ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (odvolacia komora)

z 20. februára 2009

Spojené veci T‑359/07 P až T‑361/07 P

Komisia Európskych spoločenstiev

proti

Marli Bertolete a i.

„Odvolanie – Verejná služba – Zmluvní zamestnanci OIB – Bývalí zamestnanci podľa belgického práva – Zmena uplatniteľného režimu – Rozhodnutia Komisie stanovujúce odmenu – Rovnosť zaobchádzania“

Predmet: Odvolania podané proti rozsudkom Súdu pre verejnú službu Európskej únie (druhá komora) z 5. júla 2007, Bertolete a i./Komisia (F‑26/06, Zb. VS s. I‑A‑1‑199, II‑A‑1‑1133), Abarca Montiel a i./Komisia (F‑24/06, Zb. VS s. I‑A‑1‑189, II‑A‑1‑1063) a Ider a i./Komisia (F‑25/06, Zb. VS s. I‑A‑1‑195, II‑A‑1‑1099), a smerujúce k zrušeniu týchto rozsudkov

Rozhodnutie: Rozsudky Súdu pre verejnú službu (druhá komora) z 5. júla 2007 vo veciach Bertolete a i./Komisia (F‑26/06, Zb. VS s. I‑A‑1‑199, II‑A‑1‑1133), Abarca Montiel a i./Komisia (F‑24/06, Zb. VS s. I‑A‑1‑189, II‑A‑1‑1063) a Ider a i./Komisia (F‑25/06, Zb. VS s. I‑A‑1‑195, II‑A‑1‑1099), sa zrušujú. Žaloby, ktoré podali žalobcovia v prvom stupni, to znamená M. Bertolete a osem ďalších zmluvných zamestnancov Komisie, S. Abarca Montiel a devätnásť ďalších zmluvných zamestnancov Komisie, B. Ider, M.‑C. Desorbay a L. Noschese, sa zamietajú. Žalobcovia v prvom stupni a Komisia znášajú svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Zmluvní zamestnanci – Odmena – Pojem

(Služobný poriadok úradníkov, článok 62 a nasl.; Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 19 a nasl., článok 92, a príloha článok 2 ods. 2)

2.      Úradníci – Zmluvní zamestnanci – Odmena – Náhrada za zníženie odmeny zamestnancov predtým zamestnaných podľa vnútroštátneho práva

(Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, príloha, článok 2 ods. 2)

3.      Úradníci – Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov – Rovnosť zaobchádzania – Uplatnenie na prechodný režim

1.      Vzhľadom na to, že pojem odmeny definovaný v článku 62 a nasl. služobného poriadku, ktorý sa uplatňuje na zmluvných zamestnancov predtým zamestnaných podľa vnútroštátneho práva na základe článku 19 a nasl. podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov v spojení s článkom 92 týchto podmienok, zahŕňa aj rodinné prídavky, povinnosť inštitúcií podľa článku 2 ods. 2 prílohy podmienok zamestnávania zohľadniť rozdiely medzi právnou úpravou v oblasti daní, sociálneho zabezpečenia a dôchodkov členského štátu pridelenia na jednej strane a ustanoveniami uplatniteľnými na zmluvného zamestnanca na druhej strane treba vykladať v tom zmysle, že keď chcú tieto inštitúcie poskytnúť náhradu za zníženie odmeny pri prechode na režim zmluvného zamestnanca Spoločenstva, musia zohľadniť všetky zložky tohto pojmu odmeny. Na tento účel sú teda povinné zohľadniť osobitosti predtým uplatniteľného vnútroštátneho práva v oblasti daní, sociálneho zabezpečenia a dôchodkov, ktoré môžu mať vplyv na výšku tejto odmeny vo význame, aký má tento výraz podľa služobného práva Spoločenstva, aj keď prípadné peňažné výhody vyplývajúce z týchto osobitostí nevyhnutne nepredstavujú zložky odmeny v zmysle vnútroštátneho práva. Keď teda inštitúcie prijímajú v rámci svojej voľnej úvahy rozhodnutie poskytnúť náhradu za zníženie odmeny, článok 2 ods. 2 prílohy podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov im ukladá povinnosť zohľadniť pri výpočte doplatkov všetky mzdové, daňové a sociálne výhody podľa vnútroštátneho práva, na ktoré sa v uplatniteľnom práve Spoločenstva vzťahuje pojem odmeny. Z tohto dôvodu skutočnosť, že inštitúcia zahrnula do výpočtu doplatkov priznaných dotknutým zamestnancom rodinné prídavky v zmysle vnútroštátneho práva, ktoré sú sociálnou dávkou vyplácanou štátom a nie odmenou platenou zamestnávateľom, predstavuje správne uplatnenie článku 2 ods. 2 prílohy podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.

(pozri body 45 – 47)

Odkaz: Súdny dvor, 7. mája 1987, Komisia/Belgicko, 186/85, Zb. s. 2029, body 26 a 29; Súdny dvor, 7. mája 1987, Komisia/Nemecko, 189/85, Zb. s. 2061, bod 18

2.      Na účely uplatnenia zásady rovnosti zaobchádzania pri určovaní doplatkov, ktoré sa majú poskytnúť zamestnancom predtým zamestnaným podľa vnútroštátneho práva po ich prechode na režim zmluvného zamestnanca Spoločenstva, je inštitúcia povinná porovnať tieto situácie so zreteľom na cieľ článku 2 ods. 2 prílohy podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, ktorým je zachovať výšku doterajšej odmeny tak, ako ju definuje služobný poriadok, teda celkovej doterajšej odmeny vrátane rodinných prídavkov, a previesť ju na odmenu v zmysle služobného poriadku. Toto porovnanie tak so sebou vzhľadom na účel uplatniteľných ustanovení a pojem odmeny podľa služobného práva Spoločenstva prináša povinnosť inštitúcie zohľadniť príslušnú rodinnú situáciu dotknutých osôb a predovšetkým skutočnosť, či majú deti. Z pohľadu tak skutkového, ako aj právneho sa teda v čase prechodu na režim zmluvného zamestnanca podľa článku 7 ods. 1 a článku 8 od. 1 Všeobecných vykonávacích ustanovení k prechodným opatreniam uplatniteľným na zamestnancov zamestnaných Úradom pre infraštruktúru v Bruseli rodinná a mzdová situácia osoby s jedným alebo viacerými deťmi podstatne odlišuje od situácie bezdetnej osoby, keďže táto bezdetná osoba nemá právo – ani na základe predchádzajúcej vnútroštátnej zmluvnej úpravy, ani na základe služobného práva Spoločenstva – na rodinné prídavky na nezaopatrené deti ako osobitnú zložku odmeny. Rozdielna rodinná a mzdová situácia týchto dvoch skupín osôb predstavuje naopak relevantné rozlišovacie kritérium, ktoré inštitúcia so zreteľom na účel uplatniteľnej právnej úpravy nemôže legálne nezohľadniť.

(pozri body 50 a 51)

3.      Uplatnenie zásady rovnosti zaobchádzania na prechodný režim predpokladá, že inštitúcia zohľadní osobnú situáciu všetkých dotknutých osôb v konkrétnom okamihu zmeny ich postavenia, ktorá predstavuje významnú zlomovú udalosť, ktorá môže podstatne zmeniť všetky ich práva a povinnosti. Ak by tomu bolo inak, museli by inštitúcie Spoločenstva, aby pri takejto ad hoc zmene postavenia dotknutých osôb dodržali zásadu rovnosti zaobchádzania, zohľadniť pri prijímaní všeobecne záväzných opatrení hypotetický vývoj osobnej situácie každej z dotknutých osôb, čo by na nich kládlo neprimeranú a neuskutočniteľnú požiadavku porovnávacieho preskúmania budúceho vývoja. Týmto posúdením však nie je dotknutá potreba v pravidelných intervaloch overovať osobnú situáciu dotknutých zamestnancov a v prípade potreby napraviť budúce nerovnosti medzi osobami, ktoré sa v tomto neskoršom štádiu budú nachádzať v podobných alebo zhodných situáciách.

(pozri bod 54)

Odkaz: Súd prvého stupňa, 14. februára 2007, Simões Dos Santos/ÚHVT, T‑435/04, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 90 a nasl.