1

Žalobca, pán Sergej Arbuzov, zastával okrem iného funkciu guvernéra Národnej banky Ukrajiny, ako aj predsedu vlády Ukrajiny.

2

Dňa 5. marca 2014 prijala Rada Európskej únie na základe článku 29 ZEÚ rozhodnutie 2014/119/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu na Ukrajine (Ú. v. EÚ L 66, 2014, s. 26). V ten istý deň prijala Rada na základe článku 215 ods. 2 ZFEÚ nariadenie (EÚ) č. 208/2014 o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu na Ukrajine (Ú. v. EÚ L 66, 2014, s. 1).

3

V odôvodneniach 1 a 2 rozhodnutia 2014/119 sa uvádza toto:

4

Článok 1 ods. 1 a 2 rozhodnutia 2014/119 stanovuje:

„1.   Zmrazujú sa všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria osobám identifikovaným ako osoby zodpovedné za spreneveru ukrajinských štátnych finančných prostriedkov[,] a osobám zodpovedným za porušovanie ľudských práv na Ukrajine, a fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom, ktoré sú s nimi spriaznené, uvedeným v prílohe, ako aj všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré sú vo vlastníctve takýchto osôb, subjektov alebo orgánov, v ich držbe alebo pod ich kontrolou.

2.   Fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom uvedeným v prílohe sa priamo ani nepriamo nesprístupnia žiadne finančné prostriedky ani hospodárske zdroje, a to ani v ich prospech.“

5

Podmienky tohto zmrazenia finančných prostriedkov sú definované v ďalších odsekoch tohto článku.

6

V súlade s rozhodnutím 2014/119 ukladá nariadenie č. 208/2014 povinnosť prijať dotknuté reštriktívne opatrenia a definuje podmienky uvedených reštriktívnych opatrení v podstate rovnakým spôsobom ako uvedené rozhodnutie.

7

Mená osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, sú uvedené na rovnakom zozname, ktorý sa nachádza v prílohe rozhodnutia 2014/119 a v prílohe I nariadenia č. 208/2014 (ďalej len „predmetný zoznam“), spolu najmä s odôvodnením ich zápisu. Meno žalobcu nebolo na tomto zozname pôvodne uvedené.

8

Dňa 14. apríla 2014 prijala Rada vykonávacie rozhodnutie 2014/216/SZBP, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2014/119 (Ú. v. EÚ L 111, 2014, s. 91), a vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 381/2014, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 208/2014 (Ú. v. EÚ L 111, 2014, s. 33).

9

Vykonávacím rozhodnutím 2014/216 a vykonávacím nariadením č. 381/2014 bolo na zoznam doplnené meno žalobcu spolu s identifikačnými údajmi „bývalý predseda vlády Ukrajiny“ a s týmto odôvodnením:

„Osoba, proti ktorej sa na Ukrajine vedie vyšetrovanie pre účasť na trestných činoch v súvislosti so spreneverou ukrajinských štátnych finančných prostriedkov a ich protiprávnym prevodom mimo Ukrajinu.“

10

Žalobca podal 16. júna 2014 žalobu, v ktorej sa domáhal zrušenia rozhodnutia 2014/119, zmeneného vykonávacím rozhodnutím 2014/216, a to v rozsahu, v akom sa ho týkalo. Táto žaloba bola v kancelárii Všeobecného súdu zapísaná pod spisovou značkou T‑434/14.

11

Dňa 29. januára 2015 prijala Rada rozhodnutie (SZBP) 2015/143, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/119 (Ú. v. EÚ L 24, 2015, s. 16), a nariadenie (EÚ) 2015/138, ktorým sa mení nariadenie č. 208/2014 (Ú. v. EÚ L 24, 2015, s. 1).

12

Rozhodnutie 2015/143 od 31. januára 2015 spresnilo kritériá označovania osôb, na ktoré sa vzťahuje zmrazenie finančných prostriedkov a článok 1 rozhodnutia 2014/119 bol nahradený takto:

„1.   Zmrazujú sa všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria osobám identifikovaným ako osoby zodpovedné za spreneveru ukrajinských štátnych finančných prostriedkov a osoby zodpovedné za porušovanie ľudských práv na Ukrajine, a fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom, ktoré sú s nimi spriaznené, uvedeným v prílohe, ako aj všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré sú vo vlastníctve takýchto osôb, subjektov alebo orgánov, v ich držbe alebo pod ich kontrolou.

Na účely tohto rozhodnutia patria medzi osoby identifikované ako osoby zodpovedné za spreneveru ukrajinských štátnych finančných prostriedkov osoby, proti ktorým vedú ukrajinské orgány vyšetrovanie z dôvodu:

13

Nariadenie č. 208/2014 bolo v súlade s rozhodnutím 2015/143 zmenené nariadením 2015/138.

14

Rada prijala v rámci preskúmania situácie osôb, ktorých mená boli uvedené na predmetnom zozname, rozhodnutie (SZBP) 2015/364 z 5. marca 2015, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/119 (Ú. v. EÚ L 62, 2015, s. 25), a vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/357 z 5. marca 2015, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 208/2014 (Ú. v. EÚ L 62, 2015, s. 1) (ďalej spoločne len „akty z marca 2015“).

15

Rozhodnutie 2015/364 zmenilo článok 5 rozhodnutia 2014/119 takým spôsobom, že predĺžilo reštriktívne opatrenia voči žalobcovi až do 6. marca 2016.

16

Akty z marca 2015 v podstate aktualizovali predmetný zoznam. V nadväznosti na takto vykonané zmeny na predmetnom zozname bolo meno žalobcu na tomto zozname ponechané spolu s identifikačnými údajmi „bývalý predseda vlády Ukrajiny“ a s novým odôvodnením:

„Osoba, voči ktorej ukrajinské orgány vedú trestné konanie za spreneveru verejných finančných prostriedkov alebo aktív.“

17

Rozsudkom z 28. januára 2016, Arbuzov/Rada (T‑434/14, neuverejnený, EU:T:2016:46), Všeobecný súd zrušil rozhodnutie 2014/119, zmenené vykonávacím rozhodnutím 2014/216, a to v rozsahu, v akom sa týkalo žalobcu.

18

Dňa 4. marca 2016 Rada po preskúmaní situácie osôb, ktorých mená boli uvedené na predmetnom zozname, prijala rozhodnutie (SZBP) 2016/318, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/119 (Ú. v. EÚ L 60, 2016, s. 76), a vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/311, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 208/2014 (Ú. v. EÚ L 60, 2016, s. 1) (ďalej spoločne len „akty z marca 2016“).

19

Rozhodnutie 2016/318 zmenilo najmä článok 5 rozhodnutia 2014/119 tak, že predĺžilo predmetné reštriktívne opatrenia až do 6. marca 2017. Odôvodnenie týkajúce sa žalobcu, ktoré je uvedené v bode 16 vyššie, nebolo zmenené rozhodnutím 2016/318, ani vykonávacím nariadením 2016/311.

20

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 5. mája 2015 podal žalobca žalobu, v ktorej sa domáhal zrušenia aktov z marca 2015 v rozsahu, v akom sa ho týkajú. Táto žaloba bola v kancelárii Všeobecného súdu zapísaná pod spisovou značkou T‑221/15. Následne žalobca upravil svoju žalobu v súlade s článkom 86 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu tak, že navrhoval aj zrušenie aktov z marca 2016 v rozsahu, v akom sa ho týkajú.

21

Dňa 28. apríla 2016 zaslal žalobca Rade žiadosť, ktorá sa v podstate týkala zachovania reštriktívnych opatrení voči nemu v rozhodnutí 2016/318. Na základe pripomienok žalobcu položila Rada otázky Generálnej prokuratúre Ukrajiny (ďalej len „GP“). Jej odpovede boli Rade predložené 16. júna a 7. júla 2016.

22

Listom zo 4. augusta 2016 Rada odpovedala na žiadosť žalobcu z 28. apríla 2016 tak, že zamietla jeho tvrdenia a odkázala ho na pripomienky, ktoré preložila vo veci T‑221/15. Rada pri tejto príležitosti takisto žalobcovi sprístupnila doplňujúce informácie, ktoré poskytla GP.

23

Dňa 4. októbra 2016 zaslal žalobca Rade novú žiadosť o preskúmanie reštriktívnych opatrení, ktoré sa ho týkali.

24

Listom z 12. decembra 2016 Rada informovala žalobcu o svojom zámere zachovať voči nemu reštriktívne opatrenia, oznámila mu dôvody svojho rozhodnutia a zaslala mu dva listy GP, z ktorých jeden bol z 25. júla 2016 a druhý zo 16. novembra 2016. Takisto ho vyzvala, aby najneskôr do 13. januára 2017 predložil svoje prípadné pripomienky.

25

Dňa 14. decembra 2016 žalobca predložil Rade novú žiadosť o preskúmanie, ktorú doplnil listom z 13. januára 2017.

26

Rada položila GP doplňujúcu otázku. Odpoveď GP bola Rade doručená 11. januára 2017. Listom z 27. januára 2017 Rada doručila túto odpoveď žalobcovi, pričom spresnila, že svoje prípadné pripomienky v tejto súvislosti môže zaslať do 10. februára 2017.

27

Dňa 7. februára 2017 zaslala Rada žalobcovi list GP z 27. januára 2017, ktorý jej bol medzičasom doručený, s aktualizovanými informáciami o stave trestného konania, ktoré sa ho týkalo, a stanovila mu lehotu do 13. februára 2017 na predloženie prípadných pripomienok v tejto súvislosti, ktoré žalobca predložil v liste 10. februára 2017.

28

Dňa 3. marca 2017 prijala Rada po preskúmaní situácie osôb, ktorých mená boli uvedené na predmetnom zozname, rozhodnutie (SZBP) 2017/381, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/119 (Ú. v. EÚ L 58, 2017, s. 34, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), a vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/374, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 208/2014 (Ú. v. EÚ L 58, 2017, s. 1).

29

Napadnuté rozhodnutie zmenilo najmä článok 5 rozhodnutia 2014/119 tak, že predĺžilo reštriktívne opatrenia voči žalobcovi do 6. marca 2018. Odôvodnenie týkajúce sa žalobcu, ktoré je uvedené v bode 16 vyššie, nebolo zmenené napadnutým rozhodnutím, ani vykonávacím nariadením 2017/374.

30

Dňa 6. marca 2017 zaslala Rada žalobcovi list, v ktorom odmietla jeho tvrdenia, ktoré žalobca uviedol vo svojich listoch zo 14. decembra 2016, 13. januára a 10. februára 2017 proti obnoveniu reštriktívnych opatrení voči nemu. Rada odkázala žalobcu predovšetkým na dokumenty, ktoré mu poskytla vo svojich skorších listoch, ako aj na svoje pripomienky, ktoré predložila vo veci T‑221/15. Rada k svojmu listu priložila kópiu napadnutého rozhodnutia a oznámila mu, že svoje pripomienky k prípadnému predĺženiu týchto opatrení na obdobie po 6. marci 2018 môže predložiť najneskôr do 1. decembra 2017.

31

V rozsudku zo 7. júla 2017, Arbuzov/Rada (T‑221/15, neuverejnený, EU:T:2017:478), Všeobecný súd zamietol žalobu žalobcu, pokiaľ ide o akty z marca 2015, ako aj o akty z marca 2016.

32

Žalobca návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 3. mája 2017 podal túto žalobu.

33

Dňa 14. júla 2017 Rada predložila svoje vyjadrenie k žalobe. V ten istý deň tiež predložila odôvodnený návrh v súlade s článkom 66 rokovacieho poriadku, v ktorom žiadala, aby obsah niektorých dokumentov priložených k vyjadreniu k žalobe nebol citovaný v dokumentoch patriacich k tejto veci, ku ktorým má prístup verejnosť.

34

Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 27. júla 2017 žalobca predložil nové dôkazy v zmysle článku 85 rokovacieho poriadku týkajúce sa skutočnosti, že jeho meno bolo medzičasom odstránené zo zoznamu medzinárodne hľadaných osôb, ktorý vytvorila Medzinárodná organizácia kriminálnej polície Interpol.

35

Rada podala 25. augusta 2017 do kancelárie Všeobecného súdu svoje pripomienky k novým dôkazom.

36

Keďže žalobca nepodal repliku v lehote, ktorá mu bola na tento účel stanovená, písomná časť konania sa skončila 28. septembra 2017.

37

V rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania stanovených v článku 89 rokovacieho poriadku sa Všeobecný súd (šiesta komora) 11. decembra 2017 rozhodol zaslať účastníkom konania otázky, na ktoré mali písomne odpovedať. Účastníci konania na tieto otázky odpovedali v stanovenej lehote a predložili príslušné doklady.

38

Podľa článku 106 ods. 3 rokovacieho poriadku Všeobecný súd môže v prípade, ak hlavní účastníci konania nepredložili žiadosť o nariadenie pojednávania v lehote troch týždňov od doručenia oznámenia o skončení písomnej časti konania, rozhodnúť, že sa o žalobe rozhodne bez ústnej časti konania. V prejednávanej veci sa Všeobecný súd domnieval, že má na základe písomností v spise dostatok informácií, a preto sa rozhodol, keďže takáto žiadosť nebola podaná, že o žalobe rozhodne bez ústnej časti konania.

39

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

40

Rada v podstate navrhuje, aby Všeobecný súd:

41

Na podporu svojej žaloby žalobca v podstate uvádza štyri žalobné dôvody, z ktorých prvý je založený na porušení povinnosti odôvodnenia, druhý na porušení práva byť vypočutý, tretí na zjavne nesprávnom posúdení a štvrtý na porušení práva vlastniť majetok.

42

Žalobca, ktorý odkazuje na článok 41 ods. 2 písm. c) Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), v podstate tvrdí, že sa Rada nemohla obmedziť na odôvodnenie uvedené v bode 16 vyššie, aby ponechala jeho meno na predmetnom zozname na základe prijatia napadnutého rozhodnutia.

43

Rada tvrdenia žalobcu spochybňuje.

44

V tomto kontexte je potrebné pripomenúť, že podľa článku 296 druhého odseku ZFEÚ platí, že „v právnych aktoch sa uvedú odôvodnenia“.

45

Podľa článku 41 ods. 2 písm. c) Charty, ktorej článok 6 ods. 1 ZEÚ uznal rovnakú právnu silu, akú majú Zmluvy, právo na riadnu správu vecí verejných zahŕňa najmä „povinnosť administratívy odôvodniť svoje rozhodnutia“.

46

Podľa ustálenej judikatúry platí, že odôvodnenie vyžadované článkom 296 druhým odsekom ZFEÚ a článkom 41 ods. 2 písm. c) Charty musí byť prispôsobené povahe napadnutého aktu a kontextu, v ktorom bol prijatý. Musia z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, umožňujúce dotknutej osobe spoznať dôvody prijatého opatrenia a príslušnému súdu uskutočniť preskúmanie. Požiadavky na odôvodnenie sa musia posudzovať podľa okolností prejednávanej veci (pozri rozsudok zo 7. júla 2017, Arbuzov/Rada, T‑221/15, neuverejnený, EU:T:2017:478, bod 63 a citovanú judikatúru).

47

Nevyžaduje sa, aby sa v odôvodnení špecifikovali všetky príslušné skutkové a právne okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 296 druhého odseku ZFEÚ a článku 41 ods. 2 písm. c) Charty, sa má posudzovať nielen podľa jeho znenia, ale aj podľa jeho kontextu, ako aj z celkového pohľadu právnych noriem, ktoré upravujú dotknutú oblasť. Preto na jednej strane akt spôsobujúci ujmu je dostatočne odôvodnený vtedy, pokiaľ bol prijatý v kontexte, ktorý bol dotknutej osobe známy a ktorý jej umožňuje pochopiť dosah opatrenia prijatého voči nej. Na druhej strane stupeň presnosti odôvodnenia aktu musí byť primeraný materiálnym možnostiam a technickým podmienkam alebo lehote, za akých musí byť prijatý (pozri rozsudok zo 7. júla 2017, Arbuzov/Rada, T‑221/15, neuverejnený, EU:T:2017:478, bod 64 a citovanú judikatúru).

48

Predovšetkým by odôvodnenie opatrenia na zmrazenie finančných aktív v zásade nemalo pozostávať iba zo všeobecnej a stereotypnej formulácie. S výhradami uvedenými v bode 47 vyššie musia byť naopak v takomto opatrení uvedené osobitné a konkrétne dôvody, pre ktoré sa Rada domnieva, že predmetná právna úprava sa uplatňuje na dotknutú osobu (pozri rozsudok zo 7. júla 2017, Arbuzov/Rada, T‑221/15, neuverejnený, EU:T:2017:478, bod 65 a citovanú judikatúru).

49

Napokon je potrebné pripomenúť, že povinnosť odôvodniť akt je podstatnou formálnou náležitosťou, ktorú treba odlišovať od otázky opodstatnenosti odôvodnenia súvisiacej so zákonnosťou sporného aktu z meritórneho hľadiska. Odôvodnenie aktu je totiž formálnym vyjadrením dôvodov, na ktorých tento akt spočíva. Pokiaľ tieto dôvody obsahujú chyby, je nimi postihnutá zákonnosť aktu z meritórneho hľadiska, ale nie jeho odôvodnenie, ktoré môže byť dostatočné, aj keď obsahuje chybné dôvody (pozri rozsudok zo 7. júla 2017, Arbuzov/Rada, T‑221/15, neuverejnený, EU:T:2017:478, bod 66 a citovanú judikatúru).

50

V prejednávanej veci treba konštatovať, že odôvodnenie týkajúce sa ponechania mena žalobcu na predmetnom zozname na základe napadnutého rozhodnutia (pozri bod 16 vyššie), je osobitné a konkrétne a sú v ňom uvedené skutočnosti, ktoré tvoria základ pre toto ponechanie, a síce okolnosť, že ukrajinské orgány proti nemu vedú trestné konanie z dôvodu sprenevery verejných finančných prostriedkov alebo aktív.

51

Navyše k ponechaniu opatrení vo vzťahu k žalobcovi došlo za okolností, ktoré mu boli známe, pričom v rámci korešpondencie s Radou sa oboznámil najmä s listami GP z 25. júla a 16. novembra 2016 a z 27. januára 2017, ako aj s odpoveďami GP na otázky, ktoré mu položila Rada (pozri body 21, 22, 24, 26 a 27 vyššie) (ďalej spoločne len „nové dokumenty od GP“), na ktorých Rada založila svoje rozhodnutie zachovať uvedené reštriktívne opatrenia (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júla 2017, Arbuzov/Rada, T‑221/15, neuverejnený, EU:T:2017:478, bod 68 a citovanú judikatúru).

52

V nových dokumentoch od GP sú uvedené údaje o vyšetrovacom orgáne, čísle a dátume začatia príslušného trestného konania proti žalobcovi, skutkoch, ktoré sa mu vytýkajú, ostatných dotknutých osobách a orgánoch, sume verejných finančných prostriedkov, ktoré boli údajne spreneverené, relevantných článkoch ukrajinského trestného zákona, ako aj o skutočnosti, že žalobca bol o existujúcich podozreniach voči nemu písomne informovaný (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júla 2017, Arbuzov/Rada, T‑221/15, neuverejnený, EU:T:2017:478, bod 69), a zmieňujú sa o tom, že obvodný súd [dôverné] ( 1 ) (ďalej len „obvodný súd“) prijal rozhodnutie z 15. februára 2016 (ďalej len „rozhodnutie z 15. februára 2016“), ktorým povolil, aby GP konala v neprítomnosti obvineného.

53

Nemožno preto konštatovať, že odôvodnenie, ktoré uviedla Rada, len reprodukuje znenie určujúcich kritérií, alebo že v ňom nie sú uvedené osobitné a konkrétne dôvody pre ponechanie mena žalobcu na predmetnom zozname (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júla 2017, Arbuzov/Rada, T‑221/15, neuverejnený, EU:T:2017:478, bod 70).

54

Keďže napadnuté rozhodnutie je dostatočne odôvodnené, pokiaľ ide o žalobcu, treba prvý žalobný dôvod zamietnuť a preskúmať tretí žalobný dôvod s cieľom zistiť, či dôvody, z ktorých Rada vychádzala pri ponechaní mena žalobcu na predmetnom zozname, obsahujú zjavne nesprávne posúdenie, ako to tvrdí žalobca.

55

Žalobca v podstate tvrdí, že ponechaním reštriktívnych opatrení voči nemu na základe prijatia napadnutého rozhodnutia sa Rada dopustila nesprávneho právneho posúdenia, lebo vychádzala zo stručného zhrnutia jeho situácie vypracovaného GP bez toho, aby požadovala doplňujúce informácie a s náležitou starostlivosťou preskúmala dôkazy svedčiace v jeho prospech, ktoré jej predložil.

56

Rada namieta, že napadnuté rozhodnutie sa opiera o dostatočne pevný skutkový základ, ktorý tvoria najmä nové dokumenty od GP.

57

Je nevyhnutné pripomenúť jednak to, že kritérium zaradenia uvedené v článku 1 ods. 1 rozhodnutia 2014/119, zmeneného rozhodnutím 2015/143 (ďalej len „relevantné kritérium“), na základe ktorého bolo napadnutým rozhodnutím ponechané meno žalobcu na predmetnom zozname, sa uplatňuje na osoby, ktoré boli „identifikované ako osoby zodpovedné“ za spreneveru verejných finančných prostriedkov – čo zahŕňa aj osoby „proti ktorým vedú ukrajinské orgány vyšetrovanie“ za spreneveru ukrajinských verejných finančných prostriedkov alebo aktív – a jednak to, že relevantné kritérium treba vykladať tak, že sa nevzťahuje abstraktne na akúkoľvek spreneveru verejných finančných prostriedkov, ale skôr na spreneveru verejných finančných prostriedkov alebo aktív, ktorá môže ohroziť rešpekt voči právnemu štátu na Ukrajine (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júla 2017, Arbuzov/Rada, T‑221/15, neuverejnený, EU:T:2017:478, bod 97 a citovanú judikatúru).

58

Meno žalobcu bolo na základe napadnutého rozhodnutia ponechané na predmetnom zozname z dôvodu, že žalobca je „osoba, voči ktorej ukrajinské orgány vedú trestné konanie za spreneveru verejných finančných prostriedkov alebo aktív“.

59

Na tomto základe je potrebné overiť, či sa Rada o ponechaní mena žalobcu na zozname rozhodla nestranne a spravodlivo vzhľadom na posúdenie dôkazov, ktoré mala k dispozícii, na dôvod, na ktorom sa toto ponechanie zakladá, a tiež na relevantné kritérium.

60

Treba pripomenúť, že hoci Rada disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o všeobecné kritériá, ktoré treba pri prijímaní reštriktívnych opatrení zohľadniť, účinnosť súdneho preskúmania zaručená v článku 47 Charty vyžaduje, aby sa súd Európskej únie pri preskúmaní zákonnosti dôvodov, o ktoré sa opiera rozhodnutie zapísať meno určitej osoby do zoznamu osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, alebo ho tam ponechať, uistil o tom, že toto rozhodnutie, ktoré má, pokiaľ ide o túto osobu, individuálny dosah, sa opiera o dostatočne pevný skutkový základ. To zahŕňa overenie skutočností uvádzaných v zhrnutí dôvodov uvedeného rozhodnutia tak, aby súdne preskúmanie nebolo obmedzené len na abstraktné posúdenie pravdepodobnosti uvádzaných dôvodov, ale aby sa týkalo otázky, či sú tieto dôvody, alebo aspoň jeden z nich, ktorý je sám osebe dostatočný na odôvodnenie tohto rozhodnutia, dostatočne presne a konkrétne podložené (pozri rozsudok zo 7. júla 2017, Arbuzov/Rada, T‑221/15, neuverejnený, EU:T:2017:478, bod 100 a citovanú judikatúru).

61

Z judikatúry týkajúcej sa rozhodnutí o ponechaní mena osoby na zozname osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, okrem toho vyplýva, že ak dotknutá osoba alebo subjekt predloží pripomienky, pokiaľ ide o odôvodnenie, príslušný orgán Únie musí dôkladne a nestranne preskúmať dôvodnosť uvádzaných tvrdení s prihliadnutím na tieto pripomienky a prípadné skutočnosti, ktoré svedčia v prospech tejto osoby alebo subjektu a ktoré sú k týmto pripomienkam priložené. Navyše pri prijímaní reštriktívnych opatrení je Rada povinná rešpektovať zásadu riadnej správy vecí verejných zakotvenú v článku 41 Charty, ku ktorej sa podľa ustálenej judikatúry pripája povinnosť príslušnej inštitúcie starostlivo a nestranne preskúmať všetky relevantné okolnosti prejednávanej veci (pozri rozsudok zo 7. júla 2017, Arbuzov/Rada, T‑221/15, neuverejnený, EU:T:2017:478, bod 101 a citovanú judikatúru).

62

Z judikatúry tiež vyplýva, že na posúdenie povahy, spôsobu a intenzity dokazovania, ktoré možno od Rady požadovať, je potrebné zohľadniť povahu a osobitnú pôsobnosť reštriktívnych opatrení, ako aj ich cieľ (pozri rozsudok zo 7. júla 2017, Arbuzov/Rada, T‑221/15, neuverejnený, EU:T:2017:478, bod 102 a citovanú judikatúru).

63

Ako vyplýva z odôvodnení 1 a 2 rozhodnutia 2014/119, toto rozhodnutie spadá do všeobecnejšieho rámca politiky Únie, ktorá smeruje k podpore ukrajinských orgánov a je zameraná na politickú stabilizáciu Ukrajiny. Zodpovedá tak cieľom spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ktoré sú definované najmä v článku 21 ods. 2 písm. b) ZEÚ, podľa ktorého Únia uskutočňuje medzinárodnú spoluprácu s cieľom upevňovať a podporovať demokraciu, právny štát, ľudské práva a zásady medzinárodného práva (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júla 2017, Arbuzov/Rada, T‑221/15, neuverejnený, EU:T:2017:478, bod 103 a citovanú judikatúru).

64

Práve v tomto rámci dotknuté reštriktívne opatrenia stanovujú zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov týkajúce sa najmä osôb, ktoré boli identifikované ako osoby zodpovedné za spreneveru ukrajinských štátnych finančných prostriedkov. Pomoc pri znovuzískaní týchto prostriedkov totiž umožňuje posilnenie a podporu právneho štátu na Ukrajine (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júla 2017, Arbuzov/Rada, T‑221/15, neuverejnený, EU:T:2017:478, bod 104).

65

Z toho vyplýva, že dotknuté reštriktívne opatrenia nemajú za cieľ sankcionovať odsúdeniahodné konanie, ktorého sa dopustili dotknuté osoby, ani ich naopak odrádzať od toho, aby takto konali. Jediným cieľom týchto opatrení je umožniť ukrajinským orgánom odhaľovať spreneveru štátnych finančných prostriedkov, ku ktorej došlo, a podporiť možnosť týchto orgánov získať prospech z tejto sprenevery späť. Majú preto výhradne preventívnu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júla 2017, Arbuzov/Rada, T‑221/15, neuverejnený, EU:T:2017:478, bod 105 a citovanú judikatúru).

66

Dotknuté reštriktívne opatrenia, ktoré prijala Rada na základe právomocí vyplývajúcich z článkov 21 a 29 ZEÚ, nemajú trestnú povahu. Nemožno ich preto porovnávať s rozhodnutím súdu členského štátu o zmrazení finančných aktív, ktoré bolo prijaté v rámci uplatniteľného trestného konania a pri dodržaní záruk ponúkaných týmto konaním. Z toho vyplýva, že požiadavky, ktoré musí Rada splniť v oblasti dôkazov podporujúcich zápis mena osoby do zoznamu osôb, na ktoré sa vzťahuje toto zmrazenie finančných aktív, nemôžu byť úplne rovnaké ako požiadavky, ktoré musí splniť vnútroštátny súd vo vyššie uvedenom prípade (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júla 2017, Arbuzov/Rada, T‑221/15, neuverejnený, EU:T:2017:478, bod 106 a citovanú judikatúru).

67

Je tiež potrebné pripomenúť, že Rada nie je povinná z úradnej moci a systematickým spôsobom vykonávať vlastné prešetrovanie alebo overovanie s cieľom získať dodatočné spresnenia, ak už má k dispozícii dôkazy, ktoré predložili orgány tretej krajiny, aby mohla prijať reštriktívne opatrenia proti osobám, ktoré z tejto krajiny pochádzajú a proti ktorým sa tam vedie súdne konanie (pozri rozsudok zo 7. júla 2017, Arbuzov/Rada, T‑221/15, neuverejnený, EU:T:2017:478, bod 107 a citovanú judikatúru).

68

V prejednávanej veci je úlohou Rady, aby overila jednak to, do akej miery nové dokumenty od GP, z ktorých má v úmysle vychádzať, umožňujú preukázať, že proti žalobcovi vedú ukrajinské orgány trestné konanie pre skutky, ktoré by sa mohli považovať za spreneveru štátnych finančných prostriedkov, tak ako sa uvádza v dôvodoch zápisu mena žalobcu do predmetného zoznamu, ktoré pripomína bod 58 vyššie, a jednak to, či toto konanie dovoľuje kvalifikovať postup žalobcu tak, že zodpovedá relevantnému kritériu. Len v prípade, že také overovanie k ničomu nevedie, je úlohou Rady v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 61 vyššie, uskutočniť dodatočné overenie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júla 2017, Arbuzov/Rada, T‑221/15, neuverejnený, EU:T:2017:478, bod 108 a citovanú judikatúru).

69

Okrem toho v rámci spolupráce, ktorú upravujú predmetné reštriktívne opatrenia (pozri bod 63 vyššie), Rade v zásade neprináleží, aby sama skúmala a posudzovala presnosť a relevantnosť skutočností, z ktorých ukrajinské orgány vychádzajú pri vedení trestného konania proti žalobcovi z dôvodu skutkov, ktoré možno kvalifikovať ako spreneveru štátnych finančných prostriedkov. Ako bolo totiž uvedené v bode 65 vyššie, prijatím predmetných reštriktívnych opatrení sa Rada neusiluje o to, aby sama sankcionovala spreneveru štátnych finančných prostriedkov, ktorú vyšetrujú ukrajinské orgány, ale o zachovanie možnosti týchto orgánov zistiť takúto spreneveru a získať prospech z nej späť. Práve týmto orgánom preto prináleží, aby v rámci uvedených konaní overili skutočnosti, z ktorých vychádzajú, a prípadne z nich vyvodili dôsledky, pokiaľ ide o výsledok týchto konaní (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júla 2017, Arbuzov/Rada, T‑221/15, neuverejnený, EU:T:2017:478, bod 109 a citovanú judikatúru).

70

Tento výklad potvrdzuje judikatúra, z ktorej vyplýva, že Rade neprináleží overovať dôvodnosť vyšetrovania, ktoré sa vzťahuje na dotknutú osobu, ale len dôvodnosť rozhodnutia o zmrazení finančných prostriedkov v súvislosti s týmto vyšetrovaním (pozri rozsudok zo 7. júla 2017, Arbuzov/Rada, T‑221/15, neuverejnený, EU:T:2017:478, bod 110 a citovanú judikatúru).

71

Rada sa nepochybne nemusí za každých okolností stotožniť s konštatovaniami ukrajinských orgánov uvedenými v dokumentoch, ktoré jej tieto orgány predložili. Takýto postup by nebol v súlade so zásadou riadnej správy vecí verejných a vo všeobecnosti ani s povinnosťou inštitúcií Únie dodržiavať základné práva v rámci uplatnenia práva Únie v zmysle článku 6 ods. 1 prvého pododseku ZEÚ v spojení s článkom 51 ods. 1 Charty (pozri rozsudok zo 7. júla 2017, Arbuzov/Rada, T‑221/15, neuverejnený, EU:T:2017:478, bod 111 a citovanú judikatúru).

72

Rade však prináleží, aby podľa okolností prejednávanej veci preskúmala potrebu uskutočniť dodatočné overovania a osobitne potrebu požiadať ukrajinské orgány o predloženie dodatočných dôkazov v prípade, že už predložené dôkazy sú nedostatočné alebo nezrozumiteľné. Nemožno totiž vylúčiť, že skutočnosti, s ktorými sa Rada oboznámila buď prostredníctvom samotných ukrajinských orgánov, alebo inak, vyvolajú v tejto inštitúcii pochybnosť o dostatočnej povahe dôkazov, ktoré uvedené orgány už predložili. Okrem toho v rámci možnosti, ktorú musia mať dotknuté osoby a ktorá spočíva v prednesení pripomienok k dôvodom Rady na ponechanie ich mena na dotknutom zozname, môžu tieto osoby uviesť také skutočnosti, či dokonca skutočnosti svedčiace v ich prospech, ktoré vyžadujú dodatočné overovanie zo strany Rady. Aj keď Rade neprináleží, aby nahrádzala ukrajinské súdy pri posudzovaní dôvodnosti trestných konaní zmienených v listoch GP, nemožno vylúčiť, že s ohľadom najmä na pripomienky žalobcu je táto inštitúcia povinná požiadať ukrajinské orgány o objasnenie skutočností, z ktorých tieto konania vychádzajú (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júla 2017, Arbuzov/Rada, T‑221/15, neuverejnený, EU:T:2017:478, bod 112 a citovanú judikatúru).

73

Práve vzhľadom na tieto úvahy treba preskúmať konkrétnejšie tvrdenia žalobcu, ktoré sa v podstate týkajú predmetu konania vedeného proti nemu a stavu tohto konania.

74

Žalobca, ktorý sa opiera o viaceré dokumenty, tvrdí, že protiprávne konanie, z ktorého je obvinený a na základe ktorého boli prijaté predmetné reštriktívne opatrenia, nespôsobilo žiadnu finančnú stratu Ukrajinskej národnej banke, a teda ani ukrajinskému štátu. Žalobcovi preto nemožno pripísať nijakú spreneveru finančných prostriedkov.

75

Rada v podstate uvádza, že konania vytýkané žalobcovi spadajú pod pojem „sprenevera verejných finančných prostriedkov“ bez ohľadu na to, či z tejto sprenevery mal prospech žalobca alebo tretia osoba. Dôkazy, ktoré predložil žalobca, nepreukazujú, že ukrajinskému štátu nevznikla v dôsledku uvedených konaní škoda.

76

V prejednávanej veci je potrebné konštatovať, že Rada pri zachovaní reštriktívnych opatrení proti žalobcovi vychádza predovšetkým z listov GP z 25. júla a 16. novembra 2016 a z 27. januára 2017.

77

GP vo svojom liste z 25. júla 2016 pripomína:

78

V liste zo 16. novembra 2016 GP uviedla, že v súvislosti s konaním [dôverné] neboli dostupné žiadne dodatočné informácie.

79

V liste z 27. januára 2017 GP poskytla informácie, ktoré sa v zásade zhodujú s informáciami uvedenými v liste z 25. júla 2016, pričom dodala, že [dôverné] sprenevera tejto sumy znížila možnosti Ukrajinskej národnej banky zabezpečiť stabilitu národnej meny a spôsobila tak škodu ukrajinskému štátu. V liste GP poukázala na rozhodnutie z 15. februára 2016 a uviedla, že predmetné prípravné konanie stále prebiehalo.

80

Navyše treba konštatovať, že Rada mala pri prijímaní napadnutého rozhodnutia takisto k dispozícii informácie, ktoré jej poskytla GP v odpovedi na otázky, ktoré jej Rada položila.

81

Vo svojich odpovediach, predložených Rade 7. júla 2016, GP po prvé v podstate uviedla [dôverné].

82

[dôverné].

83

[dôverné].

84

Z toho vyplýva, že zachovanie reštriktívnych opatrení voči žalobcovi bolo založené na dôkazoch, ktoré Rade umožnili jednoznačne konštatovať, že ukrajinské justičné orgány začali voči žalobcovi konanie, ktoré sa týkalo trestného činu sprenevery štátnych finančných prostriedkov.

85

Treba totiž poznamenať, že z nových dokumentov od GP je zrejmé, že Rada mala k dispozícii údaje o čísle príslušného konania, dátume jeho začatia, trestnom čine, zo spáchanie ktorého bol žalobca podozrivý, príslušnom článku ukrajinského trestného zákona, relevantných skutkových okolnostiach a o dátume, kedy bolo žalobcovi doručené oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu. Tieto dokumenty potvrdzujú, že toto konanie je vedené z dôvodu skutkov, ktoré sú dostatočne konkrétne a presne vymedzené, takže o predpokladanej účasti žalobcu nezostáva nijaká pochybnosť, a to tým viac, že opis skutkových okolností trestného činu je nemenný a konzistentný a ukrajinské orgány tieto okolnosti právne kvalifikujú ako spreneveru štátnych finančných prostriedkov, čo zodpovedá relevantnému kritériu.

86

Dokumenty predložené Rade sú navyše aktmi od GP, ktorá je jedným z najvyšších súdnych orgánov Ukrajiny. GP totiž v tomto členskom štáte vykonáva funkciu prokuratúry pri výkone trestného súdnictva a vedie prípravné konanie v rámci trestných konaní, ktoré sa týkajú najmä sprenevery verejných finančných prostriedkov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. októbra 2017, Janukovič/Rada, C‑598/16 P, neuverejnený, EU:C:2017:786, bod 53). V tejto súvislosti preto nemožno Rade vytýkať, že informácie, ktoré poskytla GP, považovala za správne a podložené.

87

Okrem toho je potrebné konštatovať, že v predmetných dokumentoch sa uvádza, že žalobca je podozrivý zo spáchania hospodárskeho trestného činu súvisiaceho s veľmi vysokou peňažnou sumou [dôverné].

88

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že dotknuté reštriktívne opatrenia podporujú a dopĺňajú snahu ukrajinských orgánov o znovuzískanie spreneverených štátnych finančných prostriedkov, čím sa napĺňa cieľ posilnenia právneho štátu, tak ako to vyplýva z bodov 64 a 65 vyššie.

89

V tejto spojitosti z listu GP z 25. júla 2016 vyplýva, že [dôverné] počas vyšetrovania obvodný súd prijal na návrh vyšetrovateľa niekoľko zaisťovacích opatrení vo vzťahu k žalobcovi (pozri bod 77 posledná zarážka vyššie). Zmrazenie finančných prostriedkov v celej Únii, o ktorom rozhodla Rada, teda posilňuje účinnosť krokov prijatých na vnútroštátnej úrovni.

90

Napokon je na jednej strane ešte vhodné uviesť, že stíhanie hospodárskych trestných činov, akým je aj sprenevera štátnych finančných prostriedkov, je dôležitý nástroj boja proti korupcii a tento boj predstavuje v kontexte vonkajšej činnosti Únie zásadu, ktorá spadá pod pojem právny štát. Na druhej strane je potrebné poukázať na to, že trestný čin, ktorý sa žalobcovi kladie za vinu, je súčasťou širšieho kontextu, v ktorom je nezanedbateľná časť bývalej ukrajinskej vládnucej triedy podozrivá, že sa pri spravovaní verejných zdrojov dopustila závažných trestných činov a vážne tak ohrozila inštitucionálne a právne základy krajiny, pričom porušila okrem iného zásady zákonnosti, zákazu svojvôle výkonnej moci, účinného súdneho preskúmania a rovnosti pred zákonom. Z tohto vyplýva, že so zreteľom na funkcie, ktoré žalobca zastával v rámci bývalej ukrajinskej vládnucej triedy, a tiež na jeho funkciu v čele Ukrajinskej národnej banky, ktorú zastával v čase spáchania trestného činu, z ktorého je podozrivý, dotknuté reštriktívne opatrenia ako celok účinne prispievajú k uľahčeniu stíhania trestných činov sprenevery štátnych prostriedkov, ktoré boli spáchané na úkor ukrajinských inštitúcií, a umožňujú ukrajinským orgánom ľahšie získať späť prospech z takejto sprenevery. Za predpokladu, že súdne stíhanie sa preukáže ako dôvodné, vyššie uvedené umožní, aby boli súdnou cestou ľahšie potrestané trestné činy korupcie, ktorých sa dopustili príslušníci bývalého režimu, čím sa prispeje k podpore právneho štátu v tejto krajine (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júla 2017, Arbuzov/Rada, T‑221/15, neuverejnený, EU:T:2017:478, bod 128 a citovanú judikatúru).

91

Rada sa teda pri prijímaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka žalobcu, nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o predmet trestného konania týkajúceho sa žalobcu a relevantnosť tohto konania z hľadiska relevantného kritéria.

92

Tvrdenia žalobcu, ktorými sa snaží tento záver spochybniť, nemôžu uspieť.

93

Po prvé oznámenie o podozrení z 18. mája 2017, na ktoré sa žalobca odvoláva ako na dôkaz vo svoj prospech, totiž len potvrdzuje uvedený záver, lebo z neho v podstate vyplýva, že žalobca je podozrivý zo sprenevery finančných prostriedkov tým, že zneužil svoje postavenie guvernéra Ukrajinskej národnej banky [dôverné].

94

Pokiaľ ide po druhé o údajnú neexistenciu škody, ktorá vznikla Ukrajinskej národnej banke, treba uviesť, že toto tvrdenie je neopodstatnené, pretože z viacerých nových dokumentov od GP vyplýva, že žalobca je podozrivý z toho, že protiprávne previedol finančné prostriedky na iný účel, než na aký boli určené. Takéto zistenie zodpovedá definícii pojmu „sprenevera štátnych finančných prostriedkov“ uvedenej v judikatúre, podľa ktorej tento pojem zahŕňa akékoľvek konanie spočívajúce v neoprávnenom použití prostriedkov patriacich verejnoprávnym subjektom alebo ktoré sú pod ich dohľadom na účely, ktoré sú v rozpore s tými, na ktoré sú tieto prostriedky určené, a to najmä na súkromné účely. Pod uvedený pojem totiž spadá len také použitie, ktoré má za následok zásah do finančných záujmov týchto verejnoprávnych subjektov, a teda spôsobenie škody, ktorú možno finančne vyčísliť (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júla 2017, Arbuzov/Rada, T‑221/15, neuverejnený, EU:T:2017:478, bod 138 a citovanú judikatúru).

95

[dôverné].

96

Žalobca zdôrazňuje, že v čase prijatia napadnutého rozhodnutia už ubehol viac ako jeden rok od okamihu, keď rozhodnutím z 15. februára 2016 obvodný súd povolil, aby GP konala v neprítomnosti obvineného, pričom GP vec súdu nepostúpila. Vyšetrovanie je vedené čisto formálne najmä preto, aby Rada mohla predlžovať účinnosť reštriktívnych opatrení voči žalobcovi na neobmedzenú dobu.

97

Rada zastáva názor, že dĺžka trvania trestného konania vedeného proti žalobcovi nemá sama osebe priamy vplyv na rozhodovanie o otázke, či sú naďalej splnené podmienky, ktoré sa vyžadujú pre zaradenie mena žalobcu na predmetný zoznam. Rada pritom pri preskúmaní uvedeného zoznamu zohľadňuje časový aspekt a pravidelne požaduje od GP informácie o stave prebiehajúceho konania.

98

Je nesporné, že rozhodnutím z 15. februára 2016 obvodný súd povolil GP, aby v rámci konania [dôverné] postupovala v neprítomnosti obvineného. Je tiež nesporné, že Rada viac ako rok po prijatí uvedeného rozhodnutia predĺžila platnosť reštriktívnych opatrení voči žalobcovi, pričom jej GP poskytla informáciu, že sa toto konanie nachádza ešte v štádiu prípravného konania, keďže vec ešte nebola predložená ukrajinskému trestnému súdu.

99

V prvom rade treba poznamenať, že odkaz Rady na skutočnosť, že k prieťahom v konaní môže dôjsť v dôsledku neprítomnosti dotknutej osoby, je v prejednávanej veci úplne irelevantná, lebo rozhodnutie z 15. februára 2016 výslovne povolilo, aby GP konala v neprítomnosti obvineného.

100

V druhom rade, ako to vyplýva z dokumentov predložených Radou v odpovedi na písomnú otázku Všeobecného súdu (pozri bod 37 vyššie), počas konania pred Radou žalobca vzniesol pripomienku, že v konaní [dôverné] nedošlo k posunu, aj napriek prijatiu rozhodnutia z 15. februára 2016, ktoré povolilo, aby GP konala v neprítomnosti obvineného. Po prvé vo svojom liste zo 4. októbra 2016 žalobca navrhoval, aby sa Rada opýtala GP, prečo ešte vec nepredložila súdu – ak vyšetrovatelia tvrdili, že sa preukázalo, že žalobca je vinný – napriek tomu, že vyšetrovanie prebiehalo takmer dva a pol roka. Po druhé vo svojom liste Rade zo 14. decembra 2016 žalobca po tom, čo pripomenul existenciu rozhodnutia z 15. februára 2016, opätovne upozornil na to, že v predmetnom konaní nedošlo k posunu a tvrdil, že ukrajinské orgány sa snažili o to, aby predmetné konanie prebiehalo čo možno najdlhšiu dobu, aby sa tak Rade poskytol podklad pre predĺženie platnosti reštriktívnych opatrení voči žalobcovi. Po tretie vo svojom liste Rade z 13. januára 2017 žalobca jasne poukázal na to, že je prekvapujúce, že GP ešte nepredložila vec týkajúcu sa konania [dôverné] súdu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že konanie v neprítomnosti obvineného bolo povolené, i keď podľa neho protiprávne.

101

S prihliadnutím na pripomienky žalobcu zhrnuté v bode 100 vyššie, ako aj na skutočnosť, že prinajmenšom doručením listu GP z 25. júla 2016 (pozri bod 77 vyššie) bola Rada informovaná o existencii rozhodnutia z 15. februára 2016, treba odmietnuť tvrdenie Rady, že žalobca s dostatočnou presnosťou nepredložil tvrdenie založené na neexistencii posunu v konaní vedeného proti nemu, a to aj napriek prijatiu uvedeného rozhodnutia.

102

Za týchto okolností treba zastávať názor, že Rada mala požiadať ukrajinské orgány o objasnenie dôvodov, ktoré by mohli odôvodniť neexistenciu posunu v konaní [dôverné], a to aj napriek prijatiu rozhodnutia z 15. februára 2016, rovnako ako to urobila v prípade iných aspektov tohto konania, ktoré sa jej nezdali dostatočne jasné, najmä v nadväznosti na pripomienky predložené žalobcom.

103

Z toho vyplýva, že Rada si nesplnila svoju povinnosť náležitej starostlivosti, keďže pripomienky žalobcu mali u Rady vyvolať legitímne pochybnosti, ktoré by odôvodňovali vykonanie dodatočných overení u ukrajinských orgánov.

104

V tejto súvislosti treba spresniť, že otázkou nie je to, či vzhľadom na dôkazy, s ktorými sa Rada oboznámila, mala vymazať meno žalobcu zo zoznamu, ale to, či mala tieto skutočnosti zohľadniť a vykonať dodatočné overenie alebo si vyžiadať vysvetlenie od ukrajinských orgánov. Preto postačuje, aby uvedené dôkazy mohli – ako je to v prejednávanej veci – vyvolať legitímne pochybnosti, pokiaľ ide o priebeh vyšetrovania a dostatočnú povahu informácií poskytnutých zo strany GP.

105

Z vyššie uvedeného vyplýva, že sa Rada dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že pripomienky žalobcu týkajúce sa neexistencie posunu v konaní [dôverné] neodôvodňujú vykonanie dodatočných overení u ukrajinských orgánov, hoci uvedené pripomienky mohli vyvolať legitímne pochybnosti o postačujúcej povahe informácií poskytnutých zo strany GP v súvislosti s konaním [dôverné] vedeným proti žalobcovi.

106

Preto treba tretiemu žalobnému dôvodu vyhovieť a zrušiť napadnuté rozhodnutie bez toho, aby bolo potrebné sa vyjadriť k druhému a štvrtému žalobnému dôvodu alebo k novým dôkazom (pozri bod 34 vyššie).

107

Pokiaľ ide o subsidiárny návrh Rady na zachovanie účinkov napadnutého rozhodnutia až dovtedy, kým uplynie lehota stanovená na podanie odvolania, a v prípade, že by bolo podané odvolanie, až do rozhodnutia o tomto odvolaní, stačí uviesť, že napadnuté rozhodnutie malo účinky len do 6. marca 2018. V dôsledku toho nemá zrušenie napadnutého rozhodnutia týmto rozsudkom vplyv na obdobie po tomto dátume, takže o otázke zachovania účinkov tohto rozhodnutia nie je potrebné rozhodnúť (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 28. januára 2016, Azarov/Rada, T‑331/14, EU:C:2016:49, body 70 až 72).

108

Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Rada nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom žalobcu.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora)

rozhodol takto: