1

Spoločnosti PT Pelita Agung Agrindustri a PT Permata Hijau Palm Oleo sa svojím odvolaním domáhajú zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie zo 14. decembra 2022, PT Pelita Agung Agrindustri a PT Permata Hijau Palm Oleo/Komisia (T‑143/20, ďalej len napadnutý rozsudok, EU:T:2022:811), ktorým tento súd zamietol ich žalobu, ktorou sa domáhali zrušenia vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2019/2092 z 28. novembra 2019, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz bionafty s pôvodom v Indonézii (Ú. v. EÚ L 317, 2019, s. 42, ďalej len „sporné nariadenie“), v rozsahu, v akom sa ich týka.

2

Článok 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 z 8. júna 2016 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 176, 2016, s. 55), nazvaný „Všeobecné ustanovenia o výpočte“), stanovuje:

„1.   Výška napadnuteľných subvencií sa určí na jednotku subvencovaného výrobku vyvezeného do [Európskej ú]nie.

Pri určovaní tejto čiastky sa môže celková subvencia znížiť o tieto čiastky:

Ak zainteresovaná strana uplatní nárok na zľavu, musí dokázať, že jej nárok je oprávnený.

2.   Ak subvencia nie je poskytnutá na základe vyrobených, vyvezených alebo prepravených množstiev, výška napadnuteľnej subvencie sa určí tak, že hodnota celej subvencie sa rozdelí podľa objemu výroby, predaja alebo vývozu dotknutých výrobkov počas obdobia prešetrovania nároku na poskytnutie subvencie.

…“

3

Článok 8 tohto nariadenia, nazvaný „Stanovenie ujmy“, znie:

„1.   Pri stanovení ujmy sa vychádza z priamych dôkazov a súčasťou tohto postupu je objektívne skúmanie:

2.   Vzhľadom na objem subvencovaných dovozov sa musí vziať do úvahy, či došlo k významnému nárastu subvencovaných dovozov, a to absolútne alebo vo vzťahu k výrobe alebo spotrebe v rámci Únie. Vzhľadom na vplyv subvencovaných dovozov na ceny sa zváži, či subvencované dovozy nepredstavujú značné cenové podhodnotenie v porovnaní s cenou podobného výrobku výrobného odvetvia Únie, alebo či vplyv takýchto dovozov iným spôsobom výrazne nestláča ceny alebo nebráni ich rastu, ku ktorému by došlo za normálnych okolností. Jeden ani viaceré z uvedených faktorov nemusia automaticky poskytnúť jednoznačnú odpoveď na tieto otázky.

…“

4

Okolnosti predchádzajúce sporu sú opísané v bodoch 2 až 18 napadnutého rozsudku. Pre potreby tohto odvolania ich možno zhrnúť takto.

5

Odvolateľky sú indonézske spoločnosti, ktoré vyrábajú a vyvážajú bionaftu.

6

Dňa 19. novembra 2013 Rada Európskej únie prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1194/2013, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá dočasné clo uložené na dovoz bionafty s pôvodom v Argentíne a Indonézii (Ú. v. EÚ L 315, 2013, s. 2) a ktorým bolo na odvolateľky uvalené konečné antidumpingové clo.

7

Rozsudkom z 15. septembra 2016, PT Pelita Agung Agrindustri/Rada (T‑121/14, EU:T:2016:500), Všeobecný súd zrušil články 1 a 2 tohto nariadenia v rozsahu, v akom sa týkali prvej z odvolateliek.

8

Dňa 25. januára 2018 v správe, nazvanej „Európska únia – Antidumpingové opatrenia na bionaftu s pôvodom v Indonézii“ [WT/DS 480/R, ďalej len „správa panelu‚ EÚ – bionafta (Indonézia)‘“], panel Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „WTO“) dospel k záveru, že Európska únia konala v rozpore s viacerými ustanoveniami Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) z roku 1994 a Dohody o uplatňovaní článku VI GATT (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 103; Mim. vyd. 11/021, s. 189, ďalej len „antidumpingová dohoda“), ktoré sú uvedené v prílohe 1A k Dohode o založení WTO (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 3; Mim. vyd. 11/021, s. 82).

9

V dôsledku sťažnosti, ktorú podala European Biodiesel Board (Európska rada pre bionaftu) (EBB), Európska komisia oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie6. decembra 2018 (Ú. v. EÚ C 439, 2018, s. 16) začala antisubvenčné konanie týkajúce sa dovozu bionafty s pôvodom v Indonézii.

10

Výrobkom, ktorý bol predmetom prešetrovania, boli „monoalkylestery mastných kyselín a/alebo parafínové plynové oleje získané syntézou a/alebo hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu, bežne známe ako ‚bionafta‘, v čistom stave alebo obsiahnuté v zmesi, s pôvodom v Indonézii“ (ďalej len „dotknutý výrobok“).

11

Bionafta vyrábaná v Indonézii je najmä metylester palmového oleja (ďalej len „PME“), ktorý sa získava zo surového palmového oleja. Naproti tomu bionafta vyrábaná v Únii je v podstate metylester repky olejnej (ďalej len „RME“), ale získava sa aj z iných surovín vrátane surového palmového oleja.

12

PME a RME patria do kategórie monoalkylesterov mastných kyselín. Pojem „ester“ odkazuje na transesterifikáciu rastlinných olejov, teda zmiešanie oleja s alkoholom, čím vzniká bionafta a ako vedľajší produkt glycerín. Pojem „metyl“ sa vzťahuje na metanol, čo je alkohol, ktorý sa v tomto procese používa najčastejšie. Monoalkylestery mastných kyselín sú známe aj ako „metylestery mastných kyselín“ (FAME). Hoci PME a RME sú oba FAME, majú čiastočne odlišné fyzikálne a chemické vlastnosti, a najmä inú hraničnú teplotu filtrovateľnosti (ďalej len „CFPP“). CFPP je teplota, pri ktorej palivo upcháva palivový filter v dôsledku kryštalizácie alebo gélovatenia niektorých jeho zložiek. V prípade RME môže byť CFPP ‑14 stupňov Celzia (°C), zatiaľ čo pre PME je to približne 13 °C. Na trhu je bionafta s konkrétnym CFPP často označená značkou FAME X, napríklad FAME 0 pre bionaftu s CFPP 0 °C alebo FAME 5 pre bionaftu s CFPP 5 °C.

13

Prešetrovanie subvencovania a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2017 do 30. septembra 2018 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2015 do konca obdobia prešetrovania. V prípade potreby Komisia preskúmala aj údaje z obdobia, ktoré nasledovalo po období prešetrovania.

14

Dňa 12. augusta 2019 a 28. novembra 2019 Komisia prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) 2019/1344, ktorým sa ukladá predbežné vyrovnávacie clo na dovoz bionafty s pôvodom v Indonézii (Ú. v. EÚ L 212, 2019, s. 1, ďalej len „dočasné nariadenie“), neskôr sporné nariadenie.

15

Zastávala názor, že indonézska vláda podporovala odvetvie bionafty prostredníctvom subvencií v zmysle článku 3 ods. 1 nariadenia 2016/1037. Komisia uviedla, že táto podpora sa uskutočňovala prostredníctvom určitých programov. Išlo najmä o to, že Fond pre pestovanie palmy olejovej, ktorý je verejným orgánom (ďalej len „Fond“), vyplácal výrobcom bionafty, ktorí dodávajú bionaftu, spoločnostiam označeným ako „petrochemické subjekty“, rozdiel medzi referenčnou cenou minerálnej nafty, ktorú platili tieto subjekty, a referenčnou cenou bionafty stanovenou ministrom energetiky a nerastných zdrojov. Komisia tiež vychádzala z toho, že indonézska vláda poverila výrobcov surového palmového oleja, čo je surovina, ktorú výrobcovia bionafty nakupovali s cieľom spracovať ju na bionaftu, aby dodávali túto surovinu za nižšiu než primeranú odplatu, alebo im to nariadila, a to najmä prostredníctvom uloženia vývozných obmedzení a kontrolou cien zo strany skupiny štátnych spoločností PT Perkebunan Nusantara.

16

Konečné vyrovnávacie clo uplatniteľné na odvolateľky bolo 18 %.

17

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 2. marca 2020 žalobkyne podali žalobu, ktorou sa domáhali zrušenia sporného nariadenia v rozsahu, v akom sa ich týka.

18

Na podporu svojej žaloby žalobkyne uviedli sedem žalobných dôvodov. Na posúdenie dôvodov uvedených v odvolaní sú relevantné iba prvý odvolací dôvod založený na porušení článku 8 ods. 1 a 2 nariadenia 2016/1037 pri stanovení cenového podhodnotenia a druhá časť piateho odvolacieho dôvodu založeného na zjavne nesprávnom posúdení, ktorého sa údajne dopustila Komisia tým, že rozdelila sumu platieb, ktoré prijal Fond, podľa celkového obratu z ich predaja bionafty.

19

Napadnutým rozsudkom Všeobecný súd žalobu zamietol.

20

Pokiaľ ide o prvú časť prvého odvolacieho dôvodu založenú na nezohľadnení všetkých relevantných údajov pri stanovení cenového podhodnotenia, Všeobecný súd zamietol tvrdenia odvolateliek týkajúce sa tak prvej metódy výpočtu cenového podhodnotenia, ktorá spočívala v porovnaní dovozu PME z Indonézie s predajom PME vyrobeným v Únii a ktorá pokrývala približne 20 % všetkých predajov výrobcov bionafty z Únie zaradených do vzorky (body 33 až 41 napadnutého rozsudku), ako aj druhej metódy výpočtu, ktorá spočívala v tom, že do predaja bionafty vyrobenej v Únii porovnaného s dovozom z Indonézie sa zahrnul predaj FAME 0 výrobcami z Únie zaradenými do vzorky, a ktorá pokrývala 55 % celkového predaja výrobného odvetvia Únie (body 42 až 52 napadnutého rozsudku), a tretej metódy výpočtu spočívajúcej v tom, že sa porovnal celoštátny dovoz bionafty z Indonézie s celkovým predajom bionafty výrobcami z Únie zaradenými do vzorky (body 53 až 70 napadnutého rozsudku). Všeobecný súd tiež zamietol druhú časť prvého žalobného dôvodu založenú na neexistencii stanovenia cenového podhodnotenia výrobku výrobného odvetvia Únie ako celku (body 72 až 81 napadnutého rozsudku) a na tom, že nesprávne konštatoval existenciu tlaku na ceny(body 83 až 88 napadnutého rozsudku).

21

Pokiaľ ide o druhú časť piateho žalobného dôvodu, Všeobecný súd na jednej strane v bode 226 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia tým, že rozdelila sumy subvencií nielen na predaj na indonézskom trhu, ale aj na predaj na vývoz, konala v súlade s článkom 7 ods. 2 nariadenia 2016/1037, ako aj s jej oznámením s názvom „Výpočet výšky subvencií pri prešetrovaní vyrovnávacích ciel [neoficiálny preklad]“ (Ú. v. ES C 394, 1998, s. 6), keďže tieto subvencie nie sú poskytované na základe vyrobených a vyvezených alebo prepravených množstiev a nie sú subvenciami na vývoz. Na druhej strane Všeobecný súd v bode 234 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia neporušila svoju povinnosť odôvodnenia, pokiaľ ide o tvrdenie, ktoré jedna z odvolateliek uviedla subsidiárne v správnom konaní a podľa ktorého by sa výška subvencie mala rozdeliť podľa jej celkového obratu, ktorý zahŕňa tak bionaftu, ako aj iné výrobky.

22

Odvolateľky navrhujú, aby Súdny dvor:

23

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

24

EBB navrhuje to isté, čo Komisia.

25

Na podporu svojho odvolania odvolateľky uvádzajú šesť odvolacích dôvodov, z ktorých prvé štyri sú založené na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil Všeobecný súd pri výklade článku 8 ods. 1 a 2 nariadenia 2016/1037, ako aj na skreslení dôkazov, ktoré mu boli predložené v tejto súvislosti, piaty na tom, že Všeobecný súd skreslil dôkazy, ktoré mu boli predložené v súvislosti s uplatnením článku 7 ods. 2 tohto nariadenia, a šiesty odvolací dôvod je založený jednak na nesprávnom výklade ich výhrady týkajúcej sa porušenia povinnosti odôvodnenia Komisiou a jednak na nesprávnom právnom posúdení pri výklade tohto článku 7 ods. 2.

26

V rámci prvého odvolacieho dôvodu odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd v bodoch 85 až 87 napadnutého rozsudku jednak nesprávne vyložil článok 8 ods. 2 nariadenia 2016/1037 a jednak skreslil dôkazy, ktoré mu boli predložené. Po prvé namiesto toho, aby sa ubezpečil, že tlak na ceny, ktorý konštatovala Komisia, bol „značný“, sa Všeobecný súd obmedzil na zistenie, či existuje jednoduchý tlak na ceny. Podľa odvolateliek rozdiel o 0,21 percentuálneho bodu medzi poklesom výrobných nákladov o 4,35 % a poklesom predajných cien výrobného odvetvia Únie o 4,56 %, na ktoré poukázal Všeobecný súd v bode 86 napadnutého rozsudku, nemôže predstavovať značný tlak na ceny. Po druhé Všeobecný súd nezohľadnil skutočnosť, že medzi obdobím prešetrovania a obdobím po ňom neexistoval tlak na ceny, čo vyplýva z tabuľky uvedenej v bode 85 napadnutého rozsudku.

27

Na podporu svojho druhého odvolacieho dôvodu odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd tým, že v bodoch 48 až 51 napadnutého rozsudku potvrdil druhú metódu výpočtu cenového podhodnotenia, nesprávne vyložil alebo opomenul závery správy panelu „EÚ – bionafta (Indonézia)“, ktoré mal súd Únie v súlade s judikatúrou zohľadniť na účely výkladu a uplatňovania antidumpingovej dohody. Tieto závery sa týkali úpravy zhodnej s úpravou vykonanou v spornom nariadení, pričom jediný rozdiel spočíval v tom, že v rámci prešetrovania, ktoré viedlo k tejto správe, bola cena indonézskeho dovozu upravená smerom nahor, zatiaľ čo v tomto nariadení bola predajná cena výrobného odvetvia Únie FAME 0 upravená smerom nadol. V rozsahu, v akom Všeobecný súd odmietol uvedené závery panelu, keď tvrdil, že situácia na trhu sa zmenila v porovnaní so situáciou, ktorá tieto závery odôvodňovala, pretože v súčasnosti výrobné odvetvie Únie vyrába aj PME, odvolateľky poznamenávajú, že jednak podiel výroby PME na predajoch zohľadnených v rámci druhej metódy výpočtu dosahuje len 20 % a že jednak situácia na trhu, najmä pokiaľ ide o podiel na predajoch FAME 0 výrobného odvetvia Únie, sa nezmenila. Všeobecný súd tak skreslil závery panelu alebo subsidiárne neuviedol, prečo ich nezohľadnil.

28

Odvolateľky v rámci tretieho odvolacieho dôvodu tvrdia, že Všeobecný súd skreslil záver správy panelu WTO z 25. septembra 2013 s názvom „Čína – Antidumpingové a vyrovnávacie opatrenia týkajúce sa výrobkov z brojlerovej hydiny pochádzajúcich zo Spojených štátov“ (WT/DS 427/R), ako aj iné relevantné rozhodnutia WTO a súdov Únie, keď v bode 62 napadnutého rozsudku potvrdil tretiu metódu výpočtu cenového podhodnotenia a odvolateľkám v bode 63 tohto rozsudku uložil povinnosť preukázať, že úprava cien bola potrebná. Z týchto rozhodnutí a rozsudkov totiž vyplýva, že povinnosť, ktorá prináleží orgánu poverenému prešetrovaním, a to dbať na to, aby boli porovnávané výrobky porovnateľné na účely výpočtu cenového podhodnotenia, je absolútna, a nie je spojená so žiadnou výhradou, a že na odvolateľky sa nevzťahujú žiadne ďalšie dôkazné požiadavky, aby preukázali, aké úpravy sú potrebné na zabezpečenie spravodlivého porovnania.

29

Komisia a EBB navrhujú tieto dôvody zamietnuť.

30

Podľa článku 8 ods. 1 nariadenia 2016/1037 sa pri stanovení ujmy vychádza z priamych dôkazov, pričom súčasťou tohto postupu je objektívne skúmanie jednak objemu subvencovaných dovozov a vplyvu týchto dovozov na ceny na trhu Únie s podobnými výrobkami a jednak následného dosahu týchto dovozov na výrobné odvetvie Únie.

31

Podľa odseku 2 tohto článku sa vzhľadom na vplyv subvencovaných dovozov na ceny zváži, či subvencované dovozy nepredstavujú značné cenové podhodnotenie v porovnaní s cenou podobného výrobku výrobného odvetvia Únie alebo či vplyv takýchto dovozov iným spôsobom výrazne nestláča ceny alebo nebráni ich rastu, ku ktorému by došlo za normálnych okolností.

32

V tejto súvislosti treba na úvod pripomenúť, že v oblasti spoločnej obchodnej politiky, a najmä v oblasti opatrení na ochranu obchodu z ustálenej judikatúry vyplýva, že inštitúcie Únie vzhľadom na zložitosť hospodárskych a politických situácií, ktoré musia preskúmať, širokú mieru voľnej úvahy, v dôsledku čoho sa súdne preskúmanie tejto širokej miery voľnej úvahy musí obmedziť na overenie dodržania procesných pravidiel, vecnej správnosti zisteného skutkového stavu, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia tohto skutkového stavu alebo neexistencie zneužitia právomoci (rozsudok z 12. mája 2022, Komisia/Hansol Paper, C‑260/20 P, EU:C:2022:370, bod 58 a citovaná judikatúra).

33

Vzhľadom na to, že preskúmanie existencie cenového podhodnotenia a tlaku na ceny je ekonomicky zložitou záležitosťou, pre ktorú nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 176, 2016, s. 21), neukladá žiadnu konkrétnu metódu, Komisia má v tejto súvislosti širokú mieru voľnej úvahy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. mája 2022, Komisia/Hansol Paper, C‑260/20 P, EU:C:2022:370, bod 99).

34

V prejednávanej veci z odôvodnení 292 až 300 dočasného nariadenia a odôvodnení 234 až 271 sporného nariadenia vyplýva, že Komisia použila tri metódy, ktoré sú uvedené v bode 20 tohto rozsudku, na preukázanie existencie značného podhodnotenia cien Únie indonézskym dovozom bionafty počas obdobia prešetrovania.

35

V odôvodneniach 301 a 325 až 329 dočasného nariadenia, ako aj v odôvodneniach 342 až 351 sporného nariadenia Komisia tiež skúmala, či boli ceny výrobného odvetvia Únie stlačené subvencovaným dovozom. V tejto súvislosti dospela najmä k záveru, že trh s bionaftou je komoditným trhom citlivým na ceny a že na takomto trhu cenové podhodnotenie o približne 10 % vytvára silný tlak na znižovanie cien. Dodala, že z dôvodu tohto tlaku na ceny nemohlo výrobné odvetvie Únie počas obdobia prešetrovania profitovať z poklesu nákladov, pretože muselo toto zníženie v plnom rozsahu preniesť na svojich zákazníkov, aby sa vyhlo ešte vyššej strate podielu na trhu, a preto výrobné odvetvie Únie nedokázalo zlepšiť svoje neuspokojivé ziskové rozpätie z dôvodu tlaku na ceny vyvíjaného veľkým objemom subvencovaného dovozu za nízke ceny v inak priaznivej trhovej situácii.

36

Pokiaľ ide po prvé o druhú metódu výpočtu cenového podhodnotenia, odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd v napadnutom rozsudku skreslil správu panelu „EÚ – bionafta (Indonézia)“, alebo neuviedol, z akého dôvodu túto správu nezohľadnil.

37

V tejto správe, ktorá sa týkala antidumpingového cla zavedeného vykonávacím nariadením č. 1194/2013, uvedeným v bode 6 tohto rozsudku, panel WTO najmä v bode 7.157 konštatoval, že „aj keď je možné, že PME z Indonézie a zmiešaná bionafta s CFPP 0 [°C] si navzájom konkurujú, pokiaľ ide o predaj spoločnostiam, ktoré miešajú bionaftu s minerálnou naftou, nemení to nič na tom, že orgány [Únie] nevysvetlili, či sa porovnanie predaja PME so zmiešanou bionaftou s CFPP 0 [°C] vykonalo na primeranej úrovni porovnania vzhľadom na skutočnosť, že PME bol vstupnou surovinou pre zmesi, vrátane bionafty s CFPP 0 [°C]“. Panel v bode 7.158 uvedenej správy dodal, že „aj keď orgány [Únie] vykonali úpravu ceny indonézskeho PME s cieľom zohľadniť odlišné úrovne CFPP, pokiaľ ide o indonézsku bionaftu a bionaftu v [Únii], zastávame názor, že táto úprava nie je dostatočná na zohľadnenie zložitosti v konkurenčných vzťahoch medzi PME a zmiešanou bionaftou s CFPP 0 [°C], keďže indonézsky PME je vstupnou surovinou pre zmiešanú bionaftu, vrátane zmiešanej bionafty s CFPP 0 [°C]“.

38

V tejto súvislosti z judikatúry Súdneho dvora s určitosťou vyplýva, že prednosť medzinárodných dohôd uzavretých Úniou pred sekundárnou právnou úpravou Únie si vyžaduje, aby sa tieto dohody vykladali v čo najväčšej miere v súlade s týmito dohodami (rozsudok z 20. januára 2022, Komisia/Hubei Xinyegang Special Tube, C‑891/19 P, EU:C:2022:38, bod 31 a citovaná judikatúra).

39

Súdny dvor navyše už rozhodol, že zásada dodržiavania zmluvných záväzkov (pacta sunt servanda), ktorá je súčasťou všeobecného medzinárodného práva, a je zakotvená v článku 26 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve z 23. mája 1969 (Zbierka zmlúv Organizácie Spojených národov, zv. 1155, s. 331), znamená, že súd Únie musí na účely výkladu a uplatňovania antidumpingovej dohody zohľadniť výklad jednotlivých ustanovení tejto dohody, ktorý podal orgánom na urovnávanie sporov WTO (rozsudok z 20. januára 2022, Komisia/Hubei Xinyegang Special Tube, C‑891/19 P, EU:C:2022:38, bod 32 a citovaná judikatúra).

40

Hoci sa v prejednávanej veci správa panelu „EÚ – bionafta (Indonézia)“ týkala iného obdobia prešetrovania a iného aktu príslušných orgánov obsahujúceho vlastné dôvody, a tak závery uvedené v tejto správe nemožno ako také uplatniť na prejednávanú vec, táto správa sa napriek tomu týkala toho istého výrobku pochádzajúceho z tej istej tretej krajiny. Z tohto dôvodu môžu byť tieto závery relevantné v rámci preskúmania sporného nariadenia.

41

Všeobecný súd sa však nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 42 až 52 napadnutého rozsudku zohľadnil správu panelu „EÚ – bionafta (Indonézia)“, pričom najmä po prvé konštatoval, že Komisia v odôvodneniach 251 a 252 sporného nariadenia správne zdôraznila, že štruktúra výrobného odvetvia Únie, ktoré teraz vyrába aj PME, sa zmenila a zmenila sa aj situácia na trhu v porovnaní so situáciou, ktorá bola dôvodom analýzy uvedenej v tejto správe, a po druhé, že z odôvodnení 254 a 297 sporného nariadenia vyplýva, že Komisia vo svojej analýze riadne zohľadnila tak použitie PME a FAME 0, ako aj konkurenčné vzťahy medzi týmito dvoma výrobkami.

42

Na jednej strane, hoci odvolateľky správne uvádzajú, že druhá metóda výpočtu cenového podhodnotenia sa netýkala len porovnania PME dovezeného z Indonézie s PME vyrobeným výrobným odvetvím Únie, pričom toto porovnanie už bolo okrem iného pokryté prvou metódou výpočtu, nezdá sa zjavne nesprávne domnievať sa, že skutočnosť, ako Všeobecný súd uviedol v bode 48 napadnutého rozsudku, že výrobné odvetvie Únie v súčasnosti vyrába aj PME, predstavuje relevantnú skutočnosť aj v rámci analýzy konkurenčných vzťahov medzi FAME 0 vyrobenou výrobným odvetvím Únie a dovezeným PME, najmä vzhľadom na to, že ako vyplýva z odôvodnenia 297 dočasného nariadenia, ktorého obsah bol pripomenutý v bode 50 napadnutého rozsudku, FAME 0 často obsahuje až 20 % PME.

43

Na druhej strane, ako uviedol Všeobecný súd v tomto bode 50 napadnutého rozsudku, Komisia v dočasnom a spornom nariadení vysvetlila, prečo sa domnievala, že porovnanie predajov PME a predajov FAME 0 bolo považované za primerané. Odvolateľky pritom nespochybňujú tieto vysvetlenia, ale len odkazujú na správu panelu „EÚ – bionafta (Indonézia)“, v ktorej tento panel kritizoval neexistenciu takýchto vysvetlení v prešetrovaní, ktoré viedlo k tejto správe.

44

Pokiaľ ide po druhé o tretiu metódu výpočtu cenového podhodnotenia, v rámci ktorej Komisia porovnala všetok dovoz dotknutého výrobku od indonézskych vyvážajúcich výrobcov so všetkým predajom bionafty výrobcov z Únie bez úpravy ceny, treba poukázať na to, že ani článok 8 ods. 1 písm. a) a článok 8 ods. 2 nariadenia 2016/1037, ani žiadne iné ustanovenie tohto nariadenia nenaznačuje, že Komisia musí vykonať takéto úpravy na účely stanovenia ujmy.

45

Je pravda, že podľa článku 8 ods. 1 nariadenia 2016/1037 je súčasťou stanovenia ujmy objektívne skúmanie.

46

V tejto súvislosti však treba konštatovať, že odvolateľky nepreukázali, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 62 napadnutého rozsudku po tom, čo v bode 57 pripomenul správu panelu WTO uvedenú v bode 28 tohto rozsudku, usúdil, že rozhodnutie Komisie nepristúpiť k úprave cien v rámci tretej metódy výpočtu bolo založené na objektívnych skutočnostiach, konkrétne na zložitosti konkurenčných vzťahov medzi bionaftami s rôznymi úrovňami CFPP, rozdieloch v trhových podmienkach pre bionafty s rôznymi úrovňami CFPP a neexistencii priameho vzájomného vzťahu medzi úrovňou CFPP a cenou.

47

Vzhľadom na tieto skutočnosti, ktorých pravdivosť, ako uvádza Komisia, odvolateľky nespochybňujú, sa totiž tretia metóda výpočtu cenového podhodnotenia, ktorá porovnáva všetok dovoz dotknutého výrobku s celkovým predajom bionafty v Únii bez úpravy a ktorá je navyše súčasťou komplexného výpočtu, ktorý zahŕňa dve ďalšie metódy výpočtu, nezdá byť zjavne v rozpore s požiadavkou objektívneho skúmania stanovenou v článku 8 ods. 1 nariadenia 2016/1037.

48

Za týchto podmienok nemožno Všeobecnému súdu vytýkať, ako to robia odvolateľky v rámci tohto odvolania, že sa v bode 63 napadnutého rozsudku domnieval, že v tomto kontexte prináležalo odvolateľkám, aby preukázali, že úpravy, o ktoré žiadali, boli v prejednávanej veci nevyhnutné.

49

Pokiaľ ide po tretie o tvrdenia odvolateliek týkajúce sa toho, že Komisia a neskôr Všeobecný súd preskúmali otázku, či subvencované dovozy mali za následok stlačenie cien výrobného odvetvia Únie, treba uviesť, že zo samotného znenia článku 8 ods. 2 nariadenia 2016/1037 vyplýva, že sa predpokladá, že značné cenové podhodnotenie má tento účinok.

50

V súlade s týmto ustanovením musí Komisia totiž na účely stanovenia ujmy v súvislosti s vplyvom subvencovaných dovozov na ceny zvážiť, „či subvencované dovozy nepredstavujú značné cenové podhodnotenie v porovnaní s cenou podobného výrobku výrobného odvetvia Únie, alebo či vplyv takýchto dovozov iným spôsobom výrazne nestláča ceny alebo nebráni ich rastu, ku ktorému by došlo za normálnych okolností“.

51

Z uvedeného vyplýva, že ak sa zistí značné cenové podhodnotenie, stačí to na vyvodenie záveru, že dovozy predmetného výrobku majú za následok výrazné stlačenie cien výrobného odvetvia Únie alebo zabránenie vo významnej miere rastu cien, ku ktorému by došlo za normálnych okolností.

52

V dôsledku toho, ako vyplýva z bodov 36 až 48 tohto rozsudku, sa Všeobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, pokiaľ ide o preskúmanie druhej a tretej metódy výpočtu cenového podhodnotenia, a tak záver Komisie v odôvodnení 271 sporného nariadenia, podľa ktorého dovoz z Indonézie počas obdobia prešetrovania viedol k značnému podhodnoteniu cien výrobného odvetvia Únie treba považovať za platný, nemožno z tohto dôvodu prijať tvrdenia odvolateliek týkajúce sa toho, že Komisia a neskôr Všeobecný súd preskúmali otázku, či boli ceny výrobného odvetvia Únie stlačené subvencovanými dovozmi.

53

V každom prípade na rozdiel od toho, čo tvrdia odvolateľky, po prvé Všeobecný súd neopomenul znenie článku 8 ods. 2 nariadenia 2016/1037, ktoré verne reprodukoval v bode 27 napadnutého rozsudku, pričom v bodoch 84 a 308 tohto rozsudku odkázal na „značný tlak na pokles cien“.

54

Po druhé okolnosť, na ktorú v prvom rade poukazujú odvolateľky, že medzi rokom 2017 a obdobím prešetrovania bol rozdiel medzi poklesom výrobných nákladov (o 4,35 %) a poklesom predajných cien výrobného odvetvia Únie (o 4,56 %) obmedzený na 0,21 percentuálneho bodu, nemôže zjavne preukázať, že Všeobecný súd skreslil dôkazy, ktoré mu boli predložené.

55

Konkrétne, ako uvádzajú Komisia a EBB, z tabuliek 9 a 14 dočasného nariadenia vyplýva, že po prvé podiel výrobcov z Únie na trhu klesol z 91,6 % v roku 2017 na 81,5 % v období prešetrovania, čo sa časovo zhodovalo s náhlym nárastom subvencovaného dovozu počas tohto obdobia, a po druhé, že ziskovosť výrobného odvetvia Únie dosiahla 0,8 % obratu v roku 2017 a v uvedenom období.

56

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti sa nezdá byť zjavne nesprávne domnievať sa, že vplyv takýchto dovozov výrazne stláča ceny alebo bráni ich rastu, ku ktorému by došlo za normálnych okolností.

57

V dôsledku toho treba prvý až tretí odvolací dôvod zamietnuť.

58

Podľa odvolateliek, keďže prvé tri odvolacie dôvody tohto odvolania preukazujú, že Všeobecný súd nesprávne potvrdil dôvodnosť druhej a tretej metódy výpočtu cenového podhodnotenia, záver vyvodený v bode 80 napadnutého rozsudku, podľa ktorého Komisia bez toho, aby sa dopustila pochybenia, „vypočítala cenové podhodnotenie najskôr pre 20 %, potom pre 55 %, a nakoniec pre celý predaj výrobcov z Únie“, a podľa ktorého teda nevykonala nijaké zovšeobecnenie zo zistení vykonaných na základe 20 % predajov Únie, treba odmietnuť. Okrem toho, aj keby Súdny dvor potvrdil druhú metódu výpočtu, Všeobecný súd podľa odvolateliek nesprávne vyložil článok 8 ods. 1 nariadenia 2016/1037, keď v bode 81 napadnutého rozsudku uviedol, že „aj keby Komisia nesprávne vychádzala z tretej metódy výpočtu podhodnotenia, argumentácia žalobkýň naďalej nemôže uspieť“, keďže „použitie dvoch ďalších metód umožnilo Komisii posúdiť význam podhodnotenia pre 55 % predaja výrobcov z Únie, teda väčšinu predaja, ktorá bola reprezentatívna pre situáciu na celom trhu“. Z judikatúry Súdneho dvora, ako aj analogicky z článku 2 ods. 4 nariadenia 2016/1036 totiž vyplýva, že cenové podhodnotenie vo výške len 7,4 % stanovené pre polovicu predaja výrobného odvetvia Únie, zatiaľ čo druhá polovica tohto predaja bola opomenutá, nepredstavuje objektívny základ založený na nesporných dôkazoch na účely preukázania celkového cenového podhodnotenia alebo celkového vplyvu na ceny.

59

Komisia a EBB túto argumentáciu odmietajú.

60

Ako vyplýva z bodu 58 tohto rozsudku štvrtý odvolací dôvod v celom rozsahu závisí od dôvodnosti druhého a tretieho odvolacieho dôvodu. Vychádza totiž z predpokladu, ktorý odvolateľky uviedli v rámci svojho druhého a tretieho odvolacieho dôvodu, že Všeobecný súd nesprávne potvrdil dôvodnosť druhej a tretej metódy výpočtu cenového podhodnotenia.

61

V dôsledku toho treba zamietnuť aj štvrtý odvolací dôvod v rozsahu, v akom sa má zamietnuť druhý a tretí odvolací dôvod.

62

Odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd skreslil dôkazy, ktoré mu boli predložené, keď v bode 226 napadnutého rozsudku uviedol, že „subvencie neboli poskytnuté na základe vyrobených, vyvezených alebo prepravených množstiev“ – čo by ho viedlo k nesprávnemu záveru, že použitie metódy rozdelenia stanovenej v článku 7 ods. 2 nariadenia 2016/1037 bolo z právneho hľadiska správne. Z bodov 189 a 220 napadnutého rozsudku totiž vyplýva, že Všeobecný súd mal k dispozícii dôkazy o tom, že platby uskutočnené v rámci schémy Fondu boli poskytnuté s ohľadom na množstvá prepravené alebo dodané odvolateľkami.

63

Odvolateľky dodávajú, že skutočnosť, že oznámenie Komisie s názvom „Výpočet výšky subvencií pri prešetrovaní vyrovnávacích ciel“ [neoficiálny preklad] stanovuje, že „v prípade iných subvencií, než sú subvencie na vývoz, sa ako menovateľ musí použiť celkový predaj (domáci a na vývoz), keďže tieto subvencie sa poskytujú tak na domáci predaj, ako aj na predaj na vývoz“ [neoficiálny preklad], nič nemení na nemožnosti použiť rozdelenie založené na „objeme výroby, predaja alebo vývozu dotknutých výrobkov“, sa Komisia v tejto súvislosti nemôže odkloniť od textu vyššej právnej sily, v tomto prípade od článku 7 ods. 2 nariadenia 2016/1037.

64

Komisia, ako aj EBB navrhujú tento odvolací dôvod zamietnuť.

65

Podľa článku 7 ods. 2 nariadenia 2016/1037, ak subvencia nie je poskytnutá na základe vyrobených, vyvezených alebo prepravených množstiev, výška napadnuteľnej subvencie sa určí tak, že hodnota celej subvencie sa rozdelí podľa objemu výroby, predaja alebo vývozu dotknutých výrobkov počas obdobia prešetrovania nároku na poskytnutie subvencie.

66

Odvolateľky svojou argumentáciou spochybňujú potvrdenie existencie hypotézy, na ktorej je založené toto ustanovenie, Všeobecným súdom v prejednávanej veci.

67

V tejto súvislosti treba však pripomenúť, že ak sa podľa ustálenej judikatúry účastníkovi umožní predložiť dôvod alebo tvrdenia, ktoré neboli predložené v konaní pred Všeobecným súdom, po prvýkrát v konaní pred Súdnym dvorom, povolí sa mu predložiť Súdnemu dvoru, ktorý má obmedzené právomoci v odvolacom konaní, spor v širšom rozsahu, ako bol spor, ktorým sa zaoberal Všeobecný súd. V rámci odvolacieho konania je totiž právomoc Súdneho dvora obmedzená na posúdenie právneho riešenia žalobných dôvodov a tvrdení prejednávaných na prvom stupni (rozsudok z 8. novembra 2016, BSH/EUIPO, C‑43/15 P, EU:C:2016:837, bod 43 a citovaná judikatúra).

68

Treba však konštatovať, že odvolateľky pred Všeobecným súdom neuviedli nijaké tvrdenie, ktoré by jasným a presným spôsobom smerovalo k spochybneniu existencie predpokladu, z ktorého vychádza článok 7 ods. 2 nariadenia 2016/1037, hoci Komisia v odôvodneniach 194 až 196 sporného nariadenia výslovne poukázala na existenciu tohto predpokladu v odpovedi na tvrdenie ďalšej zainteresovanej strany.

69

V bodoch 132 až 135 svojej žaloby na prvom stupni sa odvolateľky naopak uspokojili s tvrdením, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď rozdelila platby z Fondu podľa celkového obratu pochádzajúceho z bionafty, pričom sa domnievali, že Komisia nezohľadnila ich tvrdenie, podľa ktorého tieto platby možno rozdeliť len podľa predaja uskutočneného na vnútroštátnom trhu, a nie podľa vývozu do Únie, keďže uvedené platby boli odôvodnené len týmto predajom.

70

Za týchto podmienok odvolateľky nemôžu Všeobecnému súdu na jednej strane vytýkať, že v prejednávanej veci svoje preskúmanie piateho žalobného dôvodu, ktorý uviedli v prvostupňovom konaní, založil na existencii hypotézy uvedenej v bode 66 tohto rozsudku, a na druhej strane uviesť tvrdenia založené na neexistencii tohto predpokladu po prvýkrát pred Súdnym dvorom.

71

Piaty odvolací dôvod sa preto musí odmietnuť ako neprípustný.

72

Odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd nesprávne vyložil ich žalobu v prvostupňovom konaní, keď v bode 228 napadnutého rozsudku konštatoval, že „Komisia tým, že v [spornom] nariadení neodpovedala na ich tvrdenie, podľa ktorého mala byť výška subvencie rozdelená podľa ich celkového obratu, porušila svoju povinnosť odôvodnenia“. V skutočnosti, ako vyplýva z bodu 134 tejto žaloby, výhrada odvolateliek založená na porušení povinnosti odôvodnenia sa týkala skutočnosti, že platby z Fondu boli rozdelené podľa predaja do Únie, a nie okolnosti, že neboli rozdelené podľa celkového obratu.

73

Okrem toho tvrdenie odvolateliek spočívajúce v tom, že subsidiárne tvrdia, že keď platby získané len za predaj bionafty na indonézskom domácom trhu možno rozdeliť podľa predaja bionafty na vývoz, „pretože peniaze sú zameniteľný tovar“, potom sa tieto platby musia rozdeliť podľa celkového predaja, nie je len jednoduchým procesným tvrdením, ale hmotnoprávnym tvrdením. V tejto súvislosti vzhľadom na kvalifikačný výraz „[primerane]“ v znení článku 7 ods. 2 nariadenia 2016/1037, keď Všeobecný súd v bode 227 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že „prístup spočívajúci v zohľadnení celkového obratu z predaja bionafty je vhodný, a teda sa nejaví ako zjavne nesprávny“, bez toho, aby skúmal, či alebo prečo to tak je, nesprávne vyložil a uplatnil tento článok 7 ods. 2.

74

Komisia a EBB tieto tvrdenia odmietajú.

75

Ako uvádzajú odvolateľky v rámci prvej časti tohto odvolacieho dôvodu zhrnutej v bode 72 tohto rozsudku, z bodu 134 prvostupňovej žaloby vyplýva, že výhrada odvolateliek založená na tom, že Komisia porušila povinnosť odôvodnenia, sa totiž týkala skutočnosti, že platby z Fondu boli rozdelené podľa predaja do Únie, a nie okolnosti, že neboli rozdelené podľa celkového obratu zahŕňajúceho tak bionaftu, ako aj iné výrobky.

76

Práve vzhľadom na tento posledný uvedený aspekt však Všeobecný súd v bodoch 228 až 234 napadnutého rozsudku preskúmal a následne zamietol výhradu založenú na porušení povinnosti odôvodnenia.

77

Je však potrebné pripomenúť, že ak odôvodnenie rozsudku Všeobecného súdu vykazuje porušenie práva Únie, ale jeho výroková časť sa napriek tomu javí ako dôvodná z iných právnych dôvodov, odvolanie musí byť zamietnuté (rozsudok z 22. septembra 2020, Rakúsko/Komisia, C‑594/18 P, EU:C:2020:742, bod 47 a citovaná judikatúra).

78

Napriek pochybeniu uvedenému v bode 76 tohto rozsudku, Všeobecný súd poskytol dostatočnú a správnu odpoveď na dve tvrdenia uvedené na podporu tohto odvolacieho dôvodu, pokiaľ ide o ich podstatu. Po prvé sa v bode 226 napadnutého rozsudku totiž správne domnieval, že v rozsahu, v akom subvencie neboli poskytnuté na základe vyrobených, vyvezených alebo prepravených množstiev, Komisia tým, že rozdelila sumy týchto subvencií podľa celkového obratu generovaného z predaja dotknutého výrobku, konkrétne bionafty, počas obdobia prešetrovania, konala v súlade s článkom 7 ods. 2 nariadenia 2016/1037. Okrem toho je tiež správne, že Všeobecný súd po druhé v bode 231 napadnutého rozsudku konštatoval, že zo znenia odôvodnenia 81 dočasného nariadenia, ktorého analýza bola potvrdená sporným nariadením, jasne vyplýva, že rozdelenie sa uskutočnilo v súlade s článkom 7 ods. 2 nariadenia 2016/1037, ktorý stanovuje rozdelenie hodnoty celej subvencie podľa objemu výroby, predaja alebo vývozu „dotknutých výrobkov“, ktorými je v prejednávanej veci bionafta.

79

Zo samotného znenia článku 7 ods. 2 nariadenia 2016/1037 totiž vyplýva, že za predpokladu stanoveného v tomto ustanovení výška napadnuteľnej subvencie sa určí tak, že hodnota celej subvencie sa rozdelí podľa objemu výroby, predaja alebo vývozu „dotknutých výrobkov“, s vylúčením ostatných výrobkov prípadne predaných dotknutými spoločnosťami. Okrem toho sa nejaví ako zjavne nesprávne domnievať sa, ako to urobil Všeobecný súd v bode 226 napadnutého rozsudku, že platby z Fondu neobmedzovali svoje účinky na indonézsky domáci trh, ale predstavovali podporu pre výrobcov bionafty a mohli im tiež poskytovať výhodu pri predaji na vývoz.

80

Za týchto podmienok treba zamietnuť aj šiesty odvolací dôvod, a teda odvolanie v celom rozsahu.

81

Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania.

82

Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe článku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

83

Keďže odvolateľky nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené rozhodnúť, že znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii a EBB, v súlade s ich návrhmi.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto: