Vec C‑115/10
Bábolna Mezőgazdasági Termelő, Fejlesztő és Kereskedelmi Zrt.
proti
Mezőgazdasági és Vidékfejlesztési Hivatal Központi Szerve
(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Fővárosi Bíróság)
„Spoločná poľnohospodárska politika – Nariadenie (ES) č. 1782/2003 – Doplnková vnútroštátna priama pomoc – Podmienky priznania“
Abstrakt rozsudku
Poľnohospodárstvo – Spoločná poľnohospodárska politika – Integrovaný systém spravovania a kontroly určitých schém poskytovania pomoci – Doplnková vnútroštátna pomoc
(Nariadenie Rady č. 1782/2003; rozhodnutie Rady 2004/281)
Nariadenie č. 1782/2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, zmenené a doplnené rozhodnutím 2004/281, ktorým sa v dôsledku reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky upravuje Akt o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá vylučuje, aby právnické osoby, ktoré vykonávajú poľnohospodársku činnosť na území dotknutého členského štátu, získali doplnkovú vnútroštátnu pomoc v prípade, že sú v likvidácii, ak podmienka neexistencie takejto likvidácie nebola predtým Európskou komisiou povolená.
Hoci totiž nariadenie č. 1782/2003 dáva novým členským štátom v rámci uplatnenia doplnkovej vnútroštátnej pomoci istú mieru voľnej úvahy, táto voľná úvaha má však svoje obmedzenie, lebo podľa článku 143c ods. 7 uvedeného nariadenia musia byť úroveň, po ktorú môže byť doplnková vnútroštátna pomoc vyplácaná, ako aj jej sadzba a prípadné podmienky jej udelenia predmetom predchádzajúceho povolenia Komisie.
(pozri body 36, 38, 41 a výrok)
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)
z 9. júna 2011 (*)
„Spoločná poľnohospodárska politika – Nariadenie (ES) č. 1782/2003 – Doplnková vnútroštátna priama pomoc – Podmienky priznania“
Vo veci C‑115/10,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Fővárosi Bíróság (Maďarsko) z 31. augusta 2009 a doručený Súdnemu dvoru 3. marca 2010, ktorý súvisí s konaním:
Bábolna Mezőgazdasági Termelő, Fejlesztő és Kereskedelmi Zrt.
proti
Mezőgazdasági és Vidékfejlesztési Hivatal Központi Szerve,
SÚDNY DVOR (prvá komora),
v zložení: predseda prvej komory A. Tizzano, sudcovia A. Borg Barthet (spravodajca), M. Ilešič, M. Safjan a M. Berger,
generálny advokát: J. Mazák,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– maďarská vláda, v zastúpení: M. Z. Fehér a K. Szíjjártó, splnomocnení zástupcovia,
– Európska komisia, v zastúpení: H. Tserepa‑Lacombe a A. Sipos, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 10. februára 2011,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu nariadenia Rady (EHS) č. 3508/92 z 27. novembra 1992, ktorým sa stanovuje integrovaný systém spravovania a kontroly určitých schém poskytovania pomoci v spoločenstve (Ú. v. ES L 355, s. 1; Mim. vyd. 03/013, s. 223) a nariadenia Rady (ES) č. 1259/1999 zo 17. mája 1999, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá pre schémy priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. ES L 160, s. 113; Mim. vyd. 03/025, s. 424).
2 Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi Bábolna Mezőgazdasági Termelő, Fejlesztő és Kereskedelmi Zrt. (ďalej len „Bábolna“) a Mezőgazdasági és Vidékfejlesztési Hivatal Központi Szerve (Úrad pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, ďalej len „Hivatal“) v súvislosti s priznaním doplnkovej vnútroštátnej poľnohospodárskej pomoci spoločnosti Bábolna na rok 2004.
Právny rámec
Právna úprava Únie
Rozhodnutie 2004/281/ES
3 Rozhodnutie Rady 2004/281/ES z 22. marca 2004, ktorým sa v dôsledku reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky upravuje Akt o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Ú. v. EÚ L 93, s. 1), bolo prijaté podľa článku 2 ods. 3 Zmluvy o pristúpení Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky k Európskej únii podpísanej v Aténach 16. apríla 2003 (Ú. v. EÚ L 236, s. 17) a článku 23 súvisiaceho aktu o pristúpení (Ú. v. EÚ L 236, s. 33, ďalej len „akt o pristúpení“).
4 Toto rozhodnutie vo svojom článku 1 bode 5 nahradzuje bod 27 kapitoly 6.A prílohy II aktu o pristúpení, ktorý mení a dopĺňa nariadenie č. 1259/1999, ustanoveniami, ktorými sa mení a dopĺňa nariadenie Rady č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2019/93, (ES) č. 1452/2001, (ES) č. 1453/2001, (ES) č. 1454/2001, (ES) č. 1868/94, (ES) č. 1251/1999, (ES) č. 1254/1999, (ES) č. 1673/2000, (EHS) č. 2358/71 a (ES) č. 2529/2001 (Ú. v. EÚ L 270, s. 1; Mim. vyd. 03/040, s. 269), aby sa zohľadnili úpravy v spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) zavedené prijatím tohto nariadenia, ku ktorým došlo po podpísaní prístupových dokumentov.
5 Odôvodnenie č. 10 rozhodnutia 2004/281 stanovuje:
„S cieľom zachovať ucelenosť doplnkových štátnych priamych platieb sa musia vykonať niektoré úpravy po zavedení nového systému jednotných platieb. Osobitne je nevyhnutné prispôsobiť úpravy v akte o pristúpení tak, aby sa zabezpečilo, že takéto doplnkové platby môžu fungovať tak, ako bolo zamýšľané podľa troch rôznych scenárov: po prvé ‚klasický‘ systém priamych platieb, po druhé regionálna možnosť voľby nového systému jednotných platieb a po tretie systém jednotných platieb na plochu.“
Nariadenie č. 1782/2003
6 Nariadenie č. 1782/2003 zrušilo nariadenia č. 3508/92 a 1259/1999 s účinnosťou od 1. mája 2004.
7 Odôvodnenie č. 21 nariadenia č. 1782/2003 stanovuje:
„Režimy podpory, na ktoré sa vzťahuje [SPP], poskytujú priamu podporu príjmov, najmä s cieľom zaistiť poľnohospodárskemu obyvateľstvu primeranú životnú úroveň. Tento cieľ je úzko spojený so zachovávaním vidieckych oblastí. …“
8 Článok 1 nariadenia č. 1782/2003, zmeneného a doplneného rozhodnutím č. 2004/281 (ďalej len „nariadenie č. 1782/2003“), uvádza:
„Toto nariadenie stanovuje:
– spoločné pravidlá o priamych platbách v rámci režimov podpory príjmov, na ktoré sa vzťahuje [SPP] a ktoré sú financované záručnou sekciou Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF), uvedených v prílohe I okrem režimov stanovených nariadením (ES) č. 1257/1999,
– podporu príjmov poľnohospodárov (ďalej len ‚režim jednotnej platby‘),
– zjednodušenú prechodnú podporu príjmov pre poľnohospodárov v nových členských štátoch (ďalej len ‚systém jednotných platieb na plochu‘),
…“
9 Podľa článku 2 nariadenia č. 1782/2003:
„Na účely tohto nariadenia sa:
a) ‚poľnohospodárom‘ rozumie fyzická alebo právnická osoba alebo skupina fyzických alebo právnických osôb nehľadiac na právnu formu skupiny a jej členov podľa vnútroštátnych právnych predpisov jednotlivých členských štátov, ktorých poľnohospodársky podnik sa nachádza na území spoločenstva podľa článku 299 [ES] a ktoré vykonávajú poľnohospodársku činnosť;
b) ‚poľnohospodárskym podnikom‘ rozumie celok produkčných jednotiek spravovaných poľnohospodárom, ktoré sa nachádzajú na území toho istého členského štátu;
c) ‚poľnohospodárskou činnosťou‘ rozumie produkcia, chov alebo pestovanie poľnohospodárskych produktov včítane zberu, dojenia, plemenárskej činnosti a chovu zvierat na poľnohospodárske účely alebo udržovanie pôdy v dobrom poľnohospodárskom a ekologickom stave podľa článku 5.“
10 Článok 22 nazvaný „Žiadosti o podporu“ sa nachádza v hlave II nariadenia č. 1782/2003 s názvom „Všeobecné ustanovenia“ a uvádza:
„Poľnohospodár predkladá každý rok žiadosť o priame platby v rámci integrovaného systému, v ktorej sú prípadne uvedené:
– všetky poľnohospodárske pozemky poľnohospodárskeho podniku;
– počet a výška platobných nárokov;
– akékoľvek ďalšie informácie stanovené týmto nariadením alebo príslušným členským štátom.“
11 Článok 28 uvedeného nariadenia s názvom „Platobné podmienky“ vo svojom odseku 1 uvádza:
„Pokiaľ nestanoví toto nariadenie inak, vyplatia sa platby v rámci režimov podpory uvedených v prílohe I oprávneným osobám v plnej výške.“
12 Hlava III nariadenia č. 1782/2003 je venovaná režimu jednotnej platby. Podľa článku 44 ods. 1 až 3 tohto nariadenia:
„1. Každý platobný nárok viazaný na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu, udeľuje právo na výplatu čiastky, ktorá je stanovená platobným nárokom.
2. ‚Hektárom, na ktorý možno poskytnúť podporu‘ sa rozumie akákoľvek poľnohospodárska plocha poľnohospodárskeho podniku, ktorá sa využíva ako orná pôda alebo stály pasienok, okrem plôch, na ktorých sú trvalé kultúry a lesy alebo ktoré sú vyčlenené pre nepoľnohospodársku činnosť.
3. Poľnohospodár nahlási pozemky odpovedajúce ploche, na ktorú sa viaže platobný nárok. Okrem prípadu vyššej moci alebo mimoriadnych okolností sú uvedené pozemky poľnohospodárom k dispozícii počas aspoň desiatich mesiacov, ktoré začnú plynúť odo dňa, ktorý stanoví členský štát, najskôr však 1. septembra kalendárneho roku, ktorý predchádza roku podania žiadosti o účasť v režime jednotnej platby.“
13 Hlava IVa nariadenia č. 1782/2003 má názov „Vykonávanie systémov podpory v nových členských štátoch“.
14 Podľa článku 143a uvedeného nariadenia:
„V nových členských štátoch sa priame platby zavedú v súlade s nasledovným harmonogramom, v ktorom je zvyšovanie vyjadrené ako percentuálny podiel týchto platieb v spoločenstve v zložení k 30. aprílu 2004:
– 25 % v roku 2004,
– 30 % v roku 2005,
– 35 % v roku 2006,
– 40 % v roku 2007,
– 50 % v roku 2008,
– 60 % v roku 2009,
– 70 % v roku 2010,
– 80 % v roku 2011,
– 90 % v roku 2012,
– 100 % od roku 2013.“
15 Článok 143b nariadenia č. 1782/2003 s názvom „Systém jednotných platieb na plochu“ vo svojich odsekoch 1 až 3 stanovuje:
„1. Nové členské štáty sa môžu najneskôr do dňa pristúpenia rozhodnúť, že priame platby počas obdobia uplatňovania systému uvedeného v odseku 9 nahradia jednotnými platbami na plochu, ktoré sa vypočítajú v súlade s odsekom 2.
2. Jednotné platby na plochu sa vykonajú raz za rok. Vypočítajú sa vydelením celkovej ročnej sumy podľa odseku 3 poľnohospodárskou plochou každého nového členského štátu určenou podľa odseku 4.
3. Komisia stanoví pre každý nový členský štát celkovú ročnú sumu:
– ako súčet prostriedkov, ktoré by boli k dispozícii v novom členskom štáte v príslušnom kalendárnom roku na poskytovanie priamych platieb,
– podľa príslušných pravidiel spoločenstva a na základe kvantitatívnych parametrov, ako sú základné plochy, hraničné počty pre prémie, maximálne garantované množstvá (MGM), stanovené v akte o pristúpení a ďalších právnych predpisoch spoločenstva pre každú priamu platbu, a
– upravenú použitím percentuálneho podielu uvedeného v článku 143a pre postupné zavedenie priamych platieb.“
16 Článok 143c tohto nariadenia s názvom „Doplnkové štátne priame platby a priame platby“ znie:
„…
2. Nové členské štáty majú možnosť po povolení Komisiou doplniť priame platby do výšky:
…
Celková priama podpora, ktorá môže byť poskytnutá poľnohospodárovi v novom členskom štáte po pristúpení podľa príslušnej priamej platby, nesmie vrátane všetkých doplnkových štátnych priamych platieb presiahnuť úroveň priamej podpory, na ktorú by mal poľnohospodár nárok podľa príslušnej priamej platby, ktorá sa v tom čase uplatňuje na členské štáty spoločenstva v zložení k 30. aprílu 2004.
…
4. Ak sa nový členský štát rozhodne uplatňovať systém jednotných platieb na plochu, môže za podmienok uvedených v odsekoch 5 a 8 poskytnúť doplnkovú štátnu priamu pomoc.
5. Pokiaľ ide o rok 2004, celková suma doplnkovej štátnej pomoci poskytnutej na (pod)odvetvie je v tomto roku uplatňovania systému jednotných platieb na plochu obmedzená stanoveným limitom pre (pod)odvetvie. Tento limit sa rovná rozdielu medzi:
– celkovou sumou podpory pre (pod)odvetvie, ktorá je výsledkom uplatňovania písmena a) alebo b) odseku 2, podľa toho, ktoré viac vyhovuje, a
– celkovou sumou priamej podpory, ktorá by bola pre rovnaké (pod)odvetvie v príslušnom roku k dispozícii v danom novom členskom štáte podľa systému jednotných platieb na plochu.
Pokiaľ ide o roky počínajúce rokom 2005, požiadavka uplatňovať uvedené obmedzenie pomocou stanovených limitov pre (pod)odvetvie sa neuplatňuje. Ostáva však zachované právo nových členských štátov uplatňovať stanovené limity pre (pod)odvetvie za podmienky, že tieto limity sa týkajú iba
– priamych platieb kombinovaných so systémom jednotných platieb, a/alebo
– jednej alebo viacerých priamych platieb, ktoré sú vylúčené, alebo môžu byť vylúčené zo systému jednotných platieb v súlade s článkom 70 ods. 2, alebo na ktoré sa vzťahuje čiastočné vykonávanie podľa článku 64 ods. 2.
6. Nový členský štát môže na základe objektívnych kritérií a po povolení Komisie rozhodnúť o výške doplnkovej štátnej pomoci, ktorá bude poskytnutá.
7. Povolenie Komisie:
– v prípadoch, keď sa uplatňuje odsek 2 písm. b), určí príslušné vnútroštátne systémy priamych platieb porovnateľné s SPP,
– definuje úroveň, po ktorú môže byť doplnková štátna pomoc vyplácaná, percentuálnu sadzbu doplnkovej štátnej pomoci, prípadne podmienky jej udeľovania,
– bude vydané v súlade so všetkými úpravami, ktoré budú považované za nevyhnutné v dôsledku vývoja spoločnej poľnohospodárskej politiky.
8. Žiadne doplnkové štátne platby alebo pomoc nesmú byť udelené pre poľnohospodárske činnosti, pre ktoré nie sú stanovené žiadne priame platby v spoločenstve v zložení k 30. aprílu 2004.
…“
Vnútroštátna právna úprava
17 Článok 3 ods. 1 písm. a) nariadenia vlády č. 6/2004 z 22. januára 2004 o všeobecných podmienkach poľnohospodárskej pomoci Európskej únie, pomoci, ktorá je vo vzťahu k nej doplnková a je poskytovaná zo štátneho rozpočtu, a poľnohospodárskej pomoci, ktorá spadá do vnútroštátnej pôsobnosti [Magyar Közlöny 2004/7], stanovuje, že pomoc, ktorú upravuje toto nariadenie, vrátane doplnkovej pomoci možno poskytnúť právnickým osobám alebo spoločnostiam bez právnej subjektivity, ktoré sa nenachádzajú v konaní o oddlžení (csődeljárás), konkurznom konaní (felszámolás), vyrovnacom konaní (adósságrendezés) alebo v likvidačnom konaní (végelszámolás).
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
18 Bábolna podala 28. mája 2004 na Hivatal žiadosť o jednotnú platbu na plochu a o doplnkovú vnútroštátnu pomoc spojenú s touto platbou.
19 Následne Bábolna vstúpila 1. septembra 2004 do likvidácie v súlade s uznesením vlády č. 2186/2004 z 22. júla 2004 s cieľom reštrukturalizácie kapitálu privatizácie spoločnosti Bábolna Mezőgazdasági Termelő, Fejlesztő és Kereskedelmi Zrt. [Határozatok Tára č. 2004/33 (22. júl)].
20 Rozhodnutím zo 17. mája 2005 Hivatal čiastočne vyhovel žiadosti spoločnosti Bábolna a súhlasil s vyplatením jednotnej platby na plochu vo výške 174 410 400 HUF a doplnkovej vnútroštátnej pomoci na ornú pôdu vo výške 70 677 810 HUF.
21 Neskôr, keď Hivatal zistil, že Bábolna je od 1. septembra 2004 v likvidácii, prijal nové rozhodnutie, ktorým zmenil svoje rozhodnutie zo 17. mája 2005. Týmto pozmeňujúcim rozhodnutím zamietol na základe článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia vlády č. 6/2004 žiadosť o doplnkovú vnútroštátnu pomoc na ornú pôdu a uložil spoločnosti Bábolna povinnosť vrátiť sumu 15 829 789 HUF, ktorú jej vyplatil na základe tejto pomoci.
22 Bábolna podala žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia uvedeného pozmeňujúceho rozhodnutia a ponechania rozhodnutia zo 17. mája 2005 v platnosti.
23 V konaní na Fővárosi Bíróság (Mestský súd v Budapešti) Bábolna uviedla, že právne predpisy Spoločenstva, ktoré sa vzťahujú na prejednávanú vec, neobsahujú nijaké vylúčenie súvisiace s likvidáciou. Jedinou podmienkou poskytnutia pomoci je, že dotknutý poľnohospodársky podnik sa nachádza na území Spoločenstva, a to bez ohľadu na právny režim žiadateľa o poskytnutie pomoci podľa vnútroštátneho práva.
24 Hivatal navrhuje zamietnutie tejto žaloby.
25 Podľa vnútroštátneho súdu je na to, aby mohol v spore rozhodnúť, nevyhnutné zistiť, či obchodná spoločnosť, ktorá v členskom štáte vykonáva poľnohospodársku činnosť, má právo získať doplnkovú vnútroštátnu pomoc napriek tomu, že vstúpila do likvidácie.
26 Fővárosi Bíróság sa najmä pýta, či doplnková vnútroštátna pomoc môže byť upravená samostatne a nezávisle od zásad a pravidiel práva Únie. Tento súd preto hľadá odpoveď na otázku, či členský štát môže stanoviť pre doplnkovú vnútroštátnu pomoc prísnejšie požiadavky, ako sú požiadavky v rámci režimu jednotnej platby na plochu upraveného týmto právom.
27 Uvedený súd okrem toho v súvislosti s piatou prejudiciálnou otázkou poukazuje na to, že maďarské právo má osobitné právne režimy pre konanie o oddlžení, konkurzné konanie a likvidačné konanie.
28 Fővárosi Bíróság konštatoval, že vyriešenie sporu, v ktorom rozhoduje, závisí od výkladu platného práva Únie, a preto prerušil konanie a položil Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:
„1. Môžu sa podmienky poskytovania pomoci Spoločenstva (z EPUZF) patriacej do pôsobnosti [SPP] líšiť od podmienok vzťahujúcich sa na doplnkovú vnútroštátnu pomoc, t. j. môžu sa na podmienky doplnkovej vnútroštátnej pomoci vzťahovať iné pravidlá, ktoré sú prísnejšie než pravidlá uplatňované na pomoc financovanú z EPUZF?
2. Možno osobnú pôsobnosť, pokiaľ ide o príjemcov pomoci, z hľadiska článku 1 ods. 4 nariadenia [č. 3508/92], respektíve článku 10 písm. a) nariadenia [č. 1259/1999] vykladať v tom zmysle, že na osobu, ktorá je príjemcom pomoci, sa kladú len dve podmienky: a) nárok na pomoc má skupina poľnohospodárov (alebo jednotlivec); b) ktorej poľnohospodársky podnik sa nachádza na území Spoločenstva?
3. Možno vyššie uvedené nariadenia vykladať v tom zmysle, že poľnohospodár, ktorého poľnohospodársky podnik sa nachádza na území Spoločenstva, ale chce svoju činnosť v budúcnosti (po použití pomoci) ukončiť, nemá na pomoc nárok?
4. Ako sa má na základe dvoch vyššie uvedených nariadení vykladať právny režim tohto výrobcu podľa vnútroštátneho práva?
5. Zahŕňa právny režim podľa vnútroštátneho práva aj právny režim poľnohospodára (alebo skupiny poľnohospodárov) týkajúci sa akéhokoľvek spôsobu jeho zrušenia? …
6. Možno osobitne a navzájom celkom nezávislým spôsobom upravovať na jednej strane podmienky poskytovania pomoci vo forme jednotnej platby (Spoločenstva) na plochu a na druhej strane podmienky poskytovania doplnkovej vnútroštátnej pomoci? Aká je súvislosť medzi týmito dvomi druhmi pomoci z hľadiska zásad, systematiky a cieľov?
7. Možno z doplnkovej vnútroštátnej pomoci vylúčiť takú skupinu (alebo jednotlivca), ktorá inak spĺňa požiadavky na poskytovanie pomoci vo forme jednotnej platby na plochu?
8. Vzťahuje sa rozsah pôsobnosti nariadenia č. 1259/1999 v zmysle jeho článku 1 aj na doplnkovú vnútroštátnu pomoc pri zohľadnení skutočnosti, že to, čo EPUZF financuje len čiastočne, príslušným spôsobom dofinancuje doplnková vnútroštátna pomoc?
9. Má na doplnkovú vnútroštátnu pomoc nárok taký poľnohospodár, ktorého právne a fakticky fungujúci poľnohospodársky podnik sa nachádza na území Spoločenstva?
10. Ak vnútroštátne právo osobitne upravuje postup zrušenia obchodných spoločností, má takáto úprava význam z hľadiska pomoci Spoločenstva (a z hľadiska na ňu nadväzujúcej vnútroštátnej pomoci)?
11. Možno právne predpisy Spoločenstva a vnútroštátne právne predpisy upravujúce fungovanie [SPP] vykladať v tom zmysle, že majú vytvárať komplexnú právnu úpravu, ktorú možno vykladať jednotne a ktorá funguje na základe totožných zásad a podmienok?
12. Možno pôsobnosť článku 1 ods. 4 nariadenia č. 3508/92, respektíve článku 10 písm. a) nariadenia č. 1259/1999 vykladať v tom zmysle, že z hľadiska poskytnutia pomoci je zámer poľnohospodára ukončiť v budúcnosti činnosť, ako aj právny režim zodpovedajúci tomuto zámeru celkom irelevantný?“
O prejudiciálnych otázkach
Úvodná poznámka
29 V kontexte rozšírenia Európskej únie uskutočneného v roku 2004 boli aktom o pristúpení zaradené do nariadenia č. 1259/1999 ustanovenia týkajúce sa zavedenia priamych platieb v nových členských štátoch a režimu jednotnej platby na plochu. Uvedené ustanovenia boli následne rozhodnutím 2004/281 zaradené do nariadenia č. 1782/2003, ktoré zrušilo nariadenia č. 3508/92 a 1259/1999 s účinnosťou od 1. mája 2004.
30 Za týchto okolností a vzhľadom na čas skutkových okolností sa na spor vo veci samej vzťahuje nariadenie č. 1782/2003.
31 Keďže poslaním Súdneho dvora je vykladať všetky ustanovenia práva Únie, ktoré vnútroštátne súdy potrebujú na posúdenie sporov, v ktorých rozhodujú, aj keď tieto ustanovenia nie sú výslovne uvedené v otázkach, ktoré Súdnemu dvoru predložili (pozri najmä rozsudok z 8. marca 2007, Campina, C‑45/06, Zb. s. I‑2089, bod 31), je potrebné prejudiciálne otázky vnímať tak, že sa vzťahujú na nariadenie č. 1782/2003 alebo spadajú do jeho kontextu.
O všetkých otázkach
32 Svojimi dvanástimi otázkami, ktoré je potrebné preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či nariadenie č. 1782/2003 bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá vylučuje, aby právnické osoby, ktoré vykonávajú poľnohospodársku činnosť na území dotknutého členského štátu, získali doplnkovú štátnu pomoc, ak sú v likvidácii.
33 Nariadenie č. 1782/2003 vo svojom článku 1 najmä upravuje spoločné pravidlá o priamych platbách v rámci režimov podpory príjmov, na ktoré sa vzťahuje SPP, podporu príjmov poľnohospodárov (režim jednotnej platby), ako aj zjednodušenú prechodnú podporu príjmov pre poľnohospodárov v nových členských štátoch (systém jednotných platieb na plochu).
34 Podľa článkov 143a a 143b nariadenia č. 1782/2003 sa priame platby alebo systém jednotnej platby na plochu zavádzajú v nových členských štátoch postupne. Cieľom takéhoto postupného zavádzania systémov pomoci Únie v nových členských štátoch je snaha o nespomalenie nevyhnutnej reštrukturalizácie odvetvia poľnohospodárstva týchto členských štátov a snaha o nevytváranie väčších príjmových rozdielov a sociálnych nepomerov priznaním rozdielnych pomocí vo vzťahu k úrovni príjmov poľnohospodárov a obyvateľstva ako celku (pozri analogicky rozsudok z 23. októbra 2007, Poľsko/Rada, C‑273/04, Zb. s. I‑8925, bod 69).
35 Podľa článku 143c ods. 2 a 4 nariadenia č. 1782/2003 však nové členské štáty majú možnosť doplniť priame platby alebo jednotnú platbu na plochu doplnkovou štátnou pomocou financovanou aspoň sčasti z ich rozpočtu.
36 V tejto súvislosti nariadenie č. 1782/2003 dáva týmto členským štátom v rámci uplatnenia doplnkovej vnútroštátnej pomoci istú mieru voľnej úvahy. Osobitne článok 143c ods. 6 tohto nariadenia stanovuje, že nové členské štáty môžu na základe objektívnych kritérií a po povolení Komisie rozhodnúť o výške doplnkovej vnútroštátnej pomoci, ktorá bude poskytnutá.
37 Keďže však prijatie vnútroštátnej právnej úpravy, akou je vnútroštátna právna úprava, ktorá sa uplatňuje vo veci samej, spadá do rámca SPP, takáto úprava nemôže byť prijatá alebo uplatňovaná spôsobom, ktorý by narúšal ciele sledované uvedenou politikou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. mája 2011, Kurt und Thomas Etling a i., C‑230/09 a C‑231/09, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 75) a osobitne ciele sledované režimami pomoci stanovenými v nariadení č. 1782/2003.
38 Voľná úvaha, ktorú majú k dispozícii nové členské štáty, má okrem toho svoje obmedzenie, lebo podľa článku 143c ods. 7 uvedeného nariadenia musia byť úroveň, po ktorú môže byť doplnková vnútroštátna pomoc vyplácaná a ktorá je vymedzená hranicami definovanými v odseku 2, prípadne v odseku 5 uvedeného článku, ako aj jej sadzba a prípadné podmienky jej udelenia predmetom predchádzajúceho povolenia Komisie.
39 V tomto prípade je potrebné konštatovať, že zo spisu vyplýva, že program Maďarskej republiky z 18. mája 2004 týkajúci sa doplnkových štátnych platieb a schválený rozhodnutím Komisie z 29. júna 2004 [K(2004) 2295] neobsahuje podmienku, podľa ktorej doplnkovú vnútroštátnu pomoc možno priznať len poľnohospodárom v zmysle nariadenia č. 1782/2003, ktorí nie sú v likvidácii.
40 Postačí preto konštatovať, že v súvislosti s priznaním doplnkovej vnútroštátnej pomoci ako vo veci samej nariadenie č. 1782/2003 bráni uloženiu podmienky, ktorá nebola povolená Komisiou, a to bez toho, aby bolo potrebné rozhodovať o jej súlade s cieľmi tohto nariadenia a celkovo so všeobecnými zásadami práva Únie, ktoré sú členské štáty tiež povinné dodržiavať (pozri rozsudok Kurt und Thomas Etling a i., už citovaný, bod 74).
41 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je na položené otázky potrebné odpovedať v tom zmysle, že nariadenie č. 1782/2003 sa má vykladať tak, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá vylučuje, aby právnické osoby, ktoré vykonávajú poľnohospodársku činnosť na území dotknutého členského štátu, získali doplnkovú vnútroštátnu pomoc v prípade, že sú v likvidácii, ak podmienka neexistencie takejto likvidácie nebola predtým Komisiou povolená.
O trovách
42 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:
Nariadenie Rady (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2019/93, (ES) č. 1452/2001, (ES) č. 1453/2001, (ES) č. 1454/2001, (ES) č. 1868/94, (ES) č. 1251/1999, (ES) č. 1254/1999, (ES) č. 1673/2000, (EHS) č. 2358/71 a (ES) č. 2529/2001, zmenené a doplnené rozhodnutím Rady 2004/281/ES z 22. marca 2004, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá vylučuje, aby právnické osoby, ktoré vykonávajú poľnohospodársku činnosť na území dotknutého členského štátu, získali doplnkovú vnútroštátnu pomoc v prípade, že sú v likvidácii, ak podmienka neexistencie takejto likvidácie nebola predtým Európskou komisiou povolená.
Podpisy
* Jazyk konania: maďarčina.