–

S.Z., v zastúpení: G. Schwendinger, Rechtsanwalt,

–

W. GmbH, v zastúpení: K. Göcke, Rechtsanwältin,

–

Generalbundesanwalt beim Bundesgerichtshof, v zastúpení: P. Frank, splnomocnený zástupca,

–

Európska komisia, v zastúpení: M. Carpus Carcea, C. Hödlmayr a F. Moro, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 ods. 2 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 194/2008 z 25. februára 2008, ktorým sa obnovujú a posilňujú reštriktívne opatrenia voči Barme/Mjanmarsku a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 817/2006 (Ú. v. EÚ L 66, 2008, s. 1).

2

Tento návrh bol podaný v rámci trestného konania vedeného proti S.Z. za porušenie zákazu dovážať tovar pochádzajúci alebo vyvezený z Barmy/Mjanmarska.

3

Colné zaradenie tovarov dovezených do Európskej únie sa riadi kombinovanou nomenklatúrou uvedenou v prílohe I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, 1987, s. 1; Mim. vyd. 02/002, s. 382), zmeneného nariadením Komisie (ES) č. 1214/2007 z 20. septembra 2007 (Ú. v. EÚ L 286, 2007, s. 1) (ďalej len „KN“) ktorá je založená na harmonizovaného systému opisu tovaru a číselného označovania tovaru (ďalej len „HS“) ustanoveného Medzinárodným dohovorom o harmonizovanom systéme opisu a označovania tovaru uzavretým 14. júna 1983 v Bruseli v rámci Svetovej colnej organizácie (WCO) a prijatým spolu s protokolom o jeho zmene a doplnkoch z 24. júna 1986 v mene Európskeho hospodárskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 87/369/EHS zo 7. apríla 1987 (Ú. v. ES L 198, s. 1; Mim. vyd. 02/002, s. 288).

4

Podľa článku 3 ods. 1 nariadenia č. 2658/87 KN preberá šesťmiestne položky a podpoložky HS, pričom len siedmy a ôsmy znak tvoria vlastné podpoložky.

5

Položky 4403 a 4407 KN, ktoré zodpovedajú tým istým položkám HS, sú nazvané „Surové drevo, tiež odkôrnené alebo zbavené drevnej beli, alebo zhruba upravené do štvorcových tvarov“ a „Drevo rezané alebo štiepené pozdĺžne, krájané alebo lúpané, tiež hobľované, brúsené pieskom alebo na koncoch spájané, s hrúbkou presahujúcou 6 mm“.

6

Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302, 1992, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307, ďalej len „Colný kódex spoločenstva“) bol zmenený a nahradený od 1. mája 2016 nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 269, 2013, s. 1). Vzhľadom na dátum skutkového stavu vo veci samej sa však na konanie vo veci samej naďalej uplatňuje Colný kódex spoločenstva.

7

Hlava II Colného kódexu spoločenstva, nazvaná „Faktory, na základe ktorých sa uplatňuje dovozné clo alebo vývozné clo a iné opatrenia stanovené vo vzťahu k pohybu tovaru“ obsahuje kapitolu 1, nazvanú „Colný sadzobník Európskych spoločenstiev a sadzobné zatriedenie tovaru“, ktorej súčasťou je článok 20 tohto kódexu, ktorý znie:

„1.   Ak vznikne colný dlh, sú clo a platby dlžné na základe právnych predpisov založené na Colnom sadzobníku Európskych spoločenstiev.

…

3.   Colný sadzobník Európskych spoločenstiev obsahuje:

…

…“

8

Kapitola 2 tejto hlavy II s názvom „Pôvod tovaru“ obsahuje oddiel 1, nazvaný „Nepreferenčný pôvod“, a oddiel 2, nazvaný „Preferenčný pôvod tovaru“.

9

Tento oddiel 1 obsahuje článok 22 Colného kódexu spoločenstva, ktorý stanovuje:

„Články 23 až 26 definujú nepreferenčný pôvod tovaru na účely:

10

Článok 23 tohto kódexu stanovuje:

„1.   Za tovar, ktorý má pôvod v určitej krajine sa považuje tovar, ktorý bol v tejto krajine úplne získaný alebo vyrobený.

2.   Výraz ‚tovar úplne získaný alebo vyrobený v určitej krajine‘ znamená:

…

…“

11

Podľa článku 24 uvedeného kódexu:

„Za krajinu pôvodu tovaru na ktorého výrobe sa podieľali viaceré krajiny sa považuje krajina, v ktorej sa ako v poslednej uskutočnilo jeho podstatné a hospodársky odôvodnené spracovanie, a to v podnikoch na to určených a ktorého výsledkom je nový výrobok, alebo ktoré predstavuje dôležitý stupeň výroby.“

12

Článok 26 toto istého kódexu uvádza:

„1.   Colné predpisy, alebo iné zvláštne predpisy spoločenstva môžu ustanoviť, že dôkaz o pôvode tovaru je možné preukázať predložením určitého dokumentu.

2.   Napriek tomu, že takýto doklad je predložený, môžu colné orgány v prípade vážnych pochybností požadovať predloženie akéhokoľvek ďalšieho dôkazu, aby sa ubezpečili, že označenie pôvodu zodpovedá pravidlám ustanoveným príslušnými právnymi predpismi spoločenstva.“

13

Nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 253, s. 1; Mim. vyd. 02/006, s. 3), bolo zrušené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2016/481 z 1. apríla 2016, ktorým sa zrušuje nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 87, 2016, s. 24). Vzhľadom na dátum skutkového stavu vo veci samej sa však na konanie vo veci samej naďalej uplatňuje nariadenie č. 2454/93.

14

Toto posledné nariadenie obsahuje prílohu 13a, vloženú doň nariadením Komisie (EÚ) č. 1063/2010 z 18. novembra 2010 (Ú. v. EÚ L 307, 2010, s. 1), ktorá obsahovala časť II s názvom „Zoznam výrobkov a opracovania alebo spracovania, na základe ktorých sa získava štatút pôvodu“, v ktorej sa okrem iného uvádzalo:

15

Nariadenie č. 194/2008 bolo zrušené s účinnosťou od 3. mája 2013 nariadením Rady (EÚ) č. 401/2013 z 2. mája 2013 o reštriktívnych opatreniach voči Mjanmarsku/Barme a o zrušení nariadenia (ES) č. 194/2008 (Ú. v. EÚ L 121, 2013, s. 1). Vzhľadom na dátum skutkového stavu vo veci samej sa však na konanie vo veci samej naďalej uplatňuje nariadenie č. 194/2008.

16

Podľa odôvodnení 6 a 7 nariadenia č. 194/2008:

17

Článok 1 tohto nariadenia, obsiahnutý v kapitole 1 uvedeného nariadenia, nazvaný „Vymedzenie pojmov“, stanovoval:

„Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto pojmy:

…“

18

V článku 2 ods. 1 až 3 kapitoly 2 nariadenia č. 194/2008, nazvanej „Dovozné a kúpne obmedzenia“, sa stanovuje:

„1.   Príloha I zahŕňa tovary, ktoré patria do týchto kategórií:

2.   Zakazuje sa:

3.   Pôvod tovaru sa určí v súlade s príslušnými ustanoveniami [Colného kódexu spoločenstva].“

19

Príloha I uvedeného nariadenia má názov „Zoznam tovarov uvedených v článku 2 podliehajúcich dovozným a kúpnym obmedzeniam“. Bod A tejto prílohy, nazvanej „Guľatina, drevo a výrobky z dreva“, obsahuje tovary spadajúce pod položky 4403 a 4407 KN.

20

Ustanovenie § 34 ods. 4 bodu 2 Außenwirtschaftsgesetz (zákon o zahraničnom obchode), v znení z 27. mája 2009 (ďalej len „zákon o zahraničnom obchode“), stanovoval:

„Trestom odňatia slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa potrestá ten, kto

…

21

Nariadenie č. 194/2008, ktoré je priamo uplatniteľné na území Spolkovej republiky Nemecko, bolo, pokiaľ ide o jeho článok 2 ods. 2 písm. a), predmetom sporu vo veci samej, uverejnené v Bundesanzeiger22. októbra 2009.

22

S.Z. bol jediným konateľom spoločnosti so sídlom v Hamburgu (Nemecko), ktorá obchodovala s tíkovým drevom pochádzajúcim z Barmy/Mjanmarska (ďalej len „dotknutá spoločnosť“). Toto drevo sa používalo najmä na stavbu lodí. Táto spoločnosť bola právnym predchodcom spoločnosti W. GmbH, ktorá je vlastníkom skonfiškovaného tovaru a zainteresovanou stranou v konaní o konfiškácii vo veci samej.

23

Rozsudkom Landgericht Hamburg (Krajinský súd Hamburg, Nemecko) z 27. apríla 2021 bol S. Z. odsúdený za porušenie § 34 ods. 4 bodu 2 zákona o zahraničnom obchode na trest odňatia slobody v trvaní jedného roka a deviatich mesiacov. Landgericht Hamburg (Krajinský súd Hamburg) zároveň rozhodol o konfiškácii tíkových kmeňov (ďalej len „predmetný tovar“) od spoločnosti W. a sumy 3310902,98 eura zodpovedajúcej hodnote výnosov z trestného činu.

24

V tejto súvislosti uvedený súd konštatoval, že dotknutá spoločnosť z iniciatívy S.Z. pokračovala v dovoze a predaji tíkového dreva z Barmy/Mjanmarska v období od októbra 2009 do mája 2011, teda po nadobudnutí účinnosti nariadenia č. 194/2008, ktorým sa zakazuje dovoz tovaru pochádzajúceho alebo vyvezeného z Barmy/Mjanmarska. Dodávateľ tejto spoločnosti so sídlom na Taiwane vyrúbal tíky v Barme/Mjanmarsku a potom prepravil kmene týchto stromov na Taiwan, kde sa opracovali na pílach.

25

Uvedený súd tiež konštatoval, že tieto kmene prešli na Taiwane tromi druhmi opracovania. Niektoré z nich tam boli len očistené od konárov a kôry. Iné boli očistené od konárov a kôry a potom nahrubo opracované do štvorcových tvarov, teda rozrezané na drevené hranoly. Nakoniec boli niektoré kmene rozrezané na podvaly alebo dosky, t. j. na rezané tíkové drevo. Po tomto opracovaní a získaní osvedčení o pôvode vydaného taiwanskými orgánmi bolo drevo prepravené loďou do Hamburgu, kde si ho prevzala dotknutá spoločnosť.

26

Ten istý súd konštatoval, že predmetné tíkové drevo v dôsledku vykonaného opracovania pochádzalo z Taiwanu, takže článok 2 ods. 2 písm. a) bod i) nariadenia č. 194/2008, ktorý zakazoval dovoz tovaru pochádzajúceho z Barmy/Mjanmarska, nebol porušený. Vzhľadom na to konštatoval, že napriek tomu, že toto tíkové drevo bolo prepravené na Taiwan a bolo tam rezané, nestratilo svoju kvalitu výrobku vyvezeného z Barmy/Mjanmarska v zmysle článku 2 ods. 2 písm. a) bodu ii), a preto konštatoval, že toto posledné uvedené ustanovenie bolo porušené.

27

S.Z. a W. podali na Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko), ktorý je vnútroštátnym súdom, žalobu o preskúmanie rozsudku (Revision) Landgericht Hamburg (Krajinský súd Hamburg, Nemecko) z 27. apríla 2021. Podľa ich názoru na jednej strane predmetné kmene neboli len jednoducho prepravené z Barmy/Mjanmarska do Nemecka cez Taiwan, ale boli v tejto tretej krajine opracované alebo spracované, čím získali nový pôvod, a preto taiwanské orgány vyhotovili osvedčenia o pôvode, v ktorých bol ako krajina pôvodu uvedený Taiwan. Predmetný tovar teda nie je drevom pochádzajúcim z Barmy/Mjanmarska, ale tovarom z taiwanského dreva, ktorý bol dovezený do Nemecka. Dovoz predmetného tovaru preto nebol v rozpore s článkom 2 ods. 2 písm. a) bodom i) nariadenia č. 194/2008. Na druhej strane predmetné tíkové drevo, ktoré bolo dovezené na územie Únie, nebolo vyvezené z Barmy/Mjanmarska v zmysle tohto článku 2 ods. 2 písm. a) bodu ii), ale z Taiwanu.

28

Generalbundesanwalt beim Bundesgerichtshof (generálny prokurátor pri Spolkovom súdnom dvore, Nemecko) (ďalej len „generálny prokurátor“) sa stotožnil s posúdením Landgericht Hamburg (Krajinský súd Hamburg). V podstate konštatoval, že v prejednávanej veci malo opracovanie tíkového dreva vyvezeného z Barmy/Mjanmarska za následok len zmenu pôvodu tohto tovaru, avšak bez toho, aby sa z neho stal iný tovar.

29

V tejto súvislosti vnútroštátny súd po prvé uvádza, že dovoz predmetného tovaru predstavuje trestný čin podľa § 34 ods. 4 bodu 2 zákona o zahraničnom obchode v spojení s článkom 2 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 194/2008, ak opracovanie alebo spracovanie, ktoré sa uskutočnilo na Taiwane, nebolo dostatočné na to, aby predmetnému tíkovému drevu priznalo nový pôvod, a preto má naďalej pôvod v Barme/Mjanmarsku v zmysle článku 2 ods. 2 písm. a) bodu i) tohto nariadenia.

30

Vnútroštátny súd má pochybnosti, vzhľadom na rozsudok z 26. januára 1977, Gesellschaft für Überseehandel (49/76, EU:C:1977:9), týkajúci sa kazeínu, a rozsudok z 23. februára 1984, Zentrag (93/83, EU:C:1984:78), týkajúci sa hovädzieho a teľacieho mäsa, či opracovanie, ktorým tíkové drevo vyťažené v Barme/Mjanmarsku prešlo na Taiwane, mohlo byť natoľko podstatné, aby sa toto drevo stalo podľa článku 24 Colného kódexu spoločenstva tovarom s pôvodom na Taiwane. Konštatuje však, že rezanie surového tíkového dreva na rezané drevo vedie k zmene položky v HS, pretože surové drevo patrí do položky 4403 HS a drevo rezané v hrúbke presahujúcej 6 mm patrí do položky 4407 HS. V prípadoch, ktoré viedli k týmto rozsudkom, však nedošlo k žiadnej zmene položky v dôsledku operácií, ktorými sa zmenila úprava hovädzieho mäsa alebo kazeínu. Štvormiestna zmena položky colného sadzobníka by mohla naznačovať, že tovar prešiel podstatným opracovaním, keďže HS je založený na systéme, ktorý postupuje od prírodných tovarov k tovarom, ktoré prešli čoraz väčším spracovaním.

31

Po druhé vnútroštátny súd uvádza, že ak rezanie, ktoré sa uskutočnilo na Taiwane, viedlo k zmene pôvodu, predmetný dovoz by predstavoval trestný čin, ak by sa predmetné tíkové kmene vyviezli z Barmy/Mjanmarska, čím by sa porušil článok 2 ods. 2 písm. a) bod ii) nariadenia č. 194/2008.

32

V tejto súvislosti sa vnútroštátny súd na rozdiel od Landgericht Hamburg (Krajinský súd Hamburg) a generálneho prokurátora prikláňa k názoru, že pojem „vyvezený z Barmy/Mjanmarska“, uvedený v tomto článku 2 ods. 2 písm. a) bode ii), sa má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje len na tovar dovezený do Únie priamo z Barmy/Mjanmarska, a nie na tovar, ktorý bol prepravený do tretej krajiny, v prejednávanej veci na Taiwan, a následne do Únie, bez ohľadu na to, či bol v tejto tretej krajine opracovaný alebo spracovaný, čím získal nový pôvod. Ak by sa prijal tento výklad, S.Z. by neporušil uvedený článok 2 ods. 2 písm. a) bod ii).

33

Podľa vnútroštátneho súdu výklad uvedeného pojmu, ktorý prijal Landgericht Hamburg (Krajinský súd Hamburg) a generálny prokurátor, by zbavil článok 2 ods. 2 písm. a) bod i) nariadenia č. 194/2008 samostatného rozsahu a mal by za následok, že tovar z tretích krajín, ktorý bol vyrobený zo surovín alebo výrobkov pochádzajúcich z Barmy/Mjanmarska, by podliehal zákazu dovozu stanovenému v článku 2 ods. 2 písm. a), čo nebolo zámerom normotvorcu Únie.

34

Po tretie a nakoniec sa vnútroštátny súd pýta, či osvedčenia o pôvode, ako sú osvedčenia vydané taiwanskými orgánmi, sú záväzné pre colné orgány členských štátov pri skúmaní porušenia zákazu dovozu stanoveného v článku 2 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 194/2008.

35

Za týchto okolností Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

36

Podľa ustálenej judikatúry v rámci postupu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, zavedeného článkom 267 ZFEÚ, prináleží Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť prejednávaný spor. V tomto smere Súdnemu dvoru v prípade potreby prináleží preformulovať položené otázky. Okrem toho môže Súdny dvor vziať do úvahy aj ustanovenia práva Únie, na ktoré sa vnútroštátny súd v znení svojej otázky neodvolával (rozsudok zo 7. septembra 2023, Groenland Poultry, C‑169/22, EU:C:2023:638, bod 47 a citovaná judikatúra).

37

Vo svojej prvej otázke vnútroštátny súd odkázal len na článok 2 ods. 2 písm. a) bod i) nariadenia č. 194/2008.

38

Toto ustanovenie zakazuje dovoz tovarov uvedených v prílohe I k tomuto nariadeniu, ak pochádzajú z Barmy/Mjanmarska. Bod A tejto prílohy sa týka kategórie „guľatina, drevo a výrobky z dreva“.

39

Podľa článku 2 ods. 3 uvedeného nariadenia sa pôvod tovarov určí v súlade s príslušnými ustanoveniami Colného kódexu spoločenstva. V prejednávanej veci je príslušným ustanovením tohto kódexu jeho článok 24.

40

V zmysle tohto článku 24 „za krajinu pôvodu tovaru, na ktorého výrobe sa podieľali viaceré krajiny, sa považuje krajina, v ktorej sa ako v poslednej uskutočnilo jeho podstatné a hospodársky odôvodnené spracovanie, a to v podnikoch na to určených, a ktorého výsledkom je nový výrobok, alebo ktoré predstavuje dôležitý stupeň výroby“.

41

V dôsledku toho treba konštatovať, že vnútroštátny súd sa svojou prvou otázkou v podstate pýta, či sa má článok 2 ods. 2 písm. a) bod i) nariadenia č. 194/2008 v spojení s článkom 24 Colného kódexu spoločenstva vykladať v tom zmysle, že očistenie tíkových kmeňov od konárov a kôry, pílenie tíkových kmeňov do štvorcových tvarov alebo ich opracovanie na rezivo predstavujú spracovanie alebo opracovanie, ktoré určuje pôvod tovaru získaného ako výsledok týchto operácií.

42

Spoločnosť W. čiastočne spochybňuje prípustnosť prvej otázky, pričom tvrdí, že je irelevantné, či očistenie tíkových kmeňov od konárov a kôry môže viesť k zmene pôvodu takéhoto tovaru, keďže podľa konštatovaní Landgericht Hamburg (Krajinský súd Hamburg), ktoré sú pre vnútroštátny súd záväzné, sa tento tovar vo veci samej do Nemecka nedoviezol, pričom sa doviezli len tíkové kmene nahrubo opracované do štvorcových tvarov a tíkové rezivo.

43

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v rámci spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi zakotvenej v článku 267 ZFEÚ prináleží iba vnútroštátnemu súdu, ktorý prejednáva spor a ktorý musí niesť zodpovednosť za následné súdne rozhodnutie, aby so zreteľom na osobitosti veci posúdil tak potrebu rozhodnutia v prejudiciálnom konaní pre vyhlásenie svojho rozsudku, ako aj relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. Ak sa v dôsledku toho predložené prejudiciálne otázky týkajú výkladu práva Únie, je Súdny dvor v zásade povinný rozhodnúť (rozsudok z 9. marca 2023, Sogefinancement, C‑50/22, EU:C:2023:177, bod 16 a citovaná judikatúra).

44

Z toho vyplýva, že pri otázkach týkajúcich sa práva Únie platí domnienka relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o prejudiciálnej otázke položenej vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi okolnosťami potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené (rozsudok z 9. marca 2023, Sogefinancement, C‑50/22, EU:C:2023:177, bod 17 a citovaná judikatúra).

45

V prejednávanej veci však nejde o taký prípad.

46

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania totiž nie je celkom zrejmé, že požadovaný výklad práva Únie nemá žiadnu súvislosť so skutkovým stavom alebo predmetom sporu vo veci samej. Okrem toho je potrebné konštatovať, že jednak prvá prejudiciálna otázka nie je hypotetickej povahy a jednak Súdny dvor disponuje potrebnými skutkovými a právnymi informáciami potrebnými na poskytnutie užitočnej odpovede na uvedenú otázku.

47

Je preto potrebné rozhodnúť o výklade článku 2 ods. 2 písm. a) bodu i) nariadenia č. 194/2008 v spojení s článkom 24 Colného kódexu spoločenstva v súvislosti s tromi druhmi opracovania uvedenými v prvej otázke.

48

V článku 24 Colného kódexu spoločenstva sa uvádza, že ak sa na výrobe tovaru podieľajú dve alebo viac krajín, rozhodujúcim kritériom na určenie pôvodu tovaru je krajina posledného podstatného spracovania alebo opracovania tovaru (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. mája 2021, Renesola UK, C‑209/20, EU:C:2021:400, bod 38 a citovanú judikatúru).

49

Určenie pôvodu tovaru sa naopak má opierať o objektívne a vecné rozlišovanie medzi základným a spracovaným výrobkom, pri ktorom sa predovšetkým zohľadňujú osobitné fyzické vlastnosti každého z týchto výrobkov (rozsudok z 11. februára 2010, Hoesch Metals and Alloys, C‑373/08, EU:C:2010:68, bod 45 a citovaná judikatúra).

50

Súdny dvor už rozhodol, že pojem „ako v poslednej uskutočnilo… podstatné… spracovanie“ v zmysle článku 24 Colného kódexu spoločenstva sa má chápať tak, že odkazuje na fázu výrobného procesu, v priebehu ktorého dotknutý tovar získa svoj pôvod, ako aj osobitné vlastnosti a zloženie, ktoré predtým nemal a ktoré následne nemusia viesť k podstatnej kvalitatívnej zmene (rozsudok z 20. mája 2021, Renesola UK, C‑209/20, EU:C:2021:400, bod 38 a citovaná judikatúra).

51

Operácie súvisiace s úpravami výrobku z hľadiska jeho použitia, ktoré však nevedú k podstatnej kvalitatívnej zmene jeho vlastností, nemôžu určiť pôvod takéhoto výrobku (rozsudok z 11. februára 2010, Hoesch Metals and Alloys, C‑373/08, EU:C:2010:68, bod 46 a citovaná judikatúra).

52

V dôsledku toho operácie spracovania tovaru, ktoré so sebou neprinášajú podstatnú zmenu jeho vlastností a zloženia, pretože spočívajú výlučne v rozdelení a zmene jeho vzhľadu, nepredstavujú dostatočne charakteristickú kvalitatívnu zmenu, ktorú by bolo možné považovať za zmenu, ktorej výsledkom je nový výrobok, alebo za zmenu predstavujúcu dôležitý stupeň výroby uvedeného výrobku (rozsudok z 11. februára 2010, Hoesch Metals and Alloys, C‑373/08, EU:C:2010:68, bod 47 a citovaná judikatúra).

53

Za týchto okolností, pokiaľ ide o prvý druh opracovania, t. j. očistenie predmetných tíkových kmeňov od konárov a kôry, zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii nevyplýva, že by toto opracovanie dalo týmto kmeňom ich zamýšľaný účel, ako aj osobitné vlastnosti a zloženie, ktoré predtým nemali a ktoré následne nemuseli viesť k podstatnej kvalitatívnej zmene. Naopak tento druh opracovania sa zdá byť s výhradou overenia vnútroštátnym súdom jednoduchým opracovaním, ktoré má vplyv len na vzhľad dreva. Ako však bolo pripomenuté v bode 52 tohto rozsudku, takáto operácia sa nemôže považovať za výrobu nového výrobku alebo za dôležitý stupeň výroby tovarov, a teda za určujúcu jeho pôvod.

54

Pokiaľ ide o druhý druh opracovania, a to opracovanie predmetných tíkových kmeňov do štvorcových tvarov, ktoré boli predtým očistené od konárov a kôry, t. j. rozpílené do štvorcových tvarov, nezdá sa, že by v prejednávanej veci táto operácia priniesla týmto kmeňom ich zamýšľaný účel a osobitné vlastnosti a zloženie, ktoré predtým nemali a ktoré následne nemuseli viesť k podstatnej kvalitatívnej zmene v zmysle judikatúry uvedenej v bode 50 tohto rozsudku. Naopak, ako zdôraznili samotní S.Z. a W., tento druhý druh opracovania je nevyhnutným medzistupňom pri výrobe rezaného dreva. Tento druhý druh opracovania sa preto nemôže považovať za určujúci pôvod uvedených kmeňov.

55

S.Z. a W. však tvrdia, že z rozsudku z 10. decembra 2009, HEKO Industrieerzeugnisse (C‑260/08, EU:C:2009:768), ako aj z prílohy 22‑03 k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2015/2446 z 28. júla 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, pokiaľ ide o podrobné pravidlá, ktorými sa bližšie určujú niektoré ustanovenia Colného kódexu Únie (Ú. v. EÚ L 343, 2015, s. 1), vyplýva, že zmena pôvodu sa musí v zásade konštatovať, ak opracovanie alebo spracovanie surového dreva vedie k podstatnému zvýšeniu hodnoty dreva, ktoré musí byť vo všeobecnosti akceptované, ak presahuje 30 %. V prejednávanej veci sa podľa S.Z. a spoločnosti W. hodnota predmetných tíkových kmeňov po ich opracovaní do štvorcových tvarov zvýšila o viac ako 30 %. V každom prípade aj keby sa hodnota týchto kmeňov nezvýšila o 30 %, vzhľadom na to, že ich opracovanie do štvorcových tvarov si vyžaduje špeciálne zariadenie na pílenie a môžu ho vykonávať len odborníci špeciálne vyškolení na tento účel, tento druh opracovania by sa mal považovať za určujúci pôvod uvedených kmeňov.

56

V tejto súvislosti je potrebné v prvom rade uviesť, že pokiaľ ide o hodnotu, ktorú by malo opracovanie dotknutých tíkových kmeňov do štvorcových tvarov, Súdny dvor síce, pokiaľ ide o otázku, či operácia prostredníctvom montáže rôznych komponentov predstavuje podstatné spracovanie alebo opracovanie, rozhodol, že existujú situácie, v ktorých preskúmanie na základe technických kritérií nemusí byť rozhodujúce pri určovaní pôvodu tovaru a že v takýchto prípadoch je potrebné alternatívne zohľadniť iné jasné a objektívne kritériá, ako je kritérium pridanej hodnoty, ktoré v prípade tovaru zloženého z mnohých rôznych častí umožňuje vysvetliť, čo sa rozumie pod podstatným spracovaním určujúcim jeho pôvod (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. decembra 2009, HEKO Industrieerzeugnisse, C‑260/08, EU:C:2009:768, body 30 a 31).

57

Operácia, o akú ide vo veci samej, však nie je operáciou prostredníctvom montáže rôznych komponentov, ktorá spočíva v spojení veľkého počtu častí s cieľom vytvoriť nový súvislý celok (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. decembra 1989, Brother International, C‑26/88, EU:C:1989:637, bod 13), ale rozdelením základného výrobku.

58

Treba preto konštatovať, že v prejednávanej veci nie je možné uplatniť subsidiárne kritérium pridanej hodnoty, ktoré vyplýva z judikatúry uvedenej v bode 56 tohto rozsudku.

59

Po druhé, pokiaľ ide o údaje týkajúce sa výrobkov patriacich do položky 44 HS, uvedenej v tabuľke v časti II prílohy 22‑03 k delegovanému nariadeniu 2015/2446, na ktoré sa odvolávajú S.Z. a W., treba uviesť, že toto delegované nariadenie nie je uplatniteľné ratione temporis. Uplatňuje sa od 1. mája 2016, zatiaľ čo dovoz dotknutý vo veci samej sa uskutočnil v rokoch 2009 až 2011. Tieto údaje sú však totožné s údajmi uvedenými v prílohe 13a k nariadeniu č. 2454/93, ktoré bolo do tohto posledného uvedeného nariadenia vložené nariadením č. 1063/2010, ktoré sa uplatňuje od 1. januára 2011, a teda na dovoz, ktorý sa uskutočnil od tohto dátumu.

60

Vzhľadom na to stačí uviesť, že táto posledná príloha stanovuje len pravidlá týkajúce sa preferenčného pôvodu tovaru, a nie pravidlá týkajúce sa nepreferenčného pôvodu tovaru, o ktorý ide v prejednávanej veci.

61

Napokon, pokiaľ ide o okolnosť, na ktorú sa odvolávajú S. Z. a W., že výroba štvorcových tvarov z tíkových kmeňov vyžaduje špeciálne zariadenia na pílenie a môžu ho vykonávať len špeciálne vyškolení odborníci, treba zdôrazniť, že zo samotného znenia článku 24 Colného kódexu spoločenstva vyplýva, že vykonanie opracovania v podniku vybavenom na tento účel nepostačuje na to, aby mu bol priznaný podstatný charakter v zmysle tohto článku.

62

Za týchto okolností treba konštatovať, že opracovanie predmetných tíkových kmeňov do štvorcových tvarov nepredstavuje spracovanie alebo opracovanie, ktoré určuje pôvod týchto tovarov.

63

Pokiaľ ide o tretí druh opracovania, a to pílenie tíkových kmeňov na tíkové rezivo, zdá sa, že na rozdiel od toho, čo tvrdí generálny prokurátor, takéto pílenie nespočíva len v rozpílení, pretože zahŕňa viacero fáz, t. j. príslušné kmene musia byť pred rozrezaním na dosky očistené od konárov a kôry a opracované do štvorcových tvarov.

64

Okrem toho tovar, ktorý je výsledkom tohto druhu opracovania, je v pokročilom štádiu výrobného procesu tovaru určeného, ako v prejednávanej veci, na stavbu lodí. Spracovanie rezaného dreva možno totiž považovať za fázu výrobného procesu, počas ktorého sa určuje účel dotknutého tovaru a tento tovar nadobúda osobitné vlastnosti a zloženie, ktoré predtým nemal a ktoré následne nemusia viesť k podstatnej kvalitatívnej zmene v zmysle judikatúry uvedenej v bode 50 tohto rozsudku.

65

Toto zistenie potvrdzuje skutočnosť, že tíkové kmene a štvorcové hranoly z tíkových kmeňov sú zatriedené do položky 4403 KN ako surové drevo, zatiaľ čo tíkové rezivo je zatriedené v pokročilejšom štádiu opracovania do položky 4407 KN.

66

Z judikatúry vyplýva, že zmena v položke colného sadzobníka tovaru spôsobená jeho spracovaním predstavuje údaj o podstatnej povahe jeho spracovania alebo opracovania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. septembra 2023, Stappert Deutschland, C‑210/22, EU:C:2023:693, bod 58 a citovanú judikatúru).

67

Z toho vyplýva, že tretí druh opracovania, ktorý spočíval v spracovaní predmetných tíkových kmeňov na rezané drevo, možno považovať za opracovanie, ktoré týmto kmeňom priznáva pôvod na Taiwane podľa článku 24 Colného kódexu spoločenstva.

68

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 2 ods. 2 písm. a) bod i) nariadenia č. 194/2008 v spojení s článkom 24 Colného kódexu spoločenstva sa má vykladať v tom zmysle, že:

69

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa pojem „vyvezený z Barmy/Mjanmarska“ uvedený v článku 2 ods. 2 písm. a) bode ii) nariadenia č. 194/2008 má vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie sa vzťahuje len na tovar dovezený do Únie priamo z Barmy/Mjanmarska.

70

V tejto súvislosti treba v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora pri výklade ustanovenia práva Únie zohľadniť nielen znenie tohto ustanovenia, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (rozsudok zo 14. mája 2024, Stačev, C‑15/24 PPU, EU:C:2024:399, bod 72 a citovaná judikatúra).

71

Po prvé, pokiaľ ide o znenie článku 2 ods. 2 písm. a) bodu ii) nariadenia č. 194/2008, pojem „vyvezené z Barmy/Mjanmarska“ môže bez ďalšieho spresnenia zahŕňať výrobky dovážané priamo aj nepriamo z tejto krajiny.

72

Vzhľadom na to po druhé, pokiaľ ide o kontext, v ktorom sa uplatňuje článok 2 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 194/2008, je potrebné pripomenúť, že toto ustanovenie obsahuje dva zákazy dovozu z Barmy/Mjanmarska, a to na jednej strane zákaz dovozu tovaru pochádzajúceho z tejto krajiny, uvedený v článku 2 ods. 2 písm. a) bode i), a na druhej strane zákaz dovozu tovaru, ktorý bol vyvezený z tejto krajiny, uvedený v článku 2 ods. 2 písm. a) bode ii).

73

Cieľom článku 2 ods. 2 písm. a) bodu i) nariadenia č. 194/2008 bolo konkrétne zabezpečiť, aby tovar „pochádzajúci z Barmy/Mjanmarska“ patril do pôsobnosti tohto nariadenia, aj keď sa do Únie nedováža priamo z Barmy/Mjanmarska, ale prostredníctvom tretích krajín. Toto ustanovenie by však bolo zbytočné, ak by sa článok 2 ods. 2 písm. a) bod ii) nariadenia vykladal v tom zmysle, že tovar, ktorý sa kedysi nachádzal v Barme/Mjanmarsku – dokonca aj tovar, ktorý pochádzal z Barmy/Mjanmarska a ktorý už nepochádza z Barmy/Mjanmarska z dôvodu podstatného spracovania alebo opracovania v tretej krajine – spadá do pôsobnosti tohto posledného ustanovenia.

74

Po tretie z odôvodnenia 6 nariadenia č. 194/2008 vyplýva, že jeho cieľom bolo vzhľadom na závažné a opakované porušovanie ľudských práv, ktorého sa dlhodobo dopúšťal vojenský režim v Barme/Mjanmarsku, prispieť obnovením a posilnením reštriktívnych opatrení prijatých voči tejto krajine k presadzovaniu rešpektovania základných ľudských práv, a slúžiť tak na ochranu verejnej morálky. Okrem toho z odôvodnenia 7 tohto nariadenia vyplýva, že nové reštriktívne opatrenia stanovené v uvedenom nariadení boli zamerané na odvetvia, ktoré sú zdrojom príjmov vojenského režimu, ako napríklad drevo a výrobky z dreva. Z týchto cieľov nariadenia č. 194/2008 však nevyplýva, že úmyslom normotvorcu Únie pri prijímaní tohto nariadenia, ktoré je zamerané na Barmu/Mjanmarsko, bolo podrobiť všetok tovar pochádzajúci z tretích krajín, ktorý bol vyrobený z tovaru pochádzajúceho z Barmy/Mjanmarska zákazu dovozu stanovenému v článku 2 ods. 2 písm. a) uvedeného nariadenia.

75

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na druhú otázku odpovedať tak, že pojem „vyvezené z Barmy/Mjanmarska“ uvedený v článku 2 ods. 2 písm. a) bode ii) nariadenia č. 194/2008 sa má vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie sa vzťahuje len na tovary, ktoré boli dovezené do Únie priamo z Barmy/Mjanmarska.

76

Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 2 ods. 2 písm. a) bod i) nariadenia č. 194/2008 vykladať v tom zmysle, že colné orgány členských štátov sú pri skúmaní porušenia tohto ustanovenia viazané osvedčeniami o pôvode vydanými treťou krajinou, ktoré uvádzajú, že dotknutý tovar pochádza z tejto krajiny.

77

V tejto súvislosti treba uviesť, že nariadenie č. 194/2008 nestanovuje povinnosť predložiť doklad na preukázanie pôvodu tovaru, na ktorý sa vzťahuje toto nariadenie. V jeho článku 2 ods. 3 sa len stanovuje, že pôvod tovaru sa má určiť v súlade s príslušnými ustanoveniami Colného kódexu spoločenstva.

78

Ako vyplýva z článku 26 Colného kódexu spoločenstva, hoci právna úprava Únie stanovuje, že pôvod tovaru sa musí preukázať predložením určitého dokumentu, predloženie takéhoto dokumentu nebráni tomu, aby v prípade vážnych pochybností colné orgány požadovali predloženie akéhokoľvek ďalšieho dôkazu, aby sa ubezpečili, že označenie pôvodu zodpovedá pravidlám ustanoveným príslušnými právnymi predpismi Únie. V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že účelom následného overenia je skontrolovať správnosť pôvodu uvádzaného v osvedčení o pôvode (rozsudok z 30. júna 2016, Selena România, C‑416/15, EU:C:2016:501, bod 36 a citovaná judikatúra).

79

Z toho vyplýva, že skutočnosť, že k tovaru sú priložené osvedčenia o pôvode, nie je okolnosťou, ktorá by mohla brániť výberu splatného cla za dovoz týchto výrobkov, ak sa po tomto dovoze zistí, že tieto osvedčenia sú nesprávne (rozsudok z 30. júna 2016, Selena România, C‑416/15, EU:C:2016:501, body 37 a citovaná judikatúra).

80

Z tejto judikatúry týkajúcej sa článku 26 Colného kódexu spoločenstva vyplýva, že aj keď existuje povinnosť predložiť doklad, akým je osvedčenie o pôvode, ako dôkaz o pôvode príslušného tovaru, colné orgány nie sú týmto dokladom viazané. To platí a fortiori v prípade, ak takáto povinnosť neexistuje.

81

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 2 ods. 2 písm. a) bod i) nariadenia č. 194/2008 sa má vykladať v tom zmysle, že colné orgány členských štátov nie sú pri skúmaní porušenia tohto ustanovenia viazané osvedčeniami o pôvode vydanými treťou krajinou, ktoré uvádzajú, že dotknuté tovary pochádzajú z tejto krajiny.

82

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto: