1

Žalobca, pán Gabriel Amisi Kumba, je štátnym príslušníkom Konžskej demokratickej republiky.

2

Prejednávaná vec patrí do rámca reštriktívnych opatrení uložených Radou Európskej únie s cieľom zavedenia trvalého mieru v Konžskej demokratickej republike a vyvinutia tlaku na osoby a subjekty porušujúce zbrojné embargo voči tomuto štátu.

3

Dňa 18. júla 2005 prijala Rada na základe článkov 60, 301 a 308 ES nariadenie (ES) č. 1183/2005, ktorým sa zavádzajú určité osobitné reštriktívne opatrenia namierené proti osobám, ktoré porušujú zbrojné embargo voči Konžskej demokratickej republike (Ú. v. EÚ L 193, 2005, s. 1).

4

Dňa 20. decembra 2010 prijala Rada na základe článku 29 ZEÚ rozhodnutie 2010/788/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Konžskej demokratickej republike a o zrušení spoločnej pozície 2008/369/SZBP (Ú. v. EÚ L 336, 2010, s. 30).

5

Dňa 12. decembra 2016 prijala Rada na základe článku 215 ZFEÚ nariadenie (EÚ) 2016/2230, ktorým sa mení nariadenie č. 1183/2005 (Ú. v. EÚ L 336 I, 2016, s. 1).

6

V rovnaký deň Rada na základe článku 29 ZEÚ prijala rozhodnutie (SZBP) 2016/2231, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/788 (Ú. v. EÚ L 336 I, 2016, s. 7).

7

Odôvodnenia 2 až 4 rozhodnutia 2016/2231 znejú takto:

8

Článok 3 ods. 2 rozhodnutia 2010/788, zmenený rozhodnutím 2016/2231, stanovuje:

„Reštriktívne opatrenia ustanovené v článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 1 a 2 sa vzťahujú na osoby a subjekty, ktoré:

ktoré sú uvedené v prílohe II.“

9

Podľa článku 4 ods. 1 rozhodnutia 2010/788, zmeneného rozhodnutím 2016/2231, „členské štáty prijmú opatrenia potrebné na to, aby osobám uvedeným v článku 3 zabránili vstúpiť na svoje územie alebo cezeň prechádzať“.

10

Článok 5 ods. 1, 2 a 5 rozhodnutia 2010/788, zmenený rozhodnutím 2016/2231, stanovuje:

„1.   Všetky finančné prostriedky, ostatné finančné aktíva a hospodárske zdroje vo vlastníctve alebo pod priamou alebo nepriamou kontrolou osôb alebo subjektov uvedených v článku 3 alebo v držbe subjektov, ktoré vlastnia alebo priamo či nepriamo ovládajú tieto osoby alebo akékoľvek osoby alebo subjekty uvedené v prílohách I a II, ktoré konajú v ich mene alebo na ich príkaz, sa zmrazujú.

2.   Osobám alebo subjektom uvedeným v odseku 1 ani v ich prospech sa nedajú priamo alebo nepriamo k dispozícii žiadne finančné prostriedky, iné finančné aktíva ani hospodárske zdroje.

…

5.   Príslušný orgán členského štátu môže so zreteľom na osoby a subjekty uvedené v článku 3 ods. 2 povoliť uvoľnenie určitých zmrazených finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov alebo sprístupnenie určitých finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov za podmienok, ktoré považuje za vhodné, a potom, ako dospeje k záveru, že dané finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje sú:

…

11

Článok 6 ods. 2 rozhodnutia 2010/788, zmenený rozhodnutím 2016/2231, uvádza:

„2.   Rada, uznášajúca sa na návrh členského štátu alebo vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vytvorí zoznam uvedený v prílohe II a vykonáva v ňom zmeny.“

12

Článok 7 ods. 2 a 3 rozhodnutia 2010/788, zmenený rozhodnutím 2016/2231, stanovuje:

„2.   Rada oznámi rozhodnutie uvedené v článku 6 ods. 2 vrátane dôvodov zaradenia na zoznam dotknutej osobe alebo subjektu buď priamo, ak je jej adresa známa, alebo prostredníctvom uverejnenia oznámenia, a poskytne takejto osobe alebo subjektu možnosť vyjadriť pripomienky.

3.   Ak sa predložia pripomienky alebo nové zásadné dôkazy, Rada preskúma svoje rozhodnutie a príslušným spôsobom informuje dotknutú osobu alebo subjekt.“

13

Podľa článku 9 ods. 2 rozhodnutia 2010/788, zmeneného rozhodnutím 2016/2231, platí, že „opatrenia uvedené v článku 3 ods. 2 sa uplatňujú do 12. decembra 2017“ a „ak Rada dospeje k záveru, že jeho ciele neboli dosiahnuté, podľa potreby sa obnovia alebo zmenia“.

14

Článok 2b ods. 1 nariadenia č. 1183/2005, zmenený nariadením 2016/2230, stanovuje:

„1.   Príloha Ia obsahuje zoznam fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov označených Radou na základe ktoréhokoľvek z týchto dôvodov:

…

15

Meno žalobcu bolo rozhodnutím 2016/2231 doplnené do zoznamu osôb a subjektov uvedeného v prílohe II rozhodnutia 2010/788 (ďalej len „sporný zoznam“) a nariadením 2016/2230 do zoznamu osôb a subjektov uvedeného v prílohe Ia nariadenia č. 1183/2005.

16

V prílohe II rozhodnutia 2010/788, zmenenej rozhodnutím 2016/2231, a v prílohe Ia nariadenia č. 1183/2005, zmenenej nariadením 2016/2230, Rada odôvodnila prijatie reštriktívnych opatrení týkajúcich sa žalobcu takto:

„Veliteľ 1. obrannej zóny konžskej armády (FARDC), ktorej jednotky sa zúčastnili na neprimeranom použití sily a násilnej represii v septembri 2016 v Kinshase. Z dôvodu svojho postavenia bol preto Gabriel Amisi Kumba zapojený do plánovania, riadenia alebo páchania aktov, ktoré predstavujú závažné porušenia ľudských práv v [Konžskej demokratickej republike].“

17

Rada uverejnila 13. decembra 2016 v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie určené osobám, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia ustanovené v rozhodnutí 2010/788, zmenenom rozhodnutím 2016/2231, a v nariadení č. 1183/2005, zmenenom nariadením 2016/2230, o reštriktívnych opatreniach voči Konžskej demokratickej republike (Ú. v. EÚ C 463, 2016, s. 2). V tomto oznámení bolo okrem iného spresnené, že dotknuté osoby mohli do 1. októbra 2017 predložiť Rade spolu s podpornou dokumentáciou žiadosť o prehodnotenie rozhodnutia zaradiť ich na sporný zoznam a na zoznam osôb a subjektov uvedený v prílohe Ia nariadenia č. 1183/2005. V tomto oznámení sa tiež uvádzalo, že v súlade s článkom 9 rozhodnutia 2010/788 sa všetky prijaté pripomienky zohľadnia na účely nasledujúceho preskúmavania Radou.

18

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 6. marca 2017 žalobca podal žalobu, v ktorej v podstate navrhoval zrušenie nariadenia 2016/2230, v rozsahu, v akom sa ho tento akt týkal. Táto žaloba bola zapísaná do registra pod spisovou značkou T‑141/17.

19

Dňa 29. mája 2017 prijala Rada na základe článku 31 ods. 2 ZEÚ a článku 6 ods. 2 rozhodnutia 2010/788 vykonávacie rozhodnutie (SZBP) 2017/905, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2010/788 (Ú. v. EÚ L 138 I, 2017, s. 6). V rovnaký deň Rada prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/904, ktorým sa vykonáva článok 9 ods. 2 nariadenia č. 1183/2005 (Ú. v. EÚ L 138 I, 2017, s. 1). Týmito aktmi boli do sporného zoznamu a do zoznamu uvedeného v prílohe Ia nariadenia č. 1183/2005 doplnené mená ďalších fyzických osôb.

20

Dňa 11. decembra 2017 Rada po preskúmaní sporných opatrení prijala na základe článku 29 ZEÚ rozhodnutie (SZBP) 2017/2282, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/788 (Ú. v. EÚ L 328, 2017, s. 19, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Článok 1 tohto rozhodnutia tak nahradil text článku 9 ods. 2 rozhodnutia 2010/788 týmto znením:

„Opatrenia uvedené v článku 3 ods. 2 sa uplatňujú do 12. decembra 2018. Ak Rada dospeje k záveru, že ich ciele neboli dosiahnuté, podľa potreby sa obnovia alebo zmenia.“

21

Po späťvzatí žaloby žalobcom bola vec T‑141/17, uvedená v bode 18 vyššie, vymazaná z registra Všeobecného súdu uznesením zo 7. decembra 2018.

22

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 8. marca 2018 žalobca podal žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

23

Rozhodnutím z 12. októbra 2018 predseda deviatej komory Všeobecného súdu rozhodol o spojení tejto veci s vecami T‑164/18, Kampete/Rada, T‑165/18, Kahimbi Kasagwe/Rada, T‑166/18, Luyoyo/Rada, T‑167/18, Kanyama/Rada, T‑168/18, Numbi/Rada a T‑169/18, Kibelisa Ngambasai/Rada na účely písomnej časti a prípadnej ústnej časti konania.

24

Na návrh sudcu spravodajcu Všeobecný súd rozhodol o začatí ústnej časti konania. Dňa 15. mája 2019 Všeobecný súd postúpil vec deviatej rozšírenej komore.

25

Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky položené Všeobecným súdom boli vypočuté na pojednávaní 4. júla 2019.

26

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

27

Rada navrhuje, aby Všeobecný súd:

28

Na podporu svojich návrhov na zrušenie napadnutého rozhodnutia uvádza žalobca štyri žalobné dôvody, z ktorých prvý sa zakladá na porušení povinnosti odôvodnenia a práva byť vypočutý, druhý na nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom posúdení, tretí na porušení práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, práva vlastniť majetok a zásady proporcionality a štvrtý na protiprávnosti článku 3 ods. 2 písm. b) rozhodnutia 2010/788 a článku 2b ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1183/2005.

29

Prvý žalobný dôvod sa skladá z dvoch častí, z ktorých prvá sa zakladá na porušení povinnosti odôvodenia a druhá na porušení práva byť vypočutý.

30

V prvej časti prvého žalobného dôvodu žalobca tvrdí, že Rada porušila povinnosť odôvodniť akt spôsobujúci ujmu upravenú v článku 296 ZFEÚ. Žalobca tvrdí, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je osobitne stručné, keďže Rada neuvádza žiadne konkrétne obvinenie, ani žiadne špecifické a zistiteľné konanie, ktoré by umožnili bez pochybností pripísať mu výhrady formulované voči nemu v uvedenom odôvodnení. Podľa žalobcu sa tak napadnuté rozhodnutie zakladá na obyčajných domnienkach, ktoré nemožno overiť a v dôsledku ktorých má povinnosť predložiť negatívne dôkazy neexistencie všeobecných konaní, ktoré sú mu vytýkané, čím na neho prenášajú dôkazné bremeno.

31

Rada tieto tvrdenia popiera.

32

V tejto súvislosti treba najprv pripomenúť, že povinnosť odôvodniť akt spôsobujúci ujmu, ktorá je upravená v článku 296 druhom odseku ZFEÚ, má za cieľ jednak poskytnúť dotknutej osobe údaje dostatočné na to, aby vedela, či je akt dôvodný alebo či má prípadne vadu umožňujúcu napadnúť jeho platnosť na súde Európskej únie, a jednak umožniť tomuto súdu preskúmať zákonnosť tohto aktu. Takto stanovená povinnosť odôvodnenia predstavuje základnú zásadu práva Únie, od ktorej sa možno odchýliť iba v z naliehavých dôvodov. Odôvodnenie preto v zásade musí byť oznámené dotknutej osobe v rovnakom čase ako akt, ktorý jej spôsobuje ujmu, pričom jeho neexistenciu nemožno napraviť tým, že sa dotknutá osoba dozvie dôvody aktu v konaní na súde Únie (rozsudok zo 7. decembra 2011, HTTS/Rada, T‑562/10, EU:T:2011:716, bod 32).

33

Ďalej treba uviesť, že odôvodnenie sa musí prispôsobiť povahe sporného aktu a kontextu, v ktorom bol prijatý. Požiadavka odôvodnenia musí byť hodnotená vzhľadom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, na povahu uvádzaných dôvodov a na záujem, ktorý môžu mať na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt určený, alebo ďalšie osoby priamo a osobne dotknuté týmto aktom. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie konkrétne vymedzovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže dostatočnosť odôvodnenia musí byť posúdená nielen vzhľadom na jeho znenie, ale tiež na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblasť. Akt spôsobujúci ujmu je predovšetkým dostatočne odôvodnený vtedy, keď bol prijatý v kontexte, ktorý bol dotknutej osobe známy a ktorý jej umožňuje pochopiť dosah opatrenia prijatého vo vzťahu k nej (rozsudky z 15. novembra 2012, Rada/Bamba, C‑417/11 P, EU:C:2012:718, bod 54, a zo 14. októbra 2009, Bank Melli Iran/Rada, T‑390/08, EU:T:2009:401, bod 82).

34

Povinnosť odôvodnenia, ktorou je Rada viazaná, sa týka jednak uvedenia právneho základu prijatého opatrenia a jednak okolností, ktoré umožňujú domnievať sa, že v prípade dotknutých osôb je splnené niektoré z kritérií zápisu (rozsudok z 18. septembra 2014, Central Bank of Iran/Rada, T‑262/12, neuverejnený, EU:T:2014:777, bod 86).

35

V dôsledku toho treba preskúmať, či odôvodnenie napadnutého aktu obsahuje výslovné odkazy na sporné kritérium zápisu, a prípadne či toto odôvodnenie možno považovať za dostatočné na to, aby umožnilo žalobcovi overiť dôvodnosť napadnutého aktu a brániť sa na Všeobecnom súde a tomuto súdu vykonať jeho preskúmanie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. septembra 2014, Central Bank of Iran/Rada, T‑262/12, neuverejnený, EU:T:2014:777, bod 88).

36

Napokon odôvodnenie aktu Rady, ktorým sa ukladá reštriktívne opatrenie, musí identifikovať nielen právny základ tohto opatrenia, ale aj presné a konkrétne dôvody, pre ktoré sa Rada v rámci výkonu svojej diskrečnej posudzovacej právomoci domnieva, že také opatrenie sa má vzťahovať na dotknutú osobu (rozsudky z 15. novembra 2012, Rada/Bamba, C‑417/11 P, EU:C:2012:718, bod 52, a z 25. marca 2015, Central Bank of Iran/Rada, T‑563/12, EU:T:2015:187, bod 55).

37

V prejednávanej veci treba zdôrazniť, že predmetom napadnutého rozhodnutia je predĺžiť zápis mena žalobcu do sporného zoznamu pri zachovaní dôvodov, ktoré Rada zohľadnila v čase pôvodného zápisu jeho mena v rozhodnutí 2016/2231, ktoré zmenilo rozhodnutie 2010/788.

38

Podľa žalobcu sú takéto dôvody osobitne stručné, pretože Rada neuvádza žiadnu konkrétnu výhradu, ktorá by umožnila pripísať mu obvinenia vznesené voči nemu v odôvodnení.

39

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 3 ods. 2 písm. b) rozhodnutia 2010/788, vložený do toho rozhodnutia rozhodnutím 2016/2231, uvádza, že príloha II obsahuje osoby a subjekty, o ktorých sa Rada domnieva, že „sa podieľajú na plánovaní, riadení alebo páchaní činov, ktoré predstavujú závažné porušovanie alebo zneužívanie ľudských práv v [Konžskej demokratickej republike]“.

40

Treba tiež pripomenúť, že odôvodnenie, ktoré Rada zohľadnila pri zápise mena žalobcu do sporného zoznamu, zopakované v bode 16 vyššie, sa týka jeho postavenia ako veliteľa 1. obrannej zóny ozbrojených síl Konžskej demokratickej republiky (FARDC) a ich účasti na neprimeranom použití sily a násilnej represii, ktoré boli nariadené v septembri 2016 v Kinshase (Konžská demokratická republika).

41

Takéto odôvodnenie identifikuje špecifické a konkrétne okolnosti, ktoré sa týkajú tak profesionálnych úloh vykonávaných žalobcom, ako aj typu daného konania a uvádza, že žalobca sa zúčastnil na vážnom porušovaní ľudských práv v Konžskej demokratickej republike. Toto odôvodnenie skutočne umožňuje pochopiť dôvody, ktoré viedli Radu k prijatiu reštriktívnych opatrení voči žalobcovi a ktoré sa vzťahujú na údajnú zodpovednosť za neprimerané použitie sily a násilnú represiu nariadené v septembri 2016 v Kinshase, ktorú mal z dôvodu jeho úloh veliteľa 1. obrannej zóny FARDC.

42

Ako správne tvrdí Rada, odôvodnenie zápisu mena žalobcu do sporného zoznamu, predĺženého napadnutým rozhodnutím, uvádza špecifické a konkrétne dôvody, pre ktoré sa na neho uplatňovali kritériá zápisu, a najmä na jednej strane uvádza jasne identifikovateľný právny základ, ktorý odkazuje na kritériá zápisu, a na druhej strane sa zakladá na dôvodoch vzťahujúcich sa na činnosti žalobcu, ktoré mu umožňujú pochopiť dôvody, ktoré odôvodnili zápis jeho mena do sporného zoznamu. Okrem toho bol žalobcovi známy kontext prijatia napadnutého rozhodnutia, keďže na Všeobecnom súde v podstate napadol zákonnosť prvého zápisu jeho mena, ako bolo pripomenuté v bodoch 18 a 21 vyššie, a keďže dôvody tohto zápisu neboli napadnutým rozhodnutím zmenené.

43

V dôsledku toho žalobca nemohol dôvodne nevedieť, že keď Rada v napadnutom rozhodnutí potvrdila dôvody pôvodného zápisu jeho mena do sporného zoznamu, o ktorom bolo rozhodnuté v rozhodnutí 2016/2231, odkázala na skutočnosť, že vzhľadom na jeho úlohy veliteľa 1. obrannej zóny FARDC mal faktickú možnosť priamo ovplyvniť správanie vojakov FARDC, ktorí sa zúčastnili na neprimeranom použití sily a násilnej represii, ktoré boli nariadené v septembri 2016 v Kinshase.

44

S prihliadnutím na dôvody zápisu jeho mena do sporného zoznamu bol žalobca schopný napadnúť dôvodnosť reštriktívnych opatrení prijatých voči nemu. Bolo mu teda dovolené napadnúť existenciu skutočností, na ktorých sa zakladá napadnuté rozhodnutie, najmä tým, že by poprel, že bol veliteľom FARDC, alebo poprel svoju zodpovednosť pri neprimeranom použití sily a násilnej represii, na ktorej sa zúčastnili FARDC v septembri 2016 v Kinshase, alebo by spochybnil existenciu týchto udalosti alebo vyvrátil, že sa podieľal na plánovaní, riadení alebo páchaní činov, ktoré predstavujú závažné porušovanie alebo zneužívanie ľudských práv v Konžskej demokratickej republike. To napokon v podstate urobil v rámci druhej časti druhého žalobného dôvodu založenej na zjavne nesprávnom posúdení.

45

Z toho vyplýva, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bolo dostatočné na to, aby umožnilo žalobcovi napadnúť jeho platnosť, a Všeobecnému súdu preskúmať jeho zákonnosť. Prvú časť prvého žalobného dôvodu treba preto zamietnuť.

46

V druhej časti prvého žalobného dôvodu žalobca tvrdí, že Rada porušila jeho právo byť vypočutý. Domnieva sa, že hoci je pravda, že efekt prekvapenia nevyhnutný pre opatrenie spočívajúce v zmrazení finančných prostriedkov znamená, že Rada nie je povinná vykonať vypočutie pred pôvodným zápisom mena osoby alebo subjektu do zoznamu ukladajúceho reštriktívne opatrenia, zároveň platí, že pri preskúmaní takéhoto rozhodnutia o pôvodnom zápise, ako bolo vykonané v prejednávanej veci, už tento efekt nie je potrebný a treba dodržať zásadu kontradiktórnosti, tak pokiaľ ide o oznámenie dôvodov pred rozhodnutím o ponechaní mena na spornom zozname, ako aj o právo byť vypočutý. Dodáva, že požadoval vypočutie na Rade, ale že ku dňu podania prejednávanej žaloby Rada o tejto žiadosti nerozhodla.

47

V replike žalobca na jednej strane tvrdí, že počas vypracovania rôznych správ, ktoré Rada použila na podloženie napadnutého rozhodnutia, nebol nikdy vypočutý Spoločným úradom OSN pre ľudské práva (UNJHRO), čo nerešpektuje kritériá stanovené v judikatúre, a preukazuje, že mal byť vypočutý pred prijatím napadnutého rozhodnutia, a to tým skôr, že 21. februára 2018 predložil Rade dôkazy, ktoré mohli spochybniť opodstatnenosť zohľadnených dôvodov. Na druhej strane žalobca tvrdí, že oproti pôvodnému rozhodnutiu o zápise jeho mena do sporného zoznamu, Rada na účely prijatia napadnutého rozhodnutia zohľadnila nové dôkazy voči nemu.

48

Rada popiera tieto tvrdenia, pričom zdôrazňuje, že napadnuté rozhodnutie sa zakladá na rovnakých dôvodoch, aké odôvodnili pôvodný zápis mena žalobcu do sporného zoznamu podľa rozhodnutia 2016/2231. Z toho vyplýva, že nebola povinná vypočuť žalobcu pred prijatím napadnutého rozhodnutia.

49

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 41 ods. 2 písm. a) Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) upravuje právo každého na vypočutie pred prijatím akéhokoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkať.

50

Podľa judikatúry dodržanie práva na obhajobu a práva na účinnú súdnu ochranu v konaní týkajúcom sa prijatia rozhodnutia o zapísaní alebo ponechaní mena osoby na zozname nachádzajúcom sa v prílohe aktu obsahujúceho reštriktívne opatrenia vyžaduje, aby príslušný orgán Únie oznámil dotknutej osobe skutočnosti, ktoré má proti nej k dispozícii na účely odôvodnenia svojho rozhodnutia, aby sa tejto osobe umožnilo brániť svoje práva za najlepších možných podmienok a pri plnej znalosti veci sa rozhodnúť, či je potrebné obrátiť sa na súd Únie. Navyše pri tomto oznámení musí príslušný orgán Únie umožniť tejto osobe účinne sa vyjadriť k dôvodom použitým proti nej (rozsudky z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, body 111 a 112, a z 12. decembra 2006, Organisation des Modjahedines du peuple d’Iran/Rada, T‑228/02, EU:T:2006:384, bod 93).

51

Rada v prípade prvého rozhodnutia o zmrazení finančných prostriedkov osoby alebo subjektu nie je povinná dotknutej osobe alebo subjektu vopred oznámiť dôvody, ktorými chce odôvodniť pôvodný zápis ich mena do zoznamu osôb a subjektov, ktorých finančné prostriedky sa zmrazujú. Aby totiž nebola ohrozená účinnosť takéhoto opatrenia, musí byť na základe svojej povahy schopné využiť efekt prekvapenia a uplatniť sa ihneď. V takom prípade v zásade stačí, ak inštitúcia oznámi dôvody dotknutej osobe alebo subjektu a poskytne im právo byť vypočutý zároveň s prijatím rozhodnutia o zmrazení finančných prostriedkov alebo hneď po ňom (rozsudok z 21. decembra 2011, France/People’s Mojahedin Organization of Iran, C‑27/09 P, EU:C:2011:853, bod 61).

52

Naopak, v prípade každého ďalšieho rozhodnutia o zmrazení finančných prostriedkov, ktorým sa meno osoby alebo subjektu už zaradeného na zoznam osôb a subjektov, ktorých finančné prostriedky sa zmrazujú, na tomto zozname ponecháva, už tento efekt prekvapenia nie je nevyhnutný na zabezpečenie účinnosti opatrenia, takže pred prijatím takého rozhodnutia v zásade musia byť dotknutej osobe alebo subjektu oznámené skutočnosti zohľadnené v ich neprospech a takisto im musí byť poskytnutá možnosť byť vypočutý (rozsudok z 21. decembra 2011, France/People’s Mojahedin Organization of Iran, C‑27/09 P, EU:C:2011:853, bod 62).

53

V tejto súvislosti Súdny dvor zdôraznil, že ochrana, ktorú ponúka požiadavka oznámenia skutočností zohľadnených v neprospech a právo predložiť pripomienky pred prijatím rozhodnutí, ktoré ponechávajú meno osoby alebo subjektu na zozname osôb alebo subjektov, na ktorých sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, je základnou a nevyhnutnou súčasťou práva na obhajobu. To platí tým skôr, že dotknuté reštriktívne opatrenia majú významný vplyv na práva a slobody osôb a skupín, ktorých sa týkajú (rozsudok z 21. decembra 2011, France/People’s Mojahedin Organization of Iran, C‑27/09 P, EU:C:2011:853, bod 64).

54

Toto právo byť vypočutý pred prijatím takýchto rozhodnutí existuje vtedy, keď Rada v rozhodnutí, ktorým ponecháva meno osoby zapísané na tomto zozname, zohľadnila nové skutočnosti proti tejto osobe, a to skutočnosti, ktoré neboli zohľadnené v pôvodnom rozhodnutí o zápise jej mena do tohto zoznamu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. júna 2015, Ipatau/Rada, C‑535/14 P, EU:C:2015:407, bod 26 a citovanú judikatúru, a zo 7. apríla 2016, Central Bank of Iran/Rada, C‑266/15 P, EU:C:2016:208, bod 33).

55

Je pravda, že v prejednávanej veci sa ponechanie zápisu mena žalobcu na spornom zozname, o ktorom sa rozhodlo v napadnutom rozhodnutí, zakladá, ako to zdôrazňuje Rada, na rovnakých dôvodoch, aké odôvodnili prijatie pôvodného rozhodnutia ukladajúceho sporné reštriktívne opatrenia.

56

Táto okolnosť však nemôže sama osebe znamenať, že Rada nebola povinná rešpektovať právo žalobcu na obhajobu, a predovšetkým, že nebola povinná dať mu možnosť, aby sa účinne vyjadril ku skutkovým okolnostiam, na základe ktorých bolo prijaté napadnuté rozhodnutie o ponechaní zápisu jeho mena na spornom zozname.

57

Existencia porušenia práva na obhajobu musí byť posúdená v závislosti od osobitných okolností každého konkrétneho prípadu, najmä od povahy príslušného aktu a kontextu, v ktorom bol prijatý, ako aj od všetkých právnych pravidiel, ktoré upravujú dotknutú oblasť (pozri rozsudok z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, bod 102 a citovanú judikatúru).

58

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že reštriktívne opatrenia majú ochrannú a pojmovo predbežnú povahu a ich platnosť vždy závisí od trvania skutkových a právnych skutočností, ktoré viedli k ich prijatiu, ako aj od potreby ich ponechania v platnosti, aby sa dosiahol ich cieľ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. marca 2014, Yusef/Komisia, T‑306/10, EU:T:2014:141, body 62 a 63). Práve v tomto zmysle článok 9 ods. 2 rozhodnutia 2010/788, zmenený rozhodnutím 2016/2231, stanovuje, že reštriktívne opatrenia proti Konžskej demokratickej republike sa uplatňujú do 12. decembra 2017 a „ak Rada dospeje k záveru, že jeho ciele neboli dosiahnuté, podľa potreby sa obnovia alebo zmenia“.

59

Z toho vyplýva, že pri pravidelnom preskúmaní týchto reštriktívnych opatrení prináleží Rade, aby vykonala aktualizované posúdenie situácie a vypracovala zhodnotenie vplyvu takýchto opatrení, aby určila, či tieto opatrenia umožnili dosiahnuť ciele sledované pôvodným zápisom mien dotknutých osôb a subjektov do sporného zoznamu alebo či je stále možné vyvodiť vo vzťahu k uvedeným osobám a subjektom rovnaký záver.

60

V tejto súvislosti v rozsudku z 27. septembra 2018, Ezz a i./Rada (T‑288/15, EU:T:2018:619, bod 316 a citovaná judikatúra), Všeobecný súd rozhodol, že dodržanie práva na obhajobu vyžaduje, aby Rada pred prijatím rozhodnutia o obnovení reštriktívnych opatrení voči žalobcom oznámila žalobcom skutočnosti, na základe ktorých pri pravidelnom preskúmaní sporných opatrení aktualizovala informácie, ktoré odôvodnili pôvodný zápis ich mena do zoznamu osôb, na ktoré sa vzťahujú tieto reštriktívne opatrenia.

61

V tomto prípade sa preto vzhľadom na pôvodný cieľ sledovaný reštriktívnymi opatreniami proti Konžskej demokratickej republike, ktorým bolo v podstate zabezpečiť priaznivé prostredie na usporiadanie volieb a ukončiť každé porušovanie ľudských práv (pozri bod 7 vyššie), treba domnievať, že Rada bola pri pravidelnom preskúmaní reštriktívnych opatrení uložených žalobcovi povinná oznámiť mu prípadné nové skutočnosti, na základe ktorých aktualizovala informácie týkajúce sa nielen jeho osobnej situácie, ale aj politickej a bezpečnostnej situácie v Konžskej demokratickej republike.

62

Z listín nachádzajúcich sa v spise však vyplýva, že Rada, ako to potvrdila na pojednávaní v odpovedi na otázku Všeobecného súdu, pri prijatí napadnutého rozhodnutia zohľadnila okrem informácií, ktorými už disponovala v čase pôvodného zápisu mena žalobcu do sporného zoznamu, aj informácie obsiahnuté v internom dokumente z 23. októbra 2017 so spisovou značkou COREU CFSP/1492/17. Po prvé sa v tomto dokumente z 23. októbra 2017 spomínalo, že k tomuto dňu nebol uverejnený časový rozvrh volieb a že nezávislá národná volebná komisia 11. októbra 2017 oznámila, že na organizáciu volieb treba aspoň 504 dní. Po druhé sa v tom istom dokumente uvádzalo, že Misia Organizácie Spojených národov v Konžskej demokratickej republike (Monusco) podala správu jednak o zhoršení bezpečnostnej situácie v mnohých častiach Konžskej demokratickej republiky a jednak o náraste nestability v regiónoch po odchode civilného obyvateľstva opúšťajúceho zóny konfliktu. Po tretie sa v tomto dokumente konštatovalo, že slobody združovania, názoru a prejavu boli stále potlačované, ako to preukazuje zákaz demonštrácie proti neuverejneniu časového rozvrhu volieb a zablokovanie sociálnych médií po oznámení generálneho štrajku v auguste 2017.

63

Rovnako zo záverov Rady z 11. decembra 2017 vyplýva, že Rada v čase prijatia napadnutého rozhodnutia vedela o ďalšej aktualizovanej informácii, ktorou bolo oznámenie časového rozvrhu volieb, ktoré 5. novembra 2017 stanovilo prezidentské voľby na 23. decembra 2018. Toto oznámenie však Komisii nezabránilo, aby sa domnievala, že v Konžskej demokratickej republike trval status quo.

64

Hoci teda Rada v napadnutom rozhodnutí obnovila reštriktívne opatrenia voči žalobcovi z rovnakých dôvodov, aké zohľadnila pri pôvodnom zápise jeho mena do sporného zoznamu v rozhodnutí 2016/2231, aktualizované informácie uvedené v bodoch 62 a 63 vyššie sú novými skutočnosťami, ktoré Rada zohľadnila pri prijatí napadnutého rozhodnutia. V dôsledku toho si mala Rada pred prijatím tohto rozhodnutia vyžiadať od žalobcu pripomienky k týmto skutočnostiam v súlade s tým, čo bolo uvedené v bode 61 vyššie. Nie je však sporné, že tak neurobila.

65

V tejto súvislosti je irelevantné to, že na jednej strane po pôvodnom zápise mena žalobcu do sporného zoznamu bolo v Úradnom vestníku Európskej únie uverejnené oznámenie osobám dotknutým uvedenými opatreniami, podľa ktorého boli tieto osoby vyzvané, aby do 1. októbra 2017 podali na Rade žiadosť o preskúmanie, a na druhej strane to, že žalobca túto možnosť nevyužil. Rada nemôže byť oslobodená od svojej povinnosti dodržiavať právo na obhajobu z dôvodu, že osoba, na ktorú sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, má možnosť navrhnúť, aby sa takéto opatrenia na ňu prestali vzťahovať.

66

Z listín nachádzajúcich sa v spise navyše nevyplýva, že žalobca mohol predpokladať, že Rada dospeje k záveru o trvaní status quo v Konžskej demokratickej republike, keď zohľadní skutočnosti opísané v bodoch 62 a 63 vyššie spočívajúce v neuverejnení časového rozvrhu volieb, zhoršení bezpečnostnej situácie a pretrvávaní potlačovania verejných slobôd v mnohých regiónoch krajiny, čo sú skutočnosti, ku ktorým žalobcovi nebolo pred prijatím napadnutého rozhodnutia umožnené predložiť svoje pripomienky. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že reštriktívne opatrenia majú predbežnú povahu (pozri bod 58 vyššie), ktorá je zaručená samotnými ustanoveniami napadnutého rozhodnutia (pozri bod 20 vyššie).

67

Za týchto okolností sa treba domnievať, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté na záver konania, počas ktorého nebolo dodržané právo žalobcu na obhajobu.

68

Zo všetkého, čo bolo uvedené, však nemožno vyvodiť, že to, že Rada neoznámila žalobcovi nové skutočnosti uvedené v internom dokumente z 23. októbra 2017 so spisovou značkou COREU CFSP/1492/17 a v záveroch Rady z 11. decembra 2017, ako aj okolnosť, že žalobcovi nebolo umožnené odovzdať svoje pripomienky k týmto skutočnostiam predtým, než Rada prijala napadnuté rozhodnutie, vedú k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.

69

Prináleží súdu Únie, aby v prípade nezrovnalosti ovplyvňujúcej právo na obhajobu overil, či by v závislosti od konkrétnych skutkových a právnych okolností veci mohlo viesť dotknuté konanie k inému výsledku, pokiaľ by si žalobca bez tejto nezrovnalosti mohol lepšie zabezpečiť svoju obhajobu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 1. októbra 2009, Foshan Shunde Yongjian Housewares & Hardware/Rada, C‑141/08 P, EU:C:2009:598, body 81, 88, 92, 94 a 107, a z 27. septembra 2018, Ezz a i./Rada, T‑288/15, EU:T:2018:619, bod 325 a citovanú judikatúru).

70

V prejednávanej veci však žiadny dôkaz v spise neumožňuje domnievať sa, že ak by boli žalobcovi oznámené nové skutočnosti, na základe ktorých Rada aktualizovala svoje posúdenie politickej a bezpečnostnej situácie v Konžskej demokratickej republike, mohlo dôjsť k tomu, že by reštriktívne opatrenia voči nemu neboli zachované.

71

V tejto súvislosti treba uviesť, že žalobca nepredložil konkrétny nepriamy dôkaz nasvedčujúci tomu, že ak by mu pred prijatím napadnutého rozhodnutia bolo umožnené predložiť svoje pripomienky k novým skutočnostiam opísaným v bodoch 62 a 63 vyššie, bol by schopný spochybniť ich obsah alebo ich relevanciu pri predĺžení zápisu jeho mena na spornom zozname.

72

Okrem toho v odpovedi na otázku Všeobecného súdu na pojednávaní žalobca nespochybnil ako takú existenciu status quo v Konžskej demokratickej republike medzi okamihom pôvodného zápisu jeho mena do sporného zoznamu, o ktorom sa rozhodlo 13. decembra 2016, a prijatím napadnutého rozhodnutia o zachovaní sporných reštriktívnych opatrení.

73

Za týchto okolností sa nemožno domnievať, že ak by žalobcovi boli oznámené skutočnosti uvedené v bodoch 62 a 63 vyššie pred prijatím napadnutého rozhodnutia, mohol by byť výsledok konania odlišný. Rovnako to, že Rada zohľadnila určité nové skutočnosti pri obnovení reštriktívnych opatrení voči žalobcovi, nemôže spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

74

Okrem toho, pokiaľ žalobca na podporu druhej časti prvého žalobného dôvodu vyvodzuje tvrdenie z okolnosti, že ho UNJHRO nevypočul počas vypracovania správ, na ktoré sa Rada odvolala pri podložení napadnutého rozhodnutia, stačí uviesť, že súdy Únie nemajú právomoc preskúmavať súlad vyšetrovaní vedených orgánmi Organizácie Spojených národov (OSN) so základnými právami (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. júla 2017, Badica a Kardiam/Rada, T‑619/15, EU:T:2017:532, bod 65).

75

Napokon tvrdenie žalobcu, že ho Rada mala vypočuť, treba zamietnuť, pretože ani dotknutá právna úprava, ani všeobecná zásada dodržiavania práva na obhajobu mu nepriznávajú právo na formálne vypočutie (pozri analogicky rozsudok zo 6. septembra 2013, Bank Melli Iran/Rada, T‑35/10 a T‑7/11, EU:T:2013:397, bod 105 a citovanú judikatúru).

76

Vzhľadom na všetko, čo už bolo uvedené, treba zamietnuť druhú časť prvého žalobného dôvodu ako nedôvodnú, a teda treba zamietnuť tento žalobný dôvod v celom rozsahu.

77

Prostredníctvom druhého žalobného dôvodu žalobca tvrdí, že Rada sa dopustila pochybení, keď dospela k záveru, že „sa podieľa[l] na plánovaní, riadení alebo páchaní činov, ktoré predstavujú závažné porušovanie alebo zneužívanie ľudských práv v Konžskej demokratickej republike“.

78

Prejednávaný žalobný dôvod sa skladá z dvoch častí. V prvej časti žalobca v podstate tvrdí, že Rada sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď ponechala zápis jeho mena na spornom zozname na základe konaní, ktoré v okamihu prijatia napadnutého rozhodnutia už skončili. V druhej časti žalobca napáda posúdenie Rady týkajúce sa jeho povinností a úloh, ako aj existenciu dostatočne presných a konkrétnych skutkových okolností na podporu ponechania zápisu jeho mena na spornom zozname.

79

V prvej časti druhého žalobného dôvodu žalobca tvrdí, že skutočnosti, ktoré Rada zohľadnila v dôvodoch zápisu jeho mena do sporného zoznamu, sa stali v minulosti. Z použitia prítomného času oznamovacieho spôsobu v článku 3 ods. 2 rozhodnutia 2010/788, zmenenom rozhodnutím 2016/2231, vyplýva, že skutočnosti vytýkané osobám alebo subjektom, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, majú v čase obnovenia zápisu trvať. Keďže sa však žalobca v deň prijatia napadnutého rozhodnutia nezúčastňoval na skutkoch, ktoré mu boli vytýkané, spôsobuje to obsolétnosť sporných reštriktívnych opatrení.

80

Žalobca dodáva, že keď Rada ponechala tieto opatrenia z dôvodu skutočností, ktoré už neboli aktuálne, v skutočnosti uložila skrytú trestnoprávnu sankciu, hoci reštriktívne opatrenia majú iba ochranný význam a ich cieľom je priviesť osoby, ktorým sú uložené, ku zmene ich správania.

81

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že ako bolo pripomenuté v bode 8 vyššie, článok 3 ods. 2 písm. b) rozhodnutia 2010/788, zmenený rozhodnutím 2016/2231, stanovuje, že reštriktívne opatrenia sa vzťahujú na osoby a subjekty, ktoré „sa podieľajú na plánovaní, riadení alebo páchaní činov, ktoré predstavujú závažné porušovanie alebo zneužívanie ľudských práv v [Konžskej demokratickej republike]“. Práve na tomto základe bolo meno žalobcu rozhodnutím 2016/2231 pôvodne zapísané do sporného zoznamu z dôvodu, že sa ako veliteľ 1. obrannej zóny FARDC podieľal na ich účasti na neprimeranom použití sily a násilnej represii, ktoré boli nariadené v septembri 2016 v Kinshase (pozri bod 16 vyššie). Napadnutým rozhodnutím Rada predĺžila reštriktívne opatrenia proti žalobcovi až do 12. decembra 2018, pričom ponechala bezo zmeny dôvody pôvodného zápisu jeho mena do sporného zoznamu (pozri bod 20 vyššie).

82

Po prvé sa však nemožno domnievať, že použitie prítomného času oznamovacieho spôsobu v definícii kritérií zápisu do sporného zoznamu v článku 3 ods. 2 písm. b) rozhodnutia 2010/788, zmenenom rozhodnutím 2016/2231, znamená, že skutočnosti, ktoré boli príčinou zápisu mena osoby alebo subjektu do toho zoznamu, musia trvať v čase, keď sa rozhoduje o zápise alebo o ponechaní tohto zápisu. Už sa totiž rozhodlo, že v oblasti zápisu mien osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, do zoznamu, prítomný čas oznamovací spôsob odkazuje na všeobecný význam vlastný zákonným definíciám a nie na konkrétne časové obdobie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. októbra 2008, People’s Mojahedin Organization of Iran/Rada, T‑256/07, EU:T:2008:461, bod 108).

83

Po druhé skutočnosť, že dôvody zápisu mena žalobcu do sporného zoznamu odkazujú na skutočnosti, ktoré nastali pred prijatím napadnutého rozhodnutia a boli k tomuto dňu ukončené, nevyhnutne neznamená obsolétnosť reštriktívnych opatrení ponechaných voči nemu týmto rozhodnutím. Keďže Rada sa zjavne rozhodla odkázať v dôvodoch zápisu mena žalobcu do sporného zoznamu na konkrétne situácie zahŕňajúce ozbrojené sily, ktorým velil, do úvahy prichádza len konanie v minulosti. Takýto odkaz preto nemožno považovať za irelevantný len z dôvodu, že k danému konaniu došlo vo viac či menej dávnej minulosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. apríla 2015, Tomana a i./Rada a Komisia, T‑190/12, EU:T:2015:222, bod 236).

84

Tento výklad je potvrdený článkom 9 ods. 2 druhou vetou rozhodnutia 2010/788, zmeneného napadnutým rozhodnutím, podľa ktorej sa reštriktívne opatrenia obnovia alebo zmenia, ak Rada dospeje k záveru, že ich ciele neboli dosiahnuté. Ak nemá byť toto ustanovenie zbavené svojho potrebného účinku, treba sa domnievať, že umožňuje ponechať na spornom zozname mená osôb a subjektov, ktoré sa nedopustili žiadneho nového porušenia ľudských práv počas obdobia predchádzajúceho preskúmaniu, ak je to odôvodnené vzhľadom na všetky relevantné okolnosti, a najmä vzhľadom na to, že neboli dosiahnuté ciele sledované reštriktívnymi opatreniami (pozri analogicky rozsudok z 23. októbra 2008, People’s Mojahedin Organization of Iran/Rada, T‑256/07, EU:T:2008:461, bod 108).

85

Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobca, teda dôvody zápisu jeho mena do sporného zoznamu nepriznávajú reštriktívnym opatreniam, ktoré mu boli uložené a ktoré boli obnovené napadnutým rozhodnutím, trestnoprávnu povahu.

86

Prvú časť druhého žalobného dôvodu treba preto zamietnuť.

[omissis]

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (deviata rozšírená komora)

rozhodol takto: