ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (piata komora)
z 12. septembra 2013 ( *1 )
„Verejné zákazky — Smernica 2004/18/ES — Článok 1 ods. 9 druhý pododsek písm. c) — Pojem ‚inštitúcia, ktorá sa spravuje verejným právom‘ — Podmienka týkajúca sa buď financovania činnosti, alebo dohľadu nad riadením, alebo dohľadu nad činnosťou zo strany štátnych, regionálnych alebo miestnych orgánov, alebo iných inštitúcií, ktoré sa spravujú verejným právom — Lekárska komora — Financovanie formou príspevkov vyberaných od členov tejto komory stanovené zákonom — Výška príspevkov určená na zhromaždení uvedenej komory — Nezávislosť tej istej komory, pokiaľ ide o určenie rozsahu a spôsobu vykonávania jej zákonných úloh“
Vo veci C‑526/11,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Oberlandesgericht Düsseldorf (Nemecko) z 5. októbra 2011 a doručený Súdnemu dvoru 18. októbra 2011, ktorý súvisí s konaním:
IVD GmbH & Co. KG
proti
Ärztekammer Westfalen‑Lippe,
za účasti:
WWF Druck + Medien GmbH,
SÚDNY DVOR (piata komora),
v zložení: predseda piatej komory T. von Danwitz, sudcovia A. Rosas, E. Juhász, D. Šváby (spravodajca) a C. Vajda,
generálny advokát: P. Mengozzi,
tajomník: A. Impellizzeri, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 8. novembra 2012,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
— |
IVD GmbH & Co. KG, v zastúpení: J. Eggers, Rechtsanwalt, |
— |
Ärztekammer Westfalen‑Lippe, v zastúpení: S. Gesterkamp a T. Schneider‑Lasogga, Rechtsanwälte, |
— |
česká vláda, v zastúpení: M. Smolek a T. Müller, splnomocnení zástupcovia, |
— |
Európska komisia, v zastúpení: M. Noll‑Ehlers, A. Tokár a C. Zadra, splnomocnení zástupcovia, |
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 30. januára 2013,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 |
Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 1 ods. 9 druhého pododseku písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132). |
2 |
Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi IVD GmbH & Co. KG (ďalej len „IVD“) a Ärztekammer Westfalen‑Lippe (lekárska komora vo Vestfálsku‑Lippe, ďalej len „lekárska komora“) týkajúceho sa toho, že lekárska komora rozhodla o pridelení zákazky inému podniku v rámci verejného obstarávania. |
Právny rámec
Právo Únie
3 |
Podľa článku 1 ods. 9 druhého a tretieho pododseku smernice 2004/18: „‚Inštitúcia, ktorá sa spravuje verejným právom‘ je každá inštitúcia:
Neúplné zoznamy inštitúcií a kategórií inštitúcií, ktoré sa spravujú verejným právom, a ktoré spĺňajú kritériá uvedené v písmenách a), b) a c) druhého pododseku, sú uvedené v prílohe III. …“ |
4 |
Pokiaľ ide o Spolkovú republiku Nemecko, uvedená príloha uvádza profesijné združenia, a najmä lekárske komory, medzi orgánmi zriadenými štátnymi, spolkovými alebo miestnymi orgánmi (časť III kategória 1.1 druhá zarážka). |
Nemecké právo
5 |
Podľa § 6 ods. 1 bodov 1 až 5 zákona spolkovej krajiny Severné Porýnie‑Vestfálsko o zdravotníckych povolaniach (Heilberufsgesetz des Landes Nordrhein‑Westfalen, ďalej len „HeilBerG NRW“) úlohami lekárskej komory je:
|
6 |
Z vnútroštátneho rozhodnutia a zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že ten istý zákon:
|
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
7 |
Lekárska komora vyhlásila verejné obstarávanie na tlač a expedíciu svojho informačného vestníka, ako aj na umiestňovanie inzercie a predaj predplatného, pričom oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie5. novembra 2010. Po tom, čo boli vylúčení dvaja iní uchádzači, sa výber uskutočnil medzi spoločnosťami IVD a WWF Druck + Medien GmbH, pričom bola nakoniec vybraná ponuka spoločnosti WWF Druck + Medien GmbH. |
8 |
IVD spochybnila toto zadanie zákazky v rámci sťažnosti a neskôr v rámci návrhu podaného na Vergabekammer, správny súd príslušný na rozhodovanie o námietkach vo veciach verejného obstarávania, pričom tvrdila, že úspešný uchádzač nepredložil niektoré referencie požadované lekárskou komorou. Tento súd jej návrh zamietol, pričom jej návrhy vyhlásil za nedôvodné. |
9 |
Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyšší regionálny súd v Düsseldorfe) rozhodujúci o žalobe proti rozhodnutiu uvedeného súdu rozhodol z vlastného podnetu preskúmať otázku, či má lekárska komora postavenie verejného obstarávateľa, pričom ide o otázku, od ktorej závisí prípustnosť návrhu podaného zo strany IVD. |
10 |
Vnútroštátny súd sa domnieva, že úlohy, ktoré uvedenej komore priznáva § 6 ods. 1 body 1 až 5 HeilBerG NRW, sú úlohami všeobecného záujmu, ktoré majú iný ako priemyselný alebo obchodný charakter. Okrem toho zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že uvedená komora má právnu subjektivitu. Vzhľadom nato spĺňa kritériá uvedené v článku 1 ods. 9 druhom pododseku písm. a) a b), smernice 2004/18. |
11 |
Tento súd si však kladie otázku, či právo vyberať príspevky od svojich členov, ktoré má lekárska komora, predstavuje nepriame financovanie zo strany štátu spĺňajúce prvú podmienku stanovenú v článku 1 ods. 9 druhom pododseku písm. c) tejto smernice. |
12 |
Podľa vnútroštátneho súdu z rozsudkov z 13. decembra 2007, Bayerischer Rundfunk a i. (C-337/06, Zb. s. I-11173), ako aj z 11. júna 2009, Hans & Christophorus Oymanns (C-300/07, Zb. s. I-4779), vyplýva, že o takéto nepriame financovanie zo strany štátu ide vtedy, ak buď sám štát určuje základ a výšku príspevkov, alebo ak prostredníctvom ustanovení, ktoré presne opisujú činnosti, ktoré má dotknutá právnická osoba plniť a ktoré sú rámcom pre určenie výšky príspevkov, má taký vplyv, že táto právnická osoba má pri stanovení jeho výšky iba minimálny priestor na vlastnú úvahu. |
13 |
Tento vnútroštátny súd uvádza, že uplatniteľná právna úprava neurčuje výšku príspevkov vyberaných lekárskou komorou a nevymedzuje rozsah a spôsob vykonávania úloh, ktoré jej boli zverené takým spôsobom, že by táto komora mohla určovať výšku príspevkov iba v zúženom rámci. Naopak, keďže má táto komora širokú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o plnenie jej úloh, požíva rovnakú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o vymedzenie svojich potrieb financovania, a teda určenie výšky príspevkov, ktoré majú platiť jej členovia. Uvedený súd ďalej uvádza, že hoci existuje systém schválenia nariadenia určujúceho túto výšku orgánom vykonávajúcim dohľad, účelom tohto schválenia je výlučne zabezpečiť rozpočtovú rovnováhu uvedenej lekárskej komory. |
14 |
Vzhľadom na tieto osobitné okolnosti vnútroštátny súd zastáva názor, že lekárska komora nespĺňa charakteristiky, na ktoré Súdny dvor poukazuje v rozsudkoch uvádzaných v bode 12 tohto rozsudku, a kladie si otázku, či sú tieto charakteristiky nevyhnutné vo všetkých prípadoch na to, aby bola splnená podmienka existencie verejného financovania. |
15 |
Za týchto okolností Oberlandesgericht Düsseldorf rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku: „Je inštitúcia… (v tomto prípade profesijná komora)…‚z väčšej časti financovaná štátom‘ alebo ‚jej riadenie podlieha štátu‘ [v zmysle článku 1 ods. 9 druhého pododseku písm. c) smernice 2004/18], ak
|
O prejudiciálnej otázke
16 |
Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 1 ods. 9 druhý pododsek písm. c) smernice 2004/18 vykladať v tom zmysle, že taká inštitúcia, akou je verejnoprávna profesijná komora, spĺňa buď kritérium, podľa ktorého je z väčšej časti financovaná orgánmi verejnej moci, keďže je táto inštitúcia z väčšej časti financovaná príspevkami vyberanými od jej členov, ktorých výšku ju uplatniteľný zákon oprávňuje určiť a vyberať, za predpokladu, že toto právo neurčuje rozsah a spôsob činností, ktoré uvedená inštitúcia vykonáva v rámci plnenia svojich zákonných úloh, na ktorých financovanie sú tieto príspevky určené, alebo spĺňa kritérium dohľadu nad riadením zo strany orgánov verejnej moci, keďže rozhodnutie, ktorým tá istá inštitúcia určuje výšku uvedených príspevkov, musí schváliť orgán vykonávajúci dohľad. |
17 |
Na začiatok je potrebné uviesť, ako to urobil aj vnútroštátny súd, že lekárska komora je uvedená v prílohe III smernice 2004/18, v ktorej sú pre každý členský štát označené inštitúcie a kategórie inštitúcií, ktoré sa spravujú verejným právom, na ktoré odkazuje článok 1 ods. 9 druhý pododsek tejto smernice. V časti III tejto prílohy venovanej Spolkovej republike Nemecko totiž kategória 1.1 venovaná „orgánom…, ktoré sa spravujú verejným právom a sú zriadené spolkovými, štátnymi alebo miestnymi orgánmi“ vo svojej druhej zarážke týkajúcej sa podkategórie „odborné združenia“ spomína najmä „odborné združenia… lekárov“. |
18 |
V každom prípade, ako pripomenul generálny advokát v bodoch 20 a 21 svojich návrhov, zápis inštitúcie do tejto prílohy je len vykonaním hmotnoprávneho pravidla uvedeného v článku 1 ods. 9 druhom pododseku smernice 2004/18 bez toho, aby z toho vyplýval nevyvrátiteľný predpoklad, že táto inštitúcia je „inštitúciou, ktorá sa spravuje verejným právom“ v zmysle tohto ustanovenia. Súdu Únie teda prináleží, aby v prípade, že sa na neho obráti vnútroštátny súd s odôvodneným návrhom v tomto zmysle, zabezpečil vnútorný súlad tejto smernice a overil, či zápis inštitúcie do uvedenej prílohy predstavuje správne uplatnenie uvedeného hmotnoprávneho pravidla (pozri v tomto zmysle rozsudok Hans & Christophorus Oymanns, už citovaný, body 42, 43 a 45). |
19 |
V tejto súvislosti v súlade s článkom 1 ods. 9 druhým pododsekom smernice 2004/18 subjekt predstavuje „inštitúciu, ktorá sa spravuje verejným právom“ v zmysle tohto ustanovenia a z tohto dôvodu podlieha ustanoveniam tejto smernice, ak sú splnené tri kumulatívne podmienky, a to, že tento subjekt bol zriadený na osobitný účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú priemyselný alebo obchodný charakter [písm. a)], má právnu subjektivitu [písm. b)] a je z väčšej časti financovaný orgánmi verejnej moci alebo jeho riadenie podlieha dohľadu týchto orgánov, alebo má správny, riadiaci alebo dozorný orgán, ktorého viac ako polovicu členov vymenúvajú orgány verejnej moci [písm. c)]. |
20 |
Všetky tri alternatívne kritériá uvedené v článku 1 ods. 9 druhom pododseku písm. c) uvedenej smernice vyjadrujú úzke prepojenie s orgánmi verejnej moci. Toto prepojenie totiž môže týmto orgánom verejnej moci umožniť ovplyvňovať rozhodnutia dotknutej inštitúcie v oblasti verejného obstarávania, z čoho vyplýva možnosť, že tieto rozhodnutia sa prijmú na základe iných než hospodárskych úvah, a najmä riziko, že sa uprednostnia vnútroštátni uchádzači alebo záujemcovia, čo by vytváralo prekážky voľnému pohybu služieb a tovaru, práve čomu má za cieľ zabrániť uplatnenie smerníc týkajúcich sa verejného obstarávania (pozri, pokiaľ ide o skoršie ustanovenia analogické so smernicou 2004/18, rozsudok z 1. februára 2001, Komisia/Francúzsko, C-237/99, Zb. s. I-939, body 39, 41, 42, 44 a 48, ako aj citovanú judikatúru). |
21 |
Vzhľadom na tieto ciele musí byť každé z týchto kritérií vyložené z funkčného hľadiska (pozri, pokiaľ ide o skoršie ustanovenia analogické so smernicou 2004/18, rozsudky Komisia/Francúzsko, už citovaný, bod 43 a citovanú judikatúru, ako aj Bayerischer Rundfunk a i., už citovaný, bod 40), to znamená bez ohľadu na formálne spôsoby jeho vykonania (pozri analogicky rozsudok z 10. novembra 1998, BFI Holding, C-360/96, Zb. s. I-6821, body 62 a 63), a musí byť chápané ako vytvárajúce úzke prepojenie s orgánmi verejnej moci. |
22 |
Pokiaľ ide v prvom rade o prvé kritérium uvedené v článku 1 ods. 9 druhom pododseku písm. c) smernice 2004/18 týkajúce sa toho, že subjekt je z väčšej časti financovaný orgánmi verejnej moci, pojem financovanie sa týka prevodu finančných prostriedkov vykonaného bez osobitnej protihodnoty s cieľom podporiť činnosti dotknutého subjektu (pozri, pokiaľ ide o skoršie ustanovenia analogické so smernicou 2004/18, rozsudok z 3. októbra 2000, University of Cambridge, C-380/98, Zb. s. I-8035, bod 21). |
23 |
Keďže tento pojem musí byť vyložený z funkčného hľadiska, Súdny dvor rozhodol, že kritérium týkajúce sa toho, že subjekt je z väčšej časti financovaný orgánmi verejnej moci, zahŕňa nepriamy spôsob financovania. |
24 |
Takéto financovanie môže byť vykonávané prostredníctvom poplatku stanoveného a nariadeného zákonom, čo sa týka jeho podstaty a výšky, ktorý nie je protihodnotou za skutočné využívanie služieb poskytovaných dotknutou inštitúciou osobami, ktoré za ne zaplatili, a ktorého spôsoby výberu vychádzajú z výsad verejnej moci (pozri v tomto zmysle rozsudok Bayerischer Rundfunk a i., už citovaný, body 41, 42, 44, 45 a 47 až 49). |
25 |
Okolnosť, že inštitúcia si z formálneho hľadiska sama určuje výšku príspevkov, ktoré z väčšej časti zabezpečia jej financovanie, nevylučuje, že by mohlo ísť o nepriame financovanie spĺňajúce uvedené kritérium. Je to tak vtedy, ak také inštitúcie, akými sú verejné sociálne poisťovne, sú financované príspevkami platenými poistencami alebo za ich poistencov bez osobitnej protihodnoty, ak pristúpenie do takejto poisťovne, ako aj platenie týchto príspevkov je povinné na základe zákona, ak sadzba týchto príspevkov, hoci formálne určená samotnými týmito poisťovňami, je jednak právne stanovená, keďže zákon určuje dávky poskytované uvedenými poisťovňami, ako aj príslušné zodpovedajúce výdavky, a zakazuje týmto poisťovniam vykonávať činnosť tak, aby to predstavovalo podnikanie s cieľom dosiahnutia zisku, a jednak musí byť povolená orgánom vykonávajúcim dohľad, a ak k vymáhaniu dochádza kogentne podľa ustanovení verejného práva (pozri v tomto zmysle rozsudok Hans & Christophorus Oymanns, už citovaný, body 53 až 56). |
26 |
V každom prípade treba konštatovať, že situáciu takej inštitúcie, akou je lekárska komora, nemožno považovať za situáciu opísanú v predchádzajúcom bode tohto rozsudku. |
27 |
Hoci sú totiž úlohy tejto inštitúcie vymenované v HeilBerG NRW, z vnútroštátneho rozhodnutia vyplýva, že pokiaľ ide o jej situáciu, má značnú nezávislosť, ktorú jej tento zákon ponecháva na určenie povahy, rozsahu a spôsobov vykonávania činností, ktoré vykonáva na účely plnenia svojich úloh, a teda na určenie potrebného rozpočtu v tejto súvislosti a v dôsledku toho výšky príspevkov, ktoré bude vyžadovať od svojich členov. Okolnosť, že nariadenie, ktoré určuje túto výšku, musí byť schválené verejným orgánom vykonávajúcim dohľad, nie je rozhodujúca, keďže tento orgán len overuje, či je rozpočet dotknutej inštitúcie vyrovnaný, to znamená či táto inštitúcia prostredníctvom príspevkov svojich členov a svojimi inými zdrojmi zabezpečuje dostatočné príjmy na pokrytie všetkých nákladov spojených s jej fungovaním podľa vykonávacích pravidiel, ktoré táto inštitúcia sama prijala. |
28 |
Okrem toho, ako uviedol generálny advokát v bodoch 65 a 66 svojich návrhov, táto nezávislosť vo vzťahu k orgánom verejnej moci je v danom prípade ešte posilnená vzhľadom na skutočnosť, že uvedené nariadenie prijíma zhromaždenie, ktoré tvoria samotní poplatníci. |
29 |
Ďalej, pokiaľ ide o druhé kritérium uvedené v článku 1 ods. 9 druhom pododseku písm. c) smernice 2004/18 týkajúce sa dohľadu nad riadením zo strany orgánu verejnej moci, treba pripomenúť, že dohľad a posteriori v zásade toto kritérium nespĺňa, keďže takýto dohľad neumožňuje orgánom verejnej moci ovplyvňovať rozhodnutia dotknutej inštitúcie v oblasti verejného obstarávania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. februára 2003, Adolf Truley, C-373/00, Zb. s. I-1931, bod 70). Takáto situácia teda v zásade nastane v prípade všeobecného dohľadu nad zákonnosťou, ktorý a posteriori vykonáva orgán vykonávajúci dohľad a a fortiori v prípade zásahu tohto orgánu vo forme schválenia rozhodnutia tejto inštitúcie o určení výšky príspevkov, ktoré zabezpečia podstatnú časť jej financovania, ktorý len overuje, či je rozpočet uvedenej inštitúcie vyrovnaný. |
30 |
Z toho vyplýva, že hoci zákon na jednej strane určuje úlohy lekárskej komory, ako aj spôsob, akým sa z väčšej časti musí organizovať jej financovanie, a na druhej strane nariaďuje, že rozhodnutie, ktorým táto lekárska komora určuje výšku príspevkov, ktoré sú povinní platiť jej členovia, musí schváliť orgán vykonávajúci dohľad, taká inštitúcia, akou je lekárska komora, má konkrétnu organizačnú a rozpočtovú nezávislosť, ktorá bráni tomu, aby sa považovala za inštitúciu úzko prepojenú s orgánmi verejnej moci. Spôsoby financovania takej inštitúcie teda nepredstavujú financovanie z väčšej časti orgánmi verejnej moci a neumožňujú dohľad nad riadením tejto inštitúcie zo strany týchto orgánov. |
31 |
Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy je na položenú otázku potrebné odpovedať tak, že článok 1 ods. 9 druhý pododsek písm. c) smernice 2004/18 sa má vykladať v tom zmysle, že taká inštitúcia, akou je verejnoprávna profesijná komora, nespĺňa ani kritérium, podľa ktorého je z väčšej časti financovaná orgánmi verejnej moci, ak je táto inštitúcia z väčšej časti financovaná príspevkami, ktoré vyberá od svojich členov, ktorých výšku ju zákon oprávňuje určiť a vyberať, v prípade, že tento zákon neurčuje rozsah a spôsob výkonu činností, ktoré uvedená inštitúcia realizuje v rámci plnenia svojich zákonných úloh, na ktorých financovanie sú tieto príspevky určené, ani kritérium dohľadu nad riadením zo strany orgánov verejnej moci, keďže na splnenie tohto kritéria nepostačuje, že rozhodnutie, ktorým tá istá inštitúcia určuje výšku uvedených príspevkov, musí schváliť orgán vykonávajúci dohľad. |
O trovách
32 |
Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené. |
Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto: |
Článok 1 ods. 9 druhý pododsek písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby sa má vykladať v tom zmysle, že taká inštitúcia, akou je verejnoprávna profesijná komora, nespĺňa ani kritérium, podľa ktorého je z väčšej časti financovaná orgánmi verejnej moci, ak je táto inštitúcia z väčšej časti financovaná príspevkami, ktoré vyberá od svojich členov, ktorých výšku ju zákon oprávňuje určiť a vyberať, v prípade, že tento zákon neurčuje rozsah a spôsob výkonu činností, ktoré uvedená inštitúcia realizuje v rámci plnenia svojich zákonných úloh, na ktorých financovanie sú tieto príspevky určené, ani kritérium dohľadu nad riadením zo strany orgánov verejnej moci, keďže na splnenie tohto kritéria nepostačuje, že rozhodnutie, ktorým tá istá inštitúcia určuje výšku uvedených príspevkov, musí schváliť orgán vykonávajúci dohľad. |
Podpisy |
( *1 ) Jazyk konania: nemčina.