2.7.2008

Uradni list Evropske unije

C 167/1

Obvestilo Komisije o vodenju postopkov poravnave za sprejetje odločb v skladu s členoma 7 in 23 Uredbe Sveta (ES) št. 1/2003 v kartelnih zadevah

(Besedilo velja za EGP)

(2008/C 167/01)

1. UVOD

To obvestilo določa okvir za nagrajevanje sodelovanja pri vodenju postopkov, začetih na podlagi uporabe člena 81 Pogodbe ES (1), v kartelnih zadevah (2). Komisija lahko na podlagi postopka poravnave obravnava več primerov z enakimi sredstvi in s tem poveča zanimanje javnosti za učinkovite in pravočasne sankcije ter hkrati krepi odvračilni učinek. Sodelovanje, ki ga opredeljuje to obvestilo, se razlikuje od prostovoljne predložitve dokazov za sprožitev ali pospešitev preiskave Komisije, ki jo opredeljuje Obvestilo Komisije o imuniteti pred globami in znižanju glob v kartelnih zadevah (3) (Obvestilo o ugodni obravnavi). Če sodelovanje, ki ga ponuja podjetje, izpolnjuje merila obeh obvestil Komisije, je lahko ustrezno kumulativno nagrajeno (4).

Kadar so stranke v postopku pripravljene priznati, da so sodelovale v kartelu ter s tem kršile člen 81 Pogodbe ES in zato nosijo odgovornost, lahko pomagajo tudi pri pospešitvi postopkov in sprejetju ustreznih odločb v skladu s členoma 7 in 23 Uredbe Sveta (ES) št. 1/2003 z dne 16. decembra 2002 o izvajanju pravil konkurence iz členov 81 in 82 Pogodbe ES (5) na način in v skladu z ukrepi, določenimi v tem obvestilu. Komisija, ki je kot preiskovalni organ in varuh Pogodbe pooblaščena za sprejetje izvršilnih odločb pod pravosodnim nadzorom sodišč Skupnosti, se o obstoju kršitve zakonodaje Skupnosti in ustreznih sankcij sicer ne pogaja, lahko pa nagradi sodelovanje, opisano v tem obvestilu.

Uredba Komisije (ES) št. 773/2004 z dne 7. aprila 2004 v zvezi z vodenjem postopkov Komisije v skladu s členoma 81 in 82 Pogodbe ES o ustanovitvi Evropske skupnosti (6) določa temeljna praktična pravila o vodenju postopkov v protimonopolnih zadevah, vključno s pravili, ki veljajo v postopkih poravnave. Uredba (ES) št. 773/2004 tako Komisiji prepušča odločitev, ali bo v kartelnih zadevah proučila možnosti postopka poravnave, hkrati pa zagotavlja, da se tega postopka strankam ne sme naložiti.

Učinkovito izvrševanje zakonodaje Skupnosti o konkurenci v celoti spoštuje pravico strank do obrambe, ki pomeni temeljno načelo zakonodaje Skupnosti in jo je treba spoštovati v vseh okoliščinah, še zlasti v protimonopolnih postopkih, na podlagi katerih se lahko dodelijo kazni. Pravila za vodenje postopkov Komisije za izvajanje člena 81 Pogodbe ES morajo zato zagotoviti, da imajo zadevna podjetja in podjetniška združenja možnost v teku upravnega postopka dejansko izraziti svoja mnenja o resnici in pomembnosti dejstev, o očitkih in okoliščinah, ki jih je predložila Komisija (7).

2. POSTOPEK

Komisija obdrži široko polje diskrecije za odločitev, v katerih primerih bi bilo ustrezno preveriti interes strank za sodelovanje v pogovorih o poravnavi ter se odločiti za sodelovanje v teh pogovorih ali prekiniti to sodelovanje ali skleniti končno poravnavo. V tej zvezi se lahko upošteva možnost, da se v razumnem roku z vpletenimi strankami sklene skupni dogovor glede obsega morebitnih očitkov, ob upoštevanju dejavnikov kot na primer število vpletenih strank, predvidljiva nasprotujoča si stališča glede pripisovanja odgovornosti, obseg izpodbijanja dejanskih ugotovitev. Na podlagi skupnega napredka, doseženega v postopku poravnave, se bo upoštevala tudi možnost za dosego učinkovitosti postopkov, vključno z obsegom bremena pri zagotavljanju dostopa do nezaupnih različic dokumentov iz spisa. Pomembni so lahko tudi drugi premisleki, na primer, da bi se s tem ustvaril precedenčni primer. Komisija se lahko odloči tudi za prekinitev pogovorov o poravnavi, če stranke v postopku delujejo usklajeno z namenom izkrivljanja ali uničenja dokazov o osnovanju kršitve ali kateregakoli drugega dela kršitve ali glede načina izračuna primerne globe. Izkrivljanje ali uničenje dokazov o osnovanju kršitve ali kateregakoli drugega dela kršitve lahko spada med obteževalne okoliščine v smislu točke 28 Smernic Komisije o načinu določanja glob, naloženih v skladu s členom 23(2)(a) Uredbe (ES) št. 1/2008 (8) (Smernice o globah) in se lahko šteje kot nesodelovanje v smislu točk 12 in 27 Obvestila o ugodni obravnavi. Komisija lahko začne pogovore o poravnavi samo na pisno prošnjo zadevnih strank.

6.	Stranke v postopku sicer nimajo pravice do sklenitve poravnave, vendar lahko Komisija, če meni, da je določena zadeva načeloma primerna za poravnavo, preveri pripravljenost za poravnavo vseh strank istega postopka.

Stranke v postopku ne smejo nobeni tretji stranki v kateri koli jurisdikciji razkriti vsebine pogovorov ali dokumentov, do katerih so imeli dostop zaradi sklenitve poravnave, ne da bi predhodno pridobili izrecno dovoljenje Komisije. Komisija lahko v primeru kakršne koli s tem povezane kršitve zavrne prošnjo podjetja za sodelovanje v postopku poravnave. Taka kršitev lahko spada tudi med obteževalne okoliščine v smislu točke 28 Smernic o globah in se lahko šteje kot nesodelovanje v smislu točk 12 in 27 Obvestila o ugodni obravnavi.

2.1 Začetek postopkov in preiskovalne faze v zvezi s poravnavo

8.	Kadar namerava Komisija sprejeti odločbo na podlagi člena 7 in/ali člena 23 Uredbe (ES) št. 1/2003, je treba pravne osebe, na katere je mogoče naložiti kazen za kršitev člena 81 Pogodbe ES, vnaprej določiti kot stranke v postopku in jim ta status priznati.

V ta namen se lahko postopek v skladu s členom 11(6) Uredbe (ES) št. 1/2003 za sprejetje take odločbe začne kadar koli, vendar najpozneje do datuma, ko Komisija izda ugotovitev o možnih kršitvah, naslovljeno na zadevne stranke. Člen 2(1) Uredbe (ES) št. 773/2004 nadalje navaja, da če je po mnenju Komisije primerno preveriti interes strank za sodelovanje v pogovorih o poravnavi, začne postopek najpozneje na dan izdaje ugotovitve o možnih kršitvah ali zahteve strankam, da pisno izrazijo svoj interes za sodelovanje v pogovorih o poravnavi, pri čemer se upošteva zgodnejši datum.

10.	Po začetku postopka v skladu s členom 11(6) Uredbe (ES) št. 1/2003 postane Komisija edini organ za konkurenco, ki je v zadevnem primeru pristojen za uporabo člena 81 Pogodbe ES.

11.

Če Komisija meni, da je primerno preveriti interes strank za sodelovanje v pogovorih o poravnavi, potem v skladu s členom 10(a)(1) in členom 17(3) Uredbe (ES) št. 773/2004 določi rok, ki ne sme biti krajši od dveh tednov, v katerem stranke istega postopka podajo pisno izjavo o pripravljenosti k sodelovanju v pogovorih o poravnavi z namenom, da morda predložijo vloge za poravnavo na poznejši stopnji. Ta pisna izjava ne pomeni priznanja strank, da so sodelovale pri kršitvi ali da so zanjo odgovorne.

12.

Kadar koli bo Komisija začela postopek zoper dve ali več strank v okviru istega podjetja, bo vsako od strank obvestila o drugih pravnih subjektih iz istega podjetja, ki so tudi vključeni v postopek. Če so v takem primeru zadevne stranke pripravljene sodelovati v pogovorih o poravnavi, morajo imenovati skupne predstavnike, ustrezno pooblaščene, da delujejo v njihovem imenu, do izteka roka iz točke 11. Imenovanje skupnih predstavnikov je usmerjeno izključno v olajšanje pogovorov o poravnavi, nikakor pa ne vpliva na pripisovanje odgovornosti za kršitev različnim strankam.

13.	Komisija lahko zavrne zahtevo za imuniteto pred globami ali znižanje glob z utemeljitvijo, da je bila posredovana po preteku roka iz točke 11.

2.2 Začetek postopka poravnave: pogovori o poravnavi

14.	Če nekatere stranke v postopku zahtevajo pogovore o poravnavi in soglašajo z zahtevami iz točk 11 in 12, lahko Komisija sprejme odločitev, da bo postopek poravnave nadaljevala v okviru dvostranskih stikov med Generalnim direktoratom Komisije za konkurenco in kandidati za poravnavo.

15.

Komisija obdrži odločitev, da določi ustreznost in hitrost dvostranskih pogovorov o poravnavi z vsakim posameznim podjetjem. V skladu s členom 10a(2) Uredbe (ES) št. 773/2004 in ob upoštevanju skupnega napredka, doseženega v postopku poravnave, to zajema določanje vrstnega reda dvostranskih pogovorov o poravnavi in časovni razpored razkritja informacij, med drugim dokazov v spisu Komisije, uporabljenih za opredelitev predvidenih očitkov in morebitnih glob (9). Časovno razkritje informacij bo skladno z napredkom pogajanj o poravnavi.

16.

Na podlagi takega zgodnjega razkritja v okviru pogovorov o poravnavi v skladu s členom 10a(2) in členom 15(1a) Uredbe (ES) št. 773/2004 bodo lahko stranke obveščene o bistvenih, že upoštevanih elementih, kot so domnevna dejstva, opredelitev teh dejstev, teža in trajanje domnevnega kartela, pripisovanje odgovornosti, ocena razpona verjetnih glob ter dokazov, uporabljenih za opredelitev morebitnih očitkov. Tako bodo lahko stranke dejansko izrazile svoja mnenja o morebitnih očitkih proti njim in sprejele neuradno odločitev ali bodo poravnavo sklenile ali ne. Na podlagi zahteve stranke bodo službe Komisije odobrile tudi neomejen dostop do nezaupnih različic vseh dostopnih dokumentov, ki so takrat našteti v spisu zadeve, če je to upravičeno z namenom, da se stranki omogoči ugotoviti njen položaj glede časovnega obdobja ali vseh drugih vidikov kartela (10).

17.

Kadar se na podlagi napredka, doseženega med pogovori o poravnavi, sklene skupni dogovor o obsegu morebitnih očitkov in oceni razpona verjetnih glob, ki jih naloži Komisija, in Komisija zavzame predhodno stališče, da bo ob upoštevanju skupnega doseženega napredka verjetno dosežena večja učinkovitost postopkov, lahko Komisija v skladu s členom 10(a)(2) in členom 17(3) Uredbe (ES) št. 773/2004 podjetju odobri končni rok za predložitev končne vloge za poravnavo, ki ne sme biti krajši od 15 delovnih dni. Na podlagi utemeljene zahteve je mogoče rok podaljšati. Pred odobritvijo tega roka bodo stranke upravičene do razkritja informacij iz točke 16, če bodo to zahtevale.

18.	Stranke se lahko o vprašanjih, ki bi se lahko pojavila glede predpisanega postopka, posvetujejo s pooblaščencem za zaslišanje kadar koli v teku postopka poravnave. Naloga pooblaščenca za zaslišanje je zagotoviti spoštovanje učinkovitega uresničevanja pravice do obrambe.

