—

L. Ivansson, C.‑R. Palmgren, K. O. Pehrsson a H. Rosengren v zastúpení: M. Erling a E. Erling, advokater,

—

švédska vláda, v zastúpení: A. Falk a L. Swedenborg, splnomocnení zástupcovia,

—

poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,

—

Európska komisia, v zastúpení: J. Enegren, D. Kukovec a A. Tokár, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 8 ods. 1 tretieho pododseku smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 204, s. 37; Mim. vyd. 13/020, s. 337), zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/48/ES z 20. júla 1998 (Ú. v. ES L 217, s. 18; Mim. vyd. 13/021, s. 8, ďalej len „smernica 98/34“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci trestného konania začatého na návrh Åklagarkammaren i Helsingborg (štátne zastupiteľstvo) proti štyrom chovateľom nosníc, a to L. Ivanssonovi, C.‑R. Palmgrenovi, K. O. Pehrssonovi a H. Rosengrenovi (ďalej len „obžalovaní vo veci samej“), ktorého predmetom bolo trestné odsúdenie týchto štyroch osôb za to, že úmyselne alebo z nedbanlivosti umiestnili nosnice do chovného zariadenia, ktoré nezodpovedalo potrebám týchto zvierat z hľadiska hniezd, bidiel a prachového kúpeľa.

3

Článok 1 body 3, 4 a 11 smernice 98/34 obsahuje tieto definície:

…

4

Článok 8 ods. 1 prvý až tretí pododsek smernice 98/34 znie:

„Členské štáty okamžite oznámia [Európskej k]omisii, s výhradou článku 10, všetky návrhy technických predpisov; okrem tých prípadov, keď návrh technického predpisu obsahuje iba prenos medzinárodnej alebo európskej normy a keď postačí informácia o príslušnej norme, členské štáty oznámia Komisii aj dôvody, pre ktoré je uzákonenie takéhoto technického predpisu potrebné, keď to nebude zjavné už z návrhu technického predpisu.

Ak to bude potrebné a ak sa tak neurobilo už pri predbežnom oznámení, členské štátu budú súčasne oznamovať aj znenie základných zákonných alebo právnych ustanovení, ktoré sa predmetnej veci priamym a zásadným spôsobom týkajú, a ich znalosť bude potrebná na posúdenie dopadu návrhu technického predpisu.

Členské štáty budú oznamovať opätovne znenie návrhov za horeuvedených podmienok v prípadoch, keď v nich vykonajú také zásahy, ktoré budú mať za následok významnú zmenu ich pôsobnosti, skrátenie časového plánu, pôvodne predpokladaného pre ich implementáciu, a pridanie nových alebo sprísnenie už existujúcich špecifikácií alebo požiadaviek.“

5

§ 36 prvý odsek bod 2 zákona (1988:534) o ochrane zvierat [Djurskyddslagen (1988:534)] z 2. júna 1988 [SFS 1988, č. 534, ďalej len „zákon (1988:534)“] stanovuje:

„Peňažným trestom alebo trestom odňatia slobody až na dva roky sa potrestá ten, kto úmyselne alebo z nedbanlivosti

…

6

Nariadenie (1988:539) o ochrane zvierat [Djurskyddsförordning (1988:539)] z 2. júna 1988 (SFS 1988, č. 539) v znení dekrétu z 20. marca 2003 [SFS 2003, č. 105, ďalej len „nariadenie (1988:539)“] bolo prijaté na základe zákona (1988:534). § 9 uvedeného nariadenia stanovuje:

„Nosnice musia byť chované spôsobom, ktorý zodpovedá ich potrebám, pokiaľ ide o hniezda, bidlá a prachový kúpeľ. Spôsoby chovu musia dbať na to, aby úroveň úmrtnosti a porúch správania sliepok bola čo najnižšia.

Orgán zodpovedný za ochranu zvierat vydá podrobnejšie pravidlá spôsobu chovu sliepok.“

7

Obžalovanými vo veci samej sú chovatelia nosníc, proti ktorým sa vedie konanie na vnútroštátnom súde za to, že nedodržali ustanovenia § 36 zákona (1988:534) a § 9 nariadenia (1988:539) tým, že úmyselne alebo z nedbanlivosti chovali nosnice v chovnom zariadení, ktoré nezodpovedalo potrebám týchto zvierat z hľadiska hniezd, bidiel a prachového kúpeľa.

8

Hoci obžalovaní vo veci samej uznali materiálnu podstatu skutkového stavu, ktorý je im vytýkaný, spochybnili obžalobný návrh štátneho zastupiteľstva smerujúci k tomu, že tento skutkový stav zakladá ich trestnú zodpovednosť. V tomto ohľade uviedli, že posunutie dátumu nadobudnutia účinnosti § 9 nariadenia (1988:539), ktorý bol pôvodne stanovený na 1. mája 2003, na 15. apríla 2003, nebolo predmetom zaslania nového oznámenia Komisii, ktoré stanovuje článok 8 ods. 1 tretí pododsek smernice 98/34. Obžalovaní vo veci samej v dôsledku toho tvrdili, že na ustanovenia tohto § 9 nariadenia sa voči nim nemožno odvolávať.

9

Štátne zastupiteľstvo uznalo, že § 9 nariadenia (1988:539) je technickým predpisom, a preto patrí do pôsobnosti smernice 98/34. Hoci takisto uznalo, že nedošlo k nijakému novému oznámeniu Komisii, spochybnilo skutočnosť, že by posunutie dátumu nadobudnutia účinnosti tohto ustanovenia predstavovalo významnú zmenu v zmysle článku 8 ods. 1 tretieho pododseku smernice 98/34, a preto sa domnievalo, že švédska vláda nemala povinnosť zaslať Komisii nové oznámenie.

10

Rozsudkom z 2. októbra 2009 vnútroštátny súd vyhovel tvrdeniam obžalovaných vo veci samej a zamietol návrh štátneho zastupiteľstva.

11

Na základe uznesenia, ktoré 21. decembra 2010 vydal Högsta domstolen (Najvyšší súd) a dospel v ňom k záveru, že nie je potrebné obrátiť sa na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania, Hovrätten över Skåne och Blekinge (odvolací súd pre Scanie a Blekinge) zrušil rozsudok prijatý vnútroštátnym súdom 2. októbra 2009 a vrátil vec tomuto súdu, aby vec opätovne preskúmal a vydal nové rozhodnutie.

12

Za týchto okolností Helsingborgs tingsrätt (Súd prvého stupňa v Helsingborgs) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

13

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či dátum, ktorý vnútroštátne orgány napokon zvolili na nadobudnutie účinnosti vnútroštátneho opatrenia, akým je opatrenie dotknuté vo veci samej, ktoré predpisuje chov nosníc v chovných zariadeniach, ktoré zodpovedajú ich potrebám, pokiaľ ide o hniezda, bidlá a prachový kúpeľ, a zabezpečujú nízku úroveň úmrtnosti a porúch správania sliepok, podlieha povinnosti oznámenia Komisii, ktorú upravuje článok 8 ods. 1 tretí pododsek smernice 98/34.

14

V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť, že článok 8 ods. 1 tretí pododsek smernice 98/34 stanovuje, že členské štáty pristúpia k opätovnému oznámeniu v prípade, že v návrhu technického predpisu vykonajú také zásahy, ktoré budú mať za následok významnú zmenu jeho pôsobnosti, skrátenie časového plánu pôvodne predpokladaného na jeho implementáciu, či pridanie nových alebo sprísnenie už existujúcich špecifikácií alebo požiadaviek.

15

Vzhľadom na to, že poľská vláda vo svojich pripomienkach spochybnila skutočnosť, že § 9 nariadenia (1988:539) možno kvalifikovať ako „technický predpis“ v zmysle článku 1 bodu 11 smernice 98/34, je na účely užitočnej odpovede na otázky vnútroštátneho súdu najskôr potrebné overiť, či túto vnútroštátnu úpravu možno skutočne kvalifikovať ako technický predpis.

16

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora z článku 1 bodu 11 smernice 98/34 vyplýva, že pojem „technický predpis“ zahŕňa tri kategórie, konkrétne po prvé „technickú špecifikáciu“ v zmysle článku 1 bodu 3 tejto smernice, po druhé „inú požiadavku“, tak ako je definovaná v článku 1 bode 4 uvedenej smernice, a po tretie kategóriu uvedenú v článku 1 bode 11 tej istej smernice, ktorá sa týka zákonov, predpisov alebo administratívnych opatrení zakazujúcich výrobu, dovoz, predaj alebo používanie výrobku alebo zakazujúcich poskytovanie alebo používanie služby alebo usadenie sa subjektu ako poskytovateľa služby (pozri v tomto zmysle rozsudok Fortuna a i., C‑213/11, C‑214/11 a C‑217/11, EU:C:2012:495, bod 27 a citovanú judikatúru).

17

V tomto ohľade po prvé treba uviesť, že § 9 nariadenia (1988:539) nepatrí do tretej kategórie technických predpisov uvedených v článku 1 bode 11 smernice 98/34, keďže § 9 nariadenia (1988:539) neobsahuje v zmysle uvedenej smernice žiadny zákaz výroby, dovozu, predaja alebo používania výrobku, prípadne poskytovania alebo používania služby, či usadenia sa subjektu ako poskytovateľa služieb.

18

Po druhé treba overiť, či vnútroštátny predpis dotknutý vo veci samej patrí do prvej kategórie technických predpisov stanovenej v článku 1 bode 3 smernice 98/34, to znamená pod pojem „technické špecifikácie“.

19

Je potrebné spresniť, že podľa judikatúry tento pojem predpokladá, že vnútroštátne opatrenie sa musí nevyhnutne vzťahovať na samotný výrobok a jeho obal, čiže určovať niektorý z predpísaných znakov výrobku (pozri v tomto zmysle rozsudok Fortuna a i., EU:C:2012:495, bod 28).

20

Okrem toho, pokiaľ ide o poľnohospodárske výrobky, Súdny dvor uviedol, že pojem „technická špecifikácia“ označuje špecifikáciu uvedenú v dokumente, ktorý definuje znaky výrobku alebo spôsobov a postupov jeho výroby (pozri v tomto zmysle rozsudok Donkersteeg, C‑37/99, EU:C:2000:636, bod 30).

21

Treba však konštatovať, že na jednej strane hoci sa § 9 nariadenia (1988:539) týka komfortu a kvality zariadení, v ktorých sú chované nosnice, teda prispôsobených klietok, toto ustanovenie nedefinuje, ako uviedla poľská vláda, znaky, ktoré musia mať výrobky dotknuté vo veci samej.

22

Na druhej strane aj za predpokladu, že toto ustanovenie sa týka spôsobu výroby, keďže sa vzťahuje, ako bolo uvedené v predchádzajúcom bode, na chov nosníc v upravených klietkach, však treba uviesť, že uvedené ustanovenie iba všeobecným spôsobom uvádza požiadavku existencie hniezd, bidiel a prachových kúpeľov v rámci týchto zariadení, pričom špecificky neurčuje rôzne aspekty tohto spôsobu chovu. § 9 nariadenia (1988:539) totiž neobsahuje žiadny údaj, ktorý by sa týkal napríklad rozmerov, počtu, teploty, údržby, prevádzky uvedených zariadení, pokiaľ ide o vystavenie nosníc svetlu, prípadne zariadení na kŕmenie a napájanie. Vzhľadom na to, že § 9 nariadenia (1988:539) neobsahuje žiadne presnejšie ustanovenie, nemožno sa domnievať, že definuje spôsob alebo postup výroby.

23

Okrem toho treba podotknúť, že § 9 prvý odsek nariadenia (1988:539), ktorý bez podrobnejšieho spresnenia uvádza, že „spôsoby chovu musia dbať na to, aby úroveň úmrtnosti a porúch správania sliepok bola čo najnižšia“, sa obmedzuje na stanovenie všeobecného cieľa v oblasti primeraných podmienok chovu nosníc bez toho, aby konkrétne spresnil jeho uskutočnenie alebo odkazoval na dotknutý výrobok, a teda bez toho, aby určil znaky tohto výrobku (pozri analogicky rozsudok Intercommunale Intermosane a Fédération de l’industrie et du gaz, C‑361/10, EU:C:2011:382, bod 17).

24

Z predchádzajúceho vyplýva, že § 9 nariadenia (1988:539) neobsahuje „technické špecifikácie“ v zmysle článku 1 bodu 3 smernice 98/34.

25

Po tretie je potrebné overiť, či § 9 nariadenia (1988:539) patrí do druhej kategórie technických predpisov stanovenej v článku 1 bode 4 smernice 98/34, to znamená pod pojem „iná požiadavka“.

26

V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že na to, aby ich bolo možné označiť za „iné požiadavky“ v zmysle článku 1 bodu 4 smernice 98/34, musia dotknuté vnútroštátne opatrenia predstavovať „podmienky“, ktoré môžu mať významný vplyv na zloženie alebo povahu predmetného výrobku, alebo na jeho uvádzanie na trh (pozri rozsudok Fortuna a i., EU:C:2012:495, bod 35 a citovanú judikatúru).

27

Súdny dvor už takisto rozhodol, že pokiaľ majú požiadavky obsiahnuté vo vnútroštátnom opatrení všeobecnú povahu, nemôžu predstavovať takéto podmienky a z tohto dôvodu ani byť kvalifikované ako „iné požiadavky“ v zmysle uvedeného článku 1 bodu 4 (pozri v tomto zmysle rozsudok Intercommunale Intermosane a Fédération de l’industrie et du gaz, EU:C:2011:382, bod 21).

28

Veľmi všeobecná formulácia obsiahnutá v § 9 nariadenia (1988:539), ako je uvedené v bodoch 22 a 23 tohto rozsudku, tak vylučuje, aby toto ustanovenie mohlo byť považované za podmieňujúce zloženie alebo povahu dotknutých výrobkov alebo ich uvádzanie na trh.

29

V dôsledku toho § 9 nariadenia (1988:539) nemožno kvalifikovať ako „inú požiadavku“ v zmysle článku 1 bodu 4 smernice 98/34.

30

Napokon je nutné konštatovať, že hoci tento článok sám osebe nepredstavuje technický predpis, vo svojom druhom odseku odkazuje na podrobnejšie pravidlá spôsobu chovu sliepok, ktoré má neskôr vydať orgán zodpovedný za ochranu zvierat.

31

Takýto odkaz na podrobnejšie správne pravidlá by mohol, okrem prípadu, že sa možno domnievať, že uvedené pravidlá samy osebe predstavujú „technické špecifikácie“ alebo „iné požiadavky“, priznať § 9 nariadenia (1988:539) postavenie „de facto technického predpisu“ v súlade s prvou zarážkou článku 1 bodu 11 smernice 98/34.

32

Treba však zdôrazniť, že švédska vláda na pojednávaní uviedla, že uvedené pravidlá sú obsiahnuté vo všeobecných usmerneniach poľnohospodárskych orgánov SJVFS 2010:15, ktoré boli prijaté 6. mája 2010, pričom dodala, že podobné pravidlá existovali už v roku 2003.

33

Je preto úlohou vnútroštátneho súdu, aby v prvom rade overil, či tieto podrobnejšie pravidlá, na ktoré odkazuje § 9 nariadenia (1988:539), boli v čase skutkového stavu vo veci samej skutočne prijaté. Za predpokladu, že sú tieto pravidlá uplatniteľné rationae temporis na spor vo veci samej, sa musí vnútroštátny súd ďalej ubezpečiť, že ich možno kvalifikovať ako „technické špecifikácie“ alebo „iné požiadavky“ v súlade s prvou zarážkou článku 1 bodu 11 smernice 98/34. Napokon tento súd stanoví, či sa uvedených pravidiel týkalo aj posunutie dátumu nadobudnutia účinnosti § 9 nariadenia (1988:539).

34

Za predpokladu, že vnútroštátny súd dospeje k záveru, že tieto podrobnejšie pravidlá predstavujú „technické špecifikácie“ alebo „iné požiadavky“, čím spadajú pod pojem „technický predpis“, a pod podmienkou, že sa na ne takisto uplatnilo skrátenie časového plánu implementácie, treba určiť, či posunutie dátumu nadobudnutia účinnosti § 9 nariadenia (1988:539) z 1. mája 2003 na 15. apríla toho istého roku podliehalo povinnosti opätovného oznámenia Komisii, ako je stanovené v § 8 ods. 1 treťom pododseku uvedenej smernice.

35

V tomto ohľade je však dôležité uviesť, že švédska vláda a Komisia na pojednávaní tvrdili, že oznámenie pôvodného návrhu § 9 nariadenia (1988:539) tejto inštitúcii nijako nenaznačovalo, že uvedené ustanovenie bude uplatniteľné od 1. mája 2003, ale len uvádzalo, že nadobudne účinnosť v priebehu roka 2003, čoho overenie prináleží vnútroštátnemu súdu.

36

Preto za predpokladu, že oznámenie pôvodného návrhu § 9 nariadenia (1988:539) adresované Komisii skutočne uvádzalo, že tento paragraf nadobudne účinnosť v priebehu roka 2003, treba konštatovať, že dátum 15. apríl 2003, ktorý si vnútroštátne orgány napokon zvolili pre nadobudnutie účinnosti tohto nariadenia, nepredstavuje zmenu vo vzťahu k presnému dátumu – okrem toho nevyžadovanému smernicou 98/34 –, ktorý by bol pôvodne oznámený Komisii, a preto nepredstavoval skrátenie časového plánu implementácie v zmysle článku 8 ods. 1 tretieho pododseku uvedenej smernice.

37

Z toho vyplýva, že vnútroštátne orgány za týchto okolností neboli povinné vykonať nové oznámenie, ako ho upravuje toto ustanovenie smernice 98/34.

38

Naopak za predpokladu, že by pôvodné oznámenie § 9 nariadenia (1988:539) Komisii obsahovalo presný dátum 1. máj 2003 ako dátum nadobudnutia účinnosti tohto paragrafu, rozhodnutie švédskych orgánov napokon zvoliť dátum 15. apríl 2003 by predstavovalo skrátenie časového plánu implementácie, čím by vznikla otázka, či sa na toto posunutie dátumu nadobudnutia účinnosti uvedeného vnútroštátneho opatrenia vzťahuje povinnosť opätovného oznámenia Komisii, ako ju stanovuje článok 8 ods. 1 tretí pododsek smernice 98/34.

39

V tomto ohľade však treba uviesť, že všetci účastníci konania uviedli existenciu jazykových odlišností medzi jednotlivými verziami článku 8 ods. 1 tretieho pododseku smernice 98/34. Zo všetkých jazykových verzií totiž jasne nevyplýva, že požiadavka významnej povahy sa netýka len prvého prípadu uvedeného v danom článku, teda zmien týkajúcich sa pôsobnosti technického predpisu, ale aj dvoch ďalších prípadov, ktoré sú tam uvedené, a síce skrátenia časového plánu, pôvodne predpokladaného pre implementáciu technického predpisu a pridania nových alebo sprísnenia už existujúcich špecifikácií alebo požiadaviek. Len niektoré jazykové verzie jasne stanovujú, že kritérium významnej povahy sa uplatňuje na všetky tri druhy predpokladaných zmien. Tak napríklad francúzska verzia uvádza, že „les États membres procèdent à une nouvelle communication… s’ils apportent au projet de règle technique, d’une manière significative, des changements qui auront pour effet de modifier le champ d’application, d’en raccourcir le calendrier d’application initialement prévu, d’ajouter des spécifications ou des exigences ou de rendre celles‑ci plus strictes“. V talianskej verzii sa uvádza, že „gli Stati membri procedono ad una nuova comunicazione… qualora essi apportino al progetto di regola tecnica modifiche importanti che ne alterino il campo di applicazione, ne abbrevino il calendario di applicazione inizialmente previsto, aggiungano o rendano più rigorosi le specificazioni o i requisiti“ a portugalská verzia znie takto: „os Estados‑membros farão uma nova comunicação…, caso introduzam alterações significativas no projecto de regra técnica que tenham por efeito modificar o âmbito de aplicação, reduzir o calendário de aplicação inicialmente previsto, aditar especificações ou exigências ou torná‑las mais rigorosas“.

40

Preto je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry sa nemôže formulácia použitá v jednej z jazykových verzií ustanovenia práva Únie chápať ako jediný základ na výklad tohto ustanovenia, prípadne sa nemôže v tejto súvislosti považovať za ustanovenie, ktoré má prednosť pred inými jazykovými verziami. Ustanovenia práva Únie sa musia vykladať a uplatňovať jednotným spôsobom pri zohľadnení existujúcich verzií vo všetkých jazykoch Únie. V prípade rozporu medzi rôznymi jazykovými zneniami textu práva Únie sa má predmetné ustanovenie vykladať v závislosti od všeobecnej systematiky a účelu právneho predpisu, ktorého je súčasťou (pozri v tomto zmysle rozsudok Kurcums Metal, C‑558/11, EU:C:2012:721, bod 48 a citovanú judikatúru).

41

Je nutné konštatovať, že smernica 98/34 má za cieľ prostredníctvom preventívnej kontroly ochranu voľného pohybu tovaru, ktorý je jedným zo základných pilierov Únie, a že táto kontrola je užitočná vtedy, ak technické normy v pôsobnosti tejto smernice môžu byť prekážkou obchodu medzi členskými štátmi, keďže takéto prekážky sú prípustné len vtedy, ak sú nevyhnutné na dosiahnutie naliehavých požiadaviek všeobecného záujmu (pozri rozsudok Fortuna a i., EU:C:2012:495, bod 26 a citovanú judikatúru).

42

Okrem toho treba uviesť, že odôvodnenie 13 smernice 98/34 uvádza, že „Komisii a členským štátom [je] potrebné poskytnúť dostatočný čas na vypracovanie návrhu zmien v zamýšľanom opatrení“ a odôvodnenie 16 spresňuje, že „členský štát musí… oddialiť zavedenie zamýšľaného opatrenia na dobu dostatočnú na to, aby umožnila buď spoločné preskúmanie navrhovaných zmien, alebo prípravu návrhu záväzného zákona [aktu – neoficiálny preklad] Rady, alebo prijatie záväzného zákona [aktu – neoficiálny preklad] Komisie“.

43

Zo všeobecnej systematiky a účelu smernice 98/34 teda vyplýva na jednej strane, že skrátenie časového plánu implementácie technického predpisu nemôže podliehať prísnejšej požiadavke – z hľadiska toho, že každé posunutie dátumu nadobudnutia účinnosti uvedeného predpisu musí byť oznámené Komisii –, ako je požiadavka týkajúca sa zmeny pôsobnosti technického predpisu, pričom všetky zmeny vykonané v návrhu technického predpisu, ako sú upravené v článku 8 ods. 1 treťom pododseku uvedenej smernice, sa musia posudzovať rovnakým spôsobom vzhľadom na cieľ voľného pohybu tovaru. Na druhej strane je dôležité, aby bola zachovaná účinnosť postupu preskúmania návrhu technického predpisu zo strany Komisie a členských štátov, ako aj účinnosť vnútroštátneho legislatívneho postupu.

44

Z predchádzajúceho vyplýva, že kritérium významnej povahy sa uplatňuje na všetky prípady uvedené v článku 8 ods. 1 treťom pododseku smernice 98/34, čo zahŕňa aj skrátenie časového plánu implementácie technického predpisu.

45

Preto je potrebné, aby vnútroštátny súd posúdil významnú povahu posunutia dátumu nadobudnutia účinnosti § 9 nariadenia (1988:539) na 15. apríl 2003 na základe dôkazov, ktoré mu boli predložené, tak vzhľadom na objektívnu dĺžku skrátenia časového plánu implementácie technického predpisu, ako aj osobitosti dotknutej oblasti činnosti, a konkrétne rôzne stupne a obmedzenia týkajúce sa výroby dotknutých výrobkov a ich uvádzania na trh.

46

Vzhľadom na predchádzajúce treba na prvú otázku odpovedať tak, že dátum, ktorý vnútroštátne orgány napokon zvolili na nadobudnutie účinnosti vnútroštátneho opatrenia, akým je opatrenie dotknuté vo veci samej, ktoré predpisuje chov nosníc v chovných zariadeniach, ktoré zodpovedajú ich potrebám, pokiaľ ide o hniezda, bidlá a prachový kúpeľ, a zabezpečujú nízku úroveň úmrtnosti a porúch správania sliepok, podlieha povinnosti oznámenia Komisii, ktorú stanovuje článok 8 ods. 1 tretí pododsek smernice 98/34, pokiaľ skutočne došlo k skráteniu časového plánu nadobudnutia účinnosti uvedeného vnútroštátneho opatrenia a toto skrátenie je významnej povahy, čo musí posúdiť vnútroštátny súd.

47

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, aké sú v prípade, že skrátenie časového plánu nadobudnutia účinnosti § 9 nariadenia (1988:539) podlieha povinnosti oznámenia Komisii stanovenej v článku 8 ods. 1 treťom pododseku smernice 98/34, právne následky toho, že k takémuto oznámeniu nedošlo.

48

V tejto súvislosti je opodstatnené pripomenúť, že Súdny dvor už rozhodol, že nedodržanie povinnosti oznámenia predstavuje procesnú vadu pri prijímaní dotknutých technických predpisov, ktorej dôsledkom je neuplatniteľnosť týchto technických predpisov, z dôvodu čoho ich nemožno namietať proti jednotlivcom (pozri najmä rozsudky CIA Security International, C‑194/94, EU:C:1996:172, bod 54, a Schwibbert, C‑20/05, EU:C:2007:652, bod 44). Jednotlivci sa môžu dovolávať tejto neuplatniteľnosti na vnútroštátnom súde, ktorému prináleží, aby odmietol uplatniť technický predpis, ktorý nebol oznámený v súlade so smernicou 98/34 (pozri najmä rozsudok Schwibbert, EU:C:2007:652, bod 44 a citovanú judikatúru).

49

Z toho vyplýva, že za predpokladu, že oznámenie § 9 nariadenia (1988:539) Komisii skutočne obsahovalo ako dátum nadobudnutia účinnosti dátum 1. máj 2003 a že skrátenie časového plánu uplatnenia tohto ustanovenia na 15. apríla toho istého roku bolo významnej povahy, neuskutočnenie opätovného oznámenia tohto vnútroštátneho ustanovenia Komisii vedie k tomu, že toto ustanovenie je voči obžalovaným vo veci samej neuplatniteľné.

50

V dôsledku toho je potrebné na druhú otázku odpovedať tak, že za predpokladu, že skrátenie časového plánu nadobudnutia účinnosti § 9 nariadenia (1988:539) podlieha povinnosti oznámenia Komisii stanovenej v článku 8 ods. 1 treťom pododseku smernice 98/34, neuskutočnenie tohto oznámenia má za následok neuplatniteľnosť uvedeného vnútroštátneho ustanovenia v tom zmysle, že ho nemožno namietať proti jednotlivcom.

51

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto: