—

Ryanair Ltd, v zastúpení: pôvodne M. van Heezik, A. van Aerde a R. Le Poole, neskôr A. van Aerde a R. Le Poole, advocaten,

—

PR Aviation BV, v zastúpení: A. Groen, advocaat,

—

Európska komisia, v zastúpení: J. Samnadda a F. Wilman, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz (Ú. v. ES L 77, s. 20; Mim. vyd. 13/015, s. 459).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťami Ryanair Ltd (ďalej len „Ryanair“) a PR Aviation BV (ďalej len „PR Aviation“) týkajúcemu sa údajov, ktoré PR Aviation používala na obchodné účely a ktoré pochádzali z internetovej stránky spoločnosti Ryanair.

3

Smernica 96/9 obsahuje štyri kapitoly.

4

Kapitola I smernice 96/9, nazvaná „Rozsah“, vo svojom článku 1 s rovnakým názvom v odsekoch 1 a 2 stanovuje:

„1.   Táto smernica sa vzťahuje na právnu ochranu databáz v akejkoľvek forme.

2.   Na účely tejto smernice sa ‚databázou‘ rozumie zbierka nezávislých diel, údajov alebo iných nezávislých materiálov systematicky alebo metodicky usporiadaných a individuálne prístupných elektronickými alebo inými prostriedkami.“

5

V kapitole II tejto smernice, nazvanej „Autorské právo“, sa nachádza článok 3, nazvaný „Predmet ochrany“, ktorý vo svojom odseku 1 stanovuje:

„V súlade s touto smernicou sú databázy, ktoré predstavujú spôsobom výberu alebo usporiadaním ich obsahov autorov vlastný duševný výtvor, chránené ako také podľa autorského práva. Žiadne iné kritériá sa nebudú uplatňovať pri rozhodovaní o vhodnosti takejto ochrany.“

6

V tejto kapitole II článok 5 danej smernice, nazvaný „Výhradné konania“, stanovuje:

„Vo vzťahu k vyjadreniu databázy, ktorú chráni autorské právo, má autor databázy výhradné právo vykonávať alebo povoľovať:

7

V tej istej kapitole II článok 6 danej smernice, nazvaný „Výnimky z vyhradených konaní“, v odseku 1 stanovuje:

„Výkon akéhokoľvek konania oprávneným užívateľom databázy alebo jej duplikátu podľa článku 5, ktoré je potrebné na účely prístupu k obsahu databázy alebo jej duplikátu a zvyčajné využívanie obsahu oprávneným používateľom, si nevyžaduje súhlas autora databázy. Pokiaľ má oprávnený používateľ privolenie na použitie iba jednej časti databázy, vzťahuje sa toto ustanovenie iba na túto časť.“

8

V kapitole III smernice 96/9, nazvanej „Právo sui generis“, sa nachádza článok 7, nazvaný „Predmet ochrany“, ktorý vo svojich odsekoch 1 a 5 stanovuje:

„1.   Členské štáty ustanovia pre zostavovateľa databázy, ktorá vykazuje kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatný vklad do získania, overenia, alebo prezentácie jej obsahu, právo zamedziť konaniam spočívajúcim [v] extrakcii alebo reutilizácii celého obsahu databázy alebo kvalitatívne či kvantitatívne vyhodnotenej podstatnej časti z nej.

…

5.   Opakovaná alebo systematická extrakcia alebo reutilizácia nepodstatných častí obsahu databázy zahrňujúca konanie, ktoré je v rozpore so zvyčajným využívaním databázy alebo ktoré neprimerane poškodzuje oprávnené záujmy zostavovateľa databázy, nie sú dovolené.“

9

V tejto istej kapitole III sa nachádza článok 8 uvedenej smernice, nazvaný „Práva a povinnosti oprávnených užívateľov“, ktorý stanovuje:

„1.   Zostavovateľ databázy sprístupnenej verejnosti akýmkoľvek spôsobom nemôže brániť oprávnenému používateľovi databázy v extrakcii alebo reutilizácii nepodstatných častí jej obsahov, zhodnotených kvalitatívne alebo kvantitatívne, a to na akékoľvek účely. Pokiaľ má oprávnený používateľ súhlas s extrakciou a reutilizáciou časti databázy, ustanovenie tohto odseku sa vzťahuje len na takúto časť.

2.   Oprávnený používateľ databázy, ktorá je akýmkoľvek spôsobom sprístupnená verejnosti, nesmie konať tak, aby sa tým dostal do rozporu so zvyčajným využívaním databázy alebo tak, aby to bolo neprimerane na ujmu oprávnených záujmov zostavovateľa databázy.

3.   Oprávnený používateľ databázy, ktorá je akýmkoľvek spôsobom sprístupnená verejnosti, nesmie spôsobiť ujmu majiteľovi autorského práva alebo práva príbuzného k dielam alebo predmetom ochrany obsiahnutých v databáze.“

10

V kapitole IV smernice 96/9 s názvom „Spoločné ustanovenia“ sa v článku 15 nazvanom „Záväznosť niektorých ustanovení“ stanovuje:

„Akékoľvek zmluvné dojednanie, ktoré je v rozpore s článkom 6 ods. 1 a [článkom] 8, je neplatné.“

11

Smernica 96/9 bola prebratá do holandskej právnej úpravy zákonom z 8. júla 1999 o úprave holandských právnych predpisov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz (Wet houdende aanpassing van de Nederlandse wetgeving aan richtlijn 96/9/EG van het Europees Parlement en de Raad van 11 maart 1996 betreffende de rechtsbescherming van databanken), z 8. júla 1999 (Stb. 1999, s. 303; ďalej len „zákon o databázach“).

12

Zákon o autorskom práve (Auteurswet, ďalej len „Aw“) vo svojom § 1 stanovuje:

„Autorské právo je s výhradou zákonných obmedzení výlučné právo autora literárneho, vedeckého alebo umeleckého diela alebo jeho právneho nástupcu uverejňovať toto dielo alebo vyrábať jeho rozmnoženiny.“

13

§ 10 Aw stanovuje:

„1.   Literárnymi, vedeckými alebo umeleckými dielami v zmysle tohto zákona sú:

1° knihy, brožúry, noviny, časopisy a všetky ostatné písomné diela;

…

3.   Zbierky nezávislých diel, údajov alebo iných nezávislých materiálov systematicky alebo metodicky usporiadaných a individuálne prístupných elektronickými alebo inými prostriedkami, sú bez toho, aby zasahovali do iného práva k zbierkam, a bez toho, aby zasahovali do autorských práv alebo iných práv k dielam, údajom alebo iným prvkom obsiahnutých v zbierke, chránené ako nezávislé diela.

…“

14

Podľa § 24a Aw:

„1.   Za porušenie autorského práva k zbierke v zmysle § 10 ods. 3 sa nepovažuje výroba rozmnoženín oprávneným používateľom súboru, ktorá je nevyhnutná na získanie prístupu k súboru údajov a na jeho bežné používanie.

…

3.   Od odsekov 1 a 2 sa nemožno dohodou odchýliť v neprospech oprávneného používateľa.“

15

PR Aviation prevádzkuje internetovú stránku, na ktorej spotrebitelia môžu nájsť informácie o letoch nízkonákladových leteckých spoločností, porovnávať ceny a pri zaplatení provízie aj rezervovať si let. Informácie, ktoré sú potrebné na vybavenie konkrétneho vyhľadávania, získava PR Aviation automaticky okrem iného zo súboru údajov, ktorý je napojený na internetovú stránku spoločnosti Ryanair, ku ktorej majú prístup aj spotrebitelia.

16

Na prístup k uvedenej internetovej stránke sa vyžaduje, aby používateľ súhlasil so všeobecnými podmienkami spoločnosti Ryanair tým, že na tento účel začiarkne príslušné políčko. V čase skutkových okolností vo veci samej sa v týchto podmienkach uvádzalo:

Zakazuje sa používanie automatizovaných systémov alebo automatizovaného softvéru na extrahovanie údajov z tejto internetovej stránky alebo z internetovej stránky www.bookryanair.com na obchodné účely (tzv. ‚screen scraping‘), pričom výnimku tvoria prípady, keď tretia osoba uzatvorila písomne priamo so spoločnosťou Ryanair licenčnú zmluvu, ktorou sa tejto tretej osobe povoľuje, aby výhradne na účely porovnania cien získala prístup k informáciám spoločnosti Ryanair o cenách, letoch a ich časoch.“

17

Ryanair sa odvolávala na smernicu 96/9, zákon o databázach a Aw, pričom tvrdila, že PR Aviation porušila jej práva k súboru údajov a že konala v rozpore so všeobecnými podmienkami používania jej internetovej stránky napriek tomu, že s nimi súhlasila. Ryanair navrhovala, aby bola spoločnosti PR Aviation pod hrozbou pokuty uložená povinnosť zdržať sa akéhokoľvek porušovania jej práv a aby bola táto spoločnosť zaviazaná na náhradu škody.

18

Rechtbank Utrecht (Okresný súd v Utrechte) svojím rozsudkom z 28. júla 2010 zamietol návrh spoločnosti Ryanair v rozsahu, v akom sa zakladal na porušení smernice 96/9 a zákona o databázach. Naopak vyhovel tomuto návrhu v rozsahu, v akom sa zakladal na Aw, a uložil spoločnosti PR Aviation povinnosť zdržať sa akéhokoľvek porušenia autorských práv spoločnosti Ryanair k údajom týkajúcim sa letov, ako aj nahradiť škodu, ktorá jej bola spôsobená.

19

PR Aviation podala proti tomuto rozsudku odvolanie. Ryanair podala proti rozsudku vzájomné odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu Rechtbank Utrecht, podľa ktorého jej zo smernice 96/9 a zo zákona o databázach nevyplýva nijaké právo na ochranu.

20

Rozsudkom z 13. marca 2012 Gerechtshof te Amsterdam (Odvolací súd v Amsterdame) zrušil rozsudok Rechtbank Utrecht a zamietol vzájomné odvolanie spoločnosti Ryanair.

21

Pokiaľ ide o autorské právo, v zásade rozhodol, že aj keď digitálne informácie, ktoré zverejnila Ryanair, spadajú pod ochranu písomného diela („geschriftenbescherming“) v zmysle § 10 ods. 1 bodu 1 Aw, PR Aviation neporušila práva spoločnosti Ryanair, pretože jej konanie zodpovedalo bežnému používaniu v zmysle § 24a ods. 1 Aw, a teda legitímnemu používaniu internetovej stránky spoločnosti Ryanair. Dodal, že tento záver nemožno, najmä vzhľadom na § 24a ods. 3 Aw, ktorý zodpovedá článku 15 smernice 96/9, vyvrátiť zákazom uvedeným vo všeobecných podmienkach spoločnosti Ryanair, podľa ktorého sa jej internetová stránka nemôže používať na obchodné účely.

22

Pokiaľ ide o právo sui generis, Gerechtshof te Amsterdam dospel k záveru, že Ryanair nepreukázala existenciu „podstatného vkladu“ do vytvorenia jej súboru údajov v zmysle smernice 96/9 a zákona o databázach.

23

Ryanair podala proti tomuto rozsudku Gerechtshof te Amsterdam kasačný opravný prostriedok na Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd Holandska). Na podporu svojho opravného prostriedku uviedla jediný kasačný dôvod, ktorý sa delí na dve časti.

24

V rámci prvej časti tohto kasačného dôvodu Ryanair napadla posúdenie odvolacieho súdu, podľa ktorého sa neuplatní ochrana písomných diel v zmysle § 10 ods. 1 bodu 1° Aw.

25

V tejto súvislosti však vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, uvádza, že na účely ochrany podľa autorského práva sa neuplatní nijaké iné kritérium než kritérium originality. Keďže podľa tohto súdu z rozsudku Gerechtshof te Amsterdam vyplýva, že súbor údajov spoločnosti Ryanair nespĺňa toto kritérium, dospel k záveru, že táto časť kasačného dôvodu, ktorý predložila Ryanair, nemôže viesť k zrušeniu tohto rozsudku.

26

V rámci druhej časti svojho kasačného dôvodu, ktorý bol predložený subsidiárne, Ryanair v podstate tvrdila, že Gerechtshof te Amsterdam nesprávne dospel k záveru, že skutočnosť, že PR Aviation porušila zmluvný zákaz, na ktorý sa zaviazala a podľa ktorého nesmela extrahovať údaje z databázy spoločnosti Ryanair na obchodné účely, ak neuzavrela so spoločnosťou Ryanair písomnú zmluvu, nepredstavovala porušenie práva zo strany spoločnosti PR Aviation.

27

V tejto súvislosti sa vnútroštátny súd pýta, či do pôsobnosti smernice 96/9 spadajú databázy, ktoré nie sú chránené ani podľa kapitoly II tejto smernice na základe autorského práva, ani podľa kapitoly III uvedenej smernice na základe práva sui generis, a či obmedzenia zmluvnej slobody, ktoré vyplývajú z článku 6 ods. 1 a článkov 8 a 15 tej istej smernice, platia aj pre také databázy.

28

Za týchto okolností Hoge Raad der Nederlanden rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Vzťahuje sa účinok [smernice 96/9] aj na databázy on‑line, ktoré nie sú chránené autorským právom podľa kapitoly II [tejto] smernice ani právom sui generis podľa kapitoly III [tejto smernice], a to v tom zmysle, že v tejto súvislosti nemožno pri uplatnení (či už analogickom, alebo nie) článku 6 ods. 1 a článku 8 v spojení s článkom 15 [smernice 96/9] zmluvne obmedziť slobodu využívať tieto databázy?“

29

Svojou prejudiciálnou otázkou, ktorá sa zakladá na predpoklade, že súbor údajov spoločnosti Ryanair, o ktorý ide vo veci samej, predstavuje databázu v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 96/9, ktorá však nie je chránená ani autorským právom podľa kapitoly II tejto smernice, ani právom sui generis podľa kapitoly III uvedenej smernice, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu, sa tento súd v podstate pýta, či sa smernica 96/9 má vykladať v tom zmysle, že vzhľadom na uplatňovanie článku 6 ods. 1 v spojení s článkami 8 a 15 tejto smernice nemožno zmluvne obmedziť slobodu využívať takúto databázu.

30

Na úvod treba pripomenúť, že v súlade s ustálenou judikatúrou smernica sama osebe nemôže zakladať povinnosti jednotlivcovi, takže sa na smernicu ako takú voči nemu nemožno odvolávať (pozri najmä rozsudky Faccini Dori, C‑91/92, EU:C:1994:292, bod 20; Kücükdeveci, C‑555/07, EU:C:2010:21, bod 46, a Dominguez, C‑282/10, EU:C:2012:33, bod 37).

31

Z ustálenej judikatúry tiež vyplýva, že vnútroštátne súdy, ktoré uplatňujú vnútroštátne právo, sú povinné vykladať toto právo s čo najväčším ohľadom na znenie a účel predmetnej smernice (pozri najmä rozsudky Pfeiffer a i., C‑397/01 až C‑403/01, EU:C:2004:584, bod 114; Kücükdeveci, EU:C:2010:21, bod 48, ako aj Dominguez, EU:C:2012:33, bod 24).

32

Po uvedení týchto úvodných spresnení treba dodať, že v článku 1 ods. 2 uvedenom v kapitole I smernice 96/9 sa definuje pojem „databáza“.

33

Hoci, ako tvrdí PR Aviation, uvedené ustanovenie dáva tomuto pojmu široký obsah, ktorý nie je obmedzený formálnymi, technickými alebo materiálnymi hľadiskami (pozri v tomto zmysle rozsudok Fixtures Marketing, C‑444/02, EU:C:2004:697, body 20 až 32), nemení to nič na tom, že definícia uvedená v článku 1 ods. 2 smernice 96/9 sa podľa ustanovení tohto článku uplatňuje „na účely tejto smernice“.

34

Navyše podľa článku 1 ods. 1 smernice 96/9 sa táto smernica vzťahuje „na právnu ochranu databáz“. Táto smernica zavádza v uvedenej súvislosti dva druhy právnej ochrany takýchto databáz. Prvý druh sa riadi článkami 3 až 6 danej smernice uvedenými v jej kapitole II, pričom spočíva v ochrane podľa autorského práva a podľa článku 3 ods. 1 tejto smernice sa uplatňuje na databázy, ktoré predstavujú spôsobom výberu alebo usporiadaním ich obsahov vlastný duševný výtvor autora. Druhý druh sa riadi článkami 7 až 11 smernice 96/9 uvedenými v jej kapitole III, pričom spočíva v ochrane podľa práva sui generis a podľa článku 7 ods. 1 tejto smernice sa uplatňuje na databázy, ktoré vykazujú kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatný vklad do získania, overenia, alebo prezentácie svojho obsahu. Tieto dva druhy právnej ochrany sú predmetom spoločných ustanovení uvedených v článkoch 12 až 16 danej smernice, ktoré sa nachádzajú v jej kapitole IV.

35

Na základe tej okolnosti, že databáza zodpovedá prvkom definície obsiahnutej v článku 1 ods. 2 smernice 96/9, však nemožno, na rozdiel od tvrdenia spoločnosti PR Aviation, dospieť k záveru, že sa na ňu vzťahujú ustanovenia tejto smernice, ktorými sa riadi autorské právo a/alebo právo sui generis, ak nespĺňa podmienku uplatnenia ochrany podľa autorského práva uvedenú v článku 3 ods. 1 danej smernice, ani podmienku uplatnenia ochrany prostredníctvom práva sui generis uvedenú v článku 7 ods. 1 tej istej smernice.

36

Pokiaľ ide o ustanovenia smernice 96/9, na ktoré vnútroštátny súd konkrétne poukázal vo svojej otázke, treba dodať, že článok 6 ods. 1 tejto smernice, ktorý umožňuje za určitých okolností, aby oprávnený používateľ databázy vykonal bez súhlasu autora databázy úkony uvedené v článku 5 danej smernice, spadá rovnako ako článok 5 do kapitoly tejto smernice týkajúcej sa autorského práva, a v dôsledku toho nie je uplatniteľný na databázy, ktoré nie sú chránené týmto právom.

37

Článok 8 smernice 96/9, ktorý stanovuje najmä práva oprávneného používateľa databázy, sa pritom nachádza v tej kapitole tejto smernice, ktorá sa týka práva sui generis, a nie je preto uplatniteľný na databázy, ktoré nie sú chránené týmto právom.

38

Pokiaľ ide o článok 15 smernice 96/9, ktorý stanovuje kogentnú povahu určitých ustanovení tejto smernice tým, že vyhlasuje akékoľvek zmluvné dojednanie, ktoré je v rozpore s týmito ustanoveniami, za neplatné, tento článok sa konkrétne týka len článku 6 ods. 1 a článku 8 uvedenej smernice.

39

Z predmetu a štruktúry smernice 96/9 teda vyplýva, že článok 6 ods. 1 a články 8 a 15 tejto smernice, ktoré zavádzajú práva kogentnej povahy v prospech oprávnených používateľov databázy, sa neuplatňujú na databázu, ktorá nie je chránená autorským právom ani právom sui generis podľa uvedenej smernice, takže táto smernica nebráni prijatiu zmluvných ustanovení, ktorých predmetom sú podmienky používania takej databázy.

40

Túto analýzu potvrdzuje všeobecná štruktúra smernice 96/9. Ako zdôraznili Ryanair a Európska komisia, uvedená smernica je založená na rovnováhe medzi jednak právami osoby, ktorá vytvorila databázu, a jednak právami oprávnených používateľov takej databázy, t. j. tretích osôb oprávnených touto osobou používať uvedenú databázu. V tejto súvislosti možno uplatniť článok 6 ods. 1 a články 8 a 15 smernice 96/9, ktoré priznávajú práva týmto oprávneným používateľom a zároveň obmedzujú práva osoby, ktorá databázu vytvorila, len ak ide o databázu, ku ktorej má jej zhotoviteľ práva buď na základe autorského práva podľa článku 5 tejto smernice, alebo na základe práva sui generis podľa článku 7 uvedenej smernice. Naopak táto analýza nie je relevantná v prípade databázy, ktorej zhotoviteľ nemá na základe smernice 96/9 nijaké z vyššie uvedených práv.

41

Na rozdiel od tvrdenia spoločnosti PR Aviation tento výklad smernice 96/9 nemôže znížiť záujem na uplatňovaní právnej ochrany zavedenej danou smernicou v tom zmysle, že zhotoviteľ databázy, ktorá je chránená touto smernicou, nemá na rozdiel od zhotoviteľa databázy, ktorá nie je chránená touto smernicou, zmluvnú slobodu obmedziť práva používateľov databázy.

42

Taká argumentácia totiž ignoruje právny a ekonomický záujem, ktorý predstavuje pre osobu investujúcu do zhotovenia databázy režim automatickej ochrany, ktorý je harmonizovaný v členských štátoch a ktorý je spojený s výlučným právom vyhradiť si na základe autorského práva určité úkony uvedené v článku 5 smernice 96/9, ako aj zakázať na základe práva sui generis úkony uvedené v článku 7 ods. 1 a 5 a článku 8 ods. 2 tejto smernice. Ako Komisia zdôraznila na pojednávaní, priznanie tejto ochrany si nevyžaduje splnenie nijakých administratívnych formalít ani prijatie nijakých skorších zmluvných záväzkov.

43

Ak sa teda zhotoviteľ databázy, ktorá je chránená podľa smernice 96/9, rozhodne povoliť používanie svojej databázy alebo jej rozmnoženiny, môže, ako potvrdzuje odôvodnenie 34 tejto smernice, vymedziť toto používanie zmluvou uzavretou s oprávneným používateľom, ktorá v súlade s ustanoveniami tejto smernice spresňuje „účely a spôsob“ použitia uvedenej databázy alebo jej rozmnoženiny.

44

Naopak, pokiaľ ide o databázu, na ktorú sa smernica 96/9 neuplatní, jej zhotoviteľovi nie je priznaný režim právnej ochrany zavedený touto smernicou a môže sa teda domáhať ochrany svojej databázy len na základe uplatniteľného vnútroštátneho práva.

45

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že smernica 96/9 sa má vykladať v tom zmysle, že sa neuplatní na databázu, ktorá nie je podľa uvedenej smernice chránená autorským právom ani právom sui generis, pričom však článok 6 ods. 1 a články 8 a 15 danej smernice nebránia tomu, aby zhotoviteľ takej databázy stanovil zmluvné obmedzenia jej používania tretími osobami bez toho, aby pritom bolo dotknuté uplatniteľné vnútroštátne právo.

46

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz sa má vykladať v tom zmysle, že sa neuplatní na databázu, ktorá nie je podľa uvedenej smernice chránená autorským právom ani právom sui generis, pričom však článok 6 ods. 1 a články 8 a 15 danej smernice nebránia tomu, aby zhotoviteľ takej databázy stanovil zmluvné obmedzenia jej používania tretími osobami bez toho, aby pritom bolo dotknuté uplatniteľné vnútroštátne právo.