1

Európska komisia svojou žalobou navrhuje, aby Súdny dvor zrušil rozhodnutie Rady 2011/866/EÚ z 19. decembra 2011 o návrhu, ktorý predložila Komisia na nariadenie Rady, ktorým sa s účinnosťou od 1. júla 2011 upravujú odmeny a dôchodky úradníkov a ostatných zamestnancov Európskej únie, ako aj opravné koeficienty, ktoré sa vzťahujú na tieto odmeny a dôchodky (Ú. v. EÚ L 341, s. 54, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), z dôvodu, že toto rozhodnutie porušuje najmä článok 65 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie, ktorý bol zavedený nariadením Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 z 29. februára 1968, ktorým sa ustanovuje Služobný poriadok úradníkov a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev a prijímajú osobitné opatrenia dočasne uplatniteľné na úradníkov Komisie (Ú. v. ES L 56, s. 1; Mim. vyd. 01/002, s. 5), zmeneným a doplneným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1080/2010 z 24. novembra 2010 (Ú. v. EÚ L 311, s. 1, ďalej len „služobný poriadok“), ako aj články 1, 3 a 10 prílohy XI služobného poriadku.

2

Článok 64 služobného poriadku stanovuje:

„Odmena úradníka vyjadrená v eurách sa po povinných zrážkach uvedených v tomto služobnom poriadku alebo vo vykonávacích nariadeniach určí pomocou opravného koeficientu, vyššieho, nižšieho alebo rovnajúceho sa 100 %, v závislosti od životných podmienok na jednotlivých miestach výkonu práce.

Tieto opravné koeficienty schváli Rada kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie podľa článku 16 ods. 4 a 5 [ZEÚ].“

3

V článku 65 služobného poriadku sa uvádza:

„1.   Rada každý rok upraví odmeny úradníkov a ostatných zamestnancov Únie. Táto úprava sa uskutoční v septembri na základe spoločnej správy Komisie na základe spoločného indexu, ktorý pripraví Štatistický úrad Európskej únie po dohode s vnútroštátnymi štatistickými úradmi členských štátov; index bude odrážať situáciu k 1. júlu v každej z krajín Únie.

Počas tejto úpravy Rada zváži, či v rámci hospodárskej a sociálnej politiky Únie je potrebné upraviť odmeny. Do úvahy vezme najmä všetky zvýšenia miezd vo verejnej službe a potreby prijatia nových úradníkov.

2.   V prípade podstatnej zmeny životných nákladov Rada do dvoch mesiacov rozhodne o potrebných úpravách opravných koeficientov a v prípade potreby ich použije so spätnou pôsobnosťou.

3.   Na účely tohto článku Rada rozhoduje kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie podľa článku 16 ods. 4 a 5 [ZEÚ].“

4

Podľa článku 82 ods. 2 služobného poriadku, ak Rada podľa článku 65 ods. 1 služobného poriadku rozhodne o úprave odmien, rovnaká úprava sa použije na priznané dôchodky.

5

Na základe článku 65a služobného poriadku sú podrobné pravidlá na uplatňovanie článkov 64 a 65 služobného poriadku vymedzené v prílohe XI služobného poriadku.

6

Táto príloha XI s názvom „Vykonávacie predpisy k článkom 64 a 65 služobného poriadku“ pozostáva z viacerých kapitol, pričom kapitola 1, zložená z článkov 1 až 3, má názov „Ročná revízia odmeny, stanovená v článku 65 ods. 1 služobného poriadku“ a kapitola 4 má názov „Tvorba a zrušenie korekčných koeficientov (článok 64 služobného poriadku)“.

7

Článok 1 prílohy XI služobného poriadku, ktorý je súčasťou oddielu 1 kapitoly 1 tejto prílohy, stanovuje, že na účely preskúmania podľa článku 65 ods. 1 služobného poriadku Eurostat vypracuje každý rok do konca októbra správu o zmenách životných nákladov pre Brusel (Belgicko) (bruselský medzinárodný index), o zmenách životných nákladov mimo Bruselu (ekonomické parity a implicitné indexy), ako aj o zmenách kúpnej sily platov národných štátnych zamestnancov v ústrednej štátnej správe v ôsmich členských štátoch (špecifické ukazovatele). Uvedený článok 1 obsahuje tiež spresnenia týkajúce sa postupu, ktorý má Eurostat sledovať v spolupráci s členskými štátmi pri výpočte týchto zmien.

8

Článok 3 prílohy XI služobného poriadku, z ktorého pozostáva oddiel 2 kapitoly 1 tejto prílohy nazvaný „Postupy pre ročnú úpravu odmien a dôchodkov“, stanovuje:

„1.   S účinnosťou od 1. júla a podľa článku 65 ods. 3 Služobného poriadku Rada pred koncom každého roka rozhodne, na návrh Komisie a na základe kritérií stanovených v oddiele 1 tejto prílohy, o úprave odmien a dôchodkov.

2.   Veľkosť úpravy sa zistí tak, že bruselský medzinárodný index sa vynásobí špecifickým ukazovateľom. Úprava sa vyjadrí v čistej hodnote ako jednotná cezhraničná percentuálna sadzba.

3.   Veľkosť takto určenej úpravy sa zapracuje do tabuliek základných platov, uvedených v článku 66 Služobného poriadku…

…

5.   V Belgicku a Luxembursku sa nepoužije žiaden korekčný koeficient. Korekčné koeficienty použiteľné na:

sa stanovia na základe pomerov medzi zodpovedajúcimi ekonomickými paritami, uvedenými v článku 1 tejto prílohy, a kurzami uvedenými v článku 63 Služobného poriadku pre príslušné krajiny.

Použijú sa postupy, stanovené v článku 8 tejto prílohy, ktoré sa týkajú spätného uplatnenia korekčných koeficientov v miestach zamestnania s vysokou mierou inflácie.

…“

9

Článok 8 prílohy XI služobného poriadku stanovuje dátumy účinnosti ročnej úpravy a priebežnej úpravy opravného koeficientu v prípade miest s výrazným zvýšením životných nákladov.

10

Kapitola 5 tejto prílohy má názov „Ustanovenie o výnimke“. Pozostáva z jediného článku 10, ktorý stanovuje:

„V prípade vážneho a náhleho zhoršenia ekonomickej a sociálnej situácie v Únii, hodnotenej na základe objektívnych údajov poskytnutých Komisiou na tento účel, Komisia predloží potrebné návrhy, o ktorých Európsky parlament a Rada rozhodnú v súlade s článkom 336 [ZFEÚ].“

11

Podľa článku 15 ods. 1 uvedenej prílohy sa ustanovenia tejto prílohy uplatňujú od 1. júla 2004 do 31. decembra 2012.

12

Rada v decembri 2010 vyhlásila, že „najnovšia finančná a hospodárska kríza, ku ktorej došlo v rámci [Únie] a ktorá viedla k rozsiahlym fiškálnym úpravám a zvýšeniu neistoty v oblasti zamestnanosti v niekoľkých členských štátoch,… spôsobila vážne a náhle zhoršenie hospodárskej a sociálnej situácie v [Únii]“. Požiadala Komisiu, aby na základe článku 10 prílohy XI služobného poriadku, ako aj s ohľadom na objektívne údaje poskytnuté Komisiou na tento účel včas predložila príslušné návrhy, aby ich Európsky parlament a Rada mohli preskúmať a prijať do konca roka 2011 (pozri dokument Rady č. 17946/10 ADD 1 zo 17. decembra 2010).

13

Komisia 13. júla 2011 predložila Rade správu o ustanovení o výnimke (článok 10 prílohy XI služobného poriadku) [KOM(2011) 440 v konečnom znení, ďalej len „správa z 13. júla 2011“]. Na účely posúdenia, či je na rok 2011 potrebné použiť ustanovenie o výnimke stanovené v článku 10 prílohy XI služobného poriadku (ďalej len „ustanovenie o výnimke“), Komisia zohľadnila pätnásť ukazovateľov, a to rast hrubého domáceho produktu (HDP), domáci dopyt, stav zásob, čistý vývoz, spotrebu domácností, spotrebu verejného sektora, celkové investície a infláciu v rámci Únie, saldo verejných financií a úroveň verejného dlhu v Únii, celkovú mieru zamestnanosti, mieru nezamestnanosti a odmeny zamestnancov v Únii, ukazovateľ ekonomickej nálady a očakávania v oblasti zamestnanosti v Únii. Komisia v tejto súvislosti vychádzala z európskych hospodárskych prognóz, ktoré 13. mája 2011 uverejnilo Generálne riaditeľstvo pre hospodárske a finančné záležitosti.

14

Podľa správy z 13. júla 2011 ukazovatele poukazujú na to, že v Únii pokračoval postupný hospodársky vzostup. V tejto správe sa dospelo k záveru, že počas príslušného obdobia, t. j. od 1. júla 2010, keď nadobudla účinnosť posledná ročná úprava odmien, do polovice mája 2011, keď boli dostupné najnovšie údaje, nedošlo k vážnemu a náhlemu zhoršeniu ekonomickej a sociálnej situácie v Únii, a teda nebolo potrebné predložiť návrh na základe článku 10 prílohy XI služobného poriadku.

15

Preskúmanie správy z 13. júla 2011 viedlo v Rade k následným diskusiám, na základe ktorých Rada opätovne požiadala Komisiu, aby postupovala podľa článku 10 a včas predložila príslušný návrh o úprave odmien, aby ho Parlament a Rada mohli preskúmať a prijať do konca roka 2011 (pozri dokument Rady č. 16281/11 z 31. októbra 2011).

16

V odpovedi na túto žiadosť Komisia predložila oznámenie KOM(2011) 829 v konečnom znení z 24. novembra 2011, v ktorom sa poskytujú dodatočné informácie k správe z 13. júla 2011 (ďalej len „dodatočné informácie“), založené predovšetkým na európskych hospodárskych prognózach, ktoré 10. novembra 2011 oznámilo Generálne riaditeľstvo Komisie pre hospodárske a finančné záležitosti. V týchto dodatočných informáciách Komisia uviedla, že tieto prognózy „poukazuj[ú] na trendy zhoršovania v roku 2011 v porovnaní s jarnou prognózou, pokiaľ ide o ekonomické a sociálne ukazovatele[, a že] európske hospodárstvo v súčasnosti prechádza krízou“. Komisia však zastávala názor, že vzhľadom na viaceré skutočnosti Únia nečelila výnimočnej situácii v zmysle článku 10 prílohy XI služobného poriadku, ktorá by odôvodňovala prijatie opatrení prekračujúcich rámec straty kúpnej sily vyplývajúcej z „bežnej“ metódy stanovenej v článku 3 tejto prílohy. Komisia preto nemohla uplatniť ustanovenie o výnimke, lebo by tým porušila uvedený článok 10.

17

Komisia v ten istý deň predložila návrh nariadenia Rady, ktorým sa s účinnosťou od 1. júla 2011 upravujú odmeny a dôchodky úradníkov a ostatných zamestnancov Únie, ako aj opravné koeficienty, ktoré sa vzťahujú na tieto odmeny a dôchodky [KOM(2011) 820 v konečnom znení, ďalej len „návrh nariadenia“], ku ktorému pripojila odôvodnenie. Úprava odmien navrhnutá na základe „bežnej“ metódy stanovenej v článku 3 prílohy XI služobného poriadku bola 1,7 %.

18

V napadnutom rozhodnutí Rada rozhodla „neprijať návrh [nariadenia]“ predovšetkým z týchto dôvodov:

…

19

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zrušil napadnuté rozhodnutie a zaviazal Radu na náhradu trov konania.

20

Rada navrhuje, aby Súdny dvor:

21

Uznesením predsedu Súdneho dvora z 29. marca 2012 sa Parlamentu povolil vstup do konania ako vedľajšiemu účastníkovi na podporu návrhov Komisie.

22

Uznesením predsedu Súdneho dvora zo 6. júla 2012 bolo Českej republike, Dánskemu kráľovstvu, Spolkovej republike Nemecko, Španielskemu kráľovstvu, Holandskému kráľovstvu, ako aj Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska povolené vstúpiť do konania ako vedľajší účastníci na podporu návrhov Rady.

23

Rada tvrdí, že žaloba je neprípustná z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie nepredstavuje akt, ktorý vyvoláva samostatné právne účinky, a teda nie je napadnuteľným aktom podľa článku 263 ZFEÚ.

24

Rada prijatím tohto rozhodnutia návrh nariadenia ani nezmenila, ani s konečnou platnosťou neodmietla, ale len v záujme transparentnosti uviedla dôvody, pre ktoré ho nemohla prijať. Napadnuté rozhodnutie nemalo nijaký vplyv na právnu existenciu návrhu nariadenia.

25

Komisia naopak zdôrazňuje, že Rada v skutočnosti prijala „rozhodnutie“ v zmysle článku 288 štvrtého odseku ZFEÚ, ktoré bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie v sérii L. Rada mala v úmysle reagovať na návrh nariadenia, keďže na tento návrh výslovne odkázala v tretej citácii a v odôvodnení 5 napadnutého rozhodnutia.

26

Podľa Komisie toto rozhodnutie vyvoláva samostatné právne účinky. Bráni totiž vykonaniu ročnej úpravy stanovenej v článkoch 64 a 65 služobného poriadku a z jeho odôvodnenia jasne vyplýva, že stanovisko Rady je konečné, takže neprijatím návrhu nariadenia sa tento návrh odmieta.

27

Navyše odmietnutie inštitúcie prijať rozhodnutie je aktom, ktorý môže byť predmetom žaloby o neplatnosť v zmysle článku 263 ZFEÚ, pokiaľ akt, ktorý inštitúcia odmietne prijať, bolo možné napadnúť na základe tohto ustanovenia. Akt, ktorý Rada odmietla prijať, t. j. nariadenie, je pritom sám osebe napadnuteľným aktom.

28

Podľa ustálenej judikatúry sú napadnuteľnými aktmi v zmysle článku 230 ES všetky akty prijímané inštitúciami bez ohľadu na ich formu, ktoré majú vyvolávať záväzné právne účinky (pozri najmä rozsudky z 31. marca 1971, Komisia/Rada, nazývaný „AETR“, 22/70, Zb. s. 263, bod 42; zo 17. júla 2008, Athinaïki Techniki/Komisia, C-521/06 P, Zb. s. I-5829, bod 29; z 18. novembra 2010, NDSHT/Komisia, C-322/09 P, Zb. s. I-11911, bod 45, ako aj z 19. decembra 2012, Komisia/Planet, C‑314/11 P, bod 94).

29

V prejednávanej veci ide o osobitný postup, v rámci ktorého sú inštitúcie povinné každý rok rozhodnúť o úprave odmien buď tak, že vykonajú „matematickú“ úpravu podľa metódy stanovenej v článku 3 prílohy XI služobného poriadku, alebo tak, že sa od tohto matematického výpočtu odchýlia podľa článku 10 tejto prílohy.

30

V tejto súvislosti treba zohľadniť, že Komisia predložila návrh nariadenia v rámci „bežného“ postupu ročnej úpravy odmien a dôchodkov stanoveného v článku 3 ods. 1 prílohy XI služobného poriadku a na základe tohto návrhu mala Rada rozhodnúť do konca roka 2011.

31

V odôvodneniach napadnutého rozhodnutia pritom Rada poznamenala, že finančná a hospodárska kríza, ktorá v súčasnosti prebieha v Únii, predstavuje vážne a náhle zhoršenie ekonomickej a sociálnej situácie v Únie a že Komisia bola povinná predložiť príslušný návrh podľa článku 10 prílohy XI služobného poriadku.

32

Z toho vyplýva, že Rada napadnutým rozhodnutím neodložila svoje rozhodnutie o návrhu nariadenia, ktorý bol predložený na základe článku 3 prílohy XI služobného poriadku. Naopak, tento návrh odmietla, čím postup začatý podľa tohto článku 3 ukončila.

33

Z vyššie uvedeného vyplýva, že napadnuté rozhodnutie vyvoláva záväzné právne účinky.

34

Z toho vyplýva, že žaloba o neplatnosť tohto rozhodnutia je prípustná.

35

Na podporu svojej žaloby Komisia uvádza dve žalobné dôvody týkajúce sa jednak odmietnutia Rady upraviť odmeny a dôchodky a jednak odmietnutia Rady upraviť opravné koeficienty, ktoré sa vzťahujú na odmeny a dôchodky podľa miesta výkonu zamestnania alebo bydliska.

36

Vo svojom prvom žalobnom dôvode Komisia hlavne tvrdí, že Rada zneužila právomoc a porušila článok 65 služobného poriadku, ako aj články 3 a 10 prílohy XI služobného poriadku.

37

Rada v skutočnosti tento článok 10 uplatnila tak, že v napadnutom rozhodnutí zmrazila platy v Únii, aj keď Komisia nepredložila návrh založený na tomto článku. V prípade nepredloženia takéhoto návrhu podmienky uplatňovania uvedeného článku 10 neboli splnené a Rada bola povinná prijať návrh nariadenia založený na článku 3 prílohy XI služobného poriadku, ktorý Rade neponecháva nijakú mieru voľnej úvahy. Len Komisia je oprávnená analyzovať kritériá článku 10 tejto prílohy a určiť, či treba navrhnúť opatrenia, ako aj to, akú povahu majú tieto opatrenia mať.

38

Rada si zároveň prisvojila právomoci Parlamentu, keď sama vyvodila záver, že podmienky uvedené v článku 10 prílohy XI služobného poriadku boli splnené, aj keď tento článok odkazuje na článok 336 ZFEÚ, a teda na riadny legislatívny postup.

39

Rada mohla dosiahnuť uplatnenie ustanovenia o výnimke len tak, že by rozhodnutie Komisie nevyhovieť jej žiadosti o uplatnenie tohto ustanovenia alebo nepredložiť príslušný návrh na základe tohto článku 10 napadla na Súdnom dvore z dôvodu zjavne nesprávneho posúdenia a že by prípadne zároveň požadovala prijatie predbežných opatrení vzťahujúcich sa na predmetné obdobie do vyhlásenia rozsudku vo veci samej.

40

Komisia subsidiárne tvrdí, že aj za predpokladu, že by Rada mala právomoc prijať napadnuté rozhodnutie, vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia, keď porušila podmienky uplatnenia článku 10 prílohy XI služobného poriadku. Zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie je „nedostatočne a nesprávne“ odôvodnené, lebo uvedené podmienky uplatnenia neboli splnené v roku 2011.

41

Komisia pripomína, že podľa judikatúry disponuje širokou mierou voľnej úvahy v oblastiach, v ktorých je nevyhnutné komplexné posúdenie ekonomickej a/alebo sociálnej situácie, a uvádza, že zohľadnila pätnásť ukazovateľov, ktoré sa týkali tak ekonomickej, ako aj sociálnej situácie a ktoré členské štáty nenapadli počas diskusie o správe z 13. júla 2011 a dodatočných informáciách. Dôvody, ktoré Rada uviedla v odôvodneniach 7, 8 a 10 až 12 napadnutého rozhodnutia, nemôžu spochybniť záver, ktorý Komisia v tejto správe a v doplňujúcich informáciách vyvodila.

42

Parlament sa pripája k tvrdeniam Komisie a dodáva, že ak by Rada chcela z politických dôvodov vyplývajúcich z finančnej krízy zmeniť metódu úpravy odmien a dôchodkov stanovenú v služobnom poriadku, musela by uplatniť riadny legislatívny postup, v ktorom politické rozhodnutie uskutočňujú dvaja spolutvorcovia právnych predpisov, a to Parlament a Rada.

43

Rada tvrdí, že napadnuté rozhodnutie sa nezakladá na článku 10 prílohy XI služobného poriadku. V prípade nepredloženia návrhu Komisie na základe tohto ustanovenia ho Rada nemohla uplatniť a ani to nevykonala.

44

Podľa Rady posúdenie ekonomickej a sociálnej situácie v Únii a konštatovanie jej prípadného vážneho a náhleho zhoršenia v zmysle tohto článku 10 neprislúcha výlučne Komisii, ale Rade a Parlamentu, ktoré v tejto súvislosti disponujú vlastnou voľnou úvahou. Na základe uvedeného článku 10 a povinnosti lojálnej spolupráce stanovenej v článku 13 ods. 2 druhej vete ZEÚ by mala Komisia poskytnúť Parlamentu a Rade objektívne údaje, aby mohli vykonať vlastné posúdenie situácie.

45

Ak by Rada, na rozdiel od záveru Komisie, dospela pri výkone uvedenej voľnej úvahy k záveru, že podmienky uplatňovania ustanovenia o výnimke boli splnené, mala by len jednu možnosť, a to neprijať návrh Komisie založený na „bežnej“ metóde stanovenej v článku 3 prílohy XI služobného poriadku a zároveň podať žalobu na Súdny dvor, aby určil, že záver Komisie je nedôvodný. V každom prípade, aj keby posúdenie podmienok na uplatnenie ustanovenia o výnimke patrilo do výlučnej právomoci Komisie, využitie takejto výsady Komisiou musí podliehať súdnemu preskúmaniu. Rada musí postupovať týmto spôsobom, ak usúdi, že v analýze Komisie došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu.

46

O taký prípad ide v prejednávanej veci. Napadnuté rozhodnutie viedlo len k zachovaniu právneho stanoviska Rady dovtedy, kým Súdny dvor rozhodne o tom, či boli v prejednávanej veci splnené podmienky uplatňovania ustanovenia o výnimke, a teda či Komisia bola povinná predložiť návrh na tomto základe. Návrh na nariadenie predbežných opatrení predložený Súdnemu dvoru na predmetné obdobie až do vyhlásenia rozsudku vo veci samej nie je v tejto situácii vhodný.

47

Okrem toho odôvodnenie tohto rozhodnutia nie je ani nedostatočné, keďže 16 odôvodnení uvedeného rozhodnutia podporuje stanovisko Rady, ani zjavne nesprávne.

48

Rada v tejto súvislosti zastáva názor, že pri posúdení ekonomickej a sociálnej situácie disponuje vlastnou voľnou úvahou a že súdne preskúmanie využitia tejto miery voľnej úvahy musí podliehať rovnakým obmedzeniam, akým podlieha voľná úvaha, ktorou disponuje Komisia. Komisia teda mala preukázať, že Rada sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia.

49

Navyše, pokiaľ ide o pojem „vážne a náhle zhoršenie ekonomickej a sociálnej situácie“ v zmysle článku 10 prílohy XI služobného poriadku, Rada v zásade súhlasí so stanoviskom Komisie, podľa ktorého výraz „zhoršenie“ opisuje zhoršenie ekonomickej a sociálnej situácie, „vážnosť“ sa musí posúdiť s ohľadom na rozsah, ako aj na dĺžku trvania zistených ekonomických a sociálnych vplyvov a „náhlosť“ sa musí posúdiť s ohľadom na rýchlosť a predvídateľnosť uvedených vplyvov. Komisia však tieto kritériá uplatnila zjavne nesprávnym spôsobom a jej analýza sa vyznačuje mnohými nedostatkami, metodologickým pochybením a nesprávnym posúdením, ktoré skreslili výsledok jej analýzy.

50

Česká republika zastáva názor, že Rada z procesného hľadiska nemala inú možnosť, ako dosiahnuť účinné preskúmanie zákonnosti vykonávania právomocí vyplývajúcich z článku 10 prílohy XI služobného poriadku Komisiou. Zachovanie pravidiel tohto postupu však podlieha požiadavke, aby Rada správne vyhodnotila splnenie podmienok uplatňovania tohto článku, čo predstavuje základnú otázku.

51

Dánske kráľovstvo uvádza informácie o ekonomickej situácii v Dánsku, najmä o podstatnom a náhlom znížení skutočných odmien dánskych úradníkov počas roka 2011, aby názorne poukázalo na to, že počas predmetného obdobia došlo v Únii k vážnemu a náhlemu zhoršeniu ekonomickej a sociálnej situácie.

52

Spolková republika Nemecko zastáva názor, že závery, ktoré Komisia vyvodila v správe z 13. júla 2011 a v dodatočných informáciách, sú nesprávne. Uvádza viacero skutočností, ktoré podľa nej preukazujú, že počas roka 2011 došlo k náhlemu zhoršeniu ekonomickej a sociálnej situácie, ako je skutočnosť, že tri členské štáty museli poskytnúť finančnú pomoc a že vo štvrtom štvrťroku 2011 došlo v rámci Únie k poklesu HDP a vývozu. Tento členský štát navyše zastáva názor, že vysvetlenia, ktoré Komisia poskytla vo svojej správe z 13. júla 2011 v súvislosti so „zásadou paralelnosti“ medzi zmenou kúpnej sily úradníkov ôsmich referenčných členských štátov a zmenou kúpnej sily úradníkov Únie, sú pri preskúmaní podmienok uplatňovania článku 10 prílohy XI služobného poriadku irelevantné, keďže „bežná“ metóda ročnej úpravy odmien a dôchodkov stanovená v služobnom poriadku neodráža všetky skutočnosti ovplyvňujúce kúpnu silu platov štátnych zamestnancov.

53

Španielske kráľovstvo takisto zastáva názor, že v čase, keď Komisia predložila svoj návrh nariadenia, existovali dostatočné údaje, ktoré svedčili o tom, že došlo k vážnej a výnimočnej kríze, ktorá si vyžaduje uplatnenie uvedeného článok 10, ako to vyplývalo najmä z ekonomických prognóz Komisie z jesene 2011, ktoré boli uverejnené 10. novembra 2011, a z opatrení týkajúcich sa pracovníkov vo verejnom sektore, ktoré boli prijaté v rokoch 2010 a 2011 v Španielsku.

54

Holandské kráľovstvo tvrdí, že hoci Komisia poskytuje objektívne údaje o ekonomickej a sociálnej situácii, nemá výlučnú právomoc na posúdenie tejto situácie. V rámci ustanovenia o výnimke má Rada na posúdenie ekonomickej a sociálnej situácie v Únii diskrečnú právomoc. Tento členský štát dodáva, že predseda Komisie José Manuel Barroso poukázal v novembri 2011 počas prezentácie ročného prieskumu rastu na rok 2012 na to, že v súčasnosti prebieha kríza, ktorá si na jej vyriešenie vyžaduje prijať núdzové opatrenia. Navyše v znení článku 10 prílohy XI služobného poriadku sa neuvádza, že by uplatnenie ustanovenia o výnimke bolo odôvodnené len ekonomickým a sociálnym zhoršením spôsobeným vonkajšími udalosťami.

55

Podľa Spojeného kráľovstva môže Rada s ohľadom na objektívne údaje poskytnuté Komisiou konštatovať, že došlo k vážnemu a náhlemu zhoršeniu ekonomickej a sociálnej situácie, a v takom prípade rozhodnúť, že neprijme návrh Komisie predložený podľa článku 3 prílohy XI služobného poriadku. Navyše Komisia v prejednávanej veci založila svoju analýzu otázky, či sa uplatní článok 10 tejto prílohy, na nesprávnom predpoklade zachovania „zásady paralelnosti“, ktorá vyplýva z uvedeného článku 3. Znenie ani zmysel uvedeného článku 10 však nenaznačujú, že jediným relevantným spôsobom, ako preukázať ekonomické alebo sociálne zhoršenie, bolo overiť, či došlo k udalosti, ktorá zmenila kúpnu silu vnútroštátnych zamestnancov tak, že nemohla alebo nemôže byť zohľadnená metódou stanovenou v článku 3 prílohy XI služobného poriadku.

56

Prvý žalobný dôvod uvedený Komisiou, ktorý je založený na zneužití právomoci Radou a porušení článku 65 služobného poriadku, ako aj článkov 3 a 10 prílohy XI služobného poriadku, sa v podstate týka rozdelenia úloh, ktoré majú inštitúcie Únie v rámci ročnej úpravy odmien a dôchodkov.

57

Pokiaľ ide po prvé o podrobné pravidlá uplatňovania tohto článku 65 uvedené v prílohe XI služobného poriadku, treba pripomenúť, že článok 3 tejto prílohy, ktorý definuje „bežný“ postup ročnej úpravy odmien a dôchodkov, stanovuje tak matematický výpočet úpravy, ako aj dátum nadobudnutia účinnosti tejto úpravy, a teda Komisii ani Rade neponecháva nijakú mieru voľnej úvahy v súvislosti s obsahom návrhu a aktu, ktorý sa má prijať.

58

Pokiaľ ide o ustanovenie o výnimke uvedené v článku 10 prílohy XI služobného poriadku, toto ustanovenie priznáva inštitúciám širokú mieru voľnej úvahy v súvislosti s obsahom opatrení, ktoré sa majú prijať, a stanovuje, že Parlament spoločne s Radou rozhodujú v súlade s postupom stanoveným v článku 336 ZFEÚ, teda v súlade s riadnym legislatívnym postupom uvedeným v článku 294 ZFEÚ.

59

V tejto súvislosti treba dodať, že počas uplatňovania prílohy XI služobného poriadku predstavuje postup stanovený v článku 10 tejto prílohy jedinú možnosť, ako zohľadniť hospodársku krízu a odchýliť sa od použitia kritérií stanovených v článku 3 ods. 2 tejto prílohy (rozsudok z 24. novembra 2010, Komisia/Rada, už citovaný, bod 77).

60

Z toho vyplýva, že inštitúcie sú povinné každý rok rozhodnúť o úprave odmien buď tak, že vykonajú „matematickú“ úpravu podľa metódy stanovenej v uvedenom článku 3, alebo tak, že sa od tohto matematického výpočtu odchýlia podľa článku 10 prílohy XI služobného poriadku.

61

Okrem toho z dôvodu základných rozdielov, ktoré medzi týmito dvomi postupmi existujú, pokiaľ ide o ich priebeh, a to osobitne v súvislosti s určením obsahu rozhodnutia, ktoré sa má prijať, ako aj s inštitúciami, ktoré sa na ňom podieľajú, Rada nemôže postup uplatnený na návrh Komisie na základe článku 3 prílohy XI služobného poriadku zmeniť na základe tohto návrhu na postup založený na článku 10 tejto prílohy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. novembra 2010, Komisia/Rada, už citovaný, bod 83). Keďže návrh predložený na základe tohto článku 3 nepredkladá Parlament, na rozdiel od prípadu návrhu podľa článku 10 prílohy XI služobného poriadku, takúto zmenu by nebolo možné vykonať, aj keby s týmto postupom Parlament a Rada súhlasili.

62

Skutočnosť, že Parlament a Rada nemôžu zmeniť právny základ, na ktorom Komisia predložila návrh, predstavuje podstatný rozdiel medzi jednak postupmi ročnej úpravy odmien a dôchodkov stanovenými v prílohe XI služobného poriadku a jednak pravidlami Zmluvy o FEÚ, ktoré upravujú legislatívnu činnosť inštitúcií Únie. Podľa týchto pravidiel totiž Parlament a Rada, ktoré konajú spoločne, majú najmä na základe článku 294 ods. 7 písm. a) ZFEÚ a článku 294 ods. 13 ZFEÚ možnosť zmeniť právny základ zvolený Komisiou počas legislatívneho postupu.

63

Za týchto okolností sa rozdelenie úloh medzi inštitúcie vo fáze začatia postupu ročnej úpravy odmien a dôchodkov musí posúdiť v závislosti od špecifických znakov postupov stanovených v prílohe XI služobného poriadku.

64

Po druhé treba uviesť, že pojem „vážne a náhle zhoršenie ekonomickej a sociálnej situácie v Únii“ v zmysle článku 10 prílohy XI služobného poriadku je objektívnym pojmom.

65

Uvedený článok 10 síce upravuje viacero etáp postupu a výslovne stanovuje, že iba Komisia poskytuje objektívne údaje a prekladá príslušné návrhy Parlamentu a Rade, ktoré o týchto návrhoch rozhodujú, ale nespresňuje, ktorá inštitúcia či inštitúcie majú posúdiť údaje poskytnuté Komisiou, aby sa zistilo, či došlo k zhoršeniu v zmysle tohto ustanovenia, a to osobitne v prípade, ak majú Komisia a Rada opačné názory.

66

Za týchto okolností treba na určenie jednej alebo viacerých inštitúcií, ktoré sú v tomto ohľade príslušné, vziať do úvahy kontext, do ktorého patrí článok 10 prílohy XI. Tento článok je uvedený v prílohe služobného poriadku, ktorá stanovuje podrobné podmienky uplatňovania článku 65 služobného poriadku.

67

Uvedený článok 65 ods. 1 služobného poriadku pritom stanovuje, že Rada každý rok uskutočňuje preskúmanie úrovne odmien úradníkov a ostatných zamestnancov Únie a zváži, či je v rámci hospodárskej a sociálnej politiky Únie potrebné upraviť odmeny. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že Rade v rámci ročného preskúmania úrovne odmien priznáva voľnú úvahu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. júna 1973, Komisia/Rada, 81/72, Zb. s. 575, body 7 a 11; zo 6. októbra 1982, Komisia/Rada, 59/81, Zb. s. 3329, body 20 až 22 a 32, ako aj z 24. novembra 2010, Komisia/Rada, už citovaný, bod 55).

68

Vzhľadom na uvedenú úlohu, ktorú Rade priznáva článok 65 ods. 1 služobného poriadku, vedie systematika článku 10 prílohy XI služobného poriadku k výkladu, že konštatovanie vážneho a náhleho zhoršenia ekonomickej a sociálnej situácie v zmysle tohto článku 10 na to, aby bolo možné použiť postup stanovený v tomto článku, prislúcha v tejto fáze postupu Rade.

69

Vzhľadom na osobitosti postupov stanovených v článkoch 3 a 10 prílohy XI služobného poriadku, ktoré sú uvedené v bodoch 60 až 62 tohto rozsudku, účel tohto článku 10, a najmä rešpektovanie úlohy, ktorú tento článok priznáva Parlamentu, navyše vyžaduje, aby postup stanovený v uvedenom článku 10 bolo možné použiť aj vtedy, ak majú Komisia a Rada rozdielne názory na to, či došlo k vážnemu a náhlemu zhoršeniu ekonomickej a sociálnej situácie v Únii, a teda na to, či treba uplatniť postup stanovený v článku 10 prílohy XI služobného poriadku. V prípade takýchto názorových rozdielov môže účasť Parlamentu na rozhodovacom procese umožniť len použitie tohto postupu.

70

Použitie tohto postupu by však nebolo zaručené a potrebný účinok tohto článku 10 by mohol byť oslabený, ak by právomoc rozhodnúť, či došlo k vážnemu a náhlemu zhoršeniu ekonomickej a sociálnej situácie v Únii, bola priznaná len Komisii.

71

Súdny dvor už v tejto súvislosti rozhodol, že vzhľadom na jasné znenie článku 10 prílohy XI služobného poriadku nemožno zastávať názor, že právomoc predložiť príslušné návrhy, ktorú tento článok zveruje Komisii, je pre ňu len obyčajnou možnosťou (rozsudok z 24. novembra 2010, Komisia/Rada, už citovaný, bod 79).

72

Rade teda prislúcha posúdiť objektívne údaje poskytnuté Komisiou, aby zistila, či došlo k takémuto vážnemu a náhlemu zhoršeniu, ktoré umožňuje odchýliť sa od „bežnej“ metódy ročnej úpravy odmien a dôchodkov stanovenej v článku 3 prílohy XI služobného poriadku a použiť postup podľa článku 10 tejto prílohy, aby Rada mohla spoločne s Parlamentom rozhodnúť o vhodných opatreniach, ktoré Komisia v takejto krízovej situácii navrhuje.

73

Na rozdiel od toho, čo tvrdia Komisia a Parlament, takýto výklad okrem toho nemôže mať vplyv na zásadu inštitucionálnej rovnováhy ani na rozdelenie právomocí v danej oblasti medzi inštitúciami Únie, keďže uvedené konštatovanie Rady predstavuje len medzistupeň postupu stanoveného v článku 10 prílohy XI služobného poriadku.

74

Je totiž dôležité zdôrazniť, že pokiaľ Rada na základe objektívnych údajov poskytnutých Komisiou konštatuje, že došlo k vážnemu a náhlemu zhoršeniu ekonomickej a sociálnej situácie v Únii v zmysle tohto článku 10, Komisia je povinná predložiť Parlamentu a Rade príslušné návrhy na základe uvedeného článku. V tejto situácii však disponuje vlastnou voľnou úvahou, pokiaľ ide o obsah týchto návrhov, teda pokiaľ ide o to, aké opatrenia jej pripadajú vhodné, a to vzhľadom na danú ekonomickú a sociálnu situáciu, ako aj prípadne na ďalšie faktory, ktoré sa majú zohľadniť, akými sú ukazovatele, ktoré sa týkajú riadenia ľudských zdrojov, a konkrétne potreby prijatia nových úradníkov.

75

V prejednávanej veci Rada vyzvala Komisiu, aby jej predložila objektívne údaje, aby mohla vykonať posúdenie stanovené v článku 10 prílohy XI služobného poriadku, a Komisia jej takéto údaje poskytla spolu so svojím vlastným posúdením.

76

Posúdenia, ktoré vykonali tieto dve inštitúcie, však viedli k opačným záverom, pričom Komisia nepredložila na základe posúdenia Rady návrhy, ktoré by Parlamentu a Rade umožnili podľa článku 10 prílohy XI služobného poriadku rozhodnúť v súlade s postupom stanoveným v článku 294 ZFEÚ o opatreniach, ktoré sú vzhľadom na ekonomickú a sociálnu situáciu v Únii vhodné.

77

V tejto situácii Rada nebola povinná prijať návrh nariadenia predložený na základe článku 3 prílohy XI služobného poriadku, teda na základe „bežnej“ metódy úpravy odmien, lebo v tejto fáze postupu jej prislúcha konštatovať, že došlo k vážnemu a náhlemu zhoršeniu v zmysle článku 10 tejto prílohy, ktoré umožňuje začať postup stanovený v tomto článku.

78

Preto sa Rada prijatím napadnutého rozhodnutia nedopustila zneužitia právomoci a neporušila článok 65 služobného poriadku ani články 3 a 10 prílohy XI tohto služobného poriadku.

79

Pokiaľ ide o tvrdenie, ktoré subsidiárne uvádza Komisia, že Rada porušila podmienky uplatňovania ustanovenia o výnimke stanoveného v článku 10 prílohy XI služobného poriadku, lebo tieto podmienky v roku 2011 neboli splnené, treba pripomenúť, že týmto tvrdením chce Komisia povedať, že v oblastiach, v ktorých sa vyžaduje posúdenie komplexnej ekonomickej a/alebo sociálnej situácie, disponuje širokou mierou voľnej úvahy a že dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí nemôžu spochybniť záver, ktorý Komisia vyvodila v správe z 13. júla 2011 a v doplňujúcich informáciách.

80

Vzhľadom na záver uvedený v bode 77 tohto rozsudku, podľa ktorého Rade v tejto fáze postupu prislúcha konštatovať, že došlo k zhoršeniu v zmysle článku 10 prílohy XI služobného poriadku, ktoré umožňuje začať postup stanovený v tomto článku, sa však Komisia nemôže odvolávať na voľnú úvahu týkajúcu sa tohto konštatovania, ktorá prislúcha Rade.

81

Z toho vyplýva, že subsidiárne tvrdenie Komisie je irelevantné.

82

Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba prvý žalobný dôvod zamietnuť.

83

V tomto žalobnom dôvode Komisia tvrdí, že Rada porušila článok 64 služobného poriadku a články 1 a 3 prílohy XI služobného poriadku tým, že odmietla prijať návrh nariadenia v rozsahu, v akom sa týkal úpravy opravných koeficientov uplatniteľných na odmeny a dôchodky. Tieto články 1 a 3 sú pre Radu záväzné tak v oblasti koeficientov, ako aj pokiaľ ide o úpravu platov. Komisia v tejto súvislosti odkazuje na svoje tvrdenia uvedené v rámci prvého žalobného dôvodu, pričom dodáva, že podľa znenia a štruktúry článkov 3 a 8 prílohy XI služobného poriadku musia byť opravné koeficienty upravené do konca každého roka, tak ako je to v prípade úpravy všeobecnej úrovne odmien a dôchodkov.

84

Rada tiež porušila zásadu rovnosti zaobchádzania, keďže úprava opravných koeficientov má za cieľ zachovať hmotnoprávne rovnaké zaobchádzanie medzi úradníkmi bez ohľadu na miesto výkonu ich práce v Únii. Táto ekonomická parita medzi Bruselom a ostanými miestami výkonu práce sa musí zabezpečiť bez ohľadu na úpravu všeobecnej úrovne odmien a dôchodkov.

85

Napokon Rada porušila článok 296 ods. 2 ZFEÚ tým, že neodôvodnila svoje rozhodnutie, pokiaľ ide o opravné koeficienty. V napadnutom rozhodnutí sa neuvádza ani článok 64 služobného poriadku. Posúdenie návrhu nariadenia, pokiaľ ide o opravné koeficienty, je však oddeliteľné od posúdenia týkajúceho sa úpravy odmien. Tieto koeficienty totiž majú vykonať zásadu rovnosti zaobchádzania bez ohľadu na všeobecnú úroveň odmien a nesúvisia s ekonomickým a so sociálnym vývojom v Únii. Článok 10 prílohy XI služobného poriadku teda nemohol odôvodniť neprijatie opravných koeficientov navrhovaných Komisiou.

86

Podľa Rady sa druhý žalobný dôvod, rovnako ako prvý žalobný dôvod, zakladá na nesprávnom predpoklade, že Rada zamietla návrh nariadenia s konečnou platnosťou. Navyše na rozdiel od článku 65 služobného poriadku článok 64 služobného poriadku ani žiadne iné ustanovenie prílohy XI služobného poriadku nestanovujú, že Rada je povinná rozhodnúť o úprave opravných koeficientov do konca roka, aj keď tieto koeficienty sú z praktických dôvodov upravované v tom istom čase ako výška odmien. Osobitne článok 3 prílohy XI služobného poriadku neodkazuje na uvedený článok 64.

87

Pokiaľ ide o údajné porušenie zásady rovnosti zaobchádzania, Rada zastáva názor, že rozdiely medzi opravnými koeficientmi uplatňovanými od 1. júla 2010 a tými, ktoré Komisia navrhla v novembri 2011, sa celkovo nachádzajú v rozmedzí, ktoré v podstatnej a rozumnej miere zabezpečuje zhodné zaobchádzanie v zmysle judikatúry. Na rozdiel od úpravy všeobecnej úrovne odmien totiž príloha XI služobného poriadku nestanovuje záväznú matematickú metódu, ktorá umožňuje určiť, v čom spočíva takáto zhodnosť.

88

Pokiaľ ide o údajný nedostatok odôvodnenia, Rada zopakovala svoje tvrdenie, podľa ktorého napadnuté rozhodnutie nie je „právnym aktom“ v zmysle článku 296 ZFEÚ, a teda že nepodliehala povinnosti odôvodnenia stanovenej v tomto článku. V každom prípade hlavným účelom napadnutého rozhodnutia bola ročná úprava úrovne odmien a dôchodkov a uplatnenie ustanovenia o výnimke na túto úpravu. Keďže úprava opravných koeficientov predstavuje len vedľajší aspekt, najmä z dôvodu jeho vplyvu na rozpočet, nemôže byť vzhľadom na judikatúru týkajúcu sa uvedeného článku 296 ZFEÚ predmetom osobitného odôvodnenia.

89

Podľa Spojeného kráľovstva otázka primeranej povahy akejkoľvek úpravy opravných koeficientov priamo závisí od prípadného rozhodnutia o ročnej úprave úrovne odmien a dôchodkov. V prípade neexistencie takého rozhodnutia Rada nebola povinná osobitne uviesť dôvody svojho rozhodnutia neprijať návrh v rozsahu, v akom sa týkal opravných koeficientov.

90

Na účely rozhodnutia o dôvodnosti druhého žalobného dôvodu treba preskúmať, či sa ustanovenie o výnimke stanovené v článku 10 prílohy XI služobného poriadku uplatňuje výlučne na ročnú úpravu všeobecnej úrovne odmien, alebo sa vzťahuje aj na ročnú úpravu opravných koeficientov.

91

Na tento účel treba vziať do úvahy znenie uvedeného článku 10, ktoré je formulované všeobecne bez toho, aby výslovne odkazovalo na určité osobitné ustanovenia prílohy XI služobného poriadku, na úpravu všeobecnej úrovne odmien alebo na opravné koeficienty.

92

Ďalej treba zohľadniť štruktúru prílohy XI služobného poriadku.

93

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 10 tejto prílohy je uvedený v samostatnej kapitole tejto prílohy, ktorá nasleduje po kapitolách obsahujúcich pravidlá týkajúce sa ročnej a priebežnej úpravy odmien, ako aj vytvorenia a zrušenia opravných koeficientov.

94

Príloha XI služobného poriadku navyše pri definovaní podrobných pravidiel uplatňovania článkov 64 a 65 služobného poriadku nerozlišuje jednoznačne medzi pravidlami týkajúcimi sa opravných koeficientov a pravidlami týkajúcimi sa úpravy všeobecnej úrovne odmien, teda zmeny tabuľky základných platov. Naproti tomu podrobné pravidlá uplatňovania článku 64 služobného poriadku sú uvedené v kapitole 4 tejto prílohy a týkajú sa tvorby a zrušenia opravných koeficientov, zatiaľ čo podrobné podmienky uplatňovania článku 65 ods. 1 služobného poriadku sú uvedené v kapitole 1 uvedenej prílohy a týkajú sa ročného preskúmania úrovne odmien a dôchodkov. Toto preskúmanie zahŕňa podľa článku 3 tej istej prílohy nielen úpravu všeobecnej úrovne odmien a dôchodkov, teda úpravu tabuľky základných platov, ale aj úpravu uplatniteľných opravných koeficientov, ktorá vyplýva z tohto článku 3 ods. 5.

95

Z toho vyplýva, že ustanovenie o výnimke stanovené v článku 10 prílohy XI služobného poriadku sa vzťahuje na ročnú úpravu odmien a dôchodkov ako celok, vrátane úpravy uplatniteľných opravných koeficientov.

96

Vzhľadom na vyššie uvedené a na posúdenie prvého žalobného dôvodu uvedeného Komisiou, ktoré vykonal Súdny dvor, Rada neporušila článok 64 služobného poriadku ani články 1 a 3 prílohy XI služobného poriadku, keď rozhodla neprijať návrh nariadenia predložený na základe tohto článku 3, a to ani v rozsahu, v akom sa tento návrh týkal úpravy opravných koeficientov.

97

Rada neporušila ani zásadu rovnosti zaobchádzania. Rada totiž tým, že neprijala návrh nariadenia, sledovala cieľ, ktorým bolo postupovať podľa článku 10 prílohy XI služobného poriadku. Tento článok 10 zavádza osobitný postup v prípade vážneho a náhleho zhoršenia ekonomickej a sociálnej situácie v Únii bez toho, aby určil výsledok tohto postupu na hmotnoprávnej úrovni. Za týchto podmienok je zaiste možné, ba dokonca nevyhnutné zohľadniť pri rozhodovaní o obsahu opatrení, ktoré sa majú prijať, zásadu rovnosti zaobchádzania bez toho, aby táto zásada bránila vykonaniu uvedeného postupu.

98

Pokiaľ ide o porušenie článku 296 ods. 2 ZFEÚ, na ktoré poukazuje Komisia, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry, aj keď z odôvodnenia požadovaného týmto ustanovením musia jasne a jednoznačne vyplývať úvahy orgánu Spoločenstva, ktorý sporný akt prijal, spôsobom, ktorý umožní dotknutým osobám oboznámiť sa s dôvodmi prijatého opatrenia a Súdnemu dvoru vykonať preskúmanie, nie je potrebné podrobne uviesť všetky relevantné právne alebo skutkové okolnosti (pozri najmä rozsudky z 29. februára 1996, Komisia/Rada, C-122/94, Zb. s. I-881, bod 29; z 12. júla 2005, Alliance for Natural Health a i., C-154/04 a C-155/04, Zb. s. I-6451, bod 133, ako aj z 12. decembra 2006, Nemecko/Parlament a Rada, C-380/03, Zb. s. I-11573, bod 107).

99

Dodržanie povinnosti odôvodnenia sa okrem iného musí posúdiť nielen vzhľadom na znenie aktu, ale takisto na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblasť (pozri najmä rozsudky z 29. februára 1996, Komisia/Rada, už citovaný, bod 29; Alliance for Natural Health a i., už citovaný, bod 134, ako aj Nemecko/Parlament a Rada, už citovaný, bod 108). Konkrétne je akt dostatočne odôvodnený vtedy, ak bol prijatý v kontexte, ktorý je dotknutej inštitúcii známy a umožňuje jej pochopiť dosah prijatého opatrenia (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 29. októbra 1981, Arning/Komisia, 125/80, Zb. s. 2539, bod 13; z 22. júna 2004, Portugalsko/Komisia, C-42/01, Zb. s. I-6079, body 69 a 70, ako aj z 15. novembra 2012, Rada/Bamba, C‑417/11 P, bod 54).

100

V prejednávanej veci z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, najmä z odôvodnení 8, 15 a 16, jasne vyplýva, že toto rozhodnutie je odôvodnené tým, že podľa posúdenia ekonomickej a sociálnej situácie v Únii, ktoré vykonala Rada, sú hmotnoprávne podmienky na uplatnenie článku 10 prílohy XI služobného poriadku splnené, a teda že Komisia mala namiesto predloženia návrhu podľa článku 3 tejto prílohy predložiť návrh na základe článku 10.

101

Navyše stanoviská Komisie a Rady, ktoré vyjadrili pred prijatím napadnutého rozhodnutia, sa týkali všeobecnej otázky, či treba za rok 2011 uplatniť „bežnú“ metódu stanovenú v článku 3 prílohy XI služobného poriadku alebo ustanovenie o výnimke, bez toho, aby sa rozlišovalo medzi všeobecnou úrovňou odmien a opravnými koeficientmi.

102

Navyše druhá citácia napadnutého rozhodnutia odkazuje na prílohu XI služobného poriadku ako celok.

103

Za týchto okolností sa odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vzťahuje na návrh nariadenia v celom rozsahu, a teda na úpravu všeobecnej úrovne odmien a dôchodkov, ako aj na úpravu opravných koeficientov.

104

Z toho vyplýva, že Rada neporušila článok 296 ods. 2 ZFEÚ, keď v napadnutom rozhodnutí zvlášť nevysvetlila dôvody, pre ktoré odmietla upraviť opravné koeficienty tak, ako to navrhovala Komisia.

105

Z vyššie uvedeného vyplýva, že druhý žalobný dôvod uvedený Komisiou, ktorý je založený na porušení článku 64 služobného poriadku, článkov 1 a 3 prílohy XI služobného poriadku, zásady rovnosti zaobchádzania, ako aj povinnosti odôvodnenia, treba zamietnuť ako nedôvodný.

106

Keďže žiadny zo žalobných dôvodov predložených Komisiou na podporu svojej žaloby nemožno prijať, treba túto žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

107

Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Rada navrhla zaviazať Komisiu na náhradu trov konania a Komisia vo veci nemala úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania. Okrem toho podľa článku 140 ods. 1 rokovacieho poriadku členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol a vyhlásil: