ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (deviata komora)

zo 16. mája 2019 ( *1 )

„Verejné zákazky na služby – Verejné obstarávanie – Rámcová zmluva o poskytovaní služieb – Služby tretím krajinám, ktoré sú príjemcami vonkajšej pomoci Únie – Zamietnutie ponuky uchádzača a zadanie zákazky iným uchádzačom – Tvrdenia o závažnom odbornom pochybení uchádzača – Neexistencia konečného rozsudku alebo konečného správneho rozhodnutia potvrdzujúceho závažné odborné pochybenie – Podmienky postúpenia veci výboru uvedenému v článku 108 finančného nariadenia – Ponuky s neobvykle nízkou cenou – Povinnosť odôvodnenia – Zohľadnenie listu zaslaného verejným obstarávateľom po podaní žaloby – Právo na účinný prostriedok nápravy – Lehota na podanie žaloby proti rozhodnutiu o zadaní zákazky – Rovnosť zaobchádzania – Zásada zákazu diskriminácie – Články 105a, 106, 108, 113 a 118 finančného nariadenia – Mimozmluvná zodpovednosť“

Vo veci T‑228/18,

Transtec, so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: L. Levi a N. Flandin, advokáti,

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: A. Aresu a J. Estrada de Solà, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorej predmetom je na jednej strane návrh podaný na základe článku 263 ZFEÚ a smerujúci k zrušeniu rozhodnutia Komisie z 26. marca 2018 o zamietnutí ponuky konzorcia, ktorého je žalobkyňa vedúcou spoločnosťou, pre časť 3 v rámci verejného obstarávania EUROPAID/138778/DH/SER/MULTI s názvom „Rámcová zmluva o službách týkajúcich sa poskytnutia vonkajšej pomoci (FWC SIEA 2018) 2017/S“ a zadaní zákazky iným uchádzačom, a na druhej strane návrh podaný na základe článku 268 ZFEÚ a smerujúci k získaniu náhrady škody, ktorú žalobkyňa údajne utrpela z dôvodu tohto zamietnutia,

VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora),

v zložení: predseda komory S. Gervasoni, sudcovia L. Madise a R. da Silva Passos (spravodajca),

tajomník: M. Marescaux, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 13. februára 2019,

vyhlásil tento

Rozsudok ( 1 )

Okolnosti predchádzajúce sporu

[omissis]

Konanie a návrhy účastníkov konania

18

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 5. apríla 2018 podala žalobkyňa žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie, spolu so samostatným návrhom na utajenie určitých údajov vo vzťahu k verejnosti.

19

Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu v ten istý deň a zapísaným pod číslom T‑228/18 R podala žalobkyňa návrh na nariadenie predbežného opatrenia podľa článkov 278 a 279 ZFEÚ, v ktorom v podstate požiadala predsedu Všeobecného súdu, aby odložil výkon napadnutého rozhodnutia alebo uložil Komisii formou predbežného opatrenia povinnosť, aby ju spolu s konzorciom, ktorého je vedúcou spoločnosťou, zaradila medzi úspešných uchádzačov pre časť 3.

20

Uznesením zo 17. mája 2018, Transtec/Komisia (T‑228/18 R, neuverejnené, EU:T:2018:281), predseda Všeobecného súdu zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia a rozhodnutie o trovách konania vyhradil na neskôr. Komisia v nadväznosti na toto uznesenie zahájila postup podpisovania desiatich rámcových zmlúv týkajúcich sa časti 3.

21

Žalobkyňa medzitým listom z 26. apríla 2018 predložila podľa článku 84 ods. 1 a článku 85 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu nový žalobný dôvod, ako aj návrh na vykonanie dôkazu. Samostatným podaním v ten istý deň podala v súlade s článkom 66 rokovacieho poriadku návrh, v ktorom žiadala, aby obsah niektorých dokumentov priložených k listu z 26. apríla 2018 nebol citovaný v dokumentoch patriacich k tejto veci, ku ktorým má prístup verejnosť.

22

Dňa 18. júna 2018 podala Komisia vyjadrenie k žalobe, v ktorom tiež uviedla svoje pripomienky k návrhu na vykonanie dôkazu a k novému žalobnému dôvodu, ktoré predložila žalobkyňa.

23

Dňa 4. septembra 2018 podala žalobkyňa repliku.

24

Dňa 17. októbra 2018 podala Komisia dupliku.

25

Na základe návrhu sudcu spravodajcu Všeobecný súd (deviata komora) rozhodol o začatí ústnej časti konania.

26

Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté počas pojednávania z 13. februára 2019.

27

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil napadnuté rozhodnutie,

nariadil predloženie určitých dokumentov v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania,

uložil Komisii povinnosť nahradiť škodu, ktorú utrpela,

uložil Komisii povinnosť nahradiť všetky trovy konania.

28

Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

zamietol návrh na zrušenie,

zamietol návrh na náhradu škody, pokiaľ je považovaný za vedľajší, alebo ho vyhlásil za neprípustný, pokiaľ je považovaný za samostatný,

uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania, vrátane trov konania o nariadení predbežného opatrenia.

29

Komisia sa zároveň domnieva, že už nie je potrebné rozhodnúť o návrhu na nariadenie opatrení na zabezpečenie priebehu konania, keďže tento návrh má rovnaký predmet ako list z 27. marca 2018, na ktorý bolo odpovedané listom z 13. apríla 2018.

Právny stav

[omissis]

O veci samej

O návrhoch na zrušenie

[omissis]

– O prvom žalobnom dôvode

42

Žalobkyňa sa domnieva, že Komisia porušila článok 106 ods. 2 finančného nariadenia a bod 4 pokynov pre uchádzačov, ktorý odkazuje na bod 2.3.3 Praktických pokynov k zmluvným postupom v oblasti vonkajších opatrení EÚ, ktorého ustanovenia sú podobné ako článok 106 ods. 2 finančného nariadenia, z dôvodu, že nepristúpila k vylúčeniu jedného z vybraných uchádzačov. Podľa žalobkyne je verejný obstarávateľ povinný, pokiaľ sa v priebehu postupu verejného obstarávania dozvie o údajnom závažnom odbornom pochybení zo strany uchádzača, overiť informácie v tejto súvislosti a pokiaľ je toto závažné pochybenie z právneho hľadiska dostatočne preukázané, vylúčiť tohto uchádzača z postupu.

43

Pokiaľ ide o prejednávanú vec, britské orgány mali voči dotknutej vybranej spoločnosti výhrady z dôvodu „sprenevery a pochybného zadania verejných zákaziek“.

44

Žalobkyňa na podporu svojich tvrdení predkladá tri dokumenty, ktoré už predložila Komisii, a to výňatok z blogu tímu „Media“ od Department for International Development (DFID, Ministerstvo pre medzinárodný rozvoj, Spojené kráľovstvo) vlády Spojeného kráľovstva, a dve odpovede ministerstva na otázky položené členmi Parlamentu Spojeného kráľovstva, z ktorých vyplýva, že DFID a Foreign and Commonwealth Office (FCO, Úrad pre zahraničné veci a pre Commonwealth, Spojené kráľovstvo) viac neuzatvorili nové zmluvy s dotknutou vybranou spoločnosťou. Na základe údajov uvedených v týchto dokumentoch a podľa vyšetrovania vedeného britskými orgánmi tieto orgány už neuzatvorili s touto spoločnosťou žiadnu novú zmluvu v roku 2017.

45

Žalobkyňa tvrdí, že z dokumentov uvedených v bode 44 vyššie vyplýva, že hoci predmetná vybraná spoločnosť vyplnila formulár s čestným vyhlásením týkajúci sa kritérií vylúčenia a kritérií výberu zahrnutý v súťažných podkladoch a stanovený v bode 4 pokynov pre uchádzačov, opomenula uviesť skutočnosť, že bola obvinená britskými orgánmi. Toto opomenutie môže predstavovať klamlivé vyhlásenie, na základe čoho Komisia prijatím jej čestného vyhlásenia a tým, že z verejného obstarávania nevylúčila konzorcium, ktorého súčasťou bola táto spoločnosť, porušila bod 4 pokynov pre uchádzačov, ako aj článok 106 finančného nariadenia.

46

Komisia namieta voči argumentácii žalobkyne.

47

Po prvé treba pripomenúť, že podľa článku 106 ods. 1 písm. c) finančného nariadenia „[v]erejný obstarávateľ vylúči hospodársky subjekt z účasti na postupoch obstarávania upravených v tomto nariadení, ak: c) bolo konečným rozsudkom alebo konečným správnym rozhodnutím stanovené, že hospodársky subjekt sa dopustil závažného odborného pochybenia tým, že porušil platné zákony alebo predpisy alebo etické normy profesie, ku ktorej patrí hospodársky subjekt, alebo tým, že sa dopustil akéhokoľvek pochybenia, ktoré má dosah na jeho profesionálnu dôveryhodnosť, ak takéto konanie svedčí o zlom úmysle alebo hrubej nedbanlivosti“.

48

V prejednávanej veci účastníci konania na pojednávaní uznali, že v čase predmetného postupu verejného obstarávania neexistoval žiaden konečný rozsudok alebo žiadne konečné správne rozhodnutie v zmysle článku 106 ods. 1 písm. c) finančného nariadenia týkajúce sa predmetnej vybranej spoločnosti.

49

Po druhé článok 106 ods. 2 prvý pododsek finančného nariadenia spresňuje, že „[a]k v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. c) … neexistuje konečný rozsudok či v relevantných prípadoch konečné správne rozhodnutie, verejný obstarávateľ vylúči hospodársky subjekt na základe predbežnej právnej kvalifikácie správania [tam] uvedeného … a to so zreteľom na preukázané skutočnosti alebo iné zistenia obsiahnuté v odporúčaní výboru uvedeného v článku 108“.

50

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, pokiaľ ide o výbor uvedený v článku 108 finančného nariadenia s názvom „Systém včasného odhaľovania rizika a vylúčenia“, znenie článku 105a tohto nariadenia, ktorý má názov „Ochrana finančných záujmov Únie prostredníctvom odhaľovania rizík a ukladania administratívnych sankcií“.

51

Článok 105a ods. 1 prvý pododsek finančného nariadenia stanovuje, že „[s] cieľom chrániť finančné záujmy Únie Komisia zriadi a prevádzkuje systém včasného odhaľovania rizík a vylúčenia“. Podľa článku 105a ods. 1 druhého pododseku finančného nariadenia účelom tohto systému je uľahčiť „a) včasné odhaľovanie rizík ohrozujúcich finančné záujmy Únie a „b) vylúčenie hospodárskeho subjektu, ktorý sa nachádza v niektorej zo situácií vyžadujúcich vylúčenie a je uvedený v článku 106 ods. 1 [uvedených v článku 106 ods. 1 – neoficiálny preklad]. Článok 105a ods. 2 druhý pododsek finančného nariadenia spresňuje, že „[v] situáciách uvedených v článku 106 ods. 2 však verejný obstarávateľ postúpi vec výboru uvedenému v článku 108, aby sa zabezpečilo centralizované posúdenie takýchto situácií“ a že „[v] takýchto prípadoch verejný obstarávateľ prijme rozhodnutie na základe predbežnej právnej kvalifikácie a so zreteľom na odporúčanie výboru“.

52

Pokiaľ ide o postúpenie veci výboru uvedenému v článku 108 finančného nariadenia, z odseku 2 písm. b) a c) tohto ustanovenia vyplýva, že v prípade predpokladaného závažného odborného pochybenia, nezrovnalosti, podvodu, korupcie alebo vážneho porušenia zmluvy sa včasné odhaľovanie rizík ohrozujúcich finančné záujmy Únie, ako sa uvádza v článku 105a ods. 1 písm. a) tohto nariadenia, zakladá na tom, že Komisii poskytuje informácie povoľujúci úradník Komisie, európskeho úradu zriadeného Komisiou alebo výkonnej agentúry, alebo inštitúcia, úrad alebo agentúra Únie.

53

Zo všetkých vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že ak neexistuje konečný rozsudok alebo konečné správne rozhodnutie týkajúce sa uchádzača, verejný obstarávateľ musí, pokiaľ disponuje dostatočnými dôkazmi na preukázanie predpokladu, že tento uchádzač je vinný najmä zo závažného odborného pochybenia, postúpiť vec výboru uvedenému v článku 108 finančného nariadenia na účely toho, aby tento výbor vydal odporúčanie obsahujúce v prípade potreby predbežnú právnu kvalifikáciu sporných okolností.

54

V tejto súvislosti na rozdiel od toho, čo uviedla Komisia na pojednávaní, postúpenie veci výboru uvedenému v článku 108 finančného nariadenia na základe článku 106 ods. 2 prvého pododseku tohto nariadenia nepredpokladá predchádzajúcu existenciu rozsudku alebo správneho rozhodnutia. Podľa článku 105a ods. 2 finančného nariadenia v spojení s článkom 106 ods. 2 prvým pododsekom tohto nariadenia verejný obstarávateľ postúpi vec tomuto výboru, pokiaľ neexistuje takýto rozsudok alebo takéto správne rozhodnutie, hneď ako konštatuje, že prípadná finančná nezrovnalosť stanovená najmä v článku 106 ods. 1 písm. c) finančného nariadenia môže predstavovať „riziká ohrozujúce finančné záujmy Únie“ v zmysle článku 105a ods. 1 druhého pododseku písm. a) tohto nariadenia. To je účelom systému včasného odhaľovania a vylúčenia. Verejný obstarávateľ však predtým, než postúpi vec výboru uvedenému v článku 108 finančného nariadenia, musí posúdiť, či toto riziko existuje a prípadne či môže ohroziť finančné záujmy Únie.

55

V tomto štádiu treba teda overiť, či Komisia ako verejný obstarávateľ bola za okolností prejednávanej veci povinná postúpiť vec výboru uvedenému v článku 108 finančného nariadenia z dôvodu, že sa mohla domnievať, že má k dispozícii dostatočné dôkazy o tom, že správanie predmetnej vybranej spoločnosti mohlo predstavovať závažné odborné pochybenie ohrozujúce finančné záujmy Únie, ako to v podstate tvrdí žalobkyňa.

56

V tejto súvislosti dokumenty považované za prípustné, ktoré žalobkyňa predložila na účely preukázania toho, že predmetná vybraná spoločnosť bola obvinená britskými orgánmi „zo sprenevery a pochybného zadania verejných zákaziek“, sú dokumenty uvedené v bode 44 vyššie, a to výpis z blogu tímu „Media“ od DFID a dve odpovede ministerstva na otázky položené členmi Parlamentu Spojeného kráľovstva.

57

Na jednej strane výpis z blogu tímu „Media“ od DFID zo 4. decembra 2017 uvádza, že dotknutá vybraná spoločnosť bola v decembri 2016 predmetom tvrdení, podľa ktorých falšovala ponuky v IDC a použila neoprávnene získané dokumenty DFID. Tento výpis spresňuje, že od tohto dátumu predmetná vybraná spoločnosť dobrovoľne odstúpila z postupov verejných obstarávaní vypísaných zo strany DFID. Na druhej strane odpovede ministerstva z 13. septembra 2017 a 13. decembra 2017 potvrdzujú, že DFID viac nezadalo verejnú zákazku dotknutej vybranej spoločnosti od marca 2017 a že FCO jej nezadal verejnú zákazku v priebehu roku 2017.

58

Ako zdôrazňuje Komisia, tieto dokumenty sa obmedzujú na oznámenie skutočnosti, že dotknutá vybraná spoločnosť bola predmetom „tvrdení“, ktorých pôvod nie je špecifikovaný, týkajúcich sa nezrovnalostí pri zadávaní verejných zákaziek v Spojenom kráľovstve, bez spresnenia okolností, za ktorých došlo k uvedeným nezrovnalostiam.

59

Dokumenty predložené žalobkyňou na podporu jej prvého žalobného dôvodu preto nestačia na preukázanie toho, že správanie dotknutej vybranej spoločnosti mohlo predstavovať závažné odborné pochybenie ohrozujúce finančné záujmy Únie. Vyplýva z toho, že za okolností prejednávanej veci Komisia nebola povinná postúpiť vec výboru uvedenému v článku 108 finančného nariadenia, na základe čoho jej nemožno vytýkať žiadne porušenie článku 106 ods. 2 prvého pododseku finančného nariadenia.

60

Po tretie dokumenty predložené žalobkyňou ani nepreukazujú, že čestné vyhlásenie vydané dotknutou vybranou spoločnosťou bolo zavádzajúce. V tejto súvislosti stačí uviesť, že bod 4 pokynov pre uchádzačov stanovoval, že každý uchádzač musel na jednej strane podpísať čestné vyhlásenie potvrdzujúce, že sa nenachádza v situácii vylúčenia uvedenej v článku 2.3.3 Praktických pokynov k zmluvným postupom v oblasti vonkajších opatrení Európskej únie, a na druhej strane predložiť dôkazy, že sa na neho nevzťahuje žiadne kritérium vylúčenia. Z preskúmania zoznamu uvedeného v bode I písm. g), ii) formulára čestného vyhlásenia však vyplýva, že kritériá vylúčenia, ktoré obsahoval, boli v podstate zhodné s tými, ktoré sú uvedené v článku 106 ods. 2 štvrtom pododseku finančného nariadenia. Tento zoznam a bod 4 pokynov pre uchádzačov treba preto vykladať s ohľadom na článok 106 ods. 2 štvrtý pododsek finančného nariadenia.

61

Pokiaľ ide o článok 106 ods. 2 finančného nariadenia vzhľadom na to, že jeho štvrtý pododsek obsahuje odkaz na jeho prvý pododsek, tieto dva pododseky treba čítať spolu. V tejto súvislosti, ako bolo uvedené v bode 59 vyššie, Komisia nebola v prejednávanej veci povinná postúpiť vec podľa článku 106 ods. 2 prvého pododseku finančného nariadenia výboru uvedenému v článku 108 tohto nariadenia. Žalobkyňa teda nepreukázala, že prijatie čestného vyhlásenia, ktoré podpísala dotknutá vybraná spoločnosť, Komisiou, predstavovalo porušenie bodu 4 pokynov pre uchádzačov, v spojení s článkom 106 ods. 2 finančného nariadenia.

62

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba prvý žalobný dôvod zamietnuť ako nedôvodný.

[omissis]

– O treťom žalobnom dôvode

89

Žalobkyňa uvádza, že Komisia ju napadnutým rozhodnutím iba informovala o tom, že nezískala najlepší pomer kvality a ceny, pokiaľ išlo o časť 3, a oznámila jej známky pridelené vybraným uchádzačom vo forme tabuľky. Napadnuté rozhodnutie však neobsahovalo žiadne vysvetlenie, pokiaľ ide o systém výpočtu známok, ktoré jej boli pridelené. Komisia si preto nesplnila svoju povinnosť odôvodnenia a porušila článok 113 ods. 2 finančného nariadenia a článok 161 ods. 1 vykonávacieho nariadenia.

90

Komisia spochybňuje túto argumentáciu.

91

Podľa článku 41 ods. 2 písm. c) Charty má administratíva povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia. Podľa ustálenej judikatúry táto povinnosť odôvodnenia znamená, že v súlade s článkom 296 druhým odsekom ZFEÚ musí autor aktu jasne a jednoznačne vyjadriť odôvodnenie uvedeného aktu, aby jednak dotknutým osobám umožnil poznať dôvody prijatého opatrenia, aby mohli uplatniť svoje práva, a jednak príslušnému súdu umožnil vykonať svoje preskúmanie (rozsudky z 25. februára 2003, Strabag Benelux/Rada, T‑183/00, EU:T:2003:36, bod 55; z 24. apríla 2013, Evropaïki Dynamiki/Komisia, T‑32/08, neuverejnený, EU:T:2013:213, bod 37, a z 28. júna 2016, AF Steelcase/EUIPO, T‑652/14, neuverejnený, EU:T:2016:370, bod 43).

92

Okrem toho požiadavka odôvodnenia sa musí preskúmať vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci, najmä na obsah aktu, charakter uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môžu mať na získaní vysvetlení osoby, ktorým je akt určený, alebo ďalšie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie špecifikovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretože otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 296 ZFEÚ, má byť posudzovaná so zreteľom nielen na jeho znenie, ale tiež na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich predmetnú oblasť (rozsudky z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, C‑521/09 P, EU:C:2011:620, bod 150, a z 11. júla 2013, Ziegler/Komisia, C‑439/11 P, EU:C:2013:513, bod 116).

93

Pokiaľ ide o verejné zákazy, ktoré sú zadávané inštitúciami Únie, na jednej strane článok 113 ods. 2 finančného nariadenia stanovuje, že verejný obstarávateľ je povinný oznámiť všetkým vylúčeným uchádzačom dôvody zamietnutia ich ponuky. Na druhej strane podľa článku 113 ods. 3 prvého pododseku písm. a) verejný obstarávateľ oznámi každému uchádzačovi, na ktorého sa nevzťahuje žiadne kritérium vylúčenia, ktorý spĺňa podmienky účasti a ktorý o to písomne požiada, charakteristické znaky a relatívne výhody úspešnej ponuky, ako aj meno vybraného uchádzača. V tejto súvislosti článok 161 ods. 2 vykonávacieho nariadenia spresňuje, že „verejný obstarávateľ oznámi informácie uvedené v článku 113 ods. 3 finančného nariadenia čo najskôr a v každom prípade v lehote 15 dní od prijatia písomnej žiadosti“.

94

Článok 113 ods. 2 a 3 finančného nariadenia a článok 161 ods. 2 vykonávacieho nariadenia teda vo vzťahu k vylúčeným uchádzačom stanovujú odôvodnenie v dvoch fázach. Verejný obstarávateľ najprv oznámi všetkým vylúčeným uchádzačom, že ich ponuka bola zamietnutá, a dôvody tohto zamietnutia. Tieto dôvody môžu byť stručné vzhľadom na možnosť vylúčeného uchádzača požiadať o presnejšie odôvodnenie. Podľa tých istých ustanovení, ak vylúčený uchádzač, na ktorého sa nevzťahuje žiadne kritérium vylúčenia a spĺňa podmienky účasti, o to písomne požiada, verejný obstarávateľ mu oznámi čo najskôr a v každom prípade v lehote pätnástich dní od prijatia tejto žiadosti charakteristiky a relatívne výhody úspešnej ponuky, ako aj meno uchádzača, ktorému bola zákazka zadaná (pozri rozsudok z 26. apríla 2018, European Dynamics Luxembourg a Evropaïki Dynamiki/Komisia, T‑752/15, neuverejnený, EU:T:2018:233, bod 27 a citovanú judikatúru).

95

V tejto súvislosti však od Komisie nemožno žiadať, aby uchádzačovi, ktorého ponuka nebola vybratá, oznámila na jednej strane okrem dôvodov zamietnutia tejto ponuky aj podrobné zhrnutie spôsobu, akým zohľadnila každý detail jeho ponuky v rámci jej posudzovania, a na druhej strane, v rámci oznámenia charakteristík a pomerných výhod úspešnej ponuky, podrobnú porovnávaciu analýzu tejto ponuky a ponuky vylúčeného uchádzača (pozri rozsudok zo 4. októbra 2012, Evropaïki Dynamiki/Komisia, C‑629/11 P, neuverejnený, EU:C:2012:617, bod 21 a citovanú judikatúru). Verejný obstarávateľ taktiež nie je povinný poskytnúť vylúčenému uchádzačovi na jeho písomnú žiadosť úplnú kópiu hodnotiacej správy (pozri rozsudok zo 4. októbra 2012, Evropaïki Dynamiki/Komisia, C‑629/11 P, neuverejnený, EU:C:2012:617, bod 22 a citovanú judikatúru).

96

Napokon treba zdôrazniť, že dodržanie povinnosti odôvodnenia sa má v podstate posúdiť podľa informácií, ktoré mala žalobkyňa k dispozícii v okamihu podania žaloby (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. decembra 2013, European Dynamics Luxembourg a Evropaïki Dynamiki/Komisia, T‑165/12, EU:T:2013:646, bod 65 a citovanú judikatúru).

97

Pokiaľ ide o prejednávanú vec, žalobkyňa mala v okamihu podania žaloby, 5. apríla 2018, k dispozícii iba napadnuté rozhodnutie z 26. marca 2018 ako dokument vydaný verejným obstarávateľom a obsahujúci informácie o zamietnutí jej ponuky a o zadaní zákazky iným uchádzačom, ako aj mená týchto uchádzačov.

98

Preto je pravda, v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 96 vyššie, že posúdenie toho, či si Komisia splnila svoju povinnosť odôvodnenia, treba v zásade posúdiť s ohľadom na toto jediné rozhodnutie.

99

Zároveň ale platí, že normotvorca stanovil, pokiaľ ide o odôvodenie rozhodnutia verejného obstarávateľa o zamietnutí ponuky a zadaní zákazky inému uchádzačovi, že toto odôvodnenie sa mohlo urobiť v dvoch fázach, najprv stručným vysvetlením dôvodov zamietnutia ponuky a potom, v lehote pätnástich dní od prijatia výslovnej žiadosti vylúčeného uchádzača, opisom charakteristík a relatívnych výhod úspešnej ponuky, ako aj uvedením mena úspešného uchádzača (pozri bod 94 vyššie).

100

V prejednávanej veci žalobkyňa listom z 27. marca 2018 požiadala Komisiu, aby jej oznámila najmä charakteristiky a relatívne výhody ponúk desiatich vybraných uchádzačov. Komisia odpovedala na žiadosť žalobkyne v priebehu tohto konania listom z 13. apríla 2018.

101

Na jednej strane treba uviesť, že žalobkyňa podala túto žalobu 5. apríla 2018, teda pred uplynutím lehoty pätnástich dní udelenej Komisii na odpovedanie na list z 27. marca 2018.

102

Na druhej strane je to samotná žalobkyňa, ktorá 26. apríla 2018 predložila list z 13. apríla 2018 v rámci tohto konania, podľa článku 85 ods. 3 rokovacieho poriadku. V tom istom čase, keď predložila tento návrh na vykonanie dôkazu, žalobkyňa zaujala stanovisko k listu z 13. apríla 2018 podaním doplňujúceho vyjadrenia k svojej žalobe, v ktorom rozvinula niektoré body vznesené vo svojej žalobe v súvislosti s týmto listom, ako aj nový žalobný dôvod na základe článku 84 ods. 1 rokovacieho poriadku. Prípustnosť tohto doplňujúceho vyjadrenia a tohto nového žalobného dôvodu nebola Komisiou spochybnená. Na základe toho boli tieto skutočnosti považované týmto rozsudkom za prípustné.

103

Za týchto okolností treba splnenie povinnosti odôvodenia zo strany Komisie preskúmať s ohľadom na napadnuté rozhodnutie z 26. marca 2018, doplnené listom z 13. apríla 2018.

104

V tejto súvislosti Komisia v napadnutom rozhodnutí žalobkyni v prvom rade oznámila, že jej ponuka týkajúca sa časti 3 nebola zaradená medzi desať najlepších vzhľadom na jej pomer kvality a ceny. Napadnuté rozhodnutie zahŕňalo okrem toho porovnávaciu tabuľku, v ktorej boli uvedené známky pridelené žalobkyni, známky pridelené prvému úspešnému uchádzačovi a tie pridelené poslednému úspešnému uchádzačovi. Táto tabuľka obsahovala najmä známky pridelené za šesť miest nachádzajúcich sa v rubrike „Celková organizácia a metodológia“, celkovú technickú známku, váženie technických a finančných známok, ako aj celkovú známku.

105

Tieto informácie už umožnili žalobkyni konštatovať, že jej ponuka bola zaradená na jedenáste miesto, pokiaľ ide o finančnú známku, ale že to neplatilo v súvislosti s technickou známkou. Žalobkyňa z toho mohla vyvodiť, že vyššia cena jej ponuky v porovnaní s ponukami ostatných uchádzačov zohrala rozhodujúcu úlohu pri jej zamietnutí. Navyše, na základe oznámenia známok za každé miesto pri technickom známkovaní mohla žalobkyňa, aj keď abstraktne, pochopiť, ktoré zložky jej ponuky boli verejným obstarávateľom považované za slabšie.

106

Komisia ďalej vo svojom liste z 13. apríla 2018 uviedla žalobkyni po prvé tabuľku so známkami, ktoré získala ona a každý z desiatich úspešných uchádzačov v súvislosti so šiestimi miestami technického známkovania. Pri čítaní tejto tabuľky si žalobkyňa mohla všimnúť, že z technického hľadiska bola jej ponuka jedenásta, pokiaľ ide o prvé miesto „Organizácia a metodológia“, ktoré bolo najvýznamnejším miestom vzhľadom na to, že bolo vážené do výšky 35 bodov zo 100, a ôsma, pokiaľ išlo o druhé miesto „Riadiaci tím: navrhované profily“, čo bolo druhé najvýznamnejšie miesto vzhľadom na to, že bolo vážené do výšky 25 bodov zo 100.

107

Po druhé táto tabuľka týkajúca sa technického známkovania ponúk bola doplnená rubrikou komentárov, v ktorej bolo v krátkosti zhrnuté stanovisko hodnotiaceho výboru ku každej ponuke.

108

Pokiaľ ide konkrétnejšie o ponuku žalobkyne, komentár hodnotiaceho výboru bol takýto:

„Dobrá celková metodológia riadenia – členovia tímu a členovia konzorcia so skúsenosťou v [rámcových zmluvách] – teoretická prezentácia metodológie kontroly kvality – integrácia miestnych expertov – prítomnosť vo všetkých krajinách a regiónoch [ale] nedostatočná informácia v súvislosti so zabezpečením disponibility expertov – slabá skúsenosť riadiaceho tímu v danom odvetví – úloha, komplementarita a pridaná hodnota členov konzorcia nie sú jasne definované.“

109

Komentár hodnotiaceho výboru v spojení s podrobnosťami o známkach priradených žalobkyni a tých, ktoré získal každý z úspešných uchádzačov pre každé z miest technického hodnotenia, umožňuje pochopiť dôvody, na základe ktorých sa Komisia domnievala, že ponuka žalobkyne bola menej vyhovujúca než úspešné ponuky. Žalobkyňa vo svojom doplňujúcom vyjadrení z 26. apríla 2018 totiž sama uvádza, že poznámky o „nedostatočnej informácii v súvislosti so zabezpečením disponibility expertov“ a o „slabej skúsenosti riadiaceho tímu v danom odvetví“ sa podľa nej „vzťahujú“ na miesta „Organizácia a metodológia“ a „Riadaci tím: navrhované profily“.

110

V tejto súvislosti treba konštatovať, že žiaden z úspešných uchádzačov nebol predmetom takých kritík, ako boli tie vyjadrené hodnotiacim výborom vo vzťahu k ponuke žalobkyne.

111

Po prvé, ako uvádza žalobkyňa, z komentárov odrážajúcich stanovisko hodnotiaceho výboru síce vyplýva, že tento výbor mohol niektorým uchádzačom vytýkať „nedostatok podrobností o nápravných opatreniach v prípade nedisponibility expertov“ alebo aj „nedostatok informácií o internej expertíze“. Tieto kritiky sa však netýkajú nedostatočného charakteru informácií súvisiacich s disponibilitou expertov ako takou. Po druhé, pokiaľ ide o kritiku „slabá skúsenosť riadiaceho tímu v danom odvetví“ uvedenú voči ponuke žalobkyne, samotná žalobkyňa vo svojej žalobe uvádza, že „voči ostatným uchádzačom nebola uvedená žiadna poznámka v súvislosti so skúsenosťou riadiaceho tímu“.

112

Preto na rozdiel od toho, čo navrhuje žalobkyňa, okolnosť, že ostatní uchádzači boli tiež predmetom komentárov k negatívnym bodom v ich ponukách, nemôže viesť k nekoherentnosti odôvodnenia uvedeného v liste z 13. apríla 2018.

113

Žalobkyňa teda mohla pri čítaní napadnutého rozhodnutia a listu z 13. apríla 2018 pochopiť dôvody, na ktorých sa zakladalo zaradenie ponúk z technického hľadiska. Ako bolo pripomenuté v bode 95 vyššie, v tejto súvislosti od verejného obstarávateľa nemožno žiadať, aby uchádzačovi, ktorého ponuka nebola úspešná, oznámil okrem dôvodov zamietnutia tejto ponuky aj podrobné zhrnutie spôsobu, akým zohľadnil každý detail jeho ponuky v rámci jej posudzovania, a na druhej strane, v rámci oznámenia charakteristík a pomerných výhod úspešnej ponuky, podrobnú porovnávaciu analýzu tejto ponuky a jeho ponuky.

114

Napokon, pokiaľ ide o finančné posúdenie ponúk, list z 13. apríla 2018 obsahoval tabuľku uvádzajúcu celkovú finančnú známku, celkovú technickú známku a konečnú známku žalobkyne a každého z desiatich vybraných uchádzačov. Podľa tejto tabuľky vybraný uchádzač, ktorý sa umiestnil na prvom mieste, pokiaľ ide o finančné posúdenie jeho ponuky, nezískal celkovo 100 bodov, ale 99,36 bodov.

115

V tomto smere treba uviesť, ako to zdôraznila Komisia vo svojom vyjadrení k žalobe, že pri uplatnení bodu 15.3 pokynov pre uchádzačov bolo celkové finančné skóre vypočítané sčítaním štyroch vážených skóre týkajúcich sa každej kategórie expertov uvedených v bode 6 vyššie. Tieto štyri vážené skóre boli stanovené delením najnižších cien cenami posudzovanej ponuky a vynásobením tohto pomeru číslom 100. Pri uplatnení tohto vzorca tak uchádzačovi, ktorý predložil najlacnejšiu celkovú ponuku bez toho, aby predložil najlacnejšiu ponuku pre každú z kategórií expertov, nemohla byť priznaná celková známka 100 bodov zo 100.

116

Žalobkyňa teda mohla predpokladať, že to bol prípad prejednávanej veci, v ktorej, tak ako uviedla Komisia, uchádzač zaradený na prvé miesto, pokiaľ ide o finančnú známku, ponúkol najnižšie ceny pre kategórie expertov I a III, ako aj pre administratívneho asistenta, ale navrhol druhú najnižšiu cenu, pokiaľ ide o kategóriu experta II. Preto vzhľadom na to, že ponuka tohto vybraného uchádzača nebola najlacnejšia pre každú z týchto štyroch kategórií, nemohol získať celkové finančné skóre 100 bodov zo 100.

117

Vzhľadom na to, že žiadne z tvrdení žalobkyne, ktoré uviedla na podporu svojho tretieho žalobného dôvodu, nie je dôvodné, tento žalobný dôvod treba zamietnuť.

[omissis]

O trovách

[omissis]

 

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora)

rozhodol takto:

 

1.

Žaloba sa zamieta.

 

2.

Spoločnosť Transtec je povinná nahradiť trovy konania, vrátane trov konania o nariadení predbežného opatrenia.

 

Gervasoni

Madise

da Silva Passos

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 16. mája 2019.

Podpisy


( *1 ) Jazyk konania: francúzština.

( 1 ) Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie považuje Všeobecný súd za užitočné.