1

Žalobcovia HEG Ltd a Graphite India Ltd sú indickými spoločnosťami, ktoré vyrábajú a vyvážajú predmetné výrobky. Tieto výrobky predstavujú grafitové elektródy a ich rúrkové osadenia s objemovou hmotnosťou 1,65 g/cm3 a elektrickým odporom aspoň 6 μΩm, čo im udeľuje schopnosť viesť vysoké elektrické napájacie prúdy (ďalej len „predmetné výrobky“).

2

V nadväznosti na sťažnosti predložené v júli 2003 Európskym združením uhlia a grafitu (European Carbon and Graphite Association, ECGA) konajúcim v mene SGL Carbon Group GmbH (ďalej len „SGL“) a UCAR SA, ktorí spolu predstavujú významný podiel odvetvia Spoločenstva vyrábajúceho predmetné výrobky, Komisia 21. augusta 2003 oznámila dvomi samostatnými oznámeniami začatie antidumpingového konania a antisubvenčného konania, ktoré sa týkali dovozov predmetných výrobkov z Indie (Ú. v. EÚ C 197, s. 2 a 5). Prešetrovanie sa týkalo obdobia medzi 1. aprílom 2002 a 31. marcom 2003 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Skúmanie tendencií relevantných pre hodnotenie ujmy pokrývalo obdobie od 1. januára 1999 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „skúmané obdobie“).

3

Komisia zaslala všetkým evidentne zainteresovaným stranám a všetkým ostatným spoločnostiam, ktoré v stanovenej lehote reagovali na oznámenie o začatí konania, ako aj indickým orgánom dotazníky. Dostala odpovede od oboch žalobcov, od dvoch výrobcov Spoločenstva, ktorí dali podnet na sťažnosť, od ôsmich spoločností používajúcich výrobky a od dvoch nezávislých dovozcov. Okrem toho jedna spoločnosť predložila písomné pripomienky obsahujúce určité číselné údaje a dve spotrebiteľské združenia predložili písomné vyjadrenia.

4

Boli uskutočnené šetrenia na mieste u piatich výrobcov Spoločenstva, u dvoch nezávislých dovozcov do Spoločenstva, u štyroch používateľov a u oboch žalobcov.

5

Prvé stretnutie medzi žalobcami a Komisiou sa uskutočnilo 13. novembra 2003.

6

V dňoch 3. a 4. decembra 2003 a 26. februára 2004 žalobcovia predložili Komisii dodatočné vyjadrenia.

7

Komisia 15. apríla 2004 uverejnila oznámenie týkajúce sa uplatnenia účinných antidumpingových a antisubvenčných opatrení v Spoločenstve zo strany Cyperskej republiky, Estónskej republiky, Maďarskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovenskej republiky, Slovinskej republiky a Českej republiky po ich vstupe a prípadného preskúmania týchto opatrení [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ C 91, s. 2, ďalej len „oznámenie o prípadnom preskúmaní opatrení z dôvodu rozšírenia“).

8

Komisia zaslala žalobcom 27. apríla 2004 tri osobitné informačné dokumenty.

9

Dňa 19. mája 2004 Komisia prijala nariadenie (ES) č. 1008/2004 o zavedení dočasného antisubvenčného cla na dovozy niektorých systémov grafitových elektród pôvodom z Indie (Ú. v. EÚ L 183, s. 35), ako aj nariadenie (ES) č. 1009/2004 o zavedení dočasného antidumpingového cla na dovozy niektorých systémov grafitových elektród pôvodom z Indie (Ú. v. EÚ L 183, s. 61) (ďalej len „dočasné antisubvenčné nariadenie“ a „dočasné antidumpingové nariadenie“ a spolu „dočasné nariadenia“). V ten istý deň Komisia adresovala žalobcom listy upresňujúce jej pripomienky k vyjadreniam žalobcov uvedeným v priebehu konania.

10

Dňa 27. mája 2004 žalobcovia zaslali Komisii svoje vyjadrenia k osobitným informačným dokumentom a dočasným nariadeniam.

11

Dňa 14. júna 2004 sa uskutočnilo druhé stretnutie medzi žalobcami a Komisiou.

12

Dňa 22. júna 2004 žalobcovia v nadväznosti na stretnutie zo 14. júna 2004 predložili Komisii svoje pripomienky.

13

Listom z 9. júla 2004 Komisia doručila žalobcom dva všeobecné informačné dokumenty týkajúce sa základných skutočností a úvah odôvodňujúcich návrhy zaviesť konečné antidumpingové a vyrovnávacie clo, ako aj všeobecný informačný dokument týkajúci sa aspektov dvoch konaní o náhradu ujmy, príčinnej súvislosti a záujmu Spoločenstva.

14

Listom z 19. júla 2004 žalobcovia vyjadrili pripomienky k rôznym dokumentom Komisie. Žiadali tiež, aby sa konalo nové stretnutie, a dovolávali sa možnosti prijatia záväzkov.

15

Dňa 13. septembra 2004 Rada prijala nariadenie (ES) č. 1628/2004, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitých grafitových elektródových systémov s pôvodom v Indii (Ú. v. EÚ L 295, s. 4), a nariadenie (ES) č. 1629/2004, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá predbežné clo uložené na dovoz určitých grafitových elektródových systémov s pôvodom v Indii (Ú. v. EÚ L 295, s. 10) (ďalej len „napadnuté antisubvenčné nariadenie“ a „napadnuté antidumpingové nariadenie“ a spolu „napadnuté nariadenia“).

16

Žalobou podanou do kancelárie Súdu prvého stupňa 30. novembra 2004 žalobcovia začali toto konanie.

17

Podaním doručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa 21. apríla 2005 Komisia podala návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Rady. Uznesením zo 7. júna 2005 predseda prvej komory Súdu prvého stupňa vyhovel tomuto návrhu. Listom zo 17. júna 2005 Komisia informovala Súd prvého stupňa, že sa vzdáva podania vyjadrenia vedľajšieho účastníka konania, ale zúčastní sa na pojednávaní.

18

Po zmene zloženia komôr Súdu prvého stupňa bol sudca spravodajca pridelený do piatej komory, ktorej bola v dôsledku toho táto vec pridelená.

19

Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupňa (piata komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania.

20

V rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania Súd prvého stupňa vyzval Radu na predloženie určitých dokumentov. Rada sa podriadila tejto žiadosti.

21

Prednesy účastníkov konania, ako aj vedľajšieho účastníka konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupňa položil, boli vypočuté na pojednávaní 4. júna 2008.

22

Žalobcovia navrhujú, aby Súd prvého stupňa:

23

Rada navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

24

Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupňa zamietol žalobu.

25

Žalobcovia sa dovolávajú piatich žalobných dôvodov, prvého založeného na tom, že prešetrovanie bolo začaté iba proti indickým dovozom predmetných výrobkov, druhého založeného na vade konaní spočívajúcej v tom, že konania boli uskutočnené na základe Spoločenstva zloženého iba z pätnástich členských štátov, tretieho založeného na nesprávnej kvalifikácii subvencie priznanej indickému mechanizmu úveru na dovozné clo (Duty Entitlement Passbook) a na určení sumy vyrovnávacieho cla a štvrtého a piateho založených na nezohľadnení účinkov protisúťažných praktík, ku ktorým došlo, ako aj účinkov dovozov predmetných výrobkov pochádzajúcich z iných krajín v analýze ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva.

26

Žalobcovia zastávajú názor, že inštitúcie porušili článok 9 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 56, 1996, s. 1; Mim. vyd. 11/010, s. 45), článok 9 ods. 2 Dohody o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994 (Ú. v. ES L 336, s. 103; Mim. vyd. 11/021, s. 189, ďalej len „antidumpingový kódex z roku 1994“), zásadu zákazu diskriminácie a dopustili sa zjavných chýb v posúdení tým, že antidumpingové prešetrovanie viedli len proti indickým dovozom predmetných výrobkov.

27

Žalobcovia v podstate uvádzajú, že inštitúcie porušili zásadu zákazu diskriminácie tým, že samotné nezačali prešetrovanie voči dovozom pochádzajúcim z iných štátov, ktoré mohli spôsobovať dumping, alebo tým, že nevyzvali na podanie sťažnosti, ktorá by umožňovala začať paralelné konanie. Žalobcovia uvádzajú, že Komisia nemohla súhlasiť iba so skúmaním sťažnosti, ktorá sa ich týkala, a že buď mala začať paralelné konanie proti dovozom z iných štátov za uplatnenia článku 5 ods. 6 nariadenia č. 384/96, alebo mala informovať sťažovateľov o zastavení konania, pokiaľ nepredložia sťažnosť voči iným zainteresovaným krajinám. Žalobcovia uvádzajú, že sťažovateľov a zainteresovaných výrobcov z tretích krajín spájajú tesné ekonomické väzby hraničiace so spoločnou účasťou na kartelových dohodách postihovaných Komisiou, čo vysvetľuje skutočnosť, že sťažnosť smerovala voči indickým dovozom. Žalobcovia tiež uvádzajú, že rozličné údaje uvádzané v sťažnosti alebo v informáciách, ktoré boli predložené Komisii, preukazujú existenciu dumpingu, pokiaľ ide o predmetné výrobky pochádzajúce z iných štátov ako India (Spojené štáty, Poľsko, Japonsko, Rusko, Čína, Mexiko).

28

Žalobcovia zastávajú názor, že dodržiavanie zásady zákazu diskriminácie je tiež namieste pri príležitosti prijatia rozhodnutia o začatí prešetrovania. Hoci článok 9 ods. 5 nariadenia č. 384/96 sa týka iba štátov, voči ktorým bolo konštatované, že sa podieľali na škodlivom dumpingu, zo spojeného uplatnenia tohto článku a zásady zákazu diskriminácie vyplýva, že sa vzťahuje takisto na rozdiel v zaobchádzaní vyplývajúci z prešetrovania vedeného voči dovozom pochádzajúcim len z jedného štátu, keď dôkazy predložené po začatí konania navádzajú na prvý pohľad na myšlienku, že dovoz pochádzajúci z iných štátov mal tiež byť zahrnutý.

29

V tejto súvislosti žalobcovia pripomínajú, že článok 9 ods. 5 nariadenia č. 384/96 je mimoriadne dôležitý, keďže je odvodený od článku 9 ods. 2 antidumpingového kódexu z roku 1994, ktorý samotný predstavuje vyjadrenie zásady doložky najvyšších výhod. V oblasti dumpingu táto zásada vyjadruje potrebu, aby antidumpingové clá neprimerane neobmedzovali prístup tovarov pochádzajúcich z členského štátu Svetovej obchodnej organizácie (WTO) na trh, zatiaľ čo dovoz pochádzajúci z iných štátov, spôsobujúci dumping a ujmu, by nepodliehal takým clám. Komisia ani nemohla určiť existenciu dumpingu a presný rozsah zjavnej ujmy bez začatia prešetrovania.

30

Žalobcovia sa navyše domnievajú, že inštitúcie sa dopustili zjavne nesprávneho posúdenia, keď prijali záver, že predložené dôkazy neodôvodňujú začatie prešetrovania, pokiaľ ide o dovoz z iných štátov ako je India. Toto neuskutočnenie prešetrovania tiež predstavuje porušenie zásady riadnej správy vecí verejných.

31

Žalobcovia tiež Komisii vytýkajú, že zaujala diskriminačný prístup, pokiaľ ide o určenie predmetných výrobkov. Dovoz pochádzajúci z Číny bol z prešetrovania vylúčený z dôvodu, že predmetné výrobky neboli vyrobené s pomocou ihlicového koksu vysokej kvality, zatiaľ čo pokiaľ ide o indický dovoz, Komisia neakceptovala vylúčenie grafitových elektród a ich rúrkových osadení vyrobených bez ihlicového koksu vysokej kvality, pretože sú to základné fyzické a technické charakteristiky konečného výrobku bez ohľadu na použité suroviny, čo určuje definíciu predmetného výrobku. Žalobcovia poznamenali, že čínske výrobky sú určené na rovnaké konečné použitie ako nižší ponukový rad predmetných výrobkov.

32

Nakoniec v rámci tohto žalobného dôvodu žalobcovia uvádzajú, že ich právo na obhajobu bolo porušené pre vylúčenie určitých dôkazov z nedôvernej verzie sťažnosti z dôvodu, že tieto dôkazy by poškodili základné komerčné záujmy konkurenta. Okrem iného išlo o dodatočný dôkaz preukazujúci kolúziu medzi sťažovateľmi a niektorými dovozcami predmetných výrobkov so sídlom v tretích štátoch, čo odôvodnilo, aby tieto dôkazy neboli zohľadnené.

33

Rada popiera tvrdenia žalobcov.

34

Tento žalobný dôvod musí byť hneď na úvod zamietnutý ako nedôvodný. Na jednej strane z odôvodnení č. 11 až 14 dočasného antidumpingového nariadenia, na ktoré odkazuje odôvodnenie č. 6 napadnutého antidumpingového nariadenia, vyplýva, že inštitúcie nespravili z používania ihlicového koksu vysokej kvality prvok definovania predmetného výrobku. Na druhej strane žalobcovia nepredložili dôkaz o tom, že inštitúcie vychádzali zo skutočnosti, že dovoz pochádzajúci z Číny nie je vyrobený pomocou ihlicového koksu vysokej kvality, na to, aby ho vylúčili z prešetrovania.

35

Podľa ustálenej judikatúry zásada rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie zakazuje, aby sa s porovnateľnými situáciami zaobchádzalo rozdielne a aby sa s rozdielnymi situáciami zaobchádzalo rovnako, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudok Súdneho dvora z 15. apríla 2005, Belgicko/Komisia, C-110/03, Zb. s. I-2801, bod 71 a tam citovanú judikatúru).

36

Je pravda, že Komisia má za určitých mimoriadnych okolností právo začať prešetrovanie z vlastnej iniciatívy za uplatnenia článku 5 ods. 6 nariadenia č. 384/96. Rovnako je nesporné, že praxou Komisie je žiadať za určitých mimoriadnych okolností, aby sťažovateľ rozšíril pôsobnosť svojej sťažnosti. Napriek tomu nie je potrebné skúmať, či Komisia mala v prejednávanej veci takto postupovať. Rozdiel v zaobchádzaní spočívajúci v začatí antidumpingového konania iba voči indickému dovozu, hoci existovali indície, ktoré mohli odôvodniť to, aby predmetom prešetrovania bol tiež iný dovoz, dokonca za predpokladu, že by to bolo preukázané, nemôže predstavovať porušenie článku 9 ods. 5 nariadenia č. 384/96, porušenie článku 9 ods. 2 antidumpingového kódexu z roku 1994 a ani základnej zásady rovnosti zaobchádzania.

37

Po prvé, pokiaľ ide o článok 9 ods. 5 nariadenia č. 384/96, ten upresňuje, že „antidumpingové clo sa uloží v primeraných čiastkach, v každom prípade na nediskriminačnom základe z dovozu takéhoto výrobku zo všetkých zdrojov, o ktorých sa zistilo, že sú dumpingové a spôsobujú ujmu, okrem prípadov dovozu z tých zdrojov, v prípade ktorých boli akceptované záväzky za podmienok tohto nariadenia“.

38

Zo samotného znenia tohto ustanovenia vyplýva, že zakazuje diskriminačné zaobchádzanie medzi dovozmi, ktoré sú predmetom antidumpingového cla pre dovoz tých istých výrobkov [pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. septembra 2002, Europe Chemi-Con (Deutschland)/Rada, T-89/00, Zb. s. II-3651, bod 58]. V prejednávanej veci je sporný namietaný rozdiel v zaobchádzaní medzi dovozmi, ktoré boli predmetom antidumpingového cla, a dovozmi, ktoré neboli predmetom prešetrovania. Skutkový stav prejednávanej veci teda nepatrí do pôsobnosti článku 9 ods. 5 nariadenia č. 384/96.

39

Po druhé, pokiaľ ide o článok 9 ods. 2 antidumpingového kódexu z roku 1994, stačí zdôrazniť, že tento kódex má rovnakú pôsobnosť, ako je pôsobnosť článku 9 ods. 5 nariadenia č. 384/96, keďže zakazuje diskriminačné zaobchádzanie pri vyberaní antidumpingových ciel vyrubených na výrobky podľa zdroja predmetného dovozu. Preto nie je v prejednávanom prípade uplatniteľný.

40

Po tretie argument založený na porušení všeobecnej zásady rovnosti zaobchádzania tiež nemôže uspieť.

41

Je pravda, že okolnosť, že článok 9 ods. 5 nariadenia č. 384/96 predstavuje ilustráciu zásady rovnosti zaobchádzania [rozsudok Europe Chemi-Con (Deutschland)/Rada, už citovaný v bode 38 vyššie, bod 51], nevylučuje, aby inštitúcie boli podriadené dodržaniu tejto zásady pri príležitosti uplatňovania iných ustanovení nariadenia č. 384/96 [pozri, pokiaľ ide o článok 2 ods. 7, písm. b) tohto istého nariadenia, rozsudok Súdu prvého stupňa z 23. októbra 2003, Changzhou Hailong Electronics & Light Fixtures a Zhejiang Yankon/Rada, T-255/01, Zb. s. II-4741, body 60 a 61].

42

Podľa ustálenej judikatúry však zásada rovnosti zaobchádzania musí byť v súlade s dodržaním zásady zákonnosti, podľa ktorej nikto nemôže vo svoj prospech uplatňovať protiprávnosť, z ktorej má prospech iná osoba (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa zo 16. novembra 2006, Peróxidos Orgánicos/Komisia, T-120/04, Zb. s. II-4441, bod 77 a tam citovanú judikatúru). Taký je ale význam tvrdení žalobcov, ktorý plne spočíva na okolnosti, že prešetrovanie malo byť vedené aj voči ostatným dovozom. Zásada rovnosti zaobchádzania preto nie je v prejednávanej veci uplatniteľná a nezačatie prešetrovania voči iným prípadným zdrojom dumpingu je bez vplyvu na zákonnosť napadnutého antidumpingového nariadenia.

43

V dôsledku toho je tiež potrebné odmietnuť tvrdenia žalobcov založené na porušení zásady riadnej správy vecí verejných a zjavne nesprávnom posúdení pri vyhodnotení dôkazov predložených žalobcami, keďže smerujú k preukázaniu toho, že Komisia mala začať konanie proti dovozom pochádzajúcim z tretích krajín. Z rovnakého dôvodu kritika žalobcov spočívajúca v okolnosti, že sťažovatelia zamerali svoju sťažnosť iba voči indickým dovozom, nemá vplyv na zákonnosť napadnutého antidumpingového nariadenia.

44

Podľa ustálenej judikatúry je zásada rešpektovania práva na obhajobu základnou zásadou práva Spoločenstva (rozsudok Súdneho dvora z 27. júna 1991, Al-Jubail Fertilizer/Rada, C-49/88, Zb. s. I-3187, bod 15, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 18. decembra 1997, Ajinomoto a NutraSweet/Rada, T-159/94 a T-160/94, Zb. s. II-2461, bod 81).

45

V zmysle tejto zásady podnikom, ktorých sa týka prešetrovanie predchádzajúce prijatiu antidumpingového nariadenia, musí byť v priebehu správneho konania umožnené vyjadriť svoje stanovisko k existencii a relevantnosti uvádzaných skutočností a okolností a k dôkazom uvádzaným Komisiou na podporu jej tvrdenia o existencii dumpingových praktík a ujmy, ktorá z nich vyplýva (rozsudok Al-Jubail Fertilizer/Rada, už citovaný v bode 44 vyššie, bod 17; rozsudky Súdu prvého stupňa zo 17. decembra 1997, EFMA/Rada, T-121/95, Zb. s. II-2391, bod 84, a Ajinomoto a NutraSweet/Rada, už citovaný v bode 44 vyššie, bod 83).

46

V prejednávanej veci je potrebné poznamenať, že niektoré dôkazy uvedené v dôvernej verzii sťažnosti neboli zahrnuté do jej nedôvernej verzie. Týka sa to najmä príloh 1, 5 až 7, 9 až 11, 15 až 18, 20 a 21, 23, 26, 28 až 31, 33 až 44 sťažnosti, ktorá obsahuje 45 príloh.

47

Žalobcom však prislúcha, aby inštitúciám umožnili posúdiť problémy, ktoré im môžu vzniknúť z absencie zhrnutia predmetných dôkazov v nedôvernej verzii sťažnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Ajinomoto a NutraSweet/Rada, už citovaný v bode 44 vyššie, body 109 a 110).

48

V prejednávanej veci z dokumentov predložených žalobcami v prílohe k ich žalobe vyplýva, že hoci túto absenciu zhrnutia stručne uviedli na začiatku konania vo svojich pripomienkach k žalobe z 3. októbra 2003, v neskorších podaniach ju už viac neuvádzali.

49

Z toho vyplýva, že z dôvodu, že žalobcovia dostatočne neupozornili Komisiu a následne Radu, sa nemôžu dovolávať porušenia svojho práva na obhajobu.

50

Z vyššie uvedeného vyplýva, že prvý žalobný dôvod je potrebné zamietnuť.

51

Žalobcovia kritizujú skutočnosť, že clá zavedené napadnutými nariadeniami sa vzťahujú na územie desiatich nových členských štátov, hoci v týchto štátoch sa nevykonalo žiadne prešetrovanie, a preto zastávajú názor, že neexistuje právny základ na zavedenie takýchto ciel. Týmto sa aktuálna situácia odlišuje od situácie pri clách zavedených pred rozšírením, pre ktoré bolo prešetrovanie vedené na správnom územnom základe.

52

Takéto automatické rozšírenie antidumpingových a antisubvenčných ciel na desať nových členských štátov by odporovalo článku 1 ods. 1 a 2, článkom 2 až 7 a článku 9 ods. 4 a 5 nariadenia č. 384/96, ako aj článku 1 ods. 1 a článkom 8 až 12, 15 a 31 nariadenia Rady (ES) č. 2026/97 zo 6. októbra 1997 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 288, s. 1; Mim. vyd. 11/010, s. 78). Žalobcovia v podstate uvádzajú, že tieto rozličné ustanovenia, odkazujúc na Spoločenstvo alebo na výrobné odvetvie Spoločenstva, predpokladajú, že prešetrovanie bude uskutočnené na definovanom územnom základe, teda na územnom základe Spoločenstva, a nie jeho časti. To tiež vyplýva z relevantných ustanovení antidumpingového kódexu z roku 1994 a Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach uzavretej v rámci WTO (Ú. v. ES L 336, s. 156; Mim. vyd. 11/021, s. 243, ďalej len „dohoda SVO“). Okrem toho žalobcovia poznamenávajú, že prešetrovanie zahŕňajúce desať nových štátov bolo potrebné s cieľom presne určiť rozsah dumpingu a ujmy, ktorá bola spôsobená údajnými subvenciami. Nakoniec žalobcovia pripomínajú, že začatie antidumpingového konania musí byť založené na informáciách týkajúcich sa vývoja objemu dovozov, ich vplyvu na ceny podobných výrobkov a ich vplyvu na výrobné odvetvie Spoločenstva, z dôvodu čoho opatrenia prijaté na základe pätnástich členských štátov nemohli byť automaticky prevzaté na Spoločenstvo 25 členských štátov bez overenia, či konania nemali byť začaté na základe podobných informácií pre rozšírené Spoločenstvo.

53

Žalobcovia v podstate zastávajú názor, že Komisia mala právo viesť prešetrovanie so zohľadnením blízkeho rozšírenia, pretože žiadne ustanovenie nariadení č. 384/96 a č. 2026/97 jej nezakazovalo zasielať žiadosti o informácie.

54

Žalobcovia odmietajú tvrdenie Rady založené na metóde odporúčanej oznámením o prípadnom preskúmaní opatrení z dôvodu rozšírenia. Toto oznámenie nemôže odôvodňovať, aby sa inštitúcie odchýlili od relevantnej právnej úpravy. Hoci žalobcovia uznávajú, že je potvrdené, že prebiehajúce konania môžu viesť k uplatneniu cla vo všetkých nových členských štátoch, zastávajú v podstate názor, že odporúčané riešenia, najmä možnosť získať od Komisie priebežné preskúmanie, sú bezpredmetné, pokiaľ ide o konania neuzavreté k momentu rozšírenia. V tejto súvislosti pripomínajú, že priebežné preskúmanie nemôže byť požadované pred uplynutím aspoň jednoročného obdobia od zavedenia predmetných opatrení.

55

Okolnosť, že v niektorých osobitných prípadoch bolo poznamenané, že rozšírenie analýzy na nové členské štáty zásadne nemení závery prešetrovania, je mimo preskúmavaných situácií irelevantná.

56

Rada zastáva názor, že antidumpingové a antisubvenčné opatrenia sa vzťahovali na rozšírené Spoločenstvo dôvodne. Z celkovo obmedzeného ekonomického významu rozšírenia vyplýva, že závery prešetrovaní, ktoré sa týkali Spoločenstva pätnástich členských štátov, sú v zásade platné pre rozšírené Spoločenstvo, čo potvrdzuje obmedzený počet žiadostí o priebežné preskúmanie. Je potrebné uviesť, že systematické preskúmanie všetkých existujúcich antidumpingových a antisubvenčných opatrení by predstavovalo značné bremeno a dodatočné náklady pre všetky dotknuté podnikateľské subjekty a v praxi by nebolo realizovateľné.

57

Rada uvádza, že oznámenie o prípadnom preskúmaní opatrení z dôvodu rozšírenia zakladá zložité prechodné riešenie, ktoré patrí do právomoci posúdenia priznanej Spoločenstvu a spočíva na mechanizme preskúmania v dvoch etapách, ktoré umožňuje dbať na to, aby mohli byť vykonané opravy, ak je to odôvodnené.

58

Na jednej strane z toho vyplýva, že od 1. mája 2004 sa všetky účinné antidumpingové a antisubvenčné opatrenia automaticky uplatňujú na dovoz do Spoločenstva rozšíreného na 25 členských štátov a že ak by prebiehajúce prešetrovania začaté pred 1. májom 2004 mali viesť k zavedeniu opatrení, tie by tiež mali byť uplatniteľné na dovoz do 25 členských štátov Spoločenstva.

59

Na druhej strane mechanizmus preskúmania bol zavedený preto, aby bolo možné vykonať zmeny. Rada v tejto súvislosti pripomína, že Komisia bola pripravená úplne alebo čiastočne preskúmať na žiadosť každej zainteresovanej strany antidumpingové alebo antisubvenčné opatrenia podľa článku 11 ods. 3 nariadenia č. 384/96 a článku 19 nariadenia č. 2026/97 bez vyčkávania na uplynutie jednoročnej lehoty, pokiaľ verejne oznámila, že vykonáva svoje právo začať preskúmanie zo svojej vlastnej iniciatívy. Rada poznamenáva, že žalobcovia nevyužili túto možnosť, a vyjadruje názor, že to bolo preto, lebo neboli presvedčení, že by priebežné preskúmanie viedlo k záveru, ktorý by bol pre nich priaznivejší.

60

Okrem toho Rada zastáva názor, že žalobné dôvody žalobcov sú čisto formálne, keďže žalobcovia neuvádzajú, že prešetrovanie vzťahujúce sa na všetkých 25 členských štátov by malo odlišné výsledky, a nepredložili na tento účel žiadny dôkaz.

61

Nakoniec Rada zdôrazňuje, že Komisia vyčerpávajúco analyzovala účinky rozšírenia vo všetkých prebiehajúcich konaniach vrátane predmetných dvoch konaní a že výsledky by neboli podstatne odlišné.

62

Je nesporné, že hoci prešetrovanie trvalo od 1. apríla 2002 do 31. marca 2003, keď Spoločenstvo tvorilo iba pätnásť členských štátov, dočasné nariadenia boli prijaté 19. mája 2004 a napadnuté nariadenia boli prijaté 13. septembra 2004, teda k dátumom, ku ktorým Spoločenstvo zahŕňalo 25 členských štátov.

63

Je potrebné pripomenúť, že uloženie antidumpingových a vyrovnávacích ciel nepredstavuje sankciu za predchádzajúce správanie, ale obranné a ochranné opatrenie proti nekalej hospodárskej súťaži vyplývajúcej z dumpingových praktík a subvencií (pokiaľ ide o antidumpingové clá, pozri rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. novembra 2006, Nanjink Metalink/Rada, T-138/02, Zb. s. II-4347, bod 60). Okrem toho podľa článku 3 ods. 2 nariadenia č. 384/96 a článku 8 ods. 2 nariadenia č. 2026/97 musí byť vymedzenie ujmy založené na nesporných dôkazoch a zahŕňať objektívne preskúmanie jednak objemu dumpingových alebo subvencovaných dovozov a vplyvu týchto dovozov na ceny podobných výrobkov na trhu Spoločenstva a jednak dopad týchto dovozov na výrobné odvetvie Spoločenstva.

64

Z toho vyplýva, že zloženie Spoločenstva v momente prijatia antidumpingových a vyrovnávacích ciel musí byť, pokiaľ ide o určenie týchto ciel, zohľadnené. Keďže informácie, ktoré získala Komisia počas obdobia prešetrovania, sa netýkali perspektívy rozšírenia, a týkali sa teda iba Spoločenstva tvoreného pätnástimi členskými štátmi, Komisii pri prijatí dočasných nariadení, prípadne Rade pri prijatí napadnutých nariadení, prislúchalo overiť, či tieto informácie boli rovnako relevantné vo vzťahu k Spoločenstvu vytvorenému 25 členskými štátmi.

65

Je pravda, že článok 6 ods. 1 nariadenia č. 384/96 a článok 11 ods. 1 nariadenia č. 2026/97 uvádza nezohľadnenie informácií vzťahujúcich sa na obdobie, ktoré nasleduje po období prešetrovania. Napriek tomu v prejednávanej veci okolnosť, že rozšírenie Spoločenstva predstavovalo udalosť, ktorá nasledovala po období prešetrovania, v žiadnom prípade nemôže oslobodzovať inštitúcie od povinnosti uvedenej v predchádzajúcom bode.

66

Ako mal Súd prvého stupňa príležitosť zdôrazniť, pokiaľ ide o článok 6 ods. 1 nariadenia č. 384/96, stanovenie obdobia prešetrovania a zákazu zohľadniť dôkazy z obdobia nasledujúceho po ňom majú za cieľ zaručiť, aby výsledky prešetrovania boli reprezentatívne a spoľahlivé, zabezpečujúc, aby dôkazy, na základe ktorých sa určuje dumping a ujma, neboli ovplyvňované správaním dotknutých výrobcov po začatí antidumpingového konania, a teda aby konečné clo uložené v dôsledku konania bolo schopné účinne napraviť ujmu vyplývajúcu z dumpingu (rozsudok Nanjing Metalink/Rada, už citovaný v bode 63 vyššie, bod 59).

67

Okrem toho použitím pojmu „bežne“ článok 6 ods. 1 základného nariadenia umožňuje výnimky zo zákazu zohľadniť informácie týkajúce sa obdobia nasledujúceho po období prešetrovania. V súvislosti s okolnosťami v prospech podnikov dotknutých prešetrovaním bolo rozhodnuté, že inštitúcie Spoločenstva nemožno nútiť, aby zohľadnili dôkazy týkajúce sa obdobia nasledujúceho po období prešetrovania, ibaže by tieto dôkazy odhalili také nové skutočnosti, v dôsledku ktorých by sa predpokladané zavedenie dumpingového cla javilo ako zjavne neprimerané (rozsudky Súdu prvého stupňa z 11. júla 1996, Sinochem Heilongjiang/Rada, T-161/94, Zb. s. II-695, bod 88, a z 20. júna 2001, Euroalliages a i./Komisia, T-188/99, Zb. s. II-1757, bod 75). Ak sa naopak v dôsledku dôkazov týkajúcich sa obdobia nasledujúceho po období prešetrovania vzhľadom na skutočnosť, že odzrkadľujú súčasné správanie dotknutých podnikov, zdá byť uloženie alebo zvýšenie antidumpingového cla odôvodnené, je nutné na základe predchádzajúceho konštatovať, že inštitúcie majú právo, dokonca povinnosť, tieto dôkazy zohľadniť (rozsudok Nanjing Metalink/Rada, už citovaný v bode 63 vyššie, bod 61). Rovnaké odôvodnenie je možné prebrať, pokiaľ ide o uplatnenie článku 11 ods. 1 nariadenia č. 2026/97, ktorého znenie je v tomto bode identické so znením článku 6 ods. 1 nariadenia č. 384/96.

68

Navyše treba poznamenať, že podľa ustálenej judikatúry v oblasti opatrení na ochranu obchodu požívajú inštitúcie Spoločenstva širokú mieru voľnej úvahy z dôvodu komplikovanosti hospodárskych, politických a právnych situácií, ktoré majú preskúmavať (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 28. októbra 2004, Shanghai Teraoka Electronic/Rada, T-35/01, Zb. s. II-3663, bod 48 a tam citovanú judikatúru). V judikatúre je tiež ustálené, že pokiaľ inštitúcie disponujú takouto právomocou, rešpektovanie záruk udelených právnym poriadkom Spoločenstva v správnom konaní o to viac nadobúda fundamentálnu dôležitosť a že medzi týmito zárukami sa uvádza najmä povinnosť príslušnej inštitúcie skúmať starostlivo a nestranne všetky relevantné skutočnosti prejednávanej veci (rozsudky Súdneho dvora z 21. novembra 1991, Technische Universität München, C-269/90, Zb. s. I-5469, bod 14, a Súdu prvého stupňa z 18. septembra 1995, Nölle/Rada a Komisia, T-167/94, Zb. s. II-2589, bod 73).

69

Je potrebné konštatovať, že pristúpenie desiatich nových členských štátov medzi koncom obdobia prešetrovania a prijatím napadnutých nariadení predstavuje relevantnú skutočnosť, ktorú inštitúcie v zmysle judikatúry citovanej v bode 68 vyššie boli povinné skúmať na účely posúdenia jej vplyvu na obe prebiehajúce konania.

70

V rozpore s tým, čo uvádza Rada, samotný odkaz na údajne obmedzený ekonomický význam rozšírenia nemohol zbaviť inštitúcie vyššie uvedenej povinnosti, pretože takáto všeobecná úvaha sa netýka osobitného hospodárskeho odvetvia, do ktorého patrí predmetný dovoz.

71

Pokiaľ ide o oznámenie týkajúce sa prípadného preskúmania opatrení z dôvodu rozšírenia, ktoré prijíma Komisia, toto oznámenie nemôže v žiadnom prípade predstavovať dostatočné zohľadnenie účinkov rozšírenia na prebiehajúce konanie. Naopak, táto metóda spočíva v nepreskúmavaní účinkov rozšírenia ex offo, pripúšťajúc možnosť neskoršieho preskúmania predmetných opatrení. Iba samotná možnosť takéhoto preskúmania ponechaná na úvahu Komisie a nastupujúca následne po prijatí takýchto opatrení nemôže inštitúcie zbaviť ich povinnosti ubezpečiť sa, že rozšírenie Spoločenstva nebude môcť mať vplyv na výšku antidumpingových a antisubvenčných ciel.

72

Napriek tomu zo všeobecného informačného dokumentu týkajúceho sa aspektov oboch konaní vzťahujúcich sa na ujmu, príčinnú súvislosť a záujem Spoločenstva vyplýva, že v prejednávanej veci Komisia zvážila dôsledky rozšírenia pre relevantnosť informácií získaných počas obdobia prešetrovania. V tomto dokumente Komisia poznamenáva bez toho, aby jej konštatovania boli napádané žalobcami, že na jednej strane indický dovoz do nových členských štátov mal cenu mierne nižšiu než ceny konštatované počas obdobia prešetrovania a že na druhej strane vo vyjadrení predaja, výroby, ako aj dovozu predmetných výrobkov bol podiel desiatich nových členských štátov minimálny. Okrem toho sa v tom istom dokumente uvádza, že jediné dve známe miesta výroby predmetného výrobku v nových členských štátoch sa nachádzajú v Poľsku a že Komisia získala informácie pochádzajúce z antidumpingového prešetrovania, ktoré poľské orgány viedli v roku 2003, z ktorých vyplýva, že ceny indických dovozov do Poľska sú o 4 % nižšie než ceny dovozov s určením pre Spoločenstvo.

73

Pristupujúc k takémuto overeniu následne po období prešetrovania sa Komisia ubezpečila, že informácie získané pri príležitosti prešetrovania zostávajú reprezentatívnymi pre Spoločenstvo v jeho zložení k momentu zavedenia antidumpingových a vyrovnávacích ciel. Vykonajúc toto, Komisia neopomenula svoju povinnosť skúmať všetky relevantné skutočnosti prejednávanej veci.

74

Pokiaľ ide o argument založený na tom, že inštitúcie si mali overiť, či by informácie, ktorými disponovali, umožňovali začať prešetrovanie v rozšírenom Spoločenstve, z vyššie uvedených konštatovaní vyplýva, že tento argument musí byť zamietnutý. V podstate z neho nevyhnutne vyplýva, že informácie, na základe ktorých sa Komisia rozhodla začať predmetné konania, boli tiež povahy, ktorá odôvodňovala začatie prešetrovania v Spoločenstve tvorenom 25 členskými štátmi.

75

Pokiaľ ide o odkaz na ustanovenia antidumpingového kódexu z roku 1994 a dohody SVO, postačuje konštatovať, že žalobcovia nepreukázali, v čom by ich obsah bol odlišný od obsahu ustanovení nariadení č. 384/96 a č. 2026/97 vykonávajúcich osobitné povinnosti, ktoré obsahujú.

76

Z vyššie uvedeného vyplýva, že druhý žalobný dôvod musí byť zamietnutý.

77

Žalobcovia uvádzajú, že napadnuté antisubvenčné nariadenie je v rozpore so zásadou proporcionality, s článkom 1 ods. 1, článkom 2 ods. 1 písm. a) bodom ii) a článkom 15 ods. 2 nariadenia č. 2026/97, ako aj jeho prílohou III a článkom 1 ods. 1 písm. a) číslom 1 bodom ii) a článkom 19 ods. 3 dohody SVO, je postihnuté zjavne nesprávnym posúdením a obsahuje procesné vady z dôvodu zavedenia vyrovnávacích ciel v neprimeranej výške.

78

Na úvod žalobcovia pripomínajú, že indický mechanizmus úveru na dovozné clo „Duty Entitlement Passbook“ (ďalej len „DEPB“) umožňuje vývozcovi získať úver na dovoz zodpovedajúci výške cla zaplateného za dovoz surovín potrebných na výrobu vyvážaného výrobku na jednotkovom základe, podľa noriem nazývaných „standard technical input-output“ (ďalej len „norma SION“). Žalobcovia poznamenávajú dôležitosť vrátenia ciel vybraných pri príležitosti dovozu súčastí potrebných na výrobu predmetného výrobku a najmä najdrahšej z nich, ihlicového koksu vysokej kvality, ktorý v Indii nie je dostupný.

79

Žalobcovia napádajú kvalifikáciu subvencie uvedenú napadnutým antisubvenčným nariadením. V každom prípade, dokonca aj za predpokladu, že by bolo možné diskutovať o prítomnosti prvkov subvencie v DEPB, bolo by mylné rozhodnúť, že výhodu, na ktorú sa vzťahujú kompenzačné opatrenia, predstavovali všetky dovozné clá obvykle splatné zo všetkých dovozov. Subvenciu mohol predstavovať iba vybratý preplatok.

80

Takýto záver by vyplýval zo znenia článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) nariadenia č. 2026/97, ako aj z jeho prílohy I písm. i). Príloha II bod I 2 tiež podporuje túto analýzu. Vyplýva z nej, že o subvenciu by mohlo ísť iba vtedy, ak by systém vrátenia zakladal nadmerné vrátenie, a to až do sumy preplatku. Komisii teda prislúcha preveriť existenciu nadmerného vrátenia predtým, ako ho prípadne kvalifikuje ako subvenciu. Rovnakým postupom sa uberá definícia uvedená v prílohe III bode I. Podľa žalobcov, pokiaľ DEPB musí byť kvalifikovaná ako systém vrátenia za náhradné vstupy, uplatniteľnou je príloha III nariadenia č. 2026/97, ktorú Rada opomenula analyzovať.

81

Argument Rady, podľa ktorého subvencia môže existovať dokonca za absencie vyplatenia preplatku, pokiaľ predmetný režim nie je striktne v súlade s ustanoveniami príloh I až III nariadenia č. 2026/97, spočíva na mylnom predpoklade, že tieto prílohy uvádzajú rozdielne podmienky, ktoré má režim vrátenia spĺňať na to, aby bol dokonalý, hoci ide skôr o usmernenia smerujúce k určeniu existencie záruk voči možnosti nadmerného vrátenia.

82

Po druhé je mylné domnievať sa, že DEPB nie je správne vytvoreným mechanizmom vrátenia cla z dôvodu, že v Indii neexistuje konanie, ktorého účelom by bolo preveriť, či je tento mechanizmus správne vykonávaný. Podľa žalobcov takýto mechanizmus existuje a vytvárajú ho tieto prvky: na jednej strane uplatňovanie a striktné vykonávanie normy SION a na druhej strane okolnosti, že úvery sú udeľované pri príležitosti vývozov a môžu byť použité iba na dovoz vstupných surovín, podľa noriem nazývaných „input-output“. Žalobcovia tiež uvádzajú, že väčšina indických vývozcov používa DEPB rovnakým spôsobom ako systém vrátenia, ktorý ukladá prísnu povinnosť používať všetky vrátené clá na zaplatenie cla splatného pri dovoze špecifikovaných vstupov do výroby vyvážaných výrobkov, keďže je ekonomicky dôvodné postupovať takto. Tento systém, ktorý spočíva na stimulovaní hospodárskych subjektov, tiež zodpovedá praktickým úvahám a potrebe zjednodušenia administratívy na celom indickom území.

83

Po tretie žalobcovia vytýkajú inštitúciám, že nevykonali prešetrovanie s cieľom ubezpečiť sa, že existoval preplatok v zohľadnení vstupov, a porušili tak zásadu dobrej správy vecí verejných, ako aj základné zásady nariadenia č. 2026/97. V podstate uvádzajú, že Komisia podlieha osobitnej povinnosti skúmať, či verejné orgány krajiny vývozu zaviedli systém alebo konanie, ktoré umožňuje potvrdiť, aké sú vstupy, ktoré sa spotrebúvajú v procese výroby vyvážaného výrobku, a do akej výšky sa spotrebúvajú. Pretože bolo uvedené, že takýto systém v Indii neexistuje, Komisii prislúcha pristúpiť k prešetrovaniu s cieľom overiť na jednej strane, či DEPB fungoval v praxi, a na druhej strane, v akom rozsahu mohol vývozcom udeľovať nadmerné vrátenie, s cieľom uplatňovať sumu vyrovnania iba na toto nadmerné vrátenie. Je nelogické domnievať sa, že indickým orgánom prislúchalo pristúpiť k novému prešetreniu, pretože to predpokladá existenciu dostatočných overovacích systémov, ktoré, ak by existovali, zabránili by udeleniu nadmerného vrátenia. V každom prípade žalobcovia pripomínajú, že úloha určiť existenciu subvencie a v prípade kladnej odpovede jej sumu prislúcha inštitúciám Spoločenstva.

84

Po štvrté žalobcovia odkazujú na existenciu zásady medzinárodného práva zakotvenej dohodou SVO a colným systémom Spoločenstva, podľa ktorej výrobca nie je povinný znášať clá za tovary dovezené výlučne na účel ich spracovania a ich následného opätovného vyvezenia. Na medzinárodnej úrovni však neexistuje záväzná definícia podmienok, ktoré takýto režim musí spĺňať. Prístup zvolený inštitúciami Spoločenstva vedie k tomu, že Indii, ktorá je rozvojovou krajinou nedisponujúcou rozvinutým colným systémom, ukladá režim presne zodpovedajúci režimu organizovanému colným kódexom Spoločenstva.

85

Po piate a subsidiárne, v prípade, ak by bolo rozhodnuté, že subvenciu predstavuje celková suma vrátenia bez ohľadu na to, či vrátenie je nadmerné alebo nie, žalobcovia pripomínajú, že Komisia musí vypočítať sumu subvencie, na ktorú sa vzťahujú vyrovnávacie opatrenia. Žalobcovia uvádzajú, že podľa článku 5 nariadenia č. 2026/97 ju predstavuje iba výhoda poskytnutá príjemcovi. Keďže bolo všeobecne uznané, že vstupy spotrebované pri výrobe vyvážaného výrobku sú oslobodené od dovozného cla, výhoda by mohla byť poskytnutá iba vtedy, ak by vývozca získal vrátenie vyššie než suma dovozného cla zaplateného za vstupy spotrebované pri výrobe vyvážaného výrobku.

86

Rada napáda dôvodnosť tohto žalobného dôvodu.

87

V rámci tohto žalobného dôvodu žalobcovia v podstate inštitúciám vytýkajú, že sa dopustili nesprávneho právneho posúdenia pri výklade pojmu subvencia, nesprávnej právnej kvalifikácie DEPB a že porušili povinnosť procesnej povahy, keď neprešetrovali skutočné fungovanie DEPB.

88

Nadpis tohto žalobného dôvodu sa tiež týka zásady proporcionality. Žalobcovia však nikdy nevysvetlili, v čom kvalifikácia subvencie DEPB odporuje zásade proporcionality. Takáto výhrada teda nezodpovedá požiadavkám článku 14 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa, keďže nie je dostatočne jasná a presná na to, aby umožnila žalovanému pripraviť si obranu a aby Súdu prvého stupňa umožnila rozhodnúť o žalobe, prípadne bez ďalších informácií, a preto musí byť vyhlásená za neprípustnú (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. mája 1998, Mo och Domsjö/Komisia, T-352/94, Zb. s. II-1989, body 333 a 334).

89

Podľa článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) nariadenia č. 2026/97: „O existencii subvencie hovoríme, ak… vláda v krajine pôvodu alebo vo vyvážajúcej krajine poskytne finančnú pomoc, t. j. keď…vládne príjmy, ktoré sú inak splatné, nebudú vyberané (napr. daňové stimuly vo forme daňových úverov); v tejto súvislosti oslobodenie vyvážaných výrobkov od ciel a poplatkov, ktorým podliehajú tieto výrobky, keď sú určené pre domácu spotrebu, alebo odpustenie týchto ciel a poplatkov vo výške, ktorá nepresiahne výšku časovo rozlíšených [vzniknutých — neoficiálny preklad] ciel a poplatkov, nebudú považované za subvenciu pod podmienkou, že toto oslobodenie bude v súlade s ustanoveniami príloh I až III.“

90

Z tohto ustanovenia vyplýva, že v rozpore s tým, čo uvádzajú žalobcovia, prílohy I až III nariadenia č. 2026/97 nie sú iba usmerneniami smerujúcimi k určeniu existencie záruk voči možnosti nadmerného vrátenia, ale obsahujú pravidlá, ktorých dodržanie je potrebné na to, aby vrátenie alebo oslobodenie od cla nebolo kvalifikované ako subvencia. Tento záver sa nanucuje vzhľadom na mimoriadne jasné výrazy článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) nariadenia č. 2026/97. Okrem toho zo štruktúry tohto článku vyplýva, že výnimka priznaná oslobodeniam alebo vráteniam cla je výnimkou zo zásady, podľa ktorej upustenie od výberu alebo nevybratie vládnych príjmov, ktoré sú inak splatné, predstavuje subvenciu. V jej prípade ide teda o striktný výklad.

91

V dôsledku toho sa Rada, keď v odôvodneniach č. 8 a 9 antisubvenčného nariadenia rozhodla, že za nerešpektovania ustanovení príloh I až III nariadenia č. 2026/97 výhodu podliehajúcu vyrovnávacím opatreniam predstavovala celá suma dovozného cla inak splatného zo všetkých dovozov, nedopustila nesprávneho právneho posúdenia pri výklade nariadenia č. 2026/97. V skutočnosti obmedzenie kvalifikácie subvencie iba na samotný vybratý preplatok, ako to uvádzajú žalobcovia, predpokladá, aby systém vrátenia alebo oslobodenia od cla bol zlučiteľný s článkom 2 ods. 1 písm. a) bodom ii) nariadenia č. 2026/97, a teda s jeho prílohami I až III.

92

Z rovnakých dôvodov musí byť zamietnuté tvrdenie založené na údajnom porušení článku 5 nariadenia č. 2026/97, podľa ktorého „výška napadnuteľných subvencií… sa vypočíta podľa výhody poskytnutej príjemcovi, ktorá objektívne existuje počas obdobia skúmania…“. V skutočnosti vychádza z rovnakého mylného predpokladu, že vývozcovia majú právo mať výhody z vrátenia cla týkajúceho sa vstupov používaných vo výrobe vyvážaných výrobkov, hoci z vyššie uvedeného vyplýva, že toto právo je podmienené rešpektovaním článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) nariadenia č. 2026/97.

93

Tento záver nie je spochybnený odkazom na prílohu I písm. i), na prílohu II bod I 2 a na prílohu III bod I, v ktorých je v podstate upresnené, že systém vrátenia môže predstavovať subvenciu, ak vedie k vráteniu súm vyšších, než boli vybraté. Postačuje zdôrazniť, že tieto rozličné ustanovenia pripomínajú zásadu uvedenú v článku 2 ods. 1 písm. a) bode ii) nariadenia č. 2026/97, ale nemajú za cieľ upresniť kritériá, ktorým musí zodpovedať systém vrátenia preto, aby bol zlučiteľný s týmto článkom, keďže tieto kritériá sú výslovne uvedené v iných ustanoveniach príloh II a III nariadenia č. 2026/97.

94

Nakoniec pokiaľ ide o článok 1 ods. 1 a článok 15 ods. 2 nariadenia č. 2026/97, ako aj o článok 1 ods. 1 písm. a) číslo 1) bod iii) a článok 19 ods. 3 dohody SVO, na ktoré odkazuje znenie tohto žalobného dôvodu, žalobcovia neuviedli, akým spôsobom by mali akýkoľvek vplyv na analýzu podmienok, ktoré musí spĺňať režim vrátenia alebo oslobodenia od dovozného cla preto, aby nebol kvalifikovaný ako subvencia.

95

Podľa prílohy II bodu II 4 nariadenia č. 2026/97: „Ak sa predpokladá, že zľavy na nepriamych daniach alebo vrátenie daní znamená subvenciu v dôsledku nadmernej zľavy alebo vrátenia nadmernej čiastky nepriamych daní alebo dovozných poplatkov za vstupy spotrebované pri výrobe vyvážaného výrobku, Komisia musí najprv zistiť, či vláda vyvážajúcej krajiny má a uplatňuje systém alebo postup, pomocou ktorého určí, ktoré vstupy sa spotrebovali vo výrobe vyvážaného výrobku a v akej výške. Ak sa zistí, že príslušná vláda tento systém naozaj uplatňuje, Komisia ho musí preskúmať a zistiť, či je primeraný, efektívny na daný účel a či vychádza zo všeobecne uznávaných obchodných praktík vo vyvážajúcej krajine…“. Príloha III bod II 2 nariadenia č. 2026/97 je, pokiaľ ide o systém vrátenia cla za nahrádzané vstupy, formulovaná podobne.

96

Z prílohy II bodu II 5 nariadenia č. 2026/97 vyplýva toto: „Ak neexistuje uvedený systém alebo postup a ak nie je primeraný, prípadne ak existuje a je považovaný za primeraný, ale neuplatňuje sa alebo sa uplatňuje neefektívne, vyvážajúca krajina bude musieť vykonať ďalšie šetrenie vychádzajúce zo skutočných vstupov, počas ktorého sa zistí, či nedošlo k preplatkom. Ak to Komisia uzná za vhodné, môže prebehnúť ďalšie šetrenie v súlade s odsekom [II] 4.“ Príloha III bod II 3 nariadenia č. 2026/97 je, pokiaľ ide o systém vrátenia cla za nahrádzané vstupy, formulovaná podobne.

97

Pri prijatí záveru, že DEPB nemôže byť kvalifikovaný ako povolený systém vrátenia cla za vstupy, alebo za nahrádzané vstupy, Rada vychádza najmä z okolnosti opísanej v odôvodnení č. 9 antisubvenčného nariadenia, podľa ktorého:

„Indické verejné orgány neuplatňovali ani systém, ani postup, ktorý by umožňoval skutočne overiť, aké vstupy boli spotrebované v procese výroby vyvážaného výrobku (príloha II, [bod] II… 4, nariadenia [č. 2026/97] a v prípade režimov vrátenia cla za nahrádzané vstupy príloha III, [bod] II… 2, nariadenia [č. 2026/97]). Nepristúpili ani k neskoršiemu preskúmaniu vývozu, založenému na skutočných vstupoch v danom prípade s cieľom určiť, či išlo o nadmerné vrátenie, hoci obvykle sú povinné urobiť to za absencie systému efektívneho overenia (príloha II, [bod] II… 5, a príloha III, [bod] II… 3, nariadenia [č. 2026/97]).“

98

Je potrebné konštatovať, že Rada uviedla správny výklad kritérií uvedených v prílohách II a III nariadenia č. 2026/97, kritérií, ktorých cieľom je overiť, či systém vrátenia existujúci v krajine vývozu umožňuje ubezpečiť sa o skutočnom spotrebovaní vstupov alebo nahrádzaných vstupov. Prvé kritérium spočíva v existencii systému alebo postupu, ktorý umožňuje vykonať takéto overenie. Druhé kritérium, ktoré sa uplatňuje subsidiárne, v prípade, ak takýto postup alebo systém neexistuje alebo je chybný, spočíva v použití dôsledného skúmania existencie použitých vstupov alebo vykonaných transakcií zo strany krajiny vývozu.

99

Rada dôvodne zastávala názor, že DEPB nezodpovedá kritériám uvedeným v prílohách II a III nariadenia č. 2026/97.

100

Na jednej strane z opisu DEPB, tak ako je uvedený v odôvodneniach č. 23 až 30 dočasného antisubvenčného nariadenia — ktorý predstavuje opis potvrdený Radou v odôvodnení č. 6 napadnutého antisubvenčného nariadenia a ktorý nie je žalobcami napádaný —, vyplýva, že indické orgány zaviedli postup alebo systém overenia. V rozpore s tým, čo uvádzajú žalobcovia, spojenie viacerých faktorov, medzi nimi uplatňovanie normy SION, používanie úverov na dovoz vstupov a okolnosť, ktorej sa dovolávajú vo svojich písomných vyjadreniach, podľa ktorej väčšina indických vývozcov používa DEPB rovnakým spôsobom ako systém vrátenia ukladajúci prísnu povinnosť používať všetky vrátenia cla na zaplatenie cla splatného zo vstupov presne spotrebovaných pri výrobe, nemôže byť stotožňovaná s postupom alebo systémom overenia v zmysle prílohy II bodu II 4 a prílohy III bodu II 2 nariadenia č. 2026/97.

101

Na druhej strane je nesporné, že indické orgány nepristúpili k skúmaniu, ktoré by nasledovalo po vývozoch, ako to boli povinné vykonať za neexistencie postupu alebo systému overenia za uplatnenia prílohy II bodu II 5 nariadenia č. 2026/97 a prílohy III bodu II 3 toho istého nariadenia. Toto je potvrdené okrem iného aj tvrdeniami žalobcov, podľa ktorých k takémuto preskúmaniu malo pristúpiť Spoločenstvo.

102

Rada teda dôvodne mohla zastávať názor, že DEPB nezodpovedá kritériám uvedeným v prílohách II a III nariadenia č. 2026/97, a preto nemôže byť kvalifikovaný ako povolený režim vrátenia vstupov alebo nahrádzaných vstupov v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) toho istého nariadenia.

103

Tento záver nie je ovplyvnený použitím príslovky „obvykle“ v prílohách II a III nariadenia č. 2026/97. Hoci toto predpokladá, že za osobitných okolností inštitúcie prípadne môžu použiť iné kritériá, nemôže im to odobrať možnosť na účel konštatovania nepovolenej povahy režimu vrátenia za vstupy a nahrádzané vstupy vychádzať z neexistencie stanovených kritérií.

104

Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcov založené na neexistencii záväznej definície režimu vrátenia cla na medzinárodnej úrovni a okolnosti, že India je rozvojovou krajinou, nemôžu spochybniť tento záver. V tejto súvislosti postačuje zdôrazniť, že prílohy II a III nariadenia č. 2026/97 sú v súlade s prílohami II a III dohody SVO a že tieto prílohy nerobia žiadny rozdiel v prospech rozvojových krajín.

105

Navyše môže byť poznamenané, že DEPB sa nezakladá na skutočných vstupoch alebo náhradných vstupoch použitých vo vyvážanom výrobku, ale iba na jednoduchom odhade ich množstva. V tomto kontexte tento systém nezodpovedá podmienke skutočného použitia vstupov vo vyvážanom výrobku. Existencia takejto podmienky vyplýva implicitne, ale nevyhnutne z článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) nariadenia č. 2026/97, ako aj z príloh II a III.

106

Ako vyplýva z bodov 95 a 96 vyššie, Komisia musí iba určiť, či verejné orgány krajiny vývozu zaviedli a uplatňujú systém alebo postup kontroly. Komisia nie je vôbec povinná, na rozdiel od tvrdení žalobcov, viesť prešetrovanie s cieľom overiť fungovanie DEPB v praxi. Naopak, za absencie vhodného systému alebo postupu kontroly prislúcha krajine vývozu a nie Spoločenstvu pristúpiť k novému skúmaniu založenému na dotknutých skutočných vstupoch a reálnych transakciách. Tento žalobný dôvod teda musí byť zamietnutý.

107

Vzhľadom na vyššie uvedené treba zamietnuť tretí žalobný dôvod.

108

Žalobcovia uvádzajú, že napadnuté nariadenia porušujú na jednej strane článok 1 ods. 1, článok 3 ods. 1, 6 a 7, článok 9 ods. 4 nariadenia č. 384/96, ako aj články 3 a 9 antidumpingového kódexu z roku 1994 a na druhej strane článok 1 ods. 1, článok 8 ods. 1, 6 a 7 a článok 15 ods. 1 nariadenia č. 2026/97, ako aj články 15 a 19 dohody SVO a sú postihnuté zjavne nesprávnym posúdením tým, že zavádzajú konečné clá proti dovozom predmetných výrobkov za absencie správneho a adekvátneho určenia ujmy, najmä vychádzajúc z údajov, ktoré sa existenciou protisúťažnej dohody stali menej dôveryhodnými.

109

Pripomínajú, že antidumpingové a vyrovnávacie clá môžu byť zavedené iba v dôsledku prešetrovania, ktoré preukázalo existenciu závažnej ujmy pre výrobné odvetvie Spoločenstva. Za uplatnenia pravidiel WTO bolo potrebné ubezpečiť sa, že využitie opatrení na ochranu obchodu neblokuje prístup predmetných dovozov na trh Spoločenstva, hoci ujma výrobnému odvetviu Spoločenstva mohla byť spôsobená inými faktormi. Presný výpočet výšky ujmy je teda potrebný na predídenie tomu, aby ujma spôsobená inými faktormi nebola pripísaná prešetrovaným dovozom, a na umožnenie účinného uplatnenia pravidla najnižšieho cla.

110

Žalobcovia tiež zdôrazňujú význam, aký priznal súd Spoločenstva určeniu úlohy, ktorú hrajú iné faktory v ujme spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva, najmä prípadné protisúťažné praktiky. Súdny dvor tak vo svojom rozsudku z 11. júna 1992, Extramet Industrie/Rada (C-358/89, Zb. s. I-3813), zrušil clo z dôvodu, že Komisia správne neurčila ujmu spôsobenú dovozom ani nepreskúmala, či relevantné výrobné odvetvie Spoločenstva nebolo pôvodcom svojej ujmy z dôvodu svojich protisúťažných správaní.

111

Podľa žalobcov za uplatnenia rozsudku Súdu prvého stupňa z 19. septembra 2001, Mukand a i./Rada (T-58/99, Zb. s. II-2521), Komisii prislúcha, aby overila, či trh, ktorý bol predmetom prešetrovania, bol ovplyvnený predmetnými protisúťažnými správaniami, a prípadne, či toto prešetrovanie mohlo viesť k dôveryhodným záverom, pokiaľ ide o ujmu. Rovnako pripomínajú, že podľa článku 8 ods. 6 a 7 nariadenia č. 2026/97 a článku 3 ods. 6 a 7 nariadenia č. 384/96 sú inštitúcie povinné nepripisovať prešetrovaným dovozom negatívne účinky na odvetvie Spoločenstva z jeho vlastného protisúťažného správania. Z toho vyvodzujú, že v prípade protisúťažného správania, ktoré vedie k stanoveniu cien výrobkov, ktorých sa týka antidumpingové a antisubvenčné prešetrovanie, na trhu Spoločenstva je Komisia povinná ukončiť konanie, pokiaľ táto protisúťažná činnosť robí neplatným určenie ujmy a príčinnej súvislosti, alebo ho dokonca znemožňuje.

112

V prejednávanej veci žalobcovia uvádzajú, že mali byť zohľadnené protisúťažné správania, ktoré Komisia sankcionovala vo svojom rozhodnutí 2002/271/ES z 18. júla 2001, týkajúcom sa postupu uplatnenia článku 81 [ES] a článku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (Ú. v. ES L 100, 2002, s. 1). Na jednej strane hlavné účinky spočívali v umelo zvýšených cenách až do marca 1998. To zabránilo presnému určeniu údajnej veľmi nízkej ceny indického dovozu, ako aj primeranej úrovne rentability výrobného odvetvia Spoločenstva. Okrem toho protisúťažné praktiky mali tiež za dôsledok umelé zväčšenie časti trhu výrobcov Spoločenstva. Nemal by teda byť vyvodzovaný žiadny dôsledok z okolnosti, že cenová úroveň klesla. Žalobcovia z toho vyvodzujú, že Komisia nemohla vykonať spoľahlivé posúdenie indikátorov ujmy. Podľa žalobcov sa Komisia mala zaoberať tiež otázkou, či ťažkosti výrobného odvetvia Spoločenstva nie sú spôsobené jeho vlastným konaním. Uvádzajú, že okolnosti prejednávaného prípadu robia analýzu jednoduchšou než vo veci, ktorej sa týkal rozsudok Mukand a i./Rada, už citovaný v bode 111 vyššie, keďže protisúťažné praktiky majú účinky na rovnakom trhu ako predmetný dovoz. Z toho vyvodzujú, že porovnanie úrovní cien uhlíkových elektród Spoločenstva a indických uhlíkových elektród je nemožné.

113

Žalobcovia spochybňujú analýzu, podľa ktorej kartel už nespôsoboval žiadne účinky od 1. januára 1999, čiže odo dňa začiatku skúmaného obdobia. Je iluzórne tvrdiť, že účinky kartelovej dohody týkajúcej sa stanovenia cien a rozdelenia trhov môžu zaniknúť okamžite, najmä na oligopolnom trhu. Uvádzajú, že prešetrovanie Komisie týkajúce sa kartelu sa začalo 1. januára 1999 a že jeho účinky boli v tej dobe na vrchole, keďže najmä používané ceny boli dohodnuté v priebehu predchádzajúcich rokov, a teda boli na veľmi vysokej úrovni. Zníženie cien konštatované následne malo byť teda pripísané postupnému zanikaniu účinkov kartelovej dohody a nie indickým dovozom. Žalobcovia v tejto súvislosti uvádzajú, že Komisii oznámili skutočnosti preukazujúce, že trh nebol zbavený účinkov kartelovej dohody, ktoré predstavovali dôkazy o simultánnom a totožnom zvýšení cien.

114

Z vyššie uvedeného žalobcovia vyvodzujú, že k zjavne nesprávnemu posúdeniu došlo pri určení ujmy, ako aj pri určení príčinnej súvislosti. Jednak Komisia nemala vhodné a spoľahlivé ukazovatele na zmeranie ujmy. V podstate uvádzajú, že vzhľadom na to, že cieľom vyrovnávacích a antidumpingových opatrení je v zásade obnovenie súťažnej povahy trhu, je nevyhnutné, aby Komisia mala presný názor na úroveň súťaže, ktorá by mala existovať na tomto trhu. V prejednávanom prípade predstavovalo jediný číselne vyjadriteľný údaj zníženie výkonnosti výrobného odvetvia Spoločenstva, ktorú nie je možné stotožňovať so závažnou ujmou, ktorá môže odôvodniť zavedenie ciel. Okrem toho, pokiaľ ide o prieskum príčinnej súvislosti, znižovanie výkonnosti výrobcov Spoločenstva sa musí pripisovať ich vlastnému konaniu, spočívajúcemu v protisúťažných praktikách, a nie indickým dovozom.

115

Rada uvádza, že inštitúcie preskúmali, či kartel mal v minulosti vplyv na údaje týkajúce sa ujmy, ktoré mali byť zohľadnené, a došli správne k záveru, že to tak nebolo.

116

Článok 1 ods. 1 nariadenia č. 384/96 stanovuje, že antidumpingové clo sa môže vzťahovať na akýkoľvek dumpingový výrobok, ktorého prepustenie do voľného obehu v Spoločenstve spôsobuje ujmu.

117

Článok 3 toho istého nariadenia stanovuje:

„1.   Pokiaľ nie je stanovené inak, na účely tohto nariadenia pojem ‚ujma‘ znamená značnú ujmu spôsobenú výrobnému odvetviu spoločenstva, značnú ujmu hroziacu výrobnému odvetviu spoločenstva alebo značnú prekážku v založení tohto výrobného odvetvia a interpretuje sa v súlade s ustanoveniami tohto článku.

…

6.   Zo všetkých relevantných dôkazov predložených vo vzťahu k odseku 2 sa musí preukázať, že dumpingový dovoz spôsobuje ujmu v zmysle tohto nariadenia…

7.   Iné známe faktory, ako sú dumpingové dovozy, ktoré súčasne spôsobujú ujmu výrobnému odvetviu spoločenstva sa taktiež preskúmajú, aby sa zabezpečilo, že ujmu spôsobenú týmito inými faktormi nemožno pripísať dumpingovým dovozom podľa odseku 6. Medzi faktory, ktoré možno v tomto ohľade zvážiť, patrí objem a ceny dovozu nepredávané za dumpingové ceny… postupy obmedzujúce obchod a hospodársku súťaž medzi výrobcami spoločenstva a tretej krajiny…“

118

Podľa znenia článku 9 ods. 4 nariadenia č. 384/96, „ak skutočnosti, tak ako boli s konečnou platnosťou stanovené, preukážu existenciu dumpingu a ním spôsobenej ujmy a záujmy spoločenstva si vyžadujú prijatie opatrení… Rada… uloží konečné antidumpingové clo…“.

119

Články 1, 8 a 15 nariadenia č. 2026/97 sú, pokiaľ ide o vyrovnávacie clá, formulované podobne.

120

Podľa ustálenej judikatúry otázka, či výrobnému odvetviu Spoločenstva vznikla ujma a či je táto ujma pripísateľná dumpingovému alebo subvencovanému dovozu, ako aj otázka, či dovoz z iných krajín, alebo všeobecnejšie, či iné známe faktory prispeli k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, predpokladá ohodnotenie zložitých hospodárskych otázok, na ktoré majú inštitúcie širokú právomoc posúdenia. Z toho vyplýva, že prieskum posúdenia inštitúcií vykonaný súdom Spoločenstva musí byť obmedzený na overenie dodržania procesných pravidiel, vecnú správnosť skutkových zistení uvedených na vykonanie napádaného výberu, neexistenciu zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu alebo neexistenciu zneužitia právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa z 28. septembra 1995, Ferchimex/Rada, T-164/94, Zb. s. II-2681, bod 131, a Mukand a i./Rada, už citovaný v bode 111 vyššie, bod 38).

121

Po prvé, pokiaľ ide o tvrdenie vychádzajúce z údajnej nedôveryhodnosti ukazovateľov ujmy, je potrebné pripomenúť, že podľa článku 3 ods. 2 a 3 nariadenia č. 384/96 a článku 8 ods. 2 a 3 nariadenia č. 2026/97 je určenie ujmy závislé najmä od zvýšenia dovozu, vývoja cien na trhu Spoločenstva, ako aj od vývoja rentability výrobného odvetvia Spoločenstva. Je teda dôležité, aby ukazovatele, z ktorých inštitúcie vychádzajú, zodpovedali bežným trhovým podmienkam (pozri v tomto zmysle rozsudok Mukand a i./Rada, už citovaný v bode 111 vyššie, bod 46).

122

Analýza relevantných častí dočasných nariadení potvrdených napadnutými nariadeniami nepreukazuje, že by sa inštitúcie dopustili zjavne nesprávneho posúdenia, keď prijali záver, že k dátumu začiatku skúmaného obdobia 1. januára 1999 účinky protisúťažných konaní sankcionovaných rozhodnutím 2002/271 pominuli (odôvodnenie č. 46 dočasného antidumpingového nariadenia a odôvodnenie č. 90 dočasného antisubvenčného nariadenia, potvrdené v uvedenom poradí odôvodnením č. 18 napadnutého antidumpingového nariadenia a odôvodnením č. 27 napadnutého antidumpingového nariadenia).

123

Z odôvodnení č. 77 až 81 dočasného antidumpingového nariadenia a odôvodnení č. 121 až 125 dočasného antisubvenčného nariadenia potvrdených Radou v odôvodnení č. 21 napadnutého antidumpingového nariadenia a v odôvodnení č. 29 napadnutého antisubvenčného nariadenia vyplýva, že tento záver je preukázaný dostatočne presvedčivou analýzou, keďže ide o oblasť, v ktorej je inštitúciám priznaná široká právomoc posúdenia.

124

Pre prijatie záveru, že kartel už k 1. januáru 1999, teda k dátumu zvolenému ako východiskový bod skúmaného obdobia, nevytváral účinky, bolo poznamenané, že prakticky všetky obchody, ktoré boli v roku 1999 skutočne vyúčtované a zaplatené a im zodpovedajúce ceny vyplývali z dohôd prijatých po tom, ako zanikol kartel (marec 1998). Samotné toto zistenie bolo založené na nasledujúcej okolnosti, uvedenej v odôvodnení č. 78 dočasného antidumpingového nariadenia a odôvodnení č. 122 dočasného antisubvenčného nariadenia:

„Pri vyšetrovaní sa zistilo, že ročné zmluvy sa v období [rokov] 1998 až 1999 vzťahovali približne na 40 % transakcií, šesťmesačné zmluvy sa vzťahovali približne na 35 % a trojmesačné zmluvy alebo jednorazové objednávky sa vzťahovali približne na 25 % transakcií. Dlhodobé zmluvy (napr. trojročné zmluvy) sa začali presadzovať relatívne nedávno, ale v rokoch 1997 — 1998 sa uzatvárali iba veľmi málo, alebo sa neuzatvárali vôbec, ako by sa logicky dalo očakávať na trhu, ktorý bol charakterizovaný vysokými cenami.“

125

Navyše Rada sa opiera o konštatovania uvedené v odôvodnení č. 80 dočasného antidumpingového nariadenia a odôvodnení č. 124 dočasného antisubvenčného nariadenia, že analýza dlhodobých cien predmetných výrobkov na trhu Spoločenstva preukázala ich postupný rast v 90. rokoch a dosiahnutie ich vrcholu v roku 1998, potom ich pokles o 14 % medzi rokmi 1998 a 1999.

126

Okrem toho Komisia vysvetlila, prečo vývoj cien na inom trhu, a to na trhu elektród s veľkým priemerom (prevyšujúcim 700 mm), nebol relevantný (odôvodnenie č. 79 dočasného antidumpingového nariadenia a odôvodnenie č. 123 dočasného antisubvenčného nariadenia).

127

Zostáva overiť, či vyššie uvedené úvahy nie sú spochybnené tvrdeniami žalobcov.

128

Po prvé na účely preukázania, že kartelová dohoda ešte na predmetnom trhu vytvárala 1. januára 1999 účinky, žalobcovia tvrdia, že v tejto dobe prešetrovanie Komisie týkajúce sa kartelu práve začalo a že protisúťažné účinky vrcholili. Postačuje konštatovať, že inštitúcie správne vychádzali z rozhodnutia 2002/271, z ktorého vyplýva, že prešetrovanie začalo 5. júna 1997 (odôvodnenie č. 32) a že porušovanie pretrvávalo až do februára/marca 1998 (odôvodnenie č. 155).

129

Po druhé žalobcovia odkazujú na oligopolnú štruktúru predmetného trhu, ako aj na okolnosť, že hospodárska súťaž na tomto trhu neexistovala, alebo bola veľmi obmedzená, na to, aby zdôraznili, že k opätovnému zavedeniu hospodárskej súťaže nemohlo dôjsť náhle, ale iba postupne. Ako vyplýva z vyššie uvedených odôvodnení č. 122 až 126, znenie dočasných a konečných nariadení neumožňuje konštatovať zjavne nesprávne posúdenie. Žalobcom teda prislúcha, aby predložili dôkazy umožňujúce Súdu prvého stupňa dospieť k odlišnému záveru (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa zo 17. decembra 1997, EFMA/Rada, už citovaný v bode 45 vyššie, bod 106; z 28. októbra 1999, EFMA/Rada, T-210/95, Zb. s. II-3291, bod 58, a Mukand a i./Rada, už citovaný v bode 111 vyššie, bod 41).

130

V tejto súvislosti žalobcovia predkladajú rôzne dôkazy, ktoré podľa ich názoru preukazujú existenciu simultánneho zvýšenia cien zo strany spoločností SGL a UCAR po 1. januári 1999, čiže skutočnosť, že trh sa ešte nevrátil do bežných podmienok. Tieto dôkazy žalobcovia pripomenuli a iné predložili vo svojom liste z 22. júna 2004.

131

Bez toho, aby bolo potrebné zaoberať sa dôkaznou hodnotou niektorých z týchto dokumentov vychádzajúcich z internetových stránok (výňatok zo stránky Yahoo Finance, z internetových stránok spoločností UCAR a SGL), stačí konštatovať, že sa netýkajú základnej skutočnosti, ktorú uviedla Komisia a potvrdila Rada na to, aby konštatovala, že bežné podmienky hospodárskej súťaže už 1. januára 1999 znova existovali, a to za podstatného zníženia cien o 14 % pozorovaného medzi rokmi 1998 a 1999. Týmito dokumentmi sa žalobcovia snažia preukázať iba zvýšenie cien, ku ktorému došlo simultánne po 1. januári 1999 a najmä v období medzi rokom 2002 a rokom 2004. Tieto dokumenty teda nespochybňujú úvahu, podľa ktorej 1. januára 1999 zanikli účinky protisúťažného správania, ku ktorému došlo v minulosti, a že preto ukazovatele ujmy boli dostatočne dôveryhodné. Keďže nedošlo k priamemu spochybneniu tejto analýzy, nemožno sa domnievať, že toto údajné paralelné zvýšenie cien malo svoj pôvod v praktikách, ktoré boli sankcionované rozhodnutím 2002/271, alebo že predstavuje dôkaz o tom, že na trhu neboli bežné podmienky.

132

V tomto sa okolnosti prejednávanej veci odlišujú od okolností veci, ktorej sa týkal rozsudok Mukand a i./Rada, už citovaný v bode 111 vyššie, ktorého sa dovolávajú žalobcovia, v ktorej Rada nenapádala samotnú existenciu prvku, ktorý Súd prvého stupňa považoval za spochybňujúci analýzu ceny predmetného tovaru.

133

Po druhé a v dôsledku toho ostatné tvrdenia žalobcov musia byť rovnako zamietnuté.

134

Inštitúcie sa predovšetkým nedopustili zjavne nesprávneho posúdenia, keď konštatovali, že pokiaľ už raz zanikli účinky praktík, ktoré boli sankcionované rozhodnutím 2002/271, trh Spoločenstva sa nachádzal v situácii bežnej hospodárskej súťaže.

135

Je iste pravda, že podľa ustálenej judikatúry Rada a Komisia majú pri určovaní ujmy povinnosť preskúmať, či ujma, z ktorej chcú vychádzať, vyplýva skutočne z dumpingových dovozov, a musia vylúčiť akúkoľvek ujmu vyplývajúcu z iných faktorov, najmä ujmu, ktorá má pôvod v samotnom konaní výrobcov Spoločenstva (rozsudok Extramet Industrie/Rada, už citovaný v bode 110 vyššie, bod 16, a rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. marca 2007, Aluminium Silicon Mill Products/Rada, T-107/04, Zb. s. II-669, bod 72). Z vyššie uvedených dôvodov je však potrebné prijať záver, že ujma, ktorú si výrobné odvetvie Spoločenstva mohlo prípadne samo spôsobiť, už v dobe, keď začalo skúmané obdobie, neexistovala.

136

Nakoniec pokiaľ ide o údajné porušenie článkov 3 a 9 antidumpingového kódexu z roku 1994 a články 15 a 19 dohody SVO, na ktoré odkázali žalobcovia, je zjavné, že žalobcovia neuvádzajú, že tieto články majú odlišný obsah, ako je obsah ustanovení nariadení č. 384/96 a č. 2026/97, ktoré robia účinnými osobitné povinnosti, ktoré obsahujú.

137

Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné zamietnuť štvrtý žalobný dôvod.

138

Žalobcovia v podstate inštitúciám vytýkajú, že všetku ujmu pripísali indickým dovozom, hoci adekvátne prešetrovanie vo vzťahu k iným faktorom, konkrétne vo vzťahu k iným dovozom vyznačujúcim sa veľmi nízkymi cenami, by určite viedlo k uznaniu dumpingu pochádzajúceho z iných krajín než z Indie, najmä z Japonska. V dôsledku toho sú dočasné nariadenia, ako aj napadnuté nariadenia v rozpore s článkom 3 ods. 7 nariadenia č. 384/96 alebo s článkom 8 ods. 7 nariadenia č. 2026/97.

139

Okrem toho žalobcovia zastávajú názor, že v prejednávanej veci, v ktorej môžu pri znížení cien výrobkov hrať úlohu iné faktory, Komisia nemala vypočítať ziskové rozpätie na základe cieľovej ceny údajne zodpovedajúcej cene, aká mala existovať za absencie dumpingu a subvencie (underselling price), ale skôr mala použiť ustálenú prax cenového podhodnotenia (undercutting price). Podľa žalobcov metóda uprednostnená Komisiou v prejednávanom prípade, spočívajúca na porovnaní indických vývozných cien a cieľových cien výrobného odvetvia Spoločenstva a zahŕňajúca ziskové rozpätie považované za primerané, vedie k tomu, že indickí dovozcovia musia znášať bremeno celej predpokladanej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva, zatiaľ čo Komisia došla k záveru, že títo dovozcovia nie sú výluční pôvodcovia tejto ujmy. Tento dôsledok je práve dôsledkom, ktorému sa snaží článok 3 ods. 7 nariadenia č. 384/96 a článok 8 ods. 7 nariadenia č. 2026/97 predísť.

140

Žalobcovia uvádzajú, že sa zdá, že Rada zamieňa odlišné pojmy, ako sú kauzalita a vylúčenie iných faktorov z určenia ujmy. Netvrdia, že v určitom prípade dumpingu alebo subvencie musí existencia iných faktorov, ktoré spôsobujú ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva, zbaviť toto odvetvie akejkoľvek ochrany, ale uvádzajú iba to, že podľa článku 3 ods. 7 nariadenia č. 384/96 ujma spôsobená týmito inými faktormi nemá byť pripisovaná dumpingovým dovozom.

141

Rada zastáva názor, že tento žalobný dôvod má byť zamietnutý.

142

Podľa článku 3 ods. 7 nariadenia č. 384/96 a článku 8 ods. 7 nariadenia č. 2026/97 sa preskúmajú aj iné známe faktory ako subvencovaný alebo dumpingový dovoz, ktoré spôsobujú ujmu odvetviu Spoločenstva, aby sa zabezpečilo, že ujma spôsobená týmito faktormi nebude pripísaná subvencovanému alebo dumpingovému dovozu.

143

Ako už Súdny dvor mal príležitosť zdôrazniť, zodpovednosť za ujmu možno pripísať predmetným dovozom, hoci ich účinky predstavujú iba časť rozsiahlejšej ujmy pripísateľnej iným faktorom (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 5. októbra 1988, Canon a i./Rada, 277/85 a 300/85, Zb. s. 5731, bod 62).

144

Inštitúciám však prislúcha overiť, či účinky týchto ostatných faktorov neboli spôsobilé prerušiť príčinnú súvislosť medzi predmetnými dovozmi na jednej strane a ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Spoločenstva na strane druhej (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa zo 14. júla 1995, Koyo Seiko/Rada, T-166/94, Zb. s. II-2129, body 79, 81 a 82, a z 29. januára 1998, Sinochem/Rada, T-97/95, Zb. s. II-85, bod 98).

145

Prislúcha im tiež ubezpečiť sa, že ujma pripísateľná týmto iným faktorom sa nezohľadňuje pri určovaní ujmy podľa článku 3 ods. 7 nariadenia č. 384/96 a článku 8 ods. 7 nariadenia č. 2026/97 a že preto uložené antidumpingové a vyrovnávacie clo nepresahuje to, čo je potrebné na odstránenie ujmy spôsobenej dumpingovým alebo subvencovaným dovozom [pozri v tomto zmysle, pokiaľ ide o uplatnenie článku 4 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 2423/88 z 11. júla 1988 o ochrane pred dumpingovými alebo subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho hospodárskeho spoločenstva [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 209, s. 1), ktorého znenie je podobné zneniu článku 3 ods. 7 nariadenia č. 384/96 a článku 8 ods. 7 nariadenia č. 2026/97, rozsudok z 28. októbra 1999, EFMA/Rada, už citovaný v bode 129 vyššie, body 59 a 60].

146

Preto sú inštitúcie povinné posúdiť účinky iných známych faktorov a najmä dovozov predmetných výrobkov z tretích krajín nielen pri analýze príčinnej súvislosti medzi prešetrovanými dovozmi a ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Spoločenstva, ale tiež pri určovaní ujmy spôsobenej tomuto výrobnému odvetviu.

147

Časti žalobného dôvodu žalobcov týkajúce sa na jednej strane nezohľadnenia účinkov iných faktorov a na druhej strane voľby metódy výpočtu úrovne odstránenia ujmy musia byť analyzované vo svetle týchto úvah.

148

Jediná výslovná kritika žalobcov sa týka nezohľadnenia účinkov japonských dovozov.

149

Komisia sa vo svojich dočasných nariadeniach, ktorých relevantné odôvodnenia (č. 83 až 88 dočasného antidumpingového nariadenia a č. 127 až 132 dočasného antisubvenčného nariadenia) potvrdila Rada (odôvodnenie č. 21 napadnutého antidumpingového nariadenia a odôvodnenie č. 29 napadnutého antisubvenčného nariadenia), zamerala na preukázanie toho, že nič nenaznačuje, že dovoz z určitých tretích krajín iných než India prispel k situácii, ktorá spôsobila ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva.

150

Komisia došla k tomuto záveru, uvedenému v odôvodnení č. 87 dočasného antidumpingového nariadenia a v odôvodnení č. 131 dočasného antisubvenčného nariadenia:

„Vzhľadom na priemerné ceny, malý objem dovozov [pochádzajúcich z tretích krajín iných než India], ich obmedzený trhový podiel a vyššie uvedené okolnosti vzťahujúce sa na sortiment výrobkov sa nepreukázalo, že dovozy z týchto tretích krajín, pochádzajúce buď zo zariadení, ktoré vlastnia [obaja] výrobcovia Spoločenstva, ktorí sú navrhovateľmi, alebo z iných zariadení, prispeli k ujme priemyselnému odvetviu Spoločenstva, najmä pokiaľ ide o trhový podiel, objem dopytu, zamestnanosť, investície, ziskovosť, návratnosť investícií a hotovostný tok.“

151

Tento záver vychádza z viacerých údajov, ktoré žalobcami nie sú výslovne kritizované.

152

Nie je spochybňované, že samotný dovoz z tretích krajín iných než India, v prejednávanej veci z Japonska, Poľska a zo Spojených štátov, predstavoval podiel na trhu Spoločenstva vyšší než 1 % obdobia prešetrovania a že jeho cena franco hranica Spoločenstva (ďalej len „cena CIF“) bola vyššia než cena indického dovozu. Pokiaľ ide o dovoz z Poľska, bolo zistené, že jeho cena CIF bola vyššia než cena výrobného odvetvia Spoločenstva. Čo sa týka Spojených štátov, dočasné nariadenia konštatujú, že ich podiel na trhu klesol z 5,3 % na 4,7 %.

153

Je pravda, že v dočasných nariadeniach je uvedených málo vysvetlení týkajúcich sa japonských dovozov. Je v nich iba uvedené, že „podiel Japonska na trhu sa zvýšil z 2,1 % na 2,6 %“ a že cena CIF jeho dovozov bola nižšia než cena výrobného odvetvia Spoločenstva, ale vyššia než cena dovozov z Indie (odôvodnenie č. 128 dočasného antisubvenčného nariadenia a odôvodnenie č. 84 dočasného antidumpingového nariadenia).

154

Aj keď takýto dovoz určite nemôže prerušiť príčinnú súvislosť medzi prešetrovaným dovozom a ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Spoločenstva, inštitúciám prislúchalo overiť, či nespôsobuje samostatnú ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva, a prípadne ju nepripísať prešetrovanému dovozu.

155

Hoci pokiaľ ide o japonský dovoz, odôvodnenie napadnutých nariadení je stručné, z napadnutých nariadení a dočasných nariadení, na ktoré odkazujú, z právneho hľadiska dostatočne vyplýva, že takýto účinok bol považovaný za neexistujúci alebo za príliš zanedbateľný na to, aby mohol byť pôvodcom akejkoľvek ohodnotiteľnej ujmy.

156

Z toho na jednej strane vyplýva správny výklad povinnosti prislúchajúcej inštitúciám nepripisovať prešetrovaným dovozom ujmu, ktorú spôsobili výrobnému odvetviu Spoločenstva iné faktory, najmä dovoz predmetných výrobkov z tretích krajín. V odôvodnení č. 117 dočasného antisubvenčného nariadenia, rovnako ako v odôvodnení č. 73 dočasného antidumpingového nariadenia, je totiž uvedené toto:

„V súlade s článkom 8 ods. 6 a 7 základného nariadenia Komisia skúmala, či subvencované dovozy spôsobili priemyselnému odvetviu Spoločenstva ujmu v miere, ktorá umožňuje označiť ju ako značnú ujmu. Známe faktory, iné ako subvencované dovozy, ktoré mohli v rovnakom čase spôsobovať ujmu priemyselnému odvetviu Spoločenstva, sa taktiež posudzovali s cieľom zabezpečiť, aby možná ujma spôsobená týmito inými faktormi nebola prisudzovaná subvencovaným dovozom.“

157

Na druhej strane inštitúcie mohli dôvodne prijať záver, že v prejednávanej veci účinky dovozov z tretích krajín boli veľmi obmedzené alebo dokonca žiadne, a preto tento dovoz nemohol spôsobiť žiadnu ohodnotiteľnú ujmu, ktorú by sa mali snažiť nepripisovať prešetrovaným dovozom.

158

V tejto súvislosti je v odôvodnení č. 136 dočasného antisubvenčného nariadenia, ako aj v odôvodnení č. 92 dočasného antidumpingového nariadenia zdôraznené, že „vplyv poklesu dopytu súvisiaceho so spomalením na oceliarskom trhu, vplyv návratu k bežným podmienkam hospodárskej súťaže po odstránení kartelu, vplyv výkonu iných výrobcov Spoločenstva, vplyv dovozov z iných tretích krajín, ako aj vplyv výsledkov vývozu priemyselného odvetvia Spoločenstva možno považovať za takmer nejestvujúci, resp. veľmi obmedzený, a teda nie za vplyv, ktorý by viedol k zmene dočasného zistenia, že existuje skutočná a podstatná príčinná súvislosť medzi subvencovanými dovozmi z príslušnej tretej krajiny a značnou ujmou spôsobenou priemyselnému odvetviu Spoločenstva“.

159

Takýto záver vo vzťahu k dovozom, ktorých objem sa zvýšil iba o 0,5 % za celé skúmané obdobie a bol prijatý v oblasti, v ktorej z dôvodov uvedených v bode 120 vyššie inštitúcie disponujú širokou právomocou posúdenia, sa nezdá byť zjavne nesprávny.

160

Z toho vyplýva, že prvá časť žalobného dôvodu žalobcov musí byť zamietnutá.

161

Voľba metódy výpočtu patrí do právomoci posúdenia priznanej inštitúciám, pokiaľ ide o určenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva, a je odôvodnená zložitými hospodárskymi posúdeniami, ktoré sú pre ňu charakteristické. Pritom použitie metódy výpočtu, ktorá vychádza zo ziskového rozpätia, ktoré mohlo očakávať výrobné odvetvie Spoločenstva v prípade, ak by nedošlo k nekalým praktikám, skôr než metódy výpočtu založenej iba na podhodnotení cien, neobsahuje nijakú zjavnú vadu v posúdení.

162

Je dôležité, aby ziskové rozpätie, ktoré prijme Rada na výpočet orientačnej ceny, ktorá môže odstrániť spôsobenú ujmu, bolo obmedzené na ziskové rozpätie, ktoré výrobné odvetvie Spoločenstva môže rozumne očakávať za bežných podmienok hospodárskej súťaže, za absencie antidumpingového alebo subvencovaného dovozu (rozsudok z 28. októbra 1999, EFMA/Rada, už citovaný v bode 129 vyššie, bod 60). Pritom žalobcovia nepreukázali ani to, že to v prejednávanej veci tak bolo.

163

Je teda potrebné zamietnuť druhú časť žalobného dôvodu, a preto aj piaty žalobný dôvod.

164

Z toho vyplýva, že žaloba ako celok sa musí zamietnuť.

165

Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Ďalej podľa článku 87 ods. 4 tohto rokovacieho poriadku inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú vlastné trovy konania.

166

Keďže Rada navrhla zaviazať žalobcov na náhradu trov konania a žalobcovia nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ich na náhradu vlastných trov konania, ako aj trov konania Rady. Komisia znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

SÚD PRVÉHO STUPŇA (piata komora)

rozhodol a vyhlásil:

Skutkové okolnosti

Konanie a návrhy účastníkov konania

Právny stav

O prvom žalobnom dôvode založenom na začatí prešetrovania iba voči indickým dovozom predmetných výrobkov

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Súdom prvého stupňa

— O údajnom diskriminačnom prístupe inštitúcií, pokiaľ ide o určenie predmetného tovaru

— O absencii prešetrovania voči ostatným potenciálnym zdrojom dumpingu

— O porušení zásady rešpektovania práva na obhajobu

O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení základných procesných požiadaviek, keďže prešetrovania boli uskutočnené na základe Spoločenstva zloženého iba z pätnástich členských štátov

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Súdom prvého stupňa

O treťom žalobnom dôvode týkajúcom sa kvalifikácie subvencie priznanej mechanizmu úveru na dovozné clo (Duty Entitlement Passbook) a určenia výšky vyrovnávacích ciel

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Súdom prvého stupňa

— O údajne nesprávnom právnom posúdení pri výklade pojmu subvencia

— O údajne nesprávnej kvalifikácii DEPB ako subvencie

— O absencii prešetrovania týkajúceho sa skutočného fungovania DEPB

O štvrtom žalobnom dôvode založenom na nezohľadnení účinkov protisúťažných praktík sankcionovaných na trhu Spoločenstva pri určení ujmy

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Súdom prvého stupňa

O piatom žalobnom dôvode týkajúcom sa nezohľadnenia účinkov iných faktorov pri určení ujmy a výberu metódy výpočtu predmetnej ujmy

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Súdom prvého stupňa

— O časti žalobného dôvodu založenej na nezohľadnení účinkov iných faktorov

— O časti žalobného dôvodu týkajúcej sa voľby metódy výpočtu úrovne odstránenia ujmy

O trovách