–

The Software Incubator Ltd, v zastúpení: O. Segal, QC, a E. Meleagros, solicitor,

–

Computer Associates (UK) Ltd, v zastúpení: J. Dhillon, QC, D. Heaton, barrister, C. Hopkins a J. Mash, solicitors,

–

nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller, M. Hellmann a U. Bartl, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: L. Armati a L. Malferrari, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 1 ods. 2 smernice Rady 86/653/EHS z 18. decembra 1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov (Ú. v. ES L 382, 1986, s. 17; Mim. vyd. 06/001, s. 177).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťami The Software Incubator Ltd a Computer Associates (UK) Ltd (ďalej len „Computer Associates“) vo veci zaplatenia náhrady škody v dôsledku ukončenia zmluvy medzi nimi.

3

Rozhodnutím (EÚ) 2020/135 z 30. januára 2020 o uzavretí Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Ú. v. EÚ L 29, 2020, s. 1, ďalej len „dohoda o vystúpení“) Rada Európskej únie v mene Európskej únie a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom) schválila dohodu o vystúpení, ktorá bola pripojená k tomto rozhodnutiu.

4

Článok 86 dohody o vystúpení, nazvaný „Prebiehajúce veci pred Súdnym dvorom Európskej únie“, v odsekoch 2 a 3 stanovuje:

„2.   Súdny dvor Európskej únie má naďalej právomoc vydávať prejudiciálne rozhodnutia o žiadostiach súdov Spojeného kráľovstva, ktoré boli podané pred skončením prechodného obdobia.

3.   Na účely tejto kapitoly sa konanie považuje za predložené Súdnemu dvoru Európskej únie a návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa považujú za podané v čase, keď bol návrh na začatie konania zaregistrovaný kanceláriou Súdneho dvora…“

5

V súlade s článkom 126 dohody o vystúpení sa prechodné obdobie začalo dňom nadobudnutia účinnosti tejto dohody a skončilo sa 31. decembra 2020.

6

Druhé a tretie odôvodnenie smernice 86/653 znejú:

„keďže navyše rozdiely v štátnych zákonoch, ktoré sa týkajú obchodného zastúpenia podstatne ovplyvňujú podmienky súťaže a výkon tejto činnosti v rámci [Európskej únie] a sú určujúce jednak na ochranu obchodných agentov vis‑a‑vis tým, ktorých zastupujú a aj na ochranu obchodných transakcií [a znižujú úroveň ochrany obchodných zástupcov v ich vzťahoch s tými, ktorých zastupujú, ako aj bezpečnosť obchodných transakcií – neoficiálny preklad]; keďže okrem toho tieto rozdiely sú také, že podstatne bránia uzatváraniu, výkonu a prevádzkovaniu kontraktov obchodného zastúpenia, kde zastúpení a obchodní zástupcovia sú usadení v [rôznych – neoficiálny preklad] členských štátoch;

keďže obchod s tovarom medzi členskými štátmi sa má uskutočňovať za podmienok, ktoré sú podobné jednotnému trhu a v tomto dôsledku je potrebná aproximácia právnych systémov členských štátov v rozsahu potrebnom na správne fungovanie spoločného trhu; keďže v tomto ohľade pravidlá, ktoré sa týkajú konfliktu zákonov[,] neodstránia nekonzistenciu vo vzťahu k uvedenému obchodnému zastúpeniu ani v prípade[,] ak by boli jednotné a preto navrhnutá harmonizácia týchto pravidiel je nevyhnutná nehľadiac na ich existenciu.“

7

Článok 1 tejto smernice stanovuje:

„1.   Harmonizácia opatrení ustanovených v tejto smernici sa bude uplatňovať na zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia v členských štátoch, ktoré sa týkajú vzťahov medzi obchodnými zástupcami a zastúpenými.

2.   Na účely tejto smernice, ‚obchodný zástupca‘ znamená samostatne zárobkovo činného sprostredkovateľa, ktorý má trvalé oprávnenie dojednávať predaj alebo nákup tovaru v mene a na účet inej osoby, ktorá sa ďalej nazýva ‚zastúpený‘ alebo dojednať a uzatvoriť takéto právne úkony na účet a menom zastúpeného.

3.   Obchodným zástupcom v zmysle tejto smernice sa nerozumie najmä:

8

Článok 2 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje:

„Táto smernica sa nevzťahuje na:

9

V článku 3 tej istej smernice sa uvádza:

„1.   Pri výkone svojich činností musí mať obchodný zástupca na zreteli záujmy toho, koho zastupuje, a konať zodpovedne a dobromyseľne.

2.   Obchodný zástupca musí najmä:

10

Článok 4 ods. 2 smernice 86/653 stanovuje:

„Zastúpený musí najmä:

11

V článku 6 ods. 1 tejto smernice sa uvádza:

„V prípade, že neexistuje dohoda o odplate medzi stranami a bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie kogentných ustanovení členských štátov, ktoré sa týkajú výšky odplaty, obchodný zástupca má právo na odplatu, ktorá je obvyklá pre obchodných zástupcov obstarávajúcich tovar, ktorý je predmetom zastupiteľskej zmluvy, v mieste kde obchodný zástupca vykonáva svoju činnosť. Pokiaľ neexistuje takáto bežná prax, obchodný zástupca má nárok na primeranú odplatu s ohľadom na všetky aspekty transakcie.“

12

Smernica 86/653 bola do práva Spojeného kráľovstva prebratá pomocou Commercial Agents (Council Directive) Regulations 1993 (Statutory Instruments 1993/3053) [nariadenie z roku 1993 o obchodných zástupcoch (prebratie smernice Rady) (nariadenie 1993/3053)]. Článok 2 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje:

„V tomto nariadení:

‚obchodný zástupca‘ znamená samostatne zárobkovo činného sprostredkovateľa, ktorý má trvalé oprávnenie dojednávať predaj alebo nákup tovaru v mene a na účet inej osoby (‚zastúpený‘) alebo dojednať a uzatvoriť predaj alebo nákup tovaru na účet a menom zastúpeného…“

13

Computer Associates je spoločnosť, ktorá uvádza na trh softvér na automatizáciu spúšťania a správu aplikácií v rámci dátových centier (ďalej len „predmetný softvér“). Účelom tohto softvéru je koordinovať a automaticky implementovať nasadenie a aktualizácie iných softvérových aplikácií v rôznych operačných prostrediach vo veľkých organizáciách, akými sú banky a poisťovne, a to tak, aby základné aplikácie boli plne integrované do softvérového operačného prostredia.

14

Computer Associates poskytla elektronicky svojim zákazníkom licenciu na používanie predmetného softvéru na určitom území pre povolený počet koncových používateľov.

15

Udelenie licencie k tomuto softvéru bolo podmienené splnením povinností, podľa ktorých zákazník najmä nemal právo pristupovať k žiadnej nepovolenej časti tohto softvéru, dekompilovať ho alebo upravovať, prenajímať, postupovať, prevádzať alebo poskytovať sublicencie.

16

Z informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom vyplýva, že licencia na používanie predmetného softvéru mohla byť udelená buď na dobu neurčitú, alebo na dobu určitú. V prípade výpovede zmluvy z dôvodu závažného nesplnenia povinností druhej zmluvnej strany alebo z dôvodu jej platobnej neschopnosti mal byť tento softvér vrátený spoločnosti Computer Associates, alebo zákazníkom odstránený či zničený. V praxi však bola väčšina licencií udeľovaná na dobu neurčitú. Computer Associates si v tejto súvislosti ponechala všetky práva, a to najmä autorské práva, vlastnícke práva, patenty, právo k ochranným známkam a iné majetkové práva k uvedenému softvéru.

17

Dňa 25. marca 2013 Computer Associates uzavrela so spoločnosťou The Software Incubator zmluvu. Podľa bodu 2.1 tejto zmluvy The Software Incubator na účet Computer Associates konala v mene spoločnosti Computer Associates s cieľom osloviť potenciálnych zákazníkov v Spojenom kráľovstve a Írsku na účely „propagácie, marketingu a predaja [predmetného softvéru]“. Podľa uvedenej zmluvy sa záväzky spoločnosti The Software Incubator obmedzovali na propagáciu a marketing tohto softvéru. The Software Incubator nemala nijaké oprávnenie prevádzať vlastnícke právo k nemu.

18

Listom z 9. októbra 2013 Computer Associates odstúpila od zmluvy so spoločnosťou The Software Incubator.

19

The Software Incubator podala na základe ustanovení vnútroštátnej právnej úpravy preberajúcej smernicu 86/653 proti spoločnosti Computer Associates žalobu o náhradu škody na High Court of Justice (England & Wales), Queen’s Bench Division [Vrchný súd (Anglicko a Wales), oddelenie Queen’s Bench, Spojené kráľovstvo]. Computer Associates spochybňovala kvalifikáciu svojho vzťahu so spoločnosťou The Software Incubator ako zmluvy o obchodnom zastúpení, pričom tvrdila, že dodanie počítačového softvéru zákazníkovi elektronicky spolu s udelením licencie na používanie uvedeného softvéru na dobu neurčitú nepredstavuje „predaj tovaru“ v zmysle článku 1 ods. 2 tejto smernice.

20

Rozhodnutím z 1. júla 2016 High Court of Justice (England & Wales), Queen’s Bench Division [Vrchný súd (Anglicko a Wales), oddelenie Queen’s Bench] vyhovel návrhu spoločnosti The Software Incubator a rozhodol o povinnosti zaplatiť jej 475000 libier šterlingov (GBP) (približne 531000 eur) ako náhradu škody. Daný súd sa v tejto súvislosti domnieval, že „predaj tovaru“ v zmysle nariadenia 1993/3053 odkazoval na autonómnu definíciu, ktorá musí zahŕňať dodávku softvéru.

21

Computer Associates podala proti tomuto rozsudku odvolanie na Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division) (Odvolací súd Anglicka a Walesu, občianskoprávne oddelenie, Spojené kráľovstvo). Rozhodnutím z 19. marca 2018 tento súd konštatoval, že softvér dodaný zákazníkovi elektronicky nepredstavuje „tovar“ v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 86/653, ako ho vykladá Súdny dvor. Dospel k záveru, že Software Incubator nebola „obchodným zástupcom“ v zmysle tohto ustanovenia, a zamietol jej nárok na náhradu škody.

22

The Software Incubator napadla toto rozhodnutie na Supreme Court of the United Kingdom (Najvyšší súd Spojeného kráľovstva).

23

Tento súd žiada Súdny dvor o výklad článku 1 ods. 2 smernice 86/653, ktorý potrebuje na rozhodnutie o tom, či sa pojem „obchodný zástupca“ poverený dojednávaním „predaja tovaru“ uplatňuje v prípade dodania počítačového softvéru zákazníkovi elektronicky, ktorého používanie sa riadi licenciou poskytnutou na dobu neurčitú.

24

Za týchto podmienok Supreme Court of the United Kingdom (Najvyšší súd Spojeného kráľovstva) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

25

Najskôr treba konštatovať, že z článku 86 ods. 2 dohody o vystúpení, ktorá nadobudla platnosť 1. februára 2020, vyplýva, že Súdny dvor má naďalej právomoc rozhodovať o návrhoch súdov Spojeného kráľovstva podaných pred skončením prechodného obdobia stanoveného na 31. decembra 2020, čo je aj prípad tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

26

Svojimi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má pojem „predaj tovaru“ uvedený v článku 1 ods. 2 smernice 86/653 vykladať v tom zmysle, že môže zahŕňať dodanie počítačového softvéru zákazníkovi elektronicky za zaplatenie ceny, keď je toto dodanie spojené s udelením licencie na používanie tohto softvéru na dobu neurčitú.

27

Článok 1 ods. 2 tejto smernice definuje na účely smernice 86/653 „obchodného zástupcu“ ako samostatne zárobkovo činného sprostredkovateľa, ktorý má trvalé oprávnenie dojednávať predaj alebo nákup tovaru v mene a na účet inej osoby, ktorá sa ďalej nazýva „zastúpený“ alebo dojednať a uzatvoriť takéto právne úkony na účet a menom zastúpeného.

28

Toto ustanovenie teda stanovuje tri podmienky, ktoré sú nevyhnutné a dostatočné na to, aby sa určitá osoba mohla považovať za „obchodného zástupcu“. Po prvé táto osoba musí mať povahu samostatne zárobkovo činného sprostredkovateľa. Po druhé medzi ňou a zastúpeným musí existovať trvalý zmluvný vzťah. Po tretie musí vykonávať činnosť spočívajúcu buď v dojednávaní predaja alebo nákupu tovaru pre zastúpeného, alebo v dojednávaní a uzatváraní týchto transakcií v mene a na účet tohto zastúpeného (rozsudok z 21. novembra 2018, Zako, C‑452/17, EU:C:2018:935, bod 23).

29

V prejednávanej veci ide len o tretiu z týchto podmienok v rozsahu, v akom sa týka dojednávania „predaja tovaru“ pre zastúpeného. V tejto súvislosti treba konštatovať, že smernica 86/653 nedefinuje pojem „predaj tovaru“ a neobsahuje nijaký odkaz na vnútroštátne právo, pokiaľ ide o význam, aký sa má dať tomuto pojmu.

30

Za týchto okolností si pojem „predaj tovaru“ vyžaduje autonómny a jednotný výklad v celej Európskej únii vzhľadom na požiadavky jednotného uplatňovania práva Únie v spojení so zásadou rovnosti. Tento pojem je tak autonómnym pojmom práva Únie, ktorého pôsobnosť nemožno určiť odkazom na známe pojmy práva členských štátov alebo na klasifikácie uskutočnené na vnútroštátnej úrovni [pozri analogicky rozsudok z 9. júla 2020, RL (Smernica o boji proti oneskoreným platbám), C‑199/19, EU:C:2020:548, bod 27 a citovanú judikatúru].

31

Z tohto dôvodu treba pripomenúť, že určenie významu a rozsahu pojmov, pre ktoré právo Únie neobsahuje definíciu, musí stanoviť v súlade s ich obvyklým významom v bežnom jazyku, pričom sa zohľadní kontext, v ktorom sa používajú, a ciele sledované právnou úpravou, ktorej sú súčasťou (rozsudok zo 4. júna 2020, Trendsetteuse, C‑828/18, EU:C:2020:438, bod 26 a citovaná judikatúra).

32

Práve vzhľadom na tieto skutočnosti treba určiť, či môže pojem „predaj tovaru“ uvedený v článku 1 ods. 2 smernice 86/653 zahŕňať dodanie počítačového softvéru zákazníkovi elektronicky za zaplatenie ceny, keď je toto dodanie spojené s udelením licencie na používanie tohto softvéru na dobu neurčitú.

33

Pokiaľ ide o znenie tohto ustanovenia, treba uviesť, že toto ustanovenie všeobecne odkazuje na pojem „predaj tovaru“ bez toho, aby sa definovali pojmy „predaj“ alebo „tovar“, pričom tieto pojmy nie sú definované v žiadnom inom ustanovení tejto smernice.

34

V prvom rade, pokiaľ ide o pojem „tovar“, podľa judikatúry Súdneho dvora sa pod týmto pojmom rozumejú výrobky, ktoré sú oceniteľné v peniazoch a ktoré ako také môžu byť predmetom obchodných transakcií (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. októbra 2006, Komisia/Grécko, C‑65/05, EU:C:2006:673, bod 23 a citovanú judikatúru).

35

Z toho vyplýva, že uvedený výraz môže z dôvodu svojej všeobecnej definície zahŕňať počítačový softvér, akým je predmetný softvér, keďže má obchodnú hodnotu a môže byť predmetom obchodnej transakcie.

36

Okrem toho treba spresniť, že softvér možno kvalifikovať ako „tovar“ bez ohľadu na to, či je dodávaný na fyzickom nosiči alebo, ako to je v prejednávanej veci, je stiahnutý elektronicky.

37

V prvom rade ako totiž uviedol generálny advokát v bode 55 svojich návrhov, použitie pojmu „tovar“ v rôznych jazykových verziách smernice 86/653 nijako nerozlišuje podľa hmotnej či nehmotnej povahy dotknutého tovaru.

38

V druhom rade Súdny dvor už rozhodol, že predaj počítačového programu na CD‑ROM alebo DVD a predaj počítačového programu stiahnutím z internetu sú z hospodárskeho hľadiska podobné, pričom prenos prostredníctvom internetu a odovzdanie hmotného nosiča sú z funkčného hľadiska rovnocenné (rozsudok z 3. júla 2012, UsedSoft, C‑128/11, EU:C:2012:407, bod 61).

39

Pojem „tovar“ v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 86/653 sa teda môže vzťahovať na počítačový softvér bez ohľadu na nosič, na ktorom je tento softvér dodávaný.

40

V druhom rade podľa všeobecne uznanej definície je „predaj“ zmluvou, ktorou sa predávajúci zaväzuje previesť do vlastníctva kupujúceho hmotnú alebo nehmotnú vec, ktorá mu patrí, za zaplatenie kúpnej ceny (rozsudok z 3. júla 2012, UsedSoft, C‑128/11, EU:C:2012:407, bod 42).

41

Konkrétne v prípade predaja rozmnoženiny počítačového softvéru Súdny dvor rozhodol, že stiahnutie rozmnoženiny počítačového programu a uzavretie licenčnej zmluvy na jej používanie tvoria nedeliteľný celok. Stiahnutie rozmnoženiny počítačového programu je totiž neúčelné, ak jej držiteľ nemôže túto rozmnoženinu používať. Tieto dve transakcie teda musia byť preskúmané na účely právnej kvalifikácie ako celok (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. júla 2012, UsedSoft, C‑128/11, EU:C:2012:407, bod 44).

42

Súdny dvor tak dospel k záveru, že sprístupnením rozmnoženiny počítačového softvéru jej stiahnutím a uzavretím súvisiacej licenčnej zmluvy na jej používanie, čím sa sleduje, aby zákazníci mohli trvalo používať predmetnú rozmnoženinu výmenou za zaplatenie ceny, ktorej cieľom je získať pre majiteľa autorského práva odmenu zodpovedajúcu hospodárskej hodnote rozmnoženiny diela v jeho vlastníctve, dochádza k prevodu majetkového práva k tejto rozmnoženine (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. júla 2012, UsedSoft, C‑128/11, EU:C:2012:407, body 45 a 46).

43

V dôsledku toho vzhľadom na znenie článku 1 ods. 2 smernice 86/653 treba konštatovať, že dodanie počítačového softvéru zákazníkovi elektronicky za zaplatenie ceny, keď je toto dodanie spojené s udelením licencie na používanie tohto softvéru na dobu neurčitú, môže spadať pod pojem „predaj tovaru“ v zmysle tohto ustanovenia.

44

Tento výklad je potvrdený aj kontextom, do ktorého patrí tento článok.

45

Článok 1 ods. 3 a článok 2 smernice 86/653 totiž stanovujú určité presne vymedzené výnimky tak z pojmu „obchodný zástupca“, ako aj z pôsobnosti tejto smernice (rozsudok z 21. novembra 2018, Zako, C‑452/17, EU:C:2018:935, bod 40).

46

Žiadna z týchto výnimiek sa však netýka povahy „predaja tovaru“, ktorý je predmetom činnosti „obchodného zástupcu“ uvedenej v článku 1 ods. 2 danej smernice.

47

Okrem toho, ako v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 66 a 67 svojich návrhov, „predaj tovaru“, akým je predaj opísaný v bode 43 tohto rozsudku, nebráni jednak tomu, aby práva a povinnosti prináležiace obchodnému zástupcovi a zastúpenému boli vykonávané v súlade s ustanoveniami článkov 3 až 5 smernice 86/653, ani tomu, aby obchodný zástupca dostal odmenu, ktorá je v súlade s ustanoveniami článku 6 tejto smernice.

48

Napokon uvedený výklad potvrdzujú ciele smernice 86/653, ktorej cieľom je v súlade s jej druhým a tretím odôvodnením ochrana obchodných zástupcov v ich vzťahoch s tými, ktorých zastupujú, ochrana obchodných transakcií a uľahčenie obchodu s tovarom medzi členskými štátmi prostredníctvom aproximácie právnych poriadkov týchto štátov v oblasti obchodného zastupovania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. novembra 2018, Zako, C‑452/17, EU:C:2018:935, bod 26 a citovanú judikatúru).

49

V tejto súvislosti by bol potrebný účinok ochrany priznanej smernicou 86/653 ohrozený, ak by bolo dodanie softvéru za podmienok opísaných v bode 43 tohto rozsudku vylúčené z pojmu „predaj tovaru“ v zmysle článku 1 ods. 2 tejto smernice.

50

Tento výklad uvedeného ustanovenia by totiž vylučoval z tejto ochrany osoby, ktoré pomocou moderných technológií vykonávajú úlohy porovnateľné s úlohami vykonávanými obchodnými zástupcami, ktorí predaj hmotného tovaru uskutočňujú najmä vyhľadávaním a získavaním zákazníkov.

51

Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že na položené otázky treba odpovedať tak, že pojem „predaj tovaru“ uvedený v článku 1 ods. 2 smernice 86/653 sa má vykladať v tom zmysle, že môže zahŕňať dodanie počítačového softvéru zákazníkovi elektronicky za zaplatenie ceny, keď je toto dodanie spojené s udelením licencie na používanie tohto softvéru na dobu neurčitú.

52

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

Pojem „predaj tovaru“ uvedený v článku 1 ods. 2 smernice Rady 86/653/EHS z 18. decembra 1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov sa má vykladať v tom zmysle, že môže zahŕňať dodanie počítačového softvéru zákazníkovi elektronicky za zaplatenie ceny, keď je toto dodanie spojené s udelením licencie na používanie tohto softvéru na dobu neurčitú.