Vec T‑170/04

Confederazione nazionale dei consorzi volontari per la tutela delle denominazioni di origine e delle indicazioni geografiche tipiche dei vini italiani (FederDoc) a i.

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Žaloba o neplatnosť – Nariadenie (ES) č. 316/2004 – Spoločná organizácia trhu s vínom – Režim tradičných výrazov – Právnické osoby – Osobne dotknuté osoby – Neprípustnosť“

Uznesenie Súdu prvého stupňa (štvrtá komora) z 28. júna 2005

Abstrakt uznesenia

1. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Nariadenie, ktorým sa menia pravidlá vzťahujúce sa na ochranu dodatočných tradičných výrazov označujúcich vína – Žaloba určitých talianskych výrobcov vín – Žaloba určitých združení talianskych výrobcov vín – Neprípustnosť

(Článok 230 ods. 4 ES; nariadenie Komisie č. 316/2004)

2. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Výklad contra legem podmienky nevyhnutnosti byť osobne dotknutý – Neprípustnosť

(Článok 230 ods. 4 ES)

1. Nariadenie č. 316/2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 753/2002 ustanovujúce určité pravidlá uplatňovania nariadenia č. 1493/1999, pokiaľ ide o opis, označovanie, prezentáciu a ochranu určitých výrobkov v sektore vína, ktoré mení a dopĺňa najmä pravidlá vzťahujúce sa na ochranu dodatočných tradičných výrazov označujúcich vína, predstavuje opatrenie so všeobecnou platnosťou v zmysle článku 249 druhého odseku ES, keďže sa uplatňuje na objektívne určené situácie a vyvoláva svoje právne účinky voči kategóriám hospodárskych subjektov spĺňajúcim určitý počet podmienok stanovených všeobecným a abstraktným spôsobom. Nevzťahuje sa totiž len na talianskych výrobcov vín, ale vyvoláva právne účinky aj voči neznámemu počtu výrobcov z iných členských štátov, ktorí v súčasnosti používajú a ktorí v budúcnosti budú používať dodatočné tradičné výrazy.

Toto nariadenie sa môže osobne týkať fyzickej alebo právnickej osoby len vtedy, ak ju zasahuje z dôvodu určitých vlastností, ktoré sú pre ňu charakteristické, alebo skutkovej situácie, ktorá ju odlišuje od všetkých ostatných osôb, a tým ju individualizuje obdobným spôsobom ako subjekt, ktorému je určené rozhodnutie. To však nie je prípad ani talianskych výrobcov vín oprávnených používať špecifikované talianske tradičné výrazy, uvedené pôvodne v časti B prílohy III nariadenia č. 753/2002, ani určitých združení talianskych výrobcov vín.

Na jednej strane sa uvedené nariadenie týka predmetných talianskych výrobcov vín len vo vzťahu k ich objektívnemu postaveniu výrobcov akostných vín vyrobených vo vymedzených regiónoch („akostných vín vur“). Existencia právnej ochrany identifikovaných a taxatívne vymenovaných tradičných výrazov totiž nie je spôsobilá odlíšiť talianskych výrobcov vo vzťahu k ostatným výrobcom akostných vín vur Spoločenstva označených dodatočnými tradičnými výrazmi. Podobne hoci sú opatrenia upravené predmetným nariadením spôsobilé vyvolať pre žalobcov veľké ekonomické dôsledky, rovnako platí, že podobné dôsledky z nich vyplývajú aj pre ostatných výrobcov akostných vín vur v Spoločenstve. V každom prípade na to, aby sa akt osobne týkal určitých subjektov, nestačí, aby sa ich ekonomicky dotkol viac ako ich konkurentov.

Na druhej strane sa môže na združenie založené na podporu kolektívnych záujmov kategórie osôb podliehajúcich súdnej právomoci hľadieť ako na osobne dotknuté aktom ovplyvňujúcim všeobecné záujmy tejto kategórie osôb len vtedy, ak sú tieto osoby samy osobne dotknuté. Ďalej hoci je pravda, že existencia osobitných okolností, akými je úloha, ktorú združenie zohralo v rámci konania vedúceho k prijatiu aktu v zmysle článku 230 ES, môže odôvodniť prípustnosť žaloby podanej združením, ktorého členov sa sporný akt osobne netýka, najmä pokiaľ bola negociačná pozícia tohto združenia dotknutá uvedeným aktom, táto situácia nenastala v prípade predmetných združení. Napokon predmetné združenia nemôžu byť osobne dotknuté predmetným nariadením ani z dôvodu, že im ustanovenie normatívnej povahy výslovne priznáva viacero oprávnení procesného charakteru.

(pozri body 35, 36, 38, 42 – 44, 48, 50 – 52)

2. Hoci je pravda, že v rámci žaloby o neplatnosť treba podmienku osobnej dotknutosti vyžadovanú článkom 230 štvrtým odsekom ES vykladať s prihliadnutím na zásadu účinnej súdnej ochrany a berúc do úvahy rôzne okolnosti, ktoré umožňujú individualizovať žalobcu, takýto výklad nemôže viesť k vylúčeniu predmetnej podmienky.

(pozri bod 56)

UZNESENIE SÚDU PRVÉHO STUPŇA (štvrtá komora)

z 28. júna 2005 (*)

Vo veci T‑170/04,

Confederazione nazionale dei consorzi volontari per la tutela delle denominazioni di origine e delle indicazioni geografiche tipiche dei vini italiani (FederDoc), so sídlom v Ríme (Taliansko),

Consorzio per la tutela dei vini Valpolicella, so sídlom v San Floriano (Taliansko),

Consorzio tutela denominazione Frascati Soc. consortile coop. rl, so sídlom vo Frascati (Taliansko),

Consorzio del vino Brunello di Montalcino, so sídlom v Montalcine (Taliansko),

Cantina cooperativa di Montefiascone Soc. coop. rl, so sídlom v Montefiascone (Taliansko),

Azienda agricola Ruggiero Giuseppa „Masseria Felicia“ Snc, so sídlom v Carano di Sessa A. (Taliansko),

Michele Moio fu Luigi Srl, so sídlom v Mondragone (Taliansko),

Consorzio vino Chianti Classico, so sídlom v Radda in Chianti (Taliansko),

Consorzio tutela vini DOC Colli Piacentini, so sídlom v Plaisance (Taliansko),

Cantine grotta del sole Srl, so sídlom v Quarte (Taliansko),

Val Calore Soc. coop. rl, so sídlom v Castel San Lorenzo (Taliansko),

Consorzio tutela Morellino di Scansano, so sídlom v Scansane (Taliansko),

Consorzio tutela vini Gambellara DOC, so sídlom v Gambellare (Taliansko),

Consorzio tutela dei vini Soave e Recioto di Soave, so sídlom v Soave (Taliansko),

Azienda vitivinicola eredi Ing. Nicola Guglierame, so sídlom v Pornassiu (Taliansko),

Cooperativa agricola di Riomaggiore, Manarola, Corniglia, Vernazza e Monterosso, so sídlom v Riomaggiore (Taliansko),

Consorzio per la tutela dei vini di Valtellina, so sídlom v Sondriu (Taliansko),

Consorzio tutela vini DOC „Breganze“, so sídlom v Breganze (Taliansko),

Consorzio volontario per la tutela del vino Marsala, so sídlom v Marsale (Taliansko),

Consorzio vini Valdichiana, so sídlom v Arezze (Taliansko),

Consorzio del vino nobile di Montepulciano, so sídlom v Montepulciane (Taliansko),

v zastúpení: L. Spagnuolo Vigorita, P. Tanoni a R. Gandin, advokáti,

žalobcovia,

proti

Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: M. Nolin a V. Di Bucci, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh na úplné alebo, subsidiárne, čiastočné zrušenie nariadenia Komisie č. 316/2004 z 20. februára 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 753/2002 ustanovujúce určité pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1493/1999, pokiaľ ide o opis, označovanie, prezentáciu a ochranu určitých výrobkov v sektore vína (Ú. v. EÚ L 55, s. 16; Mim. vyd. 03/042, s. 490),

SÚD PRVÉHO STUPŇA
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (štvrtá komora),

v zložení: predseda komory H. Legal, sudcovia P. Mengozzi a I. Wiszniewska-Białecka,

tajomník: H. Jung,

vydal toto

Uznesenie

Právny rámec

1 Všeobecné pravidlá týkajúce sa ochrany a používania tradičných výrazov označujúcich vína boli vytvorené nariadením Rady (ES) č. 1493/1999 zo 17. mája 1999 o spoločnej organizácii trhu s vínom (Ú. v. ES L 179, s. 1; Mim. vyd. 03/026, s. 25). Pravidlá uvedené v prílohe VII bode B 1 písm. b) piatej zarážke toho istého nariadenia stanovujú, že označenie na etiketách produktov vyrobených v Spoločenstve môže byť v prípade stolových vín označených zemepisnou indikáciou a akostných vín vyprodukovaných vo vymedzených regiónoch („akostných vín vur“) doplnené dodatočnými tradičnými výrazmi v súlade s predpismi stanovenými členským štátom, v ktorom sa uskutočnila výroba.

2 Pravidlá uplatňovania nariadenia č. 1493/1999, a okrem iného aj pravidlá vzťahujúce sa na ochranu tradičných výrazov, ktoré zahŕňajú dodatočné tradičné výrazy, boli stanovené nariadením Komisie (ES) č. 753/2002 z 29. apríla 2002, ktorým sa stanovujú určité pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1493/1999, pokiaľ ide o popis, označovanie, prezentáciu a ochranu určitých vinárskych výrobkov (Ú. v. ES L 118, s. 1; Mim. vyd. 03/035, s. 455).

3 V súlade s článkom 23 nariadenia č. 753/2002 „ostatné tradičné pojmy [dodatočné tradičné výrazy – neoficiálny preklad]“ sú ďalšie výrazy, ktoré sa tradične používajú v členských štátoch výroby v prípade vín uvedených v [hlave IV tohto nariadenia] na označenie metódy výroby alebo dozrievania alebo kvality, farby, druhu, miesta, alebo konkrétnej udalosti spojenej s históriou príslušného vína a ktoré sú definované v právnych predpisoch členského štátu na účely označenia príslušných vín s pôvodom na ich území“.

4 Nariadenie č. 753/2002 vo svojej prílohe III stanovovalo zoznam tradičných výrazov ôsmich členských štátov výroby (Spolková republika Nemecko, Rakúska republika, Španielske kráľovstvo, Francúzska republika, Helénska republika, Talianska republika, Luxemburské veľkovojvodstvo a Portugalská republika), ktoré boli uznané a chránené. Tento zoznam sa skladal z dvoch častí, časti A a časti B. Časť A sa v súvislosti s Talianskou republikou týkala 43 tradičných výrazov v kategórii akostných vín vur. Časť B sa, pokiaľ ide o Taliansku republiku, týkala 17 tradičných výrazov citovaných žalobcami, ktoré sa mali uplatňovať v kategórii akostných vín vur, a to: Amarone, Cannellino, Brunello, Est ! Est !! Est !!!, Falerno, Governo all’uso toscano, Gutturnio, Lacryma Christi, Lambiccato, Morellino, Recioto, Sciacchetrà – alebo Sciac-trà –, Sforzato – alebo Sfurzat –, Torcolato, Vergine, Vino Nobile, Vin Santo. Tento zoznam mohol byť v súlade s článkom 24 ods. 7 nariadenia č. 753/2002 doplnený alebo zmenený v nadväznosti na oznámenia, ktoré členské štáty doručili Komisii.

5 Podľa článku 24 ods. 2 nariadenia č. 753/2002 musia byť tradičné výrazy, uvedené v prílohe III, vyhradené pre vína, s ktorými súvisia, a musia byť chránené proti:

„a) všetkému zneužitiu, napodobňovaniu alebo vyvolaniu predstavy, aj keď je k chránenému pojmu [výrazu – neoficiálny preklad] pripojený výraz ako ‚druh‘, ‚typ‘, ,štýl,‘ ,napodobnenina‘, ,značka‘ a podobne;

b) akémukoľvek neoprávnenému, nepravdivému alebo zavádzajúcemu označeniu, pokiaľ ide o charakter alebo podstatné vlastnosti vína na vnútornom alebo vonkajšom obale, reklamnom materiále alebo akomkoľvek inom dokumente, ktorý sa ho týka;

c) akémukoľvek inému postupu, ktorý môže zavádzať verejnosť, predovšetkým vytvárať dojem, že víno spĺňa podmienky pre chránený tradičný pojem [výraz – neoficiálny preklad].“

6 Článok 24 ods. 3 nariadenia č. 753/2002 zakazuje pri označovaní vína, ktoré nespĺňa podmienky pre tradičný výraz, používať na jeho etikete ochranné známky obsahujúce tradičný výraz uvedený v prílohe III. V tom istom odseku druhom pododseku je však upravená výnimka pre osobitný prípad, keď boli predmetné ochranné známky legitímne zapísané v Spoločenstve pred dátumom uverejnenia nariadenia č. 753/2002 a skutočne sa od svojho zápisu v dobrej viere používali.

7 Článok 24 ods. 4 tretí pododsek nariadenia č. 753/2002 stanovuje, že každý tradičný výraz uvedený v prílohe III súvisí buď s jednou, alebo s viacerými kategóriami vín, medzi ktoré patria akostné vína vur. Spresňuje tiež, že pokiaľ akostné vína vur nie sú zahrnuté v inej kategórii vín, ochrana tradičného výrazu sa vzťahuje len na označenie iných vín ako likérové vína, šumivé vína, sýtené šumivé vína, perlivé vína a sýtené perlivé vína.

8 Ustanovenia článku 24 ods. 5 a 6 nariadenia č. 753/2002 uvádzali podmienky, ktoré museli splniť tradičné výrazy na to, aby mohli byť zahrnuté do prílohy III časti A respektíve časti B.

9 Na zahrnutie do časti A prílohy III tradičný výraz musel v súlade s podmienkami uvedenými v článku 24 ods. 5 pred jeho zmenou a doplnením nariadením Komisie č. 316/2004 z. 20. februára 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 753/2002 (Ú. v. EÚ L 55, s. 16; Mim. vyd. 03/042, s. 490, ďalej len „napadnuté nariadenie“):

„a) byť špecifický sám o sebe a presne definovaný v právnych predpisoch členského štátu;

b) byť dostatočne zreteľný a/alebo byť uznávaný na trhu spoločenstva;

c) sa tradične používať aspoň 10 rokov v príslušnom členskom štáte;

d) sa používať pre jedno alebo viaceré vína spoločenstva alebo kategórie vína spoločenstva.“

10 Na zahrnutie do časti B prílohy III tradičné výrazy museli v súlade s článkom 24 ods. 6 nariadenia (ES) č. 753/2002 pred jeho zmenou a doplnením napadnutým nariadením nielen spĺňať podmienky uvedené v odseku 5 pripomenuté vyššie, ale museli sa aj „používať pre víno so zemepisným označením a [museli] identifikovať toto víno ako víno s pôvodom v tomto regióne alebo lokalite na území spoločenstva, vzhľadom na kvalitu, povesť alebo inú charakteristiku vína vyjadrenú príslušným tradičným pojmom [výrazom – neoficiálny preklad], ktorú možno v zásade priradiť tomuto zemepisnému pôvodu“.

11 Článok 24 ods. 8 nariadenia č. 753/2002 definoval podmienky a postup, ktoré bolo treba dodržať na to, aby mohli výrobcovia z tretích krajín rozlišovať svoje výrobky používaním tradičných výrazov uvedených v prílohe III časti A.

12 Napadnuté nariadenie vykonalo zmeny a doplnenia nariadenia č. 753/2002 s cieľom zohľadniť výhrady, ktoré toto nariadenie vyvolalo v určitom počte tretích krajín – výrobcoch vín. Presnejšie bolo cieľom týchto zmien reagovať na požiadavky týchto krajín na sprístupnenie používania určitých tradičných výrazov, formulované v rámci vykonávania určitých dohôd uzatvorených na pôde Svetovej obchodnej organizácie.

13 Článok 1 bod 4 napadnutého nariadenia zmenil článok 24 nariadenia č. 753/2002 tak, že zmenil úvodnú vetu odseku 5 a zrušil odseky 6 a 8. Týmito zmenami bolo odstránené rozlišovanie na časť A a časť B prílohy III. Podmienkami upravujúcimi zahrnutie tradičného výrazu členského štátu do prílohy III sú v súčasnosti podmienky, ktoré sa predtým vzťahovali na zahrnutie do časti A, pričom pravidlá týkajúce sa vín tretích krajín sú presunuté do článku 37 ods. 1 nariadenia č. 753/2002, zmeneného článkom 1 bodom 10 napadnutého nariadenia.

14 Nový článok 37 ods. 1 písm. e) nariadenia č. 753/2002 povoľuje výrobcom vín z tretích krajín používanie dodatočných tradičných výrazov, ktorých aktuálny zoznam zahŕňa výrazy, ktoré boli predtým uvedené v časti A a v časti B prílohy III. Text vyplývajúci zo zmien a doplnení znie takto:

„1. Na účely bodu 2) časti B prílohy VII k nariadeniu... č. 1493/1999 môže byť označenie vína pochádzajúceho z tretích krajín (okrem šumivých vín, sýtených šumivých vín a sýtených perlivých vín, ale vrátane vín z prezretého hrozna) a kvasiacich hroznových muštov vyrobených v tretích krajinách, určených na priamu ľudskú spotrebu, na ktorom je uvedené zemepisné označenie v súlade s článkom 36, doplnené o:

…

e) v prípade vín z tretích krajín a kvasiacich hroznových muštov z tretích krajín určených na priamu spotrebu, dodatočné tradičné výrazy:

i) iné než tie, ktoré sú uvedené v prílohe III, v súlade s pravidlami uplatniteľnými na producentov vína v príslušnej tretej krajine, vrátane tých, ktoré pochádzajú od reprezentatívnych obchodných organizácií; a

ii) uvedené v prílohe III, ak podmienky používania vyhovujú pravidlám uplatniteľným na producentov vína v príslušnej tretej krajine, vrátane tých, ktoré pochádzajú od reprezentatívnych obchodných organizácií, a spĺňajú tieto požiadavky:

– tieto krajiny predložili Komisii zdôvodnenú žiadosť a poslali príslušné pravidlá zdôvodňujúce uznanie tradičných výrazov,

– ony samotné sú osobitné,

– sú dostatočne odlišné a/alebo požívajú v príslušnej krajine dobrú povesť,

– v príslušnej tretej krajine sa tradične používajú najmenej 10 rokov,

– v príslušnej tretej krajine sa používajú pre jednu alebo viac kategórií vína,

– pravidlá, ktoré ustanovila tretia krajina, nie sú také, aby zavádzali spotrebiteľov, pokiaľ ide o príslušné označenie.

Niektoré tradičné výrazy uvedené v prílohe III sa okrem toho môžu používať na označenie vín so zemepisným označením, ktoré pochádzajú z tretích krajín, v jazyku tretej krajiny pôvodu alebo v inom jazyku, ak sa používanie iného jazyka než je úradný jazyk danej krajiny považuje za tradičné v spojení s tradičným výrazom, ak je používanie tohto jazyka ustanovené v právnych predpisoch príslušnej krajiny, a ak sa tento jazyk používa pri tomto tradičnom výraze nepretržite najmenej 25 rokov.

Článok 23 a článok 24 [odsek 2, odsek 3, odsek 4 druhý pododsek] a odsek 6 [písmeno] c)... platia mutatis mutandis.

Pre každý tradičný výraz uvedený v bode ii) sú príslušné krajiny uvedené v prílohe III.

…“

Konanie a návrhy účastníkov konania

15 Žalobcovia návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 18. mája 2004 podali žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

16 Žalobcov je 21 a sú nimi tieto subjekty:

– FederDoc (Confederazione nazionale dei consorzi volontari per la tutela delle denominazioni di origine e delle indicazioni geografiche tipiche dei vini italiani), združenie podľa súkromného práva, ktoré v konfederácii združuje dobrovoľné konzorciá talianskych výrobcov vín a ktorého poslaním podľa jeho stanov je najmä poskytovať všetky formy pomoci uvedeným konzorciám a konať s cieľom právnej ochrany talianskych označení na vnútroštátnej i medzinárodnej úrovni,

– sedem talianskych výrobcov, ktorí vyrábajú a uvádzajú na trh akostné vína vur, na ktoré sa vzťahuje jeden zo 17 dodatočných tradičných výrazov, ktoré boli predtým upravené v časti B prílohy III nariadenia č. 753/2002 (ďalej len „talianski výrobcovia“),

– trinásť dobrovoľných konzorcií, ktorých poslaním je zvyšovať hodnotu talianskych akostných vín vur v povedomí verejnosti a spotrebiteľov zabezpečovaním propagácie ich názvu tak, aby sa odlišovali od iných konkurenčných vín na trhu. Tieto združenia (ďalej len „dobrovoľné združenia“) musia tiež zabezpečovať ochranu, vrátane súdnej ochrany, označenia, pre ktoré bolo každé z nich založené na základe talianskeho zákona č. 164 z 10. februára 1992 o režime označení vín.

17 Samostatným podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 28. júla 2004 Komisia vzniesla námietku neprípustnosti na základe článku 114 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa.

18 Žalobcovia podali svoje pripomienky k tejto námietke 24. septembra 2004.

19 Žalobcovia vo svojej žalobe navrhujú, aby Súd prvého stupňa:

– zrušil napadnuté nariadenie v celom rozsahu alebo subsidiárne jeho článok 1 bod 3, bod 8 písm. a), body 9, 10 a 18,

– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

20 Komisia vo svojej námietke neprípustnosti navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

– zamietol žalobu ako neprípustnú,

– zaviazal žalobcov na náhradu trov konania.

21 Žalobcovia vo svojich pripomienkach k námietke neprípustnosti navrhujú, aby Súd prvého stupňa:

– zamietol námietku neprípustnosti a nariadil pokračovanie v konaní,

– subsidiárne spojil konanie o námietke neprípustnosti s konaním vo veci samej a nariadil pokračovanie v konaní.

Právny stav

22 Na základe článku 114 ods. 1 rokovacieho poriadku ak niektorý účastník konania o to požiada, Súd prvého stupňa môže rozhodnúť o neprípustnosti pred prejednaním veci samej. V súlade s odsekom 3 toho istého článku sa námietka neprípustnosti ďalej prejednáva v rámci ústnej časti konania, ak Súd prvého stupňa nerozhodne inak. Súd prvého stupňa usudzuje, že sa s touto vecou dostatočne oboznámil na základe spisového materiálu a nie je potrebné otvoriť ústnu časť konania.

Tvrdenia účastníkov konania

23 Komisia tvrdí, že žaloba je neprípustná z dôvodu, že žalobcov sa napadnuté nariadenie osobne netýka.

24 Talianski výrobcovia sa totiž nemôžu odvolať na také osobné vlastnosti alebo osobitné okolnosti, ktoré by boli spôsobilé odlišovať ich od všetkých ostatných osôb.

25 Rovnako dobrovoľné konzorciá nemajú právo podať žalobu o neplatnosť, pokiaľ žiadny z ich členov nemá osobný záujem na spochybnení napadnutého nariadenia.

26 Napokon nie je prípustná ani žaloba FederDoc ako konfederácie dobrovoľných konzorcií, a to z rovnakých dôvodov ako žaloba jeho členov.

27 Žalobcovia usudzujú, že žaloba je prípustná. Zrušenie rozlišovania medzi časťami A a B prílohy III nariadenia č. 753/2002 údajne spôsobuje ujmu na záujmoch talianskych výrobcov, pretože ukončuje možnosť zabrániť výrobcom z tretích krajín uvádzať vína na trh vo vnútri Spoločenstva, používajúc jeden zo sporných výrazov.

28 Okrem toho sú okolnosti veci samej v podstate analogické ako okolnosti veci, ktorá viedla k rozsudku Súdneho dvora z 18. mája 1994, Codorniu/Rada (C‑309/89, Zb. s. I‑1853). Talianski výrobcovia totiž vyrábajú a uvádzajú na trh víno, na ktoré sa vzťahuje jeden zo 17 predmetných dodatočných tradičných výrazov predstavujúcich rozlišovacie označenia pripodobiteľné kolektívnym ochranným známkam vedúcim k vzniku výlučného práva, hoci je pravda, že toto označenie zdieľajú výrobcovia, ktorí sú oprávnení ho používať.

29 Poslaním dobrovoľných konzorcií je zas organizovať a koordinovať činnosti kategórií osôb, ktorých sa týka výroba a uvádzanie na trh každého označenia, a zabezpečovať ochranu jedného alebo viacerých označení, pre ktoré boli osobitne založené. Ich žaloba je prípustná, pretože tieto konzorciá zastupujú záujmy podnikov, ktoré sú osobne dotknuté, a pretože im ustanovenie normatívnej povahy výslovne priznáva viacero oprávnení procesného charakteru.

30 Pokiaľ ide o FederDoc, z jeho stanov vyplýva, že jeho poslaním je konať s cieľom právnej ochrany talianskych označení na vnútroštátnej i medzinárodnej úrovni a že je osobne dotknutý z rovnakého dôvodu ako dobrovoľné konzorciá.

31 Ďalej žalobcovia usudzujú, že je potrebné prijať širší výklad článku 230 štvrtého odseku ES ako ten, ktorý sa používal od rozsudku Súdneho dvora z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia (25/62, Zb. s. 197), a vykladať článok 230 štvrtý odsek ES v súlade so zásadou účinnej súdnej ochrany. Okrem iného odkazujú na definitívny návrh Zmluvy o Ústave pre Európu podpísaný v Ríme 29. októbra 2004 (Ú. v. EÚ C 310, s. 1), ktorý predpokladá zmenu článku 230 štvrtého odseku ES zrušením povinnosti preukázať vplyv na osobný záujem, pokiaľ ide o žaloby podané proti nariadeniam, ktoré si nevyžadujú vykonávacie opatrenia.

Posúdenie Súdom prvého stupňa

32 Podľa článku 230 štvrtého odseku ES „každá fyzická alebo právnická osoba môže... podať žalobu... proti rozhodnutiu, ktoré sa jej priamo a osobne týka, hoci je vydané formou nariadenia alebo rozhodnutia určeného inej osobe“.

O povahe napadnutých ustanovení

33 Podľa ustálenej judikatúry sa musí kritérium rozlíšenia medzi nariadením a rozhodnutím hľadať v tom, či predmetný akt má alebo nemá všeobecnú platnosť (rozsudok Súdneho dvora zo 14. decembra 1962, Confédération nationale des producteurs de fruits et légumes a i./Rada EHS, 16/62 a 17/62, Zb. s. 901, s. 918, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 3. februára 2005, Comafrica a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, T‑139/01, Zb. s. II‑409, bod 87). Akt má všeobecnú platnosť, pokiaľ sa uplatňuje na objektívne určené situácie a pokiaľ vyvoláva právne účinky voči kategóriám osôb vymedzeným abstraktným spôsobom (rozsudok Comafrica a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, už citovaný, bod 87; pozri v tomto zmysle tiež rozsudok Súdneho dvora z 21. novembra 1989, Usines coopératives de déshydratation du Vexin a i./Komisia, C‑244/88, Zb. s. 3811, bod 13).

34 V tejto veci napadnuté nariadenie a konkrétnejšie ustanovenia, ktorých zrušenie navrhujú žalobcovia subsidiárne, spôsobujú oslabenie úrovne ochrany, ktorú požívalo 17 dodatočných tradičných výrazov, ktoré boli pôvodne uvedené v časti B prílohy III. Podľa článku 24 ods. 6 nariadenia č. 753/2002 totiž museli tieto tradičné výrazy na to, aby mohli byť zahrnuté do časti B prílohy III, spĺňať nielen podmienky uvedené v článku 24 ods. 5, citované v bode 8 vyššie, ale museli sa aj „používať pre víno so zemepisným označením a [museli] identifikovať toto víno ako víno s pôvodom v tomto regióne alebo lokalite na území spoločenstva, vzhľadom na kvalitu, povesť alebo inú charakteristiku vína vyjadrenú príslušným tradičným pojmom [výrazom – neoficiálny preklad], ktorú možno v zásade priradiť tomuto zemepisnému pôvodu“. Výrazy obsiahnuté v časti B sa teda mohli používať výlučne pre vína pôvodom z osobitných regiónov alebo lokalít na území Spoločenstva a schválení výrobcovia mali právo namietať proti uvádzaniu vín pôvodom z tretích krajín, označených týmito tradičnými výrazmi, na trh v Spoločenstve. V nadväznosti na zmeny, ktoré v nariadení č. 753/2002 vykonalo napadnuté nariadenie, najmä jeho článok 1 bod 4, teraz môžu výrobcovia vín z tretích krajín po splnení podmienok špecifikovaných v zmenenom a doplnenom nariadení č. 753/2002 používať dodatočné tradičné výrazy, ktoré boli predtým obsiahnuté v časti B prílohy III.

35 Žalobcovia však nie sú jediní, ktorých sa týkajú zmeny vykonané napadnutým nariadením. Toto napadnuté naradenie sa uplatňuje aj na všetkých ostatných talianskych výrobcov vín – súčasných a potenciálnych – ktorí sú zákonne oprávnení na používanie talianskych tradičných výrazov. Navyše vzhľadom na to, že ide o akt, ktorého uplatnenie nie je obmedzené ani na talianske územie, ani v čase, tento akt sa nevzťahuje len na talianskych výrobcov, ale vyvoláva svoje právne účinky voči neznámemu počtu výrobcov z iných členských štátov, ktorí v súčasnosti používajú a ktorí v budúcnosti budú používať výrazy pôvodne obsiahnuté v časti B prílohy III. Tento zoznam okrem 17 talianskych výrazov obsahoval výrazy používané na vína vyrábané v Nemecku, Rakúsku, Španielsku, vo Francúzsku, v Grécku a Portugalsku.

36 Napadnuté nariadenie tak predstavuje opatrenie so všeobecnou platnosťou v zmysle článku 249 druhého odseku ES, a teda normatívne opatrenie. Je použiteľné na objektívne určené situácie a vyvoláva svoje právne účinky voči kategóriám hospodárskych subjektov spĺňajúcim určitý počet podmienok stanovených všeobecným a abstraktným spôsobom (pozri v tomto zmysle uznesenie Súdneho dvora z 26. októbra 2000, Molkerei Großbraunshain a Bene Nahrungsmittel/Komisia, C‑447/98 P, Zb. s. I‑9097, bod 67, a uznesenie Súdu prvého stupňa zo 6. júla 2004, Alpenhain-Camembert-Werk a i./Komisia, T‑370/02, Zb. s. II‑2097, bod 55 a tam citovanú judikatúru). Táto všeobecná platnosť navyše vyplýva aj z predmetu dotknutej právnej úpravy, ktorým je konkretizácia pravidiel používania tradičných výrazov a ich ochrany v celom Európskom spoločenstve.

37 Tvrdenia žalobcov, podľa ktorých ustanovenia napadnutého nariadenia strácajú svoju všeobecnú a abstraktnú povahu vzhľadom na diskrečné posúdenie určitých kritérií umožňujúcich uznať existenciu tradičného výrazu a z dôvodu, že používanie výrazu pre vína z tretích krajín sa schváli až po vložení názvu tretej krajiny do prílohy III, nemajú vplyv na uvedené konštatovanie. Ako je totiž spresnené vyššie, tieto ustanovenia sa týkajú aj iných výrobcov, ktorí v súčasnosti používajú a ktorí v budúcnosti budú používať dodatočné tradičné výrazy.

O aktívnej legitimácii žalobcov

38 Podľa judikatúry nie je vylúčené, že ustanovenie, ktoré má vzhľadom na svoju povahu a oblasť pôsobnosti normatívny charakter, keďže sa vzťahuje na všeobecne určené dotknuté hospodárske subjekty, sa môže určitých z nich týkať osobne. Tak je tomu v prípade, keď sa predmetný akt týka fyzickej alebo právnickej osoby z dôvodu určitých vlastností, ktoré sú pre ňu charakteristické, alebo skutkovej situácie, ktorá ju odlišuje od všetkých ostatných osôb, a tým ju individualizuje obdobným spôsobom ako subjekt, ktorému je určené rozhodnutie (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora Codorniu/Rada, už citovaný, body 19 a 20, a z 25. júla 2002, Unión de Pequeños Agricultores/Rada, C‑50/00 P, Zb. s. I‑6677, bod 36 a tam citovanú judikatúru).

39 Preto je vhodné postupne skúmať, či talianski výrobcovia, dobrovoľné konzorciá a FederDoc preukazujú existenciu takejto situácie.

– O osobnej dotknutosti talianskych výrobcov

40 V tejto veci talianski výrobcovia tvrdia, že zrušenie rozlišovania medzi časťami A a B prílohy III nariadenia č. 753/2002 spôsobilo oslabenie úrovne ochrany, ktorú požívalo 17 dodatočných tradičných výrazov týkajúcich sa Talianska, uvedených v časti B prílohy III, ktoré mohli vnútri Spoločenstva používať len oni, a tak spôsobilo ujmu na ich záujmoch. Táto situácia však neumožňuje usúdiť, že talianski výrobcovia sú individualizovaní obdobným spôsobom ako subjekt, ktorému je určené rozhodnutie. Zrušenie tohto rozlišovania totiž ovplyvňuje talianskych výrobcov rovnakým spôsobom ako všetkých ostatných výrobcov v Spoločenstve, ktorých vína by mohli byť označené výrazmi predtým uvedenými v časti B prílohy III.

41 Treba tiež uviesť, že skutočnosť, že nariadenie ovplyvňuje právnu situáciu jednotlivca, nie je postačujúca na jeho odlíšenie (uznesenie Súdu prvého stupňa z 2. apríla 2004, Gonnelli a AIFO/Komisia, T‑231/02, Zb. s. II‑1051, bod 38).

42 V tejto veci nie je existencia právnej ochrany identifikovaných a taxatívne vymenovaných tradičných výrazov spôsobilá odlíšiť talianskych výrobcov vo vzťahu k ostatným výrobcom akostných vín vur Spoločenstva označených dodatočnými tradičnými výrazmi. Títo výrobcovia sa môžu vzhľadom na to, že sú v rovnakej situácii ako talianski výrobcovia, odvolávať vo svoj prospech na rovnakú ochranu, pokiaľ ide o ich tradičné výrazy, a znášajú rovnaké oslabenie ochrany ich tradičných výrazov, ktoré boli zapísané do časti B prílohy III nariadenia č. 753/2002.

43 Podobne hoci sú opatrenia upravené napadnutým nariadením spôsobilé vyvolať pre žalobcov veľké ekonomické dôsledky, rovnako platí, že podobné dôsledky z nich vyplývajú aj pre ostatných výrobcov akostných vín vur v Spoločenstve (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 10. apríla 2003, Komisia/Holandské Antily, C‑142/00 P, Zb. s. I‑3483, bod 77, a uznesenie Gonnelli a AIFO/Komisia, už citované, bod 45). Preto účinky, o ktorých žalobcovia tvrdia, že škodia talianskym výrobcom, nemôžu týchto žalobcov individualizovať vo vzťahu k ostatným dotknutým hospodárskym subjektom.

44 V každom prípade na to, aby sa akt osobne týkal určitých subjektov, nestačí, aby sa ich ekonomicky dotkol viac ako ich konkurentov (uznesenia Súdu prvého stupňa z 15. septembra 1999, Van Parys a i./Komisia, T‑11/99, Zb. s. II‑2653, bod 50, a z 10. decembra 2004, EFfCI/Parlament a Rada, T‑196/03, Zb. s. II‑4263, bod 47).

45 Nemožno dospieť ani k záveru, že talianski výrobcovia sú vzhľadom na svoje oprávnenie odvolávať sa na výlučné práva osobne dotknutí v zmysle už citovaného rozsudku Codorniu/Rada.

46 V uvedenej veci ustanovenie so všeobecnou platnosťou zabránilo žalobcovi používať obrazovú ochrannú známku, ktorú si dal zapísať a ktorú používal tradičným spôsobom počas dlhého obdobia pred prijatím nariadenia, ktoré bolo sporné, čiže sa zjavne vyčleňoval vo vzťahu ku všetkým ostatným hospodárskym subjektom. Je pravdou, že právo na tradičné výrazy obsahuje prvky spoločné s právom vyplývajúcim zo zápisu kolektívnej ochrannej známky. Táto podobnosť však nestačí na záver, že situácia talianskych výrobcov je zhodná alebo obdobná v porovnaní so situáciou žalobcu vo veci, v ktorej bolo rozhodnuté už citovaným rozsudkom Codorniu/Rada. Vzhľadom na výlučné právo vyplývajúce zo zápisu ochrannej známky sa totiž žalobca v uvedenej veci nachádzal v nadväznosti na prijatie predmetného nariadenia sám v úplne odlišnej situácii vo vzťahu k všetkým ostatným hospodárskym subjektom.

47 V tejto veci tomu tak nie je. Napadnuté nariadenie na rozdiel od nariadenia napadnutého vo veci vedúcej k už citovanému rozsudku Codorniu/Rada neindividualizuje jedinú osobu, ale svoje právne účinky vyvoláva voči všetkým – súčasným a potenciálnym – výrobcom vín, ktorí sú zákonne oprávnení na používanie 17 talianskych tradičných výrazov, ako aj voči všetkým ostatným výrobcom z iných členských štátov, ktorí v súčasnosti používajú a ktorí v budúcnosti budú používať výrazy pôvodne obsiahnuté v časti B prílohy III. Preto nie je situácia talianskych výrobcov, ktorí sú žalobcami v tejto veci, taká výnimočná, ako tomu bolo v prípade žalobcu vo veci vedúcej k už citovanému rozsudku Codorniu/Rada.

48 Z toho vyplýva, že napadnuté nariadenie sa týka talianskych výrobcov len vo vzťahu k ich objektívnemu postaveniu výrobcov akostných vín vur. Preto vzhľadom na to, že nepreukázali osobný záujem, nemajú legitimáciu na spochybnenie napadnutého nariadenia.

– O osobnej dotknutosti dobrovoľných konzorcií

49 Žaloby podané združeniami sú podľa judikatúry prípustné v troch situáciách, a to pokiaľ tieto združenia zastupujú záujmy podnikov, ktoré by samy boli oprávnené podať žalobu, alebo pokiaľ sú individualizované z dôvodu ovplyvnenia ich vlastných záujmov ako združení najmä preto, že ich negociačná pozícia bola dotknutá aktom, ktorého zrušenie sa navrhuje, alebo ešte aj vtedy, keď im ustanovenie normatívnej povahy výslovne priznáva viacero oprávnení procesného charakteru (uznesenia Súdu prvého stupňa z 30. septembra 1997, Federolio/Komisia, T‑122/96, Zb. s. II‑1559, bod 61, a EFfCI/Parlament a Rada, už citované, bod 42).

50 Pokiaľ ide o prvú situáciu, je vhodné pripomenúť, že podľa judikatúry možno na združenie založené na podporu kolektívnych záujmov kategórie osôb podliehajúcich súdnej právomoci hľadieť ako na osobne dotknuté aktom ovplyvňujúcim všeobecné záujmy tejto kategórie osôb len vtedy, ak sú tieto osoby samy osobne dotknuté (pozri v tomto zmysle uznesenia Gonnelli a AIFO/Komisia, už citované, bod 48, a EFfCI/Parlament a Rada, už citované, bod 43). V tejto veci vyplýva z analýzy vyloženej vyššie, že členovia dobrovoľných konzorcií nepreukázali, že ich napadnuté nariadenie ovplyvnilo z dôvodu určitých vlastností, ktoré sú pre nich charakteristické, alebo skutkovej situácie, ktorá ich odlišuje od všetkých ostatných osôb.

51 Pokiaľ ide o druhú situáciu, je síce pravda, že existencia osobitných okolností, akými je úloha, ktorú združenie zohralo v rámci konania vedúceho k prijatiu aktu v zmysle článku 230 ES, môže odôvodniť prípustnosť žaloby podanej združením, ktorého členov sa sporný akt osobne netýka, najmä pokiaľ bola negociačná pozícia tohto združenia dotknutá uvedeným aktom (uznesenie EFfCI/Parlament a Rada, už citované, bod 42; pozri v tomto zmysle tiež rozsudok Súdneho dvora z 2. februára 1988, Van der Kooy a i./Komisia, 67/85, 68/85 a 70/85, Zb. s. 219, body 21 až 24), no zo spisu nevyplýva – a žalobcovia to ani netvrdili –, že by to tak bolo v tejto veci.

52 Pokiaľ ide napokon o tretiu situáciu, dobrovoľné konzorciá nemôžu byť osobne dotknuté napadnutým nariadením ani z dôvodu, že im ustanovenie normatívnej povahy údajne priznáva viacero oprávnení procesného charakteru. V prvom rade treba poukázať na to, že Komisia prijala napadnuté nariadenie bez toho, že by sa dobrovoľné konzorciá na tomto procese zúčastnili. V druhom rade sa dobrovoľné konzorciá nedovolávajú žiadneho práva procesného charakteru, ktoré by im priznala spoločná organizácia trhu v odvetví vinárskych výrobkov alebo akákoľvek iná právna úprava Spoločenstva, na rozdiel od toho, čo vyžaduje judikatúra uvedená v bode 49 vyššie. Napokon sa v tejto súvislosti nemôžu odvolávať ani na osobitné poslanie a úlohy, priznané ich vnútroštátnym právnym poriadkom, aby tak odôvodnili zmenu systému opravných prostriedkov upraveného článkom 230 ES a určeného na to, aby bola sudcovi Spoločenstva zverená kontrola zákonnosti aktov inštitúcií, pretože inak by hrozilo, že by prípustnosť žaloby o neplatnosť závisela od nezávislého rozhodnutia vnútroštátnych orgánov založeného skôr na záujme dotknutého členského štátu ako na verejnom záujme Spoločenstva (pozri v tomto zmysle uznesenie Federolio/Komisia, už citované, bod 64).

53 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy nemožno na dobrovoľné konzorciá hľadieť tak, že sa ich napadnuté nariadenie osobne týka.

– O osobnej dotknutosti FederDoc

54 Úvahy týkajúce sa aktívnej legitimácie dobrovoľných konzorcií sa vzťahujú aj na prípustnosť žaloby, ktorú podal FederDoc, pretože FederDoc je federáciou dobrovoľných konzorcií. Ani FederDoc nezohral osobitnú úlohu v procese prijímania napadnutého nariadenia, pričom osobitné ustanovenia jeho stanov na toto posúdenie nemajú vplyv. Preto nemožno na FederDoc, rovnako ako na ostatných žalobcov, hľadieť tak, že je osobne dotknutý v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa.

Záver

55 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že žiadny zo žalobcov nepreukázal, že sa ho osobne týka napadnuté nariadenie, a ani že sa ho osobne týkajú osobitné ustanovenia, ktorých zrušenie sa navrhuje subsidiárne.

56 Tvrdenia žalobcov vychádzajúce z potreby širšieho výkladu článku 230 štvrtého odseku ES a požiadaviek na účinnú súdnu ochranu nemôžu tento záver spochybniť. Na jednej strane Súdny dvor potvrdil svoju ustálenú judikatúru týkajúcu sa výkladu článku 230 štvrtého odseku ES vo svojom rozsudku z 1. apríla 2004, Komisia/Jégo-Quéré (C‑263/02 P, Zb. s. I‑3425), a vo svojom už citovanom rozsudku Unión de Pequeños Agricultores/Rada. Na druhej strane hoci podmienku osobnej dotknutosti vyžadovanú článkom 230 štvrtým odsekom ES treba vykladať s prihliadnutím na zásadu účinnej súdnej ochrany a berúc do úvahy rôzne okolnosti, ktoré umožňujú individualizovať žalobcu, takýto výklad nemôže viesť k vylúčeniu predmetnej podmienky (rozsudok Unión de Pequeños Agricultores/Rada, už citovaný, bod 44).

57 Napokon treba posúdiť ako neúčinné tvrdenie, ktoré žalobcovia vyvodzujú z návrhu Zmluvy o Ústave pre Európu, pretože tento text nie je k dnešnému dňu v platnosti.

58 Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že žalobcov nemožno považovať za osobne dotknutých napadnutým nariadením v zmysle článku 230 štvrtého odseku ES, a preto musí byť žaloba v celom rozsahu zamietnutá ako neprípustná.

O trovách

59 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobcovia nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ich na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie.

Z týchto dôvodov

SÚD PRVÉHO STUPŇA (štvrtá komora)

nariadil:

1. Žaloba sa zamieta ako neprípustná.

2. Žalobcovia znášajú svoje vlastné trovy konania, ako aj trovy konania, ktoré vznikli Komisii.

V Luxemburgu 28. júna 2005

Tajomník

Predseda komory

H. Jung

H. Legal

* Jazyk konania: taliančina.