1

Spoločnú organizáciu trhu s obilninami upravuje nariadenie Rady (ES) č. 1784/2003 z 29. septembra 2003 (Ú. v. ES L 270, s. 78; Mim. vyd. 03/040, s. 346, ďalej len „nariadenie SOT“).

2

Článok 5 nariadenia SOT stanovuje, že intervenčné agentúry určené členskými štátmi nakupujú okrem iného kukuricu, ktorá je im ponúknutá a ktorá bola pozberaná v Spoločenstve, pod podmienkou, že tieto ponuky sú v súlade so stanovenými podmienkami, najmä s ohľadom na kvalitu a množstvo. Nákupy sa môžu uskutočňovať iba počas intervenčného obdobia, čo je v tomto prípade pre Maďarsko obdobie od 1. novembra 2006 do 31. marca 2007.

3

Podmienky uplatňovania nariadenia SOT vyplývajú z nariadenia Komisie (ES) č. 824/2000 z 19. apríla 2000, ktoré stanovuje postupy pre preberanie obilnín intervenčnými agentúrami a stanovuje metódy analýzy pre určenie akosti obilnín (Ú. v. ES L 100, s. 31; Mim. vyd. 03/029, s. 27). Toto nariadenie určuje aj kritériá minimálnej kvality pre intervenčný nákup.

4

Dňa 18. októbra 2006 Komisia prijala nariadenie (ES) č. 1572/2006, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 824/2000 (Ú. v. EÚ L 290, s. 29, ďalej len „Nariadenie“), aby zohľadnila novú situáciu v intervenčnom režime, ktorá súvisí najmä s dlhodobým uskladnením určitých obilnín a jeho vplyvom na kvalitu produktov. Nariadenie upravuje kritériá kvality stanovené nariadením č. 824/2000 a zavádza nové kritérium objemovej hmotnosti pre kukuricu. Takto zavedené zmeny sa uplatňujú od 1. novembra 2006.

5

Článok 3 nariadenia č. 824/2000, zmenený a doplnený Nariadením, upresňuje metódy používané na určenie kvality obilnín ponúkaných na intervenciu. Tento článok v bode 3.9 stanovuje štandardné metódy na určenie objemovej hmotnosti, a to metódu ISO 7971/2:1995 a v prípade kukurice „tradičné uplatňované metódy“.

6

V súlade s článkom 8 ods. 1 nariadenia č. 824/2000 je cena platená ponúkajúcemu intervenčnou cenou uvedenou v článku 4 ods. 1 nariadenia SOT, teda cenou 101,31 eura za tonu. Táto cena sa upraví o príplatky alebo zrážky uvedené v článku 9 nariadenia č. 824/2000.

7

Článok 9 nariadenia č. 824/2000, zmenený a doplnený Nariadením, upresňuje výšku príplatkov a zrážok, ktoré sa uplatnia na intervenčnú cenu. Stanovuje najmä:

„Príplatky alebo zrážky, o ktoré sa zvýši alebo zníži cena, sa vyjadria v euro na jednu tonu a budú sa uplatňovať spoločne tak, ako je uvedené nižšie:

…

…“

8

Príloha I nariadenia č. 824/2000, zmenená a doplnená Nariadením, v bode E stanovuje, že minimálna objemová hmotnosť pre kukuricu je 71 kg/hl.

9

Tabuľka III prílohy VII nariadenia č. 824/2000, zmenená a doplnená Nariadením, upravuje pre kukuricu tieto cenové zrážky podľa objemovej hmotnosti: 0,5 eura na tonu pre objemovú hmotnosť menej ako 73 kg/hl až 72 kg/hl a 1 euro na tonu pre objemovú hmotnosť menej ako 72 kg/hl až 71 kg/hl.

10

Maďarské orgány listom z 13. januára 2006 adresovaným generálnemu riaditeľovi generálneho riaditeľstva „Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka“ Komisie informovali o ťažkostiach, ku ktorým došlo pri intervenčnom skladovaní na ochranu dlhodobo uskladnených kukuričných zŕn, o zvýšení percenta zlomkového zrna a o nevyhnutnosti, aby Európsky poľnohospodársky záručný fond prevzal náklady spojené s dlhodobým uskladnením.

11

Po niekoľkých diskusiách Komisia 27. júla 2006 predložila skupine expertov Riadiaceho výboru pre obilniny (ďalej len „skupina expertov pre obilniny“) návrh nariadenia o sprísnení podmienok týkajúcich sa maximálneho obsahu vlhkosti, zlomkových zŕn a zŕn prehriatych počas sušenia, a o zavedení nového kritéria pre kukuricu týkajúceho sa minimálnej objemovej hmotnosti (73 kg/hl). Upresnilo sa, že tieto zmeny mali byť prijaté pred 1. novembrom 2006, čo je dátum, keď začína intervenčné obdobie vo väčšine členských štátov.

12

Po vydaní návrhu Komisie došlo medzi zástupcami maďarskej vlády a zástupcami Komisie k mnohým diskusiám a k výmene korešpondencie. Počas týchto diskusií maďarská vláda uviedla, že sa domnieva, že návrhy Komisie týkajúce sa zlomkového zrna alebo objemovej hmotnosti sa Maďarska dotknú osobitne vážnym a neodôvodneným spôsobom, keďže za obvyklých meteorologických podmienok bude 90 % ročnej maďarskej produkcie kukurice vylúčených z intervencie. Maďarská vláda dodala, že zrážka z intervenčnej ceny pod 75 kg/hl sa dotkne celej maďarskej produkcie.

13

Listom z 8. augusta 2006 maďarský štátny tajomník zodpovedný za poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka znovu potvrdil stanovisko vlády, pričom ho podoprel údajmi pochádzajúcimi z ústavov pre rozbor kvality, a požiadal Komisiu, aby znovu zvážila návrh nariadenia.

14

Dňa 31. augusta 2006 skupina expertov pre obilniny po druhýkrát prerokovala návrh nariadenia. Počas tohto zasadnutia niekoľko členských štátov vyjadrilo svoj nesúhlas alebo svoje námietky najmä proti zavedeniu kvalitatívneho kritéria minimálnej objemovej hmotnosti.

15

Listom adresovaným Komisii v ten istý deň maďarský štátny tajomník zopakoval stanovisko maďarskej vlády a znovu požiadal Komisiu, aby prehodnotila svoj postoj.

16

Dňa 6. septembra 2006 bol návrh nariadenia vložený do elektronického informačného systému určeného vnútroštátnym správnym orgánom členských štátov tak, aby o ňom Riadiaci výbor pre obilniny mohol hlasovať do konca septembra 2006.

17

Dňa 7. septembra 2006 skupina expertov pre obilniny znovu prerokovala návrh nariadenia.

18

Dňa 18. septembra 2006 na zasadnutí Rady ministrov poľnohospodárstva Maďarská republika, Slovenská republika a Rakúska republika vyslovili svoj nesúhlas s návrhom nariadenia a komisárka zodpovedná za poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, pani Fischer Boel, sa zaviazala vykonať určité úpravy návrhu, pričom upresnila, že je úlohou Komisie dbať na finančné záujmy Spoločenstva.

19

Dňa 21. septembra 2006 s cieľom zohľadniť postoje Maďarskej republiky, Slovenskej republiky a Rakúskej republiky, ako aj záväzok, ktorý prevzala Komisia, predložila Komisia Riadiacemu výboru pre obilniny zmenený návrh nariadenia, v ktorom bola podmienka objemovej hmotnosti pre kukuricu stanovená na 71 kg/hl namiesto 73 kg/hl a zrážka z ceny bola predvídaná pre všetky hodnoty medzi 71 a 73 kg/hl.

20

Dňa 28. septembra 2006 na zasadnutí Riadiaceho výboru pre obilniny bol maximálny obsah vlhkosti zŕn upravený v návrhu nariadenia zvýšený na 13,5 % namiesto 13 %.

21

Dňa 18. októbra 2006 Komisia prijala Nariadenie, ktoré nadobudlo platnosť v deň jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie, 20. októbra 2006, a účinnosť od 1. novembra 2006.

22

Odôvodnenia č. 2 a 3 Nariadenia znejú takto:

23

Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 17. novembra 2006 podala žalobu smerujúcu k zrušeniu niektorých ustanovení Nariadenia (ďalej len „napadnuté ustanovenia“), a to:

24

Žalobkyňa navrhovala, aby Súd prvého stupňa postúpil vec veľkej komore podľa článku 14 ods. 1 a článku 51 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa.

25

Rozhodnutím z 11. decembra 2006 Súd prvého stupňa, ktorý si vyložil návrh žalobkyne na postúpenie veci veľkej komore ako návrh subsidiárne smerujúci k postúpeniu veci päťčlennej komore, postúpil na návrh tretej komory vec tretej rozšírenej komore podľa článku 51 ods. 1 druhého pododseku rokovacieho poriadku, podľa ktorého bude vec prejednaná a rozhodnutá komorou zloženou aspoň z piatich sudcov, ak o to požiada členský štát alebo inštitúcia Európskych spoločenstiev, ktorí sú účastníkmi konania.

26

Samostatným podaním, ktoré bolo podané v ten istý deň, žalobkyňa podala návrh, aby Súd prvého stupňa rozhodol o žalobe v skrátenom súdnom konaní v súlade s článkom 76a rokovacieho poriadku.

27

Samostatným podaním, ktoré bolo podané v ten istý deň, žalobkyňa podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia podľa článku 242 ES smerujúci k odkladu uplatňovania napadnutých ustanovení.

28

Listom zo 4. decembra 2006 Komisia vyjadrila svoj nesúhlas s návrhom na prejednanie veci v skrátenom súdnom konaní.

29

Rozhodnutím z 13. decembra 2006 Súd prvého stupňa vyhovel návrhu na prejednanie veci v skrátenom súdnom konaní.

30

Uznesením zo 16. februára 2007, Maďarsko/Komisia (T-310/06 R, neuverejnené v Zbierke — Zb. 2007, s. II-15*), predseda Súdu prvého stupňa zamietol návrh na odklad výkonu a rozhodnutie o trovách konania vyhradil na rozhodnutie v konaní o veci samej.

31

Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupňa (tretia rozšírená komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania.

32

Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupňa položil, boli vypočuté na pojednávaní 22. mája 2007.

33

Žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

34

Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

35

Komisia uvádza, že v žalobe sa navrhuje iba zrušenie tých ustanovení Nariadenia, ktoré sa vzťahujú na podmienku minimálnej objemovej hmotnosti pre kukuricu, a spochybňuje jej prípustnosť z dôvodu, že napadnuté ustanovenia nemožno oddeliť od zvyšku Nariadenia v zmysle judikatúry Súdneho dvora. Podľa Komisie je objemová hmotnosť podstatným kritériom, ktoré si normotvorca vybral na zvýšenie kvality intervenčne nakupovaného zrna a v dôsledku toho na zabezpečenie predaja kvalitného zrna po dlhodobom skladovaní.

36

Komisia tvrdí, že kritérium objemovej hmotnosti nutne súvisí s ostatnými parametrami kvality, ktoré Nariadenie sprísňuje, a že Nariadenie tak predstavuje nedeliteľný celok. Zníženie obsahu vlhkosti totiž nevyhnutne spôsobí zvýšenie objemovej hmotnosti. Bez tohto nového kritéria objemovej hmotnosti nie je zabezpečená reálna možnosť ďalšieho predaja zrna a existujúce kritériá, aj keď sprísnené, sú nefunkčné. Túto súvislosť medzi rôznymi parametrami kvality napokon žalobkyňa uznala v bode 95 žaloby.

37

Žalobkyňa tvrdí, že návrh na čiastočné zrušenie Nariadenia je prípustný. Podmienka objemovej hmotnosti stanovená pre kukuricu totiž predstavuje samostatné kritérium, ktoré možno oddeliť od ostatných parametrov intervencie a ktorého zrušenie objektívne nezmení podstatu Nariadenia (rozsudky Súdneho dvora z 10. decembra 2002, Komisia/Rada, C-29/99, Zb. s. I-11221, body 45 a 46, a z 30. septembra 2003, Nemecko/Komisia, C-239/01, Zb. s. I-10333, body 34 a 37). Podľa žalobkyne zrušenie tejto podmienky nezmení nič na podstatnom obsahu Nariadenia, pretože dôjde k obnoveniu situácie, ktorá existovala pred jeho prijatím.

38

Komisia napáda prípustnosť žaloby z dôvodu, že napadnuté ustanovenia nemožno oddeliť od zvyšku Nariadenia.

39

V tomto ohľade treba pripomenúť, že ako to vyplýva z ustálenej judikatúry, čiastočné zrušenie aktu Spoločenstva je možné len vtedy, ak časti, ktorých zrušenie sa navrhuje, sú oddeliteľné od ostatných častí aktu (rozsudky Súdneho dvora, Komisia/Rada, už citovaný v bode 37 vyššie, body 45 a 46; z 21. januára 2003, Komisia/Parlament a Rada, C-378/00, Zb. s. I-937, bod 30, a Nemecko/Komisia, už citovaný v bode 37 vyššie, bod 33). Súdny dvor tiež opakovane rozhodol, že táto podmienka oddeliteľnosti nie je splnená, ak by čiastočné zrušenie aktu spôsobilo zmenu jeho podstaty (rozsudky Súdneho dvora z 30. marca 2006, Španielsko/Rada, C-36/04, Zb. s. I-2981, body 13 a 14, a z 27. júna 2006, Parlament/Rada, C-540/03, Zb. s. I-5769, bod 28).

40

V tomto prípade z Nariadenia vyplýva, že jeho podstata spočíva v zvýšení kvality kukurice prijatej na intervenciu. Na tento účel Nariadenie stanovuje dva druhy odlišných opatrení, a to na jednej strane, podľa prvej vety odôvodnenia č. 3 Nariadenia, zvýšenie požiadaviek na kvalitu kukurice skôr stanovených v prílohe I nariadenia č. 824/2000, ktorej zrušenie žalobkyňa nepožaduje, a na druhej strane, podľa poslednej vety odôvodnenia č. 3 Nariadenia, zavedenie nového kritéria objemovej hmotnosti pre kukuricu, a to v záujme koherentnosti s ostatnými obilninami oprávnenými na intervenčný režim.

41

Z toho vyplýva, že tieto dva druhy opatrení spolu neoddeliteľne nesúvisia a že prípadné čiastočné zrušenie Nariadenia v časti, v ktorej zavádza nové kritérium objemovej hmotnosti pre kukuricu, nezmení samotnú podstatu ustanovení, ktoré nie sú predmetom tohto prípadného zrušenia. V tomto ohľade stačí uviesť, že na rozdiel od nového kritéria objemovej hmotnosti pre kukuricu, kvalitatívne kritériá kukurice, ktoré Nariadenie sprísňuje, a to maximálny obsah vlhkosti kukurice, maximálne percento zlomkových zŕn a maximálne percento zŕn prehriatych počas sušenia, existovali už počas účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy, keď neexistovalo kritérium objemovej hmotnosti.

42

Tvrdenie Komisie, že objemová hmotnosť je podstatným kritériom, ktoré si normotvorca vybral na zvýšenie kvality intervenčne nakupovaného zrna, treba zamietnuť. Na jednej strane, na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, z Nariadenia nijakým spôsobom nevyplýva, že objemová hmotnosť je podstatným kritériom na zvýšenie kvality kukurice prijatej na intervenciu. Na druhej strane treba uviesť, že aj za predpokladu, že by to tak bolo, Komisia nebola schopná vysvetliť, ako by zrušenie iba ustanovení zavádzajúcich toto nové kritérium zmenilo podstatu Nariadenia.

43

Pokiaľ ide o tvrdenie, že kritérium objemovej hmotnosti nutne súvisí s ostatnými parametrami, ktoré Nariadenie sprísňuje, lebo zníženie obsahu vlhkosti spôsobuje zvýšenie objemovej hmotnosti, stačí uviesť, že Nariadenie nezakladá žiadny vzťah medzi týmito dvoma kritériami a že kritérium obsahu vlhkosti existovalo už predtým, keď neexistovalo kritérium objemovej hmotnosti.

44

Komisia navyše vo svojich písomných podaniach výslovne tvrdila, že sprísnenie skôr existujúcich kvalitatívnych kritérií, a to predovšetkým kritéria týkajúceho sa maximálneho obsahu vlhkosti kukurice, má umožniť lepšiu ochranu kukurice prijatej na intervenciu, zatiaľ čo zavedenie kritéria objemovej hmotnosti pre kukuricu má zaviesť kvalitatívny štandard kupovaného zrna tak, aby bolo zabezpečené, že aj po dlhodobom skladovaní nevyhnutne sprevádzanom určitým znehodnotením, bude produkt ešte dostatočne kvalitný na to, aby bol predávaný na trhu.

45

Z uvedeného vyplýva, že napadnuté ustanovenie možno oddeliť od zvyšku Nariadenia, takže návrh na čiastočné zrušenie je prípustný.

46

Na podporu svojej žaloby na zrušenie žalobkyňa uvádza šesť žalobných dôvodov. Prvý žalobný dôvod je založený na porušení legitímnej dôvery a zásad právnej istoty a proporcionality. Druhý žalobný dôvod je založený na nedostatku právomoci pôvodcu Nariadenia. Tretí žalobný dôvod je založený na zneužití právomoci. Štvrtý žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení. Piaty žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia. Napokon šiesty žalobný dôvod je založený na porušení rokovacieho poriadku Riadiaceho výboru pre obilniny.

47

Žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila legitímnu dôveru maďarských výrobcov tým, že zavedením nového kvalitatívneho kritéria týkajúceho sa objemovej hmotnosti kukurice dvanásť dní predtým, ako sa Nariadenie začalo uplatňovať, zásadne a spôsobom, ktorý nemohli predvídať dokonca ani zodpovední a dobre informovaní výrobcovia, zmenila podmienky intervencie pre kukuricu.

48

Žalobkyňa uznáva, že v oblasti spoločných organizácií trhov, ktorých cieľ sa neustále prispôsobuje zmenám hospodárskej situácie, hospodárske subjekty nemôžu legitímne očakávať, že bude zachovaný existujúci stav, ktorý môže byť zmenený v rámci voľnej úvahy inštitúcií Spoločenstva (rozsudok Súdneho dvora zo 14. februára 1990, Delacre a i./Komisia, C-350/88, Zb. s. I-395, bod 33). Napriek tomu sa domnieva, že v tomto prípade existencia osobitných okolností umožňuje odvolať sa na zásadu ochrany legitímnej dôvery.

49

V tomto ohľade žalobkyňa tvrdí, že v tomto prípade sú splnené kritériá, ktoré Súdny dvor stanovil v oblasti ochrany legitímnej dôvery vo svojom rozsudku z 11. júla 1991, Crispoltoni (C-368/89, Zb. s. I-3695, ďalej len „rozsudok Crispoltoni I“). Po prvé, zmeny týkajúce sa kvality intervenčne nakupovaného produktu nastali až po tom, čo už maďarskí výrobcovia rozhodli o významných investíciách (nákup osiva, materiálu pre siatie a obrábanie, atď.). Nové kritérium minimálnej objemovej hmotnosti závisí hlavne od použitej odrody osiva a bolo zavedené v čase, keď už poľnohospodári nemohli zmeniť obrábané plochy, a teda svoje investície.

50

Po druhé, zavedenie kvalitatívneho kritéria týkajúceho sa minimálnej objemovej hmotnosti pre kukuricu je úplne nové a nemá obdobu ani v práve Spoločenstva, ani v európskych zvyklostiach. V tomto ohľade žalobkyňa zdôrazňuje, že zmena kvalitatívnych parametrov kukurice ponúkanej na intervenciu bola po prvýkrát spomenutá 27. júla 2006 na zasadnutí skupiny expertov pre obilniny. Bez predchádzajúcej informácie teda maďarskí výrobcovia, dokonca ani opatrní a obozretní, nemohli legitímne očakávať, že im zasiata odroda kukurice a použitá technológia neumožnia vypestovať kukuricu spĺňajúcu kvalitatívne kritériá intervenčného nákupu. Aj keď poľnohospodári pestujú pre voľný trh, podmienky intervenčného nákupu napriek tomu ovplyvňujú všetky ich hospodárske rozhodnutia.

51

Po tretie, dátum nadobudnutia účinnosti napadnutých ustanovení prekvapil výrobcov, ktorí legitímne očakávali, že budú mať čas, aby sa prispôsobili zavedeniu tak novej povinnosti.

52

Žalobkyňa napokon tvrdí, že zavedenie nového kritéria objemovej hmotnosti, ktoré zodpovedá snahe zosúladenia s ostatnými obilninami oprávnenými na intervenciu, nebolo predvídateľné a nemohlo byť predznamenané zmenami na trhu. Aj keď žalobkyňa uznáva, že zodpovední a dobre informovaní výrobcovia musia rátať s primeraným rizikom vyplývajúcim z hospodárskych zmien a predvídať prípadné zmeny, ktoré prijme Komisia na odstránenie nerovnováhy trhu, napriek tomu sa domnieva, že pri svojom zvažovaní rizík súvisiacich s produktom nemohli títo výrobcovia očakávať zavedenie podmienky objemovej hmotnosti. Podľa žalobkyne preto nemôžu mať povinnosť znášať finančné bremeno súvisiace so zavedením tohto nového kritéria, ktoré ide nad rámec hospodárskeho rizika vlastného ich činnosti poľnohospodára.

53

Komisia najprv tvrdí, že cieľom sledovaným prijatím Nariadenia nie je zaviesť štandardizačné opatrenie, ale vyriešiť nový problém, ktorý sa objavil v oblasti intervencie po hospodárskom roku 2004/2005 a ktorý súvisí s dlhodobým skladovaním kukurice a jeho účinkami na kvalitu produktu. Keďže je totiž kukurica obilninou, ktorá má v dôsledku svojich biologických vlastností tendenciu veľmi ľahko sa znehodnocovať, podľa Komisie riadna správa zásob vyžadovala sprísnenie kvalitatívnych kritérií. Komisia tak tvrdí na jednej strane, že sprísnenie existujúcich kritérií, a to obsahu vlhkosti, ako aj percenta zlomkového a prehriateho zrna, má umožniť vyhnúť sa príliš rýchlemu kazeniu kukuričných zŕn, a tak zabezpečiť dlhšiu ochranu, a na druhej strane, že zavedenie nového kritéria minimálnej objemovej hmotnosti má umožniť zabezpečiť určitú kvalitu nakupovaného zrna, takže zrno má po dlhodobom skladovaní „predajnú“ kvalitu.

54

Komisia zdôrazňuje, že na garantovanie určitej trhovej ceny výrobcom kukurice nie je potrebné, aby Spoločenstvo cez intervenčný režim kupovalo celú produkciu členských štátov, a predovšetkým obilniny nižšej kvality. Aj keby tak významná časť maďarského zberu nespĺňala intervenčné kritériá, intervenčná agentúra aj tak zohráva svoju úlohu pri ochrane trhu, pretože môže zachovať určitú cenovú úroveň, pričom jedinou zmenou je, že intervenčne nakupované zrno je kvalitnejšie.

55

Komisia, ktorá uznáva, že odroda zrna môže ovplyvniť konečnú objemovú hmotnosť zberu, napriek tomu popiera tvrdenie žalobkyne, že objemová hmotnosť závisí hlavne od zasiatej odrody zrna.

56

Komisia v tomto ohľade uvádza, že objemová hmotnosť umožňuje merať hustotu zrna tak, že sa odváži známy objem zrna a jeho hmotnosť sa porovná s rovnakým objemom vody. Kritérium minimálnej objemovej hmotnosti predstavuje klasifikačné kritérium, podľa ktorého vyššia kvalita zrna zodpovedá vyššej objemovej hmotnosti. Komisia uvádza, že vo všeobecnosti objemová hmotnosť závisí od obsahu vody a nečistôt, takže objemová hmotnosť sa zvyšuje, ak sa obsah vlhkosti v obilnine zníži a naopak. Keď je teda výnos zberu vysoký z dôvodu ideálnych klimatických podmienok z hľadiska slnečného svitu a najmä prísunu vody, má objemová hmotnosť tendenciu byť nízka a v období sucha naopak. Z toho podľa Komisie vyplýva, že objemová hmotnosť pozberanej kukurice je otvoreným parametrom, ktorý závisí od množstva faktorov, z ktorých hlavným je podnebie v príslušnom roku. Ostatnými faktormi, ktoré prichádzajú do úvahy, sú odroda osiva, kvalita pôdy a spôsob pestovania.

57

Komisia tvrdí, že odroda „konský zub“, ktorá sa pestuje hlavne v Maďarsku, má kukuričné zrno, ktoré v závislosti od klimatických podmienok môže dosahovať veľmi premenlivú objemovú hmotnosť, a že minimálna objemová hmotnosť stanovená pre intervenčný nákup (71 kg/hl) je v závislosti od hospodárskeho roka v značnom rozsahu dosiahnutá. Žalobkyňa samotná napokon upresňuje, že táto odroda má kukuričné zrno s objemovou hmotnosťou, ktorá sa pohybuje od 68 do 74 kg/hl. Skutočnosť, že v katalógoch osiva kukurice sa neuvádza špecifikácia objemovej hmotnosti každého osiva uvádzaného na trh, je nepriamym dôkazom toho, že toto kritérium nesúvisí s vybranou odrodou a že v podobnom rozsahu sa mení pre všetky odrody. Rozdiely zistené medzi hospodárskymi rokmi pre kukuricu pozberanú v Maďarsku medzi rokmi 2001 a 2006, ako vyplývajú z tabuľky nachádzajúcej sa v prílohe A.12 žaloby, preukazujú, že priemerná objemová hmotnosť zberu závisí hlavne od klimatických podmienok.

58

Keďže objemová hmotnosť nezávisí od odrody zasiateho kukuričného zrna, prijatie napadnutých ustanovení nepredstavuje podľa Komisie opatrenia, ktoré majú dôsledky na investície výrobcov.

59

Komisia okrem toho popiera analýzu maďarských orgánov, ktorá pri určení priemernej objemovej hmotnosti zberu 2006/2007 berie za svoj východiskový bod údajnú obvyklosť hospodárskeho roka 2005/2006. V tomto ohľade uvádza, že v hospodárskom roku 2006/2007 bol zber obvyklý, ba dokonca z hľadiska dažďa a slnečného svitu dobrý, a že ho nemožno porovnávať s predchádzajúcim hospodárskym rokom, ktorý bol výnimočný a v ktorom bol zber s priemernou objemovou hmotnosťou veľmi mierne pod minimálnu objemovú hmotnosť 71 kg/hl. Komisia dodáva, že so zreteľom na priaznivé klimatické podmienky až do novembra 2006 boli maďarskí výrobcovia, ktorí vedeli o nových kvalitatívnych požiadavkách, schopní odložiť zber, čo im muselo umožniť znížiť obsah vlhkosti v ňom. Komisia sa v dôsledku toho domnieva, že žalobkyňa neposkytla dostatočné dôkazné prostriedky na podporu svojho tvrdenia, že polovica maďarskej produkcie nespĺňa kritériá intervenčného nákupu.

60

Komisia napokon zdôrazňuje, že sprísnenie kvalitatívnych kritérií kukurice s cieľom zabezpečiť v záujme ochrany finančných záujmov Spoločenstva možnosť ďalšieho predaja zásob, nezabránilo tomu, aby väčšina maďarskej produkcie mohla byť ponúknutá na intervenciu, pretože po diskusiách v rámci skupiny expertov pre obilniny a aby zohľadnila obavy maďarských orgánov Komisia zmenila kritérium minimálnej objemovej hmotnosti tak, že ho znížila zo 73 na 71 kg/hl.

61

V tomto ohľade dodáva, že súčasná konjunktúra na vnútornom a medzinárodnom trhu s obilninami sa podstatne líši od predchádzajúcej situácie. Trhová cena je tak v súčasnosti veľmi vysoká a vo všeobecnosti vyššia ako intervenčná cena. Ponuky vykonané v novembri 2006 v rámci výzvy na predloženie ponúk týkajúcich sa kukurice skladovanej maďarskou intervenčnou agentúrou na ďalší predaj na vnútornom trhu sa pohybovali medzi 123 a 103 eurami na tonu za intervenčný nákup kukurice a predaje boli na základe minimálnej ceny stanovenej v jednotlivých týždňoch na 112 alebo na 113 eur na tonu vykonané za cenu pohybujúcu sa od 112 do 123 eur na tonu. Komisia okrem toho uvádza, že z dôvodu, že podmienky voľného trhu sú pre výrobcov priaznivejšie ako intervenčná ponuka, a to v celom Spoločenstve, ponuky kukurice na intervenciu prijaté do dnešného dňa dosahujú 8355 ton (všetko v Maďarsku) a predstavujú smiešne malé množstvo v porovnaní s množstvom ponúknutým v rovnakom čase v roku 2005 (1755825 ton, z toho 1273106 ton v Maďarsku). Komisia navyše uvádza, že na svetovom trhu došlo k značnému zníženiu zásob krajín, ktoré sú „čistými vývozcami“ kukurice, a že svetová produkcia je nižšia ako spotreba.

62

Žalobkyňa tvrdí, že zavedením nového kritéria týkajúceho sa objemovej hmotnosti kukurice dvanásť dní predtým, ako sa Nariadenie začalo uplatňovať, Komisia porušila legitímnu dôveru maďarských výrobcov.

63

Podľa ustálenej judikatúry hospodárske subjekty nemôžu legitímne očakávať, že bude zachovaný existujúci stav, ktorý môže byť zmenený v rámci voľnej úvahy inštitúcií Spoločenstva (rozsudky Súdneho dvora z 15. júla 1982, Edeka, 245/81, Zb. s. 2745, bod 27, a Delacre a i./Komisia, už citovaný v bode 48 vyššie, bod 33). To platí zvlášť v takej oblasti, ako je oblasť spoločných organizácií trhov, ktorých cieľ sa neustále prispôsobuje zmenám hospodárskej situácie (rozsudky Súdneho dvora z 5. októbra 1994, Crispoltoni a i., C-133/93, C-300/93 a C-362/93, Zb. s. I-4863, ďalej len „rozsudok Crispoltoni II“, bod 57, a zo 14. októbra 1999, Atlanta/Európske spoločenstvo, C-104/97 P, Zb. s. I-6983, bod 52).

64

Okrem toho, ako Súdny dvor rozhodol v rozsudku Crispoltoni I, už citovanom v bode 48 vyššie (bod 17), „treba uviesť, že aj keď podľa ustálenej judikatúry (pozri medzi inými rozsudky z 25. januára 1979, Racke, 98/78, Zb. s. 69, bod 20, a Decker, 99/78, Zb. s. 101, bod 8) zásada ochrany právneho postavenia vo všeobecnosti nedovoľuje, aby časová pôsobnosť aktu Spoločenstva vznikla pred jeho uverejnením, výnimočne sa tak môže stať v prípadoch, keď to vyžaduje cieľ, ktorý má byť dosiahnutý, a náležite sa chráni legitímna dôvera dotknutých osôb“ a „túto judikatúru možno uplatniť aj v prípade, keď retroaktivita nie je výslovne stanovená samotným aktom, ale vyplýva z jeho obsahu“.

65

V tomto rozsudku Súdny dvor rozhodol, že napadnuté nariadenia tým, že v priebehu roka, po prijatí investičných rozhodnutí (obrábané plochy, výsadby, atď.), zaviedli systém garantovaného maximálneho množstva tabaku a stanovili pomernú zrážku z ceny a intervenčnej prémie v prípade prekročenia tohto množstva, zasiahli do legitímnej dôvery dotknutých hospodárskych subjektov. Podľa Súdneho dvora totiž „aj keď hospodárske subjekty mali považovať za predvídateľné opatrenia, ktoré majú obmedziť akékoľvek zvyšovanie produkcie [tabaku] Spoločenstva a odradiť od produkcie odrôd, ktoré predstavujú ťažkosti pre svoje odbytištia, mohli napriek tomu očakávať, že prípadné opatrenia s dôsledkami na ich investície im budú oznámené včas“ (rozsudok Crispoltoni I, už citovaný v bode 49 vyššie, bod 21).

66

Situácia v tomto prípade je úplne porovnateľná so situáciou vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Crispoltoni I, už citovaný v bode 49 vyššie.

67

Nariadenie bolo totiž prijaté 18. októbra 2006, uverejnené bolo 20. októbra 2006 a uplatňuje sa od 1. novembra 2006, teda od prvého dňa dotknutého intervenčného obdobia, takže nové kvalitatívne kritériá, ktoré stanovuje, sa uplatňujú na kukuricu zasiatu na jar 2006 a pozberanú na jeseň 2006.

68

Tým, že napadnuté ustanovenia zaviedli nové kritérium týkajúce sa objemovej hmotnosti kukurice dvanásť dní predtým, ako sa Nariadenie začalo uplatňovať, teda v okamihu, keď už výrobcovia zasiali a keď už viac nemohli ovplyvniť objemovú hmotnosť zberu, majú dôsledky na investície dotknutých výrobcov, pretože podstatne zmenili podmienky intervencie pre kukuricu.

69

Okrem toho treba uviesť, že napadnuté opatrenia neboli dotknutým poľnohospodárom oznámené včas. Vo svojej argumentácii týkajúcej sa porušenia legitímnej dôvery Komisia napokon neuviedla žiadnu skutočnosť spôsobilú vyvrátiť tvrdenie žalobkyne, že dokonca ani zodpovední a dobre informovaní výrobcovia nemohli očakávať prijatie Nariadenia. Komisia sa v úvodnej časti svojho vyjadrenia nanajvýš obmedzila na to, že poukázala na list maďarských orgánov z 13. januára 2006 adresovaný Komisii a informujúci o ťažkostiach, ku ktorým došlo pri intervenčnom skladovaní na ochranu zŕn, na diskusiu 9. marca 2006 v rámci skupiny expertov Riadiaceho výboru pre obilniny o otázke dlhodobého skladovania kukurice, na list Komisie adresovaný maďarským orgánom a na nové diskusie v júni 2006. Zdá sa však, že žiadna z týchto diskusií alebo listov nijako nespomínala otázku aj keď len prípadného zavedenia nového kritéria objemovej hmotnosti.

70

Zo spisu naopak vyplýva, že až 27. júla 2006, teda dlho po tom, čo dotknutí poľnohospodári prijali investičné rozhodnutia, Komisia predložila Riadiacemu výboru pre obilniny návrh nariadenia o zavedení sporného nového kritéria objemovej hmotnosti.

71

Navyše treba zdôrazniť, že sporné opatrenia jednoducho nesprísnili už existujúce kritériá, ale zaviedli nové kritérium, a že podmienka objemovej hmotnosti je v obchode s kukuricou v rámci Spoločenstva úplne nová. Ako bolo upresnené v rozsudku Súdneho dvora z 26. marca 1998, Petridi (C-324/96, Zb. s. I-1333, body 43 až 45), Súdny dvor sa v rozsudku Crispoltoni I, už citovanom v bode 49 vyššie, domnieval, že napadnuté nariadenia zasiahli do legitímnej dôvery dotknutých hospodárskych subjektov, pretože zaviedli systém garantovaného maximálneho množstva neznámy dotknutým hospodárskym subjektom, tak pokiaľ ide o povahu nových opatrení na organizáciu trhu s tabakom v Spoločenstve, ako aj pokiaľ ide o dátum nadobudnutia ich účinnosti.

72

Z uvedeného vyplýva, že napadnuté ustanovenia tým, že bez toho, aby boli dotknutí výrobcovia včas informovaní, zaviedli nové kritérium minimálnej objemovej hmotnosti, pri nedosiahnutí ktorej kukuricu nemožno ponúknuť intervenčnej agentúre alebo sa uplatní zrážka z ceny, porušili legitímnu dôveru dotknutých výrobcov. Prvá časť prvého žalobného dôvodu je teda dôvodná.

73

Žiadne tvrdenie uplatnené Komisiou nie je spôsobilé vyvrátiť tento záver.

74

V prvom rade, tvrdenie, že riadna správa zásob vyžadovala sprísniť kvalitatívne kritériá a že objemová hmotnosť je kvalitatívnym faktorom, je irelevantné v rámci prieskumu tohto žalobného dôvodu založeného na porušení legitímnej dôvery. Otázkou totiž nie je to, či sú napadnuté opatrenia vhodné (otázka, ktorá je predmetom žalobných dôvodov založených na zneužití právomoci a zjavne nesprávnom posúdení), ale či aj za predpokladu, že také sú, ich retroaktívne zavedenie neviedlo k porušeniu legitímnej dôvery dotknutých výrobcov.

75

V druhom rade treba zamietnuť aj tvrdenie, že sporné opatrenia nie sú opatreniami, ktoré majú dôsledky na investície z dôvodu, že objemová hmotnosť nezávisí hlavne od zasiatej odrody.

76

Investičné rozhodnutia totiž nemožno zredukovať iba na výber odrody osiva, ale tieto rozhodnutia zahŕňajú všetky etapy od samotného rozhodnutia zasadiť kukuricu a určenia rozsahu výsadby až po zber. Na preukázanie, že napadnuté opatrenia poškodili investície dotknutých výrobcov, žalobkyňa napokon tvrdila, že Komisia zmenila podmienky intervencie pre kukuricu v čase, keď už výrobcovia zasiali. Aj keď žalobkyňa samozrejme tvrdila, že vybraný druh osiva značne určuje objemovú hmotnosť pozberaného produktu, napriek tomu investície definovala širšie a v tomto ohľade uviedla ďalšie použité materiály a prostriedky, prípravu pozemku, stroje použité na siatie, špeciálny držiak pre kombajn a všeobecnejšie použitú technológiu.

77

Okrem toho, že tvrdenie Komisie, podľa ktorého objemová hmotnosť nezávisí od odrody nie je relevantné, nie je navyše ani presvedčivé. Najprv je namieste poznamenať, že Komisia sa obmedzuje na jednoduché nepodložené tvrdenie, ktoré sa preto nezdá spôsobilé vyvrátiť skutočnosti a štúdie, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa. Nie je tak dôvodné tvrdenie Komisie, že tabuľka, ktorú predložila žalobkyňa (príloha A.12 žaloby), a ktorá uvádza priemer objemovej hmotnosti kukurice pozberanej v Maďarsku medzi rokmi 2001 a 2006, preukazuje, že objemová hmotnosť zberu závisí hlavne od klimatických podmienok, pretože sa mení z roka na rok bez toho, aby došlo k veľkej zmene zasiatych odrôd kukurice. Podľa tejto tabuľky sa totiž priemerná objemová hmotnosť pohybovala od 70,90 do 73,22 kg/hl a z dokumentácie predloženej žalobkyňou (príloha A.6 žaloby) vyplýva, že odroda nazývaná „konský zub“, ktorá sa pestuje hlavne v Maďarsku, má kukuricu s objemovou hmotnosťou medzi 68 a 74 kg/hl, zatiaľ čo ostatné odrody dosahujú vyššiu objemovú hmotnosť (74 až 82 kg pre odrodu Keményszemű a 72 až 79 kg pre odrodu Puhaszemű). Komisia vo svojich písomných podaniach, ako aj na pojednávaní pripustila, že odroda môže v určitej miere ovplyvniť konečnú objemovú hmotnosť zberu. Komisia napokon tvrdí, že objemová hmotnosť kukurice je otvoreným parametrom, ktorý závisí od veľkého množstva faktorov, z ktorých hlavným je podnebie v príslušnom roku, pričom ostatnými faktormi sú kvalita pôdy a spôsob pestovania (dátum osevu, kvalita zasadenia, starostlivosť venovaná zavlažovaniu, dátum zberu, atď.). Ak by boli dotknutí výrobcovia včas informovaní o plánovaných opatreniach, mohli s výnimkou podnebia zohľadniť všetky ostatné uvedené faktory, aby vypestovali kukuricu s vyššou objemovou hmotnosťou.

78

V treťom rade, pokiaľ ide o tvrdenie založené na tom, že žalobkyňa právne dostatočným spôsobom nepreukázala, že viac ako polovica maďarského zberu nespĺňa kritérium objemovej hmotnosti, stačí uviesť, že Súdny dvor vo svojom rozsudku Crispoltoni I, už citovanom v bode 49 vyššie, nestanovil žiadnu podmienku týkajúcu sa závažnosti dôsledkov na investície nato, aby bolo možné konštatovať porušenie legitímnej dôvery. Komisia okrem toho neuvádza, na akom základe by táto podmienka spočívala, ani aké percento zberu by muselo byť dotknuté na uznanie existencie porušenia legitímnej dôvery.

79

Navyše z tabuľky (príloha A.12 žaloby), ktorú predložila žalobkyňa a ktorú Komisia nespochybnila, vyplýva, že dokonca aj v rokoch, keď bola priemerná objemová hmotnosť zberu najvyššia, by 10 % zberu nesplnilo kritérium stanovené napadnutými ustanoveniami na prijatie na intervenciu a zrážka z ceny by sa dotkla takmer 40 % produkcie.

80

Okrem toho, aj keď poľnohospodári pestujú v prvom rade pre voľný trh, zároveň platí, že podmienky intervencie ovplyvňujú ich hospodárske rozhodnutia a že môžu pri svojich investíciách (osev, pestovanie, atď.) rozumne očakávať, že až dovtedy použité odrody a technológia budú naďalej spĺňať kvalitatívne podmienky Spoločenstva vyžadované nato, aby kukurica, ktorú pestujú, mohla byť ponúknutá na intervenciu. Koniec koncov, v rozsudku Crispoltoni I, už citovanom v bode 49 vyššie, Súdny dvor vyhlásil za neplatné sporné nariadenie, ktoré predvídalo iba 1 % zníženie intervenčných cien, ako aj prémií týkajúcich sa rôznych odrôd tabaku, za každé 1 % prekročenie garantovaného maximálneho množstva tabaku a vnútroštátny súd uviedol iba prípad jediného výrobcu.

81

Z uvedeného vyplýva, že napadnuté ustanovenia treba zrušiť.

82

Okrem toho v rámci žalobného dôvodu založeného na porušení povinnosti odôvodnenia, žalobkyňa rovnako tvrdila, že Komisia neuviedla konkrétne dôvody, pre ktoré sa nové, prísnejšie, kritériá mali uplatňovať od začiatku obdobia na intervenčné ponuky, teda od 1. novembra 2006, čo je dvanásť dní po uverejnení Nariadenia.

83

Podľa ustálenej judikatúry je cieľom odôvodnenia vyžadovaného článkom 253 ES umožniť dotknutým subjektom, aby poznali dôvody prijatého opatrenia, aby tak mohli brániť svoje práva, a súdu Spoločenstva, aby vykonal svoje preskúmanie. Musí z neho teda jasne a jednoznačne vyplývať úvaha orgánu Spoločenstva, ktorý je pôvodcom dotknutého aktu. V tomto ohľade treba pripomenúť, že Súdny dvor vo svojom rozsudku z 1. apríla 1993, Diversinte a Iberlacta (C-260/91 a C-261/91, Zb. s. I-1885, bod 10), vyhlásil za neplatné nariadenie napadnuté vo veci, v ktorej bol vydaný uvedený rozsudok, keď sa domnieval, že jeho odôvodnenie neumožňovalo Súdnemu dvoru, aby vykonal preskúmanie toho, ako bola retroaktivita odôvodnená cieľom nariadenia a či bola rešpektovaná legitímna dôvera dotknutých subjektov.

84

Treba uviesť, že Nariadenie vôbec neuvádza dôvody, pre ktoré sa nové opatrenia musia uplatňovať okamžite na prebiehajúci zber, keďže odôvodnenie č. 9 uvádza iba, že „zmeny a doplnenia [tu] ustanovené… sa musia uplatňovať na ponuky obilnín do intervencie od 1. novembra 2006“ a dodáva, že „je preto potrebné ustanoviť, aby toto nariadenie nadobudlo účinnosť dňom uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie“.

85

Komisia sa vo vyjadrení k žalobe uspokojuje s tým, že uvádza, že stanovenie začiatku uplatňovania Nariadenia na 1. november 2006 bolo odôvodnené začiatkom intervenčného obdobia k tomuto dňu vo väčšine členských štátov, ako to od začiatku uvádzali služby Komisie. Okrem toho naliehavosť konať odôvodňovalo aj to, že 1. januára 2007 nadobudlo účinnosť pristúpenie Rumunska a Bulharskej republiky, ktoré spolu vypestujú 12 až 13 miliónov ton kukurice, k Európskej únii.

86

Okrem toho, že nedostatok spočívajúci v tom, že Nariadenie neobsahuje žiadne odôvodnenie dátumu nadobudnutia jeho účinnosti, nemôžu zhojiť údaje poskytnuté počas jeho prípravy, skutočnosť, že intervenčné obdobie začína 1. novembra 2006, predstavuje iba všeobecné konštatovanie, ktoré nemožno považovať za špecifické odôvodnenie preukazujúce zamýšľaný účinok a umožňujúce súdu vykonať preskúmanie toho, či bola rešpektovaná legitímna dôvera dotknutých subjektov.

87

Pokiaľ ide o okolnosť založenú na množstve kukurice produkovanej Rumunskom a Bulharskom, účinnosť pristúpenia ktorých bola stanovená na 1. január 2007, treba uviesť, že Komisia nielenže netvrdí, že táto okolnosť bola spomenutá v ktoromkoľvek štádiu legislatívneho procesu, ale nemožno ani rozumne tvrdiť, že táto okolnosť bola nepredvídateľná a nemohla byť Komisiou zohľadnená včas tak, aby sa zabránilo zásahu do legitímnej dôvery dotknutých subjektov. Takéto odôvodnenie napokon smeruje k potvrdeniu názoru žalobkyne, že zavedenie kritéria objemovej hmotnosti nemalo ani zlepšiť podmienky skladovania, ani zosúladiť intervenčné režimy, ale obmedziť množstvo kukurice oprávnenej na intervenciu.

88

Napadnuté ustanovenia treba teda zrušiť aj z dôvodu, že Nariadenie je postihnuté porušením povinnosti odôvodnenia.

89

Na pojednávaní Súd prvého stupňa vypočul účastníkov konania k časovým účinkom prípadného zrušenia vyplývajúceho z porušenia legitímnej dôvery, keďže vyjadrenia sa touto otázkou nezaoberali.

90

Ako to správne tvrdila Komisia, keďže v rámci tejto časti žalobného dôvodu je zistené porušenie práva Spoločenstva iba v rozsahu, v akom napadnuté ustanovenia stanovujú nové kritérium minimálnej objemovej hmotnosti, ktoré sa uplatňuje okamžite na zber z jesene 2006 bez toho, aby boli dotknutí výrobcovia o ňom včas informovaní, zrušenie z tohto dôvodu sa môže týkať iba kukurice zasadenej a pestovanej pred prijatím napadnutých ustanovení.

91

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že na základe tejto časti žalobného dôvodu treba napadnuté ustanovenia zrušiť prinajmenšom v rozsahu, v akom sa uplatňujú na zber kukurice 2006.

92

Je preto potrebné preskúmať ostatné žalobné dôvody a tvrdenia žalobkyne.

93

Žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila zásady právnej istoty a proporcionality tým, že keďže Nariadenie bolo uverejnené iba dvanásť dní pred začiatkom intervenčného obdobia v Maďarsku, bola nová právna úprava Spoločenstva pre výrobcov úplne nepredvídateľná. Táto úprava bola nepredvídateľná o to viac, že cieľom, ktorý sleduje, nie je rýchle prispôsobenie sa novej hospodárskej situácii na trhu, ale štandardizácia kvalitatívnych kritérií obilnín oprávnených na intervenciu, ktorá je a priori cieľom technickým a dlhodobým.

94

Žalobkyňa sa domnieva, že Komisia mala zohľadniť osobitnú situáciu maďarských výrobcov a prispôsobiť uplatňovanie nových kritérií intervenčného nákupu v súlade so zásadami, ktoré Súdny dvor stanovil v rozsudkoch z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Groep (C-487/01 a C-7/02, Zb. s. I-5337), a zo 7. júna 2005, Vereniging voor Energie a i. (C-17/03, Zb. s. I-4983). Situácia poľnohospodárov sa vyznačuje prispôsobovaním poľnohospodárskej činnosti biologickým a produkčným cyklom kukurice, ktoré sa začínajú prijatím rozhodnutí, po ktorých nasledujú realizačné činnosti (nákup zrna, siatie, atď.), a končia sa zberom po niekoľkých mesiacoch.

95

Žalobkyňa tvrdí, že zavedením napadnutých ustanovení bez prechodného obdobia alebo bez ich postupného uplatňovania Komisia porušila zásadu proporcionality, ako aj zásadu stanovenú v článku 33 ods. 2 písm. b) ES, ktorá vyžaduje zohľadniť nevyhnutnosť postupného vykonávania príslušných zmien v poľnohospodárskej oblasti. Žalobkyňa zdôrazňuje význam maďarskej produkcie v Spoločenstve (17 až 18 %) a účinok nového náročného kvalitatívneho kritéria, ktoré bude mať za následok neoprávnenosť polovice maďarskej produkcie na intervenciu. Žalobkyňa uvádza, že so zreteľom na vynikajúcu kvalitu maďarskej kukurice bude mať toto nové kritérium za následok aj neoprávnenosť významnej časti európskej produkcie na intervenciu. Navyše cieľ štandardizácie sledovaný novou právnou úpravou tým menej odôvodňuje okamžité uplatňovanie nového kritéria minimálnej objemovej hmotnosti.

96

Žalobkyňa sa napokon domnieva, že tento nový parameter, ktorý sa nepoužíva v obchodných postupoch týkajúcich sa kukurice v Európe, nebude možné uplatňovať ako taký. Poľnohospodári totiž nie sú schopní určiť odrodu, ktorá má zrno spĺňajúce toto nové kvalitatívne kritérium, najmä s prihliadnutím na katalógy osiva, ktoré nešpecifikujú objemovú hmotnosť, a s prihliadnutím na objemovú hmotnosť odrody kukurice „konský zub“ pestovanej v Maďarsku, ktorá sa pohybuje medzi 68 a 74 kg/hl. Žalobkyňa sa v dôsledku toho domnieva, že približne polovica odrôd osiva nebude mať bez ohľadu na vôľu poľnohospodárov kukuričné zrno oprávnené na intervenciu. Okrem toho zavedenie nových odrôd osiva, ktoré by mohli mať zrno spĺňajúce kritérium minimálnej objemovej hmotnosti, by vyžadovalo veľa času, a to približne desať rokov, takže pre maďarských výrobcov bolo takmer nemožné, aby sa pripravili na dodržiavanie Nariadenia.

97

Komisia najprv pripomína, že cieľ, ktorý sleduje sprísnenie kvalitatívnych kritérií kukurice oprávnenej na intervenciu, nemožno zredukovať na otázku štandardizácie. Skutočným cieľom je vyhnúť sa znehodnoteniu zásob a umožniť ich budúce využitie.

98

Komisia ďalej popiera, že porušila zásadu právnej istoty. Keďže Nariadenie bolo uverejnené dvanásť dní pred začiatkom intervenčného obdobia v Maďarsku, 1. novembra 2006, bolo jeho uplatňovanie predvídateľné. Rovnako sa Komisia domnieva, že s prihliadnutím na obsah Nariadenia nešlo o retroaktivitu (rozsudok Crispoltoni I, už citovaný v bode 49 vyššie). Keďže totiž kritérium objemovej hmotnosti nezávisí od odrody osiva kukurice, ale od klimatických podmienok počas hospodárskeho roka, nie je preukázané, že by dodržanie tohto kritéria malo účinok na investície vynaložené výrobcami pred zberom. V dôsledku toho sa situácia v tomto prípade, pokiaľ ide o finančné dôsledky na poľnohospodárov, líši od žalobkyňou uplatňovaných prípadov uvádzaných judikatúrou v daňovej oblasti alebo oblasti poľnohospodárstva.

99

Komisia zdôrazňuje, že zásada právnej istoty nevyžaduje, aby sa nevykonávali legislatívne zmeny. Rozhodnutie Komisie sprísniť kvalitatívne kritériá intervenčného nákupu zodpovedá presne určenej potrebe, ktorú si vyžaduje správa zásob so starostlivosťou riadneho hospodára, a je odôvodnené úvahami technickej povahy, ktoré majú zabezpečiť určitú kvalitu nakupovaného zrna tak, aby ho bolo možné po dlhodobom skladovaní ešte predať.

100

Komisia tvrdí, že otázku kvality skladovanej kukurice a jej dopadu na nový problém dlhodobého skladovania mohli dotknuté subjekty predvídať, pretože táto otázka sa objavila už v marci 2006 a potom sa o nej diskutovalo v skupine expertov pre obilniny 1. a 29. júna 2006, teda mesiac až mesiac a pol po vysiatí obrábaných plôch. Návrh na sprísnenie kvalitatívnych kritérií bol následne mnohokrát predmetom formálnej diskusie na zasadnutiach skupiny expertov pre obilniny.

101

Napokon neskoré zavedenie napadnutých ustanovení vyplývalo hlavne z toho, že z dôvodu výnimiek udelených maďarským orgánom pre intervenčný nákup nebolo okamžite zjavné, že hospodársky rok 2005/2006 bude mimoriadny a spôsobí ďalšie zvýšenie zásob odôvodňujúce naliehavosť konať. Diskusie začali až vtedy, keď bola Komisia členskými štátmi upozornená na rýchle znehodnocovanie ich zásob.

102

Komisia navyše tvrdí, že zohľadnila osobitnú situáciu výrobcov kukurice v strednej Európe, pretože znížila vyžadovanú minimálnu objemovú hmotnosť zo 73 na 71 kg/hl. Domnieva sa, že toto kritérium je vhodné so zreteľom na sledovaný legitímny cieľ a nepoškodzuje maďarských poľnohospodárov. Zavedenie samotného kritéria minimálnej objemovej hmotnosti totiž nemá na zbery účinok opísaný žalobkyňou, lebo zníženie maximálneho obsahu vlhkosti stanoveného Nariadením na 13,5 namiesto 14,5 %, ktoré žalobkyňa v žalobe nespochybnila, znamená zvýšenie objemovej hmotnosti kukurice predloženej na intervenciu z 0,5 na 1 kg/hl. Zavedenie tohto nového kvalitatívneho kritéria nemožno teda považovať za neprimerané sledovanému cieľu.

103

Napokon, pokiaľ ide o údajný problém, ktorý majú poľnohospodári s posúdením objemovej hmotnosti zberu kukurice, Komisia uvádza, že v celom Spoločenstve existujú tradičné metódy a že rozhodnutie Maďarska používať metódu ISO, ktorá sa používa pre raž, v súčasnosti nespôsobuje pri meraní objemovej hmotnosti žiadny problém. V každom prípade objemovú hmotnosť kukurice nebolo možné predvídať pred zberom.

104

Hoci žalobkyňa pripúšťa, že výrobcovia sa musia prispôsobiť určitej úrovni hospodárskych ťažkostí vyplývajúcich z prípadných legislatívnych zmien počas hospodárskeho roka, tvrdí, že v tomto prípade Komisia tým, že stanovila okamžité uplatňovanie nového kritéria objemovej hmotnosti a vylúčila väčšiu časť maďarskej kukurice z možnosti intervenčného nákupu, porušila zásady právnej istoty a proporcionality.

105

V rozsahu, v akom táto argumentácia spochybňuje zákonnosť napadnutých ustanovení z dôvodu, že sa uplatňujú na prebiehajúci zber, ju už nie je potrebné preskúmať, lebo už bol vyslovený záver o zrušení Nariadenia v tejto časti.

106

V rozsahu, v akom žalobkyňa napriek tomu, že v rámci tohto žalobného dôvodu uvádza hlavne tvrdenia týkajúce sa zberu 2006, zamýšľa napadnúť zákonnosť napadnutých ustanovení pre intervenčné obdobia budúcich rokov, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry predstavuje zásada právnej istoty základnú zásadu práva Spoločenstva, ktorá vyžaduje najmä to, aby bola právna úprava jasná a presná, aby mohli osoby podliehajúce súdnej právomoci jednoznačne poznať svoje práva a povinnosti a podľa toho konať (rozsudky Súdneho dvora z 13. februára 1996, Van Es Douane Agenten, C-143/93, Zb. s. I-431, bod 27, a zo 14. apríla 2005, Belgicko/Komisia, C-110/03, Zb. s. I-2801, bod 30) a že hospodárske subjekty nemôžu legitímne očakávať, že bude zachovaný existujúci stav, ktorý môže byť zmenený v rámci voľnej úvahy inštitúcií Spoločenstva a to zvlášť v takej oblasti, akou je oblasť spoločných organizácií trhov, ktorých cieľ sa neustále prispôsobuje zmenám hospodárskej situácie (rozsudok Crispoltoni II, už citovaný v bode 63 vyššie, bod 57).

107

Treba však uviesť, že žalobkyňa na jednej strane nevysvetľuje, v čom napadnuté ustanovenia nie sú dostatočne jasné nato, aby dotknutým výrobcom umožnili jednoznačne určiť podmienky vyžadované preto, aby svoju kukuricu mohli ponúknuť na intervenciu a na druhej strane nevysvetľuje dôvody, pre ktoré títo výrobcovia nie sú schopní prijať opatrenia potrebné preto, aby nimi vypestovaná kukurica spĺňala vyžadované kritérium objemovej hmotnosti od budúceho zberu. Okrem toho, že sa zdá, že argumentácia žalobkyne sa týka iba prebiehajúceho zberu, treba poznamenať, že žalobkyňa navyše tvrdí, že objemová hmotnosť závisí hlavne od použitej odrody osiva a že podľa štúdie pripojenej k prílohe A6 žaloby, dve odrody osiva majú kukuricu so značne vyššou objemovou hmotnosťou ako minimum vyžadované napadnutými ustanoveniami.

108

Okrem toho, pokiaľ ide o tvrdenie, že Nariadenie porušuje zásadu proporcionality, pretože má za následok vylúčenie väčšej časti maďarskej produkcie z intervencie, stačí uviesť, že toto tvrdenie Komisia formálne poprela, pričom nie je podložené žiadnym dôkazným prostriedkom. Z údajov poskytnutých žalobkyňou navyše vyplýva, že aj v predchádzajúcich rokoch už významná časť maďarskej produkcie dosahovala minimálnu objemovú hmotnosť, ktorú vyžadujú nové ustanovenia. Napokon, ako bolo uvedené vyššie, podľa štúdie predloženej žalobkyňou existujú odrody osiva, ktoré umožňujú vypestovať kukuricu s vyššou objemovou hmotnosťou ako vyžadované minimum.

109

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že druhú časť prvého žalobného dôvodu treba zamietnuť.

110

Žalobkyňa tvrdí, že Komisia s ohľadom na článok 5 nariadenia SOT nemala právomoc na prijatie nového kvalitatívneho kritéria týkajúceho sa minimálnej objemovej hmotnosti pre kukuricu z dôvodu, že toto kritérium nepredstavuje vhodné kvalitatívne kritérium.

111

Žalobkyňa totiž po prvé zdôrazňuje, že počas vypracovania Nariadenia viackrát tvrdila, že kritérium minimálnej objemovej hmotnosti sa nehodí na ním sledovaný cieľ dlhodobej ochrany zásob.

112

Žalobkyňa po druhé popiera, že objemová hmotnosť je otázkou kvality. Z jedného z dokumentov predložených Komisiou na podporu jej návrhu na prijatie nového kritéria (príloha A.3c žaloby, s. 5) vyplýva, že objemová hmotnosť kukurice nemá žiadny vplyv na nutričnú hodnotu obilniny, ktorá je určená na kŕmenie alebo ľudskú spotrebu. Túto analýzu potvrdzuje publikácia nachádzajúca sa v prílohe A 10 žaloby, podľa ktorej objemová hmotnosť a obsah vlhkosti neovplyvňujú kvalitu kukurice určenej na kŕmenie so zreteľom na kvalitu sušiny v obilnine.

113

Žalobkyňa po tretie tvrdí, že kritérium objemovej hmotnosti sa pre kukuricu nepoužíva v obchodných postupoch v Európe a že neexistuje súvisiaca právna úprava. Tento faktor teda nehrá úlohu pri určení ceny obilniny a nemožno ho považovať za vhodnú kvalitatívnu podmienku v zmysle článku 5 nariadenia SOT.

114

Po štvrté, tento parameter sa používa v Spojených štátoch a v Kanade, ale iba preto, že kukurica je určená hlavne na ľudskú spotrebu. V Európe je však kukurica určená najmä na kŕmenie zvierat, ako to uvádza odôvodnenie č. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1068/2005 zo 6. júla 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 824/2000 (Ú. v. EÚ L 174, s. 65).

115

Komisia tvrdí, že prijatie kritéria minimálnej objemovej hmotnosti pre kukuricu, aby tak bola garantovaná určitá kvalita tejto obilniny, je tak ako v prípade ostatných obilnín úplne v jej právomoci, ktorú jej zverila Rada v súlade s nariadením SOT.

116

Komisia sa po prvé domnieva, že tento nový faktor minimálnej objemovej hmotnosti je vhodný so zreteľom na cieľ zlepšenia kvality kukurice na účely jej dlhodobej ochrany a neskoršieho použitia. Domnieva sa totiž, že keďže obsah vody v zrne má vplyv na jeho objemovú hmotnosť, ako aj na jeho ochranu, kritérium objemovej hmotnosti umožní zlepšiť kvalitu kukurice.

117

Komisia po druhé tvrdí, že objemová hmotnosť je kritériom všeobecne používaným na klasifikáciu druhov kukuričného zrna podľa jeho kvality. Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, kritérium objemovej hmotnosti umožňuje v Spojených štátoch rozlíšiť päť amerických akostí zrna. Okrem toho Komisia uvádza, že kritérium minimálnej objemovej hmotnosti stanovené Nariadením na 71 kg/hl je o niečo nižšie ako objemová hmotnosť zrna prvej akosti v Spojených štátoch (71,4 kg/hl), pričom toto zrno sa skladuje iba počas veľmi krátkych období na rozdiel od situácie, ktorá existuje v Spoločenstve. Nové kritérium objemovej hmotnosti sa naopak nachádza pod štandardom, ktorý vo Francúzsku odporúča Institut technique des céréales et des fourrages (Technický inštitút pre obilniny a krmivo), ktorý je aspoň 75 kg/hl pre kukuricu dobrej kvality.

118

Komisia zdôrazňuje, že tvrdenie žalobkyne, že americká kukurica prvej akosti je určená iba na ľudskú spotrebu, sa nedá overiť. Aj keby však toto tvrdenie bolo správne, Komisia sa napriek tomu domnieva, že skutočnosť, že použité kritérium objemovej hmotnosti zodpovedá referenčnému kritériu pre ľudskú spotrebu v Spojených štátoch je zárukou kvality kukuričného zrna.

119

Komisia si po tretie myslí, že nutričná kvalita kukuričného zrna závisí od objemovej hmotnosti. Analýza rozličných vzoriek kukurice s odlišnou objemovou hmotnosťou totiž preukazuje rozdiely tak v chemickom zložení, ako aj v nutričnej hodnote (energia a aminokyseliny) odlišných druhov zrna. V tomto ohľade Komisia upresňuje, že analýza nachádzajúca sa v prílohe A.10 žaloby, na ktorú sa žalobkyňa odvoláva, sa týka nutričnej hodnoty „sušiny“, a má teda iba relatívnu hodnotu, keďže ako potrava pre zvieratá slúži celé zrno, zložené zo sušiny a z vody.

120

Napokon skutočnosť, že kritérium objemovej hmotnosti sa nepoužíva v obchodných postupoch v Európskej únii, je irelevantná, pretože ide o určenie podmienok intervencie na zabezpečenie dlhodobého skladovania zrna dobrej kvality, a nie o úpravu obchodu s kukuricou v Spoločenstve. Komisia dodáva, že budúce využitie obilnín nie je intervenčnej agentúre známe v momente ich nákupu, takže je oprávnená uistiť sa, že bude mať k dispozícii zrno dobrej kvality, či už je určené na ľudskú spotrebu alebo na kŕmenie.

121

Žalobkyňa tvrdí, že Komisia nemala s ohľadom na článok 5 nariadenia SOT právomoc na prijatie nového kritéria týkajúceho sa minimálnej objemovej hmotnosti pre kukuricu z dôvodu, že toto kritérium nepredstavuje vhodné kvalitatívne kritérium.

122

V tomto ohľade treba pripomenúť, že v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky môže Rada považovať za potrebné zveriť Komisii široké vykonávacie právomoci, keďže iba Komisia je schopná neustále a pozorne sledovať vývoj poľnohospodárskych trhov a neodkladne konať, ak to vyžaduje situácia (rozsudok Súdneho dvora z 30. októbra 1975, Rey Soda, 23/75, Zb. s. 1279, bod 11). Vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 29. februára 1996, Francúzsko a Írsko/Komisia (C-296/93 a C-307/93, Zb. s. I-795), tak Súdny dvor rozhodol, že obmedzenie hmotnosti jatočných tiel vhodných na intervenciu je súčasťou vykonávacích opatrení, ktoré je Komisia oprávnená nariadiť, hoci môže viesť k preorientovaniu produkcie hovädzieho mäsa a hoci žalobcovia tvrdili, že ustanovenie, na základe ktorého bolo toto obmedzenie prijaté, dáva Komisii iba právomoc, aby určila kategórie mäsa, ktoré by sa týkali pohlavia a veku zvieraťa, a kvalitu mäsa, ktorá by bola definovaná telesnou stavbou jatočného tela a stavom jeho výkrmu, zatiaľ čo Komisia zmenila zoznam produktov prípustných na intervenciu.

123

Podľa článku 6 písm. b) nariadenia SOT má Komisia právomoc určiť v súlade s postupom riadiaceho výboru „minimálne podmienky, najmä s ohľadom na kvalitu a množstvo požadované pre každú obilninu, aby bola oprávnená pre intervenčný nákup“.

124

Žalobkyňa nepopiera, že podľa odôvodnení č. 2 a 3 Nariadenia bolo kritérium objemovej hmotnosti zavedené na účely sprísnenia kvality kukurice alebo aspoň v záujme súladu s kvalitatívnymi podmienkami stanovenými pre ostatné obilniny, ale iba tvrdí, že Komisia nemala potrebnú právomoc z dôvodu, že objemová hmotnosť nepredstavuje vhodné kritérium a v skutočnosti má obmedziť množstvo vhodné na intervenciu. Ak by táto okolnosť bola preukázaná, viedla by k zisteniu, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia alebo zneužitia právomoci, ale nemohla by mať za následok zrušenie z dôvodu nedostatku právomoci. Zneužitie právomoci pojmovo predpokladá, že inštitúcia, ktorá sa ho dopustila, mala právomoc na prijatie aktu, ale použila ju tak, aby dosiahla iné účely ako účely, ktorých sa dovoláva. Tvrdenia uvádzané žalobkyňou teda patria k žalobným dôvodom založeným na zneužití právomoci a zjavne nesprávnom posúdení a budú preskúmané v tomto rámci.

125

Z toho vyplýva, že žalobný dôvod založený na nedostatku právomoci treba zamietnuť.

126

Z dôvodu, že tretí a štvrtý žalobný dôvod, ktoré sú založené na zneužití právomoci a zjavne nesprávnom posúdení, spolu úzko súvisia, sa Súd prvého stupňa domnieva, že ich treba preskúmať spoločne.

127

Žalobkyňa tvrdí, že Komisia zneužila svoju vykonávaciu právomoc, ktorú jej zverila Rada v súlade s nariadením SOT, pretože pod zámienkou sprísnenia kvalitatívnych kritérií intervenčného nákupu kukurice v skutočnosti zmenila samotnú podstatu intervenčného režimu tejto obilniny.

128

Žalobkyňa spochybňuje vierohodnosť tvrdenia, že prijatím kritéria minimálnej objemovej hmotnosti bol sledovaný cieľ štandardizácie. Prijatie tohto nového kvalitatívneho parametra pre kukuricu je zjavne nevhodné na dosiahnutie cieľa štandardizácie, keďže stále nie je kritériom oprávnenosti na intervenciu v prípade cirku.

129

Aj za predpokladu, že zavedenie podmienky objemovej hmotnosti bolo nevyhnutné na účely zosúladenia a v rozsahu, v akom tento cieľ ponecháva širokú voľnú úvahu, mala situácia Maďarska, ako aj ostatných členských štátov, viesť Komisiu k tomu, aby podmienku objemovej hmotnosti stanovila na nižšej úrovni a uplatnila väčšiu zrážku ako v konečnom dôsledku použitú zrážku dvoch bodov.

130

Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté ustanovenia nemajú dosiahnuť štandardizáciu, ale vylúčiť z intervencie značnú časť produkcie kukurice Maďarska a strednej Európy z dôvodu problému so správou zásob. To potvrdzuje skutočnosť, že približne polovica odrôd nazývaných „konský zub“ pestovaných maďarskými výrobcami nespĺňa kritérium objemovej hmotnosti stanovené Komisiou.

131

V tomto ohľade žalobkyňa odkazuje na prejav komisárky, pani Fischer Boel, prednesený 11. mája 2006 v Budapešti, v ktorom zdôraznila, že odvetvie obilnín čelí vážnemu problému hromadenia zásob, ktorý je iba čiastočne dôsledkom úrodných zberov v posledných dvoch rokoch, pretože v skutočnosti vyplýva zo zlyhania vnútorného trhu, teda z problému vyviezť prebytok zásob regiónov, kde je cena nižšia ako intervenčná cena do regiónov s vyššími cenami. Na tejto konferencii Komisia prejavila svoje želanie nájsť dlhodobé riešenie tohto nového problému.

132

Žalobkyňa navyše tvrdí, že ak skutočne sledovaným cieľom bola transformácia intervenčného režimu, Komisia sprísnením kvalitatívnych kritérií uvedených v nariadení č. 824/2000 prekročila svoje vykonávacie právomoci a nezohľadnila právomoc Rady, ktorej náležalo zmeniť nariadenie SOT.

133

Žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, pretože stanovením objemovej hmotnosti kukurice na tak vysokú úroveň nezohľadnila hlavné využitie kukurice ako krmiva pre zvieratá, ani priemernú kvalitu obilnín pozberaných v Spoločenstve, ako to upresňuje odôvodnenie č. 1 nariadenia č. 824/2000.

134

Žalobkyňa sa domnieva, že využitie kukurice na ľudskú spotrebu alebo ako krmiva pre zvieratá v značnej miere ovplyvňuje úroveň kritérií, ktoré definujú priemernú kvalitu obilniny, takže v prípade, keď je kukurica určená na ľudskú spotrebu je vysoká úroveň kritérií dôvodná.

135

Žalobkyňa tvrdí, že v Spoločenstve je kukurica určená hlavne na kŕmenie zvierat a že až do účinnosti Nariadenia sa kritérium objemovej hmotnosti nepoužívalo pre túto obilninu. Štandardné hodnoty stanovené v Spojených štátoch a v Kanade sú odôvodnené, lebo na rozdiel od kukurice pestovanej v Európe je severoamerická kukurica určená na ľudskú spotrebu. Kritérium objemovej hmotnosti 71 kg/hl, ktoré použila Komisia, zodpovedá podľa týchto štandardov kukurici vysokej kvality určenej na ľudskú spotrebu, zatiaľ čo v týchto krajinách má kukurica používaná ako krmivo pre zvieratá nižšiu kvalitu ako kukurica určená na ľudskú spotrebu a objemovú hmotnosť 64,8 kg/hl v Kanade a 67,2 kg/hl v Spojených štátoch.

136

Žalobkyňa sa v dôsledku toho domnieva, že úroveň objemovej hmotnosti stanovená Komisiou na 71 kg/hl je neodôvodnená v prípade kukurice určenej hlavne na krmivo a mala by byť prispôsobená priemernej kvalite kukurice používanej na tento účel a byť rádovo od 64,8 do 67,2 kg/hl, ba dokonca menej.

137

Žalobkyňa napokon uvádza, že objemové hmotnosti, ktoré Komisia použila pre ostatné druhy obilnín, sú rádovo rovnaké ako americké hodnoty.

138

Komisia popiera, že pod zámienkou sprísnenia kvalitatívnych kritérií kukurice chcela podstatne zmeniť intervenčný režim. Domnieva sa, že žalobkyňa nenavrhuje žiadne dôkazy na podporu tohto názoru, ktorý je založený iba na príhovore prednesenom komisárkou, pani Fischer Boel, v máji 2006. Komisia tvrdí, že aj keď počas tohto prejavu komisárka skutočne informovala o potrebe prijať dlhodobé riešenia nového problému, ktorý postihuje intervenčný režim, mala na mysli návrh nariadenia, ktorým sa mení spoločná organizácia trhu s obilninami upravená v nariadení SOT s cieľom vylúčiť kukuricu z intervenčného režimu. Komisia v tomto ohľade uvádza, že návrh nariadenia v tomto zmysle prijala 15. decembra 2006.

139

Komisia, ktorá uznáva, že zavedenie napadnutých ustanovení súvisí s problémom hromadenia intervenčných zásob, ktorý je výsledkom najmä mimoriadnych hospodárskych rokov 2004/2005 a 2005/2006, tvrdí, že z dôvodovej správy Nariadenia vyplýva, že sledovaným cieľom je zabezpečiť, aby boli súčasné intervenčné zásoby tvorené obilninami dobrej kvality, ktorá umožní ich ochranu a garantuje neskoršie využitie. Komisia popiera, že Nariadenie sa obmedzuje na to, aby uspokojilo púhu snahu o štandardizáciu, pretože kritérium objemovej hmotnosti nebolo stanovené pre cirok, keďže v prípade tejto obilniny intervenčné agentúry nečelia problému dlhodobého skladovania.

140

Komisia tiež popiera, že sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď sprísnila kvalitatívne kritériá pre kukuricu.

141

Komisia tvrdí, že neexistencia kritéria objemovej hmotnosti pre kukuricu bola predtým odôvodnená obsahom odôvodnenia č. 1 nariadenia č. 824/2000, ktoré odkazuje na kvalitatívne kritériá „zodpovedajúc[e] čo najviac priemernej kvalite“ obilnín pozberaných v Spoločenstve. Napriek tomu však považovala za nevyhnutné, ako to urobila v prípade ostatných obilnín oprávnených na intervenciu, zvýšiť kvalitu kukurice ponúkanej na intervenciu s cieľom vyhnúť sa príliš rýchlemu znehodnoteniu zásob a zabezpečiť jej neskoršiu „predajnú“ kvalitu. V dôsledku toho sa Komisia domnieva, že súčasné zmeny si vyžaduje cieľ sledovaný Nariadením a že nie je viazaná odôvodnením č. 1 nariadenia č. 824/2000.

142

Komisia tvrdí, že voľba minimálnej objemovej hmotnosti stanovenej na 71 kg/hl zodpovedá americkému štandardu a so zreteľom na klimatického podmienky počas hospodárskeho roka 2006/2007 umožňuje väčšine európskej produkcie splniť toto kritérium.

143

Komisia zdôrazňuje, že žalobkyňa nepreukazuje, že americká kukurica vysokej kvality je určená iba na ľudskú spotrebu. Uvádza, že kukuricu určenú na ľudskú spotrebu predstavujú veľmi osobité odrody, ktorých sa netýkajú napadnuté ustanovenia (kukurica „flint“, sladká kukurica). Navyše americkú a európsku situáciu nemožno porovnávať, pretože skladovanie v Spojených štátoch je krátkodobé a kukurica je uvádzaná na trh spravidla okamžite.

144

Žalobkyňa ako hlavné tvrdenie v podstate uvádza, že objemová hmotnosť nie je kvalitatívnym faktorom, prinajmenšom vtedy, keď tak ako v Spoločenstve je kukurica určená hlavne na krmivo. Subsidiárne žalobkyňa tvrdí, že napadnuté ustanovenia v každom prípade stanovili minimálnu objemovú hmotnosť na príliš vysokú úroveň.

145

Podľa prvého vysvetlenia, ktoré medziiným poskytla Komisia, predstavuje objemová hmotnosť vhodné kritérium pre kukuricu z dôvodu, že existuje súvislosť medzi obsahom vody a jej objemovou hmotnosťou.

146

Túto argumentáciu treba bez ďalšieho odmietnuť. Na jednej strane totiž nielenže toto odôvodnenie nemá žiadnu oporu v texte Nariadenia, ale Komisia navyše výslovne tvrdila, že sprísnenie kritérií týkajúcich sa obsahu vlhkosti, ako aj percenta zlomkového a presušeného zrna má zabrániť príliš rýchlemu pokazeniu kukuričných zŕn, zatiaľ čo kritérium objemovej hmotnosti sa týka vlastnej kvality kukurice. Na druhej strane Komisia nemôže odôvodňovať vhodnosť kritéria objemovej hmotnosti tvrdením o prípadnom nepriamom vplyve objemovej hmotnosti na obsah vlhkosti, pretože Nariadenie už priamo a výslovne upravuje kritérium stanovujúce maximálny obsah vlhkosti na účely vhodnosti kukurice na intervenciu.

147

Komisia v zásade tvrdí, že objemová hmotnosť ovplyvňuje kvalitu zrna a že použitá úroveň je primeraná. Upresňuje, že zatiaľ čo trojica skôr existujúcich faktorov, a to vlhkosť, percento zlomkového zrna a percento presušeného zrna, umožňuje vyhnúť sa príliš rýchlemu kazeniu, kritérium objemovej hmotnosti umožňuje zabezpečiť vlastnú kvalitu kukurice.

148

Je namieste uviesť, že odôvodnenie č. 2 Nariadenia uvádza, že je vhodné neprijímať do intervencie obilniny, ktorých kvalita neumožňuje ich správne použitie alebo uskladnenie a že na tento účel je potrebné zohľadniť nový stav v oblasti intervencie, ktorý súvisí najmä s dlhodobým uskladnením a jeho vplyvom na kvalitu výrobkov. Odôvodnenie č. 3 ďalej uvádza:

„Aby sa znížila háklivosť intervenčných výrobkov, pokiaľ ide o ich znehodnotenie a neskoršie použitie, je preto nutné zvýšiť požiadavky na kvalitu kukurice ustanovené v prílohe I k nariadeniu… č. 824/2000. Na tento účel je vhodné znížiť maximálny obsah vlhkosti, ako aj maximálne percento poškodených [zlomkových — neoficiálny preklad] zŕn a zŕn prehriatych počas sušenia… V záujme koherentnosti s ostatnými obilninami oprávnenými na intervenčný režim je takisto vhodné zaviesť nové kritérium týkajúce sa objemovej hmotnosti kukurice.“

149

Aj keď je teda namieste konštatovať, že formálne sa zavedenie nového kritéria objemovej hmotnosti pre kukuricu nachádza v tom istom odôvodnení, medzi opatreniami zavedenými na dosiahnutie všeobecného cieľa skladovania obilnín uvedeného v odôvodnení č. 2, zároveň platí, že z formulácie odôvodnenia č. 3 vyplýva, že zavedenie tohto kritéria nie je výslovne odôvodnené potrebou zabezpečiť, aby boli intervenčné produkty menej háklivé, pokiaľ ide o ich znehodnotenie a neskoršie použitie — keďže v tomto ohľade je uvedené iba sprísnenie kvalitatívnych kritérií, ktorými sú maximálny obsah vlhkosti a percento zlomkových zŕn a zŕn prehriatych počas sušenia —, ale má špecifický dôvod, a to potrebu zabezpečiť koherentnosť s režimami, ktoré sa uplatňujú na ostatné obilniny oprávnené na intervenčný režim.

150

Treba teda konštatovať, že Nariadenie jasne a výslovne neupresňuje, že zavedenie kritéria objemovej hmotnosti pre kukuricu má popri potrebe zabezpečiť koherenciu s režimami, ktoré sa uplatňujú na ostatné obilniny, tiež sprísniť kvalitatívne kritériá kukurice.

151

Nariadenie tak neuvádza, že objemová hmotnosť predstavuje kvalitatívne kritérium kukurice a obdobne neuvádza, prečo tento faktor možno považovať za vhodný na posúdenie kvality kukurice.

152

Z toho vyplýva, že vysvetlenia, ktoré poskytla Komisia v priebehu konania, a podľa ktorých objemová hmotnosť predstavuje vhodné kvalitatívne kritérium, nezodpovedajú dôvodu zavedenia tohto kritéria tak, ako tento dôvod vyplýva z doslovného znenia Nariadenia. Aj keby však tieto vysvetlenia, hoci značne odlišné od dôvodov uvedených v Nariadení, bolo možné považovať za doplňujúce a neodporujúce uvedeným dôvodom, Súd prvého stupňa preskúma, či sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že objemová hmotnosť predstavuje skutočne vhodné kvalitatívne kritérium pre kukuricu, čo žalobkyňa popiera.

153

V tomto ohľade žalobkyňa na podporu svojej výhrady predložila dve štúdie (príloha A.3c a príloha A.10 žaloby), podľa ktorých objemová hmotnosť kukurice nemá dopad na výživovú hodnotu produktu na krmivo a ľudskú spotrebu.

154

V reakcii na tieto náležite podoprené tvrdenia sa Komisia obmedzila na to, že opakovane tvrdí, že objemová hmotnosť ovplyvňuje kvalitu kukuričného zrna. S výnimkou jednej časti vyjadrenia k žalobe Komisia neuviedla, prečo je toto kritérium vhodné na posúdenie vlastnej kvality kukurice, ani neposkytla najmenšiu štúdiu alebo najmenší dokument na podporu tohto tvrdenia. Rovnako na pojednávaní napriek opakovaným otázkam Súdu prvého stupňa Komisia nebolo schopná poskytnúť presné vysvetlenia v tomto ohľade.

155

Treba uviesť, že podľa jediného údaja nachádzajúceho sa vo vyjadrení k žalobe (bod 90), ktorý smeruje k vysvetleniu toho, prečo je objemová hmotnosť vhodná na posúdenie kvality kukurice, má objemová hmotnosť dopad na nutričnú hodnotu kukurice.

156

Ako však tvrdí žalobkyňa, treba konštatovať, že toto tvrdenie výslovne popiera jediná štúdia, ktorú v tomto ohľade predložila samotná Komisia. Podľa jednoznačného znenia dokumentu nachádzajúceho sa v prílohe B.20 vyjadrenia k žalobe, nazvaného „Praktický sprievodca — Skladovanie a ochrana zŕn na farme — Všeobecné zásady“ totiž „neexistuje však žiadny vzťah medzi výživovou hodnotou pre krmivo a ľudskú spotrebu a objemovou hmotnosťou zrna“. Tento dokument okrem iného vysvetľuje, že v minulosti bola znalosť objemovej hmotnosti kukurice nevyhnutná, keďže z dôvodu, že až do polovice 20. storočia sa s obilninami často obchodovalo na objem, bolo treba vypočítať ich objemovú hmotnosť, aby sa presne zistili dodané množstvá. Dnes už objemová hmotnosť nie je užitočná z dôvodu rozšírenia mostnej váhy.

157

Komisia, ktorú Súd prvého stupňa na pojednávaní vypočul k tomuto zjavnému rozporu medzi jej tvrdeniami a dôkazmi určenými na ich podporu, sa uspokojila s tým, že poznamenala, že ten istý dokument uvádza, že objemová hmotnosť vyjadruje určitú fyzickú kvalitu. Okrem toho, že tento údaj sa nevzťahuje na otázku vzťahu medzi objemovou hmotnosťou a nutričnou hodnotou kukurice, pozorné preštudovanie tohto dokumentu odhaľuje, že aj keď sa objemová hmotnosť samozrejme ďalej používa, je to iba „v obchodných transakciách týkajúcich sa slamových obilnín“ a v rozsahu, v akom „vyjadruje nanajvýš určitú fyzickú kvalitu zrna“.

158

Komisia teda nebola schopná odstrániť zistený rozpor, takže jej tvrdenie, že objemová hmotnosť vyjadruje nutričnú hodnotu kukurice, nielenže nepodporuje žiadny dôkazný prostriedok, ale navyše predstavuje zjavne nesprávne posúdenie so zreteľom na jediné dôkazné prostriedky, ktorými disponuje Súd prvého stupňa v rámci prejednávanej žaloby.

159

Za týchto okolností a so zreteľom na to, že nie je úlohou Súdu prvého stupňa nahrádzať účastníkov konania pri podávaní dôkazov, môže Súd prvého stupňa iba konštatovať, že Nariadenie je postihnuté zjavne nesprávnym posúdením.

160

Tvrdenia uplatnené Komisiou na pojednávaní, založené na troch výňatkoch z publikácií pripojených ako prílohy A.3b, A.3d a A.11 žaloby, nemôžu spochybniť tento záver.

161

Pokiaľ ide o dokument Organizácie spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo s názvom „Po zbere zrna — organizácia a techniky“ (nachádzajúci sa v prílohe A.3b žaloby), stačí uviesť, že tento dokument sa nijako nezaoberá otázkou objemovej hmotnosti kukurice.

162

Pokiaľ ide o štúdiu Minnesotskej univerzity s názvom „Drying, Handling, and Storing Wet, Immature, and Frost-Damaged Corn“ („Sušenie, manipulácia a skladovanie vlhkej, nezrelej a mrazom poškodenej kukurice“) (pripojená ako príloha A.3d žaloby), aj keď, ako to zdôraznila Komisia, táto štúdia uvádza, že zrno nízkej kvality sa chráni menej dobre ako zrno vysokej kvality, napriek tomu nepreukázala žiadny vzťah medzi kvalitou zrna a jeho objemovou hmotnosťou, ktorú navyše ani nespomína.

163

Pokiaľ ide o dokument kanadskej Komisie pre zrno pripojený ako príloha A.11 žaloby, treba uviesť, že ide o papierový výtlačok internetovej stránky s názvom „Prevodná tabuľka objemovej hmotnosti“, ktorá zhromažďuje odkazy na stránky obsahujúce prevody anglosaských a európskych merných jednotiek objemovej hmotnosti rôznych obilnín, a že je tak v tomto prípade úplne irelevantný.

164

Napokon na otázky Súdu prvého stupňa Komisia v odpovedi poukázala na štúdiu, o ktorej uznala, že sa nenachádza v spise, ale ktorá je pripojená k jej druhým pripomienkam podaným v konaní o nariadení predbežného opatrenia. Keďže sa však tento dokument nenachádza v spise v konaní o prejednávanej žalobe, Súd prvého stupňa nemôže posúdiť jeho význam. Okrem toho treba uviesť, že Komisia výslovne nežiadala, aby bol tento dokument pripojený k spisu v tomto konaní. Aj keby sa odpoveď Komisie mala vykladať ako takáto žiadosť, treba pripomenúť, že podľa článku 46 rokovacieho poriadku musí vyjadrenie k žalobe v zásade obsahovať skutkové a právne tvrdenia, ako aj označenie dôkazov. Podľa článku 48 ods. 1 tohto poriadku môžu účastníci konania tak v replike, ako aj v duplike navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov pod podmienkou, že odôvodnia svoje omeškanie s takýmto návrhom, inak budú ich návrhy zamietnuté (rozsudky Súdu prvého stupňa z 28. septembra 1993, Nielsen a Møller/CES, T-84/92, Zb. s. II-949, bod 39; zo 14. júla 1994, Herlitz/Komisia, T-66/92, Zb. s. II-531, bod 41, a zo 6. marca 2001, Campoli/Komisia, T-100/00, Zb. VS s. I-A-71 a II-347, bod 19). Treba navyše zdôrazniť, že vhodnosť objemovej hmotnosti ako kvalitatívneho kritéria kukurice bola centrálnou otázkou, ktorú žalobkyňa nastolila v žalobe a predtým s ostatnými členskými štátmi počas prípravy návrhu nariadenia. Z tohto dôvodu je tento dôkaz v každom prípade neprípustný, keďže omeškanie pri jeho označení nebolo odôvodnené.

165

Z uvedeného vyplýva, že ustanovenia Nariadenia týkajúce sa kritéria objemovej hmotnosti pre kukuricu treba zrušiť v súlade s návrhmi žalobkyne.

166

Napokon je namieste poznamenať, že návrh nariadenia z 15. decembra 2006, ktoré má vylúčiť kukuricu z intervenčného režimu od hospodárskeho roka 2007/2008, uvádza ako kvalitatívne kritériá sprísnené Nariadením iba obsah vlhkosti, ako aj percento zlomkových zŕn a presušených zŕn bez toho, aby sa vôbec zmieňoval o kritériu objemovej hmotnosti.

167

Za týchto okolností nie je potrebné skúmať, či dôkazné prostriedky, na ktoré sa žalobkyňa odvoláva, môžu preukázať zneužitie právomoci zo strany Komisie, ani ostatné žalobné dôvody založené na porušení povinnosti odôvodnenia a porušení rokovacieho poriadku Riadiaceho výboru pre obilniny.

168

Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom žalobkyne, vrátane trov konania o nariadení predbežného opatrenia.

Z týchto dôvodov

SÚD PRVÉHO STUPŇA (tretia rozšírená komora)

rozhodol a vyhlásil: