—

Eurogate Distribution GmbH, v zastúpení: U. Schrömbges a H. Bleier, Rechtsanwälte,

—

česká vláda, v zastúpení: M. Smolek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,

—

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci G. Albenzio, avvocato dello Stato,

—

Európska komisia, v zastúpení: L. Bouyon a B.-R. Killmann, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 204 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307), zmeneného a doplneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 648/2005 z 13. apríla 2005 (Ú. v. EÚ L 117, s. 13, ďalej len „colný kódex“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Eurogate Distribution GmbH (ďalej len „Eurogate“) a Hauptzollamt Hamburg-Stadt (ďalej len „Hauptzollamt“) vo veci vymáhaného colného dlhu pri dovoze od spoločnosti Eurogate z dôvodu oneskoreného zápisu informácií týkajúcich sa odobratia tovaru z colného skladu do skladovej evidencie.

3

Režim colného uskladňovania je režimom s podmienečným systémom a colným režimom s ekonomickým účinkom v zmysle článku 84 ods. 1 písm. a) a b) colného kódexu. Režim colného uskladňovania sa riadi všeobecnými ustanoveniami hlavy IV, kapitoly 2, oddielu 3, časti A colného kódexu, ako aj osobitnými ustanoveniami v časti C s názvom „colné uskladňovanie“ tohto oddielu. Článok 89 tohto kódexu obsahuje ustanovenia týkajúce sa ukončenia režimov s podmienečným systémom. Články 98 a 99 predmetného kódexu poskytujú definície týkajúce sa colného uskladňovania. Článok 105 tohto kódexu stanovuje povinnosť viesť v rámci režimu colného uskladňovania skladovú evidenciu.

4

Článok 89 ods. 1 colného kódexu stanovuje:

„Colný režim v podmienečnom systéme s ekonomickým účinkom sa ukončí, keď je tovaru prepustenému do tohto colného režimu alebo výrobkom spracovaným alebo zušľachteným v rámci tohto colného režimu pridelené nové colne schválené určenie alebo použitie.“

5

Články 98 až 99 tohto kódexu znejú:

„Článok 98

1.   Colný režim colné uskladňovanie [Režim colného uskladňovania – neoficiálny preklad] umožňuje uskladňovať v colnom sklade:

…

Článok 99

Colným skladom môže byť buď verejný sklad, alebo súkromný sklad.

‚Verejným skladom‘ sa rozumie colný sklad, ktorý môže na uskladňovanie tovaru použiť akákoľvek osoba,

Skladovateľom je osoba, ktorej bolo udelené povolenie na prevádzkovanie colného skladu.

Ukladateľom je osoba viazaná colným vyhlásením, na základe ktorého bol tovar prepustený do colného režimu colné uskladňovanie [režimu colného uskladňovania – neoficiálny preklad] alebo osoba, na ktorú boli prevedené práva alebo povinnosti tejto osoby.“

6

Článok 105 prvý odsek uvedeného kódexu stanovuje:

„Osoba určená colnými orgánmi vedie skladovú evidenciu všetkého tovaru uskladňovaného v colnom režime colné uskladňovanie [režime colného uskladňovania – neoficiálny preklad]vo forme schválenej týmito orgánmi. […]“

7

Hlava VII colného kódexu nazvaná „Colný dlh“ vo svojej kapitole 2 obsahuje ustanovenia týkajúce sa vzniku colného dlhu. Táto kapitola zahŕňa predovšetkým články 201 až 205, kde sú upravené skutočnosti, ktoré vedú k vzniku colného dlhu pri dovoze.

8

Článok 204 colného kódexu stanovuje:

„1.   Colný dlh pri dovoze vzniká:

…

s výnimkou prípadov [v iných prípadoch, ako tých – neoficiálny preklad], ktoré sú uvedené [nezákonné odňatie tovaru [vyňatie tovaru – neoficiálny preklad], ktorý podlieha dovoznému clu spod colného dohľadu], pokiaľ sa nezistí, že nedodržanie týchto podmienok nemá podstatný vplyv na správne vykonávanie dočasného uskladnenia alebo daného colného režimu.

2.   Colný dlh vzniká buď v okamihu, keď prestane byť plnená povinnosť, ktorej nesplnením colný dlh vzniká, alebo okamihom, keď je tovar prepustený do daného colného režimu a ak sa dodatočne zistí, že podmienky stanovené na prepustenie tovaru do uvedeného colného režimu alebo udelenie zníženej alebo nulovej sadzby dovozného cla v dôsledku konečného použitia tovaru neboli v skutočnosti splnené.

3.   Dlžníkom je osoba, ktorá má buď plniť povinnosti vyplývajúce z dočasného uskladnenia tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu alebo z použitia colného režimu, do ktorého bol tento tovar prepustený, alebo osoba, ktorá má plniť podmienky spojené s prepustením tovaru do daného colného režimu.“

9

V súlade s článkami 247 a 247a colného kódexu prijme Európska komisia s pomocou výboru pre colný kódex opatrenia potrebné na vykonanie tohto nariadenia. Na tento účel prijala Európska komisia nariadenie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 (Ú. v. ES L 253, s. 1; Mim. vyd. 02/006, s. 3), zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 402/2006 z 8. marca 2006 (Ú. v. EÚ L 70, s. 35, ďalej len „vykonávacie nariadenie“).

10

Články 529 a 530 vykonávacieho nariadenia obsahujú ustanovenia týkajúce sa vedenia skladovej evidencie colného uskladňovania.

11

Článok 529 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje:

„Colné záznamy [Skladová evidencia – neoficiálny preklad] vždy ukazujú aktuálne zásoby tovaru, ktoré sa ešte stále nachádzajú v režime colného uskladnenia. Správca colného skladu predkladá dozornému úradu v lehotách ustanovených colnými orgánmi zoznam uvedených zásob.“

12

Článok 530 ods. 3 uvedeného nariadenia stanovuje:

„Zápis v skladových záznamoch [v skladovej evidencii – neoficiálny preklad] týkajúci sa opustenia colného režimu sa vykoná najneskôr v čase, keď tovar opúšťa colný sklad alebo skladovacie zariadenie držiteľa.“

13

Článok 859 vykonávacieho nariadenia stanovuje:

„Nasledujúce prípady sa považujú za neplnenie, ktoré nemá významný účinok na správnu prevádzku dočasného uskladnenia alebo príslušný colný režim v zmysle článku 204 (1) kódexu, za predpokladu, že:

14

V zmysle článku 860 vykonávacieho nariadenia „colné orgány majú za to, že vznikol colný dlh podľa článku 204 (1) [colného kódexu], ak osoba, ktorá by bola dlžníkom nezistí [okrem prípadu, ak osoba, ktorá by bola dlžníkom, preukáže – neoficiálny preklad], že sú splnené podmienky uvedené v článku 859“.

15

Spoločnosť Eurogate má povolenie na prevádzkovanie súkromného colného skladu od roku 2006. Skladová evidencia týkajúca sa tohto colného skladu je v súlade s povolením vedená pomocou informačného systému.

16

Spoločnosť Eurogate ako skladovateľ prijala od zákazníkov do svojho súkromného colného skladu tovar, ktorý nepochádzal zo Spoločenstva, na účely jeho spätného vývozu mimo územia Európskej únie. Pri odbere tohto tovaru z colného skladu boli vyhotovené colné vyhlásenia na jeho spätný vývoz.

17

Pri colnej kontrole 31. januára 2007 sa zistilo, že odbery sporného tovaru boli do skladovej evidencie zapísané až po uplynutí doby 11 až 126 dní, čiže k príliš neskorému dátumu podľa článku 105 prvého odseku colného kódexu v spojení s článkom 529 ods. 1 a článkom 530 ods. 3 vykonávacieho nariadenia.

18

Výmerom z 1. júla 2008 vyrubil Hauptzollamt na tovar, ktorý bol oneskorene zapísaný do skladovej evidencie, dovozné clo. Eurogate podala proti tomuto výmeru námietku.

19

Po odpustení časti predmetného cla priznaného výmerom z 11. augusta 2009 zamietol Hauptzollamt pre zvyšok dlžného cla výmerom z 8. decembra 2009 námietku spoločnosti Eurogate ako nedôvodnú, pretože oneskorené zápisy do skladovej evidencie treba považovať za porušenie povinností, ktoré spoločnosti Eurogate vyplývali v rámci režimu colného uskladňovania, a teda že toto nesplnenie povinnosti viedlo k vzniku colného dlhu na základe článku 204 ods. 1 colného kódexu. Vnútroštátny súd v tomto smere poukazuje na to, že v dôsledku hrubej nedbanlivosti, ktorej sa dopustila Eurogate, nemožno konštatovať, že toto porušenie nemalo vplyv na správnu prevádzku colného režimu. V prejednávanej veci teda nie sú splnené podmienky článku 859 vykonávacieho nariadenia.

20

Eurogate teda podala na Finanzgericht Hamburg (Finančný súd v Hamburgu) žalobu, ktorou sa domáha zrušenia colného výmeru z 1. júla 2008, zmeneného výmerom z 11. augusta 2009 a potvrdeného rozhodnutím z 8. decembra 2009, pričom najmä tvrdí, že oneskorené zápisy odberov z colného skladu do skladovej evidencie nie sú porušením jej povinností podľa článku 204 ods. 1 písm. a) colného kódexu, keďže túto povinnosť zápisu, ktorá vyplýva zo spojenia ustanovení článku 105 colného kódexu a článku 530 ods. 3 vykonávacieho nariadenia, treba splniť až po ukončení režimu colného uskladňovania.

21

Hauptzollamt na toto tvrdenie odpovedal, že zápis do skladovej evidencie nie je povinnosťou, ktorá sa uplatní po ukončení predmetného colného režimu. Naopak, uvedený zápis sa má vykonať ešte počas režimu colného uskladňovania alebo zároveň s ukončením tohto režimu. Proces colného uskladňovania sa podľa názoru Hauptzollamt v prejednávanej veci skončil až po odbere tovaru, ktorý nepochádzal zo Spoločenstva, na jeho prepustenie do režimu tranzitu ako nového colného určenia alebo použitia.

22

Vnútroštátny súd sa domnieva, že výklad, podľa ktorého porušenie povinnosti bezodkladne zapísať odber tovaru do skladovej evidencie vedie k vzniku colného dlhu, vyvoláva pochybnosti.

23

V tejto súvislosti vnútroštátny súd zdôrazňuje, že ak by sa priklonil k názoru časti nemeckých akademikov, ktorí vychádzajú zo znenia článku 204 ods. 1 písm. a) colného kódexu, bolo by možné prijať záver, že v prejednávanej veci došlo k porušeniu povinnosti bezodkladne zapísať odber tovaru do skladovej evidencie „počas“ používania predmetného colného režimu a že toto porušenie „nevyplynulo“ z tohto používania. Nevznikol teda nijaký colný dlh. Okrem toho, keďže už tovaru bolo pridelené nové colné určenie alebo použitie a keďže porušenie tejto povinnosti už nič nezmenilo na postavení tovaru, vnútroštátny súd sa pýta, či ešte môže vzniknúť colný dlh a či by sa určité porušenia colného režimu nemali postihovať iným spôsobom.

24

Usudzujúc, že pre rozhodnutie sporu, o ktorom koná, je nutný výklad práva Únie, Finanzgericht Hamburg rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 204 ods. 1 písm. a) [colného kódexu] vykladať v tom zmysle, že v prípade tovaru, ktorý nepochádzal zo Spoločenstva, nachádzal sa v režime colného uskladňovania a po ukončení tohto režimu bol prepustený do nového colného režimu, vedie porušenie povinnosti zapísať odber tovaru z colného skladu do informačného systému, ktorý je na to určený, už pri ukončení režimu colného uskladňovania a nie až oveľa neskôr, k vzniku colného dlhu za tovar?“

25

Vnútroštátny súd sa svojou otázkou v podstate pýta, či sa má článok 204 ods. 1 písm. a) colného kódexu vykladať v tom zmysle, že v prípade tovaru, ktorý nepochádza zo Spoločenstva, nesplnenie povinnosti zapísať odber tovaru z colného skladu bezodkladne do skladovej evidencie, ktorá je na to určená, aj keď bol tento tovar spätne vyvezený počas ukončenia režimu colného uskladňovania, vedie k vzniku colného dlhu za tento tovar.

26

V súlade s článkom 204 ods. 1 písm. a) colného kódexu vedie nesplnenie jednej z povinností vyplývajúcej z použitia colného režimu, do ktorého bol tovar, ktorý podlieha dovoznému clu, prepustený, k vzniku colného dlhu pri dovoze.

27

Treba pripomenúť, že režim colného uskladňovania umožňuje uskladnenie tovarov, ktoré nepochádzajú zo Spoločenstva, v colnom sklade s oslobodením od dovozného cla za tieto tovary. Hoci sa tieto posledné uvedené tovary fyzicky nachádzajú na colnom území Únie, považujú sa napriek tomu za tovary, ktoré nepochádzajú zo Spoločenstva. Uplatnenie takéhoto režimu podlieha splneniu niektorých povinností, na základe ktorých môžu colné orgány vždy zistiť stav zásob, tak ako stanovuje článok 529 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Medzi týmito povinnosťami sa povinnosť viesť skladovú evidenciu tovarov prepustených do režimu colného uskladnenia stanovená v článku 105 colného kódexu považuje za podstatnú povinnosť súvisiacu s týmto režimom (rozsudok z 27. októbra 2011, Groupe Limagrain Holding, C-402/10, Zb. s. I-10827, body 33 a 37). Nesplnenie povinnosti bezodkladne zapísať odber tovaru z colného skladu do skladovej evidencie, ktorá je na to určená, ohrozuje colný dohľad.

28

Navyše treba pripomenúť, že prítomnosť tovaru, ktorý nie je tovarom Spoločenstva, na colnom území Únie zahŕňa riziko, že tento tovar sa nakoniec bez preclenia dostane do hospodárskeho obehu členských štátov, pričom článok 204 colného kódexu, ako uvádza Komisia, prispieva k predchádzaniu tomuto riziku (pozri rozsudok z 15. júla 2010, DSV Road, C-234/09, Zb. s. I-7333, bod 31).

29

V prejednávanej veci bolo povolenie, ktoré bolo spoločnosti Eurogate vydané na prevádzkovanie súkromného colného skladu, podmienené vedením skladovej evidencie všetkých tovarov prepustených do režimu colného uskladňovania. Vo veci samej je preukázané, že spoločnosť Eurogate do tejto evidencie oneskorene zapísala odber tovaru, ktorý bol inak riadne spätne vyvezený.

30

Eurogate sa domnieva, že nesplnenie povinnosti, o ktoré ide vo veci samej, nemôže viesť k vzniku colného dlhu s ohľadom na článok 204 colného kódexu, keďže nesplnená povinnosť sa má uplatniť po ukončení predmetného colného režimu a táto povinnosť nie je základnou povinnosťou vyplývajúcou z režimu colného uskladňovania, a teda že toto nesplnenie povinnosti je len jednoduchou colnou nezrovnalosťou. V tejto súvislosti sa Komisia domnieva, že v čase, keď bola spoločnosť Eurogate povinná zapísať odber tovaru z colného skladu do skladovej evidencie, ktorá je na to určená, nebol režim colného uskladňovania ešte ukončený.

31

V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že žiadne z ustanovení colného kódexu a vykonávacieho nariadenia neumožňuje vyvodiť záver, že pokiaľ ide o vplyv nesplnenia povinnosti na vznik colného dlhu na základe uplatnenia článku 204 colného kódexu, treba rozlišovať medzi povinnosťou, ktorú treba splniť pred ukončením predmetného colného režimu, a povinnosťou, ktorú treba splniť po takomto ukončení, prípadne ešte medzi takzvanou „primárnou“ a „sekundárnou“ povinnosťou (pozri rozsudok zo 6. septembra 2012, Döhler Neuenkirchen, C-262/10, bod 38).

32

Ako uviedol aj generálny advokát v bode 47 svojich návrhov, povinnosť zaplatiť v takomto prípade clo nepredstavuje administratívnu, daňovú alebo trestnoprávnu sankciu, ale len dôsledok zistenia nesplnenia podmienok požadovaných na získanie výhody vyplývajúcej z uplatňovania režimu colného uskladňovania, v dôsledku čoho nie je možné uplatniť podmienečné oslobodenie od cla a vyrubenie cla je odôvodnené. Tento režim teda zahŕňa poskytnutie podmienenej výhody, ktorú nemožno poskytnúť v prípade, ak neboli na to splnené príslušné podmienky.

33

Navyše oneskorený zápis do skladovej evidencie nepatrí do vyčerpávajúceho zoznamu nesplnenia povinností, ktoré nemusia mať významný účinok na správnu prevádzku príslušného colného režimu, obsiahnutého v článku 859 vykonávacieho nariadenia.

34

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 859 vykonávacieho nariadenia platne zavádza systém, ktorý taxatívne upravuje porušenia povinnosti v zmysle článku 204 ods. 1 písm. a) colného kódexu, ktoré „nemajú významný účinok na správnu prevádzku dočasného uskladnenia alebo príslušný colný režim“ (rozsudok z 11. novembra 1999, Söhl & Söhlke, C-48/98, Zb. s. I-7877, bod 43).

35

S ohľadom na vyššie uvedené treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 204 ods. 1 písm. a) colného kódexu sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade tovaru, ktorý nepochádza zo Spoločenstva, nesplnenie povinnosti zapísať odber tovaru z colného skladu do skladovej evidencie, ktorá je na to určená, a to najneskôr v okamihu tohto odberu, vedie k vzniku colného dlhu za tento tovar, aj keď bol tento tovar spätne vyvezený.

36

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Článok 204 ods. l písm. a) nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, zmeneného a doplneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 648/2005 z 13. apríla 2005, sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade tovaru, ktorý nepochádza zo Spoločenstva, nesplnenie povinnosti zapísať odber tovaru z colného skladu do skladovej evidencie, ktorá je na to určená, a to najneskôr v okamihu tohto odberu, vedie k vzniku colného dlhu za tento tovar, aj keď bol tento tovar spätne vyvezený.