—

P. Sweetman, v zastúpení: B. Harrington, solicitor, a R. Lyons, SC,

—

Írsko, Attorney General a Minister for the Environment, Heritage and Local Government, v zastúpení: E. Creedon, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci G. Simons, SC, a M. Gray, BL,

—

An Bord Pleanála, v zastúpení: A. Doyle a O. Doyle, solicitors, a N. Butler, SC,

—

Galway County Council a Galway City Council, v zastúpení: V. Raine a A. Casey, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci E. Keane, SC, a B. Kennedy, BL,

—

grécka vláda, v zastúpení: G. Karipsiades, splnomocnený zástupca,

—

vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: H. Walker, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci K. Smith, barrister,

—

Európska komisia, v zastúpení: S. Petrova a K. Mifsud-Bonnici, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 6 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, s. 7; Mim. vyd. 15/002, s. 102, ďalej len „smernica o biotopoch“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi P. Sweetmanom, Írskom, Attorney General a Minister for the Environment, Heritage and Local Government (ministrom pre životné prostredie, dedičstvo a miestnu vládu) na jednej strane a An Bord Pleanála (ďalej len „An Bord“) na strane druhej, ktorý v konaní podporujú Galway County Council a Galway City Council, týkajúceho sa rozhodnutia An Bord o povolení projektu výstavby cestného obchvatu mesta Galway N 6.

3

V treťom odôvodnení smernice o biotopoch sa uvádza:

„keďže hlavným cieľom tejto smernice je podpora udržiavania biologickej rôznorodosti, berúc do úvahy hospodárske, spoločenské, kultúrne a regionálne požiadavky, táto smernica prispieva k všeobecnému cieľu udržateľného rozvoja; keďže udržiavanie takejto biologickej rôznorodosti môže v určitých prípadoch vyžadovať udržiavanie alebo podporu ľudských činností“.

4

Článok 1 písm. d), e), k) a l) tejto smernice stanovujú:

„Na účely tejto smernice:

...

...

...

5

Článok 2 smernice o biotopoch je formulovaný takto:

„1.   Cieľom tejto smernice je prispievať k zabezpečeniu biologickej rôznorodosti prostredníctvom ochrany prirodzených biotopov divokej fauny a flóry [biotopov a divokej fauny a flóry – neoficiálny preklad] na európskom území členských štátov, ktoré sú stranami zmluvy [na ktorom sa uplatňuje Zmluva – neoficiálny preklad].

2.   Navrhnú sa opatrenia prijaté podľa tejto smernice, aby sa zachovali v prirodzenom stave ochrany [v priaznivom stave ochrany – neoficiálny preklad] alebo do takéhoto stavu obnovili prirodzené biotopy a druhy divokej fauny a flóry európskeho významu.

3.   Opatrenia prijaté podľa tejto smernice berú do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne požiadavky a regionálne a miestne charakteristiky.“

6

Článok 3 ods. 1 tejto smernice stanovuje:

„Vytvorí sa súvislá európska ekologická sústava osobitných chránených území pod názvom Natura 2000. Táto sústava… umožní udržanie typov prirodzených biotopov a biotopov druhov a v prípade potreby obnovenie priaznivého stavu ochrany v ich prirodzenom rozsahu.

Sústava Natura 2000 zahŕňa osobitné chránené územia klasifikované členskými štátmi podľa smernice [Rady] 79/409/EHS [z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. ES L 703, s. 1; Mim. vyd. 15/001, s. 98)].“

7

Článok 6 ods. 2 až 4 smernice o biotopoch stanovuje:

„2.   Členské štáty podniknú primerané kroky, aby sa na osobitne [osobitných – neoficiálny preklad] chránených územiach predišlo poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj rušeniu druhov, pre ktoré boli územia označené za chránené, pokiaľ by takéto rušenie bolo podstatné [pokiaľ by takéto rušenie mohlo byť podstatné – neoficiálny preklad] vo vzťahu k cieľom tejto smernice.

