1

Žalobca, pán Khaled Kaddour, je podnikateľ sýrskej štátnej príslušnosti, ktorý rozvíja obchodnú činnosť najmä v oblasti telekomunikácií a ropy.

[omissis]

20

Dňa 12. októbra 2015 prijala Rada rozhodnutie (SZBP) 2015/1836, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/255 (Ú. v. EÚ L 266, 2015, s. 75). V ten istý deň Rada prijala nariadenie (EÚ) 2015/1828, ktorým sa mení nariadenie č. 36/2012 (Ú. v. EÚ L 266, 2015, s. 1).

21

Podľa odôvodnenia 6 rozhodnutia 2015/1836 „Rada usudzuje, že vzhľadom na to, ako veľmi sýrsky režim ovláda hospodárstvo, si úzky okruh popredných podnikateľov pôsobiacich v Sýrii môže udržať svoje postavenie len vtedy, ak udržiava dobré styky s režimom, má jeho podporu a vplyv v rámci neho“, pričom „Rada zastáva názor, že by mala stanoviť reštriktívne opatrenia s cieľom obmedziť vstup a zmraziť všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria popredným podnikateľom pôsobiacim v Sýrii, ktorých Rada označila a ktorí sa uvádzajú v zozname v prílohe I, sú vo vlastníctve, držbe alebo pod kontrolou týchto osôb, s cieľom zabrániť im, aby poskytovali režimu materiálnu alebo finančnú pomoc, a prostredníctvom ich vplyvu zvýšiť tlak na samotný režim, aby zmenil svoju represívnu politiku“.

22

Znenie článkov 27 a 28 rozhodnutia 2013/255 bolo zmenené rozhodnutím 2015/1836. Tieto články následne stanovili obmedzenia vstupu alebo prechodu na územie členských štátov, ako aj zmrazenie finančných prostriedkov „popredných podnikateľov pôsobiacich v Sýrii“ s výnimkou „dostat[ku] informácií o tom, že tieto osoby alebo subjekty nie sú alebo už nie sú spojené s režimom alebo že naň nemajú vplyv alebo že nepredstavujú reálne riziko obchádzania reštriktívnych opatrení“.

23

Nariadenie 2015/1828 zmenilo najmä znenie článku 15 nariadenia č. 36/2012 s cieľom začleniť do neho nové kritériá pre zaradenie do zoznamu definované rozhodnutím 2015/1836 a zavedené do rozhodnutia 2013/255.

[omissis]

66

Vzhľadom na to, že na pojednávaní si žalobca a Rada vymenili otázku v súvislosti s tým, či bolo meno žalobcu ponechané na dotknutých zoznamoch z dvoch alebo troch dôvodov zaradenia do zoznamu, Všeobecný súd považuje za potrebné uviesť nasledujúce spresnenia.

67

V prejednávanej veci, ako vyplýva z bodu 27 vyššie, dôvody zaradenia mena žalobcu do dotknutých zoznamov neboli v porovnaní s rozhodnutím 2016/850 a vykonávacím nariadením 2016/840 zmenené, pričom ide o nasledujúce dôvody:

„Popredný podnikateľ pôsobiaci v Sýrii, ktorý vlastní podiely a/alebo vykonáva činnosti v odvetviach telekomunikácií, ropy a priemyslu plastov a udržiava blízke obchodné vzťahy s Maherom al‑Assadom.

Prostredníctvom svojich podnikateľských činností získava výhody od sýrskeho režimu a poskytuje mu podporu.

Spoločník Mahera al‑Assada, a to aj prostredníctvom svojich obchodných činností.“

68

Podľa článku 28 ods. 1, článku 28 ods. 2 písm. a) a článku 28 ods. 3 rozhodnutia 2013/255, zmeneného rozhodnutím 2015/1836:

„1.   Zmrazujú sa všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria osobám zodpovedným za násilnú represiu voči civilnému obyvateľstvu v Sýrii, osobám a subjektom, ktoré majú z režimu prospech alebo ho podporujú, a osobám a subjektom, ktoré sú s nimi spojené, uvedeným v prílohách I a II, ako aj všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré sú vo vlastníctve takýchto osôb a subjektov, v ich držbe alebo pod ich kontrolou.

2.   V súlade s posúdením a rozhodnutiami Rady v kontexte situácie v Sýrii uvedenej v odôvodneniach 5 až 11 sa zmrazujú všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria týmto osobám, sú v ich vlastníctve, v ich držbe alebo pod ich kontrolou:

3.   Osoby, subjekty alebo orgány z jednej z kategórií uvedených v odseku 2 sa nezaradia do zoznamu osôb a subjektov v prílohe I alebo sa na ňom neponechajú, ak existuje dostatok informácií, že nie sú alebo už nie sú spojené s režimom alebo že naň nemajú vplyv alebo že nepredstavujú reálne riziko obchádzania reštriktívnych opatrení.“

69

Ustanovenia článku 15 ods. 1 písm. a), článku 15 ods. 1a písm. a) a článku 15 ods. 1b nariadenia č. 36/2012, zmeneného nariadením 2015/1828, majú takmer totožné znenie.

70

Vzhľadom na formuláciu dôvodov zaradenia mena žalobcu do zoznamu a formuláciu kritérií pre zaradenie do zoznamu treba konštatovať, že v prejednávanej veci boli voči nemu uplatnené tri dôvody zaradenia do zoznamu. Prvý odsek, ktorý zodpovedá prvému dôvodu, sa týka postavenia popredného podnikateľa pôsobiaceho v Sýrii, druhý odsek, ktorý zodpovedá druhému dôvodu, sa týka získavania výhod od sýrskeho režimu a poskytovania podpory tomuto režimu a tretí odsek, ktorý zodpovedá tretiemu dôvodu, sa týka spojenia so sýrskym režimom.

71

Z toho vyplýva, že prvý dôvod zaradenia mena žalobcu do dotknutých zoznamov je založený na právnom kritériu vymedzenom v článku 28 ods. 2 písm. a) rozhodnutia 2013/255, zmeneného rozhodnutím 2015/1836, a článku 15 ods. 1a písm. a) nariadenia č. 36/2012, zmeneného nariadením 2015/1828 (kritérium popredného podnikateľa pôsobiaceho v Sýrii), a že druhý a tretí dôvod zaradenia mena žalobcu sa zakladajú na právnom kritériu vymedzenom v článku 28 ods. 1 rozhodnutia 2013/255, zmeneného rozhodnutím 2015/1836, a článku 15 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 36/2012, zmeneného nariadením 2015/1828 (kritérium spojenia s režimom), a to buď z dôvodu výhod, ktoré získava od sýrskeho režimu, a podpory, ktorú mu poskytuje, alebo jeho spojenia s pánom Maherom Al‑Assadom, ktorý je kľúčovou osobnosťou sýrskeho režimu.

72

Vzhľadom na to, že Rada na pojednávaní uviedla, že odkaz na prospech plynúci zo sýrskeho režimu a na podporu uvedeného režimu netreba vykladať ako tretí dôvod zaradenia mena žalobcu do dotknutých zoznamov, proti čomu žalobca nenamietal, Všeobecný súd považuje za užitočné vykonať nasledujúce objasnenia.

73

Prospech zo sýrskeho režimu alebo jeho podpora predstavujú samostatné právne kritérium stanovené v článku 28 ods. 1 rozhodnutia 2013/255, zmeneného rozhodnutím 2015/1836, ktoré treba z tohto dôvodu odlíšiť od kritéria „popredných podnikateľov pôsobiacich v Sýrii“, stanoveného v článku 28 ods. 2 písm. a) uvedeného rozhodnutia, alebo tiež od kritéria spojenia s osobami, ktoré patria k uvedenému režimu, stanoveného v článku 28 ods. 1 toho istého rozhodnutia.

74

Vyplýva to zo samotného znenia článku 28 rozhodnutia 2013/255, zmeneného rozhodnutím 2015/1836. Tento článok vo svojom odseku 1 stanovuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov troch kategórií osôb, a to po prvé osôb zodpovedných za násilnú represiu voči civilnému obyvateľstvu, po druhé osôb, ktoré majú z režimu prospech alebo ho podporujú, a po tretie osôb, ktoré sú s nimi spojené. Vo svojom odseku 2 upravuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov určitej série kategórií osôb, vrátane popredných podnikateľov pôsobiacich v Sýrii. Odseky 1 a 2 článku 28 rozhodnutia 2013/255, zmeneného rozhodnutím 2015/1836, sa teda v zásade týkajú rôznych kategórií osôb, čo potvrdzuje aj možnosť osôb, na ktoré sa vzťahuje článok 28 ods. 2 rozhodnutia 2013/255, zmeneného rozhodnutím 2015/1836, odvolávať sa na odsek 3 tohto ustanovenia, ktorý im za určitých podmienok umožňuje, aby neboli ich mená zaradené do dotknutých zoznamov alebo neboli na nich ponechané.

75

Doslovný výklad tohto ustanovenia je v súlade s kontextom jeho prijatia a cieľom, ktorý toto ustanovenie sleduje (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. novembra 1983, Merck, 292/82, EU:C:1983:335, bod 12, a z 10. marca 2005, easyCar, C‑336/03, EU:C:2005:150, bod 21). V prvom rade treba totiž pripomenúť, že z odôvodnenia 5 rozhodnutia 2015/1836 vyplýva, že Rada vytvorila sériu kategórií osôb, ktoré boli zavedené v článku 28 ods. 2 rozhodnutia 2013/255, a to s cieľom rozpracovať už existujúce reštriktívne opatrenia, ktoré zamýšľala zachovať, a to pri zachovaní cieleného a diferencovaného prístupu. Jasne tak vyjadrila svoju vôľu pridať kritériá zaradenia do zoznamu k už existujúcim kritériám, ktoré sú stanovené v článku 28 ods. 1 rozhodnutia 2013/255. Ďalej, ako vyplýva z odôvodnenia 14 rozhodnutia 2015/1836, účelom uvedeného rozhodnutia, ktorým bol zavedený odsek 3 článku 28 rozhodnutia 2013/255, bolo, aby sa vzťahovalo len na tieto nové kategórie osôb. Napokon treba uviesť, že možnosť, ktorú ponúka článok 28 ods. 3 rozhodnutia 2013/255, nemala ekvivalent v rámci článku 28 uvedeného rozhodnutia 2013/255 pred jeho zmenou prostredníctvom rozhodnutia 2015/1836.

76

Skutočnosť, že článok 28 rozhodnutia 2013/255, zmeneného rozhodnutím 2015/1836, stanovuje rôzne kategórie osôb, však neznamená, že určitá osoba nemôže patriť do viacerých kategórií. To naopak znamená, že ak sa Rada rozhodne zaradiť meno určitej osoby do dotknutých zoznamov alebo ho tam ponechať, musí na základe dôkazov, ktoré má k dispozícii, určiť kategóriu alebo kategórie, do ktorých môže táto osoba patriť. V tejto súvislosti sa musí zamyslieť jednak nad jedným alebo viacerými kritériami, ktoré má v úmysle zohľadniť na účely zaradenia mena určitej osoby do dotknutých zoznamov alebo jej ponechania na týchto zoznamoch, a jednak nad tým, či disponuje súborom dostatočne konkrétnych, presných a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov spôsobilých preukázať opodstatnenosť každého z dôvodov zaradenia do zoznamu založených na jednom alebo viacerých kritériách, ktoré si zvolila.

77

V tejto súvislosti nemožno vylúčiť, že v prípade určitej osoby sa dôvody zaradenia do zoznamu do určitej miery prelínajú v tom zmysle, že ju možno kvalifikovať ako popredného podnikateľa pôsobiaceho v Sýrii a možno ju považovať za osobu, ktorá má v rámci svojich činností prospech zo sýrskeho režimu alebo ho prostredníctvom tých istých činností podporuje. Vyplýva to práve z toho, ako je uvedené v odôvodnení 6 rozhodnutia 2015/1836, že dobré styky so sýrskym režimom a jeho podpora touto kategóriou osôb sú jedným z dôvodov, pre ktoré sa Rada rozhodla vytvoriť túto kategóriu. Nič to však nemení na tom, že aj za tohto predpokladu ide o odlišné kritériá.

78

Judikatúra totiž uznala, že rozhodnutie 2015/1836 zaviedlo ako objektívne, samostatné a dostatočné kritérium zaradenia do zoznamu kritérium „popredných podnikateľov pôsobiacich v Sýrii“, takže Rada už nie je povinná preukázať existenciu väzby medzi touto kategóriou osôb a sýrskym režimom, ani medzi touto kategóriou osôb a podporou tohto režimu alebo prospechom, ktorý z neho plynie, keďže byť popredným podnikateľom pôsobiacim v Sýrii stačí na účely uplatnenia dotknutých reštriktívnych opatrení vo vzťahu k určitej osobe (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. septembra 2019, HX/Rada, C‑540/18 P, neuverejnený, EU:C:2019:707, bod 38; zo 4. apríla 2019, Sharif/Rada, T‑5/17, EU:T:2019:216, body 55 a 56, a uznesenie z 11. septembra 2019, Haswani/Rada, T‑231/15 RENV, neuverejnené, EU:T:2019:589, bod 56).

79

Z toho vyplýva, že ak sa Rada rozhodne zaradiť meno určitej osoby do zoznamu z dôvodu jej postavenia popredného podnikateľa pôsobiaceho v Sýrii, nie je povinná v dôvodoch zaradenia tejto osoby do zoznamu spresniť, že má prospech zo sýrskeho režimu alebo ho podporuje. Ak tak urobí, znamená to aj to, že má v úmysle na ňu uplatniť aj kritérium stanovené v článku 28 ods. 1 rozhodnutia 2013/255. Tento výklad najlepšie zaručuje potrebný účinok každého z odsekov článku 28 rozhodnutia 2013/255, zmeneného rozhodnutím 2015/1836, a umožňuje osobám zaradeným do zoznamov presne určiť, na základe akých kritérií bolo ich meno zaradené do dotknutých zoznamov alebo na týchto zoznamoch ponechané.

80

V dôsledku toho, hoci Rada výslovne uvádza v dôvodoch zaradenia mena osoby do zoznamu prospech, ktorý má zo sýrskeho režimu, alebo podporu, ktorú mu poskytuje, znamená to, že Rada musí prostredníctvom súboru konkrétnych, presných a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov preukázať, akým spôsobom osoba podporuje sýrsky režim alebo má z neho prospech. V tomto zmysle, hoci sa Rada domnieva, že prospech zo sýrskeho režimu alebo jeho podpora vyplývajú z činností vykonávaných osobou kvalifikovanou okrem iného ako popredný podnikateľ pôsobiaci v Sýrii, dôkazy, ktoré by mala mať Rada k dispozícii a mohla by mať povinnosť predložiť ich na účely preukázania prospechu alebo podpory, nie sú nevyhnutne rovnaké ako dôkazy umožňujúce preukázať postavenie „popredných podnikateľov pôsobiacich v Sýrii“.

81

Z toho vyplýva, že v prejednávanej veci na rozdiel od toho, čo tvrdí Rada, odkaz na prospech, ktorý má žalobca zo sýrskeho režimu, a na podporu, ktorú uvedenému režimu poskytuje, sa má vykladať ako dôvod zaradenia mena žalobcu do dotknutých zoznamov, ktorý je odlišný od dôvodu týkajúceho sa postavenia popredného podnikateľa pôsobiaceho v Sýrii a od dôvodu týkajúceho sa jeho spojenia s kľúčovou osobnosťou sýrskeho režimu. Rada preto musí byť schopná prostredníctvom súboru dostatočne konkrétnych, presných a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov preukázať opodstatnenosť uvedeného dôvodu.

82

Po týchto spresneniach a objasneniach je potrebné overiť, či sa Rada v prejednávanej veci, ako tvrdí žalobca, dopustila nesprávneho posúdenia, keď rozhodla o ponechaní jeho mena na dotknutých zoznamoch.

88

Rada v podstate pripomína, že meno žalobcu bolo ponechané na dotknutých zoznamoch napadnutými aktmi na základe rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v rozhodnutí 2016/850 a vo vykonávacom nariadení 2016/840. Pokiaľ ide o tieto akty z roku 2016, treba uviesť, že Všeobecný súd v rozsudku z 31. mája 2018, Kaddour III (T‑461/16, EU:T:2018:316, bod 102), rozhodol, že dôkazy, o ktoré sa Rada opierala pri ponechaní žalobcu na dotknutých zoznamoch, predstavovali súbor nepriamych dôkazov umožňujúcich odôvodniť takéto opätovné zaradenie do zoznamov. Okrem toho žalobca neuviedol nijakú skutočnosť, ktorá by mohla spochybniť také posúdenie vykonané Všeobecným súdom, aké vyplýva z rozsudku z 31. mája 2018, Kaddour III (T‑461/16, EU:T:2018:316).

89

Treba si teda položiť otázku o vplyve rozsudku z 31. mája 2018, Kaddour III (T‑461/16, EU:T:2018:316), ale aj rozsudku z 26. októbra 2016, Kaddour II (T‑155/15, neuverejnený, EU:T:2016:628), na analýzu tohto žalobného dôvodu, keďže v rámci týchto dvoch rozsudkov boli analyzované dôkazy predložené v tomto konaní.

90

V tejto súvislosti treba uviesť, že článok 30 ods. 3 rozhodnutia 2013/255 a článok 32 ods. 3 nariadenia č. 36/2012 stanovujú, že ak sa predložia pripomienky alebo nové zásadné dôkazy, Rada preskúma svoje rozhodnutie a dotknutú fyzickú alebo právnickú osobu, subjekt alebo orgán o tom informuje. Navyše v súlade s článkom 32 ods. 4 uvedeného nariadenia sa tieto zoznamy v pravidelných intervaloch prehodnocujú, najmenej však raz za dvanásť mesiacov.

91

Z kombinácie týchto ustanovení vyplýva, že Rada môže byť pri každom preskúmaní, ktoré predchádza prijatiu aktov, ktorými sa ponecháva meno osoby na dotknutých zoznamoch, alebo dokonca kedykoľvek nútená overiť na základe zásadných dôkazov alebo pripomienok, ktoré sú jej predložené, či sa od pôvodného zaradenia mena žalobcu do zoznamu, jeho opätovného zaradenia alebo od predchádzajúceho preskúmania zmenila skutková situácia takým spôsobom, že jeho označenie už nie je odôvodnené (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky z 26. júla 2017, Rada/LTTE, C‑599/14 P, EU:C:2017:583, bod 46, a z 27. septembra 2018, Ezz a i./Rada, T‑288/15, EU:T:2018:619, bod 50).

92

Okrem toho bez toho, aby bol v striktnom zmysle slova viazaný právnou silou rozhodnutej veci, a keďže predmet žalôb zamietnutých rozsudkami z 26. októbra 2016, Kaddour II (T‑155/15, neuverejnený, EU:T:2016:628), a z 31. mája 2018, Kaddour III (T‑461/16, EU:T:2018:316), nie je totožný s predmetom prejednávanej žaloby, Všeobecný súd nemôže úplne ignorovať úvahy, ktoré rozvinul v týchto dvoch veciach, ktoré sa týkajú tých istých účastníkov konania a v podstate vyvolávajú rovnaké právne otázky.

93

Bez preskúmania skutkových a právnych okolností uvedených na podporu tohto žalobného dôvodu však nič neumožňuje predpokladať, že by Všeobecný súd dospel k rovnakým záverom, aké boli prijaté v rozsudkoch z 26. októbra 2016, Kaddour II (T‑155/15, neuverejnený, EU:T:2016:628), a z 31. mája 2018, Kaddour III (T‑461/16, EU:T:2018:316) (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. septembra 2018, Ezz a i./Rada, T‑288/15, EU:T:2018:619, bod 53).

94

V prejednávanej veci nemožno bez ich preskúmania teda vylúčiť, že by dôkazy, ktoré predložil žalobca v rámci svojho žalobného dôvodu, mohli preukázať, že Rada v roku 2018 nesprávne rozhodla, keď ponechala jeho meno na dotknutých zoznamoch.

[omissis]

96

Žalobca spochybňuje relevantnosť dôkazov, ktoré predložila Rada, aby v roku 2018 preukázala, že ponechanie jeho mena na dotknutých zoznamoch bolo naďalej dôvodné.

97

Treba uviesť, že v oblasti reštriktívnych opatrení prijatých v rámci boja proti terorizmu je otázkou, o ktorú ide pri preskúmaní ponechania mena osoby na spornom zozname, to, či sa od zaradenia mena tejto osoby do uvedeného zoznamu alebo od predchádzajúceho opätovného preskúmania skutková situácia zmenila takým spôsobom, že už neumožňuje vyvodiť rovnaký záver o zapojení dotknutej osoby do teroristických činností (rozsudok z 15. novembra 2012, Al‑Aqsa/Rada a Holandsko/Al‑Aqsa,C‑539/10 P a C‑550/10 P, EU:C:2012:711, bod 82). Navyše v rámci reštriktívnych opatrení prijatých voči Iránu bolo spresnené, že Rada nie je povinná uviesť nové skutočnosti, pokiaľ sú skutočnosti odôvodňujúce pôvodné zaradenie do zoznamu relevantné a postačujú na ponechanie dotknutého účastníka konania na zozname (návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Sharpston vo veci Islamic Republic of Iran Shipping Lines a i./Rada, C‑225/17 P, EU:C:2018:720, bod 182).

98

Napokon bolo rozhodnuté, že Rada je povinná predložiť nové dôkazy s cieľom preukázať dôvodnosť zaradenia mena osoby do zoznamu, pokiaľ sa kritérium a dôvody tohto zaradenia zmenili (pozri v tomto zmysle uznesenie z 11. septembra 2019, Haswani/Rada, T‑231/15 RENV, neuverejnené, EU:T:2019:589, bod 56).

99

Z toho vyplýva, že na účely odôvodnenia ponechania mena osoby na dotknutých zoznamoch nie je zakázané, aby Rada vychádzala z tých istých dôkazov, ktoré odôvodnili pôvodné zaradenie, opätovné zaradenie alebo predchádzajúce ponechanie mena žalobcu na dotknutých zoznamoch, pokiaľ sa jednak dôvody zaradenia nezmenili a jednak kontext sa nezmenil takým spôsobom, že by sa tieto dôkazy stali obsolentnými.

100

V tejto súvislosti treba tiež uviesť, že pre opatrenia prijaté v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) je tiež charakteristické, že podliehajú pravidelnému preskúmaniu a môžu byť opakovane uplatňované v nasledujúcich obdobiach. To je tradične prípad, keď sa geopolitická situácia nezmení napriek skôr uplatneným reštriktívnym opatreniam. V tomto prípade treba Rade umožniť pokračovať v uplatňovaní nevyhnutných opatrení – aj keď sa situácia nezmenila – pokiaľ skutočnosti, ktoré tvoria základ pre zachovávanie reštriktívnych opatrení, naďalej odôvodňujú ich uplatňovanie v čase ich prijatia, najmä pokiaľ ide o dostatočne nedávnu povahu skutočností (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Sharpston vo veci Islamic Republic of Iran Shipping Lines a i./Rada, C‑225/17 P, EU:C:2018:720, body 201 a 202).

101

V prejednávanej veci, keďže, ako bolo uvedené v bode 67 vyššie, nedošlo k zmene dôvodov zaradenia mena žalobcu do zoznamov, je potrebné len overiť, či v spise predloženom Všeobecnému súdu existujú skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné domnievať sa, že skutková situácia žalobcu alebo Sýrie sa vyvíjala takým spôsobom, že dôkazy predložené Radou na odôvodnenie ponechania mena žalobcu na dotknutých zoznamoch v roku 2016 už neboli relevantné na odôvodnenie ponechania jeho mena na dotknutých zoznamoch v roku 2018.

102

V tejto súvislosti treba na jednej strane konštatovať, že situácia v Sýrii sa v rokoch 2016 až 2018 nezlepšila. Dôkazy predložené žalobcom v rámci žaloby, ktorých cieľom je preukázať, že hospodárska situácia v Sýrii je taká, že by bolo fantazijné domnievať sa, že by bol schopný podporovať režim s malým majetkom, ktorý mu zostáva, neumožňujú prijať záver o tom, že by sa sýrsky kontext zmenil tak, že by ponechanie mena žalobcu na dotknutých zoznamoch už nebolo dôvodné. Naopak, správa skupiny Svetovej banky z roku 2017 o ekonomických a sociálnych dôsledkoch konfliktu v Sýrii, článok denníka International Business Times zo 14. marca 2016, ktorý sa zaoberá výdavkami Ruska a Spojených štátov na vojnu v Sýrii, a napokon článok v denníku Time z 9. apríla 2018, ktorý navrhuje odpovedať na otázku, prečo sa sýrska občianska vojna stáva ešte zložitejšia, potvrdzujú, že vojna v Sýrii je stále aktuálna. V tomto kontexte sú Rada a Únia oprávnené zachovať reštriktívne opatrenia, ktoré považujú za potrebné na vyvinutie tlaku na sýrsky režim.

103

Na druhej strane, hoci žalobca tvrdí, že jeho obchodné činnosti skončili a že nikdy nemal spojenie s pánom Maherom Al‑Assadom, treba konštatovať, že takéto tvrdenia už uviedol vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 31. mája 2018, Kaddour III (T‑461/16, EU:T:2018:316, bod 115), a že vo svojich písomných podaniach nepredložil nijaký nepriamy dôkaz o tom, že by sa jeho osobná situácia v rokoch 2016 až 2018 zmenila. Pokiaľ ide o dokumenty predložené žalobcom s cieľom preukázať, že generál Bilal bol vedúcim kabinetu pána Mahera Al‑Assada, treba poznamenať, že bez toho, aby bolo dotknuté preskúmanie ich dôkaznej sily a schopnosti spochybniť dôkazy predložené Radou, vykonané v bode 120 nižšie, tieto dôkazy odkazujú len na uvedeného generála a samy osebe neumožňujú preukázať konkrétnu zmenu situácie žalobcu, o ktorej Rada mohla a mala vedieť v čase prijatia rozhodnutia o ponechaní mena žalobcu na dotknutých zoznamoch. Okrem toho účelom týchto dokumentov je spochybniť tento aspekt vzťahu medzi žalobcom a pánom Maherom Al‑Assadom, ale netýkajú sa obchodných vzťahov, ktoré medzi nimi existujú.

104

V dôsledku toho a bez toho, aby bolo v tomto štádiu úvah Všeobecného súdu vopred rozhodnuté o otázke, či dôkazy predložené Radou skutočne umožňujú preukázať opodstatnenosť dôvodov zaradenia mena žalobcu do dotknutých zoznamov v roku 2018, Rada nebola povinná predložiť dodatočné dôkazy k tým, ktoré boli predložené v roku 2016 z dôvodu zmien situácie žalobcu alebo situácie v Sýrii, ktoré by odôvodňovali odstránenie jeho mena z predmetných zoznamov.

105

V dôsledku toho tvrdenia žalobcu, ktorých cieľom je spochybniť relevantnosť predložených dôkazov vzhľadom na ich neaktuálnosť alebo neexistenciu nových dôkazov, ktoré by ich potvrdzovali, treba zamietnuť. Okrem toho treba v každom prípade zamietnuť tvrdenie žalobcu, podľa ktorého sa Rada nemohla opierať o články, ktoré Všeobecný súd v rámci rozsudku z 13. novembra 2014, Kaddour I (T‑654/11, neuverejnený, EU:T:2014:947), považoval za nepreukazujúce opodstatnenosť dôvodov na jeho zaradenie do zoznamov. V rozsudku z 26. októbra 2016, Kaddour II (T‑155/15, neuverejnený, EU:T:2016:628, bod 78), totiž bolo toto tvrdenie týkajúce sa tých istých dôkazov už zamietnuté, pričom bolo tiež pripomenuté, že každá vec podaná na Všeobecný súd má svoj vlastný spis a že každý z týchto spisov je úplne samostatný. Okolnosť, že Rada v rámci tohto konania predložila niektoré z dokumentov, o ktorých Všeobecný súd v rámci inej veci rozhodol, že prostredníctvom nich nebolo unesené dôkazné bremeno, nezbavuje Radu možnosti, aby sa popri iných dôkazoch odvolávala na tieto dokumenty na účely vytvorenia súboru dostatočne konkrétnych, presných a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov, ktoré môžu odôvodniť opodstatnenosť ponechania mena žalobcu na dotknutých zoznamoch.

[omissis]

143

Žalobca sa domnieva, že má právo na uplatnenie ustanovení článku 27 ods. 3 a článku 28 ods. 3 rozhodnutia 2013/255, zmeneného rozhodnutím 2015/1836, ako aj článku 15 ods. 1b nariadenia č. 36/2012, zmeneného nariadením 2015/1828.

144

V tejto súvislosti podmienky stanovené v týchto ustanoveniach nie sú kumulatívne, takže na rozdiel od toho, čo tvrdí Rada vo vyjadrení k žalobe, sa môže žalobca dovolávať uplatnenia uvedených ustanovení, ak spĺňa jednu z tam stanovených podmienok.

[omissis]

147

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 27 ods. 3 a článku 28 ods. 3 rozhodnutia 2013/255, zmeneného rozhodnutím 2015/1836, osoby, subjekty alebo orgány z jednej z kategórií uvedených v odsekoch 2 týchto článkov sa nezaradia do zoznamu osôb a subjektov v prílohe I rozhodnutia 2013/255 alebo sa na ňom neponechajú, ak existuje dostatok informácií, že nie sú alebo už nie sú spojené s režimom alebo že naň nemajú vplyv alebo že nepredstavujú reálne riziko obchádzania reštriktívnych opatrení. Rovnaké podmienky boli, pokiaľ ide o zmrazenie finančných prostriedkov, prevzaté do článku 15 ods. 1b nariadenia č. 36/2012, zmeneného nariadením 2015/1828.

148

Pokiaľ ide predovšetkým o tvrdenie žalobcu, podľa ktorého sú tieto podmienky alternatívne a nie kumulatívne, je na účely tohto tvrdenia potrebný výklad týchto ustanovení. Podľa ustálenej judikatúry treba ustanovenia vykladať nielen s prihliadnutím na ich znenie, ale aj na ich kontext a ciele (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. novembra 1983, Merck, 292/82, EU:C:1983:335, bod 12, a z 10. marca 2005, easyCar, C‑336/03, EU:C:2005:150, bod 21).

149

V tejto súvislosti treba poznamenať, že podmienky uvedené v článku 27 ods. 3 a článku 28 ods. 3 rozhodnutia 2013/255, zmeneného rozhodnutím 2015/1836, ako aj v článku 15 ods. 1b nariadenia č. 36/2012, zmeneného nariadením 2015/1828, sú oddelené spojkou „alebo“. Táto spojka môže mať z lingvistického hľadiska buď alternatívny alebo kumulatívny význam, a preto sa má vykladať v kontexte, v ktorom bola použitá, a z hľadiska účelu predmetného aktu [pozri analogicky rozsudok zo 14. mája 2019, M a i. (Odňatie postavenia utečenca), C‑391/16, C‑77/17 a C‑78/17, EU:C:2019:403, bod 102].

150

Cieľom systému reštriktívnych opatrení zavedeného rozhodnutím 2013/255 a vykonávacím nariadením č. 36/2012 je zakázať akúkoľvek formu podpory sýrskeho režimu s cieľom vyvinúť tlak na tento režim, aby zmenil svoju politiku represií voči civilnému obyvateľstvu. Na dosiahnutie tohto cieľa prijala Rada rozhodnutie 2015/1836, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/255, práve preto, lebo konštatovala, že sýrsky režim sa snaží obísť reštriktívne opatrenia Únie s cieľom pokračovať vo financovaní a podpore svojej politiky násilných represie voči civilnému obyvateľstvu (odôvodnenie 4 rozhodnutia 2015/1836). Na zabezpečenie účinnosti uvedených opatrení tak Rada definovala určité kategórie osôb a subjektov, ktoré majú osobitný význam na účely plnenia tohto cieľa (odôvodnenie 5 rozhodnutia 2015/1836), pričom ide o osoby a subjekty, vo vzťahu ku ktorým sa musia prijať najmä opatrenia spočívajúce v zmrazení finančných prostriedkov. Tieto kategórie osôb a subjektov boli definované vzhľadom na ich prepojenie s režimom, vplyv, ktorý naň môžu uplatňovať, alebo na podporu v akejkoľvek forme, ktorú mu môžu poskytnúť (odôvodnenia 6 až 12 rozhodnutia 2015/1836).

151

V dôsledku toho sa formulácia uvedená v článku 27 ods. 3 a článku 28 ods. 3 rozhodnutia 2013/255, zmeneného rozhodnutím 2015/1836, ako aj v článku 15 ods. 1b nariadenia č. 36/2012, zmeneného nariadením 2015/1828, musí chápať tak, že odráža rôzne spôsoby, akými musí osoba podporovať súčasný sýrsky režim, a to bez toho, aby bolo možné tieto spôsoby považovať za také, ktoré sa navzájom vylučujú. Vzhľadom na tento kontext a cieľ sledovaný rozhodnutím 2013/255 a nariadením č. 36/2012 sú podmienky vymenované v týchto rôznych článkoch nevyhnutne kumulatívne.

152

Nemôže to byť inak, pretože by hrozilo, že systém dotknutých reštriktívnych opatrení by bol zbavený svojho zmyslu. Znamenalo by to totiž pripustiť, že k vyňatiu určitej osoby alebo subjektu z dotknutých zoznamov by došlo z dôvodu, že už nemá spojenie s režimom, hoci napríklad má naň vplyv alebo sa spája so skutočným rizikom obchádzania reštriktívnych opatrení.

[omissis]

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora)

rozhodol takto: