípustný.

90      Navyše tento dôvod je aj nedôvodný. Komisia tvrdí, že Všeobecný súd v odpovedi na všetky právne argumenty predložené skupinou KME poskytol jasné a logické vysvetlenie svojho posúdenia prípadov, v ktorých možno priznať čiastočné oslobodenie od pokuty.

91      Ak sa aj skupine Outokumpu priznalo zníženie pokuty, bolo to z dôvodu, že ňou poskytnuté informácie umožnili Komisii vyšetrovať a hľadať dôkazy. Odvolateľky zjednodušili jej úlohu tým, že poskytli určité dôkazy, ale nič viac. Na rozdiel od toho, čo tvrdia odvolateľky vo svojom odvolaní, nemohlo sa im priznať ani čiastočné oslobodenie od pokuty v súlade s oznámením Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov, keďže takéto oslobodenie sa týka „skutočností, ktoré boli predtým Komisii neznáme“, čo nebol prípad celkového trvania kartelu.

92      Komisia nakoniec zdôrazňuje, že uplatnenie čiastočného oslobodenia za predpokladu uvedeného odvolateľkami by bolo v rozpore s časťou D oznámenia o spolupráci, ktorá stanovuje zníženie pokuty v prípade, že podnik poskytne Komisii informácie, dokumenty alebo iné dôkazy, ktoré prispejú k preukázaniu existencie spáchaného porušenia.

 Posúdenie Súdnym dvorom

93      Pokiaľ ide o prvé tvrdenie, týka sa bodu 127 napadnutého rozsudku, v ktorom Všeobecný súd odkazoval na judikatúru, podľa ktorej na účely uplatnenia poľahčujúcej okolnosti podľa bodu 3 druhej zarážky usmernení musia porušitelia preukázať, že sa správali súťažne alebo aspoň že jasne a v značnom rozsahu porušovali povinnosti vykonať kartel do takej miery, že narušili jeho fungovanie, a že k dohode ani zdanlivo nepristúpili a nepodnecovali tak iné podniky do vykonávania predmetného kartelu (rozsudky Súdu prvého stupňa z 8. júla 2004, Dalmine/Komisia, T‑50/00, Zb. s. II‑2395, bod 292, a z 15. marca 2006, Daiichi Pharmaceutical/Komisia, T‑26/02, Zb. s. II‑713, bod 113).

94      V bode 491 už citovaného rozsudku Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia Súd prvého stupňa najmä vysvetlil túto judikatúru, keď pripomenul, že podnik, ktorý na trhu uplatňuje viac či menej nezávislú politiku napriek dohode so svojimi konkurentmi, sa môže jednoducho len pokúšať použiť kartel vo svoj prospech. Ak by sa v takomto prípade priznali poľahčujúce okolnosti, bolo by pre podniky príliš jednoduché minimalizovať riziko platenia vysokej pokuty, ak by mohli využiť kartel a potom ťažiť zo zníženia pokuty z dôvodu, že mali len obmedzenú úlohu pri uskutočňovaní porušenia, pričom ich postoj podnecoval ostatné podniky do správania ešte škodlivejšieho pre hospodársku súťaž (pozri tiež rozsudok Súdu prvého stupňa z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, T‑44/00, Zb. s. II‑2223, body 277 a 278).

95      Na rozdiel od toho, čo tvrdia odvolateľky, podnik, ktorý skončí svoju účasť na karteli, sa nenachádza v tej istej situácii ako podnik, ktorý pristúpi ku kartelu, ale ho nevykoná alebo ho prestane vykonávať. V poslednom uvedenom prípade totiž podnik naďalej pokračuje v spôsobovaní škody hospodárskej súťaži svojou účasťou na prípadných rokovaniach, ako aj z dôvodu, na ktorý poukázal Súd prvého stupňa, že jeho účasť na karteli by mohla motivovať ďalšie podniky, aby sa správali spôsobom škodlivým pre hospodársku súťaž.

96      Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď doslovne vykladal podmienky požadované na priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa bodu 3 druhej zarážky usmernení. Ako však Všeobecný súd uviedol v bode 128 napadnutého rozsudku, odvolateľky netvrdili, že spĺňajú tieto podmienky. Prvé tvrdenie teda nie je dôvodné.

97      Pokiaľ ide o druhé tvrdenie, stačí pripomenúť, že vo všeobecnosti kartely vznikajú v čase, keď hospodárske odvetvie zažíva ťažkosti a že tieto ťažkosti v zásade nemôžu byť poľahčujúcou okolnosťou.

98      Navyše ťažkosť porovnania úrovne pokút uložených podnikom, ktoré sa zúčastnili na rôznych dohodách na odlišných trhoch v okamihoch niekedy vzdialených v čase, môže vyplývať z podmienok nevyhnutných na uplatnenie účinnej politiky hospodárskej súťaže (rozsudok z 2. októbra 2003, Aristrain/Komisia, C‑196/99 P, Zb. s. I‑11005, bod 81). Všeobecný súd preto neporušil zásadu zákazu diskriminácie, keď sa v bode 129 napadnutého rozsudku domnieval, že to, že Komisia v predchádzajúcich veciach zohľadnila hospodársku situáciu odvetvia ako poľahčujúcu okolnosť, neznamená, že musí nevyhnutne pokračovať v dodržiavaní tejto praxe.

99      Pokiaľ ide o tretie tvrdenie, odvolateľky namietajú proti napadnutému rozsudku bez toho, aby spresnili a odôvodnili, v čom sa Všeobecný súd dopustil zjavne nesprávneho posúdenia vo svojom odôvodnení rozvinutom v bodoch 136 až 140 tohto rozsudku, a bez toho, aby vysvetlili, v čom by predloženie dôkazov o skutkových okolnostiach už známych Komisii malo viac odôvodňovať priznanie poľahčujúcich okolností než skoršie predloženie pre Komisiu novej informácie. Z toho vyplýva, že toto tvrdenie je neprípustné, keďže je príliš nepresné.

100    Zo súhrnu týchto skutočností vyplýva, že štvrtý odvolací dôvod je čiastočne neprípustný a čiastočne nedôvodný.

 O piatom odvolacom dôvode založenom na porušení usmernení a na nesprávnom odôvodnení

 Argumentácia účastníkov konania

101    Odvolateľky tvrdia, že ich piaty odvolací dôvod sa týka bodov 163 až 174 napadnutého rozsudku. Tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a nelogicky a neprimerane odôvodnil svoje zamietnutie siedmeho žalobného dôvodu a potvrdenie zamietnutia Komisie priznať im zníženie pokuty z dôvodu ich neschopnosti zaplatiť ju, najmä v dôsledku finančného bremena, ktoré na ne už bolo uvalené v rámci veci týkajúcej sa medených priemyselných rúr. Tvrdia, že Všeobecný súd neuplatnil primerané kritérium, keďže podnik musí len preukázať, že uloženie veľkej sankcie by mu spôsobilo veľmi vážnu hospodársku a finančnú ujmu. Ďalej tvrdia, že Všeobecný súd nesprávne vykladal druhú časť kritéria stanoveného v bode 5 písm. b) usmernení, pričom dospel k záveru, že nijaký „špecifický sociálny kontext“ v zmysle uvedeného bodu neodôvodňuje zníženie pokuty. Nakoniec tvrdia, že napadnutý rozsudok nenapravil protiprávnu diskrimináciu, ktorej sa voči nim dopustila Komisia v porovnaní so SGL Carbon AG vo veciach, v ktorých boli vyhlásené rozsudky z 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia (C‑308/04 P, Zb. s. I‑5977), a z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia (C‑328/05 P, Zb. s. I‑3921).

102    Komisia najskôr uvádza, že prvé tvrdenie odvolateliek sa netýka nesprávneho právneho posúdenia zisteného v napadnutom rozsudku a že Všeobecný súd nerozhodoval o zmysle výrazu „platobná neschopnosť“. Navyše uvádza, že ani otázka „špecifického sociálneho kontextu“ nebola predložená Súdu prvého stupňa. V každom prípade tvrdenia žalobkýň sú vágne a týkajú sa posúdení skutkových okolností a dôkazov, čo je v rámci odvolania neprípustné. Nakoniec Všeobecný súd správne zamietol tvrdenie odvolateliek týkajúce sa diskriminácie z dôvodu, že postup Komisie v skorších rozhodnutiach nepredstavuje právny rámec na ukladanie pokút. V každom prípade situácia SGL Carbon AG bola odlišná.

 Posúdenie Súdnym dvorom

103    Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 165 napadnutého rozsudku pripomenul, že Komisia nie je povinná pri stanovení výšky pokuty zohľadniť stratovú situáciu podniku, keďže uznanie takejto povinnosti by znamenalo, že podniky menej prispôsobené podmienkam trhu by získali neodôvodnenú výhodu (pozri rozsudky z 8. novembra 1983, IAZ International Belgium a i./Komisia, 96/82 až 102/82, 104/82, 105/82, 108/82 a 110/82, Zb. s. 3369, body 54 a 55; Dansk Rørindustri a i./Komisia, už citovaný, bod 327; z 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia, už citovaný, bod 105, ako aj z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, už citovaný, bod 100).

104    Komisia je o to menej povinná zohľadniť údajnú platobnú neschopnosť spôsobenú finančnou sankciou uloženou z dôvodu iného porušenia práva hospodárskej súťaže, keďže za túto situáciu, ktorú spôsobil vlastným protiprávnym správaním, je zodpovedný podnik sám.

105    Ďalej, ako už bolo pripomenuté v bode 98 tohto rozsudku, ťažkosť porovnania úrovne pokút uložených podnikom, ktoré sa zúčastnili na rôznych dohodách na odlišných trhoch v okamihoch niekedy vzdialených v čase, môže vyplývať z podmienok nevyhnutných na uplatnenie účinnej politiky hospodárskej súťaže. Všeobecný súd preto neporušil zásadu zákazu diskriminácie, keď sa v bode 164 napadnutého rozsudku domnieval, že to, že Komisia v skorších veciach zohľadnila finančné ťažkosti určitého podniku, neznamená, že je povinná uskutočniť rovnaké posúdenia aj v neskoršej veci.

106    Nakoniec v zostávajúcej časti je piaty odvolací dôvod príliš všeobecný, keďže odvolateľky sa uspokojili s vytýkaním Súdu prvého stupňa, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, avšak bez toho, aby spresnili, v čom presne spočívalo. V každom prípade Súdny dvor nemá právomoc preskúmavať také vecné posúdenia Súdu prvého stupňa, aké sú uvedené v bodoch 169 a 170 napadnutého rozsudku.

107    Za týchto okolností sa musí piaty odvolací dôvod zamietnuť ako sčasti neprípustný a sčasti nedôvodný.

 O šiestom odvolacom dôvode založenom na porušení práva na účinné súdne preskúmanie

 Argumentácia účastníkov konania

108    Odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd porušil právo Únie a ich základné právo na účinné súdne preskúmanie bez prekážok tým, že pozorne a starostlivo nepreskúmal ich tvrdenia a neprimeraným a nerozumným spôsobom sa podriadil voľnej úvahe Komisie. Osobitne namietajú proti spôsobu, ktorým Všeobecný súd preskúmal druhý žalobný dôvod týkajúci sa veľkosti trhu, štvrtý žalobný dôvod týkajúci sa trvania porušenia, ako aj piaty žalobný dôvod týkajúci sa poľahčujúcich okolností. Podľa odvolateliek odmietnutie Všeobecného súdu starostlivo a pozorne preskúmať žalobné dôvody a tvrdenia, ktoré rozvinuli vo svojich žalobách, predstavuje porušenie ich základných práv na úplné, účinné a spravodlivé súdne preskúmanie sporného rozhodnutia nestranným a nezávislým súdom.

109    Odvolateľky tvrdia, že doktríny „miery voľnej úvahy“ a „súdnej zdržanlivosti“ by sa v súčasnosti nemali uplatňovať, keďže právo Únie sa teraz vyznačuje obrovskou výškou pokút ukladaných Komisiou, čo predstavuje vývoj, ktorý je často označovaný ako de facto „penalizácia“ práva hospodárskej súťaže Únie.

110    Navyše priama uplatniteľnosť výnimky stanovenej v článku 81 ods. 3 ES, zavedená nariadením č. 1/2003, prostredníctvom nahradenia skoršieho režimu povolení vylučuje, už na základe svojej definície, akúkoľvek voľnú úvahu Komisie pri uplatnení pravidiel hospodárskej súťaže, a teda predpokladá len veľmi obmedzený stupeň súdnej zdržanlivosti zo strany súdov, ktoré preskúmavajú ich uplatnenie Komisiou v konkrétnych prípadoch.

111    Odvolateľky navyše tvrdia, že miera voľnej úvahy Komisie by nemala byť odôvodnená údajnou väčšou kompetenciou Komisie na hodnotenie komplexných skutkových okolností a hospodárskych otázok. V tomto ohľade uvádzajú, že tak Súdny dvor, ako aj Všeobecný súd úspešne uskutočnili osobitne intenzívne súdne preskúmania komplexných prípadov.

112    Rovnako vzhľadom na neobmedzenú súdnu právomoc, ktorú Všeobecnému súdu priznáva článok 261 ZFEÚ a článok 31 nariadenia č. 1/2003, by Všeobecný súd nemal Komisii priznať nijakú mieru voľnej úvahy, a to nielen čo sa týka vhodnosti a primeranosti výšky pokuty, ale aj čo sa týka pracovnej metódy prijatej Komisiou na účely uskutočnenia jej výpočtov. Podľa odvolateliek Všeobecný súd musí skúmať, ako Komisia v každom jednotlivom prípade posúdila závažnosť a trvanie protiprávneho správania, a teda môže nahradiť svojím vlastným posúdením posúdenie Komisie tak, že zruší, zníži alebo zvýši pokutu.

113    Podľa odvolateliek sa Komisia musí rozhodovať v koherentnej a nediskriminačnej politickej línii vo všetkých prípadoch, v ktorých stanovuje výšku sankcie za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže. To znamená, že rovnakým spôsobom zaobchádza s podnikmi nachádzajúcimi sa v obdobných situáciách v kontexte samostatných porušení preukázaných prostredníctvom samostatných rozhodnutí. V opačnom prípade by sa miera voľnej úvahy Komisie zmenila na čisto svojvoľné správanie, pričom by sa pripustilo, že Komisia môže ľubovoľne meniť svoju politiku pokút v každom individuálnom prípade.

114    Odvolateľky tiež pripomínajú, že podľa Európskeho súdu pre ľudské práva uplatňovanie správneho práva a pokút samo osebe neporušuje článok 6 ods. 1 Európskeho dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“). Toto uplatňovanie sa však musí riadiť dostatočne silnými procesnými zárukami doplnenými systémom účinného súdneho preskúmania zahrnujúceho neobmedzenú súdnu právomoc na preskúmanie správnych rozhodnutí. Právo na „účinný prostriedok nápravy pred súdom“ bolo zahrnuté aj do článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

115    Na úvod Komisia zdôrazňuje, že odvolateľky založili svoje návrhy na zníženie pokuty na článku 230 ES, a nie na neobmedzenej súdnej právomoci podľa článku 31 nariadenia č. 1/2003.

116    Pokiaľ ide o odpoveď na druhý, štvrtý a piaty odvolací dôvod, Komisia sa domnieva, že bez ohľadu na odkazy na voľnú úvahu Komisie Všeobecný súd uskutočnil účinné a podrobné preskúmanie výpočtu pokuty uloženej skupine KME a dospel k svojim vlastným potvrdzujúcim záverom, podľa ktorých tieto odvolacie dôvody neboli dôvodné.

117    Nakoniec podľa Komisie sa skupina KME obmedzila na odvolanie sa na „obvinenia trestnej povahy“ a na článok 6 ods. 1 EDĽP, neskúmala však dôsledky, ktoré z toho treba vyvodiť.

 Posúdenie Súdnym dvorom

118    Odvolateľky namietajú jednak proti spôsobu, ktorým Všeobecný súd vyhlásil, že je povinný zohľadniť širokú mieru voľnej úvahy Komisie, a jednak proti spôsobu, ktorým v skutočnosti preskúmal sporné rozhodnutie. V tomto ohľade sa odvolávajú tak na článok 6 EDĽP, ako aj na Chartu.

119    Zásada účinnej súdnej ochrany predstavuje základnú zásadu práva Únie, ktorá je v súčasnosti vyjadrená v článku 47 Charty (pozri rozsudok z 22. decembra 2010, DEB, C‑279/09, Zb. s. I‑13849, body 30 a 31; uznesenie z 1. marca 2011, Chartry, C‑457/09, Zb. s. I‑819, bod 25, ako aj rozsudok z 28. júla 2011, Samba Diouf, C‑69/10, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 49).

120    Súdne preskúmanie rozhodnutí inštitúcií bolo zavedené zakladajúcimi zmluvami. Okrem preskúmania zákonnosti upraveného teraz v článku 263 ZFEÚ, sa zaviedlo aj neobmedzené súdne preskúmanie, pokiaľ ide o sankcie upravené nariadeniami.

121    Čo sa týka preskúmavania zákonnosti, Súdny dvor rozhodol, že hoci v oblastiach, v ktorých dochádza ku komplexným hospodárskym posúdeniam, Komisia disponuje mierou voľnej úvahy v hospodárskej oblasti, neznamená to, že by sa súd Únie mal zdržať preskúmania toho, ako Komisia vykladá údaje hospodárskej povahy. Súd Únie totiž musí najmä nielen preveriť vecnú presnosť predložených dôkazov, ich spoľahlivosť a súladnosť, ale aj preskúmať, či tieto dôkazy predstavujú súhrn podstatných údajov, ktoré musia byť zohľadnené pri posúdení komplexnej situácie, a či sú spôsobilé opodstatniť závery, ktoré sa z nich vyvodili (pozri rozsudky z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval, C‑12/03 P, Zb. s. I‑987, bod 39, ako aj z 22. novembra 2007, Španielsko/Lenzing, C‑525/04 P, Zb. s. I‑9947, body 56 a 57).

122    Pokiaľ ide o výšku pokuty za porušenia práva hospodárskej súťaže, článok 15 ods. 2 druhý pododsek nariadenia č. 17 uvádza, že na účely stanovenia pokuty bude treba okrem závažnosti porušenia zohľadniť aj jeho trvanie. Rovnaký text sa nachádza aj v článku 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003.

123    Súdny dvor rozhodol, že na určenie výšky pokuty je nutné zohľadniť trvanie porušení a všetky faktory, ktoré môžu ovplyvniť posúdenie ich závažnosti, akými sú konanie každého z podnikov, úloha, ktorú každý z nich hrá pri vytvorení zosúladených postupov, prospech, ktorý z týchto postupov podniky mohli získať, ich veľkosť a hodnota dotknutého tovaru, ako aj nebezpečenstvo, ktoré porušenia tohto typu predstavujú pre Európske spoločenstvo (rozsudky Musique Diffusion française a i./Komisia, už citovaný, bod 129; Dansk Rørindustri a i./Komisia, už citovaný, bod 242, ako aj z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, C‑534/07 P, Zb. s. I‑7415, bod 96).

124    Súdny dvor tiež uviedol, že sa musia zohľadniť také objektívne skutočnosti, akými sú obsah a trvanie protisúťažných správaní, ich počet a ich intenzita, veľkosť dotknutého trhu a poškodenie, ktoré utrpel verejný hospodársky poriadok. Analýza musí tiež zohľadniť relatívny význam a trhový podiel zodpovedných podnikov, ako aj prípadnú recidívu (rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P, Zb. s. I‑123, bod 91).

125    Tento veľký počet skutočností ukladá Komisii, aby podrobne preskúmala okolnosti porušenia.

126    Na účely transparentnosti Komisia prijala usmernenia, v ktorých uviedla, z akých dôvodov zohľadní takú či onakú okolnosť porušenia a dôsledky, ktoré z toho môžu byť vyvodené pre výšku pokuty.

127    Usmernenia, o ktorých Súdny dvor rozhodol, že predstavujú orientačné pravidlo správania, ktorého sa treba v praxi pridŕžať a od ktorého sa správny orgán nemôže v jednotlivom prípade odkloniť bez uvedenia dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania (rozsudok z 18. mája 2006, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, už citovaný, bod 91), sa obmedzujú na opis metódy preskúmania porušenia uplatňovanej Komisiou a kritérií, ktoré si Komisia stanovila, aby ich zohľadňovala pri určovaní výšky pokuty.

128    Treba pripomenúť povinnosť odôvodnenia aktov Únie. V prejednávanej veci má táto povinnosť osobitnú dôležitosť. Komisii prináleží, aby odôvodnila rozhodnutie a najmä vysvetlila zváženie a zhodnotenie zohľadnených skutočností (pozri v tomto zmysle rozsudok Prym a Prym Consumer/Komisia, už citovaný, bod 87). Existencia odôvodnenia musí byť overená súdom ex offo.

129    Ďalej prináleží súdu Únie, aby uskutočnil preskúmanie zákonnosti, ktoré mu prislúcha na základe dôkazov predložených žalobcom na podporu uvádzaných dôvodov. Počas tohto preskúmavania sa súd v snahe vyhnúť sa vykonaniu podrobného vecného a právneho preskúmania nemôže opierať o mieru voľnej úvahy Komisie, a to ani pokiaľ ide o výber zohľadnených dôkazov pri uplatňovaní kritérií uvedených v usmerneniach, ani pokiaľ ide o hodnotenie týchto dôkazov.

130    Preskúmanie zákonnosti je doplnené neobmedzenou súdnou právomocou, ktorá bola priznaná súdu Únie článkom 17 nariadenia č. 17 a teraz je zakotvená v článku 31 nariadenia č. 1/2003 v súlade s článkom 261 ZFEÚ. Táto právomoc oprávňuje súd, aby nad rámec jednoduchého preskúmavania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrušil, znížil alebo zvýšil uloženú pokutu alebo penále (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C‑238/99 P, C‑244/99 P, C‑245/99 P, C‑247/99 P, C‑250/99 P až C‑252/99 P a C‑254/99 P, Zb. s. I‑8375, bod 692).

131    Treba však zdôrazniť, že výkon neobmedzenej súdnej právomoci neznamená preskúmanie ex offo, a tiež pripomenúť, že konanie pred súdmi Únie je kontradiktórne. S výnimkou dôvodov verejného poriadku, medzi ktoré patrí neexistencia odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré je súd povinný preskúmavať ex offo, prináleží žalobcovi, aby uviedol žalobné dôvody proti dotknutému rozhodnutiu a predložil dôkazy na podporu týchto dôvodov.

132    Táto požiadavka procesnej povahy nie je v rozpore s pravidlom, podľa ktorého, pokiaľ ide o porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, prináleží Komisii, aby preukázala porušenia, ktoré zistila, a predložila dôkazy, ktoré z právneho hľadiska dostatočne preukážu existenciu okolností spôsobujúcich porušenie. Od žalobcu sa totiž v rámci súdnej žaloby vyžaduje, aby označil sporné časti napadnutého rozhodnutia, uviedol v tomto ohľade svoje výhrady a predložil dôkazy, ktoré môžu predstavovať vážne indície preukazujúce dôvodnosť jeho výhrad.

133    Pri preskúmaní upravenom Zmluvami sa teda predpokladá, že súd Únie uskutoční tak právne, ako aj vecné preskúmanie, a že má právomoc posúdiť dôkazy, zrušiť napadnuté rozhodnutie a zmeniť výšku pokút. Nezdá sa preto, že preskúmanie zákonnosti podľa článku 263 ZFEÚ, doplnené neobmedzenou súdnou právomocou, pokiaľ ide o výšku pokuty, ktorá je stanovená v článku 31 nariadenia č. 1/2003, by bolo v rozpore s požiadavkami zásady účinnej súdnej ochrany podľa článku 47 Charty.

134    Z toho vyplýva, že šiesty odvolací dôvod je nedôvodný v rozsahu, v akom sa týka pravidiel súdneho preskúmania vzhľadom na zásadu účinnej súdnej ochrany.

135    V časti, v ktorej sa týka spôsobu, ktorým Všeobecný súd preskúmal sporné rozhodnutie v rámci druhého, štvrtého a piateho odvolacieho dôvodu, sa tento dôvod prelína s druhým a so štvrtým odvolacím dôvodom, a teda už bol predmetom preskúmania Súdnym dvorom.

136    V tomto ohľade treba uviesť, že hoci Všeobecný súd viackrát najmä v bodoch 52 až 54, 99, 114, 136 a 150 napadnutého rozsudku odkazoval na „voľnú úvahu“ a „podstatnú mieru voľnej úvahy“ alebo na „širokú mieru voľnej úvahy“ Komisie, takéto odkazy mu nezabránili vykonať plné a úplné právne a vecné preskúmanie, ktoré bol povinný vykonať.

137    Zo všetkých týchto skutočností vyplýva, že šiesty odvolací dôvod nie je dôvodný.

138    V dôsledku toho, keďže nemožno prijať žiaden z odvolacích dôvodov uvedených skupinou KME na podporu jej odvolania, je namieste toto odvolanie zamietnuť.

 O trovách

139    Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatniteľného na základe článku 118 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní, účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať skupinu KME na náhradu trov konania a táto skupina nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov tohto konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil:

1.      Odvolanie sa zamieta.

2.      KME Germany AG, KME France SAS a KME Italy SpA sú povinné nahradiť trovy konania.

Podpisy

* Jazyk konania: angličtina.