—

Pannon GSM Zrt., v zastúpení: J. Vitári, C. Petia a B. Bíró, ügyvédek,

—

maďarská vláda, v zastúpení: J. Fazekas, R. Somssich, K. Borvölgyi a M. Fehér, splnomocnení zástupcovia,

—

česká vláda, v zastúpení: M. Smolek, splnomocnený zástupca,

—

španielska vláda, v zastúpení: J. López-Medel Bascones, splnomocnený zástupca,

—

francúzska vláda, v zastúpení: B. Cabouat a R. Loosli-Surrans, splnomocnení zástupcovia,

—

rakúska vláda, v zastúpení: C. Pesendorfer a A. Hable, splnomocnené zástupkyne,

—

vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: S. Ossowski, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci T. de la Mare, barrister,

—

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: W. Wils a B. Simon, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288, ďalej len „smernica“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Pannon GSM Zrt. (ďalej len „Pannon“) a pani Sustikné Győrfi vo veci plnenia zmluvy o predplatenej telefónnej službe uzavretej medzi týmito účastníkmi konania.

3

Podľa jej článku 1 ods. 1 účelom smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov, ktoré sa týkajú nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom.

4

Článok 3 smernice stanovuje:

„1.   Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

2.   Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

…

3.   Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.“

5

Bod 1 písm. q) tejto prílohy uvádza podmienky, ktorých cieľom alebo účinkom je:

„neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok…“

6

Článok 4 ods. 1 smernice stanovuje:

„Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.“

7

Podľa článku 6 ods. 1 smernice:

„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“

8

Článok 7 ods. 1 a 2 smernice uvádza:

„1.   Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

2.   Prostriedky uvedené v odseku 1 zahrňujú ustanovenia, podľa ktorých osoby alebo organizácie s oprávneným záujmom podľa príslušného vnútroštátneho práva na ochranu spotrebiteľov, môžu požiadať súdy alebo príslušné správne orgány o rozhodnutie, či sú zmluvné podmienky navrhované pre všeobecné uplatňovanie nekalé, takže môžu uplatniť vhodné a účinné prostriedky k zabráneniu ďalšieho uplatňovania takých podmienok.“

9

V čase rozhodujúcich skutočností vo veci samej sa uplatňoval Občiansky zákonník v znení vyplývajúcom zo zákona č. CXLIX z roku 1997 (Magyar Közlöny 1997/115, ďalej len „Občiansky zákonník“) a nariadenie vlády č. 18/1999 o niektorých podmienkach, ktoré sú v spotrebiteľských zmluvách považované za nekalé (Magyar Közlöny 1998/8), v znení platnom v čase sporu vo veci samej.

10

V súlade s § 209 ods. 1 Občianskeho zákonníka môže zmluvná strana napadnúť každú všeobecnú zmluvnú podmienku, ktorú považuje za nekalú. Podľa § 209 B ods. 4 tohto zákonníka osobitné ustanovenia vymedzujú, ktoré podmienky sa v spotrebiteľských zmluvách považujú za nekalé. Na základe § 235 ods. 1 Občianskeho zákonníka dotknutá zmluva stráca po tom, ako bola platne napadnutá, svoju záväznosť odo dňa rozhodnutia. Podľa § 236 ods. 1 Občianskeho zákonníka napadnutie ustanovenia musí byť písomne oznámené druhej zmluvnej strane v lehote jedného roka.

11

Nariadenie vlády č. 18/1999 rozdeľuje zmluvné podmienky do dvoch kategórií. Do prvej kategórie patria zmluvné podmienky, ktorých používanie je v spotrebiteľských zmluvách zakázané, a v dôsledku sú toho absolútne neplatné. Druhá kategória zahŕňa podmienky považované za nekalé až do predloženia dôkazu o opaku, pričom túto domnienku môže vyvrátiť pôvodca ustanovenia.

12

Sustikné Győrfi uzatvorila 12. decembra 2004 so spoločnosťou Pannon zmluvu o predplatenej službe týkajúcej sa poskytovania mobilných telefónnych služieb. Zmluva bola uzatvorená na základe formulára dodaného spoločnosťou Pannon, ktorá stanovuje, že podpísaním zmluvy sa Sustikné Győrfi oboznámila s obchodnými podmienkami, ktoré upravujú všeobecne zmluvné podmienky a sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, a súhlasila s jej obsahom.

13

Podľa týchto obchodných podmienok si obe zmluvné strany vo veci samej dohodli pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy o predplatenej službe alebo spory súvisiace s touto zmluvou príslušnosť súdu, v ktorého obvode sa nachádza sídlo spoločnosti Pannon. Táto doložka o voľbe právomoci nebola medzi týmito dvoma stranami dohodnutá.

14

Keďže spoločnosť Pannon usúdila, že Sustikné Győrfi si nesplnila svoje zmluvné povinnosti, podala na základe uvedenej doložky na Budaörsi Városi Bíróság, ktorý je súdom v mieste jej sídla, návrh na vydanie platobného rozkazu.

15

Súd, ktorý vo veci rozhodoval, vydal platobný rozkaz, o ktorý žiadala spoločnosť Pannon. Sustikné Győrfi preto podala v stanovenej lehote proti tomuto rozkazu námietku, čím sa konanie stalo kontradiktórnym.

16

Uvedený súd uviedol, že bydlisko Sustikné Győrfi sa nenachádza v jeho obvode. Konštatoval, že trvalé bydlisko Sustikné Győrfi, ktorá poberá invalidný dôchodok, sa nachádza v župe Békés v Dombegyház, teda 275 kilometrov od Budaörs, a spresnil, že možnosti dopravy medzi Budaörs Dombegyház sú veľmi obmedzené, pretože neexistuje priame vlakové alebo autobusové spojenie.

17

Budaörsi Városi Bíróság uviedol, že uplatňované procesné pravidlá stanovujú, že miestne príslušným súdom je súd v mieste bydliska Sustikné Győrfi, čiže Battonyai Városi Bíróság (mestský súd v Battonya).

18

Vnútroštátny súd vysvetlil, že občiansky súdny poriadok stanovuje, že súd musí v konkrétnej veci nastoliť otázku svojej miestnej príslušnosti aj bez návrhu. Keďže však nejde o výlučnú príslušnosť, nemožno už nastoliť túto otázku po podaní vyjadrení k žalobe žalovanou stranou týkajúcich sa merita sporu. Súd, ktorý rozhoduje o veci, môže preskúmať správnosť namietaných skutočností, aby ustanovil svoju miestnu príslušnosť len vtedy, ak odporujú známym skutočnostiam alebo skutočnostiam, o ktorých súd formálne vedel, alebo ak sú nepravdepodobné alebo druhý účastník konania s nimi nesúhlasí.

19

Za týchto podmienok Budaörsi Városi Bíróság, keďže má pochybnosti o prípadnom nekalom charaktere doložky o súdnej právomoci, ktorá sa nachádza vo všeobecných podmienkach spornej zmluvy, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

20

Vnútroštátny súd sa touto otázkou pýta, či sa článok 6 ods. 1 smernice, podľa ktorého nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom nie sú pre spotrebiteľa záväzné, má vykladať v tom zmysle, že ide len o prípad, keď spotrebiteľ takúto podmienku, ktorou nie je viazaný, úspešne napadol.

21

Na účely odpovede na položenú otázku je potrebné najprv pripomenúť, že povinnosť uložená členským štátom podľa článku 6 ods. 1 smernice priznáva občanovi právo ako spotrebiteľovi a určuje výsledok, ktorý sa snaží smernica dosiahnuť (pozri rozsudky z 10. mája 2001, Komisia/Holandsko, C-144/99, Zb. s. I-3541, bod 18, a zo , Komisia/Švédsko, C-478/99, Zb. s. I-4147, body 16 a 18).

22

Ochranný systém zavedený touto smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa nachádza v nerovnom postavení vo vzťahu k predajcovi alebo dodávateľovi, pokiaľ ide tak o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, pričom ho toto postavenie vedie k pristúpeniu k podmienkam, ktoré sú vopred napísané predávajúcim alebo dodávateľom, bez možnosti ovplyvniť ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25).

23

Súdny dvor tiež v bode 26 uvedeného rozsudku rozhodol, že cieľ, ktorý sleduje článok 6 ods. 1 smernice, nemožno dosiahnuť, pokiaľ by sami spotrebitelia boli povinní namietať proti nekalému charakteru zmluvnej podmienky, a že účinnú ochranu spotrebiteľa možno zaručiť, len ak je vnútroštátnemu súdu priznaná možnosť posúdiť ex offo takúto podmienku.

24

V tejto súvislosti treba uviesť, že pokiaľ má byť táto možnosť vnútroštátnym súdom zaručená, je vylúčené, aby sa článok 6 ods. 1 smernice vykladal tak, že spotrebiteľ nie je nekalou podmienkou viazaný len v prípade, keď podal v tejto veci výslovný návrh. Takýto výklad vylučuje totiž možnosť, aby vnútroštátny súd v rámci skúmania prípustnosti návrhu, ktorý bol naň podaný a bez výslovného návrhu spotrebiteľa, posúdil ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky.

25

Pokiaľ ide o právne účinky, ktoré musí mať nekalá podmienka, Súdny dvor vo svojom rozsudku z 26. októbra 2006, Mostaza Claro (C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 36), spresnil, že význam ochrany spotrebiteľov viedol normotvorcu Spoločenstva najmä k tomu, že v článku 6 ods. 1 smernice stanovil, aby nekalé podmienky uvedené v zmluve uzavretej predajcom alebo dodávateľom so spotrebiteľom „neboli záväzné pre spotrebiteľa“. Zdôraznil, že ide o kogentné ustanovenie, ktoré vzhľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá môže obnoviť rovnosť medzi zmluvnými stranami.

26

Súdny dvor v bode 37 uvedeného rozsudku dodal, že smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa, predstavuje podľa článku 3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného Spoločenstvu, a najmä na zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve.

27

Výraz „podľa ich vnútroštátneho práva“ uvedený v článku 6 ods. 1 smernice preto nemožno chápať tak, že dovoľuje členským štátom podriadiť nezáväzný charakter nekalej podmienky takej podmienke, akou je podmienka uvedená v prvej prejudiciálnej otázke.

28

Preto treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 6 ods. 1 smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nekalá zmluvná podmienka nezaväzuje spotrebiteľa a že v tejto súvislosti nie je potrebné, aby spotrebiteľ túto podmienku vopred úspešne napadol.

29

Vnútroštátny súd sa touto otázkou Súdneho dvora pýta na povinnosti vnútroštátneho súdu, ktoré mu vyplývajú z ustanovení smernice, aby zistil, či vnútroštátny súd v rámci preskúmania svojej príslušnosti a nezávisle od povahy podania sa má, ak je to potrebné, ex offo vysloviť k nekalému charakteru zmluvnej podmienky.

30

Na účely odpovede na túto otázku treba pripomenúť, že Súdny dvor vo svojom rozsudku z 21. novembra 2002, Cofidis (C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 34), uviedol, že ochrana, ktorú smernica poskytuje spotrebiteľom, sa rozširuje na prípady, keď spotrebiteľ, ktorý uzavrel s predajcom alebo dodávateľom zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, nenamieta proti nekalému charakteru tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený uplatniť ich z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo.

31

Treba tiež pripomenúť, že Súdny dvor v bode 38 citovaného rozsudku Mostaza Claro rozhodol, že povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

32

Je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany, ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku, pokiaľ je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane prípadu, keď nastolil otázku o vlastnej miestnej príslušnosti.

33

V rámci výkonu tejto povinnosti vnútroštátny súd však nemusí podľa smernice vylúčiť uplatnenie dotknutej podmienky, pokiaľ spotrebiteľ po tom, ako bol upozornený súdom, nepovažuje za potrebné namietať nekalý a nezáväzný charakter podmienky.

34

Za týchto podmienok nemôžu špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, predstavovať skutočnosť, ktorá môže ovplyvniť právnu ochranu, ktorá musí byť podľa ustanovení smernice poskytnutá spotrebiteľovi.

35

Na druhú otázku treba preto odpovedať, že vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Ak považuje takúto podmienku za nekalú, zdrží sa jej uplatnenia s výnimkou prípadu, keď spotrebiteľ proti tomu namieta. Vnútroštátny súd má túto povinnosť tiež vtedy, ak preveruje svoju miestnu príslušnosť.

36

Vnútroštátny súd touto otázkou žiada o poskytnutie údajov týkajúcich sa skutočností, ktoré musí zohľadniť na účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky.

37

Na účely odpovede na túto otázku je potrebné uviesť, že tým, že článok 3 smernice odkazuje na pojmy dôvery a značnej nerovnováhy medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, len abstraktne uvádza skutočnosti, ktoré dávajú zmluvnej podmienke, ktorá nebola individuálne dohodnutá, nekalý charakter (rozsudok z 1. apríla 2004, Freiburger Kommunalbauten, C-237/02, Zb. s. I-3403, bod 19).

38

V tomto kontexte príloha, na ktorú odkazuje článok 3 ods. 3 smernice, obsahuje len indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé (rozsudok Freiburger Kommunalbauten, už citovaný, bod 20).

39

Článok 4 smernice okrem toho stanovuje, že nekalý charakter zmluvnej podmienky sa má posudzovať so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvorenia a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

40

Pokiaľ však ide o podmienku, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, treba pripomenúť, že Súdny dvor v bodoch 21 až 24 už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores rozhodol, že vopred stanovená podmienka predajcom alebo spotrebiteľom v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom v zmysle smernice, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v ktorého obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice kvalifikovaná ako nekalá.

41

Ako to Súdny dvor totiž zdôraznil v bode 22 citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, takáto podmienka ukladá spotrebiteľovi povinnosť uznať výlučnú právomoc súdu, ktorý by mohol byť od jeho bydliska vzdialený, čo môže sťažiť jeho možnosť dostaviť sa na súd. V prípade sporov týkajúcich sa nižších peňažných súm by mohli byť náklady spotrebiteľa spojené s dostavením sa na súd odstrašujúce a viesť spotrebiteľa k tomu, že sa vzdá možnosti podať žalobu na súd alebo svojich práv na obranu. Súdny dvor v uvedenom bode 22 tak dospel k záveru, že takáto podmienka spadá do kategórie podmienok, uvedených v bode 1 písm. q) prílohy smernice, ktorých zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok.

42

Hoci Súdny dvor v rámci výkonu svojej právomoci, ktorú mu priznáva článok 234 ES, v bode 22 citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores urobil výklad všeobecných vlastností, ktoré použil normotvorca Spoločenstva na vymedzenie pojmu nekalej podmienky, nemôže sa však vysloviť k použitiu týchto všeobecných vlastností na osobitnú podmienku, ktorá musí byť preskúmaná v závislosti od okolností, ktoré predmetný prípad charakterizujú (pozri rozsudok Freiburger Kommunalbauten, už citovaný, bod 22).

43

S prihliadnutím na to, čo bolo uvedené, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice ako nekalú.

44

Za týchto podmienok treba na tretiu otázku odpovedať tak, že vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice ako nekalú. V tejto súvislosti musí vnútroštátny súd zohľadniť skutočnosť, že podmienka obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, ktorá bola do nej vložená bez osobitného vyjednávania a ktorá priznáva výlučnú právomoc súdu, v ktorého obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, môže byť považovaná za nekalú.

45

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto: