1

Dňa 29. marca 2012 bolo spoločnosti, ktorej právnou nástupkyňou sa stala pani Nadine Fink, na medzinárodnom úrade Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) vyhovené vo veci návrhu na medzinárodný zápis pod číslom 1111651, v ktorom je vyznačená Európska únia, pre nasledujúcu obrazovú ochrannú známku:

2

Výrobky, pre ktoré bol tento medzinárodný zápis získaný, sú zaradené do tried 14, 18 a 26 v zmysle Nicejskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis ochranných známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení, ktoré pre každú z uvedených tried zodpovedajú tomuto opisu:

3

Tento medzinárodný zápis bol oznámený Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) podľa nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1). Tento zápis bol zverejnený vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 71/2012 z 13. apríla 2012. Dňa 24. augusta 2012 bol tento medzinárodný zápis prevedený na pani Fink.

4

Dňa 9. januára 2013 podala žalobkyňa Nanu‑Nana Joachim Hoepp GmbH & Co. KG proti medzinárodnému zápisu námietku podľa článkov 41 a 156 nariadenia č. 207/2009 v rozsahu, v akom zobrazuje Európsku úniu, a to pre všetky výrobky uvedené v bode 2 vyššie.

5

Námietka bola založená na skoršej slovnej ochrannej známke Európskej únie NANA, zapísanej 19. apríla 2011 pod číslom 6218945, označujúcej najmä výrobky zaradené do tried 14, 18 a 26, ktoré pre každú z uvedených tried zodpovedajú tomuto opisu:

6

Dôvod uvádzaný na podporu námietky bol ten, ktorý uvádza článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.

7

Rozhodnutím z 21. januára 2014 námietkové oddelenie námietke čiastočne vyhovelo. Námietka bola zamietnutá z dôvodu neexistencie podobnosti výrobkov, pokiaľ ide o nasledujúce výrobky:

8

Pokiaľ ide o ostatné výrobky uvedené v predmetnom medzinárodnom zápise, námietkové oddelenie námietke vyhovelo z dôvodu pravdepodobnosti zámeny.

9

Žalobkyňa podala na EUIPO 7. marca 2014 proti rozhodnutiu námietkového oddelenia odvolanie na základe článkov 58 až 64 nariadenia č. 207/2009.

10

Prvý odvolací senát EUIPO rozhodnutím z 12. novembra 2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie zamietol. Tento odvolací senát sa okrem iného domnieval, že námietkové oddelenie zamietlo námietku pre nasledujúce výrobky:

11

Odvolací senát sa domnieval, že tieto výrobky a výrobky, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka, nie sú podobné. V rámci toho okrem iného uviedol, že tieto výrobky sú sčasti samostatnými časťami a sčasti surovinami alebo polotovarmi, ktoré slúžia v prvom rade na výrobu iných výrobkov, a sú teda určené špecializovanej, osobitne pozornej verejnosti, kým výrobky, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka, sú hotovými výrobkami, ktoré sú určené konečnému, primerane pozornému spotrebiteľovi. Odvolací senát dospel k záveru, že vzhľadom na neexistenciu podobnosti predmetných výrobkov neexistovala pravdepodobnosť zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami.

12

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

13

EUIPO navrhuje, aby Všeobecný súd:

14

EUIPO tvrdí, že žalobkyňa odôvodňuje veľkú časť svojich tvrdení týkajúcich sa podobnosti výrobkov zaradených to tried 14, 18 a 26 z hľadiska výrobkov, ako sú „opasky“, „odevy“ alebo „nábytok“, „posteľné prádlo“ a „materiál pre umelcov“, ktoré v skutočnosti patria do iných tried, pre ktoré bola skoršia ochranný známka zapísaná, ale ktoré neboli predmetom správneho konania pred EUIPO. Vysvetlivky žalobkyne týkajúce sa týchto ostatných výrobkov sa musia preto považovať za neprípustné.

15

Okrem toho EUIPO tvrdí, že žalobkyňa uvádza prvýkrát pred Všeobecným súdom nové tvrdenia. V tejto súvislosti EUIPO najprv odkazuje na tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého „koža“ a „zvieracie kože“ neslúžia len ako surovina určená na to, aby boli transformované na hotové výrobky, ale že sa taktiež priamo predávajú na trhu ako také, najmä ako dekoračné predmety. Ďalej sa EUIPO domnieva, že je nové aj tvrdenie žalobkyne týkajúce sa skutočnosti, že skoršia ochranná známka, ktorej je majiteľkou, je tiež zapísaná pre „imitácie kože“ ako také. Napokon EUIPO uplatňuje novú povahu tvrdenia žalobkyne týkajúceho sa prístupu odvolacích senátov pri predchádzajúcich rozhodnutiach, v ktorých uviedli podobnosť medzi „kožou“ a „zvieracími kožami“ v zmysle polotovarov na jednej strane a hotovými výrobkami vyrobenými z týchto materiálov na druhej strane. Keďže tieto tvrdenia boli Všeobecnému súdu predložené prvýkrát, je potrebné ich vyhlásiť za neprípustné.

16

Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry je cieľom žaloby podanej na Všeobecný súd podľa článku 65 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 skúmanie zákonnosti rozhodnutí odvolacích senátov. V rámci uvedeného nariadenia sa musí podľa jeho článku 76 toto skúmanie vykonávať pri zohľadnení skutkového a právneho rámca sporu, ako bol predložený odvolaciemu senátu [pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. februára 2005, SPAG/ÚHVT – Dann a Backer (HOOLIGAN), T‑57/03, EU:T:2005:29, bod 17 a citovanú judikatúru].

17

Okrem toho podľa článku 188 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastníci konania nemôžu podaniami predloženými v rámci konania pred Všeobecným súdom meniť predmet konania pred odvolacím senátom.

18

Tvrdenia EUIPO týkajúce sa prípustnosti určitých tvrdení žalobkyne treba skúmať z hľadiska týchto zásad.

19

Pokiaľ ide o prípustnosť tvrdenia žalobkyne týkajúceho sa porovnania predmetných výrobkov s inými výrobkami, ako sú tie, ktoré boli predmetom správneho konania pred EUIPO, treba uviesť, že vo formulári týkajúcom sa námietky žalobkyňa nezaškrtla v rubrike „výrobky a služby, na ktorých sa zakladá námietka“ kolónku „všetky výrobky a služby, ktoré sa zapisujú/prihlasujú“, ale kolónku „nasledujúce výrobky a služby“, a v rámci tejto rubriky uviedla „všetky výrobky tried 14, 18 a 26“. Žalobkyňa teda založila svoju námietku len na výrobkoch zaradených do tried 14, 18 a 26, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka. Tvrdenia žalobkyne týkajúce sa podobnosti s inými výrobkami sú preto vylúčené z predmetu odvolania pred odvolacím senátom, a musia byť teda vyhlásené za neprípustné.

20

Naopak, tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého sú „koža“ a „zvieracie kože“ predávané nielen ako surovina, ale aj ako hotové výrobky, musí byť vyhlásené za prípustné.

21

V bodoch 32 až 35 napadnutého rozhodnutia odvolací senát totiž v podstate vychádzal zo všeobecne známych skutočností – to znamená skutočností, ktoré môže poznať každý alebo s ktorými sa možno oboznámiť prostredníctvom všeobecne prístupných zdrojov –, keď uviedol, že „koža a imitácie kože, ktoré nie sú zahrnuté v iných triedach; zvieracie kože“ sú polotovarmi a sú určené inej verejnosti, ako je verejnosť, pre ktorú sú určené hotové výrobky chránené skoršou ochrannou známkou.

22

Z judikatúry vyplýva, že účastník konania, voči ktorému EUIPO uplatňuje všeobecne známe skutočnosti, môže ich správnosť napadnúť na Všeobecnom súde (rozsudok z 22. júna 2006, Storck/ÚHVT, C‑25/05 P, EU:C:2006:422, bod 52; uznesenie z 3. júna 2009, Zipcar/ÚHVT, C‑394/08 P, neuverejnené, EU:C:2009:334, bod 43, a rozsudok z 10. novembra 2011, LG Electronics/ÚHVT, C‑88/11 P, neuverejnený, EU:C:2011:727, body 28).

23

Okrem toho je potrebné domnievať sa, že tvrdenie žalobkyne týkajúce sa rozhodovacej praxe EUIPO je tiež prípustné vzhľadom na to, že podľa judikatúry má účastník konania právo na ňu poukázať, hoci bolo prvýkrát predložené Všeobecnému súdu, a aj keď je táto prax z obdobia nasledujúceho po ukončení konania pred EUIPO [pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. novembra 2005, Sadas/ÚHVT – LTJ Diffusion (ARTHUR ET FELICIE), T‑346/04, EU:T:2005:420, bod 20].

24

Nakoniec je potrebné vyhlásiť, že tvrdenie žalobkyne týkajúce sa skutočnosti, že skoršia ochranná známka, ktorou je majiteľkou, je taktiež zapísaná pre „imitácie kože“ ako také, je prípustné a treba ho preskúmať z meritórneho hľadiska.

25

Toto tvrdenie žalobkyne sa v podstate týka výkladu zoznamu výrobkov, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka. V tejto súvislosti treba uviesť, že otázka, či je potrebné znenie triedy 18, pokiaľ ide o skoršiu ochrannú známku, vykladať tak, že zahŕňa „kožu“, „imitácie kože“ ako takých a „výrobky z imitácií kože“, alebo či je potrebné ho vykladať v tom zmysle, že sa týka len „kožených výrobkov“ a „výrobkov z imitácií kože“, predstavuje otázku, ktorá bola súčasťou skutkového a právneho rámca pred odvolacím senátom.

26

Na to, aby mohli oddelenia EUIPO skúmať totožnosť alebo podobnosť predmetných výrobkov, musia totiž vždy určiť výrobky, na ktoré sa vzťahujú kolidujúce ochranné známky, a v rámci toho musia prípadne vykonať výklad zoznamu výrobkov, pre ktoré je ochranná známka zapísaná. Tvrdenie týkajúce sa výkladu zoznamu výrobkov, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka, nemožno teda považovať za vybočujúce z rámca sporu tak, ako bolo predložené odvolaciemu senátu. Otázky, ktoré musia byť povinne vyriešené na to, aby sa mohlo rozhodnúť o spore, sú súčasťou skutkového a právneho rámca pred odvolacím senátom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. februára 2005, HOOLIGAN, T‑57/03, EU:T:2005:29, bod 25).

27

Treba uviesť, že žalobkyňa v odôvodnení svojho odvolania pred odvolacím senátom uviedla, že námietkové oddelenie zamietlo námietku pre „kovania a ozdoby na zipsy z drahých kovov“ zaradené do triedy 14, „zvieracie kože“ zaradené do triedy 18 a „zapínania na opasky; kovania a ozdoby na zipsy z drahých kovov“ zaradené do triedy 26.

28

Treba konštatovať, že v tomto výpočte nie sú uvedené „drahé kovy a ich zliatiny“, ako ani „koža a imitácie kože“, pre ktoré bola námietka taktiež zamietnutá.

29

Hoci odvolací senát preskúmal výrobky „koža a imitácie kože“, nebolo tomu tak, pokiaľ ide o „drahé kovy a ich zliatiny“, keďže sa domnieval, že námietkové oddelenie nezamietlo námietku pre tieto výrobky.

30

V tomto ohľade treba uviesť, že z výroku rozhodnutia námietkového oddelenia vyplýva, že hoci toto námietkové oddelenie námietke vyhovelo, pokiaľ ide o „výrobky z drahých kovov a ich zliatín“, námietku pre „drahé kovy a ich zliatiny“, v súvislosti s ktorými sa domnievalo, že neexistovala podobnosť s výrobkami chránenými skoršou ochrannou známkou, naopak zamietlo. Toto oddelenie na strane 6 rozhodnutia námietkového oddelenia uviedlo, že námietku zamietlo pre všetky výrobky, ktoré neboli podobné s výrobkami, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka, čo zahŕňalo „drahé kovy a ich zliatiny“.

31

Keďže sa odvolací senát domnieval, že námietkové oddelenie zamietlo námietku len pre výrobky vymenované v bode 1 napadnutého rozhodnutia, ktorý odkazoval, pokiaľ ide o výrobky zaradené do triedy 14, na ktoré sa vzťahuje predmetný medzinárodný zápis, len na „kovania a ozdoby na zipsy z drahých kovov“ bez akéhokoľvek odkazu na „drahé kovy a ich zliatiny“, účastníci konania boli vyzvaní na základe opatrenia na zabezpečenie priebehu konania podľa článku 89 rokovacieho poriadku, aby sa vyjadrili jednak k rozsahu predmetu sporu pred odvolacím senátom a jednak k prípadnému vplyvu nevyjadrenia sa odvolacieho senátu k „drahým kovom a ich zliatinám“ zaradeným do triedy 14, pokiaľ ide o predmetný medzinárodný zápis, na výsledok tohto sporu.

32

V odpovedi na položené otázky žalobkyňa na jednej strane spresnila, že odvolanie, ktoré podala na odvolací senát, sa týkalo rozhodnutia námietkového oddelenia v celom rozsahu, a to v rozsahu, v akom bola námietka zamietnutá. Odvolanie na odvolacom senáte treba preto chápať v tom zmysle, že spochybňuje aj zamietnutie námietky pre „kožu a imitácie kože“ a „drahé kovy a ich zliatiny“.

33

Žalobkyňa sa domnieva, že nesprávne posúdenie, ktorého sa dopustil odvolací senát, keď nerozhodol o „drahých kovoch a ich zliatinách“, treba sankcionovať zrušením napadnutého rozhodnutia.

34

Na druhej strane EUIPO vyhlásil, že z návrhu podanému žalobkyňou na odvolací senát nevyplýval jasne rozsah predmetu sporu. EUIPO však uviedol, že odvolací senát mal uvedený návrh vykladať tak, že sa týka všetkých výrobkov, pre ktoré námietkové oddelenie zamietlo námietku, čo zahŕňa „kožu a imitácie kože“ a „drahé kovy a ich zliatiny“.

35

Podľa EUIPO nesprávne posúdenie spočívajúce v nerozhodnutí odvolacieho senátu o „drahých kovoch a ich zliatinách“ nemá vplyv na výsledok tohto sporu, o to viac, že žalobkyňa sama neuviedla tieto výrobky vo svojom odvolaní pred EUIPO, ako ani v žalobe pred Všeobecným súdom.

36

Vzhľadom na vyššie uvedené treba konštatovať, že predmetom odvolania podaného žalobkyňou na odvolací senát bolo rozhodnutie námietkového oddelenia v celom rozsahu, a to v rozsahu, v akom bola námietka zamietnutá. Tento záver jasne vyplýva tak z formulára EUIPO týkajúceho sa rozsahu odvolania, ako aj z návrhov predložených vo vyjadrení žalobkyne, ktoré uvádzali dôvody žaloby. V uvedenom formulári totiž žalobkyňa jednak zaškrtla kolónku uvádzajúcu, že rozhodnutie bolo napadnuté v celom rozsahu, a jednak vo svojom vyjadrení navrhla po prvé, aby bola námietka prijatá pre všetky predmetné výrobky, a po druhé, aby bola ochrana predmetného medzinárodného zápisu v Únii v celom rozsahu zamietnutá. Tak žalobkyňa, ako aj EUIPO vo svojich odpovediach na položené otázky ďalej potvrdili, že odvolanie podané žalobkyňou na odvolací senát treba chápať tak, že bolo podané proti rozhodnutiu námietkového oddelenia v celom rozsahu, a to v rozsahu, v akom bola námietka zamietnutá.

37

Treba preto dospieť k záveru, že odvolací senát nerozhodol o odvolaní, ktoré naň bolo podané, v rozsahu, v akom sa týkalo zamietnutia námietky, pokiaľ ide o „drahé kovy a ich zliatiny“ zaradené do triedy 14, týkajúcej sa predmetného medzinárodného zápisu. Odvolací senát tým porušil povinnosť vyplývajúcu z článku 64 ods. 1 prvej vety nariadenia č. 207/2009 rozhodnúť o odvolaní, ktoré naň bolo podané. Túto povinnosť však treba chápať v tom zmysle, že odvolací senát je povinný v plnom rozsahu rozhodnúť o každom bode odvolacieho návrhu, ktorý mu bol predložený, buď vyhovením, alebo zamietnutím pre neprípustnosť, alebo zamietnutím pre nedôvodnosť. Treba uviesť, že nesplnenie tejto povinnosti môže mať vplyv na obsah rozhodnutia odvolacieho senátu, a že ide teda o podstatnú formálnu náležitosť, ktorej porušenie sa môže skúmať ex offo [rozsudok z 10. júna 2008, Gabel Industria Tessile/ÚHVT – Creaciones Garel (GABEL), T‑85/07, EU:T:2008:186, bod 20].

38

Na rozdiel od toho, čo tvrdí EUIPO vo svojich odpovediach na písomné otázky Všeobecného súdu, nemožno predpokladať, že odvolací senát, ktorý zamietol odvolanie v celom rozsahu, potvrdil na základe funkčnej kontinuity stanovisko námietkového oddelenia, pokiaľ ide o „drahé kovy a ich zliatiny“. Z napadnutého rozhodnutia totiž vyplýva, že odvolací senát si nevšimol, že tieto výrobky boli predmetom odvolania, ktoré naň bolo podané. Je teda vylúčené zastávať názor, že odvolací senát mal v úmysle stotožniť sa s úvahami námietkového oddelenia týkajúcimi sa „drahých kovov a ich zliatin“.

39

Okrem toho treba uviesť, že Všeobecný súd nemôže rozhodovať o otázke, ku ktorej sa odvolací senát nevyjadril (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júla 2011, Edwin/ÚHVT, C‑263/09 P, EU:C:2011:452, bod 72). Je tomu tak aj v prejednávanej veci, keďže je nesporné, že odvolací senát sa vôbec nevyjadril k „drahým kovom a ich zliatinám“. Napadnuté rozhodnutie treba preto zrušiť v rozsahu, v akom odvolací senát nerozhodol o „drahých kovoch a ich zliatinách“ zaradených do triedy 14, pokiaľ ide o predmetný medzinárodný zápis.

40

Žalobkyňa v rámci svojej analýzy týkajúcej sa vzťahu medzi výrobkami, na ktoré sa vzťahujú kolidujúce ochranné známky zaradené do triedy 18, tvrdí, že skoršia ochranná známka, ktorej je majiteľkou, bola zapísaná pre „výrobky z kože“, „imitácie kože“ ako také, ako aj pre „ výrobky z imitácií kože“. Jej úvahy vychádzajú z nasledujúcej formulácie zoznamu výrobkov v nemeckom jazyku, t. j. jazyku, v ktorom bola podaná prihláška skoršej ochrannej známky: „Waren aus Leder und Lederimitationen sowie Waren daraus (soweit in Klasse 18 enthalten)“ [výrobky z kože a imitácie kože, ako aj z nich vyrobené výrobky (zaradené do triedy 18)].

41

EUIPO toto tvrdenie žalobkyne spochybňuje. Na jednej strane tvrdí, že formulácia znenia zoznamu tovarov zaradených do triedy 18, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka, sa odlišuje od nasledujúcej formulácie, ktorá je uvedená v Niceskej dohode: „Koža, koženka a výrobky z týchto materiálov, ktoré nie sú zahrnuté v iných triedach…“. Na druhej strane EUIPO tvrdí, že rozsah ochrany priznaný na základe tejto triedy je nepresný a je predmetom rôznych výkladov a každom prípade nespĺňa kritériá jasnosti a presnosti, ktoré Súdny dvor stanovil v rozsudku z 19. júna 2012, Chartered Institute of Patent Attorneys (C‑307/10, EU:C:2012:361).

42

Treba konštatovať, že podľa článku 120 ods. 3 nariadenia č. 207/2009 ‑ podľa ktorého „v prípade pochybností je autentické znenie v tom jazyku [EUIPO], v ktorom bola podaná prihláška ochrannej známky EÚ“ ‑ sa musí v prejednávanej veci uplatniť taký rozsah ochrany, aký priznáva nemecká verzia dotknutého znenia [pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. marca 2013, Event/ÚHVT – CBT Comunicación Multimedia (eventer EVENT MANAGEMENT SYSTEMS), T‑353/11, neuverejnený, EU:T:2013:147, body 14 až 16].

43

Okrem toho treba pripomenúť, že podľa pravidla 2 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 303, 1995, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 189), v znení uplatniteľnom v čase skutkových okolností, musí byť zoznam tovarov a služieb, pre ktoré je ochranná známka prihlásená, formulovaný takým spôsobom, aby bol jasne označený charakter tovarov.

44

Z toho vyplýva, že ten, kto žiada o zápis označenia ako ochrannej známky Európskej únie, musí vo svojej prihláške uviesť zoznam výrobkov alebo služieb, pre ktoré sa zápis žiada, a predložiť pre každý z týchto výrobkov alebo služieb opis, aby bol jasne označený ich charakter [rozsudok z 23. novembra 2011, Pukka Luggage/ÚHVT – Azpiroz Arruti (PUKKA), T‑483/10, neuverejnený, EU:T:2011:692, bod 37).

45

Táto požiadavka jasnosti bola okrem iného posilnená rozsudkom z 19. júna 2012, Chartered Institute of Patent Attorneys (C‑307/10, EU:C:2012:361), na ktorý odkazuje EUIPO vo svojich pripomienkach, v rámci ktorého Súdny dvor rozhodol, že výrobky alebo služby, pre ktoré sa prihlasuje ochranná známka Európskej únie, musia byť prihlasovateľom identifikované dostatočne jasne a presne, aby umožnili príslušným orgánom a hospodárskym subjektom určiť rozsah ochrany udeľovanej prostredníctvom ochrannej známky iba na tomto základe (rozsudok z 19. júna 2012, Chartered Institute of Patent Attorneys, C‑307/10, EU:C:2012:361, bod 64).

46

Treba uviesť, že v prejednávanej veci sa môže vyššie uvedená nemecká formulácia chápať dvoma rôznymi spôsobmi. Na jednej strane ju možno vykladať spôsobom navrhovaným žalobkyňou, ako je uvedené v bode 40 vyššie. Takýto výklad vychádza z predpokladu, že vzhľadom na to, že slovo „výrobky“ je použité tak na začiatku, ako aj na konci popisu výrobkov zaradených do dotknutej triedy 18, prvé použitie tohto slova odkazuje len na prvok „koža“, kým výraz „sowie Waren daraus (soweit in Klasse 18 enthalten)“ [ako aj z nich vyrobené výrobky (zaradené do triedy 18)] sa týka prvku „imitácie kože“. Z toho vyplýva, že v rámci tohto výkladu sú uvedeným znením pokryté taktiež „imitácie kože“. Na druhej strane túto formuláciu možno tiež chápať v zmysle, ktorý uvádza EUIPO, a to tak, že odkazuje len na „výrobky z kože a výrobky z imitácií kože“ ako hotové výrobky.

47

Treba konštatovať, že povolením dvoch rôznych vyššie uvedených výkladov je formulácia zvolená žalobkyňou, pokiaľ ide o znenie zoznamu výrobkov zaradených do triedy 18, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka, nejednoznačná a v dôsledku toho nemôže spĺňať požiadavku jasnosti, ktorá vyplýva z pravidla 2 ods. 2 nariadenia č. 2868/95 a judikatúry. Treba uviesť, že samotná žalobkyňa vyvolala túto nejednoznačnosť tým, že pridala slová „Waren aus“ (výrobky z) pred všeobecné uvedenie triedy 18. V súlade s judikatúrou pripomenutou v bodoch 44 a 45 vyššie však prináležalo žalobkyni, aby spresnila znenie zoznamu výrobkov zaradených do triedy 18, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka. Konkrétne, pokiaľ žalobkyňa mala v úmysle požiadať o ochranu pre „imitácie kože“, prináležalo jej zvoliť formuláciu pre zoznam výrobkov, z ktorej tento úmysel jasne vyplýva.

48

Je potrebné domnievať sa, že majiteľka ochrannej známky nemôže mať prospech z porušenia svojej povinnosti uviesť zoznam výrobkov jasným a presným spôsobom. Dotknuté znenie sa nesmie v nijakom prípade vykladať tak, že v prospech žalobkyne zahŕňa aj „imitácie kože“ ako také.

49

Treba preto tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého je skoršia ochranná známka chránená pre „imitácie kože“, zamietnuť.

50

Žalobkyňa v podstate uvádza jediný žalobný dôvod založený na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.

51

Žalobkyňa zakladá žalobu na viacerých výhradách týkajúcich sa posúdenia vykonaného odvolacím senátom v napadnutom rozhodnutí, ktoré sa týka neexistencie pravdepodobnosti zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami. Konkrétne žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát sa nesprávne domnieval, že výrobky, na ktoré sa vzťahuje predmetný medzinárodný zápis, a výrobky, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka, nie sú podobné. V dôsledku toho zastáva názor, že odvolací senát nesprávne dospel k záveru, že neexistuje pravdepodobnosť zámeny.

52

EUIPO tvrdenia žalobkyne spochybňuje.

53

V prvom rade treba uviesť, že podľa článku 151 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 od dátumu zápisu podľa článku 3 ods. 4 protokolu k Madridskej dohode o medzinárodnom zápise ochranných známok prijatého v Madride 27. júna 1989 (Ú. v. EÚ L 296, 2003, s. 22; Mim. vyd. 17/001, s. 317) má medzinárodný zápis, v ktorom je vyznačená Európska únia, ten istý účinok ako prihláška ochrannej známky Európskej únie. Článok 156 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 stanovuje, že medzinárodný zápis, v ktorom je vyznačená Európska únia, podlieha námietkam rovnako ako zverejnené prihlášky ochranných známok Európskej únie.

54

Podľa článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 sa na základe námietky majiteľa skoršej ochrannej známky ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, nezapíše, ak pre jej zhodnosť alebo podobnosť so skoršou ochrannou známkou a zhodnosť alebo podobnosť tovarov alebo služieb, na ktoré sa vzťahujú tieto ochranné známky, existuje pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti, pokiaľ ide o územie, na ktorom je skoršia ochranná známka chránená. Pravdepodobnosť zámeny zahŕňa aj pravdepodobnosť asociácie so skoršou ochrannou známkou.

55

Podľa ustálenej judikatúry pravdepodobnosť zámeny predstavuje pravdepodobnosť, že verejnosť sa môže domnievať, že predmetné výrobky alebo služby pochádzajú od rovnakého podniku alebo prípadne od podnikov, ktoré sú ekonomicky prepojené. Podľa tej istej judikatúry sa má pravdepodobnosť zámeny posudzovať celkovo podľa toho, ako príslušná skupina verejnosti vníma označenia a dotknuté tovary alebo služby s prihliadnutím na všetky rozhodujúce skutočnosti prejednávanej veci, najmä vzájomnú súvislosť medzi podobnosťou označení a podobnosťou označených tovarov alebo služieb [pozri rozsudky z 29. septembra 1998, Canon, C‑39/97, EU:C:1998:442, body 16, 17 a 29 a citovanú judikatúru, a z 9. júla 2003, Laboratorios RTB/ÚHVT – Giorgio Beverly Hills (GIORGIO BEVERLY HILLS), T‑162/01, EU:T:2003:199, body 30 až 33 a citovanú judikatúru].

56

Na účely uplatnenia článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 predpokladá pravdepodobnosť zámeny súčasne zhodnosť alebo podobnosť kolidujúcich ochranných známok, ako aj zhodnosť alebo podobnosť tovarov alebo služieb, ktoré označujú. V tomto prípade ide o kumulatívne podmienky [pozri rozsudok z 8. marca 2013, Mayer Naman/ÚHVT – Daniel e Mayer (David Mayer), T‑498/10, neuverejnený, EU:T:2013:117, bod 47 a citovanú judikatúru].

57

Vzhľadom na vyššie uvedené zásady treba preskúmať, či odvolací senát správne konštatoval, že pokiaľ ide o predmetné výrobky, medzi kolidujúcimi ochrannými známkami neexistovala pravdepodobnosť zámeny.

58

Podľa judikatúry treba v rámci celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny zobrať do úvahy priemerného spotrebiteľa kategórie dotknutých výrobkov, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný. Tiež treba zohľadniť skutočnosť, že úroveň pozornosti priemerného spotrebiteľa sa môže meniť v závislosti od kategórie dotknutých výrobkov alebo služieb [pozri rozsudok z 13. februára 2007, Mundipharma/ÚHVT – Altana Pharma (RESPICUR), T‑256/04, EU:T:2007:46, bod 42 a citovanú judikatúru].

59

V prejednávanej veci treba zastávať názor, že vzhľadom na skutočnosť, že skoršia ochranná známka je ochrannou známkou Európskej únie, je územím relevantným na posúdenie pravdepodobnosti zámeny územie Únie, čo odvolací senát správne konštatoval a čo žalobkyňa ďalej nespochybňuje.

60

Naopak, žalobkyňa spochybňuje záver odvolacieho senátu, podľa ktorého pozostáva relevantná skupina spotrebiteľov, z hľadiska ktorej treba posúdiť pravdepodobnosť zámeny, zo špecializovanej osobitne pozornej verejnosti.

61

Vzhľadom na to, že sa argumentácia predložená žalobkyňou v tomto ohľade z veľkej časti prekrýva s niektorými skutočnosťami, ktoré vyplývajú z analýzy patriacej do porovnania predmetných výrobkov, tieto tvrdenia budú skúmané v štádiu skúmania podobnosti uvedených výrobkov.

62

Skúmanie žaloby treba preto vykonať v rámci porovnania výrobkov.

63

V napadnutom rozhodnutí odvolací senát na jednej strane konštatoval, že dve skupiny predmetných výrobkov zaradených do tried 14 a 26, na ktoré sa vzťahuje predmetný medzinárodný zápis a skoršia ochranná známka, sa odlišovali svojou povahou, svojím určením a svojím používaním. Dospel k záveru, že neexistencia podobnosti uvedených výrobkov z dôvodu, že zipsy, kovania a ozdoby na zipsy z drahých kovov sú samostatnými časťami, ktoré sa používajú v prvom rade na výrobu alebo zdobenie zipsov alebo opaskov, a sú teda polotovarmi, zatiaľ čo výrobky patriace do tried 14 a 26, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka, sú hotové výrobky, ktoré sčasti slúžia na zobrazovanie hodín a meranie času („hodinárske výrobky“ a „nástroje na meranie času“) a sčasti ako bižutéria alebo ozdoby.

64

Odvolací senát navyše uviedol, že predmetné výrobky neboli vo vzťahu komplementarity, keďže sporné samostatné časti nie sú nevyhnutné ani dôležité pre používanie hotových výrobkov zaradených do tried 14 a 26, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka. Okrem toho predmetné výrobky sa ponúkajú prostredníctvom tých istých distribučných kanálov. Ich príslušné funkcie sú úplne odlišné a navyše nie sú ani konkurenčné. Napokon vzhľadom na to, že predmetné výrobky nie sú určené tej istej verejnosti, nie sú teda vzájomne zameniteľné. V dôsledku toho odvolací senát dospel k záveru, že predmetné výrobky zaradené do tried 14 a 26 nie sú podobné.

65

Odvolací senát sa na druhej strane domnieval, že hotové výrobky, najmä „tašky“ zaradené do triedy 18, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka, sa tak svojou povahou, ako aj svojím určením odlišujú od samostatných častí zaradených do tried 14 a 26, na ktoré sa vzťahuje predmetný medzinárodný zápis. Aj za predpokladu, že by samostatné časti zipsu a opaskov boli potrebné na používanie hotových výrobkov patriacich do triedy 18, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka, v rozsahu, v akom posledné uvedené výrobky zahŕňajú zipsy alebo opasky, alebo popruhy, príslušní spotrebitelia preto ešte nebudú predpokladať, že tieto výrobky ponúkajú tí istí výrobcovia.

66

Žalobkyňa spochybňuje posúdenie odvolacieho senátu z viacerých dôvodov. V prvom rade tvrdí, že odvolací senát nezohľadnil skutočnosť, že predmetné výrobky sa mohli používať aj oddelene ako samostatné výrobky určené taktiež konečným spotrebiteľovom. V tomto ohľade žalobkyňa odkazuje predovšetkým na rozmanitosť výrobkov označených výrazom „ozdoby na zipsy“ – ako sú prívesky, retiazky a krúžky –, ktoré môžu byť na zipsy doplnené na účely ozdoby hotových výrobkov, ako sú tašky alebo odevy. Takisto „zapínania na opasky“ sa predávajú ako samostatné výrobky umožňujúce končeným spotrebiteľom napríklad pripevniť k telu dlhé látky, ako sú látky na zahalenie, zaväzovacie šaty alebo rúcha, alebo zvýrazniť tvar. Žalobkyňa navyše tvrdí, že predmetné výrobky distribuujú tí istí výrobcovia, kupuje ich tá istá verejnosť a sú ponúkané v tých istých predajných miestach. Dotknutá verejnosť sa preto môže domnievať, že medzi dotknutými výrobkami existuje bezprostredná blízkosť a vzťah komplementarity. Okrem toho doplňujúci charakter uvedených výrobkov je založený na konvergencii ich účelu estetickej povahy s cieľom ozdobenia hotových výrobkov.

67

EUIPO tvrdenia žalobkyne spochybňuje.

68

Na úvod je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry je pri posudzovaní podobnosti medzi dotknutými tovarmi alebo službami potrebné zohľadniť všetky rozhodujúce okolnosti, ktorými sa vyznačuje vzťah medzi tovarmi alebo službami. Tieto okolnosti zahŕňajú predovšetkým ich povahu, určenie, používanie, ako aj konkurenčný alebo doplňujúci charakter. Môžu sa tiež zohľadniť iné okolnosti, ako napríklad distribučné kanály dotknutých výrobkov [pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2007, El Corte Inglés/ÚHVT – Bolaños Sabri (PiraÑAM diseño original Juan Bolaños), T‑443/05, EU:T:2007:219, bod 37 a citovanú judikatúru].

69

V prvom rade, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého sa predmetné výrobky zaradené do tried 14 a 26, t. j. „ozdoby na zipsy z drahých kovov“ a „zapínania na opasky“, môžu taktiež priamo predávať konečnému spotrebiteľovi ako samostatné výrobky, treba konštatovať, že aj za predpokladu, že by tomu tak mohlo byť, nič to nemení na tom, že táto okolnosť nemôže spochybniť skutočnosť, že tieto výrobky sú určené na to, aby boli predávané hlavne odborníkom, ktorí vyrábajú hotové výrobky, a presnejšie výrobcom opaskov a zipsov.

70

Tento záver nie je spochybnený tvrdeniami predloženými žalobkyňou. V tejto súvislosti treba konkrétne uviesť, že tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého „zapínania na opasky“ umožňujú spotrebiteľom pripevniť k telu látky na zahalenie, uväzovacie šaty alebo rúcha, nemožno prijať. „Zapínania na opasky“ sú totiž svojou samotnou povahou a určením výrobkami určenými na zapínanie opaskov a nie výrobkami používanými na účely využitia uvedeného žalobkyňou.

71

Navyše treba uviesť, že žalobkyňa potvrdzuje, že predmetné výrobky sú distribuované tými istými výrobcami alebo výrobcami, ktorí sú medzi sebou prepojení, a ponúkané na tých istých distribučných miestach a navyše v tých istých oddeleniach. V tomto ohľade sa však obmedzuje na jednoduché tvrdenie, pričom nespresňuje, ktorý druh podniku podľa nej vyrába tak predmetné výrobky, ako aj výrobky, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka a v ktorých distribučných miestach sa tieto výrobky ponúkajú.

72

V druhom rade, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne vychádzajúce z doplňujúceho charakteru predmetných výrobkov – založené na konvergencii ich účelu estetickej povahy spočívajúceho v ozdobení hotových výrobkov –, je potrebné ho zamietnuť.

73

V tejto súvislosti je potrebné v prvom rade uviesť, že z hľadiska judikatúry sa tovary alebo služby dopĺňajú, ak medzi nimi existuje úzky vzťah v tom zmysle, že jeden je nevyhnutný alebo dôležitý pre použitie druhého tak, že spotrebitelia si môžu myslieť, že zodpovednosť za výrobu týchto tovarov alebo za poskytnutie týchto služieb pripadá rovnakému podniku [rozsudok z 30. apríla 2015, Tecalan/ÚHVT – Ensinger (TECALAN), T‑100/14, neuverejnený, EU:T:2015:251, bod 40; pozri v tomto zmysle aj rozsudok z 22. januára 2009, Commercy/ÚHVT – easyGroup IP Licensing (easyHotel), T‑316/07, EU:T:2009:14, body 57 a 58 a citovaná judikatúra].

74

Okrem toho podľa judikatúry musí byť estetická komplementárnosť medzi tovarmi založená na skutočnej estetickej potrebe v tom zmysle, že tovar je nevyhnutný alebo dôležitý pre použitie druhého a že spotrebitelia považujú za obvyklé a bežné používať uvedené tovary [rozsudok z 11. júla 2007, Mülhens/ÚHVT – Minoronzoni (TOSCA BLU), T‑150/04, EU:T:2007:214, bod 36; pozri v tomto zmysle aj rozsudok z 1. marca 2005, Sergio Rossi/ÚHVT – Sissi Rossi (SISSI ROSSI), T‑169/03, EU:T:2005:72, body 60 a 62).

75

V prejednávanej veci treba zastávať názor, že predmetné výrobky, t. j. jednak „zapínania na opasky“ a „kovania a ozdoby na zipsy z drahých kovov“ zaradené do tried 14 a 26, na ktoré sa vzťahuje predmetný medzinárodný zápis, a jednak tovary zaradené do tých istých tried, ktoré sú chránené skoršou ochrannou známkou, t. j. hodinárske výrobky, bižutéria alebo aj dekoratívne výrobky, ako sú prívesky na kľúče, dekoratívne výrobky z drahých kovov, ako aj umelé kvety, nie sú z dôvodu ich odlišnej povahy nevyhnutné ani dôležité pre ich príslušné používanie.

76

Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne týkajúce sa komplementárnosti, ktorá existuje medzi „ozdobami na zipsy z drahých kovov“ na jednej strane a „taškami“ zaradenými do triedy 18, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka na druhej strane, treba uviesť, že „ozdoby na zipsy z drahých kovov“ nie sú dôležité alebo nevyhnutné na používanie tašky. Taška, aj keď má zips, sa totiž môže používať bez doplnenia ozdoby na tomto zipse. Navyše, ak sa otázka skúma z hľadiska dôležitosti, prípadne nevyhnutnosti „tašiek“ na používanie „kovaní a ozdôb na zipsy“, treba uviesť, že je iste pravda, že na účely používania ozdoby na zipsy je potrebný výrobok, ktorý má zips. Treba však konštatovať, že tašky nie sú jedinými výrobkami, ktorú môžu disponovať takýmto systémom zatvárania. Ozdoba na zipsy sa môže taktiež používať napríklad na odevoch, ktoré majú zips. Navyše v tejto súvislosti treba konštatovať, že existujú tašky, ktoré systém zipsu nemajú. Vzťah existujúci medzi „ozdobami na zipsy z drahých kovov“ a „taškami“ nie je teda veľmi úzky. V tejto súvislosti treba uviesť, že na účely konštatovania podobnosti medzi výrobkami z dôvodu ich komplementárnosti nepostačuje, aby bol výrobok nevyhnutný alebo dôležitý na použitie iného výrobku, ale je ešte potrebné, aby táto okolnosť mala za následok, že spotrebiteľ si môže myslieť, že zodpovednosť za ich výrobu nesie ten istý podnik (pozri bod 73 vyššie). Inými slovami, treba skúmať, či sú „tašky“ natoľko dôležité pre používanie „ozdôb na zipsy“, aby si verejnosť mohla myslieť, že zodpovednosť za výrobu týchto tovarov nesie ten istý podnik [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. mája 2013, Sanco/ÚHVT – Marsalman (Zobrazenie kurčaťa), T‑249/11, EU:T:2013:238, bod 39]. Je potrebné zastávať názor, že vzťah existujúci medzi „ozdobami na zipsy z drahých kovov“ a „taškami“ nie je dostatočne úzky na to, aby si spotrebitelia mohli myslieť, že zodpovednosť za výrobu týchto výrobkov nesie ten istý podnik. Verejnosť neočakáva, že výrobca tašiek ponúka na predaj aj ozdoby na zipsy.

77

Okrem toho treba uviesť, ako uviedol odvolací senát v bode 26 napadnutého rozhodnutia, že skutočnosť, že všetky sporné predmety môžu slúžiť na dekoratívne účely, nie je postačujúca na preukázanie podobnosti výrobkov. Táto okolnosť predstavuje totiž príliš všeobecný faktor, aby mohol sám osebe odôvodniť záver, podľa ktorého sú predmetné výrobky doplňujúce a v dôsledku toho podobné.

78

Z vyššie uvedeného vyplýva, že tvrdenie žalobkyne týkajúce sa údajnej komplementárnosti predmetných výrobkov treba zamietnuť.

79

Pokiaľ ide o ostatné relevantné faktory na základe judikatúry citovanej v bode 68 vyššie, je potrebné na jednej strane pripomenúť, že žalobkyňa sama pripustila, že predmetné výrobky neboli v konkurenčnom vzťahu. Na druhej strane je potrebné konštatovať, že dotknuté výrobky nie sú z dôvodu svojej odlišnej povahy ani vzájomne nahraditeľné.

80

Vzhľadom na predchádzajúce skutočnosti odvolací senát dospel k záveru bez toho, aby sa dopustil nesprávneho posúdenia, že neexistuje podobnosť medzi predmetnými výrobkami.

81

Odvolací senát sa v napadnutom rozhodnutí v podstate domnieval, že „koža“, „imitácie kože“ a „zvieracie kože“ zaradené do triedy 18, na ktoré sa vzťahuje predmetný medzinárodný zápis, sú surovinami alebo polotovarmi, ktoré sú určené na ďalšie spracovanie alebo transformáciu a ktoré sú v dôsledku toho určené výrobcom kožených výrobkov, a teda špecializovanej verejnosti. Odvolací senát sa domnieval, že uvedené tovary sú v podstate odlišné od výrobkov, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka, ktoré sú hotovými výrobkami určenými konečným spotrebiteľom. Podľa odvolacieho senátu nie je skutočnosť, že predmetné polotovary sú potrebné na výrobu niekoľkých hotových výrobkov, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka, ako sú tašky a cestovné tašky každého druhu, peňaženky, alebo aj náprsné tašky, postačujúca na konštatovanie podobnosti dotknutých výrobkov, keďže tieto hotové výrobky sa môžu vyrábať aj z iných materiálov. Verejnosť teda nepredpokladá, že výrobky ponúkajú tí istí výrobcovia. Odvolací senát na základe toho dospel k záveru, že medzi predmetnými tovarmi zaradenými do triedy 18 neexistuje podobnosť.

82

Žalobkyňa spochybňuje toto posúdenie odvolacieho senátu z viacerých dôvodov. Na úvod uvádza, že rôzne odvolacie senáty EUIPO už v rámci predchádzajúcich rozhodnutí pripustili možnosť uplatniť podobnosť medzi kožou, imitáciami kože a zvieracími kožami v zmysle polotovarov na jednej strane a hotovými výrobkami vyrobenými z týchto materiálov na druhej strane. Okrem toho žalobkyňa tvrdí, že koža, imitácie kože ani zvieracie kože sa nepredávajú výlučne ako polotovary alebo suroviny, ale môžu sa predávať ako také aj priamo konečnému spotrebiteľovi. V tejto súvislosti žalobkyňa odkazuje na používanie týchto výrobkov ako dekoračných predmetov, ako sú koberce na podlahu alebo koberce na stenu. Navyše zvieracie kože sa taktiež používajú ako podložky alebo ochrana na stoličky. V týchto prípadoch sporné výrobky nie sú transformované na iné výrobky, ale sú používané ako samostatné výrobky. Podľa názoru žalobkyne sú teda predmetné výrobky podobné.

83

EUIPO tvrdenia žalobkyne spochybňuje.

84

V prvom rade, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne týkajúce sa predchádzajúcej rozhodovacej praxe odvolacích senátov, podľa ktorej sú koža a zvieracie kože v zmysle polotovaru na jednej strane a výrobky vyrobené z týchto materiálov na druhej strane podobné, treba uviesť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že rozhodnutia o zápise označenia ako ochrannej známky Európskej únie, ktoré odvolacie senáty EUIPO prijímajú podľa nariadenia č. 207/2009, patria do výkonu presne vymedzenej právomoci a nie do diskrečnej právomoci. Zákonnosť uvedených rozhodnutí sa preto musí posúdiť výlučne na základe tohto nariadenia a nie na základe rozhodovacej praxe predchádzajúcej týmto rozhodnutiam [rozsudky z 26. apríla 2007, Alcon/ÚHVT, C‑412/05 P, EU:C:2007:252, bod 65 a z 24. novembra 2005, Sadas/ÚHVT – LTJ Diffusion (ARTHUR ET FELICIE), T‑346/04, EU:T:2005:420, bod 71]. Navyše a v každom prípade treba zdôrazniť, že Všeobecný súd už rozhodol, že „koža a imitácie kože“ a výrobky z týchto materiálov, ako sú tašky, cestovné tašky, dáždniky, slnečníky, vychádzkové palice, ktoré sú v prejednávanej veci chránené skoršou ochrannou známkou, nie sú podobné [pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. novembra 2010, Vidieffe/ÚHVT – Ellis International Group (GOTHA), T‑169/09, neuverejnený, EU:T:2010:484, body 7 a 29].

85

V druhom rade, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého sa koža, imitácie kože a zvieracie kože, nepredávajú výlučne ako polotovary alebo suroviny, ale môžu sa tiež predávať ako samostatné tovary priamo konečnému spotrebiteľovi, je potrebné domnievať sa, že aj za predpokladu, že by tomu tak mohlo byť, nič to nemení na tom, že táto okolnosť nemôže spochybniť skutočnosť, že tieto tovary sú určené najmä odbornej verejnosti [pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. novembra 2016, Birkenstock Sales/EUIPO (Vyobrazenie pretínajúcich sa vlnoviek), T‑579/14, vec v odvolacom konaní, EU:T:2016:650, bod 32].

86

Navyše treba konštatovať, že „koža a imitácie kože; zvieracie kože“ majú odlišnú povahu a účel ako výrobky, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka. Hoci výrobky, na ktoré sa vzťahuje predmetný medzinárodný zápis, slúžia hlavne na to, že poskytujú surovinu pre výrobcov výrobkov z kože, imitácií kože a zvieracích koží, výrobky, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka, slúžia na pokrytie a oblečenie častí ľudského tela, prenášanie predmetov a ochranu pred dažďom a slnkom. V tejto súvislosti treba okrem iného uviesť, že súd Únie pripustil, že časť výrobkov, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka, ako sú „dáždniky“ a „slnečníky“, sa tiež môžu považovať nad rámec ich hlavnej funkcie za výrobky patriace do módneho sektora v širšom zmysle slova, keďže môžu prispieť k vytvoreniu istého vonkajšiemu imidžu daného spotrebiteľa (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. novembra 2016, Vyobrazenie pretínajúcich sa vlnoviek, T‑579/14, vec v odvolacom konaní, EU:T:2016:650, bod 118 a citovanú judikatúru).

87

Predmetné výrobky sú z dôvodu ich odlišnej povahy zvyčajne vyrábané rôznymi výrobcami a predávané prostredníctvom rôznych distribučných kanálov. Medzi týmito výrobkami neexistuje ani konkurenčný vzťah.

88

Pokiaľ ide o prípadnú komplementaritu „kože a imitácií kože; zvieracích koží“ s určitými výrobkami zaradenými do triedy 18, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka, treba pripomenúť, že podľa judikatúry sa dopĺňajú tie výrobky, medzi ktorými existuje úzky vzťah v tom zmysle, že jeden je nevyhnutný alebo dôležitý pre použitie druhého tak, že spotrebitelia si môžu myslieť, že zodpovednosť za výrobu týchto výrobkov pripadá rovnakému podniku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2007, PiraÑAM diseño original Juan Bolaños, T‑443/05, EU:T:2007:219, bod 48 a citovanú judikatúru). V prejednávanej veci treba konštatovať, že žalobkyňa nespresnila dôvody, pre ktoré sú dotknuté výrobky nevyhnutné alebo aspoň dôležité pre ich príslušné použitie.

89

Žalobkyňa nemôže tvrdiť, že výrobky označené skoršou ochrannou známkou a „koža a imitácie kože; zvieracie kože“ sa dopĺňajú z dôvodu, že prvé uvedené výrobky sú vyrobené z kože, imitácií kože a zvieracích koží. V tejto súvislosti treba zastávať názor, že odvolací senát v bodoch 34 až 36 napadnutého rozhodnutia konštatoval správne, že skutočnosť, že výrobky zaradené do triedy 18, na ktoré sa vzťahuje predmetný medzinárodný zápis, sú potrebné na výrobu určitých výrobkov zaradených do triedy 18, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka, ako sú tašky a cestovné tašky každého druhu, nepostačuje na konštatovanie podobnosti dotknutých výrobkov, keďže tieto výrobky sa môžu vyrábať aj z iných materiálov, a verejnosť teda nepredpokladá, že uvedené výrobky sú ponúkané tými istými výrobcami.

90

Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolací senát dospel bez toho, aby sa dopustil nesprávneho posúdenia, k záveru, že neexistuje podobnosť medzi výrobkami zaradenými do triedy 18.

91

Treba uviesť, že vzhľadom na to, že jedna z kumulatívnych podmienok vyžadovaných na to, aby bolo možné konštatovať pravdepodobnosť zámeny, nie je v prejednávanej veci splnená, sú tvrdenia žalobkyne týkajúce sa podobnosti označení neúčinné.

92

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba konštatovať, že odvolací senát správne dospel k záveru, že pokiaľ ide o predmetné výrobky, medzi kolidujúcimi ochrannými známkami neexistuje pravdepodobnosť zámeny.

93

Z toho vyplýva, že napadnuté rozhodnutie musí byť zrušené v rozsahu, v akom odvolací senát nerozhodol o odvolaní, ktoré naň bolo podané, pokiaľ ide o „drahé kovy a ich zliatiny“ zaradené do triedy 14, na ktoré sa vzťahuje predmetný medzinárodný zápis. V zostávajúcej časti treba žalobu zamietnuť.

94

Podľa článku 134 ods. 3 rokovacieho poriadku, ak mali účastníci konania úspech len v časti predmetu konania, každý z nich znáša vlastné trovy konania.

95

Je teda opodstatnené rozhodnúť, že každý účastník konania znáša vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora),

rozhodol a vyhlásil: