Spojené veci T‑109/05 a T‑444/05

Navigazione Libera del Golfo Srl (NLG)

proti

Európskej komisii

„Prístup k dokumentom – Nariadenie (ES) č. 1049/2001 – Dokumenty týkajúce sa nákladových položiek vyplývajúcich zo záväzkov služby vo verejnom záujme v oblasti štátnej pomoci – Zamietnutie prístupu – Výnimka vzťahujúca sa na ochranu obchodných záujmov tretej osoby – Služobné tajomstvo – Povinnosť odôvodnenia – Rovnosť zaobchádzania – Dokumenty pochádzajúce z členského štátu“

Abstrakt rozsudku

1.      Žaloba o neplatnosť – Záujem na konaní – Žalobca napádajúci rozhodnutie, ktorým mu bol zamietnutý prístup k dokumentom inštitúcie

(Článok 230 ES)

2.      Európska únia – Inštitúcie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah

(Článok 253 ES; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001)

3.      Žaloba o neplatnosť – Akty, ktoré možno napadnúť žalobou – Pojem – Akty so záväznými právnymi účinkami – Prípravné akty – Vylúčenie

(Článok 230 ES; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001)

4.      Európska únia – Inštitúcie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Reštriktívny výklad a uplatnenie

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 2 a 3)

5.      Európska únia – Inštitúcie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Ochrana obchodných záujmov tretej osoby – Možnosť opierať sa o všeobecné domnienky, ktoré sa uplatňujú na určité kategórie dokumentov

(Článok 255 ES; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 2 prvá zarážka; nariadenie Rady č. 659/1999)

6.      Európska únia – Inštitúcie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Ochrana obchodných záujmov tretej osoby – Pojem obchodné tajomstvo

(Článok 287 ES; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 2 prvá zarážka)

7.      Európska únia – Inštitúcie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Prevažujúci verejný záujem, ktorý odôvodňuje zverejnenie dokumentov

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 2 a 3)

8.      Európska únia – Inštitúcie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Dokumenty pochádzajúce z členského štátu

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 5)

9.      Európska únia – Inštitúcie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Dokumenty pochádzajúce z členského štátu – Možnosť členského štátu požiadať inštitúciu o nezverejnenie dokumentov

(Článok 10 ES; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 1 až 3 a 5, články 7 a 8)

10.    Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Náprava nedostatku odôvodnenia počas sporového konania – Neprípustnosť

(Článok 253 ES)

1.      Každá osoba môže požiadať o prístup k akémukoľvek dokumentu inštitúcie bez toho, aby sa na tento prístup vyžadovalo osobitné odôvodnenie. V dôsledku toho osoba, ktorej bol zamietnutý prístup k dokumentu alebo k časti dokumentu, má už len z tohto jediného dôvodu záujem na zrušení rozhodnutia o zamietnutí. Skutočnosť, že rozhodnutie, ktoré odôvodňovalo žiadosť o prístup k dokumentom, bolo zrušené, nebráni tomu, aby dotknutá osoba naďalej mala záujem na konaní proti rozhodnutiu o zamietnutí prístupu k dokumentom, pokiaľ požadované dokumenty neboli zverejnené a rozhodnutie o zamietnutí prístupu zostáva v platnosti.

(pozri body 62, 63)

2.      Pokiaľ ide o žiadosť o prístup k dokumentom, ak predmetná inštitúcia takýto prístup odmietne, musí na základe informácií, ktorými disponuje, v každom konkrétnom prípade preukázať, že na dokumenty, ku ktorým sa prístup požaduje, sa skutočne vzťahujú výnimky upravené v nariadení č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie. Uviesť dôvody dôvernosti každého dokumentu bez toho, aby bol odhalený jeho obsah, čím by bola výnimka zbavená svojho podstatného účelu, však môže byť nemožné.

Inštitúcii, ktorá zamietla prístup k dokumentu, teda prislúcha predložiť odôvodnenie umožňujúce pochopiť a overiť jednak, či sa požadovaného dokumentu skutočne týka oblasť, na ktorú sa vzťahuje uvádzaná výnimka, a jednak, či je potreba ochrany súvisiaca s touto výnimkou skutočná. Odôvodnenie rozhodnutia zamietajúceho prístup k dokumentom tak musí pre každú dotknutú kategóriu dokumentov obsahovať aspoň osobitné dôvody, pre ktoré predmetná inštitúcia zastáva názor, že na zverejnenie požadovaných dokumentov sa vzťahujú výnimky stanovené v nariadení č. 1049/2001.

Nevyžaduje sa teda, aby boli v odôvodnení presne uvedené všetky relevantné právne a skutkové okolnosti, pretože otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky nariadenia č. 1049/2001, sa má posudzovať nielen s ohľadom na jeho znenie, ale i na jeho kontext, ako aj s ohľadom na všetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblasť.

(pozri body 82 – 84, 88)

3.      V rámci konania o prístupe verejnosti k dokumentom Komisie z článku 8 nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie vyplýva, že odpoveď na prvú žiadosť predstavuje len prvé zaujatie stanoviska, ktoré dáva žiadateľovi možnosť vyzvať generálneho tajomníka Komisie, aby toto stanovisko prehodnotil.

V dôsledku toho iba opatrenie prijaté generálnym tajomníkom Komisie, ktoré má povahu rozhodnutia a v celom rozsahu nahrádza predtým zaujaté stanovisko, môže vyvolať právne účinky, ktoré majú vplyv na záujmy žiadateľa, a preto môže byť predmetom žaloby o neplatnosť. Z toho vyplýva, že odpoveď na prvú žiadosť nemá právne účinky a nemôže byť považovaná za napadnuteľný akt.

(pozri body 101, 102)

4.      Výnimky z prístupu k dokumentom treba vykladať a uplatňovať reštriktívnym spôsobom, aby nebolo znemožnené uplatnenie všeobecnej zásady spočívajúcej v poskytnutí čo najširšieho prístupu k dokumentom, ktoré majú inštitúcie, verejnosti.

Preskúmanie požadované na účely spracovania žiadosti o prístup k dokumentom musí mať konkrétnu povahu. Samotná okolnosť, že dokument sa týka záujmu chráneného výnimkou, nemôže stačiť na odôvodnenie uplatnenia tejto výnimky. Takéto uplatnenie môže byť v zásade odôvodnené iba za predpokladu, že inštitúcia predtým posúdi po prvé, či prístup k dokumentu môže konkrétne a skutočne ohroziť chránený záujem, a po druhé, či v prípadoch uvedených v článku 4 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie neexistuje prevažujúci verejný záujem odôvodňujúci zverejnenie daného dokumentu. Okrem toho musí byť nebezpečenstvo ohrozenia chráneného záujmu primerane predvídateľné a nie čisto hypotetické.

Navyše právo verejnosti na prístup k dokumentom inštitúcií sa zameriava len na dokumenty a nie na informácie chápané všeobecnejšie a nestanovuje inštitúciám povinnosť odpovedať na každú žiadosť o informácie podanú jednotlivcom.

(pozri body 123 – 125, 129)

5.      Pri vykonaní konkrétneho a individuálneho posúdenia obsahu dokumentov, ktorých sa týka žiadosť o prístup k dokumentom, sa dotknutá inštitúcia môže opierať o všeobecné domnienky uplatňujúce sa na určité kategórie dokumentov, pretože na žiadosti o zverejnenie týkajúce sa dokumentov rovnakej povahy je možné uplatniť podobné všeobecné úvahy. Pokiaľ ide o konania o preskúmaní štátnej pomoci, takéto všeobecné domnienky môžu vyplývať z nariadenia č. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [88 ES], ako aj z judikatúry týkajúcej sa práva nahliadať do dokumentov založených v administratívnom spise Komisie.

Na účely výkladu výnimky stanovenej v článku 4 ods. 2 prvej zarážke nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie však aj vtedy, ak sú uvedené dokumenty súčasťou administratívneho spisu Komisie v rámci preskúmania štátnej pomoci, nemožno predpokladať, že by sa zverejnením všetkých údajov z tohto spisu porušila ochrana obchodných záujmov dotknutej osoby. Takáto všeobecná domnienka by bola v rozpore s oznámením o služobnom tajomstve v rozhodnutiach v oblasti štátnej pomoci, ktoré vo svojom odôvodnení 17 stanovuje, že informácie týkajúce sa organizácie a nákladov služieb vo verejnom záujme sa nebudú bežne považovať za ďalšie dôverné informácie.

(pozri body 131, 132, 135, 136)

6.      V rámci posúdenia žiadosti o prístup k dokumentom je Komisia na základe článku 287 ES povinná nesprístupniť dotknutým osobám informácie, na ktoré sa s ohľadom na ich povahu vzťahuje obchodné tajomstvo, akými sú najmä údaje týkajúce sa vnútorného fungovania podniku príjemcu štátnej pomoci.

Obchodné tajomstvá sú informácie, pri ktorých nielen zverejnenie, ale aj samotné postúpenie inému právnemu subjektu, než je ten, ktorý informáciu poskytol, môže vážne poškodiť jeho záujmy. Je však nevyhnutné, aby záujmy, ktoré môžu byť poškodené zverejnením informácie, boli objektívne hodné ochrany. Posúdenie dôvernej povahy informácie tak vyžaduje zváženie legitímnych záujmov, ktoré bránia jej zverejneniu, a všeobecného záujmu, ktorý vyžaduje, aby činnosti inštitúcií prebiehali čo najotvorenejšie.

Informácie týkajúce sa organizácie a nákladov na služby vo verejnom záujme sa bežne nepovažujú za dôverné informácie, ako vyplýva z odôvodnenia 17 oznámenia o služobnom tajomstve v rozhodnutiach v oblasti štátnej pomoci. Na takéto informácie sa však môže vzťahovať obchodné tajomstvo, pokiaľ sa týkajú podniku a majú skutočnú alebo potenciálnu hospodársku hodnotu a ich sprístupnenie alebo ich použitie by mohlo predstavovať hospodársku hodnotu pre ostatné podniky.

(pozri body 140, 143, 144)

7.      Nariadenie č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie stanovuje, že uplatnenie výnimiek zakotvených v článku 4 ods. 2 a 3 je vylúčené, ak je zverejnenie predmetného dokumentu odôvodnené prevažujúcim verejným záujmom. V tomto kontexte je nevyhnutné, aby inštitúcia zvážila jednak osobitný záujem, ktorý má byť chránený tým, že nedôjde k zverejneniu príslušného dokumentu, a jednak najmä všeobecný záujem na sprístupnení tohto dokumentu s ohľadom na výhody, ktoré, ako sa spresňuje v odôvodnení 2 nariadenia č. 1049/2001, vyplývajú zo zvýšenej transparentnosti, teda možnosti občanov tesnejšie sa zapájať do rozhodovacieho procesu, ako aj z legitímnejšej, efektívnejšej a zodpovednejšej administratívy voči občanom v demokratickom systéme.

Osobitný záujem, ktorý môže uvádzať žiadateľ o prístup k dokumentu, ktorý sa ho osobne týka, však nie je možné zohľadniť ako prevažujúci verejný záujem v zmysle ustanovení článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001.

(pozri body 147, 148)

8.      Článok 4 ods. 5 nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie sa zďaleka netýka len dokumentov, ktorých autormi sú členské štáty alebo ktoré boli nimi vypracované, ale týka sa potenciálne všetkých dokumentov pochádzajúcich z členského štátu, teda všetkých dokumentov, ktoré členský štát odovzdá inštitúcii, bez ohľadu na to, kto je ich autorom. V predmetnom prípade je jediným relevantným kritériom to, aký je pôvod dokumentu, a to, že došlo k odovzdaniu dokumentu predmetným členským štátom, ktorý ho mal v držbe.

Vykladať uvedený článok 4 ods. 5 tak, že priznáva členskému štátu všeobecné a bezpodmienečné právo veta s cieľom zabrániť, svojvoľne a bez povinnosti odôvodnenia svojho rozhodnutia, zverejneniu akéhokoľvek dokumentu v držbe inštitúcie Spoločenstva len preto, lebo uvedený dokument pochádza z tohto členského štátu, nie je zlučiteľné s cieľmi sledovanými nariadením č.°1049/2001.

Naopak rôzne skutočnosti svedčia v prospech výkladu uvedeného článku 4 ods. 5, podľa ktorého výkon právomoci, ktorú toto ustanovenie poskytuje dotknutému členskému štátu, je ohraničený rámcom hmotnoprávnych výnimiek uvádzaných v odsekoch 1 až 3 toho istého článku, pričom členskému štátu je v tejto súvislosti priznaná len právomoc zúčastniť sa na rozhodnutí Spoločenstva. Z tohto hľadiska sa predchádzajúci súhlas členského štátu, na ktorý odkazuje uvedený odsek 5, prejavuje nie ako svojvoľné právo veta, ale ako určitý druh súhlasného stanoviska, že neexistujú výnimočné dôvody vyplývajúce z odsekov 1 až 3.

(pozri body 188, 191, 192)

9.      Keďže vykonávanie článku 4 ods. 5 nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie je zverené spoločne inštitúcii a členskému štátu, ktorý využil možnosť poskytnutú týmto odsekom 5, a takéto vykonanie teda závisí od dialógu, ku ktorému musí medzi nimi dôjsť, tieto subjekty sú v súlade s povinnosťou lojálnej spolupráce uvedenou v článku 10 ES povinné konať a spolupracovať tak, aby uvedené pravidlá mohli byť účinne uplatnené.

Členský štát, ktorý by po skončení dialógu s inštitúciou Spoločenstva týkajúceho sa prípadného uplatnenia výnimiek stanovených v článku 4 ods. 1 až 3 nariadenia č. 1049/2001 namietal proti zverejneniu predmetného dokumentu, je povinný odôvodniť túto námietku vzhľadom na uvedené výnimky. Inštitúcia totiž nemôže uznať námietku prejavenú členským štátom proti zverejneniu dokumentu, ktorý od neho pochádza, ak táto námietka nie je vôbec odôvodnená alebo ak predložené odôvodnenie neodkazuje na výnimky stanovené v článku 4 ods. 1 až 3 nariadenia č. 1049/2001. V prípade, že napriek výslovnej výzve v tomto zmysle adresovanej inštitúciou predmetnému členskému štátu tento členský štát neposkytne takéto odôvodnenie, uvedená inštitúcia musí, ak sa sama domnieva, že sa na uvedenú situáciu nevzťahuje žiadna z uvedených výnimiek, sprístupniť žiadaný dokument.

Vzhľadom na povinnosť odôvodnenia, ktorú má inštitúcia, ako to vyplýva najmä z článkov 7 a 8 uvedeného nariadenia, musí inštitúcia nielen uviesť vo svojom rozhodnutí námietku vyjadrenú predmetným členským štátom proti zverejneniu požadovaného dokumentu, ale takisto dôvody uvádzané týmto členským štátom, aby sa preukázalo, že sa má uplatniť jedna z výnimiek z práva na prístup stanovených v článku 4 ods. 1 až 3 tohto nariadenia. Takéto informácie majú totiž umožniť žiadateľovi pochopiť pôvod a dôvody odmietnutia, ktoré boli voči nemu uplatnené, a príslušnému súdu vykonať v prípade potreby preskúmanie, ktorým je poverený.

(pozri body 193, 195, 196)

10.    Odôvodnenie rozhodnutia sa musí nachádzať v jeho samotnom texte a neskoršie vysvetlenia, ktoré Komisia poskytne, okrem výnimočných okolností nemožno zohľadniť. Z toho vyplýva, že rozhodnutie musí byť sebestačné a že jeho odôvodnenie nemôže vyplývať z neskorších písomných alebo ústnych vysvetlení poskytnutých v čase, keď je dotknuté rozhodnutie predmetom žaloby pred súdom Únie.

(pozri bod 199)

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá komora)

z 24. mája 2011 (*)

„Prístup k dokumentom – Nariadenie (ES) č. 1049/2001 – Dokumenty týkajúce sa nákladových položiek vyplývajúcich zo záväzkov služby vo verejnom záujme v oblasti štátnej pomoci – Zamietnutie prístupu – Výnimka vzťahujúca sa na ochranu obchodných záujmov tretej osoby – Služobné tajomstvo – Povinnosť odôvodnenia – Rovnosť zaobchádzania – Dokumenty pochádzajúce z členského štátu“

V spojených veciach T‑109/05 a T‑444/05,

Navigazione Libera del Golfo Srl (NLG), predtým Navigazione Libera del Golfo SpA, so sídlom v Neapoli (Taliansko), v zastúpení: S. Ravenna a A. Abate, advokáti,

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: P. Costa de Oliveira a V. Di Bucci, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorú v konaní podporujú:

Talianska republika, v zastúpení: pôvodne I. Braguglia, splnomocnený zástupca, a M. Fiorilli, avvocato dello Stato, neskôr M. Fiorilli a R. Adam, splnomocnený zástupca, a napokon I. Bruni, avvocato dello Stato,

Rada Európskej únie, v zastúpení: B. Driessen a A. Vitro, splnomocnení zástupcovia,

vedľajší účastníci konania vo veci T‑444/05,

a

Caremar SpA, so sídlom v Neapoli, v zastúpení: pôvodne G. M. Roberti, A. Franchi a G. Bellitti, neskôr G. M. Roberti, G. Bellitti a I. Perego, advokáti,

vedľajší účastník konania vo veciach T‑109/05 a T‑444/05,

ktorých predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutí Komisie D(2005) 997 z 3. februára 2005 a D(2005) 9766 z 12. októbra 2005 zamietajúcich žalobkyni prístup k niektorým údajom, ktoré nie sú uvedené v uverejnenom znení rozhodnutia Komisie 2005/163/ES zo 16. marca 2004 o štátnej pomoci poskytovanej Talianskom námorným spoločnostiam Adriatica, Caremar, Siremar, Saremar a Toremar (Gruppo Tirrenia) (Ú. v. EÚ L 53, 2005, s. 29),

VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora),

v zložení: predseda komory O. Czúcz, sudcovia I. Labucka a K. O’Higgins (spravodajca),

tajomník: J. Palacio González, hlavný referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 1. júna 2010,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Právny rámec

1        Článok 255 ES stanovuje:

„1.      Každý občan únie a každá fyzická alebo právnická osoba s bydliskom alebo sídlom v členskom štáte má právo na prístup k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady alebo Komisie, v závislosti na zásadách a podmienkach, ktoré sa vymedzia v súlade s odsekmi 2 a 3.

2.      Všeobecné zásady a obmedzenia, ktoré vychádzajú z verejného alebo súkromného záujmu a upravujú právo na prístup k dokumentom, stanoví Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 251, do dvoch rokov po nadobudnutí platnosti Amsterdamskej zmluvy.

3.      Každý orgán uvedený vyššie zapracuje do svojho rokovacieho poriadku osobitné ustanovenia týkajúce sa prístupu k svojim dokumentom.“

2        Článok 287 ES stanovuje:

„Povinnosť mlčanlivosti členov orgánov Spoločenstva, členov výborov, úradníkov a ostatných zamestnancov Spoločenstva, ktorá sa vzťahuje na informácie chránené služobným tajomstvom, najmä informácie o podnikoch, ich obchodných stykoch alebo nákladových položkách, trvá aj po ukončení ich funkcie.“

3        Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331) definuje pravidlá, podmienky a obmedzenia práva na prístup k dokumentom týchto inštitúcií, ktoré je stanovené v článku 255 ES.

4        Pod názvom „Účel“ článok 1 písm. a) nariadenia č. 1049/2001 stanovuje, že toto nariadenia má za cieľ „vymedziť pravidlá, podmienky a obmedzenia z dôvodu verejného alebo súkromného záujmu, ktorými sa spravuje právo na prístup k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie…, ako sa ustanovuje v článku 255 [ES], takým spôsobom, aby sa zaistil čo najširší prístup k dokumentom“.

5        Podľa článku 2 ods. 1 tohto nariadenia:

„Každý občan únie a každá fyzická alebo právnická osoba s bydliskom alebo sídlom v niektorom členskom štáte má právo na prístup k dokumentom orgánov [inštitúcií – neoficiálny preklad] v súlade s pravidlami, podmienkami a obmedzeniami určenými v tomto nariadení.“

6        Podľa článku 3 písm. a) nariadenia č. 1049/2001 sa „dokumentom“ na účely tohto nariadenia rozumie „akýkoľvek obsah bez ohľadu na to, aké je jeho médium (napísaný na papieri alebo uložený v elektronickej forme alebo ako zvukový, vizuálny alebo audiovizuálny záznam), týkajúci sa akejkoľvek veci vzťahujúcej sa na politiku, činnosť a rozhodnutia, ktoré spadajú do oblasti pôsobnosti príslušného orgánu [príslušnej inštitúcie – neoficiálny preklad]“.

7        V článku 4 nariadenia č. 1049/2001, ktorý definuje výnimky z vyššie uvedeného práva na prístup, sa uvádza:

„…

2.      Orgány [Inštitúcie – neoficiálny preklad] odmietnu prístup k dokumentu v prípade, keď by sa jeho zverejnením porušila ochrana:

–        obchodných záujmov fyzickej alebo právnickej osoby, vrátane duševného vlastníctva,

–        súdneho konania a právneho poradenstva,

–        účelu inšpekcií, vyšetrovania a kontroly,

pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení.

…

4.      Pokiaľ ide o dokumenty tretej osoby a nie je jasné, či dokument môže alebo nemôže byť zverejnený, orgány [inštitúcie – neoficiálny preklad] sa poradia s treťou osobou s cieľom posúdiť, či sa môže použiť výnimka z odseku 1 alebo 2.

5.      Členský štát môže požiadať orgán, aby nezverejnil [inštitúciu, aby nezverejnila – neoficiálny preklad] dokument pochádzajúci z daného členského štátu bez jeho predchádzajúceho súhlasu.

6.      Ak sa ktorákoľvek z výnimiek vzťahuje iba na niektoré časti požadovaného dokumentu, zostávajúce časti dokumentu sa uvoľnia na zverejnenie [sa zverejnia – neoficiálny preklad].

7.      Výnimky stanovené v odsekoch 1 až 3 sa vzťahujú iba na obdobie, v priebehu ktorého je ochrana odôvodnená na základe obsahu daného dokumentu. Výnimky môžu platiť najviac na obdobie 30 rokov. V prípade dokumentov, na ktoré sa vzťahujú výnimky týkajúce sa súkromia alebo obchodných záujmov, a v prípade citlivých dokumentov môžu výnimky, ak to je nevyhnutné, platiť aj na dlhšie obdobie.“

8        Článok 7 nazvaný „Postup pri vybavovaní prvej žiadosti“ stanovuje:

„1.      Žiadosť o prístup k dokumentu sa bezodkladne spracuje. Potvrdenie o jej prijatí sa pošle žiadateľovi. Do 15 pracovných dní od zaevidovania žiadosti orgán [inštitúcia – neoficiálny preklad] buď povolí prístup k požadovanému dokumentu a v danej lehote zabezpečí prístup v súlade s článkom 10, alebo písomne oznámi dôvody úplného alebo čiastočného zamietnutia žiadosti a informuje žiadateľa o jeho práve podať opakovanú žiadosť v súlade s odsekom 2 tohto článku.

2.      V prípade úplného alebo čiastočného zamietnutia môže žiadateľ do 15 pracovných dní od obdržania odpovede od orgánu podať opakovanú žiadosť s požiadavkou, aby orgán prehodnotil svoje stanovisko.

…“

9        Podľa článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1049/2001:

„Opakovaná žiadosť sa bezodkladne spracuje. Do 15 pracovných dní od zaevidovania takejto žiadosti orgán [inštitúcia – neoficiálny preklad] buď povolí prístup k požadovanému dokumentu a v danej lehote poskytne prístup v súlade s článkom 10, alebo písomne oznámi dôvody úplného alebo čiastočného zamietnutia žiadosti. V prípade úplného alebo čiastočného zamietnutia žiadosti orgán [inštitúcia – neoficiálny preklad] informuje žiadateľa o opravných prostriedkoch, ktoré má k dispozícii, a to začatie súdneho konania proti orgánu [inštitúcii – neoficiálny preklad] a/alebo sťažnosť ombudsmanovi v súlade s podmienkami stanovenými v príslušných článkoch 230 [ES] a 195 [ES].“

10      Okrem toho nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [88 ES] (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) definuje postupy, ktoré Európska komisia uplatňuje pri výkone právomoci, ktorú jej priznáva článok 88 ES, rozhodovať o zlučiteľnosti štátnej pomoci so spoločným trhom.

11      Článok 20 nariadenia č. 659/1999 nazvaný „Práva zainteresovaných strán [dotknutých osôb – neoficiálny preklad]“ stanovuje:

„1.      Akákoľvek zainteresovaná stana [dotknutá osoba – neoficiálny preklad] môže predložiť pripomienky podľa článku 6 po rozhodnutí Komisie začať konanie vo veci formálneho zisťovania. Akákoľvek zainteresovaná strana [dotknutá osoba – neoficiálny preklad], ktorá predložila také pripomienky a akýkoľvek príjemca individuálnej pomoci, získa kópiu rozhodnutia prijatého Komisiou podľa článku 7.

2.      Akákoľvek zainteresovaná strana [dotknutá osoba – neoficiálny preklad] môže informovať Komisiu o akejkoľvek údajnej protiprávnej pomoci a akomkoľvek údajnom nesprávnom použití pomoci. Keď Komisia zvažuje, že na základe informácií, ktoré má, existujú nedostatočné dôvody na zaujatie stanoviska k prípadu, bude informovať o tom zainteresovanú stranu [dotknutú osobu – neoficiálny preklad]. Keď Komisia prijme rozhodnutie o prípade, týkajúce sa predmetu poskytnutých informácií, zašle kópiu tohto rozhodnutia zainteresovanej strane [dotknutej osobe – neoficiálny preklad].

3.      Na požiadanie akákoľvek zainteresovaná strana [dotknutá osoba – neoficiálny preklad] získa kópiu akéhokoľvek rozhodnutia podľa článkov 4 a 7, článku 10 (3) a článku 11.“

12      Článok 25 nazvaný „Adresát rozhodnutí“ stanovuje:

„Rozhodnutia vykonané… budú adresované danému členskému štátu. Komisia ich oznámi danému členskému štátu bez meškania a poskytne mu príležitosť označiť Komisii, ktoré informácie považuje za predmet služobného tajomstva.“

13      Oznámenie Komisie K(2003) 4582 z 1. decembra 2003 o služobnom tajomstve v rozhodnutiach v oblasti štátnej pomoci (Ú. v. EÚ C 297, s. 6) (ďalej len „oznámenie o služobnom tajomstve v rozhodnutiach v oblasti štátnej pomoci“), v ktorom sú uvedené spôsoby, ako Komisia zamýšľa vybavovať žiadosti predložené členskými štátmi, ktoré sú adresátmi rozhodnutí v oblasti štátnej pomoci, aby sa niektoré časti týchto rozhodnutí považovali za časti, na ktoré sa vzťahuje služobné tajomstvo, a ktoré preto nemožno v uverejnenom znení rozhodnutia zverejniť, v bode 3.1 stanovuje:

„Obchodné tajomstvá sa môžu vzťahovať iba na informácie týkajúce sa podniku, ktoré majú skutočnú alebo potenciálnu ekonomickú hodnotu a ktorých rozšírenie alebo použitie by mohlo predstavovať ekonomické výhody pre iné spoločnosti. Typickými príkladmi sú metódy hodnotenia výrobných a distribučných nákladov, výrobné tajomstvá… a postupy, zdroje dodávok, vyrobené a predané množstvá, podiely na trhu, zoznamy zákazníkov a distribútorov, marketingové plány, štruktúra nákladov a cien, predajná stratégia a informácie o vnútornej organizácii podniku.“

14      V bode 3.2 nazvanom „Ďalšie dôverné informácie“ je tiež stanovené, že informácie týkajúce sa organizácie a nákladov služieb vo verejnom záujme sa za normálnych okolností nebudú považovať za ďalšie dôverné informácie, hoci by mohlo ísť o obchodné tajomstvo, ak sú splnené kritériá uvedené v bode 3.1.

 Okolnosti predchádzajúce sporom a konanie

15      Komisia vo svojom rozhodnutí 2005/163/ES zo 16. marca 2004 o štátnej pomoci poskytovanej Talianskom námorným spoločnostiam Adriatica, Caremar, Siremar, Saremar a Toremar (Gruppo Tirrenia) (Ú. v. EÚ L 53, 2005, s. 29) čiastočne vyhovela žiadosti predloženej talianskymi orgánmi, aby sa v uverejnenom znení rozhodnutia vymazali údaje o nákladových položkách námorných spoločností Adriatica, Caremar, Siremar, Saremar a Toremar (ďalej len „skupina Tirrenia“), ktoré sú uvedené v tabuľkách začlenených do odôvodnení č. 128 a 140 daného rozhodnutia.

16      Komisia v súlade s článkom 20 ods. 1 druhou vetou nariadenia č. 659/1999 poskytla žalobkyni, ktorou je Navigazione Libera del Golfo Srl (NLG), znenie rozhodnutia 2005/163, ktoré nemalo dôverný charakter.

17      Listom z 24. novembra 2004 požiadal S. Ravenna, advokát žalobkyne, Komisiu na základe článkov 6 a 7 nariadenia č. 1049/2001, aby im zaslala úplné znenie rozhodnutia 2005/163 obsahujúce „analytické údaje, ktoré [neboli] uvedené v tabuľkách začlenených do [odôvodnení č.] 128 a 140 [daného] rozhodnutia, vrátane podrobných údajov o dodatočných nákladoch, ktoré spoločnosť Caremar každoročne znášala, a to najmä, pokiaľ ide o služby súvisiace s prepravou cestujúcich, ktoré sú zabezpečované na trase Neapol/Capri, či už ide o trajektovú prepravu, alebo prepravu prostredníctvom rýchlych prepravných prostriedkov“.

18      Generálne riaditeľstvo (GR) Komisie pre „Energetiku a dopravu“ odpovedalo na žiadosť o prístup k uvedeným dokumentom listom zo 7. decembra 2004, pričom zamietlo prístup k údajom v tabuľkách, ktoré sú začlenené do odôvodnení č. 128 a 140 rozhodnutia 2005/163. Uvedené generálne riaditeľstvo zastávalo názor, že na uvedené odôvodnenia sa vzťahuje výnimka stanovená v článku 4 ods. 2 prvej zarážke nariadenia č. 1049/2001, ktorý stanovuje, že inštitúcia zamietne prístup k dokumentu v prípade, ak by sa jeho zverejnením porušila ochrana obchodných záujmov fyzických alebo právnických osôb. Spresnilo, že uvedené údaje sa majú v súlade s oznámením o služobnom tajomstve v rozhodnutiach v oblasti štátnej pomoci považovať za dôverné.

19      Listom zo 4. januára 2005 S. Ravenna podal podľa článku 8 nariadenia č. 1049/2001 opakovanú žiadosť.

20      Listom z 3. februára 2005 s referenčným číslom D(2005) 997 (ďalej len „prvé napadnuté rozhodnutie“) generálny sekretariát Komisie potvrdil zamietnutie prístupu k dokumentom, pričom zastával názor, že zverejnenie požadovaných údajov o rozdelení nákladov medzi všetky spoločnosti pri výpočte ročnej náhrady poskytnutej na vykonávanie služieb všeobecného záujmu by mohlo poškodiť obchodné záujmy podnikov skupiny Tirrenia a zvýhodniť ostatné podniky. Podľa Komisie sa tento druh informácií neposkytne dotknutým osobám, ktorým sa rozhodnutie oznamuje podľa článku 20 nariadenia č. 659/1999. Komisia bola navyše na základe článku 287 ES povinná nesprístupniť dotknutým osobám informácie, na ktoré sa s ohľadom na ich povahu vzťahuje obchodné tajomstvo. Odmietnutie odôvodňuje a fortiori na základe článku 4 ods. 2 prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001, keďže zverejnenie nákladov by mohlo poškodiť obchodné záujmy dotknutých podnikov.

21      Komisia dodala, že nijaký prevažujúci záujem neodôvodňoval upustenie od naliehavosti chrániť obchodné záujmy podnikov zverejnením informácií týkajúcich sa ich vnútorného fungovania. Zastávala tiež názor, že čiastočný prístup k dokumentu, tak ako je stanovený v článku 4 ods. 6 nariadenia č. 1049/2001, už bol priznaný.

22      Návrhom doručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa 8. marca 2005 žalobkyňa podala žalobu o neplatnosť proti prvému napadnutému rozhodnutiu, ktorá bola zaregistrovaná pod číslom T‑109/05.

23      Uznesením zo 7. septembra 2005 predseda prvej komory Súdu prvého stupňa vyhovel návrhu spoločnosti Caremar SpA na jej vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na podporu návrhov Komisie.

24      Keďže Komisia sa vo svojom vyjadrení k žalobe dovolávala neprípustnosti žaloby z dôvodu, že uvedenej žalobe nepredchádzala v súlade s článkami 6 a 8 nariadenia č. 1049/2001 prvá žiadosť a následne ďalšia žiadosť samotnej žalobkyne, S. Ravenna, ktorý výslovne uviedol, že bol splnomocnený žalobkyňou, opätovne požiadal listom z 9. júna 2005 o prístup k dokumentom. Konkrétne žiadal len o sprístupnenie dokumentov obsahujúcich informácie a podrobné údaje, ktoré talianske orgány poskytli na účely odôvodnenia jednotlivých dodatočných nákladov, ktoré spoločnosť Caremar každoročne znášala pri plnení záväzkov služby vo verejnom záujme, ktoré jej boli uložené v súvislosti s prepravou cestujúcich na trase Neapol – Beverello/Capri (Taliansko), či už ide o trajektovú prepravu, alebo o prepravu prostredníctvom rýchlych prepravných prostriedkov.

25      Listom z 28. júla 2005 GR Komisie pre „Energetiku a dopravu“ zamietlo podľa článku 4 ods. 5 nariadenia č. 1049/2001 prístup k uvedeným dokumentom. Svoje zamietnutie odôvodnilo spresnením, že keďže tieto posledné uvedené dokumenty pochádzali od talianskych orgánov, GR Komisie v súlade s článkom 4 ods. 4 a 5 nariadenia č. 1049/2001 a článkom 5 ods. 4 písm. b) svojho rozhodnutia 2001/937/ES, ESUO, Euratom z 5. decembra 2001, ktorým sa mení jej rokovací poriadok (Ú. v. ES L 345, s. 94; Mim. vyd. 01/003, s. 408), konzultovalo s talianskymi orgánmi, ktoré mu oznámili, že namietajú proti zverejneniu uvedených dokumentov.

26      Listom z 19. augusta 2005 žalobkyňa predložila opakovanú žiadosť o prístup k dokumentom týkajúcim sa dodatočných nákladov, ktoré námorná spoločnosť Caremar každoročne vynaložila na účely plnenia záväzkov služby vo verejnom záujme, ktoré jej boli uložené v súvislosti s trasou Neapol – Beverello/Capri.

27      Listom z 12. októbra 2005 s referenčným číslom D(2005) 9766 (ďalej len „druhé napadnuté rozhodnutie“) generálny sekretariát Komisie potvrdil pôvodné zamietnutie GR pre „Energetiku a dopravu“ z 28. júla 2005. Keďže talianske orgány namietali proti zverejneniu údajov o dodatočných nákladoch znášaných spoločnosťou Caremar na účely zabezpečenia služby vo verejnom záujme na dotknutých trasách a ročnej subvencii poskytovanej tejto spoločnosti na plnenie tejto úlohy, Komisia zastávala názor, že treba uplatniť výnimku stanovenú v článku 4 ods. 5 nariadenia č. 1049/2001. Spresnila, že keďže talianske orgány výslovne namietali proti zverejneniu uvedených údajov, nemohla zaručiť čiastočný prístup k predmetnému dokumentu podľa článku 4 ods. 6 nariadenia č. 1049/2001. Navyše podľa jej názoru tvrdenia, na ktoré odkazuje žalobkyňa vo svojej žiadosti, týkajúce sa článkov 87 ES a 88 ES, nariadenia Rady (EHS) č. 3577/92 zo 7. decembra 1992, ktorým sa uplatňuje zásada slobody poskytovania služieb na námornú dopravu v rámci členských štátov (námorná kabotáž) (Ú. v. ES L 364, s. 7; Mim. vyd. 06/002, s. 10), a oznámenia o služobnom tajomstve v oblasti štátnej pomoci, neboli na posúdenie opakovanej žiadosti relevantné, pretože uvedené ustanovenia sú súčasťou postupov v oblasti štátnej pomoci a práv strán v rámci týchto postupov. Právo na prístup k dokumentom zakotvené v nariadení č. 1049/2001 nezávisí od postavenia ani od osobitných záujmov žiadateľa.

28      Návrhom doručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa 21. decembra 2005 žalobkyňa podala žalobu o neplatnosť proti druhému napadnutému rozhodnutiu, ktorá bola zaregistrovaná pod číslom T‑444/05.

29      Uzneseniami predsedu prvej komory Súdu prvého stupňa z 19. septembra 2006 bol Rade Európskej únie a Talianskej republike povolený vstup do konania ako vedľajším účastníkom konania na podporu návrhov Komisie.

30      Uznesením z 27. októbra 2006 povolil predseda prvej komory Súdu prvého stupňa spoločnosti Caremar vstup do konania ako vedľajšiemu účastníkovi na podporu návrhov Komisie.

31      Uznesením predsedu prvej komory Súdu prvého stupňa z 11. decembra 2006 boli obidve veci T‑109/05 a T‑444/05 spojené na účely ústnej časti konania a rozsudku.

32      Keďže došlo k zmene zloženia komôr Súdu prvého stupňa, sudca spravodajca bol pridelený k štvrtej komore, ktorej bola v dôsledku toho prejednávaná vec pridelená.

33      Súd prvého stupňa položil v súlade s článkom 64 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa účastníkom konania dve písomné otázky. Prvou otázkou, doručenou účastníkom konania 10. októbra 2008, bola žalobkyňa vyzvaná, aby spresnila, či má vzhľadom na prijatie druhého napadnutého rozhodnutia Komisiou, ktoré je predmetom žaloby vo veci T‑444/05, naďalej záujem na konaní vo veci T‑109/05. Druhou otázkou Súd prvého stupňa vyzval účastníkov konania, aby mu predložili svoje pripomienky k prípadným následkom rozsudku Súdneho dvora z 18. decembra 2007, Švédsko/Komisia (C‑64/05 P, Zb. s. I‑11389), pokiaľ ide o tieto veci.

34      Žalobkyňa odpovedala, že má naďalej záujem na konaní vo veci T‑109/05, ak Komisia ponechá v platnosti prvé napadnuté rozhodnutie. Komisia poznamenala, že aj keď obe žaloby v podstate smerujú k získaniu prístupu k tým istým dokumentom, žaloba vo veci T‑444/05 nahradila žalobu vo veci T‑109/05, ktorá je preto bezpredmetná.

35      Komisia odpovedala na druhú otázku, pričom spresnila, že talianske orgány riadne odôvodnili svoju námietku na základe jednej z výnimiek stanovených v článku 4 ods. 1 až 3 nariadenia č. 1049/2001 a že prípadné nedostatočné odôvodnenie nemá v konečnom dôsledku v prejednávanej veci nijaký vplyv na zákonnosť aktu, lebo bola viazaná odôvodneným zamietnutím uskutočneným talianskymi orgánmi, ktoré ju zaväzovalo zamietnuť žiadosť o prístup.

36      Dňa 22. januára 2009 prijal Súd prvého stupňa druhé opatrenie na zabezpečenie priebehu konania podľa článku 64 rokovacieho poriadku, pričom požiadal Komisiu, aby objasnila, čo mala na mysli, keď vo svojej odpovedi na otázky Súdu prvého stupňa z 10. októbra 2008 tvrdila, že „žaloba vo veci T‑444/05 nahrádza de facto žalobu vo veci T‑109/05“, ktorá sa preto stala bezpredmetnou. Súd prvého stupňa ju vyzval, aby spresnila, či má z toho vyvodiť, že Komisia skutočne zrušila prvé napadnuté rozhodnutie, ktoré bolo predmetom žaloby vo veci T‑109/05, a ak by nešlo o takýto prípad, či mala v úmysle toto prvé rozhodnutie zrušiť.

37      Komisia odpovedala, že žaloba vo veci T‑444/05 bola podaná len z dôvodu, že prvej žalobe náležite nepredchádzalo správne konanie v mene žalobkyne, a preto sa mala odmietnuť ako neprípustná. Z tohto dôvodu druhá žaloba nahrádza prvú žalobu, v prípade ktorej by bolo nadbytočné, aby autonómne existovala, čiže v tomto zmysle sa stáva bezpredmetnou.

38      Po vydaní rozsudku Súdu prvého stupňa zo 4. marca 2009, Tirrenia di Navigazione/Komisia (T‑265/04, T‑214/04 a T‑504/04, neuverejnený v Zbierke), ktorým bolo zrušené rozhodnutie 2005/163, Súd prvého stupňa položil v súlade s článkom 64 rokovacieho poriadku tretiu písomnú otázku, ktorá bola doručená 17. marca 2009, v ktorej vyzval účastníkov konania, aby predložili svoje písomné pripomienky k dôsledkom, ktoré treba z uvedeného rozsudku vyvodiť pre veci T‑109/05 a T‑444/05.

39      Žalobkyňa konštatovala, že má naďalej skutočný záujem na konaní v oboch veciach z dôvodu potreby disponovať údajmi týkajúcimi sa výšky nákladov, ktoré spoločnosť Caremar skutočne znášala za služby vo verejnom záujme poskytované na trase Neapol – Beverello/Capri, ako aj subvencií, ktoré jej boli každoročne poskytované na tento účel, lebo tieto dokumenty by jej prípadne umožnili začať súdne konania.

40      Komisia konštatovala, že po tom, čo Súd prvého stupňa zrušil rozhodnutie 2005/163, sa žaloby vo veciach T‑109/05 a T‑444/05 stali bezpredmetnými, pretože žalobkyňa už nemala záujem požadovať zrušenie rozhodnutí, ktorými jej bol zamietnutý prístup k požadovaným dokumentom.

41      Nové opatrenia na zabezpečenie priebehu konania boli v súlade s článkom 64 rokovacieho poriadku prijaté 7. apríla 2010.

42      Uznesením z 12. apríla 2010 Všeobecný súd požiadal Komisiu na základe článku 65 písm. b), článku 66 ods. 1 a na základe článku 67 ods. 3 tretieho pododseku rokovacieho poriadku, aby predložila niekoľko dokumentov.

43      Počas pojednávania, ktoré sa konalo 1. júna 2010, Všeobecný súd vzal na vedomie, že Komisia sa vzdala svojej námietky neprípustnosti vo veci T‑444/05.

44      Uznesením z 9. júla 2010 Všeobecný súd na základe článku 62 rokovacieho poriadku opätovne otvoril ústnu časť konania. Účastníci konania boli vyzvaní, aby sa vyjadrili k následkom, ktoré im vyplývajú z rozsudku Súdneho dvora z 29. júna 2010, Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau (C‑139/07 P, Zb. s. I‑5885).

 Návrhy účastníkov konania

45      Vo veci T‑109/05 žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil prvé napadnuté rozhodnutie,

–        zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

46      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu ako neprípustnú alebo nedôvodnú,

–        zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

47      Spoločnosť Caremar navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        vyhovel návrhom Komisie,

–        zamietol žalobu ako neprípustnú alebo nedôvodnú,

–        zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

48      Vo veci T‑444/05 žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil druhé napadnuté rozhodnutie a subsidiárne vyhlásil článok 4 ods. 5 nariadenia č. 1049/2001 za neuplatniteľný na skutkové okolnosti prejednávanej veci,

–        zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

49      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu ako neprípustnú alebo nedôvodnú,

–        zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

50      Talianska republika navrhuje, aby Všeobecný súd zamietol žalobu ako neprípustnú alebo nedôvodnú.

51      Rada v podstate navrhuje, aby Všeobecný súd zamietol žalobu ako nedôvodnú.

52      Spoločnosť Caremar navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        vyhovel návrhom Komisie tým, že zamietne žalobu ako neprípustnú a nedôvodnú,

–        zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

 Právny stav

A –  O žalobe vo veci T‑109/05

1.     O predmete sporu

a)     Tvrdenia účastníkov konania

53      Komisia tvrdí, že predmet žaloby sa obmedzuje len na dokumenty požadované počas správneho konania a nie, ako tvrdí žalobkyňa, na nákladové položky súvisiace so záväzkami spoločnosti Caremar spojenými so službou vo verejnom záujme, pokiaľ ide o desať denných spojov s ostrovom Capri. Podľa jej názoru žalobkyňa zmenila predmet sporu.

54      Komisia navyše vo svojej odpovedi z 27. marca 2009 na písomnú otázku, ktorú položil Súd prvého stupňa, konštatuje, že po vydaní rozsudku Tirrenia di Navigazione/Komisia, už citovaného v bode 38 vyššie, ktorým bolo zrušené rozhodnutie 2005/163, sa žaloby vo veciach T‑109/05 a T‑444/05 stali bezpredmetnými, lebo žalobkyňa už nemá záujem požadovať zrušenie rozhodnutí, ktorými jej bol zamietnutý prístup k požadovaným dokumentom.

55      Žalobkyňa odpovedá, že jej žiadosť spočíva predovšetkým v získaní údajov a dokumentov týkajúcich sa dodatočných nákladov súvisiacich so záväzkami služby vo verejnom záujme, ktoré boli uložené spoločnosti Caremar, na námornej trase Neapol – Beverello/Capri.

56      Žalobkyňa vo svojej odpovedi na písomnú otázku, ktorá jej bola doručená 10. októbra 2008, uviedla, že má naďalej záujem na konaní vo veci T‑109/05, ak Komisia ponechá v platnosti prvé napadnuté rozhodnutie. Tento postoj zopakovala vo svojej odpovedi z 23. marca 2009 na otázku položenú Súdom prvého stupňa, pokiaľ ide o dôsledky, ktoré pre tieto žaloby vyvodila z rozsudku Tirrenia di Navigazione/Komisia, už citovaného v bode 38 vyššie, ktorým bolo rozhodnutie 2005/163 zrušené.

57      Spoločnosť Caremar zastáva názor, že prvá žiadosť žalobkyne sa obmedzuje na úplné znenie rozhodnutia 2005/163, ako aj na analytické údaje, ktoré neboli uvedené v odôvodneniach č. 128 a 140 tohto rozhodnutia. Spoločnosť Caremar na pojednávaní konštatovala, že táto žaloba je bezpredmetná, lebo po tom, čo Súd prvého stupňa zrušil v rozsudku Tirrenia di Navigazione/Komisia, už citovanom v bode 38 vyššie, rozhodnutie 2005/163, údaje uvedené v odôvodneniach č. 128 a 140 uvedeného rozhodnutia už neexistujú. Z toho vyvodzuje, že podmienky zastavenia konania sú v prejednávanej veci splnené.

b)     Posúdenie Všeobecným súdom

58      Treba uviesť, že žiadosť o prístup k dokumentom, ako vyplýva z listu z 24. novembra 2004, spočíva v získaní úplného znenia rozhodnutia 2005/163 obsahujúceho analytické údaje, ktoré nie sú uvedené v tabuľkách začlenených do odôvodnení č. 128 a 140 rozhodnutia 2005/163, vrátane podrobných údajov o dodatočných nákladoch, ktoré spoločnosť Caremar každoročne znášala, týkajúcich sa osobitným a špecifickým spôsobom služieb prepravy cestujúcich zabezpečovaných na námornej trase Neapol – Beverello/Capri.

59      Vo svojej žalobe proti prvému napadnutému rozhodnutiu žalobkyňa spresnila, že chcela získať údaje o dodatočných nákladoch súvisiacich so záväzkami služby vo verejnom záujme, ktoré spoločnosť Caremar vynaložila na prevádzkovanie prepravy na ostrov Capri.

60      Treba konštatovať, že na rozdiel od toho, čo tvrdia Komisia a spoločnosť Caremar, v prejednávanej veci nešlo o zmenu predmetu sporu, ktorého cieľom je zrušenie prvého napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom žalobkyňa zmenila obsah dokumentov v porovnaní s jej prvou žiadosťou. Žalobkyňa síce počas písomnej časti konania spresnila dokumenty, ktoré si želala získať, treba však konštatovať, že podrobné údaje o dodatočných nákladoch, ktoré spoločnosť Caremar každoročne znášala, týkajúce sa osobitným a špecifickým spôsobom služieb prepravy cestujúcich zabezpečovaných na námornej trase Neapol – Beverello/Capri, či už ide o trajektovú prepravu, alebo o prepravu prostredníctvom rýchlych prepravných prostriedkov, boli súčasťou dokumentov požadovaných v jej prvej žiadosti.

61      Nemožno prijať ani tvrdenie, že táto žaloba je bezpredmetná, lebo žalobkyňa po tom, čo Súd prvého stupňa zrušil v rozsudku Tirrenia di Navigazione/Komisia, už citovanom v bode 38 vyššie, rozhodnutie 2005/163, už nemala záujem požadovať zrušenie prvého napadnutého rozhodnutia, pretože údaje uvedené v odôvodneniach č. 128 a 140 uvedeného rozhodnutia už neexistujú.

62      Treba totiž pripomenúť, že každá osoba môže požiadať o prístup k akémukoľvek dokumentu inštitúcie bez toho, aby sa na tento prístup vyžadovalo osobitné odôvodnenie. V dôsledku toho osoba, ktorej bol zamietnutý prístup k dokumentu alebo k časti dokumentu, má už len z tohto jediného dôvodu záujem na zrušení rozhodnutia o zamietnutí (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa zo 17. júna 1998, Svenska Journalistförbundet/Rada, T‑174/95, Zb. s. II‑2289, body 66 a 67, a z 11. decembra 2001, Petrie a i./Komisia, T‑191/99, Zb. s. II‑3677, bod 26). Aj keď rozhodnutie 2005/163 bolo zrušené, dokumenty, ktoré umožnili zostaviť analytické údaje uvedené v odôvodneniach č. 128 a 140 rozhodnutia 2005/163, naďalej existujú.

63      Z toho vyplýva, že aj napriek zrušeniu rozhodnutia 2005/163 žalobkyňa má naďalej záujem na konaní proti prvému napadnutému rozhodnutiu, pretože požadované dokumenty neboli zverejnené a prvé napadnuté rozhodnutie pritom zostáva v platnosti. Táto žaloba, ktorá smeruje k zrušeniu uvedeného rozhodnutia, sa preto nestala bezpredmetnou.

2.     O prípustnosti

a)     Tvrdenia účastníkov konania

64      Komisia bez toho, aby vzniesla námietku formálnej neprípustnosti, tvrdí, že žaloba je neprípustná z dôvodu, že povinné konanie pred podaním žaloby nezačala samotná žalobkyňa, ale advokát žalobkyne vo svojom vlastnom mene a na vlastný účet.

65      Hoci Komisia pripúšťa, že si vždy uvedomovala skutočnosť, že S. Ravenna konal v rámci výkonu povolania v záujme žalobkyne, napriek tomu sa domnieva, že nemohol konať v mene žalobkyne počas sporového konania, lebo dve úvodné fázy konania o prístup uskutočnil vo svojom vlastnom mene.

66      Komisia navyše tvrdí, že žalobkyňa sa nemôže v zmysle článku 230 ES dovolávať údajného individuálneho záujmu, pretože prístup verejnosti k dokumentom inštitúcií nie je podmienený existenciou akéhokoľvek záujmu, ale je upravený podľa pravidiel a podmienok definovaných v nariadení č. 1049/2001.

67      Žalobkyňa odpovedá, že tvrdenia Komisie sú značne formalistické, pretože vedela, že ju S. Ravenna pravidelne zastupoval a obhajoval. Navyše obsah žiadosti je dostatočne odôvodnený na pochopenie, že išlo o zachovanie jej práv v súvislosti s prípadným podaním žaloby.

68      Žalobkyňa rovnako tvrdí, že sa mohla oprávnene považovať za priamo a osobne dotknutú v zmysle článku 230 štvrtého odseku ES v rozsahu, v akom to rozhodnutie 2005/163 výslovne zmieňuje.

69      Spoločnosť Caremar podporuje návrhy Komisie, pričom sa domnieva, že S. Ravennovi ako žiadateľovi v konaní pred podaním žaloby prislúchalo podať žalobu o neplatnosť proti prvému napadnutému rozhodnutiu.

b)     Posúdenie Všeobecným súdom

70      Treba pripomenúť, že správne konanie o prístup k dokumentom upravené nariadením č. 1049/2001 prebieha v dvoch následných etapách podľa článkov 7 a 8 uvedeného nariadenia. Článok 7 upravuje postup pri vybavovaní prvej žiadosti. Odpoveď na takúto žiadosť obsahujúca úplné alebo čiastočné zamietnutie alebo neposkytnutie odpovede v požadovanej lehote oprávňuje žiadateľa zaslať žiadosť smerujúcu k tomu, aby inštitúcia prehodnotila svoje stanovisko. Podľa článku 8 nariadenia č. 1049/2001, ktorý upravuje postup pri vybavovaní opakovanej žiadosti, úplné alebo čiastočné zamietnutie prístupu k dokumentom požadovaným v opakovanej žiadosti oprávňujú žiadateľa začať súdne konanie proti inštitúcii za podmienok stanovených na výkon práva na podanie žaloby o neplatnosť.

71      Najskôr treba uviesť, že prvú žiadosť z 24. novembra 2004, ako aj opakovanú žiadosť o prístup k dokumentom zo 4. januára 2005 podal a podpísal S. Ravenna, advokát žalobkyne, bez toho, aby sa v nich výslovne zmieňoval o samotnom vzťahu so žalobkyňou spočívajúcom v zastúpení.

72      Zo znenia prvej žiadosti však vyplýva, že S. Ravenna konal v mene žalobkyne, lebo vyzval Komisiu, aby im doručila úplné znenie rozhodnutia 2005/163, a spresnil, že žalobkyňa potrebovala tieto informácie, aby sa dokonale oboznámila s predmetným rozhodnutím.

73      Navyše treba konštatovať, že Komisia vedela, že S. Ravenna zastupoval žalobkyňu, pretože v liste GR pre „Energetiku a dopravu“ zo 7. decembra 2004, ktorým odpovedalo na prvú žiadosť o prístup k dokumentom, bola uvedená fráza „námorná spoločnosť NLG, ktorú zastupujete“. Navyše v prvom napadnutom rozhodnutí Komisia použila slovné spojenie: „rozhodnutie oznámené Vašej klientke“ a „záujmy Vašej klientky“.

74      Vzhľadom na obsah listov, ktoré pochádzali od S. Ravennu, ako aj Komisie vyplýva, že S. Ravenna konal počas správneho konania v mene žalobkyne.

75      Preto na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, je žaloba prípustná.

3.     O veci samej

76      Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody, z ktorých prvý je založený na nesprávnom právnom posúdení Komisie pri uplatnení výnimky stanovenej v článku 4 ods. 2 prvej zarážke nariadenia č. 1049/2001, druhý na porušení zásady zákazu diskriminácie, tretí na porušení zásady proporcionality a štvrtý na porušení povinnosti odôvodnenia.

77      Najprv treba skúmať štvrtý žalobný dôvod založený na porušení povinnosti odôvodnenia.

a)     O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia

 Tvrdenia účastníkov konania

78      Žalobkyňa zastáva názor, že Komisia neanalyzovala predmet jej žiadosti o dokumenty spočívajúci v sprístupnení dokumentov, v ktorých boli uvedené údaje o dodatočných nákladoch súvisiacich so záväzkami spoločnosti Caremar spojenými so službou vo verejnom záujme, ktoré sa týkajú trasy Neapol – Beverello/Capri. Komisia ani neanalyzovala ustanovenia oznámenia o služobnom tajomstve v rozhodnutiach v oblasti štátnej pomoci, ktoré v bodoch 14 a 17 výslovne stanovujú potrebu zverejniť údaje o dodatočných nákladoch súvisiacich so záväzkami služby vo verejnom záujme.

79      Žalobkyňa takisto tvrdí, že Komisia nezohľadnila zverejnenie údajov s ohľadom na judikatúru vyplývajúcu z rozsudku Súdneho dvora z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg (C‑280/00, Zb. s. I‑7747, ďalej len „rozsudok Altmark“), a rozsudok Súdu prvého stupňa z 25. júna 1998, British Airways a i./Komisia (T‑371/94 a T‑394/94, Zb. s. II‑2405) vyložila len čiastočne.

80      Komisia a spoločnosť Caremar uvádzajú, že tvrdenia týkajúce sa nedostatočného odôvodnenia prvého napadnutého rozhodnutia sú úplne nedôvodné.

 Posúdenie Všeobecným súdom

81      Podľa ustálenej judikatúry musí byť odôvodnenie vyžadované článkom 253 ES prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, umožňujúce dotknutým osobám pochopiť dôvody prijatia opatrenia a príslušnému súdu preskúmať ho. Nevyžaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené všetky relevantné právne a skutkové okolnosti, lebo otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky uvedeného článku, sa má posudzovať nielen s ohľadom na jeho znenie, ale aj s ohľadom na jeho kontext, ako aj s ohľadom na všetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblasť (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 6. marca 2003, Interporc/Komisia, C‑41/00 P, Zb. s. I‑2125, bod 55 a tam citovanú judikatúru, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 26. apríla 2005, Sison/Rada, T‑110/03, T‑150/03 a T‑405/03, Zb. s. II‑1429, bod 59).

82      Pokiaľ ide o žiadosť o prístup k dokumentom, ak predmetná inštitúcia takýto prístup odmietne, musí na základe informácií, ktorými disponuje, v každom konkrétnom prípade preukázať, že na dokumenty, ku ktorým sa prístup požaduje, sa skutočne vzťahujú výnimky upravené v nariadení č. 1049/2001 (pozri analogicky rozsudok Súdneho dvora z 11. januára 2000, Holandsko a van der Wal/Komisia, C‑174/98 P a C‑189/98 P, Zb. s. I‑1, bod 24). Uviesť dôvody dôvernosti každého dokumentu bez toho, aby bol odhalený jeho obsah, čím by bola výnimka zbavená svojho podstatného účelu, však môže byť nemožné (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 25. apríla 2007, WWF European Policy Programme/Rada, T‑264/04, Zb. s. II‑911, bod 37).

83      V rámci tejto judikatúry teda prislúcha inštitúcii, ktorá zamietla prístup k dokumentu, predložiť odôvodnenie umožňujúce pochopiť a overiť jednak, či sa požadovaného dokumentu skutočne týka oblasť, na ktorú sa vzťahuje uvádzaná výnimka, a jednak, či je potreba ochrany súvisiaca s touto výnimkou skutočná.

84      Odôvodnenie rozhodnutia zamietajúceho prístup k dokumentom tak musí pre každú dotknutú kategóriu dokumentov obsahovať aspoň osobitné dôvody, pre ktoré predmetná inštitúcia zastáva názor, že na zverejnenie požadovaných dokumentov sa vzťahujú výnimky stanovené v nariadení č. 1049/2001 (pozri v tomto zmysle rozsudok Interporc/Komisia, už citovaný v bode 81 vyššie, bod 56, a rozsudok Všeobecného súdu z 19. januára 2010, Co-Frutta/Komisia, T‑355/04 a T‑446/04, Zb. s. II‑1, bod 101).

85      V prejednávanej veci treba uviesť, že žiadosť o prístup žalobkyne sa týka týchto dokumentov: úplného znenia rozhodnutia 2005/163 obsahujúceho analytické údaje, ktoré nie sú uvedené v tabuľkách začlenených do odôvodnení č. 128 a 140 rozhodnutia 2005/163, vrátane podrobných údajov o dodatočných nákladoch, ktoré spoločnosť Caremar každoročne znášala, týkajúcich sa služieb prepravy cestujúcich zabezpečovaných na trase Neapol – Beverello/Capri, či už ide o trajektovú prepravu, alebo o prepravu prostredníctvom rýchlych prepravných prostriedkov.

86      Komisia odôvodnila svoje zamietnutie zverejniť požadované dokumenty takto:

„…

1.      Predmet žiadosti

Vaša žiadosť sa týka určitých číselných údajov uvedených v tabuľkách začlenených do [odôvodnení] č. 128 a 140 rozhodnutia [2005/163]. Vo zverejnenom znení rozhodnutia [2005/163], ktoré máte k dispozícii, bolo totiž vynechané rozdelenie nákladov, pričom výška nákladov sa v ňom vyskytuje.

2.      Ochrana obchodných záujmov

Údaje vynechané v znení rozhodnutia [2005/163] určeného verejnosti sa týkajú rozdelenia nákladov, ktoré bolo zohľadnené, pokiaľ ide o každú z regionálnych spoločností, pri výpočte ročnej kompenzácie poskytovanej na vykonávanie služieb všeobecného záujmu.

Zverejnenie číselných údajov môže poškodiť obchodné záujmy dotknutých podnikov a zvýhodniť ostatné podniky. Ide o údaje týkajúce sa vnútorného fungovania podnikov skupiny Tirrenia. Informácie tejto povahy sa nesprístupňujú dotknutým osobám, ktorým sa rozhodnutie oznamuje podľa článku 20 nariadenia č. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 [ES]. V dôsledku toho boli údaje, na ktoré sa vzťahuje obchodné tajomstvo, vynechané z rozhodnutia, ktoré bolo Vašej klientke, spoločnosti Navigazione Libera del Golfo [NLG], oznámené doporučeným listom z 20. júla 2004.

Podľa judikatúry je Komisia podľa článku 287… ES povinná nezverejniť dotknutým osobám informácie, na ktoré sa s ohľadom na ich povahu vzťahuje služobné tajomstvo, akými sú najmä údaje týkajúce sa vnútorného fungovania podniku príjemcu.

Nariadenie č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom o to viac zakazuje sprístupnenie týchto údajov. Zverejnenie by totiž mohlo poškodiť obchodné záujmy dotknutých podnikov, čo by bolo v rozpore s ustanoveniami článku 4 ods. 2 prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001.

3.      Čiastočný prístup

Žiadosť o prístup sa týka len niektorých číselných údajov, ktoré boli vynechané vo zverejnenom znení. Na všetky tieto údaje sa vzťahuje výnimka o ochrane obchodných záujmov. Čiastočný prístup k dokumentu, ako je stanovený v článku 4 ods. 6 nariadenia č. 1049/2001, už bol teda priznaný.

…“

87      Pokiaľ ide o odôvodnenie týkajúce sa zamietnutia zverejniť analytické údaje uvedené v tabuľkách začlenených do odôvodnení č. 128 a 140 rozhodnutia č. 2005/163, treba najskôr konštatovať, že Komisia výslovne v bode 2 prvého napadnutého rozhodnutia spresňuje, že zverejnenie číselných údajov požadovaných žalobkyňou by mohlo poškodiť obchodné záujmy dotknutých podnikov a zvýhodniť ostatné podniky, čo by bolo v rozpore s článkom 4 ods. 2 prvou zarážkou nariadenia č. 1049/2001. Spresňuje tiež, že na tieto údaje sa vzťahuje obchodné tajomstvo a že navyše podľa článku 20 nariadenia č. 659/1999 sa takéto údaje nesprístupňujú dotknutým osobám. V bode 4 prvého napadnutého rozhodnutia zastávala názor, že neexistuje nijaký prevažujúci verejný záujem, ktorý by odôvodňoval upustenie od naliehavosti chrániť obchodné záujmy podnikov zverejnením informácií týkajúcich sa ich vnútorného fungovania.

88      Pokiaľ ide o výhrady, podľa ktorých Komisia dostatočne nevysvetlila dôvody, pre ktoré neuplatnila ustanovenia oznámenia o služobnom tajomstve v rozhodnutiach v oblasti štátnej pomoci a nevysvetlila uplatnenie rozsudku Altmark a rozsudku British Airways a i/Komisia, už citovaných v bode 79 vyššie, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v odôvodnení nemusia byť presne uvedené všetky relevantné právne a skutkové okolnosti, pretože otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 253 ES, sa musí posudzovať nielen s ohľadom na jeho znenie, ale i na jeho kontext, ako aj s ohľadom na všetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblasť (pozri rozsudok Co‑Frutta/Komisia, už citovaný v bode 84 vyššie, bod 100 a tam citovanú judikatúru).

89      Pokiaľ ide o analytické údaje uvedené v odôvodneniach č. 128 a 140 rozhodnutia 2005/163, z prvého napadnutého rozhodnutia teda jasne a jednoznačne vyplývajú úvahy Komisie umožňujúce žalobkyni oboznámiť sa s dôvodmi prijatého opatrenia a Všeobecnému súdu vykonať svoje preskúmanie.

90      Treba však konštatovať, že Komisia obmedzila predmet žiadosti o dokumenty, ako vyplýva z bodu 1 prvého napadnutého rozhodnutia, len na číselné údaje uvedené v tabuľkách začlenených do odôvodnení č. 128 a 140 rozhodnutia 2005/163. Nevzala do úvahy druhú časť žiadosti žalobkyne týkajúcu sa podrobných údajov, ktoré umožňovali vypočítať dodatočné náklady, ktoré spoločnosť Caremar každoročne znášala, týkajúcich sa konkrétne služieb prepravy cestujúcich zabezpečovaných na trase Neapol – Beverello/Capri, či už ide o trajektovú prepravu, alebo o prepravu prostredníctvom rýchlych prepravných prostriedkov.

91      Keďže neboli uvedené dôvody, pre ktoré by sa zverejnením dokumentov obsahujúcich uvedené údaje mohol skutočne porušiť akýkoľvek aspekt ochrany obchodných záujmov, žalobkyňa nemohla poznať dôvody prijatého opatrenia, aby tak mohla brániť svoje práva, a v dôsledku toho samotný Súd prvého stupňa nemôže posúdiť dôvody, pre ktoré sa na dokumenty, ku ktorým bol zamietnutý prístup, vzťahovala jedna z výnimiek upravených v článku 4 nariadenia č. 1049/2001 (pozri v tomto zmysle rozsudok Svenska Journalistförbundet/Rada, už citovaný v bode 62 vyššie, body 115 až 118, 122, 125, 127).

92      Z toho vyplýva, že prvé napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, pretože Komisia neoznámila dôvody umožňujúce žalobkyni poznať dôvody zamietnutia prístupu k údajom o nadbytočných nákladoch, ktoré spoločnosť Caremar každoročne znášala, týkajúcich sa služieb prepravy cestujúcich zabezpečovaných na trase Neapol – Beverello/Capri, či už ide o trajektovú prepravu, alebo o prepravu prostredníctvom rýchlych prepravných prostriedkov.

93      Treba teda napadnuté rozhodnutie zrušiť, lebo nie je dostatočne odôvodnené, pokiaľ ide o osobitnú žiadosť o detailné údaje o nadbytočných nákladoch, ktoré spoločnosť Caremar každoročne znášala, týkajúcich sa služieb prepravy cestujúcich zabezpečovaných na trase Neapol – Beverello/Capri, či už ide o trajektovú prepravu, alebo o prepravu prostredníctvom rýchlych prepravných prostriedkov.

94      Treba však meritórne preskúmať zákonnosť prvého napadnutého rozhodnutia v časti, v ktorej sa týka analytických údajov uvedených v odôvodneniach č. 128 a 140 rozhodnutia 2005/163, lebo odôvodnenie, ktoré v tejto súvislosti poskytla Komisia, bolo postačujúce.

b)     O prvom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení výnimky stanovenej v článku 4 ods. 2 prvej zarážke nariadenia č. 1049/2001

95      Tento prvý žalobný dôvod sa delí na dve časti, pričom prvá časť je založená na nesprávnom právnom základe a druhá na porušení článku 4 ods. 2 prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001.

 O prvej časti založenej na nesprávnom právnom posúdení pri výbere právneho základu

–       Tvrdenia účastníkov konania

96      Žalobkyňa uvádza, že na účely zamietnutia prístupu k dokumentom týkajúcim sa dodatočných nákladov súvisiacich so záväzkami spoločnosti Caremar spojenými so službou vo verejnom záujme sa Komisia opierala nielen o článok 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001, ale tiež o článok 20 nariadenia č. 659/1999, článok 287 ES, ako aj o oznámenie o služobnom tajomstve v rozhodnutiach v oblasti štátnej pomoci.

97      Žalobkyňa zastáva názor, že Komisia v liste zo 7. decembra 2004 nesprávne vychádza z oznámenia o služobnom tajomstve v rozhodnutiach v oblasti štátnej pomoci. Keďže prvé napadnuté rozhodnutie potvrdzuje rozhodnutie o zamietnutí zo 7. decembra 2004, čiže sa opiera o tie isté ustanovenia a najmä o oznámenie o služobnom tajomstve v rozhodnutiach v oblasti štátnej pomoci, má formálnu vadu.

98      V prípade, ak by sa malo poukázať na uvedené oznámenie, žalobkyňa tvrdí, že toto oznámenie má prednosť pred nariadením č. 1049/2001, lebo pojmy služobné tajomstvo a/alebo dôverné informácie sú špecifickejšie a kompletnejšie než článok 4 nariadenia č. 1049/2001.

99      Komisia tvrdí, že prvá časť je vecne nepodložená, lebo v prvom napadnutom rozhodnutí nie je zmienené oznámenie o služobnom tajomstve v rozhodnutiach v oblasti štátnej pomoci, ale toto rozhodnutie je založené na článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001.

100    Spoločnosť Caremar podporuje tvrdenia uvedené Komisiou.

–       Posúdenie Všeobecným súdom

101    Podľa judikatúry na základe článku 8 nariadenia č. 1049/2001 odpoveď na prvú žiadosť predstavuje len prvé zaujatie stanoviska, ktoré dáva žiadateľovi možnosť vyzvať generálneho tajomníka Komisie, aby toto stanovisko prehodnotil (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa zo 6. júla 2006, Franchet a Byk/Komisia, T‑391/03 a T‑70/04, Zb. s. II‑2023, bod 47, a Co-Frutta/Komisia, už citovaný v bode 84 vyššie, bod 35).

102    V dôsledku toho iba opatrenie prijaté generálnym tajomníkom Komisie, ktoré má povahu rozhodnutia a v celom rozsahu nahrádza predtým zaujaté stanovisko, môže vyvolať právne účinky, ktoré majú vplyv na záujmy žiadateľa, a preto môže byť predmetom žaloby o neplatnosť (pozri v tomto zmysle rozsudky Franchet a Byk/Komisia, už citovaný v bode 101 vyššie, body 47 a 48; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok Co‑Frutta/Komisia, už citovaný v bode 84 vyššie, body 34 až 36). Z toho vyplýva, že odpoveď na prvú žiadosť nemá právne účinky a nemôže byť považovaná za napadnuteľný akt.

103    V prejednávanej veci sa oznámenie o služobnom tajomstve v rozhodnutiach v oblasti štátnej pomoci uvádza len v odpovedi GR pre „Energetiku a dopravu“ zo 7. decembra 2004, aby sa mohlo konštatovať, že požadované údaje sú podľa uvedeného oznámenia dôverné.

104    Prvé napadnuté rozhodnutie prijaté generálnym tajomníkom Komisie, ktoré je jediným opatrením majúcim povahu rozhodnutia a ktoré v celom rozsahu nahrádza predtým zaujaté stanovisko zo 7. decembra 2004 (pozri v tomto zmysle rozsudky Franchet a Byk/Komisia, už citovaný v bode 101 vyššie, body 47 a 48; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok Co‑Frutta/Komisia, už citovaný v bode 84 vyššie, body 34 až 36), neodkazuje na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, na uvedené oznámenie.

105    Všeobecný súd sa teda nemusí vyjadrovať k odôvodneniu, z ktorého GR pre „Energetiku a dopravu“ vychádzalo pri zaujatí svojho pôvodného stanoviska a na ktoré sa neodvolával generálny tajomník v prvom napadnutom rozhodnutí (pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupňa zo 16. októbra 2003, Co-Frutta/Komisia, T‑47/01, Zb. s. II‑4441, body 28 až 33).

106    Preto je potrebné zamietnuť prvú časť tohto žalobného dôvodu.

 O druhej časti žalobného dôvodu založenej na porušení článku 4 ods. 2 prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001

–       Tvrdenia účastníkov konania

107    Žalobkyňa subsidiárne tvrdí, že zverejnenie údajov o dodatočných nákladoch súvisiacich so záväzkami spoločnosti Caremar spojenými so službou vo verejnom záujme nemôže poškodiť jej obchodné záujmy. Na údaje o dodatočných nákladoch súvisiacich so záväzkami služby vo verejnom záujme sa nevzťahujú metódy hodnotenia výrobných a distribučných nákladov a výrobného tajomstva, a nepredstavujú preto obchodné tajomstvá.

108    Žalobkyňa zastáva názor, že dodržiavanie transparentnosti v rámci systému kontroly štátnej pomoci stanovené v článkoch 87 ES a 88 ES vyžaduje, aby sa zverejnili dodatočné náklady súvisiace so záväzkami služby vo verejnom záujme, lebo ide o služby vo verejnom záujme. Táto požiadavka zverejnenia a transparentnosti, ktorá vyplýva z pravidiel Zmluvy, bola potvrdená v judikatúre, ako aj v článku 4 ods. 1 písm. h) nariadenia Rady (EHS) č. 2408/92 z 23. júla 1992 o prístupe leteckých dopravcov spoločenstva k letovým trasám v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 240, s. 8; Mim. vyd. 07/001, s. 420) a v článku 4 ods. 2 nariadenia č. 3577/92. Vzhľadom na to, že spoločnosť Caremar nebola vybratá na základe verejného obstarávania, je požiadavka transparentnosti v danom prípade o to nevyhnutnejšia.

109    Žalobkyňa sa tiež domnieva, že zamietnutie Komisie zverejniť údaje o sporných dodatočných nákladoch nie je zlučiteľné s rozsudkom Altmark, už citovaným v bode 79 vyššie, lebo Komisia vypracovala príslušné záväzné pravidlá, pričom stanovila povinnosť použiť v podobných prípadoch analýzy nákladov spojené so spornými službami, ktoré sú porovnateľné s analýzami týkajúcimi sa podnikov vykonávajúcich činnosť za podobných podmienok. Takéto analýzy sú nezlučiteľné s požiadavkami na zachovanie dôvernosti a/alebo ochrany obchodných záujmov spoločnosti Caremar.

110    Žalobkyňa takisto spochybňuje odkaz Komisie na rozsudok British Airways a i./Komisia, už citovaný v bode 79 vyššie, pretože je v prejednávanej veci irelevantný.

111    Podľa žalobkyne by vzhľadom na ustanovenia Zmluvy ES v rámci preskúmania štátnej pomoci verejný záujem odôvodňoval zverejnenie požadovaných dokumentov. Zastáva názor, že keďže neexistuje nijaký obchodný záujem, ktorý má byť chránený, netreba preukázať existenciu prevažujúceho verejného záujmu, ktorý by odôvodňoval zverejnenie.

112    Uvádza tiež, že spoločnosť Caremar neodôvodňuje ani nepredkladá najmenší dôkaz o dôvernosti požadovaných údajov a dokonca ani o obchodných výhodách, ktoré by mohla z týchto údajov vyvodiť v prípade, ak by s nimi bola oboznámená. Zastáva pritom názor, že spoločnosť Caremar zverejnením týchto údajov týkajúcich sa strát a subvencií poskytnutých talianskymi orgánmi, na ktoré sa teda nevzťahuje obchodné tajomstvo, nepodstupuje nijaké obchodné riziko.

113    Žalobkyňa spochybňuje tvrdenie Komisie, podľa ktorého jej žiadosť nie je predmetom tohto konania z dôvodu, že sa týka úplného znenia rozhodnutia 2005/163. Hoci uznáva, že „tabuľky uvedené v odôvodneniach č. 128 a 140 rozhodnutia [2005/163] sa obmedzujú len na zopakovanie súhrnných údajov o všetkých činnostiach spoločností [skupiny Tirrenia]“, žalobkyňa sa domnieva, že Komisia má dokumenty, ktoré umožnili požadované číselné údaje vypočítať.

114    Žalobkyňa vo svojej replike poznamenáva, že požadované dokumenty sú sčasti historickej povahy, lebo sa týkajú subvencií poskytnutých spoločnosti Caremar pred obdobím piatich rokov, ktoré je stanovené v bode 14 druhej zarážke oznámenia o služobnom tajomstve v rozhodnutiach v oblasti štátnej pomoci.

115    Po položení písomnej otázky Všeobecným súdom týkajúcej sa dôsledkov, ktoré treba vyvodiť z rozsudku Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, už citovaného v bode 44 vyššie, žalobkyňa v podstate tvrdí, že faktické a právne podmienky uvedeného rozsudku nie sú splnené, pretože tieto podmienky sa týkajú výkladu článku 4 ods. 2 tretej zarážky nariadenia č. 1049/2001, ktorý nie je uvedený v prejednávanej veci.

116    Komisia odpovedá, že skutočne zverejnila celkové údaje o nákladoch súvisiacich s nákladmi spojenými so záväzkami služby vo verejnom záujme a zamlčala len údaje o položkách súvisiacich s režijnými nákladmi, teda týkajúce sa štruktúry výrobných nákladov spoločnosti.

117    Komisia pripomína, že predmet tohto sporu sa obmedzuje len na dokument požadovaný počas správneho konania, pričom zastáva názor, že žalobkyňa nezohľadnila rozdiel uplatnený judikatúrou medzi pojmom „dokumenty“ a pojmom „informácia“.

118    Pokiaľ ide o dosah rozsudku Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, už citovaného v bode 44 vyššie, Komisia tvrdí, že potreba, ktorú zdôraznil Súdny dvor, zachovať súlad medzi postupmi týkajúcimi sa štátnej pomoci a vybavovaním žiadostí o prístup k dokumentom, má všeobecný dosah a takisto sa uplatňuje, ak Komisia musí chrániť obchodné záujmy tretích osôb, či už v rámci uverejnenia rozhodnutia v oblasti štátnej pomoci, alebo v rámci žiadosti o prístup k dokumentom na základe nariadenia č. 1049/2001.

119    Spoločnosť Caremar tvrdí, že Komisia správne zastávala názor, že na požadované údaje sa vzťahuje výnimka týkajúca sa ochrany obchodných záujmov, ktorá je stanovená v článku 4 ods. 2 prvej zarážke nariadenia č. 1049/2001. Poznamenáva, že údaje vynechané z tabuliek uvedených v odôvodneniach č. 128 a 140 rozhodnutia 2005/163 sa týkali celkových nákladov znášaných každou z regionálnych spoločností, prevádzkových príjmov a výšky ročných subvencií, ktoré im boli poskytnuté. Spoločnosť Careman sa podobne ako Komisia tiež domnieva, že žalobkyňa nepreukazuje, že došlo k nesprávnemu posúdeniu pri uplatnení výnimky stanovenej v článku 4 ods. 2 prvej zarážke nariadenia č. 1049/2001, ani pri posúdení, aký je prevažujúci verejný záujem, ktorý môže odôvodniť zverejnenie požadovaných dokumentov. Prináleží jej však dovolávať sa tejto skutočnosti v rámci svojej žiadosti, aby vyzvala inštitúciu k tomu, aby sa v tejto súvislosti vyjadrila.

120    Pokiaľ ide o dosah rozsudku Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, už citovaného v bode 44 vyššie, spoločnosť Caremar, podobne ako to urobila Komisia, tvrdí, že Komisia mohla oprávnene založiť svoj výklad na článku 4 ods. 2 prvej zarážke nariadenia č. 1049/2001 a to vzhľadom na všeobecnú domnienku vyplývajúcu z konania o štátnej pomoci, ktorého súčasťou je žiadosť o prístup k dokumentom.

–       Posúdenie Všeobecným súdom

121    Cieľom nariadenia č. 1049/2001 je, ako sa uvádza v odôvodnení č. 4 a v článku 1 tohto nariadenia, priznať verejnosti čo najširšie právo na prístup k dokumentom inštitúcií. Podľa článku 2 ods. 3 uvedeného nariadenia sa toto nariadenie vzťahuje na všetky dokumenty zo všetkých oblastí činnosti Európskej únie, ktoré niektorá z inštitúcií má, to znamená dokumenty, ktoré vypracovala alebo dostala a ktoré má v držbe.

122    V súlade s článkom 4 ods. 2 prvou zarážkou nariadenia č. 1049/2001 inštitúcie zamietnu prístup k dokumentu v prípade, keby sa jeho zverejnením porušila ochrana obchodných záujmov určitej fyzickej alebo právnickej osoby, pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení.

123    Podľa ustálenej judikatúry treba výnimky z prístupu k dokumentom vykladať a uplatňovať reštriktívnym spôsobom, aby nebolo znemožnené uplatnenie všeobecnej zásady spočívajúcej v poskytnutí čo najširšieho prístupu k dokumentom, ktoré majú inštitúcie, verejnosti (rozsudok Súdneho dvora z 1. júla 2008, Švédsko a Turco/Rada, C‑39/05 P a C‑52/05 P, Zb. s. I‑4723, bod 36).

124    Okrem toho musí mať preskúmanie požadované na účely spracovania žiadosti o prístup k dokumentom konkrétnu povahu. Samotná okolnosť, že dokument sa týka záujmu chráneného výnimkou, totiž nemôže stačiť na odôvodnenie uplatnenia tejto výnimky. Takéto uplatnenie môže byť v zásade odôvodnené iba za predpokladu, že inštitúcia predtým posúdi po prvé, či jednak prístup k dokumentu môže konkrétne a skutočne ohroziť chránený záujem, a po druhé, či v prípadoch uvedených v článku 4 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1049/2001 neexistuje prevažujúci verejný záujem odôvodňujúci zverejnenie daného dokumentu (rozsudok z 19. januára 2010, Co‑Frutta/Komisia, už citovaný v bode 84 vyššie, bod 123; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok Švédsko a Turco/Rada, už citovaný v bode 123 vyššie, bod 49).

125    Okrem toho musí byť nebezpečenstvo ohrozenia chráneného záujmu primerane predvídateľné a nie čisto hypotetické. Preskúmanie, ktoré má vykonať inštitúcia na účely uplatnenia výnimky, musí byť v zásade vykonané konkrétne a musí vyplývať z odôvodnenia rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa z 13. apríla 2005, Verein für Konsumenteninformation/Komisia, T‑2/03, Zb. s. II‑1121, bod 69, a Franchet a Byk/Komisia, už citovaný v bode 101 vyššie, bod 115).

126    Práve vzhľadom na tieto zásady treba preskúmať uplatnenie výnimky stanovenej v článku 4 ods. 2 prvej zarážke nariadenia č. 1049/2001 zo strany Komisie na účely zamietnutia prístupu k požadovaným dokumentom.

127    V prejednávanej veci Komisia zamietla prístup k dokumentom z dôvodu, že zverejnenie číselných údajov uvedených v odôvodneniach č. 128 a 140 rozhodnutia 2005/163 by mohlo poškodiť obchodné záujmy dotknutých podnikov a zvýhodňovať ostatné podniky, čo by teda bolo v rozpore s ustanoveniami článku 4 ods. 2 prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001.

128    V prvom rade treba konštatovať, že dokumenty, pri ktorých sa uplatňuje výnimka, môžu obsahovať dôverné informácie, na ktoré sa vzťahuje výnimka týkajúca sa ochrany obchodných záujmov. Nezverejnené číselné údaje sa totiž týkajú rozdelenia nákladov a príjmov skupiny Tirrenia, na základe ktorých bola zohľadnená ročná kompenzácia, ktorá bola poskytnutá na vykonávanie služieb všeobecného záujmu, čiže môžu sa na ne vzťahovať obchodné tajomstvá.

129    Právo verejnosti na prístup k dokumentom inštitúcií sa nepochybne zameriava len na dokumenty a nie na informácie chápané všeobecnejšie a nestanovuje inštitúciám povinnosť odpovedať na každú žiadosť o informácie podanú jednotlivcom (pozri v tomto zmysle rozsudok WWF European Policy Programme/Rada, už citovaný v bode 82 vyššie, bod 76 a tam citovanú judikatúru). Na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, žalobkyňa však skutočne požiadala o prístup k dokumentom obsahujúcim analytické údaje, ktoré však nie sú uvedené v rozhodnutí 2005/163.

130    Ďalej treba preskúmať, či Komisia vykonala konkrétne a individuálne posúdenie obsahu dokumentov uvedených v žiadosti žalobkyne.

131    Súdny dvor v tejto súvislosti pripustil, že dotknutá inštitúcia sa môže opierať o všeobecné domnienky uplatňujúce sa na určité kategórie dokumentov, pretože na žiadosti o zverejnenie týkajúce sa dokumentov rovnakej povahy je možné uplatniť podobné všeobecné úvahy (pozri rozsudok Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, už citovaný v bode 44 vyššie, bod 54 a tam citovanú judikatúru).

132    Súdny dvor tak zastával názor, že pokiaľ ide o konania o preskúmaní štátnej pomoci, takéto všeobecné domnienky môžu vyplývať z nariadenia č. 659/1999, ako aj z judikatúry týkajúcej sa práva nahliadať do dokumentov založených v administratívnom spise Komisie (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, už citovaný v bode 44 vyššie, bod 55).

133    Súdny dvor z toho vyvodil, že na účely výkladu výnimky stanovenej v článku 4 ods. 2 prvej zarážke nariadenia č. 1049/2001 treba prihliadnuť na skutočnosť, že iné dotknuté osoby než dotknutý členský štát v konaniach o preskúmaní štátnej pomoci nemajú právo nahliadať do dokumentov založených v administratívnom spise Komisie, a teda uznať existenciu všeobecnej domnienky, podľa ktorej zverejnenie dokumentov založených v administratívnom spise v zásade porušuje ochranu cieľov vyšetrovania (rozsudok Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, už citovaný v bode 44 vyššie, bod 61).

134    V prejednávanej veci zodpovedajú požadované dokumenty dôvernému zneniu rozhodnutia 2005/163, ako aj zneniam, ktoré umožnili získať číselné údaje, ktoré nie sú uvedené v odôvodneniach č. 128 a 140 znenia nedôverného charakteru.

135    Hoci sú uvedené dokumenty súčasťou administratívneho spisu Komisie v rámci preskúmania štátnej pomoci, Všeobecný súd sa domnieva, že nemožno predpokladať, že na základe článku 4 ods. 2 prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001 by sa zverejnením údajov o dodatočných nákladoch súvisiacich so záväzkami služby vo verejnom záujme, ako aj všetkých dokumentov, ktoré umožnili získať tieto číselné údaje, porušila ochrana obchodných záujmov spoločnosti Caremar.

136    Takáto všeobecná domnienka by navyše bola v rozpore s oznámením o služobnom tajomstve v rozhodnutiach v oblasti štátnej pomoci, ktoré vo svojom odôvodnení 17 stanovuje, že informácie týkajúce sa organizácie a nákladov služieb vo verejnom záujme sa nebudú bežne považovať za ďalšie dôverné informácie.

137    Preto Komisii v prejednávanej veci prislúchalo, aby preskúmala, či sa zverejnením dokumentov, na ktoré sa vzťahuje výnimka týkajúca sa ochrany obchodných záujmov, konkrétne a skutočne porušil chránený záujem.

138    Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia vykonala konkrétne a skutočné preskúmanie predmetných dokumentov, pričom uviedla, že vypustené údaje sa týkajú rozdelenia nákladov, ktoré bolo zohľadnené pre každú z regionálnych spoločností pri výpočte ročnej kompenzácie poskytnutej na účely výkonu služieb všeobecného záujmu, a konštatovala, že zverejnenie číselných údajov by mohlo poškodiť obchodné záujmy spoločnosti Caremar. Vzhľadom na povahu požadovaných dokumentov, ktoré pozostávajú z číselných údajov tej istej povahy, a to z jednotlivých nákladových položiek spoločnosti Caremar vyplývajúcich z jej prevádzkového účtu, ktoré boli zohľadnené pri výpočte ročnej kompenzácie, ako aj metódy výpočtu na ich získanie, totiž Komisia mohla uvedené údaje konkrétne a skutočne posúdiť tým, že ich zoskupila pod spoločným označením.

139    Pokiaľ ide o otázku dôvodnosti zamietnutia Komisie sprístupniť požadované dokumenty, analytické údaje, ktoré nie sú uvedené v odôvodneniach č. 128 a 140 rozhodnutia 2005/163, sa týkajú jednotlivých nákladových položiek, ktoré boli zohľadnené pri výpočte ročnej subvencie a vychádzajú zo štúdie vypracovanej poradcom o hodnotení kritérií súvisiacich s predložením prevádzkových účtov podľa položiek a sezón týkajúcich sa spoločností skupiny Tirrenia. Tieto jednotlivé nákladové položky vyplývajúce z prevádzkových účtov spoločnosti Caremar na rok 2000 (odôvodnenie č. 128 rozhodnutia 2005/163) a z hodnotení jednotlivých nákladových položiek zohľadnených pri výpočte ročnej subvencie v rokoch 1992 až 2000 (odôvodnenie č. 140 rozhodnutia 2005/163) zahŕňajú: i) provízie agentúry a obstarávacie náklady; ii) prístavné poplatky a výdavky za prechod prístavmi a ostatné výdavky spojené s lodnou dopravou; iii) prevádzkové náklady, ktoré zodpovedajú výdavkom na plavebný personál; iv) náklady na údržbu plavidiel; v) náklady na odpisy; vi) čisté finančné náklady; vii) náklady týkajúce sa administratívnych pracovníkov a režijných nákladov; viii) iné náklady, ktoré sa týkajú daní a poplatkov, mimo dane z príjmov právnických osôb.

140    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Komisia je na základe článku 287 ES povinná nesprístupniť dotknutým osobám informácie, na ktoré sa s ohľadom na ich povahu vzťahuje obchodné tajomstvo, akými sú najmä údaje týkajúce sa vnútorného fungovania podniku príjemcu (rozsudok British Airways a i./Komisia, už citovaný v bode 79 vyššie, bod 63). Obchodné tajomstvá boli definované ako informácie, pri ktorých nielen zverejnenie, ale aj samotné postúpenie inému právnemu subjektu, než je ten, ktorý informáciu poskytol, môže vážne poškodiť jeho záujmy (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 18. septembra 1996, Postbank/Komisia, T‑353/94, Zb. s. II‑921, bod 87). Je nevyhnutné, aby záujmy, ktoré môžu byť poškodené zverejnením informácie, boli objektívne hodné ochrany. Posúdenie dôvernej povahy informácie tak vyžaduje zváženie legitímnych záujmov, ktoré bránia jej zverejneniu, a všeobecného záujmu, ktorý vyžaduje, aby činnosti inštitúcií prebiehali čo najotvorenejšie (rozsudky Súdu prvého stupňa z 30. mája 2006, Bank Austria Creditanstalt/Komisia, T‑198/03, Zb. s. II‑1429, bod 71, a z 12. októbra 2007, Pergan Hilfsstoffe für industrielle Prozesse/Komisia, T‑474/04, Zb. s. II‑4225, bod 65).

141    V prejednávanej veci sa na predmetné údaje, ako aj na dokumenty, z ktorých sú získané, týkajúce sa prevádzkových účtov, tak ako ich analyzovala audítorská spoločnosť, vzťahujú obchodné tajomstvá dotknutej spoločnosti. Sprístupnením takýchto údajov by Komisia poskytla konkurentom spoločnosti Caremar jej výkazy ziskov a strát za niekoľko rokov, čo by znamenalo, že by sa jej konkurentom poskytli jej režijné náklady na jednotlivé prepravné trate, čo by mohlo poškodiť záujmy tejto spoločnosti.

142    Komisia preto oprávnene zastávala názor, že zverejnenie takýchto údajov, ktoré sa týkajú nákladových položiek získaných z prevádzkových účtov spoločnosti Careman, by mohlo poškodiť jej obchodné záujmy, čo by bolo v rozpore s ustanoveniami článku 4 ods. 2 prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001.

143    Ako síce poznamenáva žalobkyňa, informácie týkajúce sa organizácie a nákladov na služby vo verejnom záujme sa bežne nepovažujú za dôverné informácie, ako vyplýva z odôvodnenia 17 oznámenia o služobnom tajomstve v rozhodnutiach v oblasti štátnej pomoci.

144    Treba však konštatovať, že v bode 3.1 uvedeného oznámenia je spresnené, že na takéto informácie týkajúce sa organizácie a nákladov na služby vo verejnom záujme sa môže vzťahovať obchodné tajomstvo, pokiaľ sa tieto informácie týkajú podniku a majú skutočnú alebo potenciálnu hospodársku hodnotu a ich sprístupnenie alebo ich použitie by mohlo predstavovať hospodársku hodnotu pre ostatné podniky. Hoci, ako tvrdí žalobkyňa, dodržiavanie zásady transparentnosti odôvodňuje zverejnenie údajov, ktoré sa zohľadnili pri výpočte verejnej subvencie v rozhodnutí o štátnej pomoci, treba zdôrazniť, že zo systému vytvoreného Zmluvami, a to najmä z článku 1 EÚ, z článkov 254 ES a 255 ES, ako aj zo zásady otvorenosti a zásady transparentného konania inštitúcií Spoločenstva, ktoré sú v nich zakotvené, vyplýva, že pri neexistencii ustanovení, ktoré by výslovne prikazovali alebo zakazovali zverejnenie, je možnosť inštitúcií uverejňovať akty, ktoré prijímajú, pravidlom. Z tohto pravidla však existujú výnimky v rozsahu, v akom právo Spoločenstva najmä prostredníctvom ustanovení zaručujúcich rešpektovanie služobného tajomstva bráni sprístupneniu týchto aktov alebo niektorých informácií, ktoré obsahujú (pozri v tomto zmysle rozsudok Pergan Hilfsstoffe für industrielle Prozesse/Komisia, už citovaný v bode 140 vyššie, bod 61).

145    Pokiaľ ide o rozsudok Altmark, už citovaný v bode 79 vyššie, o ktorý sa opiera žalobkyňa, keď tvrdí, že nákladové položky súvisiace so záväzkami služby vo verejnom záujme sa musia zverejniť, aby sa mohli uplatniť kritériá definované Súdnym dvorom pre prijatie záveru, že štátna kompenzácia predstavuje protihodnotu za plnenia poskytnuté podnikmi príjemcami v rámci plnenia záväzkov služby vo verejnom záujme, je v prejednávanej veci irelevantný. V tomto rozsudku totiž Súdny dvor zastával názor, že parametre, na základe ktorých sa náhrada počíta, musia byť vopred stanovené objektívnym a transparentným spôsobom, avšak nespresňuje, že sa musia zverejniť nákladové položky súvisiace so záväzkami služby vo verejnom záujme.

146    Po tretie treba overiť, ako uvádza žalobkyňa, či neexistuje prevažujúci verejný záujem, ktorý by odôvodňoval zverejnenie dokumentov bez ohľadu na z toho vyplývajúce ohrozenie ochrany obchodných záujmov spoločnosti Caremar.

147    Treba pripomenúť, že nariadenie č. 1049/2001 stanovuje, že uplatnenie výnimiek zakotvených v článku 4 ods. 2 a 3 tohto nariadenia je vylúčené, ak je zverejnenie predmetného dokumentu odôvodnené prevažujúcim verejným záujmom. V tomto kontexte je nevyhnutné, aby inštitúcia zvážila jednak osobitný záujem, ktorý má byť chránený tým, že nedôjde k zverejneniu príslušného dokumentu, a jednak najmä všeobecný záujem na sprístupnení tohto dokumentu s ohľadom na výhody, ktoré, ako sa spresňuje v odôvodnení 2 nariadenia č. 1049/2001, vyplývajú zo zvýšenej transparentnosti, teda možnosti občanov tesnejšie sa zapájať do rozhodovacieho procesu, ako aj z legitímnejšej, efektívnejšej a zodpovednejšej administratívy voči občanom v demokratickom systéme (pozri v tomto zmysle rozsudok Švédsko a Turco/Rada, už citovaný v bode 123 vyššie, bod 45).

148    Okrem toho osobitný záujem, ktorý môže uvádzať žiadateľ o prístup k dokumentu, ktorý sa ho osobne týka, nie je možné zohľadniť ako prevažujúci verejný záujem v zmysle ustanovení článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001 (pozri v tomto zmysle rozsudok Franchet a Byk/Komisia, už citovaný v bode 101 vyššie, bod 137). Z toho vyplýva, že súkromný záujem, ktorého sa dovoláva žalobkyňa, a síce obrana svojich záujmov s cieľom podať žalobu, nepredstavuje prevažujúci verejný záujem v zmysle uvedeného ustanovenia.

149    Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že požadované údaje sa musia zverejniť v rozsahu, v akom sa týkajú subvencií poskytnutých spoločnosti Caremar v období pred 5 rokmi, treba pripomenúť, že na základe článku 44 ods. 1 písm. c) v spojení s článkom 48 ods. 2 rokovacieho poriadku musí žaloba obsahovať zhrnutie dôvodov, na ktorých je založená, a že uvádzanie nových dôvodov je prípustné počas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody založené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania. Dôvod predstavujúci rozšírenie dôvodu, ktorý už bol predložený priamo alebo nepriamo v žalobe a ktorý má na tento už predložený dôvod úzku väzbu, sa musí vyhlásiť za prípustný. Naopak, dôvod, ktorý nemožno považovať za dôvod založený na právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania, musí byť vyhlásený za neprípustný. Za týchto okolností totiž nič nebránilo, aby žalujúca strana uviedla tento žalobný dôvod v štádiu žaloby (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu tretej komory Súdneho dvora z 13. novembra 2001, Dürbeck/Komisia, C‑430/00 P, Zb. s. I‑8547, body 17 až 19, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 9. septembra 2008, Bayer CropScience a i./Komisia, T‑75/06, Zb. s. II‑2081, bod 136).

150    V prejednávanej veci žalobkyňa v štádiu repliky tvrdila, že údaje sú príliš zastaralé na to, aby sa považovali za citlivé údaje, pričom oneskorene uviedla nové tvrdenie, že uvedené údaje sa jej mali sprístupniť. Nemožno tvrdiť, že táto výhrada sa obmedzuje na rozšírenie skôr uvedeného žalobného dôvodu, a je preto neprípustná.

151    Preto je potrebné druhú časť prvého žalobného dôvodu zamietnuť.

152    Vzhľadom na predchádzajúce sa prvý žalobný dôvod musí zamietnuť.

c)     O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti zákazu diskriminácie

 Tvrdenia účastníkov konania

153    Žalobkyňa konštatuje, že bola diskriminovaná, keďže Komisia zverejnila v skoršom rozhodnutí v oblasti štátnej pomoci dodatočné náklady súvisiace so záväzkami služby vo verejnom záujme a výšku príslušnej pomoci [rozhodnutie Komisie 2001/156/ES z 19. júla 2000 o štátnej pomoci, ktorú Španielsko poskytlo sektoru námornej dopravy (nová zmluva o verejných námorných službách) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 57, s. 32) (ďalej len „rozhodnutie Trasmediterranea“)]. Poznamenáva, že v uvedenom rozhodnutí sa v súvislosti s jednotlivými trasami zverejnili údaje týkajúce sa záväzkov služby vo verejnom záujme, čím sa teda konkurenčným podnikom umožnilo preskúmať ich opodstatnenosť.

154    Komisia odpovedá, že diskriminácia, na ktorú poukazuje žalobkyňa, je vecne nepodložená, lebo v rozhodnutí Trasmediterranea boli celkové výsledky podniku utajené, a že neboli zverejnené údaje o jednotlivých položkách režijných nákladov.

155    Zverejnenie údajov v rozhodnutí v každom prípade závisí od žiadosti o dôverné zaobchádzanie od členských štátov a/alebo dotknutých osôb. Podľa názoru Komisie nevedie samotné kolísanie administratívnej praxe nevyhnutne k protiprávnosti rozhodnutia uverejniť či neuverejniť niektoré údaje. Vo svojej duplike dodáva, že právne rámce oboch rozhodnutí sú odlišné. V rozhodnutí Trasmediterranea bolo potrebné analyzovať náklady na jednotlivé trasy, lebo Španielske kráľovstvo viazalo poskytnutie pomoci na každú z námorných trás, zatiaľ čo v prejednávanej veci Talianska republika založila režim na celkových nákladoch pre každého prevádzkovateľa.

156    Spoločnosť Caremar uvádza, že prístup týkajúci sa dôvernosti bol v rozhodnutí Trasmediterranea analogický. Poznamenáva, že v rozsudku Trasmediterranea boli údaje o každej z nákladových položiek, ako aj celkové výsledky riadenia podniku utajené. Zverejnené bolo len celkové ohodnotenie nákladov a výnosov, ktoré podnik poverený plnením zmluvy o poskytovaní služieb vo verejnom záujme zaznamenal počas vrcholnej sezóny a mimo nej.

 Posúdenie Všeobecným súdom

157    Podľa ustálenej judikatúry zásada rovnosti zaobchádzania, ktorá je základnou právnou zásadou, zakazuje, aby sa s porovnateľnými situáciami zaobchádzalo rozdielnym spôsobom a s rozdielnymi situáciami rovnako, ibaže by takéto zaobchádzanie bolo objektívne odôvodnené (rozsudky Súdu prvého stupňa z 2. októbra 2001, Martinez a i./Parlament, T‑222/99, T‑327/99 a T‑329/99, Zb. s. II‑2823, bod 150, a zo 14. októbra 2009, Bank Melli Iran/Rada, T‑390/08, Zb. s. II‑3967, bod 56).

158    V prejednávanej veci žalobkyňa konštatuje, že bola diskriminovaná, lebo Komisia v rozhodnutí Trasmediterranea zverejnila, pokiaľ ide o každú z námorných trás, údaje týkajúce sa záväzkov služby vo verejnom záujme.

159    Aj za predpokladu, ako v podstate tvrdí žalobkyňa, že by jej situácia bola porovnateľná so situáciou každej osoby, ktorá sa chce oboznámiť s údajmi o dodatočných nákladoch súvisiacich so záväzkami služby vo verejnom záujme v rozhodnutí Trasmediterranea, treba konštatovať, že hoci Komisia v rámci tohto rozhodnutia uviedla dodatočné náklady súvisiace so záväzkami služby vo verejnom záujme odlišným spôsobom, pričom v porovnaní s rozhodnutím 2005/163 konkrétne rozlišovala medzi variabilnými a fixnými nákladmi dodatočných nákladových položiek súvisiacich so záväzkami služby vo verejnom záujme, v rozhodnutí Trasmediterranea a v rozhodnutí 2005/163 bola zverejnená len celková výška nákladov súvisiacich so záväzkami služby vo verejnom záujme a nie podrobnosti o každom náklade zohľadňovanom pri výpočte ročnej kompenzácie.

160    Vzhľadom na predchádzajúce nemožno preto vyvodiť záver, že sa so žalobkyňou zaobchádzalo diskriminačným spôsobom.

161    Druhý žalobný dôvod založený na porušení zákazu diskriminácie sa preto musí zamietnuť.

d)     O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady proporcionality

 Tvrdenia účastníkov konania

162    Žalobkyňa poznamenáva, že Komisia v prvom napadnutom rozhodnutí zdôrazňuje požiadavku ochrany celkových údajov, pričom sa nezaoberá konkrétnou povahou žiadosti o prístup k dodatočným nákladom súvisiacim so záväzkami služby vo verejnom záujme na trase Neapol – Beverello/Capri. Podľa žalobkyne Komisia zovšeobecnením jej žiadosti porušuje článok 4 ods. 6 nariadenia č. 1049/2001, ktorý stanovuje, že ak sa niektorá výnimka vzťahuje iba na niektorú časť požadovaného dokumentu, ostatné časti dokumentu sa zverejnia. Z prvého napadnutého rozhodnutia totiž nevyplýva, v akom rozsahu by zverejnenie čiastočných údajov týkajúcich sa trasy Neapol – Beverello/Capri mohlo poškodiť obchodné záujmy spoločnosti Caremar.

163    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia odkazovaním na súhrnné údaje, ktoré boli zverejnené v rozhodnutí 2005/163, nevysvetľuje v súlade s článkom 4 ods. 6 nariadenia č. 1049/2001 presné dôvody čiastočného zamietnutia prístupu.

164    Komisia odpovedá, že požadovanými údajmi sú údaje uvedené v tabuľkách začlenených do odôvodnení č. 128 a 140 rozhodnutia 2005/163 nezahrnujúce analytické náklady, ktoré sa týkajú len trasy Neapol – Beverello/Capri.

165    Spoločnosť Caremar, rovnako ako to urobila Komisia, tvrdí, že tento žalobný dôvod nie je dôvodný, pretože v prejednávanej veci nemohlo ísť v súlade s článkom 4 ods. 6 nariadenia č. 1049/2001 o čiastočný prístup k údajom.

 Posúdenie Všeobecným súdom

166    Treba konštatovať, že žalobkyňa na podporu tohto žalobného dôvodu Komisii vytýka, že opomenula časť jej žiadosti, a síce jej žiadosť o prístup k dodatočným nákladom súvisiacim so záväzkami služby vo verejnom záujme na trase Neapol – Beverello/Capri. Z uvedeného žalobného dôvodu nevyplývajú osobitné výhrady, pokiaľ ide o porušenie zásady proporcionality Komisiou.

167    Keďže výhrady žalobkyne sa týkajú nedostatočného odôvodnenia prvého napadnutého rozhodnutia, treba odkázať na žalobný dôvod založený na porušení povinnosti odôvodnenia uvedený v bodoch 81 až 93 vyššie.

168    Vzhľadom na predchádzajúce treba čiastočne vyhovieť štvrtému žalobnému dôvodu, čiastočne zrušiť prvé napadnuté rozhodnutie, ako je spresnené v bode 93 vyššie, a v zostávajúcej časti žalobu vo veci T‑109/05 zamietnuť.

B –  O žalobe vo veci T‑444/05

169    V rámci svojej žaloby vo veci T‑444/05 žalobkyňa uvádza šesť žalobných dôvodov, z ktorých prvý je založený na porušení článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1049/2001, druhý na porušení povinnosti odôvodnenia, tretí na porušení článku 4 ods. 4 a 5 nariadenia č. 1049/2001, štvrtý na zneužití konania a zneužití právomoci a piaty na porušení zásady zákazu diskriminácie a práv na obranu. Žalobkyňa sa subsidiárne v rámci šiesteho žalobného dôvodu odvoláva na protiprávnosť článku 4 ods. 5 nariadenia č. 1049/2001.

170    Najprv je potrebné preskúmať tretí žalobný dôvod založený na porušení článku 4 ods. 4 a 5 nariadenia č. 1049/2001.

1.     Tvrdenia účastníkov konania

171    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa dopustila troch nesprávností, keď na základe článku 4 ods. 4 a 5 nariadenia č. 1049/2001 konzultovala s talianskymi orgánmi a keď vychádzala z nesúhlasu talianskych orgánov, aby odôvodnila zamietnutie prístupu k požadovaným údajom.

172    Po prvé sa žalobkyňa domnieva, že Komisia tým, že konzultovala s talianskymi orgánmi, porušila pravidlá o sprístupnení dodatočných nákladových položiek súvisiacich so záväzkami služby vo verejnom záujme, čo neumožňuje identifikáciu, kvalifikáciu a zlučiteľnosť štátnej pomoci. Pokiaľ ide o dodatočné náklady súvisiace so záväzkami služby vo verejnom záujme, ktoré sú kompenzované štátnou pomocou, zverejnenie údajov sa vzhľadom na požiadavku transparentnosti, ktorú stanovuje systém štátnej pomoci, požaduje v oznámení o služobnom tajomstve v rozhodnutiach v oblasti štátnej pomoci a v rozsudku Altmark, už citovanom v bode 79 vyššie.

173    Po druhé žalobkyňa tvrdí, že Komisia v prejednávanej veci nemala konzultovať s talianskymi orgánmi, ale so spoločnosťou Caremar, lebo požadované dokumenty pochádzali z danej spoločnosti, pričom zdôrazňuje, že ustanovenia článku 4 ods. 4 a 5 nariadenia č. 1049/2001 umožňujú konzultovať len s treťou osobou, ktorá je autorom predmetného dokumentu. Zvolený právny základ je preto nesprávny.

174    Žalobkyňa rovnako tvrdí, že porovnanie rôznych jazykových verzií článku 4 ods. 5 nariadenia č. 1049/2001, analýza režimu stanoveného v článku 9 uvedeného nariadenia, ako aj znenie rozsudku Súdu prvého stupňa zo 17. marca 2005, Scippacercola/Komisia (T‑187/03, Zb. s. II‑1029) viedli k záveru, že výnimku stanovenú v článku 4 ods. 5 nariadenia č. 1049/2001 treba vykladať ako výnimku, ktorá odkazuje na dokumenty, ktorých autorom je členský štát.

175    Podľa jej názoru, ak by sa článok 4 ods. 5 nariadenia č. 1049/2001 mal vykladať v tom zmysle, že členský štát má právo veta, pokiaľ ide o zverejnenie dokumentu pochádzajúceho z daného členského štátu, jednotlivci by boli automaticky vylúčení z práva na prístup k dokumentom pochádzajúcim z daného štátu.

176    Po tretie žalobkyňa tvrdí, že konzultácia s talianskymi orgánmi je irelevantná, pretože s talianskymi orgánmi a spoločnosťou Caremar sa riadne konzultovalo v rámci postupu uvedeného v článku 25 nariadenia č. 659/1999.

177    Komisia najprv odpovedá, že výhrady žalobkyne sú neprípustné a nedôvodné. Žiadosť talianskych orgánov nezverejniť dokument na základe článku 4 ods. 5 nariadenia č. 1049/2001 má záväznú povahu a možno ju napadnúť len pred talianskym súdom, a to aj napriek tomu, že predstavuje základ pre nasledujúci akt.

178    Komisia, ktorá prevzala výhrady vznesené žalobkyňou, po prvé uvádza, že tvrdenia založené na údajných požiadavkách transparentnosti v oblasti štátnej pomoci a na oznámení o služobnom tajomstve v oblasti štátnej pomoci sú irelevantné, keďže druhé napadnuté rozhodnutie bolo prijaté na základe nariadenia č. 1049/2001.

179    Komisia najskôr, pokiaľ ide o jej skoršiu rozhodovaciu prax, pripomína, že zverejnenie niektorých údajov v rozhodnutí môže závisieť od skutočnosti, či členský štát a/alebo dotknuté osoby žiadali o dôverné zaobchádzanie, alebo naopak, povolili zverejnenie určitých informácií.

180    Komisia sa rovnako domnieva, že článok 4 ods. 4 nariadenia č. 1049/2001 týkajúci sa konzultácie s tretími osobami vo všeobecnosti sa v prejednávanej veci neuplatňuje, lebo na dokumenty sprístupnené členskými štátmi sa vzťahuje lex specialis podľa článku 4 ods. 5 uvedeného nariadenia.

181    Po druhé Komisia zastáva názor, že článok 4 ods. 5 uvedeného nariadenia odkazuje nielen na dokumenty, ktorých autormi sú členské štáty, ale tiež na každý dokument pochádzajúci z týchto štátov.

182    Rovnako tvrdí, že z odôvodnenia č. 15 nariadenia č. 1049/2001 a z ustálenej judikatúry Všeobecného súdu vyplýva, že možnosť priznaná členským štátom vetovať zverejnenie dokumentov v súlade s článkom 4 ods. 5 nariadenia č. 1049/2001 je odôvodnená skutočnosťou, že ani cieľom, ani účelom tohto nariadenia nie je meniť vnútroštátne právne predpisy v oblasti prístupu k dokumentom.

183    Po písomných otázkach, ktoré boli účastníkom konania doručené 10. októbra 2008, v ktorých boli vyzvaní, aby predložili svoje pripomienky k dôsledkom, ktoré treba vyvodiť z rozsudku Švédsko/Komisia, už citovaného v bode 33 vyššie, Komisia pripojila k svojej odpovedi list talianskych orgánov z 8. júla 2005, z ktorého vyplýva, že tieto talianske orgány zamietli sprístupniť žalobkyni požadované dokumenty z dôvodu, že takýmto zverejnením by sa podľa článku 4 ods. 2 prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001 porušili obchodné záujmy spoločnosti Caremar. Podľa Komisie preto talianske orgány riadne odôvodnili svoju námietku na základe jednej z výnimiek stanovených v článku 4 ods. 1 až 3 nariadenia č. 1049/2001. Dodala, že prípadné nedostatočné odôvodnenie by v konečnom dôsledku nemalo v prejednávanej veci nijaký vplyv na zákonnosť aktu, lebo bola viazaná odôvodneným zamietnutím uskutočneným talianskymi orgánmi, ktoré ju zaväzovalo zamietnuť žiadosť o prístup, a že v každom prípade by to mohlo viesť len k vydaniu nového rozhodnutia, ktoré by bolo vecne zhodné s druhým napadnutým rozhodnutím [pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa z 3. decembra 2003, Audi/ÚHVT (TDI), T‑16/02, Zb. s. II‑5167, bod 97, a z 13. decembra 2006, FNCBV/Komisia, T‑217/03 a T‑245/03, Zb. s. II‑4987, bod 263].

184    Po tretie, čo sa týka výhrady, podľa ktorej je konzultácia s talianskymi orgánmi bezpredmetná, lebo sa s týmito orgánmi už konzultovalo v súlade s článkom 25 nariadenia č. 659/1999, Komisia odpovedá, že Talianska republika práve preto, že už namietala proti zverejneniu analytických údajov obsiahnutých v tabuľkách začlenených do odôvodnení č. 128 a 140 znenia rozhodnutia 2005/163, ktoré malo dôverný charakter, mala na základe nariadenia č. 1049/2001 pred rozhodnutím o návrhu na prístup k údajom obdobnej povahy povinnosť konzultovať s uvedeným členským štátom.

185    Talianska republika, Rada a spoločnosť Caremar podporujú Komisiu v každom z jej tvrdení. Talianska republika a spoločnosť Caremar pripomínajú najmä, že v rozhodnutí Súdu prvého stupňa z 30. novembra 2004, IFAW Internationaler Tierschutz-Fonds/Komisia (T‑168/02, Zb. s. II‑4135), Súd prvého stupňa objasnil dosah článku 4 ods. 5 nariadenia č. 1049/2001, pričom spresnil, že uvedené ustanovenie priznáva členskému štátu možnosť požiadať inštitúciu, aby nezverejnila dokument pochádzajúci z daného členského štátu bez jeho predchádzajúceho súhlasu. Preto na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, žiadosť členského štátu na základe tohto ustanovenia predstavuje pre inštitúciu príkaz, aby predmetný dokument nezverejnila.

2.     Posúdenie Všeobecným súdom

186    Najskôr treba preskúmať druhú výhradu žalobkyne, podľa ktorej sa výnimka stanovená v článku 4 ods. 5 nariadenia č. 1049/2001 vzťahuje na dokumenty, ktorých autorom je členský štát.

187    V tejto súvislosti treba spresniť, že normotvorca najmä prijatím nariadenia č. 1049/2001 zrušil autorské pravidlo, ktoré dovtedy platilo. Ako vyplýva z rozhodnutia Rady 93/731/ES z 20. decembra 1993 o prístupe verejnosti k dokumentom Rady [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 340, s. 43), rozhodnutia Komisie 94/90/ESUO, ES, Euratom z 8. februára 1994 o prístupe verejnosti k dokumentom Komisie [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 46, s. 58) a rozhodnutia Európskeho parlamentu 97/632/ES, ESUO, Euratom z 10. júla 1997 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 263, s. 27), takéto pravidlo znamená, že ak autorom dokumentu v držbe inštitúcie je fyzická alebo právnická osoba, členský štát, iná inštitúcia alebo iný orgán Spoločenstva alebo aj akákoľvek iná vnútroštátna alebo medzinárodná organizácia, žiadosť o prístup k takémuto dokumentu je nutné adresovať priamo autorovi tohto dokumentu (rozsudok Švédsko/Komisia, už citovaný v bode 33 vyššie, bod 56).

188    Súdny dvor spresnil, že článok 4 ods. 5 nariadenia č. 1049/2001 sa zďaleka netýka len dokumentov, ktorých autormi sú členské štáty alebo ktoré boli nimi vypracované, ale týka sa potenciálne všetkých dokumentov „pochádzajúcich“ z členského štátu, teda všetkých dokumentov, ktoré členský štát odovzdá inštitúcii, bez ohľadu na to, kto je ich autorom. V predmetnom prípade je jediným relevantným kritériom to, aký je pôvod dokumentu, a to, že došlo k odovzdaniu dokumentu predmetným členským štátom, ktorý ho mal v držbe (rozsudok Švédsko/Komisia, už citovaný v bode 33 vyššie, bod 61).

189    Žalobkyňa v rámci tejto výhrady tiež tvrdí, že výklad Komisie, podľa ktorej má členský štát právo veta v súvislosti so zverejnením dokumentu pochádzajúceho z tohto členského štátu, ktorý bol odovzdaný inštitúciám, vedie k tomu, že každý jednotlivec je zbavený práva na prístup k dokumentom pochádzajúcim z tohto členského štátu.

190    Treba pripomenúť, že v rámci druhého napadnutého rozhodnutia Komisia zamietla žalobkyni sprístupniť dokumenty týkajúce sa dodatočných nákladov, ktoré spoločnosť Caremar každoročne vynaložila na účely plnenia záväzkov služby vo verejnom záujme, ktoré jej boli uložené na trase Neapol – Beverello/Capri z dôvodu, že talianske orgány v súlade s článkom 4 ods. 5 nariadenia č. 1049/2001 výslovne namietali proti zverejneniu uvedených údajov.

191    Súdny dvor v tejto súvislosti zastával názor, že vykladať článok 4 ods. 5 nariadenia č. 1049/2001 tak, že priznáva členskému štátu všeobecné a bezpodmienečné právo veta s cieľom zabrániť, svojvoľne a bez povinnosti odôvodnenia svojho rozhodnutia, zverejneniu akéhokoľvek dokumentu v držbe inštitúcie Spoločenstva len preto, lebo uvedený dokument pochádza z tohto členského štátu, nie je zlučiteľné s cieľmi sledovanými nariadením č. 1049/2001 (rozsudok Švédsko/Komisia, už citovaný v bode 33 vyššie, bod 58).

192    Naopak rôzne skutočnosti svedčia v prospech výkladu uvedeného článku 4 ods. 5, podľa ktorého výkon právomoci, ktorú toto ustanovenie poskytuje dotknutému členskému štátu, je ohraničený rámcom hmotnoprávnych výnimiek uvádzaných v odsekoch 1 až 3 toho istého článku, pričom členskému štátu je v tejto súvislosti priznaná len právomoc zúčastniť sa na rozhodnutí Spoločenstva. Z tohto hľadiska sa predchádzajúci súhlas členského štátu, na ktorý odkazuje uvedený odsek 5, prejavuje nie ako svojvoľné právo veta, ale ako určitý druh súhlasného stanoviska, že neexistujú výnimočné dôvody vyplývajúce z odsekov 1 až 3 (rozsudok Švédsko/Komisia, už citovaný v bode 33 vyššie, bod 76).

193    Pokiaľ ide o procesné dôsledky takto vykladaného článku 4 ods. 5 nariadenia č. 1049/2001, treba uviesť, že keďže vykonávanie pravidiel práva Spoločenstva je takto zverené spoločne inštitúcii a členskému štátu, ktorý využil možnosť poskytnutú týmto odsekom 5, a takéto vykonanie teda závisí od dialógu, ku ktorému musí medzi nimi dôjsť, tieto subjekty sú v súlade s povinnosťou lojálnej spolupráce uvedenou v článku 10 ES povinné konať a spolupracovať tak, aby uvedené pravidlá mohli byť účinne uplatnené (rozsudok Švédsko/Komisia, už citovaný v bode 33 vyššie, bod 85).

194    Z toho v prvom rade vyplýva, že inštitúcia, ktorej bola predložená žiadosť o prístup k dokumentu pochádzajúcemu z členského štátu, a uvedený členský štát musia po tom, ako bola táto žiadosť oznámená touto inštitúciou uvedenému členskému štátu, začať bez meškania lojálny dialóg týkajúci sa prípadného uplatnenia výnimiek stanovených v článku 4 ods. 1 až 3 nariadenia č. 1049/2001, pričom musia dbať najmä na potrebu umožniť uvedenej inštitúcii zaujať stanovisko v lehote, v ktorej je podľa článkov 7 a 8 tohto nariadenia jej povinnosťou rozhodnúť o tejto žiadosti o prístup (rozsudok Švédsko/Komisia, už citovaný v bode 33 vyššie, bod 86).

195    Ďalej členský štát, ktorý by po skončení tohto dialógu namietal proti zverejneniu predmetného dokumentu, je povinný odôvodniť túto námietku vzhľadom na uvedené výnimky. Inštitúcia totiž nemôže uznať námietku prejavenú členským štátom proti zverejneniu dokumentu, ktorý od neho pochádza, ak táto námietka nie je vôbec odôvodnená alebo ak predložené odôvodnenie neodkazuje na výnimky stanovené v článku 4 ods. 1 až 3 nariadenia č. 1049/2001. V prípade, že napriek výslovnej výzve v tomto zmysle adresovanej inštitúciou predmetnému členskému štátu tento členský štát neposkytne takéto odôvodnenie, uvedená inštitúcia musí, ak sa sama domnieva, že sa na uvedenú situáciu nevzťahuje žiadna z uvedených výnimiek, sprístupniť žiadaný dokument (rozsudok Švédsko/Komisia, už citovaný v bode 33 vyššie, body 87 a 88).

196    Napokon, ako vyplýva najmä z článkov 7 a 8 uvedeného nariadenia, inštitúcia je povinná sama odôvodniť zamietavé rozhodnutie voči autorovi žiadosti o prístup. Takáto povinnosť znamená, že inštitúcia musí nielen uviesť vo svojom rozhodnutí námietku vyjadrenú predmetným členským štátom proti zverejneniu požadovaného dokumentu, ale takisto dôvody uvádzané týmto členským štátom, aby sa preukázalo, že sa má uplatniť jedna z výnimiek z práva na prístup stanovených v článku 4 ods. 1 až 3 tohto nariadenia. Takéto informácie majú totiž umožniť žiadateľovi pochopiť pôvod a dôvody odmietnutia, ktoré boli voči nemu uplatnené, a príslušnému súdu vykonať v prípade potreby preskúmanie, ktorým je poverený (rozsudok Švédsko/Komisia, už citovaný v bode 33 vyššie, bod 89).

197    V prejednávanej veci z druhého napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia len zamietla prístup k požadovaným údajom z dôvodu, že talianske orgány proti tomu výslovne namietali, bez toho, aby ďalej spresnila, o ktorú výnimku stanovenú v článku 4 ods. 1 až 3 nariadenia č. 1049/2001 sa talianske orgány opierali.

198    V rámci odpovede na písomnú otázku Všeobecného súdu týkajúcu sa dôsledkov, ktoré treba vyvodzovať z rozsudku Švédsko/Komisia, už citovaného v bode 33 vyššie, Komisia predložila list talianskych orgánov z 8. júla 2005, na ktorý odpovedala 30. októbra 2008. Z listu talianskych orgánov vyplýva, že talianske orgány zamietli prístup k údajom požadovaným žalobkyňou z dôvodu, že podľa článku 4 ods. 2 prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001 by sa ich zverejnením porušila ochrana obchodných záujmov spoločnosti Caremar.

199    Všeobecnému súdu v prejednávanej veci neprislúcha, aby posúdil zákonnosť druhého napadnutého rozhodnutia na základe dodatočného odôvodnenia, ktoré Komisia poskytla 30. októbra 2008 po vydaní rozsudku Švédsko/Komisia, už citovaného v bode 33 vyššie, teda po ukončení písomnej časti konania. Odôvodnenie rozhodnutia sa totiž musí nachádzať v jeho samotnom texte a neskoršie vysvetlenia, ktoré Komisia poskytne, okrem výnimočných okolností nemožno zohľadniť. Z toho vyplýva, že rozhodnutie musí byť sebestačné a že jeho odôvodnenie nemôže vyplývať z neskorších písomných alebo ústnych vysvetlení poskytnutých v čase, keď je dotknuté rozhodnutie predmetom žaloby pred súdom Únie (pozri v tomto zmysle rozhodnutie Súdu prvého stupňa z 15. júna 2005, Corsica Ferries France/Komisia, T‑349/03, Zb. s. II‑2197, bod 287).

200    Nemožno ani pripustiť, že prípadné nedostatočné odôvodnenie nemá v konečnom dôsledku v prejednávanej veci nijaký vplyv na zákonnosť aktu, lebo Komisia bola odôvodneným zamietnutím uskutočneným talianskymi orgánmi viazaná, čo mohlo viesť len k vydaniu nového analogického rozhodnutia, vecne zhodného s druhým napadnutým rozhodnutím.

201    Judikatúra citovaná Komisiou (rozsudky TDI, už citovaný v bode 183 vyššie, bod 97, a FNCBV/Komisia, už citovaný v bode 183 vyššie, bod 263) je totiž v prejednávanej veci irelevantná, pretože nedostatočné odôvodnenie druhého napadnutého rozhodnutia nemôže Všeobecnému súdu umožniť, aby preskúmal, či zamietnutie Komisie zverejniť dokumenty pochádzajúce od talianskych orgánov je založené na jednom z dôvodov uvedených danými talianskymi orgánmi, aby sa dospelo k záveru, že sa má uplatniť jedna z výnimiek z práva na prístup, ktoré sú stanovené v článku 4 ods. 1 až 3 nariadenia č. 1049/2001 (pozri v tomto zmysle rozsudok Švédsko/Komisia, už citovaný v bode 33 vyššie, bod 89). Skutočnosť, že Komisia má v úmysle prijať analogické rozhodnutie, ktoré je vecne podobné s druhým napadnutým rozhodnutím, z dôvodu, že je v súlade s rozsudkom Švédsko/Komisia viazaná zamietnutím vykonaným talianskymi orgánmi, však nemôže Všeobecný súd zbaviť možnosti preskúmať zákonnosť rozhodnutia, ktoré je predmetom tejto žaloby.

202    V dôsledku toho treba zrušiť druhé napadnuté rozhodnutie, lebo Komisia v ňom nepoukázala na dôvody uvádzané talianskymi orgánmi, aby sa dospelo k záveru, že sa má uplatniť jedna z výnimiek z práva na prístup, ktoré sú stanovené v článku 4 ods. 1 až 3 nariadenia č. 1049/2001, bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o ďalších výhradách vznesených v rámci tretieho žalobného dôvodu, ako aj o piatich ďalších dôvodoch, ktoré žalobkyňa uviedla na podporu svojej žaloby.

 O trovách

A –  Vec T‑109/05

203    Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podľa odseku 3 prvého pododseku toho istého ustanovenia môže Všeobecný súd rozdeliť náhradu trov konania, ak účastníci konania mali úspech len v časti predmetu konania.

204    Keďže sa v danom prípade žalobe vo veci T‑109/05 čiastočne vyhovelo, spravodlivým posúdením okolností prípadu je rozhodnutie, že Komisia znáša tretinu svojich vlastných trov konania a je povinná nahradiť tretinu trov konania, ktoré vznikli žalobkyni, pričom žalobkyňa znáša dve tretiny svojich vlastných trov konania a je povinná nahradiť dve tretiny trov konania, ktoré vznikli Komisii.

205    Podľa článku 87 ods. 4 tretieho pododseku rokovacieho poriadku môže Všeobecný súd nariadiť, že vedľajší účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania. Spoločnosť Caremar, ktorá vstúpila do konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov Komisie, znáša svoje vlastné trovy konania.

B –  Vec T‑444/05

206    Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom žalobkyne.

207    Podľa článku 87 ods. 4 prvého pododseku členské štáty, ktoré vstúpili do konania, znášajú svoje trovy konania. Talianska republika teda znáša svoje vlastné trovy konania. Rada a spoločnosť Caremar znášajú v súlade s článkom 87 ods. 4 rokovacieho poriadku svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Rozhodnutie Komisie D(2005) 997 z 3. februára 2005 sa zrušuje v časti týkajúcej sa zamietnutia prístupu k podrobným údajom o dodatočných nákladoch každoročne znášaných spoločnosťou Caremar SpA, ktoré sa týkajú služieb prepravy cestujúcich zabezpečovaných na trase Neapol – Beverello/Capri, či už ide o trajektovú prepravu, alebo prepravu prostredníctvom rýchlych prepravných prostriedkov.

2.      V zostávajúcej časti sa žaloba vo veci T‑109/05 zamieta.

3.      Európska komisia znáša tretinu svojich vlastných trov konania a je povinná nahradiť tretinu trov konania, ktoré vznikli spoločnosti Navigazione Libera del Golfo Srl (NLG), pričom táto posledná uvedená spoločnosť znáša dve tretiny svojich vlastných trov konania a je povinná nahradiť dve tretiny trov konania, ktoré vznikli Komisii vo veci T‑109/05.

4.      Caremar znáša svoje vlastné trovy konania vo veci T‑109/05.

5.      Rozhodnutie Komisie D(2005) 9766 z 12. októbra 2005 sa zrušuje.

6.      Európska komisia je povinná nahradiť trovy konania vo veci T‑444/05.

7.      Talianska republika, Rada Európskej únie a Caremar znášajú svoje vlastné trovy konania.

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 24. mája 2011.

Podpisy

Obsah

Právny rámec

Okolnosti predchádzajúce sporom a konanie

Návrhy účastníkov konania

Právny stav

A –  O žalobe vo veci T‑109/05

1.  O predmete sporu

a)  Tvrdenia účastníkov konania

b)  Posúdenie Všeobecným súdom

2.  O prípustnosti

a)  Tvrdenia účastníkov konania

b)  Posúdenie Všeobecným súdom

3.  O veci samej

a)  O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Všeobecným súdom

b)  O prvom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení výnimky stanovenej v článku 4 ods. 2 prvej zarážke nariadenia č. 1049/2001

O prvej časti založenej na nesprávnom právnom posúdení pri výbere právneho základu

–  Tvrdenia účastníkov konania

–  Posúdenie Všeobecným súdom

O druhej časti žalobného dôvodu založenej na porušení článku 4 ods. 2 prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001

–  Tvrdenia účastníkov konania

–  Posúdenie Všeobecným súdom

c)  O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti zákazu diskriminácie

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Všeobecným súdom

d)  O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady proporcionality

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Všeobecným súdom

B –  O žalobe vo veci T‑444/05

1.  Tvrdenia účastníkov konania

2.  Posúdenie Všeobecným súdom

O trovách

A –  Vec T‑109/05

B –  Vec T‑444/05

* Jazyk konania: taliančina.