3.   Akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu [ale môže mať na túto lokalitu významný vplyv – neoficiálny preklad], či už samotne [samostatne – neoficiálny preklad], alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému odhadu jeho dosahov [primeranému posúdeniu jeho vplyvu – neoficiálny preklad] na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. Na základe výsledkov zhodnotenia dosahov [výsledkov posúdenia vplyvu – neoficiálny preklad] na lokalitu a podľa ustanovení odseku 4 príslušné vnútroštátne orgány súhlasia s plánom alebo projektom iba po presvedčení sa, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality, a v prípade potreby po získaní stanoviska verejnosti.

4.   Ak sa aj napriek negatívnemu odhadu dosahov [negatívnemu posúdeniu vplyvu – neoficiálny preklad] na lokalitu a pri neexistencii alternatívnych riešení plán alebo projekt musí realizovať z dôvodov vyššieho verejného záujmu [z naliehavých dôvodov vyššieho verejného záujmu – neoficiálny preklad], vrátane záujmov sociálnej a ekonomickej povahy, členský štát prijme všetky kompenzačné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, že celková koherencia sústavy Natura 2000 bude ochránená. O prijatých kompenzačných opatreniach informuje Komisiu.

Ak sa v príslušnej lokalite vyskytuje prioritný biotop [prioritný typ prirodzeného biotopu – neoficiálny preklad] a/alebo prioritný druh, jediné dôvody, ktoré môžu prichádzať do úvahy, sú tie, ktoré sa týkajú zdravia alebo bezpečnosti ľudí [zdravia ľudí alebo verejnej bezpečnosti – neoficiálny preklad], priaznivých dôsledkov primárneho významu na životné prostredie alebo tiež stanoviska Komisie k ďalším nevyhnutným dôvodom vyššieho verejného záujmu [alebo na základe stanoviska Komisie aj iných naliehavých dôvodov vyššieho verejného záujmu – neoficiálny preklad].“

8

V prílohe I smernice o biotopoch s názvom „Typy prirodzených biotopov európskeho významu, ktorých ochrana vyžaduje označenie osobitných chránených území“ sa ako typ prioritného biotopu pod kódom 8240 uvádzajú „vápencové chodníky“.

9

Nariadením o prirodzených biotopoch týkajúcim sa Európskych spoločenstiev z roku 1997 [European Communities (Natural Habitats) Regulations, 1997] v znení, ktoré platilo v čase skutkových okolností veci samej (ďalej len „nariadenie z roku 1997“), sa preberajú povinnosti smernice o biotopoch do írskeho práva.

10

Článok 30 nariadenia z roku 1997, ktorým sa prebrali požiadavky článku 6 smernice o biotopoch, stanovuje:

„1.   Ak navrhovaný cestný projekt, v súvislosti s ktorým sa vyžaduje schválenie [príslušného orgánu] v súlade s článkom 51 cestného zákona z roku 1993 [Roads Act, 1993], priamo nesúvisí so správou európskej lokality ani pre ňu nie je potrebný, ale samostatne alebo v spojení s inými projektmi na ňu môže mať významný vplyv, tento orgán zabezpečí, aby sa vykonalo primerané posúdenie vplyvu na lokalitu z hľadiska cieľov jej ochrany.

2.   V súvislosti s cestným projektom uvedeným v odseku 1 sa na účely tohto článku za primerané posúdenie považuje posúdenie vplyvu na životné prostredie, aké vyžaduje článok 51 ods. 2 cestného zákona z roku 1993.

3.   [Príslušný orgán] na základe záverov posúdenia vykonaného podľa odseku 1 schváli navrhovaný cestný projekt, až keď sa presvedčí, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej európskej lokality.

4.   Pri preverovaní, či cestný projekt môže ovplyvniť integritu príslušnej európskej lokality, [príslušný orgán] musí vziať do úvahy spôsob vykonávania projektu a podmienky alebo obmedzenia udeleného schválenia.

5.   Ak [príslušný orgán] zistí, že aj napriek nepriaznivému posúdeniu neexistujú alternatívne riešenia, môže rozhodnúť, že navrhovaný cestný projekt schváli, ak sa tento projekt musí vykonať z naliehavých dôvodov vyššieho verejného záujmu.

11

Rozhodnutím z 20. novembra 2008 An Bord rozhodol o schválení projektu výstavby cestného obchvatu mesta Galway N 6. Časť plánovanej cesty má prechádzať cez LEV Lough Corrib. Po rozšírení tejto LEV do nej patrí 14 biotopov uvedených v prílohe smernice o biotopoch, pričom 6 z nich predstavuje prioritné typy biotopov vrátane krasového vápencového chodníka, a práve ten je chráneným typom biotopu, ktorý je predmetom konania vo veci samej.

12

Navrhnutý cestný projekt počíta s trvalou stratou približne 1,47 hektára tohto vápencového chodníka vnútri LEV Lough Corrib. Táto plocha s rozlohou 1,47 hektára sa stratí v rámci územia, ktoré podľa inšpektora An Bord predstavuje „samostatnú podoblasť a osobitné územie zahŕňajúce významnú oblasť prioritného biotopu“ s celkovou rozlohou 85 hektárov vápencového chodníka. Dotknutá plocha je súčasťou ešte väčšej plochy tohto vápencového chodníka s rozlohou 270 hektárov, ktorý predstavuje prioritný typ biotopu uvedený v prílohe I smernice o biotopoch a celý sa nachádza v predmetnej LEV.

13

V čase prijatia rozhodnutia An Bord bola celá oblasť zapísaná ako potenciálna LEV na zozname lokalít, ktorý Írsko zaslalo Komisii. Rozľahlá lokalita Lough Corrib bola ako LEV formálne uznaná rozhodnutím Komisie z 12. decembra 2008. Vnútroštátny súd uvádza, že aj keby Komisia túto lokalitu formálne neuznala do uvedeného dátumu, An Bord bol na ňu od decembra 2006 na základe vnútroštátneho práva povinný uplatňovať rovnakú ochranu, ako poskytuje článok 6 ods. 2 až 4 smernice o biotopoch.

14

V rozhodnutí z 20. novembra 2008 An Bord okrem iného uviedol, že „schválená časť stavby cesty je vhodným riešením pre dopravné potreby mesta a okolitej oblasti..., a hoci bude mať závažný vplyv na navrhnuté osobitné chránené územie Lough Corrib, nepriaznivo neovplyvní jeho integritu. Stavba, ktorá sa týmto schvaľuje, preto nebude mať neprijateľný vplyv na životné prostredie a je v súlade s riadnym územným plánovaním a udržateľným rozvojom danej oblasti“.

15

Peter Sweetman požiadal o povolenie podať žalobu na High Court, v ktorej okrem iného napadol rozhodnutie An Bord z 20. novembra 2008. Podľa P. Sweetmana An Bord podal nesprávny výklad článku 6 smernice o biotopoch, keď prijal okrem iného záver, že cestný projekt „nepriaznivo neovplyvní integritu“ chránenej lokality Lough Corrib.

16

Rozhodnutím z 9. októbra 2009 High Court zamietol žiadosť o povolenie podať žalobu a potvrdil rozhodnutie An Bord. Dňa 6. novembra 2009 bolo P. Sweetmanovi povolené podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na Supreme Court.

17

Supreme Court uvádza, že má pochybnosti o tom, kedy a za akých podmienok môže pri vykonávaní primeraného posúdenia plánu alebo projektu podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch taký plán alebo projekt „nepriaznivo ovplyvniť integritu lokality“. V tejto súvislosti súd uvádza, že na základe rozsudku zo 7. septembra 2004, Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging (C-127/02, Zb. s. I-7405), sa jeho pochybnosti úplne nerozptýlili.

18

Za týchto okolností Supreme Court rozhodol prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

19

Galway County Council a Galway City Council v podstate tvrdia, že Súdny dvor nemá právomoc odpovedať na prejudiciálne otázky vzhľadom na to, že článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch sa neuplatňuje na vec samu, pretože rozhodnutie An Bord, ktorým sa schválil projekt cestného obchvatu mesta Galway N 6, bolo prijaté predtým, než Komisia vydala rozhodnutie klasifikovať rozšírenie lokality Lough Corrib dotknuté týmto projektom ako LEV.

20

Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu totiž vyplýva, že v čase vydania rozhodnutia An Bord z 20. novembra 2008 bolo rozšírenie lokality Lough Corrib oznámené v rámci Írska podľa článku 4 nariadenia z roku 1997, ale táto rozšírená lokalita ešte nebola zaradená do zoznamu LEV prijatého Komisiou. Komisia svoje rozhodnutie prijala 12. decembra 2008, teda tri týždne po rozhodnutí An Bord.

21

Vo veci samej, ako uvádza aj samotný vnútroštátny súd, sa článok 30 nariadenia z roku 1997 z veľkej časti zhoduje so znením článku 6 smernice o biotopoch. Z názvu tohto nariadenia okrem iného vyplýva, že jeho prijatím írsky zákonodarca prebral predmetnú smernicu do vnútroštátneho práva. Ako napokon uvádza aj vnútroštátny súd, Írsko sa na základe toho, že oznámenej lokalite priznalo rovnakú ochranu, ako poskytuje článok 6 ods. 2 až 4 smernice o biotopoch, ešte predtým, než bola táto lokalita zaradená ako LEV do zoznamu prijatého Komisiou, domnievalo, že si splnilo povinnosť prijať potrebné ochranné opatrenia do vyhlásenia lokality za LEV.

22

S ohľadom na uvedené treba pripomenúť, že Súdny dvor už rozhodol, že hoci sa ochranné opatrenia stanovené v článku 6 ods. 2 až 4 smernice o biotopoch majú vzťahovať len na lokality, ktoré sú na zozname lokalít vybratých ako LEV a schválených Komisiou, neznamená to, že členské štáty nemajú chrániť lokality od chvíle, keď ich podľa článku 4 ods. 1 tejto smernice navrhnú vo vnútroštátnom zozname zasielanom Komisii ako lokality prichádzajúce do úvahy ako budúce LEV (pozri rozsudok z 13. januára 2005, Dragaggi a i., C-117/03, Zb. s. I-167, body 25 a 26, ako aj zo 14. septembra 2006, Bund Naturschutz in Bayern a i., C-244/05, Zb. s. I-8445, body 36 a 37).

23

Z toho vyplýva, že od chvíle, keď členský štát navrhne lokalitu na základe článku 4 ods. 1 smernice o biotopoch ako lokalitu prichádzajúcu do úvahy ako LEV vo vnútroštátnom zozname zasielanom Komisii, a aspoň dovtedy, kým Komisia v tejto súvislosti prijme rozhodnutie, je tento členský štát podľa tejto smernice povinný prijať ochranné opatrenia na zabezpečenie sledovaného ekologického záujmu (pozri v tomto zmysle rozsudky Dragaggi a i., už citovaný, bod 29, ako aj Bund Naturschutz in Bayern a i., už citovaný, bod 38). Situáciu takejto lokality teda nemožno považovať za takú, na ktorú sa nevzťahuje právo Únie.

24

Z predchádzajúcich úvah preto vyplýva, že Súdny dvor je príslušný odpovedať na prejudiciálne otázky, ktoré predložil Supreme Court.

25

Vnútroštátny súd sa svojimi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, v podstate pýta, či sa článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch má vykladať v tom zmysle, že v situácii, aká existuje vo veci samej, plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo pre ňu nie je potrebný, nepriaznivo ovplyvňuje integritu tejto lokality. Na účely tohto výkladu sa vnútroštátny súd pýta na prípadný vplyv zásady ochrany, ako aj na vzťahy existujúce medzi odsekmi 3 a 4 tohto článku 6.

26

Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že realizácia cestného obchvatu mesta Galway N 6 povedie k trvalej nenahraditeľnej strate časti vápencového chodníka patriaceho do LEV Lough Corrib, ktorý je prioritným typom prirodzeného biotopu osobitne chráneného smernicou o biotopoch. Po posúdení vplyvu tohto cestného projektu na LEV Lough Corrib An Bord konštatoval, že existuje miestne významný negatívny vplyv na túto lokalitu, ale napriek tomu rozhodol, že tento vplyv nepriaznivo neovplyvní integritu tejto lokality.

27

Podľa tvrdení, ktoré predložili P. Sweetman, Írsko, Attorney General, Minister for the Environment, Heritage and Local Government, ako aj Komisia, negatívny vplyv tohto cestného projektu na predmetnú lokalitu nevyhnutne znamená nepriaznivý vplyv na jej integritu. An Bord, Galway County Council a Galway City Council, ako aj vláda Spojeného kráľovstva naopak tvrdia, že konštatovanie zhoršenia stavu tejto lokality nie je nevyhnutne nezlučiteľné s neexistenciou nepriaznivého vplyvu na jej integritu.

28

Článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch upravuje posúdenie, ktorého cieľom je pomocou predchádzajúcej kontroly zabezpečiť, že plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo pre ňu nie je potrebný, ale môže mať na ňu významný vplyv, sa povolí len za predpokladu, že nebude mať nepriaznivý vplyv na integritu tejto lokality (rozsudky Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging, už citovaný, bod 34, ako aj zo 16. februára 2012, Solvay a i., C-182/10, bod 66).

29

Toto ustanovenie tak stanovuje dve fázy. Prvá fáza, opísaná v prvej vete tohto ustanovenia, vyžaduje od členských štátov, aby vykonali primerané posúdenie vplyvu plánu alebo projektu na chránenú lokalitu, ak existuje pravdepodobnosť, že tento plán alebo projekt môže mať na túto lokalitu významný vplyv (pozri v tomto zmysle rozsudok Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging, už citovaný, body 41 a 43).

30

Ak v tejto súvislosti plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo pre ňu nie je nevyhnutný, môže ohroziť ciele jej ochrany, musí sa považovať za taký, ktorý môže mať významný vplyv na túto lokalitu. Posúdenie uvedeného nebezpečenstva sa musí vykonať najmä s ohľadom na vlastnosti a podmienky životného prostredia príznačné pre lokalitu, ktorej sa takýto plán alebo projekt týka (pozri v tomto zmysle rozsudok Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging, už citovaný, bod 49).

31

Druhá fáza, uvedená v článku 6 ods. 3 druhej vete smernice o biotopoch, ktorá nasleduje po primeranom posúdení, umožňuje taký plán alebo projekt povoliť len pod podmienkou, že nepriaznivo neovplyvní integritu dotknutej lokality, a v súlade s ustanoveniami odseku 4 tohto článku.

32

V tejto súvislosti treba s cieľom posúdiť rozsah formulácie „nepriaznivo ovplyvní integritu lokality“ v jej celkovom kontexte spresniť – ako to už uviedla generálna advokátka v bode 43 svojich návrhov –, že ustanovenia článku 6 smernice o biotopoch treba vykladať ako koherentný celok s ohľadom na ciele ochrany stanovené v predmetnej smernici. Odseky 2 a 3 tohto článku totiž majú zabezpečiť rovnakú úroveň ochrany prirodzených biotopov a prirodzených biotopov druhov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. novembra 2011, Komisia/Španielsko, C-404/09, Zb. s. I-11853, bod 142), zatiaľ čo odsek 4 tohto článku je len ustanovením, ktoré upravuje výnimku z druhej vety odseku 3.

33

Súdny dvor už rozhodol, že ustanovenia článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch umožňujú splniť zásadný cieľ udržania a ochrany kvality životného prostredia, spolu s ochranou prirodzených biotopov a ochranou voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, a zakotvujú povinnosť všeobecnej ochrany spočívajúcej v predchádzaní poškodeniu, ako aj rušeniu, ktoré by mohli byť podstatné vo vzťahu k cieľom uvedenej smernice (rozsudok zo 14. januára 2010, Stadt Papenburg, C-226/08, Zb. s. I-131, bod 49 a citovaná judikatúra).

34

Článok 6 ods. 4 smernice o biotopoch uvádza, že ak sa aj napriek negatívnemu posúdeniu vplyvu vykonanému podľa článku 6 ods. 3 prvej vety tejto smernice a pri neexistencii alternatívnych riešení musí plán alebo projekt realizovať z naliehavých dôvodov vyššieho verejného záujmu, vrátane záujmu sociálnej a ekonomickej povahy, členský štát prijme všetky kompenzačné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, že celková koherencia sústavy Natura 2000 bude chránená (pozri rozsudky z 20. septembra 2007, Komisia/Taliansko, C-304/05, Zb. s. I-7495, bod 81, ako aj Solvay a i., už citovaný, bod 72).

35

V tejto súvislosti sa odsek 4 článku 6 smernice o biotopoch ako ustanovenie upravujúce výnimku z kritéria schválenia stanoveného v druhej vete odseku 3 tohto článku musí uplatňovať až po tom, ako sa vplyv plánu alebo projektu posúdil podľa ustanovení tohto odseku 3 (pozri rozsudok Solvay a i., už citovaný, body 73 a 74).

36

Z toho vyplýva, že ustanovenia článku 6 ods. 2 až 4 smernice o biotopoch ukladajú členským štátom sériu povinností a osobitných postupov, ktoré majú zabezpečiť, ako to vyplýva aj z článku 2 ods. 2 tejto smernice, aby sa prirodzené biotopy, a predovšetkým osobitné chránené územia, zachovali v priaznivom stave ochrany alebo sa do takéhoto stavu obnovili.

37

V tejto súvislosti sa podľa článku 1 písm. e) smernice o biotopoch stav ochrany prirodzeného biotopu považuje za „priaznivý“ najmä vtedy, keď jeho prirodzený rozsah a územie, ktoré pokrýva, zostávajú stabilné alebo sa zväčšujú, keď existuje špecifická štruktúra a funkcie potrebné na jeho dlhodobé udržanie, pričom je pravdepodobné, že budú v dohľadnom čase pretrvávať.

38

V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že ustanovenia smernice o biotopoch majú zabezpečiť, aby členské štáty v súvislosti s lokalitami, v ktorých sa vyskytujú typy prirodzených biotopov, prijali vhodné ochranné opatrenia na udržanie ekologických vlastností týchto lokalít (pozri rozsudky z 20. mája 2010, Komisia/Španielsko, C-308/08, Zb. s. I-4281, bod 21, a z 24. novembra 2011, Komisia/Španielsko, už citovaný, bod 163).

39

Z uvedeného preto treba odvodiť, že neovplyvniť integritu lokality prirodzeného biotopu v zmysle článku 6 ods. 3 druhej vety smernice o biotopoch predpokladá zachovať ho v priaznivom stave ochrany, čo znamená – ako to už uviedla generálna advokátka v bodoch 54 až 56 svojich návrhov – trvalé zachovanie základných vlastností dotknutej lokality súvisiacich s prítomnosťou určitého typu prirodzeného biotopu, ktorého cieľ ochrany odôvodnil zaradenie tejto lokality do zoznamu LEV v zmysle uvedenej smernice.

40

Povolenie v súvislosti s plánom alebo projektom v zmysle článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch možno teda vydať len za predpokladu, že príslušné orgány po tom, ako určili všetky aspekty tohto plánu alebo projektu, ktoré samostatne alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi môžu ovplyvniť ciele ochrany predmetnej lokality, a prihliadli na všetky najvýznamnejšie vedecké poznatky v danej oblasti, nadobudli istotu, že plán alebo projekt nebude mať nepriaznivý vplyv na integritu tejto lokality. Tak je to v prípade, ak z vedeckého hľadiska neexistuje žiadna dôvodná pochybnosť o neprítomnosti takého vplyvu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. novembra 2011, Komisia/Španielsko, bod 99, ako aj Solvay a i., bod 67).

41

V tomto ohľade treba uviesť, že vzhľadom na to, že príslušný orgán musí vydanie povolenia na posudzovaný plán alebo projekt zamietnuť, ak má pochybnosti v súvislosti s neexistenciou nepriaznivého vplyvu na integritu tejto lokality, kritérium na vydanie povolenia stanovené v článku 6 ods. 3 druhej vete smernice o biotopoch zahŕňa zásadu ochrany a umožňuje účinne predchádzať nepriaznivým vplyvom plánov alebo projektov na integritu chránených lokalít. Menej prísne kritérium na udelenie povolenia ako toto spomenuté by nemohlo rovnako účinne zabezpečiť dosiahnutie cieľa ochrany lokalít, ktorému slúži toto ustanovenie (rozsudok Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging, už citovaný, body 57 a 58).

42

Takého posúdenie sa o to viac uplatňuje vo veci samej, kde prirodzený biotop dotknutý plánovaným cestným projektom zahŕňa prioritné typy prirodzených biotopov, ktoré sú v článku 1 písm. d) smernice o biotopoch definované ako „typy prirodzených biotopov, ktorým hrozí vymiznutie“, za ktorých zachovanie má Európska únia „mimoriadnu zodpovednosť“.

43

Príslušné vnútroštátne orgány teda nemôžu schváliť zásahy, ktoré môžu trvalo ohroziť ekologické vlastnosti lokalít, v ktorých sa vyskytujú prioritné typy prirodzených biotopov. Ide najmä o prípady, keď by zásah mohol viesť k strate alebo k čiastočnému a nenapraviteľnému zničeniu prioritného typu prirodzeného biotopu, ktorý sa nachádza v predmetnej lokalite (pozri, pokiaľ ide o vymiznutie prioritných druhov, rozsudky z 20. mája 2010, Komisia/Španielsko, už citovaný, bod 21, a z 24. novembra 2011, Komisia/Španielsko, už citovaný, bod 163).

44

Pokiaľ ide o posúdenie vykonané podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch, treba spresniť, že nemôže mať medzery a musí obsahovať úplné, presné a definitívne zistenia a závery, ktoré môžu odstrániť akúkoľvek dôvodnú vedeckú pochybnosť, pokiaľ ide o vplyv prác plánovaných v dotknutej chránenej lokalite (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. novembra 2011, Komisia/Španielsko, už citovaný, bod 100 a citovanú judikatúru). Je úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil, či posúdenie vplyvu na lokalitu vyhovuje týmto požiadavkám.

45

Treba pripomenúť, že vo veci samej bola LEV Lough Corrib označená ako lokalita, v ktorej sa nachádza prioritný typ biotopu, najmä z dôvodu, že sa v nej nachádza vápencový chodník, teda prírodný zdroj, ktorý v prípade zničenia už nemožno nahradiť. So zreteľom na uvedené kritériá teda cieľ ochrany zodpovedá zachovaniu základných vlastností tejto lokality, čiže prítomnosti tohto vápencového chodníka, v priaznivom stave ochrany.

46

Ak teda príslušný vnútroštátny orgán na základe primeraného posúdenia vplyvu plánu alebo projektu na lokalitu podľa článku 6 ods. 3 prvej vety smernice o biotopoch dospeje k záveru, že tento plán alebo projekt môže spôsobiť trvalú nenapraviteľnú stratu celého prioritného typu prirodzeného biotopu, ktorého cieľ ochrany odôvodňuje označenie predmetnej lokality ako LEV, alebo jeho časti, treba prijať záver, že taký plán alebo projekt bude mať vplyv na integritu tejto lokality.

47

Za týchto okolností taký plán alebo projekt nemožno schváliť na základe uvedeného ustanovenia. V takej situácii však tento orgán môže prípadne vydať povolenie podľa článku 6 ods. 4 smernice o biotopoch, ak sú splnené podmienky, ktoré sú v ňom stanovené (pozri v tomto zmysle rozsudok Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging, už citovaný, bod 60).

48

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že na položené otázky treba odpovedať tak, že článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch treba vykladať v tom zmysle, že plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo pre ňu nie je potrebný, nepriaznivo ovplyvňuje integritu tejto lokality, ak by mohol brániť trvalému zachovaniu základných vlastností dotknutej lokality súvisiacich s prítomnosťou prioritného typu prirodzeného biotopu, ktorého cieľ ochrany odôvodnil zaradenie tejto lokality do zoznamu LEV v zmysle tejto smernice. Na účely tohto posúdenia treba uplatniť zásadu ochrany.

49

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Článok 6 ods. 3 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín sa má vykladať v tom zmysle, že plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo pre ňu nie je potrebný, nepriaznivo ovplyvňuje integritu tejto lokality, ak by mohol brániť trvalému zachovaniu základných vlastností dotknutej lokality súvisiacich s prítomnosťou prioritného typu prirodzeného biotopu, ktorého cieľ ochrany odôvodnil zaradenie tejto lokality do zoznamu LEV v zmysle tejto smernice. Na účely tohto posúdenia treba uplatniť zásadu ochrany.