—

Bundeswettbewerbsbehörde, v zastúpení: T. Thanner a N. Harsdorf Enderndorf, splnomocnení zástupcovia,

—

Donau Chemie AG a Donauchem GmbH, v zastúpení: S. Polster a C. Mayer, Rechtsanwälte,

—

DC Druck-Chemie Süd GmbH & Co KG, v zastúpení: C. Hummer, Rechtsanwältin,

—

Brenntag CEE GmbH, v zastúpení: A. Reidlinger, Rechtsanwalt,

—

ASK Chemicals GmbH, predtým Ashland-Südchemie-Kernfest GmbH, a ASK Chemicals AustriaGmbH, predtým Ashland Südchemie Hantos GmbH, v zastúpení: F. Urlesberger, Rechtsanwalt,

—

Verband Druck & Medientechnik, v zastúpení: T. Richter, Rechtsanwalt,

—

rakúska vláda, v zastúpení: A. Posch, splnomocnený zástupca,

—

belgická vláda, v zastúpení: T. Materne a J.-C. Halleux, splnomocnení zástupcovia,

—

nemecká vláda, v zastúpení: A. Wiedmann a T. Henze, splnomocnení zástupcovia,

—

španielska vláda, v zastúpení: S. Centeno Huerta, splnomocnená zástupkyňa,

—

francúzska vláda, v zastúpení: J. Gstalter, splnomocnený zástupca,

—

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci M. Santoro, avvocato dello Stato,

—

Európska komisia, v zastúpení: A. Antoniadis a P. Van Nuffel, splnomocnení zástupcovia,

—

Dozorný úrad EZVO, v zastúpení: M. Schneider a X. Lewis, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu zásad efektivity a ekvivalencie v súvislosti s pravidlami uplatňovanými v rakúskom právnom poriadku na žaloby o náhradu škody za porušenie práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže.

2

Tento návrh bol podaný v rámci konania pred Oberlandesgericht Wien, ktorý vystupuje ako Kartellgericht (súd pre hospodársku súťaž), ktorého predmetom je žiadosť podaná združením podnikov Verband Druck & Medientechnik (ďalej len „VDMT“) o prístup k spisu súvisiacemu so súdnym konaním začatým na návrh Bundeswettbewerbsbehörde (spolkový úrad pre hospodársku súťaž, ďalej len „BWB“) proti spoločnostiam Donau Chemie AG, Donauchem GmbH, DC Druck-Chemie Süd GmbH & Co KG, Brenntag Austria Holding GmbH, Brenntag CEE GmbH, ASK Chemicals GmbH, predtým Ashland-Südchemie-Kernfest GmbH a ASK Chemicals Austria GmbH, predtým Ashland Südchemie Hantos GmbH (spolu ďalej len „Donau Chemie a i.“), ktoré sa skončilo právoplatným rozhodnutím Oberlandesgericht Wien ukladajúcim týmto spoločnostiam zaplatenie pokuty z dôvodu ich účasti na karteli v rozpore s článkom 101 ZFEÚ.

3

Článok 39 ods. 2 zákona o karteloch z roku 2005 (Kartellgesetz 2005, ďalej len „KartG“) uvádza:

„Osoby, ktoré nie sú účastníkmi konania, majú prístup k spisom súdu pre hospodársku súťaž len so súhlasom účastníkov konania.“

4

§ 219 rakúskeho občianskeho súdneho poriadku Zivilprozessordnung (Zivilprozessordnung, ďalej len „ZPO“) stanovuje:

„1.   Účastníci konania môžu nahliadať do celého spisu týkajúceho sa ich veci, ktorý sa nachádza na súde (procesný spis), a na vlastné náklady si nechať vyhotoviť kópie a výpisy, s výnimkou návrhov rozsudkov a uznesení, zápisníc z porád a hlasovaní súdu a písomností týkajúcich sa disciplinárnych opatrení.

2.   So súhlasom účastníkov konania môže byť tretím osobám umožnený prístup k spisom, môžu si z nich na vlastné náklady robiť kópie a výpisy, pokiaľ tým nebudú dotknuté prevažujúce oprávnené záujmy iných subjektov alebo prevažujúce verejné záujmy v zmysle § 26 ods. 2 prvej vety [Datenschutzgesetz 2000]. Bez súhlasu účastníkov konania môže byť tretej osobe umožnený prístup k spisu a môže si z neho robiť fotokópie, len ak preukáže, že má na tom právny záujem.

…“

5

Oberlandesgericht Wien rozhodnutím z 26. marca 2010 uložil Donau Chemie a i. pokuty v celkovej výške 1,5 milióna eur najmä za porušenie článku 101 ZFEÚ na trhu veľkoobchodu s chemickými výrobkami pre tlačiarne. Oberster Gerichtshof rozhodnutím zo 4. októbra 2010 v odvolacom konaní potvrdil toto rozhodnutie Oberlandesgericht Wien, ktoré tak získalo povahu právoplatne skončenej veci.

6

VDMT bolo založené na ochranu záujmov svojich členov, medzi ktorými sú najmä podniky z odvetvia tlačiarní. Dňa 3. júla 2011 v súlade s § 219 ods. 2 ZPO požiadalo Oberlandesgericht Wien o sprístupnenie spisu spojeného so súdnym konaním BWB proti Donau Chemie a i. Účelom tejto žiadosti bolo získať dokumenty umožňujúce preskúmať predovšetkým povahu a výšku prípadnej škody spôsobenej členom VDMT z dôvodu porušení, ktorých sa dopustili Donau Chemie a i., a posúdiť možnosť začať konanie o náhradu škodu voči týmto podnikom.

7

Všetci účastníci súdneho konania BWB proti Donau Chemie a i. s odvolaním sa na § 39 ods. 2 KartG v podstate neudelili súhlas na povolenie prístupu VDMT k uvedenému spisu.

8

Oberlandesgericht Wien v tejto súvislosti uvádza, že na rozdiel od toho, čo stanovuje § 219 ods. 2 ZPO, § 39 ods. 2 KartG v prípade neexistencie súhlasu účastníkov konania vylučuje pre súd akúkoľvek možnosť povoliť prístup k spisu spojeného so súdnym konaním v oblasti hospodárskej súťaže, a to aj vtedy, ak žiadateľ o prístup môže preukázať právny záujem. Inými slovami, podľa vnútroštátneho súdu v rakúskom systéme je to samotný zákonodarca, ktorý zvážil na jednej strane všeobecný záujem úradu pre hospodársku súťaž na získaní informácií a odhalení porušení práva hospodárskej súťaže a na druhej strane záujem tretích osôb na sprístupnení spisu s cieľom uľahčiť podávanie žalôb o náhradu škody. Pri tomto zvážení sa tak podľa neho prisúdila absolútna prednosť prvému z týchto záujmov na úkor toho druhého. Z toho vyplýva, že ak čo i len jeden z účastníkov konania neudelil súhlas, súd, ktorý nie je oprávnený zvažovať prítomné záujmy, je podľa tohto súdu povinný odmietnuť vo všeobecnosti sprístupnenie spisu tretím osobám.

9

Uvedený súd však pripomína, že podľa rozsudku zo 14. júna 2011, Pfleiderer (C-360/09, Zb. s. I-5161), ustanovenia práva Únie v oblasti kartelov nebránia tomu, aby osoba získala prístup k dokumentom týkajúcim sa konania v rámci zhovievavosti v súvislosti s tým, kto porušil právo Únie v oblasti hospodárskej súťaže. V prípade neexistencie záväznej právnej úpravy Únie v tejto oblasti totiž prislúcha členským štátom, aby stanovili a uplatňovali vnútroštátne pravidlá prístupu osôb poškodených kartelom k dokumentom týkajúcim sa konania v rámci zhovievavosti.

10

Oberlandesgericht Wien pritom zdôrazňuje, že Súdny dvor v bodoch 30 a 31 už citovaného rozsudku Pfleiderer rovnako spresnil, že pri dodržaní zásady efektivity je potrebné zabezpečiť, aby príslušné vnútroštátne pravidlá neboli upravené tak, aby bolo prakticky nemožné alebo neprimerane ťažké získať takúto náhradu a zvážiť záujmy odôvodňujúce na jednej strane oznámenie informácií poskytnutých dobrovoľne osobou žiadajúcou o zhovievavosť a na druhej strane ich ochranu. Takéto zváženie záujmov môžu vnútroštátne súdy vykonať v rámci vnútroštátneho práva len podľa okolností prípadu a po zohľadnení všetkých relevantných dôkazov vo veci.

11

Oberlandesgericht Wien má teda pochybnosti o zlučiteľnosti § 39 ods. 2 KartG s týmto výkladom uplatniteľného práva Únie, keďže ustanovenie vylučuje akékoľvek zváženie prítomných záujmov súdom.

12

Vnútroštátny súd navyše pripomína odvolanie sa na zásadu ekvivalencie v bode 30 už citovaného rozsudku Pfleiderer, pričom sa tiež pýta, či § 39 ods. 2 KartG, hoci sa uplatňuje rovnako na akékoľvek konanie týkajúce sa kartelov, či už je založené na vnútroštátnom práve alebo práve Únie, nie je napriek tomu v rozpore s uvedenou zásadou, keďže sa neuplatňuje na žaloby o náhradu škody spôsobenej v dôsledku porušenia, ku ktorému došlo v iných odvetviach občianskeho alebo trestného práva, keďže tieto žaloby sú v § 219 ods. 2 ZPO upravené priaznivejšie, pokiaľ ide o sprístupnenie spisu.

13

Za týchto podmienok Oberlandesgericht Wien rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

14

Európska komisia vyjadruje pochybnosti o prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania, pričom sa domnieva, že má hypotetickú povahu. Podľa nej totiž nič v návrhu na začatie prejudiciálneho konania neumožňuje domnievať sa, že v danom prípade boli splnené podmienky vyžadované podľa § 219 ods. 2 druhej vety ZPO, najmä pokiaľ ide o existenciu legitímneho záujmu VDMT o sprístupnenie dotknutého spisu napriek odmietnutiu súhlasu dotknutých účastníkov konania. V dôsledku toho podľa nej aj keby vnútroštátny súd musel dospieť k záveru o nezlučiteľnosti § 39 ods. 2 KartG s právom Únie a nezohľadniť toto ustanovenie, v každom prípade by sa nemohlo usudzovať, že VDMT má právo na sprístupnenie dotknutého spisu na základe tohto ustanovenia ZPO.

15

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v rámci konania na základe článku 267 ZFEÚ, založeného na jednoznačnom oddelení úloh vnútroštátnych súdov a Súdneho dvora, prislúcha výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorý vec prejednáva a ktorý musí prevziať zodpovednosť za rozhodnutie sporu, aby s prihliadnutím na osobitosti konkrétneho prípadu posúdil tak potrebu prejudiciálneho rozhodnutia na vydanie svojho rozhodnutia, ako aj relevantnosť otázok položených Súdnemu dvoru. Preto pokiaľ sa predložené otázky týkajú výkladu práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť (pozri najmä rozsudok z 21. februára 2013, Fédération Cynologique Internationale, C-561/11, bod 26 a citovanú judikatúru).

16

Zamietnutie návrhu vnútroštátneho súdu na začatie prejudiciálneho konania je totiž možné len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, ak ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nemá k dispozícii skutkové a právne podklady potrebné na užitočné zodpovedanie otázok, ktoré mu boli položené (pozri najmä rozsudok Fédération Cynologique Internationale, už citovaný, bod 27 a citovanú judikatúru).

17

Je potrebné uviesť, že v prejednávanej veci to tak nie je.

18

Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, totiž vyplýva, že § 39 ods. 2 KartG je osobitným ustanovením upravujúcim žiadosti o sprístupnenie spisov týkajúcich sa konaní v oblasti hospodárskej súťaže a že z tohto dôvodu vylučuje, aby sa v týchto konaniach uplatňovalo všeobecné pravidlo uvedené v § 219 ods. 2 ZPO. V dôsledku toho iba za predpokladu, ak by odpoveď poskytnutá Súdnym dvorom viedla vnútroštátny súd k záveru, že § 39 ods. 2 KartG nie je zlučiteľný s právom Únie a v dôsledku toho by bolo vylúčené jeho uplatňovanie, by v danom prípade mali byť splnené podmienky na uplatnenie § 219 ods. 2 druhej vety ZPO, vrátane tých, ktoré v prípade neexistencie súhlasu účastníkov konania stanovujú preukázanie existencie právneho záujmu. Ak by však uvedená odpoveď umožňovala, aby vnútroštátny súd dospel k záveru, že § 39 ods. 2 KartG je zlučiteľný s právom Únie, mohlo by sa rozhodnúť o žiadosti VDMT o sprístupnenie dotknutého spisu výlučne na základe tohto ustanovenia, čo by v danom prípade viedlo k tomu, že § 219 ods. 2 ZPO by sa neuplatňoval.

19

Za týchto okolností je odpoveď na položené otázky zjavne relevantná v súvislosti s rozhodnutím sporu vo veci samej, a preto je návrh na začatie prejudiciálneho konania prípustný.

20

Na to, aby sa odpovedalo na otázky položené vnútroštátnym súdom, treba najprv pripomenúť, že právo Únie neukladá jednotlivcom len povinnosti, ale im tiež priznáva práva, ktoré sa stávajú súčasťou ich právneho dedičstva. Tieto práva vznikajú nielen vtedy, keď ich výslovne uvádzajú Zmluvy, ale aj z dôvodu povinností, ktoré Zmluvy riadne vymedzeným spôsobom ukladajú tak jednotlivcom, ako aj členským štátom a inštitúciám Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. novembra 1991, Francovich a i., C-6/90 a C-9/90, Zb. s. I-5357, bod 31, ako aj z 20. septembra 2001, Courage a Crehan, C-453/99, Zb. s. I-6297, bod 19, ako aj citovanú judikatúru).

21

V tejto súvislosti už Súdny dvor spresnil, že článok 101 ods. 1 ZFEÚ vyvoláva priame účinky vo vzťahoch medzi jednotlivcami a zakladá dotknutým osobám práva (rozsudok z 13. júla 2006, Manfredi a i., C-295/04 až C-298/04, Zb. s. I-6619, bod 39 a citovaná judikatúra), pričom potrebný účinok zákazu uvedeného v tomto ustanovení by bol spochybnený, ak by sa akákoľvek osoba nemohla domáhať náhrady škody, ktorá jej bola spôsobená Zmluvou alebo správaním spôsobilým obmedziť alebo skresliť hospodársku súťaž (rozsudok Courage a Crehan, už citovaný, bod 26).

22

Tak ako to vyplýva z ustálenej judikatúry, úlohou vnútroštátnych súdov poverených v rámci ich právomocí uplatňovaním ustanovení práva Únie je nielen zabezpečenie úplnej účinnosti týchto noriem, ale aj ochrana práv, ktoré poskytujú jednotlivcom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. marca 1978, Simmenthal, 106/77, Zb. s. 629, bod 16; z 19. júna 1990, Factortame a i., C-213/89, Zb. s. I-2433, bod 19, Courage a Crehan, už citovaný, bod 25, ako aj Manfredi a i., už citovaný, bod 89).

23

Na jednej strane právo každej osoby domáhať sa náhrady škody, ktorá jej bola spôsobená Zmluvou alebo správaním spôsobilým obmedziť alebo narušiť hospodársku súťaž v rozpore najmä s článkom 101 ods. 1 ZFEÚ, posilňuje operatívnosť pravidiel hospodárskej súťaže Únie a keďže svojou povahou odrádza od často utajených dohôd alebo postupov, ktoré sú spôsobilé obmedziť alebo narušiť hospodársku súťaž, prispieva k zachovaniu účinnej hospodárskej súťaže v rámci Európskej únie (pozri v tomto zmysle rozsudky Courage a Crehan, už citovaný, body 26 a 27, Manfredi a i., už citovaný, bod 91, ako aj Pfleiderer, už citovaný, bod 28).

24

Na druhej strane toto právo predstavuje účinnú ochranu proti škodlivým dôsledkom, ktoré môže každé porušenie uvedeného článku 101 ods. 1 spôsobiť jednotlivcom, keďže osobám, ktorým bola uvedeným porušením spôsobená ujma, umožňuje domáhať sa úplnej náhrady zahŕňajúcej nielen skutočnú škodu (damnum emergens), ale aj ušlý zisk (lucrum cessans), ako aj zaplatenie úrokov (pozri v tomto zmysle rozsudok Manfredi a i., už citovaný, bod 95).

25

V prípade neexistencie právnej úpravy Únie v danej oblasti prináleží vnútroštátnemu právnemu poriadku každého členského štátu, aby upravil procesné podmienky žalôb určených na zabezpečenie ochrany práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z priameho účinku práva Únie.

26

Pokiaľ ide konkrétne o procesné podmienky žalôb o náhradu škody za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, členským štátom prináleží, aby stanovili a uplatňovali vnútroštátne predpisy vzťahujúce sa na právo osôb, ktoré sa považujú za poškodené kartelom, na sprístupnenie dokumentov týkajúcich sa vnútroštátnych konaní v súvislosti s týmto kartelom (pozri v tomto zmysle rozsudok Pfleiderer, už citovaný, bod 23).

27

Hoci však stanovenie a uplatňovanie týchto pravidiel patrí do právomoci členských štátov, túto právomoc musia vykonávať v súlade s právom Únie. Pravidlá vzťahujúce sa na žaloby určené na zabezpečenie ochrany práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z priameho účinku práva Únie, predovšetkým nesmú byť menej výhodné ako tie, ktoré sa vzťahujú na podobné žaloby vnútroštátnej povahy (zásada ekvivalencie) a nesmú prakticky znemožniť alebo nadmerne sťažiť výkon práv, ktoré priznáva právny poriadok Únie (zásada efektivity) (pozri rozsudky Courage a Crehan, už citovaný, bod 29; Manfredi a i., už citovaný, bod 62, ako aj z 30. mája 2013, Jőrös, C-397/11, bod 29). V tejto súvislosti a osobitne v oblasti práva hospodárskej súťaže tieto pravidlá nesmú poškodiť účinné uplatňovanie článkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ (pozri rozsudky Pfleiderer, už citovaný, bod 24, a zo 7. decembra 2010, VEBIC, C-439/08, Zb. s. I-12471, bod 57).

28

Na otázky položené vnútroštátnym súdom treba odpovedať s prihliadnutím na tieto úvahy.

29

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či právo Únie, najmä zásada efektivity, bráni ustanoveniu vnútroštátneho práva, podľa ktorého sprístupnenie dokumentov, ktoré sú súčasťou spisu vzťahujúceho sa na vnútroštátne konanie týkajúce sa uplatňovania článku 101 ZFEÚ, vrátane dokumentov poskytnutých v rámci programu zhovievavosti, tretím osobám, ktoré neboli účastníkmi tohto konania a zamýšľajú podanie žalôb o náhradu škody proti účastníkom kartelu, je podmienené výlučne súhlasom všetkých účastníkov uvedeného konania, pričom vnútroštátne súdy nemajú nijakú možnosť pristúpiť k zváženiu dotknutých záujmov.

30

Na zodpovedanie tejto otázky treba uviesť, že je nevyhnutné, aby vnútroštátne súdy v rámci výkonu svojej právomoci v súvislosti s uplatňovaním vnútroštátnych pravidiel týkajúcich sa práva osôb, ktoré sa považujú za poškodené kartelom, na sprístupnenie dokumentov týkajúcich sa vnútroštátnych konaní v súvislosti s týmto kartelom, zvážili záujmy odôvodňujúce oznámenie informácií a ich ochranu (pozri v tomto zmysle rozsudok Pfleiderer, už citovaný, bod 30).

31

Nevyhnutnosť takéhoto zváženia vychádza zo skutočnosti, že osobitne v oblasti hospodárskej súťaže akékoľvek rigidné pravidlo tak v zmysle absolútneho odmietnutia sprístupnenia dokumentov, o ktoré ide, ako aj v zmysle všeobecného sprístupnenia týchto dokumentov môže poškodiť účinné uplatňovanie predovšetkým článku 101 ZFEÚ a práv, ktoré toto ustanovenie priznáva jednotlivcom.

32

Pokiaľ totiž ide na jednej strane o pravidlo, podľa ktorého sa sprístupnenie akéhokoľvek dokumentu týkajúceho sa konania v oblasti hospodárskej súťaže musí odmietnuť, treba konštatovať, že takéto pravidlo by mohlo znemožniť alebo prinajmenšom nadmerne sťažiť ochranu práva na náhradu škody, ktoré majú osoby poškodené porušením článku 101 ZFEÚ. To platí najmä vtedy, ak jedine sprístupnenie dokumentu, ktorý je súčasťou spisu konania vedeného pred príslušným vnútroštátnym orgánom pre hospodársku súťaž, umožňuje týmto osobám získať nevyhnutné dôkazy na opodstatnenie ich žiadosti o náhrady škody. Ak totiž uvedené osoby nemajú nijakú inú možnosť zabezpečiť si tieto dôkazy, odmietnutie sprístupnenia spisu, ktorému čelia, zbavuje právo na náhradu škody, ktoré im vyplýva priamo z práva Únie, akéhokoľvek potrebného účinku.

33

Pokiaľ ide na druhej strane o pravidlo, podľa ktorého akýkoľvek dokument týkajúci sa konania v oblasti hospodárskej súťaže musí byť žiadateľovi sprístupnený len na základe toho, že chce podať žalobu o náhradu škody, treba najprv uviesť, že takéto pravidlo všeobecného prístupu nie je nevyhnutné na zabezpečenie účinnej ochrany práva na náhradu škody, ktoré má uvedený žiadateľ, keďže je málo pravdepodobné, že by sa žaloba o náhradu škody musela opierať o všetky skutočnosti uvedené v spise tohto konania. Toto pravidlo by tiež mohlo viesť k porušeniu iných práv, ktoré právo Únie priznáva najmä dotknutým podnikom, ako je právo na ochranu profesijného alebo obchodného tajomstva, alebo dotknutým jednotlivcom, ako je napríklad právo na ochranu osobných údajov. Takýto všeobecný prístup by napokon mohol poškodiť verejné záujmy, ako je účinnosť politiky postihovania porušení práva hospodárskej súťaže, keďže by mohol odrádzať osoby podieľajúce sa porušení článkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ od spolupráce s orgánmi pre hospodársku súťaž (pozri v tomto zmysle rozsudok Pfleiderer, už citovaný, bod 27).

34

Z toho vyplýva, že ako už mal Súdny dvor príležitosť spresniť, zváženie záujmov odôvodňujúcich sprístupnenie informácií a tých, ktoré odôvodňujú ich ochranu, môžu vnútroštátne súdy vykonať v rámci vnútroštátneho práva len samostatne v každom jednotlivom prípade a po zvážení všetkých relevantných okolností veci (rozsudok Pfleiderer, už citovaný, bod 31).

35

Hoci je nepochybne pravda, že, ako uviedla rakúska vláda, toto zváženie sa musí uskutočniť v rámci vnútroštátneho práva, toto právo nemôže byť upravené tak, aby vylučovalo akúkoľvek možnosť vnútroštátnych súdov pristúpiť k uvedenému zváženiu podľa okolností prípadu.

36

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania a zo všetkých pripomienok predložených Súdnemu dvoru však vyplýva, že podľa § 39 ods. 2 KartG je prístup k spisu súdu pre hospodársku súťaž umožnený pod jedinou podmienkou, že proti tomu nenamieta nikto z účastníkov konania.

37

V takejto situácii vnútroštátne súdy, ktoré musia rozhodnúť o žiadosti o sprístupnenie spisu, nemajú nijakú možnosť zvážiť záujmy chránené právom Únie. Tieto súdy, ktoré môžu ako jediné zohľadniť súhlas alebo odmietnutie vyjadrené účastníkmi konania, pokiaľ ide o sprístupnenie dokumentov, ktoré sú súčasťou uvedeného spisu, predovšetkým nemôžu zasiahnuť na ochranu vyšších verejných záujmov alebo vyšších legitímnych záujmov iných osôb, najmä aby umožnili sprístupnenie požadovaných dokumentov v prípade nesúhlasu vyjadreného len jedným z týchto účastníkov konania.

38

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania okrem iného tiež vyplýva, že účastníci konania vedeného pred súdom pre hospodársku súťaž môžu namietať proti sprístupneniu spisu bez toho, aby museli poskytnúť akékoľvek odôvodnenie. Takáto možnosť prakticky vedie k udržiavaniu nebezpečenstva automatického odmietnutia akejkoľvek žiadosti o sprístupnenie, najmä ak sa týka dokumentov, ktorých sprístupnenie je v rozpore so záujmami účastníkov konania, vrátane tých, o ktorých by mohli obsahovať dôkazy, o ktoré by sa mohla oprieť žiadosť o náhradu škody a ku ktorým by žiadateľ nemohol získať prístup inými spôsobmi.

39

Z toho vyplýva, že pokiaľ norma vnútroštátneho práva, o ktorú ide vo veci samej, ponecháva účastníkom konania, ktorí porušili článok 101 ZFEÚ, možnosť zabrániť osobám, ktoré boli údajne poškodené porušením tohto ustanovenia, získať prístup k dokumentom, o ktoré ide, pričom nezohľadňuje okolnosť, že tento prístup môže pre tieto osoby predstavovať jediný možný spôsob získania dôkazov potrebných na opodstatnenie ich žiadosti o náhradu škody, táto norma môže nadmerne sťažiť výkon práva na náhradu škody, ktoré týmto osobám priznáva právo Únie.

40

Tento výklad nemožno spochybniť tvrdením rakúskej vlády, že pokiaľ ide o dokumenty vložené účastníkmi konania do spisu týkajúceho sa konania na základe programu zhovievavosti, takáto norma je nevyhnutná, aby sa zabezpečila účinnosť takého programu, a tým súčasne aj účinnosť uplatňovania článku 101 ZFEÚ.

41

Ako bolo uvedené v bode 33 tohto rozsudku, členské štáty nepochybne nemôžu upraviť sprístupňovanie spisu takým spôsobom, ktorý poškodí verejné záujmy, ako sú najmä účinnosť politiky postihovania porušení práva hospodárskej súťaže.

42

V tejto súvislosti Súdny dvor uznal, že programy zhovievavosti predstavujú užitočné nástroje v účinnom boji na odhaľovanie a ukončenie porušovania noriem hospodárskej súťaže a prispievajú tým k dosiahnutiu cieľa účinného uplatňovania článkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ a že účinnosť týchto programov môže byť ovplyvnená poskytnutím dokumentov týkajúcich sa konania o zhovievavosti osobám, ktoré chcú podať žalobu o náhradu škody. Zdá sa totiž opodstatnené domnievať sa, že osoba podieľajúca sa na porušení práva hospodárskej súťaže bude v prípade možnosti takéhoto poskytnutia odradená od využitia možnosti ponúkanej takýmito programami zhovievavosti (rozsudok Pfleiderer, už citovaný, body 25 až 27).

43

Treba však konštatovať, že hoci by tieto úvahy mohli odôvodniť to, aby sa mohlo odmietnuť sprístupnenie určitých dokumentov, ktoré sú súčasťou spisu vnútroštátneho konania v oblasti hospodárskej súťaže, neznamenajú pritom, že takéto sprístupnenie by mohlo byť automaticky odmietané, keďže každá žiadosť o sprístupnenie dokumentov, o ktoré ide, musí byť predmetom posudzovania v každom jednotlivom prípade pri zohľadnení okolností veci (pozri v tomto zmysle rozsudok Pfleiderer, už citovaný, bod 31).

44

V rámci tohto posúdenia vnútroštátnym súdom na jednej strane prislúcha, aby zhodnotili záujem žiadateľa o získanie prístupu k týmto dokumentom v súvislosti s prípravou jeho žaloby o náhradu škody, pričom zohľadnia najmä prípadné iné možnosti, ktoré má k dispozícii.

45

Na druhej strane tieto súdy musia zohľadniť skutočné škodlivé dôsledky, ku ktorým môže viesť takýto prístup vzhľadom na verejné záujmy alebo legitímne záujmy iných osôb.

46

Najmä pokiaľ ide o verejný záujem týkajúci sa účinnosti programov zhovievavosti, na ktorý sa v prejednávanej veci odvoláva rakúska vláda, treba uviesť, že vzhľadom na dôležitosť žalôb o náhradu škody podávaných na vnútroštátne súdy v súvislosti so zachovávaním účinnej hospodárskej súťaže v rámci Únie (pozri rozsudok Courage a Crehan, už citovaný, bod 27), samotné uvádzanie nebezpečenstva, že sprístupnenie dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu konania v oblasti hospodárskej súťaže a sú nevyhnutné na opodstatnenie týchto žalôb, ovplyvní účinnosť programu zhovievavosti, v rámci ktorého boli tieto dokumenty predložené príslušnému orgánu pre hospodársku súťaž, nestačí na odôvodnenie odmietnutia sprístupniť tieto dôkazy.

47

Naopak, okolnosť, že takéto odmietnutie môže zabrániť podávaniu uvedených žalôb, pričom okrem toho poskytne dotknutým podnikom, ktoré už mohli mať prospech z imunity, prinajmenšom čiastočnej, v oblasti peňažných sankcií, možnosť vyhnúť sa tiež povinnosti nahradiť škodu vyplývajúcu z porušenia článku 101 ZFEÚ a to na úkor poškodených, vyžaduje, aby toto odmietnutie vychádzalo z naliehavých dôvodov, ktoré sa týkajú ochrany uvádzaného záujmu a vzťahujú sa na každý dokument, ktorého sprístupnenie sa odmieta.

48

Iba existencia nebezpečenstva, že sprístupnenie dokumentu konkrétne poškodí verejný záujem týkajúci sa účinnosti vnútroštátneho programu zhovievavosti, môže odôvodniť nesprístupnenie tohto dokumentu.

49

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že právo Únie, najmä zásada efektivity, bráni ustanoveniu vnútroštátneho práva, podľa ktorého sprístupnenie dokumentov, ktoré sú súčasťou spisu vzťahujúceho sa na vnútroštátne konanie týkajúce sa uplatňovania článku 101 ZFEÚ, vrátane dokumentov poskytnutých v rámci programu zhovievavosti, tretím osobám, ktoré neboli účastníkmi tohto konania a zamýšľajú podanie žalôb o náhradu škody proti účastníkom kartelu, je podmienené výlučne súhlasom všetkých účastníkov uvedeného konania, pričom vnútroštátne súdy nemajú nijakú možnosť pristúpiť k zváženiu dotknutých záujmov.

50

Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku nie je potrebné odpovedať na druhú otázku.

51

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

Právo Únie, najmä zásada efektivity, bráni ustanoveniu vnútroštátneho práva, podľa ktorého sprístupnenie dokumentov, ktoré sú súčasťou spisu vzťahujúceho sa na vnútroštátne konanie týkajúce sa uplatňovania článku 101 ZFEÚ, vrátane dokumentov poskytnutých v rámci programu zhovievavosti, tretím osobám, ktoré neboli účastníkmi tohto konania a zamýšľajú podanie žalôb o náhradu škody proti účastníkom kartelu, je podmienené výlučne súhlasom všetkých účastníkov uvedeného konania, pričom vnútroštátne súdy nemajú nijakú možnosť pristúpiť k zváženiu dotknutých záujmov.