19.	Če zadevne stranke ne predložijo vloge za poravnavo, bo postopek za sprejetje končne odločbe Komisije potekal v skladu s splošnimi določbami, zlasti člena 10(2), člena 12(1) in člena 15(1) Uredbe (ES) št. 773/2004 in ne v skladu z določbami, ki urejajo postopek poravnave.

2.3 Vloge za poravnavo

20.

Stranke, ki se bodo odločile za postopek poravnave, morajo predložiti uradno zahtevo za sklenitev poravnave v obliki vloge za poravnavo. Vloga za poravnavo iz člena 10(a)(2) Uredbe (ES) št. 773/2004 mora vsebovati:

(a)	jasno in nedvoumno priznanje strank o odgovornosti za kršitev, opisano v povzetku, glede predmeta, morebitne izvršitve, glavnih dejstev, njene pravne opredelitve, vključno z vlogo strank, in glede trajanja sodelovanja v kršitvi v skladu z rezultati pogovorov o poravnavi;

(b)	navedbo (11) najvišjega zneska globe, za katerega stranke predvidevajo, da jim bo naložen s strani Komisije, in s katerim bi soglašale v okviru postopka poravnave;

(c)	potrditev strank, da so bile ustrezno obveščene o očitkih, ki jih namerava Komisija vložiti proti njim, in da so imele dovolj priložnosti, da svoja mnenja pošljejo Komisiji;

(d)	potrdilo strank, da ob upoštevanju zgoraj navedenega ne nameravajo zahtevati dostopa do spisa ali ponovnega ustnega zaslišanja, razen če Komisija ne vključi njihovih vlog za poravnavo v ugotovitev o možnih kršitvah in odločbo;

(e)	soglasje strank, da se nanje naslovi ugotovitev o možnih kršitvah in končna odločba v skladu s členoma 7 in 23 Uredbe (ES) št. 1/2003 v dogovorjenem uradnem jeziku Evropske skupnosti.

21.	Priznanja in potrdila strank o poravnavi so izraz njihove zaveze, da bodo sodelovale pri hitri obravnavi zadeve po postopku poravnave. Vendar so ta priznanja in potrdila odvisna od tega, ali Komisija ugodi njihovim zahtevam za poravnavo, vključno s predvidenim najvišjim zneskom globe.

22.

Zahteve za poravnavo ne morejo enostransko preklicati stranke, ki so jih predložile, razen če Komisija ni izpolnila zahtev za poravnavo s tem, ko ni ustrezno vključila vlog za poravnavo najprej v ugotovitvi o možnih kršitvah in nazadnje v končni odločbi (v tej zvezi glej točki 27 in 29). Ugotovitev o možnih kršitvah potrjuje vloge za poravnavo, če ustrezno vključuje njihove vsebine o vprašanjih iz točke 20(a). Da se lahko poleg tega šteje, da končna odločba ustrezno vključuje vloge za poravnavo, mora tudi nalagati globo, ki ne sme presegati najvišjega zneska, navedenega v teh vlogah.

2.4 Ugotovitve o možnih kršitvah in odgovor

23.

V skladu s členom 10(1) Uredbe (ES) št. 773/2004 je priglasitev pisne ugotovitve o možnih kršitvah vsaki posamezni stranki, proti kateri so podani očitki, obvezen pripravljalni ukrep pred sprejetjem končne odločbe. Zato Komisija objavi ugotovitev o možnih kršitvah tudi v okviru postopka poravnave (12).

24.

Za učinkovito uresničevanje strankine pravice do obrambe mora Komisija slišati njihova mnenja o očitkih proti njim in podporne dokaze pred sprejetjem končne odločbe in jih upoštevati tako, da spremeni svoje predhodne analize, kadar je to ustrezno (13). Komisija mora ne samo sprejeti ali zavrniti zadevne dokazne razloge strank, ki jih izrazijo med upravnim postopkom, temveč tudi opraviti lastne analize zadev, ki jih predložijo stranke, da lahko ali zavrže take očitke, ker so se izkazali za neutemeljene, ali dopolni in ponovno dejansko in pravno oceni svoje dokazne razloge v podporo očitkom, ki jih podaja.

25.

Zadevne stranke na podlagi predložitve uradne zahteve za poravnavo v obliki vloge za poravnavo pred priglasitvijo ugotovitve o možnih kršitvah omogočijo Komisiji, da lahko dejansko upošteva njihova mnenja (14) že pri pripravi osnutka ugotovitve o možnih kršitvah in ne šele pred posvetovanjem s Svetovalnim odborom za omejena ravnanja in prevladujoče položaje (v nadaljnjem besedilu „Svetovalni odbor“) ali pred sprejetjem končne odločbe (15).

26.

Če ugotovitev o možnih kršitvah ustrezno vključuje vloge za poravnavo, ki so jih predložile zadevne stranke, morajo slednje v roku najmanj dveh tednov, kakor ga določi Komisija v skladu s členom 10(a)(3) in členom 17(3) Uredbe (ES) št. 773/2004, v odgovoru (nedvoumno) potrditi, da ugotovitev o možnih kršitvah ustreza vsebinam njihovih vlog za poravnavo in se zato še naprej zavezujejo, da bodo sodelovale v postopku poravnave. Če takšnega odgovora ni, bo Komisija upoštevala kršitev obveznosti stranke in lahko tudi zavrne prošnjo stranke za sodelovanje v postopku poravnave.

27.

Komisija si pridržuje pravico, da sprejme ugotovitev o možnih kršitvah, ki ne vključuje strankinih vlog za poravnavo. V takem primeru se uporabljajo splošne določbe iz člena 10(2), člena 12(1) in člena 15(1) Uredbe (ES) št. 773/2004. Priznanja strank iz vlog za poravnavo se štejejo za preklicana in jih ni mogoče ponovno uporabiti kot dokaz proti nobeni stranki postopka. Zadevne stranke tako niso več zavezane vlogam za poravnavo, odobri pa se jim rok, v katerem lahko na zahtevo predstavijo novo obrambo, vključno z možnostjo dostopa do spisa in zahteve za ustno zaslišanje.

2.5 Odločba Komisije in nagrada za poravnavo

28.

Po odgovorih strank na ugotovitev o možnih kršitvah, ki potrjujejo njihovo pripravljenost k sklenitvi poravnave, lahko Komisija na podlagi Uredbe (ES) št. 773/2004 brez kakršnih koli drugih postopkovnih ukrepovpo posvetovanju s Svetovalnim odborom v skladu s členom 14 Uredbe (ES) št. 1/2003 sprejme naknadno končno odločbo v skladu s členom 7 in/ali členom 23 Uredbe (ES) št. 1/2003. To pomeni zlasti, da te stranke v skladu s členom 12(2) in 15(1a) Uredbe (ES) št. 773/2004 ne morejo zahtevati ustnega zaslišanja ali dostopa do spisa potem, ko so bile njihove vloge za poravnavo vključene v ugotovitev o možnih kršitvah.

29.

Komisija si pridržuje pravico, da sprejme končno stališče, ki se ne ujema z njenim predhodnim stališčem iz ugotovitve o možnih kršitvah, ki potrjuje vloge strank za poravnavo, ob upoštevanju mnenja Svetovalnega odbora ali zaradi drugih ustreznih premislekov ob upoštevanju samostojnosti Komisije pri dokončnem odločanju v ta namen. Če se Komisija odloči, da to stori, o tem obvesti stranke in jim priglasi novo ugotovitev o možnih kršitvah, da bi lahko uveljavljale svoje pravice do obrambe v skladu z veljavnimi splošnimi pravili postopka. Iz tega sledi, da so stranke upravičene do dostopa do spisa, da lahko zahtevajo ustno zaslišanje in da morajo posredovati odgovor na ugotovitev o možnih kršitvah. Priznanja strank iz vlog za poravnavo se štejejo za preklicana in jih ni mogoče ponovno uporabiti kot dokaz proti nobeni stranki postopka.

30.	Končni znesek globe v določeni zadevi je določen v odločbi o ugotovitvi kršitve v skladu s členom 7 in določitvi globe v skladu s členom 23 Uredbe (ES) št. 1/2003.

31.	V skladu s prakso Komisije bo dejstvo, da je podjetje v okviru tega obvestila sodelovalo s Komisijo med upravnim postopkom, navedeno v končni odločbi, da se tako obrazložijo vzroki za višino globe.

32.

Če se Komisija odloči stranko nagraditi za poravnavo v okviru tega obvestila, se znesek globe, ki se bo naložila, po uporabi 10 % praga iz Smernic o načinu določanja glob, naloženih v skladu s členom 23(2)(a) Uredbe (ES) št. 1/2003 (8), zniža za 10 %. Vsako posebno zvišanje z namenom odvračanja (16) pa ne sme preseči dvakratnika tega zneska.

33.	Če zadeve, ki so predmet poravnave, vključujejo vlagatelje zahtevka za ugodno obravnavo, se bo znižanje dodeljene globe za poravnavo seštelo z njihovo nagrado za ugodno obravnavo.

3. SPLOŠNI PREMISLEKI

34.	To obvestilo se uporablja v vseh postopkih, ki tečejo pred Komisijo ob ali po objavi v Uradnem listu Evropske unije.

35.

Dostop do vlog za poravnavo je dovoljen samo naslovljencem ugotovitve o možnih kršitvah, ki niso vložili vloge za poravnavo, če se, skupaj s pravnimi predstavniki, ki so pridobili dostop v njihovem imenu, zavežejo, da ne bodo z mehaničnimi ali elektronskimi sredstvi naredili kopije informacij iz vloge za poravnavo, do katere je bil dovoljen dostop, ter da bodo zagotovili, da se bodo informacije, pridobljene na podlagi vloge za poravnavo, uporabljale samo v sodnih ali upravnih postopkih za uporabo pravil Skupnosti na področju konkurence, na katerih temeljijo zadevni postopki. Drugim strankam, kot so pritožniki, ne bo dovoljen dostop do vlog za poravnavo.

36.

Uporaba takih informacij v druge namene med postopkom se lahko šteje kot nesodelovanje v smislu točk 12 in 27 Obvestila o ugodni obravnavi. Poleg tega, če pride do take uporabe po tem, ko je v postopku Komisija že sprejela odločbo o prepovedi, lahko Komisija pri pravnih postopkih pred sodiščema Skupnosti zahteva povišanje globe za podjetje, ki je odgovorno za tako dejanje. Če se bodo informacije kdaj koli uporabljale v drugačen namen z vključitvijo zunanjega pravnega zastopnika, bo lahko za ustrezen disciplinski ukrep Komisija prijavila dogodek zbornici tega zastopnika.

37.

Vloge za poravnavo, dane v skladu s tem obvestilom, bodo v skladu s členom 12 Uredbe (ES) št. 1/2003 predložene samo organom za konkurenco držav članic, če bodo izpolnjeni pogoji iz Obvestila o mreži za konkurenco (17) in če je stopnja varnosti pred razkritjem s strani organa za konkurenco, ki je vlogo prejel, enaka stopnji varnosti, ki jo zagotavlja Komisija.

38.

Na zahtevo prosilca lahko Komisija sprejme, da so vloge za poravnavo podane v ustni obliki. Ustne vloge bodo posnete in prepisane v prostorih Komisije. V skladu s členom 19 Uredbe (ES) št. 1/2003 ter členom 3(3) in členom 17(3) Uredbe (ES) št. 773/2004 bo podjetjem, ki podajo ustno vlogo, zagotovljena možnost, da preverijo tehnično natančnost posnetka, ki bo na voljo v prostorih Komisije, ter da nemudoma popravijo vsebino svojih ustnih vlog in natančnost prepisa posnetkov.

39.	Komisija ne bo poslala vlog za poravnavo nacionalnim sodiščem brez soglasja ustreznih vlagateljev v skladu z določbami Obvestila Komisije o sodelovanju med Komisijo in sodišči držav članic EU v skladu s členoma 81 in 82 ES (18).

40.

Po mnenju Komisije bi običajno javno razkritje dokumentov in pisnih ali posnetih vlog (vključno z vlogami za poravnavo), pridobljenih v okviru tega obvestila, lahkooslabilo določene javne ali zasebne interese, na primer varstvo namena inšpekcijskih pregledov in preiskav v smislu člena 4 Uredbe (ES) št. 1049/2001 Evropskega parlamenta in Sveta z dne 30. maja 2001 o dostopu javnosti do dokumentov Evropskega parlamenta, Sveta in Komisije (19), tudi po sprejetju odločbe.

41.

Končne odločbe Komisije, sprejete v okviru Uredbe (ES) št. 1/2003, so predmet sodnega pregleda v skladu s členom 230 Pogodbe ES. Poleg tega ima Sodišče na podlagi člena 229 Pogodbe ES in člena 31 Uredbe (ES) št. 1/2003 neomejene pristojnosti do pregleda odločb o globah, sprejetih v skladu s členom 23 Uredbe (ES) št. 1/2003.

Pregled postopka, na podlagi katerega se sprejme (poravnava) odločba v skladu s členoma 7 in 23 Uredbe (ES) št. 1/2003

I. Običajna preiskava

—	Stranke lahko izrazijo interes za hipotetično poravnavo.

II. Preiskovalne faze v zvezi s poravnavo

—	Dopis vsem družbam (in državam članicam), s katerim se obvestijo o odločitvi za začetek postopka poravnave (člen 11(6)) in zaprosijo, da izrazijo interes za poravnavo.

III. Krogi dvostranskih pogovorov o poravnavi

—	Razkritje in izmenjava argumentov o morebitnih očitkih, odgovornosti, razponu glob.

—	Razkritje dokazov, ki se uporabijo za opredelitev morebitnih očitkov, odgovornosti, glob.

—	Razkritje drugih nezaupnih različic dokumentov iz spisa, če je utemeljeno.

IV. Poravnava

—	Pogojne vloge za poravnavo, ki jih predložijo družbe, ki so skupno zastopane, kadar je to primerno.

—	COMP pošlje potrditev prejema.

V. Dogovor o ugotovitvi o možnih kršitvah

—	Obvestilo o ustrezno oblikovani ugotovitvi o možnih kršitvah, ki potrjuje vloge družb za poravnavo, kadar je to primerno.

—	Odgovor družbe na ugotovitev o možnih kršitvah, v katerem jasno potrdi, da ugotovitev o možnih kršitvah ustrezno vključuje njeno vlogo za poravnavo.

VI. Odločba o „poravnavi“ v skladu s členoma 7 in 23 Uredbe (ES) št. 1/2003

—	Posvetovanje s Svetovalnim odborom o osnutku ustrezno oblikovane končne odločbe.

Če se kolegij komisarjev strinja:

—	Sprejetje ustrezno oblikovane končne odločbe.

(1) V tem besedilu sklicevanja na člen 81 Pogodbe ES zajemajo tudi člen 53 Sporazuma EGP, če ga Komisija uporablja v skladu s pravili, določenimi v členu 56 Sporazuma EGP.

(2) Karteli so sporazumi in/ali usklajena ravnanja med dvema ali več konkurenti, katerih cilj je usklajevanje njihovega konkurenčnega vedenja na trgu in/ali vplivanje na ustrezne parametre konkurence z ravnanji, kot so določanje nakupnih in prodajnih cen ali drugih tržnih pogojev, dodeljevanje proizvodnih ali prodajnih kvot, delitev trgov, vključno z manipulacijami razpisov za zbiranje ponudb, omejitev uvoza ali izvoza in/ali protikonkurenčni ukrepi zoper druge konkurente. Taka ravnanja sodijo k najresnejšim kršitvam člena 81 Pogodbe ES.

(3) UL C 298, 8.12.2006, str. 17.

(4) Glej točko 33.

(5) UL L 1, 4.1.2003, str. 1. Uredba, kakor je bila nazadnje spremenjena z Uredbo (ES) št. 1419/2006 (UL L 269, 28.9.2006, str. 1).

(6) UL L 123, 27.4.2004, str. 18. Uredba, kakor je bila nazadnje spremenjena z Uredbo (ES) št. 622/2008 (UL L 171, 1.7.2008, str. 3).

(7) Zadeva 85/76 Hoffmann-La Roche proti Komisiji [1979] Recueil 461, v odstavkih 9 in 11.

(8) UL C 210, 1.9.2006, str. 2.

(9) Na podlagi sklicevanja na „morebitne globe“ v členu 10(a)(2) Uredbe (ES) št. 773/2004 lahko službe Komisije obvestijo zadevne stranke v okviru pogovorov o poravnavi o oceni njihovih morebitnih glob ob upoštevanju navodil iz Smernic o globah in določb iz tega obvestila ter Obvestila o ugodni obravnavi, kadar je to primerno.

(10) Za ta namen bo strankam predložen seznam vseh dosegljivih dokumentov, ki bodo takrat našteti v spisu zadeve.

(11) Na podlagi pogovorov iz točk 16 in 17.

(12) V okviru postopkov poravnav mora ugotovitev o možnih kršitvah vsebovati informacije, na podlagi katerih lahko stranke potrdijo, da ustrezno vključuje njihove vloge za poravnavo.

(13) V skladu z uveljavljeno sodno prakso Komisija sprejme svoje odločitve samo na podlagi očitkov, o katerih so zadevne stranke lahko podale svoje pripombe, in jim v ta namen odobri dostop do spisa Komisije, ki je predmet pravnega interesa podjetij pri varovanju njihovih poslovnih skrivnosti.

(14) V tej zvezi uvodna izjava 2 Uredbe (ES) št. 622/2008 določa: „(…) Na podlagi takega zgodnjega razkritja bodo lahko zadevne stranke predložile svoje mnenje o očitkih, ki jih namerava Komisija podati proti njim, in o svoji morebitni odgovornosti.“.

(15) V skladu s členom 11(1) Uredbe (ES) št. 773/2004 oziroma členom 27(1) Uredbe (ES) št. 1/2003.

(16) Točka 30 Smernic o globah.

(17) Obvestilo Komisije o sodelovanju v okviru mreže organov, pristojnih za konkurenco (UL C 101, 27.4.2004, str. 43).

(18) UL C 101, 27.4.2004, str. 54, točka 26.

(19) UL L 145, 31.5.2001, str. 43.

2.7.2008

Uradni list Evropske unije

C 167/14

DRŽAVNA POMOČ – SLOVAŠKA REPUBLIKA

Državna pomoč št. C 12/08 (prej NN 74/07) – Domnevna nezakonita državna pomoč: Sporazum med letališčem Bratislava in Ryanairom

Poziv k predložitvi pripomb na podlagi člena 88(2) Pogodbe ES

(Besedilo velja za EGP)

(2008/C 167/06)

Z dopisom z dne 11. marca 2008 v verodostojnem jeziku na straneh, ki sledijo temu povzetku, je Komisija uradno obvestila Slovaško republiko o svoji odločitvi, da sproži postopek na podlagi člena 88(2) Pogodbe ES v zvezi z zgoraj navedeno pomočjo/ukrepi.

Zainteresirane strani lahko predložijo svoje pripombe o državni pomoči, v zvezi s katero Komisija sproža postopek, v enem mesecu od datuma objave tega povzetka in dopisa, ki sledi, na naslednji naslov:

European Commission

Directorate-General for Energy and Transport

Directorate A – General Affairs and Resources

Unit A2: Internal Market and Competition

Rue De Mot 28

B-1040 Brussels

Telefaks: (32-2) 296 41 04

Te pripombe bodo posredovane Slovaški republiki. Zainteresirana stran, ki predloži pripombe, lahko pisno zaprosi za zaupno obravnavo svoje identitete in navede razloge za to.

BESEDILO POVZETKA

POSTOPEK

Decembra 2006 je Komisija prejela pritožbo, da je Slovaška republika irskemu letalskemu prevozniku Ryanair domnevno dodelila nezakonito državno pomoč.

OPIS POMOČI

Predmet pritožbe

Glede na informacije, ki jih je posredoval pritožnik in so bile predstavljene v sredstvih javnega obveščanja (1), je letališče Bratislava na podlagi zgoraj navedenega sporazuma Ryanairu znižalo letališke pristojbine za nove redne in obstoječe namembne kraje. Sporazum je bil sklenjen decembra 2005 in velja do leta 2016.

Letališče Bratislava je glavno mednarodno letališče v Slovaški republiki. V letu 2006 je imelo 1 937 642 potnikov. Upravlja ga delniška družba Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a.s. (v nadaljnjem besedilu „BTS“ ali „letališče“). Delničarji BTS so Ministrstvo za promet, Pošta in telekomunikacije Slovaške republike (34 %) ter Sklad za nacionalno lastnino Slovaške republike (v nadaljnjem besedilu „Sklad“) (66 %).

Domnevni popusti pri letaliških pristojbinah

Glede na informacije, ki jih je posredoval pritožnik in so bile objavljene v sredstvih javnega obveščanja (2), letališče za Ryanair opravlja vse letališke storitve za eno „paketno“ ceno. Ta cena naj bi vključevala odpremo letal in s tem povezane storitve, storitve za potnike, storitve na ploščadi, nadzor natovarjanja, komunikacije in letalske operacije, podporne storitve ter storitve na terminalih in infrastrukturne storitve, za katere mora Ryanair plačati „pristojbino za storitve“.

Znesek pristojbine za storitve je domnevno različen glede na to, ali letalski prevoznik opravlja lete v nov redni namembni kraj ali obstoječi namembni kraj. Glede na informacije, ki jih ima Komisija, je v Sporazumu pri opredelitvi novega rednega namembnega kraja navedeno letališče in ne mesto. Skupni domnevni popust za Ryanair je v primerjavi s pristojbinami na podlagi AIP v prvem letu veljavnosti Sporazuma znašal:

—	1 460 EUR na let (tj. 48-odstotni popust) za nove redne namembne kraje, in

—	960 EUR na let (tj. 31-odstotni popust) za obstoječe namembne kraje.

Ta popust ne vključuje prednosti parkirnine, ki je vključena v dogovorjeno pristojbino za storitve. Morebitna uvedba novih pristojbin v prihodnje, ki jih Ryanairu ne bi bilo treba plačati, bi še bolj povečala vrzel med znižano tarifo in tarifo AIP.

Pripombe slovaških organov

Slovaški organi priznavajo, da obstaja Sporazum med letališčem in Ryanairom, vendar Komisiji nočejo predložiti pogojev Sporazuma. Slovaški organi trdijo, da BTS, ki je upravljavec letališča, deluje kot vsa druga podjetja na trgu, tj. določa pristojbine za storitve, ki jih na letališču opravlja za letalske prevoznike, za vsakega letalskega prevoznika posebej, in sicer na podlagi pogajanj, tj. s sporazumom med pogodbenicami in v skladu s svojo trgovinsko politiko. Ministrstvo ne pričakuje, da bi Sporazum vplival na delovanje drugih letalskih prevoznikov na letališču.

Slovaški organi trdijo, da AIP, ki ga objavi Služba zračnega prometa Slovaške republike, v tej zvezi ni splošno zavezujoč zakonodajni akt, zato za BTS ni zavezujoč in vsebuje samo priporočila.

OCENA UKREPA

Državna sredstva

Komisija ugotavlja:

—

Sklad, ki je večinski delničar v BTS, je bil ustanovljen v skladu z Zakonom o Državnem svetu Slovaške republike. Državni svet Slovaške republike odobri proračun Sklada in na predlog Vlade Slovaške republike ali odbora Državnega sveta Slovaške republike imenuje predsednika, podpredsednika in ostalih sedem članov predsedstva (glavnega organa Sklada). Imenuje tudi člane nadzornega odbora Sklada (3).

—	V njegovem statutu je navedeno, da „Sklad, Ministrstvo, ustanovitelji in Vlada medsebojno sodelujejo pri dejavnostih Sklada v zvezi z ustanavljanjem gospodarskih družb na podlagi privatizacijskih odločb in tudi drugih dejavnosti“ (4).

—

Dne 22. oktobra 2007 so delničarji BTS na predlog Ministrstva za promet ter Pošte in telekomunikacij Slovaške republike imenovali novega predsednika uprave BTS. V sporočilu za javnost, objavljenem na spletnih straneh letališča, je navedeno (5): „Cilj takih sprememb je predvsem povečati pristojnost odločanja glavnih delničarjev – Ministrstva za promet, Pošte in telekomunikacij Slovaške republike in Sklada za nacionalno lastnino Slovaške republike ter ločiti dejavnosti, povezane z običajnim delovanjem letališča in upravljanjem razvojnih procesov.“.

—

Glede delovanja letališča imajo te dejavnosti poglavitno vlogo v več politikah: prometni politiki, regionalni in državni politiki gospodarskega razvoja ter urbanistični politiki mesta in države. Na splošno javni organi ne „manjkajo“, ko upravitelj letališča sprejema odločitve, ki določajo dolgoročni razvoj te infrastrukture.

Komisija ob upoštevanju zgoraj navedenega na tej stopnji ne more izključiti, da so za odločitev glede sklenitve Sporazuma odgovorni javni organi in da ta pomeni državna sredstva.

Selektivna gospodarska prednost

Komisija mora presoditi, ali so letališče k sklenitvi pogodbe spodbudile možnosti donosa. Komisija ugotavlja:

—

Zdi se, da je bil Sporazum sklenjen med privatizacijskim procesom letališča, domnevno na zadnji dan za oddajo ponudb. Izbrani ponudniki so sredstvom javnega obveščanja sporočili, da o Sporazumu (2) niso bili obveščeni, zato pri pripravi ponudb za privatizacijo v svoje poslovne modele niso vključili obveznosti na podlagi Sporazuma. Tako je mogoče sklepati, da bi pogoji Sporazuma upravičili višje cene pri privatizaciji, če bi bili ugodni za letališče.

—	Poleg tega sistem popustov domnevno ni odvisen od ustvarjanja večjega obsega potnikov.

—

V letnem poročilu za leto 2006, objavljenem na spletnih straneh letališča, je tudi navedeno: „Uprava gospodarske družbe v obdobju pred sklenitvijo pogodbe o prodaji delnic ni poskušala rešiti dolgoročnih resnih vplivov pogodb, sklenjenih z letalskimi prevozniki (s SkyEurope), in je sklenila nove pogodbe (z Ryanairom) brez analize storitev ali brez analize storitev z vidika konkurence“ (6).

—

Poleg tega so slovaški mediji poročali o zelo negativnem stališču Ryanaira glede privatizacije letališča (7). Nekatera sredstva javnega obveščanja naj bi negativen odnos Ryanaira do privatizacije povezala z njegovim sporazumom z letališčem. Nakazano je bilo, da je bilo Sporazum mogoče skleniti samo z letališčem v državni lasti in da ne bi bil mogoč, če bi bilo letališče v zasebni lasti.

Zato Komisija dvomi, da so ravnanje BTS narekovale možnosti donosa. Tako ni mogoče izključiti, da je Ryanair s sklenitvijo Sporazuma pridobil ugodnosti, ki jih v običajnih tržnih pogojih ne bi.

Vpliv na trgovino in konkurenco med državami članicami

V tem primeru je trg za zagotavljanje letaliških storitev odprt, zato zadevni ukrep lahko vpliva na konkurenco in trgovino med državami članicami.

Sklepne ugotovitve

Glede na zgoraj navedeno in ker slovaški organi Komisiji niso predložili pogojev Sporazuma in podrobnosti glede okoliščin, v katerih je bil dogovor sklenjen, Komisija na podlagi informacij, ki jih ima na voljo, meni, da je Ryanair dobil državno pomoč v obliki popusta pri letaliških pristojbinah, ki jih v običajnih tržnih pogojih ne bi dobil.

Če slovaški organi ne bodo zagotovili gospodarske upravičenosti pogodbe in drugih informacij, ki bi izločile možnost take pomoči Ryanairu, mora Komisija presoditi ukrep, da bi ocenila njegovo združljivost s skupnim trgom.

ZDRUŽLJIVOST UKREPA S SKUPNIM TRGOM

Komisija meni, da sta pravna podlaga za oceno združljivosti zadevnega ukrepa člen 87(3)(c) Pogodbe in Sporočilo Komisije o financiranju letališč in zagonski državni pomoči letalskim družbam z odhodi z regionalnih letališč (v nadaljnjem besedilu „smernice iz leta 2005“) (8). V letalskih smernicah iz leta 2005 (v točki 79) so določeni številni pogoji, ki morajo biti izpolnjeni, da je zagonska pomoč te vrste združljiva s skupnim trgom. V tem primeru Komisija o tem dvomi, predvsem zato, ker nima na voljo informacij o pogojih Sporazuma zlasti glede naslednjih točk:

—

Zdi se, da naj bi se preferencialne letališke pristojbine nanašale na novo letališče in ne na nov namembni kraj. Slovaški organi morajo zagotoviti informacije o progah, ki jih štejejo za „nove namembne kraje“. Prav tako morajo posredovati seznam prog, na katerih drugi letalski prevozniki opravljajo lete iz Bratislave in v Bratislavo.

—

Zdi se, da popusti, dani Ryanairu za obstoječe namembne kraje, ostanejo veljavni deset let (kar ustreza trajanju pogodbe). Za nove redne namembne kraje je predvideno, da se letališka pristojbina vsako leto poviša, tako da v šestih letih doseže raven letališke pristojbine za obstoječi namembni kraj. Slovaški organi niso predložili informacij o donosnosti prog.

—	Ni jasno, ali se domnevni popust pri letaliških pristojbinah nanaša na nadomestilo dodatnih stroškov, povezanih z odpiranjem novih prog. Poleg tega se zdi, da se popusti uporabljajo tudi za obstoječe namembne kraje.

—	Zdi se, da domnevna pomoč ni v skladu z najvišjimi odstotki in najdaljšim trajanjem pomoči, določenim v odstavku 79(f).

—	Zdi se, da drugim letalskim prevoznikom niso bile ponujene enake pristojbine in da niso bili obveščeni o postopku sklenitve Sporazuma.

—

Čeprav slovaški organi trdijo, da je družba, ki upravlja letališče, pri sklenitvi Sporazuma ravnala kot tržni vlagatelj, Komisiji ni predložila poslovnega načrta, ki bi dokazoval gospodarsko izvedljivost zadevnih prog. Slovaški organi niso predložili nobene analize, iz katere bi bil razviden vpliv novih prog na konkurenčne proge.

—	Komisija nima dokazov, da so informacije o domnevni državni pomoči, predvideni za proge na letališče Bratislava in z letališča Bratislava, dostopne javnosti. Zdi se, da je prejemnik pomoči izbran brez odprtega postopka. Komisija ni seznanjena z nobenim mehanizmom kazni.

Zato Komisija dvomi, da so bili v tem primeru izpolnjeni pogoji za združljivost, ki so določeni v smernicah iz leta 2005.

SKLEPNE UGOTOVITVE

Ob upoštevanju zgornje ocene združljivosti Komisija dvomi, da je ukrep državne pomoči mogoče opredeliti kot združljiv s skupnim trgom na podlagi člena 87(3)(c) Pogodbe ES. Komisija je zato odločila, da bo v skladu s členom 6 Uredbe Sveta (ES) št. 659/1999 sprožila postopek iz člena 88(2) Pogodbe ES.

Ob upoštevanju zgoraj navedenega in v skladu s členom 10 Uredbe (ES) št. 659/1999 Komisija slovaške organe poziva, da v enem mesecu od prejema tega dopisa predložijo vse dokumente, informacije in podatke, ki so potrebni za oceno pomoči/ukrepa, zlasti pogoje Sporazuma, ki ga je letališče Bratislava sklenilo z letalskim prevoznikom Ryanair. V nasprotnem primeru bo Komisija sprejela odločitev na podlagi informacij, ki jih ima. Komisija slovaške organe poziva, da izvod tega dopisa takoj pošljejo možnemu prejemniku pomoči.

Komisija želi Slovaško republiko opomniti, da ima člen 88(3) Pogodbe ES odložilni učinek, in opozoriti na člen 14 Uredbe (ES) št. 659/1999, ki določa, da se lahko vsa nezakonita pomoč izterja od prejemnika.

Komisija opozarja Slovaško republiko, da bo zainteresirane strani obvestila z objavo tega dopisa in njegovega povzetka v Uradnem listu Evropske unije. Z objavo obvestila v Dopolnilu EGP k Uradnemu listu Evropske unije bo obvestila tudi zainteresirane strani v državah članicah Efte, ki so podpisnice Sporazuma EGP, Nadzornemu organu EFTA pa bo poslala izvod tega dopisa. Vse zainteresirane strani bodo pozvane, da predložijo svoje pripombe v enem mesecu od datuma objave tega obvestila.

BESEDILO DOPISA

„1.	Komisia oznamuje Slovenskej republike, že po preskúmaní informácií o uvedenom opatrení, ktoré poskytli slovenské orgány, sa rozhodla začať konanie stanovené v článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES.

2.	Komisia ukladá Slovenskej republike, aby poskytla informácie, o ktoré Komisia požiadala listom z 9. januára 2007, na ktorý, napriek upomienke zo 6. júna 2007, nedostala uspokojivú odpoveď.

1. POSTUP

3.	Komisia dostala listom z 11. decembra 2006, ktorý zaevidovala 13. decembra 2006, sťažnosť na údajnú nezákonnú štátnu pomoc, ktorú poskytla Slovenská republika írskej leteckej spoločnosti Ryanair. Sťažnosť bola pôvodne zaevidovaná pod referenčným označením CP22/2007.

Komisia požiadala listom z 9. januára 2007 o objasnenia údajnej nezákonnej pomoci, najmä pokiaľ ide o podmienky zmluvy v súvislosti s poplatkami za poskytovanie letiskových služieb uzatvorenej medzi bratislavským letiskom a spoločnosťou Ryanair (ďalej len ‚zmluva‘). Slovenské orgány listom z 3. januára 2007, ktorý Komisia zaevidovala 9. januára 2007, odmietli Komisii poskytnúť podmienky zmluvy.

5.	Komisia zaslala listom zo 6. júna 2007 slovenským orgánom upomienku, pričom upriamila ich pozornosť na ustanovenia článku 10 ods. 3 (‚príkaz na poskytnutie informácie‘) a na ustanovenia článku 6 ods. 1 (‚konanie vo veci formálneho zisťovania‘) nariadenia (ES) č. 659/1999 (9).

6.	Slovenské orgány listom z 3. júla 2007 požiadali o predĺženie mesačnej lehoty na odpoveď do 15. augusta 2007. Komisia listom z 12. júla 2007 s predĺžením lehoty súhlasila.

Slovenské orgány listom zo 17. augusta 2007, ktorý Komisia zaevidovala 21. augusta 2007, potvrdili svoje odmietnutie poskytnúť požadované informácie na základe toho, že Ryanair nesúhlasí so sprístupnením obsahu zmluvy. Slovenské orgány zároveň informovali, že ‚vyvíjajú ďalšie úsilie o bezodkladné zabezpečenie … informácií‘. Komisia dosiaľ žiadne informácie nedostala.

2. OPIS OPATRENIA

2.1. Úvod

8.	Na základe informácií, ktoré predložil sťažovateľ a ktoré uviedli médiá (10), bratislavské letisko poskytlo spoločnosti Ryanair na základe uvedenej zmluvy zníženie letiskových poplatkov na nové plánované a existujúce destinácie. Zmluva bola uzatvorená v decembri 2005 a platí do roku 2016.

2.2. Informácie o bratislavskom letisku

9.	Bratislavské letisko je hlavným medzinárodným letiskom Slovenskej republiky. V roku 2006 letisko vybavilo 1 937 642 cestujúcich.

10.

Prevádzkuje ho akciová spoločnosť Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a.s. (ďalej len ‚BTS‘ alebo ‚letisko‘). Akcionármi BTS sú:

—	Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (34 %),

—	Fond národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len ‚Fond národného majetku‘) (66 %).

11.

Fond národného majetku je právnickou osobou a bol zriadený v roku 1991 zákonom Slovenskej národnej rady č. 253/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Slovenskej republiky (11). Účelom jeho existencie a jeho hlavnou činnosťou je prevod štátneho majetku určeného na privatizáciu na neštátne subjekty.

12.	Fond je pod priamym dohľadom Národnej rady Slovenskej republiky, ktorej sa predkladá na schválenie rozpočet Fondu spolu s návrhmi na použitie majetku Fondu v zmysle par. 28 ods. 3 písm. b) zákona, ročná účtovná závierka a výročná správa o činnosti Fondu (12).

13.

Proces plánovanej privatizácie letiska sa neukončil. Konzorcium TwoOne pozostávajúce zo subjektov Flughafen Wien AG (prevádzkovateľ viedenského letiska Schwechat), Austrian Raiffeisen Zentralbank a slovenskej skupiny Penta Investments podnikajúcej v oblasti private equity zvíťazilo vo februári 2006 vo výberovom ponukovom konaní na 66-percentný podiel prevádzkovateľa letiska. Transakcia však v polovici augusta 2006 nezískala súhlas Protimonopolného úradu Slovenskej republiky s odôvodnením, že by sa tým vytvoril regionálny monopol a negatívne by to ovplyvnilo ceny a kvalitu služieb na letisku.

14.	Za posledné tri roky sa objem cestujúcich na letisku zvýšil o 400 %. Očakáva sa, že za rok 2007 tento počet vzrastie o 20 %. Z týchto dôvodov letisko plánuje rozvoj svojej infraštruktúry s cieľom reagovať na zvýšenie prepravy.

15.

Kým projektová štúdia o ‚rozšírení kapacity bratislavského letiska s prihliadnutím na zákony a iné právne predpisy Európskej únie, ako aj na zvýšené bezpečnostné požiadavky Európskej únie‘ bola spolufinancovaná z grantu TEN-T (13), v súčasnosti nie je jasné, z akých zdrojov sa táto plánovaná investícia do infraštruktúry bude financovať.

2.3. Podmienky zmluvy medzi letiskom a spoločnosťou Ryanair

2.3.1. Informácie, ktoré poskytli sťažovateľ a médiá

16.

Na základe informácií, ktoré poskytol sťažovateľ a ktoré uverejnili médiá (14), letisko poskytuje spoločnosti Ryanair všetky letiskové služby za cenu v jednom ‚balíku‘. Táto cena údajne zahŕňa vybavenie lietadla (handling) a súvisiace služby, použitie letiska cestujúcimi, služby na vybavovacej ploche, riadenie uloženia nákladu, komunikáciu a letové činnosti, podporné služby, terminálové a infraštruktúrne služby, za ktoré musí Ryanair platiť ‚odplatu za služby‘.

17.

Výška odplaty za služby sa údajne líši v závislosti od toho, či letecká spoločnosť prevádzkuje novú plánovanú destináciu alebo existujúcu destináciu. Na základe informácií, ktoré má Komisia, sa zmluva vo vymedzení pojmu nová plánovaná destinácia odvoláva na letisko, a nie na mesto (t. j. let na letisko, na ktoré predtým nelietal iný dopravca, sa bude posudzovať ako nová plánovaná destinácia, a to aj v prípade, ak iný dopravca už prevádzkuje lety do toho istého mesta, ale na iné letisko).

18.

Uplatňované odplaty sú údajne výrazne nižšie ako v sadzobníku odplát uverejnenom v leteckej informačnej príručke (ďalej len ‚AIP‘). Sťažovateľ poskytol Komisii sadzobník odplát uverejnený v AIP a platný od decembra 2005 (15):

—	odplata za pristátie: 425 SKK (približne 11,20 EUR) na tonu (maximálna vzletová hmotnosť – MTOM),

—	odplata za parkovanie lietadiel: 9 SKK (približne 0,237 EUR) na tonu na hodinu,

—	odplata za použitie letiska cestujúcimi: 490 SKK (približne 12,90 EUR) na cestujúceho,

—	odplata za približovacie riadenie a riadenie letovej prevádzky: 230 SKK (približne 6,07 EUR) na tonu.

19.

Ak by sa spoločnosti Ryanair vyrubili odplaty podľa AIP, musela by letisku platiť tieto odplaty (16) na jednu obrátku lietadla:

—	odplata za pristátie: 780 EUR,

—	odplata za použitie letiska cestujúcimi: 2 030 EUR,

—	odplaty za pozemnú obsluhu sa riadia samostatnou zmluvou medzi letiskom a leteckou spoločnosťou. Veľmi konkurencieschopný poplatok za handling predstavuje podľa sťažovateľa sumu približne 250 EUR za jedno lietadlo.

20.	Celková suma odplát, ktoré by Ryanair musel zaplatiť, by predstavovala približne 3 060 EUR na jednu obrátku lietadla.

21.	Podľa sťažovateľa však zmluva údajne poskytuje výrazné zníženie odplát – s daným percentuálnym využitím kapacity lietadla (157 cestujúcich) Ryanair platí letisku celkový poplatok […] (17) EUR na jedného cestujúceho ([…] EUR/157) (odlet + prílet) (18) na novej plánovanej destinácii.

22.

Podľa sťažovateľa sa bude táto odplata za služby uplatňovať počas prvých 12 mesiacov trvania zmluvy. Za každý nasledujúci rok sa odplata za služby pre nové plánované destinácie zvýši o […] EUR. Po prvých šiestich rokoch trvania zmluvy sa odplata za služby platná pre nové plánované destinácie bude rovnať odplate za služby platnej pre existujúce destinácie. Odplata za služby pre existujúce destinácie predstavuje údajne […] EUR/na jeden Boeing 737-800 (odlet + prílet).

23.

Celkové zľavy poskytnuté spoločnosti Ryanair v porovnaní s odplatami podľa AIP počas prvého roku platnosti zmluvy potom predstavujú:

—	[…] EUR na jeden let (t. j. zľava 48 %) pre nové plánované destinácie, a

—	[…] EUR na jeden let (t. j. zľava 31 %) pre existujúce destinácie.

24.	Táto zľava nezahŕňa výhody vyplývajúce z toho, že odplata za parkovanie lietadla je zahrnutá v dohodnutej odplate za služby. Prípadné zavedenie nových odplát v budúcnosti, ktoré by Ryanair nemusel platiť, by ešte viac zväčšili rozdiel medzi zľavnenou sadzbou a sadzbou podľa AIP.

2.3.2. Informácie uverejnené na internetovej stránke spoločnosti Ryanair

25.

Na základe informácií uverejnených na internetovej stránke (www.ryanair.com) sa ukazuje, že Ryanair vyberá od všetkých cestujúcich s odletom z Bratislavy tieto poplatky:

—	13,74 EUR letiskové poplatky,

—	5 EUR poplatok za použitie letiska cestujúcimi,

—	5,79 EUR poistenie a poplatok za invalidný vozík.

26.	Poplatky sú totožné pre všetkých deväť destinácií, ktoré Ryanair v súčasnosti prevádzkuje do/z Bratislavy – Štokholm (Skavsta), Miláno, Londýn (Stansted), Gerona, Hahn, East Midlands, Dublin, Bristol a Brémy.

2.3.3. Pripomienky slovenských orgánov

27.	Slovenské orgány pripúšťajú, že zmluva medzi letiskom a spoločnosťou Ryanair existuje. Odmietajú však poskytnúť Komisii podmienky zmluvy.

28.

Po prvé, slovenské orgány argumentujú, že väčšinový akcionár, Fond, nie je orgánom štátnej správy. Po druhé, argumentujú, že ‚zmluva obsahuje dojednania zmluvných strán, podľa ktorých celý obsah zmluvy je prísne dôverný‘ a nemôžu ‚bez súhlasu spoločností BTS a Ryanair detailne odpovedať na otázku týkajúcu sa konkretizácie poplatkov‘ (19). Vo svojom liste zo 17. augusta 2007 objasnili, že podmienky zmluvy nemožno poskytnúť ‚vzhľadom na stanovisko spoločnosti Ryanair, ktorá nesúhlasí so sprístupnením obsahu zmluvy vzhľadom na jej dôvernosť‘.

29.

Z týchto dôvodov slovenské orgány odmietli sprístupniť podmienky zmluvy a uvádzajú, že ministerstvu ako akcionárovi spoločnosti BTS ‚nie je známe, že by leteckej spoločnosti Ryanair bola v porovnaní s jej konkurentmi poskytnutá značná zľava pri letiskových poplatkoch na nové plánované a existujúce destinácie pre spoje na bratislavské letisko a z bratislavského letiska‘ (20).

30.

Slovenské orgány argumentujú, že BTS sa ako prevádzkovateľ letiska správa ako každý iný podnikateľ na trhu, t. j. odplaty za služby poskytované leteckým prepravcom na letisku určuje vo vzťahu ku každému leteckému prepravcovi individuálne na základe negociácie, t. j. dohodou strán a v súlade so svojou obchodnou politikou. V súvislosti s týmito odplatami nevykonáva ministerstvo, ako menšinový akcionár prevádzkovateľa letiska, voči prevádzkovateľovi letiska žiadnu priamu ani nepriamu regulačnú kompetenciu z pozície verejnej autority. Domnievajú sa, že poskytovanie zliav vo všeobecnosti je vo vzťahu k všetkým leteckým spoločnostiam bežnou praktikou, keďže zľavy ‚motivujú leteckých prepravcov na letisko privádzať vyšší objem pasažierov, čím umožňujú prevádzkovateľovi letiska – BTS, generovať vyššie príjmy, a to jednak z odplát za služby poskytované leteckým prepravcom a jednak z iných komerčných činností BTS na letisku nesúvisiacich s leteckou prepravou a smerujúcich k zatraktívneniu letiska pre cestujúcich, t. j. podpora činností leteckých prepravcov prináša priamo podporu pre rozvoj samotného letiska‘.

31.	Slovenské orgány argumentujú, že letecká informačná príručka AIP, ktorú vydávajú Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky, nemá v tejto súvislosti povahu všeobecne záväzného právneho predpisu, a preto nie je pre BTS záväzná a môže mať len odporúčajúci charakter.

32.

Avšak slovenské orgány tiež uvádzajú, že ministerstvo ako akcionár BTS očakáva prínos zo zmluvy v nasledovnom:

—	‚časovou obmedzenou podporou otvorenia poskytovaniu služieb na nových trasách alebo nových termínov odletov sa umožní zvýšenie počtu cestujúcich prepravených z letiska, zvýšenie počtu cestujúcich na letisku bude mať pozitívny dopad na ziskovosť BTS a tým na celkový ekonomický rozvoj letiska,

—

podpora rozvoja konkurencieschopnej a kvalitnej leteckej dopravy na nových destináciách, ktoré pri ich zavedení nie sú ziskové, avšak sú kľúčové z hľadiska ich dôležitosti dostupnosti pre verejnosť. Tieto je potrebné zabezpečiť dostatočnou mierou stability, kontinuity a pravidelnosti, čo zmluva umožňuje. Tieto letecké spojenia sú podľa akcionára – ministerstva dôležité z hľadiska ekonomického rozvoja regiónu a možného prílevu investícií a iných sekundárnych a terciárnych ekonomických efektov, v čom vidí ďalší prínos zmluvy‘ (20).

33.	Ministerstvo neočakáva, že by zmluva mala akýkoľvek dosah na prevádzku iných leteckých prepravcov na letisku.

3. POSÚDENIE

3.1. Existencia pomoci

34.

V zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES ‚pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi‘.

35.

Kritériá ustanovené v článku 87 ods. 1 sú kumulatívne. Preto na určenie toho, či oznámené opatrenia predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, musia byť splnené všetky nasledujúce podmienky. Konkrétne, finančná podpora:

—	je udeľovaná štátom alebo prostredníctvom štátnych zdrojov,

—	uprednostňuje určité podniky alebo výrobu určitých tovarov,

—	narúša alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže, a

—	ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

3.1.1. Štátne zdroje

36.	Pojem štátna pomoc sa vzťahuje na každú výhodu, ktorá sa udeľuje priamo či nepriamo, je financovaná zo štátnych zdrojov, udeľuje ju samotný štát alebo akýkoľvek sprostredkovateľský subjekt konajúci na základe právomocí, ktoré mu boli zverené.

37.

Po prvé, slovenské orgány argumentujú, že FNM nie je orgánom štátnej správy a že Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií je iba menšinovým akcionárom BTS. Zastávajú preto názor, že ‚orgány štátnej správy nie sú priamo zainteresované na zmluvách uzavieraných medzi BTS a leteckými prepravcami‘ (19).

38.

Súdny dvor však uviedol, že ‚existencia pravidiel zabezpečujúcich, že verejný orgán zostáva nezávislý od iných orgánov, nespochybňuje samotnú zásadu verejného charakteru tohto orgánu. Právne predpisy Spoločenstva nepripúšťajú, aby samotný fakt vytvorenia samostatných inštitúcií poverených prideľovaním pomoci umožňoval obchádzanie pravidiel štátnej pomoci‘ (21).

39.

V súvislosti s charakterom činností Fondu (ktorý vlastní 66 % podiel v BTS) Komisia podotýka, že:

—	Fond, ktorý je väčšinovým akcionárom BTS, bol zriadený zákonom Národnej rady Slovenskej republiky,

—	Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje rozpočet Fondu,

—	prezident, viceprezident a ďalší siedmi členovia prezídia (hlavný orgán Fondu) sú menovaní, na návrh vlády Slovenskej republiky alebo výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národnou radou Slovenskej republiky,

—	členov dozornej rady Fondu taktiež vymenúva Národná rada Slovenskej republiky (22),

—	ako sa uvádza v jeho štatúte, existuje ‚vzájomná súčinnosť Fondu, ministerstva, zakladateľov a vlády pri výkone jeho funkcie zakladateľa obchodných spoločností založených podľa rozhodnutí o privatizácii a pri výkone jeho ďalších činností‘ (23).

40.	Dá sa preto vyvodiť, že Fond má verejnú povahu a jeho zdroje je možné považovať za verejné zdroje.

41.	Po druhé, slovenské orgány argumentujú, že letisko nie je prevádzkované orgánom štátnej správy, ale akciovou spoločnosťou BTS a.s. konajúcou podľa obchodného zákonníka.

42.

V rozsudku v prípade Stardust Marine Súdny dvor uviedol, že: ‚samotný fakt, že verejný podnik bol zriadený vo forme kapitálovej spoločnosti v zmysle súkromného práva, sa nemôže, so zreteľom na autonómiu, ktorú by mu táto právna forma mohla zverovať, považovať za dostatočný na to, aby sa vylúčila možnosť, že opatrenie pomoci, ktoré takáto spoločnosť prijme, by bolo pripísateľné štátu‘ (24).

43.

Avšak ‚… samotný fakt, že verejný podnik je pod kontrolou štátu, nepostačuje na to, aby sa opatrenia, ktoré tento podnik prijíma, ako napríklad predmetné opatrenia finančnej pomoci, pripisovali štátu. Je tiež potrebné preskúmať, či sa verejné orgány majú považovať za zaangažované akýmkoľvek spôsobom do schvaľovania týchto opatrení …‘ (25).

44.

Súdny dvor uviedol, že: ‚pripísateľnosť opatrenia pomoci, ktoré prijal verejný podnik, štátu, možno dedukovať zo súboru ukazovateľov vyplývajúcich z okolností prípadu a z kontextu, v ktorom sa dané opatrenie prijalo‘, ako napríklad:

‚jeho začlenenie do štruktúr verejnej správy, charakter jeho činností a ich vykonávanie na trhu v bežných podmienkach hospodárskej súťaže so súkromnými prevádzkovateľmi, právny štatút podniku (v zmysle jeho podliehania verejnému právu alebo súkromnému právu obchodných spoločností), intenzita dohľadu verejných orgánov nad riadením podniku, alebo akýkoľvek iný ukazovateľ, ktorý by v konkrétnom prípade poukazoval na zaangažovanie verejných orgánov alebo nepravdepodobnosť ich nezaangažovania do prijímania opatrenia, aj so zreteľom na jeho rozsah, obsah alebo podmienky, ktoré obsahuje‘ (26).

45.

Pokiaľ ide o činnosť samotnej BTS, Komisia podotýka, že 22. októbra 2007 akcionári BTS vymenovali na návrh Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky nového predsedu predstavenstva BTS. V tlačovej správe uverejnenej na internetovej stránke letiska sa uvádza, že (27):

‚Cieľom týchto zmien je najmä zvýšiť priechodnosť kľúčových rozhodnutí akcionárov – Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR (MDPT) a Fondu národného majetku SR (FNM) – ako i oddeliť riadenie bežnej prevádzky letiska od riadenia rozvojových procesov‘.

46.

Pokiaľ ide vo všeobecnosti o prevádzku letiska, sú to činnosti, ktoré zohrávajú základnú úlohu vo viacerých politikách: v dopravnej politike, politike regionálneho alebo celoštátneho hospodárskeho rozvoja či politike územného plánovania. Verejné orgány vo všeobecnosti ‚nechýbajú‘, keď manažér letiska prijíma rozhodnutia, ktoré určujú dlhodobý rozvoj takejto infraštruktúry.

47.	Na základe týchto skutočností sa zdá, že štát je schopný kontrolovať činnosť BTS. V tomto štádiu preto Komisia nemôže vylúčiť, že rozhodnutie týkajúce sa uzavretia uvedenej zmluvy je pripísateľné verejným orgánom a predstavuje štátne zdroje.

3.1.2. Selektívna ekonomická výhoda

48.	V tomto prípade nie je verejné financovanie všeobecným opatrením, keďže je nasmerované jedinému podniku – leteckej spoločnosti Ryanair. Iné letecké spoločnosti prevádzkujúce lety z bratislavského letiska a na bratislavské letisko podľa všetkého nemajú tie isté podmienky.

49.

Slovenské orgány argumentujú, že BTS ‚sa správa ako každý iný podnikateľ na trhu, t. j. odplaty za služby poskytované leteckým prepravcom na letisku určuje vo vzťahu ku každému leteckému prepravcovi individuálne na základe negociácie, t. j. dohodou strán a v súlade so svojou obchodnou politikou‘ (28).

50.	Komisia preto musí preskúmať, či v tomto konkrétnom prípade bolo správanie BTS a.s. správaním subjektu verejného sektora, alebo správaním investora v trhovej ekonomike.

Zásada investora v trhovom hospodárstve

51.

Súdny dvor uviedol vo svojom rozsudku, že: ‚V tejto súvislosti by sa malo zdôrazniť, že podľa ustálenej judikatúry môžu investície verejných orgánov do kapitálu podnikov, nech majú akúkoľvek podobu, predstavovať štátnu pomoc, pokiaľ sú splnené podmienky stanovené v článku 87 (predtým článok 92)‘ (29).

52.

V tom istom rozsudku Súdny dvor uviedol, že ‚S cieľom určiť, či majú takéto opatrenia povahu štátnej pomoci, je potrebné posúdiť, či by za podobných okolností súkromný investor, ktorý má veľkosť porovnateľnú s veľkosťou orgánov spravujúcich verejný sektor, mohol poskytnúť kapitál v tejto výške‘. Súdny dvor dodal, že: ‚Je potrebné dodať, že hoci správanie súkromného investora, s ktorým treba porovnať intervenciu verejného investora sledujúceho ciele hospodárskej politiky, nemusí zodpovedať správaniu bežného investora, ktorý umiestňuje svoj kapitál s cieľom realizácie zisku v pomerne krátkom čase, musí zodpovedať aspoň správaniu súkromnej holdingovej spoločnosti alebo súkromnej skupiny podnikov, ktorá sleduje štrukturálnu politiku, či už všeobecnú alebo sektorovú, a riadi sa perspektívou rentability z dlhodobého hľadiska‘ (30).

53.	Komisia preto musí preskúmať, či sa v tomto danom prípade správanie bratislavského letiska riadilo perspektívou rentability a či výhoda, ktorú údajne spoločnosť Ryanair využíva, predstavuje výhodu, ktorú by za normálnych trhových podmienok nemohla využívať.

54.

Zdá sa, že zmluva bola uzavretá v čase privatizácie letiska, a to údajne v posledný deň lehoty na predkladanie ponúk. Úspešní uchádzači informovali médiá, že neboli o zmluve informovaní (31). Z uvedeného dôvodu počas prípravy svojich ponúk na privatizáciu nezohľadnili vo svojich podnikateľských plánoch záväzky vyplývajúce zo zmluvy.

55.

V ročnej správe z roku 2006 uverejnenej na internetovej stránke letiska sa okrem toho uvádza, že:

‚Manažment spoločnosti v období pred ukončením zmluvy o predaji akcií dlhodobo neriešil závažné dopady vyplývajúce zo zmlúv s leteckými spoločnosťami (SkyEurope) a uzatváral nové zmluvy (Ryanair) bez náležitého rozboru služieb, alebo posúdenia ich postavenia z hľadiska súťaže‘ (32).

56.

Slovenské médiá okrem toho informovali, že Ryanair zaujal veľmi negatívny postoj k privatizácii letiska (33). Niektoré médiá údajne spájali tento negatívny postoj spoločnosti Ryanair k privatizácii s jeho zmluvou s letiskom. Existujú náznaky, že uzavretie zmluvy bolo možné iba s letiskom v štátnom vlastníctve a nebolo by možné, keby bolo letisko v súkromnom vlastníctve.

57.	Samotné slovenské orgány uvádzajú hľadisko ‚ekonomického rozvoja regiónu a možného prílevu investícií‘ a ‚iných sekundárnych a terciárnych ekonomických efektov‘ ako jednu z výhod plynúcich zo zmluvy (pozri odsek 32 rozhodnutia).

58.	Komisia preto pochybuje o tom, či sa správanie BTS riadilo perspektívami rentability. Nemožno tak vylúčiť, že uzavretím zmluvy bola spoločnosti Ryanair poskytnutá výhoda, ktorú by za normálnych trhových podmienok nemohla využívať.

3.1.3. Vplyv na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi

59.

Ak pomoc, ktorú poskytne členský štát podniku, posilní jeho postavenie v porovnaní s ostatnými podnikmi konkurujúcimi si v obchodovaní v rámci Spoločenstva, takéto podniky sa musia považovať za podniky ovplyvnené touto pomocou. Podľa ustálenej judikatúry (34) na to, aby opatrenie narušilo hospodársku súťaž, stačí, aby príjemca pomoci súťažil s inými podnikmi na trhoch, ktoré sú otvorené hospodárskej súťaži (35).

60.	Súbor liberalizačných opatrení známy ako ‚tretí balík‘, ktorý je v platnosti od roku 1993, umožnil všetkým leteckým dopravcom s licenciou Spoločenstva, aby mali od apríla 1997 prístup na vnútorný trh Spoločenstva bez akýchkoľvek obmedzení vrátane tarifných (36).

61.

Komisia uviedla v usmerneniach z roku 2005, že ‚Finančná pomoc vyplatená na začatie činnosti poskytuje … leteckej spoločnosti výhody, a môže mať teda za následok porušenie rovnováhy medzi spoločnosťami, pretože príjemcovi pomoci umožňuje znížiť jeho prevádzkové náklady. Pomoc rovnako môže nepriamo narušiť hospodársku súťaž medzi letiskami tým, že podporuje rozvoj určitých letísk a prípadne tým, že nabáda určitú spoločnosť »premiestniť sa« z jedného letiska na druhé letisko a premiestniť linku z letiska Spoločenstva na regionálne letisko. V takomto prípade predstavuje daná pomoc obvykle štátnu pomoc a musí byť oznámená Komisii‘ (odseky 77 a 78).

62.	Je preto pravdepodobné, že dané opatrenie má vplyv na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi.

3.1.4. Záver

63.

Komisia vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vzhľadom na to, že jej slovenské orgány neposkytli podmienky zmluvy, ani podrobné informácie o okolnostiach, za ktorých sa obchod uzatvoril, usúdila na základe informácií, ktoré má k dispozícii, že spoločnosť Ryanair bola zvýhodnená štátnou pomocou v podobe zliav na letiskových poplatkoch, ktoré by jej za normálnych trhových podmienok neboli poskytnuté.

64.	Pokiaľ slovenské orgány neposkytnú ekonomické zdôvodnenie zmluvy alebo akékoľvek iné informácie, ktoré by vylučovali poskytnutie takejto pomoci spoločnosti Ryanair, Komisia musí posúdiť opatrenie s cieľom určiť, či je zlučiteľné so spoločným trhom.

3.2. Právny základ hodnotenia

65.

Komisia usudzuje, že článok 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES a Oznámenie Komisie týkajúce sa financovania letísk a štátnej pomoci na začatie činnosti pre letecké spoločnosti s odletom z regionálnych letísk (ďalej len ‚usmernenia z roku 2005‘) (37) tvoria právny základ pre posúdenie zlučiteľnosti daného opatrenia.

3.3. Zlučiteľnosť pomoci

3.3.1. Ciele pomoci na začatie činnosti

66.	Malé letiská obvykle nemajú taký počet cestujúcich, ktorý je nutný na dosiahnutie kritického objemu a prahu ziskovosti.

67.

Aj keď sa určitým regionálnym letiskám môže dariť celkom dobre, pokiaľ im letecké spoločnosti, ktoré plnia záväzok služby vo verejnom záujme, zabezpečujú dostatočný počet cestujúcich, alebo ak štátne orgány uplatňujú programy pomoci sociálnej povahy, letecké spoločnosti uprednostňujú overené a vhodne situované centrálne letiská, ktoré umožňujú rýchle spojenia, majú ustálenú základňu cestujúcich a na ktorých letecké spoločnosti disponujú prevádzkovými intervalmi, ktoré nechcú stratiť. Okrem toho letiskové a letové politiky a investície sústreďovali po dlhé roky dopravu do významných národných metropol.

68.

Letecké spoločnosti preto často nie sú pripravené, aby bez náležitých stimulov riskovali otvorenie nových leteckých trás s odletom z neznámych a nevyskúšaných letísk. Z tohto dôvodu Komisia môže akceptovať, aby sa leteckým spoločnostiam za istých podmienok dočasne vyplácala verejná pomoc, ak ich táto pomoc motivuje otvoriť nové dopravné trasy alebo zaviesť nové termíny odletov z regionálnych letísk a prilákať väčší počet cestujúcich, čo by malo v stanovenom časovom horizonte umožniť dosiahnuť prah rentability. Komisia zabezpečí, aby takáto pomoc nezvýhodňovala veľké letiská, ktoré sú už z veľkej časti otvorené medzinárodnej doprave a hospodárskej súťaži (odseky 71 a 74 usmernení z roku 2005).

69.	V usmerneniach o letectve z roku 2005 sa stanuje súbor podmienok (v odseku 79), ktoré treba splniť, aby bola pomoc na začatie činnosti považovaná za zlučiteľnú so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. c).

3.3.2. Podmienky posúdenia zlučiteľnosti

70.

Vzhľadom na podmienky stanovené v odseku 79 usmernení z roku 2005 Komisia podotýka, že:

príjemca pomoci je držiteľom platnej prevádzkovej licencie vydanej členským štátom v zmysle nariadenia Rady (EHS) č. 2407/92 o licenciách leteckých dopravcov (38).

V danom prípade sa pomoc udelí leteckému prepravcovi (Ryanair), ktorý je držiteľom prevádzkovej licencie v súlade s vyššie uvedeným nariadením;

pomoc sa vypláca na trasy spájajúce regionálne letisko kategórie C a D s iným letiskom Únie.

Podľa informácií, ktoré poskytli slovenské orgány, bolo v roku 2006 na letisku odbavených celkovo 1 937 642 cestujúcich. To by znamenalo, že letisko patrí do kategórie C na účely usmernení z roku 2005. Spojenia s inými letiskami EÚ ako také v zásade spĺňajú toto kritérium.

Komisia však nemá žiadne informácie o tom, či sa ostatné letiská na príslušných trasách nachádzajú v EÚ alebo mimo nej. Komisia preto vyzýva slovenské orgány, aby jej poskytli informácie o súčasných a plánovaných trasách z Bratislavy a do Bratislavy, ktoré prevádzkuje Ryanair;

pomoc vyplatená leteckým spoločnostiam sa uplatňuje iba na spustenie nových dopravných ciest alebo nových termínov odletov. Pomoc nesmie mať za následok iba premiestnenie premávky cestujúcich z jednej linky na druhú alebo od jednej spoločnosti k druhej. Pomoc najmä nesmie spôsobiť presmerovanie premávky cestujúcich, ktoré nie je odôvodnené vzhľadom na frekvenciu a životaschopnosť existujúcich služieb s odletom z iného letiska v rovnakom meste, v rovnakej mestskej aglomerácii (39) alebo v rovnakom letiskovom systéme (40), ktorý zabezpečuje dopravu do rovnakej alebo porovnateľnej destinácie za rovnakých podmienok.

V danom prípade sa ukazuje, že preferenčné letiskové poplatky sa údajne vzťahujú skôr na nové letisko ako na novú destináciu (pozri časť 2.3.1 tohto rozhodnutia Informácie, ktoré poskytli sťažovateľ a médiá).

Od slovenských orgánov sa požaduje, aby poskytli informácie o všetkých trasách prevádzkovaných spoločnosťou Ryanair spolu s podrobnými údajmi o tom, ktoré sa považujú sa ‚nové destinácie‘ a ktoré sa považujú za ‚existujúce destinácie‘ na účely zmluvy s BTS. Taktiež sa od nich požaduje, aby poskytli zoznam trás prevádzkovaných inými leteckými spoločnosťami z Bratislavy a do Bratislavy;

trasa, na ktorú sa poskytne pomoc, sa musí ukázať byť v dlhodobom horizonte životaschopná, teda musí pokryť minimálne svoje náklady a to bez verejného financovania. Pomoc na začatie činnosti preto musí byť zostupná a časovo obmedzená.

Zdá sa, že zľavy poskytnuté spoločnosti Ryanair na existujúce destinácie zostanú v platnosti po dobu desiatich rokov (čo zodpovedá trvaniu zmluvy). V prípade nových plánovaných destinácií sa plánuje každoročné zvyšovanie letiskových poplatkov s cieľom dosiahnuť úroveň letiskových poplatkov pre existujúce destinácie o šesť rokov (pozri časť 2.3.1 tohto rozhodnutia Informácie, ktoré poskytli sťažovateľ a médiá). Zľavy sú preto degresívne a majú obmedzené trvanie.

Slovenské orgány však neposkytli informácie o rentabilite trás.

Na základe uvedených skutočností Komisia pochybuje o tom, či je toto kritérium splnené;

výška pomoci musí byť striktne spojená s dodatočnými nákladmi na začatie činnosti súvisiacimi s otvorením novej dopravnej cesty alebo nového termínu odletu, ktoré by prevádzkovateľ nemusel niesť za bežných prevádzkových podmienok.

Nezdá sa, že by údajné zľavy na letiskových poplatkoch súviseli s kompenzáciou dodatočných nákladov spojených s otvorením nových trás. Navyše sa ukazuje, že tieto zľavy sa uplatňujú aj na existujúce destinácie. Keďže Komisia nemá k dispozícii podmienky zmluvy, nemôže posúdiť, či je toto kritérium splnené;

výška a trvanie pomoci: zostupná pomoc sa môže poskytovať najviac tri roky. Výška pomoci nesmie v žiadnom roku prekročiť 50 % celkových oprávnených nákladov v danom roku a za celé obdobie trvania pomoci nesmie v priemere prekročiť 30 % oprávnených nákladov. Výška pomoci nesmie v žiadnom roku prekročiť 50 % celkových oprávnených nákladov v danom roku a za celé obdobie trvania pomoci nesmie v priemere prekročiť 40 % oprávnených nákladov. Ak je pomoc skutočne poskytnutá na obdobie 5 rokov, môže sa počas prvých troch rokov udržať na úrovni 50 % celkových oprávnených nákladov.

V danom prípade bola zmluva údajne uzavretá na desať rokov. V prípade nových plánovaných destinácií sa zľavy budú údajne znižovať s cieľom dosiahnuť úroveň poplatku pre existujúce destinácie v lehote šiestich rokov.

Keďže Komisia nemá k dispozícii podmienky zmluvy, nemôže posúdiť, či je kritérium maximálneho percentuálneho podielu a maximálneho trvania pomoci splnené.

‚V každom prípade však obdobie poskytovania pomoci na začatie činnosti leteckej spoločnosti musí byť podstatne kratšie ako obdobie, pre ktoré sa táto spoločnosť zaväzuje vykonávať svoje aktivity s odletom z daného letiska‘.

Zdá sa, že údajné zníženie letiskových poplatkov, ktoré je predmetom zmluvy, sa zhoduje s obdobím, na ktoré spoločnosť Ryanair uzavrela zmluvu. Ak sa to potvrdí, tak táto podmienka nebude splnená;

vyplatenie pomoci musí byť spojené so skutočným rastom počtu prepravených cestujúcich. V snahe zachovať stimulačný charakter pomoci a zabrániť zmene limitov by napr. jednotková suma na cestujúceho mala klesať so skutočným rastom počtu prepravených cestujúcich.

V danom prípade sa ukazuje, že existuje prepojenie medzi zľavami poskytnutými spoločnosti Ryanair a počtom prepravených cestujúcich;

nediskriminačné prideľovanie pomoci: každý verejný orgán, ktorý zvažuje poskytnúť podniku, prostredníctvom letiska alebo inak, pomoc na spustenie novej dopravnej cesty, musí svoj úmysel zverejniť s dostatočným časovým predstihom a s dostatočnou reklamou, aby sa všetkým zainteresovaným leteckým spoločnostiam umožnilo ponúknuť ich služby.

Nezdá sa, že by sa ktorémukoľvek inému leteckému prepravcovi ponúkli rovnaké poplatky alebo poskytli informácie o prebiehajúcom uzatváraní zmluvy;

obchodný plán, ktorý dokazuje dlhodobú životaschopnosť trasy aj po ukončení pomoci, a analýza dosahu novej trasy na konkurenčné trasy pred udelením pomoci na začatie činnosti.

Slovenské orgány neposkytli Komisii podnikateľský plán, ktorý by preukazoval životaschopnosť predmetných trás. Slovenské orgány nepredložili žiadnu analýzu vykazujúcu dosah nových trás na konkurenčné trasy. Komisia preto musí skonštatovať, že toto kritérium nie je splnené;

štáty dohliadajú na uverejnenie zoznamu dotovaných trás každý rok a pre každé letisko, pričom pre každú pomoc musí byť spresnený zdroj verejného financovania, príjemca pomoci, výška vyplatenej pomoci a počet cestujúcich, ktorých sa to týka.

Komisia nepreukázala, že informácie o údajnej štátnej pomoci plánovanej pre trasy z bratislavského letiska a na bratislavské letisko sú verejne dostupné;

odvolania: okrem odvolaní ustanovených smernicami nazývanými ‚verejné obstarávanie‘ 89/665/EHS a 92/13/EHS (41), v prípadoch, keď sa tieto smernice uplatňujú, je potrebné stanoviť mechanizmy odvolania sa na úrovni členských štátov na účely odstránenia akejkoľvek diskriminácie pri poskytovaní pomoci.

Týmto si dovoľujeme vyzvať slovenské orgány, aby poskytli Komisii informácie o odvolávacích postupoch platných v slovenskom právnom systéme, ktoré by mohli využiť tretie strany (iní leteckí prepravcovia), ktoré by chceli napadnúť zmluvu uzavretú medzi bratislavským letiskom a spoločnosťou Ryanair;

l)	sankčné mechanizmy sa musia uplatňovať v prípadoch, keď dopravca nedodržiava záväzky, ktoré prijal voči letisku pri vyplácaní pomoci. Komisii nie sú známe žiadne sankčné mechanizmy.

71.	Komisia preto pochybuje o tom, či podmienky zlučiteľnosti stanovené v usmerneniach z roku 2005 boli v danom prípade splnené.

3.3.3. Záver

72.	Na základe vyššie uvedeného posúdenia zlučiteľnosti Komisia pochybuje o tom, či možno opatrenie štátnej pomoci vyhlásiť za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES.

4. ROZHODNUTIE

Na základe uvedených skutočností sa Komisia rozhodla začať konanie ustanovené v článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES v súlade s článkom 6 nariadenia (ES) č. 659/1999.

V súlade s článkom 10 nariadenia (ES) č. 659/1999, Komisia nariaďuje Slovenskej republike, aby do jedného mesiaca od prijatia tohto listu predložila všetky dokumenty, informácie a údaje potrebné na posúdenie pomoci/opatrenia a najmä:

—	podmienky zmluvy, ktorú bratislavské letisko uzavrelo s leteckým prepravcom Ryanair,

—	štúdie, interné dokumenty alebo iné písomnosti, na základe ktorých sa dojednala zmluva so spoločnosťou Ryanair,

—	podnikateľský plán letiska a všetky ostatné strategické dokumenty spolu s podnikateľskou stratégiou voči spoločnosti Ryanair,

—	pravidlá/okolnosti, na základe ktorých sú/boli dojednané poplatky s inými leteckými spoločnosťami a politika, na základe ktorej sa uplatňovali poplatky na iné spoločnosti prevádzkujúce lety na bratislavské letisko a z bratislavského letiska (Air Slovakia, ČSA, Lufthansa, SkyEurope),

—	akékoľvek existujúce zmluvy akcionárov medzi Fondom národného majetku a Slovenskou republikou týkajúce sa bratislavského letiska,

—	informácie požadované v odseku 70 tohto rozhodnutia.

V opačnom prípade Komisia prijme rozhodnutie na základe informácií, ktoré má k dispozícii. Komisia vyzýva slovenské orgány, aby bezodkladne predložili kópiu tohto listu potenciálnemu príjemcovi pomoci.

Komisia si dovoľuje pripomenúť Slovenskej republike, že článok 88 ods. 3 Zmluvy o ES má odkladný účinok, a upozorňuje na článok 14 nariadenia (ES) č. 659/1999, ktorý stanovuje, že akúkoľvek neoprávnenú pomoc možno od príjemcu vymáhať.

Komisia upozorňuje Slovenskú republiku, že bude informovať zainteresované strany prostredníctvom uverejnenia tohto listu a jeho zmysluplného zhrnutia v Úradnom vestníku Európskej únie. Komisia bude tiež informovať zainteresované strany v krajinách EZVO, ktoré sú signatármi dohody o EHP, uverejnením oznamu v dodatku EHP k Úradnému vestníku Európskej únie, ako aj Dozorný orgán EZVO zaslaním kópie tohto listu. Všetky tieto zainteresované strany Komisia vyzve, aby predložili svoje pripomienky do jedného mesiaca od dátumu uverejnenia uvedených informácií.“

(1) ETREND, 31.3.2006,

http://relax.etrend.sk/65787/cestovanie/ryanair-si-poistil-bratislavu; Pravda.sk.

(2) http://relax.etrend.sk/65787/cestovanie/ryanair-si-poistil-bratislavu

(3) http://www.natfund.gov.sk

(4) Akt 92/1991, odst. 27(4).

(5) http://www.airportbratislava.sk/63/44.html

(6) http://www.airportbratislava.sk/files/docs/VS%20BTS%202006.pdf

(7) http://www.tvojepeniaze.sk/urad-neodsuhlasi-predaj-letisk-dmm-/sk_pludia.asp?c=A060813_194625_sk_pludia_p04

(8) UL C 312, 9.12.2005, str. 1.

(9) Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1).

(10) ETREND, 31. marec 2006,

http://relax.etrend.sk/65787/cestovanie/ryanair-si-poistil-bratislavu; Pravda.sk.

(11) Podrobné informácie o FNM sa nachádzajú na stránke:

http://www.natfund.gov.sk/

(12) Výročná správa za rok 2006 je uverejnená na stránke:

http://www.natfund.gov.sk/index.html

(13) Projekt 2004-SK-92801. Celkové náklady 2,2 milióna EUR, grant TEN-T 1,1 milióna EUR.

(14) http://relax.etrend.sk/65787/cestovanie/ryanair-si-poistil-bratislavu

(15) Odplata za pristátie, odplata za parkovanie lietadiel a odplata za použitie letiska cestujúcimi sa platí letisku. Odplaty za približovacie a letiskové riadenie vyberajú Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky.

(16) Dôverné obchodné tajomstvo. Pri výpočtoch sa použil príklad lietadla Boeing 737-800 so 189 sedadlami, MTOM – 69,9 s percentuálnym využitím kapacity lietadla 83 %.

(17) Dôverné informácie.

(18) Odlet + prílet.

(19) List z 9. marca 2007.

(20) Tamtiež.

(21) Rozsudok súdu z 12. decembra 1996, T-358/94, Air France/Komisia, Zb. s. II-2109, ods. 62.

(22) http://www.natfund.gov.sk/

(23) Zákon č. 92/1991, par. 27 ods. 4.

(24) Rozsudok súdu zo 16. mája 2002, C-482/99, Francúzsko/Komisia, Zb. 2002, s. I-04397, ods. 57.

(25) Tamtiež, ods. 52.

(26) Tamtiež, ods. 55 a 56.

(27) http://www.airportbratislava.sk/63/44.html

(28) List zo 7. marca 2007.

(29) Rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. marca 2003 v spojených veciach T-228/99 a T-233/99 Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia Európskych spoločenstiev, C-305/89, ods. 18.

(30) Tamtiež, ods. 19 – 20.

(31) http://relax.etrend.sk/65787/cestovanie/ryanair-si-poistil-bratislavu

(32) http://www.airportbratislava.sk/files/docs/VS %20BTS %202006.pdf

(33) http://www.tvojepeniaze.sk/urad-neodsuhlasi-predaj-letisk-dmm-/sk_pludia.asp?c=A060813_194625_sk_pludia_p04

(34) Rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. apríla 1998 vo veci T-214/95 Het Vlaamse Gewest/Komisia, Zb. 1998, s. II-717.

(35) V usmerneniach z roku 2005 Komisia uznala, že verejné financie poskytnuté letisku sa môžu použiť na udržanie letiskových poplatkov na umelo nízkej úrovni s cieľom zatraktívniť dopravu a môžu výrazne narušiť hospodársku súťaž (odsek 38).

(36) Nariadenie Rady (EHS) č. 2407/92 z 23. júla 1992 o licenciách leteckých dopravcov (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 1), nariadenie Rady (EHS) č. 2408/92 z 23. júla 1992 o prístupe leteckých dopravcov Spoločenstva k letovým trasám v rámci Spoločenstva (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 8) a nariadenie Rady (EHS) č. 2409/92 z 23. júla 1992 o cestovnom a sadzbách v leteckých dopravných službách (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 15).

(37) Ú. v. EÚ C 312, 9.12.2005, s. 1.

(38) Nariadenie Rady (EHS) č. 2407/92 z 23. júla 1992 o licenciách leteckých dopravcov (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992).

(39) Nariadenie Rady (EHS) č. 2408/92 o prístupe leteckých dopravcov Spoločenstva k letovým trasám v rámci Spoločenstva (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 8).

(40) V zmysle článku 2 písm. m) nariadenia Rady (EHS) č. 2408/92 o prístupe leteckých dopravcov Spoločenstva k letovým trasám v rámci Spoločenstva (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 8).

(41) Smernica Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (Ú. v. ES L 395, 30.12.1989, s. 33). Smernica Rady 92/13/EHS z 25. februára 1992, ktorou sa koordinujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia o uplatňovaní právnych predpisov Spoločenstva, o postupoch verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore (Ú. v. ES L 76, 23.3.1992, s. 14).

		ISSN 1725-5244
Uradni list Evropske unije		C 167

Slovenska izdaja	Informacije in objave	Zvezek 51 2. julij 2008

Obvestilo št.	Vsebina	Stran
	II Sporočila
	SPOROČILA INSTITUCIJ IN ORGANOV EVROPSKE UNIJE
	Komisija
2008/C 167/01	Obvestilo Komisije o vodenju postopkov poravnave za sprejetje odločb v skladu s členoma 7 in 23 Uredbe Sveta (ES) št. 1/2003 v kartelnih zadevah ( 1 )	1

	IV Informacije
	INFORMACIJE INSTITUCIJ IN ORGANOV EVROPSKE UNIJE
	Komisija
2008/C 167/02	Obrestna mera, ki jo Evropska centralna banka uporablja v svojih glavnih refinančnih operacijah: 4,07 % 1. julija 2008 – Menjalni tečaji eura	7

	INFORMACIJE DRŽAV ČLANIC
2008/C 167/03	Podatki, ki jih predložijo države članice o državni pomoči, dodeljeni na podlagi Uredbe Komisije (ES) št. 70/2001 o uporabi členov 87 in 88 Pogodbe ES pri pomoči za majhna in srednje velika podjetja	8

2008/C 167/04	Povzetek podatkov, ki so ga predložile države članice o državni pomoči, dodeljeni na podlagi Uredbe Komisije (ES) št. 1857/2006 o uporabi členov 87 in 88 Pogodbe ES o državni pomoči malim in srednje velikim podjetjem, ki se ukvarjajo s proizvodnjo, predelavo in trženjem kmetijskih proizvodov in spremembi Uredbe (ES) št. 70/2001	10

	V Objave
	UPRAVNI POSTOPKI
	Komisija
2008/C 167/05	Razpis za oddajo vlog: Potrošniška politika	13

	POSTOPKI V ZVEZI Z IZVAJANJEM KONKURENČNE POLITIKE
	Komisija
2008/C 167/06	Državna pomoč – Slovaška republika – Državna pomoč št. C 12/08 (prej NN 74/07) – Domnevna nezakonita državna pomoč: Sporazum med letališčem Bratislava in Ryanairom – Poziv k predložitvi pripomb na podlagi člena 88(2) Pogodbe ES ( 1 )	14

2008/C 167/07	Predhodna priglasitev koncentracije (Zadeva št. COMP/M.5211 – Outokumpu/Sogepar) ( 1 )	25

2008/C 167/08	Predhodna priglasitev koncentracije (Zadeva št. COMP/M.5198 – Ramius/Morgan Stanley/Phoenix Dichtungstechnik) – Zadeva, primerna za obravnavo po poenostavljenem postopku ( 1 )	26

	Valuta	Menjalni tečaj
USD	ameriški dolar	1,5775
JPY	japonski jen	166,57
DKK	danska krona	7,4574
GBP	funt šterling	0,79090
SEK	švedska krona	9,4578
CHF	švicarski frank	1,6055
ISK	islandska krona	125,64
NOK	norveška krona	8,0040
BGN	lev	1,9558
CZK	češka krona	23,825
EEK	estonska krona	15,6466
HUF	madžarski forint	235,96
LTL	litovski litas	3,4528
LVL	latvijski lats	0,7051
PLN	poljski zlot	3,3611
RON	romunski leu	3,6476
SKK	slovaška krona	30,196
TRY	turška lira	1,9569
AUD	avstralski dolar	1,6519
CAD	kanadski dolar	1,6063
HKD	hongkonški dolar	12,3023
NZD	novozelandski dolar	2,0740
SGD	singapurski dolar	2,1466
KRW	južnokorejski won	1 661,03
ZAR	južnoafriški rand	12,4690
CNY	kitajski juan	10,8155
HRK	hrvaška kuna	7,2388
IDR	indonezijska rupija	14 544,55
MYR	malezijski ringit	5,1529
PHP	filipinski peso	71,153
RUB	ruski rubelj	36,9910
THB	tajski bat	52,830
BRL	brazilski real	2,5371
MXN	mehiški peso	16,3177