Právny rámec

Nariadenie (ES) č. 139/2004

Nariadenie (ES) č. 802/2004

Usmernenia o horizontálnych fúziách

Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie

Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok

Návrhy účastníkov konania

O odvolaní

O prvom odvolacom dôvode

O prvej časti prvého odvolacieho dôvodu

– Argumentácia účastníkov konania

– Posúdenie Súdnym dvorom

O druhej časti prvého odvolacieho dôvodu

– Argumentácia účastníkov konania

– Posúdenie Súdnym dvorom

O druhom odvolacom dôvode

O prvej časti druhého odvolacieho dôvodu

– Argumentácia účastníkov konania

– Posúdenie Súdnym dvorom

O druhej časti druhého odvolacieho dôvodu

– Argumentácia účastníkov konania

– Posúdenie Súdnym dvorom

O tretej časti druhého odvolacieho dôvodu

– Argumentácia účastníkov konania

– Posúdenie Súdnym dvorom

O štvrtej časti druhého odvolacieho dôvodu

– Argumentácia účastníkov konania

– Posúdenie Súdnym dvorom

O treťom odvolacom dôvode

O prvej časti tretieho odvolacieho dôvodu

– Argumentácia účastníkov konania

– Posúdenie Súdnym dvorom

O druhej časti tretieho odvolacieho dôvodu

– Argumentácia účastníkov konania

– Posúdenie Súdnym dvorom

O tretej časti tretieho odvolacieho dôvodu

– Argumentácia účastníkov konania

– Posúdenie Súdnym dvorom

O štvrtej časti tretieho odvolacieho dôvodu

– Argumentácia účastníkov konania

– Posúdenie Súdnym dvorom

O piatej časti tretieho odvolacieho dôvodu

– Argumentácia účastníkov konania

– Posúdenie Súdnym dvorom

O šiestej časti tretieho odvolacieho dôvodu

– Argumentácia účastníkov konania

– Posúdenie Súdnym dvorom

O štvrtom odvolacom dôvode

Argumentácia účastníkov konania

Posúdenie Súdnym dvorom

O piatom odvolacom dôvode

Argumentácia účastníkov konania

Posúdenie Súdnym dvorom

O trovách

1

Spoločnosť thyssenkrupp AG sa svojím odvolaním domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 22. júna 2022, thyssenkrupp/Komisia (T‑584/19, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2022:386), ktorým Všeobecný súd zamietol jej žalobu na zrušenie rozhodnutia Komisie C(2019) 4228 final z 11. júna 2019, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom a Dohodou o EHP (vec M.8713 – Tata Steel/thyssenkrupp/JV (ďalej len „sporné rozhodnutie“).

2

Odôvodnenie 25 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (ďalej len „nariadenie ES o koncentráciách“) (Ú. v. EÚ L 24, 2004, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40) stanovuje:

3

Článok 2 nariadenia č. 139/2004, nazvaný „Posudzovanie koncentrácií“, stanovuje:

„1.   Koncentrácie v pôsobnosti tohto nariadenia sa na účely určenia ich zlučiteľnosti so spoločným trhom posudzujú v súlade so zámermi tohto nariadenia a s týmito ustanoveniami.

Pri posudzovaní [Európska k]omisia zohľadní:

2.   Koncentrácia, ktorá značne nenaruší účinnú hospodársku súťaž na spoločnom trhu alebo jeho podstatnej časti, najmä v dôsledku vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia, sa vyhlási za zlučiteľnú so spoločným trhom.

3.   Koncentrácia, ktorá značne naruší účinnú hospodársku súťaž na spoločnom trhu alebo jeho podstatnej časti, najmä v dôsledku vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia, sa vyhlási za nezlučiteľnú so spoločným trhom.

4.   V rozsahu, v ktorom je cieľom alebo účinkom vytvorenia spoločného podniku, predstavujúceho koncentráciu podľa článku 3, koordinácia súťažného správania podnikov, ktoré zostávajú nezávislé, sa táto koordinácia hodnotí v súlade s kritériami uvedenými v článku [101] ods. 1 a 3 [ZFEÚ], s cieľom stanoviť, či je alebo nie je toto konanie zlučiteľné so spoločným trhom.

5.   Pri tomto posudzovaní Komisia zohľadní najmä:

4

Článok 3 tohto nariadenia, nazvaný „Definícia koncentrácie“, v odseku 1 písm. b) a odseku 4 uvádza:

„1.   Za vznik koncentrácie sa považuje, ak je trvalá zmena kontroly spôsobená:

…

…

4.   Vytvorenie spoločného podniku, ktorý trvalo vykonáva všetky funkcie samostatného hospodárskeho subjektu je koncentráciou v zmysle odseku 1 písm. b).“

5

Článok 4 uvedeného nariadenia s názvom „Predbežné oznamovanie koncentrácií a postúpenie pred oznámením na žiadosť oznamujúcich osôb“ v odseku 1 stanovuje:

„Koncentrácie s významom pre celé spoločenstvo definované v tomto nariadení sa oznámia Komisii pred ich uskutočnením a po uzatvorení zmluvy, uskutočnení verejnej ponuky alebo nadobudnutí kontrolného podielu.

Oznámenie je možné podať aj keď účastníci koncentrácie vyjadria voči Komisii svoju skutočnú vôľu uzatvoriť zmluvu, alebo v prípade verejnej ponuky, ak verejne oznámia svoj úmysel uskutočniť takúto ponuku, pokiaľ bude výsledkom takejto zmluvy alebo ponuky koncentrácia s významom pre celé spoločenstvo.

Na účely tohto nariadenia znamená výraz ‚oznámená koncentrácia‘ aj zamýšľané koncentrácie oznámené podľa druhého pododseku. Na účely odsekov 4 a 5 tohto článku výraz ‚koncentrácia‘ znamená aj zamýšľanú koncentráciu v zmysle druhého pododseku.“

6

Článok 6 toho istého nariadenia s názvom „Posudzovanie oznámenia a začatie konania“, v odseku 1 písm. c):

„Komisia posudzuje oznámenie bezodkladne po jeho doručení.

…

7

Článok 8 nariadenia č. 139/2004, nazvaný „Rozhodovacie právomoci Komisie“, v odsekoch 2 a 3 uvádza:

„2.   Ak Komisia zistí, že v dôsledku zmien zo strany účastníkov koncentrácie oznámená koncentrácia spĺňa kritérium ustanovené v článku 2 ods. 2 a v prípadoch uvedených v článku 2 ods. 4 kritériá ustanovené v článku [101] ods. 3 [ZFEÚ], vydá rozhodnutie, ktorým vyhlási koncentráciu za zlučiteľnú so spoločným trhom.

Komisia môže pripojiť k svojmu rozhodnutiu podmienky a povinnosti, ktorými sa má zabezpečiť, aby účastníci koncentrácie splnili záväzky, ktoré prijali voči Komisii s cieľom, aby bola koncentrácia zlučiteľná so spoločným trhom.

Rozhodnutie, ktorým sa vyhlási koncentrácia za zlučiteľnú, sa vzťahuje tiež na obmedzenia priamo spojené s uskutočnením koncentrácie alebo potrebné na jej uskutočnenie.

3.   Ak Komisia zistí, že oznámená koncentrácia spĺňa kritérium ustanovené v článku 2 ods. 3 alebo v prípadoch uvedených v článku 2 ods. 4 nespĺňa kritériá ustanovené v článku [101] ods. 3 [ZFEÚ], vydá rozhodnutie, ktorým vyhlási koncentráciu za nezlučiteľnú so spoločným trhom.“

8

Článok 11 tohto nariadenia, nazvaný „Žiadosti o informácie“, v odseku 1 uvádza:

„Pri výkone povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia môže Komisia formou žiadosti alebo rozhodnutia požadovať od osôb uvedených v článku 3 ods. 1 písm. b), ako aj od podnikov a združení podnikov, aby poskytli všetky potrebné informácie.“

9

Článok 14 uvedeného nariadenia, nazvaný „Pokuty“, v odseku 1 písm. c) uvádza:

„Komisia môže rozhodnutím uložiť osobám uvedeným v článku 3 ods. 1 písm. b), podnikom alebo združeniam podnikov pokuty až do výšky 1 % celkového obratu podniku alebo združenia podnikov v zmysle článku 5, ak úmyselne alebo z nedbalosti:

…

10

Článok 15 toho istého nariadenia, nazvaný „Penále“, v odseku 1 písm. a) uvádza:

„Komisia môže rozhodnutím uložiť osobám uvedeným v článku 3 ods. 1 písm. b), podnikom alebo združeniam podnikov penále až do výšky 5 % priemerného denného celkového obratu podniku alebo združenia podnikov v zmysle článku 5 za každý pracovný deň omeškania počínajúc dňom stanoveným v rozhodnutí, aby ich prinútila:

…“

11

Nariadenie Komisie (ES) č. 802/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 139/2004 (Ú. v. EÚ L 133, 2004, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 88), zmenené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 1269/2013 z 5. decembra 2013 (Ú. v. EÚ L 336, 2013, s. 1) v článku 13 ods. 2 uvádzalo:

„Komisia musí adresovať písomne svoje námietky oznamujúcim stranám.

Komisia musí pri oznámení námietok stanoviť lehotu, v ktorej môžu oznamujúce strany písomne informovať Komisiu o svojich pripomienkach.

Komisia musí písomne informovať ostatné zúčastnené strany o týchto námietkach.

Komisia tiež musí stanoviť lehotu, v ktorej môžu tieto ostatné zúčastnené strany písomne informovať Komisiu o svojich pripomienkach.

Komisia nie je povinná brať do úvahy pripomienky, ktoré obdržala po uplynutí lehoty, ktorú stanovila.“

12

Body 14, 16, 19 až 21, 28, 32 až 35, 37 a 38 oznámenia Komisie s názvom „Usmernenia na posudzovanie horizontálnych fúzií podľa nariadenia Rady o kontrole koncentrácií medzi podnikmi“ (Ú. v. EÚ C 31, 2004, s. 5; Mim. vyd. 08/003, s. 10, ďalej len „usmernenia o horizontálnych fúziách“) uvádzajú:

„III. Podiel na trhu a úrovne koncentrácie

…

…

Úrovne HHI

…

IV. Možné vplyvy horizontálnych fúzií na obmedzenie súťaže

Účastníci fúzie sú priami konkurenti

…

Je nepravdepodobné, že konkurenti zvýšia ponuku, ak sa zvýši cena

…

Fúzia odstráni dôležitú konkurenčnú silu

13

Okolnosti predchádzajúce sporu sú opísané v bodoch 1 až 23 napadnutého rozsudku a možno ich zhrnúť nasledujúcim spôsobom.

14

thyssenKrupp je nemecká spoločnosť, ktorá vykonáva svoju činnosť v oblasti výroby plochých výrobkov z uhlíkovej ocele, služieb v oblasti materiálov, technológie výťahov, priemyselných riešení a technológie súčiastok. Táto spoločnosť je jedným z hlavných európskych výrobcov plochej uhlíkovej ocele a svoju činnosť vykonáva v celom reťazci zhodnotenia plochej uhlíkovej ocele, od výroby primárnej ocele po hotové výrobky s povrchovou úpravou. Vyrába a dodáva tak sortiment plochých výrobkov z uhlíkovej ocele vrátane ocele valcovanej za tepla, ocele valcovanej za studena, ocele s kovovou povrchovou úpravou a valcovanej ocele na balenie, galvanizovanej ocele, ocele s organickou povrchovou úpravou, elektrickej ocele s orientovanými zrnami (ďalej len „GOES“) a elektrickej ocele s neorientovanými zrnami. Činnosti spoločnosti thyssenkrupp sa zameriavajú na Nemecko a všetky jej integrované závody sa nachádzajú v Duisburgu (Nemecko), ale vlastní aj dokončovacie závody v Európskom hospodárskom priestore (EHP), najmä vo Francúzsku, Nemecku a v Španielsku.

15

Tata Steel Ltd (ďalej len „TSE“) je indická spoločnosť, ktorá vykonáva svoju činnosť v oblasti ťažby uhlia a železnej rudy, výroby oceliarskych výrobkov a predaja týchto výrobkov po celom svete. TSE okrem toho vyrába ferozliatiny, ako aj súvisiace minerály a vyrába niektoré ďalšie výrobky, ako napríklad poľnohospodársky materiál a ložiská. TSE konkrétne vyrába a predáva sortiment výrobkov z uhlíkovej ocele vrátane ocele valcovanej za tepla, ocele valcovanej za studena, ocele s kovovou povrchovou úpravou a valcovanej ocele na balenie, galvanizovanej ocele a ocele s organickou povrchovou úpravou, ako aj GOES a elektrickej ocele s neorientovanými zrnami. TSE vyrába aj ďalšie nadväzujúce výrobky, ako sú rúry z uhlíkovej ocele a oceľové komponenty pre stavebníctvo. Závody spoločnosti TSE sa nachádzajú najmä v Spojenom kráľovstve a Holandsku, ale vlastní aj niekoľko dokončovacích závodov inde v Európe, najmä v Belgicku, vo Francúzsku, v Nemecku a vo Švédsku.

16

Dňa 25. septembra 2018 thyssenkrupp a TSE (ďalej spoločne len „účastníci plánovanej koncentrácie“) oznámili Komisii v súlade s článkom 4 ods. 1 nariadenia č. 139/2004 plán koncentrácie (ďalej len „plánovaná koncentrácia“), ktorou by získali spoločnú kontrolu nad novozaloženým spoločným podnikom (ďalej len „JV“) v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) a článku 3 ods. 4 tohto nariadenia.

17

V súlade s plánovanou koncentráciou by JV vykonával svoju činnosť v oblasti výroby plochej uhlíkovej ocele a výrobkov z elektrickej ocele. Každý z účastníkov plánovanej koncentrácie mal previesť na JV svoje činnosti a výrobné aktíva plochej uhlíkovej ocele a elektrickej ocele v Európe. Služby oceliarne thyssenkrupp sa mali tiež previesť na JV. Okrem toho každý z účastníkov plánovanej koncentrácie mal byť držiteľom 50 % akcií JV. Žiadnemu z týchto účastníkov nebolo priznané relevantné právo veta, ktorým by nedisponoval druhý účastník, a teda spoločne by kontrolovali spoločný podnik. JV by trvalo plnil všetky funkcie samostatného hospodárskeho subjektu s vlastnou prítomnosťou na trhu, a to tak na vstupe, ako aj na výstupe. JV by teda bol plne funkčným spoločným podnikom.

18

Rozhodnutím z 20. októbra 2018 sa Komisia domnievala, že plánovaná koncentrácia vyvoláva vážne pochybnosti, pokiaľ ide o jej zlučiteľnosť s vnútorným trhom, a rozhodla sa začať podrobné preskúmanie v súlade s článkom 6 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 139/2004.

19

Dňa 13. februára 2019 Komisia prijala oznámenie námietok, v ktorom dospela k záveru, že plánovaná koncentrácia by značne narušila účinnú hospodársku súťaž na podstatnej časti vnútorného trhu v zmysle článku 2 nariadenia č. 139/2004.

20

Dňa 27. februára 2019 účastníci plánovanej koncentrácie predložili Komisii svoju odpoveď na oznámenie námietok. Potvrdili, že nežiadajú o vypočutie.

21

Komisia im 20. marca 2019 zaslala list, v ktorom uviedla skutočnosti a dôkazy potvrdzujúce námietky uvedené v oznámení námietok. Účastníci plánovanej koncentrácie predložili svoje pripomienky k tomuto listu 25. marca 2019.

22

Dňa 1. apríla 2019 účastníci plánovanej koncentrácie predložili záväzky v súlade s článkom 8 ods. 2 nariadenia č. 139/2004 s cieľom vyriešiť problémy hospodárskej súťaže uvedené v oznámení námietok.

23

Dňa 23. apríla 2019 títo účastníci predložili revidované záväzky.

24

V priebehu správneho konania Komisia okrem žiadostí o informácie zaslaných účastníkom plánovanej koncentrácie nadviazala kontakt s určitým počtom účastníkov trhu, najmä so zákazníkmi a konkurentmi účastníkov plánovanej koncentrácie, a v súlade s článkom 11 nariadenia č. 139/2004 ich požiadala o poskytnutie informácií. Rovnako došlo k sérii výmen a stretnutí medzi účastníkmi plánovanej koncentrácie a Komisiou. Okrem toho Komisia poskytla týmto účastníkom množstvo dokumentov a niekoľkokrát im umožnila nahliadnuť do spisu.

25

Dňa 11. júna 2019 Komisia na základe článku 8 ods. 3 nariadenia č. 139/2004 prijala sporné rozhodnutie, ktorým vyhlásila plánovanú koncentráciu za nezlučiteľnú s vnútorným trhom a EHP.

26

V tomto rozhodnutí Komisia uviedla úvahy týkajúce sa najmä relevantných trhov, účinkov plánovanej koncentrácie v oblasti hospodárskej súťaže a záväzkov účastníkov plánovanej koncentrácie.

27

Pokiaľ ide o relevantné trhy výrobkov, Komisia v odôvodnení 256 sporného rozhodnutia dospela k záveru, že oceľ galvanizovaná za tepla (ďalej len „HDG“) a elektrogalvanizovaná oceľ (ďalej len „EG“) pravdepodobne predstavujú odlišné trhy výrobkov, ale že nebolo potrebné formulovať záver k tejto špecifickej otázke.

28

V odôvodnení 257 tohto rozhodnutia Komisia v podstate dospela k záveru, že výroba a dodávka HDG automobilovému priemyslu (ďalej len „Auto HDG“) predstavovali trh výrobkov odlišný od trhu výroby a dodávok HDG pre iné aplikácie.

29

V odôvodnení 301 uvedeného rozhodnutia Komisia dospela k záveru, že výroba a dodávka pocínovaného plechu (ďalej len „TP“) a elektrolyticky chrómovanej ocele (ďalej len „ECCS“) určených na balenie predstavujú samostatné trhy výrobkov.

30

V odôvodnení 302 toho istého rozhodnutia Komisia okrem iného dospela k záveru, že výroba a dodávka valcovanej ocele určenej na balenie tiež predstavovala odlišný trh výrobkov.

31

Pokiaľ ide o dotknuté geografické trhy, Komisia sa v odôvodnení 456 sporného rozhodnutia v podstate domnievala, že relevantný geografický trh výroby a dodávok Auto HDG sa rozprestieral nanajvýš na EHP a že okrem toho existovali dôkazy o geografickom rozlíšení v rámci EHP.

32

V odôvodnení 457 sporného rozhodnutia Komisia konštatovala, že predmetné geografické trhy pre výrobu a dodávku TP, ECCS a valcovanej ocele určených na balenie sa rozprestierajú nanajvýš na EHP.

33

Pokiaľ ide o účinky plánovanej koncentrácie na hospodársku súťaž, Komisia sa v odôvodneniach 1250 a 1669 sporného rozhodnutia domnievala, že koncentrácia by značne narušila účinnú hospodársku súťaž, pokiaľ ide o výrobu a dodávku Auto HDG v EHP z dôvodu nekoordinovaných horizontálnych účinkov vyplývajúcich z odstránenia silného konkurenčného obmedzenia.

34

V odôvodneniach 1416, 1417, 1419 a 1670 sporného rozhodnutia sa Komisia tiež domnievala, že plánovaná koncentrácia by viedla k značnému narušeniu účinnej hospodárskej súťaže, pokiaľ ide o výrobu a dodávku TP a valcovanej ocele určených na balenie v EHP, pretože vytvárala dominantné postavenie na predmetných trhoch. V tejto súvislosti Komisia spresnila, že v každom prípade by plánovaná koncentrácia mala aj nekoordinované horizontálne účinky, pokiaľ ide o výrobu a dodávky TP a valcovanej ocele určených na balenie v EHP, vyplývajúce z odstránenia silného konkurenčného obmedzenia.

35

V odôvodneniach 1418, 1419 a 1671 sporného rozhodnutia Komisia konštatovala, že plánovaná koncentrácia by značne narušila účinnú hospodársku súťaž, pokiaľ ide o výrobu a dodávku ECCS určenej na balenie v EHP z dôvodu nekoordinovaných horizontálnych účinkov vyplývajúcich z odstránenia silného konkurenčného obmedzenia.

36

Pokiaľ ide o záväzky ponúkané účastníkmi plánovanej koncentrácie, Komisia v odôvodneniach 1668 a 1672 sporného rozhodnutia dospela k záveru, že tieto záväzky úplne neodstránili značné narušenia účinnej hospodárskej súťaže vyplývajúce z plánovanej koncentrácie, pokiaľ ide na jednej strane o oceľ povrchovo upravenú kovom (TP a ECCS), ako aj valcovanú oceľ určenú na balenie v EHP, a na druhej strane pokiaľ ide o Auto HDG v EHP, a že tieto záväzky neboli úplné ani účinné vo všetkých ohľadoch. Okrem toho sa Komisia domnievala, že s požadovaným stupňom istoty nebolo možné dospieť k záveru, že činnosť JV by bola životaschopná v rámci plánovanej nápravnej štruktúry.

37

V dôsledku toho Komisia vyhlásila plánovanú koncentráciu za nezlučiteľnú s vnútorným trhom.

38

Návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 22. augusta 2019 podala thyssenkrupp žalobu o zrušenie sporného rozhodnutia.

39

Na podporu tejto žaloby thyssenkrupp uviedla osem žalobných dôvodov.

40

Prvý žalobný dôvod bol založený na procesných pochybeniach, nesprávnych právnych posúdeniach a zjavne nesprávnych posúdeniach týkajúcich sa vymedzenia trhov Auto HDG, ako aj ocele určenej na balenie. Druhý žalobný dôvod bol založený na procesných pochybeniach, nesprávnych právnych posúdeniach a zjavne nesprávnych posúdeniach týkajúcich sa vymedzenia geografických trhov Auto HDG, ako aj ocele určenej na balenie. Tretí žalobný dôvod bol založený na procesných pochybeniach, nesprávnych právnych posúdeniach a zjavne nesprávnych posúdeniach týkajúcich sa záveru o existencii značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže na údajnom trhu Auto HDG. Štvrtý žalobný dôvod bol založený na procesných pochybeniach, nesprávnych právnych posúdeniach a zjavne nesprávnych posúdeniach týkajúcich sa záveru o existencii značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže na údajných trhoch TP, ECCS a valcovanej ocele určených na balenie. Piaty žalobný dôvod bol založený na procesných pochybeniach a zjavne nesprávnych posúdeniach nápravných opatrení navrhovaných účastníkmi plánovanej koncentrácie. Šiesty žalobný dôvod bol založený na nedostatku odôvodnenia sporného rozhodnutia, pokiaľ ide o GOES. Siedmy žalobný dôvod bol založený na procesnej chybe spočívajúcej v tom, že od účastníkov trhu sa nevyžadovali odpovede na žiadosti o informácie. Ôsmy žalobný dôvod bol založený na nesprávnych posúdeniach, pokiaľ ide o analýzu koncentrácie, ktorá viedla k vydaniu rozhodnutia zo 7. mája 2018, vec COMP/M.8.444 ArcelorMittal/Ilva (ďalej len „vec AM/Ilva“) po údajnom neúspechu tejto koncentrácie.

41

Všeobecný súd napadnutým rozsudkom zamietol všetky tieto žalobné dôvody a v dôsledku toho aj žalobu thyssenkrupp v celom rozsahu.

42

thyssenkrupp navrhuje, aby Súdny dvor:

43

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

44

Na podporu svojho odvolania thyssenkrupp uvádza päť odvolacích dôvodov.

45

Prvý odvolací dôvod je založený na viacerých nesprávnych právnych posúdeniach týkajúcich sa najmä definície odlišného trhu výrobkov pre Auto HDG, definície predmetného geografického trhu, posúdenia motivácie spoločnosti ArcelorMittal (ďalej len „AM“) vyvíjať konkurenčné obmedzenie na zvýšenie cien po koncentrácii, prípadnej existencie značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže, ako aj úrovne dôkazu uplatniteľnej na Komisiu. Druhý odvolací dôvod je v podstate založený na tom, že Všeobecný súd sa v prvom rade dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení v súvislosti s určením trhov Auto HDG a valcovanej ocele. Ďalej nesprávne zamietol niektoré tvrdenia spoločnosti thyssenkrupp ako neúčinné. Napokon nerozhodol o niektorých výhradách uvedených v žalobe na prvom stupni, pretože nesprávne pochopil výhrady, ktoré vzniesla spoločnosť thyssenkrupp. Tretí odvolací dôvod je po prvé založený na nesprávnom výklade článku 2 nariadenia č. 139/2004, ako aj jeho odôvodnenia 25, a na tom, že Všeobecný súd sa nesprávne domnieval, že Komisia sa na podporu svojich dvoch teórií narušenia hospodárskej súťaže mohla opierať o rovnaké faktory. Po druhé Všeobecný súd v podstate nesprávne vyložil pojem „dôležitá konkurenčná sila“. Po tretie nesprávne vyložil pojem „priami konkurenti“. Po štvrté Všeobecný súd sa dopustil viacerých nesprávnych posúdení týkajúcich sa prípadného správania AM po uskutočnení plánovanej koncentrácie a otázky, či tento podnik mohol byť považovaný za realizovateľnú alternatívu pre kupujúcich TP alebo ECCS. Po piate Všeobecný súd sa dopustil viacerých nesprávnych posúdení týkajúcich sa vplyvu dovozov výrobkov Auto HDG a ocele určených na balenie na hospodársku súťaž. Po šieste Všeobecný súd skreslil niektoré dôkazy a dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia pri svojom výkone súdneho preskúmania výpočtu HHI, pokiaľ ide o trhy HDG, TP a ECCS. Štvrtý odvolací dôvod je založený jednak na tom, že Všeobecný súd skreslil niektoré dôkazy, keď nerozhodol o argumentácii thyssenkrupp, a jednak na tom, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že Komisia neporušila právo spoločnosti thyssenkrupp na obhajobu. Piaty odvolací dôvod je v podstate založený na tom, že Všeobecný súd nerozhodol o siedmom žalobnom dôvode v prvostupňovom konaní, pretože tento žalobný dôvod nesprávne pochopil.

46

Spoločnosť thyssenKrupp tvrdí, že Všeobecný súd sa v napadnutom rozsudku dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení, ktoré patria do piatich rôznych právnych kategórií. Po prvé Všeobecný súd nevykonal správne a úplné súdne preskúmanie sporného rozhodnutia. Po druhé tento súd sa obmedzil na zopakovanie a opísanie posúdenia Komisie uvedeného v tomto rozhodnutí. Po tretie Všeobecný súd sa stotožnil s posúdením Komisie a nevykonal svoje vlastné posúdenie. Po štvrté Všeobecný súd citoval dôkazy bez toho, aby ich preskúmal. Po piate Všeobecný súd sa nevyjadril k relevantným bodom alebo dôvodom.

47

thyssenkrupp tak predkladá tabuľku, ktorá schematicky uvádza viac ako 70 bodov napadnutého rozsudku, jednotlivé kategórie chýb, ako aj tému dotknutú každým údajným pochybením.

48

V tomto kontexte thyssenkrupp tým, že v podstate uvádza päť konkrétnych príkladov nesprávneho právneho posúdenia, ktorého sa mal dopustiť Všeobecný súd, uvádza päť konkrétnych výhrad.

49

Po prvé thyssenkrupp tvrdí, že v bodoch 58 až 63 napadnutého rozsudku, ktoré sa týkajú vymedzenia niektorých relevantných trhov, Všeobecný súd nevykonal posúdenie niektorých odôvodnení sporného rozhodnutia, ale obmedzil sa na to, že tieto odôvodnenia viackrát zopakoval. Všeobecný súd teda nepreskúmal, či odôvodnenie Komisie bolo správne, a neodôvodnil ani túto neexistenciu posúdenia.

50

Po druhé Všeobecný súd tým, že v bodoch 80 až 85 napadnutého rozsudku zamietol argumentáciu spoločnosti thyssenkrupp, ktorou sa snažila preukázať, že Komisia mala uplatniť test „Small but Significant and Non‑transitory Increase in Price (SSNIP)“, test založený na malom, ale významnom a nie prechodnom zvýšení cien (ďalej len „test SSNIP“), na posúdenie zastupiteľnosti na strane ponuky na trhoch HDG, nepreskúmal posúdenie Komisie v tomto bode, ale jednoducho ho iba zopakoval.

51

Po tretie Všeobecný súd v bodoch 186 až 189 napadnutého rozsudku len zhrnul odôvodnenia Komisie uvedené v spornom rozhodnutí bez toho, aby vykonal svoje vlastné posúdenie, čo ho viedlo k nesprávnemu záveru, že existoval súbor dôkazov preukazujúcich, že konštatovania Komisie boli platné a že táto inštitúcia implicitne zohľadnila námietky spoločnosti thyssenkrupp.

52

Po štvrté thyssenkrupp sa domnieva, že v bodoch 279 a 283 tohto rozsudku sa Všeobecný súd nesprávne domnieval, že Komisia nebola povinná posúdiť ekonomické dôkazy, ktoré jej boli predložené, ani preukázať svoju teóriu narušenia hospodárskej súťaže. Thyssenkrupp tvrdí, že Všeobecný súd sa v každom prípade dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 279 napadnutého rozsudku konštatoval, že konkrétne a dostupné ekonomické dôkazy o perspektívnych účinkoch plánovanej koncentrácie možno ignorovať. Všeobecný súd sa nemôže domnievať, že vzhľadom na zásadu voľného hodnotenia dôkazov v práve Únie neexistencia ekonomických štúdií preukazujúcich pravdepodobný vývoj situácie na relevantnom trhu a poukazujúcich na existenciu motivácie účastníkov trhu, ako aj subjektu vzniknutého koncentráciou správať sa určitým spôsobom, nie je sama osebe rozhodujúca.

53

To isté platí aj v situácii, keď sa obchodný záujem podniku musí zohľadniť pri overení, či tento záujem prevažuje v prospech daného správania. „Obchodný záujem podniku“ totiž sám osebe predstavuje zásadne ekonomickú otázku, ktorá si vyžaduje analýzu ekonomických dôkazov a Všeobecný súd nemôže oddeliť túto čisto ekonomickú otázku od preskúmania dostupných ekonomických dôkazov. Navyše nedostatky ekonomických dôkazov v posúdeniach Komisie a Všeobecného súdu predstavujú skreslenie dôkazov, ktorého sa v uvedenom poradí dopustila Komisia a Všeobecný súd.

54

Po piate podľa odvolateľky Všeobecný súd nevykonal úplné preskúmanie sporného rozhodnutia, pretože, ako vyplýva z bodov 279 až 290 napadnutého rozsudku, Všeobecný súd sa obmedzil na preskúmanie konkrétnych otázok.

55

Subsidiárne thyssenkrupp tvrdí, že Všeobecný súd vo všetkých bodoch napadnutého rozsudku citovaných v tabuľke, ktorú predložila, porušil svoju povinnosť odôvodnenia.

56

Komisia spochybňuje tak prípustnosť, ako aj dôvodnosť argumentácie spoločnosti thyssenkrupp.

57

Pokiaľ ide o prípustnosť argumentácie spoločnosti thyssenkrupp prezentovanej schematicky v tabuľke uvádzajúcej body napadnutého rozsudku, kategórie chýb, ako aj predmet dotknutý každým údajným pochybením, treba pripomenúť, že v súlade s ustálenou judikatúrou z článku 256 ods. 1 druhého pododseku ZFEÚ, z článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a z článku 168 ods. 1 písm. d) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vyplýva, že v odvolaní musí byť presne uvedené, ktoré časti rozsudku, ktorého zrušenie sa navrhuje, sa napádajú, ako aj právne tvrdenia, ktoré tento návrh konkrétnym spôsobom podporujú, inak je odvolanie alebo dotknutý odvolací dôvod neprípustné (rozsudok z 28. septembra 2023, QI a i./Komisia a ECB, C‑262/22 P, EU:C:2023:714, bod 71).

58

Odvolací dôvod, ktorého argumentácia nie je dostatočne jasná a presná na to, aby mohol Súdny dvor uskutočniť preskúmanie zákonnosti, nezodpovedá týmto požiadavkám a musí sa vyhlásiť za neprípustný najmä preto, že podstatné okolnosti, na ktorých je tento odvolací dôvod založený, koherentne a zrozumiteľne nevyplývajú zo samotného znenia tohto odvolania, ktoré je v tejto súvislosti formulované nejasne a nejednoznačne. Súdny dvor tiež rozhodol, že odvolanie, ktoré nemá koherentnú štruktúru a ktoré sa obmedzuje na všeobecné tvrdenia a neobsahuje presné údaje týkajúce sa bodov napadnutého rozhodnutia, ktoré by prípadne obsahovali nesprávne právne posúdenie, musí byť zamietnuté ako zjavne neprípustné (rozsudok z 28. septembra 2023, QI a i./Komisia a ECB, C‑262/22 P, EU:C:2023:714, bod 72).

59

Treba však konštatovať, že hoci v prejednávanej veci thyssenkrupp vo svojej tabuľke presne identifikuje body napadnutého rozsudku, ktoré chce svojím prvým odvolacím dôvodom kritizovať, neuvádza presným a konkrétnym spôsobom nesprávne právne posúdenia, ktorých sa údajne dopustil Všeobecný súd v týchto bodoch.

60

Samotné abstraktné a schematické uvedenie viac ako sedemdesiatich bodov napadnutého rozsudku, príslušných kategórií chýb, ako aj predmetu dotknutého každým údajným pochybením nezodpovedá požiadavkám uvedeným v bodoch 57 a 58 tohto rozsudku. V dôsledku toho sa všetky výhrady, ktoré nie sú konkrétne podložené právnymi argumentmi, musia zamietnuť ako neprípustné.

61

Iba päť výhrad, v súvislosti s ktorými thyssenkrupp presne uviedla kritizované časti napadnutého rozsudku a predložila právne argumenty, ktoré konkrétnym spôsobom podporujú jej tvrdenia, možno teda považovať za prípustné.

62

Pokiaľ ide o dôvodnosť prvej výhrady, ktorú uvádza thyssenkrupp a v ktorej tvrdí, že Všeobecný súd v bodoch 58 až 63 napadnutého rozsudku nevykonal svoje vlastné posúdenie tvrdení spoločnosti thyssenkrupp, ale obmedzil sa na to, že viackrát zopakoval niektoré odôvodnenia sporného rozhodnutia bez toho, aby túto absenciu posúdenia odôvodnil, treba konštatovať, že táto výhrada je založená na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku.

63

V bodoch 58 až 70 tohto rozsudku Všeobecný súd preskúmal argumentáciu spoločnosti thyssenkrupp, ktorou táto spoločnosť spochybnila konštatovania Komisie, podľa ktorých na jednej strane „EG a HDG pravdepodobne predstavujú odlišné trhy“ a na druhej strane „výsledok posúdenia z hľadiska hospodárskej súťaže by bol rovnaký, bez ohľadu na to, či by sa konštatovalo, že existuje samostatný trh pre HDG alebo globálny trh s galvanizovanou oceľou (HDG + EG)“. Ako vyplýva z bodu 52 uvedeného rozsudku, ktorý thyssenkrupp nespochybnila, táto spoločnosť pred Všeobecným súdom tvrdila, že tieto konštatovania sú nesprávne z troch dôvodov. Po prvé konkurenti majú pre EG významné rezervné kapacity, ktorých zahrnutie by znížilo podiely účastníkov koncentrácie na kapacite. Po druhé takéto zahrnutie by ukázalo, že rezervné kapacity nie sú slabé a po koncentrácii by sa vo veľkej miere nenachádzali v rukách AM a účastníkov navrhovanej koncentrácie. Po tretie nič neodôvodňuje nezaradenie EG do relevantného trhu Auto HDG.

64

Hoci Všeobecný súd vo svojom posúdení týchto tvrdení odkázal na niektoré odôvodnenia sporného rozhodnutia, nič to nemení na tom, že tak urobil v rámci svojho vlastného preskúmania tohto rozhodnutia a úvah Komisie, ktoré sú v ňom uvedené.

65

Po prvé v bodoch 58 a 59 napadnutého rozsudku sa Všeobecný súd domnieval, že záver Komisie uvedený v odôvodnení 132 sporného rozhodnutia, podľa ktorého nebolo potrebné určiť, či HDG a EG predstavovali navzájom odlišné trhy výrobkov alebo či existoval globálny trh s galvanizovanou oceľou, bol založený na dvoch okolnostiach uvedených v odôvodneniach 133 až 136 tohto rozhodnutia. Na jednej strane Komisia uviedla, že TSE nepôsobila na trhu s EG. Na druhej strane sa táto inštitúcia domnievala, že zahrnutie EG do rovnakého trhu ako HDG zvýšilo kombinovaný podiel na tomto trhu ovládaný účastníkmi plánovanej koncentrácie. Vzhľadom na malý objem EG v porovnaní s HDG a nízky podiel galvanizovanej ocele, ktorý predstavoval, by však výsledok posúdenia hospodárskej súťaže bol podľa Komisie pravdepodobne rovnaký. Všeobecný súd konštatoval, že thyssenkrupp tieto dôvody nespochybnila. Za týchto okolností Všeobecný súd v bode 59 napadnutého rozsudku rozhodol, že Komisii nemožno vytýkať, že neodôvodnila svoj záver uvedený v odôvodnení 132 sporného rozhodnutia.

66

Po druhé z bodov 60 až 62 napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd preskúmal posúdenie Komisie týkajúce sa zastupiteľnosti medzi HDG a EG. V bode 60 tohto rozsudku totiž Všeobecný súd konštatoval, že „zastupiteľnosť medzi HDG a EG na strane ponuky nemôže nastať, pretože, ako to vyplýva z odôvodnenia 138 [sporného] rozhodnutia, ktoré odkazuje na interný dokument TSE, nespochybnený zo strany [thyssenkrupp], výrobné procesy HDG a EG sú odlišné a je nepopierateľné, že zariadenia používané na výrobu jedného z nich nemožno použiť na výrobu druhého. Preto, ako sa uvádza v odôvodnení 144 tohto rozhodnutia, prechod HDG na EG nie je na strane ponuky dostatočne rýchly a ekonomický“.

67

Pokiaľ ide o zastupiteľnosť na strane dopytu medzi HDG a EG, Všeobecný súd vychádzal z odôvodnení 137 a 144 sporného rozhodnutia, aby v bode 61 napadnutého rozsudku vyvodil záver, že aj za predpokladu, že zastupiteľnosť medzi HDG a EG, ktorá by bola možná len v jednom smere, a to od EG k HDG, by mohla odôvodniť rozšírenie definície relevantného trhu, skutočnosťou zostáva, že všetka rezervná kapacita, dostupná pre EG, by nemohla byť využitá na uspokojenie dopytu zákazníkov HDG.

68

Na základe týchto dôvodov, ktoré neboli konkrétne spochybnené spoločnosťou thyssenkrupp, Všeobecný súd v bode 62 napadnutého rozsudku zastával názor, že prípadné zohľadnenie rezervných kapacít pre EG by nemalo nijaký vplyv na konštatovanie Komisie uvedené v odôvodnení 132 sporného rozhodnutia.

69

Po tretie Všeobecný súd sa v bode 63 napadnutého rozsudku domnieval, že thyssenkrupp nepodložila svoje tvrdenie, podľa ktorého konkurenti účastníkov plánovanej koncentrácie okrem AM disponovali významnými rezervnými kapacitami pre EG.

70

Za týchto podmienok nemožno Všeobecnému súdu vytýkať, že nevykonal svoje vlastné posúdenie odôvodnenia Komisie a že len citoval niektoré odôvodnenia sporného rozhodnutia.

71

Prvá z piatich konkrétnych výhrad uvedených v rámci prvej časti prvého odvolacieho dôvodu teda musí byť zamietnutá ako nedôvodná.

72

Svojou druhou výhradou thyssenkrupp v podstate tvrdí, že Všeobecný súd tým, že v bodoch 80 až 85 napadnutého rozsudku zamietol jej argumentáciu smerujúcu k preukázaniu, že Komisia mala uplatniť test SSNIP na posúdenie zastupiteľnosti na strane ponuky na trhoch HDG, nevykonal svoje vlastné posúdenie tvrdení spoločnosti thyssenkrupp, ale len zopakoval posúdenie Komisie.

73

Treba však konštatovať, že táto výhrada je tiež založená na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku a najmä bodov 74 až 85 tohto rozsudku.

74

Z bodov 74 až 76 uvedeného rozsudku vyplýva, že po pripomenutí obsahu bodu 15 oznámenia Komisie o definícii relevantného trhu na účely práva hospodárskej súťaže spoločenstva (Ú. v. ES C 372, 1997, s. 5; Mim. vyd. 08/001, s. 155, ďalej len „oznámenie o definícii trhu“) Všeobecný súd dospel k záveru, že Komisia nie je viazaná žiadnym testom na určenie prípadnej zastupiteľnosti dotknutých výrobkov a že si zachováva právo vybrať si spomedzi dôkazov, ktoré umožňujú posúdiť, do akej miery by mohlo dôjsť k zastupiteľnosti, tie dôkazy, ktoré považuje za najvhodnejšie v každom prípade. Všeobecný súd teda zastával názor, že táto inštitúcia nebola povinná uplatniť test SSNIP.

75

V bode 78 toho istého rozsudku Všeobecný súd uviedol, že definícia „relevantného trhu“ nevyžaduje, aby sa Komisia riadila pevným hierarchickým poradím rôznych zdrojov informácií alebo rôznych druhov dôkazov, ale že naopak bola povinná vykonať celkové posúdenie a mohla zohľadniť rôzne dôkazy.

76

V tomto kontexte treba konštatovať, že na rozdiel od toho, čo tvrdí thyssenkrupp, Všeobecný súd v bodoch 79 až 84 napadnutého rozsudku vykonal svoje vlastné preskúmanie tvrdení tejto spoločnosti s cieľom overiť, či a ako Komisia preskúmala mieru zastupiteľnosti na strane ponuky, pokiaľ išlo o Auto HDG, vrátane výrobnej kapacity HDG, ktorá sa v súčasnosti používa pre zákazníkov mimo automobilového priemyslu.

77

Po tomto preskúmaní Všeobecný súd v bode 85 uvedeného rozsudku konštatoval, že Komisia sa nedopustila žiadneho pochybenia, keď svoje závery týkajúce sa definície odlišného trhu Auto HDG založila na svojom posúdení zhromaždených dôkazov bez toho, aby vykonala test SSNIP, takže druhú výhradu, ktorú uviedla spoločnosť thyssenkrupp v rámci prvej časti prvého žalobného dôvodu pred Všeobecným súdom, bolo potrebné zamietnuť.

78

Za týchto podmienok nemožno Všeobecnému súdu vytýkať, že nevykonal vlastné posúdenie tvrdení spoločnosti thyssenkrupp a že len zopakoval posúdenie Komisie. Druhá z piatich konkrétnych výhrad uvedených v rámci prvej časti prvého odvolacieho dôvodu teda musí byť zamietnutá ako nedôvodná.

79

Svojou treťou výhradou thyssenkrupp tvrdí, že Všeobecný súd sa v bodoch 186 až 189 napadnutého rozsudku obmedzil na zopakovanie odôvodnení Komisie uvedených v spornom rozhodnutí bez toho, aby vykonal vlastné posúdenie tvrdení, ktoré mu boli predložené, čo ho viedlo k nesprávnemu záveru, že existoval rad dôkazov uvedených v tomto rozhodnutí, ktoré preukazovali, že zistenia Komisie boli platné a že Komisia implicitne zohľadnila námietky, ktoré formulovala thyssenkrupp.

80

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v týchto bodoch 186 až 189 Všeobecný súd preskúmal argumentáciu spoločnosti thyssenkrupp, podľa ktorej Komisia v rámci svojho výkladu niektorých interných dokumentov spoločnosti thyssenkrupp a TSE nezohľadnila vysvetlenia poskytnuté týmito spoločnosťami počas správneho konania, ktoré preukázali, že tieto dokumenty neboli spôsobilé preukázať obmedzenie geografického rozsahu trhov Auto HDG a ocele určenej na balenie na územie EHP.

81

Na rozdiel od toho, čo tvrdí thyssenkrupp, Všeobecný súd uviedol dôvody, pre ktoré sa domnieval, že argumentácia tejto spoločnosti uvedená v predchádzajúcom bode tohto rozsudku nemôže uspieť.

82

Všeobecný súd sa totiž pri podrobnom preskúmaní tohto rozhodnutia najprv v bode 186 napadnutého rozsudku domnieval, že skutočnosti, ktoré Komisia zohľadnila, sa skladali nielen z interných dokumentov účastníkov plánovanej koncentrácie, ale aj z vyhlásení konkurentov získaných počas vyšetrovania vedeného touto inštitúciou.

83

V nadväznosti na to Všeobecný súd v bode 187 napadnutého rozsudku rozhodol, že thyssenkrupp nepreukázala, že Komisia chápala interné dokumenty účastníkov plánovanej koncentrácie zjavne v rozpore so znením.

84

Okrem toho v bode 188 tohto rozsudku Všeobecný súd pristúpil k vlastnému preskúmaniu argumentácie spoločnosti thyssenkrupp týkajúcej sa posúdenia uvedených dokumentov Komisiou a konštatoval, že vysvetlenia tejto spoločnosti neboli dostatočne presvedčivé na to, aby sa posúdenia Komisie uvedené v odôvodneniach 351 až 361 sporného rozhodnutia stali nedôveryhodnými.

85

Napokon Všeobecný súd sa v bode 189 napadnutého rozsudku domnieval, že Komisii nemožno vytýkať, že nezohľadnila argumentáciu účastníkov plánovanej koncentrácie, keďže táto inštitúcia implicitne, ale nevyhnutne odpovedala na túto argumentáciu, keď sa domnievala, že vysvetlenia poskytnuté zo strany spoločností thyssenkrupp a TSE nemohli zmeniť posúdenie, ktoré prijala v oznámení o výhradách.

86

Preto nemožno Všeobecnému súdu vytýkať, že nevykonal vlastné posúdenie tvrdení spoločnosti thyssenkrupp a že len jednoducho zopakoval úvahy Komisie.

87

Tretia z piatich konkrétnych výhrad uvedených v rámci prvej časti prvého odvolacieho dôvodu teda musí byť zamietnutá ako nedôvodná.

88

Vo svojej štvrtej výhrade thyssenkrupp tvrdí, že Všeobecný súd v bodoch 279 a 283 napadnutého rozsudku nesprávne usúdil, že Komisia nebola povinná posúdiť ekonomické dôkazy, ktoré jej boli predložené, ani preukázať teóriu o narušení hospodárskej súťaže, z ktorej táto inštitúcia vychádzala pri zákaze plánovanej koncentrácie. V každom prípade Všeobecný súd v bode 279 napadnutého rozsudku nesprávne konštatoval, že bolo možné ignorovať konkrétne a dostupné ekonomické dôkazy výhľadových účinkov plánovanej koncentrácie. Okrem toho thyssenkrupp tvrdí, že nedostatky ekonomických dôkazov v posúdeniach Komisie a Všeobecného súdu predstavujú skreslenie dôkazov zo strany Komisie a Všeobecného súdu.

89

V tejto súvislosti treba konštatovať, že táto výhrada je založená na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku a je v každom prípade nedôvodná.

90

Ako totiž vyplýva z bodu 277 tohto rozsudku, Všeobecný súd rozhodol, že Komisia mala vychádzať zo spoľahlivých a koherentných dôkazov a že všetky tieto dôkazy mali predstavovať súhrn relevantných údajov, ktoré musia byť zohľadnené pri posúdení komplexnej situácie.

91

V bode 278 uvedeného rozsudku Všeobecný súd tiež uviedol, že preskúmanie koncentrácií Komisiou si vyžadovalo analýzu budúceho vývoja, ktorá spočívala v preskúmaní toho, ako by takáto koncentrácia mohla zmeniť určujúce faktory stavu hospodárskej súťaže na danom trhu, a preto predstavovala značné narušenie účinnej hospodárskej súťaže. Všeobecný súd spresnil, že táto analýza budúceho vývoja si vyžadovala predstavenie rôznych reťazcov príčin a následkov, aby bolo možné určiť, ktorý z nich je najpravdepodobnejší.

92

Okrem toho v bode 279 napadnutého rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že „Komisii prinálež[alo] predložiť presvedčivé dôkazy o pravdepodobnosti týchto reťazcov príčin a následkov. V niektorých prípadoch m[ohli] tieto dôkazy predstavovať ekonomické štúdie preukazujúce pravdepodobný vývoj situácie na relevantnom trhu a poukazujúce na existenciu motivácie účastníkov trhu, ako aj subjektu vzniknutého koncentráciou, aby sa správali určitým spôsobom. Vzhľadom na zásadu voľného hodnotenia dôkazov v práve Únie však neexistencia tohto typu dôkazu n[ebola] sama osebe rozhodujúca. Najmä v situácii, keď [bolo] zjavné, že obchodný záujem podniku prevaž[oval] v prospech určitého správania, sa Komisia nedopust[ila] zjavne nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že skutočné osvojenie si predpokladaného správania subjektmi na trhu alebo subjektom vzniknutým koncentráciou [bolo] pravdepodobné. V takom prípade samotná hospodárska a obchodná realita v prejednávanej veci m[ohli] predstavovať takéto presvedčivé dôkazy“.

93

Práve vo svetle týchto odôvodnení Všeobecný súd preskúmal výhradu, ktorú uvádzala spoločnosť thyssenkrupp, založenú na zjavne nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o motiváciu AM vyvíjať tlak na zvýšenie cien po plánovanej koncentrácii.

94

V bode 283 napadnutého rozsudku tak Všeobecný súd konštatoval, že „na účely určenia pravdepodobného vývoja situácie na relevantnom trhu a posúdenia existencie motivácie účastníkov trhu alebo subjektu vzniknutého koncentráciou správať sa určitým spôsobom, Komisia n[ebola] povinná vychádzať z vypracovaných ekonomických štúdií“. Všeobecný súd zastával názor, že Komisia „sa m[ohla] opierať o úvahy súvisiace so skutočným osvojením si predpokladaného správania týchto účastníkov trhu alebo tohto subjektu, pokiaľ [bolo] zjavné, že obchodný záujem podniku prevaž[oval] v prospech daného správania, čo preuk[ázala] bol prípad v prejednávanej veci“. Zastával názor, že z toho vyplýva, „že Komisia sa m[ohla] v tejto súvislosti oprieť najmä o jednoduchú hospodársku a obchodnú realitu predmetného prípadu“.

95

Treba však konštatovať, že z vyššie uvedených bodov napadnutého rozsudku nijako nevyplýva, že Všeobecný súd sa domnieval, že Komisia nebola povinná ani posúdiť ekonomické dôkazy, ktoré jej predložili dotknuté strany, ani preukázať svoju teóriu narušenia hospodárskej súťaže.

96

Všeobecný súd totiž v bodoch 279 a 280 tohto rozsudku zdôraznil, že Komisii prináležalo predložiť presvedčivé dôkazy s cieľom preukázať, že koncentrácia mohla značne narušiť účinnú hospodársku súťaž na vnútornom trhu alebo na jeho podstatnej časti.

97

Je pravda, že Všeobecný súd sa v podstate domnieval, že na účely určenia pravdepodobného vývoja situácie na dotknutom trhu a posúdenia existencie motivácie účastníkov trhu alebo subjektu vzniknutého koncentráciou, aby sa správali určitým spôsobom, sa Komisia nemusela nevyhnutne opierať o ekonomické štúdie vypracované najmä v situácii, keď z iných dôkazov zjavne vyplývalo, že obchodný záujem podniku prevažoval v prospech daného správania.

98

V tejto súvislosti však treba uviesť, že ani z nariadenia č. 139/2004, ani z judikatúry nevyplýva, že jedinými prípustnými dôkaznými prostriedkami na účely určenia pravdepodobného vývoja situácie na dotknutom trhu a posúdenia existencie motivácie pre účastníkov trhu alebo pre subjekt vzniknutý koncentráciou, aby sa správali určitým spôsobom, sú ekonomické štúdie.

99

Treba totiž pripomenúť, že v práve Únie prevláda zásada voľného hodnotenia dôkazov (rozsudok z 10. septembra 2020, Hamas/Rada,C‑386/19 P, EU:C:2020:691, bod 73 a citovaná judikatúra), takže Komisia má v zásade možnosť odvolávať sa na dôkazy akejkoľvek povahy, čo nevylučuje požiadavku vyplývajúcu z judikatúry, podľa ktorej dôkazy musia byť dostatočne významné, zhodujúce sa, spoľahlivé, koherentné a vecne presné (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júla 2023, Komisia/CK Telecoms UK Investments,C‑376/20 P, EU:C:2023:561, body 75 a 125).

100

V prejednávanej veci Všeobecný súd odkázal v bode 277 napadnutého rozsudku na dôvody uvedené v bode 35 tohto rozsudku, ktorými pripomenul, že súd Únie musí nielen preveriť vecnú presnosť predložených dôkazov, ich spoľahlivosť a koherentnosť, ale aj preskúmať, či tieto dôkazy predstavujú súhrn relevantných údajov, ktoré musia byť zohľadnené pri posúdení komplexnej situácie, a či sú spôsobilé opodstatniť závery, ktoré sa z nich vyvodili. Práve vzhľadom na tento bod 35 uviedol spresnenia uvedené v bodoch 282 a 283 napadnutého rozsudku, pričom preskúmal dôkazy, ktoré zohľadnila Komisia v spornom rozhodnutí, popri ekonomických údajoch, ktoré poskytli thyssenkrupp a TSE na vyvrátenie ekonomickej analýzy predloženej zo strany thyssenkrupp a TSE počas správneho konania.

101

Za týchto podmienok sa nemožno domnievať, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ktoré sa mu vytýka, pokiaľ ide o body 279 a 283 napadnutého rozsudku.

102

Napokon, pokiaľ ide o argumentáciu založenú na údajnom skreslení v posúdení Všeobecného súdu, treba pripomenúť, že z článku 256 ods. 1 druhého pododseku ZFEÚ, článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ako aj z článku 168 ods. 1 písm. d) a článku 169 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vyplýva, že v odvolaní musí byť presne uvedené, ktoré časti rozsudku, ktorého zrušenie sa navrhuje, sa napádajú, ako aj právne tvrdenia, ktoré tento návrh konkrétnym spôsobom podporujú. Ak teda odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd skreslil dôkazy, musí presne označiť dôkazy, ktoré Všeobecný súd skreslil, a preukázať chyby v analýze, ktoré podľa jeho posúdenia viedli Všeobecný súd k tomuto skresleniu (rozsudok z 26. júla 2017, Staatliche Porzellan‑Manufaktur Meissen/EUIPO, C‑471/16 P, EU:C:2017:602, bod 34).

103

thyssenkrupp však vo svojej argumentácii presne neidentifikuje dôkazy, ktoré Všeobecný súd skreslil.

104

Táto argumentácia sa preto musí zamietnuť ako neprípustná.

105

Za týchto podmienok treba štvrtú z piatich konkrétnych výhrad uvedených v rámci prvej časti prvého odvolacieho dôvodu zamietnuť ako sčasti nedôvodnú a sčasti neprípustnú.

106

Napokon, pokiaľ ide o piatu a poslednú výhradu thyssenkrupp, v ktorej táto spoločnosť tvrdí, že Všeobecný súd nevykonal úplné preskúmanie sporného rozhodnutia, pretože v bodoch 279 až 290 napadnutého rozsudku sa obmedzil na preskúmanie konkrétnych otázok, treba pripomenúť, že z pravidiel upravujúcich konanie na súdoch Únie, najmä z článku 21 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a z článku 76 a článku 84 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu vyplýva, že spor je v zásade určený a vymedzený účastníkmi konania a že súd Únie nemôže rozhodovať ultra petita (rozsudok z 13. júla 2023, Komisia/CK Telecoms UK Investments,C‑376/20 P, EU:C:2023:561, bod 324).

107

Hoci niektoré žalobné dôvody, akými sú neexistencia alebo nedostatok odôvodnenia predmetného rozhodnutia, patriace medzi podstatné formálne náležitosti, môžu či dokonca musia byť vzaté do úvahy ex offo, naproti tomu žalobný dôvod týkajúci sa materiálnej zákonnosti uvedeného rozhodnutia, patriaci medzi porušenia Zmlúv alebo každého právneho predpisu týkajúceho sa ich vykonania v zmysle článku 263 ZFEÚ, môže súd Únie preskúmať len vtedy, ak ho uvádza žalobca (rozsudok z 13. júla 2023, Komisia/CK Telecoms UK Investments,C‑376/20 P, EU:C:2023:561, bod 325).

108

Súdne preskúmanie, ktoré môže Všeobecný súd vykonať, je teda v zásade striktne spojené s konkrétnymi žalobnými dôvodmi uvedenými v žalobe na prvom stupni.

109

Piata z piatich konkrétnych výhrad uvedených v rámci prvej časti prvého odvolacieho dôvodu teda musí byť zamietnutá ako nedôvodná.

110

Okrem toho vzhľadom na vyššie uvedené treba zamietnuť aj tvrdenie spoločnosti thyssenkrupp, uvedené subsidiárne, podľa ktorého Všeobecný súd v súvislosti s týmito piatimi konkrétnymi výhradami porušil svoju povinnosť odôvodnenia.

111

Prvú časť prvého odvolacieho dôvodu preto treba zamietnuť ako sčasti nedôvodnú a sčasti neprípustnú.

112

Svojou prvou výhradou thyssenkrupp tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nekonštatoval, že Komisia mala na účely preukázania značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže vykonať preskúmanie v dvoch etapách v zmysle bodu 51 rozsudku z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala (C‑413/06 P, EU:C:2008:392), ako aj bodu 113 a nasl. rozsudku Všeobecného súdu z 28. mája 2020, CK Telecoms UK Investments/Komisia (T‑399/16, EU:T:2020:217).

113

Toto preskúmanie by v prvom rade znamenalo vykonať posúdenie budúceho správania subjektu vzniknutého koncentráciou a ostatných subjektov po tejto koncentrácii, a to prostredníctvom posúdenia najpravdepodobnejšieho hospodárskeho vývoja, ktorý možno pripísať uvedenej koncentrácii.

114

V druhom rade uvedené preskúmanie v dvoch etapách predpokladá postup prostredníctvom analýzy budúceho referenčného trhu k posúdeniu otázky, či toto budúce správanie pravdepodobne povedie k situácii, v ktorej bude značne narušená účinná hospodárska súťaž na predmetnom trhu.

115

Svojou druhou výhradou thyssenkrupp tvrdí, že najmä v bodoch 270 až 290, 304, 432 a 433, 448 až 453, 540 až 544, 551, 570, 613, 633, 737 a 754 napadnutého rozsudku sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď sa domnieval, že Komisia nebola povinná s „vážnou pravdepodobnosťou“ preukázať prípadnú existenciu značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže v prejednávanej veci.

116

Z bodu 118 rozsudku z 28. mája 2020, CK Telecoms UK Investments/Komisia (T‑399/16, EU:T:2020:217), pritom vyplýva, že Komisia je povinná s „veľkou pravdepodobnosťou“ preukázať existenciu značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže v dôsledku koncentrácie a že požiadavka dôkazu uplatniteľná na túto inštitúciu je v dôsledku toho prísnejšia ako požiadavka, podľa ktorej má byť značné narušenie účinnej hospodárskej súťaže „viac pravdepodobné ako nepravdepodobné“.

117

Podľa thyssenkrupp uplatnenie menej prísnej úrovne dokazovania, ako je úroveň, ktorú uplatnil Všeobecný súd v prejednávanej veci, má za následok nesprávne prenesenie dôkazného bremena, pretože oznamujúci účastník konania je povinný s „veľkou pravdepodobnosťou“ preukázať neexistenciu značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže.

118

Okrem toho sa thyssenkrupp domnieva, že Všeobecný súd tým, že od Komisie nevyžadoval, aby s „veľkou pravdepodobnosťou“ preukázala, že plánovaná koncentrácia povedie k značnému narušeniu účinnej hospodárskej súťaže na vnútornom trhu, súhlasil s tým, že Komisia mohla vychádzať zo všeobecnej domnienky existencie takého narušenia.

119

Komisia spochybňuje tak prípustnosť, ako aj dôvodnosť argumentácie spoločnosti thyssenkrupp.

120

thyssenkruppp vo svojej replike spresňuje, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, je druhá časť prvého odvolacieho dôvodu prípustná, keďže nedostatky v analýze Komisie týkajúcej sa koncentrácie vzhľadom na potrebu vykonať preskúmanie v dvoch etapách už boli uvedené v prvostupňovom konaní, ako to vyplýva z bodu 14 a nasl., 26 a nasl., 58 a nasl., 63, 69, 72 a nasl., 128, 135, 139 a 153 žaloby na prvom stupni.

121

Pokiaľ ide v prvom rade o prípustnosť prvej výhrady druhej časti prvého odvolacieho dôvodu spoločnosti thyssenkrupp, hoci táto spoločnosť tvrdí, že pred Všeobecným súdom viackrát zdôraznila, že zistenia Komisie týkajúce sa Auto HDG a ocele určenej na balenie boli postihnuté zjavne nesprávnym posúdením a nesprávnymi právnymi posúdeniami, uvedená spoločnosť nepreukázala, že v prvostupňovom konaní uviedla konkrétne žalobné dôvody týkajúce sa na jednej strane údajnej povinnosti Komisie a Všeobecného súdu vykonať preskúmanie v dvoch etapách v zmysle bodu 51 rozsudku z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala (C‑413/06 P, EU:C:2008:392), ako aj bodu 113 a nasl. rozsudku z 28. mája 2020, CK Telecoms UK Investments/Komisia (T‑399/16, EU:T:2020:217).

122

Žiadny z bodov žaloby na prvom stupni, na ktoré odkazuje thyssenkrupp s cieľom preukázať, že predložila výhrady uvedené v predchádzajúcom bode pred Všeobecným súdom, neobsahuje takéto konkrétne žalobné dôvody alebo tvrdenia.

123

V tejto súvislosti stačí pripomenúť, že podľa článku 170 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora odvolaním nemožno meniť predmet sporu na Všeobecnom súde. Právomoc Súdneho dvora v odvolacom konaní je totiž obmedzená na posúdenie zákonného rozhodovania o žalobných dôvodoch prejednávaných v prvostupňovom konaní. Účastník konania teda nemôže predložiť prvýkrát v konaní pred Súdnym dvorom dôvod, ktorý nepredložil v konaní pred Všeobecným súdom, pretože by tým získal možnosť predložiť na Súdnom dvore, ktorý má v odvolacom konaní obmedzenú právomoc, spor so širším rozsahom ako ten, ktorý prejednával a rozhodoval Všeobecný súd (rozsudok z 25. marca 2021, Slovak Telekom/Komisia,C‑165/19 P, EU:C:2021:239, body 98 a 99, ako aj citovaná judikatúra).

124

Keďže prvá výhrada druhej časti prvého odvolacieho dôvodu nebola vznesená odvolateľkou v konaní pred Všeobecným súdom, musí byť zamietnutá ako zjavne neprípustná.

125

Pokiaľ ide o prípustnosť druhej výhrady druhej časti tohto odvolacieho dôvodu založenej na dôkazných požiadavkách, ktoré musí Komisia splniť, keď musí preukázať existenciu značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže v súlade s článkom 2 ods. 3 nariadenia č. 139/2004, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry údajné porušenie pravidiel uplatniteľných v oblasti dokazovania predstavuje právnu otázku, ktorá je v štádiu odvolania prípustná (pozri najmä rozsudok z 28. novembra 2019, ABB/Komisia,C‑593/18 P, EU:C:2019:1027, bod 28 a citovanú judikatúru). Ako však bolo pripomenuté v bode 115 tohto rozsudku, thyssenkrupp vytýka Všeobecnému súdu, že sa domnieval, že Komisia nebola povinná s „veľkou pravdepodobnosťou“ preukázať prípadnú existenciu značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže. Za týchto podmienok treba konštatovať, že druhá výhrada druhej časti prvého odvolacieho dôvodu je prípustná.

126

Pokiaľ ide o dôvodnosť tejto výhrady, stačí konštatovať, že tvrdenie spoločnosti thyssenkrupp vychádza z predpokladu, podľa ktorého z bodu 118 rozsudku z 28. mája 2020, CK Telecoms UK Investments/Komisia (T‑399/16, EU:T:2020:217), vyplýva, že Komisia je povinná s „veľkou pravdepodobnosťou“ preukázať existenciu značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže v dôsledku koncentrácie a že požiadavka dôkazu uplatniteľná na túto inštitúciu je v dôsledku toho prísnejšia ako požiadavka, podľa ktorej má byť značné narušenie účinnej hospodárskej súťaže „viac pravdepodobné ako nepravdepodobné“.

127

Ako však Súdny dvor rozhodol v bodoch 87 a 88 svojho rozsudku z 13. júla 2023, Komisia/CK Telecoms UK Investments (C‑376/20 P, EU:C:2023:561), tento predpoklad je nesprávny. Totiž najmä vzhľadom na symetrickú štruktúru článku 2 ods. 2 a 3 nariadenia č. 139/2004 a výhľadovú povahu ekonomických analýz Komisie v oblasti kontroly koncentrácií, treba konštatovať, že na účely vyhlásenia koncentrácie za nezlučiteľnú alebo zlučiteľnú s vnútorným trhom stačí, aby Komisia prostredníctvom dostatočne významných a súhlasných dôkazov preukázala, že je viac pravdepodobné ako nepravdepodobné, že dotknutá koncentrácia značne naruší alebo nenaruší účinnú hospodársku súťaž na vnútornom trhu alebo jeho podstatnej časti.

128

Za týchto podmienok je druhá výhrada druhej časti prvého odvolacieho dôvodu nedôvodná.

129

Z toho vyplýva, že druhú časť prvého odvolacieho dôvodu treba zamietnuť ako čiastočne neprípustnú a čiastočne nedôvodnú.

130

Spoločnosť thyssenkrupp tvrdí, že Všeobecný súd sa v bodoch 55 až 71, 74 až 85, 88 až 93, 98 až 107 a 112 až 114 napadnutého rozsudku dopustil viacerých pochybení v súvislosti s určením relevantného trhu v prejednávanej veci. Všeobecný súd tiež skreslil dôkazy a/alebo porušil svoju povinnosť odôvodnenia.

131

Po prvé v bodoch 55 až 57 napadnutého rozsudku sa Všeobecný súd mylne domnieval, že Komisia nezaložila sporné rozhodnutie na existencii odlišného trhu pre Auto HDG.

132

Po druhé thyssenkrupp v podstate tvrdí, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď sa v bodoch 9.1 až 9.4 sporného rozhodnutia uspokojila s vykonaním analýzy plánovanej koncentrácie z hľadiska hospodárskej súťaže len na základe trhu spoločnosti Auto HDG a nie aj na širšom trhu pokrývajúcom EG a HDG. Podľa tejto spoločnosti mala byť táto zjavná chyba Komisie zistená a konštatovaná Všeobecným súdom.

133

V treťom a poslednom rade thyssenkrupp tvrdí, že na účely určenia relevantného trhu Všeobecný súd nesprávne stanovil, najmä v bode 103 napadnutého rozsudku, „požiadavku dokonalej nahraditeľnosti“ medzi Auto HDG a HDG pre iné ako automobilové aplikácie. Všeobecný súd sa tiež dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď od Komisie nevyžadoval, aby definovala technické kritériá, na základe ktorých by niektoré výrobné linky na relevantnom trhu s výrobkami mohli byť zahrnuté na účely určenia zastupiteľnosti na strane ponuky. Okrem toho Všeobecný súd preniesol dôkazné bremeno tým, že požadoval od oznamovateľov, aby preukázali, že neexistuje žiadny faktor, ktorý by mohol obmedziť možnosti zastúpenia medzi výrobou Auto HDG a HDG pre iné ako automobilové aplikácie.

134

Komisia spochybňuje tak prípustnosť, ako aj dôvodnosť argumentácie spoločnosti thyssenkrupp.

135

Pokiaľ ide v prvom rade o prípustnosť prvej časti druhého odvolacieho dôvodu, ktorou odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil viacerých nesprávnych posúdení týkajúcich sa určenia relevantného trhu v prejednávanej veci, treba pripomenúť, že ako vyplýva z judikatúry citovanej v bodoch 57 a 58 tohto rozsudku, v odvolaní musí byť presne uvedené, ktoré časti rozsudku, ktorého zrušenie sa navrhuje, sa napádajú, ako aj právne tvrdenia, ktoré tento návrh konkrétnym spôsobom podporujú, inak je odvolanie alebo dotknutý odvolací dôvod neprípustné. Odvolací dôvod, ktorého argumentácia nie je dostatočne jasná a presná na to, aby mohol Súdny dvor uskutočniť preskúmanie, nezodpovedá týmto požiadavkám a musí sa vyhlásiť za neprípustný najmä preto, že podstatné okolnosti, na ktorých je tento odvolací dôvod založený, koherentne a zrozumiteľne nevyplývajú z odvolania. Súdny dvor tiež rozhodol, že odvolanie, ktoré nemá koherentnú štruktúru, ktoré sa obmedzuje na všeobecné tvrdenia a neobsahuje presné údaje týkajúce sa bodov napadnutého rozhodnutia, ktoré by prípadne obsahovali nesprávne právne posúdenie, musí byť zamietnuté ako zjavne neprípustné.

136

Keďže v prejednávanej veci výhrady, ktoré uviedla thyssenkrupp, týkajúce sa iných bodov napadnutého rozsudku, než sú body 55 až 57 a 103 tohto rozsudku, nie sú konkrétnymi právnymi argumentmi, treba ich zamietnuť ako neprípustné. To isté platí, pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého Všeobecný súd porušil svoju povinnosť odôvodnenia.

137

V rozsahu, v akom thyssenkrupp spochybňuje body 55 až 57 napadnutého rozsudku aj z dôvodu, že na rozdiel od konštatovania uvedeného v odôvodnení 132 sporného rozhodnutia Komisia v podstate vychádzala z existencie odlišného trhu pre Auto HDG v iných častiach tohto rozhodnutia, treba konštatovať, že thyssenkrupp spochybňuje dôvodnosť tohto konštatovania, a preto žiada Súdny dvor, aby vykonal nové posúdenie skutkového stavu, čo je v štádiu odvolania neprípustné.

138

V druhom rade, pokiaľ ide o prípustnosť argumentácie, podľa ktorej Všeobecný súd skreslil niektoré dôkazy, treba pripomenúť, ako vyplýva z bodu 102 tohto rozsudku, že ak odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd skreslil dôkazy, musí presne označiť dôkazy, ktoré Všeobecný súd skreslil, a preukázať chyby v analýze, ktoré podľa jeho posúdenia viedli Všeobecný súd k tomuto skresleniu.

139

thyssenkrupp vo svojej argumentácii však presne neidentifikuje dôkazy, ktoré Všeobecný súd skreslil.

140

Táto argumentácia sa preto musí zamietnuť ako neprípustná.

141

V treťom rade, pokiaľ ide o prípustnosť argumentácie spoločnosti thyssenkrupp, podľa ktorej mal Všeobecný súd v podstate odhaliť a konštatovať, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď sa v bodoch 9.1 až 9.4 sporného rozhodnutia uspokojila s vykonaním analýzy plánovanej koncentrácie z hľadiska hospodárskej súťaže, pričom vychádzala výlučne z trhu Auto HDG, a nie aj zo širšieho trhu pokrývajúceho EG a HDG, treba uviesť, že pred Všeobecným súdom sa táto spoločnosť obmedzila na tvrdenie, že záver Komisie, podľa ktorého bol výsledok posúdenia z hľadiska hospodárskej súťaže rovnaký pre jeden alebo druhý trh, bol nesprávny. Na rozdiel od toho, čo táto spoločnosť uvádzala vo svojej replike, toto konštatovanie potvrdzuje bod 14 a nasl. žaloby na prvom stupni, na ktoré v tejto súvislosti odkázala.

142

Ako bolo uvedené v bode 123 tohto rozsudku, podľa článku 170 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora odvolaním nemožno meniť predmet sporu na Všeobecnom súde. Právomoc Súdneho dvora v odvolacom konaní je totiž obmedzená na posúdenie zákonného rozhodovania o žalobných dôvodoch prejednávaných v prvostupňovom konaní. Účastník konania teda nemôže predložiť prvýkrát v konaní pred Súdnym dvorom dôvod, ktorý nepredložil v konaní pred Všeobecným súdom, pretože by tým získal možnosť predložiť na Súdnom dvore, ktorý má v odvolacom konaní obmedzenú právomoc, spor so širším rozsahom ako ten, ktorý prejednával a rozhodoval Všeobecný súd.

143

Túto argumentáciu thyssenkrupp preto treba zamietnuť ako neprípustnú.

144

Vo štvrtom a poslednom rade, pokiaľ ide o prípustnosť tvrdenia spoločnosti thyssenkrupp, podľa ktorého sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď od Komisie nevyžadoval, aby definovala technické kritériá, na základe ktorých by niektoré výrobné linky na relevantnom trhu s výrobkami mohli byť zahrnuté na účely určenia zastupiteľnosti na strane ponuky, stačí uviesť, že vzhľadom na to, že thyssenkrupp takéto tvrdenie neuviedla v prvostupňovom konaní, táto argumentácia musí byť tiež kvalifikovaná ako „nový dôvod“, a preto musí byť zamietnutá ako neprípustná.

145

Pokiaľ ide po prvé o dôvodnosť argumentácie spoločnosti thyssenkrupp, ktorou táto spoločnosť vytýka Všeobecnému súdu, že nesprávne konštatoval, že Komisia nezaložila sporné rozhodnutie na existencii odlišného trhu pre Auto HDG, treba sa domnievať, že táto argumentácia je v každom prípade založená na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku. V bodoch 55 až 57 napadnutého rozsudku Všeobecný súd nedospel k takémuto konštatovaniu. V uvedených bodoch 55 až 57 totiž konštatoval, že podľa Komisie nebolo v prejednávanej veci potrebné určiť, či HDG a EG predstavujú odlišné trhy výrobkov alebo nie, keďže výsledok posúdenia hospodárskej súťaže je rovnaký, či už ide o trh odlišný od HDG alebo o celkový trh s galvanizovanou oceľou (HDG + EG).

146

Túto výhradu thyssenkrupp preto treba tiež zamietnuť ako nedôvodnú.

147

Po druhé, pokiaľ ide o výhradu predloženú spoločnosťou thyssenkrupp, podľa ktorej Všeobecný súd na účely určenia relevantného trhu nesprávne stanovil, konkrétne v bode 103 napadnutého rozsudku, „požiadavku úplnej zastupiteľnosti“ medzi Auto HDG a HDG pre iné ako automobilové aplikácie, treba sa domnievať, že táto výhrada je tiež založená na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku.

148

V bodoch 101 až 103 napadnutého rozsudku totiž Všeobecný súd len odpovedal na jedno z tvrdení spoločnosti thyssenkrupp. Z bodu 95 napadnutého rozsudku, ktorý obsahuje presné zhrnutie tohto tvrdenia, vyplýva, že thyssenkrupp pred Všeobecným súdom tvrdila, že tieto druhy ocele boli na strane ponuky úplne zastupiteľné a že s výnimkou prípadu pokročilej vysokopevnostnej ocele, ktorá si vyžaduje špecifické nástroje, bola prevažná väčšina výrobných liniek HDG nachádzajúcich sa v EHP schopná vyrábať iné HDG pre zákazníkov z automobilového odvetvia alebo by ich bolo možné na tento účel prispôsobiť s malými investíciami.

149

Okrem toho najmä z bodov 101 a 102 napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd preskúmal otázku, či vzhľadom na bod 20 oznámenia o definícii trhu dodávatelia mohli ľahko preorientovať svoj sortiment výrobkov do takej miery, že by to odôvodňovalo rozšírenie trhu na celé HDG. Z tohto bodu však nevyplýva žiadna požiadavka úplnej zastupiteľnosti.

150

V bode 103 napadnutého rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že investície potrebné na modernizáciu výrobných liniek s cieľom prispôsobiť ich na výrobu Auto HDG ani zďaleka neboli malé. Všeobecný súd teda zastával názor, že Komisii nemožno vytýkať, že sa domnievala, že Auto HDG a HDG pre iné ako automobilové aplikácie neboli na strane ponuky úplne zastupiteľné.

151

Za týchto podmienok musí byť výhrada založená na tom, že Všeobecný súd stanovil „požiadavku úplnej zastupiteľnosti“ medzi Auto HDG a HDG pre iné ako motorové aplikácie, zamietnutá ako nedôvodná.

152

Po tretie, pokiaľ ide o argumentáciu spoločnosti thyssenkrupp založenú na tom, že Všeobecný súd preniesol dôkazné bremeno tým, že požadoval od oznamovateľov, aby preukázali, že neexistoval žiadny faktor, ktorý by mohol obmedziť možnosti zastupiteľnosti medzi výrobou Auto HDG a HDG na iné ako automobilové aplikácie, treba konštatovať, že táto argumentácia je založená na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku.

153

V bodoch 79 až 83 tohto rozsudku totiž Všeobecný súd konštatoval, že Komisia skutočne vykonala posúdenie stupňa zastupiteľnosti na strane ponuky a že preukázala, že táto zastupiteľnosť bola nepostačujúca na odôvodnenie zahrnutia HDG pre iné ako automobilové aplikácie do relevantného trhu výrobkov. Všeobecnému súdu teda nemožno vytýkať, že obrátil dôkazné bremeno tým, že nevyžadoval od Komisie, ale od oznamovateľov, aby preukázali neexistenciu faktorov, ktoré by mohli obmedziť možnosti zastupiteľnosti medzi výrobou Auto HDG a HDG pre iné ako automobilové aplikácie.

154

Prvá časť druhého odvolacieho dôvodu sa teda musí zamietnuť ako sčasti neprípustná a sčasti nedôvodná.

155

Spoločnosť thyssenkrupp vytýka Všeobecnému súdu, že porušil článok 2 ods. 3 nariadenia č. 139/2004, keď v bodoch 118 až 122 a 127 až 136 napadnutého rozsudku rozhodol, že valcovaná oceľ určená na balenie predstavovala odlišný trh výrobkov.

156

Konkrétne thyssenkrupp sa v prvom rade domnieva, že posúdenie Všeobecného súdu týkajúce sa zastupiteľnosti na strane ponuky vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, nedostatočného odôvodnenia, ako aj skreslenia dôkazov. Táto spoločnosť tvrdí, že Všeobecný súd v bode 118 napadnutého rozsudku nesprávne vyhlásil, že Komisia v odôvodnení 293 sporného rozhodnutia konštatovala, že subjekty pôsobiace v odvetví ocele určenej na balenie nevyrábali oceľ valcovanú na existujúcich zariadeniach používaných na výrobu ocele s organickou povrchovou úpravou.

157

V tomto odôvodnení 293 totiž Komisia iba vyhlásila, že výroba valcovanej ocele si vyžaduje špecifické výrobné zariadenie, čo ju odlišovalo od výroby TP a ECCS. Podľa thyssenkrupp mal Všeobecný súd preskúmať, či existujúce zariadenia používané na výrobu ocele s organickou povrchovou úpravou môžu byť použité na výrobu valcovanej ocele, čím by sa umožnila zastupiteľnosť na strane ponuky.

158

V druhom rade thyssenkrupp tvrdí, že Všeobecný súd tým, že v bode 119 napadnutého rozsudku konštatoval, že tejto spoločnosti prináležalo preukázať zastupiteľnosť na strane širšej ponuky, obrátil dôkazné bremeno.

159

V treťom a poslednom rade thyssenkrupp na jednej strane tvrdí, že najmä v bodoch 132 až 134 napadnutého rozsudku sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia z dôvodu, že nekonštatoval, že Komisia mala v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z oznámenia o definícii trhu použiť test SSNIP na určenie sortimentu zastupiteľných výrobkov.

160

Na druhej strane podľa thyssenkrupp Všeobecný súd v bode 132 napadnutého rozsudku skreslil dôkazy, keď sa domnieval, že z odpovedí zákazníkov na otázky týkajúce sa zastupiteľnosti medzi valcovanou oceľou a oceľou s povrchovou úpravou v rámci prieskumu trhu začatého Komisiou jasne vyplývalo, že väčšina zákazníkov, ktorí vyjadrili svoje stanovisko, presvedčivo poukázala na existenciu obmedzení zastupiteľnosti.

161

Komisia namieta proti argumentácii spoločnosti thyssenkrupp.

162

Pokiaľ ide po prvé o argumentáciu spoločnosti thyssenkrupp založenú v podstate jednak na tom, že v bode 118 napadnutého rozsudku Všeobecný súd verne nereprodukoval odôvodnenie 293 sporného rozhodnutia, a jednak na tom, že na účely určenia zastupiteľnosti na strane ponuky Všeobecný súd nepreskúmal, či existujúce zariadenia používané na výrobu ocele s organickou povrchovou úpravou môžu byť použité na výrobu valcovanej ocele, treba konštatovať, že táto argumentácia je založená na nesprávnom výklade tak napadnutého rozsudku, ako aj sporného rozhodnutia.

163

Na jednej strane treba konštatovať, že Všeobecný súd presne zopakoval odôvodnenie 293 sporného rozhodnutia, keďže z tohto odôvodnenia vyplýva, že Komisia sa domnievala, že skutočnosť, že účastníci plánovanej koncentrácie disponovali špecifickými výrobnými linkami pre valcovanú oceľ a že výrobné linky ocele s organickou povrchovou úpravou konkurentov účastníkov koncentrácie nepôsobili vo výrobe a dodávaní valcovanej ocele, spochybňuje tvrdenie týchto účastníkov koncentrácie, podľa ktorého existencia výrobných liniek ocele s organickou povrchovou úpravou umožňuje zastupiteľnosť na strane ponuky.

164

Na druhej strane z bodov 118 až 121 napadnutého rozsudku vyplýva, že na účely určenia zastupiteľnosti na strane ponuky Všeobecný súd zohľadnil existujúce zariadenia používané na výrobu ocele s organickou povrchovou úpravou, pokiaľ ide o možnosť vyrábať valcovanú oceľ.

165

V prvom rade totiž Všeobecný súd v bode 119 tohto rozsudku usúdil, že technická realizovateľnosť je nevyhnutnou, ale nie postačujúcou podmienkou zastupiteľnosti na strane ponuky. Ďalej v bode 120 uvedeného rozsudku Všeobecný súd uviedol, že ako vyplýva z bodu 23 oznámenia o definícii trhu, na to, aby zastupiteľnosť na strane ponuky bola relevantná na účely definície trhu výrobkov, dodávatelia musia byť schopní preorientovať svoju výrobu najmä bez veľkých oneskorení a bez vynaloženia značných dodatočných investícií, čo je nezlučiteľné s potrebou dodatočnej výrobnej etapy na účely premeny TP alebo ECCS na valcovanú oceľ, ktorá vyžaduje, aby sa im pridala dodatočná povrchová úprava, a to plastový povlak pre kovový substrát. Napokon v bode 121 toho istého rozsudku sa Všeobecný súd domnieval, že konštatovanie Komisie uvedené v odôvodnení 293 sporného rozhodnutia, podľa ktorého thyssenkrupp a TSE majú osobitné valcovacie linky na vykonanie tejto dodatočnej etapy výroby valcovanej ocele, preukazuje, že museli vynaložiť značné dodatočné náklady, čo odporuje prípadnej zastupiteľnosti na strane ponuky podľa bodu 23 oznámenia o definícii trhu.

166

Za týchto podmienok nemožno Všeobecnému súdu vytýkať, že nepreskúmal, či existujúce zariadenia používané na výrobu ocele s organickou povrchovou úpravou mohli byť použité na výrobu valcovanej ocele, čo by umožnilo zastupiteľnosť na strane ponuky.

167

Po druhé, pokiaľ ide o argumentáciu thyssenkrupp, podľa ktorej Všeobecný súd v bode 119 napadnutého rozsudku obrátil dôkazné bremeno v rozsahu, v akom sa domnieval, že tejto spoločnosti prináležalo preukázať zastupiteľnosť na strane širšej ponuky, treba konštatovať, že táto argumentácia je tiež založená na nesprávnom výklade tohto rozsudku.

168

Z uvedeného bodu 119 totiž nijako nevyplýva, že Všeobecný súd uložil spoločnosti thyssenkrupp povinnosť preukázať zastupiteľnosť na strane širšej ponuky, pričom zbavil Komisiu dôkazného bremena, ktoré jej prislúcha v oblasti koncentrácií.

169

Naopak, z bodov 118 až 121 napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd sa domnieval, že Komisia podložila svoje posúdenie zastupiteľnosti na strane ponuky v prejednávanej veci a že thyssenkrupp sa nepodarilo preukázať, že toto posúdenie Komisie bolo poznačené procesnými pochybeniami, nesprávnym právnym posúdením alebo zjavne nesprávnym posúdením.

170

Nemožno sa teda domnievať, že Všeobecný súd oslobodil Komisiu od jej povinnosti preukázať, že uskutočnenie plánovanej koncentrácie by značne narušilo účinnú hospodársku súťaž na vnútornom trhu alebo na jeho podstatnej časti. Tento súd tiež nevyžadoval, aby thyssenkrupp preukázal zastupiteľnosť na strane širšej ponuky.

171

Po tretie a v poslednom rade, pokiaľ ide na jednej strane o výhradu spoločnosti thyssenkrupp, podľa ktorej sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nekonštatoval, že Komisia nepoužila test SSNIP na určenie sortimentu zastupiteľných výrobkov, treba uviesť, ako to potvrdzuje bod 15 oznámenia o definícii trhu, že test SSNIP predstavuje len „spôsob“ posúdenia zastupiteľnosti medzi dotknutými výrobkami. Z bodu 25 uvedeného oznámenia tiež vyplýva, že „existuje pomerne široká škála dôkazov umožňujúcich zhodnotenie miery pravdepodobnosti, podľa ktorej by substitúcia mala nastať“ a že „Komisia sa riadi otvoreným prístupom využívajúcim empirické dôkazy do tej miery, aby bolo možné efektívne zužitkovať všetky dostupné informácie relevantné v danom prípade [a] nepresadzuje rigidnú hierarchiu informačných zdrojov alebo typov dôkazného materiálu“.

172

Z toho vyplýva, že Komisia sa sama neobmedzila v tom zmysle, že vždy uplatňuje test SSNIP na určenie prípadnej zastupiteľnosti dotknutých výrobkov. Má teda priestor na voľnú úvahu a môže si zo súboru dôkazov uvedených v bode 25 oznámenia o vymedzení trhu vybrať tie, ktoré považuje v každom jednotlivom prípade za najvhodnejšie.

173

Pokiaľ ide na druhej strane o výhradu spoločnosti thyssenkrupp založenú na skreslení dôkazov týkajúcich sa zastupiteľnosti medzi valcovanou oceľou a oceľou s povrchovou úpravou, treba uviesť, že táto spoločnosť sa v podstate uspokojuje s tvrdením, že v bode 132 napadnutého rozsudku Všeobecný súd skreslil dôkazy, keď dospel k záveru, že z odpovedí zákazníkov na otázky týkajúce sa zastupiteľnosti medzi valcovanou oceľou a oceľou s povrchovou úpravou jasne vyplýva, že väčšina zákazníkov, ktorí vyjadrili svoje stanovisko, sa presvedčivo odvolávala na obmedzenia tejto zameniteľnosti. Spoločnosť thyssenkrupp dodala, že domnievať sa, že toto stanovisko bolo stanoviskom „väčšiny“ zákazníkov, je skreslením dôkazov. Podľa tejto spoločnosti na to, aby sa dospelo k takémuto konštatovaniu, nie je potrebné vykonať nové vecné posúdenie, ale len sčítanie odpovedí.

174

Pritom thyssenkrupp namiesto presnej identifikácie dôkazov, ktoré boli skreslené Všeobecným súdom, iba odkazuje na svoju žalobu v prvostupňovom konaní a na prílohu A.4d uvedenú v bode 132 napadnutého rozsudku, ktorá má 592 strán a obsahuje všetky odpovede zákazníkov na otázky položené Komisiou v rámci jej prieskumu trhu.

175

Vzhľadom na to, že thyssenkrupp presne neoznačuje dôkazy, ktoré boli v prejednávanej veci údajne skreslené, argumentáciu tejto spoločnosti treba zamietnuť ako neprípustnú.

176

Druhá časť druhého odvolacieho dôvodu sa teda musí zamietnuť ako sčasti neprípustná a sčasti nedôvodná.

177

Spoločnosť thyssenkrupp vytýka Všeobecnému súdu, že v bode 56 napadnutého rozsudku nesprávne konštatoval, že jej tvrdenia, ktoré majú preukázať, že HDG a EG patria do toho istého trhu, treba v celom rozsahu zamietnuť ako neúčinné.

178

Komisia namieta proti argumentácii spoločnosti thyssenkrupp.

179

V tejto súvislosti treba uviesť, že v bode 56 napadnutého rozsudku sa Všeobecný súd v podstate domnieval, že keďže Komisia nedospela ku konečnému záveru, že HDG a EG patria na dva odlišné trhy, tvrdenia spoločnosti thyssenkrupp majú preukázať, že HDG a EG patria do toho istého trhu treba zamietnuť ako neúčinné v celom ich rozsahu.

180

V bode 57 tohto rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že tieto tvrdenia treba v každom prípade zamietnuť aj ako nedôvodné z dôvodov uvedených v bodoch 58 až 70 uvedeného rozsudku.

181

Keďže však, ako v podstate vyplýva z bodov 62 až 70 tohto rozsudku, spoločnosť thyssenkrupp nepreukázala, že Všeobecný súd sa v bodoch 58 až 70 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, tretiu časť druhého odvolacieho dôvodu treba zamietnuť ako neúčinnú.

182

Spoločnosť thyssenkrupp tvrdí, že Všeobecný súd nerozhodol o prvej výhrade prvého žalobného dôvodu na prvom stupni a porušil svoju povinnosť odôvodnenia, keď nesprávne posúdil výhradu formulovanú touto spoločnosťou, týkajúcu sa potreby zohľadniť skoršiu rozhodovaciu prax Komisie a najmä rozhodnutie vydané vo veci AM/Ilva.

183

thyssenkrupp totiž v prvostupňovom konaní tvrdila, že neexistuje nijaký skutkový základ, ktorý by umožňoval predpokladať existenciu odlišného trhu pre Auto HDG, pričom sa opierala o určité okolnosti veci AM/Ilva, ktoré mali byť zohľadnené aj v prejednávanej veci, keďže sa týkali tých istých relevantných výrobkov a tých istých trhov. Uvedené skutočnosti zahŕňali najmä zistenia o zastupiteľnosti na strane ponuky medzi výrobkami vyššej triedy a základnými výrobkami a cenovom tlaku vyvíjanom základnými výrobkami, ako aj okolnosť, že AM sa chystala kúpiť dva veľké závody na výrobu HDG od spoločnosti Ilva, ktoré boli schopné vyrábať významné objemy HDG a Auto HDG vysokej kvality.

184

Komisia namieta proti argumentácii spoločnosti thyssenkrupp.

185

V tejto súvislosti zo žaloby na prvom stupni jasne vyplýva, že thyssenkrupp tvrdila, že vo veci AM/Ilva sa Auto HDG nepovažovala za samostatný trh a že nebolo možné domnievať sa, že v prejednávanej veci takýto trh existuje. Podľa tejto spoločnosti neexistenciu takého odlišného trhu potvrdzujú dva všeobecné dôvody Komisie uvedené v odôvodneniach 295, 602 a nasl. rozhodnutia vydaného vo veci AM/Ilva.

186

V bodoch 65 až 69 napadnutého rozsudku však Všeobecný súd správne pochopil výhradu thyssenkrupp, pričom jej tvrdenia zamietol.

187

Konkrétne v bode 65 tohto rozsudku Všeobecný súd uviedol, že odkaz na skoršie rozhodnutia Komisie týkajúce sa plochých výrobkov z uhlíkovej ocele, a najmä na rozhodnutie vydané vo veci AM/Ilva je irelevantný.

188

V bode 66 uvedeného rozsudku sa tento súd domnieval, že podľa ustálenej judikatúry Všeobecného súdu, keď Komisia rozhoduje o zlučiteľnosti koncentrácie s vnútorným trhom na základe oznámenia a spisu týkajúceho sa tejto koncentrácie, žalobca nie je oprávnený spochybniť tieto zistenia z dôvodu, že sa líšia od zistení, ktoré boli predtým urobené v inej veci na základe iného oznámenia a spisu, a to aj za predpokladu, že trhy, o ktoré ide v týchto dvoch veciach, sú podobné alebo dokonca rovnaké. Podľa Všeobecného súdu v rozsahu, v akom sa thyssenkrupp v prejednávanej veci odvoláva na analýzy Komisie v skoršom rozhodnutí, je táto časť jej argumentácie irelevantná.

189

Všeobecný súd okrem toho v bode 68 napadnutého rozsudku uviedol, že v každom prípade ani Komisia, ani a fortiori Všeobecný súd nie sú v prejednávanej veci viazaní skutkovými zisteniami a ekonomickými posúdeniami vykonanými v skorších rozhodnutiach Komisie týkajúcich sa plochých výrobkov z uhlíkovej ocele, a najmä v rozhodnutí vydanom vo veci AM/Ilva, na ktoré odkazuje thyssenkrupp. Za predpokladu, že by analýza vykonaná v tomto poslednom uvedenom rozhodnutí bola odlišná od analýzy vykonanej v danom prípade v spornom rozhodnutí bez toho, aby bol tento rozdiel objektívne odôvodnený, Všeobecný súd by musel zrušiť sporné rozhodnutie v tomto konaní len vtedy, ak by toto rozhodnutie, a nie rozhodnutie vydané vo veci AM/Ilva, obsahovalo chyby.

190

V bode 69 napadnutého rozsudku tak Všeobecný súd konštatoval, že thyssenkrupp nemôže Komisii vytýkať, že sa v spornom rozhodnutí neriadila svojou skoršou rozhodovacou praxou, keď tvrdila, že táto inštitúcia nepodala rovnaké posúdenie skutkových okolností prejednávanej veci a skutkových okolností skorších vecí a osobitne veci AM/Ilva, na ktoré odkazuje.

191

Štvrtú časť druhého odvolacieho dôvodu teda treba zamietnuť ako nedôvodnú.

192

Z toho vyplýva, že druhý odvolací dôvod sa musí zamietnuť ako čiastočne neprípustný a čiastočne nedôvodný.

193

Svojou prvou výhradou thyssenkrupp vytýka Všeobecnému súdu, že najmä v bodoch 561 a 562 napadnutého rozsudku vykonal nesprávny výklad a uplatnenie článku 2 nariadenia č. 139/2004, ako aj odôvodnenia 25 tohto nariadenia, keď sa domnieval, že Komisia mohla v odôvodnení 1419 sporného rozhodnutia dospieť k záveru, že by mohlo dôjsť k značnému narušeniu účinnej hospodárskej súťaže vyplývajúcemu z vytvorenia dominantného postavenia, pokiaľ ide o TP a valcovanú oceľ určenú na balenie, ako aj k značnému narušeniu účinnej hospodárskej súťaže vyplývajúcej z nekoordinovaných horizontálnych účinkov na trhoch TP, ECCS a valcovanej ocele určenej na balenie. Podľa spoločnosti thyssenkrupp odôvodnenie 25 nariadenia č. 139/2004 neumožňuje paralelné uplatnenie týchto dvoch odlišných konceptov. Z tohto odôvodnenia nijako nevyplýva, že cieľom legislatívnej zmeny vyplývajúcej z tohto nariadenia bolo uľahčiť nie reštriktívny výklad kritéria značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže. Podľa spoločnosti thyssenkrupp sa tak koncepcia nekoordinovaných účinkov na oligopolných trhoch môže uplatniť len vtedy, ak nebolo zistené žiadne dominantné postavenie.

194

V prejednávanej veci Komisia a Všeobecný súd ponechali otvorenú otázku, či sa subjekt vzniknutý plánovanou koncentráciou stane dominantným alebo nie, a v dôsledku toho nesprávne znížili prahovú hodnotu zásahu. Ako však Všeobecný súd rozhodol vo svojom rozsudku z 28. mája 2020, CK Telecoms UK Investments/Komisia (T‑399/16, EU:T:2020:217), nič nenasvedčuje tomu, že článok 2 ods. 3 nariadenia č. 139/2004 mal zaviesť nižšiu prahovú hodnotu zásahu.

195

Svojou druhou výhradou thyssenkrupp v podstate tvrdí, že Všeobecný súd sa v bodoch 564 a 565 napadnutého rozsudku bez toho, aby vykonal svoju vlastnú analýzu, uspokojil s odkazom na odôvodnenia 1413 až 1419 sporného rozhodnutia, aby konštatoval, že Komisia „jasne zohľadn[ila] skutočnosti, na ktorých je založené konštatovanie o vytvorení dominantného postavenia, ktoré ju [viedli] k záveru o existencii nekoordinovaných horizontálnych účinkov“. Podľa spoločnosti thyssenkrupp sa posúdenie ekonomických účinkov musí líšiť podľa toho, či koncentrácia zahŕňa dominantné postavenie alebo nekoordinované účinky na oligopolnom trhu. thyssenkrupp sa domnieva, že aj za predpokladu, že by sa Všeobecný súd mohol v bode 565 napadnutého rozsudku domnievať, že tie isté faktory bolo možné zohľadniť na podporu dvoch teórií narušenia hospodárskej súťaže uvádzaných Komisiou, nič to nemení na tom, že nemôže zastávať názor, že Komisia dostatočne jasne odlíšila tieto dve teórie, ako aj relevantné trhy.

196

Okrem toho v bode 563 napadnutého rozsudku Všeobecný súd nesprávne usúdil, že thyssenkrupp sa neodvolávala na žiadnu konkrétnu skutočnosť analýzy Komisie, aby Komisii vytkla, že nerozlišovala medzi dvoma teóriami narušenia hospodárskej súťaže. Podľa tejto spoločnosti totiž samotná podstata výhrady, ktorú uvádza, podľa ktorej Komisia nepristúpila k takémuto rozlišovaniu, neumožňuje opísať, kde presne v analýze vykonanej Komisiou došlo k vytýkanému opomenutiu.

197

Svojou treťou a poslednou výhradou thyssenkrupp vytýka Všeobecnému súdu, že sa v bodoch 567 a 568 napadnutého rozsudku uspokojil so zhrnutím sporného rozhodnutia bez toho, aby posúdil jeho obsah.

198

Komisia spochybňuje dôvodnosť argumentácie spoločnosti thyssenkrupp, ako aj prípustnosť druhej výhrady.

199

Pokiaľ ide o prvú výhradu spoločnosti thyssenkrupp, treba pripomenúť, že podľa článku 2 ods. 3 nariadenia č. 139/2004 koncentrácia, ktorá značne naruší účinnú hospodársku súťaž na vnútornom trhu alebo jeho podstatnej časti, najmä v dôsledku vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia, sa vyhlási za nezlučiteľnú s vnútorným trhom.

200

Ako v podstate vyplýva z odôvodnenia 25 tohto nariadenia, článok 2 ods. 3 uvedeného nariadenia sa týka nezlučiteľnosti koncentrácie medzi podnikmi pôsobiacimi na oligopolnom trhu s vnútorným trhom, ak by táto koncentrácia predstavovala značné narušenie účinnej hospodárskej súťaže bez toho, aby subjekt vzniknutý koncentráciou mal dominantné postavenie na dotknutom trhu.

201

Konkrétne z poslednej vety odôvodnenia 25 nariadenia č. 139/2004 vyplýva, že pojem „značné narušenie účinnej hospodárskej súťaže“ v zmysle článku 2 ods. 2 a 3 tohto nariadenia sa má vykladať rozširujúco, nad rámec konceptu dominantného postavenia, iba vo vzťahu k účinkom koncentrácie proti hospodárskej súťaži vyplývajúcim z nekoordinovaného správania podnikov, ktoré by nemali dominantné postavenie na príslušnom trhu. Ako sa totiž uvádza v tretej vete tohto odôvodnenia, za určitých okolností koncentrácie, ktoré zahŕňajú odstránenie dôležitých konkurenčných obmedzení, ktoré voči sebe mali účastníci koncentrácie, ako aj zníženie konkurenčných tlakov na ostatných účastníkov hospodárskej súťaže, môžu aj bez možnej koordinácie medzi členmi oligopolu spôsobovať značné narušenie účinnej hospodárskej súťaže.

202

V tejto súvislosti treba uviesť, že najčistejšie nekoordinované horizontálne účinky nastanú, keď subjekt vzniknutý koncentráciou získa alebo posilní individuálne dominantné postavenie.

203

Ako Všeobecný súd uviedol v bode 562 napadnutého rozsudku, opierajúc sa o bod 51 rozsudku z 13. februára 1979, Hoffmann‑La Roche/Komisia (85/76, EU:C:1979:36), na trhu môže dominovať jednotlivý podnik a zároveň trh môže byť oligopolný. Aj na takom oligopolnom trhu však individuálne dominantné postavenie takéhoto podniku môže byť posilnené nekoordinovanými horizontálnymi účinkami koncentrácie, ako sú účinky uvedené v bode 201 tohto rozsudku.

204

Za týchto podmienok sa Všeobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 561 a 562 napadnutého rozsudku vyložil článok 2 ods. 3 nariadenia č. 139/2004 a jeho odôvodnenie 25 v tom zmysle, že koncepty vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia na jednej strane a existencie nekoordinovaných horizontálnych účinkov vyplývajúcich z odstránenia dôležitého konkurenčného obmedzenia na oligopolnom trhu na druhej strane sú zlučiteľné a navzájom sa nevylučujú.

205

Prvú výhradu teda treba zamietnuť ako nedôvodnú.

206

Pokiaľ ide o neprípustnosť namietanú Komisiou v súvislosti s druhou výhradou, ktorú vzniesla Komisia a ktorá je založená na tom, že thyssenkrupp nepodložila túto výhradu konkrétnymi právnymi tvrdeniami, stačí uviesť, že táto spoločnosť vo svojom odvolaní uviedla dostatočne konkrétne právne tvrdenia. Týmito tvrdeniami thyssenkrupp tiež nenavrhuje, na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, aby Súdny dvor vykonal nové posúdenie skutkových okolností prejednávanej veci. Túto námietku neprípustnosti preto treba zamietnuť.

207

Pokiaľ ide o dôvodnosť druhej výhrady, treba v prvom rade konštatovať, že na rozdiel od toho, čo tvrdí thyssenkrupp, Všeobecný súd vykonal svoju vlastnú analýzu argumentácie tejto spoločnosti týkajúcej sa otázky, či Komisia v prejednávanej veci vychádzala z rovnakých faktorov, aby dospela k dvom odlišným záverom.

208

Z bodov 564 a 565 napadnutého rozsudku totiž vyplýva, že Všeobecný súd sa domnieval, že Komisia v odôvodneniach 1413 až 1419 sporného rozhodnutia samostatne analyzovala jednak vytvorenie dominantného postavenia a jednak existenciu nekoordinovaných horizontálnych účinkov, hoci tieto dve analýzy boli sčasti založené na rovnakých skutkových okolnostiach. Všeobecný súd konkrétne v bode 564 tohto rozsudku spresnil, že „Komisia dospela k záveru o vytvorení dominantného postavenia predovšetkým na základe trhových podielov a viacerých ďalších skutočností uvedených v bodoch 9.5.3. až 9.5.9. tohto rozhodnutia a subsidiárne aj na základe existencie nekoordinovaných horizontálnych účinkov vyplývajúcich z odstránenia významného konkurenčného obmedzenia, pričom sa opierala o úvahy uvedené v bodoch 9.5.3. až 9.5.12. uvedeného rozhodnutia“.

209

Pokiaľ ide o okolnosť, že tieto analýzy boli čiastočne založené na rovnakých skutkových okolnostiach, Všeobecný súd sa v bode 565 uvedeného rozsudku domnieval, že „analýzu Komisie týkajúcu sa dominantného postavenia a analýzu týkajúcu sa nekoordinovaných horizontálnych účinkov nemožno vykonať inak než tak, že sa nevyhnutne sústredí na tie isté skutkové okolnosti, ako sú trhové podiely a kapacita, dovozy, reakcia konkurentov a kúpna sila, ako to [bolo] preskúmané v podčasti bodu 9.5. [sporného] rozhodnutia, pretože pri týchto dvoch analýzach sa mus[eli] zohľadniť tie isté skutkové okolnosti“.

210

Z týchto odôvodnení Všeobecného súdu teda vyplýva, že sám preskúmal analýzu Komisie týkajúcu sa účinkov dotknutej koncentrácie.

211

V druhom rade, keďže ako vyplýva z bodov 202 až 204 tohto rozsudku, koncepty vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia na jednej strane a existencie nekoordinovaných horizontálnych účinkov vyplývajúcich z odstránenia významného konkurenčného obmedzenia na oligopolnom trhu na druhej strane sa navzájom nevylučujú a najčistejšie nekoordinované horizontálne účinky nastanú, keď subjekt vzniknutý koncentráciou získa alebo posilní individuálne dominantné postavenie, Všeobecnému súdu nemožno vytýkať, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 565 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že Komisia mohla do určitej miery vychádzať z rovnakých faktorov a nepriamych dôkazov, aby preukázala, že plánovaná koncentrácia by mohla viesť k vytvoreniu dominantného postavenia alebo vyvolať nekoordinované horizontálne účinky.

212

V treťom a poslednom rade, pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti thyssenkrupp založené na tom, že Všeobecný súd sa v bode 563 napadnutého rozsudku nesprávne domnieval, že thyssenkrupp neodkazuje na žiadny konkrétny prvok analýzy Komisie na podporu jej výhrady, podľa ktorej táto inštitúcia nerozlišovala medzi dvoma teóriami narušenia hospodárskej súťaže, ktoré uvádzala, stačí uviesť, že keďže thyssenkrupp nepreukázala, že Všeobecný súd v bodoch 564 a 565 napadnutého rozsudku nesprávne zastával názor, že Komisia rozlíšila skutočnosti, na ktorých sú tieto dve teórie založené, toto tvrdenie treba zamietnuť ako neúčinné.

213

Za týchto podmienok treba druhú výhradu spoločnosti thyssenkrupp zamietnuť ako nedôvodnú.

214

Pokiaľ ide o tretiu a poslednú výhradu, treba konštatovať, že vzhľadom na to, že argumentácia spoločnosti thyssenkrupp opakovaná v bode 567 uvedeného rozsudku a preskúmaná v bodoch 567 a 568 tohto rozsudku sa týkala len otázky, či sa posúdenie dôkazov spôsobilých preukázať vytvorenie alebo posilnenie dominantného postavenia Komisiou muselo vykonať iným spôsobom ako posúdenie ostatných nekoordinovaných účinkov, Všeobecnému súdu nemožno vytýkať, že nevykonal svoju vlastnú analýzu ekonomického posúdenia Komisie, keď sa zameral na to, aby presne odpovedal na toto tvrdenie.

215

V bode 568 uvedeného rozsudku totiž Všeobecný súd na jednej strane zdôraznil, že „pokiaľ ide o trh TP, Komisia posúdila motiváciu AM čeliť zvýšeniu cien subjektu vzniknutého plánovanou koncentráciou, berúc do úvahy najmä hospodárske prvky, akými sú oligopolná štruktúra trhu, slabá vôľa zákazníkov zvýšiť svoju závislosť od AM, skutočnosť, že boj proti zvýšeniu cien by mal za následok zníženie cien vo všetkých objemoch a k neexistencii rezervných kapacít AM (odôvodnenia 1288 a 1289)“. Na druhej strane, „pokiaľ ide o trh ECCS, Komisia posúdila motiváciu AM kompenzovať takéto zvýšenie, pričom sa opierala najmä o oligopolistickú štruktúru trhu a analýzu interných dokumentov žalobkyne, ktoré podľa žalobkyne preukazujú pravdepodobné správanie AM na tomto trhu (odôvodnenia 1294 až 1297)“. Okrem toho, keďže spoločnosť thyssenkrupp nepreukázala, že Všeobecný súd sa v bodoch 567 a 568 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, jej výhrady týkajúce sa bodu 566 tohto rozsudku sú neúčinné.

216

Za týchto podmienok treba tretiu a poslednú výhradu spoločnosti thyssenkrupp zamietnuť ako nedôvodnú. V dôsledku toho sa prvá časť tretieho odvolacieho dôvodu zamieta.

217

Svojou prvou výhradou thyssenkrupp tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne posúdil obsah prvej výhrady piatej časti tretieho žalobného dôvodu žaloby na prvom stupni a nesprávne definoval relevantné kritériá na posúdenie toho, či TSE bolo možné kvalifikovať ako „dôležitá konkurenčná sila“.

218

Touto výhradou totiž thyssenkrupp tvrdí, že pred Všeobecným súdom tvrdila, že Komisia v spornom rozhodnutí neuviedla právne kritérium uplatniteľné na účely kvalifikácie TSE ako „dôležitej konkurenčnej sily“, ani neanalyzovala, či predmetná situácia patrí pod jeden z dvoch prípadov opísaných v bodoch 37 a 38 usmernení o horizontálnych fúziách. Podľa spoločnosti thyssenkrupp Komisia v odôvodnení 965 tohto rozhodnutia iba potvrdila, že pred plánovanou koncentráciou bola TSE dôležitou konkurenčnou silou nad rámec toho, čo by mohol naznačovať jej súčasný trhový podiel, najmä preto, že aktívne plánovala rozšíriť svoju prítomnosť na relevantnom trhu.

219

V tomto kontexte Všeobecný súd v bode 463 napadnutého rozsudku nesprávne vyložil pojem „dôležitá konkurenčná sila“ veľmi široko, a teda sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď sa v dôsledku toho domnieval, že tento pojem umožňuje zohľadniť situácie, v ktorých trhové podiely podniku poskytujú iba prvý užitočný údaj o konkurenčnom význame subjektov na trhu.

220

Okrem toho mal Všeobecný súd zohľadniť závery vyplývajúce z bodu 174 rozsudku z 28. mája 2020, CK Telecoms UK Investments/Komisia (T‑399/16, EU:T:2020:217), podľa ktorých sa „dôležitá konkurenčná sila“ musí odlišovať od svojich konkurentov z hľadiska dôsledkov pre hospodársku súťaž, pretože inak by sa každý podnik na oligopolnom trhu vyvíjajúci konkurenčný tlak mohol kvalifikovať ako „dôležitá konkurenčná sila“.

221

Svojou druhou výhradou thyssenkrupp uvádza šesť hlavných tvrdení.

222

Po prvé posúdenie vykonané Všeobecným súdom v rámci jeho preskúmania druhej výhrady piatej časti tretieho žalobného dôvodu žaloby na prvom stupni vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, keďže Všeobecný súd nevykonal účinné súdne preskúmanie. Konkrétne thyssenkrupp sa domnieva, že najmä v bodoch 476, 478, 484 a 486 napadnutého rozsudku sa Všeobecný súd uspokojil s opakovaním a s opisom posúdenia Komisie uvedeného v spornom rozhodnutí a neuviedol dôvody umožňujúce pochopiť, či sa tento súd domnieval, že tvrdenia a dôkazy predložené Komisiou stačili na podloženie zistení Komisie, podľa ktorých TSE v podstate realizuje vyššie investície, ako je priemer, a sústreďuje sa na zvýšenie svojho trhového podielu v odvetví Auto HDG.

223

Po druhé thyssenkrupp sa domnieva, že Všeobecný súd sa v bode 477 napadnutého rozsudku nesprávne domnieval, že pokiaľ ide o dôkazy predložené na preukázanie toho, že ostatní dodávatelia Auto HDG uskutočňovali v rovnakom čase tiež investície podobné tým, ktoré uskutočnila TSE v tomto odvetví, bolo potrebné uprednostniť vyhlásenia týchto dodávateľov uvedené v rámci prieskumu trhu Komisie pred dôkazmi predloženými zo strany spoločností thyssenkrupp a TSE.

224

Po tretie v bodoch 478 a 485 napadnutého rozsudku Všeobecný súd nesprávne odkázal na odôvodnenie 1079 sporného rozhodnutia na účely svojho preskúmania posúdenia Komisie týkajúceho sa otázky, či TSE mohla byť kvalifikovaná ako „dôležitá konkurenčná sila“. Toto odôvodnenie však s týmto posúdením nijako nesúvisí.

225

Po štvrté sa thyssenkrupp domnieva, že bod 482 napadnutého rozsudku je poznačený rozporuplným odôvodnením. Na jednej strane v tomto bode 482 Všeobecný súd konštatoval, že Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že ekonomické údaje poskytnuté spoločnosťami thyssenkrupp a TSE, ktoré sa týkali vývoja trhového podielu TSE v rokoch 2012 až 2017, neboli rozhodujúce pre kvalifikáciu tejto spoločnosti ako „dôležitej konkurenčnej sily“, a to najmä preto, že ako vyplýva z odôvodnenia 901 sporného rozhodnutia, po uskutočnených investíciách niektoré z aktív TSE pravdepodobne začali modernizovanú výrobu najskôr až v rokoch 2019 až 2021.

226

Na druhej strane v uvedenom bode 482 Všeobecný súd konštatoval, že ako vyplývalo z odôvodnenia 901 sporného rozhodnutia, Komisia nepredpokladala, že v období rokov 2019 – 2021 sa trhový podiel spoločnosti TSE zvýši.

227

V tejto súvislosti thyssenkrupp spresňuje, že ak sa Komisia domnievala, že trhový podiel TSE sa v minulosti výrazne nezvýšil, pretože niektoré z jej aktív ešte nezačali s modernizovanou výrobou, mala predpokladať, že trhový podiel TSE sa zvýši hneď, ako začne modernizovaná výroba. V opačnom prípade neexistuje žiadne tvrdenie, ktoré by Komisii umožňovalo kvalifikovať TSE ako „dôležitú konkurenčnú silu“.

228

Okrem toho podľa spoločnosti thyssenkrupp Všeobecný súd nezohľadnil argumentáciu tejto spoločnosti, podľa ktorej zvýšenie konkurencieschopnosti TSE po začatí modernizovanej výroby nemožno predpokladať bez zohľadnenia účinkov súčasných a paralelných, rovnocenných a známych investícií uskutočnených konkurentmi spoločnosti TSE.

229

Po piate thyssenkrupp tvrdí, že v bode 487 napadnutého rozsudku Všeobecný súd opomenul nezávisle preskúmať jej tvrdenie, podľa ktorého cieľom investícií spoločnosti TSE bolo v podstate len dohnať investície jej konkurentov. V tomto kontexte Všeobecný súd okrem toho skreslil odôvodnenie 897 sporného rozhodnutia, keď konštatoval, že thyssenkrupp a TSE pripustili, že nedisponujú dôkazmi na podporu svojho tvrdenia. Spoločnosti thyssenkrupp a TSE totiž len uznali, že skutočnosť, z ktorej v tejto súvislosti vychádzali, nebola výslovne uvedená v dôkazoch predložených týmito dvoma podnikmi. Okrem toho Všeobecný súd nepreskúmal dôkazy, ktoré mal k dispozícii.

230

Po šieste thyssenkrupp tvrdí, že v bode 490 napadnutého rozsudku Všeobecný súd zamietol jej argumentáciu, podľa ktorej Komisia nezohľadnila dôkazy predložené spoločnosťami thyssenkrupp a TSE, ktoré mali preukázať, že určitý počet zákazníkov a konkurentov nezdieľajú kvalifikáciu spoločnosti TSE ako „dôležitej konkurenčnej sily“, bez toho, aby vykonal svoju vlastnú analýzu a spresnil odôvodnenia sporného rozhodnutia týkajúce sa preskúmania týchto dôkazov zo strany Komisie.

231

Komisia namieta proti argumentácii spoločnosti thyssenkrupp.

232

Pokiaľ ide o prvú výhradu spoločnosti thyssenkrupp založenú v podstate na tom, že Všeobecný súd nesprávne posúdil obsah prvej výhrady piatej časti tretieho žalobného dôvodu žaloby na prvom stupni a nesprávne definoval kritériá relevantné na posúdenie, či TSE bolo možné kvalifikovať ako „dôležitú konkurenčnú silu“, treba v prvom rade uviesť, že v bodoch 454 až 464 napadnutého rozsudku Všeobecný súd preskúmal prvú výhradu piatej časti tretieho žalobného dôvodu žaloby na prvom stupni.

233

V bodoch 454 až 458 tohto rozsudku Všeobecný súd uviedol argumentáciu spoločnosti thyssenkrupp. Z týchto bodov v podstate vyplýva, že v prvej výhrade piatej časti tretieho žalobného dôvodu žaloby na prvom stupni táto spoločnosť tvrdila, že v odôvodnení 883 a nasl. sporného rozhodnutia Komisia nesprávne uplatnila kritériá umožňujúce definovať, čo predstavuje „dôležitú konkurenčnú silu“ uvedené v bodoch 37 a 38 usmernení o horizontálnych fúziách.

234

Ako však vyplýva z bodov 100 až 102 žaloby na prvom stupni, thyssenkrupp skutočne odkazovala na dva prípady opísané v bodoch 37 a 38 usmernení o horizontálnych fúziách ako relevantné kritériá a domnievala sa, že Komisia v spornom rozhodnutí nepreskúmala uplatniteľnosť kritérií pojmu „dôležitá konkurenčná sila“.

235

Z toho teda vyplýva, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho posúdenia obsahu prvej výhrady piatej časti tretieho žalobného dôvodu žaloby na prvom stupni.

236

V druhom rade, pokiaľ ide o výhradu spoločnosti thyssenkrupp, podľa ktorej Všeobecný súd v podstate jednak nesprávne definoval kritériá relevantné na určenie, či TSE bolo možné kvalifikovať ako „dôležitú konkurenčnú silu“, a jednak v bode 463 napadnutého rozsudku nesprávne vyložil pojem „dôležitá konkurenčná sila“ veľmi široko, treba uviesť, že Všeobecný súd v bodoch 460 a 461 tohto rozsudku pripomenul obsah bodov 37 a 38 usmernení o horizontálnych fúziách, ktoré zavádzajú tento pojem.

237

V bode 462 uvedeného rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že dva prípady uvedené v bodoch 37 a 38 usmernení o horizontálnych fúziách, podľa ktorých na jednej strane je možné, že podnik, ktorý nedávno vstúpil na dotknutý trh, by v budúcnosti vyvíjal silný konkurenčný tlak na ostatné podniky prítomné na tomto trhu, a na druhej strane podnik s relatívne nízkym trhovým podielom môže napriek tomu predstavovať dôležitú konkurenčnú silu, ak sú jeho výrobky, ktoré sa práve vyvíjajú, sľubné, sú iba príkladmi situácií, v ktorých môže vzniknúť dôležitá konkurenčná sila.

238

Okrem toho v bode 463 napadnutého rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že ako vyplýva z bodu 37 usmernení o horizontálnych fúziách, pojem „dôležitá konkurenčná sila“ umožňuje zohľadniť situácie, v ktorých by trhové podiely podniku mohli viesť k podhodnoteniu jeho dôležitosti z hľadiska hospodárskej súťaže. Podľa Všeobecného súdu je tento pojem zlučiteľný s bodom 14 týchto usmernení, podľa ktorého podiely na trhu, hoci relevantné, poskytujú len prvý vhodný obraz o dôležitosti účastníkov trhu. Všeobecný súd sa teda domnieval, že Komisii prináleží vykonať hĺbkovú analýzu podmienok hospodárskej súťaže, berúc do úvahy aj iné faktory než trhové podiely, akými sú účinky koncentrácie na hospodársku súťaž medzi účastníkmi a možné reakcie zákazníkov a konkurentov.

239

V tejto súvislosti Všeobecný súd v bodoch 464 až 466 napadnutého rozsudku v podstate konštatoval, že Komisia vykonala takúto podrobnú analýzu hospodárskej súťaže medzi účastníkmi plánovanej koncentrácie a konkurenčného obmedzenia, ktorý TSE vyvíjala na trhu Auto HDG. Všeobecný súd sa teda domnieval, že táto inštitúcia analyzovala úlohu a konkrétne kapacity spoločnosti TSE, jej postavenie vo vzťahu k ostatným subjektom a konštatoval, že TSE sa odchýlila od väčšiny týchto ostatných subjektov.

240

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa znenia bodu 26 v spojení s bodmi 37 a 38 usmernení o horizontálnych fúziách je odstránenie „dôležitej konkurenčnej sily“ v zásade jedným z faktorov, ktoré môžu ovplyvniť pravdepodobnosť, že koncentrácia spôsobí významné nekoordinované účinky, a ktoré tak umožňujú najmä posúdiť, či by táto koncentrácia viedla k odstráneniu dôležitých konkurenčných obmedzení, ktoré voči sebe uplatňovali účastníci koncentrácie (rozsudok z 13. júla 2023, Komisia/CK Telecoms UK Investments,C‑376/20 P, EU:C:2023:561, bod 160).

241

Okrem toho z judikatúry vyplýva, že pojem „dôležitá konkurenčná sila“ nemožno uplatňovať výlučne na podniky, ktoré uskutočňujú osobitne agresívnu hospodársku súťaž v oblasti cien a ktoré nútia svojich konkurentov na trhu, aby sa prispôsobili ich cenám, alebo na podniky, ktorých cenová politika môže významne zmeniť dynamiku hospodárskej súťaže na dotknutom trhu (rozsudok z 13. júla 2023, Komisia/CK Telecoms UK Investments,C‑376/20 P, EU:C:2023:561, bod 166).

242

Za týchto podmienok treba konštatovať, že na kvalifikáciu podniku ako „dôležitej konkurenčnej sily“ stačí, ako je uvedené v bode 37 usmernení o horizontálnych fúziách, aby zohrával významnejšiu úlohu v hospodárskej súťaži, než naznačujú jeho podiely na trhu alebo iný podobný ukazovateľ (rozsudok z 13. júla 2023, Komisia/CK Telecoms UK Investments,C‑376/20 P, EU:C:2023:561, bod 167).

243

Za týchto podmienok Všeobecný súd bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho postavenia, definoval relevantné kritériá na určenie, či spoločnosť TSE mohla byť kvalifikovaná ako „dôležitá konkurenčná sila“, vyložil pojem „dôležitá konkurenčná sila“ tak, že sa domnieval, že tento pojem zahŕňal aj situácie, v ktorých by trhové podiely mohli viesť k podhodnoteniu významu podniku, a konštatoval, že Komisii prináležalo vykonať hĺbkovú analýzu podmienok hospodárskej súťaže, berúc do úvahy aj iné faktory, ako sú účinky koncentrácie na hospodársku súťaž medzi dotknutými stranami a možné reakcie zákazníkov a konkurentov.

244

Prvú výhradu teda treba zamietnuť ako nedôvodnú.

245

Druhá výhrada obsahuje šesť hlavných tvrdení.

246

Pokiaľ ide o prvé tvrdenie uvedené v rámci druhej výhrady figurujúcej v bode 222 tohto rozsudku, treba pripomenúť, že rozsah preskúmania zákonnosti stanoveného v článku 263 ZFEÚ sa vzťahuje na všetky prvky rozhodnutí Komisie, ktorých hĺbkové právne aj vecné preskúmanie zabezpečuje Všeobecný súd s prihliadnutím na žalobné dôvody uvedené žalobcom a vzhľadom na všetky relevantné skutočnosti, ktoré žalobca predložil (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. septembra 2018, Infineon Technologies/Komisia,C‑99/17 P, EU:C:2018:773, bod 48).

247

Rozsah preskúmania vykonávaného Všeobecným súdom je teda obmedzený žalobnými dôvodmi predloženými žalobcom s výnimkou dôvodov verejného poriadku.

248

Na jednej strane z bodu 468 napadnutého rozsudku, ktorý thyssenkrupp nespochybňuje, vyplýva, že táto spoločnosť sa v prvostupňovom konaní obmedzila na tvrdenie, že jasne nerozpoznala, z akých dôkazov Komisia vychádzala pri závere, že TSE uskutočnila vyššie investície ako priemer a sústredila sa na zvýšenie svojho trhového podielu v odvetví Auto HDG. Okrem toho thyssenkrupp vytýkala Komisii, že v odôvodnení 896 sporného rozhodnutia odmietla dôkazy predložené spoločnosťami thyssenkrupp a TSE na preukázanie toho, že ostatní dodávatelia Auto HDG takisto uskutočňovali podobné investície ako investície spoločnosti TSE v tomto odvetví z dôvodu, že tieto dôkazy boli v rozpore s odpoveďami samotných dodávateľov a zákazníkov v uvedenom odvetví.

249

Všeobecný súd sa pri skúmaní týchto výhrad v bodoch 475 až 479 napadnutého rozsudku v podstate domnieval, že na rozdiel od toho, čo tvrdila spoločnosť thyssenkrupp, sporné rozhodnutie obsahovalo súbor nepriamych dôkazov preukazujúcich, že TSE uskutočnila vyššie investície ako priemer v Auto HDG a sústredila sa na zvýšenie svojho trhového podielu v odvetví Auto HDG. Konkrétne v bode 476 tohto rozsudku Všeobecný súd zastával názor, že Komisii nemožno vytýkať, že necitovala dôkazy, o ktoré sa opierala, keďže, ako vyplýva najmä z odôvodnení 884 až 892, 948 a 954 sporného rozhodnutia, Komisia vychádzala z interných dokumentov spoločnosti thyssenkrupp a TSE, ako aj z odpovedí konkurentov a zákazníkov v rámci prieskumu trhu, ktorý vykonala.

250

Okrem toho v bodoch 477 a 478 napadnutého rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že pokiaľ ide o výhradu spoločnosti thyssenkrupp, podľa ktorej Komisia nemohla zamietnuť v odôvodnení 896 sporného rozhodnutia dôkazy spoločností thyssenkrupp a TSE, ktoré mali preukázať, že ostatní dodávatelia Auto HDG takisto uskutočňovali investície podobné investíciám spoločnosti TSE, Komisia v tomto odôvodnení 896 uviedla, že pri ich zamietnutí vychádzala zo svojho prieskumu trhu.

251

Na druhej strane v bodoch 484 až 486 napadnutého rozsudku Všeobecný súd preskúmal výhrady spoločnosti thyssenkrupp, podľa ktorých Komisia neporovnala investície spoločnosti TSE s investíciami jej konkurentov ani nezohľadnila výdavky na výskum a vývoj alebo vnútorné plány stratégie týchto konkurentov.

252

Z bodov 484 až 486 napadnutého rozsudku však jasne vyplýva, že Všeobecný súd preskúmal tieto výhrady a uviedol, že v prejednávanej veci Komisia v odôvodneniach 883 až 966 sporného rozhodnutia vykonala podrobnú analýzu úlohy, postavenia a konkrétnych kapacít spoločnosti TSE vo vzťahu k ostatným subjektom na dotknutom trhu a konštatovala, že TSE sa od väčšiny týchto ostatných subjektov odlišovala. V bodoch 485 a 486 napadnutého rozsudku Všeobecný súd spresnil, že na účely svojej analýzy Komisia zohľadnila najmä investície a plány rozšírenia štyroch konkurentov spoločnosti TSE.

253

Za týchto podmienok kritika, ktorú thyssenkrupp formuluje voči bodom 476, 478, 484 a 486 napadnutého rozsudku, nie je dôvodná.

254

Pokiaľ ide o druhé tvrdenie uvedené v rámci druhej výhrady figurujúcej v bode 223 tohto rozsudku, stačí uviesť, že thyssenkrupp nepreukázala, z akého dôvodu nemal Všeobecný súd uprednostniť vyhlásenia iných dodávateľov než TSE, hoci, ako uviedla Komisia, boli viac príslušní ako thyssenkrupp, aby sa vyjadrili k svojim vlastným investičným plánom.

255

Túto argumentáciu spoločnosti thyssenkrupp preto treba zamietnuť ako nedôvodnú.

256

Pokiaľ ide o tretie tvrdenie uvedené v rámci druhej výhrady uvedenej v bode 224 tohto rozsudku, treba na jednej strane uviesť, že v bode 478 napadnutého rozsudku sa Všeobecný súd snaží odpovedať na argumentáciu, ktorou thyssenkrupp vytýka Komisii, že necitovala dôkazy, o ktoré sa opierala pri kvalifikácii TSE ako „dôležitej konkurenčnej sily“.

257

Spoločnosť thyssenkrupp pritom nespochybňuje posúdenie Všeobecného súdu uvedené v bode 479 napadnutého rozsudku, podľa ktorého odvolateľka nepreukázala, že Komisia nebola schopná vychádzať zo súboru fakticky presných, spoľahlivých a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov, ktoré by mohli podporiť závery, ktoré boli v tejto súvislosti vyvodené v odôvodneniach 883 až 966 sporného rozhodnutia.

258

Na druhej strane sa Všeobecný súd v bode 485 napadnutého rozsudku snaží odpovedať na tvrdenie spoločnosti thyssenkrupp, podľa ktorého Komisia neporovnala investície spoločnosti TSE s investíciami jej konkurentov na účely kvalifikácie spoločnosti TSE ako „dôležitej konkurenčnej sily“.

259

Aj za predpokladu, že by Všeobecný súd nemusel odkazovať na odôvodnenie 1079 sporného rozhodnutia, keďže toto odôvodnenie nie je súčasťou časti tohto rozhodnutia osobitne venovanej otázke, či TSE je dôležitou konkurenčnou silou, treba uviesť, že Všeobecný súd v každom prípade vychádzal z iných odôvodnení uvedeného rozhodnutia, ktoré preukazujú, že Komisia skutočne vykonala takéto porovnanie.

260

Z bodu 484 napadnutého rozsudku totiž vyplýva, že v odôvodneniach 883 až 966 sporného rozhodnutia Komisia analyzovala úlohu a konkrétne kapacity spoločnosti TSE, postavenie spoločnosti TSE vo vzťahu k ostatným subjektom na trhu a konštatovala, že TSE sa odlišuje od väčšiny týchto ďalších subjektov.

261

Z odôvodnenia 896 tohto rozhodnutia, ktoré Všeobecný súd preskúmal v bode 477 tohto rozsudku, však vyplýva, že Komisia analyzovala tvrdenie účastníkov plánovanej koncentrácie, podľa ktorého konkurenti spoločnosti TSE sami uskutočňovali investície porovnateľné s investíciami spoločnosti TSE, a že konštatovala, že tomuto tvrdeniu odporujú informácie, ktoré dostala od týchto konkurentov a spotrebiteľov predmetných výrobkov.

262

Za týchto podmienok treba argumentáciu spoločnosti thyssenkrupp zamietnuť ako neúčinnú.

263

Pokiaľ ide o štvrté tvrdenie uvedené v rámci druhej výhrady uvedenej v bodoch 225 až 228 tohto rozsudku, stačí uviesť, že toto tvrdenie sa týka doplňujúceho odôvodnenia napadnutého rozsudku. Keďže však výhrady uvádzané proti doplňujúcim dôvodom rozhodnutia Všeobecného súdu nemôžu mať za následok zrušenie tohto rozhodnutia a sú teda neúčinné (rozsudok z 13. júla 2023, Komisia/CK Telecoms UK Investments,C‑376/20 P, EU:C:2023:561, bod 96 a citovaná judikatúra), uvedené tvrdenie sa musí zamietnuť ako neúčinné.

264

Pokiaľ ide o piate tvrdenie uvedené v rámci druhej výhrady formulovanej v bode 229 tohto rozsudku, treba sa domnievať, že aj za predpokladu, že by Všeobecný súd v bode 487 napadnutého rozsudku nezhrnul správne odôvodnenie 897 sporného rozhodnutia, takéto pochybenie by bolo irelevantné pre tvrdenie spoločnosti thyssenkrupp, podľa ktorého Všeobecný súd opomenul samostatne preskúmať jej tvrdenie, podľa ktorého cieľom investícií spoločnosti TSE bolo len dohnať investície jej konkurentov. V bode 488 tohto rozsudku, ktorý thyssenkrupp nespochybnil, totiž Všeobecný súd uviedol, že Komisia v každom prípade odmietla toto tvrdenie v odôvodneniach 920 až 932 sporného rozhodnutia a že thyssenkrupp nepredložila nijaký dôkaz o opaku, ktorý by bol dostatočne presvedčivý na to, aby sa posúdenie Komisie v uvedených odôvodneniach stalo neprijateľným.

265

Za týchto okolností treba piate tvrdenie uvedené v rámci druhej výhrady formulovanej v bode 229 tohto rozsudku zamietnuť.

266

Pokiaľ ide o šieste tvrdenie uvedené v rámci druhej výhrady, ktorého sa týka bod 230 tohto rozsudku, treba konštatovať, že táto argumentácia spoločnosti thyssenkrupp spočíva na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku.

267

Ako vyplýva z bodov 473 a 490 napadnutého rozsudku, ktoré obsahujú zhrnutie výhrad spoločnosti thyssenkrupp, táto spoločnosť sa pred Všeobecným súdom obmedzila na tvrdenie, že Komisia uvedené dôkazy nezohľadnila. Túto skutočnosť potvrdzuje znenie bodu 107 žaloby na prvom stupni.

268

V tomto kontexte sa Všeobecný súd v bode 490 napadnutého rozsudku zaoberal práve touto výhradou a s odkazom na odôvodnenia 883 až 966 sporného rozhodnutia konštatoval, že na rozdiel od toho, čo tvrdí spoločnosť thyssenkrupp, Komisia v rámci svojho preskúmania všetkých dôkazov, ktoré mala k dispozícii, zohľadnila tieto dôkazy, ale domnievala sa, že tieto dôkazy neboli dostatočne presvedčivé na to, aby v tejto súvislosti zmenila svoje posúdenie.

269

Všeobecnému súdu teda nemožno vytýkať, že sám neposúdil dôkazy predložené účastníkmi plánovanej koncentrácie alebo že nespresnil, v akých odôvodneniach sporného rozhodnutia Komisia preskúmala tieto dôkazy.

270

Za týchto podmienok treba druhú výhradu druhej časti tretieho odvolacieho dôvodu zamietnuť ako nedôvodnú.

271

Z toho vyplýva, že druhú časť tretieho odvolacieho dôvodu Komisie treba zamietnuť ako nedôvodnú.

272

Spoločnosť thyssenkrupp tvrdí, že na rozdiel od záverov vyplývajúcich z bodu 227 a nasl. rozsudku z 28. mája 2020, CK Telecoms UK Investments/Komisia (T‑399/16, EU:T:2020:217), Všeobecný súd od Komisie nevyžadoval, aby preukázala osobitný stupeň blízkosti medzi spoločnosťou thyssenkrupp a spoločnosťou TSE, a to tak pokiaľ ide o trh Auto HDG, ako aj o trh s oceľou určenou na balenie. Podľa spoločnosti thyssenkrupp tak tento súd nesprávne vyložil a uplatnil pojem „priami konkurenti“ uvedený v bode 28 usmernení o horizontálnych fúziách.

273

Po prvé v bode 532 napadnutého rozsudku, v ktorom sa uzatvára časť týkajúca sa Auto HDG, Všeobecný súd odkázal na konštatovanie Komisie, podľa ktorého sú spoločnosti thyssenkrupp a TSE „priami“ konkurenti, a nie „obzvlášť“ priami konkurenti. Prístup Všeobecného súdu v bodoch 513, 520 a 521 napadnutého rozsudku však preukazuje, že Všeobecný súd od Komisie nevyžadoval, aby preukázala, že tieto dve spoločnosti sú obzvlášť priami konkurenti.

274

Po druhé v celej časti napadnutého rozsudku týkajúcej sa oceli určenej na balenie, najmä v bodoch 740 až 745 a 750 až 752 tohto rozsudku Všeobecný súd kvalifikoval účastníkov plánovanej koncentrácie ako „priamych“ konkurentov. Konkrétne z posúdení Všeobecného súdu uvedených v bodoch 735, 739, 747 a 751 uvedeného rozsudku jasne vyplýva, že Všeobecný súd neuznával, že priamosť hospodárskej súťaže v zmysle bodu 28 a nasl. usmernení o horizontálnych fúziách si vyžaduje osobitný stupeň priamosti. Z týchto bodov napadnutého rozsudku teda vyplýva, že Všeobecný súd neuplatnil vhodné kritérium osobitného stupňa priamosti hospodárskej súťaže.

275

Komisia spochybňuje tak prípustnosť, ako aj dôvodnosť argumentácie spoločnosti thyssenkrupp.

276

Thyssenkrupp vo svojej replike namieta, že táto časť je prípustná na jednej strane z dôvodu, že hoci vo svojej žalobe na prvom stupni nepoužila slovné spojenie „obzvlášť priami konkurenti“, najmä z bodu 161 tejto žaloby vyplýva, že odkázala na bod 28 usmernení o horizontálnych fúziách, ako aj na skutočnosť, že Komisia neuplatnila správne kritérium spočívajúce v určení, či účastníci plánovanej koncentrácie ponúkajú výrobky, ktoré veľmi veľký počet zákazníkov považuje za svoju prvú alebo druhú voľbu, čo preukazuje osobitný stupeň priamosti hospodárskej súťaže. Na druhej strane táto problematika bola vznesená zo strany spoločnosti thyssenkrupp na pojednávaní pred Všeobecným súdom.

277

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ako bolo uvedené v bode 123 tohto rozsudku, podľa článku 170 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora odvolaním nemožno meniť predmet sporu na Všeobecnom súde. Právomoc Súdneho dvora v odvolacom konaní je totiž obmedzená na posúdenie zákonného rozhodovania o žalobných dôvodoch prejednávaných v prvostupňovom konaní. Účastník konania teda nemôže predložiť prvýkrát v konaní pred Súdnym dvorom dôvod, ktorý nepredložil v konaní pred Všeobecným súdom, pretože by tým získal možnosť predložiť na Súdnom dvore, ktorý má v odvolacom konaní obmedzenú právomoc, spor so širším rozsahom ako ten, ktorý prejednával a rozhodoval Všeobecný súd.

278

V prejednávanej veci však zo žaloby na prvom stupni, najmä z jej bodu 161, vyplýva, že hoci thyssenkrupp odkázala na bod 28 usmernení o horizontálnych fúziách, nič to nemení na tom, že táto spoločnosť nevytýkala Komisii, že sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď na účely určenia blízkosti spoločností thyssenkrupp a TSE táto inštitúcia uplatnila menej náročné kritérium, než je kritérium, podľa ktorého tieto dva podniky mali byť kvalifikované ako „obzvlášť priami konkurenti“. thyssenkrupp sa v skutočnosti obmedzila na tvrdenie, že posúdenie, pokiaľ ide o existenciu priamosti hospodárskej súťaže, sa v podstate skladalo z ekonomického posúdenia stupňa zastupiteľnosti výrobkov účastníkov plánovanej koncentrácie a že otázky, ktoré Komisia položila zákazníkom s cieľom určiť priamosť hospodárskej súťaže medzi účastníkmi plánovanej koncentrácie, boli nesprávne.

279

Pokiaľ ide o argumentáciu spoločnosti thyssenkrupp, podľa ktorej táto spoločnosť na pojednávaní pred Všeobecným súdom výslovne uviedla, odkazujúc na rozsudok z 28. mája 2020, CK Telecoms UK Investments/Komisia (T‑399/16, EU:T:2020:217), že Komisia mala preukázať, že thyssenkrupp a TSE sú „obzvlášť priami konkurenti“, pokiaľ ide tak o trh Auto HDG, ako aj o trh s oceľou určenou na balenie, stačí konštatovať, že thyssenkrupp nepredložila nijaký dôkaz na podporu tejto argumentácie.

280

Z toho vyplýva, že tretiu časť tretieho odvolacieho dôvodu treba zamietnuť ako nedôvodnú.

281

Tretiu časť tretieho odvolacieho dôvodu preto treba zamietnuť.

282

Po prvé thyssenkrupp v podstate vytýka Všeobecnému súdu, že v bodoch 279 až 287 napadnutého rozsudku nepreskúmal argumentáciu tejto spoločnosti uvedenú v bodoch 63 až 68 žaloby na prvom stupni. Podľa uvedenej spoločnosti sa Všeobecný súd uspokojil s prevzatím dôkazov, z ktorých Komisia vychádzala v spornom rozhodnutí.

283

Po druhé thyssenkrupp v podstate vytýka Všeobecnému súdu, najmä v bode 285 napadnutého rozsudku, že potvrdil posúdenia Komisie, podľa ktorých zvýšenie cien po plánovanej koncentrácii podporuje len hrozba odvetných opatrení zo strany subjektu vzniknutého touto koncentráciou, ak sa AM neprispôsobí zvýšeniu cien. Podľa thyssenkrupp bez konštatovania koordinovaných účinkov by tento prístup umožnil Komisii konštatovať existenciu značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže pri všetkých koncentráciách. Spoločnosť thyssenkrupp spresňuje, že všetky zlúčené subjekty by boli skutočne motivované zvýšiť ceny, ak by mohli hodnoverným spôsobom ohroziť odvetné opatrenia rivalov, ktorí sa neprispôsobia.

284

Po tretie thyssenkrupp vytýka Všeobecnému súdu, že sa v bodoch 611, 612, 615, 617 a 619 napadnutého rozsudku bez toho, aby vykonal svoju vlastnú analýzu otázky, či AM bola realizovateľnou alternatívou pre kupujúcich TP alebo ECCS, obmedzil na zhrnutie sporného rozhodnutia, pričom konštatoval, že ekonomická analýza Komisie bola „konzistentná“, „veľmi pravdepodobná“ a „robustná“.

285

Navyše podľa thyssenkrupp je posúdenie Všeobecného súdu uvedené v bode 615 napadnutého rozsudku, ktoré sa týka prípadného správania AM po zvýšení cien zo strany subjektu vzniknutého koncentráciou, nesprávne v rozsahu, v akom Všeobecný súd nezohľadnil skutočnosť, že konkurentovi by sa jeho dopyt zvýšil len vtedy, ak by sa neriadil (hypotetickým) zvýšením cien subjektu vzniknutého koncentráciou.

286

Okrem toho thyssenkrupp vytýka Všeobecnému súdu, že v bode 613 a nasl. napadnutého rozsudku neposúdil, ktoré rezervné kapacity bolo možné považovať za „dostatočné“.

287

Komisia namieta proti argumentácii spoločnosti thyssenkrupp.

288

Pokiaľ ide v prvom rade o výhradu spoločnosti thyssenkrupp, podľa ktorej Všeobecný súd v bodoch 279 až 287 napadnutého rozsudku nepreskúmal argumentáciu tejto spoločnosti uvedenú v bodoch 63 až 68 žaloby na prvom stupni, treba konštatovať, že táto výhrada vyplýva z nesprávneho výkladu napadnutého rozsudku.

289

Argumentácia spoločnosti thyssenkrupp uvedená v bodoch 63 až 68 žaloby na prvom stupni a zhrnutá v bodoch 270 a 271 napadnutého rozsudku sa zamieta v bodoch 282 až 290 tohto rozsudku. Konkrétne ako vyplýva z bodov 282, 283, 285 a 287 až 289 uvedeného rozsudku, Všeobecný súd konštatoval, že Komisia sa opierala o viaceré dôkazy, o reálne a skutočné správanie spoločnosti AM na trhu Auto HDG, ako aj o ekonomické údaje, ktoré poskytli spoločnosti thyssenkrupp a TSE, aby preukázali, že AM by nebola motivovaná reagovať zvýšením svojej produkcie na zvyšovanie cien subjektu vzniknutého plánovanou koncentráciou. Okrem toho, ako vyplýva z bodu 288 napadnutého rozsudku, Všeobecný súd potvrdil závery Komisie, pričom vychádzal zo svojho vlastného preskúmania uvedených dôkazov.

290

V druhom rade, pokiaľ ide o argumentáciu spoločnosti thyssenkrupp založenú v podstate na tom, že najmä v bode 285 napadnutého rozsudku Všeobecný súd nesprávne potvrdil závery Komisie, podľa ktorých zvýšenie cien po plánovanej koncentrácii podporuje len hrozba odvetných opatrení zo strany subjektu vzniknutého touto koncentráciou, ak sa AM neprispôsobí zvýšeniu cien, treba konštatovať, že táto argumentácia je tiež založená na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku.

291

Na jednej strane, ako vyplýva z bodu 266 tohto rozsudku, Všeobecný súd preskúmal argumentáciu spoločnosti thyssenkrupp, podľa ktorej Komisia implicitne dospela k záveru o existencii koordinovaných horizontálnych účinkov, pretože podľa tejto inštitúcie AM bude koordinovať svoje ceny so subjektom vzniknutým plánovanou koncentráciou a tento subjekt zohľadní túto koordináciu pri prijímaní svojich cenových rozhodnutí po plánovanej koncentrácii. V bodoch 268 a 269 uvedeného rozsudku Všeobecný súd zamietol túto argumentáciu spoločnosti thyssenkrupp a v podstate konštatoval, že Komisia ani implicitne nepoukázala na akúkoľvek existenciu koordinovaných horizontálnych účinkov medzi AM a subjektom vzniknutým touto koncentráciou.

292

Na druhej strane v bodoch 282 až 290 toho istého rozsudku Všeobecný súd zamietol argumentáciu thyssenkrupp, podľa ktorej sporné rozhodnutie v podstate obsahuje zjavne nesprávne posúdenie, pokiaľ ide o dôkazy použité na preukázanie neexistencie motivácie na strane spoločnosti AM vyvíjať tlak na zvýšenie cien po plánovanej koncentrácii, a to napriek obrovským kapacitám, ktoré má k dispozícii.

293

V rámci svojho posúdenia Všeobecný súd vôbec nekonštatoval, že zvýšenie cien po plánovanej koncentrácii by bolo podporené len hrozbou odvetných opatrení zo strany subjektu vzniknutého touto koncentráciou, ak by sa AM neprispôsobila zvýšeniu cien.

294

V treťom a poslednom rade, pokiaľ ide o argumentáciu spoločnosti thyssenkrupp uvedenú v bodoch 284 až 286 tohto rozsudku, treba uviesť, že pokiaľ ide o body 611, 612, 615, 617 a 619 napadnutého rozsudku, tieto body sa týkajú preskúmania tretej časti štvrtého žalobného dôvodu žaloby na prvom stupni, ktorá sa týka nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o možnosti zákazníkov zmeniť dodávateľa v EHP, zo strany Všeobecného súdu.

295

Z bodov 611 až 620 napadnutého rozsudku dostatočne jasne vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí thyssenkrupp, Všeobecný súd nielen odmietol výhradu tejto spoločnosti, podľa ktorej Komisia z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala, že po plánovanej koncentrácii AM nebude realizovateľnou alternatívou pre kupujúcich TP alebo ECCS, ale tiež vykonal svoje vlastné posúdenie záverov Komisie.

296

Všeobecný súd totiž po tom, čo najmä v bodoch 612 a 616 napadnutého rozsudku konštatoval, že pokiaľ ide tak o trh TP, ako aj o trh ECCS, Komisia potvrdila svoju analýzu budúceho vývoja motivácie AM čeliť prípadnému zvýšeniu cien subjektu vzniknutého koncentráciou, najprv v bode 614 tohto rozsudku pristúpil k overeniu otázky, či bola táto analýza v súlade s bodmi 32 až 35 usmernení o horizontálnych fúziách, ktoré sú uvedené pod názvom „Je nepravdepodobné, že konkurenti zvýšia ponuku, ak sa zvýši cena“. Po svojom preskúmaní konštatoval, že zvýšenie produkcie bolo nepravdepodobné, najmä ak konkurenti mali obmedzenú kapacitu, ako je to v prípade AM v prejednávanej veci pre TP.

297

Ďalej, ako vyplýva z bodu 615 napadnutého rozsudku, Všeobecný súd preskúmal analýzu budúceho vývoja Komisie a konštatoval, že bolo veľmi pravdepodobné, že pri prípadnom zvýšení cien zo strany subjektu vzniknutého plánovanou koncentráciou, by zákazníci, ktorí by sa pokúsili obrátiť sa na konkurenta, akým je AM, ktorý je jediným ďalším významným aktérom na dotknutom trhu, tiež čelili zvýšeniu cien.

298

Podľa Všeobecného súdu, ak totiž takýto konkurent vidí dopyt po svojich výrobkoch narastať, je sám jednostranne motivovaný zvyšovať ceny, a nie udržať ich nemenné alebo ich znižovať, aby získal nových zákazníkov, pretože by to logicky odporovalo optimalizácii jeho ziskov. Všeobecný súd preto potvrdil analýzu budúceho vývoja Komisie ako koherentnú a veľmi pravdepodobnú a na rozdiel od toho, čo tvrdí spoločnosť thyssenkrupp, Všeobecnému súdu nemožno vytýkať, že v bode 615 napadnutého rozsudku nesprávne určil možné správanie spoločnosti AM v prípade zvýšenia cien zo strany subjektu vzniknutého plánovanou koncentráciou, najmä vzhľadom na kapacitné obmedzenia tejto spoločnosti uvedené v bode 613 tohto rozsudku.

299

Okrem toho v bode 617 napadnutého rozsudku sa Všeobecný súd domnieval, že odôvodnenie uvedené v bode 612 a nasl. tohto rozsudku týkajúce sa trhu TP sa uplatňuje v podstate rovnako na trh ECCS. Potvrdil tak, že analýza budúceho vývoja Komisie, podľa ktorej by AM nebola motivovaná čeliť prípadnému zvýšeniu cien ECCS po plánovanej koncentrácii, ale skôr k tomu, aby ho nasledovala a mala z neho prospech, bola v skutočnosti rovnako koherentná a veľmi pravdepodobná aj vzhľadom na skutočnosť, že oligopolistická štruktúra trhu ECCS by v nadväznosti na túto koncentráciu bola pravdepodobne ešte posilnená.

300

Napokon Všeobecný súd v bode 619 napadnutého rozsudku zastával názor, že analýza budúceho vývoja Komisie vykonaná v odôvodneniach 1288 a 1289, ako aj v odôvodnení 1294 a nasl. sporného rozhodnutia bola skutočne založená na robustnej ekonomickej analýze reakcie spoločnosti AM na prípadné zvýšenie cien subjektu vzniknutého koncentráciou na trhoch TP a ECCS.

301

Za týchto podmienok nemožno Všeobecnému súdu vytýkať, že nevykonal svoju vlastnú analýzu posúdenia Komisie týkajúceho sa otázky, či AM bola realizovateľnou alternatívou pre kupujúcich TP alebo ECCS. Táto výhrada spoločnosti thyssenkrupp teda vyplýva z nesprávneho výkladu napadnutého rozsudku.

302

Všeobecnému súdu nemožno vytýkať ani to, že v bode 613 a nasl. napadnutého rozsudku neposúdil rezervné kapacity, ktoré možno považovať za „dostatočné“. V tejto súvislosti stačí na jednej strane uviesť, že ani z bodu 136 žaloby na prvom stupni, ani z bodu 601 napadnutého rozsudku, v ktorom je zopakovaná argumentácia spoločnosti thyssenkrupp v prvostupňovom konaní, nevyplýva, že táto spoločnosť uviedla takéto tvrdenie pred Všeobecným súdom, v dôsledku čoho je táto výhrada zjavne neprípustná. Na druhej strane Všeobecný súd zohľadnil rezervné kapacity spoločnosti AM, pretože ako vyplýva z bodov 612, 613, 618 a 619 tohto rozsudku, Všeobecný súd odkázal na odôvodnenie 1289 sporného rozhodnutia, ktoré obsahuje odhad rezervných kapacít konkurentov subjektu vzniknutého koncentráciou, a najmä rezervných kapacít spoločnosti AM.

303

Štvrtá časť tretieho odvolacieho dôvodu musí byť preto zamietnutá ako čiastočne neprípustná a čiastočne nedôvodná.

304

Svojou prvou výhradou thyssenkrupp vytýka Všeobecnému súdu po prvé, že opomenul uviesť, že na základe súčasnej stratégie spoločnosti TSE nebolo možné dospieť k záveru, že zákazníci usadení v EHP nepredstavovali strategický cieľ pre ázijských dodávateľov Posco, Hyundai Steel a Baosteel bez toho, aby sa priamo opýtal týchto podnikov, aký bol ich strategický cieľ. Po druhé thyssenkrupp sa domnieva, že v bode 545 napadnutého rozsudku existuje rozpor, keďže Všeobecný súd sa v tomto bode domnieval na jednej strane, že Posco, Hyundai Steel a Baosteel sa snažili dodať významnú časť potrieb určitých zákazníkov, a na druhej strane, že „sami zákazníci vyjadrili jasnú preferenciu dodávok v rámci EHP“. Po tretie sa thyssenkrupp domnieva, že Všeobecný súd v bode 545 napadnutého rozsudku nesprávne požadoval od tejto spoločnosti, aby preukázala, že všetci zákazníci mohli vo veľkej miere byť zásobovaní dovozcami. Po štvrté thyssenkrupp tvrdí, že Všeobecný súd ignoroval relevantné dôkazy, keď v bode 545 napadnutého rozsudku konštatoval, že dôvody, ktoré mali odôvodniť skutočnosť, že Fiat Chrysler Automobiles NV (ďalej len „FCA“) sa zásobovala prostredníctvom dovozov, nemožno preniesť na ostatných zákazníkov.

305

Svojou druhou výhradou thyssenkrupp po prvé tvrdí, že Všeobecný súd v bode 645 napadnutého rozsudku nevykonal svoju vlastnú analýzu tvrdení spoločnosti thyssenkrupp založených na tom, že Komisia udelila neprimeranú váhu určitým vyhláseniam zákazníkov týkajúcim sa obmedzení, ktoré možno údajne pripísať premenlivosti dopytu, ale uspokojil sa s opisom prístupu Komisie a odkazom na odpovede poskytnuté na dotazník 13 bez toho, aby poskytol ďalšie vysvetlenia.

306

Po druhé podľa spoločnosti thyssenkrupp Všeobecný súd v bode 646 napadnutého rozsudku obrátil dôkazné bremeno, keď usúdil, že výhrada uvádzaná spoločnosťou thyssenkrupp, podľa ktorej Komisia nezohľadnila skutočnosť, že samotné strany predávali významné objemy zákazníkom usadeným mimo EHP, môže mať len veľmi obmedzený význam pre analýzu relevantných trhov a reakciu zákazníkov usadených v rámci EHP, keďže thyssenkrupp nepreukázala opak.

307

Po tretie thyssenkrupp na jednej strane tvrdí, že Všeobecný súd v bode 647 napadnutého rozsudku skreslil dôkazy, ktoré mal k dispozícii, a že jeho odôvodnenie je rozporuplné. Domnieva sa totiž, že keď Všeobecný súd konštatoval, že interné dokumenty spoločnosti thyssenkrupp, reprodukované na obrázkoch 200 a 201 sporného rozhodnutia, „podpor[ovali]“ zistenia Komisie týkajúce sa rozsahu lehôt, nesprávny výklad týchto interných dokumentov Komisiou mal nevyhnutne vplyv na posúdenie tejto inštitúcie.

308

Na druhej strane, pokiaľ ide o kvalitu dovozov, thyssenkrupp v podstate vytýkala Komisii, že v odôvodneniach 1312 až 1316 sporného rozhodnutia vybrala citácie pochádzajúce z jej prieskumu trhu a nezohľadnila informácie pochádzajúce od účastníkov konania alebo z tohto prieskumu, ktoré im odporujú. V tejto súvislosti sa spoločnosť thyssenkrupp domnieva, že z bodu 649 napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd sa uspokojil s odkazom na odpovede na otázku 63 dotazníka 4 bez toho, aby vykonal svoju vlastnú analýzu.

309

Komisia spochybňuje tak dôvodnosť argumentácie spoločnosti thyssenkrupp, ako aj prípustnosť niektorých jej tvrdení.

310

Pokiaľ ide o prvú výhradu spoločnosti thyssenkrupp týkajúcu sa vplyvu dovozu výrobkov Auto HDG na hospodársku súťaž, treba uviesť, že Všeobecný súd preskúmal siedmu časť tretieho žalobného dôvodu žaloby na prvom stupni v bodoch 534 až 551 napadnutého rozsudku.

311

Na úvod v bodoch 541 až 544 tohto rozsudku Všeobecný súd preskúmal výhradu uvedenú voči Komisii zo strany spoločnosti thyssenkrupp, podľa ktorej táto inštitúcia dostatočne nepreskúmala otázku, do akej miery by dovozy predstavovali tlak na účastníkov koncentrácie po uskutočnení plánovanej koncentrácie.

312

V tejto súvislosti sa Všeobecný súd v podstate domnieval, že ako vyplýva z odôvodnenia 974 sporného rozhodnutia, prieskum trhu vykonaný Komisiou odhalil, že možné budúce toky dovozov Auto HDG do EHP boli minimálne a že dovozy predstavovali obmedzený tlak z dôvodu faktorov štrukturálnej a regulačnej povahy, akými sú dlhšie dodacie lehoty, nedostatok reaktivity dovozcov, riziko poškodenia počas prepravy, nedostatok technických kapacít dodávateľov usadených mimo EHP, nedostatočná obchodná prítomnosť v EHP, ako aj nedávno uložené opatrenia na ochranu obchodu týkajúce sa dovozu výrobkov Auto HDG.

313

Ďalej sa Všeobecný súd v bodoch 545 a 546 napadnutého rozsudku v podstate domnieval, že zriedkavý príklad spoločnosti FCA ako zákazníka zásobujúceho sa prostredníctvom dovozov, na ktorý sa odvoláva thyssenkrupp, nemôže sám osebe vyvrátiť skutočnosť, že veľká väčšina zákazníkov z automobilového odvetvia sa nezásobuje u dodávateľov usadených mimo EHP alebo to robí len v zanedbateľnom rozsahu, čo sa v budúcnosti pravdepodobne nezmení, ako to vyplýva z odôvodnení 974 a 981 sporného rozhodnutia, ktoré thyssenkrupp nespochybnila. Všeobecný súd sa predovšetkým domnieval, že skutočnosť, že konkrétny automobilový zákazník sa zásobuje dovozmi, neznamená, že to je tak pri všetkých zákazníkoch.

314

Okrem toho v bodoch 547 až 549 napadnutého rozsudku Všeobecný súd preskúmal výhradu adresovanú Komisii zo strany spoločnosti thyssenkrupp, podľa ktorej táto inštitúcia bez toho, aby sa opýtala spoločností Posco, Hyundai Steel a Baosteel, či zákazníci usadení v EHP boli ich strategickým cieľom, v odôvodnení 1001 sporného rozhodnutia vyvodila zo súčasnej stratégie spoločnosti TSE konštatovanie, že títo zákazníci usadení v EHP nepredstavovali pre tieto spoločnosti takýto cieľ.

315

V tejto súvislosti Všeobecný súd po prvé konštatoval, že uvedené spoločnosti nesústredili svoje stratégie na zákazníkov v EHP, pretože preprava výrobkov na celosvetovej úrovni bola náročná a nákladná. Po druhé Všeobecný súd konštatoval, že Komisia vychádzala z tabuľky č. 8 sporného rozhodnutia vypracovanej na základe údajov poskytnutých účastníkmi plánovanej koncentrácie, aby potvrdila, že obmedzené objemy dovozov do EHP naznačovali, že tieto dovozy predstavovali obmedzený tlak na dodávateľov usadených v EHP. Po tretie sa Všeobecný súd domnieval, že prieskum trhu vykonaný Komisiou ukázal, že samotní zákazníci vyjadrili jasné preferencie pre zásobovanie sa v rámci EHP. Všeobecný súd sa teda domnieval, že aj za predpokladu, že by Komisia zo súčasnej stratégie spoločnosti TSE nevyvodila, že zákazníci tejto spoločnosti nepredstavovali pre spoločnosti Posco, Hyundai Steel a Baosteel strategický cieľ, táto inštitúcia by nevyhnutne dospela k rovnakému konštatovaniu, teda že uvedení zákazníci nepredstavovali pre tieto spoločnosti strategický cieľ.

316

Napokon v bode 550 napadnutého rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že Posco má minimálny význam ako konkurent thyssenkrupp a TSE na trhu Auto HDG v EHP. Tento záver thyssenkrupp pred Súdnym dvorom nespochybňuje.

317

Všeobecný súd tak v bode 551 napadnutého rozsudku konštatoval, že vzhľadom na všetky odôvodnenia uvedené v bodoch 540 až 550 tohto rozsudku thyssenkrupp nemôže oprávnene vytýkať Komisii, že sa v odôvodneniach 967 až 1033 sporného rozhodnutia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ktoré malo vplyv na záver, podľa ktorého dovozy predstavovali obmedzený konkurenčný tlak na dodávateľov z EHP v odvetví Auto HDG v rámci EHP.

318

V tejto súvislosti treba v prvom rade preskúmať tretie tvrdenie uvedené v rámci prvej výhrady spoločnosti thyssenkrupp, podľa ktorého Všeobecný súd v bode 545 napadnutého rozsudku nesprávne požadoval od tejto spoločnosti, aby preukázala, že všetci zákazníci mohli byť vo veľkej miere zásobovaní dovozcami.

319

V tejto súvislosti treba konštatovať, že toto tvrdenie vyplýva z nesprávneho výkladu tohto bodu 545.

320

Je pravda, že Všeobecný súd sa v uvedenom bode 545 domnieval, že „skutočnosť, že konkrétny automobilový zákazník sa zásobuje dovozmi, neznamená, že to platí pre všetkých zákazníkov“. Takáto úvaha však neznamená, že Všeobecný súd vyžadoval od spoločnosti thyssenkrupp, aby preukázala, že všetci zákazníci mohli byť do veľkej miery zásobovaní dovozcami. Všeobecný súd totiž spresnil, že „v každom prípade jediný príklad, ba dokonca niekoľko zriedkavých príkladov nemôže sám osebe vyvrátiť skutočnosť, že veľká väčšina zákazníkov z automobilového odvetvia sa nezásobuje od dodávateľov usadených mimo EHP, alebo to robí v zanedbateľnom rozsahu“. Treba sa teda domnievať, že Všeobecný súd iba spresnil, že všeobecný záver nebolo možné vyvodiť z izolovaných príkladov.

321

V druhom rade treba preskúmať štvrté tvrdenie uvedené v rámci prvej výhrady spoločnosti thyssenkrupp, podľa ktorého Všeobecný súd v bode 545 napadnutého rozsudku nezohľadnil relevantné dôkazy, keď sa domnieval, že dôvody, ktoré mali odôvodniť skutočnosť, že spoločnosť FCA sa zásobovala prostredníctvom dovozov, nebolo možné preniesť na ostatných zákazníkov.

322

V tejto súvislosti, keďže thyssenkrupp z vecného hľadiska nespochybňuje posúdenie Všeobecného súdu uvedené v bode 545 napadnutého rozsudku, podľa ktorého „jediný príklad, či dokonca niekoľko zriedkavých príkladov, nemôže sám osebe vyvrátiť skutočnosť, že veľká väčšina zákazníkov z automobilového odvetvia sa nezásobuje alebo to robí zanedbateľne od dodávateľov usadených mimo EHP“, treba zamietnuť celú argumentáciu spoločnosti thyssenkrupp týkajúcu sa spoločnosti FCA ako neúčinnú.

323

V treťom rade je potrebné preskúmať druhé tvrdenie uvedené v rámci prvej výhrady spoločnosti thyssenkrupp, podľa ktorého existuje rozpor v bode 545 napadnutého rozsudku, keďže Všeobecný súd sa domnieval na jednej strane, že Posco, Hyundai Steel a Baosteel dokázali zásobovať významnú časť potrieb niektorých zákazníkov, a na druhej strane, že „sami zákazníci vyjadrili jasnú preferenciu dodávok v rámci EHP“.

324

Toto tvrdenie však spočíva aj na nesprávnom výklade bodu 545 napadnutého rozsudku. V tomto bode 545 sa totiž Všeobecný súd vôbec nedomnieval, že by Posco, Hyundai Steel a Baosteel dokázali zásobovať významnú časť potrieb niektorých alebo všetkých zákazníkov usadených v EHP. Práve naopak, ako bolo pripomenuté v bode 313 tohto rozsudku, Všeobecný súd v podstate konštatoval, že zriedkavý príklad FCA, na ktorý poukazuje thyssenkrupp, nemôže sám osebe vyvrátiť skutočnosť, že veľká väčšina zákazníkov z automobilového odvetvia usadených v EHP sa nezásobovala od dodávateľov usadených mimo EHP alebo to robila v zanedbateľnom rozsahu. Všeobecný súd sa predovšetkým domnieval, že skutočnosť, že konkrétny automobilový zákazník sa zásobuje dovozmi, neznamenala, že to platí pre všetkých zákazníkov. Táto úvaha je v súlade s konštatovaním, podľa ktorého títo zákazníci nepredstavovali strategický cieľ pre dodávateľov usadených mimo EHP.

325

V štvrtom a poslednom rade sa treba zaoberať prvým tvrdením uvedeným v rámci prvej výhrady spoločnosti thyssenkrupp, v ktorej sa táto spoločnosť domnieva, že bez toho, aby sa priamo opýtala spoločností Posco, Hyundai Steel a Baosteel, aký bol ich strategický cieľ, Všeobecný súd nemohol na základe informácií, ktoré mal k dispozícii, zastávať názor, že zákazníci z EHP nepredstavovali pre týchto ázijských dodávateľov strategický cieľ.

326

Toto tvrdenie treba zamietnuť ako neúčinné. Otázka, či zákazníci usadení v EHP predstavovali strategický cieľ pre spoločnosti Posco, Hyundai Steel a Baosteel, je totiž irelevantná, keďže na jednej strane, ako vyplýva z bodov 541 až 544 napadnutého rozsudku, prieskum trhu vykonaný Komisiou odhalil, že možné budúce toky dovozov Auto HDG do EHP boli minimálne a že dovozy predstavovali obmedzený tlak z dôvodu štrukturálnych a regulačných faktorov, ako sú dlhšie dodacie lehoty, nedostatok reaktivity dovozcov, riziko poškodenia počas prepravy, nedostatok technických kapacít dodávateľov usadených mimo EHP, nedostatočná obchodná prítomnosť v EHP, ako aj nedávno uložené opatrenia na ochranu obchodu týkajúce sa dovozu výrobkov Auto HDG.

327

Na druhej strane, ako vyplýva z bodov 545 a 546 napadnutého rozsudku, Všeobecný súd konštatoval, že veľká väčšina zákazníkov z automobilového odvetvia sa nezásobovala u dodávateľov usadených mimo EHP alebo to robila len v zanedbateľnom rozsahu, čo sa v budúcnosti pravdepodobne nemalo zmeniť, ako to vyplýva z odôvodnení 974 a 981 sporného rozhodnutia, ktoré thyssenkrupp nespochybnila.

328

Aj za predpokladu, že by Komisia zo súčasnej stratégie spoločnosti TSE nesprávne vyvodila konštatovanie, že títo zákazníci nepredstavujú pre týchto dodávateľov takýto cieľ, takéto prípadné pochybenie by nemohlo mať vplyv na posúdenie Všeobecného súdu uvedené v bode 551 napadnutého rozsudku, podľa ktorého vzhľadom na všetky úvahy uvedené v bodoch 540 až 550 tohto rozsudku thyssenkrupp nemôže platne vytýkať Komisii, že sa v odôvodneniach 967 až 1033 sporného rozhodnutia dopustila zjavne nesprávnych posúdení, ktoré spochybňujú záver, že dovozy predstavovali obmedzený konkurenčný tlak na dodávateľov usadených v EHP v odvetví Auto HDG v rámci EHP.

329

Prvú výhradu treba preto zamietnuť ako nedôvodnú.

330

Pokiaľ ide o prvé z troch tvrdení uvedených v rámci druhej výhrady, ktorej sa týka bod 305 tohto rozsudku, treba sa domnievať, že toto tvrdenie je založené na nesprávnom výklade bodu 645 napadnutého rozsudku. V tomto bode 645 Všeobecný súd spresnil, že „z prieskumu trhu vykonaného Komisiou a najmä z odpovedí na dotazník 13 (príloha A.4 h) vyplýva, že Komisia neprikladala určitým vyhláseniam zákazníkov neprimeranú váhu, ako to tvrdí [thyssenkrupp]. Závery Komisie v odôvodneniach 1307 až 1309 [sporného] rozhodnutia totiž tieto odpovede primerane odráža[li]“. Doplnil, „že hoci Komisia v [spornom] rozhodnutí neuv[iedla] vyhlásenia zákazníkov, ktorí potvrdili použitie skladových zásob v EHP alebo skutočnosť, že tolerovali dlhé lehoty, neznamen[alo] to nevyhnutne, že Komisia ich nezohľadnila. V prejednávanej veci sa Komisia jednoducho domnievala, ako to vyplýva najmä z odôvodnenia 1311 uvedeného rozhodnutia, že tieto vyhlásenia neboli dostatočne reprezentatívne alebo relevantné medzi všetkými odpoveďami zákazníkov získanými v rámci jej prieskumu trhu“. Nakoniec Všeobecný súd zdôraznil, „že pri čítaní odpovedí na uvedený dotazník č. 13 to tak skutočne [bolo]“.

331

Z tohto bodu dostatočne jasne vyplýva, že keď Všeobecný súd odkázal na prieskum trhu, ktorý vykonala Komisia, a najmä na odpovede na dotazník 13, a vyvodil z toho záver, že Komisia neprikladala vyhláseniam zákazníkov neprimeranú váhu, tento súd vykonal svoje vlastné preskúmanie dôkazov. Reálne vykonanie tohto preskúmania je okrem toho podporené jednak druhou vetou bodu 645 napadnutého rozsudku, v ktorej sa Všeobecný súd domnieval, že zistenia Komisie „primerane odráža[li] tieto odpovede“, a jednak poslednou vetou tohto bodu, z ktorej bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že Všeobecný súd vykonal svoj vlastný výklad týchto odpovedí.

332

Za týchto podmienok treba prvé tvrdenie spoločnosti thyssenkrupp v rámci druhej výhrady zamietnuť ako nedôvodné.

333

Pokiaľ ide o druhé tvrdenie uvedené v rámci druhej výhrady uvedenej v bode 306 tohto rozsudku, stačí uviesť, že toto tvrdenie vyplýva z nesprávneho výkladu bodu 646 napadnutého rozsudku, pretože ako vyplýva z tohto bodu, Všeobecný súd sa v skutočnosti domnieval, že táto výhrada je prakticky irelevantná pre analýzu Komisie týkajúcu sa konkurenčného tlaku, ktorý na subjekt vzniknutý koncentráciou vykonávajú dovozy. Uvedené tvrdenie treba teda zamietnuť ako nedôvodné.

334

Pokiaľ ide o tretie tvrdenie uvedené v rámci druhej výhrady uvedenej v bode 307 tohto rozsudku, stačí konštatovať, pokiaľ ide o údajné skreslenie dôkazov, že v prejednávanej veci sa thyssenkrupp obmedzuje len na všeobecné kritizovanie posúdení Všeobecného súdu bez toho, aby preukázala, že jeho odôvodnenie spočíva na skreslení konkrétnych dôkazov, z ktorých zjavne vyplýva, že tento súd zjavne prekročil hranice primeraného posúdenia. V tomto rozsahu preto treba argumentáciu spoločnosti thyssenkrupp zamietnuť ako neprípustnú, keďže nie je v súlade s požiadavkami pripomenutými v bode 102 tohto rozsudku.

335

Pokiaľ ide o tvrdenie thyssenkrupp, že odôvodnenie uvedené v bode 647 napadnutého rozsudku je rozporuplné, treba uviesť, že jej argumentácia vyplýva z nesprávneho výkladu tohto bodu. V uvedenom bode 647 sa totiž Všeobecný súd domnieval, že konštatovania Komisie týkajúce sa rozsahu dodacích lehôt ako relevantného faktora na posúdenie toho, či by dovozy vyvíjali konkurenčný tlak na subjekt vzniknutý plánovanou koncentráciou v odvetví ocele s kovovou povrchovou úpravou určenej na balenie v EHP, boli riadne a dostatočne podložené v odôvodneniach 1307 až 1309 a 1311 sporného rozhodnutia.

336

Tento súd sa tak domnieval, že otázka, či sa Komisia dopustila nesprávneho výkladu interných dokumentov reprodukovaných na obrázkoch 200 a 201 sporného rozhodnutia, ktoré len „podporujú“ konštatovania Komisie, nemôže mať nijaký rozhodujúci vplyv na analýzu Komisie, ktorá je dostatočne podložená inými dôkazmi.

337

Za týchto podmienok treba argumentáciu spoločnosti thyssenkrupp založenú na rozporuplnom odôvodnení v bode 647 napadnutého rozsudku zamietnuť ako nedôvodnú.

338

Napokon, pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého sa Všeobecný súd v bode 649 napadnutého rozsudku uspokojil s odkazom na odpovede na otázku dotazníka použitého Komisiou bez toho, aby vykonal svoju vlastnú analýzu, treba konštatovať, že toto tvrdenie vyplýva aj z nesprávneho výkladu tohto bodu 649.

339

Z uvedeného bodu 649 totiž vyplýva, že Všeobecný súd rozhodol, že argumentácia spoločnosti thyssenkrupp, podľa ktorej menej ako polovica oslovených zákazníkov vyhlásila, že existujú rozdiely medzi dodávateľmi usadenými v rámci EHP a dovozcami so sídlom mimo EHP, pokiaľ ide o ich schopnosť uspokojiť dopyt zákazníkov, musí byť zamietnutá. Na odôvodnenie tohto posúdenia sa Všeobecný súd domnieval, že thyssenkrupp podala čiastočný a skreslený výklad odpovedí zákazníkov na predmetnú otázku. Ako vyplýva z tretej vety bodu 649 napadnutého rozsudku, Všeobecný súd nevyhnutne vykonal svoje vlastné preskúmanie odpovedí na túto otázku v tomto dotazníku, keď konštatoval, že na rozdiel od toho, čo tvrdí thyssenkrupp, z týchto odpovedí vyplýva, že väčšina zákazníkov, ktorí odpovedali na túto otázku, spomenula existenciu takýchto rozdielov.

340

Druhá výhrada piatej časti sa preto musí zamietnuť ako sčasti neprípustná a sčasti nedôvodná.

341

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba piatu časť tretieho odvolacieho dôvodu zamietnuť ako sčasti neprípustnú a sčasti nedôvodnú.

342

Spoločnosť thyssenkrupp tvrdí, že Všeobecný súd v bodoch 377 až 384 a 594 až 597 napadnutého rozsudku skreslil dôkazy, ktorými disponoval, a dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia pri súdnom preskúmaní výpočtu HHI vykonaného Komisiou, pokiaľ ide o trhy HDG, TP a ECCS.

343

V prejednávanej veci podľa spoločnosti thyssenkrupp boli HHI vypočítané Komisiou pre príslušné relevantné trhy umelo zvýšené a Všeobecný súd mal konštatovať, že tieto zjavne nesprávne číselné údaje nemohli byť použité na preukázanie existencie prípadného značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže na týchto trhoch. Všeobecný súd sa totiž nesprávne domnieval, že tieto HHI nemali nijaký vplyv na posúdenie Komisie a že uplatnenie správnych HHI by túto inštitúciu doviedlo k rovnakému výsledku, a to ku konštatovaniu značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže.

344

Komisia namieta proti argumentácii spoločnosti thyssenkrupp.

345

Pokiaľ ide v prvom rade o trh HDG, treba uviesť, že v bodoch 370 až 384 napadnutého rozsudku Všeobecný súd preskúmal výhrady spoločnosti thyssenkrupp týkajúce sa výpočtu HHI pred uskutočnením plánovanej koncentrácie a po ňom.

346

V rámci svojho preskúmania Všeobecný súd v bodoch 379 a 381 tohto rozsudku v podstate konštatoval, že aj keby sa pripustil výpočet navrhovaný spoločnosťou thyssenkrupp, ktorý by naznačoval, že HHI na trhu HDG by bol 1821 pred plánovanou koncentráciou a 2013 po nej, s deltou vo výške 192, úrovne a rast HHI pre trh HDG prekračovali prahové hodnoty stanovené v bodoch 19 až 21 usmernení o horizontálnych fúziách, nad rámec ktorých by mohli vzniknúť horizontálne problémy s hospodárskou súťažou na relevantnom trhu, ako je to aj v prípade výpočtu Komisie.

347

Okrem toho z bodu 381 uvedeného rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd zdôraznil, že delta bola rovnaká tak vo výpočte Komisie, ako aj vo výpočte spoločnosti thyssenkrupp, čo znamenalo, že v tejto súvislosti neexistoval rozdiel ani medzi oboma výpočtami HHI.

348

Pokiaľ ide v druhom rade o trhy TP a ECCS, z bodov 594 až 596 napadnutého rozsudku vyplýva, že hoci thyssenkrupp v podstate vytýkala Komisii, že sa dopustila tej istej chyby vo výpočte, ktorej sa dopustila pre trh Auto HDG, Všeobecný súd zamietol túto výhradu ako neúčinnú z rovnakých dôvodov.

349

Za týchto podmienok sa Všeobecný súd mohol bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, domnievať, že argumentáciu spoločnosti thyssenkrupp založenú na chybách vo výpočte HHI treba zamietnuť ako neúčinnú.

350

Z bodov 16 a 21 usmernení o horizontálnych fúziách totiž vyplýva, že absolútna úroveň HHI môže poskytnúť prvý údaj o konkurenčných tlakoch, ktoré budú vyvíjané na trhu v dôsledku plánovanej koncentrácie. Okrem toho deltu Komisia používa ako užitočný ukazovateľ zmeny stupňa koncentrácie, ktorá bude vyplývať priamo z tejto operácie. V každom prípade tieto hodnoty neumožňujú predpokladať existenciu alebo absenciu takýchto problémov.

351

Pokiaľ však hodnoty HHI a delta prekračujú prahové hodnoty uvedené v bode 20 usmernení o horizontálnych fúziách, túto okolnosť možno použiť ako ukazovateľ potenciálnych protisúťažných účinkov dotknutej koncentrácie.

352

Keďže thyssenkrupp nespochybňuje skutočnosť, že bez ohľadu na použitú metódu výpočtu (vrátane metódy výpočtu navrhnutej spoločnosťou thyssenkrupp) sú HHI a delta vyššie ako prahové hodnoty uvedené v bode 20 usmernení o horizontálnych fúziách, šiesta časť tretieho odvolacieho dôvodu sa musí zamietnuť ako neúčinná.

353

Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti thyssenkrupp založené na skreslení niektorých dôkazov uvedených v spise, ktorý mal Všeobecný súd k dispozícii, treba ho zamietnuť ako neprípustné, keďže táto spoločnosť tieto dôkazy presne neidentifikovala.

354

Šiesta časť tretieho odvolacieho dôvodu musí byť preto zamietnutá ako čiastočne neprípustná a čiastočne nedôvodná.

355

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba tretí odvolací dôvod zamietnuť ako sčasti neprípustný a sčasti nedôvodný.

356

Svojou prvou výhradou thyssenkrupp vytýka Všeobecnému súdu, že v bodoch 300 až 303 napadnutého rozsudku skreslil niektoré dôkazy a v dôsledku toho nerozhodol o jej argumentácii, ktorá je súčasťou tretej výhrady druhej časti tretieho žalobného dôvodu v prvostupňovom konaní, založenej na tom, že Komisia oznámila účastníkom plánovanej koncentrácie svoju novú ekonomickú analýzu, tak ako bola rozvinutá v odôvodnení 1095 sporného rozhodnutia, až v štádiu konečného rozhodnutia.

357

Spoločnosť thyssenkrupp v podstate tvrdí, že Všeobecný súd skreslil dôkazy uvedené v jej spise spôsobom, ktorý je zjavne v rozpore so správnym výkladom uvedeného odôvodnenia. Táto spoločnosť poznamenáva, že v bodoch 301 a 302 napadnutého rozsudku Všeobecný súd odkázal len na opis skutkových okolností a nesprávne uviedol, že Komisia nijako nezmenila ekonomickú analýzu, ktorú uviedla v uvedenom odôvodnení.

358

Svojou druhou výhradou thyssenkrupp tvrdí, že vzhľadom na to, že odôvodnenie 1095 sporného rozhodnutia obsahuje novú ekonomickú analýzu Komisie, ktorá jej bola po prvýkrát oznámená spolu so sporným rozhodnutím, Všeobecný súd sa v bodoch 300 až 303 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že Komisia neporušila právo spoločnosti thyssenkrupp na obhajobu. Konkrétne táto spoločnosť nemala počas správneho konania príležitosť vyjadriť svoje námietky k tejto analýze, čo podľa spoločnosti thyssenkrupp predstavuje porušenie jej práva na obhajobu, ktoré vyplýva z článku 18 ods. 3 nariadenia č. 139/2004 a článku 13 ods. 2 nariadenia (ES) č. 802/2004, zmeneného vykonávacím nariadením č. 1269/2013.

359

Komisia namieta proti argumentácii spoločnosti thyssenkrupp.

360

Pokiaľ ide o prvú výhradu spoločnosti thyssenkrupp založenú na skreslení určitých dôkazov uvedených v spise, ktorý mal Všeobecný súd k dispozícii, treba pripomenúť, ako bolo uvedené v bode 102 tohto rozsudku, že v odvolaní musí byť presne uvedené, ktoré časti rozsudku, ktorého zrušenie sa navrhuje, sa napádajú, ako aj právne tvrdenia, ktoré tento návrh konkrétnym spôsobom podporujú. Ak teda odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd skreslil dôkazy, musí presne označiť dôkazy, ktoré Všeobecný súd skreslil, a preukázať chyby v analýze, ktoré podľa jeho posúdenia viedli Všeobecný súd k tomuto skresleniu.

361

V prejednávanej veci sa však thyssenkrupp v podstate obmedzuje na to, že vytýka Všeobecnému súdu, že skreslil dôkazy uvedené v jeho spise, a v dôsledku toho nesprávne v bodoch 300 až 302 napadnutého rozsudku konštatoval, že odôvodnenie 1095 sporného rozhodnutia neobsahovalo žiadnu novú ekonomickú analýzu Komisie.

362

Táto spoločnosť však neoznačila chyby v analýze, ktoré Všeobecný súd pri jeho posúdení dokumentu uvedeného v odvolaní viedli k uvádzanému skresleniu. Obmedzuje sa na všeobecnú kritiku konštatovaní tohto súdu bez toho, aby preukázala, že jeho odôvodnenie je založené na konkrétnom skreslení dôkazov, ani že je zjavné, že tento súd zjavne prekročil hranice primeraného posúdenia.

363

Prvá výhrada štvrtého odvolacieho dôvodu sa preto musí zamietnuť ako neprípustná.

364

Pokiaľ ide o druhú výhradu spoločnosti thyssenkrupp založenú na tom, že právo tejto spoločnosti na obhajobu bolo porušené, keďže táto spoločnosť nemala v priebehu správneho konania príležitosť vyjadriť svoje námietky k údajnej novej ekonomickej analýze uvedenej v odôvodnení 1095 sporného rozhodnutia, z bodu 302 napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd sa domnieval, že toto odôvodnenie neobsahovalo žiadnu novú ekonomickú analýzu Komisie.

365

V dôsledku toho, keďže ako vyplýva z bodov 361 a 362 tohto rozsudku, spoločnosti thyssenkrupp sa nepodarilo preukázať, že Všeobecný súd skreslil dôkazy, keď dospel k takémuto konštatovaniu, druhá výhrada štvrtého odvolacieho dôvodu sa musí zamietnuť ako nedôvodná.

366

Štvrtý odvolací dôvod musí byť preto zamietnutý ako čiastočne neprípustný a čiastočne nedôvodný.

367

Svojím piatym odvolacím dôvodom spoločnosť thyssenkrupp po prvé tvrdí, že Všeobecný súd nerozhodol o siedmom žalobnom dôvode uvedenom v žalobe na prvom stupni, pretože nesprávne pochopil tento žalobný dôvod.

368

Týmto siedmym žalobným dôvodom thyssenkrupp nielenže tvrdila, že Komisia sa dopustila procesnej chyby tým, že nevyužila svoje vykonávacie právomoci, aby dostala väčší počet odpovedí na jednoduché žiadosti o informácie zaslané v súlade s článkom 11 nariadenia č. 139/2004. Týmto žalobným dôvodom thyssenkrupp totiž tiež v podstate tvrdila, že Komisia nemala priznať dôkaznú hodnotu náhodným a neúplným odpovediam, ktoré dostala v priebehu správneho konania, najmä preto, že menej ako polovica adresátov, ktorým Komisia považovala za potrebné zaslať jednoduché žiadosti o informácie, skutočne odpovedala.

369

Keďže Komisia sa domnievala, že musí získať potrebné informácie v zmysle článku 11 nariadenia č. 139/2004, nemohla zasielať jednoduché žiadosti o informácie, inak by bol takýto procesný prístup nezákonný. Preto z dôvodu príliš nízkeho počtu prijatých odpovedí sa tieto odpovede nemali považovať za odpovede, ktoré by mohli predstavovať názor všetkých účastníkov trhu alebo prinajmenšom všetkých účastníkov trhu, ktorí dostali žiadosť o informácie. Odpovede, ktoré Komisia dostala v prejednávanej veci, preto nemohli odôvodniť rozhodnutie zakazujúce plánovanú koncentráciu.

370

V druhom rade thyssenkrupp tvrdí, že Všeobecný súd v bode 956 napadnutého rozsudku nesprávne konštatoval, že existovala miera odpovedí na konkrétne žiadosti o informácie, ktorá umožňuje spoľahlivo posúdiť reprezentatívnosť dotknutého trhu. Spoločnosť thyssenkrupp sa predovšetkým domnieva, že nie je dôležité, že percentuálny podiel odpovedí získaných od konkurentov je vyšší alebo nižší ako „prah 50 %“ celkového počtu žiadostí o informácie zaslaných Komisiou, keďže takáto prahová hodnota neexistuje a počet odpovedí získaných v tomto prípade bol zjavne príliš nízky.

371

Okrem toho thyssenkrupp zastáva názor, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď v bode 956 napadnutého rozsudku konštatoval, že vierohodnosť tvrdenia Komisie, podľa ktorého bol prekročený prah 50 % odpovedí, nemožno spochybniť.

372

Komisia sa domnieva, že argumentácia spoločnosti thyssenkrupp je neprípustná a v každom prípade nedôvodná.

373

Pokiaľ ide o prípustnosť piateho odvolacieho dôvodu, ktorý uviedla spoločnosť thyssenkrupp, treba konštatovať, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, tento odvolací dôvod, ktorým Všeobecnému súdu vytýka jednak nepreskúmanie siedmeho žalobného dôvodu žaloby na prvom stupni a jednak stanovenie prahovej hodnoty umožňujúcej spoľahlivo zmerať reprezentatívnosť dotknutého trhu, vyvoláva právne otázky a nemožno ho zamietnuť ako neprípustný.

374

Pokiaľ ide v prvom rade o dôvodnosť argumentácie spoločnosti thyssenkrupp založenej na tom, že Všeobecný súd nerozhodol o siedmom žalobnom dôvode v prvostupňovom konaní, pretože ho nesprávne pochopil, treba konštatovať, že táto argumentácia je založená na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku.

375

Na úvod treba uviesť, že zo žaloby na prvom stupni vyplýva, že siedmy žalobný dôvod uvedený v prvostupňovom konaní bol nazvaný „Procesná vada spočívajúca v nevyžiadaní odpovedí na žiadosti o informácie“. V dôsledku toho sa zameriaval na možné procesné pochybenie Komisie.

376

Z obsahu uvedeného žalobného dôvodu a najmä z bodov 197 až 199 žaloby na prvom stupni tiež vyplýva, že thyssenkrupp sa obmedzila na kritiku skutočnosti, že Komisia v prejednávanej veci adresovala účastníkom predmetného trhu jednoduché žiadosti o informácie, a teda od adresátov týchto žiadostí nevyžadovala, aby na ne odpovedali, hoci podľa článkov 11, 14 a 15 nariadenia č. 139/2004 má právomoc vyžadovať odpovede na svoje žiadosti o informácie. V dôsledku toho, ako vyplýva z bodu 198 tejto žaloby, thyssenkrupp zastávala názor, že test trhu, ktorý vykonala Komisia prostredníctvom odpovedí získaných na uvedené žiadosti, bol neplatný z dôvodu procesnej chyby, najmä preto, že išlo o situáciu, v ktorej „… polovica alebo viac respondentov neodpovedala [na žiadosti Komisie o informácie] a vyviazla bez akýchkoľvek donucovacích opatrení“.

377

V tejto súvislosti treba konštatovať, že bod 947 napadnutého rozsudku verne odráža argumentáciu spoločnosti thyssenkrupp uvedenú v bodoch 197 až 199 žaloby na prvom stupni.

378

V bodoch 950 až 955 napadnutého rozsudku Všeobecný súd zamietol argumentáciu spoločnosti thyssenkrupp, podľa ktorej Komisia nevykonala svoje testy trhu procesne vhodným spôsobom.

379

V prvom rade Všeobecný súd po tom, čo v bode 950 napadnutého rozsudku pripomenul článok 11 ods. 1 nariadenia č. 139/2004, správne rozlišoval medzi žiadosťami Komisie o informácie podľa toho, či sú formulované prostredníctvom jednoduchých žiadostí, alebo prostredníctvom rozhodnutia. V tejto súvislosti Všeobecný súd v bodoch 951 a 952 uvedeného rozsudku spresnil, že pokiaľ adresáti neposkytnú požadované informácie v stanovenej lehote, Komisia môže, výlučne ak boli žiadosti o informácie formulované prostredníctvom rozhodnutia, uložiť pokutu podľa článku 14 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 139/2004 alebo penále na základe článku 15 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia.

380

Ďalej v bodoch 953 až 955 napadnutého rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že v prejednávanej veci Komisia uviedla, že zaslala jednoduché žiadosti o informácie a že systematicky zasielala upomienky adresátom, ktorí neodpovedali v stanovenej lehote, čo spoločnosť thyssenkrupp nespochybnila. Pokiaľ ide o výhradu tejto spoločnosti, podľa ktorej Komisia mala prijať rozhodnutia podľa článku 11 ods. 3 nariadenia č. 139/2004 a potom prípadne začať konania o uložení pokút alebo penále pre každý prípad, keď účastník trhu neodpovedal, Všeobecný súd zastával názor, že takéto žiadosti o informácie boli nezlučiteľné s požiadavkou rýchlosti, ktorá charakterizuje všeobecnú štruktúru nariadenia č. 139/2004 a ktorá ukladá Komisii povinnosť dodržať prísne lehoty na prijatie konečného rozhodnutia. Vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy, ktorú má Komisia pri uplatňovaní článkov 11, 14 a 15 nariadenia č. 139/2004, jej teda nemožno vytýkať, že okrem upomienok zaslaných adresátom, ktorí neodpovedali v stanovenej lehote, nevyžadovala od všetkých alebo aspoň od dostatočného počtu z nich, aby dostala odpoveď na svoje žiadosti o informácie podľa uvedených článkov.

381

Napokon, pokiaľ ide o argumentáciu spoločnosti thyssenkrupp uvedenú v bode 198 žaloby na prvom stupni, podľa ktorej „[ak] polovica alebo viac respondentov neodpovedala a vyviazla bez akýchkoľvek donucovacích opatrení, výsledok konzultácie s aktérmi na trhu je už z procesného hľadiska neplatný“, Všeobecný súd v bode 956 napadnutého rozsudku konštatoval, že v prejednávanej veci Komisia tvrdila, že priemerná miera odpovedí na relevantné dotazníky zaslané účastníkom relevantného trhu bola vyššia ako 50 % a že túto mieru nebolo možné považovať za nedostatočne reprezentatívnu. Okrem toho Všeobecný súd konštatoval, že thyssenkrupp nepreukázala opak.

382

Za týchto podmienok nemožno Všeobecnému súdu vytýkať, že nesprávne pochopil siedmy žalobný dôvod v prvostupňovom konaní, ani že o ňom nerozhodol.

383

Pokiaľ ide v druhom rade o argumentáciu spoločnosti thyssenkrupp založenú na tom, že Všeobecný súd v bode 956 napadnutého rozsudku nesprávne konštatoval, že existovala miera odpovedí na konkrétne žiadosti o informácie, ktorá umožňuje spoľahlivo posúdiť reprezentatívnosť dotknutého trhu, treba uviesť, že toto tvrdenie je tiež založené na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku.

384

Je pravda, že Všeobecný súd odkázal na „prah 50 %“, keď konštatoval, že v prejednávanej veci priemerná miera odpovedí na dotazníky prekročila tento percentuálny podiel.

385

Všeobecný súd však odkázal na uvedenú prahovú hodnotu s cieľom odpovedať na konkrétne tvrdenie spoločnosti thyssenkrupp, podľa ktorého Komisia nemala zohľadniť odpovede na žiadosti o informácie, ktoré získala počas správneho konania, keďže 50 % či dokonca viac podnikov, s ktorými sa konzultovalo, neodpovedalo na tieto žiadosti.

386

Najmä z bodu 197 žaloby na prvom stupni a z bodu 65 vyjadrenia spoločnosti thyssenkrupp k žalobe v prvostupňovom konaní totiž vyplýva, že práve odvolateľka, teda táto spoločnosť, sa na toto percento odvolávala pred Všeobecným súdom.

387

Táto okolnosť je potvrdená v bode 947 napadnutého rozsudku, v ktorom Všeobecný súd zhrnul hlavné tvrdenia spoločnosti thyssenkrupp. Z tohto bodu vyplýva, že táto spoločnosť sa domnievala, že „v prípade neexistencie tlaku vyvíjaného zo strany Komisie… na získanie chýbajúcich odpovedí konzultovaných účastníkov trhu a vzhľadom na priemernú mieru odpovedí nižšiu ako 50 %, ako to vyplýva zo spisu, ne[bolo možné] v spornom rozhodnutí vyvodiť nijaký záver, pokiaľ ide o otázku, či väčšina zákazníkov alebo konkurentov má alebo nemá určitý názor“.

388

V tomto kontexte treba konštatovať, že Všeobecný súd v bode 956 napadnutého rozsudku odkázal na tento percentuálny podiel len s cieľom odpovedať na argumentáciu spoločnosti thyssenkrupp.

389

Všeobecnému súdu teda nemožno vytýkať, že vyvodil pravidlo, podľa ktorého na to, aby Komisia mohla zohľadniť odpovede na jednoduché žiadosti o informácie adresované účastníkom relevantného trhu v rámci analýzy koncentrácie zo strany tejto inštitúcie, je nevyhnutné, aby aspoň 50 % adresátov týchto žiadostí odpovedalo.

390

Napokon, pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti thyssenkrupp, podľa ktorého Všeobecný súd v bode 956 napadnutého rozsudku nesprávne konštatoval, že vierohodnosť tvrdenia Komisie, podľa ktorého bol v prejednávanej veci prekročený prah 50 % odpovedí, nemožno spochybniť, stačí uviesť, že hoci spoločnosť thyssenkrupp spochybňuje toto údajné konštatovanie, táto spoločnosť nespochybňuje, že priemerná miera odpovedí na relevantné dotazníky zaslané účastníkom trhu, v súvislosti s ktorými Komisia konštatovala značné narušenie účinnej hospodárskej súťaže, to znamená trhy Auto HDG a ocele určenej na balenie (TP, ECCS a valcovaná oceľ), skutočne presahovala prahovú hodnotu 50 %, ako to Všeobecný súd uviedol v bode 956 napadnutého rozsudku. Za týchto okolností je argumentácia spoločnosti thyssenkrupp týkajúca sa tohto údajného konštatovania neúčinná.

391

Za týchto okolností sa piaty odvolací dôvod musí zamietnuť ako nedôvodný.

392

Keďže sa nevyhovelo žiadnemu z odvolacích dôvodov, ktoré uviedla thyssenkrupp na podporu svojho odvolania, treba toto odvolanie zamietnuť v celom rozsahu.

393

Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1 účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

394

Keďže v prejednávanej veci Komisia navrhla uložiť odvolateľke povinnosť nahradiť trovy konania a odvolateľka nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania súvisiace s týmto odvolaním.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto: