–

R. Prefeta, v zastúpení J. Power, solicitor, T. Royston, barrister, a R. Drabble, QC,

–

vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: R. Fadoju a C. Crane, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci K. Apps a D. Blundell, barristers,

–

Európska komisia, v zastúpení: D. Martin a J. Tomkin, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu prílohy XII Aktu o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Ú. v. EÚ L 236, 2003, s. 33, ďalej len „akt o pristúpení z roku 2003“), článku 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 492/2011 Európskeho parlamentu a Rady z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 141, 2011, s. 1), ako aj článku 7 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Ú. v. EÚ L 158, 2004, s. 77).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Rafalom Prefetom a Secretary of State for Work and Pensions (minister práce a dôchodkov, Spojené kráľovstvo) (ďalej len „minister“), týkajúcom sa toho, že minister odmietol priznať pánovi Prefetovi zamestnanecký a podporný príspevok vypočítavaný z príjmu.

3

Akt o pristúpení z roku 2003 stanovuje podmienky pristúpenia okrem iného Poľskej republiky k Európskej únii, ako aj úpravy Zmlúv.

4

Článok 1 druhá a piata zarážka tohto aktu stanovujú:

„Na účely tohto aktu:

…

…

…“

5

Štvrtá časť aktu o pristúpení z roku 2003 obsahuje prechodné ustanovenia, ktoré sa budú uplatňovať vo vzťahu k novým členským štátom. Článok 24 tohto aktu, ktorý sa nachádza v tejto časti, stanovuje:

„Opatrenia uvedené v prílohách V, VI, VII, VIII, IX, X, XI, XII, XIII a XIV k tomuto aktu sa budú vo vzťahu k novým členským štátom uplatňovať za podmienok stanovených v týchto prílohách.“

6

Príloha XII aktu o pristúpení z roku 2003 je nazvaná „Zoznam uvedený v článku 24 aktu o pristúpení: Poľsko“. Odseky 1, 2, 5 a 9 kapitoly 2 tejto prílohy o slobode pohybu osôb znejú takto:

„1.   Článok [45] a prvý odsek článku [56] [ZFEÚ] sa vo vzťahu k slobode pohybu pracovníkov a k slobode poskytovať služby vrátane dočasného pohybu pracovníkov v zmysle článku 1 smernice 96/71/ES [Európskeho parlamentu a Rady zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (Ú. v. ES L 18, 1997, s. 1)], budú medzi Poľskom na jednej strane a Belgickom, Českou republikou, Dánskom, Estónskom, Nemeckom, Gréckom, Španielskom, Francúzskom, Írskom, Talianskom, Lotyšskom, Litvou, Luxemburskom, Maďarskom, Holandskom, Rakúskom, Portugalskom, Slovinskom, Slovenskom, Fínskom, Švédskom a Spojeným kráľovstvom na druhej strane plne uplatňovať, pokiaľ v prechodných ustanoveniach v odsekoch 2 až 14 nie je uvedené inak.

2.   Bez ohľadu na ustanovenia článkov 1 až 6 nariadenia [Rady] (EHS) č. 1612/68 [z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 257, 1968, s. 2)] budú súčasné členské štáty do uplynutia dvoch rokov odo dňa pristúpenia uplatňovať vnútroštátne opatrenia alebo opatrenia vyplývajúce z dvojstranných dohôd, ktorými sa spravuje prístup poľských štátnych príslušníkov na ich trh práce. Súčasné členské štáty sú oprávnené uplatňovať tieto opatrenia do uplynutia piatich rokov odo dňa pristúpenia.

Poľskí štátni príslušníci, ktorí ku dňu pristúpenia riadne pracujú v súčasných členských štátoch a ktorým bol umožnený vstup na trh práce v príslušnom členskom štáte na obdobie 12 mesiacov a viac bez prerušenia, majú právo na vstup na trh práce v tomto členskom štáte, nie však na trh práce v ostatných členských štátoch, ktoré uplatňujú vnútroštátne opatrenia.

Rovnaké práva majú aj poľskí štátni príslušníci, ktorým bol po pristúpení umožnený vstup na trh práce súčasného členského štátu na obdobie 12 mesiacov a viac bez prerušenia. Poľskí štátni príslušníci uvedení v druhom a treťom pododseku strácajú práva uvedené v týchto pododsekoch, ak dobrovoľne opustia trh práce príslušného súčasného členského štátu.

Tieto práva nemajú poľskí štátni príslušníci, ktorí ku dňu pristúpenia alebo počas uplatňovania vnútroštátnych opatrení riadne pracujú v súčasnom členskom štáte a ktorým bol umožnený vstup na trh práce v príslušnom členskom štáte na menej ako 12 mesiacov.

…

5.   Členský štát, ktorý na konci päťročného obdobia uvedeného v odseku 2 zachová vnútroštátne opatrenia alebo opatrenia vyplývajúce z dvojstranných zmlúv, môže v prípade závažného narušenia svojho trhu práce alebo jeho ohrozenia po upovedomení Komisie pokračovať v uplatňovaní týchto opatrení do uplynutia siedmich rokov odo dňa pristúpenia. Ak nedôjde k takémuto oznámeniu, budú sa uplatňovať články 1 až 6 nariadenia [č. 1612/68].

9.   So zreteľom na to, že určité ustanovenia smernice [Rady] 68/360/EHS [z 15. októbra 1968 o odstránení prekážok pohybu a pobytu pracovníkov členských štátov a ich rodín v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 257, 1968, s. 13)] nemožno oddeliť od tých ustanovení nariadenia [č. 1612/68], ktorých uplatňovanie sa podľa odsekov 2 až 5 a 7 a 8 odkladá, sú Poľsko a súčasné členské štáty oprávnené odchýliť sa od týchto ustanovení v rozsahu nevyhnutnom na uplatnenie odsekov 2 až 5 a 7 a 8.“

7

Kapitola I nariadenia č. 492/2011 má názov „Zamestnanie, rovnaké zaobchádzanie a rodiny pracovníkov“.

8

Články 1 až 6 oddielu 1 tejto kapitoly nariadenia č. 492/2011 s názvom „Prístup k zamestnaniu“ v podstate zakazujú zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia, ako aj správne postupy členského štátu, ktoré štátnym príslušníkom iných členských štátov obmedzujú žiadosť o zamestnanie a ponuku zamestnania alebo právo prístupu štátnych príslušníkov iného členského štátu k zamestnaniu a jeho výkonu, alebo ak s tým spájajú podmienky, ktoré neuplatňujú na vlastných štátnych príslušníkov.

9

Článok 7 tohto nariadenia v oddiele 2 tejto kapitoly nazvanom „Zamestnanie a rovnosť zaobchádzania“ stanovuje v odsekoch 1 a 2:

„1.   S pracovníkom, ktorý je štátnym príslušníkom členského štátu, sa na území iného členského štátu nesmie z dôvodu jeho štátnej príslušnosti zaobchádzať inak ako s vlastnými pracovníkmi, pokiaľ ide o podmienky zamestnania a pracovné podmienky, najmä odmeňovanie, prepustenie, a ak by sa stal nezamestnaným, opätovné začlenenie do práce alebo zamestnania.

2.   Takýto pracovník požíva rovnaké sociálne a daňové výhody ako vlastní pracovníci.“

10

Článok 41 nariadenia č. 492/2011 stanovuje:

„Nariadenie [č. 1612/68] sa týmto zrušuje.

Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe II.“

11

Článok 7 smernice 2004/38, nazvaný „Právo pobytu na viac ako tri mesiace“, spresňuje:

„1.   Všetci občania Únie majú právo pobytu na území iného členského štátu počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace, ak:

…

3.   Na účely odseku 1a) občan Únie, ktorý už nie je pracovníkom ani samostatne zárobkovo činnou osobou, si zachová štatút pracovníka alebo samostatne zárobkovo činnej osoby za nasledujúcich okolností:

…“

12

Článok 38 tejto smernice s názvom „Zrušenia“ v odsekoch 2 a 3 stanovuje:

„2.   Smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS sa rušia s účinnosťou od 30. apríla 2006.

3.   Odkazy na zrušené ustanovenia a smernice sa chápu ako odkazy na túto smernicu.“

13

Immigration (European Economic Area) Regulations 2006/1003 [nariadenie 2006/1003 o prisťahovalectve (Európsky hospodársky priestor), ďalej len „nariadenie z roku 2006“], prijaté na účely prebratia smernice 2004/38, zmenilo Accession (Immigration and Worker Registration) Regulations 2004/1219 [nariadenie 2004/1219 o pristúpení (prisťahovalectvo a registrácia pracovníkov)]. Podľa tohto druhého, takto zmeneného nariadenia (ďalej len „nariadenie z roku 2004“) Spojené kráľovstvo odložilo uplatňovanie pravidiel Únie v oblasti voľného pohybu pracovníkov vo vzťahu k štátnym príslušníkom ôsmich z desiatich členských štátov, ktoré pristúpili k Európskej únii 1. mája 2004, medzi nimi aj Poľskej republiky. Tieto odchyľujúce sa opatrenia boli prijaté na základe článku 24 aktu o pristúpení z roku 2003 a platili do 30. apríla 2011.

14

Nariadenie z roku 2004 stanovovalo systém registrácie [Accession State Worker Registration Scheme (systém registrácie pracovníkov pristupujúcich členských štátov)], ktorý sa vzťahoval na štátnych príslušníkov týchto ôsmich pristupujúcich štátov, ktorí pracovali v Spojenom kráľovstve v období od 1. mája 2004 do 30. apríla 2011.

15

Článok 2 tohto nariadenia s názvom „Pracovník pristupujúceho štátu s povinnosťou registrácie“ uvádzal:

„1.   S výnimkou nasledujúcich odsekov tohto nariadenia sa pojmom ‚pracovník pristupujúceho štátu s povinnosťou registrácie‘ rozumie štátny príslušník príslušného pristupujúceho štátu, ktorý v Spojenom kráľovstve pracuje počas prístupového obdobia.

…

4.   Štátny príslušník príslušného pristupujúceho štátu, ktorý v Spojenom kráľovstve pracuje oprávnene bez prerušenia počas obdobia 12 mesiacov, ktoré sčasti alebo úplne nastalo po 30. apríli 2004, sa prestane považovať za pracovníka pristupujúceho štátu s povinnosťou registrácie na konci tohto 12‑mesačného obdobia.

…

8.   Na účely odsekov 3 a 4 sa za osobu, ktorá v Spojenom kráľovstve pracovala bez prerušenia počas obdobia 12 mesiacov, považuje osoba, ktorá v Spojenom kráľovstve pracovala oprávnene na začiatku a aj na konci tohto obdobia, ak prípadné obdobia, počas ktorých v Spojenom kráľovstve nemala na výkon práce oprávnenie, dohromady nepresahujú obdobie 30 dní.

…“

16

V článku 4 ods. 2 uvedeného nariadenia sa uvádza:

„Ak začal štátny príslušník príslušného pristupujúceho štátu, ktorý by mal štatút pracovníka pristupujúceho štátu s povinnosťou registrácie, pracovať v Spojenom kráľovstve, nemá právo na pobyt v Spojenom kráľovstve, aby si tam ako uchádzač o zamestnanie hľadal prácu.“

17

Článok 5 ods. 3 a 4 nariadenia z roku 2004 stanovuje:

„3.   s výnimkou odseku 4 sa článok 6 ods. 2 nariadenia z roku 2006 nevzťahuje na pracovníka pristupujúceho štátu s povinnosťou registrácie, ktorý prestane pracovať.

4.   ak pracovník pristupujúceho štátu s povinnosťou registrácie prestane pracovať pre oprávneného zamestnávateľa za podmienok uvedených v článku 6 ods. 2 nariadenia z roku 2006 počas obdobia jedného mesiaca, ktoré začína plynúť dňom začatia práce, tento článok sa na tohto pracovníka bude vzťahovať počas zostávajúcej časti tohto jednomesačného obdobia.“

18

Článok 6 ods. 1 nariadenia z roku 2006, ktorý sa týka predpokladov, pri ktorých splnení má štátny príslušník členského štátu Európskeho hospodárskeho priestoru rozšírené právo na pobyt na území Spojeného kráľovstva, v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti vo veci samej, znel:

„1.   na účely tohto nariadenia sa ‚kvalifikovanou osobou‘ rozumie osoba, ktorá je štátnym príslušníkom EHP a v Spojenom kráľovstve má štatút:

…;

…“

19

Článok 6 ods. 2 tohto nariadenia, ktorý spresňoval podmienky, ktoré musí splniť osoba, ktorá je práceneschopná, na to, aby si mohla zachovať štatút pracovníka v zmysle článku 6 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia, stanovoval:

„S výnimkou článku 7A ods. 4 sa osoba, ktorá už nepracuje, neprestane považovať za pracovníka na účely odseku 1 písm. b), ak

…“

20

Článok 7A ods. 4 nariadenia z roku 2006 stanovoval:

„Článok 6 ods. 2 sa uplatňuje na pristupujúceho pracovníka, ak:

21

Pán Prefeta, poľský štátny príslušník, prišiel do Spojeného kráľovstva v roku 2008, kde pracoval bez prerušenia v období od 7. júla 2009 do 11. marca 2011, keď jeho pracovný pomer skončil z dôvodu úrazu, ktorý neutrpel v práci.

22

Od príchodu do Spojeného kráľovstva pánovi Prefetovi patril štatút „pracovníka pristupujúceho štátu s povinnosťou registrácie“ v zmysle článku 2 ods. 1 nariadenia z roku 2004. Potvrdenie o registrácii pracovníka však získal až 5. januára 2011, z čoho vyplýva, že registrovanú prácu vykonával bez prerušenia len počas obdobia dvoch mesiacov a šiestich dní.

23

Po 11. marci 2011, odkedy bol riadne zaregistrovaný ako nedobrovoľne nezamestnaná osoba, zaevidoval sa ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade práce. Na základe toho sa mu vyplácala podpora v nezamestnanosti od 20. marca 2011.

24

Dňa 20. októbra 2011 pán Prefeta podal ministrovi žiadosť o zamestnanecký a podporný príspevok vypočítavaný z príjmu.

25

Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že tento príspevok, ktorý je určený kategóriám osôb, ktorých spôsobilosť na prácu obmedzuje ich fyzický alebo psychický stav, možno priznať len pracovníkom v zmysle článku 6 ods. 1 písm. b) a článku 6 ods. 2 nariadenia z roku 2006, ale nie uchádzačom o zamestnanie.

26

Minister tak zamietol žiadosť pána Prefetu, pretože zastával názor, že nepreukázal, že pred stratou svojho zamestnania vykonával registrovanú prácu počas obdobia 12 mesiacov alebo dlhšie bez prerušenia v súlade s nariadením z roku 2004, čo by mu bolo umožnilo zachovať si štatút pracovníka v zmysle článku 6 ods. 1 písm. b) a článku 6 ods. 2 nariadenia z roku 2006.

27

Pán Prefeta podal žalobu proti rozhodnutiu ministra na First‑tier Tribunal (Social Entitlement Chamber) [Súd prvého stupňa (senát sociálnych nárokov), Spojené kráľovstvo]. Uvedený súd túto žalobu zamietol a pán Prefeta podal odvolanie na Upper Tribunal (Administrative Appeals Chamber) [druhostupňový súd (správny odvolací senát), Spojené kráľovstvo].

28

Vo svojom odvolaní pán Prefeta v podstate tvrdí, že článok 5 ods. 3 nariadenia z roku 2004 je prekážkou toho, aby si štátni príslušníci dotknutých pristupujúcich členských štátov, ktorí nepracovali v Spojenom kráľovstve s potvrdením o registrácii neprerušene počas 12 mesiacov, mohli zachovať postavenie pracovníka v zmysle článku 7 ods. 3 smernice 2004/38, a teda mohli požívať rovnosť zaobchádzania v zmysle článku 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011. Podľa pána Prefeta vnútroštátna právna úprava, ktorá odporuje týmto dvom uvedeným ustanoveniam, nemôže byť odôvodnená na základe aktu o pristúpení z roku 2003, ktorý nepovoľuje odchýlky od týchto ustanovení.

29

Minister naopak tvrdí, že nariadenie z roku 2004 je zlučiteľné s aktom o pristúpení z roku 2003. V tejto súvislosti uvádza, že príloha XII kapitola 2 ods. 2 tohto aktu o pristúpení stanovuje, že poľskí štátni príslušníci, ktorí legálne pracujú v období, v ktorom sa uplatňujú vnútroštátne opatrenia, a ktorým bol umožnený vstup na trh práce v tomto členskom štáte na obdobie kratšie ako 12 mesiacov, nemajú práva pracovníkov podľa článku 7 ods. 3 smernice 2004/38 a článku 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011.

30

Za týchto podmienok Upper Tribunal (Administrative Appeals Chamber) [druhostupňový súd (správny odvolací senát), Spojené kráľovstvo)] rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

31

Svojou prvou otázkou chce vnútroštátny súd v podstate zistiť, či sa príloha XII kapitola 2 aktu o pristúpení z roku 2003 má vykladať v tom zmysle, že počas stanoveného prechodného obdobia oprávňuje Spojené kráľovstvo, aby vylúčilo z požívania výhod vyplývajúcich z článku 7 ods. 3 smernice 2004/38 a článku 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011 poľského štátneho príslušníka, ktorý nespĺňa podmienku stanovenú podľa vnútroštátnych právnych predpisov a nevykonával registrovanú pracovnú činnosť na jeho území počas nepretržitého obdobia 12 mesiacov.

32

V tejto súvislosti treba na úvod zdôrazniť, že v prílohe XII kapitole 2 ods. 1 aktu o pristúpení z roku 2003 sa stanovuje, že článok 39 a článok 49 prvý odsek ES (teraz článok 45 a článok 56 prvý odsek ZFEÚ) sa uplatňujú v plnom rozsahu, pokiaľ v prechodných ustanoveniach v odsekoch 2 až 14 tejto kapitoly nie je uvedené inak, vo vzťahu k voľnému pohybu pracovníkov a slobodnému poskytovaniu služieb, ktoré predpokladajú dočasný pohyb pracovníkov medzi Poľskom a súčasnými členskými štátmi. Tieto prechodné ustanovenia v podstate stanovujú odchýlky z článkov 1 až 6 nariadenia č. 1612/68, ako aj za určitých podmienok odchýlky od ustanovení smernice 68/360.

33

Je nesporné, že príloha XII kapitola 2 aktu o pristúpení z roku 2003 neodkazuje ani na smernicu 2004/38, ani na nariadenie č. 492/2011, keďže tieto akty boli prijaté po nadobudnutí účinnosti tohto aktu o pristúpení. Napriek tomu zo samotného znenia článku 38 ods. 3 tejto smernice a článku 41 tohto nariadenia vyplýva, že sa odkazy na nariadenie č. 1612/68 a smernicu 68/360, zrušené týmito dvoma právnymi aktmi, majú vykladať ako odkazy na zodpovedajúce články smernice 2004/38 a nariadenia č. 492/2011.

34

S cieľom odpovedať na otázku položenú vnútroštátnym súdom tak treba overiť, či príloha XII kapitola 2 aktu o pristúpení z roku 2003 oprávňovala za okolností, aké existujú vo veci samej, Spojené kráľovstvo, aby vylúčilo uplatňovanie článku 7 ods. 3 smernice 2004/38. Uplatňovanie článku 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011, podľa ktorého pracovník, ktorý je štátnym príslušníkom členského štátu, požíva na území iných členských štátov rovnaké sociálne a daňové výhody ako vnútroštátni pracovníci, totiž predpokladá, že osoba v situácii pána Prefeta, ktorá prestala vykonávať činnosť ako pracovník alebo samostatne zárobkovo činná osoba, si môže ponechať svoje postavenie pracovníka na základe článku 7 ods. 3 smernice 2004/38.

35

V tejto súvislosti treba uviesť, že v súlade s prílohou XII kapitolou 2 ods. 9 aktu o pristúpení z roku 2003 iba v prípade, že niektoré ustanovenia smernice 2004/38 nemožno oddeliť od ustanovení nariadenia č. 492/2011, ktorého používanie sa odkladá podľa prílohy XII kapitoly 2 ods. 2 až 5, 7 a 8 tohto aktu o pristúpení, môžu sa Poľská republika a súčasné členské štáty odchýliť od uvedených ustanovení smernice 2004/38 v rozsahu potrebnom na uplatňovanie týchto odsekov.

36

Preto treba overiť, po prvé, či článok 7 ods. 3 smernice 2004/38 možno oddeliť od článkov 1 až 6 nariadenia č. 492/2011, ktorého uplatňovanie bolo tak odložené.

37

V tejto súvislosti treba poznamenať, ako uviedol generálny advokát v bode 62 svojich návrhov, že možnosť, aby si občan Únie, ktorý dočasne prestal vykonávať činnosť ako pracovník alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mohol zachovať štatút pracovníka na základe článku 7 ods. 3 smernice 2004/38, ako aj právo na pobyt, ktoré mu zodpovedá, podľa článku 7 ods. 1 tejto smernice, je založená na predpoklade, že tento občan je ochotný a spôsobilý opätovne sa začleniť do pracovného trhu hostiteľského členského štátu v primeranej lehote (pozri analogicky rozsudok z 19. júna 2014, Saint Prix, C‑507/12, EU:C:2014:2007, body 38 až 41).

38

Na jednej strane sa totiž článok 7 ods. 3 písm. a) smernice 2004/38 vzťahuje na situáciu občana Únie, ktorý bol dočasne práceneschopný v dôsledku choroby alebo úrazu, čo znamená, že uvedený občan môže vykonávať ďalšiu činnosť ako pracovník alebo samostatne zárobkovo činná osoba, keď sa táto dočasná práceneschopnosť skončí. Na druhej strane článok 7 ods. 3 písm. b) a c) tejto smernice vyžaduje, aby sa ekonomicky neaktívny občan Únie zaregistroval ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade práce, zatiaľ čo článok 7 ods. 3 písm. d) uvedenej smernice vyžaduje, aby za určitých podmienok nastúpil na odborné vzdelávanie.

39

Článok 7 ods. 3 smernice 2004/38 teda upravuje situácie, v ktorých je možné opätovné začlenenie občana Únie do pracovného trhu v primeranej lehote. To znamená, že toto ustanovenie nemožno oddeliť od ustanovení nariadenia č. 492/2011, ktoré upravujú prístup štátneho príslušníka členského štátu k zamestnaniu na území iného členského štátu, konkrétne článkov 1 až 6 tohto nariadenia.

40

Po druhé, treba overiť, či je potrebné odchýliť sa od článku 7 ods. 3 smernice 2004/38 na účely uplatnenia výnimiek ustanovených prechodnými ustanoveniami uvedenými v prílohe XII kapitole 2 ods. 2 až 5, 7 a 8 aktu o pristúpení z roku 2003.

41

V tejto súvislosti treba uviesť, že Súdny dvor už rozhodol, že prechodné ustanovenia uvedené v prílohe XII kapitole 2 tohto aktu majú za cieľ zamedziť tomu, aby bol po pristúpení nových členských štátov k Únii narušený trh práce v starších členských štátoch z dôvodu okamžitého príchodu vysokého počtu pracovníkov pochádzajúcich z uvedených nových členských štátov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. februára 2011, Vicoplus a i., C‑307/09 až C‑309/09, EU:C:2011:64, bod 34 a citovanú judikatúru).

42

V prejednávanej veci, ako zdôrazňujú vláda Spojeného kráľovstva a Komisia vo svojich písomných pripomienkach, uvedený členský štát prijal nariadenie z roku 2004 na základe výnimiek ustanovených v prechodných ustanoveniach uvedených v prílohe XII kapitole 2 ods. 2 a 9 aktu o pristúpení z roku 2003.

43

Príloha XII kapitola 2 ods. 2 prvý pododsek uvedeného aktu o pristúpení pritom stanovuje, že odchylne od článkov 1 až 6 nariadenia č. 492/2011 a počas prechodného obdobia odo dňa pristúpenia budú súčasné členské štáty uplatňovať opatrenia upravujúce prístup poľských štátnych príslušníkov na ich trh práce.

44

Na tomto základe preto článok 2 nariadenia z roku 2004 zaviedol do právneho poriadku Spojeného kráľovstva štatút „pracovníka pristupujúceho štátu s povinnosťou registrácie“, ktorý označuje štátnych príslušníkov pristupujúcich štátov pracujúcich v Spojenom kráľovstve počas obdobia uplatňovania uvedeného nariadenia. V uvedenom nariadení sa predpokladalo, že dotknutí pracovníci už tento štatút nebudú mať po tom, čo ukončili 12‑mesačnú neprerušovanú registrovanú pracovnú činnosť na území tohto členského štátu, pričom táto činnosť sa musela vykonať úplne alebo sčasti po 30. apríli 2004.

45

Na obdobie, počas ktorého by štátny príslušník dotknutého pristupujúceho členského štátu mal tento štatút, mal získať potvrdenie o registrácii svojej práce od príslušných vnútroštátnych orgánov a nemal všetky práva, ktoré právo Únie priznáva štátnym príslušníkom členského štátu, ktorí sa presťahovali do iného členského štátu s cieľom tam pracovať. Najmä články 4 a 5 nariadenia z roku 2004 obmedzovali práva štátneho príslušníka pristupujúceho štátu na pobyt v Spojenom kráľovstve ako uchádzača o zamestnanie s cieľom hľadať prácu, ako aj jeho možnosť zachovať si toto postavenie pracovníka a zodpovedajúce právo na pobyt, keď prestal vykonávať činnosť ako pracovník alebo samostatne zárobkovo činná osoba.

46

Ako v podstate uviedla Komisia vo svojich písomných pripomienkach, výnimka uvedená v článku 7 ods. 3 smernice 2004/38, ktorú zaviedlo Spojené kráľovstvo, bola preto potrebná, aby sa mohol zabezpečiť plný účinok opatrení prijatých v tomto členskom štáte na základe výnimiek ustanovených v prechodných ustanoveniach uvedených v prílohe XII kapitole 2 ods. 2 a 9 aktu o pristúpení z roku 2003.

47

Keby sa totiž pracovník pristupujúceho štátu, ktorý prestal vykonávať činnosť ako pracovník alebo samostatne zárobkovo činná osoba, bez toho, aby predtým ukončil 12‑mesačnú neprerušovanú registrovanú pracovnú činnosť v Spojenom kráľovstve, mohol odvolávať na článok 7 ods. 3 uvedenej smernice s cieľom zachovať si štatút pracovníka, ako aj tomu zodpovedajúce právo na pobyt podľa článku 7 ods. 1 uvedenej smernice, Spojené kráľovstvo by nemohlo zabezpečiť plný účinok týchto výnimiek, ktorých hlavným cieľom bolo obmedziť právo ekonomicky neaktívnych štátnych príslušníkov pristupujúceho štátu na pobyt na jeho území na účely hľadania zamestnania.

48

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je potrebné dospieť k záveru, že príloha XII kapitola 2 ods. 2 a 9 aktu o pristúpení z roku 2003 oprávňovala Spojené kráľovstvo odchýliť sa od uplatňovania článku 7 ods. 3 smernice 2004/38 za okolností, o aké ide vo veci samej.

49

Tento záver nemôže spochybniť okolnosť, že v prejednávanej veci pán Prefeta pred ukončením činnosti pracoval v Spojenom kráľovstve v období od 7. júla 2009 do 11. marca 2011, t. j. približne dvadsať mesiacov.

50

Ako totiž uviedol generálny advokát v bodoch 69 až 71 svojich návrhov, z prílohy XII kapitoly 2 ods. 2 tretieho pododseku aktu o pristúpení z roku 2003 vyplýva, že poľskí štátni príslušníci museli spĺňať dve kumulatívne podmienky, aby sa vyhli výnimkám z prechodných opatrení prijatých na základe tohto znenia, a to, po prvé, že museli neprerušene odpracovať 12 mesiacov, a po druhé, že museli mať prístup na trh práce príslušného členského štátu.

51

Pokiaľ ide o druhú podmienku, treba uviesť, že nariadenie z roku 2004 podmieňovalo prístup na pracovný trh získaním potvrdenia o registrácii od príslušných vnútroštátnych orgánov.

52

Ako totiž vyplýva zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, pán Prefeta získal potvrdenie o registrácii práce od príslušného vnútroštátneho orgánu Spojeného kráľovstva až 5. januára 2011, takže treba usudzovať, že mal povolený vstup na pracovný trh tohto členského štátu len počas celkového obdobia dvoch mesiacov a šiestich dní, teda menej ako 12 mesiacov, ktoré požaduje príloha XII kapitola 2 ods. 2 tretí pododsek aktu o pristúpení z roku 2003.

53

Za týchto okolností, keďže pán Prefeta nemohol využiť článok 7 ods. 3 smernice 2004/38, aby si zachoval postavenie pracovníka po skončení výkonu svojej práce, nemohol sa odvolávať ani na článok 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011, keďže toto ustanovenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, ktorí majú toto postavenie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. júla 2007, Geven, C‑213/05, EU:C:2007:438, bod 16, ako aj z 21. februára 2013, N., C‑46/12, EU:C:2013:97, body 48 a 49).

54

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba dospieť k záveru, že príloha XII kapitola 2 aktu o pristúpení z roku 2003 oprávňovala Spojené kráľovstvo odchýliť sa od uplatňovania článku 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011 za okolností, o aké ide vo veci samej.

55

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že príloha XII kapitola 2 aktu o pristúpení z roku 2003 sa má vykladať v tom zmysle, že počas stanoveného prechodného obdobia oprávňovala Spojené kráľovstvo, aby vylúčilo z požívania výhod vyplývajúcich z článku 7 ods. 3 smernice 2004/38 poľského štátneho príslušníka, akým je pán Prefeta, ktorý nespĺňal podmienku vykonávania registrovanej práce na jeho území počas obdobia 12 mesiacov stanovenú vnútroštátnymi právnymi predpismi.

56

Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku nie je potrebné odpovedať na druhú prejudiciálnu otázku.

57

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

Príloha XII kapitola 2 Aktu o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia, sa má vykladať v tom zmysle, že počas stanoveného prechodného obdobia oprávňovala Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, aby vylúčilo z požívania výhod vyplývajúcich z článku 7 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS, poľského štátneho príslušníka, akým je pán Prefeta, ktorý nespĺňal podmienku vykonávania registrovanej práce na jeho území počas obdobia 12 mesiacov stanovenú vnútroštátnymi právnymi predpismi.