Vec C‑243/05 P
Agraz, SA a i.
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Odvolanie – Spoločná organizácia trhu s výrobkami zo spracovaného ovocia a zeleniny – Podpora pre výrobu výrobkov zo spracovaných paradajok – Metóda výpočtu výšky podpory – Mimozmluvná zodpovednosť Spoločenstva – Určitá škoda“
Návrhy prednesené 7. septembra 2006 – generálny advokát M. Poiares Maduro
Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 9. novembra 2006
Abstrakt rozsudku
Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Skutočná a určitá škoda spôsobená protiprávnym aktom
(Článok 288 druhý odsek ES)
V oblasti vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva podľa článku 288 druhého odseku ES podmienka, ktorá sa týka škody, vyžaduje, aby škoda, ktorej náhrada sa žiada, bola skutočná a určitá.
V tejto súvislosti skutočnosť, že inštitúcia Spoločenstva v dotknutej oblasti disponuje širokou diskrečnou právomocou, nemôže sama osebe automaticky viesť k popretiu určitého charakteru uplatňovanej škody, ktorá je dôsledkom nezákonného konania tejto inštitúcie. Treba teda preveriť výlučne z hľadiska zvláštnych skutočností typických pre prijatie aktu spôsobujúceho škodu, či miera voľnej úvahy, ktorou disponuje inštitúcia Spoločenstva, môže vylúčiť, aby sa na túto škodu uznal určitý charakter.
Vyplýva z toho, že ak existencia tejto miery voľnej úvahy umožňuje súdu Spoločenstva, aby konštatoval len neistotu, pokiaľ ide o presný rozsah uplatňovanej škody, neumožňuje mu vyvodiť záver o nedostatku určitého charakteru samotnej existencie tejto škody.
(pozri body 27, 30, 33, 34, 36)
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)
z 9. novembra 2006 (*)
„Odvolanie – Spoločná organizácia trhu s výrobkami zo spracovaného ovocia a zeleniny – Podpora pre výrobu výrobkov zo spracovaných paradajok – Metóda výpočtu výšky podpory – Mimozmluvná zodpovednosť Spoločenstva – Určitá škoda“
Vo veci C‑243/05 P,
ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora, podané 6. júna 2005,
Agraz, SA, so sídlom v Madride (Španielsko),
Agrícola Conservera de Malpica, SA, so sídlom v Tolede (Španielsko),
Agridoro Soc. coop. arl, so sídlom v Pontenure (Taliansko),
Alfonso Sellitto SpA, so sídlom v Mercato San Severino (Taliansko),
Alimentos Españoles, Alsat, SL, so sídlom v Don Benito (Španielsko),
AR Industrie Alimentari SpA, so sídlom v Angri (Taliansko),
Argo Food – Packaging & Innovation Co. SA, so sídlom v Serres (Grécko),
Asteris SA, so sídlom v Aténach (Grécko),
Attianese Srl, so sídlom v Nocera Superiore (Taliansko),
Audecoop Distillerie Arzens – Techniques séparatives (AUDIA), so sídlom v Bram (Francúzsko),
Benincasa Srl, so sídlom v Angri,
Boschi Luigi e Figli SpA, so sídlom vo Fontanellato (Taliansko),
CAS SpA, so sídlom v Castagnaro (Taliansko),
Calispa SpA, so sídlom v Castel San Giorgio (Taliansko),
Campil – Agro Industrial do Campo do Tejo, Lda, so sídlom v Cartaxo (Portugalsko),
Campoverde Srl, so sídlom v Nocelleto di Carinola (Taliansko),
Carlo Manzella & C. Sas, so sídlom v Castel San Giovanni (Taliansko),
Carnes y Conservas Españolas, SA, so sídlom v Mérida (Španielsko),
CO.TRA.PO Soc. coop. arl, spoločnosť v úpadku, so sídlom v Adria (Taliansko),
Columbus Srl, so sídlom v Parme (Taliansko),
Compal – Companhia Produtora de Conservas Alimentares, SA, so sídlom v Almeirim (Portugalsko),
Conditalia Srl, so sídlom v Nocera Superiore,
Conservas El Cidacos, SA, so sídlom v Autol (Španielsko),
Conservas Elagón, SA, so sídlom v Coria (Španielsko),
Conservas Martinete, SA, so sídlom v Puebla de la Calzada (Španielsko),
Conservas Vegetales de Extremadura, SA, so sídlom vo Villafranco del Guadiana (Španielsko),
Conserve Italia Soc. coop. arl, so sídlom v San Lazzaro di Savena (Taliansko),
Conserves France SA, so sídlom v Nîmes (Francúzsko),
Conserves Guintrand SA, so sídlom v Carpentras (Francúzsko),
Conservificio Cooperativo Valbiferno Soc. coop. arl, so sídlom v Guglionesi (Taliansko),
Consorzio Casalasco del Pomodoro Soc. coop. arl, so sídlom v Rivarolo del Re ed Uniti (Taliansko),
Consorzio Padano Ortofrutticolo (Copador) Soc. coop. arl, so sídlom v Collecchio (Taliansko),
Copais Food and Beverage Company SA, so sídlom v Nea Ionia (Grécko),
Tin Industry D. Nomikos SA, so sídlom v Marousi (Grécko),
Davia Srl, so sídlom v Gragnano (Taliansko),
De Clemente Conserve Srl, so sídlom vo Fisciano (Taliansko),
De.Con Srl, so sídlom v Scafati (Taliansko),
Desco SpA, so sídlom v Terracina (Taliansko),
Di Leo Nobile SpA – Industria Conserve Alimentari, so sídlom v Castel San Giorgio,
Ditta Emilio Marotta, so sídlom v Sant’Antonio Abate (Taliansko),
E. & O. von Felten SpA, so sídlom vo Fontanini (Taliansko),
Elais SA, so sídlom v Aténach,
Emiliana Conserve Srl, so sídlom v Busseto (Taliansko),
Enrico Perano & Figli Spa, so sídlom v San Valentino Torio (Taliansko),
FIT – Fomento da Indústria do Tomate, SA, so sídlom v Águas de Moura (Portugalsko),
Faiella & C. Srl, so sídlom v Scafati,
Feger di Gerardo Ferraioli SpA, so sídlom v Angri,
Fratelli D’Acunzi Srl, so sídlom v Nocera Superiore,
Fruttagel Soc. coop. arl, so sídlom v Alfonsine (Taliansko),
Giaguaro SpA, so sídlom v Sarno (Taliansko),
Giulio Franzese Srl, so sídlom v Carbonara di Nola (Taliansko),
Greci Geremia & Figli SpA, so sídlom v Parme,
Greci – Industria Alimentare SpA, so sídlom v Parme,
Greek Canning Co. SA „Kyknos“, so sídlom v Nauplie (Grécko),
„Grilli Paolo & Figli Sas“ di Grilli Enzo e Togni Selvino, so sídlom v Gambettola (Taliansko),
Heinz Iberica, SA, so sídlom v Alfaro (Španielsko),
IAN – Industrias Alimentarias de Navarra, SA, so sídlom vo Vilafranca (Španielsko),
Indústrias de Alimentação Idal, Lda, so sídlom v Benavente (Portugalsko),
Industrie Rolli Alimentari SpA, so sídlom v Roseto degli Abruzzi (Taliansko),
Italagro – Indústria de Transformação de Produtos Alimentares, SA, so sídlom v Castanheira do Ribatejo (Portugalsko),
La Cesenate Conserve Alimentari SpA, so sídlom v Cesena (Taliansko),
La Doria SpA, so sídlom v Angri,
La Dorotea di Giuseppe Alfano & C. Srl, so sídlom v Sant’Antonio Abate,
La Rosina Srl, so sídlom v Angri,
Le Quattro Stelle Srl, so sídlom v Angri,
Louis Martin Production SAS, so sídlom v Monteux (Francúzsko),
Menu Srl, so sídlom v Medolla (Taliansko),
Mutti SpA, so sídlom v Montechiarugolo (Taliansko),
National Conserve Srl, so sídlom v Sant’Egidio del Monte Albino (Taliansko),
Nestlé España, SA, so sídlom v Miajadas (Španielsko),
Nuova Agricast Srl, so sídlom vo Verignola (Taliansko),
Pancrazio SpA, so sídlom v Cava De’ Tirreni (Taliansko),
Pecos SpA, so sídlom v Castel San Giorgio,
Pomagro Srl, so sídlom vo Fisciano (Taliansko),
Raffaele Viscardi Srl, so sídlom v Scafati,
Rodolfi Mansueto SpA, so sídlom v Ozzano Taro,
Salvati Mario & C. SpA, so sídlom v Mercato di San Severino,
Sefa Srl, so sídlom v Nocera Superiore,
Serraiki Konservopia Oporokipeftikon Serko SA, so sídlom v Serres,
A R P – Agricoltori Riuniti Piacentini Soc. Coop arl, so sídlom v Gariga di Podenzano (Taliansko),
Sociedade de Industrialização de Produtos Agrícolas – Sopragol, so sídlom v Mora (Portugalsko),
Spineta SpA, so sídlom v Pontecagnano Faiano (Taliansko),
Star Stabilimento Alimentare SpA, so sídlom v Agrate Brianza (Taliansko),
Sugal Alimentos, SA, so sídlom v Azambuja (Portugalsko),
Sutol – Indústrias Alimentares, Lda, so sídlom v Alcácer do Sal (Portugalsko),
Tomsil – Sociedade Industrial de Concentrado de Tomate, SA, so sídlom vo Ferreira do Alentejo (Portugalsko),
Zanae – Nicoglou levures de boulangerie Industrie commerce alimentaire SA, so sídlom v Solúne (Grécko),
v zastúpení: J. L. da Cruz Vilaça, advogado, a D. Choussy, advokát,
odvolatelia,
ďalší účastník konania:
Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: F. Clotuche-Duvieusart, M. Nolin a L. Visaggio, splnomocnení zástupcovia,
žalovaná v prvostupňovom konaní,
SÚDNY DVOR (prvá komora),
v zložení: predseda prvej komory P. Jann, sudcovia K. Lenaerts (spravodajca) a J. N. Cunha Rodrigues,
generálny advokát: M. Poiares Maduro,
tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 11. mája 2006,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 7. septembra 2006,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Vo svojom odvolaní odvolatelia navrhujú, aby Súdny dvor čiastočne zrušil rozsudok Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev zo 17. marca 2005, Agraz a i./Komisia (T‑285/03, Zb. s. II‑1635, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým bola zamietnutá žaloba, ktorou sa odvolatelia domáhali náhrady škody údajne utrpenej z dôvodu metódy prijatej na výpočet výšky podpory pre výrobu uvedenú v nariadení Komisie (ES) č. 1519/2000 z 12. júla 2000 stanovujúcom na hospodársky rok 2000/2001 minimálnu cenu a výšku podpory pre výrobu spracovaných paradajkových výrobkov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 174, s. 29), a to z dôvodu, že uvádzaná škoda nebola určitá a že neboli splnené podmienky vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva.
Právny rámec
Nariadenie č. 2201/96
2 Článok 2 nariadenia Rady (ES) č. 2201/96 z 28. októbra 1996 o spoločnej organizácii trhu s výrobkami zo spracovaného ovocia a zeleniny (Ú. v. ES L 297, s. 29; Mim. vyd. 03/020, s. 83, ďalej len „základné nariadenie“) stanovuje:
„1. Systém podpory pre výrobu sa vzťahuje na výrobky, ktoré sú vymenované v prílohe I, získané z úrody ovocia a zeleniny v rámci spoločenstva.
2. Podpora pre výrobu sa udelí spracovateľom, ktorí zaplatili výrobcom za ich surovinu cenu, ktorá nie je nižšia ako minimálna cena podľa zmlúv uznanými medzi [medzi uznanými – neoficiálny preklad] organizáciami výrobcov alebo dočasne oprávnenými na základe nariadenia (ES) č. 2200/96 na jednej strane a spracovateľmi na strane druhej.
…“
3 Článok 4 základného nariadenia ďalej stanovuje:
„1. Podpora pre výrobu nesmie prevýšiť rozdiel medzi minimálnou cenou zaplatenou výrobcovi v rámci spoločenstva a cenou suroviny v hlavných vyrábajúcich a vyvážajúcich tretích krajinách.
2. Výška podpory pre výrobu sa určí tak, aby umožnila odbyt výrobku spoločenstva v rámci limitu, ktorý je stanovený v odseku 1. Pri stanovovaní výšky podpory sa bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie článku 5, zohľadní najmä nasledovné:
a) rozdiel medzi cenou suroviny v spoločenstve a cenou, ktorá sa získa v hlavných konkurenčných tretích krajinách;
b) výška podpory, ktorá sa určila alebo vypočítala pred znížením, ktoré je ustanovené v odseku 10, ak je to vhodné pre predchádzajúci hospodársky rok
a
c) v prípade, že produkcia v rámci spoločenstva predstavuje podstatný podiel trhu, trendy v objeme externého obchodu a v cenách získaných v takomto obchode v prípade, že posledne uvedené kritérium je výsledkom zníženia výšky podpory.
3. Podpora pre výrobu sa určí v podmienkach čistej hmotnosti spracovaného výrobku. Koeficienty, ktoré vyjadrujú vzťah medzi hmotnosťou suroviny a čistou hmotnosťou spracovaného výrobku, sa definujú na bežnom základe. Pravidelne sa budú obnovovať na základe skúseností.
…
5. Cena suroviny v hlavných konkurenčných tretích krajinách sa určí najmä na základe cien skutočne platných na stupni nákupu priamo na farme pre čerstvé výrobky porovnateľnej kvality použité na spracovanie, zvážená [vážené – neoficiálny preklad] na základe množstva hotových výrobkov, ktoré takéto tretie krajiny vyvezú.
6. V prípade, že produkcia spoločenstva predstavuje aspoň 50 % množstva výrobku, ktorý vytvára spotrebný trh spoločenstva, posudzujú sa trendy cien a množstvá dovozov a vývozov na základe porovnania údajov za kalendárny rok, ktorý predchádzal začiatku hospodárskeho roka s údajmi za predchádzajúci kalendárny rok.
7. V prípade výrobku spracovaného z paradajok sa podpora pre výrobu vypočíta:
a) pre paradajkový koncentrát patriaci pod kód CN 200290;
…
9. Komisia stanoví výšku podpory pre výrobu pred začiatkom každého hospodárskeho roka... Koeficienty uvedené v odseku 3, požiadavky na minimálnu kvalitu a ostatné podrobné pravidlá uplatňovania tohto článku sa prijmú v súlade s tým istým postupom.
10. Pre výrobky spracované z paradajok nesmú celkové výdavky za každý hospodársky rok prevýšiť čiastku, ktorá by sa bola dosiahla, ak by boli kvóty pre koncentráty vo Francúzsku a Portugalsku na hospodársky rok 1997/98 stanovené takto:
– Francúzsko: 224 323 ton,
– Portugalsko: 670 451 ton.
Podpora stanovená na paradajkové koncentráty a ich deriváty v súlade s odsekom 9 sa preto zníži o 5,37 %. Po skončení hospodárskeho roka sa môže vyplatiť doplatok, ak sa zvýšenie kvót vo Francúzsku a Portugalsku úplne nevyužije.“
Nariadenie č. 1519/2000
4 Nariadenie č. 1519/2000 vo svojom článku 2 ods. 1 stanovuje, že „podpora pre výrobu uvedená v článku 4 (základného nariadenia) na hospodársky rok 2000/2001 je stanovená v prílohe II“ [neoficiálny preklad]. Výška podpory pre výrobu bola stanovená na 17,178 eur na 100 kg paradajkového koncentrátu s čistou váhou rovnajúcou sa alebo vyššou ako 28 %, ale nižšou ako 30 %.
Skutkové okolnosti
5 Skutkové okolnosti boli v napadnutom rozsudku uvedené takto:
„5 Listom zo 4. februára 2000 požiadala Komisia čínske úrady, aby jej čo najskôr poskytli vyplnením pripojeného dotazníka informácie potrebné na stanovenie podpory na hospodársky rok 2000/2001 v oblasti spracovaného ovocia a zeleniny. Na tento list neprišla žiadna odpoveď.
6 V nadväznosti na prijatie nariadenia č. 1519/2000 oznámili zastúpenia a reprezentatívne združenia výrobcov spracovaných paradajkových výrobkov zo Španielska, Francúzska, Grécka, Talianska a Portugalska Komisii svoje výhrady a namietli nezohľadnenie ceny čínskych paradajok pri stanovení výšky priznanej podpory.
7 Asociácia európskych spracovateľov rajčín (ďalej len ‚OEICT‘) a Associaço Portuguesa dos Industriais de Tomate zaslali Komisii niekoľko žiadostí o zmenu výšky priznanej podpory. K jednej z týchto žiadostí bola priložená kópia zmluvy obsahujúca cenu výrobku zaplatenú čínskemu výrobcovi.
8 V odpovedi na žiadosť portugalského ministerstva poľnohospodárstva o revíziu výpočtu výšky podpory uviedla Komisia v liste z 5. marca 2001 adresovanom tomuto ministerstvu, že stanovenie výšky podpôr na spracovanie paradajok na hospodársky rok 2000/2001 sa vykonalo pri prísnom dodržaní článkov 3 a 4 základného nariadenia. Okrem toho potvrdila prijatie listu od OEICT 13. decembra 2000, ktorým sa jej oznámila cena zo zmluvy uzavretej v Číne, ale dodala, že je nemožné zmeniť jej rozhodnutie prihliadnutím na cenu uvedenú v jedinej zmluve, nepotvrdenú dotknutými vnútroštátnymi orgánmi.
9 V septembri 2001 bol španielskym diplomatickým službám v Pekingu doručený certifikát od čínskych úradov oznamujúci priemernú cenu paradajok na roky 1999 a 2000 zaplatenú výrobcom z provincie Sin-ťiang, ktorá predstavuje približne 88 % celkovej čínskej výroby spracovaných paradajok. Tento dokument postúpil zodpovednému komisárovi pánovi Fischler 9. novembra 2001 portugalský minister poľnohospodárstva a 7. decembra 2001 takisto OEICT.
10 Dňa 31. januára 2002 Komisia odpovedala tejto asociácii tak, že zdôraznila súlad stanovenia výšky podpory s článkami 3 a 4 základného nariadenia. Komisia nepovažovala za potrebné zrevidovať nariadenie č. 1519/2000, opierajúc sa okrem toho o to, že paradajkový priemysel Spoločenstva nebol sankcionovaný, keď podľa nej dosiahol rekordnú úroveň spracovania.
11 Komisia po stretnutí zo 6. novembra 2002 a rôznych zásielkach adresovaných jej žalobcami vyhlásila listom zo 7. januára 2003, že nemá žiadny dôvod meniť nariadenie č. 1519/2000.“
Konanie pred Súdom prvého stupňa a napadnutý rozsudok
6 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 18. augusta 2003 podali odvolatelia žalobu, ktorou sa domáhali, aby Súd prvého stupňa zaviazal Komisiu na náhradu škody, ktorú utrpeli v dôsledku prijatia nariadenia č. 1519/2000.
7 Po tom, čo Súd prvého stupňa uviedol, že vznik mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva predpokladá súčasné splnenie niekoľkých podmienok, pokiaľ ide o nezákonnosť konania, ktoré sa vytýka inštitúcii Spoločenstva, existenciu skutočnej škody a príčinnú súvislosť medzi nezákonným konaním a uplatňovanou škodou, konštatoval existenciu nezákonného konania Komisie.
8 V bode 54 totiž uviedol, že na jednej strane „nečinnosť Komisie v nadväznosti na zaslanie listu zo 4. februára 2000 [predstavovala] v zmysle judikatúry dostatočne závažné porušenie zásad náležitej starostlivosti a správneho úradného postupu“.
9 V bode 61 toho istého rozsudku sa na druhej strane domnieval, že „tým, že obsah nariadenia č. 1519/2000 vôbec nezohľadňuje cenu suroviny v jednej z hlavných vyrábajúcich a vyvážajúcich tretích krajín, konkrétne v Číne, toto nariadenie nesplnilo kogentné podmienky stanovené v článku 4 ods. 1 a 2 základného nariadenia [a že] takáto nezákonnosť, ktorá predstavuje dostatočne závažné porušenie pravidla, ktorého účelom je priznať práva jednotlivcom, je z dôvodu jej škodlivých následkov spôsobilá založiť mimozmluvnú zodpovednosť Spoločenstva“.
10 Pokiaľ ide o uplatňovanú škodu, Súd prvého stupňa rozhodol takto:
„70 Treba pripomenúť, že podľa judikatúry (rozsudky Súdneho dvora z 27. januára 1982, De Franceschi/Rada a Komisia, 51/81, Zb. s. 117, bod 9, a Birra Wührer a i./Rada a Komisia, 256/80, 257/80, 265/80, 267/80 a 5/81, Zb. s. 85, bod 9, rozsudok Súdu prvého stupňa z 18. mája 1995, Wafer Zoo/Komisia, T‑478/93, Zb. s. II‑1479, bod 49) musí byť škoda, ktorej náhrada sa žiada, skutočná a určitá.
71 Je povinnosťou žalobcu predložiť súdu Spoločenstva dôkazy na preukázanie existencie a rozsahu takejto škody (rozsudok Súdneho dvora z 21. mája 1976, Roquette Frères/Komisia, 26/74, Zb. s. 677, body 22 až 24, rozsudky Súdu prvého stupňa z 9. januára 1996, Koelman/Komisia, T‑575/93, Zb. s. II‑1, bod 97, a z 28. apríla 1998, Dorsch Consult/Rada a Komisia, T‑184/95, Zb. s. II‑667, bod 60).
72 Žalobcovia hodnotia svoju škodu ako presný rozdiel medzi výškou podpory stanovenej v nariadení č. 1519/2000 a výškou takej podpory, ktorá by platila, keby Komisia vzala do úvahy čínske ceny.
73 Treba po prvé zdôrazniť, že čínske ceny, o ktoré sa opierajú, sú tie, ktoré získali sprostredkovane od španielskych diplomatických služieb v Pekingu. Ide o priemernú cenu paradajok zaplatenú výrobcom z provincie Sin-ťiang predstavujúcu podľa žalobcov približne 88 % čínskej výroby spracovaných paradajok. Tieto čísla namieta Komisia v tom zmysle, že predstavujú nízky priemer. Komisia tiež nebola schopná posúdiť, či boli v súlade s ustanoveniami základného nariadenia. V hodnotení celkovej hospodárskej situácie sa však jej diskrečná právomoc vzťahuje aj na určenie východiskových údajov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 29. októbra 1980, Roquette/Rada, 138/79, Zb. s. 3333, bod 25).
74 Keďže základné nariadenie zverilo Komisii určitý priestor pre voľnú úvahu pri stanovení výšky podpory, je nemožné s istotou určiť dôsledok zohľadnenia ceny zaplatenej čínskym výrobcom paradajok na výšku podpory. Článok 4 ods. 1 [základného nariadenia] nestanovuje, že podpora pre výrobu sa musí rovnať rozdielu medzi minimálnou cenou zaplatenou výrobcovi v Spoločenstve a cenou suroviny v hlavných vyrábajúcich tretích krajinách. Uspokojuje sa so stanovením maximálnej hranice.
75 V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že skutočnosť, že Komisia mohla v minulosti stanoviť výšku podpory na úroveň presne odrážajúcu rozdiel medzi minimálnou cenou zaplatenou výrobcovi v Spoločenstve a cenou suroviny v hlavných vyrábajúcich a vyvážajúcich tretích krajinách, vôbec nezaväzuje zachovať podporu na tejto úrovni. Bolo by dokonca v rozpore so znením a účelom základného nariadenia, keby Komisia nezohľadnila vývoj situácie na medzinárodných trhoch a prípadne tak sťažila odbyt výrobkov Spoločenstva.
76 Žalobcovia sa preto nemôžu dovolávať práva na maximálnu podporu rovnajúcu sa rozdielu medzi minimálnou cenou zaplatenou výrobcovi v Spoločenstve a cenou suroviny v hlavných tretích krajinách po zohľadnení čínskych cien.
77 Preto škoda, ktorú vypočítali žalobcovia a ktorá je upresnená v tabuľke v prílohe A.27 k žalobe, nemá charakter určitej škody.“
11 Vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva, Súd prvého stupňa žalobu zamietol.
Návrhy účastníkov konania a konanie pred Súdnym dvorom
12 Odvolatelia navrhujú, aby Súdny dvor:
– zrušil čiastočne napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom určil, že škoda nie je určitá, a žalobu zamietol,
– a vydal rozhodnutie vo veci samej, pričom,
– určil, že podmienky vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Komisie boli v prejednávanej veci splnené, zaviazal Komisiu vyplatiť každému odvolateľovi zostatok podpory pre výrobu spolu s úrokmi vo výške sadzby, ktorú stanoví Súdny dvor, od 12. júla 2000 – alebo subsidiárne od 13. júla 2000, alebo ďalej subsidiárne od 16. júla 2000 – až do úplného zaplatenia, a zaviazal Komisiu na náhradu trov konania na obidvoch stupňoch vrátane trov odvolateľov,
– subsidiárne vrátil vec Súdu prvého stupňa, aby rozhodol o výške náhrad škôd, ktoré sa majú vyplatiť odvolateľom po ich opätovnom vypočutí, a zaviazal Komisiu na náhradu trov konania o odvolaní a konania pred Súdom prvého stupňa vrátane trov odvolateľov.
13 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:
– zamietol odvolanie ako čiastočne neprípustné a v každom prípade ako nedôvodné,
– zaviazal odvolateľov na náhradu trov konania.
14 Uznesením predsedu Súdneho dvora z 19. októbra 2005 boli spoločnosti Carmine Tagliamonte & C. Srl, Cbcotti Srl, Cirio del Monte Italia SpA, Fratelli Longobardi Srl, G3 Srl, La Regina del Pomodoro Srl, La Regina di San Marzano di Antonio, Felice e Luigi Romano Snc, Lodato Gennaro & C. SpA, Pelati Sud di De Stefano Catello Sas, Prodakta SA, Rispoli Luigi & C. Srl, Saviano Pasquale Srl, Sevath SA, Silaro Conserve Srl a Transformaciones Agrícolas de Badajoz, SA, ktoré vzali svoje odvolanie späť, vymazané z veci C‑243/05 P a rozhodlo sa, že znášajú svoje vlastné trovy konania v súvislosti s odvolaním, ktoré podali.
O odvolaní
Argumentácia účastníkov konania
15 Odvolatelia na podporu svojho odvolania uvádzajú štyri odvolacie dôvody. Prvý z nich sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení škody. Druhý sa zakladá na porušení zásady kontradiktórnosti konania a práva byť vypočutý. Tretí odvolací dôvod sa zakladá na skreslení návrhov odvolateľov. Štvrtý odvolací dôvod sa zakladá na nedodržaní Súdom prvého stupňa svojich právomocí posúdiť všetky skutkové a právne okolnosti prejednávanej veci a povinnosti rozhodnúť, ako aj na odmietnutí spravodlivosti.
16 Prvý odvolací dôvod sa člení na dve časti. Prvá z nich sa zakladá na nedodržaní judikatúry Spoločenstva a zásad uznaných vo vnútroštátnych právnych poriadkoch v oblasti mimozmluvnej zodpovednosti, pokiaľ Súd prvého stupňa nesprávne vyložil pojem „určitá škoda“ a zamenil určenie charakteru škody a presný výpočet jej výšky. Druhá časť sa zakladá na skutočnosti, že Súd prvého stupňa nevyvodil, pokiaľ ide o uznanie práva odvolateľov na náhradu škody, následky jeho konštatovaní týkajúcich sa nezákonnosti konania Komisie.
17 V rámci prvej časti tohto odvolacieho dôvodu odvolatelia tvrdia, že skutočnosť, že Komisia pri stanovovaní výšky podpory pre výrobu disponuje mierou voľnej úvahy, neumožňuje považovať údajnú škodu za neurčitú. Ak ju možno predpokladať s dostatočnou istotou a odhadnúť, škoda môže byť základom pre náhradu nezávisle od skutočnosti, že ešte nebola vyčíslená. V tomto prípade však bola uplatňovaná škoda presne vymedzená a vyčíslená. Prípadná naďalej trvajúca neurčitosť spočívala len v určení výšky tejto škody. Odvolatelia sa domnievajú, že ak Súdu prvého stupňa chýbali prvky potrebné na výpočet tejto výšky, mal nariadiť vykonanie dôkazných prostriedkov alebo opatrení na zabezpečenie priebehu konania alebo vydať medzitýmny rozsudok.
18 Odvolatelia tvrdia, že ak sa s istotou vylúči existencia skutočnej a určitej škody z dôvodu, že nedošlo ku skutočnej ujme na práve alebo oprávnenom záujme, taká škoda zato existuje, ako je tomu v tomto prípade, keď uplatňovaná škoda vznikne dôsledkom toho, že vykonávaniu práva, ktoré bolo preukázané, bránilo nezákonné konanie dotknutej inštitúcie.
19 Tvrdia, že pokiaľ ide o pojem určitej škody, posúdenie Súdom prvého stupňa porušuje zásady uznávané vo vnútroštátnych právnych poriadkoch.
20 Pokiaľ ide o argumentáciu Komisie v jej vyjadrení k odvolaniu, že odvolatelia nepreukázali skutočnosť uplatňovanej škody, pretože nedokázali, že výška podpory stanovenej nariadením č. 1519/2000 neumožňovala splniť stanovený účel priznania podpory pre výrobu, teda odbyt výroby Spoločenstva, sa odvolatelia domnievajú, že táto argumentácia je nová, a teda neprípustná.
21 V každom prípade však nemožno brať do úvahy len samotný uvedený účel, pretože by sa tým nespravodlivým spôsobom vylúčila existencia akejkoľvek škody od momentu, kedy má výroba Spoločenstva úplný odbyt, a to aj keby sa výška podpory priznanej spracovateľom na účely zohľadnenia rozdielu medzi minimálnou cenou stanovenou Komisiou a cenou v hlavných tretích krajinách stanovila na úroveň nižšiu než na tú, ktorá by vyplývala z uplatnenia príslušných ustanovení.
22 Komisia spochybňuje existenciu nesprávneho právneho posúdenia v napadnutom rozsudku.
23 Tvrdí, že vzhľadom na mieru voľnej úvahy, ktorou disponuje v dotknutej oblasti, nemožno škodu, ktorú uplatňujú odvolatelia, kvalifikovať ako určitú. Okrem toho žiadna skutočnosť neumožňovala v danom čase predpokladať, že od použitia tejto miery voľnej úvahy ustúpi. Najmä nikdy nevydala žiadne uistenie, na základe ktorého by si mohli spracovatelia vytvoriť legitímnu dôveru, že pri stanovovaní podpory na hospodársky rok 2000/2001 zohľadní čínske ceny.
24 Komisia okrem toho tvrdí, že výhrada odvolateľov, že Súd prvého stupňa nevyčíslil ich škodu a ani na tento účel neprijal opatrenia na zabezpečenie dôkazných prostriedkov, sa zakladá na novom dôvode týkajúcom sa existencie skutočnej škody, ktorý treba preto zamietnuť ako neprípustný.
25 V každom prípade, aby odvolatelia preukázali, že uplatňovaná škoda je skutočná, mali podľa názoru Komisie dokázať, že nebol dodržaný účel podpory, ktorým bolo umožniť odbyt výrobkov Spoločenstva. Pritom odvolatelia nikdy nepreukázali ani pred Súdom prvého stupňa netvrdili, že výška podpory stanovená Komisiou neumožňuje splniť uvedený účel.
Posúdenie Súdnym dvorom
26 Z ustálenej judikatúry vyplýva, že vznik mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva podľa článku 288 druhého odseku ES je podmienený splnením niekoľkých podmienok, pokiaľ ide o nezákonnosť konania, ktoré sa vytýka inštitúcii Spoločenstva, skutočnosť škody a existenciu príčinnej súvislosti medzi konaním inštitúcie a údajnou škodou (pozri najmä rozsudky Birra Wührer a i./Rada a Komisia, už citovaný, bod 9, a z 30. júna 2005, Alessandrini a i./Komisia, C‑295/03 P, Zb. s. I‑5673, bod 61).
27 Druhá podmienka, ktorá sa týka škody, vyžaduje, aby škoda, ktorej náhrada sa žiada, bola skutočná a určitá (pozri v tomto zmysle rozsudky De Franceschi/Rada a Komisia, už citovaný, bod 9, a Birra Wührer a i./Rada a Komisia, už citovaný, bod 9), čo má preukázať odvolateľ (pozri rozsudky Roquette Frères/Komisia, už citovaný, bod 24, a zo 16. septembra 1997, Blackspur DIY a i./Rada a Komisia, C‑362/95 P, Zb. s. I‑4775, bod 31).
28 V tomto prípade Súd prvého stupňa rozhodol, že škoda uplatňovaná odvolateľmi určitý charakter nemá.
29 Na jednej strane uviedol, že miera voľnej úvahy, ktorú Komisii pri stanovovaní výšky podpory pre výrobu priznáva nariadenie, bráni určeniu s istotou dôsledku zohľadnenia ceny zaplatenej čínskym výrobcom paradajok na výšku podpory. Na druhej strane zdôraznil, že Komisia spochybnila údaje týkajúce sa čínskych cien, na ktorých odvolatelia zakladali výšku im vzniknutej škody.
30 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že skutočnosť, že inštitúcia Spoločenstva v dotknutej oblasti disponuje širokou diskrečnou právomocou, nemôže sama osebe automaticky viesť k popretiu určitého charakteru uplatňovanej škody, ktorá je dôsledkom nezákonného konania tejto inštitúcie.
31 Tvrdiť opak by žalobu na náhradu škody v oblastiach, akou je spoločná organizácia trhu, kde inštitúcie Spoločenstva pri výkone svojej regulačnej alebo rozhodovacej právomoci disponujú širokou diskrečnou právomocou, a to najmä vzhľadom na hospodárske vklady a voľby typické pre tieto oblasti, úplne zbavovalo potrebného účinku.
32 Uznanie diskrečnej právomoci dotknutej inštitúcii okrem toho nebránilo, v určitých prípadoch, Súdnemu dvoru, aby konštatoval existenciu nahraditeľnej škody (pozri najmä rozsudky zo 14. mája 1975, CNTA/Komisia, 74/74, Zb. s. 533, a zo 4. októbra 1979, Ireks-Arkady/Rada a Komisia, 238/78, Zb. s. 2955).
33 Za týchto okolností je vhodné z hľadiska zvláštnych skutočností, typických pre tento prípad (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júna 2000, Dorsch Consult/Rada a Komisia, C‑237/98 P, Zb. s. I‑4549, bod 25), preskúmať, či sa Súd prvého stupňa mohol právom domnievať, že miera voľnej úvahy, ktorou disponuje Komisia pri stanovovaní výšky podpory pre výrobu podľa základného nariadenia, môže vylúčiť, aby sa na škodu uplatňovanú odvolateľmi uznal určitý charakter.
34 V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že existencia tejto miery voľnej úvahy, ako aj výhrad Komisie týkajúcich sa údajov o čínskych cenách uvádzaných odvolateľmi mohli nepochybne brániť Súdu prvého stupňa v tom, aby s istotou určil presný dôsledok nezákonného opomenutia Komisiou zohľadniť pri výške predmetnej podpory čínske ceny.
35 Okrem toho vzhľadom na uvedenú mieru voľnej úvahy nie je isté, že odvolatelia mali právo na presnú výšku škody, ktorej náhradu uplatňovali pred Súdom prvého stupňa, teda ako bolo uvedené v bode 72 napadnutého rozsudku, škody, ktorá zodpovedala „presnému rozdielu medzi výškou podpory stanovenej v nariadení č. 1519/2000 a výškou takej podpory, ktorá by platila, keby Komisia vzala do úvahy čínske ceny“.
36 Na základe takých úvah však Súd prvého stupňa konštatoval len neistotu, pokiaľ ide o presný rozsah uplatňovanej škody, a nie nedostatok určitého charakteru samotnej existencie tejto škody.
37 Ako Súd prvého stupňa uviedol v bode 50 napadnutého rozsudku, je zrejmé, že Čína bola v čase stanovenia podpory považovaná za jednu z hlavných tretích krajín, ktorej výroba konkurovala výrobe Spoločenstva.
38 Okrem toho nezákonné nezohľadnenie čínskych cien Komisiou viedlo k tomu, že odhadovaná cena paradajok v hlavných vyrábajúcich a vyvážajúcich tretích krajinách bola podstatne vyššia než cena, ktorá by vyplývala pri zohľadnení uvedených cien. Sám Súd prvého stupňa uviedol v bode 67 napadnutého rozsudku tvrdenie Komisie, že také zohľadnenie mohlo prispieť k „podstatnému“ zníženiu posudzovanej ceny suroviny v hlavných vyrábajúcich a vyvážajúcich tretích krajinách.
39 Pred Súdom prvého stupňa sa odvolatelia snažili preukázať, že vzhľadom na tieto skutočnosti bola výška podpory pre výrobu, bez nezákonného konania Komisie, nevyhnutne stanovená na vyššiu úroveň, než ktorú upravilo nariadenie č. 1519/2000.
40 Ako uviedol generálny advokát v bode 32 svojich návrhov, za týchto okolností bolo povinnosťou Komisie, aby preukázala, keď odmietla určitý charakter zvýšenia podpory uplatňovanej odvolateľmi, že zachovanie podpory na presne tej úrovni, ktorú stanovilo nariadenie č. 1519/2000, bolo v súlade so správnym uplatnením článku 4 ods. 2 základného nariadenia. Pritom taká analýza jednoznačne chýbala, pretože sa Komisia obmedzila na uplatnenie svojej diskrečnej právomoci v oblasti, ako to vyplýva z bodu 67 napadnutého rozsudku.
41 Súd prvého stupňa sa preto dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď vyvodil záver o chýbajúcom určitom charaktere škody uplatňovanej na základe skutočností zdôraznených v bode 29 tohto rozsudku.
42 Okrem toho aj za predpokladu, že v súlade s tvrdením Komisie na pojednávaní pred Súdnym dvorom môže viesť faktor uvedený v článku 4 ods. 2 písm. c) základného nariadenia, týkajúci sa trendov v obchode na medzinárodných trhoch, k odlišnému pomernému posúdeniu v rámci výpočtu zohľadňujúceho čínske ceny, treba konštatovať, že vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 37 až 40 tohto rozsudku by sa odvolatelia nevyhnutne nachádzali v lepšej situácii, ak by Komisia pri stanovovaní výšky podpory pre výrobu nezákonne neopomenula zohľadniť čínske ceny. Existencia škody uplatňovanej žalobcami, ktorá nie je hypotetická alebo len možná, je teda nepochybná. Napriek naďalej trvajúcej neurčitosti, pokiaľ ide o jej presné vyčíslenie, je táto škoda navyše hospodársky odhadnuteľná.
43 Predchádzajúcu analýzu nemôže spochybniť argumentácia Komisie založená na neexistujúcich ťažkostiach odbytu výroby Spoločenstva počas dotknutého hospodárskeho roka.
44 Bez toho, aby totiž bolo potrebné vysloviť sa o prípustnosti tejto argumentácie, treba zdôrazniť, že systém podpory zavedený v prospech spracovateľov základným nariadením, aby vyrovnával rozdiel medzi minimálnou cenou platenou výrobcom Spoločenstva a priemernou cenou platenou v tretích krajinách, v sebe – na základe uvedeného základného nariadenia a nariadenia Komisie (ES) č. 504/97 z 19. marca 1997, ktorým sa prijímajú pravidlá uplatňovania nariadenia č. 2201/96, pokiaľ ide o systém podpory pre výrobu v oblasti výrobkov zo spracovaného ovocia a zeleniny [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 78, s. 14), zahrnuje systém založený na uzavretí ešte pred obdobím výsadby medzi spracovateľmi a výrobcami zmlúv o budúcich zmluvách, ako aj na stanovení kvót výroby, ktorý má zabezpečiť, aby vyrobené a spracované množstvá zodpovedali, a teda aby sa vyhlo ťažkostiam odbytu, ktoré by mohli vyplývať zo značného rozšírenia výroby (pozri piate odôvodnenie základného nariadenia a siedme odôvodnenie nariadenia č. 504/97).
45 Ako uviedol generálny advokát v bode 39 svojich návrhov, spracovatelia sú tak nabádaní zaviazať sa prostredníctvom zmlúv o budúcich zmluvách na odbyt výroby Spoločenstva, ktorý sa vymedzí skutočnou potrebou spracovateľského priemyslu, pričom za to prijímajú podporu, ktorá má vzhľadom na kogentné podmienky uvedené v článku 4 ods. 2 základného nariadenia celkom alebo sčasti vyrovnať obchodné riziko spojené s nákupom paradajok v Spoločenstve za cenu vyššiu než cenu výrobcov v tretích krajinách.
46 Za týchto okolností skutočnosť, že tento systém plánovaného riadenia umožnil zabezpečiť počas predmetného hospodárskeho roka odbyt výroby Spoločenstva, nedovoľuje vylúčiť existenciu obchodnej škody utrpenej odvolateľmi v dôsledku stanovenia výšky podpory na uvedený hospodársky rok na nedostatočnej úrovni, keď Komisia pri tejto príležitosti opomenula zohľadniť čínske ceny, čím porušila článok 4 ods. 2 základného nariadenia.
47 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy a bez toho, aby bolo potrebné skúmať jeho druhú časť, treba prvý odvolací dôvod považovať za dôvodný.
48 Bez toho, aby bolo potrebné skúmať ostatné odvolacie dôvody, je potrebné, aby Súdny dvor zrušil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom zamieta žaloby odvolateľov v tomto konaní z dôvodu, že uplatňovaná škoda nie je určitá, a následne v rozsahu, v akom zaväzuje odvolateľov na náhradu päť šestín ich trov konania a Komisiu okrem svojich trov konania na náhradu šestiny trov konania uvedených odvolateľov.
O vrátení veci Súdu prvého stupňa
49 V súlade s článkom 61 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora môže Súdny dvor v prípade zrušenia rozhodnutia Súdu prvého stupňa buď vydať konečný rozsudok vo veci samej sám, ak to stav konania dovoľuje, alebo môže vec vrátiť Súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
50 Keďže v tomto prípade vyplýva určenie presného rozsahu škody utrpenej odvolateľmi z komplexného posúdenia skutočností, treba vec vrátiť Súdu prvého stupňa, aby sám rozhodol o výške náhrady tejto škody.
51 Keďže sa vec vracia Súdu prvého stupňa, je vhodné rozhodnúť o príslušných trovách tohto konania o odvolaní v konaní vo veci samej.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil:
1. Rozsudok Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev zo 17. marca 2005, Agraz a i./Komisia (T‑285/03), sa zrušuje v rozsahu, v akom zamieta žaloby odvolateľov v tomto konaní z dôvodu, že uplatňovaná škoda nie je určitá, a následne v rozsahu, v akom zaväzuje odvolateľov na náhradu päť šestín ich trov konania a Komisiu okrem svojich trov konania na náhradu šestiny trov konania uvedených odvolateľov.
2. Vec sa vracia Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev na ďalšie konanie.
3. O trovách konania sa rozhodne v konaní vo veci samej.
Podpisy
* Jazyk konania: francúzština.